Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Ek-1123-2019.pdf
PDF · 81.56 KB
Case nature
Subarea
24Ek/1123/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: KOMMERZ s.r.o., so sídlom Čečinová 16/A, 821 05 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 803 037, zast: A.K. JUDr. NOVÁČKOVÁ s.r.o., so sídlom Mandľová 28, 851 10 Bratislava - Jarovce, IČO: 36 699 705, proti povinnému: Q. U., G.. XX. XX. XXXX, K. G. XXX/X, XXX XX J., o vymoženie 2.990,-Eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/1123/2019 zo dňa 18. 09. 2019, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/1123/2019 zo dňa 18. 09. 2019 z a m i e t a.
II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/1123/2019 zo dňa 18. 09. 2019.
odôvodnenie:
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/1123/2019 zo dňa 18. 09. 2019 vyššia súdna úradníčka zamietla návrh oprávneného na vykonanie exekúcie s poukazom na § 53 ods. 3 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). V uznesení konštatovala, že spoločnosť KOMMERZ s.r.o. nie je oprávnená požadovať splnenie nároku z exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Trnava sp. zn. 28Cb/198/2017 zo dňa 25. 07. 2018, nakoľko k prevodu práva a povinností na základe zmluvy o postúpení pohľadávok došlo ešte pred vydaním exekučného titulu a tento prevod sa neprejavil v zmene účastníka konania v základnom konaní a teda ani v samotnom exekučnom titule. Vyššia súdna úradníčka pritom vychádzala zo skutočnosti, že osoba označená v návrhu na vykonanie exekúcie ako „Oprávnený“, nie je oprávnenou osobou z exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Trnava sp. zn. 28Cb/198/2017 zo dňa 25. 07. 2018. Aj keď oprávnený predložil zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom bola aj pohľadávka (spolu s príslušenstvom a všetkými právami a povinnosťami) voči povinnému, k prevodu práva došlo ešte pred vydaním exekučného titulu (zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá dňa 14. 03. 2018, účinnou sa stala dňom podpisu tejto Zmluvy poslednou Zmluvnou stranou 14. 03. 2018) a Platobný rozkaz Okresného súdu Trnava sp. zn. 28Cb/198/2017 bol vydaný dňa 25. 07. 2018. Zmluva o postúpení pohľadávok teda nepreukazuje prevod práva z exekučného titulu, keďže bola uzavretá a nadobudla účinnosť predtým, ako bol exekučný titul vydaný. V čase vydania exekučného titulu tak už žalobca Fair Credit Slovakia, SE nebol nositeľom hmotnoprávneho nároku (veriteľom), pretože ešte pred jeho vydaním účinne postúpil pohľadávku oprávnenému. Takýto prevod práva, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu, sa však neprejavil v procesnom nástupníctve a v správnom vyriešení aktívnej vecnej legitimácie v základnom konaní (v konaní o vydanie exekučného titulu), pričom v exekučnom konaní už prevod práva, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu, nemožno naprávať, ani naň prihliadať.
