Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Cob-25-2021.pdf
PDF · 377.13 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/25/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci partnera verejného sektora: VITALITA, s.r.o., so sídlom Líščie údolie 57, 842 31 Bratislava, IČO: 31 395 112, zastúpeného právnou zástupkyňu JUDr. Luciou Flochovou, advokátkou, so sídlom V. XX, XXX XX F., za účasti oprávnenej osoby: ADAUS, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544 (pôvodné obchodné meno Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Y. XB, XXX XX F. - mestská časť C.), zastúpenej právnym zástupcom Mgr. Michalom Peckom, advokátom, so sídlom Y. XA, XXX XX F.-C., za účasti člena štatutárneho orgánu partnera verejného sektora - konateľa partnera verejného sektora: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. XX, XXX XX F., zomretej dňa XX.X.XXXX, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Luciou Flochovou, advokátkou, so sídlom V. XX, XXX XX F., a za účasti člena štatutárneho orgánu partnera verejného sektora - konateľa partnera verejného sektora: Y.. Y. L., nar. X.X.XXXX, bytom M.. S. 3, XXX XX F., zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Luciou Flochovou, advokátkou, so sídlom V. XX, XXX XX F., v konaní o uloženie pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z., o odvolaní partnera verejného sektora, členov štatutárneho orgánu partnera verejného sektora a oprávnenej osoby proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 5PPok 3/2018-172 zo dňa 30. augusta 2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 5PPok/3/2018-339 zo dňa 7.10.2020, takto
rozhodol:
Konanie vo vzťahu k štatutárnemu orgánu partnera verejného sektora-konateľa Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX F. z a s t a v u j e .
Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 5PPok 3/2018-172 zo dňa 30. augusta 2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 5PPok/3/2018-339 zo dňa 7.10.2020, vo vzťahu k partnerovi verejného sektora VITALITA, s.r.o. so sídlom Líščie údolie 57, 842 31 Bratislava, IČO: 31 395 112, členovi štatutárneho orgánu partnera verejného sektora - konateľa partnera verejného sektora Y.. Y. L., nar. X.X.XXXX, bytom M.. S. 3, XXX XX F., oprávnenej osobe: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd, rozhodol tak, že „I. Ukladá partnerovi verejného sektora VITALITA, s.r.o. so sídlom Líščie údolie 57, 842 31 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 31 395 112 pokutu vo výške 20.000.- eur (slovom: dvadsaťtisíc eur), ktorú je partner verejného sektora povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č.L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. II. Ukladá členovi štatutárneho orgánu partnera verejného sektora konateľovi: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX F. pokutu vo výške 10 000 eur (slovom: desaťtisíc eur), ktorú je povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č.L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, za ktorej
zaplatenie ručí oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, pričom plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z účastníkov. III. Ukladá členovi štatutárneho orgánu partnera verejného sektora konateľovi: Y.. Y. L., nar. X.X.XXXX, bytom Ľ. S. 3, XXX XX F. pokutu vo výške 10 000 eur (slovom: desaťtisíc eur), ktorú je povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č.L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, za ktorej zaplatenie ručí oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, pričom plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z účastníkov. IV. Ukladá oprávnenej osobe Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544 pokutu vo výške 20.000 eur (slovom: dvadsaťtisíc eur), ktorú je povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č.L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania“.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na podnety oznamovateľov, a to podnet občianskeho združenia Transparency International Slovensko, so sídlom Bajkalská 1496/25, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 31 817 823, ktorým navrhlo, aby súd preveril, či v súvislosti s overením konečného užívateľa výhod obchodnej spoločnosti C.E.N. s.r.o., so sídlom Gagarinova 12, 821 05 Bratislava, IČO: 35 780 886, ako aj ďalších 13 obchodných spoločností, medzi ktorými bola uvedená aj obchodná spoločnosť VITALITA, s.r.o. so sídlom Líščie údolie 57, 842 31 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 31 395 112, nedošlo k porušeniu zákazu v zmysle § 19 písm. c) zákona o registri partnerov verejného sektora. Občianske združenie Transparency International Slovensko v podnete uviedlo, že Okresný súd Žilina ako registrujúci orgán v zmysle § 3 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora vykonal dňa 01.02.2017 zápis spoločnosti C.E.N. s.r.o. do registra partnerov verejného sektora na základe predloženého návrhu. Overenie konečných užívateľov výhod bolo oznámené dňa 05.07.2018. V pozícii oprávnenej osoby vystupovala Advokátska kancelária Bugala
- Ďurček, s.r.o., so sídlom Bratislava, Miletičova 99/5B, PSČ 821 08, ktorej konateľom je Y.. R. F.. Z registra partnerov verejného sektora vyplýva, že konečným užívateľom výhod bola označená jedna fyzická osoba, a to H.. T.. K. V., T.. Občianske združenie Transparency International Slovensko poukázalo na § 19 písm. c) zákona o registri partnerov verejného sektora, podľa ktorého oprávnená osoby nesmie vykonávať úkony podľa tohto zákona, ak má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora. V registri partnerov verejného sektora je od 29.8.2017 zapísaná obchodná spoločnosť EKLUB, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 5, PSČ 811 08. Podľa verifikačného dokumentu zo dňa 23.08.2017 je jediným spoločníkom spoločnosti EKLUB, s.r.o. spoločnosť GGFS s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 5, PSČ 811 08, ktorá má v súčasnosti troch spoločníkov: a) spoločnosť BIZZ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Miletičova 5B, PSČ 821 08, ktorej jediným spoločníkom je Y.. R. F., b) spoločnosť G Group Limited, so sídlom Valetta VLT1165, St. John Street 85, Maltská republika, založená podľa práva Maltskej republiky, ktorej 99, 9953 % akcionárom je H.. T.. K. V., T.., c) spoločnosť PKA Limited, so sídlom Valetta VLT1165, St. John Street 85, Maltská republika, založená podľa práva Maltskej republiky, ktorej 100 % akcionárom je T.. T. V..
3. Podľa tvrdenia Transparency International Slovensko pred vykonaním zápisu spoločnosti C.E.N. s.r.o. do registra partnerov verejného sektora dňa 01.02.2017 boli spoločníkmi spoločnosti GGFS s.r.o. dvaja spoločníci - spoločnosť BIZZ, s. r. o. a H.. K. V.. K. V. je v súčasnosti navyše konateľom spoločnosti GGFS, s. r. o. Na základe uvedených skutočností vzniká podľa Transparency International Slovensko podozrenie, že Y.. R. F. ako konateľ oprávnenej osoby porušil § 19 písm. c), vzhľadom na to, že tak ako H.. K. V. má rovnaký podnikateľský záujem na hospodárskom výsledku spoločnosti GGFS s.r.o., ktorej spoločníkmi sú spoločnosti BIZZ, s.r.o. a G Group Ltd., v ktorých sú spoločníkmi Y.. R. F. a H.. K. V., a teda ide o určitý vzťah založený na personálnom prepojení medzi oprávnenou osobou a partnerom verejného sektora, ktorý spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby v prípade zápisu spoločnosti C.E.N. s.r.o. do registra partnerov verejného sektora v súvislosti s oznámením o overení konečného užívateľa výhod zo dňa 05.07.2018.
4. Dňa 12.09.2018 bolo okresnému súdu doručené podanie pána E. U., ktoré bolo podľa obsahu posúdené ako podnet na začatie konania o uloženie pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. a bolo pripojené k podnetu občianskeho združenia Transparency International Slovensko. Na ich základe okresný súd uznesením č.k. 5PPok/7/2018-36 zo dňa 20.09.2018 začal postupom podľa § 23 ods. 2 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok konanie o uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. Zároveň okresný súd zaslal výzvy partnerovi verejného sektora, oprávnenej osobe a členovi štatutárneho orgánu, ktorý vykonával funkciu člena štatutárneho orgánu v čase porušenia povinnosti, v ktorých dotknuté osoby vyzval, aby sa vo veci vyjadrili a uviedli, či uznávajú, že došlo k porušeniu zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. a pokiaľ uvedené neuznávajú, aby uviedli rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú, príp. označili ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
5. Okresný súd ďalej v odôvodnení uznesenia uviedol obsah vyjadrení partnera verejného sektora (ďalej aj len „PVS“), oprávnenej osoby - Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. a štatutárnych orgánov PVS.
6. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že v záujme zabezpečenia realizácie práva na spravodlivý proces účastníkov konania, okrem možnosti vyjadrenia sa účastníkov k veci písomne, vytýčil vo veci aj verejné pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 12.2.2019 za prítomnosti právnych zástupcov účastníkov konania.
7. Právna zástupkyňa partnera verejného sektora a členov jeho štatutárneho orgánu navrhla, aby okresný súd konanie prerušil podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Prerušenie konania navrhla aj oprávnená osoba, a to z podobných dôvodov ako právna zástupkyňa partnera verejného sektora a členov štatutárneho orgánu partnera verejného sektora
8. Vykonaním listinných dôkazov a z vyjadrení účastníkov okresný súd zistil nasledovný skutkový stav, ktorý posudzoval ku dňu vyhotovenia verifikačného dokumentu slúžiacemu k prvému zápisu partnera verejného sektora do Registra partnerov verejného sektora, t.j. ku dňu 14.7.2017.
9. Partner verejného sektora mal ku dňu 14.7.2017 troch spoločníkov, a to T.. K. V. s vkladom 183.984,- Eur, Y.. Y. L. s vkladom 76.660,- Eur a T.. U. F. s vkladom 45.996,- Eur. Konečnými užívateľom výhod partnera boli H.. T.. K. V., T.. a Y.. Y. L.. Konateľkami spoločnosti boli p. Y. V. a Y.. Y. L..
10. Obchodná spoločnosť GGFS s.r.o. so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 47 079 690 mala troch spoločníkov, a to spoločnosť BIZZ, s.r.o. so sídlom Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava s vkladom 750,- Eur, spoločnosť PKA LTD. s vkladom 1500,- Eur a spoločnosť G GROUP LTD. s vkladom 5.250,- Eur. Obchodný podiel spoločníka BIZZ, s.r.o. bol v januári 2019 prevedený na nového spoločníka CORDWELL LIMITED. Konateľmi spoločnosti boli T.. K. V. a T.. T. V., M.B.A.
11. Obchodná spoločnosť BIZZ, s.r.o. so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 858 463 mala jediného spoločníka a konateľa, a to p. R. F.. Obchodný podiel spoločníka R. F. bol v januári 2019 prevedený na nového spoločníka CORDWELL LIMITED a konateľom sa stal p. Y. L.. Oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. mala ku dňu 14.7.2017 dvoch spoločníkov, a to Y.. R. F. a R.. T. Y., oboch s vkladom 3.320,- Eur. Jediným konateľom oprávnenej osoby bol Y.. R. F..
12. Vykonaním lustrácie obchodného registra bolo zistené, že obchodná spoločnosť GGFS s.r.o. je jediným akcionárom obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a.s., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 35 705 396 (pôvodné obchodné meno SLOVENSKÉ PEDAGOGICKÉ NAKLADATEĽSTVO a.s.). Štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a.s. je predseda predstavenstva, ktorým je od 10.10.2014 T.. T. V., M.B.A. Obchodná spoločnosť má troch členov dozornej rady, a to K. V., K.. N. Q. a R.. E. Z. Y.. Od 10.10.2014 do 02.10.2018 bol namiesto R.. E. Z. Y. členom dozornej rady Y.. R. F.. Podľa stanov spoločnosti EBR SERVICES a.s., založenej v zbierke listín, voľba a odvolávanie členov dozornej rady patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia (článok 15 bod 2 stanov). Dozorná rada menuje a odvoláva členov predstavenstva (článok 28 bod 3 písm. g) stanov). Podľa zápisnice zo zasadnutia dozornej rady spoločnosti EBR SERVICES a.s. zo dňa
10.10.2014 dozorná rada jednohlasne odvolala dovtedajších troch členov predstavenstva a do funkcie člena predstavenstva ustanovila T.. T. V., M.B.A. a určila ho za predsedu predstavenstva.
13. Zistený skutkový stav subsumoval okresný súd najmä pod úpravu § 13 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. (ďalej aj len „RPVS“, príp. „RVPS“). Vo svetle judikatúry ESĽP a Ústavného súdu SR nepovažoval okresný súd za dôvodné odpovedať podrobne na každý argument účastníkov, ale iba na podstatné dôvody svojho rozhodnutia, keďže iný postup by bol na úkor zákonnej požiadavky na jasnosť a výstižnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu. Primárne okresný súd vo vzťahu k rôznym výkladom a stanoviskám k sporným otázkam ohľadne ustanovení zákona o registri partnerov verejného sektora uviedol, že právne relevantný výklad zákona môže dať vo svojich rozhodnutiach iba súd. Výklad hoc aj predkladateľa zákona, vyplývajúci napr. z dôvodovej správy k zákonu či priamo zo stanovísk predkladateľa zákona (napr. stanovisko Ministerstva spravodlivosti z 31.10.2018, ktoré bolo predložené v tomto konaní), môže byť pri výklade zákona vodítkom a môže viesť k ozrejmeniu úmyslu, ktorý viedol predkladateľa zákona pri jeho písaní, nezriedka však dochádza k zmene predloženého zákona v druhom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky (čo následne obmedzuje použiteľnosť predkladacej správy pre výklad zákona) a tiež je možné občas pozorovať jav, kedy vôľa predkladateľa nie je do textu zákona preklopená verne a najmä jasne. Aj z týchto dôvodov rôzne výkladové stanoviská nemôžu byť a nie sú pre súd záväzné a ich sila a použiteľnosť závisia len od sily argumentov v nich obsiahnutých.
14. Ako jeden z oznamovateľov podnetu p. E. U., tak aj oprávnená osoba vo svojich podaniach v podstate zhodne argumentovali v otázke údajnej podmienenosti konania o uloženie pokuty z dôvodu porušenia zákazu podľa § 19 zákona o RPVS predchádzajúcim konaním podľa § 12 zákona o RPVS o kvalifikovanom podnete. S týmto názorom sa okresný súd nestotožnil. Je pravdou, že výmaz partnera verejného sektora v konaní podľa § 12 zákona o RPVS automaticky v zmysle § 12 ods.7 zákona o RPVS vyvolá začatie konania o uložení pokuty. Tu však treba pripomenúť, že v konaní o kvalifikovanom podnete súd rozhoduje podľa skutkového stavu ku dňu rozhodovania súdu. Vyplýva to z § 16 ods. 5 zákona o RPVS, ktorý zakotvuje primerané použitie ustanovení Civilného mimosporového poriadku v konaniach podľa § 12 a 13 zákona o RPVS v spojení s § 2 ods. 1 CMP (subsidiárna pôsobnosť ustanovení CSP, ak CMP neustanovuje inak) a § 217 ods. 1 CSP (pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia). K rozhodnutiu o výmaze partnera verejného sektora podľa § 12 ods. 8 zákona o RPVS dôjde len vtedy, ak sú údaje o ňom zapísané v RPVS neúplné alebo nepravdivé v čase rozhodnutia súdu. Automatické iniciovanie konania o pokute v zmysle § 12 ods. 8 zákona o RPVS teda nenastáva napr. v situácii, keď údaje o partnerovi verejného sektora zapísané v RPVS boli síce v minulosti nepravdivé, no v čase rozhodovania súdu o kvalifikovanom podnete už boli do registra zapísané pravdivé a úplné údaje (napr. PVS v priebehu konania o kvalifikovanom podnete zápis opravil). Ustanovenie § 13 zákona o RPVS však viaže začatie konania o pokute na uvedenie nepravdivých alebo neúplných údajov v návrhu na zápis kedykoľvek v minulosti, nielen v časovo poslednom konaní o zmene zápisu, ale v konaní o pokute je možné sankcionovať aj uvedenie nepravdivých údajov, ktoré boli medzičasom dotknuté v inom konaní zmenou či boli vymazané z registra. Ak by malo byť sankčné konanie podľa § 13 RPVS podmienené iba predchádzajúcim konaním o kvalifikovanom podnete s výsledkom výmazu partnera z registra, nebolo by možné vôbec postihnúť uvedenie nepravdivých údajov v návrhoch na zápis medzičasom vymazaných partnerov verejného sektora. Rovnako je treba si všimnúť, že § 13 zákona o RPVS sankcionuje tri skutkové podstaty, kde v poradí tretia (porušenie zákazu § 19 zákona o RPVS) nie je na rozdiel od predchádzajúcich dvoch skutkových podstát (uvedenie nepravdivých údajov v návrhu na zápis a nepodanie návrhu na zápis zmeny v zákonnej lehote, čo vlastne znamená tiež, že v registri boli alebo sú zapísané nepravdivé údaje) nie je nevyhnutne sprevádzaná zápisom nepravdivých alebo neúplných údajov v registri. Je možné, že verifikácia vykonaná vylúčenou osobou má dôsledok v podobe zápisu nepravdivých údajov v registri, no nemusí k tomu nevyhnutne dôjsť. Ak vo veci verifikácie a zápisu koná vylúčená osoba, je samozrejme pravdepodobnosť zápisu nepravdivých údajov vyššia, ako keď verifikáciu vykonáva nestranná oprávnená osoba. Ustanovením § 13 RPVS v časti porušenia zákazu podľa § 19 zákona o RPVS zákonodarca preventívne sankcionuje konanie oprávnenej osoby, ktorá je vylúčená alebo v konflikte záujmov. V neposlednom rade, ak by konanie o uložení pokuty malo byť podmienené predchádzajúcim konaním o kvalifikovanom podnete podľa § 12 RPVS (a ktoré skončilo zistením nepravdivých údajov zapísaných v registri a výmazom, partnera z registra, lebo len takéto konanie automaticky vyvoláva konanie o pokute), sankcionované osoby by boli postihované len jedenkrát za naplnenie dvoch skutkových podstát - uvedenie nepravdivých údajov v návrhu a porušenie zákazu podľa § 19 RPVS. Rozlišovanie týchto skutkových podstát v § 13 RPVS by tak nemalo žiaden
zmysel. Okresný súd preto uzavrel, že konanie o pokute podľa § 13 RPVS nie je vždy iba dôsledkom predchádzajúceho konania podľa § 12 RPVS, ale je možné ho viesť samostatne.
15. Ochrana záujmu na nestrannom vykonaní verifikácie oprávnenou osobou zakotvením § 19 do zákona o RPVS je logickou reakciou zákonodarcu na fakt, že v minulosti (a zrejme čiastočne aj v súčasnosti) to boli práve niektoré z profesií, ktoré môžu plniť úlohy oprávnenej osoby, ktoré pomáhali ukrývať skutočných užívateľov výhod či už právnou pomocou alebo priamo svojou účasťou v partnerovi verejného sektora. Požiadavka na nestranný výkon úkonov oprávnenou osobou nevyplýva iba z § 19 zákona o RPVS, ale aj z § 11 ods. 4 zákona o RPVS a § 16 ods. 4 zákona o RPVS, podľa ktorého na dohodu o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora sa primerane vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluve o kontrolnej činnosti (pričom tento zmluvný typ je charakteristický tým, že kontrolu je potrebné vykonať v zmysle § 592 ods. 1 Obchodného zákonníka nestranne).
16. Na posúdenie možného vylúčenia oprávnenej osoby možno s určitými výhradami použiť pre „inšpiráciu“ aj judikatúru riešiacu vylúčenie sudcov z rozhodovania veci. Podľa ustálenej judikatúry nielen všeobecných súdov, ale aj Ústavného súdu (napr. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 47/05 z 11. mája 2005) a Európskeho súdu pre ľudské práva, nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v danom prípade je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v danom prípade je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku [Piersach v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") z 1. októbra 1982]. Nie je možné uspokojiť sa len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale je potrebné skúmať, či sudca poskytuje záruky nestrannosti aj z objektívneho hľadiska. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná, ale sa musí aj javiť, že má byť vykonávaná (Delcourt v. Belgicko - rozsudok ESĽP zo 17. januára 1970). Sudca sa má objektívne javiť v očiach strán, že je nestranný, a zároveň musí byť vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená pochybnosť o jeho nestrannosti.
17. Existencia nestrannosti musí byť určená podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či je možné usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť sudcu je obyčajne definovaná ako absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci. Objektívny prístup spočíva v otázke, či nezávisle od osobného správania sudcu určité overiteľné skutočnosti neumožňujú pochybovať o jeho nestrannosti. V tomto smere i zdanie môže byť dôležité. Mal by byť vylúčený každý sudca, u ktorého sa možno oprávnene obávať, že mu chýba nestrannosť. Ide o dôveru, ktorú musia mať súdy pri stranách v demokratickej spoločnosti (Padovani v. Taliansko - rozsudok ESĽP z 26. februára 1993). Rozhodujúcim prvkom rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar v. Spojené kráľovstvo). Sudca môže byť subjektívne absolútne nestranný, ale i napriek tomu môže byť jeho nestrannosť vystavená oprávneným pochybnostiam vzhľadom na jeho status, rôzne funkcie, ktoré postupne vo veci vykonával, alebo vzhľadom na jeho pomer k veci, k stranám konania, k ich právnym zástupcom, svedkom a podobne. Z toho hľadiska preto nezáleží ani na tom, že sudca sa k návrhu na jeho vylúčenie vyjadrí v tom zmysle, že sa vnútorne necíti alebo cíti byť zaujatý. Rozhodujúce nie je jeho stanovisko, ale existencia objektívnych skutočností, ktoré vrhajú pochybnosť na jeho nestrannosť v očiach strán a verejnosti.
18. Zdôraznil okresný súd, že názor oprávnenej osoby, že záujem spoločnosti na nestrannej verifikácii nemôže byť silnejší ako záujem spoločnosti na nestrannom výkone súdnej moci, je na diskusiu. Požiadavka na nestranné rozhodovanie sudcov ako predstaviteľov jednej zo zložiek moci je imanentnou súčasťou právneho štátu a explicitnou súčasťou ústavného poriadku. Ani požiadavku na nestranný a nezaujatý výkon úloh oprávnenej osoby však nemožno brať na ľahkú váhu a to nielen berúc do úvahy
výšku sankcií za porušenie zákazu podľa § 19 zákona o RPVS. Treba zohľadniť aj účel zákona o RPVS, ktorý treba vnímať vo viacerých rozmeroch. Nielen z hľadiska transparentného nakladania s verejným majetkom a verejnými prostriedkami, ale aj z hľadiska boja proti praniu špinavých peňazí.
