Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_32P-69-2020.pdf
PDF · 226.53 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/69/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci starostlivosti o maloletého W. X., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, bytom u otca, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, dieťa matky L. A. D., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky D., toho času bytom Nórske Kráľovstvo, XXXX E., D. XX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Zahradnikova.SK s.r.o., so sídlom Bratislava, Pluhová 78 a otca O. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., S. 4, toho času bytom A. XX, právne zastúpený JUDr. Máriou Vevurkovou, advokátkou so sídlom Námestovo, Mieru 312/13, o nariadenie návratu maloletého do krajiny obvyklého pobytu takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Matka prostredníctvom právneho zástupcu sa návrhom podaným dňa 17.04.2020 domáhala nariadenia návratu maloletého do krajiny obvyklého pobytu, Nórskeho kráľovstva. Svoj návrh skutkovo odôvodnila tým, že s otcom maloletého sú manželia. Manželstvo uzatvorili 07.10.2014 na Slovensku. Následne sa spoločne presťahovali do Nórska, kde im bolo udelené povolenie na pobyt na základe zlúčenia rodiny, ktoré je platné do októbra 2020. Však už 23.05.2019 požiadala o udelenie povolenia na pobyt v Nórsku samostatne. O tejto žiadosti zatiaľ nie je rozhodnuté. Maloletý sa narodil v októbri 2016 už v Nórsku, v meste J.. Celá rodina žila až do apríla 2019 v Nórsku v spoločnej domácnosti v obci G.. Osobnú každodennú starostlivosť o maloletého zabezpečovala ona. Otec bol zamestnaný v Nórsku na rôznych pozíciách. Od narodenia maloletého do 2 rokov chodila s maloletým do poradne vedenej zdravotníckou službou pre deti a mládež v obci G.. Maloletý mal v Nórsku aj pediatra. Od augusta 2018 až do apríla 2019, kedy bol maloletý neoprávnene zadržaný na Slovensku, maloletý navštevoval v Nórsku škôlku. Do škôlky a zo škôlky ho vodila a aktívne sa zúčastňovala spolupráce so škôlkou, chodila na rodičovské združenia. Otec sa na týchto stretnutiach nezúčastňoval. V apríli 2019 prišla rodina na návštevu otcovej rodiny na Slovensko do Námestova. Po príchode do domácnosti na Slovensku otec jej predložil návrh na rozvod ich manželstva, ktorý podľa jeho tvrdení podal (podľa jej informácií, rozvodové konanie neprebieha) a vyhrážal sa jej, že po rozvode zabezpečí jej vyhostenie zo Slovenska s tým, že sa bude musieť vrátiť do D. a ostane bez syna. Tiež sa dozvedela, že otec ukončil v Nórsku nájom ich bytu a dal výpoveď v zamestnaní. Jediné, čo neukončil, bol maloletého pobyt v škôlke v E.; domnieva sa, že otec tak konal preto, aby matku škôlka o ukončení pobytu maloletého neinformovala skôr, ako otec dosiahne odcestovanie rodiny na Slovensko na veľkonočné prázdniny v apríli 2019. Dňa 18.04.2019 (na Zelený štvrtok) otec s maloletým bez jej vedomia a súhlasu opustil domácnosť jeho rodičov. Pokúšala sa otcovi dovolať a zistiť, čo sa stalo, avšak on nedvíhal telefón. Odvtedy maloletého nevidela a nemala s ním žiadny kontakt. Veľmi sa zľakla, že by mohla byť okamžite vyhostená zo Slovenska, preto sa rozhodla vrátiť do Nórska, kde mala platné dočasné povolenie na pobyt. Pre jazykovú bariéru (matka ovláda iba základy nórčiny a slovenčiny) matka vyrozumela, že po podaní návrhu na rozvod s otcom dieťaťa jej bude odňaté aj povolenie na pobyt, ktoré mala z dôvodu zlúčenia rodín, a že nie je možné žiadať súdnou cestou návrat maloletého do krajiny obvyklého pobytu, ak žiadajúci rodič nemá vybavené samostatné povolenie na pobyt. O toto povolenie požiadala v máji 2019, do dnešného dňa
však príslušné nórske úrady žiadosť nevybavili. Ihneď ako zistila svoj omyl, kontaktovala príslušný nórsky úrad zaoberajúci sa medzinárodnoprávnou ochranou detí, ktorý kontaktoval slovenské Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Centrum dňa 16.04.2020 zaslalo otcovi list so žiadosťou o dobrovoľný návrat maloletého. Od 18.04.2019 maloletého nevidela a nemala s ním žiadny kontakt. Nedala súhlas k zmene pobytu maloletého na Slovensko a nesúhlasila ani s tým, aby maloletý zostal na Slovensku po veľkonočných prázdninách 2019. V čase neoprávneného zadržiavania maloletého na Slovensku, teda k 18.04.2019, boli ako rodičia maloletého manželmi. Podľa nórskych právnych predpisov týkajúcich sa starostlivosti o dieťa, rodičia, ktorí sú manželmi majú spoločnú rodičovskú zodpovednosť za dieťa, a to až do okamihu uzavretia rodičovskej dohody alebo rozhodnutia vo veci. K pojmu obvyklý pobyt a k neoprávnenému premiestneniu dieťaťa na Slovensko v návrhu uviedla, že obvyklý pobyt maloletých detí dodnes nie je nijakým spôsobom v žiadnom právnom predpise definovaný. Pojem obvyklý pobyt Haagska konferencia medzinárodného práva súkromného nikdy nedefinovala. SDEU v rozsudku o predbežnej otázke A (C-523/07) označil obvyklý pobyt dieťaťa za miesto, ktoré vykazuje určitú integráciu dieťaťa v rámci sociálneho prostredia a uviedol deväť pojmových znakov, na ktoré by pri zisťovaní obvyklého pobytu dieťaťa malo byť prihliadnuté, jedná sa o nasledovné: trvanie pobytu, jeho pravidelnosť, podmienky pobytu, dôvody pobytu, ale aj štátna príslušnosť dieťaťa, miesto školskej dochádzky, jazykové znalosti, rodinné a sociálne väzby. Tieto pojmové znaky nie sú v rozhodnutí SDEU radené hierarchicky, znamená to teda, že tieto majú rovnakú relevanciu. Európsky súdny dvor ďalej zdôraznil, že je potrebné prihliadnuť ku všetkým konkrétnym skutkovým okolnostiam v každom jednotlivom prípade. S poukazom na uvedené je zrejmé, že maloleté dieťa má obvyklý pobyt v Nórsku, kde žilo od narodenia, jeho rodičia tu spoločne žili už v čase narodenia maloletého v októbri 2016 a odvtedy nepretržite do apríla 2019. V danom prípade bolo zadržiavanie maloletého na Slovensku dňa 18.04.2019 neoprávnené, pretože matka ku dňu 18.04.2019 mala a do dnešného dňa má spolu s otcom spoločnú rodičovskú zodpovednosť a ku dňu 18.04.2019 túto aktívne vykonávala, o dieťa sa osobne, každodenne starala, zabezpečovala jeho dochádzku do škôlku, navštevoval s ním v prípade potreby pediatra a podobne. V návrhu ďalej poukázala na najlepší záujem maloletého, ktorý by každý súd mal predovšetkým brať na zreteľ. V najlepšom záujme maloletého je nepochybne to, že aj napriek možnému rozpadu vzťahu, zostávajú obidvaja rodičia rodičmi maloletého a rodičovské vzťahy k dieťaťu treba zachovať, rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia, je predovšetkým rodičovskou zodpovednosťou napĺňať potreby dieťaťa aj po rozvode manželstva alebo rozchode rodičov, obnovenie komunikácie medzi rodičmi navzájom je nutné pre primeraný výkon rodičovskej role, ktorá rozchodom (rozvodom) neskončila, dieťa má právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov aj v prípade, ak prestanú spolu žiť, obaja rodičia majú povinnosť podieľať sa na výchove a starostlivosti o dieťa aj v prípade, že s ním nežijú v jednej domácnosti, dieťa má právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, dieťa má právo na rozvíjanie vzťahu s ďalšími blízkymi osobami a príbuznými zo strany obidvoch rodičov, z hľadiska uspokojovania potrieb dieťaťa je osobitne významná bezpodmienečná starostlivosť a výchova dieťaťa obidvomi rodičmi. V závere návrhu matka uviedla, že pre danú vec platí, že 1/ obidvaja rodičia maloletého dieťaťa boli v čase jeho zadržania na Slovensku nositeľmi opatrovníckeho práva, t. j. práv a povinností súvisiacich so starostlivosťou o maloleté deti, aj práva určiť miesto ich pobytu, a že toto 2/ právo v čase zadržiavania dieťaťa na Slovensku vykonávali spoločne alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu/zadržiavaniu a že 3/ posledný obvyklý pobyt dieťaťa bol bez pochyby v Nórsku, a že 4/ z tohto dôvodu maloleté dieťa je neoprávnene zadržiavané na území Slovenskej republiky. Matka k návrhu pripojila výpis z Centrálnej matriky Nórskeho kráľovstva zo dňa 03.04.2020, z ktorého vyplýva, že matka aj v Nórskom kráľovstve má status „usídlená“, s udeleným dočasným povolením na pobyt do 21.09.2020. Z pripojeného výpisu Centrálnej matriky Nórskeho kráľovstva zo dňa 03.04.2020 vyplýva, že maloletý W. X. má v Nórskom kráľovstve bežný pobyt s dátumom registrácie 10.10.2016 a s dátumom presťahovania na územie Slovenskej republiky dňom 19.04.2019. Zo žiadosti o vrátenie odvlečeného dieťaťa vypracovanej advokátskou kanceláriou ELDEN, Nórske kráľovstvo, datovanej dňom 03.04.2020, adresovanej Riaditeľstvu pre deti a mládež a rodinu, medzinárodné oddelenie Oslo vyplynulo, že cieľom tohto sprievodného listu je odôvodniť podanie žiadosti o vrátenie odvlečeného dieťaťa tesne pred vypršaním ročnej lehoty stanovenej Haagskou konferenciou. Dôvodom predloženia žiadosti tak tesne pred vypršaním lehoty je to, že matka bola mylne informovaná o podmienkach predloženia žiadosti o vrátenie odvlečeného dieťaťa. Zároveň správa uvádza, že matka má v Nórsku povolený pobyt na základe zlúčenia rodiny. Toto povolenie na pobyt je platné do októbra 2020. Po udalosti na Slovensku matka požiadala o povolenie na pobyt samostatne. Táto žiadosť bola odoslaná Riaditeľstvu pre prisťahovalectvo dňa 23.05.2019 a zatiaľ nebola spracovaná. Z pripojenej žiadosti o civilných aspektoch významných únosov vyplýva, že matka ju podala dňom 03.04.2020 a uviedla v nej,
že ovláda angličtinu; slovenčinu a nórčinu len ako začiatočník. Z pripojeného listu Obce G., Zdravotnícka služba pre deti a mládež vyplynulo, že pracovníčka zariadenia sa s matkou prvýkrát stretla hneď po narodení dieťaťa a následne na pravidelných poradniach do dovŕšenia 2 rokov. Matka chodila do 5. mesiaca na poradňu sama, potom chodil aj otec. Z vyjadrenia materskej škôlky maloletého v Nórsku vyplynulo, že matka bola v škôlke od začiatku školského roka v auguste 2018. Odovzdávala a privádzala maloletého každý deň, s výnimkou niekoľkých predpoludní/popoludní, podľa dochádzkového systému, ide o 4 razy, a to od začiatku do apríla. V doplnenom návrhu doručenom súdu dňa 24.04.2020 matka súdu oznámila, že maloletý je štátnym občanom Slovenskej republiky aj Kene.