2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený sťažnosť pre nezákonnosť/formalizmus, spolu s nevyporiadaním sa s nižšie uvedenou a súdu už známou
argumentáciou o deklaratórnom charaktere exekučného titulu, či tiež oznámením právneho predchodcu oprávneného. Ako z § 226 CSP vyplýva, tak každé právoplatné rozhodnutie, vrátane tu prejednávaného platobného rozkazu, je záväzné a nemenné, čím ani exekučnému súdu neprináleží takéto rozhodnutie čo do jeho záväznosti a nemennosti spochybňovať tým, kto bol/nebol pred jeho vydaním nositeľom v ňom pri-znaného práva; aj podľa § 80 CSP nešlo o povinnosť ale o právo žalobcu, rovnako ako išlo o kontradiktórne obranné právo žalovaného namietnuť aktívnu legitimáciu žalobcu Fair Credit SE, čo však žalovaný neurobil, čím sa pre neho aj takýto platobný rozkaz stal záväzným a nemenným. Táto skutočnosť súčasne vyplýva aj z čl. 48 ods. 1 Ústavy SR o zákonnom sudcovi v konaní 28Cb/198/2017, len ktorý má ústavnú legitimitu skutočnosti spred vydania platobného rozkazu vecne posudzovať, kde však týmto zákonným sudcom nebol exekučný súd, aby teraz správnosť tohto rozhodnutie iného súdu spochybňoval (či v čase vydania exekučného titulu už Fair Credit bol/nebol nositeľom vymáhanej povinnosti), čo je aj v rozpore s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR o tiež záväznosti súdnych rozhodnutí, tobôž keď sa tak má udiať cestou vlastnej argumentácie exekučného súdu v prospech obrany povinného, ktorý sa tejto jemu známej skutočnosti (viď. jemu doručené oznámenie o postúpení) ani nikdy v tomto voči nemu vedenom konaní kontradiktórne nedomáhal. T.j. exekučný súd mal exekučný titul v podobe súdneho rozhodnutia brať ako fakt a nie ho rozporovať či spochybňovať. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku bolo preto jedinou povinnosťou exekučného súdu len preskúmať, či na oprávneného „prešlo právo z exekučného titulu“, ktorý je aj podľa § 137 písm. a) CSP len deklaratórneho/procesného charakteru, t.j. či na oprávneného prešlo hmotné právo procesne priznané exekučným titulom (iné by samozrejme bolo, keby platobný rozkaz bol konštitutívneho charakteru, zakladajúcim právo, čo však nie je), a čo oprávnený osvedčil nielen Zmluvou o postúpení pohľadávky či aj doručeným Oznámením o postúpení pohľadávky (aj s notifikáciou na súdny spor), ale aj vlastným a exekučnému súdu dňa 02. 07. 2019 doručeným oznámením Fair Credit SE, že pohľadávka priznaná exekučným titulom bola postúpená na KOMMERZ s.r.o. Poukázal na ustanovenie § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré je podľa jeho názoru ustanovené na ochranu oprávneného z exekučného titulu, kde ako KOMMERZ s.r.o. tak aj Fair Credit SE listinne zdokladovali aj aktívne potvrdili, že právo ním priznané prešlo na KOMMERZ s.r.o.; čím súčasne došlo aj k naplneniu princípu právnej istoty o tejto skutočnosti, povoľujúcej prechod práva priznaného exekučným titulom; rovnaké platí aj pre povinného, ktorý napriek jemu dňa 09. 04. 2018 doručenému oznámeniu postúpenie pohľadávky na KOMMERZ s.r.o. tiež toto postúpenie nikdy nenamietal, a to nielen v rovine prísnej kontradiktórnosti konania počnúc 01. 07. 2016; t.j. bol s ním uzrozumený; pričom ani žiaden predpis postúpenie pohľadávky ešte pred vydaním exekučného titulu nezakazuje, rovnako ako neprikazuje urobenie zámeny o tejto skutočnosti; kde skutočnosti spred vydania exekučného titulu môže posudzovať len vo veci konajúci súd, a nie iný súd, ktorý nemá právomoc túto vec vecne rozhodovať, ale má ho už len vykonať; čím všetkým má tiež za to, že exekučný súd si tu prechod povinnosti vyložil nielen veľmi široko, ale aj v rozpore s účelom § 36 Exekučného poriadku a rovnako aj v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania (tvrdeniami v prospech povinného, ktoré si mal povinný sám uplatniť ale neuplatnil v súdnom konaní), čím všetkým súčasne nepriamo zasiahol aj do právomoci iného súdu spochybnením jeho nemenného rozhodnutia. Rovnako sa naskytuje otázka, ako sa súdy budú pozerať na prípadnú opakovane podanú žalobu spoločnosťou KOMMERZ s.r.o. vo veci pohľadávky, ktorá už bola právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím, ale o ktorej exekučný súd vyššie uvedeným spôsobom tvrdí, že je nevykonateľná; keďže Fair Credit už nie je jej hmotným nositeľom (pričom už aj ako spoločnosť zanikol), kde zas KOMMERZ údajne nie je jej procesným nositeľom. Aj o čom posudzovanie tejto sťažnosti bude.
3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
4. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9. V dôsledku podanej sťažnosti zo strany oprávneného súd prvej inštancie vec prejednal v medziach daných ustanoveniami §§ 239 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.