19. V posudzovanej veci oprávnená osoba subjektívne sama seba nepovažuje za vylúčenú z vykonávania úkonov podľa zákona o RPVS. V konaní nebolo podľa oprávnenej osoby preukázané, že by intenzita vzťahu Y.. R. F. a T.. K. V. presahovala intenzitu bežného vzťahu advokát - klient s výnimkou vzťahu vyplývajúceho z ich účasti ako spoločníkov v spoločnosti GGFS, s.r.o. Z objektívneho hľadiska personálne prepojenie oprávnenej osoby a partnera verejného sektora v očiach tretej osoby môže oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby. V danom prípade bol spoločník a konateľ oprávnenej osoby (Y.. R. F.) so spoločníkom partnera verejného sektora (T.. K. V.) spoločníkmi spoločnosti GGFS, s.r.o.. Na tom nič nemení to, že obaja boli spoločníkmi spoločnosti GGFS, s.r.o. prostredníctvom obchodných spoločností BIZZ, s.r.o. a G GROUP Limited (T.. V. bol do júla 2017 priamo spoločníkom GGFS, s.r.o.). Je potrebné si uvedomiť, že obchodná spoločnosť ako právnická osoba je umelou entitou, ktorej právny poriadok priznáva právnu subjektivitu, t.j. schopnosť byť nositeľom práv a povinností a prostredníctvom štatutárneho orgánu či iných osôb schopnosť vlastnými úkonmi preberať práva a povinnosti - spôsobilosť právne konať. V právnickej osobe je potrebné rozlišovať osoby, ktoré jej vôľu (v prípade obchodnej spoločnosti najčastejšie na valnom zhromaždení) vytvárajú a osoby, ktoré právne relevantným spôsobom už vytvorenú vôľu prejavujú navonok. Túto vôľu môže právnická osoba vytvoriť a prejaviť navonok len prostredníctvom fyzických osôb, v prípade spoločnosti BIZZ, s.r.o. prostredníctvom Y.. F.. Ak je z verejných registrov zistiteľná vzájomná interakcia medzi T.. V. a Y.. F. a ich spoločná účasť v inej obchodnej spoločnosti - a to nielen z výpisov z obchodného registra, ale zo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti GGFS, s.r.o. založenej v zbierke listín obchodného registra (hoc aj Y.. F. na valnom zhromaždení zastupoval BIZZ, s.r.o., ale bol to on, kto sa valného zhromaždenia osobne zúčastnil a prejavoval vôľu v mene BIZZ, s.r.o. navonok) a potom jedna z týchto osôb má vykonať verifikáciu druhej osoby, ktorá je jedným zo spoločníkov posudzovaného subjektu, môže to oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti takejto verifikácie oprávnenou osobou.
20. Hoci vzťah Y.. F. a T.. V. ako spoločníkov v spoločnosti GGFS, s.r.o. nemožno kvalifikovať ako spoločné podnikanie v zmysle jeho legálnej definície podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, no ide nepochybne o vzťah obchodnoprávny v zmysle § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka. Tento vzťah by sa dal pripodobniť k vzťahu spoluvlastníkov veci, hoci ho s ním vzhľadom na špecifickú povahu obchodného podielu nemožno úplne stotožniť. Ak by sa posudzovala nestrannosť sudcu pri rozhodovaní vo veci, kde jednou zo strán by prostredníctvom svojej obchodnej spoločnosti bol spoluvlastník napr. nehnuteľnosti, ktorej spoluvlastníkom by bol aj sudca konajúci vo veci, objektívne by to mohlo vyvolať pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti takéhoto sudcu. Aj stav, kedy spoločník a konateľ oprávnenej osoby je spoločníkom v spoločnosti, kde je spoločníkom aj spoločník a konateľ partnera verejného sektora, vyvoláva objektívne oprávnené pochybnosti o nestrannosti výkonu verifikácie oprávnenou osobou. V danej veci tak vzťah medzi Y.. F. a T.. V. nemožno posudzovať iba ako vzťah advokáta a klienta, ale aj ako vzťah dvoch spoločníkov obchodnej spoločnosti, ktorý môže byť tak pozitívny ako aj negatívny a môže sa v priebehu času vyvíjať. Z objektívneho pohľadu však tento vzťah spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona o RPVS.
21. Súčasne bolo podľa okresného súdu potrebné poukázať aj na to, že osoby T.. K. V. a Y.. R. F. sa stretli aj v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a.s., keď obaja boli v posudzovanom čase členmi jej dozornej rady, pričom jediným akcionárom obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a.s. je spoločnosť GGFS s.r.o. Dozorná rada spoločnosti EBR SERVICES a.s. pritom nemá len kontrolnú funkciu, ale do jej pôsobnosti patrí napr. aj menovanie a odvolávanie členov štatutárneho orgánu spoločnosti, pričom za predsedu predstavenstva bol dozornou radou vymenovaný p. T. V.. O spoločnom členstve s T.. K. V. v dozornej rade spoločnosti EBR SERVICES a.s. sa oprávnená osoba nezmienila, hoci údaje o členoch dozornej rady sú priamo zistiteľné z obchodného registra. Zdôrazňovala však, že spoločníci spoločnosti vykonávajúci svoje práva prostredníctvom valného zhromaždenia sa stretávajú naozaj len sporadicky, a teda ani z hľadiska periodicity zasadnutí valného zhromaždenia spoločnosti GGFS s.r.o. nemohol vzťah p. R. F. a p. K. V. alebo p. T. V. objektívne prerásť do pomeru kolegiálneho, a už vôbec nie do pomeru priateľského. V tomto ohľade, keďže je zrejmé, že p. R. F. a p. K. V. boli spolu členmi dozornej rady, ktorá okrem iného dohliada na činnosť členov štatutárneho orgánu, potom vyjadrenia oprávnenej osoby vyznievajú nedôveryhodne.
22. Aj keď tvrdenia oznamovateľa p. E. U. o závislosti či vďačnosti Y.. F. voči T.. V. neboli v konaní preukázané, je objektívnym faktom, že spoločníkom spoločnosti GGFS, s.r.o. sa Y.. F. mohol stať len na základe vôle T.. V. ako väčšinového spoločníka v spoločnosti GGFS, s.r.o. Spoločnosť GGFS, s.r.o. je totiž v zmysle čl. VII. jej Spoločenskej zmluvy tzv. uzavretou spoločnosťou, t.j. prevod obchodného podielu a tak vstup nového spoločníka, je viazaný na súhlas valného zhromaždenia spoločnosti. Zmyslom tohto ustanovenia je snaha doterajších spoločníkov regulovať, kto sa stane spoločníkom spoločnosti. Vstup Y.. F. do spoločnosti, preto v danom prípade mohol prebehnúť len po výslovnom prejave vôle T.. V.. Do určitej miery podobný prípad, v ktorom sa riešil dopad vzťahu minoritného akcionára, ktorý hlasoval za ustanovenie členky predstavenstva do jej funkcie a ktorá sa neskôr stala zákonnou sudkyňou vo veci, kde vystupoval tento minoritný akcionár, na nestrannosť danej sudkyne, bol riešený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Obdo 68/2015 z 11. januára 2017 (následne posúdené ako ústavné konformné uznesením Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 504/2017-21 z 1. augusta 2017), kde takto založený vzťah bol posúdený ako dôvod na vylúčenie sudkyne z rozhodovania veci.
23. Zákon o RPVS je nepochybne predpisom verejného práva. Pokuty zakotvené v jeho § 13 majú verejnoprávny charakter. Ak má byť verejnoprávna sankcia postihom za protiprávne konanie, musí takto právnou normou reprobované konanie napĺňať všetky jeho zákonom stanovené definičné znaky. Inými slovami: použijúc terminológiu právnych odvetví verejného práva a to práva trestného a práva správneho, musia byť naplnené všetky znaky skutkovej podstaty deliktu. Ak niektoré konanie nie je zákonom explicitne popísané ako reprobované, nie je možné zaň uložiť sankciu. Právne normy zakotvujúce verejnoprávne sankcie nemožno vykladať extenzívne, ale naopak reštriktívne. Ustanovenie § 19 písm. c) zákona o RPVS však výslovne ako dôvod pre zákaz vykonávania úkonov oprávnenej osoby uvádza vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora alebo členom jeho orgánov. Zákon teda výslovne normuje zákaz vykonávania úkonov oprávnenou osobou, ak je oprávnená osoba vo vzťahu k partnerovi verejného sektora alebo členom orgánov partnera verejného sektora, ktorý spochybňuje jej nestrannosť.
24. Z verifikačného dokumentu partnera verejného sektora, vypracovaného oprávnenou osobou, vyplýva, že T.. K. V. bol identifikovaný ako konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora s poukazom na § 6a ods. 1 písm. a) bod 1 a 4 zákona č. 297/2008 o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to na základe jeho priamej účasti na partnerovi verejného sektora zodpovedajúcej podielu 60 % na základom imaní partnera verejného sektora. Údaje o spoločníkoch partnera verejného sektora uviedla oprávnená osoba vo verifikačnom dokumente v bode 2.3., vychádzajúc z výpisu z obchodného registra a zo zoznamu spoločníkov vedeného spoločnosťou. Partner verejného sektora je v tomto prípade právnickou osobou, spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorá má vlastnú právnu subjektivitu, majetkový základ a vlastné orgány, medzi ktoré obligatórne patrí aj valné zhromaždenie (najvyšší orgán spoločnosti /§ 125 Obchodného zákonníka/), ktoré je tvorené spoločníkmi. T.. K. V. bol označený ako jeden z troch spoločníkov partnera verejného sektora. Je preto zrejmé, že T.. K. V. ako spoločník partnera verejného sektora sa v prípade jeho účasti na valnom zhromaždení podieľa na prijímaní rozhodnutí patriacich do pôsobnosti valného zhromaždenia, príp. rozhodnutí, ktorých prijímanie si valné zhromaždenie vyhradilo, a teda spolurozhoduje o zásadných otázkach týkajúcich sa partnera verejného sektora. Vzťah oprávnenej osoby prostredníctvom jej spoločníka a konateľa Y.. F. so spoločníkom partnera verejného sektora je úplne zjavný a ľahko spoznateľný jednoduchým nahliadnutím do výpisov z obchodného registra spoločnosti BIZZ, s.r.o. a GGFS, s.r.o., kde je zistiteľná spoločná účasť Y.. F. a T.. V. v obchodnej spoločnosti GGFS, s.r.o. ako spoločníkov (či už najskôr priamo T.. V. a následne prostredníctvom G GROUP a Y.. F. nepriamo cez BIZZ, s.r.o.). Okresný súd tak uzavrel, že vzhľadom na vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora oprávnená osoba nesmela vykonávať úkony podľa zákona o RPVS vo vzťahu k partnerovi verejného sektora VITALITA, s.r.o. a došlo tak k porušeniu zákazu podľa § 19 písm. c) zákona o RPVS.
25. Vo vzťahu k uloženým pokutám okresný súd uviedol, že v zmysle § 17 ods. 2 z.č. 315/2016 Z.z. je sankčný mechanizmus podľa § 13 možné uplatniť len voči subjektom obligatórne zapisovaným do RPVS, súd preskúmal či partner verejného sektora bol do RPVS zapísaný dobrovoľne alebo obligatórne. Z tvrdení a dôkazov predložených partnerom verejného sektora súd zistil, že objemy finančných prostriedkov, ktoré získava partner verejného sektora od zdravotných poisťovní, vysoko prevyšujú zákonné limity, ktoré zakladajú povinnosť obligatórneho zápisu partnera verejného sektora do RPVS. Okresný súd preto uzavrel, že partnerovi verejného sektora je ako obligatórne zapisovanému
subjektu možné uložiť pokutu podľa § 13 zákona. Pokuta nemá mať iba sankčný charakter, ale súčasne aj výchovný a stimulačný. Uložením pokuty sa má docieliť náprava v konaní osôb porušujúcich pravidlá nastavené zákonom o registri partnerov verejného sektora a jej výška má byť dostatočným stimulom na zmenu správania sankcionovaného subjektu. Nie je cieľom finančne likvidovať tento subjekt, na druhej strane však zákon takýto postup nevylučuje a je plne na rozhodnutí sankcionovateľného subjektu zvážiť svoje správanie. Pri ukladaní pokuty registrujúci orgán prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Výška pokuty ukladanej partnerovi verejného sektora je stanovená priamo zákonom, a to sumou hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal zo zmluvy. Len v prípade, ak tento hospodársky prospech nie je možné zistiť, pokuta sa uloží v rozmedzí od 10.000 Eur do 1.000.000 Eur. Určenie výšky pokuty v rámci zákonom stanoveného rozpätia je vecou uváženia súdu, pričom v takomto prípade súd zohľadňuje otázku povahy, závažnosti, spôsobu a následkov porušenia povinnosti, príp. ďalšie okolnosti viažuce sa k sankcionovanému porušeniu zákona (napr. dobu trvania protiprávneho stavu), aby pokuta spĺňala nielen požiadavku individuálnej represie, ale pôsobila aj preventívne s cieľom pozitívne ovplyvniť správanie sa povinnej osoby, príp. tretích osôb (funkcia individuálnej a generálnej prevencie).
26. K pojmu „hospodársky prospech“ okresný súd uviedol, že považoval za správne chápanie tohto pojmu, tak ako bolo vysvetlené v dôvodovej správe k zákonu o RPVS, podľa ktorej spôsob vyčíslenia hospodárskeho prospechu závisí od predmetu zmluvy. Jedným zo spôsobov vyčíslenia hospodárskeho prospechu je rozdiel medzi cenou, ktorú subjekt verejného sektora uhradil partnerovi verejného sektora za dodanie tovaru alebo služieb a finančnými prostriedkami, ktoré partner verejného sektora vynaložil na obstaranie, resp. vyrobenie/poskytnutie tovarov alebo služieb, ktoré sú predmetom plnenia podľa zmluvy alebo dohody a boli v skutočnosti dodané. Analogicky preto platí tiež, že ak partner verejného sektora nadobúdal majetok, práva k majetku alebo majetkové práva, predstavuje hospodársky prospech rozdiel medzi finančnými prostriedkami, ktoré za tieto práva zaplatil a trhovou hodnotou, ktorú získal. Inými slovami: hospodársky prospech treba chápať nie ako obrat partnera verejného sektora s verejným sektorom, ale zisk, ktorý bol partnerom verejného sektora vytvorený z relevantných transakcií s verejným sektorom. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že na to, aby mohol byť hospodársky prospech riadne vyčíslený, je potrebné poznať priame, preukázateľné a účelné náklady (výdavky) partnera verejného sektora vynaložené na plnenie zmluvy alebo dohody (oprávnené náklady).
27. V tomto prípade vyčíslenie hospodárskeho prospechu partnerom verejného sektora poskytlo súdu prehľad o úhradách zdravotnej poisťovne Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. za lekárenskú starostlivosť partnerovi verejného sektora za obdobie od zápisu partnera verejného sektora do registra partnerov verejného sektora do 30.04.2019 a prehľad o celkových nákladoch partnera verejného sektora za toto obdobie. Partner verejného sektora navrhol spôsob vyčíslenia hospodárskeho prospechu zodpovedajúceho predloženej zmluve uzatvorenej so zdravotnou poisťovňou Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vychádzajúc zo stanovenia výšky nákladov vynaložených na plnenie zmluvy (konkrétne na zabezpečenie poskytovania lekárenskej starostlivosti poistencom poisťovne) na základe predpokladu, že pomer výnosov partnera verejného sektora zo zmluvy uzatvorenej so všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. k celkovým výnosom partnera verejného sektora je totožný s pomerom nákladov prináležiacim k zmluve vo vzťahu k celkovým nákladom partnera. Hospodársky prospech by sa takýmto spôsobom podľa partnera verejného sektora určil ako rozdiel výnosov zo zmluvy (celková suma úhrad zdravotnej poisťovne Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. za rozhodné obdobie) a pomerných nákladov. S uvedeným prepočtom by podľa súdu bolo možné v zásade súhlasiť v prípade, keby bolo zrejmé, že všetky náklady partnera verejného sektora možno považovať za oprávnené náklady. Uvedené však v tomto prípade nie je možné skonštatovať. Aj sám partner verejného sektora priznáva, že z účtovného hľadiska nemožno jednotlivé náklady priradiť k výnosom z konkrétnych obchodov a súčasne súd dopĺňa, že partner verejného sektora zahrnul do nákladov celkové náklady partnera verejného sektora (napr. ostatné náklady /mzdové náklady, odvody do poisťovní, zákonné sociálne náklady, služby, materiál, energie, ostatné/, daň PO), pričom nie je možné určiť, ktoré z nich sa priamo viažu k plneniu zo zmluvy. Javí sa, že v posudzovanom prípade hospodársky prospech je mimoriadne obtiažne, resp. nemožné určiť. Ak pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti platby uhrádzajú tri zdravotné poisťovne, ako aj samotní pacienti, ktorí čiastočne hradia im predpísané lieky a títo nakupujú aj lieky a tovar bez úhrady zdravotných poisťovní, oddelenie jednotlivých nákladov a výnosov by bolo veľmi prácne a dokazovanie v tomto smere nákladné, z hľadiska procesnej hospodárnosti neefektívne (a v konečnom dôsledku by zrejme dospelo k podobnému výsledku ako dospel partner verejného sektora pomerným výpočtom), je namieste záver, že výška hospodárskeho prospechu sa v tomto prípade nedá určiť, v dôsledku ktorej
skutočnosti pristúpil súd k stanoveniu výšky pokuty v zákonom stanovenom rozmedzí od 10.000 Eur do 1.000.000 Eur, rešpektujúc zásady ukladania sankcií.
28. Primárnym účelom sankcie ukladanej partnerovi verejného sektora podľa § 13 ods. 1 písm. a) zák. č. 315/2016 Z.z. je odčerpanie hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal plnením zmluvy, pri ktorej došlo k porušeniu jeho povinností podľa zákona č. 315/2016 Z.z. (viď aj dôvodovú správu k zákonu o RPVS). Z hľadiska naplnenia účelu zákona, ktorým je najmä zabezpečenie publicity pravdivých a úplných údajov o konečných užívateľoch výhod zapísaných subjektov, je táto sankcia spojená najmä s naplnením prvých dvoch skutkových podstát uvedených v § 13 zák. č. 315/2016 Z.z. - uvedením nepravdivých a neúplných údajov v návrhu alebo nepodaním návrhu v zákonnej lehote, ktoré obe majú za následok, že údaje v registri nie sú pravdivé a aktuálne. Hoci zákonodarca stanovuje sankciu pre partnera verejného sektora vo výške získaného hospodárskeho prospechu aj ako dôsledok porušenia zákazu podľa § 19, nemožno nezohľadniť aj skutočnosť, že v posudzovanom prípade porušenie povinností partnerom verejného sektora nemalo za následok nepravdivý alebo neúplný zápis. Sankcia za porušenie zákazu podľa § 19 RPVS chráni záujem štátu na nestrannom výkone povinností oprávnenej osoby s cieľom, aby nestranná verifikácia viedla k zápisu pravdivých a úplných údajov do registra. Napriek tomu je však namieste, aby súd pri určení výšky pokuty v prípade, že hospodársky prospech nie je možné určiť, vychádzal minimálne z údajov uvedených v účtovných závierkach dostupných v registri účtovných závierok, príp. z údajov zistených z podkladov predložených účastníkmi konania (pokiaľ o ich pravosti a pravdivosti nenadobudne pochybnosť) príp. zistených z iných zdrojov, a to s cieľom stanoviť výšku pokuty s ohľadom na hospodárske výsledky partnera verejného sektora v snahe vyhnúť sa tomu, aby partner verejného sektora považoval uloženú pokutu vzhľadom na objem výnosov, ktoré získal na základe zmlúv podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2016 Z.z. za „bezvýznamnú“, z ktorého dôvodu by nemohla naplniť účel sankcie alebo naopak, aby uložená sankcia nemala likvidačný charakter. Pre stanovenie výšky pokuty v zákonom stanovenom rozpätí súd považuje za „inšpiratívny“ aj Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 9.3.2004, sp.zn. PL. ÚS 38/02, podľa ktorého „z charakteru pokuty jako majetkové sankce nutně vyplývá, že má-li být individualizovaná a přiměřená, musí reflektovat i majetkové poměry potrestaného. Stejná výše pokuty uložená majetnému se bude jevit jako směšná a neúčinná, zatímco v případě postihu nemajetného může působit drakonicky a likvidačně. Není tedy porušením principu relativní rovnosti, když dvěma osobám v různých situacích bude uložena pokuta v různé výši, byť by jediným rozdílem jejich situace měly být právě rozdílné majetkové poměry. Z věcného hlediska (účel zákona) lze dokonce dospět k závěru, že kritérium zkoumání majetkových poměrů delikventa při úvaze o výši ukládané pokuty je nezbytné a komplementární - nikoli ovšem proto, že vysoké pokuty by byly nevymahatelné (jak tvrdí Poslanecká sněmovna), ale vzhledem k riziku "likvidačního" účinku nepřiměřeně vysoké pokuty. Pokuta jakožto trest musí být diferencovaná, aby efektivně působila jako trest i jako odstrašení (individuální a generální prevence)“. Rovnako sa v tomto smere okresný súd stotožnil s argumentáciou uznesenia rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 20.4.2010, č.k. 1As 9/2008-133 publikovaného pod č. 2092/2010 Sb. NSS, podľa ktorého „orgán ukládající pokutu za jiný správní delikt je povinen přihlédnout k osobním a majetkovým poměrům pachatele tehdy, pokud je podle osoby pachatele a výše pokuty, kterou lze uložit, zřejmé, že by pokuta mohla mít likvidační charakter, a to i v případech, kdy příslušný zákon osobní a majetkové poměry pachatele v taxativním výčtu hledisek rozhodných pro určení výše pokuty neuvádí“.
29. Pri rešpektovaní zásady proporcionality (aby výška sankcie bola primeraná závažnosti a dôsledkom porušenia povinnosti, ktorá je sankcionovaná), potreby individuálnej (náprava budúceho konania toho, kto povinnosť porušil) a generálnej (výchovné pôsobenie sankcie na iných partnerov verejného sektora) prevencie potom, podľa názoru súdu, je primerané v okolnostiach individuálneho posudzovaného prípadu uložiť partnerovi verejného sektora pokutu vo výške 20.000 Eur. Takáto výška pokuty nebude mať likvidačný charakter pre partnera verejného sektora, keďže zodpovedá cca 0,8 % plnenia, ktorý partner verejného sektora získal zo zmluvy s Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (736.719,23 Eur za rok 2017+ 1.412.253,22 Eur za rok 2018 + 458.327,- Eur za časť roka 2019), zodpovedá cca 0,7% čistého obratu partnera verejného sektoru za rok 2018 zisteného z jeho verejne prístupnej účtovnej závierky a je aj menšia ako čistý zisk partnera verejného sektora v rokoch 2016 či 2017 (týmito číslami súd len demonštruje nelikvidačný charakter výšky pokuty pre partnera verejného sektora a teda rešpektovanie zásady proporcionality pri jej ukladaní). Súčasne táto výška pokuty bude dostatočne výchovná pre iných partnerov verejného sektora, ktorí by potencionálne mohli porušiť zákaz podľa § 19 RPVS.
