Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Cb/86/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Ildikó Kohoutovou v spore žalobcu: CityRent, s.r.o., so sídlom Ľubochnianska 4, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 713 477, právny zástupca JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 30 850 436, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právny zástupca JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 138 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu 06. októbra 2020 a postúpenou tunajšiemu súdu 30. novembra 2020 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 138 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom nedôvodného krátenia poistného plnenia krátením ceny nájomného za nájom náhradného motorového vozidla.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 05. septembra 2018 mal právny predchodca žalobcu, pán V. F., narodený XX. augusta XXXX, trvale bytom Sĺňavská 6, 821 06 Bratislava (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla značky Toyota Auris, EČV: BL XXXNP. Keďže právny predchodca žalobcu mal poškodené motorové vozidlo, dočasne si na základe Zmluvy o prenájme motorových vozidiel zo dňa 11. októbra 2018 prenajal motorové vozidlo zn. Toyota Auris, EČV: BL XXXTB (ďalej len „náhradné vozidlo“) od žalobcu. Dňa 17. októbra 2018 žalobca vystavil právnemu predchodcovi faktúru č. 1-180130 na sumu 336 eur s dátumom splatnosti dňa 31. októbra 2018 za nájom náhradného vozidla. Faktúra bola zaslaná žalovanému na zaplatenie. Listom zo dňa 24. októbra 2018 označeným ako „Oznámenie o poistnom plnení“, žalovaný oznámil, že dňa 23. októbra 2018 ukončil šetrenie poistnej udalosti a uhradil sumu vo výške 198 eur. Do dnešného dňa nebola žalobcovi zaplatená zvyšná časť dlžnej sumy z faktúry vo výške 198 eur z dôvodu krátenia poistnej sumy. Právny predchodca žalobcu si uplatňoval škodu voči žalovanému, vzhľadom na o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „“). Keďže právnemu predchodcovi ako poškodenému z dopravnej nehody vznikla podľa PZP zničením škoda, žalovaný ako poisťovateľ vinníka dopravnej nehody bol povinný uhradiť vzniknutú škodu právnemu predchodcovi žalobcu, t. j. poškodenému z dopravnej nehody. Žalovaný bezdôvodne krátil náhradu vzniknutej škody, keď uhradil iba čiastočne faktúru za prenájom motorového vozidla. Krátenie poistného plnenia je nedôvodné. Právny predchodca žalobcu si náhradné vozidlo prenajal iba na nevyhnutné obdobie, kedy sa jeho poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise

a nemohol ho užívať v dôsledku spôsobenej škody. Vozidlo, ktoré mu bolo zapožičané bolo z takej istej kategórie ako jeho motorové vozidlo. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29. mája 2020 právny predchodca žalobcu ako postupca postúpil na žalobcu ako postupníka pohľadávku v celkovej hodnote 138 eur, vrátane príslušenstva, práv a zabezpečení ako nárok na náhradu škody, vzniknutej poškodením motorového vozidla právneho predchodcu. Postupca oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 01. júna 2020 oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému. Žalobca výzvou zo dňa 23. júna 2020 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Celková dlžná suma, ktorú žalovaný do dnešného dňa žalobcovi neuhradil predstavuje sumu 138 eur, čo do istiny. Vzhľadom na to, že žalovaný je v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy, žalobca má v súlade s (ďalej aj „“) nárok na úroky z omeškania v sadzbe 5 % ročne od 08. novembra do zaplatenia.

3. Okresný súd Banská Bystrica dňa 19. októbra 2020 vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil nasledovne. Podľa žalovaného návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením (ďalej len „“), keďže žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o samotnom priebehu škodovej udalosti, o mieste a čase pristavenia a prevzatia náhradného motorového vozidla. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol; niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia , postačujúce. Imanentnou časťou žaloby je tvrdenie o nevyhnutnosti nájmu výhradne na obdobie, počas ktorého bolo náhradné motorové vozidlo opravované a ktoré je dokladované Zmluvou o prenájme. Žalobca tak predložil Zmluvu o prenájme, z obsahu ktorej vyplýva, že dňa 11.októbra 2018 došlo medzi žalobcom a poškodeným k dohode o nájme náhradného vozidla, pričom podľa obsahu tohto dokumentu už pri jej uzavretí bolo dojednané, že nájom potrvá presne do 16. októbra 2018, pričom pri uzavretí tejto zmluvy nemohli zmluvné strany vedieť, kedy bude vozidlo vydané zo servisu. V nadväznosti na uvedené má žalovaný za to, že uvedenie presného dátumu skončenia nájmu už pri uzavretí nájomnej zmluvy zakladá dôvodnú pochybnosť o dôveryhodnosti Zmluvy o prenájme, keďže pri uzavretí tejto zmluvy nemohli zmluvné strany mať vedomosť o skutočnosti, ktorá mala nastať až v budúcnosti, a to 16. októbra 2018. To znamená, že bez relevantného vysvetlenia tejto „náhody“ podporeného dôkazmi zo strany žalobcu, je potrebné vyvodiť záver o tom, že Zmluva o prenájme nemohla byť uzatvorená dňa 11. októbra 2018 tak, ako to tvrdí žalobca, ale najskôr dňa 16. októbra 2018, čo zakladá dôvodnú pochybnosť o existencii resp. realizácii nájomného vzťahu medzi žalobcom a poškodeným, nakoľko jediný dôkazný prostriedok o existencii tohto vzťahu je predmetná nedôveryhodná zmluva. 3.1 Žalovaný má za to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu (ktorý vychádza a súčasne ho potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Túto skutočnosť preukazuje žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania) faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený. S poukazom na tieto fakty, ako aj na znenie ustanovenia vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení. Uzatvorením Zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, pričom žalovaný má za to, že uvedené je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením . Vzhľadom na uvedené žalovaný zastáva názor, že k úhrade faktúry v uvedených súvislostiach nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu údajne realizovaného v žalobcom predloženej Zmluve o postúpení, ako to uvádza žalobca. Vychádzajúc zo Zmluvy o postúpení totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie uvedeného podľa názoru žalovaného neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. S ohľadom na tieto skutočnosti potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z