2. Otec prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení datovanom dňa 30.04.2020 žiadal návrh matky zamietnuť. Ďalej uviedol, že nedošlo k neoprávnenému premiestneniu ani neoprávnenému zadržiavaniu maloletého na území Slovenskej republiky a nebolo porušené opatrovnícke právo matky k maloletému. Navrhol, aby bola v danej veci aplikovaná výnimka uvedená v čl. 13, písm. a), písm. b) Haagskeho dohovoru, a aby súd nenariadil návrat maloletého do Nórskeho kráľovstva. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že návrh matky je nedôvodný, založený na nepravdivých tvrdeniach. V prvom rade uviedol, že maloletý sa na území Slovenskej republiky nachádza na základe dohody ich ako rodičov. Maloletý bol na územie Slovenskej republiky premiestnený so súhlasom jeho matky, a teda nie je žiadny dôvod na jeho navrátenie do Nórskeho kráľovstva. Krajinou obvyklého pobytu maloletého je územie Slovenskej republiky. Maloletý sa od apríla roku 2019 zdržiava výlučne na území Slovenskej republiky, pričom tento stav nevznikol v dôsledku protiprávneho konania, ale ako dôsledok dohody ich ako rodičov natrvalo sa presťahovať a žiť na území Slovenskej republiky. Za týmto účelom prišli všetci traja na územie Slovenskej republiky ešte v apríli roku 2019. Dôrazne sa vyhradil voči tvrdeniam matky, že maloletého na územie Slovenskej republiky neoprávnene premiestnil, resp. ho neoprávnene zadržiava, čím mal fakticky pozbaviť matku výkonu opatrovníckych práv. Uvedené tvrdenia sú účelové a nepravdivé. Maloletý bol na územie Slovenskej republiky premiestnený so súhlasom matky na základe zámeru ich ako rodičov, ktorí odchodom z Nórskeho kráľovstva deklarovali ich vôľu natrvalo sa presťahovať a žiť na území Slovenskej republiky. Na základe toho došlo pred opustením Nórskeho kráľovstva a neskôr príchodom do Slovenskej republiky k dohode ich ako rodičov o zmene obvyklého pobytu maloletého W.. Maloletý W. teda nebol na územie Slovenskej republiky ani neoprávnene premiestnený, a ani tu nie je neoprávnene zadržiavaný. Manželstvo s manželkou uzavreli 07.10.2014 v Dánskom Kráľovstve a je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu MV SR - osobitná matrika Bratislava vo zväzku OM/XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX. Z ich manželstva pochádza maloletý, ktorý je slovenským štátnym občanom. Matka maloletého a jeho manželka je štátnou občiankou Kene, kde sa spolu aj zoznámili. Do Kene bol vyslaný ako humanitárny pracovník prostredníctvom Univerzity sv. Alžbety a pracoval na humanitárnych akciách. Pri meste Mombasa sa stretol a zoznámil s matkou maloletého, ktorá tam mala vlastný obchod, v ktorom pracovala. Za matkou maloletého do Kene cestoval aj potom, čo sa jeho humanitárna misia skončila. Ich stretnutia cca po ročnej známosti vyústili do takého vzájomného zblíženia, že sa rozhodli žiť spoločne. Začal jej vybavovať potrebné papiere - povolenia na vycestovanie a zotrvanie v Európe. V tom čase mal dočasnú prácu v Nórsku, kam za ním išla a po krátkom čase uzavreli manželstvo v Dánskom kráľovstve. Dôvod, pre ktorý uzavreli manželstvo v Dánsku bol ten, že nebolo potrebné predkladať a dokladovať rôzne povolenia, ktoré vyžadujú iné členské štáty EÚ. Mesto, v ktorom s manželkou uzavreli sobáš sa hovorovo nazýva aj európske Las Vegas. Následne sa s manželkou dohodli, že istý čas (dočasne) budú v Nórsku, kde mal v tom čase prácu, pričom ich pobyt v Nórsku mal byť len dočasný a nikdy nemienili žiť tam natrvalo. Jediným účelom dočasného pobytu a práce v Nórsku bolo zarobenie a našetrenie finančných prostriedkov, ktoré by im neskôr uľahčili začať život na Slovensku, kde sa mali v pláne natrvalo usadiť a žiť. Matka maloletého počas pobytu v Nórsku nepracovala, celá ťarcha zabezpečovania rodiny bola na ňom. Starostlivosť o maloletého zabezpečovali spoločne. Ich finančná situácia bola komplikovaná aj z dôvodu, že museli vyžiť z jedného príjmu a matka si nedokázala nájsť prácu. Uživiť v Nórskom kráľovstve z jedného príjmu 3 osoby, zaplatiť všetky účty (bývanie, strava, ošatenie a pod.) nebolo jednoduché. Ich nespokojnosť s finančným zabezpečením spôsobila, že už v roku 2018 začali vážne uvažovať o presťahovaní sa na Slovensko, kde by bola pre nich situácia výrazne lepšia po všetkých stránkach. Matka vyjadrila s presťahovaním na Slovensko súhlas. Koncom roka 2018, keď boli na Slovensku, si overovali a zisťovali možnosti ich zamestnania pre prípad, že by sa definitívne rozhodli z Nórskeho kráľovstva odísť. Jedným z presvedčivých faktorov pre ich rozhodnutie odísť z Nórska a prisťahovať sa na Slovensko bol napríklad prísľub zamestnania pre matku, ktorej bola ponúknutá práca v kuchyni v rekreačnom zariadení „X. u C.“. Matka mala záujem získať vodičské oprávnenie a za týmto účelom sa bola na Slovensku v autoškole informovať, kde jej po dohode ponúkli vodičský kurz na apríl 2019 po zabezpečení testov v anglickom jazyku. Na začiatku roka 2019
sa definitívne spoločne dohodli, že odchádzajú trvalo žiť na Slovensko, odkiaľ pochádza. V Nórskom kráľovstve boli obaja cudzincami, a ako už uviedol, nikdy nebolo ich úmyslom v Nórsku ostať bývať natrvalo. Nakoľko nemali v Nórskom kráľovstve príbuzných ani známych, sviatky zvykli tráviť s rodinou na Slovensku. Majú tu vybudované silné rodinné, sociálne väzby a zároveň vyriešenú aj otázku bývania, nakoľko je vlastníkom bytu v Námestove, ktorý im mal slúžiť na zabezpečenie bývania, čím mali bytovú otázku vyriešenú. Po vzájomnej dohode na začiatku apríla 2019 spoločne celá rodina (on, manželka a syn) pricestovali na Slovensko ešte pred veľkonočnými sviatkami. Za týmto účelom podnikli aj kroky, ktoré smerovali k trvalému opusteniu Nórska a návratu na Slovensko. Požiadal o skončenie pracovného pomeru, pričom jeho zamestnávateľ jeho žiadosť akceptoval, pracovný pomer bol ukončený ku dňu 31.03.2019. Zároveň požiadali o ukončenie nájmu v byte, v ktorom bývali. Nepochopiteľne pre neho vyznievajú tvrdenia matky v uvedenom návrhu, že o tom nevedela, pretože o všetkých krokoch matka vedela, nakoľko ich prijali spoločne. Odhlásenie maloletého z materskej škôlky mala zariadiť matka. Všetky záležitosti týkajúce sa materskej škôlky mala na starosti matka, keďže nepracovala a práve ona vodila maloletého do škôlky a poobede ho chodila vyzdvihovať. V podstate komunikácia s materskou škôlkou bola jej úloha, v konečnom dôsledku to uvádza vo svojom návrhu aj sama matka, že to bola práve ona, ktorá sa aktívne zúčastňovala spolupráce so škôlkou. Keďže sa dohodli, že maloletého zo škôlky odhlási, nemal žiadny dôvod preverovať, či maloletý bol zo škôlky skutočne odhlásený. S odstupom času si uvedomuje, že je možné, že matka maloletého zo škôlky neodhlásila úmyselne a vedome. Trvá na tom a zdôrazňuje, že rozhodnutie odísť z Nórskeho kráľovstva bolo ich spoločné, matka dala súhlas s premiestnením maloletého W. na územie SR, a to bol dôvod, pre ktorý spolu ako rodina na začiatku apríla 2019 na územie SR prišli. Má za to, že príchodom na územie SR s úmyslom trvalo tu žiť a bývať, sa zmenil aj obvyklý pobyt maloletého, k čomu došlo so súhlasom ich oboch ako rodičov, pričom následná svojvoľná a neopodstatnená zmena postoja matky týmto na veci nič nemení a obvyklý pobyt je na území SR. Za tohto stavu nemôže súhlasiť s tvrdením matky, že maloletý bol na územie SR neoprávnene premiestnený alebo je dokonca neoprávnene zadržiavaný. Ako rodičia mali dohodu na zmene obvyklého pobytu maloletého tým, že prišli na územie SR trvalo sa tu usadiť. O ich zámere svedčia aj kroky, ktoré podnikli pred odchodom na Slovensko z Nórska, ako aj hľadanie možností uplatnenia matky na trhu práce na Slovensku. Svojvoľná zmena postoja matky ex post, a jej v súčasnosti tvrdený údajný nesúhlas s premiestnením dieťaťa by súd mal vyhodnotiť s poukazom na všetky okolnosti ako neopodstatnený a naň neprihliadať. Matka maloletého cca týždeň po ich príchode na Slovensko dňa 18.04.2019 odišla, pričom mu neoznámila kam ide, kde sa bude zdržiavať. S matkou spolu nekomunikujú. Od toho času matka maloletého nenavštívila ani 1x, úplne pretrhla ich spoločné väzby. Svoje rozhodnutie nevysvetlila. Matka sa ani nepokúšala aspoň si dohodnúť stretnutie s maloletým. Po príchode na Slovensko matka začala „vymýšľať“, že by mohli ísť do inej krajiny EÚ. Považoval to za bezpredmetné najmä vzhľadom na to, že bolo ich spoločným rozhodnutím prísť na Slovensko natrvalo, zároveň na Slovensku mali obaja prísľub práce, mali zabezpečené bývanie, teda z nich odpadlo bremeno finančných ťažkostí a hľadania si práce. S matkou sa o tom rozprávali, pričom jej povedal, že ich rozhodnutím bolo prísť na Slovensko a ak odíde napriek ich dohode, bude to len jej rozhodnutie a bude musieť znášať jeho dôsledky, a to aj v tom smere, že za takéhoto stavu ich manželstvo úplne stratí svoj význam a konečným riešením bude rozvod. Návrh na rozvod manželstva podal až na konci roku 2019 dňa 19.12.2019, teda po takmer 8 mesiacoch, počas ktorých matka nepodávala o sebe informácie a nezaujímala sa o maloletého. K návrhu matky na návrat maloletého uvádzal, že neexistuje žiadny dôvod preto, aby bol maloletý vrátený na územie Nórskeho kráľovstva. Na území Slovenskej republiky sa maloletý nachádza po vzájomnej dohode ich ako rodičov. Matka s presťahovaním maloletého na územie Slovenskej republiky súhlasila a s maloletým na územie Slovenskej republiky pricestovali všetci traja spoločne. Premiestnenie maloletého na územie Slovenskej republiky prebehlo za súhlasne prejavenej vôle ich dvoch ako rodičov za účelom trvalého žitia na jej území, bez úmyslu vrátenia sa do Nórskeho kráľovstva. Za týchto okolností nie je dôvod ani domnievať sa, že by bol maloletý na územie Slovenskej republiky neoprávnene zadržiavaný. Ako uviedol, matka, maloletý a on pricestovali na územie SR spoločne, s jednoznačným a jasným úmyslom a zámerom spoločne na území Slovenskej republiky bývať a žiť, mal to byť ich trvalý domov. Dôvody, pre ktoré neskôr matka svojvoľne zmenila názor a sama sa rozhodla ich vzájomnú dohodu nerešpektovať mu nie sú známe. Náhla zmena postoja matky a jej odchod ho zarazil a šokoval. Zo správania matky, ktorá bez vysvetlenia opustila svoje dieťa a rok sa s ním nestretla, u neho dôvodne vzbudzuje obavu o duševný stav matky. Maloletý sa oprávnene nachádza na území Slovenskej republiky, maloletý je slovenský štátny občan. Rodinní príslušníci maloletého, ktorých maloletý pozná (s výnimkou matky a jej rodiny žijúcej v Keni), žijú výlučne na území Slovenskej republiky, dieťa rozumie slovenskému jazyku a má na Slovensku vytvorené silné sociálne a rodinné väzby, navštevuje materskú škôlku, má tu svojho detského lekára. Maloletý nadobudol obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky tým, že