30. K pokute uloženej členom štatutárneho orgánu p. V. a Y.. L. okresný súd uviedol, že pokuta ukladaná štatutárnemu orgánu je v zásade pokutou za nesprávny výber oprávnenej osoby (culpa in eligendo), o ktorej konateľky partnera verejného sektora museli vedieť, že s ohľadom na znenie § 19 zákona o RPVS je táto vylúčená z vykonávania úkonov vo veci partnera verejného sektora. Na zodpovednosti konateliek nič nemení ani to, že podľa predloženej zápisnice z valného zhromaždenia partnera verejného sektora z 7.3.2017 pri výbere oprávnenej osoby vykonávali uznesenie valného zhromaždenia (viď aj ustanovenie § 135 ods. 3 Obchodného zákonníka). Valné zhromaždenie nakoniec prijalo uznesenie o výbere oprávnenej osoby jednomyseľným hlasovaním. Dôvodov, ktoré viedli súd k uloženiu pokuty na spodnej hranici zákonného rozpätia, je viacero. V prvom rade súd konštatuje, že ide o prvé porušenie zákona o RPVS zo strany konateliek partnera verejného sektora. Súd tiež zobral do úvahy kritéria uvedené v § 13 ods. 6 zákona o RPVS a zohľadnil, že doposiaľ nebola spochybnená správnosť údajov zapísaných o partnerovi verejného sektora v RPVS a porušenie § 19 zákona o RPVS teda nemalo škodlivý následok v podobe nesprávneho zápisu údajov a ukladaná pokuta má tak preventívny charakter. V neposlednom rade súd zohľadnil aj skutočnosť, že problematika vylúčenia oprávnenej osoby z vykonávania úkonov podľa zákona o RPVS je úplne novou, preto pri absencii akejkoľvek použiteľnej odbornej literatúry a judikatúry, nie je ľahké pre kohokoľvek sa správne v problematike zorientovať, čomu musí zodpovedať aj výška uloženej sankcie. Vo výroku o pokute uloženej členkám štatutárneho orgánu súd zohľadnil aj ručenie oprávnenej osoby za zaplatenie túto pokutu, pričom tento výrok zodpovedá záverom ešte federálnej judikatúry o vzťahu dlžníka a ručiteľa (R 2/1975: Vzhľadom na osobitnú úpravu ručenia a na povahu právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom a veriteľom a ručiteľom treba pokladať za vecne správny výrok rozsudku o žalobe veriteľa proti dlžníkovi a ručiteľovi v znení, že „žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi“ istinu s príslušenstvom v stanovenej lehote, s tým, že „plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného“.).
31. K pokute uloženej oprávnenej osobe okresný súd uviedol, že aj táto má preventívny charakter, keďže nedošlo k škodlivému následku v podobe zápisu nesprávnych údajov do registra. Úvahy o výške pokuty uvedené v odseku 94. platia v zásade aj pre pokutu ukladanú oprávnenej osobe, no s tým rozdielom, že zákaz uvedený v § 19 zákona o RPVS sa týka priamo oprávnenej osoby. U oprávnenej osoby sa predpokladá, že úkony podľa zákona o RPVS vykoná profesionálne a s odbornou starostlivosťou, ktorej súčasťou je aj schopnosť oprávnenej osoby vyvarovať sa pri svojom konaní konfliktu záujmov. Je to predovšetkým oprávnená osoba, ktorá ako osoba práva znalá, má povinnosť rozpoznať svoje možné vylúčenie z vykonávania úkonov vo vzťahu ku konkrétnemu partnerovi verejného sektora a eventuálne vykonávanie úkonov odmietnuť. Z tohto dôvodu okresný súd uložil súd (pri rovnakom zákonnom rozpätí výšky pokuty u oprávnenej osoby ako pri členovi štatutárneho orgánu partnera verejného sektora) pokutu oprávnenej osobe vo väčšej výške ako členovi štatutárneho orgánu partnera verejného sektora (avšak tiež v dolnej polovici zákonného rozpätia) a to vo výške 20.000.- Eur.
32. Uloženú pokutu sú účastníci konania povinní zaplatiť na účet Okresného súdu Žilina, vedený v Štátnej pokladnici, podľa platobných údajov uvedených v pripojených príkazoch na úhradu. Súd účastníkov konania upozornil na § 13 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z.z., podľa ktorého registrujúci orgán vykoná výmaz zapísaného partnera verejného sektora, ak právoplatne uložil pokutu za porušenie zákazu podľa § 19 a táto pokuta nebola v lehote určenej súdom zaplatená. Vzhľadom na tento následok nezaplatenia pokuty riadne a včas určil súd lehotu na zaplatenie pokuty na 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti príslušného výroku uznesenia.
33. O trovách konania okresný súd rozhodol § 52 CMP, § 57 CMP.
34. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie PVS v časti výroku I. uznesenia a štatutárne orgány PVS v časti výroku II. uznesenia prostredníctvom právnej zástupkyne. K prípustnosti odvolania PVS a štatutárny orgán PVS poukázali na § 2 ods. 1 CMP, § 355 ods. 2 CSP v spojení s § 13 ods. 1, 7 zákona č. 315/2016 Z.z. Ďalej bolo odkázané na úpravu čl. 6 Dohovoru, čl. 2 Protokolu č. 7, dojednaného v Štrasburgu 22. novembra 1984 (ďalej aj ako „Dodatkový protokol č. 7“) v spojení s § 12 a § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. PVS a štatutárny orgán PVS mali za to, že vzhľadom na povahu právnej úpravy zákona č. 315/2016 Z.z. a jeho systematické zaradenie v právnom poriadku SR, je možné konštatovať, že sa jedná o normu administratívneho práva. Značné právomoci má síce v zmysle zákona č. 315/2016 Z.z. Okresný súd Žilina, a teda jedná sa o súdne delikty, kedy bez ohľadu na ďalšie kritériá je nutné aplikovať všetky ustanovenia Dohovoru. Nakoľko právna úprava zákona č. 315/2016 Z.z. je nejednoznačná pri používaní pojmu súd a registrujúci orgán, je preto potrebné uvažovať i v tom zmysle,
že Okresný súd Žilina v týchto konaniach nevykonáva súdnictvo v zmysle Čl. 141 Ústavy Slovenskej republiky a vystupuje ako iný orgán verejnej moci, a to ako registrujúci orgán a v tomto prípade by bolo potrebné skúmať i zvyšné kritériá. I napriek tomu, že právna úprava sa týka PVS, oprávnených osôb a konečných užívateľov výhod, týmito subjektmi môže byť ktokoľvek, a to najmä v postavení konečného užívateľa výhod alebo PVS. Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že právna norma, a to zákon č. 315/2016 Z.z. je záväzná pre všetkých. PVS a štatutárny orgán PVS ďalej mali za to, že sankcie za porušenie povinností podľa zákona č. 315/2016 Z.z. sú značne intenzívne a majú prevažne represívny charakter. Pokuty upravené v zákone č. 315/2016 Z.z. pre oprávnené osoby, štatutárny orgán PVS a konečných užívateľov predstavujú približne desaťnásobok až stodva násobok priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve. Ďalšími sankciami uplatnenými podľa zákona č. 315/2016 Z.z. je i výmaz z registra partnerov verejného sektora, ktoré má za následok nielen zásah do zmluvných vzťahov PVS, ale rozhodnutie o výmaze predstavuje zároveň rozhodnutie o vylúčení podľa § 13a Obchodného zákonníka, čo v praxi predstavuje istú analógiu trestu zákazu činnosti upraveného v zákone č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v platnom znení. V neposlednom rade je nutné považovať za sankciu s trestným charakterom sankciu v zmysle § 16 ods. 3 zákona č. 315/2016 Z.z., a to zverejnenie rozhodnutí o výmaze podľa § 12 a o pokute podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z.
35. Európsky súd pre ľudské práva pojem trestné obvinenie, či trestný čin definuje autonómne, čo znamená, že nepovažuje za trestné obvinenie len činy či skutky, ktoré sú vyslovene označené vnútroštátnym poriadkom za trestné činy. Vo veci Engel a iní proti Holandsku sa Európsky súd pre ľudské práva vysporiadal s otázkou, či je vnútroštátna právna kvalifikácia skutku ako mimosúdneho deliktu dostatočným dôvodom na neaplikovanie ustanovení Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vrátane jeho dodatkových protokolov (ďalej len „Dohovor“), nakoľko takéto vnútroštátne konanie nie je označené ako trestné. Európsky súd pre ľudské práva argumentoval, že ak bolo ponechané na úvahe zmluvných strán Dohovoru, ktoré protiprávne konania budú považovať za trestné a ktoré len za správne delikty, stal by sa rozsah použitia Dohovoru závislý na ich suverénnej vôli, čo by bolo podľa názoru súdu v rozpore s predmetom a cieľom Dohovoru. Engelovskými kritériami vyplývajúcimi z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sú:
- kvalifikácia činu v zmysle vnútroštátnej právnej úpravy, ktoré kritérium slúži na to, či je potrebné skúmané konanie klasifikovať na základe vnútroštátnej právnej úpravy ako súdny delikt, resp. ako mimosúdny delikt,
- povaha protiprávneho konania, obsahom ktorého kritéria je skutočnosť, či právna norma, ktorej porušením prišlo k spáchaniu deliktu je záväzná pre všetkých alebo je záväzná len voči špecifikovanej vybranej skupine osôb, pričom toto kritérium podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS nie je striktne nastavené tak, aby vylúčilo všetky normy, ktoré nie sú záväzné voči všetkým osobám,
- intenzita ukladanej sankcie, podľa ktorého kritéria je najdôležitejšie určiť nielen povahu predmetnej sankcie, ale najmä jej charakter v zmysle toho, či predmetná sankcia smeruje primárne k potrestaniu páchateľa alebo k odstráneniu škodlivého následku jeho konania, či uvedeniu veci do pôvodného stavu.
36. PVS a štatutárny orgán PVS uviedli, že nakoľko sú simultánne splnené všetky tri uvedené kritériá, je obligatórne nutné konania podľa § 12 a podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. posudzovať ako konanie s trestným charakterom, a teda v celej miere naň aplikovať všetky ustanovenia Dohovoru. Rovnakým spôsobom ako v konaniach s trestným charakterom sa postupuje i v prípadoch správneho trestania. Podľa názoru PVS a štatutárneho orgánu PVS i v prípade, ak by Okresný súd Žilina mal postavenie správneho orgánu, i v prípade, ak by Okresný súd Žilina mal postavenie nezávislého súdu, vzhľadom na charakter a výšku ukladaných sankcií, v záujme zachovania právnej istoty účastníkov konania, každé jedno rozhodnutie o uložení sankcie či už partnerovi verejného sektora, štatutárnemu orgánu alebo oprávnenej osobe musí byť preskúmateľné nezávislým súdom Slovenskej republiky (Čl. 1 ods. 1, Čl. 46 ods. 1, 2, Čl. 48 ods. 1 Ústavy SR).
37. PVS a štatutárny orgán PVS ďalej uviedli odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a mali za to, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
38. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci PVS a štatutárny orgán PVS poukázali na podmienenosť sankčného konania preukázaním nesprávnych údajov v registri. V tejto súvislosti sa poukázalo
na stanovisko oprávnenej osoby v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania, ako aj na pojednávaní, keď sa oprávnená osoba rozsiahlo venovala podmienenosti sankčného konania preukázaním nekorektných údajov v registri. Oprávnená osoba opakovane vyslovila právny názor, že iniciovanie sankčného konania o uloženie pokuty, a to aj pre porušenie zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z., by malo byť podmienené predchádzajúcim preukázaním nepravdivosti alebo neúplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod v registri. Oprávnená osoba pritom vychádzala z logického výkladu právnej normy § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z., v ktorej hypotéze sa pre účely sankcionovania prvé dve porušenia viažu práve na obsah, úplnosť, resp. pravdivostnú hodnotu údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod zapísaných v registri alebo sa viažu na záujem aktualizácie v prípade ich zmeny, aby v každom čase boli príslušné údaje pravdivé a úplné. Z tohto dôvodu oprávnená osoba poukázala na skutočnosť, že sa javí ako logicky nezdôvodniteľné, prečo by práve tretie, a to v zákone č. 315/2016 Z.z. uvedené porušenie, a to porušenie zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z., malo byť vyňaté z previazanosti na obsah, úplnosť, resp. pravdivostnú hodnotu údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod zapísaných v registri, a to aj napriek tomu, že tieto porušenia sú formulované v hypotéze príslušnej právnej normy alternatívne. Oprávnená osoba poukázala na skutočnosť, že záver o podmienenosti sankčného konania o uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. predchádzajúcim preukázaním nepravdivosti alebo neúplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod možno vyvodiť aj z následných právnych následkov v súkromnej sfére PVS alebo členov štatutárneho orgánu. Podľa oprávnenej osoby je rozumné a spravodlivé očakávať, že iniciovanie sankčného konania o uloženie pokuty proti PVS, resp. štatutárnemu orgánu za porušenie zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. bude podmienené predchádzajúcim preukázaním nepravdivosti a neúplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri. Oprávnená osoba zároveň zdôraznila, že príliš formalistický výklad a aplikácia príslušnej právnej normy smerujúci k samoúčelnému sankcionovaniu by neposkytovala materiálnu ochranu zákonnosti, nebola by zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Čo sa týka argumentácie oprávnenej osoby ako i samotného oznamovateľa a záverov okresného súdu PVS a štatutárny orgán PVS poukázali na odsek 69. odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu. Hoci sa okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia venoval problematike podmienenosti sankčného konania preukázaním nesprávnosti údajov zapísaných v registri, podľa názoru PVS a štatutárneho orgánu PVS konajúci súd vec nesprávne právne posúdil, keď sa absolútne nevyporiadal s argumentmi predostretými oprávnenou osobou a podmienenosť jednotlivých konaní vysvetlil po „vlastnej línii“ bez akéhokoľvek vyjadrenia k argumentácii oprávnenej osoby. Konajúci súd podmienenosť sankčných konaní posúdil spôsobom, z ktorého vyplýva, že v podstate v dôsledku nesprávnosti, nedokonalosti a v konečnom dôsledku nezmyselnosti právnej úpravy obsiahnutej v § 12 zákona č. 315/2016 Z.z., neexistuje podmienenosť konaní podľa § 12 a § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. Podľa názoru PVS a jeho štatutárneho orgánu okrem nesprávneho právneho posúdenia okresný súd zároveň dotknutú právnu normu vyložil v neprospech adresáta právnej normy, teda postupoval v hrubom rozpore s právnym poriadkom SR.
39. K vylúčeniu oprávnenej osoby podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. PVS a štatutárny orgán PVS poukázali odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorého závery považovali odvolatelia za právny názor absolútne nesprávny. PVS a štatutárny orgán PVS mali za nepochybné, že zákon č. 315/2016 Z.z. je právnym predpisom verejného práva, teda je administratívnoprávnym (správnym) právnym predpisom, nakoľko štát prostredníctvom registrujúceho súdu v konaniach, v ktorých rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, ktoré sú adresátmi právnej normy, vystupuje vo vzťahu k týmto subjektom z pozície moci, nadradenosti a rozhodnutia registrujúceho súdu sú štátnou mocou vynútiteľné. Podľa ustálenej súdnej praxe pri aplikácii verejnoprávnych predpisov nie je prípustný ich extenzívny výklad, nie je možné rozširovať vecnú pôsobnosť verejnoprávnej normy na iné, hoci aj podobné vzťahy, ktoré príslušná právna norma nereguluje. Partner verejného sektora a konečný užívateľ výhod nie sú rovnaké subjekty. „Spoločnosť VITALITA, s.r.o. je partnerom verejného sektora, T.. K. V. je konečným užívateľom výhod PVS. T.. K. V. nie je konateľom ani nijakým iným orgánom spoločnosti VITALITA, s.r.o. Y.. R. F. zároveň nie je oprávnenou osobou PVS. Oprávnenou osobou PVS je Advokátska kancelária Bugaía - Ďurček, s.r.o., v ktorej v rozhodujúcom čase bol Y.. R. F. konateľom a spoločníkom podieľajúcim sa na základnom imaní advokátskej kancelárie v rozsahu 50 %. Zostávajúcim 50 %-ným spoločníkom oprávnenej osoby bol R.. T. Y.. Vzhľadom na vyššie uvedenú štruktúru obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária Bugala -Ďurček, s.r.o. je zrejmé, že na prijatie akéhokoľvek rozhodnutia v spoločností, vrátane rozhodnutia o výkone funkcie oprávnenej osoby v prospech akéhokoľvek subjektu nebolo v rozhodujúcom čase postačujúce len rozhodnutie spoločníka Y.. R. F. ale i druhého spoločníka R.. T. Y.. Z uvedeného dôvodu je vykonštruovaná údajná zaviazanosť Y.. R.
F. vo vzťahu k T.. K. V. absolútne bezpredmetná, nakoľko bez súčinnosti druhého spoločníka oprávnenej osoby R.. T. Y., oprávnená osoba neprijme žiadne obchodné rozhodnutie. Nie je právne udržateľné a akceptovateľné, aby konajúci súd svojim výkladom dospel k záveru, že vzhľadom na veľkosť obchodného podielu T.. K. V. v spoločností VITALITA, s.r.o. (60,00 %), že T.. K. V. sa ako spoločník zúčastňuje na valnom zhromaždení spoločnosti, pričom podľa ust. § 125 Obchodného zákonníka valné zhromaždenie je najvyšším orgánom spoločnosti. Uvedeným výkladom príslušných ustanovení konajúci súd de facto vyslovil právny názor, že T.. K. V. je valné zhromaždenie, t.j. orgán spoločnosti. PVS ako i štatutárny orgán PVS zdôrazňujú, že valné zhromaždenie (v prípade viac osobových obchodných spoločností) je kolektívnym orgán a tvoria ho všetci spoločníci obchodnej spoločnosti. Ako je zrejmé, spoločníkom PVS je okrem T.. K. V. aj K.. Y. Y. L. s podielom 25,00 % a T.. U. F. na základnom imaní PVS. Hoci Y.. Y. L. a T.. U. F. sú spoločníkom spoločnosti VITALITA, s.r.o. s menšinovým obchodným podielom, v zmysle Obchodného zákonníka sú rovnako súčasťou valného zhromaždenia VITALITA, s.r.o. PVS ako i štatutárny orgán PVS na tomto mieste zároveň poukazujú na úpravu práv minoritných spoločníkov v Obchodnom zákonníku, ktorá jednoznačne potvrdzuje skutočnosť, že T.. K. V. nie je orgánom spoločnosti. Orgánom spoločnosti je v tomto prípade valné zhromaždenie tvorené T.. K. V., Y.. Y. L. a T.. U. F. ako spoločníkmi spoločnosti. Je nepochybné, že spôsob, akým konajúci súd vyložil vzťah spoločníka spoločnosti - T.. K. V. (poukazujúc na najvyšší orgán spoločnosti) je nanajvýš extenzívny, a teda v rozpore s právnym poriadkom SR. Ako bolo v priebehu tunajšieho konania opakovane uvedené, podľa ustálenej súdnej praxe pri aplikácii verejnoprávnych predpisov nie je prípustná analógia legis/iuris, ich extenzívny výklad, nie je možné rozširovať vecnú pôsobnosť verejnoprávnej normy na iné, hoci aj podobné vzťahy, ktoré príslušná právna norma nereguluje, a rovnako nie je možné rozširovať ani jej osobnú pôsobnosť na iné subjekty (adresátov), ktoré príslušná právna norma nereguluje. Hoci samotný konajúci súd v odôvodnení napadnutého Uznesenia poukázal na nemožnosť extenzívneho výkladu právnej normy, v konečnom dôsledku na právne posúdenie vzťahu oprávnenej osoby a spoločníka PVS, T.. K. V., aplikoval extenzívny výklad právnych noriem, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti, ak by sme aj pripustili, že medzi oprávnenou osobou -Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o. existuje istý vzťah k p. T.. K. V. (čo rezolútne odmietame), vychádzajúc z ust. § 19 písm. c) Zákona musí ísť o vzťah, ktorý by mohol spochybniť vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora, resp. členom jej orgánov. Hoci Zákon používa pojem akýkoľvek, vzhľadom na vágnosť a neurčitosť tohto pojmu sa v zmysle stabilnej rozhodovacej praxe musí tento pojem vykladať na ťarchu zákonodarcu a nie adresáta právnej normy. Keďže v zmysle Zákona n tento vzťah musí byť objektívne spôsobil spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa Zákona, tento vzťah musí mať určitú kvalitu. Vzhľadom na nejednoznačnosť právnej úpravy vo vzťahu k určeniu kvality resp. intenzity tohto vzťahu vzhľadom na ustálenú súdnu prax bolo potrebné, aby súd pri svojom rozhodovaní aplikoval logický a teleologický výklad dotknutej právnej normy, nie výklad jazykový. Je zrejmé, že konajúci súd dostatočne neskúmal kvalitu vzťahu oprávnenej osoby a štatutárneho orgánu partnera verejného sektora a uspokojil sa výlučne s rigidným jazykovým výkladom ust. § 19 Zákona.“
40. Prijatím striktného jazykového výkladu dotknutého ustanovenia by musela podľa odvolateľa byť, ad absurdum, z činnosti oprávnenej osoby vylúčená napr. i banka alebo pobočka zahraničnej banky, v ktorej má partner verejného sektora alebo konečný užívateľ výhod uložené finančné prostriedky. Banka s týmito prostriedkami prirodzene disponuje a môže ich aj investovať, pričom banka - oprávnená osoba, partner verejného sektora, konečný užívateľ výhod, štatutárny orgán partnera verejného - sektora majú rovnaký záujem tieto prostriedky zhodnotiť. Navyše, v prípade tejto hypotetickej situácie by bol vzťah medzi oprávnenou osobou a T.. K. V. priamy, bez medzičlánkov, ktoré sú prítomné v posudzovanom prípade. Tento absurdný a zjavne podľa odvolateľov nespravodlivý záver je potrebné akcentovať aj v ekonomických reáliách prípadu. Skupina GRAFOBAL, ktorej konečným užívateľom výhod je v zásade T.. K. V., je jednou z najväčších (min. čo sa objemu tržieb a počtu zamestnancov týka) obchodných skupín na Slovensku. Komplexnosť vzťahov, do ktorých vystupujú spoločnosti ovládané T.. K. V., je možné dôvodiť už len z výpočtu spoločností, o ktorých resp. proti ktorým sú vedené konania na okresnom súde. Viaceré z nich bezpochyby patria medzi 20 až 30 najväčších slovenských obchodných spoločností. V dôsledku toho je úplne zrejmé, že nie len tieto spoločnosti, ale aj T.. K. V. ako ich konečný užívateľ výhod a v niektorých spoločnostiach aj ako ich orgán, vstupuje do vzájomných vzťahov, možno tvrdiť, so všetkými bankami pôsobiacimi na území Slovenskej republiky, a to buď priamym vkladom alebo nepriamo, prostredníctvom rôznych dohôd a zabezpečení. Všetky dotknuté banky tak majú nie len prirodzený, ale aj zákonom vyžadovaný záujem o zhodnotenie prostriedkov T.. K. V..
