Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-140-2020.pdf
PDF · 131.8 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/140/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: BerCar s. r. o., Galvániho 14, 821 04 Bratislava, IČO: 31 403 743, zastúpeného spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 231,79 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č. k.: 26Cb/87/2019-136 zo dňa 12. júna 2020, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice I, č. k.: 26Cb/87/2019 - 136 zo dňa 12. júna 2020.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 231,79 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 154,62 eur od 19.12.2018 do zaplatenia a zo sumy 77,17 eur od 11.11.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 231,79 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 154,62 eur od 19.12.2018 do zaplatenia a zo sumy 77,17 eur od 11.11.2018 do zaplatenia z titulu nevyplatenia kráteného poistného o žalovanú sumu. 2. 1. Žalobca uviedol, že dňa 11.11.2018 došlo k ŠKODA Superb, EČV: T ktoré v čase poistnej udalosti patrilo poškodenému: Ing. A. D. (ďalej aj len ako „poškodený“). Poškodený mal so žalovaným uzatvorenú Zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla. Predmetná poistná udalosť bola poškodeným žalovanému riadne a včas ohlásená a ten ju zaregistroval ako poistnú udalosť č. 9566520348. Poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v servise u žalobcu. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 519,36,- eur s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 20181303. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 5.12.2018 oznámené, že bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č.9566520348 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti č. 9566520348 predstavovala sumu 519,36,- eur. Suma uhradená žalovaným bola iba vo výške 198,77,- eur. Celková neuhradená suma, po odpočítaní spoluúčasti vo výške 165,97 eur, je tak 154,62 eur. Táto nepriznaná suma vo výške 154,62 eur bola poškodeným postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.12.2018. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „V zmysle zmluvných dojednaní poisťovňa hradí primerané náklady na opravu podľa kalkulácie nákladov obhliadajúceho technika spoločnosti Slovexperta s priznaním Nh opravárenských prác vo výške 23,00 eur s DPH.“ Podľa výpočtu výšky plnenia faktúra za opravu vozidla bola vystavená na sumu 519,36 eur s DPH. Rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou vo vzťahu k práci predstavuje sumu 15,34,-eur s DPH. Rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou vo vzťahu k lakovaniu predstavuje sumu 139,28 eur s DPH. Spolu bolo priznaných 364,74 eur. Spoluúčasť predstavuje 165,97 eur. Poistné plnenie bolo 198,77 eur. 2. 2. Dňa 22.6.2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle VW Golf Plus, EČV: T ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému P. G. ( ďalej aj poškodená ). Táto škodová udalosť bola riadne vlastníkom motorového vozidla, t.j. poškodenou a zároveň poistenou, riadne ohlásená u žalovaného, u ktorého má poškodená uzatvorené havarijné poistenie. Žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. 9850844366. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodená dala svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 554,74 eur. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 20180207. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 29.10.2018 oznámené, že bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9850844366, a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 9850844366 predstavovala 554,74 eur. Suma uhradená žalovaným, však bola iba vo výške 189,14 eur. Celková neuhradená suma, po odpočítaní spoluúčasti vo výške 165,97 eur a dlžného poistného vo výške 122,46 eur, je tak 77,17 eur. Táto neuznaná suma 77,17 eur bola vlastníkom motorového vozidla VW Golf Plus, EČV: T ktorým je poistená, t.j. Katarína G., postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 27.11.2018. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Doložené nadobúdacie doklady - priznávam materiál podľa fa - práca a lakovanie podľa kontrolného výpočtu s nh 23,- s DPH.“ Podľa výpočtu výšky plnenia faktúra za opravu vozidla bola vystavená na sumu 554,74 eur. Rozdiel predstavuje cena práce a lakovania, pričom podľa kontrolného výpočtu je ich cena nižšia o 71,17 eur. Spolu bolo priznaných 477,57 eur. Spoluúčasť bola vo výške 165,97 eur. Poistné plnenie predstavuje 311,60 eur. Dlžné poistné - pohľadávka žalovaného z poistnej zmluvy č. 6568892299 predstavuje 122,46 eur. Poistné plnenie bolo uhradené vo výške 189,14 eur. 2. 3. Podľa žalobcu tvrdenia, ktoré žalovaný v oboch oznámeniach o poistnom plnení uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Servis, t.j. žalobca pri oprave poškodených motorových vozidiel postupoval tak, aby tieto boli z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred poistnými udalosťami. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej, resp. poistnej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlá spĺňali rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou resp. poistnou udalosťou. Žalovaný krátil náklady na prácu, pričom priznaná cena za normohodinu podľa žalovaného je len vo výške 23,- eur/ hod s DPH, nie je už však zrejmé, prečo bola stanovená cena práce práve v tejto výške. Žalobca pritom poukázal na článok IX ods. 1 a 2 písm. a) b) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko. Žalobca ďalej uviedol, že náklady na prácu a lakovanie sa vypočítajú s priznaním časových noriem udávaných výrobcom, pričom hodinová sadzba účtovaná servisom (vrátane DPH) neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu alebo podobnú značku a typ vozidla. Pre porovnanie poukázal na cenníky mechanických/elektrikárskych a karosárskych/lakovníckych prác v danom regióne. Servis, t. j. žalobca, si za cenu práce, v oboch prípadoch, na normohodinu určil sumou 23,- eur bez DPH, čo je cena porovnateľná, resp. výhodnejšia než ostatné, vyššie uvedené, ceny v regióne, preto žalobca nepovažuje za dôvodné, krátenie poistného plnenia čo do ceny za normohodinu práce. Servis, t.j. žalobca, pri oprave poškodených motorových vozidiel, postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického, funkčného a estetického hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodnou udalosťou. 