dôvodu, že predmetom Zmluvy o postúpení malo byť (podľa tvrdení žalobcu) postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (tj. neexistujúci predmet postúpenia), považuje takýto právny úkon podľa ustanovenia za absolútne neplatný. 3.2 K samotnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla žalovaný uviedol, že jeho vznik žalobca neopiera o žiadne zákonné ustanovenie, pričom zároveň nijako nepreukázal, že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke preukázania účelnosti nákladov na nájom náhradného vozidla. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia žalovaným sa odvolal na odôvodnenie v Oznámení o poistnom plnení, v zmysle ktorého bol žalovaným priznaný nájom náhradného vozidla do ukončenia opravy motorového vozidla, t. j. do 16. októbra 2020. Žalovaný má za to, že po tomto dátume už nebolo dôvodné ani účelné prenajímať si náhradné vozidlo zo strany poškodeného. Žalovaný zároveň namieta, že denná sadzba za nájom náhradného vozidla bola neprimerane účtovaná, a preto bola žalobcovi priznaná v sume 33 eur s DPH/deň, a to vzhľadom na typ zapožičaného vozidla. Z Oznámenia sa teda žalobca preukázateľne dozvedel, z akých dôvodov a vakom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného poskytnuté. Žalovaný taktiež zdôraznil, že žalobca neuviedol ani nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnutie vyššej sumy, než aká už bola poskytnutá. Ďalej žalovaný namietal uplatňovaný úrok z omeškania, nakoľko si splnil voči poškodenému všetky povinnosti, pričom zároveň uviedol, z akých dôvodov nebola uplatnená výška priznaná v plnom rozsahu. To, že žalobca sa nestotožňuje s takýmto odôvodnením, nemožno vykladať tak, že žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil, a prijať záver, že sa tak žalovaný dostal do omeškania. Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. novembra 2018 sp. zn. .

4. Žalobca sa vyjadril v podanej replike tak, že popiera tvrdenie žalovaného, ktorým má za to, že náklady súvisiace so zaobstaraním náhradného motorového vozidla po dobu realizácie opravy poškodeného motorového vozidla neboli nutné a účelne vynaložené. Doba prenájmu ako aj cena prenájmu za náhradné motorové vozidlo bola nevyhnutná a primeraná, keď právnemu predchodcovi žalobcu vznikla poškodením veci škoda na majetku, čím došlo k naplneniu zákonných podmienok, zakladajúcich nárok na náhradu škody podľa PZP. Žalobca popiera tvrdenie žalovaného ohľadom údajnej absencii zákonných náležitostí žalobného návrhu. Návrh žalobcu bol podaný v súlade s o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Dôsledkom splnenia všetkých zákonných náležitostí žalobného návrhu je skutočnosť, že Okresný súd Banská Bystrica žalobný návrh žalobcu neodmietol, ale vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného voči žalobcovi na úhradu dlžnej sumy. Žalobca tvrdí, že žalobný návrh obsahoval riadne označenie sporových strán, návrh bol podaný na kauzálne príslušný súd prostredníctvom elektronického formulára. Žalobca má za to, že riadne opísal rozhodujúce skutočnosti zakladajúce vznik nároku žalobcu, ktorého dôvodnosť bola navyše preukázaná priloženými dôkazmi. Keďže žalovanému ako dlžníkovi bolo riadne právnym predchodcom žalobcu oznámené postúpenie pohľadávky; t. j. pohľadávka vyplývajúca z titulu náhrady škody za prenájom náhradného motorového vozidla po dobu, kým motorové vozidlo právneho predchodcu žalobcu ako poškodeného z dopravnej nehody, nebolo možné vzhľadom na poškodenie motorového vozidla riadne užívať; žalobca má za to, že žalovaného povinnosť voči žalobcovi, čo do úhrady žalovaného nároku, je v úplnosti dôvodná. Žalobca sa nestotožňuje s názorom žalovaného, keď tvrdí, že nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného ako postupcu, keďže postúpením pohľadávky dochádza k zmene jedného zo subjektov záväzkového vzťahu, a to konkrétne ku zmene subjektu veriteľa. Voči dlžníkovi, t. j. žalovanému, je postúpenie právne účinné až doručením oznámenia postupcu o tom, že ku postúpeniu došlo. Realizáciou oznámenia o postúpení pohľadávky voči dlžníkovi zo strany postupcu berie na seba postupca riziko vyplývajúce z toho, že i v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, splní dlžník svoj záväzok tretej osobe - postupníkovi označenému v oznámení o postúpení pohľadávky. Samotným postúpením pohľadávky však nedochádza k inej zmene záväzku, než ku zmene v osobe veriteľa a v prípade, že zmluva o postúpení pohľadávok bola neplatná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba oprávnená prijať plnenie s účinkami i pre pôvodného veriteľa. Oznámenie postupcu dlžníkovi o tom, že došlo ku postúpeniu pohľadávky je skutočnosťou, na ktorú právo viaže vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal platnosť a existenciu zmluvy o postúpení pohľadávky. Dlžník sa v takom prípade nemôže úspešne dovolávať neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie preukazoval Zmluvou o postúpení pohľadávky postupník. Žalobca uzatvoril s právnym