41. V odvolaní bolo tiež namietané, že prijatím gramatického výkladu § 19 písm. c) RPVS, tak ako tento aplikoval konajúci súd v napadnutom uznesení, by tak stricto sensu všetky banky resp. pobočky zahraničných bánk museli byť vylúčené z vykonávania činnosti oprávnenej osoby pre spoločnosti akýmkoľvek spôsobom patriace do skupiny GRAFOBAL. Takýmto výkladom zákona a jeho aplikáciou na posudzovaný vzťah zo strany Okresného súdu Žilina došlo k popretiu nielen základného účelu § 19 Zákona, ale časť § 2 ods. (1) písm. b) Zákona stratila opodstatnenie. Neprípustnosť výkladu v kontexte s § 19 písm. c) Zákona, ako tento aplikoval konajúci súd, odmietol aj Najvyšší súd SR, ktorý vo svojom uznesení konštatoval, že je neakceptovateľným momentom aplikácie práva taká jeho realizácia, ktorá vychádza výlučne z rigorózneho jazykového výkladu dotknutých ustanovení, jazykový výklad je len počiatočným spôsobom prístupu k aplikácii právnej normy; je len východiskom pre objasnenie a ujasnenie si jeho obsahu a účelu, k čomu ostatne slúži celý rad ďalších postupov, ako je výklad logický, systematický, výklad e ratione legis a pod. Súd teda nie je absolútne viazaný iba doslovným znením zákonných ustanovení, ale môže (a v niektorých prípadoch musí), ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku, ho vyložiť tak, aby závery jeho výkladu boli vo všeobecnosti akceptovateľné a objektívne realizovateľné, inak povedané, aby súd nedospel k výkladu, ktorý význam a účel normy poprie a sťaží alebo dokonca znemožní jej realizáciu. Závery vyslovené v napadnutom uznesení, ktoré konajúci súd konštatoval vo vzťahu oprávnenej osoby a spoločníka partnera verejného sektora, resp. jej konečného užívateľa výhod, popierajú podľa odvolateľov základný účel § 19 Zákona, sú s nimi spojené zjavne nespravodlivé až absurdné dôsledky a nevyhnutne vedú k ekonomicky a logicky neúnosnému usporiadaniu vzťahov. Podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS spôsob, akým Okresný súd Žilina v napadnutom uznesení vyložil § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. je nespravodlivý, v príkrom rozpore s článkom 2 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. PVS a štatutárny orgán PVS boli názoru, že nedokonalú právnu normu v § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z., ktorá obmedzuje práva súkromnoprávnych subjektov, treba vykladať prísne reštriktívne. V tejto súvislosti poukázali na Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 1826/11 z 07.03.2012.
42. PVS a štatutárny orgán PVS v odvolaní uviedli, že personálnym prepojením sa rozumie najmä vzťah osôb, ktoré sú si navzájom blízke s poukazom na § 116 Občianskeho zákonníka. Personálnym prepojením sa zároveň rozumie aj účasť oprávnenej osoby (Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o.) v dozorných, kontrolných a iných orgánoch PVS - VITALITA, s.r.o. Majetkovým prepojením sú najmä vzťahy, v ktorých je oprávnená osoba (Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o.) svojim príjmom „závislá“ na PVS - VITALITA, s.r.o. Ide najmä o pracovnoprávne vzťahy - teda vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom založený pracovnou zmluvou, dohodou... Rovnako sa majetkovým prepojením rozumie aj akákoľvek účasť na podnikaní či zisku PVS (napr. právo na obchodný podiel, účasť na podnikaní tichého spoločníka, účasť na podnikaní v podobe akcií...). Bolo podľa odvolateľov absolútne nesporným, že medzi oprávnenou osobou Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. a i PVS VITALITA, s.r.o. neexistuje žiadne personálne alebo majetkové prepojenie v zmysle vyššie uvedenej právnej teórie. Podľa právnej teórie mohli okrem majetkového a personálneho prepojenia existovať aj iné vzťahy, ktoré môžu spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby. Podľa judikatúry súdov sa nestrannosť člení na dva druhy, ide o nestrannosť objektívnu a nestrannosť subjektívnu. K subjektívnej nestrannosti PVS a štatutárny orgán PVS uviedli, že za účelom jej preukázania pred zápisom PVS oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. urobila vyhlásenie o svojej nestrannosti. Rovnako i PVS považuje svoj vzťah k oprávnenej osobe Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. za absolútne nestranný a nezaujatý. Ďalej je tu požiadavka objektívnej nestrannosti. Vo vzťahu k tejto objektívnej nestrannosti PVS a štatutárny orgán PVS uviedli, že okresný súd v napadnutom uznesení nesprávne aplikoval existujúcu judikatúru vo vzťahu k nestrannosti a nezaujatosti oprávnenej osoby vo väzbe na nestrannosť sudcov. Konajúci okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia prirovnal vzťah Y.. R. F. a T.. K. V. ako spoločníkov v spoločnosti GGFS s.r.o. k vzťahu spoluvlastníkov veci. Okresný súd posudzoval objektívnu nestrannosť oprávnenej osoby nesprávne, vychádzal z judikatúry, ktorá bola založená na odlišnom skutkovom základe a v dôsledku toho vec nesprávne právne posúdil. PVS a štatutárny orgán PVS uviedli, že Y.. R. F. a T.. K. V. nie sú spoluvlastníkmi identického obchodného podielu a Y.. R. F. a T.. K. V. v rozhodujúcom čase priamo ako fyzické osoby dokonca ani nevlastnili obchodný podiel, vlastníkmi dvoch rôznych samostatných obchodných podielov boli samostatné obchodné spoločnosti s majetkovou účasťou T.. K. V. a Y.. R. F..
43. V súvislosti s uložením pokuty PVS a štatutárny orgán PVS uviedli, že neporušili žiadnu povinnosť podľa zákona č. 315/2016 Z.z., a preto nemohlo dôjsť ani k uloženiu pokuty. Ustanovenie § 19 v spojení s ust. § 11 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z. ukladá povinnosti výlučne oprávnenej osobe, ktorá je povinná konať nestranne a s odbornou starostlivosťou, zaobstarať si o predmete zápisu do registra všetky dostupné informácie. Povinnosť zdržať sa vykonávania úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z. v § 19 sa vzťahuje výlučne na oprávnenú osobu a nie na PVS a už vôbec nie na jeho konateľa. Aj z ust. § 11 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z. vyplýva, že za správnosť údajov zapísaných v registri, identifikáciu konečného užívateľa výhod a overovanie identifikácie konečného užívateľa výhod zodpovedá PVS a oprávnená osoba zapísaná v registri. Z § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z. vyplýva, že pokutu je možné uložiť osobe, ktorá je štatutárnym orgánom alebo každému členovi štatutárneho orgánu PVS v čase porušenia povinnosti podľa prvej vety; podľa prvej vety predmetného ustanovenia môže člen štatutárneho orgánu konajúci v mene PVS ale porušiť len jednu povinnosť, a to povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa § 9 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z. Zvyšné dve skutkové podstaty uvedené v prvej vete predmetného ustanovenia nemajú charakter povinnosti, ktorú by člen štatutárneho orgánu mal a mohol dodržať, resp. ktorú by mohol porušiť. Ide o uvedenie nepravdivých alebo neúplných údajov o konečnom užívateľovi výhod alebo verejných funkcionároch podľa ust. § 4 ods. 3 písm. f) zákona č. 315/2016 Z.z. a porušenie zákazu podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z., t.j. zákazu vykonávať úkony oprávnenej osoby, ktorý podľa názoru PVS a jej štatutárneho orgánu nemôže porušiť nikto iný, len samotná oprávnená osoba. Ak by mal zákonodarca v úmysle sankcionovať členov štatutárneho orgánu za porušenie zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z., bola by, resp. mala by byť táto skutočnosť explicitne uvedená pod písm. b) § 13 ods. 1 rovnako, ako tomu je v prípade § 13 ods. 2, ktorý sa nepochybne vzťahuje tak na prípad, kedy bola uložená pokuta pre nesplnenie povinnosti podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa § 9 ods. 1 a na prípad uloženia pokuty za porušenie zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z.
44. V ďalšej časti odvolania PVS a štatutárny orgán PVS poukázali na postup okresného súdu, ktorým malo dôjsť k porušeniu práva odvolateľov na spravodlivý proces s poukazom na § 220 ods. 2 CSP. Zdôraznili, že uznesenie okresného súdu nie je dostatočne odôvodnené, okresný súd sa dostatočne a v niektorých prípadoch vôbec nevysporiadal s argumentáciou účastníkov, ako ani s dôkazmi predloženými jednotlivými účastníkmi. Oprávnená osoba vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania sa pomerne rozsiahlo venovala právnej úprave minoritných spoločníkov obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, ktorá v zásade vyvracala argumentáciu oznamovateľa o údajnej zaviazanosti, servilnosti Y.. R. F. vo vzťahu k T.. K. V.. Oprávnená osoba poukázala na viaceré inštitúty, ktoré sú upravené v Obchodnom zákonníku a ktoré výrazne eliminujú, resp. úplne vylučujú poddajnosť, servilnosť, zaviazanosť alebo ekonomickú závislosť minoritných spoločníkov vo vzťahu k väčšinovým spoločníkom, a to aj so zameraním na ich právo na podiel na zisku. Okresný súd nezohľadnil túto argumentáciu oprávnenej osoby, nevenoval jej pozornosť, došlo k nesprávnemu posúdeniu vzťahu oprávnenej osoby a štatutárneho orgánu PVS.
45. Podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré nesprávne právne posúdil. Pre prípad, že konajúci súd rozhodne o uložení pokuty PVS, PVS konajúcemu okresnému súdu predložil dôkazy preukazujúce hospodársky prospech plynúci zo záväzkových vzťahov uzatvorených so „štátom“. Hoci zákon č. 315/2016 Z.z. hospodársky prospech nedefinuje, pod týmto pojmom treba rozumieť akýkoľvek finančný príjem alebo peniazmi ocenený prírastok na majetku alebo jeho hodnote, plynúci zo zmluvy alebo dohody, ktorému nezodpovedá priamy, preukázateľný a účelný náklad PVS, vynaložený na plnenie zmluvy alebo dohody. Jedným zo spôsobov vyčíslenia hospodárskeho prospechu je rozdiel medzi cenou, ktorú subjekt verejného sektora uhradil PVS za dodanie tovaru alebo služieb a finančnými prostriedkami, ktoré PVS vynaložil na obstaranie, resp. vyrobenie/poskytnutie tovarov alebo služieb, ktoré sú predmetom plnenia podľa zmluvy alebo dohody a boli v skutočnosti dodané. Partner verejného sektora na pojednávaní dňa 12.02.2019 písomným podaním zo dňa 23.05.2019 konajúcemu súdu predložil listinné dôkazy - Zápisnicu z valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 07.03.2017, výkladové stanovisko MS SR a čestné vyhlásenie T.. K. V.. K partnerom verejného sektora predloženým dôkazom okresný súd nezaujal žiadne stanovisko, z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, či sa týmto vôbec zaoberal, či ich vôbec vyhodnocoval alebo ich úplne odignoroval. Súčasťou predložených dôkazov bolo výkladové stanovisko MS SR dávajúce odpovede na otázky, ktoré sú rozhodujúce pre toto konanie. Napriek obsahu dotknutého stanoviska sa konajúci súd v
celom rozsahu odchýlil od predmetného stanoviska, vyslovil úplne odlišný právny názor ako gestor Zákona, pričom v odôvodnení napadnutého uznesenia neuviedol, neodôvodnil, prečo sa odchýlil od stanoviska MS SR a či vôbec toto vyhodnocoval a zohľadňoval pri vydávaní napadnutého rozhodnutia. Rovnako okresný súd postupoval aj v súvislosti s predloženým čestným vyhlásením T.. K. V., pričom z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je vôbec zrejmé, či sa týmto súd zaoberal a akýmkoľvek spôsobom ho vyhodnocoval.
46. Odvolatelia ďalej namietali, že okresný súd pri rozhodovaní o výške pokuty dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy. Hoci Zákon pojem hospodársky prospech nedefinuje, podľa dôvodovej správy k Zákonu o RPVS pod pojmom hospodársky prospech treba rozumieť akýkoľvek finančný príjem alebo peniazmi ocenený prírastok na majetku alebo jeho hodnote, plynúci zo zmluvy alebo dohody, ktorému nezodpovedá priamy, preukázateľný a účelný náklad partnera verejného sektora, vynaložený na plnenie zmluvy alebo dohody (oprávnený náklad). „Spôsob vyčíslenia hospodárskeho prospechu závisí od predmetu zmluvy. Jedným zo spôsobov vyčíslenia hospodárskeho prospechu je rozdiel medzi cenou, ktorú subjekt verejného sektora uhradil partnerovi verejného sektora za dodanie tovaru alebo služieb a finančnými prostriedkami ktoré partner verejného sektora vynaložil na obstaranie resp. vyrobenie/poskytnutie tovarov alebo služieb, ktoré sú predmetom plnenia podľa zmluvy alebo dohody a boli v skutočnosti dodané. Tak ako je zrejmé z odôvodnenia Uznesenia konajúceho súdu, s definíciou pojmu sa v podstate súd stotožnil, pričom v bode 90. napadnutého Uznesenia ďalej konštatoval: Partner verejného sektora navrhol spôsob vyčíslenia hospodárskeho prospechu zodpovedajúceho predloženej zmluve uzatvorenej so zdravotnou poisťovňou Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vychádzajúc zo stanovenia výšky nákladov vynaložených na plnenie zmluvy (konkrétne na zabezpečenie poskytovania lekárenskej starostlivosti poistencom poisťovne) na základe predpokladu, že pomer výnosov partnera verejného sektora zo zmluvy uzatvorenej so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. k celkovým výnosom partnera verejného sektora je totožný s pomerom nákladov prináležiacim k zmluve vo vzťahu k celkovým nákladom partnera verejného sektora. Hospodársky prospech by sa takýmto spôsobom podľa partnera verejného sektora určil ako rozdiel výnosov zo zmluvy (celková suma úhrad zdravotnej poisťovne Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. za rozhodné obdobie) a pomerných nákladov. S uvedeným prepočtom by podľa názoru súdu bolo možné súhlasiť v prípade, keby bolo zrejmé, že všetky náklady partnera verejného sektora možno považovať za oprávnené náklady. Aj sám partner verejného sektora priznáva, že z účtovného hľadiska nemožno jednotlivé náklady priradiť k výnosom z konkrétnych obchodov a súčasne súd dopĺňa, že partner verejného sektora zahrnul do nákladov celkové náklady partnera verejného sektora (napr. ostatné náklady / mzdové náklady, odvody do poisťovní, zákonné sociálne, náklady, služby, materiál, energie, ostatné/, daň PO), pričom nie je možné určiť, ktoré z nich sa priamo viažu k plneniu zo zmluvy. Javí sa, že v posudzovanom prípade hospodársky prospech je mimoriadne obtiažne, resp. nemožné určiť.“ Ak pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti platby uhrádzajú tri zdravotné poisťovne, ako aj samotní pacienti, ktorí čiastočne hradia im predpísané lieky a títo nakupujú aj lieky a tovar bez úhrady zdravotných poisťovní, oddelenie jednotlivých nákladov a výnosov by bolo veľmi prácne a dokazovanie v tomto smere nákladné, z hľadiska procesnej hospodárnosti neefektívne,“ preto okresný súd dospel k záveru, že výška hospodárskeho prospechu sa v tomto prípade nedá určiť, v dôsledku ktorej skutočnosti pristúpil k stanoveniu výšky pokuty v zákonom stanovenom rozmedzí od 10.000,- Eur do 1.000.000,- Eur, rešpektujúc zásady ukladania sankcií. Podľa názoru PVS ako i štatutárneho orgánu PVS súd vyhodnotením predložených dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň pri určení výšky pokuty vec nesprávne právne posúdil, nakoľko hospodársky prospech je určiteľný, i na základe dôkazov predložených PVS. „To znamená, že všetky náklady, ktoré PVS uviedol v položke nákladov sú jednoznačne preukázateľnými nákladmi. Je logické, že v prípade absencie mzdových nákladov, odvodových nákladov, teda reálne v prípade absencie zamestnancov, materiálu a pod. by prevádzka lekárne PVS nefungovala. Všetky náklady uvedené PVS sú reálnymi opodstatnenými nákladmi, ktoré vynakladá na svoju jedinú podnikateľskú aktivitu - prevádzkovanie lekárne. Práve z dôvodu, aby sa PVS pri výpočte hospodárskeho prospechu „neobohatil", spravodlivo (výlučne matematicky) určil pomer výnosov z jednotlivých poisťovní (vrátane jedinej štátnej) a následne rovnako matematicky vyčíslil pomer 20 jednotlivých nákladov vo vzťahu k príjmov z poisťovní“ (č.l. 216 rub spisu). V nadväznosti na všetky vyššie uvedené skutočnosti partner verejného sektora ako aj štatutárny orgán partnera verejného sektora žiadali odvolací súd, aby uznesenie okresného súdu zmenil tak, že konanie o uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. zastaví.