bol na jej územie oprávnene premiestnený na základe dohody rodičov. Ďalším faktorom obvyklého pobytu na území Slovenskej republiky je aj samotné trvanie pobytu maloletého na území Slovenskej republiky. Maloletý je na území Slovenskej republiky po dobu viac ako jedného roka, a to bez prerušenia. Aj vzhľadom na vek dieťaťa, ktorý v čase jeho presťahovania na územie Slovenskej republiky mal 2,5 roka a v súčasnosti dovŕšil 3,5 roka svojho veku je zrejmé, že maloletý je s krajinou, v ktorej sa nachádza, zžitý, má tu príbuzných (starú mamu, súrodenca, sesternice, bratrancov, súrodencov otca a podobne), kamarátov, komunikuje výlučne v slovenskom jazyku. Všetky tieto faktory odôvodňujú záver, že obvyklým pobytom maloletého je územie Slovenskej republiky. Nakoľko sa matka s maloletým nestretla a nekomunikovala viac ako 1 rok, maloletý by matke nerozumel a nedokázal by s ňou komunikovať. V prípade nariadenia návratu a premiestnenia maloletého do Nórskeho kráľovstva by sa maloletý nedokázal s nikým dohodnúť. K obvyklému pobytu poukázal na judikatúru súdneho dvora, z ktorej vyplýva, že aj obvyklý pobyt dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter, a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu, štátnu príslušnosť a presťahovanie rodiny do tohto štátu, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte (C-523/07, bod 37-39). Pri posudzovaní obvyklého pobytu je potrebné zobrať do úvahy aj vek dieťaťa, nakoľko iné faktory sa zohľadňujú v prípade dojčaťa, ako v prípade dieťaťa v školskom veku alebo v prípade neplnoletého, ktorý ukončil svoje štúdium (C-497/10, bod 52-53). V danej veci sa jedná o 3,5 ročné dieťa, ktoré má na Slovensku kompletnú rodinu. Na inom území členského štátu EÚ nemá maloletý žiadneho príbuzného. Maloletý rozumie len slovenskému jazyku, na Slovensku má kamarátov, s ktorými nadväzoval a udržiaval kontakt aj počas ich častých návštev a pobytu na Slovensku predtým, ako sa tu natrvalo presťahovali. Je nepochybne v najlepšom záujme maloletého, aby maloletý ostal na území Slovenskej republiky. Tým, že spoločne s matkou maloletého ako jeho rodičia prejavili zámer natrvalo sa presťahovať na Slovensko (o čom svedčia ich kroky vykonané pred odchodom z Nórska), vytvoriť z neho svoj domov, je nepochybne obvyklým pobytom maloletého Slovenská republika a z uvedeného dôvodu nemôže s tvrdeniami matky v návrhu súhlasiť. Mimo iného poukázal na to, že matka je v súčasnosti na území EÚ na základe rozhodnutia, povolenia na pobyt o zlúčení rodiny na obmedzený čas. V čase kedy ako matka tvrdí v návrhu musela odísť z územia Slovenskej republiky dňa 18.04.2019, lebo sa bála, že bude vyhostená neobstojí, pretože matka mala riadne povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky udelený cudzineckou políciou v SR od 07.10.2014 do 30.05.2020. Tvrdenie matky, že dňa 18.04.2019 odišla z územia Slovenskej republiky, lebo sa obávala vyhostenia, je preto účelové. Napriek skutočnosti, že maloletý bol na územie SR premiestnený na základe dohody rodičov, a teda sú dané okolnosti podľa čl. 13, resp. čl. 20 Haagskeho dohovoru, teda výnimky z povinnosti nariadiť návrat. Dohodu však matka neguje. Z opatrnosti uvádzal, že Haagsky dohovor by nemal byť aplikovateľný, nariadený automaticky alebo mechanicky, ale navrhuje, aby súd v predmetnej veci posúdil najlepší záujem maloletého. Podľa ustálenej súdnej praxe majú príslušné orgány konať na základe úplného preskúmania celkovej rodinnej situácie a faktorov materiálnej, emocionálnej, zdravotnej, psychologickej a podobnej povahy. V návratovom konaní sa teda vyžaduje preskúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa v širšom kontexte. Matka podala návrh na návrat dňa 17.04.2020, teda predposledný deň uplynutia lehoty 1 roka s poukazom na ustanovenie čl. 12 ods. 1 Haagskeho dohovoru. Matka nepodala návrh na návrat dieťaťa bezprostredne potom, čo si „domyslela“, že maloletý je na území Slovenskej republiky neoprávnene zadržiavaný, čo len potvrdzuje a svedčí o vážnych pochybnostiach tvrdení matky o neoprávnenosti zadržiavania maloletého. Naviac, matka s maloletým nekomunikovala počas celej doby, o ktorej tvrdí, že by mal byť neoprávnene zadržiavaný na území Slovenskej republiky, matka sa nepokúsila s maloletým ani len stretnúť, pritom jej v tom nebránila žiadna prekážka. Matka si po roku spomenula, že má syna. Poukázal tiež na prax využívanú v návratových konaniach, kedy je vyslovene žiaduce, aby rodič, ktorý sa dozvie o neoprávnenom premiestnení alebo zadržiavaní maloletého dieťaťa konal bezprostredne hneď potom, čo sa o tom dozvie. Maloletý je plne zžitý s prostredím, v ktorom žije, v obklopení rodinných príslušníkov, kamarátov a jeho návrat do Nórskeho kráľovstva by mu nepochybne spôsobil vážnu ujmu. Maloletý neovláda okrem slovenského jazyka žiadny iný cudzí jazyk. V Nórskom kráľovstve by preto nikomu nerozumel, dokonca ani vlastnej matke. Maloletý nadviazal počas viac ako roka na území Slovenskej republiky také sociálne, citové väzby, ktoré by sa pretrhli, a bol by nariadený návrat maloletého do Nórskeho kráľovstva, spôsobilo by to u neho nenapraviteľnú ujmu a priviedlo do neznesiteľnej situácie. Nariadenie návratu maloletého do Nórskeho kráľovstva by rozhodne nebolo v jeho najlepšom záujme. Okrem toho nie sú známe žiadne informácie, kde matka žije, či má zabezpečené
materiálne podmienky pre starostlivosť o maloletého, ako a či by vôbec dokázala matka zabezpečovať starostlivosť o maloletého. Matka má obmedzené povolenie na pobyt a nie je vylúčené, že by matka v prípade nariadenia návratu maloletého spolu s maloletým opustila územie EÚ a odišla by do Kene, čím by mu znemožnila výkon opatrovníckych práv. Nie sú známe sociálne pomery matky, či matka pracuje, či dosahuje príjem, z ktorého by dokázala uživiť seba a maloletého. Za podstatné pokladá aj to, že v Nórskom kráľovstve nemá maloletý žiadnych príbuzných, nikoho tam nepozná, nemá tam vytvorené sociálne ani rodinné väzby. Je presvedčený, že v prípade nariadenia návratu maloletého do Nórskeho kráľovstva by skutočne mohlo dôjsť u maloletého k nebezpečenstvu vzniku vážnej, nenapraviteľnej ujmy po stránke materiálnej, emocionálnej, psychologickej a podobne. Otec k návrhu pripojil správu o maloletom vypracovanú materskou škôlkou datovanú dňom 29.04.2020, z ktorej vyplynulo, že maloletý do materskej škôlky nastúpil v septembri. Maloletý nemá problém pri nadväzovaní kontaktu so svojimi rovesníkmi, dobre komunikuje v slovenskom jazyku. Veľmi rýchlo si našiel svojho kamaráta, čo je na deti v jeho veku skôr ojedinelé. Z pripojeného potvrdenia pediatra maloletého datovaného dňom 27.04.2020 vyplynulo, že maloletý absolvuje preventívne prehliadky a očkovania v sprievode otca. Z pripojeného potvrdenia Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva datovaného dňom 28.04.2020 vyplynulo, že maloletý nie je v ich poradni registrovaný. V prípade maloletého sa jednalo len o poskytnutie jednorazového poradenstva na žiadosť otca, kedy otec spolu s maloletým prišli v mesiaci november 2019 neohlásene do poradne spýtať sa, čo môže robiť, keďže W. matka od nich odišla, s dieťaťom sa nekontaktuje, pričom on ako otec má obavu, ako situáciu vo vzťahu k maloletému zvládnuť. Maloletý počas jednorazovej návštevy v ich zariadení bol veľmi bojazlivý, naviazaný na otca. V prvom kontakte s nimi nechcel spolupracovať. Otec bol celý čas prítomný v miestnosti spolu s maloletým. Poradenstvo poskytla psychologička ich zariadenia Mgr. M. D., s ktorou maloletý komunikoval primerane svojmu veku bez ťažkostí v slovenskom jazyku. Z pripojenej pracovnej zmluvy datovanej dňom 29.08.2016 vyplýva, že otec sa zamestnal ako pomocný pracovník na stavbe od 01.10.2016. Z pripojeného potvrdenia U.. C. B. - F. J., datovaného dňom 28.04.2020 vyplynulo, že matka mala prísľub nastúpiť do pracovného pomeru na X. u C. od mája, júna 2019, pozícia - pomocná kuchárka. O túto pozíciu sa matka informovala už v októbri 2018, nakoľko mali v ich reštaurácii rodinnú oslavu. Z pripojeného potvrdenia J. P. - W., datovaného dňom 27.04.2020 vyplýva, že matka sa informovala na vodičský preukaz do ich autoškoly v Námestove približne v októbri 2018, ale nakoľko nemali k dispozícii testy a cestný poriadok v anglickom jazyku, ktoré dodatočne objednali, kurz sa posunul na apríl 2019. Z potvrdenia obchodnej spoločnosti M.S. G. s.r.o. vyplynulo, že dňa 29.09.2018 sa bol v ich firme informovať otec maloletého s manželkou, či by bola možnosť zamestnať jeho manželku v ich keramickej výrobni, kde si matka bola aj osobne pozrieť priamo vo výrobe, akú prácu by mala vykonávať. Dohodli sa, že matka nastúpi v priebehu mája 2019. Z potvrdenia obchodnej spoločnosti U - A., spol. s r.o. vyplynulo, že otec maloletého u nich nastúpil do pracovného pomeru k 01.10.2019. Otec mal u nich pracovať už od 01.06.2019 po predošlej dohode, ktorú riešili v októbri 2018. Z pripojeného výpisu z katastra nehnuteľností vyplýva, že otec je podielovým spoluvlastníkom v spoluvlastníckom podieli 1/8 nebytového priestoru nadobudnutého na základe povoleného vkladu dňa 03.11.2017.
