Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-50-2020.pdf
PDF · 147.15 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/50/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Evou Krošlák Cmerovou v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpený: JUDr. Tomáš Zboja, Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 1.977,15 Eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.977,15 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným upomínaciemu súdu dňa 23.05.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.977,15 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného, pričom škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Žalovaný nevybavil poistnú udalosť v zákonnej lehote, preto sa dostal do omeškania. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, pričom poškodený uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca uviedol, že jeho nárok na náhradu škody opiera o zákonné ustanovenia § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona o PZP a v zmysle § 442 ods. 1 OZ.
3. Upomínací súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp.zn. 22Up/1013/2020 zo dňa 09.06.2020, voči ktorému podal žalovaný odpor, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu označeného platobného rozkazu.
4. V podanom odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že nárok uplatnený žalobcom neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Ďalej uviedol, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalovaný poukázal na to, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera, t.j. presne špecifikovať údaje - o akú škodovú udalosť ide, kto bol poškodený, údaje zmluvy o nájme, vystavenej faktúre, zmluve o postúpení pohľadávok a pod. Žalobca však údaje o týchto
podstatných náležitostiach neuviedol, tieto vyplývajú len z príloh, čo nie je postačujúce so zreteľom § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nemá ako predmet svojho podnikania v obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting či nadobúdanie pohľadávok, ani obdobnú činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou pohľadávok. Žalovaný má za to, že takúto činnosť žalobcu možno považovať za neoprávnené podnikanie. Žalobca opiera nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla o ustanovenia § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,Zákon o PZP“) a o ustanovenie § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), ale ďalej tento nárok žiadnym spôsobom nekonkretizuje. Nárok uplatnený žalobcom voči žalovanému Zákon o PZP vyslovene neuvádza a takisto nevyplýva ani z Občianskeho zákonníka. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Zo žalobcom uvádzaného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre č. XXXXXX . zo dňa 11.06.2019 (ďalej aj ,,faktúra“). Z uvedeného žalovaný vyvodil záver, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu, čo preukazuje žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie žalovaný. Poukážúc na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka žalovaný zhrnul, že keďže poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla, ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka. Žalovaný dodal, že k úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky. Zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (podľa žalovaného neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008, v zmysle ktorého „Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky malo byť (podľa tvrdení žalobcu) postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považuje žalovaný takýto právny úkon podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu (t.j. replike) uviedol, že tvrdenia žalovaného ohľadom nedostatočnej špecifikácie skutočností, ako aj neoznačenia dôkazov, o ktoré žalobca opiera svoj návrh sú neopodstatnené a účelové. Návrh na vydanie platobného rozkazu spĺňa náležitosti uvedené v zákone č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Poukázal na § 3 ods. 4 predmetného zákona, podľa ktorého uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného (ďalej aj „faktúra“), a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve. Uvedené žalobca aj urobil. Žalobca uviedol, že svoj nárok na náhradu škody opiera o príslušné ustanovenia zákona o PZP a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prenájom náhradného vozidla je totiž súčasnou
judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Uvedené potvrdzuje metodické usmernenie členov SKP č. 17/2002. Za účelom bližšej špecifikácie skutočností uvedených v žalobe dodal, že dňa 09.05.2019 došlo v F. ku škodovej udalosti na motorovom vozidle N. ev. č. L., spôsobenej poškodenému A. K. - JOLA. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Škoda Fabia, ev. č. BL XXX PX, poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla F., ev. č. C. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. XXX/XXX zo dňa 13.05.2019. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX zo dňa 11.06.2019, s dátumom splatnosti 26.06.2019 na sumu 3.952,50 eur. Žalovaný žalobcovi poskytol čiastočné poistné plnenie, t.j. nepriznal náklady na prenájom náhradného vozidla v uplatnenej výške. Žalovaný dodal, že listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Žalobca poukázal na to, že do dňa spísania vyjadrenia nedisponuje oznámením o poistnom plnení, v ktorom by žalovaný v zmysle § 11 ods. 6 zákona o PZP uviedol dôvody krátenia poistného plnenia. Náhrada škody má podľa názoru žalobcu plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní vlastného vozidla. Žalobca dal ďalej do pozornosti stanovisko, podľa ktorého škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R7/1992). Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/189/2014). V rozsudku Krajského súdu v Košiciach sa súd priklonil k vyjadreniu žalobcu, zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Žalobca uviedol, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu/najrýchlejšiu opravovňu resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami a autoservismi podľa podmienok, ktoré ponúkajú. (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/39/2012). Rovnaký záver zaujal aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. V opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Žalobca sa ďalej vyjadril k námietke žalovaného týkajúcej sa činnosti súvisiacej s nadobudnutím a správou pohľadávok. Túto považuje za neopodstatnenú. Uvedené nemožno považovať za neoprávnené podnikanie žalobcu, nakoľko žalobca nepodniká za týmto účelom. V danom prípade ide iba o štandardné postúpenie pohľadávky. Poškodený za týmto účelom uzatvoril so žalobcom dňa 12.06.2019 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 09.05.2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla. Akékoľvek tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, aktívnej vecnej legitimácii, rozpore s ust. § 524 OZ, či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky považuje žalobca za neopodstatnené. Takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR neodporuje zákonu. Zmluva o postúpení pohľadávky je tak v obdobných prípadoch považovaná za platne uzatvorenú. Poukázal na odôvodnenie právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb/32/2018 zo dňa 03.05.2018, podľa ktorého žalobca v konaní preukázal, že škoda v uplatnenom rozsahu poškodenému reálne vznikla, a to na základe dohody o započítaní podľa čl. 5 zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa tejto dohody zanikli vzájomné pohľadávky zmluvných strán tejto dohody, konkrétne pohľadávka poškodeného voči žalobcovi podľa čl. 4 zmluvy o postúpení pohľadávok (t.j. odplata za postúpenie pohľadávky) a pohľadávka žalobcu voči poškodenému z titulu nájomného zo zmluvy o nájme. Rovnako aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cob/2/2018, námietku žalovaného ohľadne absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v obdobnom prípade neakceptoval. Skutočnosť, že došlo
k úhrade predmetnej faktúry za nájom a súčasne aj k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným tak rozhodne neodporuje zákonu a nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Napokon aj zo samotného oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť žalovaný namieta nemôže byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na jeho účet čiastočné poistné plnenie. Ak by mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky nepoukázal by predsa krátené poistné plnenie na účet žalobcu. V danom smere došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení tak nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Rovnako tak tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného považujeme za nepodložené. Žalobca akcentoval, že v zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody, a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Poukázal tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/220/2017 zo dňa 17.01.2018, podľa ktorého súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ vyslovil záver, že poškodený neuhradil žalobcovi faktúru za nájom vozidla, čím na strane poškodeného nedošlo k zmenšeniu majetku o žalovanú sumu, t.j. k vzniku skutočnej škody a v závislosti od toho nedošlo ani k platnému postúpeniu práva poškodeného na náhradu škody. Tu je potrebné vychádzať zo Zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Úhradu nájomného tak supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Odvolací súd taktiež konštatoval, že je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. titulu nájomného zo zmluvy o nájme. Rovnako aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cob/2/2018, námietku žalovaného ohľadne absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v obdobnom prípade neakceptoval. Skutočnosť, že došlo k úhrade predmetnej faktúry za nájom a súčasne aj k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným tak rozhodne neodporuje zákonu a nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa žalobcu zo samotného oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť žalovaný namieta nemôže byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na jeho účet čiastočné poistné plnenie. Ak by mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky nepoukázal by predsa krátené poistné plnenie na účet žalobcu. V danom smere došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení tak nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Rovnako tak tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného považuje žalobca za nepodložené a účelové. Podotýkame, že v zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody, a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/220/2017 zo dňa 17.01.2018, podľa ktorého súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ vyslovil záver, že poškodený neuhradil žalobcovi faktúru za nájom vozidla, čím na strane poškodeného nedošlo k zmenšeniu majetku o žalovanú sumu, t.j. k vzniku skutočnej škody a v závislosti od toho nedošlo ani k platnému postúpeniu práva poškodeného na náhradu škody. Tu je potrebné vychádzať zo Zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Úhradu nájomného tak supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Odvolací súd taktiež konštatoval, že je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. V závere svojho podania žalobca uviedol, že práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať odo dňa, kedy bolo vozidlo prevzaté autoservisom za účelom opravy, až do ukončenia predmetnej opravy a následného odovzdania opraveného vozidla späť poškodenému, pretože až vtedy pominie faktické obmedzenie poškodeného spôsobené dopravnou nehodou. V tejto súvislosti poukázal na bod 17. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/75/2018 zo dňa 19.09.2018, podľa ktorého dobu opravy vozidla poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani
k tejto dobe zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v súvislosti so zabezpečením zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Podstatnou skutočnosťou tiež je, že servis vystavuje faktúru ešte pred odovzdaním opraveného motorového vozidla a zasiela ju poisťovni na vystavenie krycieho listu. Až po obdržaní krycieho listu servis vozidlo vydá poškodenému. Žalovaný navyše bližšie nešpecifikoval dôvody odpočtu čiastky uplatnenej v tomto konaní, ani nijako nepreukázal opodstatnenosť krátenia poistného plnenia. Okrem toho v zmysle spomínaného rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/75/2018 zo dňa 19.09.2018, ak žalovaný namieta tvrdenia a dôkazy o výške a dôvodnosti žalobcom uplatnenej škody, je na ňom, t.j. na žalovanom, aby poskytol súdu nielen tvrdenia, ale tiež dôkazy, ktorými by podložil svoje závery. To sa však v tomto prípade nestalo. Uvedené je potom potrebné posudzovať v zmysle § 151 CSP.
6. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu k odporu nijakým spôsobom nezareagoval.
7. Dňa 27.10.2021 o 22.29 hod. bolo konajúcemu súdu doručené podanie právneho zástupcu žalovaného, obsahom ktorého bol súhlas žalovaného s vykonaním pojednávania nariadeného na deň 28.10.2021 v jeho neprítomnosti a to z dôvodu pretrvávajúcej mimoriadnej situácie. Žalovaný ďalej uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a že navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.
8. Na pojednávaní konanom dňa 28.10.2021 právny zástupca žalobcu uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na uplatnenom nároku a pridržiava sa skutočností už uvedených v písomných vyjadreniach. Uplatnený nárok je dôvodný, nakoľko poškodený ako právny predchodca žalobcu mal prenajaté náhradné motorové vozidlo a to iba v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie svojich potrieb počas obdobia, kedy bola vykonávaná oprava jeho poškodeného motorového vozidla. Konkrétne predmetný nájom motorového vozidla trval 31 dní, kde sadzba denného nájomného za náhradné motorové vozidlo predstavovala 106,25 eur bez DPH. Dňa 11.06.2019 bola poškodenému vystavená za tento prenájom faktúra v celkovej výške 3.952,50 eur a táto faktúra bola následne zaslaná žalovanému spolu s ostatnou dokumentáciou na preplatenie. Žalovaný či už v rámci šetrenia poistnej udalosti ani v rámci tohto súdneho konania nepredložil ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, ktorým by preukázal opodstatnenosť krátenia poisteného planenia. Naproti tomu dňa 22.10.2019 bez akékoľvek vysvetlenia, resp. zaslania výšky poistného plnenia poukázal na účet žalobcu krátené poistné plnenie a to vo výške 1.975,35 eur. Nakoľko žalovaný neuhradil všetky účelne vynaložené náklady v súvislosti s prenájmom nahradeného motorového vozidla, žalobca žiada súd, aby zaviazal žalovaného k náhrade zvyšnej časti týchto nákladov a to v sume 1.977,15 eur. Má za to, že nárok je dôvodný a žiada súd, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania.
9. Žalobca ako dôkaz označil Správu o nehode, ktorá sa udiala dňa 09.05.2019, objednávku na opravu poškodeného vozidla - zákazkový list č. XXXXXXXXXX, . faktúru č. XXXXXXXXXX vystavená obchodnou spoločnosťou KOVOX s.r.o. ako dodávateľom pre poškodeného ako odberateľa v celkovej výške 26.308,67 eur, uplatnenie nároku na náhradu škody poškodeným u žalovaného zo dňa 15.05.2019, zmluvu o prenájme vozidla č. XXX/XXX. zo dňa 13.05.2019 uzatvorenú medzi prenajímateľom (žalobcom) a nájomcom (poškodeným), faktúru č. XXXXXX zo dňa 11.06.2019 vystavenú dodávateľom (žalobcom) odberateľovi (poškodenému) na sumu 3.952,50 eur, Všeobecné obchodné podmienky pre prenájom osobných automobilov spoločnosti SetCar sk, a.s., Oznámenie o postúpení pohľadávky poškodeným (postupcom) žalovanému zo dňa 12.06.2019, Zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvorenú medzi žalobcom a poškodeným ako postupcom zo dňa 12.06.2019, upomienku č. XXXXXXXX zo dňa 4.11.2019 zaslanú žalobcom žalovanému, podací lístok preukazujúci zaslanie upomienky žalobcom žalovanému - suma 3.952,50 eur, výpis z účtu žalobcu obsahujúci kreditnú transakciu zo strany žalovaného - čiastočnú úhradu faktúry č. XXXXXX vo výške 1.975,35 eur realizovanú dňa 22.10.2019.
10. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu a vyjadreniu k odporu a návrhy na vykonanie dôkazov uvedené v odseku 9.
11. Žalovaný neoznačil žiaden dôkaz.
12. Súd považuje za nesporné skutkové tvrdenia to, že dňa 09.05.2019 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej vznikla poškodenému A. K. - JOLA škoda na aute (potrebná oprava) a náklady za požičanie auta počas vykonávania opravy poškodeného vozidla, škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla N. poisteného u žalovaného, poškodený si požičal náhradné vozidlo u žalobcu, žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX za požičanie auta, poškodený postúpil pohľadávku na náhradu škody za používanie náhradného vozidla žalobcovi zmluvou zo dňa 12.06.2019, žalobcovi bola zo strany žalovaného uhradená z celkovo uplatnenej sumy 3.952,50 eur len suma vo výške 1.975,35 eur a to dňa 22.10.2019.
13. Ako sporná sa v konaní javí aktívna vecná legitimácia žalobcu.
14. Súd považuje za potrebné uviesť a v tomto smere súhlasiť so žalovaným, že skutkové tvrdenia uvedené žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu boli príliš všeobecné. Túto všeobecnosť však žalobca celkom odstránil v priebehu konania a to vo vyjadrení k odporu žalovaného.
15. Súd považuje za preukázané to, že dňa 09.05.2019 v Leopoldove, na trase R. - D., vozidlo N. U. L. s evidenčným číslom C., vedené vodičom R. K., poškodilo vozidlo N. R., R.: XP/ACCVVAXX, s evidenčným číslom L. vedené vodičom A. K.. Škoda bola spôsobená poškodenému - A. K. - JOLA. Vinník nehody, R. K., má poistenú zodpovednosť za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, teda KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Súd považuje za preukázané aj to, že vozidlo N. R. s EČ: L. bolo dňa 09.05.2019 dané na opravu do autoservisu KOVOX s.r.o. . Súd považuje za preukázané aj to, že poškodený - A. -JOLA si dňa 13.05.2019 prenajal od žalobcu vozidlo F. Q. M. s tým, že nájomné bude 150,00 eur denne vrátane DPH (č.l. 9 spisu). Súd považuje za preukázané aj to, že vozidlo poškodené vozidlo N. R. bolo v autoservise do 11.06.2019 (č.l. 5 spisu). Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca dňa 11.06.2019 vyfakturoval poškodenému 3.952,50 eur za prenájom vozidla F. v období od 13.05.2019 do 12.06.2019, teda 31 dní (č.l. 10 spisu). Súd považuje za preukázané aj to, že poškodený ako postupca uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky s tým, že toto odstúpenie bol odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky bola 3.952,50 eur (č.l. 12 spisu). Súd považuje za preukázané ďalej to, že poškodený listom zo dňa 12.6.2019 oznámil žalovanému, že svoju pohľadávku, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúce z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.05.2019 z titulu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 3.952,50 eur postúpil žalobcovi. Súd považuje za preukázané, že žalovaný dňa 22.10.2019 poukázal na účet žalobcu sumu 1.975,35 eur, čo predstavuje krátené poistné plnenie.
16. Súd vykonal dôkazy uvedené v odseku 9 tohto odôvodnenia a z týchto dôkazov aj vychádzal. V konaní nebola spochybnená ich pravdivosť ani pravosť. Súd nevykonal žiadne ďalšie dôkazy. Skutkový stav má súd za dostatočné preukázaný z už predložených dôkazov.
17. Podľa ustanovenia § 261 ods. 9 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník) zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
18. Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
19. Podľa ustanovenia § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
20. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
21. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
22. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
23. Podľa ustanovenia § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa ustanovenia § 11 ods. 7 zákona 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
25. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
26. Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
27. Podľa ustanovenia § 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).
28. Podľa ustanovenia § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.
29. Z ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka vyplýva, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a) prevádzkovanie motorového vozidla škodcom b) existencia škody c) príčinná súvislosť medzi škodou a prevádzkovaním motorového vozidla.