predchodcom žalobcu (poškodeným) Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 05. septembra 2018, z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 336 eur. Žalobca sa domnieva, že predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom náhradného vozidla (právny predchodca žalobcu/postupca) a žalobcom ako prenajímateľom náhradného vozidla (postupník). Žalobca zastáva názor, že právna úprava Slovenskej republiky nijako neodporuje danému postupu, ktorý zvolili zmluvné strany zo Zmluvy o postúpení pohľadávky. Právny predchodca žalobcu ako poškodený postúpil na žalobcu nároky na náhradu škody vzniknutej poistnou udalosťou. Právny predchodca nepostúpil svoje záväzky na žalobcu, aj keď postupníkom bol v danom prípade prenajímateľ náhradného motorového vozidla. Poškodený ako veriteľ postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému ako dlžníkovi riadne na žalobcu, a to v súlade s a nasl. , čím je Zmluva o postúpení pohľadávky platným právnym úkonom. Predmet zmluvy je v Zmluve o postúpení pohľadávky presne špecifikovaný, čo do výšky a dôvodu vzniku a zároveň je v predmetnej zmluve vyjadrená vôľa zmluvných strán postúpiť uvedenú pohľadávku. 4.1 Žalobca ďalej uvádza, že v predmetnej veci je nesporné, že právny predchodca žalobcu bol poškodeným subjektom z dopravnej nehody zo dňa 05. septembra 2018. Nakoľko vinník dopravnej nehody mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie so žalovaným, žalovaný bol povinný namiesto vinníka dopravnej nehody plniť poškodenému nároky na náhradu škody, vzniknutej poškodením motorového vozidla. Keďže do nároku na náhradu škody podľa predchádzajúcej vety jednoznačne patrí aj škoda, súvisiaca s vynaloženými nákladmi za prenájom náhradného motorového vozidla, nárok žalobcu je v úplnosti dôvodný a v súlade s ustanoveniami zákona o povinnom zmluvnom poistení. Keďže poistná udalosť nastala dňa 05. septembra 2018, právnemu predchodcovi žalobcu ako poškodenému vznikol voči poisťovni vinníka dopravnej nehody, t. j. žalovanému, nárok na plnenie. Právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu pohľadávku, vzniknutú z titulu náhrady škody, t. j. náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla, čím je aktívna vecná legitimácia žalobcu v predmetnom konaní plne odôvodnená. Následne žalobca poukázal na rozhodnutia súdov v obdobných veciach. 4.2 Žalobca dňa 17. októbra 2018 vystavil právnemu predchodcovi žalobcu faktúru č. X-XXXXXX na sumu 336 eur za prenájom náhradného motorového vozidla Toyota Auris , EČV: BL XXXTB za obdobie od 11. októbra 2018 do 17. októbra 2018. Cena nájmu za 1 deň bola vo výške 40 eur bez DPH, teda celkovo za 7 dní, za ktoré právny predchodca žalobcu užíval náhradné motorové vozidlo, predstavoval prenájom 336 eur s DPH (40 x 7 + 20 %). Skutočnosť, že žalovaný akceptoval škodu súvisiacu s vynaloženými nákladmi za prenájom náhradného motorového vozidla, je napokon zrejmá aj z toho, že žalovaný čiastočné poistné plnenie vo výške 198 eur poukázal na účet žalobcu. Žalobca sa v danom konaní domáha zaplatenia neoprávnene krátenej čiastky v zmysle vystavenej faktúry vo výške 138 eur. Keďže zo strany žalovaného bolo poskytnuté čiastočné poistné plnenie, nemôže byť sporné, že poškodenému vznikol nárok na preplatenie účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla. Žalobca tvrdí, že doba prenájmu v období od 11. októbra 2018 do 17. októbra 2018 (vrátane) bola nutná a účelná, vzhľadom na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu nemohol z objektívnych príčin a v dôsledku dopravnej nehody užívať svoje motorové vozidlo. Žalobca tvrdí, že vo veci je dôležitý skutkový stav, z ktorého je jasné, že žalobca nemal k dispozícií svoje motorové vozidlo do 17. októbra 2018, nakoľko bolo v oprave. Zároveň žalobca z objektívnych príčin nedokázal ovplyvniť dobu opravy a od nej sa odvíjajúcu dobu nájmu náhradného motorového vozidla. Tvrdenie žalovaného ohľadom určenia doby opravy poškodeného motorového vozidla do 16. októbra 2018 preto neobstojí, keďže právny predchodca žalobcu ako poškodený bol nútený užívať náhradné motorové vozidlo do doby, pokiaľ nebude jeho vozidlo opravené a odovzdané späť do užívania. Žalobca má za to, že doba prenájmu bola dôvodná až do dňa 17. októbra 2018. Žalovaný síce predložil faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 16. októbra 2018, ktorú vystavila spoločnosť AUTOGRAND, a.s., so sídlom Vajnorská 167, 831 04 Bratislava (ďalej aj „opravca“), avšak žalobca namietal, že nikde na uvedenej faktúre nie je podpis právneho predchodcu žalobcu ani akákoľvek iná zmienka o tom, že právny predchodca žalobcu prijal v uvedený deň, t. j. 16. októbra 2018, svoje motorové vozidlo. 4.3 Žalobca má zároveň za to, že tvrdenie žalovaného ohľadom neprimeranosti výšky ceny prenájmu za náhradné motorové vozidlo je v úplnosti nedôvodné, pričom uvedené žalobca odôvodňuje nasledovne. Neprimeranosť ceny za prenájom náhradného motorového vozidla žalovaný vyvodzuje na základe subjektívneho uváženia, keď tvrdí, že cena za prenájom vo výške 48 eur s DPH je neprimeraná, avšak cena za prenájom v sume 33 eur s DPH je cenou relevantnou pre určovanie výšky ceny prenájmu. Žalobca popiera dané tvrdenie žalovaného a tvrdí, že nemôže byť na ťarchu poškodeného, aby po dopravnej nehode ešte aktívne vyhľadal najlacnejšiu službu poskytujúcu náhradné motorové vozidlá. Cena za prenájom motorového vozidla vo výške 48 eur DPH/1 deň je primeraná obvyklým cenám v