3. Matka prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení doručenom súdu dňa 11.06.2020 poprela, že keď s maloletým pricestovali v apríli 2019 na Slovensko, bolo to s úmyslom žiť tu natrvalo. Išlo výlučne o návštevu príbuzných počas veľkonočných sviatkov. V tejto súvislosti poukázala na screenshoty mobilného telefónu z 18.04.2019, ktoré poslala priateľke (u ktorej hľadala pomoc), na ktorých sú fotky návrhu na rozvod manželstva predložený otcom jej. Zo screenshotov je zrejmé, že fotografie strán návrhu pochádzajú z 18.04.2019, teda z obdobia, kedy sa podľa tvrdení otca mali rodičia spoločne rozhodnúť pre život na Slovensku. Otec mal však už v tom čase spísaný návrh na rozvod, ktorý jej ukázal s tým, že podaním návrhu na rozvod jej zanikne povolenie na pobyt. Matka mala reálnu obavu, že bude deportovaná do Kene (pre podanie návrhu na rozvod manželstva), a tým odtrhnutá od maloletého. Preto sa vrátila do Nórska, kde mala zázemie. Je teda zrejmé, že otec a matka neboli na spoločnom živote na Slovensku dohodnutí (otec bol už v tom čase rozhodnutý spoločný život s matkou ukončiť). Otec tak vo všetkých svojich podaniach nepravdivo informoval súdy (aj tunajší súd, aj Okresný súd v Námestove v konaní o nariadení neodkladného opatrenia spis. zn.: 3P/20/2019), že nevie, prečo matka dňa 19.04.2019 opustila Slovensko. Rovnako poukázal na konštatovanie Okresného súdu Námestovo v uznesení 3P/20/2019 zo dňa 20.01.2020 (bod 9. odôvodnenia), kde sa uvádza, že maloletý má iba jeden pas, ktorý má v držbe otec maloletého. Nemala tak možnosť odcestovať zo Slovenska 19.04.2019 so synom - otec jej v tom zabránil nielen tým, že so synom odišiel na neznáme miesto, ale aj tým, že zadržiaval u seba pas maloletého. Rovnako nie je pravda, že by otec nevedel, kam matka 19.04.2019 odišla; z SMS komunikácie je zrejmé, že si písali o návrate do Nórska (čo otec odmietal). Z uvedeného
tak vyplýva, že matka neodišla od syna dobrovoľne, ani ho dobrovoľne nenechala v starostlivosti otca na Slovensku. Tiež matka poprela, že v Nórsku podnikla kroky na ukončenie pobytu, resp. že by vedela, že otec takéto kroky podniká. O ukončení nájmu v Nórsku sa dozvedela tak, že prenajímateľ jej 20.04.2019 oznámil, že sa má do konca mesiaca odsťahovať a následne našla byt, ktorý v tom čase užívala, na nórskej stránke ponúkajúcej prenájmy bytov (názov stránky je Finn). K pripojenému čestnému prehláseniu otcom, pána Ing. C. B. uviedla, že nie je pravda, že by sa u neho uchádzala o prácu ani to, že by ju už mala prisľúbenú. Ing. B. je rodinným priateľom otca, podľa jej informácií, otcova matka (stará matka maloletého) u neho aj nejaký čas pracovala. K vyjadreniu triednej učiteľky maloletého v materskej škôlke uviedla, že skutočnosť, že maloletý sa adaptoval v slovenskej škôlke neznamená, že zadržiavanie maloletého na Slovensku sa stalo oprávneným. Otec bez jej súhlasu zadržiava maloletého na Slovensku, bez jej súhlasu ho zapísal do škôlky a na základe nepravdivých informácií dosiahol dočasné zverenie maloletého do svojej starostlivosti. Z pripojeného screenshotu s fotografiami návrhu na rozvod vyplýva, že uvedený návrh nie je datovaný, nie je podpísaný navrhovateľom.
4. V doplňujúcom vyjadrení matka prostredníctvom právneho zástupcu datovaného dňa 22.06.2020 poprela, že by žiadala o zamestnanie v spoločnosti M.S. G. s.r.o. a ani nežiadala otca, aby jej zamestnanie v tejto spoločnosti zabezpečil. Jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti je brat otca pán A. X., teda jeho blízka osoba. Skutočnosť, že otec sa zamestnal od 01.06.2019 nie je dôkazom o tom, že by obaja s matkou boli dohodnutí, že sa presťahujú na Slovensko. K ich vzťahu ako rodičov predtým, než otec neoprávnene zadržiaval na Slovensku maloletého uviedla, že prišli na Slovensko 14. apríla 2019 (všetko bolo zavreté kvôli veľkonočným sviatkom). Následne 16. apríla 2019 otec odišiel na celý deň z domu, vrátil sa večer s nejakými papiermi, ktoré ukázal svojej matke, avšak mne ich ukázať odmietol. Začala sa cítiť nepríjemne, najmä keď počas návštevy rodinného priateľa rodiny otca, otec s ním vyšiel von a rozprávali sa tak, aby ich hovor nepočula. V ten istý večer zistila, že nemá k dispozícii ich pasy a jej kreditnú kartu. Po dopytovaní otca jej otec vydal jej pas a jej kartu, pas maloletého jej však odmietol vydať. Otec jej oznámil, že pas maloletého je „zablokovaný“, takže maloletý nemôže opustiť územie Slovenskej republiky. Na to jej otec oznámil, že má zabudnúť na Nórsko, a že on s maloletým ostávajú na Slovensku. Začala sa veľmi báť, že otec urobil nejaké kroky k jej deportácii do Kene. V danú noc našla pri hľadaní synovho pasu návrh na rozvod manželstva. Zobudila svoju svokru (otcovu matku) a spýtala sa jej, či o tom niečo vie. Potvrdila jej, že pracuje na jej deportácii do Kene, a že bude musieť odísť bez syna. Do tohto ich rozhovoru prišiel otec maloletého, ktorý jej povedal, že po veľkonočných sviatkoch ju bude kontaktovať jeho právnik. Veľmi sa bála, že sa otcove vyhrážky o jej deportácii a najmä o oddelení od syna naplnia. Snažila sa zavolať svojej rodine do Kene, čo sa jej nedarilo (neskôr zistila, že otec zrušil jej paušál). Podarilo sa jej cez email skontaktovať iba s manažérkou škôlky v Nórsku, kam chodil maloletý. Celý nasledujúci deň bola vo veľkom strese. Celý deň strávila s maloletým v dome otcovej matky. Keď chcela syna večer uložiť, otec ho odniesol preč s pomocou svojej dcéry. Písala mu, kde sú, ale on jej iba odpísal, že ráno prídu. Celú noc sa veľmi bála, lebo zistila, že otec vzal všetky veci maloletého. Ráno sa síce vrátil, ale odmietol jej vydať syna. V panike sa rozhodla odcestovať do Nórska, kde mala kontakty a kde sa snažila vyhľadať pomoc. V Nórsku zistila, že musí do pár týždňov opustiť byt, lebo otec bez toho, aby ju informoval, ukončil nájom. Je si istá, že otec vedel, kde sa nachádza, pretože 3 dni po jej príchode do Nórska si pred dverami bytu našla svoju batožinu vrátane kníh, ktoré mala požičané z knižnice z Nórska a priviezla si ich na Slovensko na čítanie počas dovolenky. Od prvého dňa jej návratu do Nórska sa snažila denne kontaktovať otca a maloletého. Poprela, že by maloletého opustila a nemala o neho záujem. Stále sa však bála otcových vyhrážok o tom, že ju nechá deportovať do Kene, preto sa bála vstúpiť na územie Slovenska a zdržiavala sa v Nórsku, kde mala v tom čase podanú žiadosť o trvalý pobyt (dovtedy sa jej povolenie na pobyt viazalo na jej manželstvo s otcom; išlo o pobyt na základe zlúčenia rodiny), a kde následne povolenie na pobyt aj získala. K svojmu zamestnaniu uviedla, že od júna 2019 je zamestnaná na plný pracovný pomer v kaviarni ako šéfkuchárka (s výnimkou aktuálneho obdobia súvisiaceho s COVID-19, kedy nepracuje kvôli opatreniam). Potvrdila, že po narodení maloletého chodili na Slovensko, vždy však iba na návštevy. Boli tu cca 6x za celé obdobie s tým, že 1x cestoval otec s maloletým sám, lebo nechcela prísť o zamestnanie, ktoré získala. K vyjadreniu pripojila SMS správu zaslanú otcom dňa 24.04.2019, kde jej píše, že prišiel na Slovensko na prázdniny, ale ona odišla potom, ako jej ukázal rozvodové papiere.