47. Proti uzneseniu okresného súdu podala cestou právneho zástupcu odvolanie aj oprávnená osoba, ktorá k rozsahu odvolania uviedla, že toto smeruje proti výroku I., II. a IV. uznesenia okresného súdu. K prípustnosti odvolania oprávnená osoba poukázala na ust. § 13 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 315/2016 Z.z. v spojení s ust. § 13 ods. 4, 7, § 19 zákona č. 315/2016 Z.z., § 2 ods. 1 CMP, § 355 ods. 2, § 357 CSP. V poučení napadnutého rozhodnutia okresného súdu nie je uvedené, či je proti výroku IV. prípustné odvolanie. Oprávnená osoba uviedla, že napáda rozhodnutie okresného súdu aj v rozsahu jeho výroku IV. Z ustálenej rozhodovacej praxe registrujúceho orgánu je známe, že tento rozhoduje v sankčných konaniach podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. formou uznesení. Z dôvodu subsidiárneho použitia CMP, ktorý je vo vzťahu k CSP zákonom lex specialis, sa prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o pokute spravuje § 59 ods. 1 CMP, podľa ktorého odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa ust. § 304 písm. f) CMP. Podľa oprávnenej osoby napadnuté rozhodnutie okresného súdu vo výroku IV., ktorý je rozhodnutím o pokute podľa § 13 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z., je rozhodnutím meritórnym, nie rozhodnutím procesným, pretože týmto rozhodnutím registrujúci orgán rozhodol o predmete/podstate veci s konečnou platnosťou, oprávnenej osobe ním priamo ustanovil sankčnú povinnosť zasahujúcu do jej hmotnoprávneho postavenia. Zákon č. 315/2016 Z.z. ako lex specialis vo vzťahu k CMP výslovne ani implicitne nevylučuje prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o pokute podľa ust. § 13 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z. a toto odvolanie nevylučujú ani ustanovenia CMP, upravujúce osobitné konania vo veciach obchodného registra, ktoré sa subsidiárne použijú na sankčné konanie podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. z dôvodu príbuznosti právnej úpravy. Z týchto východísk má oprávnená osoba za to, že proti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu aj v časti jeho výroku IV. je odvolanie prípustné. Partner VS, členovia jeho štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali činnosť v čase údajného porušenia zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z., ako aj oprávnená osoba sú účastníkmi konania o pokute, nakoľko sa koná o ich právach a povinnostiach (§ 13 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z. v spojení s § 7 ods. 2 CMP). „Avšak napadnuté rozhodnutie v časti jeho výroku IV., ktoré je rozhodnutím o pokute podľa § 13 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z. z., je rozhodnutím meritórnym, nie rozhodnutím procesným, nakoľko ním registrujúci orgán rozhodol o predmete/podstate veci s konečnou platnosťou, oprávnenej osobe ním priamo ustanovil sankčnú povinnosť zasahujúcu do jej hmotnoprávneho postavenia. Zákon č. 315/2016 Z. z. ako lex specialis vo vzťahu k CMP výslovne ani implicitne nevylučuje prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o pokute podľa § 13 ods. 4 príslušného zákona pre oprávnenú osobu, nevylučujú ju ani ustanovenia CMP upravujúce osobitné konania vo veciach obchodného registra, ktoré (ustanovenia) sa subsidiárne použijú na sankčné konanie podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. z dôvodu príbuznosti právnej úpravy. Z uvedeného dôvodu má oprávnená osoba za to, že proti napadnutému rozhodnutiu aj v časti jeho výroku IV. je odvolanie prípustné.“
48. Spoločnosť bola do registra partnerov verejného sektora (ďalej len „register“) zapísaná dňa 22.07.2017. Podľa zverejneného verifikačného dokumentu Spoločnosti zo dňa 14.07.2017 boli/sú H.. T.. K. V., T.. a Y.. Y. L. jej konečnými užívateľmi výhod, a to z dôvodu držby priameho podielu na jej základnom imaní a hlasovacích právach; H.. T.. K. V., T.. je spoločníkom Spoločnosti s obchodným podielom vo výške 60% na jej základnom imaní, ktorému zodpovedá peňažný vklad do základného imania v sume 183.984,- Eur, a Y.. Y. L. je spoločníčkou Spoločnosti s obchodným podielom vo výške 25% na jej základnom imaní, ktorému zodpovedá peňažný vklad do základného imania v sume 76.660,- Eur. Ku dňu zápisu Spoločnosti do registra boli a stále sú p. Y. V. a Y.. Y. L. jej konateľkami. Tieto skutočnosti vyplývajú z registra partnerov verejného sektora a taktiež z obchodného registra. Úkony oprávnenej osoby podľa zákona č. 315/2016 Z.z. vykonávala pre Spoločnosť Advokátska kancelária Bugala - Ďuček, s.r.o. (oprávnená osoba). Registrujúci orgán začal v prejednávanej veci konanie o uloženie pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 5PPok/3/2018-38 zo dňa 19.09.2018 (ďalej len „uznesenie o začatí konania“). Oznamovateľmi proklamovaný vzťah založený na personálnom prepojení medzi oprávnenou osobou a Spoločnosťou mal podľa nich navodzovať, že p. R. F. porušil pri zápise Spoločnosti do registra, resp. pri overení identifikácie jej konečného užívateľa výhod § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. V čase zápisu Spoločnosti do registra boli spoločníkmi oprávnenej osoby p. R. F. a R.. T. Y.; podiel každého z nich na základnom imaní a hlasovacích právach v oprávnenej osobe predstavoval 50%. V čase zápisu Spoločnosti do registra až do 04.10.2018 bol p. R. F. aj konateľom oprávnenej osoby. V septembri, resp. októbri roku 2018 registrujúci orgán začal ex offo konania o uloženie pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. vo vzťahu k celkom 19 partnerom verejného sektora; jedným z nich bola aj Spoločnosť. Pre všetkých 19 partnerov verejného sektora vykonávala úkony oprávnenej osoby podľa príslušného zákona Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. Ako vyplývalo z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia registrujúci
orgán posudzoval skutkový stav ku dňu vyhotovenia verifikačného dokumentu slúžiaceho k prvému zápisu Spoločnosti do registra, t.j. ku dňu 14.7.2017; zápis Spoločnosti do registra bol vykonaný dňa 22.07.2017 (ods. 53 napadnutého rozhodnutia). V tabuľke (je súčasťou odvolania) uviedol výpočet partnerov verejného sektora, pre ktorých oprávnená osoba začala vykonávať úkony podľa zákona č. 315/2016 Z.z. vyhotovením verifikačných dokumentov; všetci 19 partneri verejného sektora vrátane Spoločnosti patria do skupiny GRAFOBAL GROUP a ich konečným užívateľom výhod (prípadne aj s ďalšou fyzickou osobou) je H.. T.. K. V., T.. Ku dňu datovania „tohto“ odvolania registrujúci orgán rozhodol viacerými samostatnými rozhodnutiami v právnych veciach partnerov verejného sektora z vyššie uvedených 19 partnerov verejného sektora: „1. Samostatným Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 5PPok/7/2018-198 zo dňa 19.08.2019 v právnej veci partnera verejného sektora: APOTHEKA, s.r.o., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 35 682 591, za účasti člena jeho štatutárneho orgánu (konateľa): H.. T.. K. V., T.. a za účasti oprávnenej osoby: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., v konaní o uloženie pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z., registrujúci orgán uložil: výrokom I. partnerovi verejného sektora - spoločnosti APOTHEKA, s. r. o. pokutu 50.000,- eur, výrokom II. konateľovi tohto partnera verejného sektora H.. T.. K. V. pokutu 10.000,- eur, za zaplatenie ktorej taktiež ručí oprávnená osoba (odvolateľ), pričom plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z účastníkov, a výrokom III. oprávnenej osobe: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. pokutu 20.000,- eur. 2. Samostatným Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn.: 43PPok/6/2018-172 zo dňa 19.08.2019 v právnej veci partnera verejného sektora: MEDIA TRADE spol. s r.o., so sídlom Krížna 28, 811 07 Bratislava, IČO: 31 333 150, za účasti člena jeho štatutárneho orgánu (konateľa): T.. K. V. a za účasti oprávnenej osoby: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., v konaní o uloženie pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z., registrujúci orgán uložil: výrokom I. partnerovi verejného sektora - spoločnosti MEDIA TRADE spol. s r.o. pokutu 10.000,- eur, Odvolanie proti Uzneseniu OS Žilina sp. zn. 5PPok/3/2018 Strana 7 z 18 výrokom II. konateľovi tohto partnera verejného sektora T.. K. V. pokutu 10.000,- eur, za zaplatenie ktorej taktiež ručí oprávnená osoba (odvolateľ), pričom plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z účastníkov, a výrokom III. oprávnenej osobe: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. pokutu 20.000,- eur. 3. Samostatným Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 43PPok/9/2018-161 zo dňa 28.08.2019 v právnej veci partnera verejného sektora: APPOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o., so sídlom Bebravská 1, 821 07 Bratislava, IČO: 31 396 577, za účasti člena jeho štatutárneho orgánu (konateľa): T.. U. F. a za účasti oprávnenej osoby: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., v konaní o uloženie pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z., registrujúci orgán uložil: výrokom I. partnerovi verejného sektora - spoločnosti APPOTHEKA ESSENTIAE, s.r.o. pokutu 10.000,- eur, výrokom II. konateľovi tohto partnera verejného sektora T.. U. F. pokutu 10.000,- eur, za zaplatenie ktorej taktiež ručí oprávnená osoba (odvolateľ), pričom plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z účastníkov, a výrokom III. oprávnenej osobe: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. pokutu 20.000,- eur. 4. Samostatným Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 43PPok/1/2018-209 zo dňa 28.08.2019 v právnej veci partnera verejného sektora: GPN s.r.o., so sídlom Partizánska 27, 811 03 Bratislava, IČO: 36 713 422, za účasti člena jeho štatutárneho orgánu (konateľa): Y.. U. Z., Z.. a za účasti oprávnenej osoby: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., v konaní o uloženie pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z., registrujúci orgán uložil: výrokom I. partnerovi verejného sektora - spoločnosti GPN s.r.o. pokutu 60.000,- eur, výrokom II. konateľovi tohto partnera verejného sektora Y.. U. Z., Z.., pokutu 10.000,- eur, za zaplatenie ktorej taktiež ručí oprávnená osoba (odvolateľ), pričom plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z účastníkov, a výrokom III. oprávnenej osobe: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. pokutu 20.000, eur. 5. Samostatným Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 5PPok/8/2018-161 zo dňa 30.08.2019 v právnej veci partnera verejného sektora: TIPO, s.r.o., so sídlom Moskovská 4, 811 08 Bratislava - m. č. Staré Mesto, IČO: 36 015 938, za účasti člena jeho štatutárneho orgánu (konateľky): H. M. a za účasti oprávnenej osoby: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., v konaní o uloženie pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z., registrujúci orgán uložil: výrokom I. partnerovi verejného sektora - spoločnosti TIPO, s.r.o. pokutu 10.000,- eur, výrokom II. konateľke tohto partnera verejného sektora H. M. pokutu 10.000,- eur, za zaplatenie ktorej taktiež ručí oprávnená osoba (odvolateľ), pričom plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z účastníkov, a výrokom III. oprávnenej osobe: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. pokutu 20.000,- eur. 6. Samostatným Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 43PPok/7/2018-141 zo dňa 30.08.2019 v právnej veci partnera verejného sektora: C.E.N. s.r.o., so sídlom Gagarinova 12, 821 05 Bratislava,
IČO: 35 780 886, za účasti členov jeho štatutárneho orgánu (konateľov): 1/ T.. T. V., M.B.A. a 2/ T.. Y. V. a za účasti oprávnenej osoby: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., v konaní o uloženie pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z., registrujúci orgán uložil: výrokom I. partnerovi verejného sektora - spoločnosti C.E.N. s.r.o. pokutu 50.000,- eur, výrokom II. konateľovi tohto partnera verejného sektora T.. T. V., M.B.A. pokutu 10.000,- eur, výrokom III. konateľke tohto partnera verejného sektora T.. Y. V. pokutu 10.000,- eur, za zaplatenie ktorých (pokút uložených obidvom konateľom tohto partnera verejného sektora) taktiež ručí oprávnená osoba (odvolateľ), pričom plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z účastníkov, a výrokom IV. oprávnenej osobe: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. pokutu 20.000,- eur. 7. Samostatným Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 5PPok/3/2018-172 zo dňa 30.08.2019 (napadnutým rozhodnutím) v právnej veci partnera verejného sektora: VITALITA, s.r.o., so sídlom Líščie údolie 57, 842 31 Bratislava - m. č. Karlova Ves, IČO: 31 395 112, za účasti členov jeho štatutárneho orgánu (konateliek): 1/ Y. V. a 2/ Y.. Y. L. a za účasti oprávnenej osoby: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., v konaní o uloženie pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z., registrujúci orgán uložil: výrokom I. partnerovi verejného sektora - spoločnosti VITALITA, s.r.o. pokutu 20.000,- eur, výrokom II. konateľke tohto partnera verejného sektora Y. V. pokutu 10.000,- eur, výrokom III. konateľke tohto partnera verejného sektora Y.. Y. L. pokutu 10.000,- eur, za zaplatenie ktorých (pokút uložených konateľkám tohto partnera verejného sektora) taktiež ručí oprávnená osoba (odvolateľ), pričom plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z účastníkov, a výrokom IV. oprávnenej osobe: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. pokutu 20.000,- eur; (vyššie uvedení sankcionovaní partneri verejného sektora budú ďalej spoločne označovaní len ako „Sankcionované spoločnosti“ a vyššie uvedené rozhodnutia Okresného súdu Žilina, na základe ktorých boli Sankcionovaným spoločnostiam, členom ich štatutárneho orgánu a oprávnenej osobe uložené pokuty, budú ďalej spoločne označované len ako „Sankčné rozhodnutia“). Registrujúci orgán týmito samostatnými Sankčnými rozhodnutiami osobitne uložil pokuty Sankcionovaným spoločnostiam, členom ich štatutárneho orgánu a oprávnenej osobe taktiež za porušenie zákazu úkonov oprávnenej osoby podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z. z.; H.. T.. K. V., T.. je konečným užívateľom výhod všetkých Sankcionovaných spoločnosti vrátane Spoločnosti (prípadne aj s inými fyzickými osobami) z dôvodu jeho majetkovej účasti na ich základnom imaní. [21] Registrujúci orgán teda samostatne napadnutým rozhodnutím a samostatne každým ďalším Sankčným rozhodnutím uložil za porušenie tohto istého deliktu podľa zákona č. 315/2016 Z. z. (porušenie zákazu činnosti podľa § 19 písm. c/) sedem pokút oprávnenej osobe - spoločnosti Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., ktorá vykonávala činnosti oprávnenej osoby aj pre Spoločnosť aj pre všetky (ďalšie) ostatné Sankcionované spoločnosti, každú v sume 20.000,- eur (spolu teda 140.000,- eur).“
49. Odvolateľ namietal, že v konaní o uloženie pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. registrujúci orgán vyvodzuje deliktuálnu zodpovednosť jednotlivých porušovateľov za porušenie právnych povinností ustanovených príslušným zákonom, okrem iných aj za porušenie zákazu výkonu činností oprávnenej osoby podľa § 19 písm. c) uvedeného zákona. Zákon č. 315/2016 Z.z. je bezpochyby právnym predpisom verejného práva, minimálne z dôvodu, že štát prostredníctvom registrujúceho orgánu v konaniach, v ktorých rozhoduje o právach a povinnostiach príslušných subjektov, vystupuje vo vzťahu k týmto subjektom z pozície moci, nadradenosti a rozhodnutia registrujúceho orgánu sú štátnou mocou vynútiteľné. Protiprávne konania uvedené v zákone č. 315/2016 Z.z. sú teda deliktmi verejnoprávneho charakteru a sankcie za tieto delikty ukladané majú verejnoprávnu povahu, čo konštatuje aj registrujúci orgán v napadnutom rozhodnutí (bod 84. napadnutého rozhodnutia). Zákon č. 315/2016 Z.z. je v právnom poriadku Slovenskej republiky systematicky zaradený do odvetvia administratívneho (správneho) práva, a teda konania ním reprobované (delikty) majú povahu správnych deliktov. Podriadenie protiprávnych konaní partnerov verejného sektora, ich štatutárnych orgánov, konečných užívateľov výhod alebo oprávnených osôb podľa zákona č. 315/2016 Z.z. pod kategóriu správnych deliktov vyvodzoval aj z osobitnej časti dôvodovej správy k § 13 príslušného zákona, ktorá sa zmieňuje o trestnoprávnych dosahoch prijatej právnej úpravy z dôvodu zápisu neúplných a nepravdivých údajov v registri partnerov verejného sektora. V konaniach upravených zákonom č. 315/2016 Z.z. registrujúci orgán, hoci je súdom, nekoná v rámci výkonu kompetencie súdnictva podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy. V záhlaví uvedená prejednávaná vec nie je ani občianskoprávnou vecou ani trestnoprávnou vecou, rovnako v príslušnom konaní registrujúci orgán nepreskúmava zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, či zákonnosť rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu orgánu verejnej moci. Na úseku registra partnerov verejného sektora registrujúci orgán koná v rámci inej svojej činnosti súvisiacej s
jeho právomocou podľa osobitného zákona (t.j. zákona č. 315/2016 Z.z.) v zmysle § 2 ods. 1 písm. d), prípadne § 2 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tiež zdôraznil, že pokiaľ konajúci súd koná o poplatku, tak Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) už konštatoval, že činnosť súdov vo veciach súdnych poplatkov treba odlišovať od občianskeho súdneho konania. Ak súdy rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov vo veciach súdnych poplatkov, rozhodujú ako samostatný orgán oprávnený vykonať poplatkový úkon a pre konanie v týchto prípadoch iba primerane súčasne použijú Občiansky súdny poriadok i predpisy o konaní vo veciach daní a poplatkov. Aj zakotvenie primeranej aplikácie predpisov o konaní vo veciach daní, teda predpisov upravujúcich osobitný druh správneho konania - daňové konanie, na konanie o súdnych poplatkoch nasvedčuje, že toto konanie je právom regulovaným procesným postupom odlišným od výkonu kompetencie súdnictva zakotvenej v čl. 142 ods. 1 Ústavy.
50. V odvolaní odvolateľ uviedol, že „Domnievame sa, že zákon č. 315/2016 Z. z. je administratívnoprávnym predpisom a protiprávne konania dotknutých subjektov ním reprobované sú správnymi deliktmi právnických a fyzických osôb (v závislosti od osoby sankcionovaného subjektu). Taktiež sa domnievame, že registrujúci orgán nerozhoduje o právach a povinnostiach dotknutých subjektov na úseku registra partnerov verejného sektora, podobne ani o sankciách podľa § 13 príslušného zákona, v rámci výkonu kompetencie súdnictva podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy, ale ako orgán na úseku verejnej správy, vychádzajúc zo systematického zaradenia zákona č. 315/2016 Z. z. v právnom poriadku Slovenskej republiky; a ak nie, minimálne má registrujúci orgán postavenie orgánu sui generis.“
51. V odvolaní ďalej uviedol, že ak protiprávne konania podľa zákona č. 315/2016 Z.z. vrátane porušenia zákazu podľa § 19 písm. c) príslušného zákona sú svojou povahou správnymi deliktmi, resp. sa k správnym deliktom približujú, je nevyhnutné aplikovať zásady trestného konania a ukladania trestov za trestné činy v správnom trestaní. Vzhľadom na roztrieštenosť právnej úpravy v oblasti správneho práva, nakoľko neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by ustanovoval osobitný postup sankcionovania porušenia povinností vyplývajúcich z administratívnoprávnych predpisov, je potrebné analogicky použiť tú právnu úpravu, ktorá je cieľom a účelom chýbajúcej právnej úprave najbližšia. Takou úpravou je úprava ukladania trestných sankcií zakotvená v Trestnom zákone. Ústavný súd SR, resp. Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach už viackrát judikovali, že so zreteľom na zásady vyjadrené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktoré vyjadrujú princípy práva na spravodlivý proces, musí konanie o správnych deliktoch (priestupkoch, správnych deliktoch právnických osôb či fyzických osôb - podnikateľov) a ich trestanie podliehať rovnakému režimu ako konanie o trestných činoch a ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska je potrebné poskytnúť všetky záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívna zodpovednosť. Hranice medzi trestnými deliktmi, za ktoré ukladá trest súd a deliktmi, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. Zásady trestného konania a ukladania trestov za trestné činy sa analogicky aplikujú aj pri ukladaní správnych sankcií nielen z hľadiska náležitostí individuálneho správneho aktu (rozhodnutia), ale aj na konanie, ktoré takému správnemu rozhodnutiu predchádzalo. Ak by aj odvolateľ pripustil, že deliktuálne konania podľa zákona č. 315/2016 Z.z. nie sú správnymi deliktmi, bezpochyby o nich platí, že sú deliktmi verejnoprávneho charakteru, podobne ako trestné činy, priestupky alebo iné správne delikty a sankcie ukladané za porušenie ustanovených povinností majú verejnoprávnu povahu. Deliktuálne správanie na úseku registra partnerov verejného sektora bolo zakotvené v zákone č. 315/2016 Z.z. len z vôle zákonodarcu, ich zaradenie do tohto osobitného právneho predpisu nie je odôvodnené prirodzeno- právnymi princípmi. Podľa odvolateľa trestanie a ukladanie pokút v režime zákona č. 315/2016 Z.z. musí podliehať rovnakému režimu ako trestanie za trestné činy, či správne delikty, v dôsledku čoho sa aj na postihovanie za porušenie povinností ustanovených zákonom č. 315/2016 Z.z. musia analogicky aplikovať zásady trestného konania a ukladania trestných sankcií; a to aj z dôvodu, že sankcie podľa zákona č. 315/2016 Z.z. ukladá súd (registrujúci orgán), podobne ako je to pri trestoch za trestné činy, ktoré taktiež ukladá súd (z hľadiska orgánu ukladajúceho tresty za trestné činy a sankcie za delikty podľa zákona č. 315/2016 Z.z. je teda podobnosť konania a trestania zrejmá). Jednou zo základných zásad trestného konania a postihovania za trestné činy je zásada ne bis in idem (zákaz viacnásobného potrestania alebo stíhania za ten istý skutok). Na rozdiel od Trestného zákona, právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych alebo iných verejnoprávnych deliktov, neupravujú postup orgánov pri sankcionovaní deliktu, ktorý má pokračovací charakter; rovnako takýto postup neupravuje ani zákon č. 315/2016 Z.z. Pri spáchaní deliktov s pokračovacím charakterom pri nedostatku špeciálnej
úpravy je preto potrebné pri právnom postihu týchto deliktov ukladaním sankcií postupovať „analogiae legis“ podľa predpisov trestnoprávnej úpravy, ktorej podstata spočíva v ukladaní len jedného trestu. Preto režimu ukladania trestov za pokračovacie trestné činy je podriadený aj režim ukladania sankcií (pokút) za pokračovacie správne delikty, resp. za pokračovacie delikty verejnoprávnej povahy. Analogicky sa teda aplikuje § 122 ods. 10 Trestného zákona, ktorý ustanovuje definičné znaky pokračovacieho trestného činu; podľa tohto ustanovenia sa za pokračovací trestný čin považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin.
52. V odvolaní uviedol odvolateľ, že pred registrujúcim orgánom prebiehali/prebiehajú súbežne konania vo veciach 19 partnerov verejného sektora vrátane Spoločnosti, pre ktorých Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. vykonávala úkony oprávnenej osoby pri ich registrácii do registra, resp. pri overovaní identifikácie ich konečného užívateľa výhod v registri. „Ohľadne siedmich Sankcionovaných spoločností (partnerov verejného sektora) vrátane Spoločnosti registrujúci orgán ku dňu datovania tohto odvolania už rozhodol samostatnými Sankčnými rozhodnutiami (ohľadne Spoločnosti samostatne napadnutým rozhodnutím). Skutková a právna stránka konaní vedených ohľadne všetkých vyššie avizovaných 19 partnerov verejného sektora vrátane Sankcionovaných 4) Porovnaj napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 571/2015 zo dňa 12.04.2016, Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 147/2008 zo dňa 12.03.2009, Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo 31/2011 zo dňa 25.04.2012“. Všetci 19 partneri verejného sektora patria do skupiny GRAFOBAL GROUP. Konečným užívateľom výhod všetkých 19 partnerov verejného sektora vrátane Spoločnosti bol/je H.. T.. K. V., T.. ako spoločník s priamou alebo nepriamou majetkovou účasťou v nich (prípadne s ním aj ďalšia fyzická osoba), v prípade niektorých partnerov verejného sektora je p. K. V. aj členom ich štatutárneho orgánu, resp. členom ich kontrolného orgánu. Oznamovatelia vyvodzovali personálne prepojenie oprávnenej osoby a Spoločnosti (napokon aj personálne prepojenie oprávnenej osoby a každého ďalšieho z vyššie avizovaných 19 partnerov verejného sektora) z jedinej skutočnosti, a síce že Y.. R. F. ako jeden zo spoločníkov a v relevantnom čase aj konateľ oprávnenej osoby prostredníctvom spoločnosti BIZZ, s.r.o. a p. K. V. prostredníctvom spoločnosti G Group LTD. mali nepriamy majetkový podiel v spoločnosti GGFS s.r.o. a na jej hospodárskom výsledku, čo malo podľa oznamovateľov zakladať určitý vzťah spochybňujúci nestrannosť oprávnenej osoby pri zápise toho-ktorého partnera verejného sektora do registra, a teda o vzťah diskvalifikujúci oprávnenú osobu z výkonu úkonov oprávnenej osoby podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z.; s týmto názorom sa registrujúci orgán stotožnil. Teda jednotiacim menovateľom pre porušenie zákazu podľa § 19 písm. c) príslušného zákona oprávnenou osobou, a to vo vzťahu ku všetkým 19 partnerom verejného sektora vrátane Spoločnosti, bola vyššie zmienená nepriama majetková účasť p. R. F. a p. K. V. v spoločnosti GGFS s.r.o.
53. Podobne ako pri pokračovacom trestnom čine rozhodujúcim znakom pokračovania v páchaní správneho deliktu je, že jednotlivé čiastkové útoky, z ktorých každý napĺňa znaky toho istého deliktu, sú zo subjektívnej stránky spojené jedným a tým istým zámerom porušovateľa (páchateľa) v tom význame, že už od počiatku zamýšľa aspoň v hrubých rysoch aj ďalšie útoky a že z objektívnej stránky sa jednotlivé útoky javia ako postupné realizovanie tohto jediného zámeru. Pokračovanie v delikte pritom vyžaduje aj blízku súvislosť v čase, spôsobe spáchania a predmete útoku. Registrujúci orgán napadnutým rozhodnutím sankcionoval Spoločnosť, konateľky Spoločnosti a oprávnenú osobu z dôvodu porušenia zákazu výkonu činností oprávnenej osoby podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z., pričom diskvalifikáciu oprávnenej osoby z úkonov podľa príslušného zákona pre Spoločnosť vyvodil z nepriamej majetkovej účasti p. R. F. a p. K. V. v spoločnosti GGFS s.r.o. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia registrujúci orgán totiž len stroho konštatuje, bez náležitého vysvetlenia, že vzťah medzi spoločníkom partnera verejného sektora a konateľom oprávnenej osoby založený ich spoločnou účasťou ako spoločníkov v tretej obchodnej spoločnosti (aj keď prostredníctvom iných právnických osôb nimi väčšinovo ovládaných), je objektívne spôsobilý vyvolať pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi verejného sektora a oprávnená osoba je tak podľa § 19 písm. c) zákona o registri partnerov verejného sektora vylúčená z vykonávania úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi verejného sektora (odsek 86. napadnutého rozhodnutia).