2. 4. Na základe vyššie uvedeného, si žalobca touto žalobou uplatnil nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti č. 9566520348 vo výške 154,62 eur s príslušenstvom a z poistnej udalosti č. 9850844366 vo výške 77,17 eur s príslušenstvom. 2. 5. Vo vzťahu k ním uplatnenému príslušenstvu žalobca poukázal na ust. § 517 a § 797 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalovaný listom zo dňa 5.12.2018 oznámil, že dňa 3.12.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9566520348. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas dostal sa do omeškania a žalobca si uplatnil nárok aj na zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 154,62 eur od 19.12.2018 do zaplatenia. Žalovaný listom zo dňa 29. 10. 2018 oznámil, že dňa 26.10.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9850844366. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas dostal sa do omeškania a žalobca si uplatnil aj nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 77,17 eur od 11.11.2018 do zaplatenia.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný tvrdil, že faktúra týkajúca sa uplatneného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje v účtovníctve. Poukázal, že žalobca nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa jej týkali. Niektoré síce vyplývajú z príloh žaloby, čo však vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) nie je postačujúce. Ďalej žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže poškodený a poškodená mali voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Poškodený a poškodená teda boli dlžníkmi žalobcu a nemohli tak so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetných Zmlúv o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného a poškodenej na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradili a teda im nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením tak došlo medzi poškodeným a poškodenou ako postupcami a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením § 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) a ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V Zmluvách o postúpení pohľadávky zároveň absentuje konkrétny prejav vôle postupcov postúpiť pohľadávku (resp. jej časť) a aj samotný predmet Zmlúv o postúpení pohľadávky je rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku nie je presne špecifikovaný, čo zakladá jeho neplatnosť podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Žalovaný poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/192/2004 a 4 Obo/20/2007. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia uvedeného v Oznámeniach poukázal na tvrdenia žalovaného uvádzané v predmetných Oznámeniach. Žalovaný mal za to, že náklady, ktoré poškodení vynaložili na opravu svojho vozidla, nepredstavujú náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu, preto svoj postup ohľadne krátenia poistného plnenia považuje za oprávnený a riadne odôvodnený. Mal za to, že dostatočne zdôvodnil svoje plnenie, ktoré predstavuje maximálne možné a objektívne preukázané plnenie, aké bolo možné poskytnúť a akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu vo vzťahu k námietke týkajúcej sa náležitostí žaloby poukázal na ustanovenie § 132 C.s.p. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku - nároku na krátené poistné plnenie, sú jednoznačné a konkrétne, pričom nie je možné dôjsť k zámene s iným skutkom. Žalovaný z danej poistnej udalosti aj plnil, pričom nevyžadoval dokladu úhrade faktúry za opravu vozidla. čo znamená, že daný nárok uznal, sporný je len rozsah náhrady škody. Poistený, ako veriteľ, postúpil nárok ma krátené poistné plnenie, ktoré mal voči žalovanému, ako dlžníkovi, pričom faktúra predstavovala iba vyčíslenie, nepostúpil svoj dlh voči žalobcovi, ako to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný. Ku prejavu vôle zmluvných strán žalobca uviedol, že podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka: 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. V zmysle uvedeného, zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom (poškodeným) a postupníkom (žalobcom) obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu motorového vozidla). Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. Žalobca mal za to, že žalovaný neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. Koncentrácia konania predstavuje efektný a funkčný nástroj zrýchlenia sporového konania, ktorého cieľom je, aby jednotlivé strany využili všetky svoje prostriedky procesnej obrany, resp. procesného útoku čo najskôr, aby nedošlo k zdĺhavým a neefektívnym súdnym konaniam. Povinnosťou účastníka, ktorý tvrdí určité skutočnosti v sporovom konaní je, aby preukázal svoje tvrdenia, a to znamená uniesol dôkazné bremeno. Žalovaný v podanom odpore teda nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Ak žalovaný tvrdí, že krátenie bolo dôvodne, resp. ak neakceptuje predloženú faktúru, a aj vzhľadom na to, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Obrana žalovaného je iba v teoretickej a nepodloženej rovine tvrdenia a žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazne bremeno. Žalovaný nie je oprávnený krátiť poistné plnenie iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodné.