5. Matka na pojednávaní vo výsluchoch uviedla, že s manželom sa zoznámili okolo roku 2012 - 2013, presne si nepamätá. Zoznámili sa v Mombase, kde bola manžela vyzdvihnúť pri trajekte a vtedy sa prvýkrát stretli. S manželom začali spolu žiť v roku 2013, keď prišla do Nórska, predtým 2 týždne bola na Slovensku a potom odtiaľ išli do Nórska. Nemohli uzavrieť manželstvo v SR, nemali nijaké doklady,
preto išli do Dánska. Po svadbe v Dánsku išla do Kene a potom späť na Slovensko na 2 týždne a potom do Nórska, kde už spolu žili. Po zoznámení s manželom sa dohodli, že budú žiť v Nórsku. Mali možnosť žiť buď v Nórsku, alebo v Keni, ale manžel nechcel mať vzťah na diaľku. Rozhodli sa pre Nórsko. Pre Nórsko sa rozhodol manžel, pretože tam mal prácu. Prácu predtým v Nórsku mal už 3 roky, pracoval v hoteli a v rybárskej spoločnosti. Manžel v čase, keď spolu prišli do Nórska, mal pracovnú zmluvu, ale v tom čase, keď prišli zo Slovenska do Nórska, bol PN. Počas PN prišiel o prácu. Manžel v čase, keď prišli do Nórska, mal kontrakt. Preto, aby mali nejaké peniaze, pracovali bez zmluvy. Natrvalo do Nórska prišla v máji alebo v júni 2015. Od zoznámenia sa s manželom do mája 2015 v Nórsku nebola. Pred príchodom do Nórska žila v Keni, 2 týždne v SR, potom v Nórsku. S manželom uzavreli manželstvo 07.10.2014. Po uzavretí manželstva išla späť do Kene, následne v marci prišla na Slovensko kvôli papierovačkám, a presunuli sa do Nórska. Na Slovensku neostali, pretože manžel mal v Nórsku prácu a vravel, že tam musí ísť. Ona chcela žiť so svojím manželom a bolo jej jedno, či budú žiť na Slovensku, alebo v Nórsku, chcela, aby žili spolu. Keď prišli do Nórska, bývali v byte spolu s manželovým priateľom A.. Manžel mal uzavretú nájomnú zmluvu, nevedela uviesť, kedy ju uzavrel. Nebývali v tomto byte dlho, bývali, kým A. nevypršala zmluva. Potom sa na mesiac presťahovali do mesta Lillestrom, kde bývali v byte a následne sa presťahovali do dediny, kde býva aj teraz, ide o dedinu s názvom E.. V E. žije od konca roka 2015 alebo od roku 2016, presne si nepamätala. Po príchode do Nórska nemala zabezpečenú prácu, mala ju zabezpečenú neskôr. Začala pracovať v Nórsku v septembri 2015 v kuchyni ako kuchárka v Osle, pracovala 1 mesiac, zmluvu mala na 6 mesiacov. V Nórsku požiadala o povolenie na pobyt dňa 06.10.2015. Povolenie bolo vydané za účelom zlúčenia rodiny. Povolenie bolo vydané do 21.09.2020. Podala si v roku 2019 potom, ako prišla sama do Nórska, samostatné povolenie na pobyt. O jej žiadosti o povolenie na pobyt bolo v Nórsku rozhodnuté niekedy v júni, v júli 2020. Jej žiadosť o udelenie pobytu bola zamietnutá kvôli tomu, že po príchode do EÚ podala najskôr žiadosť o pobyt v SR a potom v Nórsku. UDI jej povedalo, že musí najskôr urobiť kroky v SR. Prvýkrát po príchode do EÚ požiadala o povolenie na pobyt v Nórsku v apríli 2019. Požiadala v Európe o povolenie na pobyt na Slovensku a v Nórsku. V Nórsku požiadala o pobyt po príchode zo Slovenska. V Nórsku sa zdržiava na základe povolenia na prácu. Na Slovensko prišli 12. alebo 13. apríla 2019, pricestovali autom. Do auta si zobrala oblečenie na 2 týždne, manžel zobral veľa vecí, ona ich nekontrolovala. Maloletému zobrali oblečenie na 2 týždne. Na Slovensko prišli, ako roky predtým, na veľkonočné sviatky na 2 týždne. Odchádzať mali 19.04.2019 autom, ale vrátila sa len ona lietadlom. Za trvania manželstva riešili otázku bývania, v novembri 2018 požiadali o hypotéku, aby dostali dom. S manželom neriešili zmenu bydliska, plánovali žiť v Nórsku. Pred odchodom na Slovensko mali v Nórsku prenajatý byt. Pri odchode na Slovensko z bytu nezobrali veci, len odišli. Otec pred odchodom na Slovensko nerozprával o nespokojnosti, nehovoril o vôli zmeniť bydlisko. Nerozprávali sa o zmene bydliska, presťahovaní. V roku 2018, keď maloletý chodil do materskej škôlky, požiadali o hypotéku, takže plánovali žiť v Nórsku. O hypotéku požiadali spoločne, ale hypotéka im nebola poskytnutá, lebo nemala žiadny príjem. Prvýkrát videla návrh na rozvod 17. alebo 18.04.2019. Našla žiadosť v aute manžela, lebo manžel sa správal podozrivo, takže sa bola pozrieť. O rozvode sa nerozprávali. Manžel jej návrh na rozvod manželstva neukázal, našla ho v aute. Návrh na rozvod potom, hneď ako ho našla, ukázala manželovi a jeho matke. V byte, v ktorom bývali pred odchodom na Slovensko, mali uzavretú nájomnú zmluvu. Nájomná zmluva bola uzavretá s ňou aj s manželom. Nájomná zmluva bola na dobu určitú na 2 roky, s možnosťou predlžovania. Na zrušenie nájomnej zmluvy nebol potrebný jej súhlas. Zo Slovenska odišla 19.04.2019 o 11.00 h. Odišla z Námestova taxíkom do Krakova, a z Krakova išla lietadlom do Nórska. Vtedy nemala peniaze, pomohol jej rodinný priateľ Ján D.. Jej odchodu do Nórska predchádzalo to, že manžel utiekol s maloletým cez noc okolo 22.00 h. To zistila, keď išla na toaletu pár minút pred 22.00 h, a keď sa vrátila z toalety, tak už tam neboli. Manželovi hneď napísala, odpísal, že išli na prázdniny. Hneď ako zistila, že manžel zobral maloletého, napísala to do materskej škôlky maloletého v Nórsku mailom dňa 18.04.2019 o 4.52 h. Následne jej v ten deň z materskej škôlky volali a potom zavolali políciu. Po príchode do Nórska, kontaktovala imigračný úrad v Nórsku, Nórsku ambasádu na Slovensku, a tiež políciu v Nórsku. Takýto postup je v Nórsku. Po návrate do Nórska najskôr návrat dieťaťa riešila prostredníctvom polície, detského oddelenia, právnika. Bol jej pridelený právnik bezplatne, keďže sa zamestnala, nárok na bezplatnú právnu pomoc jej skončil v októbri 2020. Právnik jej nebol pridelený rozhodnutím, len jej bol pridelený. Ako sa to povie v anglickom jazyku, nevedela uviesť, v nórčine v podstate dostala informáciu do mailu, že má nárok na právnika. Do Nórska prišla 19.04.2021, kontaktovala políciu, detské oddelenie, úrad, ktorý rieši deti, a ktorý jej 23.04.2021 dal termín. Dňa 24.04.2019 prvýkrát podala na polícii návrh na navrátenie maloletého. Vtedy dostala správu od svojho právnika, aby sa stretli a prebrali vec prvýkrát. Prvýkrát mailom s právnikom preberali návrat 01.05.2019. V Nórsku neprebieha ohľadne maloletého konanie, pretože sa čaká na vyjadrenie slovenského súdu. Od apríla 2019 nepodala návrh na nórsky súd, pretože jej bolo zo strany
právnika povedané, že musí mať najskôr vyjadrenie o jej samostatnom pobyte. Nevie o tom, že by na návrh otca prebiehalo v Nórsku konanie ohľadom maloletého. Ona má štátne občianstvo Kene, iné štátne občianstvo nemá. Otec má štátne občianstvo SR, iné štátne občianstvo nemá. Maloletý má štátne občianstvo SR a Kene. Myslí si, že slovenské štátne občianstvo má maloletý od narodenia, lebo veci vybavoval otec. O tom, že má maloletý kenské štátne občianstvo nevedela, dozvedela sa to teraz, keď vybavovala veci. Maloletý je zaradený v Nórsku do zdravotného sociálneho systému od narodenia, nebol z neho vyradený. Myslí si, že maloletý má trvalé bydlisko v Nórsku. Myslí si, že mu nebolo zrušené. Okrem materskej škôlky, maloletý v Nórsku navštevoval plávanie, otvorenú materskú škôlku pri komunite, nebolo to organizované prostredníctvom materskej škôlky, bolo to v komunitnom centre pre matky a deti. Tam s maloletým chodili 2 - 3x do týždňa od 4 mesiacov do roka až 2 rokov. Okrem toho s maloletým chodili každý deň na ihrisko. S maloletým chodili maľovať, stretávala sa s kamarátkami s deťmi, kde sa spolu hrali. S kamarátkami s deťmi sa stretávala s tromi, a to dvomi z Thajska a jednou z Filipín v centre, ale aj u nich doma. V jej domácnosti sa rozprávalo anglickým jazykom, iný jazyk sa používal slovenský, pretože svokra nevedela po anglicky. Otec v domácnosti s maloletým rozprával anglicky a slovensky, ona anglicky. Maloletý pred odchodom z Nórska používal anglický jazyk, ktorým hovoril s ňou a slovenský jazyk, ktorým hovoril s otcom, ovládal nórsky jazyk, ktorý sa učil v materskej škôlke. Pred odchodom z Nórska na maloletého poberali rodinné prídavky v sume 919 nórskych korún, ktoré by poberali do 18. roku veku maloletého. Od apríla 2019 ich nepoberá, lebo maloletý nie je v krajine. Maloletý v inom sociálnom, zdravotnom systéme v inej krajine prihlásený nie je. Ona je v Nórsku zaradená do sociálneho, zdravotného systému, v Nórsku má doktorku, ktorá je rovnako doktorkou maloletého. Do sociálneho systému je zaradená ako zamestnanec. Po narodení maloletého chodili na Slovensko na návštevy na 2 týždne 2 - 3 x do roka. Novoročné, veľkonočné, vianočné sviatky od narodenia maloletého trávili na území Slovenskej republiky okrem roku 2017, kedy na Vianoce boli v Nórsku. V tom roku nemohla cestovať, lebo mala prácu. Otec s maloletým odišli na Slovensko, pokazilo sa im auto, vrátili sa do Nórska. Jedenkrát boli v Keni, v decembri 2017 na návšteve. Ona tam bola s maloletým mesiac, manžel prišiel po 2 týždňoch. Mala povolený pobyt na Slovensku. Keď prvýkrát prišla na Slovensko, dňa 20.05.2015 oň požiadala, pretože sa chystala vydávať na Slovensku a požiadala o pobyt. V máji 2020 jej pobyt vypršal, požiadala o obnovenie pobytu v roku 2020, výsledok vyjadrenia bol záporný, pretože nemohla dať manželove bydlisko, manžel dal sťažnosť. Maloletý mal v Nórsku, keď mal narodeniny, každý krát oslavu, zúčastňovali sa jej jej kamaráti a sused B. O. s dcérou. Návšteva materskej škôlky v Nórsku je povinná od 1 roka do 5 rokov. Maloletý má držanú materskú škôlku v Nórsku. Maloletý je pokrstený, krst bol, myslí si, že v decembri 2016 v Slovenskej republike. Krstných rodičov vyberal otec maloletého, všetko robil otec maloletého. Krstnými rodičmi maloletého sú otcoví priatelia. Ona sa s nimi zoznámila, keď sa rozprávali o krste. Od jej odchodu zo Slovenska sa domáhala kontaktu s maloletým cez Messenger, veľmi často, 3 - 4x do týždňa, domáhala sa telefonického kontaktu. Prvýkrát jej bol telefonický kontakt umožnený 10.10.2020, a to na základe rozhodnutia súdu. Toho času býva sama v 2-izbovom byte, má uzavretú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Od júna 2021 je zamestnaná, má uzavretú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú.
6. Otec na pojednávaní vo výsluchoch uviedol, že v rokoch 2010-2020 pracoval ako humanitárny pracovník v Keni. Spoločne s matkou začali žiť v roku 2013 v Slovenskej republike. Matka na Slovensko vtedy prišla na 5 týždňov. Boli dohodnutí, že bude sobáš, ale nemala všetky potrebné doklady, preto mu priateľ poradil sobáš v Dánsku. Po 5 týždňoch matka musela odísť do Kene, pretože dlhšie víza nemala, mala víza na 5 týždňov. Potom v apríli 2014 sa vrátila na Slovensko, lebo on bol na Slovensku, nemal prácu, práca v rybárskej fabrike v Nórsku mu skončila. Na Slovensku boli 2 týždne, neboli dohodnutí na dobe. Potom išiel do Nórska, matka išla za ním do Nórska, lebo boli zosobášení. Išli s tým, že si nájdu nejakú prácu, stabilitu. Horšie by bolo, keby išiel sám. Keď prišli do Nórska, nemal zabezpečené bývanie, prácu, bol dohodnutý s kamarátom A., že môžu u neho zostať v podnájme, kým si niečo nájdu. Do Nórska išli na 1 - 2 mesiace, kým si nájdu nejakú prácu. Išli tam s úmyslom, že tam budú 2 - 3 roky, zarobiť peniaze a vrátiť sa na Slovensko. V Nórsku zotrvali 3 mesiace, potom išli na Slovensko. Zo Slovenska išli na dovolenku do Grécka a potom sa vrátili do Nórska s tým, že si nájdu nejakú prácu. Na Vianoce 2014 prišli na Slovensko. Keď boli v Nórsku 2 - 3 mesiace, nenašiel si prácu, matka nemala prácu, pokúšali sa nájsť prácu. V roku 2014 osobné veci v Nórsku mal pobalené v 2 kufroch a matka mala 1 kufor, to bolo všetko, čo mala. Na Slovensku na Vianoce 2014 boli z dôvodu, že mali tu zázemie, mal tu dohodnutú prácu ako horský záchranár na Kubínskej holi, kde má uzavretú zmluvu so záchrannou stanicou od roku 2014. Taktiež na Slovensku boli z dôvodu, že tu má celú rodinu a dcéru z prvého manželstva. Na Vianoce 2014 na Slovensku boli 3 týždne a išli zase do Nórska nájsť si prácu. V Nórsku boli do Veľkej noci, čiže zhruba 2,5 mesiaca. Keď išli do Nórska, nemali zabezpečenú prácu, bývanie.