54. Zdôraznil v odvolaní, že registrujúci orgán na rovnakom skutkovom a právnom základe sankcionoval oprávnenú osobu ďalšími sankčnými rozhodnutiami (tieto v odvolaní ozrejmil). Oprávnená osoba naďalej odmieta, že sa dopustila porušenia zákazu podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. vo vzťahu k Spoločnosti. Avšak aj keby tomu tak bolo, oprávnená osoba sa domnieva, že v prípade porušenia zákazu podľa § 19 písm. c) príslušného zákona oprávnenou osobou vo vzťahu ku všetkým Sankcionovaným spoločnostiam (vrátane Spoločnosti) by nešlo o opakovanie deliktu; takéto deliktuálne konanie oprávnenej osoby by vykazovalo znaky pokračovacieho deliktu, ktorý sa posudzuje ako jeden delikt, v dôsledku čoho je na mieste uložiť jednu sankciu, aplikujúc zásady ukladania trestov za pokračovací trestný čin podľa trestnoprávnej úpravy. Totiž vo vzťahu ku všetkým Sankcionovaným spoločnostiam vrátane Spoločnosti, napokon vo vzťahu ku všetkým 19 partnerom verejného sektora patriacich do skupiny GRAFOBAL GROUP by porušenie zákazu podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. oprávnenou osobou bolo založené len na jednej skutočnosti, a to na spoločnej nepriamej majetkovej účasti p. R. F. a p. K. V. v spoločnosti GGFS s.r.o. V prípade všetkých Sankcionovaných spoločností vrátane Spoločnosti by išlo o skutok napĺňajúci skutkovú podstatu toho istého deliktuálneho konania; ním by bolo porušenie zákazu podľa § 19 písm. c) príslušného zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky by jednotlivé čiastkové útoky spočívajúce v porušení príslušného zákazu vo vzťahu ku každej Sankcionovanej spoločnosti boli spojené jedným a tým istým jednotiacim zámerom oprávnenej osoby (ako porušovateľa) v tom smere, že napriek uvedenému diskvalifikačnému vzťahu oprávnená osoba vykonávala pre nich registráciu do registra, resp. identifikáciu ich konečného užívateľa výhod, pričom tieto čiastkové útoky by boli len postupným realizovaním tohto jediného zámeru. Čiastkové porušenia zákazu podľa § 19 písm. c) príslušného zákona vo vzťahu k jednotlivým Sankcionovaným spoločnostiam vrátane Spoločnosti by mali aj blízku súvislosť v čase. Ako vyplýva z tabuľky v bode 19 tohto odvolania oprávnená osoba vyhotovila verifikačné dokumenty pre účely prvého zápisu jednotlivých Sankcionovaných spoločností vrátane Spoločnosti do registra, resp. pre účely overenia identifikácie ich konečného užívateľa výhod na účely zosúladenia údajov s § 4 zákona č. 315/2016 Z.z. v registri v relatívne krátkom čase, v priebehu 16 dní od 29.06.2017 do 14.07.2017. Rovnako aj zápis jednotlivých Sankcionovaných spoločností do registra, resp. overenie identifikácie ich konečného užívateľa výhod v registri, za účelom ktorých boli verifikačné dokumenty oprávnenou osobou vyhotovené, prebehli v krátkom čase. Napríklad Spoločnosť bola do registra zapísaná dňa 22.07.2017; spoločnosť APOTHEKA, s.r.o. dňa 22.07.2017, spoločnosť MEDIA TRADE spol. s r.o. dňa 25.07.2017, spoločnosť GPN s.r.o. dňa 08.07.2017, spoločnosť TIPO, s.r.o. dňa 26.07.2017. Táto časová súvislosť je z objektívneho hľadiska najvýznamnejšia. Rovnako by bol splnený aj časový okamih, do ktorého sa čiastkové útoky spočívajúce v porušení zákazu výkonu úkonov oprávnenej osoby považujú za jeden skutok; všetky tieto príslušné čiastkové útoky boli vykonané do právoplatného skončenia konania o uloženie pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. iniciovaného voči prvej Sankcionovanej spoločnosti. Napokon všetky jednotlivé čiastkové útoky by spájala aj objektívna súvislosť v spôsobe ich spáchania, ním by bol výkon činností registrácie jednotlivých Sankcionovaných spoločností oprávnenou osobou v rozpore so zákazom podľa § 19 písm. c) príslušného zákona, ako aj objektívna súvislosť v predmete útoku; ním by bol záujem vylúčiť vo sfére oprávnenej osoby faktory, ktoré by mohli ohroziť pravdivé a úplné odhalenie vlastníckej štruktúry jednotlivých Sankcionovaných spoločností. Na pokračovanie toho istého pokračovacieho verejnoprávneho (správneho) deliktu, ktorých protiprávnosť (trestnosť) by sa vzhľadom na analogickú aplikáciu § 122 ods. 10 Trestného zákona mala posudzovať ako jeden delikt. Nakoľko registrujúci orgán v sankčnom konaní, napadnutým rozhodnutím porušil zásadu ne bis in idem vo vzťahu k oprávnenej osobe, nerešpektoval trestnoprávne zásady ukladania trestov za pokračovacie trestné činy, ktoré sa obdobne aplikujú aj pre trestanie v režime zákona č. 315/2016 Z.z., zaťažil konanie takou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, napadnuté rozhodnutie je nezákonné, čím došlo k porušeniu práva oprávnenej osoby na spravodlivý proces.
55. Odvolateľ namietal, že registrujúci orgán neuviedol vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia kvalifikáciu skutku, za ktorého porušenie uložil Spoločnosti, konateľkám Spoločnosti a oprávnenej osobe tam uvedené pokuty. Zákonná úprava je jednoznačná, pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa Trestného zákona, resp. Trestného poriadku musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností. Pri priestupkoch je obdobná právna úprava, keď výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Najvyšší súd SR viackrát vo svojich rozhodnutiach týkajúcich sa pokút za správne delikty konštatoval, že vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu, za aké
konkrétne konanie je subjekt postihnutý, a to nielen z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, ale aj z dôvodu vylúčenia dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, ďalej aj pre určenie rozsahu dokazovania, pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu, ako aj pre správne určenie sankcie a jej výšky. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno považovať za zrozumiteľné a môže byť vynútiteľné exekúciou. Registrujúci orgán pojal kvalifikáciu skutku len do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, hoci ani táto kvalifikácia nie je dostatočná; nie je uvedené, akým konkrétnym konaním bol delikt zo strany jednotlivých účastníkov spáchaný, v akom čase a podobne. Z tohto pohľadu trpelo rovnakou vadou už samotné uznesenie o začatí konania, ktorým registrujúci orgán začal konanie v prejednávanej veci ex offo. V ňom sa registrujúci orgán len obmedzil na doslovný prepis podnetu oznamovateľa Transparency International Slovensko, resp. k nemu pripojil podnet oznamovateľa p. E. U., bez toho, aby oboznámil účastníkov konania o svojom pohľade na vec; tento podnet však nebol návrhom, na základe ktorého bolo konanie začaté. Počas celého konania registrujúci orgán neuviedol ani svoj predbežný právny názor. Všetci účastníci konania sa mohli len domnievať, v čom registrujúci orgán videl pochybenia z pohľadu zákona č. 315/2016 Z.z. Právny názor registrujúceho orgánu, že vzťah nepriamej majetkovej účasti p. R. F. a p. K. V. v spoločnosti GGFS s.r.o. je diskvalifikujúci pre výkon činností podľa zákona č. 315/2016 Z.z. oprávnenou osobou pre spoločnosť, t.j. pre subjekt odlišný od spoločnosti GGFS s.r.o., sa všetci účastníci konania dozvedeli až z napadnutého rozhodnutia; tento právny názor je výsledkom veľmi extenzívneho výkladu právnej normy obsiahnutej v § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. Účastníci mali mať hneď od začiatku vedomosť, čo sa im kladie za vinu, aby sa mohli k dôvodom obvinenia vyjadriť; podnety oznamovateľov a názory nimi formulované, neboli relevantné pre účastníkov konania. Z dôvodu, že výroková časť napadnutého rozhodnutia neobsahuje kvalifikáciu skutku, túto možno vyvodiť len z jeho odôvodnenia, napadnuté rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti; táto vada ma za následok, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne. Registrujúci orgán taktiež nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
56. Odvolateľ namietal, že v konaní nebolo preukázané ani majetkové ani personálne prepojenie oprávnenej osoby so Spoločnosťou v zmysle § 66a Obchodného zákonníka, v zmysle § 2 písm. o) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, resp. v zmysle § 6a ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na ktoré (zákonné ustanovenia) oprávnená osoba vo svojom vyjadrení k uzneseniu o začatí konania poukázala. V konaní neboli preukázané ani príbuzenské, priateľské, rýdzo osobné vzťahy medzi p. R. F. a p. K. V., ani vzťahy založené na zaviazanosti, servilnosti, či ekonomickej závislosti p. R. F. vo vzťahu k p. K. V.. Registrujúci orgán založil vylúčenie oprávnenej osoby z úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z. pre Spoločnosť výlučne len na nepriamej majetkovej účasti p. R. F. a p. K. V. v spoločnosti GGFS s.r.o., t.j. v subjekte odlišnom od Spoločnosti, pričom len stroho cez prizmu teórie zdania, ktorá sa uplatňuje pri rozhodovaní o vylúčení sudcov z rozhodovania veci, konštatoval, že tento vzťah bol objektívne spôsobilý spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby vo vzťahu k Spoločnosti pri jej zápise do registra. Registrujúci orgán však nešpecifikoval, ako konkrétne bol tento vzťah objektívne spôsobilý spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby vo vzťahu k predmetu registračného konania ohľadne Spoločnosti, ktorá je odlišným právnym subjektom od spoločnosti GGFS s.r.o., v dôsledku čoho takto vyslovený právny názor registrujúci orgán posunul len do pocitovej roviny; v kontexte uvedeného je tak napadnuté rozhodnutie arbitrárne (svojvoľné). Nestrannosť oprávnenej osoby voči partnerovi verejného sektora je potrebné posudzovať vždy vo vzťahu k predmetu konania a jeho výsledku. Registrujúci orgán extrémne extenzívne vyložil ustanovenie § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. Pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby vo vzťahu k Spoločnosti odvodil od nepriamej majetkovej účasti p. R. F. a p. K. V. v inom, od Spoločnosti odlišnom subjekte (GGFS s.r.o.). Registrujúcim orgánom tvrdené personálne prepojenie dotknutých osôb v rámci spoločnosti GGFS s.r.o. je veľmi vzdialené Spoločnosti a jej sa týkajúcej veci, konania a jeho výsledku a úvahy o možnom vplyve na nestrannosť oprávnenej osoby vo vzťahu k Spoločnosti sú tak špekulatívne, bez opory v reálnej obave z možného záujmu oprávnenej osoby „skresľovať“ údaje o konečnom užívateľovi výhod Spoločnosti. V naznačenom kontexte nemožno ani logicky zdôvodniť, prečo by oprávnená osoba mala uvádzať nekorektné alebo neúplné údaje o Spoločnosti ako partnerovi verejného sektora alebo jej konečnom užívateľovi výhod do registra; napokon tieto boli/sú pravdivé a úplné, registrujúci orgán ich nespochybnil. Obchodný, čisto formálny vzťah založený nepriamou
majetkovou účasťou spoločníka a konateľa oprávnenej osoby (p. R. F.) a spoločníka partnera verejného sektora (p. K. V.) v jednej spoločnosti (GGFS s.r.o.) nebol objektívne spôsobilý pozitívne alebo negatívne ovplyvniť pomer p. R. F. a už vôbec nie oprávnenej osoby ako právnickej osoby k druhej, inej, odlišnej spoločnosti, na ktorej majetku, hospodárskych výsledkoch p. R. F. ani oprávnená osoba neparticipovali, boli im ľahostajné, na ktorej riadenie a kontrolu nemali vplyv; v tomto smere doviedol registrujúci orgán svoje závery ad absurdum. Zdôraznil, že registrujúci orgán nezaložil porušenie zákazu podľa § 19 písm. c) na priateľskom vzťahu alebo závislom ekonomickom vzťahu p. R. F. a p. K. V.. Právna norma obsiahnutá v § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z. z. je právnou normou verejného práva. Z ustálenej súdnej rozhodovacej praxe vyplýva, že pri aplikácii verejnoprávnych sankčných noriem, ktorá zakladá obmedzenia vo sfére základných slobôd (sloboda podnikania, sloboda vlastniť majetok), by nemal byť prípustný ich extenzívny výklad, nie je možné rozširovať vecnú pôsobnosť verejnoprávnej normy na iné, hoci aj podobné vzťahy, ktoré príslušná právna norma nereguluje. Právna norma § 19 písm. c) príslušného zákona, vzhľadom na tam použitý pojem „akýkoľvek vzťah“, je aj právnou normou vágnou a neurčitou, v dôsledku čoho sa musí v zmysle stabilnej rozhodovacej praxe súdov vykladať na ťarchu zákonodarcu, nie na ťarchu adresáta právnej normy, práve preto, aby obsah právnych noriem bol ich adresátmi racionálne pochopený a predvídateľný. Zároveň registrujúci orgán poukázal aj na to, že p. K. V. a Y.. R. F. sa stretli v dozornej rade spoločnosti EBR SERVICES a.s., keď obaja boli v posudzovanom čase jej členmi, pričom jediným akcionárom spoločnosti EBR SERVICES a.s. je spoločnosť GGFS s.r.o. (odsek 82. napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že pri výkone funkcie člena dozornej rady spoločnosti sa kladie najväčší dôraz na výkon nezávislého dohľadu. Zloženie dozornej rady musí byť také, aby jej členovia mohli konať zásadným spôsobom nezávisle od iných členov dozornej rady a nezávisle od predstavenstva a akýchkoľvek konkrétnych záujmov. Už len z povahy funkcie člena dozornej rady vplýva, že táto funkcia musí byť vykonávaná nezávisle najmä vo vzťahu k ostatným členom dozornej rady a členom predstavenstva. Práve skutočnosť, že Y.. R. F. a p. K. V. boli členmi dozornej rady spoločnosti EBR SERVICES a. s. preukazuje ich vzájomnú nepodmienenosť a nestranný vzťah. Navyše domnienka registrujúceho orgánu o tom, že okrem účasti Y.. R. F. a p. K. V. na valných zhromaždeniach spoločnosti GGFS s.r.o. sa títo stýkali aj na zasadnutiach dozornej rady spoločnosti EBR SERVICES a. s., nemá oporu v spise. Registrujúci orgán za týmto účelom nevykonal dokazovanie, nezisťoval, s akou periodicitou zasadala v rozhodnom období dozorná rada spoločnosti EBR SERVICES, a. s. a či sa Y.. R. F., resp. p. K. V. týchto zasadnutí osobne zúčastňovali. „Oprávnená osoba v konaní poukázala aj na rozhodovaciu prax súdov v otázke posúdenia nestrannosti sudcov a pri zohľadňovaní teórie zdania (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Ndz/2/2015 zo dňa 01.07.2015, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Nc 12/2014 zo dňa 16.04.2014, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Ndob 8/2013 zo dňa 13.06.2013, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 3150/2012 zo dňa 30.09.2014, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/227/1999 zo dňa 23.09.1999)“. V napadnutom rozhodnutí absentuje akékoľvek odôvodnenie, resp. vysporiadanie sa s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, na ktorú oprávnená osoba v konaní poukázala, napriek tomu, že povinnosť rozhodovať v obdobných veciach rovnako vyplýva z jedného zo základných princípov racionálnej právnej argumentácie - z princípu univerzalizácie (zovšeobecnenia). Pri posudzovaní otázky nestrannosti oprávnenej osoby registrujúci orgán nesprávne aplikoval rozhodovaciu prax a ani žiadnym spôsobom neodôvodnil odklon od rozhodovacej praxe súdov v otázkach nestrannosti súdov, ktorú je možné (aj podľa registrujúceho orgánu, ako to tvrdí v napadnutom rozhodnutí) analogicky použiť na vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora, resp. členom jeho orgánov. Vzťah medzi Y.. R. F. a p. K. V. založený z titulu ich nepriamej majetkovej účasti v spoločnosti GGFS s.r.o. je obchodnoprávnym vzťahom, vyznačujúcim sa atribútmi profesionality. Oprávnená osoba a napokon aj Spoločnosť v prejednávanej veci uviedli, že oprávnená osoba a cez ňu Y.. R. F. ako advokát dlhodobo poskytovali právne služby pre spoločnosti patriace do skupiny GRAFOBAL GROUP (vrátane Spoločnosti), ktorých spoločníkom s priamou alebo nepriamou majetkovou účasťou a konečným užívateľom výhod bol/je p. K. V.. Tento vzťah advokát - klient bol vždy určujúci a akákoľvek majetková účasť Y.. R. F. a p. K. V. v spoločnosti GGFS s.r.o. bola vo vzťahu k tomuto profesionálnemu vzťahu marginálna, nepodstatná. „Ak registrujúci orgán podriadil vzťah nepriamej majetkovej účasti Y.. R. F. a p. K. V. v spoločnosti GGFS s.r.o. pod obmedzenia z výkonu úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z. z. oprávnenou osobou pre Spoločnosť, teda pre subjekt odlišný od spoločnosti GGFS s.r.o., výsledkom čoho bolo sankcionovanie účastníkov konania, nesprávne právne vec posúdil; registrujúci orgán právnu normu obsiahnutú v ustanovení § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z. z. nesprávne vyložil a aplikoval na vzťah oprávnenej osoby k Spoločnosti.“ Navrhol, aby odvolací súd v súlade s § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 388 CSP vydal uznesenie, ktorým uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 5PPok/3/2018-172 zo dňa 30.08.2019 v celom
jeho rozsahu (v rozsahu všetkých jeho výrokov) zmení tak, že konanie v právnej veci uvedenej v záhlaví tohto odvolania zastaví.
57. K odvolaniu oprávnenej osoby sa vyjadril PVS a štatutárny orgán PVS prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní zo dňa 01.10.2019 (č.l. 310 spisu). Uviedli, že rozsah odvolania zo strany oprávnenej osoby považujú za správny. K prípustnosti odvolania a k dôvodom vyjadreným oprávnenou osobou PVS a štatutárny orgán PVS uviedli, že rozhodnutie o pokute podľa § 13 ods. 1 a 4 zákona č. 315/2016 Z.z. je rozhodnutím meritórnym, nie procesným, keďže registrujúci orgán ním rozhoduje o predmete, podstate veci s končenou platnosťou, pričom podanie odvolania nevylučuje ani zákon č. 315/2016 Z.z. a nevylučuje ani ustanovenie CMP. PVS a štatutárny orgán PVS boli rovnakého názoru ako oprávnená osoba, a to, že vzhľadom na charakter a výšku ukladaných sankcií, v záujme zachovania právnej istoty účastníkov konania, rozhodnutia o uložení pokuty musia byť preskúmateľné nezávislým súdom Slovenskej republiky, čo vyplýva aj z § 59 ods. 1 CMP tak, ako na toto ustanovenie poukazuje v odvolaní aj oprávnená osoba. Vo svojom odvolaní oprávnená osoba uvádza, že registrujúci orgán neuviedol vo výrokovej časti uznesenia kvalifikáciu skutku, za ktorý uložil PVS, Štatutárnemu orgánu ako aj oprávnenej osobe sankciu. „PVS ako aj Štatutárny orgán zastávajú v zásade zhodný názor ako Oprávnená osoba. Zo Zákona skutočne jednoznačne nevyplýva, či Okresný súd Žilina má pri ukladaní sankcií podľa Zákona postavenie správneho orgánu alebo reprezentuje nezávislý a nestranný súd. Koncept konania o uloženie pokuty a postavenia Okresného súdu Žilina je ojedinelý a nemá oporu v plamom právnom poriadku. CSP vo svojej tretej hlave Príslušnosť súdu nevymedzuje Okresný súd Žilina ako príslušný na konanie o uloženie pokuty. Aj preto a vzhľadom na vyššie uvedené sa PVS, Štatutárny orgán a Oprávnená osoba zhodne domnievajú, že Okresný súd Žilina v konaní podľa Zákona vystupuje ako správny orgán alebo minimálne ako orgán sui generis“ (č.l. 313 spisu).
58. S vyššie uvedenými závermi oprávnenej osoby vyjadrujú PVS ako aj členovia štatutárneho orgánu svoj súhlas a doplnili, že za neuspokojivú pokladajú nielen výrokovú časť uznesenia ale rovnako aj jeho odôvodnenie. Poukazovali pritom na svoje odvolania v tejto veci, podľa ktorého uznesenie konajúceho súdu nie je dostatočne odôvodnené, súd sa dostatočne a v niektorých prípadoch vôbec nevyporiadal s argumentáciou účastníkov ako ani s dôkazmi predloženými jednotlivými účastníkmi konania. V uznesení o začatí konania absentuje vymedzenie protiprávneho konania či už po právnej alebo skutkovej stránke. „Podľa Oprávnenej osoby ďalej Registrujúci orgán taktiež nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poručeniu práva na spravodlivý proces“ (č.l. 313 rub spisu).