5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil skutkový stav tak, ako je uvedený v odsekoch 2.1. a 2. 2. odôvodnenia tohto rozsudku.
6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 129 a § 132 C.s.p., podľa § 37, § 39, § 35, ktoré upravujú definíciu právneho úkonu, platnosť právneho úkonu, § 788, § 790, § 791, § 795, 797, § 798, § 799, § 806, § 809 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú poistnú zmluvu, § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, upravujúce postúpenie pohľadávky, § 517 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., upravujúce úroky z omeškania.
7. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku k námietke žalovaného, že žaloba nemá všetky náležitosti podľa § 129 a § 132 C.s.p. uviedol, že škoda vznikla v dôsledku dopravných nehôd na motorových vozidlách, ktoré v čase škodových udalostí patrili poisteným žalovaného. Žalovaný škodové udalosti zaregistroval ako poistné udalosti. Žalovaný na základe predložených oznámení o poistnom plnení priamo žalobcovi sčasti uhradil škodu, ktorá vznikla v dôsledku poistných, resp. škodových udalostí. Žalovaný teda nárok žalobcu, resp. poistených na náhradu škody ako taký uznal, sporný bol len rozsah náhrady škody. Preto mal súd prvej inštancie za to, že žalobca uviedol všetky rozhodujúce tvrdenia potrebné na preukázanie nároku, označil a predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh. 7. 1. Súd prvej inštancie k námietke žalovaného týkajúcej sa absencie aktívnej legitimácie žalobcu a platnosti zmlúv o postúpení časti pohľadávok uviedol, že obe zmluvy o postúpení časti pohľadávky majú všetky náležitosti stanovené právnymi predpismi, sú určité, zrozumiteľné a platné. Účastníci zmluvy sú riadne označení. Postúpené pohľadávky sú jednoznačne identifikovateľné uvedením čísla poistnej udalosti a čísla faktúry. Výšky postúpených pohľadávok sú v zmluvách uvedené a dlžník je tiež riadne označený. Predmet zmlúv je riadne uvedený a určený - jedná sa o postúpenie pohľadávky. V článku II. predmetných zmlúv postupcovia jednoznačne prehlasujú, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. Zo obsahu zmlúv jednoznačne vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Vo vzťahu k posudzovaniu platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov je potrebné poukázať a prihliadnuť aj na žalobcom uvedený Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015, podľa ktorého sa má preferovať výklad v prospech platnosti právnych úkonov. Predmetné zmluvy o postúpení pohľadávky, vzhľadom na vyššie uvedené spĺňajú a obsahujú všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky. Samotná škoda vznikla obom poškodeným
- poisteným momentom vzniku škodových udalostí, pričom faktúry slúžia len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Podľa ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonané a fakturované opravy. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by poistení museli v prípade opravy poškodeného motorového vozidla uhradiť náklady sami a až potom by boli oprávnení žiadať náhradu škody od poisťovne, je v rozpore s podstatou a zmyslom havarijného poistenia, ktoré má chrániť poisteného. Vzhľadom na to, že obaja poškodení ( poistení ) mali uzavreté poistné zmluvy so žalovaným, vznikol im nárok na plnenie voči žalovanému. Nie je sporné, že predmetné faktúry vystavil žalobca poisteným, teda na základe týchto faktúr mali plniť poistení žalobcovi. Žalobca nemohol faktúry vystaviť priamo žalovanému, nakoľko nebol s ním v žiadnom právnom vzťahu. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva, že postupcovia postúpili na žalobcu ako postupníka nezaplatenú časť pohľadávky voči žalovanému - rozdiel medzi reálnou škodou a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou). Jednalo sa o časť škody, ktorá vznikla poškodeným (poisteným) momentom vzniku škodovej udalosti. Nešlo teda o postúpenie pohľadávok z faktúr č. 20180207 a č. 20181303, ako sa to nesprávne snaží interpretovať žalovaný. 7. 2. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že neeviduje predmetné faktúry, nakoľko v oznámeniach o poistnom plnení zo dňa 29.10.2018 a 5.12.2018 sám žalobca tieto faktúry uvádza a odvoláva sa na ne. 7.3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že cena za jednu normohodinu uvedená v žalovaným predložených kalkuláciách nezodpovedá cene za jednu normohodinu servisných prác priznanú a uvedenú žalovaným v oboch oznámeniach o poistnom plnení. Žalovaný však nepreukázal z čoho vyplýva tento rozdiel a ako žalovaný dospel k sume priznaného poistného plnenia. Okrem uvedenej nezrovnalosti súd prvej poukázal na to, že žalovaný nepostupoval v súlade s čl. IX bodom 1. a 2. zmluvných dojednaní. Pri výpočte nákladov na prácu žalovaný nezohľadnil hodinovú sadzbu v danom regióne pre príslušný typ a značku a zároveň nemohol svojvoľne určovať cenu za normohodinu práce inak v autorizovanom a neautorizovanom servise. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaných nákladov, mal predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a jednoznačne uviesť dôvod krátenia poistných plnení, resp. dôvod priznania poistných plnení v ním stanovenej výške. Súd prvej inštancie konštatoval, že krátenie poistného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v zmluvných dojednaniach. 7. 4. K žalobcom uplatnenému príslušenstvu súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko žalovaný neuhradil poistné plnenie v lehote do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti č. 9566520348 (3.12.2018), dostal sa do omeškania so zaplatením sumy 154,62 eur dňom 19.12.2018 a poistnej udalosti č. 9850844366 (26.10.2018), dostal sa do omeškania so zaplatením sumy 77,17 eur dňom 11.11.2018, preto je povinný zaplatiť úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania je v súlade s ustanoveniami § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd prvej inštancie preto žalobcovi priznal aj žalobcom uplatnené úroky z omeškania v ním uplatnenej výške.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v neprospech ktorého bol rozsudok vydaný a to v celom jeho rozsahu, z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. 26Cb/87/2019 - 94 zo dňa 12. Júna 2020 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie
9. Žalovaný v odvolaní uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, nezákonný, arbitrárny. Podľa názoru žalovaného je rozsudok súdu prvej inštancie výsledkom zjavnej svojvôle a poukázal pritom na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06. Žalovaný ďalej uviedol, že prvoinštančný súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa s tvrdeniami žalovaného, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Pritom porušenie právnych noriem v dôsledku svojvôle (napr. nerešpektovaním kogentnej normy) alebo v dôsledku interpretácie, ktorá je v zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti, potom zakladá porušenie základných práv a slobôd. Žalovaný uviedol, že medzi procesné záruky spravodlivého súdneho konania patrí nepochybne aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené a poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, Hiro Balani v. Španielsko, a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 56/01 a nález sp. zn. III. ÚS 119/03-30. Žalovaný je toho názoru, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal so samotnou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu vo vedenom súdnom spore. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že poškodení plánovali postúpiť na žalobcu časti pohľadávok, ktoré vznikli z neuhradenia vystavenej faktúry. Poškodený a poškodená teda mali postúpiť tzv. pohľadávku, ktorú mali voči žalovanému, ktorá však vyplýva z ich záväzku voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku je práve v rozpore s ustanovením § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v predložených zmluvách o postúpení pohľadávky absentuje konkrétny prejav vôle poškodených ako postupcov, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky na žalobcu. V predložených zmluvách je zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia pohľadávok, ktorá následne je premietnutá v predmete samotných zmlúv, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Samotný predmet zmlúv je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia spočíva v tom, že z textu vyplýva, že poškodení plánovali postúpiť svoje pohľadávky, ale z obsahu zmluvy je zrejmé, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodených. Uvedené zakladá absolútnu neplatnosť oboch predmetných právnych úkonov. Žalovaný v rámci svojej argumentácie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/1527/99 zo dňa 22.6.2000, v ktorom súd vykladá pojem neurčitý úkon tak, že ide o prípady, keď úplne chýba určitá vôľa, ako aj v prípade, keď nie je obsah prejavenej vôle účastníka jednoznačný, a výklad pojmu nezrozumiteľný úkon ako taký stav, ak z dôvodu vadného sprostredkovania svojej vôle (napr. sprostredkovaním tejto vôle v texte písomnej zmluvy) je jeho vôľa nejasná. Na podobné závery žalovaný poukázal aj v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo/879/2014 zo dňa 2.6.2014. Žalovaný uviedol, že predložené zmluvy o postúpení pohľadávok sú absolútne neplatné právne úkony. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona, pôsobí od počiatku) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti. Absolútna neplatnosť zároveň vylučuje možnosť dodatočného schválenia (ratihabície), či dodatočného odpadnutia dôvodu (konvalidácie), nepremlčuje sa a bez akéhokoľvek časového obmedzenia sa jej môže dovolávať každý, pretože táto absolútna neplatnosť pôsobí proti všetkým.