mieste a v čase prenájmu. Cena prenájmu motorových vozidiel v požičovniach priamo súvisí s počtom dní, na ktoré si osoba chce motorové požičať. Žalobca nemohol v čase uzatvorenia Zmluvy o prenájme motorového vozidla predpokladať, ako dlho bude prenajaté vozidlo užívať. Vzhľadom na skutočnosť, že nebolo možné predpokladať, ako dlho bude právny predchodca žalobcu prenajaté vozidlo užívať, bola suma určená v medziach cien obdobných automobilov. Žalobca si prenajal motorové vozidlo strednej triedy a nemal povinnosť vyhľadávať najlacnejšiu alternatívu nájmu motorového vozidla. Z tohto dôvodu žalobca nepovažuje predložené vzory trhu za relevantné východisko pri určovaní účelnej ceny za prenájom náhradného vozidla, keďže z cenníkov požičovní áut, ktoré predložil žalovaný, nie je zrejmé, čo všetko je zahrnuté v uvádzanej cene vozidla. Neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal v takomto prípade najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú. Žalobca má za to, že skutočnou škodou je aj škoda, ktorá spočíva vo vynaložení nákladov na zapožičanie si novej veci, vzhľadom na to, že vec vo vlastníctve poškodeného bola vplyvom dopravnej nehody zničená. 4.4 V neposlednom rade žalobca uvádza, že požadovaný úrok z omeškania je zákonný a žalobca ho odôvodňuje v zmysle ustanovení . Žalobca má za to, že istina vo výške 138 eur ako suma, ktorú žalovaný neuhradil v lehote 15 dní odo dňa ukončenia šetrenia poistnej udalosti je dôvodná. Nakoľko žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a výšku škody neoprávnene krátil, žalobca sa domáha zaplatenia úroku z omeškania od 08. novembra 2018 t. j. 16 - ty deň po ukončení šetrenia poistnej udalosti do zaplatenia. Z oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 24. októbra 2018 bolo oznámené, že dňa 23. októbra 2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti, t. j. žalovaný bol povinný do 07. novembra 2018 uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu vzniknutú škodu. Nakoľko škoda nebola uhradená v celom rozsahu, žalobcovi vznikol nárok na úhradu popri istine aj úroku z omeškania.

5. Na pojednávaní konanom dňa 10. novembra 2021 strany zotrvali na argumentácii z písomných podaní doručených súdu, pričom súd návrh žalobcu na výsluch svedka - opravcu poškodeného motorového vozidla zamietol; tento vyhodnotil predovšetkým s ohľadom na sudcovskú koncentráciu konania ako nehospodárny. Predovšetkým išlo o návrh, ktorý žalobca uplatnil oneskorene, keďže žalobca bol v zmysle príslušných ustanovení o sudcovskej koncentrácii povinný uplatňovať prostriedky procesnej obrany včas, v tomto smere aj predmetný návrh na vykonanie výsluchu svedka k skutočnostiam týkajúcim sa doby opravy a predloženie cenníkov spoločností, z ktorých bolo zrejmé, že uplatnená suma je primeraná sume nájomného. Napriek poučeniu zo strany súdu a možnosti vyjadriť sa k replike, tak žalobca k sporným tvrdeniam o primeranosti doby opravy a ceny nájomného urobil až na samotnom pojednávaní v predmetnej veci, pričom je zrejmé, že z uvedeného dôvodu by musel súd pojednávanie odročiť, a preto súd predmetný návrh na vykonanie dokazovania zamietol ( ).

6. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to so správou o nehode zo dňa 05. septembra 2018, so zmluvou o prenájme motorového vozidla zo dňa 11. októbra 2018, s preberacím protokolom zo dňa 11. októbra 2018, s odovzdávacím protokolom zo dňa 17. októbra 2018, s faktúrou č. 1-XXXXXX zo dňa 17. októbra 2018, s oznámením žalovaného o poistnom plnení zo dňa 24. októbra 2018, so Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29. mája 2020, s oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 01. júna 2020, s predžalobnou výzvou zo dňa 23. júna 2020, s faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 16. októbra 2018, s cenníkmi z webových stránok nasledovných spoločností: globalcar, abcrentcar, abrix a maxautopožičovňa.

7. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

8. Podľa a fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

9. Podľa svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

10. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

11. Podľa ods. 1 veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa odseku 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

12. Podľa ods. 1 postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

13. Podľa nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

14. Podľa poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

15. Podľa , poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, účelne vynaložených nákladov spojených správnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie.

16. Podľa poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

18. Podľa ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu ( ).

19. Podľa náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

20. Žalobca sa podanou žalobou domáha náhrady škody, nakoľko v dôsledku dopravnej nehody bola jeho právnemu predchodcovi spôsobená škoda na motorovom vozidle Toyota Auris, EČV: BL 179NP a v danom čase bolo motorové vozidlo povinne zmluvne poistené u žalovaného, pričom v čase opravy uvedeného poškodeného motorového vozidla právnemu predchodcovi žalobcu vznikli náklady na prenájom náhradného motorového vozidla Toyota Auris, EVČ: BL 449TB v období od 11. októbra 2018 do 17. októbra 2018 v celkovej sume 336 eur. Žalovaný však žalobcovi uhradil sumu len vo výške 198 eur. V dôsledku krátenia predmetnej úhrady zo strany žalovaného, si žalobca uplatňuje zvyšnú časť náhrady škody v sume 138 eur.

21. V konaní nebola sporná škodová udalosť vzniknutá na motorovom vozidle právneho predchodcu žalobcu (poškodeného) značky Toyota Auris, EČV: BL 179NP. Medzi stranami sporu nie je ani sporná skutočnosť, či došlo k postúpeniu pohľadávky medzi právnym predchodcom žalobcu (poškodeným) a žalobcom. Sporná je skutočnosť, či došlo k postúpeniu platne alebo neplatne. Taktiež v predmetnom konaní nie je sporné, že právny predchodca žalobcu (poškodený) uzavrel so žalobcom Zmluvu o prenájme motorových vozidiel, na základe ktorej žalobca prenechal právnemu predchodcovi (poškodenému) motorové vozidlo značky Toyota Auris, EČV: BL 449TB, teda že bolo zapožičané náhradné motorové vozidlo totožnej kategórie. Žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 1-180130 zo dňa 17. októbra 2018, splatnú dňa 31. októbra 2018, znejúcu na sumu 336 eur. Žalovaný v zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 24. októbra 2018 oznámil žalobcovi, že dňa 23. októbra 2018 ukončil prešetrenie poistnej udalosti. Žalovaný poskytol žalobcovi v rámci náhrady škody za prenájom motorového vozidla sumu 198 eur. Uvedené okolnosti neboli sporné.

22. Spornou bola v konaní pasívna vecná legitimácia, ktorú žalovaný namietal v tej súvislosti, že predmetný nárok nevyplýva ani z a ani zo . Žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu v súvislosti s postúpením pohľadávky poškodeného na žalobcu. Spornými boli aj závery vyslovené v oznámení o ukončení šetrenia predmetnej škodovej udalosti. Žalovaný namietal dobu (dĺžku) zapožičania motorového vozidla v rozsahu 7 dní; žalobcovi poskytol poistné plnenie len v rozsahu 6 dní, a to do ukončenia opravy poškodeného vozidla, t. j. v zmysle vystavenej faktúry č. XXXXXXXX do 16. októbra 2018. Spornou je aj priznaná sadzba 33 eur/1 deň, ktorú namietal žalovaný na základe porovnateľných ponúk autopožičovní v regióne a kategórie zapožičaného motorového vozidla. Žalovaný rozporoval aj absenciu náležitostí žalobného návrhu podľa . Právnu argumentáciu žalovaný doplnil aj námietkou nemožnosti uplatňovania úrokov z omeškania v prípade skončenia šetrenia škodovej udalosti včas s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

23. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010, sp. zn. ).