Na Slovensku počas veľkonočných sviatkov roku 2015 sa zdržiavali 2 - 3 týždne. Matka požiadala o povolenie na pobyt na Slovensku, boli upozornení, že musí byť 50 % času v Slovenskej republike, aby mala pobyt v Slovenskej republike. V tom čase mala udelený pobyt. Po veľkonočnom období išli do Nórska „na blink“ na 2 - 3 mesiace, či im vyjde práca. Jemu sa podarilo nájsť prácu od roku 2014 asi 3,5 roka, čo je do konca apríla 2019. Nájomnú zmluvu uzatváral on, matka nie, lebo nemala udelený pobyt. Matka mala udelený pobyt len za účelom zlúčenia rodiny. V Nórsku to funguje tak, že pokiaľ nemáte prácu, čo matka nemala, nemáte bankový účet, telefónne číslo, nemôžte uzavrieť nájomnú zmluvu. V Nórsku po decembri 2015 pracoval v tej istej firme s tým, že druhýkrát s ním bola uzavretá pracovná zmluva na dobu určitú a tretíkrát na dobu neurčitú. Nájomnú zmluvu s pánom Danilom O. mal prvýkrát uzavretú na 2 roky s tým, že nechajú to potom otvorené, budú vidieť, či sa im podarí nájsť prácu. Riešili to potom dodatkom k nájomnej zmluve. Dodatok nájomnej zmluvy bol na 1 rok. Matka si za 3 roky nenašla prácu, tak v septembri 2018 sa rozprával s pánom B. O., že bude musieť odísť na Slovensko. Matka pri týchto rozhovoroch bola, on väčšinou rozprával s pánom O. a matka s jeho manželkou. Maloletý sa narodil v Nórsku, štátne občianstvo má slovenské, nevie o tom, že by mal iné štátne občianstvo. Matka má štátne občianstvo Kene, nemyslí si, že má iné. On má štátne občianstvo Slovenskej republiky. Maloletý bol v Nórsku zaradený do sociálneho systému, myslí si, že automaticky, keď sa narodil. On všetko riešil cez ambasádu, a to rodný list maloletého slovenský a slovenský pas. Myslí si, že maloletý bol zaradený v Nórsku do zdravotného systému, mal prideleného v Nórsku lekára, u špecialistu nebol vedený. Do apríla 2019 asi nebol vedený na Slovensku v sociálnom, zdravotnom systéme. V Nórsku mal maloletý prechodný pobyt na základe toho, že on pracoval. Na Slovensku bol maloletý prihlásený na trvalý pobyt, narodil sa 10.10.2016 a na Vianoce, keď boli na Slovensku v decembri 2016, ho prihlásil na trvalý pobyt. Prihlásiť maloletého na trvalý pobyt bol na mestskom úrade on, myslí si, že bola tam aj matka. Matka mu ústne dala súhlas na prihlásenie maloletého na trvalý pobyt na Slovensku aj na pas. Od narodenia maloletého veľa času bývali na Slovensku, chodili na Slovensko na Vianoce, letné prázdniny, Veľkú noc, popri tom chodili na dovolenku, boli v Španielsku, Taliansku, Dánsku, Švédsku. Na Vianoce chodili každý rok na Slovensko na 3 týždne, letné prázdniny chodili každý rok na 3 týždne, Veľkú noc chodili na 1 týždeň, skĺbili to ešte s jedným týždňom dovolenky, napríklad 1 týždeň boli v Londýne, keď matka chcela ísť na nákupy do Londýna, tak tam boli týždeň. Z Nórska odišli okolo 10.04.2019 autom. Zabalené mali veci, ktoré vždy potrebujú. Každý mal 2 tašky alebo kufre, lebo keď žijete v zahraničí, nemôžete mať veľa vecí. V byte, kde bývali pred odchodom na Slovensko, mali posteľ a televízor. Po odchode na Slovensko v apríli 2019, posteľ a televízor tam ostali. S vlastníkom sa dohodol, že ju tam nechá, buď si ju niekto zoberie, alebo ju dá na smeti. Ukončenie nájomného vzťahu sa riešilo od septembra 2018, už na narodeninovej oslave na Slovensku. O tom sa s matkou doma rozprávali, tiež sa o tom na narodeninovej oslave rozprával s rodinou. O skončení nájomného vzťahu sa rozprával s matkou, kolegami, vlastníkom. K písomnému skončeniu nájomnej zmluvy nedošlo. S vlastníkom riešil skončenie nájomnej zmluvy od Vianoc 2018, matka bola prítomná pri rozhovoroch. Okrem ukončenia nájomnej zmluvy riešil sťahovanie, vodičský preukaz matky na Slovensku, prácu na Slovensku. Myslí si, že keď on bol odhlásený z daňového systému, automaticky maloletý bol odhlásený zo zdravotného, sociálneho systému v Nórsku. Maloletý je na Slovensku vedený v zdravotnom, sociálnom systéme. V zdravotnom systéme je prihlásený po Veľkej noci, rovnako aj v sociálnom systéme. Matka s prihlásením maloletého do zdravotného, sociálneho systému súhlasila ústne, doma nič neriešili písomnou formou. V apríli 2019 prišli s úmyslom zostať žiť na Slovensku. Matka mohla už od 01.05. nastúpiť do práce ako kuchárka do kuchyne na ranči. Majiteľom ranča je ich známy. Už v septembri 2018, keď mali rodinnú oslavu, prihováral sa za prácu matky. Pri rozhovore s majiteľom bola prítomná aj matka. Matka odišla zo Slovenska na Veľký piatok alebo deň predtým. Keď sa vrátil okolo polnoci od brata aj s maloletým, matka tam nebola. Matka mu nenechala odkaz, zobrala veci z chladničky, zobrala mu nejaké veci ako jedlo nakúpené na Veľkú noc. Matka s ním u brata nebola, lebo chcela ísť, vznikali z toho v rodine nedorozumenia, matka chcela ísť do Prahy, Viedne, Krakova a on chcel byť ako rodina spolu. Matka sa mu vyhrážala, že pôjde svojou cestou, preto aj formulár na rozvod, čo matka spomína, bol vytlačený. Keď sa mu vyhrážala, chcel jej dať tento papier, ale bolo to len pro-forma. V ich domácnosti sa používal slovenský, anglický jazyk. On s maloletým hovoril po slovensky, matka po anglicky. Maloletý, keď prišiel na Slovensko, nehovoril ešte žiadnym jazykom, ale rozumel angličtine a slovenčine. V materskej škôlke sa rozprávalo po nórsky. Maloletý, čo sa týka krúžkov, bol s matkou na plávaní 1x a 1x bola matka na stretnutí s ostatnými matkami v lese na opekačke. Na návštevu do ich domácnosti chodil iba sused, jeho kolega a kamarát z Poľska, s ktorým chodili lyžovať.
7. Opatrovník na pojednávaní vo výsluchu uviedol, že maloletý W. žije na území Slovenskej republiky už vyše 2,5 roka. Vykonaným zisťovaním, ktoré bolo realizované pohovorom s maloletým, pohovorom
s otcom maloletého, ale aj prostredníctvom predškolského zariadenia, ktoré maloletý navštevuje a prostredníctvom centra, v ktorom je maloletému od novembra 2019 poskytovaná psychologická pomoc bolo zistené, že maloletý je plne zžitý s prostredím, v ktorom vyrastá, a v ktorom je vychovávaný, je zaradený do sociálneho a do rodinného života. Otec mu poskytuje riadnu starostlivosť. Vykonaným zisťovaním bolo zistené, že maloletý komunikuje len v slovenskom jazyku, má vybudované vzťahy s rovesníckymi skupinami, s blízkou rodinou otca, má pri sebe osobu otca, ktorá mu je citovo najbližšia, ktorá mu v súčasnej dobe poskytuje určité stabilné zázemie, pocit istoty, bezpečia a akékoľvek narušenie tejto stability by malo negatívny dopad na priaznivý vývoj dieťaťa. Vzhľadom na to, že dieťa žije na území Slovenskej republiky už viac ako polovicu svojho života a vzhľadom na nízky vek maloletého dieťaťa je možné nepochybne predpokladať, že návratom dieťaťa do Nórska, by bolo dieťa vystavené duševnej ujme a do inak privedenej neznesiteľnej situácie, nakoľko by došlo k vytrhnutiu z rodinného prostredia, v ktorom sa cíti dieťa bezpečne, a ktoré považuje za svoj prirodzený domov.
8. Právna zástupkyňa matky po oboznámení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Rakúska uviedla, že ide o jedno rakúske rozhodnutie, takže v tejto súvislosti poukazuje na slovenské rozhodnutia, ktoré by sa „a priori“ mali aplikovať na dieťa, ktoré má aj slovenské štátne občianstvo, a to uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.04.2015, spis. zn. 3 Cdo/176/2015, ďalej rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie spis. zn. 2 US/282/2017 z 26.04.2017 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, spis. zn. 2 US/223/2017, ktoré sú jednotné v tom, že nie je možné plynutím času, a už vôbec nie uplynutím 6 mesiacov urobiť z neoprávneného zadržiavania maloletého dieťaťa zadržiavanie oprávnené. V týchto všetkých rozhodnutiach je vyslovený tento jednotný názor. Nebezpečenstvo a ujma, ktoré sa majú vyhodnocovať ako výnimka z povinnosti nenariadiť návrat maloletého dieťaťa musí existovať objektívne. Nestačí len predpokladať alebo len tvrdiť. Rovnako dôvodom zamietnutia návratu dieťaťa nemôže byť len to, že odlúčením dieťaťa od rodiča únoscu bude dieťaťu spôsobená psychická ujma. Nemá sa zisťovať, v ktorej krajine má byť dieťa spokojnejšie a šťastnejšie, lebo toto sú otázky, ktoré má riešiť súd v štáte, z ktorého dieťa bolo unesené alebo z návratu do ktorého bolo neoprávnene zadržané. Rovnako tieto rozhodnutia jednotne vyslovujú, že skúmanie rodinných pomerov v návratových konaniach by bolo v rozpore s reštriktívnym charakterom čl. 13 Haagskeho dohovoru. Ústavný súd vo svojom náleze, súčasne dodáva, že fyzická, psychická ujma musí mať intenzitu neznesiteľnej situácie, pričom dôkazné bremeno na preukázanie takto intenzívnej psychickej alebo fyzickej ujmy je na strane únoscu. Právna zástupkyňa matky ďalej poukázala na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v rozhodnutí G. n. proti Poľsku, č. k. 2171/14 z 19.07.2016, kde cituje: „Súd osobitne zdôrazňuje, že ujma, na ktorú poukazuje čl. 13, písm. b) Haagskeho dohovoru, nemôže vzniknúť len z odlúčenia dieťaťa od rodiča, ktorý dieťa uniesol. Odlúčenie, nech je pre deti akokoľvek zložité, automaticky nespĺňa test existencie vážneho nebezpečenstva.“ Zároveň poukázala na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci X proti Lotyšsku, kde súd vyslovil názor, že možno nenariadiť návrat dieťaťa z dôvodu existencie psychickej ujmy vtedy, ak nemožno od dieťaťa rozumne očakávať, že znesie túto ujmu, ktorú mu prirodzene návrat spôsobí. V tomto rozhodnutí súd opätovne zdôraznil, že v návratovom konaní sa nemá skúmať rodinná situácia, kompetencie rodičov zabezpečovania potrieb dieťaťa. Právna zástupkyňa matky ďalej uviedla, že rodičia do 13.04.2019 žili v Nórsku, sporné je to, či sa dohodli, že sa presťahujú na Slovensko, alebo či sem prišli na prázdniny. Matka trvá na tom, že prišli iba na prázdniny, a vyplýva to aj z osobnej komunikácie medzi rodičmi, potvrdenia o zamietnutí hypotéky, dvoch listov z predškolského zariadenia v Nórsku, z listu od zdravotnej služby v Nórsku, z ktorých vyplýva, že maloletý v Nórsku chodil do škôlky a k lekárovi. Rovnako nie je sporné, že matka opustila Slovensko 19.04.2019, lebo hoci otec na poslednom pojednávaní tvrdil niečo iné, avšak povedal, že si to presne nepamätá, ale z jeho všetkých písomných vyjadrení vo všetkých konaniach, ktoré s matkou vedie, vrátane písomného vyjadrenia v tomto konaní je zrejmé, že uviedol, že matka odišla 19.04. Právna zástupkyňa matky ďalej poukázala na to, že pre otca je podstatne jednoduchšie vrátiť sa do Nórska a tam sa podieľať na starostlivosti o dieťa. Matka nemá žiadnu možnosť prísť na Slovensko a podieľať sa na starostlivosti o dieťa. Matka objektívne nemôže prísť na Slovensko, a to z väčšej časti v dôsledku krokov otca. Ak nebude nariadený návrat, tak popri tom, že pôjde o nezákonné rozhodnutie, tak matka bude navždy odlúčená od dieťaťa a dieťa od matky, čo je v rozpore s právom dieťaťa na starostlivosť od oboch rodičov. Protiprávne kroky otca nemôžu nikdy vytvoriť legálnu situáciu pobytu maloletého na Slovensku, a nie je ani úlohou slovenského súdu toto skúmať, pretože nemá právomoc. Vo vyjadrení právna zástupkyňa matky poukázala, že ak otec poukazuje na to, že dieťa má ambivalentný vzťah k matke, je to jednoducho v dôsledku konania otca. Pokiaľ teraz otec tvrdí, že dieťa nevie po anglicky, opätovne je to v dôsledku konania otca.
