Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

74Ek/240/2017

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Medzinárodná obchodná komora (ICC)/ Chambre de Commerce Internationale, so sídlom 33-43 Avenue du president Wilson, 761 16 Paríž, identifikačné číslo SIRET: 78435733700012, Francúzska republika, práv. zastúpeného: Allen & Overy Bratislava, s.r.o., IČO: 35 857 897, so sídlom Pribinova 4, Eurovea Central 1, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, proti povinnému: HND Software s.r.o., IČO: 45 940 681, so sídlom Južná trieda 4B, 040 01 Košice - mestská časť Juh, práv. zastúpeného: Michalko Legal Counsel & Co. s.r.o., IČO: 50 367 943, so sídlom Michalská 276/16, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o vymoženie pohľadávky vo výške 32.861,56 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Viera Lesňáková, so sídlom exekútorského úradu Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, pod sp. zn. 290Ex 32/18, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 19. 10. 2018, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 19. 10. 2018 z a m i e t a.

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 19. 10. 2018 n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 19. 10. 2018 vyššia súdna úradníčka zamietla návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“). V uznesení konštatovala, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty, keď ho elektronicky prostredníctvom právneho zástupcu do elektronickej schránky súdneho exekútora doručil dňa 16. 02. 2018 s tým, že upovedomenie o začatí exekúcie mu bolo doručené dňa 31. 01. 2018. Ďalej, k jednotlivým dôvodom, pre ktoré sa povinný domáhal zastavenia exekúcie, uviedla, že podanie dovolania proti exekučnému titulu nemá samo o sebe žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. Podanie dovolania nemá suspenzívny účinok a teda nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo. Skutočnosť, že povinný inicioval podanie mimoriadneho opravného prostriedku, konkrétne dovolania, nemá vplyv na platnosť a vykonateľnosť exekučného titulu, čím teda predmetné exekučné tituly nestrácajú vlastnosti exekučného titulu. K námietke ohľadom neexistencie osoby oprávneného tak, ako je identifikovaný v upovedomení o začatí exekúcie, hoci je oprávnený identifikovaný údajmi vychádzajúcimi z exekučného titulu, z dôvodu zmeny sídla, poukázala na to, že zmena sídla oprávneného nemá vplyv na jeho hmotnoprávnu a procesnú subjektivitu ani na prebiehajúcu exekúciu. Oprávnený je jednoznačne identifikovaný názvom a identifikačným číslom SIRET. Na základe preskúmania namietaných skutočností, exekučných titulov, príloh a návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyššia súdna úradníčka dospela k záveru, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a nepreukázal žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by nastali po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní. Ďalej mala za to, že samotné podanie dovolania ani zmena sídla oprávneného nie je skutočnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu a že povinný nepredložil žiadne iné relevantné dôkazy o tom, že by bol jeho návrh na zastavenie dôvodný. Vzhľadom na to, že pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nebol zistený žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie, vyššia súdna úradníčka predmetný návrh na zastavenie v celom rozsahu zamietla.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote povinný sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že osoba oprávneného tak, ako je identifikovaná v upovedomení o začatí exekúcie neexistuje a exekúciu nie je možné v prospech neexistujúceho subjektu. Hoci je oprávnený identifikovaný údajmi vychádzajúcimi z exekučného titulu, podľa informácií povinného v čase medzi vydaním exekučného titulu a podaním návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený zmenil sídlo. Zároveň poukázal na to, že návrh na zastavenie exekúcie podal v lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie počítanej od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, ktoré podľa informácii poskytnutých povinným bolo doručené 02. 02. 2018 a nie 31. 01. 2018. S ohľadom na uvedené povinný žiada, aby súd na základe sťažnosti sťažnosťou napadnuté rozhodnutie zmenil a exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného nahradiť povinnému trovy exekúcie v sume, v akej budú trovy vyčíslené.

3. Oprávnený v písomnom vyjadrení k podanej sťažnosti uviedol, že dovolanie povinného, ktoré podal proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove, č.k. -1376 z 31. októbra 2017, v spojení s ktorým nadobudol exekučný titul právoplatnosť a vykonateľnosť, bolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky odmietnuté uznesením z 22. mája 2018, sp. zn. . Akékoľvek námietky povinného súvisiace s týmto dovolaním sú teda bezpredmetné. Rovnako za nedôvodnú označil námietku neexistencie oprávneného z dôvodu zmeny sídla. Je síce pravdou, že došlo k zmene sídla oprávneného, pričom súčasným sídlom je 33-43 Avenue du president Wilson, 761 16 Paríž, Francúzsko. Táto skutočnosť však nemôže mať žiadny vplyv na prebiehajúcu exekúciu. Procesná subjektivita oprávneného vyplýva z jeho hmotnoprávnej existencie ako právnickej osoby ( v spojení s Exekučného poriadku). Na hmotnoprávnej subjektivite právnických osôb sa zmenou sídla, samozrejme, nič nemení. Pre úplnosť možno analogicky odkázať na judikatúru, podľa ktorej, „ak je za účastníka konania označená právnická osoba, ktorej sídlo uvedené v žalobe už nezodpovedá údajom uvedeným v obchodnom registri, ale ktorá k tomuto dňu bola zapísaná v obchodnom registri ako obchodná spoločnosť s nezmeneným názvom a identifikačným číslom, nebráni táto skutočnosť jej identifikácii a nemôže viesť ani k záveru o jej právnej neexistencii. Takýto záver by prichádzal do úvahy, len ak by ku dňu podania žaloby právnická osoba už zanikla výmazom z obchodného registra.“ K podaniu návrhu na zastavenie exekúcie po uplynutí lehoty 15 dní, doplnil, že povinný vo svojej sťažnosti nijako nepreukázal, že by tento záver exekučného súdu vyjadrený v napadnutom uznesení (konkrétne bod 22) nezodpovedal skutočnosti. Sťažnosť povinného tak oprávnený považuje za nedôvodnú.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

6. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. V dôsledku podanej sťažnosti zo strany povinného súd prvej inštancie vec prejednal v medziach daných ustanoveniami § a nasl. , preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.

11. V nadväznosti na obsah podanej sťažnosti a po oboznámení sa s napadnutým uznesením súd prvej inštancie konštatuje, že sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, pre ktoré vyššia súdna úradníčka návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietla. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje za dostatočné a jasné, pričom vyššia súdna úradníčka sa vysporiadala so všetkými pre rozhodnutie vo veci relevantnými tvrdeniami povinného a toto rozhodnutie súd prvej inštancie považuje za vecne správne.

12. Obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (, , , , ), čomu podľa názoru súdu prvej inštancie učinila i konajúca vyššia súdna úradníčka napadnutým uznesením zadosť.

13. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie dopĺňa, že rovnako nezistil dôvody pre zastavenie exekúcie, keď povinný súdu nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré sú navyše v tomto ustanovení uvedené taxatívne. V podanej sťažnosti povinný obmedzil svoju argumentáciu a žiadal exekúciu zastaviť z dôvodu, že osoba oprávneného tak, ako je označená v upovedomení o začatí exekúcie, neexistuje. S uvedeným názorom povinného však v žiadnom prípade nemožno súhlasiť. Rovnako, ako to konštatovala vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení, zmena sídla oprávneného nemá vplyv na jeho hmotnoprávnu či procesnú subjektivitu, ani na prebiehajúcu exekúciu, pretože oprávnený je jednoznačne identifikovaný názvom a identifikačným číslom SIRET. Sídlo spoločnosti sa považuje len za jeden z údajov, ktorými sa právnická osoba identifikuje. Podstatným pre záver o existencii/neexistencii právnickej osoby je však to či táto právnická osoba s nezmeneným názvom a identifikačným číslom je zapísaná v obchodnom alebo inom príslušnom registri. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukazuje aj na ustálenú judikatúru (napr. R 71/2003, R 46/2005, atď.). Pokiaľ teda oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie uviedol neaktuálne sídlo, ide len o vadu návrhu, ktorá je odstrániteľná s tým, že túto vadu môže odstrániť aj sám exekučný súd. Táto vada návrhu nemôže v žiadnom prípade viesť k záveru o právnej neexistencii oprávneného.

14. Za nesprávny považuje súd prvej inštancie i záver povinného o tom, že návrh na zastavenie podal včas, teda v 15-dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, pretože z vyjadrenia súdneho exekútora vyplýva, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému prvýkrát doručené dňa 31. 01. 2018 do jeho elektronickej schránky, čo preukazuje doručenka doložená súdnym exekútorom. Doručenka je verejnou listinou, čo znamená, že obsah na nej uvedený sa považuje za pravdivý, kým nie je preukázaný opak ( ). Keďže povinný nepreukázal, že údaj na doručenke nie je správny (v tomto smere neprodukoval žiadne tvrdenia ani dôkazy), súd prvej inštancie nemal dôvod mať pochybnosti o správnosti doručenky predloženej súdnym exekútorom, ktorá preukazuje, že upovedomenie mu bolo prvýkrát doručené dňa 31. 01. 2018 a od uvedeného dňa tak povinnému začala plynúť lehota 15 dní na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Na uvedený záver nemá vplyv ani skutočnosť, že súdny exekútor povinnému doručil upovedomenie o začatí exekúcie opätovne, a to listinne poštou s tým, že povinný toto upovedomenie prevzal rovnako dňa 31. 01. 2018, o čom svedčí súdnym exekútorom predložená doručenka, a taktiež (z dôvodu istoty) mu doručil upovedomenie ešte raz do elektronickej schránky s tým, že podľa predloženej doručenky mu bolo upovedomenie doručené (tretíkrát) dňa 02. 02. 2018, teda tak ako tvrdí povinný. Je však potrebné zdôrazniť, že lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie povinnému začala plynúť odo dňa, kedy mu upovedomenie bolo účinne doručené prvýkrát, teda od 31. 01. 2018. Pokiaľ teda povinný doručil návrh na zastavenie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 16. 02. 2018, stalo sa tak po uplynutí 15-dňovej lehoty, ktorá mu uplynula dňa 15. 02. 2018.

15. Na základe vyššie uvedeného tak súd prvej inštancie nemohol inak ako sťažnosť povinného podanú proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 19. 10. 2018 zamietnuť v celom rozsahu, keď povinný neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu na zastavenie exekúcie a ani v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu.

16. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.

17. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnený si v súvislosti s vyjadrením k podanej sťažnosti žiadne trovy neuplatnil, súd prvej inštancie rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).