10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne. Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje dostatok dôvodov ( odseky 33. a 34. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie), ako aj odkaz na relevantné ustanovenia zákona ( odseky 24. až 32. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie). Súd prvej inštancie zároveň v odsekoch 33. až 36. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie ) podrobne odôvodnil svoje rozhodnutie a zároveň najmä na základe žalobcom predložených dôkazov vyhodnotil žalobcom uplatnený nárok za dôvodný, pričom žalovaný neupreukázal dôvodnosť ním uvedených tvrdení a zároveň nepredložil žiaden dôkaz ktorý by vyvrátil žalobcom uplatnený nárok. Odvolanie žalovaného je založené na tých istých tvrdeniach žalovaného a dôkazoch, na ktorých zakladal žalovaný svoju procesnú obranu, ktorá bola súdom prvej inštancie vyhodnotená ako neúčinná. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, čoho následkom bol v súlade s platnou právnou úpravou jeho neúspech v spore. K námietkam aktívnej vecnej legitimácie a k platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok žalobca poukázal na už skoršie rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Žiline i Krajského súdu v Košiciach, v ktorých už boli riešené takéto námietky žalovaného, a to v prospech žalobcu. Žalobca poukázal i na judikatúru, podľa ktorej nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu. Z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovaného. Žalobca preto navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
11. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 12.10.2020.
12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
13. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
14. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
16. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
17. Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
18. Podľa ustanovenia § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
19. Podľa ustanovenia § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
20. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že zmluvy o postúpení pohľadávok na žalobcu sú neplatné. S týmto právnym názorom žalovaného odvolací súd nesúhlasí, pretože nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a ustálenej judikatúre súdov.
21. Odvolací súd podľa citovaných zákonných ustanovení uzavrel, že ku vzniku škody na motorovom vozidle poškodeného dochádza už samotnou škodovou udalosťou, nie opravou motorového vozidla. Výšku škody nie je možné robiť závislou na tom, ako poškodený s vecou naloží, či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodné. Spôsob, akým naloží poškodený s poškodenou vecou je bez akejkoľvek súvislosti so vzniknutou škodou. Poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, má pritom priamy zákonný nárok voči poisťovni na poistné plnenie z titulu zmluvného havarijného poistenia. Pre konanie je preto nepodstatné, či poškodený žalobcovi uhradil faktúru za opravu vozidla, pretože škoda nevznikla opravou motorového vozidla, ani okamihom úhrady faktúry. Ak by poškodený najskôr musel uhradiť faktúru za opravu vozidla, až následne si nárok uplatniť u žalovaného, došlo by tým k popretiu podstaty poistenia, ktorým je prenos negatívnych dôsledkov škodovej udalosti na tretí subjekt - poisťovňu.
22. Odvolací súd za nesprávne považuje aj tvrdenie žalovaného, že obe Zmluvy o postúpení pohľadávok sú neplatné pre rozpor § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo všetkých relevantných zákonných kritérií uplatňovaných pri výklade právnych úkonov, teda nielen z jazykového vyjadrenia, ale aj z vôle účastníkov zmluvy, úmyslu poškodeného postúpiť svoju pohľadávku, okolností, ktoré predchádzali uzavretiu daných Zmlúv o postúpení pohľadávky (Oznámenie o poistnom plnení, na základe ktorého žalovaný čiastočne plnil ) a následného správania strán. Toto všetko z pohľadu odvolacieho súdu smeruje k jednoznačnému záveru o určitosti oboch Zmlúv o postúpení pohľadávky, a teda jej platnosti, vychádzajúc z ustanovenia § 35 Občianskeho zákonníka.
23. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 sp. zn. I.ÚS 242/07, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/132/2007, odvolací súd vo vzťahu k ďalším argumentom žalovaného o neplatnosti zmluvy o cesii konštatuje, že výklad žalovaného je prísne formalistický a nerešpektuje skutočnú vôľu zmluvných strán, zásadu „pacta sunt servanta“ a zásadu preferencie platnosti právnych úkonov. Vôľa sporovej strany v zmluve o postúpení pohľadávky je vyjadrená zrozumiteľne, slobodne vážne, odvolací súd nemá dôvod odoprieť právnemu úkonu zamýšľané právne účinky a vyhlásiť zmluvu o postúpení za neplatnú v rozpore s vôľou zmluvných strán.
24. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
25. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
26. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.
27. Odvolací súd uvádza, že len za situácie, ak došlo zo strany poisteného k vedomému porušeniu povinností uvedených v § 799 odsekoch 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Výsledky dokazovania preukázali, že obaja poškodení si zabezpečili opravu motorového vozidla v servise žalobcu, ktorý im za vykonanie opravy doložil vyúčtovanie vo forme faktúry. Takýto stav nie je dôvodom postupu žalovaného pre aplikáciu ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka a to na krátenie poistného plnenia. Dôvodmi pre krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného bola oprava motorového vozidla v neautorizovanom servise a rozdiely v cene práce v porovnaní s kontrolnou kalkuláciou žalovaného. K uvedeným dôvodom odvolací súd uvádza, že ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo v danom prípade u žalobcu je nesporné, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov, opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Podľa odvolacieho súdu nie je preukázaný reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných a neautorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. To, že ide o autorizovaný alebo neautorizovaný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Navyše objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti. Odvolací súd zároveň udáva, že žalovaným uvádzaná kontrolná kalkulácia nie je relevantným dôkazom o výške nákladov na opravu, podstatné pre výšku škody sú vždy skutočné materiálové náklady pri vykonaní konkrétnej opravy. Žalovaný v spore ani nepreukázal na základe akého zmluvného základu vychádzal pri krátení poistného plnenia poukazujúc na kontrolnú kalkuláciu.
28. Odvolací súd zároveň konštatuje, že v prejednávanom spore súd prvej inštancie správne posúdil uplatnenú pohľadávku v celkovej výške 231,79 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy poškodeného vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným ako primeranú, s poukazom na žalobcom uplatnenú cenu práce 23,- eur/nh bez DPH, čo je cena porovnateľná, resp. nižšia ako ceny za normohodinu v autoservisoch v danom regióne. Ako správne uviedol aj súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, pri výpočte nákladov na prácu žalovaný nezohľadnil hodinovú sadzbu v danom regióne pre príslušný typ a značku a zároveň nemohol svojvoľne určovať cenu za normohodinu práce inak v autorizovanom a neautorizovanom servise.
29. Odvolací súd je zároveň toho názoru, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí plnenie v lehote podľa 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z citovaného ustanovenia § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený (poistený) právo požadovať od poisťovateľa popri plnení aj úroky z omeškania. Vzhľadom na to, že v konaní bolo nepochybne preukázané - to z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 5.12.2018, že dňa 3.12.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9566520348, dňom 19.12.2018 sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou sumy 154,62 eur a zároveň z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 29.10.2018, že dňa 26.10.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9850844366, dňom 11.11.2018 sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou sumy 77,17 eur a preto má žalobca nárok i na zaplatenie úrokov z omeškania tak, ako si ich uplatnil žalobca v tomto spore.
30. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak uložil žalovanému povinnosť uhradiť peňažnú pohľadávku vo výške 231,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 154,62 eur od 19.12.2018 a zo sumy 77,17 eur od 11.11.2018 - ako rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy každého poškodeného motorového vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným, titulom nároku na poistné plnenie zo zmlúv o havarijnom poistení.
31. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.
32. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p. ).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C. s. p. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p. V dovolaní podľa § 428 C. s. p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).