9. Právna zástupkyňa otca po oboznámení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Rakúska uviedla, že obvyklým pobytom maloletého je územie SR a to najmä vzhľadom na trvanie jeho pobytu na území SR minimálne od 13.04.2019 doposiaľ a to bez toho, aby maloletý SR opustil. Dôvodom jeho pobytu na území SR bola vzájomná dohoda jeho rodičov o jeho premiestnení z územia Nórska na územie SR. Na území SR sa nachádzajú všetci rodinní príbuzní maloletého, ktorí sa nachádzajú v rámci Európy okrem matky. Maloletý má Slovenskú štátnu príslušnosť, je slovenským štátnym občanom, navštevuje predškolské zariadenie na území SR. Jeho komunikačným jazykom je výlučne slovenský jazyk, ktorý je aj jeho materinským jazykom a teda SR krajiny v rámci EU. Má vybudované na dennej báze, rozvíja svoje sociálne, rodinné väzby. Maloletý je občanom SR a na území tohto štátu žije viac ako polovicu svojho života. Maloleté dieťa je bezproblémovo zžité s prostredím, v ktorom sa aktuálne nachádza a má v ňom vytvorené stabilné výchovné a rodinné prostredie. S poukazom na uvedené konštatovanie judikatúr Európskeho súdu pre ľudské práva, rovnako aj judikatúry a nálezy ústavného súdu si dovolí tvrdiť, že obvyklým pobytom maloletého dieťaťa je možné považovať, vzhľadom na jeho vek, Slovenskú republiku. Taktiež je toho názoru, že súd v rámci tohto konania sa musí zaoberať najlepším záujmom dieťaťa. Plne súhlasí s názorom právnym zástupcu matky a poukazuje na nález Ústavného súdu SR zo dňa 02.07.2019 sp. zn. IUS 298/2018, podľa ktorého návrat dieťaťa nemá byť v prípadoch keď je Haagsky dohovor aplikovaný, uvedený automaticky alebo mechanicky a najlepší záujem dieťaťa musí byť posudzovaný v každom jednotlivom prípade a v závislosti od škály individuálnych okolností, konkrétne od veku a stupňa vyspelosti, prítomnosti alebo absencie rodičov, okolia a skúsenosti. Ústavný súd vo svojom náleze ďalej vyslovil, že návratové konanie sa vyžaduje preskúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa v širšom kontexte a koná vo vzťahu k posúdeniu či nie sú dané okolnosti a výnimky z povinnosti nariadiť alebo nenariadiť návrat. Poukázala tiež na dĺžku obdobia, počas ktorého je maloleté dieťa na území SR a to s prihliadnutím na jeho vek. Taktiež je názoru, že súd by mal brať do úvahy a zaoberať sa geografickými a rodinnými koreňmi matky, ktorá ako sama potvrdila v rámci svojho výsluchu, v Nórsku sa nenachádza žiadny člen jej rodiny, bližšieho príbuzenstva, so svojou rodinou udržiava minimálne vzťahy. Z dohovorov je dôležité v tejto veci pokladať skutočnosť, že matka nemá udelené povolenie na pobyt a teda z tohto pohľadu matka určite nie je stabilnou osobou, otec nemá žiadne záruky, že v prípade ak jej bude povolenie na pobyt zamietnuté, že nebude musieť odísť do Nórska a v prípade, že dôjde k navráteniu dieťaťa, tak dieťa zoberie so sebou, v dôsledku čoho by bol otec absolútne obmedzený vo výkone svojich rodičovských práv k maloletému. Z vyjadrenia matky na pojednávaní nebolo preukázané, že rodina požiadala o úver v r. 2018 na konci ale bolo to v polovici r. 2017. Na základe predloženej listiny možno usudzovať, že sa jedná o nejaké štartovací úver, nejakú pôžičku v hodnote 1.900.000 Nórskych korún, pričom za túto sumu je mimoriadne obtiažné nájsť apartmán, byt v oblasti, kde sa zdržiava matka, o rozlohe 25 m2. Z tejto listiny určite nie je možné usúdiť, že rodina sa mienila usadiť natrvalo a nastálo. Je názoru, že taktiež preukázali, že rodina sa mienila presťahovať na Slovensko zrušením všetkých aktivít, ktoré rodina riešila a týkali sa rodinných záležitostí v Nórsku. Tak isto sa domnievajú, že tu je aj sporná záležitosť ohľadne, či bol návrh podaný včas alebo nebol podaný včas, teda v lehote 1 roka a to z dôvodu, že na jednej strane matka tvrdí, že s rodinou mali prísť na trávenie veľkonočných sviatkov, po ktorých skončení sa mali vrátiť na územie Nórska, na druhej strane zo Slovenska odišla, resp. utiekla bez toho, aby svojim blízkym povedala kam ide, čo sa udialo, ešte pred samotným začatím veľkonočných sviatkov, pričom ako dôvod svojho odchodu z územia SR uviedla, že sa zľakla, že by mohla byť z územia vyhostená. Jej tvrdenie je v rozpore s tým, že sa mali do Nórska vrátiť po skončení veľkonočných sviatkov. Je názoru, že v prípade, že ak by sa skutočne matke podarilo odísť s maloletým v apríli 2019, už vtedy by maloletého vystavila nebezpečenstvu. Zo zistení, ktoré majú k dispozícii a ktoré má súd k dispozícii nepochybne vyplýva, že situácia matky bola taká nepriaznivá, že požiadala o pomoc prostredníctvom finančnej zbierky pre jej osobu. Za tohto stavu sa pýta, akým spôsobom chcela matka zabezpečiť starostlivosť o maloletého po príchode do Nórska, keď sotva dokázala zabezpečiť svoje vlastné základné potreby. Zároveň uviedla, že chce dať do pozornosti skutočnosť, že reálny záujem o maloletého matka neprejavovala, nedopytovala sa, nezisťovala informácie o dieťati, či je zdravé, či niečo nepotrebuje a to až do októbra, resp. septembra 2020, kedy bol na Okresný súd Námestovo podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, kde žiadala o možnosť komunikácie s maloletým dieťaťom, čo jej bolo zo strany súdu umožnené. Matka za 2 roky a 7 mesiacov ani jedenkrát svojho syna nenavštívila napriek tomu, že mala udelené povolenie na pobyt na území SR a to až do 2/2020, kedy bol otec vyzvaný zo strany polície, aby uviedol, či sa zdržiavajú v spoločnej domácnosti, či žijú ako manželia alebo nie.
10. Právna zástupkyňa matky v záverečnej reči uviedla, že toto konanie sa z právnej stránky spravuje Haagskym dohovorom z r. 1980 a Nariadením Rady Bruselu II bis. Toto konanie má charakter
predbežného konania. V rámci tohto konania sa má odpovedať na otázku do právomoci ktorého súdu sa má dieťa vrátiť. Čiže otázky rodičovskej starostlivosti, rodičovských kompetencií, kvality starostlivosti o dieťa sa majú riešiť v inom súdnom konaní. To kde sa riešiť otázky rodičovských práv a povinností je presne v závislosti od obvyklého pobytu dieťaťa, čiže v tomto návratovom konaní sa má odpovedať len na otázku, kde bol obvyklý pobyt dieťaťa bezprostredne pred jeho neoprávneným zadržiavaním. Z dokazovania bolo preukázané, že obvyklým pobytom dieťaťa bezprostredne pred jeho neoprávneným zadržiavaním na Slovensku bolo Nórsko. V Nórsku má otec možnosť žiadať o zverenie dieťaťa do svojej starostlivosti, môže žiadať, aby mu súd umožnil vrátiť sa s dieťaťom na Slovensko, rovnako teda matka môže požiadať o zverenie dieťaťa do svojej starostlivosti. V konaní na súde v Nórsku sa má skúmať rodičovská starostlivosť a zabezpečenie potrieb dieťaťa. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obvyklý pobyt dieťaťa je v Nórsku, dieťa tam chodilo do škôlky, malo lekára, maloletý tam má aj svoje sociálne väzby, pričom tieto sociálne väzby a ich rozsah boli dané sociálnymi kontaktmi rodičov, čiže aj v Nórsku bolo na rozhodnutí rodičov, aké intenzívne široké budú tieto sociálne väzby. Čo sa týka podania návrhu na začatie tohto konania, bolo podané v lehote menej ako 1 rok, odkedy sa matka dozvedela o neoprávnenom zadržiavaní dieťaťa na Slovensku. Návrh bol doručený súdu 17.04.2020, kdežto matka sa dozvedela o neoprávnenom zadržiavaní dieťaťa na Slovensku 18., resp. 19.04.2019. Čo sa týka pobytu matky v Nórsku je nepochybné, že tento existuje. Matka má prácu a má prenajaté bývanie, čiže jej pobyt v Nórsku je legálny. Konečné rozhodnutie ohľadom pobytu matky v Nórsku nie je vydané. Čo sa týka nariadenia návratu dieťaťa, resp. ako realizácie už po návrate, v rozhodnutí Ústavného súdu, na ktoré v tomto konaní poukazovala právna zástupkyňa otca sa okrem iného píše aj to, že pokiaľ má rodič - únosca možnosť vrátiť sa s dieťaťom, tak akákoľvek otázka psychickej ujmy spôsobenej oddelením dieťaťa od rodiča nemá byť čo skúmaná v konaní. Otec má možnosť sa vrátiť s dieťaťom do Nórska. Otec preukázal v minulosti, že je schopný tam celé roky žiť, pracovať, navyše otcov životný štýl je taký, že často cestuje a pracuje v rôznych krajinách, aj na Slovensku má prácu od 01.01.2021, kde pracoval predtým, sa otec nevyjadril. Vyjadril sa, že každú zimu pracuje ako horský záchranár, čo je tiež zmena. Matka na druhej strane nemá možnosť v prípade nenariadenia návratu byť v plnohodnotnom kontakte s maloletým. Akýkoľvek vzťah medzi matkou a dieťaťom bude plynutím času úplne zničený, čiže dieťa jednak nebude mať zabezpečené právo na starostlivosť a výchovu zo strany obidvoch rodičov, ale navyše bude celý život žiť s pocitom, že najdôležitejšia osoba, ktorú mal v živote, ho vlastne opustila. Žiadnym plynutím času nie je možné nelegálne konanie nejakej osoby urobiť legálnym. Z tejto zásady vychádzajú ako Haagsky dohovor, tak aj Brusel II bis, ktoré vždy poukazujú na obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným zadržaním alebo premiestnením, čiže zdôrazňujú, že treba rozhodnúť, aký bol stav v ten deň bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním. V článku 12 dohovor jasne uvádza, že zžitie dieťaťa s novým prostredím sa má skúmať, ak sa konanie začalo po uplynutí 1 roka. Toto ustanovenie je úplne jasné a nie je možný iný výklad. Lehotu 1 rok spomína aj nariadenie Brusel II bis, a to v kontexte nadobudnutia právomoci rozhodovať o rodičovských právach a povinnostiach dieťaťa.