30. Pokiaľ ide o predpoklad uvedený v písmene a) odseku 28, tento je splnený - medzi stranami je totiž nesporné, že dňa 09.05.2019 vozidlo N. (ktorého vodičom bol R. K. a držiteľom Liehovar Leopoldov a.s.) poškodilo vozidlo poškodeného A. K. - JOLA značky N. R..
31. Pokiaľ ide o predpoklad uvedený v písmene b) odseku 28, škodou je akékoľvek zmenšenie majetku poškodeného. Nejde pritom iba o situáciu, keď poškodený vynaloží určitú peňažnú sumu na to, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stravu, ale škodou je aj to, ak poškodenému vzniknú také náklady, ktoré boli vynaložené navyše v porovnaní so stavom, ktorý by tu bol bez škodovej udalosti. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že poškodený si na dobu, počas ktorej bolo jeho vozidlo v servise (konkrétne od 13.05.2019 do 12.06.2019), prenajal náhradné vozidlo, v súvislosti s čím mu vznikla právna povinnosť zaplatiť nájomné za náhradné vozidlo vo výške 3.952,50 eur. Je teda zrejmé, že poškodenému v porovnaní so stavom, ktorý by tu bol bez škodovej udalosti vznikli „naviac náklady“
- t.j. poškodenému A. K. - JOLA vznikla škoda vo výške 3.952,50 eur. Súd v tejto súvislosti uvádza, že v zmluve o prenájme vozidla U. je ako účel zapožičania náhradného vozidla uvedené, že účelom je využívanie auta v rámci živnosti poškodeného na území SR. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, aby po dobu, počas ktorej sa vykonáva oprava jeho vozidla zmenil svoj pracovný život a životný štýl v takom rozsahu, že namiesto
auta začne cestovať prostriedkami verejnej dopravy, prípadne bicyklom, pešo alebo iným pôsobom, preto mu nemožno vytýkať, že sa rozhodol prenajať si náhradné vozidlo.
32. Príčinná súvislosť medzi prevádzkovaním motorového vozidla škodcom a existenciou škody tiež existuje, čo je zrejmé z toho, že dôvodom, pre ktorý si poškodený prenajal náhradné vozidlo bolo výlučne to, že pre protiprávne konanie škodcu nemohol užívať svoje vlastné vozidlo.
33. Pretože bolo preukázané, že sú kumulatívne splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, súd dospel k záveru, že poškodený mal nárok na to, aby mu škodca zaplatil sumu 3.952,50 eur s tým, že poškodený vzhľadom na ustanovenie § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. túto sumu mohol žiadať priamo od poisťovne škodcu - t.j. od žalovaného. Vzhľadom na to, že poškodený túto svoju pohľadávku postúpil na žalobcu, žalovaný bol povinný sumu 3.952,50 eur zaplatiť žalobcovi. Pretože však žalovaný žalobcovi dňa 22.10.2019 (pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu) zaplatil iba časť poistného plnenia - sumu 1.975,35 eur, súd žalovaného zaviazal na doplatenie zvyšku - sumy vo výške 1.977,15 eur, čo je nárok, ktorý si žalobca uplatnil v konaní pred súdom.
34. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že žalovaný nárok nemožno oprieť o zákon č. 381/2001 Z.z., nakoľko tento ho vyslovene neuvádza a taktiež nevyplýva ani z Občianskeho zákonníka, tento názor nie je správny. V danom prípade ide totiž o škodu v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. - t.j. o škodu vzniknutú poškodením veci (konkrétne automobilu), keď práve toto poškodenie automobilu bránilo počas vykonávania opráv, aby poškodený automobil používal, a poškodenému tak vznikli dodatočné výdavky za prenajatie náhradného vozidla. K právnej povahe uplatneného nároku súd uvádza aj to, že aj ustanovenie § 15 ods. 1 zákona 381/2001 Z.z. tento nárok výslovne označuje za náhradu škody.
35. V prípade náhrady za zapožičanie motorového vozidla, ktorá sa uplatňuje ako priamy nárok poškodeného v zmysle § 15 zákona č. 381/2001 Z.z., sa posudzuje v každom prípade individuálne. Nahrádzajú sa len náklady účelne vynaložené s odstránením negatívnych následkov vzniknutých poistnou udalosťou.