10. V nadväznosti na obsah podanej sťažnosti a po oboznámení sa s napadnutým uznesením súd prvej inštancie konštatuje, že sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, pre ktoré vyššia súdna úradníčka návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietla. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje za dostatočné a jasné, pričom vyššia súdna úradníčka sa vysporiadala so všetkými pre rozhodnutie vo veci relevantnými skutočnosťami a toto rozhodnutie súd prvej inštancie považuje za vecne správne.
11. Obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru súdu prvej inštancie učinila i konajúca vyššia súdna úradníčka napadnutým uznesením zadosť.
12. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie dopĺňa a súhlasí s tým, že prevod práva, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu, ktorý sa však neprejavil v procesnom nástupníctve a v správnom vyriešení aktívnej vecnej legitimácie v základnom konaní (v konaní o vydanie exekučného titulu), v exekučnom konaní nemožno naprávať, ani naň prihliadať. Uvedené súd prvej inštancie opiera aj o znenie § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý pri zmene účastníka hovorí o prevode práva z „exekučného titulu,“ z čoho možno vyvodiť, že predmetom prevodu má byť už právo judikované exekučným titulom.
13. Keďže k postúpeniu pohľadávky došlo pred vydaním exekučného titulu, mal sa oprávnený svojho hmotnoprávneho nároku, a teda zmeny procesného účastníctva, domáhať v základnom konaní, pretože relevancia tejto skutočnosti skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu (viď. napr. uznesenie Ústavného súdu SR z 05. 11. 2019, sp. zn. IV. ÚS 104/2019, zdroj: ustavnysud.sk; analytická právna veta: ustavnysud.sk).
14. Súd prvej inštancie má za to, že oprávnenému nič nebránilo v tom, aby v základnom konaní žalobca resp. sám oprávnený oznámil postúpenie pohľadávky aj súdu konajúcemu vo veci samej tak, aby uvedenú skutočnosť reflektovalo aj rozhodnutie vo veci samej. Pretože, ak došlo k zmene v subjekte nositeľa hmotnoprávneho nároku, mala sa táto skutočnosť prejaviť aj v civilnom sporovom konaní. K uvedenému bol aj dostatočný časový priestor, pretože od postúpenia pohľadávky (14. 03. 2018) do vydania exekučného titulu (25. 07. 2018) uplynuli viac ako tri mesiace. Súd prvej inštancie tak má za to, že za nesplnenie uvedenej povinnosti nezodpovedá exekučný súd ani povinný, ale práve zmluvné strany zmluvy o postúpení pohľadávok, najmä postupca.
15. Za určitých, výnimočných, okolností by bolo možné prihliadnuť na postúpenie pohľadávky, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu, a to z dôvodu zachovania práva na súdnu ochranu a prístup k súdu. V tejto konkrétnej veci však súd prvej inštancie lustráciou v súdnom registri a po pripojení žaloby vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 28Cb/112/2019 zistil, že na tunajšom súde pod
sp. zn. 68Ek/619/2020 sa oprávnený voči povinnému domáha opätovne vymoženia pohľadávky vo výške 2.990,-Eur s príslušenstvom J. J. Č.. XXXXXXXXXX, ale na podklade už iného exekučného titulu (platobného rozkazu Okresného súdu Trnava sp.zn. 28Cb/112/2019 - 21 zo dňa 08. 01. 2020), než uplatňoval v tomto konaní, pričom vo veci sp. zn. 68Ek/619/2020 exekučný súd dňa 21. 04. 2020 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. V nadväznosti na zistenie uvedených skutočností tak ďalšie vedenie tohto exekučného konania nemá podľa názoru súdu prvej inštancie opodstatnenie.
16. V nadväznosti na vyššie uvedené súd prvej inštancie sťažnosť oprávneného vyhodnotil ako nedôvodnú, keď napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky považuje za vecne správne, a preto sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/1123/2019 zo dňa 18. 09. 2019 zamietol v celom rozsahu.
17. O trovách sťažnostného konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu, keď jeho sťažnosť bola v celom rozsahu zamietnutá. Nárok na náhradu trov konania nebolo možné priznať povinnému, pretože do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku) a navyše o podanej sťažnosti povinný nemal ani vedomosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).