59. PVS a Štatutárny orgán považujú konanie podľa § 13 Zákona za konanie o deliktoch s trestným charakterom, a preto je v celej miere naň potrebné aplikovať všetky ustanovenia dohovoru. Európsky súd pre ľudské práva pojem trestné obvinenie, či trestný čin definuje autonómne, čo znamená, že nepovažuje za trestné len činy, či skutky, ktoré sú vyslovene označené vnútroštátnym poriadkom za trestné činy. PVS a Štatutárny orgán ďalej uvádzajú, že problematikou trestného charakteru konania sa však okrem Európskeho súdu pre ľudské práva zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozsudku v zmysle predchádzajúcej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva konštatoval: „Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy." Túto skutočnosť v rozsahu geografického regiónu judikoval aj Najvyšší správny súd Českej republiky: „Se zřetelem k zásadám, vyjádřeným v čl. 6 odst. 1 Úmluvy o ochraně lidských práv a svobod, vyhlášené ve Sbírce zákonů pod č. 209/1992, které vyjadřují principy práva na spravedlivý proces, musí řízení o přestupku, stejně tak o jiném správním deliktu, podléhat stejnému režimu jako řízení o trestných činech." Vzhľadom na vyššie uvedené PVS a členovia štatutárneho orgánu súhlasia aj s touto časťou odvolania oprávnenej osoby. Oprávnená osoba sa ďalej vo svojom odvolaní bližšie venuje nesprávnemu právnemu posúdeniu Registrujúceho orgánu. Ťažiskovým je predovšetkým posudzovanie vzťahu člena štatutárneho orgánu oprávnenej osoby a štatutárneho orgánu PVS a nesprávne vyvodený záver, ku ktorému registrujúci orgán týmto rozhodovacím procesom dospel. V tomto smere sa zhodne s oprávnenou osobou vyjadrujú aj PVS a členovia štatutárneho orgánu, pričom poukazujú, že sa tejto problematike podrobne, obšírne a dôkladne venujú vo svojom odvolaní. V konaní pred registrujúcim orgánom nebolo preukázané ani majetkové ani personálne prepojenie oprávnenej osoby a PVS, Registrujúci orgán založil vzťah p. R. F. a p. K. V. len na nepriamej majetkovej účasti v spoločnosti GGFS s.r.o., Registrujúci orgán nešpecifikoval ako konkrétne bol tento vzťah objektívne spôsobilý spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby, Registrujúci orgán
neprijateľne extenzívne vyložil ustanovenia zákona pričom ich mal vyložiť na ťarchu zákonodarcu a nie na ťarchu adresáta právnej normy, registrujúci orgán neprihliadal na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, na ktorú oprávnená osoba poukázala v súvislosti s aplikáciou teórie zdania, registrujúci orgán nesprávne aplikoval rozhodovaciu prax pričom neodôvodnil odklon od rozhodovacej praxe súdov v otázkach nestrannosti súdov, registrujúci orgán nedostatočne odôvodnil svoje pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby vo vzťahu k PVS, súhrnom nielen týchto pochybení teda Registrujúci orgán nesprávne právne vec posúdil.
60. K doručenému odvolaniu a vyjadreniu na čl. 318 spisu sa oprávnená osoba nevyjadrila.
61. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaných odvolaní a postupom bez nariadenia pojednávania napadnuté uznesenie okresného súdu v spojení s opravným uznesením (ďalej len ,,uznesenie“) potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP. Vo vzťahu k štatutárnemu orgánu partnera verejného sektora - konateľa Y. V., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom T. XX, F., zomretej dňa XX.X.XXXX, konanie v zmysle § 63 ods. 1, 2 CSP zastavil. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
62. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
63. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
64. Vo vzťahu k výroku, ktorým krajský súd konanie ku štatutárnemu orgánu verejného sektora - konateľa p. Y. V., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, XXX XX F., zastavil, sa poukazuje na § 63 CSP.
65. Krajský súd mal nepochybne preukázané, že p. Y. V., nar. XX.X.XXXX, zomrela dňa XX.X.XXXX, a to z Registra obyvateľov zo dňa 28.10.2021, preto konanie vo vzťahu k nej zastavil.
66. Krajský súd ako primárnu riešil otázku prípustnosti odvolania podaného partnerom verejného sektora (ďalej len „PVS“), štatutárnym orgánom partnera verejného sektora (ďalej len „štatutárny orgán PVS“) a rozsah odvolania podaného oprávnenou osobou. V poučení napadnutého uznesenia okresného súdu bolo uvedené, že proti rozhodnutiu o pokute podľa § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 315/2016 Z.z.“) môže podať odvolanie len oprávnená osoba, ak jej registrujúci orgán uložil povinnosť zaplatiť pokutu spoločne a nerozdielne s osobou podľa odseku 1 písm. b) § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 315/2016 Z.z., a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Ďalej bolo v poučení uvedené, že proti výroku IV. uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Z výroku I. napadnutého uznesenia okresného súdu bolo zrejmé, že ním bola uložená pokuta partnerovi verejného sektora Vitalita, s.r.o. výrokom II. bola uložená pokuta členovi štatutárneho orgánu PVS, za ktorej zaplatenie ručí oprávnená osoba, pričom plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z účastníkov, výrokom III. bola uložená pokuta členovi štatutárneho orgánu PVS, za ktorej zaplatenie ručí oprávnená osoba, pričom plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z účastníkov a výrokom IV. bola uložená pokuta oprávnenej osobe. Krajský súd uvádza, že u oprávnenej osoby došlo od 28.04.2021 k zmene obchodného mena: ADAUS, s. r. o. (výpis z OR OS Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 44323/B), avšak pre zabezpečenie kontinuity s napadnutým uznesením okresného súdu sa ďalej uvádza oprávnená osoba pod pôvodným obchodným menom Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o.
67. Napadnuté uznesenie okresného súdu je datované dňa 30. augusta 2019. V zmysle znenia § 13 ods. 7 zákona č. 315/2016 Z.z. účinného od 01.09.2019 môže proti rozhodnutiu o pokute podľa odseku 1 podať odvolanie len oprávnená osoba, ktorá ručí za zaplatenie pokuty podľa odseku 1 písm. b). Krajský súd má za to, že vzhľadom k zneniu § 13 ods. 7 zákona č. 315/2016 Z.z. bolo pre prípustnosť odvolania oprávnenej osoby podstatné, že v zmysle výroku II., III. rozhodnutia okresného súdu pri uložení pokuty členom štatutárneho orgánu PVS bolo vyjadrené, že za jej zaplatenie ručí oprávnená osoba - Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov,
IČO: 36 731 544. Oprávnená osoba je tak subjektom oprávneným podať odvolanie priamo na podklade tohto zákonného ustanovenia. Oprávnená osoba v podanom odvolaní uviedla rozsah odvolania, ktorým napáda výrok I., výrok II., výrok III. a výrok IV. napadnutého uznesenia okresného súdu.
68. V otázke prípustnosti odvolania podaného PVS a členom štatutárneho orgánu PVS, krajský súd vychádzal z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020 v spojení s uznesením ÚS SR sp.zn. II. ÚS 345/2020 zo dňa 27. augusta 2020.
69. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z., ak sa v návrhu na zápis uvedú nepravdivé alebo neúplné údaje o konečnom užívateľovi výhod alebo verejných funkcionároch podľa § 4 ods. 4 písm. f), nie je splnená povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa § 9 ods. 1 alebo sa poruší zákaz podľa § 19, registrujúci orgán uloží a) partnerovi verejného sektora pokutu vo výške hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal; ak hospodársky prospech nemožno zistiť, registrujúci orgán uloží pokutu od 10.000,- Eur do 1.000.000,- Eur, b) osobe, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora v čase porušenia povinnosti podľa úvodnej vety pokutu od 10.000,- Eur do 100.000,- Eur; členovia štatutárneho orgánu zodpovedajú za zaplatenie pokuty podľa predchádzajúcej vety spoločne a nerozdielne.
70. Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z. za zaplatenie pokuty podľa odseku 1 písm. b) ručí oprávnená osoba zapísaná v registri v čase porušenia povinností podľa odseku 1. Oprávnená osoba nie je povinná zaplatiť pokutu, ak preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. Účastníkom konania o pokute podľa odseku 1 je aj oprávnená osoba.
71. Z citovaného § 13 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z. nesporne vyplýva, že oprávnená osoba je účastníkom konania podľa odseku 1, § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. Vzhľadom k uvedenému odkazu vyjadrenému v § 13 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z. je tak zrejmé, že oprávnená osoba má účastníctvo v konaní o uložení pokuty podľa § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z., t.j. v konaní o uložení pokuty PVS a štatutárnemu orgánu, v danom prípade členom štatutárneho orgánu PVS, ktoré účastníctvo je zachované aj vo vyvolanom odvolacom konaní. Znamená to, že oprávnená osoba je účastníkom konania o odvolaní, ktoré sa týka aj odvolania PVS a členov štatutárneho orgánu PVS, ktorým napadnutým uznesením okresného súdu bola uložená pokuta. Podľa odseku 28. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020 podanie odvolania oprávnenou osobou podľa ust. § 13 ods. 7 zákona o registri partnerov verejného sektora zakladá účinky voči rozhodnutiu o uložení pokuty podľa ust. § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora ako celku. Rovnaký záver týkajúci sa tejto veci vyslovil ÚS SR aj v svojom uznesení sp.zn. II. ÚS 345/2020 zo dňa 27. augusta 2020 v ods. 25. odôvodnenia. Z tohto záveru Ústavného súdu SR vyplýva (z ktorého vychádzal aj krajský súd), že podaním odvolania oprávnenou osobou sa „otvára“ celé napadnuté rozhodnutie okresného súdu, t.j. v celosti jeho výrokovej časti uloženia pokuty PVS, členom štatutárneho orgánu PVS, oprávnenej osobe a k týmto výrokom viažuce sa odôvodnenie.
72. Podľa § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z. na konanie o námietkach, na konanie podľa § 12 a na konanie o pokute sa primerane použijú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku; ustanovenia čl. 6, § 35 a 36 Civilného mimosporového poriadku sa nepoužijú.
73. Podľa § 59 ods. 1 CMP odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa § 304 písm. f).
74. Primeraná aplikácia ustanovení Civilného mimosporového poriadku na konanie o pokute potom podľa názoru krajského súdu, ktorý je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020, odôvodňuje záver, že je prípustné proti uzneseniu okresného súdu aj odvolanie podané PVS a členmi štatutárneho orgánu PVS. Konanie a rozhodovanie o pokute vzhľadom k obsahu zákona č. 315/2016 Z.z. v spojení s napadnutým uznesením okresného súdu je konaním a rozhodovaním vo veci samej. Krajský súd poukazuje na odsek 27. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020, z ktorého vyplýva: „Povahu rozhodnutia vo veci samej má v zásade každé rozhodnutie o uložení pokuty podľa § 13 zákona o registri
partnerov verejného sektora, ktoré navyše má i charakter trestania za predchádzajúce protiprávne konanie a spĺňa i tzv. „engelovské“ kritériá v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru, najmä pokiaľ ide o kritérium týkajúce sa povahy a stupňa hroziacej sankcie, t.j. vo vzťahu k výške hroziacich pokút (od 10.000 Eur do 100.000 Eur). Vychádzajúc z čl. 13 dohovoru právo na účinný opravný prostriedok má mať ten, komu môže súd ako registrujúci orgán uložiť pokutu v zmysle § 13 zákona o registri partnerov verejného sektora.“ Ďalej z odseku 32. odôvodnenia predmetného uznesenia ústavného súdu vyplýva, že „Zo subsidiárneho vzťahu Civilného sporového poriadku k Civilnému mimosporovému poriadku možno vyvodiť, že aplikovanie ustanovenia o nerozlučnom spoločenstve nie je v konaní o uložení pokuty podľa § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora vylúčené.“ V predchádzajúcom odseku 31. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR bolo vyjadrené to, že pre posúdenie samostatného alebo nerozlučného spoločenstva je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva; všade tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo s poukazom aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 1/2018 z 29. januára 2019. Aj v uznesení ÚS SR sp.zn. II. ÚS 345/2020 zo dňa 27. augusta 2020, ktoré sa týka tejto veci, v ods. 28., 29., 30. odôvodnenia sa poukazuje na samostatné, nerozlučné spoločenstvo, ako aj, že aplikovanie ustanovenia CSP o nerozlučnom spoločenstve nie je v konaní o uloženie pokuty podľa ust. § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z. vylúčené.
75. Krajský súd na základe skutočnosti, že priamo § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z. poukazuje na primerané použitie CMP na konanie o pokute, pričom podľa § 59 ods. 1 CMP je odvolanie prípustné proti uzneseniu okresného súdu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ktorým rozhodnutím vo veci samej je aj rozhodnutie okresného súdu o uložení pokuty tak PVS, členom štatutárneho orgánu PVS, ako aj oprávnenej osobe, v zhode s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020 konštatuje, že bolo prípustné odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu aj zo strany PVS a členov štatutárneho orgánu PVS. Toto uznesenie ÚS SR bolo krajským súdom uvádzané v kontexte hodnotenia prípustnosti odvolania PVS a štatutárneho orgánu PVS so zvýraznením záveru, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy, ale rozhodnutím vo veci, v ktorej je daná právomoc súdu v civilnom procese.
76. Krajský súd po skonštatovaní prípustnosti odvolania podaného PVS, členmi štatutárneho orgánu PVS a oprávnenou osobou posudzoval, či má spôsobilý predmet pre odvolacie konanie, a to rozhodnutie okresného súdu, ktoré má zákonom požadované náležitosti nielen vo výrokovej časti, ale aj v časti odôvodnenia.
77. V podanom odvolaní PVS, člen štatutárneho orgánu PVS a oprávnená osoba namietali, že rozhodnutie okresného súdu nemá náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP, je nedostatočne odôvodnené. Krajský súd uvádza, že na základe § 2 ods. 1 CMP sa subsidiárne aplikujú ustanovenia Civilného sporového poriadku, t.j. aj § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP. Krajský súd nezistil opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že odôvodnenie rozhodnutia je tou jeho časťou, ktorá je relevantná a významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 119/03 je potrebné § 157 ods. 2 OSP (aktuálne § 220 ods. 2 CSP) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Krajský súd je názoru, že okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol podstatné okolnosti týkajúce sa výkladu opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia, vyporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a myšlienkový postup okresného súdu je z odôvodnenia dostatočne zrejmý. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia pritom nepochybne patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Zároveň však judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký argument, ktorý pre rozhodnutie vo veci samej nie je podstatný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd SR opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
78. Krajský súd po oboznámení sa s napadnutým uznesením okresného súdu má za to, že toto má náležitosti vyžadované § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd svoje rozhodnutie riadnym spôsobom
zdôvodnil, keď vyjadril samostatne zistený skutkový stav, vyjadril, ktoré rozhodné ustanovenia zákona č. 315/2016 Z.z. aplikoval, vyjadril právne posúdenie, ako aj rozhodné okolnosti k uloženým pokutám. Okresný súd vyjadril skutkové a právne východiská, na základe ktorých rozhodol o uložení pokuty tak PVS, ako aj členom štatutárneho orgánu PVS a oprávnenej osobe. Všeobecné súdy nie sú povinné dať stanovisko, resp. vyjadriť závery ku každej okolnosti, ktorú predostiera sporová strana, resp. účastník. Je postačujúce, ak sa dajú skutkové a právne závery a tieto zdôvodnia len k okolnostiam podstatnej a rozhodnej povahy, ktoré sú určujúce pre samotné súdne rozhodnutie. Rovnako tak ani konanie o opravnom prostriedku, v danom prípade o odvolaniach PVS, členov štatutárneho orgánu PVS a oprávnenej osoby, nemá poskytnúť odpoveď na každý odvolací argument, ale len na tie, ktoré majú pre posúdenie odvolacej veci podstatný význam (II. ÚS 78/05). Je už ustálenou súdnou praxou Ústavného súdu SR vyjadrené, že iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (I. ÚS 188/06).
79. Rozhodnutie okresného súdu preto nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené, keď sa súd v skutkovej a právnej rovine zaoberal nosnou argumentáciou a túto argumentáciu, aj pokiaľ išlo o tvrdenia odvolateľov, riadne vyhodnotil. Okresný súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel a význam v kontexte relevantných zistení o skutkovom stave vo veci. Z judikatúry ÚS SR vyplýva, že iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo o arbitrárnosti rozhodnutia súdu (I. ÚS 188/06). Okrem toho krajský súd považuje za potrebné poukázať, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (Stanovisko občiansko-právneho kolégia NS SR č. 2 zo dňa 03. decembra 2015, Zbierka Stanovísk NS SR a súdov SR 1/2016). V danom prípade napadnuté uznesenie okresného súdu i čo do odôvodnenia spĺňalo kritériá vecne správneho rozhodnutia za dostatočného rešpektovania § 220 CSP.
80. Oprávnená osoba v podanom odvolaní ďalej napádala výrokovú časť uznesenia okresného súdu v tom, že nebola vyjadrená kvalifikácia skutku, za ktorého porušenie bola uložená PVS, členom štatutárneho orgánu PVS a oprávnenej osobe pokuta. Ak registrujúci orgán zahrnul kvalifikáciu skutku len do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, hoci aj táto podľa oprávnenej osoby nie je dostatočná a chýba opis presného skutku vo výrokovej časti rozhodnutia, spôsobuje to, že by mohlo dôjsť k dvojnásobnému sankcionovaniu účastníka konania za ten istý skutok, čo je v rozpore so zásadou ne bis in idem. Oprávnená osoba mala za to, že napadnuté rozhodnutie trpí nepreskúmateľnosťou, pokiaľ výroková časť napadnutého rozhodnutia neobsahuje kvalifikáciu skutku, ktorú možno vyvodiť len z jeho odôvodnenia. Oprávnená osoba v tomto videla porušenie práva na spravodlivý proces.
81. Krajský súd tento odvolací dôvod nehodnotí ako relevantný, pričom poukazuje na účel právnej úpravy prijatý zákonom č. 315/2016 Z.z. a charakter konania o uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. Predmet úpravy zákona č. 315/2016 Z.z. v § 1 je vyjadrený tak, že upravuje zriadenie registra partnerov verejného sektora (ďalej len „register“), údaje zapisované do registra, postup pri zápise údajov do registra, zápise zmeny zapísaných údajov a výmaze zapísaných údajov (ďalej len „registrácia“), overovaní údajov zapisovaných do registra a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Ústavný súd SR v uznesení č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020 v odseku 25. odôvodnenia uviedol, že rozhodnutie registrujúceho orgánu, konkrétne Okresného súdu Žilina, o uložení sankcie podľa § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora (zákona č. 315/2016 Z.z.) je špecifickým typom rozhodnutia, ktoré svojou povahou vychádza z právnej úpravy konania vo veciach obchodného registra podľa § 278 a nasl. CMP. Ďalej Ústavný súd SR uviedol, že zákonnú úpravu súdneho sankcionovania možno nájsť aj v § 11 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisiaceho s § 298 ods. 1 CMP.
82. Krajský súd konštatuje, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Asan/4/2020 zo dňa 20.05.2020 vyplýva záver, že rozhodnutie vydané Okresným súdom Žilina v súdnom konaní podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. je rozhodnutím, ktoré nebolo vydané orgánom verejnej správy, ale sa jednalo o rozhodnutie vo veci, v ktorej je daná právomoc súdu ako orgánu súdnej moci v civilnom procese (ods. 11 odôvodnenia uznesenia NS SR). V spojení s odsekom 12. odôvodnenia predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR bolo konštatované, že rozhodnutia vydané v konaniach podľa zákona č. 315/2016 Z.z. sú výsledkom súdneho konania (civilného mimosporového procesu) a
nie administratívneho konania. Z tohto rozhodnutia NS SR plynie záver charakteru konania o uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. ako konania, v ktorom sú vydávané rozhodnutia ako výsledok civilného mimosporového procesu, pre ktorý nie je namieste sa domáhať toho, aby vo výrokovej časti takéhoto súdneho rozhodnutia bola uvedená kvalifikácia skutku, za ktorý bola uložená pokuta.
83. Oprávnená v podanom odvolaní tiež namietala, že rovnakou vadou trpelo už samotné uznesenie o začatí konania, ktorým registrujúci orgán začal konanie v prejednávanej veci ex offo, ak neuviedol vo výrokovej časti, v čom vidí deliktuálne konanie PVS, členov štatutárneho orgánu PVS alebo oprávnenej osoby, pre ktoré začal konanie o uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. Podľa krajského súdu, vzhľadom na vymedzený charakter konania o uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z., a to keď ide o rozhodnutia, ktoré sú výsledkom súdneho konania (civilného mimosporového procesu), ktoré konania o uložení pokuty vychádzajú aj z právnej úpravy konania vo veciach obchodného registra, u ktorého princíp sankcionovania je aj v § 11 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, ako tento odkaz a prepojenie vyjadril v odseku 25. odôvodnenia uznesenia č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020 Ústavný súd Slovenskej republiky, nebol opodstatnený odvolací dôvod oprávnenej osoby o nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu, pokiaľ vo výrokovej časti nie je kvalifikácia skutku, za ktorý došlo k uloženiu pokuty. K uvedenému záveru krajský súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 432/2020 zo dňa 08.10.2020, v ktorom v odseku 21. odôvodnenia sa uvádza: „Pokiaľ ide o námietku sťažovateľov o porušení práv tým, že okresný súd vo výrokovej časti neuviedol, pre ktoré konkrétne porušenie povinností začal konanie o pokute, ústavný súd odkazuje na vlastné tvrdenie sťažovateľov, s ktorým sa ústavný súd stotožňuje, a teda, že „Uloženie pokuty však nie je samo o sebe predmetom ani účelom iniciovaného konania o pokute. Jeho predmetom a účelom je zisťovanie a rozhodovanie o niektorom protiprávnom konaní uvedenom v hypotéze právnej normy obsiahnutej v § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z.“ Napokon dôvody začatia konania o uložení pokuty je možné vyvodiť aj z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktoré cituje ustanovenia zákona o registri partnerov verejného sektora, ktorých porušenie napĺňa dôvodnosť začatia konania o pokute v zmysle § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora.“ Ústavný súd SR preto sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietol. Krajský súd konštatuje, že mal spôsobilý predmet konania, a to rozhodnutie okresného súdu, ktorého aj výroková časť bola úplná a určitá, t.j. nevyžadovalo sa vyjadrenie, kvalifikácia skutku vo výroku, za ktorý sa okresným súdom uložila pokuta, ani vyjadrenie tohto skutku v uznesení č.k. 5PPok/3/2018-38 zo dňa 19.09.2018, ktorým okresný súd začal konanie v prejednávanej veci.