36. Pokiaľ žalovaný v súvislosti uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a poškodeným namietal, že žalobca nemá ako predmet svojho podnikania v obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting či nadobúdanie pohľadávok, ani obdobnú činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou pohľadávok a preto takúto činnosť žalobcu možno považovať za neoprávnené podnikanie, súd uvádza, že túto námietku nepovažuje za opodstatnenú. Uvedené nemožno považovať za neoprávnené podnikanie žalobcu, nakoľko žalobca nepodniká za týmto účelom. V danom prípade ide iba o štandardné postúpenie pohľadávky v rámci jeho obchodnej praxe, keď žalobca vyhodnotil toto postúpenia so zreteľom na jeho podnikanie ako vhodné.
37. Námietky žalovaného týkajúce sa postúpenia pohľadávky vyhodnotil súd ako neopodstatnené. V danom prípade ide o štandardné, zákonom dovolené postúpenie pohľadávky. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 12.06.2019 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 09.05.2019 z titulu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do majetkových práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní domáhal preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla. Akékoľvek tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, aktívnej vecnej legitimácii, rozpore s ust. § 524 OZ, či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky súd považuje za neopodstatnené. Takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR neodporuje zákonu. Zmluva o postúpení pohľadávky je tak v obdobných prípadoch považovaná za platne uzatvorenú. V danom smere sa súd plne stotožnil s odôvodnením právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb/32/2018 zo dňa 03.05.2018, podľa ktorého žalobca v konaní preukázal, že škoda v uplatnenom rozsahu poškodenému reálne vznikla, a to na základe dohody o započítaní podľa čl. 5 zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa tejto dohody zanikli vzájomné pohľadávky zmluvných strán tejto dohody, konkrétne pohľadávka poškodeného voči žalobcovi podľa čl. 4 zmluvy o postúpení pohľadávok (t.j. odplata za postúpenie pohľadávky) a pohľadávka žalobcu voči poškodenému z titulu nájomného zo zmluvy o nájme. Rovnako aj Krajský
súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cob/2/2018 námietku žalovaného ohľadne absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v obdobnom prípade neakceptoval. Skutočnosť, že došlo k úhrade predmetnej faktúry za nájom a súčasne aj k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným teda neodporuje zákonu a nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. V danom smere došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení tak nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Taktiež tvrdenie žalovaného, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného považuje súd za ničím nepodložené. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody, a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/220/2017 zo dňa 17.01.2018, podľa ktorého súd prvej inštancie pochybil, keď vyslovil záver, že poškodený neuhradil žalobcovi faktúru za nájom vozidla, čím na strane poškodeného nedošlo k zmenšeniu majetku o žalovanú sumu, t.j. k vzniku skutočnej škody a v závislosti od toho nedošlo ani k platnému postúpeniu práva poškodeného na náhradu škody. Tu je potrebné vychádzať zo Zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Úhradu nájomného tak supluje v tomto prípade nahrádza samotné postúpenie. Odvolací súd tiež konštatoval, že je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Súd má tiež za to, že krátenie poistného plnenia je potrebné považovať v zmysle všeobecnej rozhodovacej praxe súdov za neopodstatnené. S poukazom na uznesenie NSSR sp. zn. 3 MCdo 3/2015 zo dňa 28.06.2016 súd konštatuje, že nárok na náhradu škody (nákladov za nájom náhradného vozidla) poškodenému vzniká po dobu, keď nemohol užívať svoje vozidlo. Súd tiež poukazuje na stanovisko Ústavného súdu ČR zachytené v náleze sp. zn. I. ÚS 3831/17 zo dňa 24.07.2018, kde je výslovne uvedené, že neexistuje dôvod, pre ktorý by sa poškodený, ktorého vozidlo bolo poškodené iba čiastočne, mal nachádzať v lepšom postavení, ako ten, ktorého vozidlo bolo zničené totálne. Obaja poškodení sa predsa nachádzajú v rovnakej životnej situácii, a to, že z dôvodu vzniku škodovej udalosti nemôžu užívať vozidlo vlastné, a preto museli používať vozidlo náhradné. Je teda logický záver, že ak má poškodený nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla počas doby opravy až do prevzatia si opraveného vozidla, t.j. do momentu, kedy jeho obmedzenie v užívaní vlastného motorového vozidla pominulo, má taktiež v prípade totálnej škody nárok na preplatenie účelne vynaložených nákladov na nájom, a to do poukázania poistného plnenia, lebo až vtedy pominie faktické obmedzenie poškodeného. Oznámenie žalovaného o totálnej škode nezamedzuje tomu, aby poškodený nemusel v súvislosti s dopravnou nehodou vynakladať ďalšie finančné prostriedky.