24. Žalovaný v tomto smere namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu postúpenej pohľadávky, ktorá v čase postúpenia neexistovala. V tomto smere súd poukazuje na judikatúru týkajúcu sa vzájomného započítania pohľadávok v rámci zmluvy o postúpení pohľadávok a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. , v odôvodnení ktorého sa uvádza, že „v rámci biznis modelu podnikateľskej činnosti žalobcu prišlo k situácii, kedy žalobca vystavil faktúru za prenájom vozidla pre poškodeného, pričom poškodenému na základe vystavenia tejto faktúry vznikla škoda, ktorú má znášať/nahradiť poisťovňa ako subjekt zodpovednostného vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na základe uvedeného prišlo kvázi k forme úhrady postúpením práva na náhradu škody zo strany poškodeného na žalobcu (čo zakladá aj aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní)“. Odvolací súd v citovanom rozhodnutí uvádza, že „úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. V prejednávanej veci je predmetom konania skutočná škoda podľa v spojení so , t. j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia, medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle , odvolací súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný. Náklady poškodený ako nájomca náhradného vozidla voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi nezaplatil, vysporiadaním záväzku však došlo k postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh od žalovaných.“

25. S ohľadom na právny záver vyslovený v rozhodnutí krajského súdu, s ktorým sa súd v plnom rozsahu stotožnil, je potrebné zdôrazniť, že rovnako tak v danom prípade Zmluvou o postúpení pohľadávok došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, a to formou dojednanej odplaty (čo je rozdiel oproti vyššie uvedenému prípadu), z čoho súd odvodzuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom konaní. Vznik práva žalobcu je odvodený z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom zo dňa 29. mája 2020 v článku III, kde si zmluvné strany dohodli predmet Zmluvy o postúpení pohľadávky vo výške 138 eur vrátane príslušenstva dňom podpísania predmetnej zmluvy v zmysle článku II zmluvy, ako aj odplatu a spôsob jej úhrady, preto momentom podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky je preukázaný samotný vznik práva žalobcu v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej ujme, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére v nadväznosti na citované dojednanie článku III predmetnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že aktívna vecná legitimácia preto bola v predmetnom konaní daná. Takisto súd pripomína, že škoda ako taká nastala vznikom škodovej udalosti. Súd preto poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 29. novembra 2019, ktorý rozhodoval v obdobnej veci a prijal

jednoznačný záver, že „nárok na náhradu škody, resp. poistného plnenia, vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy. Predmetom konania je nárok na krátené náhrady škody z poistných udalostí, ktorý bol postúpený na žalobcu, t. j. vzťah poškodeného a žalovaného. Postavenie žalovaného sa postúpením nezmenilo. Koná sa o pohľadávkach poškodeného voči žalovanému, ktoré vznikli momentom vzniku poistných udalostí, ktoré boli postúpené žalobcovi. Tvrdenie, že poškodený je dlžníkom žalobcu, neobstojí. Poškodený má pohľadávku voči poisťovni (žalovanému), a to nárok na náhradu škody. Nárok na plnenie vznikol, keď nastala poistná udalosť a nie je podmienený inou skutočnosťou.“

26. K pasívnej vecnej legitimácii a námietke právneho posúdenia, resp. absencie zákonných ustanovení o aké žalobca svoj nárok v žalobe opiera, súd konštatuje, že právne posúdenie je vecou súdu. Žalovaný je subjektom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného, čo v konaní nebolo sporné. Nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia, sú vymedzené v ustanovení , pričom na predmetný nárok žalobcu na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia sa vzťahuje . S ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a to, že ide o prevádzateľa, sa na zmluvné poistenie vzťahuje objektívna zodpovednosť podľa . Zmluvné poistenie sa môže vzťahovať na osoby, ktoré za škodu zodpovedajú podľa ustanovenia (tj. objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla), ale aj na osoby, ktoré za predmetnú škodu zodpovedajú podľa ustanovenia (tj. subjektívna zodpovednosť vodiča vozidla založená na princípe zavinenia). Vzhľadom na vyššie uvedené je žalovaný v tomto spore subjektom povinným z hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, a teda je daná jeho pasívna vecná legitimácia.

27. K náležitostiam predmetnej žaloby a žalovaným namietanej existencii opisu rozhodujúcich skutočností, o ktoré žalobca opiera svoj nárok, súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. apríla 2008, sp. zn. , z ktorého je zrejmé, že judikatúra za „rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke“. V tomto smere súd upozorňuje na príliš formalistický výklad žalovaného týkajúci sa ustanovenia , ak predmet žaloby tak, ako bol vymedzený, teda nárokom žalobcu proti žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 138 eur vrátane príslušenstva zo škodovej udalosti a základným popisom skutkových okolností, považuje za nedostatočný. Cieľom a zmyslom predmetného ustanovenia nie je, aby strany v podanej žalobe, ale aj v ďalších svojich písomných stanoviskách, či ústnych prednesoch obšírne a detailne vymedzili skutkový a právny stav. Potrebným je vystihnúť podstatu predmetného sporu (týka sa to aj iných právnych a skutkových argumentov, alebo inak povedané kvantita neznamená kvalitu), čo nie je podmienené rozpisom detailných skutkových okolností, ktoré pre posúdenie sporu ani nie sú rozhodujúce, obzvlášť, ak tieto medzi stranami konania nie sú sporné. S ohľadom na uvedené k posúdeniu jednotlivých náležitostí predmetnej žaloby, súd dospel k rovnakému záveru, ako upomínací súd, ktorý vydal platobný rozkaz, potvrdiac názor žalobcu, že zákonom požadované náležitosti žaloby uvedené v boli splnené. V tejto súvislosti súd upozorňuje, že žalobca označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ako napr., faktúru, oznámenie o poistnom plnení, zmluvu o prenájme etc.