84. V odvolaniach PVS, členov štatutárneho orgánu PVS a oprávnenej osoby bola podstatnou námietka nesprávnych skutkových zistení, záverov, nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávneho výkladu rozhodných ustanovení zákona č. 315/2016 Z.z. s tým, že došlo k extenzívnemu výkladu verejnoprávnej normy, ktorou podľa odvolateľov je zákon č. 315/2016 Z.z., námietka nedostatočného odôvodnenia, tvrdenie odvolateľov o nestrannosti oprávnenej osoby k PVS, nevysporiadanie sa s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá riešila nestrannosť sudcov, resp. sudcu na konaní a rozhodovaní vo veci, pokiaľ okresný súd vychádzal pri kvalifikácii nestrannosti zo súdnych rozhodnutí, ktoré sa týkali posudzovania vylúčenia alebo nevylúčenia sudcu, porušenie princípu ne bis in idem, konštatovania okresným súdom, ktoré nemajú oporu v spise, náklady, ktoré PVS uviedol v položke nákladov sú jednoznačne preukázateľnými nákladmi, PVS spoľahlivo určil hospodársky prospech - výnos, ktorý má PVS z jedinej zmluvy uzavretej podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2016 Z.z., a to so subjektom Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
85. K uvedeným odvolacím dôvodom krajský súd uvádza, že ani jeden z nich nebol vyhodnotený ako relevantný. Krajský súd má za to, že v dostatočnom a potrebnom rozsahu bolo vykonané dokazovanie okresným súdom, na čo nadväzovalo aj správne právne posúdenie a vyhodnotenie. K rozsahu vykonaného dokazovania krajský súd poukazuje na § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z., keď na konanie o uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. sa primerane použijú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, avšak ustanovenia Čl. 6, § 35 a § 36 CMP sa nepoužijú, t.j. nepoužijú sa ustanovenia o dokazovaní v rozsahu, aby bol zistený skutočný stav veci súdom. Pre účely konania a rozhodovania okresným súdom v zmysle § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. bol v dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav veci, ktorý bol aj správnym spôsobom vyhodnotený a rovnako správnosť záverov sa konštatuje aj v rovine právneho vyhodnotenia veci.
86. Krajský súd k výkladu právnej normy - zákona č. 315/2016 Z.z., ktorý uskutočnil okresný súd, považuje za potrebné uviesť, že zákon č. 315/2016 Z.z. zaviedol pre vybrané osoby, ktoré obchodujú s verejným sektorom (označované ako partneri verejného sektora), novú povinnosť, ktorou je zápis ich konečných užívateľov výhod do novozriadeného registra partnerov verejného sektora. Dôvodová správa uvádza, že jeho účelom je „zavedenie registra partnerov verejného sektora“. Z koncepcie predmetného zákona je zrejmé, že primárnym účelom je zvýšenie transparentnosti vo vzťahoch medzi súkromným a verejným sektorom. Register partnerov verejného sektora nahradil pôvodný register konečných užívateľov výhod, ktorý bol zriadený v zmysle zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“). Zákon č. 315/2016 Z.z. prináša nový postup identifikácie konečných užívateľov výhod, ktorý má zabezpečiť, aby údaje o týchto osobách zapísané v registri partnerov verejného sektora zodpovedali skutočnosti a zároveň sa vzťahovali na čo najširší okruh subjektov obchodujúcich s verejným sektorom. Sankčné mechanizmy sú nastavené, ak sa poruší najmä povinnosť uvádzať pravdivé alebo úplné údaje o konečnom užívateľovi výhod. Sankcie platia aj v prípade, ak nie je splnená povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa § 9 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z. alebo sa poruší zákaz podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. Oprávnené osoby pri identifikácii konečného užívateľa výhod a overovaní identifikácie konečného užívateľa výhod sú povinné konať nestranne a s odbornou starostlivosťou a zaobstarať si o predmete zápisu do registra všetky potrebné dostupné informácie. Vo všeobecnosti z dôvodovej správy k zákonu č. 315/2016 Z.z. vyplýva, že prístup k verejným zdrojom bude podmienený zápisom v registri, z ktorého musia byť zrejmí koneční užívatelia výhod a súčasne aj tzv. oprávnená osoba spoluzodpovedná za zapísané údaje. Za identifikáciu konečného užívateľa výhod okrem partnera verejného sektora zodpovedá aj oprávnená osoba. Zákon č. 315/2016 Z.z. predpokladá okrem prvotnej identifikácie konečného užívateľa výhod aj následnú identifikáciu, a to vždy, keď nastane verifikačná udalosť, napr. v súvislosti s plnením zo zmluvy, uzatvorením novej zmluvy a podobne. Je nepochybné, že v zmysle zákona č. 315/2016 Z.z. sa od oprávnenej osoby vyžaduje odborná starostlivosť a súčasne oprávnená osoba nesie zodpovednosť za riadnu identifikáciu konečného užívateľa výhod. Oprávnená osoba, tak ako vyjadril aj Ústavný súd SR v uznesení č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020, je dôležitým prvkom v procese registrácie konečných užívateľov výhod, pretože len oprávnená osoba je aktívne legitimovaná iniciovať registračné konanie (prvozápis, zmena a výmaz) a súčasne oprávnená osoba nesie zodpovednosť za riadnu identifikáciu konečného užívateľa výhod. Okresný súd preto správne postupoval, pokiaľ vo svojom rozhodnutí kládol dôraz na odbornosť oprávnenej osoby a jej zodpovednosť v procese registrácie, ktorý predpoklad profesionálneho vykonávania úkonov s odbornou starostlivosťou sa zákonite a logicky premietol aj do výšky uloženej pokuty okresným súdom, pokiaľ bolo zistené, že oprávnená osoba porušila zákaz podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z.
87. Podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony podľa tohto zákona, ak a) je v tej istej veci zároveň partnerom verejného sektora alebo konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, pre ktorého má plniť povinnosti oprávnenej osoby, b) konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora a oprávnenej osoby je tá istá fyzická osoba, c) má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora.
88. V danej veci okresný súd zistil vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora, pre ktorý oprávnená osoba nesmela vykonávať úkony podľa zákona č. 315/2016 Z.z. vo vzťahu k partnerovi verejného sektora a došlo tak k porušeniu zákazu podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. K tomuto zistenému vzťahu okresný súd vecne správne uviedol, že z verifikačného dokumentu partnera verejného sektora, vypracovaného oprávnenou osobou, vyplýva, že T.. K. V. bol identifikovaný ako konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora s poukazom na ustanovenie § 6a ods. 1 písm. a) bod 1 a 4 zákona č. 297/2008 o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to na základe priamej účasti na partnerovi verejného sektora zodpovedajúcej podielu 60 % na základom imaní partnera verejného sektora. Údaje o spoločníkoch partnera verejného sektora uviedla oprávnená osoba vo verifikačnom dokumente v bode 2.3., vychádzajúc z výpisu z obchodného registra a zo zoznamu spoločníkov vedeného spoločnosťou. Partner verejného sektora je v tomto prípade právnickou osobou, spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorá má vlastnú právnu subjektivitu, majetkový základ a vlastné orgány, medzi ktoré obligatórne patrí aj valné zhromaždenie (najvyšší orgán spoločnosti /§ 125 Obchodného
zákonníka/), ktoré je tvorené spoločníkmi. T.. K. V. bol označený ako jeden z troch spoločníkov partnera verejného sektora. Je preto zrejmé, že T.. K. V. ako spoločník partnera verejného sektora sa v prípade jeho účasti na valnom zhromaždení podieľa na prijímaní rozhodnutí patriacich do pôsobnosti valného zhromaždenia, príp. rozhodnutí, ktorých prijímanie si valné zhromaždenie vyhradilo, a teda spolurozhoduje o zásadných otázkach týkajúcich sa partnera verejného sektora. Vzťah oprávnenej osoby prostredníctvom jej spoločníka a konateľa Y.. F. so spoločníkom partnera verejného sektora je úplne zjavný a ľahko spoznateľný jednoduchým nahliadnutím do výpisov z obchodného registra spoločnosti BIZZ, s.r.o. a GGFS, s.r.o., kde je zistiteľná spoločná účasť Y.. F. a T.. V. v obchodnej spoločnosti GGFS, s.r.o. ako spoločníkov (či už najskôr priamo T.. V. a následne prostredníctvom G GROUP a Y.. F. nepriamo cez BIZZ, s.r.o.). Súd tak uzavrel, že vzhľadom na vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora oprávnená osoba nesmela vykonávať úkony podľa zákona o RPVS vo vzťahu k partnerovi verejného sektora VITALITA, s.r.o. a došlo tak k porušeniu zákazu podľa § 19 písm. c) zákona o RPVS. Tým je aj podľa krajského súdu daný vzťah oprávnenej osoby prostredníctvom jej spoločníka a konateľa Y.. F. s najväčším majiteľom akcií partnera verejného sektora, ktorý je zistiteľný nahliadnutím do výpisov z obchodného registra spoločnosti BIZZ, s.r.o. a GGFS, s.r.o., kde je zistiteľná spoločná účasť Y.. F. a T.. V. v obchodnej spoločnosti GGFS, s.r.o. ako spoločníkov (či už najskôr priamo T.. V. a následne prostredníctvom G GROUP a Y.. F. nepriamo cez BIZZ, s.r.o.). Okresný súd tak vecne správne uzavrel, že vzhľadom na vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora oprávnená osoba nesmela vykonávať úkony podľa zákona o RPVS vo vzťahu k partnerovi verejného sektora VITALITA, s.r.o. a došlo tak k porušeniu zákazu podľa § 19 písm. c) zákona o RPVS.
89. Krajský súd je názoru, že takto zistený vzťah okresný súd správne vykvalifikoval ako vzťah v zmysle § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z., pre ktorý oprávnená osoba nesmela vykonávať úkony podľa zákona o registri partnerov verejného sektora. Takto zistený vzťah by mohol vzbudiť pochybnosť o nestrannosti oprávnenej osoby a nemožno sa stotožniť s odvolacím dôvodom PVS a štatutárneho orgánu PVS o extenzívnom výklade zisteného vzťahu a § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. Nepochybne z § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. vyplýva zákaz pre oprávnenú osobu vykonávať úkony podľa tohto zákona, pokiaľ má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by len mohol vzniesť pochybnosť jej nestrannosti. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že na možné vylúčenie oprávnenej osoby z vykonávania úkonov sa súd prvej inštancie „inšpiroval“ judikatúrou, ktorá rieši vylúčenie sudcov z rozhodovania veci. Uvedené „inšpirovanie“ však neznamená bezvýhradné aplikovanie judikačnej činnosti súvisiacej s otázkou vylúčenia sudcov z rozhodovania veci. Krajský súd má za to, že prístup k výkladu rozhodných ustanovení zákona č. 315/2016 Z.z. uskutočnil okresný súd nie v rozpore so zmyslom a účelom tejto zákonnej úpravy, ale v súlade s charakterom právnej normy, ktorá ak má zabezpečiť zvýšenie transparentnosti vo vzťahu medzi súkromným a verejným sektorom, tak je potom namieste, pokiaľ sa pri vzťahu oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov kladie dôraz na objektívne hľadisko nestrannosti, t.j. či z objektívneho hľadiska (personálne) prepojenie oprávnenej osoby a partnera verejného sektora v očiach tretej osoby môže oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby.
90. V podanom odvolaní PVS a štatutárny orgán PVS namietali, že okresný súd neskúmal kvalitu vzťahu oprávnenej osoby a štatutárneho orgánu PVS a uspokojil sa výlučne s rigidným jazykovým výkladom § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. Tento odvolací dôvod nebol opodstatnený. Okresný súd sa podrobne vyjadroval k zistenému vzťahu oprávnenej osoby a PVS. Zákon č. 315/2016 Z.z. má pozitívne vymedzenie toho, kto je partnerom verejného sektora a negatívne vymedzenie toho, kto ním nie je. Pojmovým spoločným znakom vymedzenia pojmu „partner verejného sektora“ je nakladanie s verejnými zdrojmi/verejnými financiami/verejnými prostriedkami. Pri pozitívnej definícii partnera verejného sektora sa jedná predovšetkým o fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá nie je subjektom verejného sektora a ktorá prijíma verejné zdroje, vrátane zdrojov z verejného zdravotného poistenia, pričom ich prijíma priamo alebo sprostredkovane. Práve zákonom č. 315/2016 Z.z. sledovaná transparentnosť vzťahov pri nakladaní s verejnými prostriedkami dala zákonný podklad k tomu, aby bolo možné v danej veci vysloviť, že okresným súdom zistené prepojenie oprávnenej osoby a partnera verejného sektora spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom PVS, štatutárneho orgánu PVS a oprávnenej osoby krajský súd konštatuje, že dodržiavanie princípu transparentnosti sleduje práve § 19 zákona č. 315/2016 Z.z., ktorého porušenie ako skonštatoval okresný súd vo svojom rozhodnutí, vyplynulo zo vzťahu medzi spoločníkom PVS a konateľom oprávnenej osoby, založeného ich spoločnou účasťou ako spoločníkov v tretej spoločnosti, čo objektívne vyvoláva pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu
k partnerovi verejného sektora, preto oprávnená osoba je vylúčená v zmysle § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. z vykonávania úkonov. Práve prepojenosť spoločníka PVS a konateľa oprávnenej osoby objektívne narúša nestrannosť oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z., preto oprávnená osoba podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. bola vylúčená z vykonávania úkonov podľa tohto zákona vo vzťahu k PVS. Výklad rozhodných ustanovení zákona č. 315/2016 Z.z. bol zo strany okresného súdu podľa krajského súdu v zhode so zmyslom a účelom tejto právnej normy, ktorý nezasiahol do základných práv a slobôd odvolateľov. Krajský súd dodáva, že vzťah oprávnenej osoby k PVS alebo k členom jeho orgánov je vzťahom cez vystupujúce osoby za tieto subjekty, a preto pri tomto vzťahu nie je možné také reštriktívne nazeranie ako vyjadril v odvolaní PVS a štatutárny orgán PVS v tom, že T.. K. V. nie je konateľom ani nijakým iným orgánom PVS a že Y.. R. F. nie je oprávnenou osobou, ak oprávnenou osobou je Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o.
91. Zákon č. 315/2016 Z.z. v ustanovení § 13 ods. 1 definuje skutky, za ktoré registrujúci orgán ukladá pokuty PVS, štatutárnemu orgánu PVS, medzi ktorými je aj porušenie zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. Z ustanovenia § 13 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z. vyplýva uloženie pokuty oprávnenej osobe registrujúcim orgánom, ak poruší zákaz podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. V danej veci okresný súd vecne správnym spôsobom skonštatoval porušenie zákazu podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z., z ktorého titulu bol splnený základ pre ukladanie pokút okresným súdom, a to tak PVS ako aj štatutárnemu orgánu PVS a oprávnenej osobe. Krajský súd v tejto časti v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu, ktoré sa viaže k stanoveniu výšky uložených pokút, keďže sa s postupom a závermi okresného súdu stotožňuje. Okresný súd postupoval pri ukladaní pokút za rešpektovania zásad proporcionality, zodpovednosti, odbornej starostlivosti oprávnenej osoby, pričom PVS a členom štatutárneho orgánu PVS uložil pokutu na spodnej hranici zákonného rozpätia, čo bolo uplatnené aj pri sankcii uloženej oprávnenej osobe, u ktorej však okresný súd zohľadnil to, že u nej sa predpokladá profesionalita a odborná starostlivosť, pre ktorú v zmysle § 13 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z. registrujúci orgán oprávnenej osobe uložil pokutu vyššiu od spodnej hranice zákonného rozpätia, t.j. nie 10.000 Eur ako PVS a členom štatutárneho orgánu PVS, ale 20.000 Eur. Okresný súd v zákonne požadovanom rozsahu zdôvodnil aj závery prijaté k výške ukladaných pokút.
92. K odvolaciemu dôvodu oprávnenej osoby, že vzhľadom k viacerým vyvolaným konaniam pri uložení pokuty oprávnenej osobe dochádza k porušeniu princípu ne bis in idem, t.j. zákaz viacnásobného potrestania za ten istý skutok, krajský súd uvádza, že nebol namieste. V danej veci okresným súdom bolo posudzované, či vo veci partnera verejného sektora VITALITA s.r.o., pri vykonávaní úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá postup registrujúceho orgánu na uloženie pokuty v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z. Ak k takémuto konaniu, resp. vykonaniu úkonov, ktoré podlieha uloženiu pokuty došlo, tak potom namieste bol postup okresného súdu, ktorý rozhodol o uložení pokuty oprávnenej osobe, ktorá porušila zákaz podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. Oprávnená osoba v odvolaní namietala, že okresný súd neaplikoval rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR pri konštatovaní vzťahu medzi oprávnenou osobou a PVS, z ktorej rozhodovacej praxe vyplýva, že vzťahy založené na kolegiálnej a profesionálnej spolupráci pokiaľ neprerastú do vzťahov priateľských, úzko osobných, blízkych, sa nepovažujú za vzťahy, vzbudzujúce pochybnosti o nestrannosti. K uvedenému odvolaciemu dôvodu krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu, z ktorého vyplýva, že okresný súd na posúdenie možného vylúčenia oprávnenej osoby len ako inšpirujúcu použil judikatúru riešiacu vylúčenie sudcov z rozhodovania veci s určitými výhradami. Za tohto stavu nemožno bezvýhradne apelovať na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorá sa týka posúdenia (ne)zaujatosti sudcov, resp. sudcu pri rozhodovaní tej ktorej veci. Pre objektívnu nestrannosť oprávnenej osoby, resp. pre objektívne vylúčenie spochybnenia nestrannosti oprávnenej osoby k PVS alebo k členom jeho orgánov, je vzhľadom k zmyslu a účelu zákona č. 315/2016 Z.z. dôraz na objektívne hľadisko nestrannosti v očiach tretej osoby, pokiaľ primárnym účelom zákona č. 315/2016 Z.z. je zvýšenie transparentnosti vo vzťahoch medzi súkromným a verejným sektorom.
93. Krajský súd nehodnotí ako dôvodnú ani odvolaciu námietku PVS a štatutárneho orgánu PVS, že okresný súd sa nevyporiadal s tvrdeniami o zaviazanosti, servilnosti Y.. F. vo vzťahu k T.. V.. K tejto otázke zaujal okresný súd stanovisko v odôvodnení napadnutého uznesenia. Krajský súd na tieto zhodnotenia okresného súdu odkazuje.
94. K odvolacej argumentácii ohľadom posúdenia deliktuálneho konania oprávnenej osoby vo vzťahu ku všetkým sankcionovaným spoločnostiam ako pokračovacieho deliktu s tým, že nešlo o opakovanie deliktu, ale o jeden delikt, v dôsledku čoho je namieste uložiť jednu sankciu aplikujúc zásady ukladania trestov za pokračovací trestný čin podľa trestnoprávnej úpravy, krajský súd uvádza, že analogická aplikácia ustanovení upravujúcich ukladanie trestov za trestné činy, resp. priestupky, nemôže byť bezbrehá. Je potrebné zvýrazniť, že úprava registra partnerov verejného sektora vrátane ukladania sankcií za porušenie povinností uložených týmto zákonom je obsiahnutá práve v samotnom zákone č. 315/2016 Z.z., ktorý nielen dotknutým subjektom súkromného práva vymedzuje rámec ich práv a povinností, ale aj konajúcim súdom vymedzuje rámec ich procesného postupu vrátane postupu pri posudzovaní porušenia zákonom uložených povinností a ukladania sankcií za toto porušenie. Úprava posudzovania skutku ako pokračovacieho trestného činu a ukladania trestu za takýto trestný čin je úpravou výlučne aplikovateľnou v podmienkach trestného konania a túto úpravu nemožno prenášať na ukladanie sankcií podľa zákona č. 315/2016 Z.z., ktorý upravuje inú právnu oblasť, len z dôvodu, že táto úprava by sa pre opakované porušovanie povinností v zmysle tohto zákona javila ako priaznivejšia pre porušovateľa. Pokračovací trestný čin je upravený v ustanovení § 122 ods. 10 Trestného zákona ako osobitný, samostatný inštitút trestného práva a jeho úpravu nemožno bez výslovného zákonného odkazu aplikovať na ukladanie sankcií podľa zákona č. 315/2016 Z.z., v ktorom obdobná úprava absentuje. Je namieste zvýrazniť, že Trestný zákon v ustanovení § 122 ods. 13 rámcuje pokračovací trestný čin okamihom vznesenia obvinenia. Pri absencii akejkoľvek úpravy tejto otázky v zákone č. 315/2016 Z.z. a celkom zjavnej nemožnosti použitia trestnoprávnej úpravy o okamihu vznesenia obvinenia by potom pri ukladaní sankcií podľa zákona č. 315/2016 Z.z. nebolo možné vymedziť, ktoré čiastkové skutky by ešte mali spadať pod jeden „pokračovací“ delikt. V zmysle uvedeného by tak ani nebolo možné určiť, za ktoré konkrétne porušenia a vo vzťahu ku ktorým konkrétnym spoločnostiam by mala byť posudzovaná a uložená jedna, spoločná sankcia, ktorej sa oprávnená osoba v odvolaní domáha.
95. Odvolanie PVS a členov štatutárneho orgánu PVS nebolo relevantné ani čo do spôsobu a postupu okresného súdu pri uložení pokuty PVS a členom štatutárneho orgánu PVS. Krajský súd sa stotožnil so spôsobom uloženia pokuty PVS a členom štatutárneho orgánu PVS, ako aj s východiskami, ktoré vyjadril okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia. Okresný súd určitým spôsobom vyjadril a zdôvodnil to, že výška hospodárskeho prospechu sa v tomto prípade nedala určiť, v dôsledku ktorej skutočnosti pristúpil k stanoveniu výšky pokuty v zákonom stanovenom rozmedzí od 10.000 Eur, za rešpektovania zásad ukladania sankcií. S uvedeným postupom sa krajský súd ako súd odvolací stotožnil a v podrobnostiach na závery okresného súdu odkazuje. S ohľadom na obsah spisového materiálu, priebeh konania pred okresným súdom a vykonané pojednávanie bol účastníkom konania a ich zástupcom zrejmý predmet konania, a preto námietky o prekvapivosti vydaného rozhodnutia nemôžu byť relevantné.
96. Krajský súd nezistil dôvod na zastavenie konania, pretože úkony podľa zákona č. 315/2016 Z.z. pre PVS, a to spoločnosť VITALITA, s.r.o. vykonala oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala
- Ďurček, s.r.o., ktorá bola z týchto úkonov vylúčená podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. Krajský súd nezistil ani nesprávnosť skutkových zistení, ani nesprávne právne posúdenie veci ohľadom tých výrokov napadnutého uznesenia, ktoré boli predmetom prieskumu odvolacieho súdu s ohľadom na rozsah podaných odvolaní .
97. Z uvedených dôvodov tak krajský súd pristúpil k potvrdeniu napadnutého uznesenia okresného súdu v odvolaniami napadnutých výrokoch I., II., III., IV. Výrok V., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, osobitnými odvolacími dôvodmi nebol napadnutý, avšak ako výrok závislý od výrokov I., II., III., IV., ktoré boli odvolaniami napadnuté, bol rovnako krajským súdom potvrdený ako vecne správny.
98. O nároku na náhradu trov konania súvisiacich s odvolacím konaním bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže krajský súd nezistil dôvod podľa § 55 a § 56 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.