38. Súd ďalej uvádza, že v rámci procesnej obrany žalovaný napadol platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným a žalobcom z dôvodu, že v čase uzavretia zmluvy pohľadávka poškodeného neexistovala. Túto námietku žalovaného súd vyhodnotil ako účelovú v snahe vyhnúť sa plneniu. Nie je sporné, že dňa 12.06.2019 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bola pohľadávka poškodeného (postupcu), ktorú evidoval voči žalovanému. Žalobca doložil do spisu okrem predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky aj Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky, pričom žalovaný nerozporoval, že mu predmetné oznámenie bolo doručené. S poukazom na uvedené má súd za to, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, pričom súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení, pričom dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. (R 119/2003) Súd dodáva, že v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka predmetom postúpenia môže byť budúca pohľadávka t.j. taká pohľadávka, ktorá v čase uzavretia zmluvy o postúpení ešte neexistuje a má vzniknúť až v budúcnosti. Na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná, a aj pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky.
39. Súd dodáva, že všeobecne sa pod pojmom škoda rozumie ujma, ktorú utrpí poškodený, objektívne vyjadriteľná v peniazoch, teda hodnota, o ktorú sa v dôsledku škody zmenšil majetok poškodeného.
Zníženie stavu finančných prostriedkov je vždy majetkovou ujmou, ktorú je možné vyjadriť v peniazoch. Skutočnou škodou v danom prípade bola majetková ujma, spočívajúca v zmenšení existujúceho majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do predošlého stavu by bolo možné alebo účelné. Zaplatením „požičovného“ za náhradné motorové vozidlo sa zmenšil existujúci majetkový stav právneho predchodcu žalobcu.
40. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R 7/1992). Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. Dôsledkom poškodenia motorového vozidla, pre ktoré bolo nutné použiť zapožičané motorové vozidlo je iba vynaloženie čiastky, o ktorú prevyšovali náklady na vypožičanie motorového vozidla, výdaje, ktoré by boli spojené s použitím automobilu vlastného.
41. S poukazom na vyššie uvedené nemá súd pochybnosti o tom, že právny predchodca žalobcu si ako poškodený účelne prenajal motorové vozidlá od spoločnosti SetCar s.r.o. Žalovaný v konaní nerozporoval výšku uplatnenej náhrady škody v konkrétnostiach, len to, či má žalobca právo uplatňovať si daný nárok v predmetnom súdnom konaní a teda či je daná aktívna legitimácia žalobcu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaný ešte pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu uhradil časť požadovaného poistného plnenia. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný poškodeného a ani žalobcu neinformoval o dôvodoch krátenia poistného plnenia. Žalovaný ani počas súdneho konania neuviedol dôvody krátenia poistného plnenia z jeho strany. Na tomto mieste súd konštatuje, že ak by žalovaný mal akékoľvek pochybnosti o aktívnej legitimácii žalobcu, je nepravdepodobné, že by poukázal krátené poistné na účet práve žalobcovi.
42. Žalovaný účinne nepoprel tvrdenia žalobcu v žalobe a neuviedol relevantné tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd považuje žalobu za dôvodnú. Poškodenému vznikla škoda a žalovaný je ako poisťovateľ povinný ju nahradiť. Poškodený svoju pohľadávku platne a účinne previedol na žalobcu. Žalobca preukázal, že je v konaní aktívne legitimovaným subjektom a výšku uplatnenej škody predložením faktúry za požičanie vozidla.
43. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nárok žalobcu na sumu 1.977,15 eur titulom krátenej a neuhradenej sumy ako náhrady škody spôsobenej dopravnou nehodou zapríčinenou poisteným u žalovaného na motorovom vozidle právneho predchodcu žalobcu je odôvodnený a preukázaný, a preto žalovanému uložil povinnosť žalovanú sumu žalobcovi zaplatiť.
44. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže miera jeho úspechu v konaní je 100 %. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).