28. Vo vzťahu k samotnému nároku, ktorý je predmetom žaloby, súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (obdobne aj unesenie NS SR sp. zn. ).

29. V predmetnej veci je nesporný fakt, že k poistnej udalosti došlo, žalovaný poistnú udalosť uznal a poistné plnenie čiastočne plnil. Kauzálny nexus je daný tým, že porušením pravidiel cestnej premávky došlo ku škode na motorovom vozidle poškodeného. Zapožičanie náhradného vozidla považuje súd

prvej inštancie za skutočnú škodu definovanú v ustanovení ako ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá nastala v súvislosti so škodovou udalosťou a nemôže byť žiadnym spôsobom závislá od správania poškodeného po škodovej udalosti. V kontexte uvedeného je odvoditeľné, že na skutočnú škodu sa prihliada tak, aby škodovou udalosťou neutrpel sociálny komfort poškodeného. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. . V danom prípade aplikáciou ustanovenia , poisťovňa z titulu poistenia by plnila aj nároky vzniknuté v dôsledku škody na veci, čo pripúšťa záver aplikácie aj pre následné škody, ktoré vzniknú v dôsledku škody na veci samej. Ide o účelne vynaložené náklady, ktoré musí poškodený obvykle vynaložiť v súvislosti s odstránením dôsledkov vzniku škody a v tejto súvislosti súd prvej inštancie poukazuje na rozsudok NS ČR z 30. novembra 1990 sp. zn. , R 7/1992. V kontexte uvedeného je nutné prihliadať najmä na dôvody potreby náhradného motorového vozidla a rozsah jeho užívania z časového hľadiska. V predmetnej veci konajúci súd preto považuje za spravodlivé rešpektovať rozsah uplatneného nároku pri preukázaní výkonu/charakteru činnosti osoby poškodeného/žalobcu. Poškodený, t.j. právny predchodca žalobcu, nemohol z titulu poistnej udalosti užívať svoje motorové vozidlo, a preto bolo dôvodné, aby si zabezpečil náhradné vozidlo a náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla v podobe nájomného tak patria do oprávneného nároku poškodeného. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla.

30. K nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného motorového vozidla pristupuje samotná skutočnosť, že poškodenému z titulu škodovej udalosti bol nanútený skutkový a právny stav, kedy nemohol z objektívnych dôvodov užívať svoje motorové vozidlo, a tým sa ocitol v stave nutnosti zabezpečenia si náhradného motorového vozidla počas opravy svojho vozidla. Koncepcia náhrady škody však vychádza zo záverov, že má byť nahradená cena požičovného, ktorá je obvyklá, teda nie cena priemerná, resp. cena najnižšia alebo cena podľa individuálnych výpočtov zamestnanca žalovanej, pretože v dôsledku poškodenia motorového vozidla dochádza k závažnému zásahu do vlastníckeho práva vlastníka poškodeného vozidla v podobe straty možnosti jeho riadneho užívania. Z tohto dôvodu, pokiaľ ide o výšku ceny nájmu, túto je nevyhnutné posudzovať v spojitosti s ďalšími okolnosťami na strane poškodeného, pričom za neprimerane vysokú cenu možno považovať iba cenu, ktorá výrazne vybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase. Pri posudzovaní ceny obvyklej je potrebné vychádzať z celého cenového pásma, teda aj najnižších ako aj najvyšších cien, nejde však o cenu priemernú.

31. Pokiaľ ide o krátenie poistného plnenia, žalovaný namietal dobu (dĺžku) zapožičania motorového vozidla v rozsahu 7 dní, v dôsledku čoho poskytol žalobcovi poistné plnenie len v rozsahu 6 dní a zároveň žalovaný krátil poistné plnenie z dôvodu neprimerane účtovanej dennej sadzby na náhradné vozidlo, a to vzhľadom na typ požičaného motorového vozidla, preto žalovaný priznal sadzbu 33 eur/1 deň. V nadväznosti na predchádzajúci bod súd konštatuje, že suma 40 eur za deň motorového vozidla síce vybočuje z cenového pásma a ide o niečo vyššiu sumu, nakoľko zo žalovaným predložených listín

- cenníka motorových vozidiel od spoločnosti GlobalCar SK s.r.o., zo spoločnosti ABC Rent a Car, Abrix s.r.o., či zo spoločnosti MAXPNEU-SERVIS, s.r.o. vyplýva, že ceny za zapožičanie motorového vozidla totožnej (obdobnej) kategórie boli v pásme od 20 eur do 33 eur, avšak v danom prípade je rozhodujúci fakt, že žalobca nepreukázal súdu žiadny dôkaz o tom, že by cena za 1 / deň prenájmu motorového vozidla bola primeraná. V sporovom konaní platí pravidlo, že dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdených skutočností leží na tej sporovej strane, ktorá tieto skutočnosti tvrdí. V predmetnej právnej veci dôkazné bremeno zaťažuje v konaní žalobcu, a to čo sa týka preukázania dĺžky nájmu, ako aj primeranosti ceny za 1 deň prenájmu motorového vozidla. Listinné dôkazy (cenníky) síce boli zo strany žalobcu rozporované, avšak žalobca vo svojich podaniach iba tvrdí, že cenu za 1 deň prenájmu motorového vozidla vo výške 40 eur považuje za adekvátnu, ale túto skutočnosť ničím nepreukázal, pričom ani samotný cenník žalobcu nebol žalobcom doposiaľ súdu predložený. Inými slovami, pre úspech v konaní, „na pleciach“ žalobcu ležala zodpovednosť obhájiť tvrdenie ohľadom primeranosti ceny prenájmu motorového vozidla, a to dostatkom relevantných dôkazov. Žalobca musí tvrdiť a zároveň aj predložiť také dôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno dôvodne usúdiť, že cena vo výške 40 eur bola v danom prípade opodstatnená. V tomto smere zároveň súd poukazuje aj na skutočnosť, že v zmysle predložených cenníkov zo strany žalovaného, akceptovaná suma, nebola napokon ani v danom prípade tou najnižšou. S ohľadom na uvedené má preto súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne primeranosti ceny sadzby nájomného, pričom žalobcovi nič nebránilo v tom, aby súdu predložil akýkoľvek dôkaz preukazujúci relevantnosť ceny prenájmu náhradného motorového vozidla.

32. Čo sa týka dĺžky nájmu, rozporuplným bol predovšetkým jeden (posledný) deň nájmu, t. j., či doba nájmu motorového vozidla, teda uplatnený nárok žalobcu vznikol od 11. októbra 2018 do 16. októbra 2018 (podľa tvrdení žalobcu do 17. októbra 2018). V tomto smere má súd za to, že ani v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko žalobca nepreukázal súdu, že právny predchodca žalobcu (poškodený) bol nútený náhradné motorové vozidlo užívať do 17. októbra 2018, resp., že by sa koniec opravy poškodeného motorového vozidla viazal na tento deň. Z faktúry č. 20181777 zo dňa 16. októbra 2018, ktorú vystavil opravca (AUTOGRAND, a.s.) a ktorú žalovaný predložil, je zrejmé, že oprava poškodeného motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu (poškodeného) bola dokončená dňa 16. októbra 2018. Námietka žalobcu, že na predmetnej faktúre absentuje podpis právneho predchodcu žalobcu (poškodeného) či akákoľvek iná zmienka o tom, že právny predchodca žalobcu (poškodený) prijal v uvedený deň (16. októbra 2018) motorové vozidlo, je irelevantná. V tomto smere súd podporne poukazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého je potrebné mať za to, že doklad o dodaných tovaroch alebo službách je obchodným dokumentom. Každý podnikateľ je povinný na svojich obchodných dokumentoch uvádzať obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a identifikačné číslo, ak je pridelené. Podnikatelia zapísaní v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov uvádzajú aj označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal a číslo zápisu. Z uvedeného je zrejmé, že obchodný dokument, v danom prípade faktúra č. 20181777, nemusí obsahovať žiaden podpis. 33. Pre súd bolo rozhodujúce, že z predmetnej faktúry nevyplýva ani opak, teda že by 16. októbra 2018 nedošlo k dokončeniu opravy a následnému odovzdaniu motorového vozidla právnemu predchodcovi žalobcu (poškodenému). Napokon, aj z nájomnej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu (poškodeným) ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom vyplýva a nemôžu byť pochybnosti o tom, že nájom bol dohodnutý na dobu určitú, a to do 16. októbra 2018. S ohľadom na uvedené má súd za to, že jeden deň nájmu (17. októbra 2018) preto nebol zo strany žalobcu preukázaný. Žalobca sa síce v konaní odvolával predovšetkým na ním vystavený odovzdávací protokol č. 2018130005, na základe čoho odvodzoval trvanie nájmu do 17. októbra 2018, avšak aj táto námietka žalobcu zostala predovšetkým v rovine tvrdenia, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke preukázania doby trvania nájmu, teda preukázania účelnosti nákladov na nájom náhradného vozidla, na rozdiel od žalovaného, ktorý účelnosť a nutnosť nákladov na nájom náhradného vozidla preukázal, a to už spomínanou faktúrou č. 20181777, z ktorej jasne vyplýva, že koniec opravy motorového vozidla bol 16. októbra 2018, teda súd má za to, že bolo účelné, aby nájom náhradného vozidla trval nanajvýš do tohto dátumu. 34. S ohľadom na všetko uvedené súd konštatuje, že žalobca dostatočne nepreukázal primeranosť ceny za 1 deň prenájmu motorového vozidla a zároveň dostatočne nepreukázal ani nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla zabezpečeného poškodeným, a to s dôrazom na sporný (posledný) deň trvania nájmu, na základe čoho súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. I. tohto rozsudku, t. j. súd žalobu žalobcu zamieta.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanoveniami po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.