11. Právna zástupkyňa otca v záverečnej reči navrhla, aby súd návrhu matky nevyhovel a tento v celom rozsahu zamietol. Podľa ich názoru v rámci vykonaného dokazovania nebolo preukázané tvrdenie matky, že pobyt rodiny, ktorý na Slovensku začal na začiatku apríla 2019 mal byť len krátkodobý, ale na základe dohody rodičov sa malo jednať o trvalé premiestnenie dieťaťa na územie Slovenskej republiky s úmyslom žiť tu natrvalo. V rámci dokazovania v rámci možností a schopností riadne preukázali, že všetky aktivity rodiny v Nórsku boli ukončené. Zotrvala na tom, že dieťa nebolo otcom neoprávnene zadržiavané na území Slovenskej republiky, ale bolo premiestené na základe predchádzajúcej vzájomnej dohody rodičov. Na druhej strane v konaní bolo preukázané, že matka po navrátení sa do Nórska s cieľom zabezpečiť si určité výhody podala na osobu otca nepravdivé trestné oznámenia, ktorých úlohou a cieľom bolo jednoznačne zdiskreditovať otca ako osoby a jeho vykreslenie v negatívnom slova zmysle. Je skutočne nepochopiteľné, ak by matka bola presvedčená o tom, že dochádza k sexuálnemu zneužívaniu dieťaťa otcom, že by dieťa nechala v starostlivosti otca a do Nórska by sa vrátila bez dieťaťa. Od tohto času ani 1x nevstúpila na územie Slovenskej republiky napriek tomu, že mala preukázateľné povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky, a to minimálne do februára roku 2020. Z vykonaného dokazovania sú taktiež toho názoru, že obvyklým pobytom maloletého dieťaťa sa stala Slovenská republika, pričom v tejto súvislosti poukazuje na uvádzanú judikatúru a rozhodnutie Najvyššieho súdu Rakúska, ktorý rozhodol, že za obvyklý pobyt dieťaťa sa bude považovať doba v inom štáte dlhšia ako 6 mesiacov, a to i v prípade, že sa koná proti vôli osoby, ktorá má právo starostlivosti o dieťa. V predmetnom prípade sú toho názoru, že otec nijakým spôsobom neporušil poručnícke práva matky k dieťaťu, ale matka svojím svojvoľným rozhodnutím odísť od dieťaťa, negovaním predchádzajúcej
dohody o premiestnení sa na územie Slovenskej republiky, si túto možnosť odňala sama. Z vykonaného dokazovania nie je možné usudzovať, že otec sa môže, resp. že sa vráti na územie Nórskeho kráľovstva, nakoľko z vyjadrenia matky ostalo sporné, či trestné stíhanie prebiehajúce v Nórskom kráľovstve proti otcovi bolo zastavené. Otec nemá žiadnu záruku, že v prípade, ak by aj bolo zastavené, že matka nepožiada o jeho obnovenie. Takisto nemajú žiadnu záruku, že v prípade, že matke bude zamietnuté povolenie na pobyt, kde pôjde, na územie ktorého štátu sa premiestni, či sa nevráti do krajiny svojho pôvodu, teda do Kene. To znamená, že za daného stavu, kedy matka nemá udelené povolenie na pobyt, nedozvedeli sa dôvody, pre ktoré jej táto žiadosť bola zamietnutá, nemajú žiadnu záruku, že matke povolenie na pobyt bude vydané. Taktiež povolenie na pobyt na území Nórskeho kráľovstva nemá ani maloleté dieťa. Ako bolo preukázané, dieťa ani toto povolenie na pobyt nezískava automaticky, ale rovnako by oň muselo požiadať a musel by sa riešiť celý proces. Vzhľadom na súdnu prax a judikatúru súdov sú toho názoru, že obvyklým pobytom maloletého dieťaťa je Slovenská republika, a to s poukazom na vek dieťaťa, kedy dieťa v tomto veku si veľmi dobre uvedomuje, kde žije, má plne vybudované, rozvinuté sociálne a rodinné väzby, a takisto v tomto veku už dieťa plynule dokáže plnohodnotne komunikovať. Komunikačným jazykom maloletého je výlučne slovenský jazyk, iný jazyk dieťa neovláda, a to napriek snahe otca dieťa učiť anglický jazyk, dieťa odmieta komunikovať v tomto jazyku, odmieta sa ho učiť. Na území Slovenskej republiky má dieťa všetkých rodinných príslušníkov, navštevuje tu predškolské zariadenie a má plne vybudované sociálne väzby. Za dôležité pre toto konanie pokladajú dať opätovne do pozornosti, že matka neprejavovala skutočný záujem o maloletého a s maloletým dieťaťom sa po dobu 2 rokov a 7 mesiacov nestretla. Za daného stavu majú za to, že dieťa nebolo neoprávnene zadržiavané, obvyklým pobytom maloletého dieťaťa je Slovenská republika, a to vzhľadom na trvanie, ktoré dieťa na území Slovenskej republiky prežilo, na všetky väzby, ktoré má dieťa na území tohto štátu vytvorené, na členov rodiny, ktorí sa nachádzajú v rámci Európy len v rámci Slovenskej republiky sú za to, že obvyklým pobytom je nepochybne Slovenská republika. Otec neodňal poručnícke práva, ani tieto neporušil matke, matka sa v ich výkone obmedzila sama tým, že od dieťaťa odišla a z toho dôvodu nevidia ani dôvod, pre ktorý by mal súd nariadiť návrat maloletého dieťaťa do Nórskeho kráľovstva. V prípade, že by súd posúdil otázku neoprávneného zadržiavania dieťaťa inak, v takom prípade navrhla, aby sa uplatnila výnimka návratu dieťaťa, a to podľa čl. 13, písm. b) Haagskeho dohovoru, a to na podklade jednak posudku, ktorý súdu predložili, z ktorého vyplýva, že dieťaťu by premiestnením vznikla vážna psychická ujma, ktorá by mohla dosiahnuť fatálne následky u dieťaťa, dieťa trpí separačnou úzkosťou, ktorú ale nezavinil otec, ale matka. K odňatiu poručníckych práv nedošlo zo strany konania otca, ale výlučne v dôsledku konania zo strany matky, ktorá sa rozhodla zo Slovenska dobrovoľne odísť. V návratových konaniach sa vyžaduje preskúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa, a to dokonca v širšom kontexte, ako len vo vzťahu k čl. 13 a 20 Haagskeho dohovoru, ktorý upravuje výnimky z nariadenia návratu. Podľa európskych súdov je treba naozaj vziať do úvahy najlepší záujem dieťaťa, ktorému určite v žiadnom prípade nenaznačuje to, že by malo byť dieťa na územie Nórskeho kráľovstva navrátené. Dieťa túto krajinu nepozná, neovláda jazyk tejto krajiny, k osobe, k jeho matke, ku ktorej má byť navrátený, s touto sa nestretol už viac ako 2 roky a v tejto krajine nemá vybudované absolútne žiadne sociálne, rodinné väzby, zázemie, nič. V Nórsku maloleté dieťa nemá ani len žiadne vlastné a svoje hračky ani oblečenie, pretože ako vo svojom výsluchu potvrdila matka, keď sa vrátila, alebo teda keď prišla do Nórska a bola sa pozrieť v byte, tak môže potvrdiť, že sa tam naozaj nenachádzali žiadne veci maloletého dieťaťa. Takisto v prípade, že by súd nariadil návrat maloletého dieťaťa, v takom prípade by sa maloletý musel vrátiť do Nórska bez otca. Otca nemožno nútiť, aby sa vrátil do Nórskeho kráľovstva aj s poukazom na čas, ktorý uplynul odkedy matka odišla a na to, že ich vzťahy sa od tejto doby stali nezmieriteľné, a taktiež ostáva sporná otázka trestných stíhaní vedených voči otcovi a v prípade, že by sa obnovili, aké trestnoprávne následky by to pre otca znamenalo. Za tohto stavu sú názoru, že je potrebné návrh matky zamietnuť, pretože len takto by bol zachovaný najlepší záujem dieťaťa zotrvať na území, v ktorom žije viac ako polovicu svojho života s jazykom, v ktorom dokáže plnohodnotne komunikovať v rámci svojich blízkych bez toho, aby bolo vystavované ďalšej traume spočívajúcej v premiestnení dieťaťa do úplne neznámeho prostredia k osobe, ku ktorej má podľa psychológa ambivalentný vzťah.
12. Opatrovník maloletého v záverečnej reči uviedol, že je názoru, že návrat maloletého nie je v jeho najlepšom záujme, nakoľko pretrhnutie rodinných a sociálnych väzieb, ktoré má maloletý na Slovensku vytvorené, a tiež narušením stability, ktorú má na Slovensku zabezpečenú zo strany otca by spôsobilo negatívny dopad na vývoj maloletého. Z uvedeného dôvodu trvajú na tom, aby boli v maximálnej miere zachované práva a oprávnený záujem maloletého napriek právam rodičov. Poukázal tiež na skutočnosť, že maloletý komunikuje plnohodnotne len v slovenskom jazyku, jeho návrat do Nórska by mu spôsobil
veľkú ujmu. Taktiež poukázal na skutočnosť, že matka nemá toho času udelený pobyt v Nórsku. Na základe uvedeného odporúčal súdu návrh matky zamietnuť.
13. Z lustrácie v registri obyvateľov bolo zistené, že maloletý je odo dňa 28.12.2018 prihlásený na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky v meste Námestovo, na ulici Slatinská 4. Z oznámenia Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, oddelenie cudzineckej polície PZ Ružomberok vyplýva, že matke bol udelený pobyt na území Slovenskej republiky od 20.05.2015 do 20.05.2020.
14. Z oznámenia Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže datovaného dňom 03.06.2020 vyplynulo, že maloletý bol zaregistrovaný v sociálnom/zdravotnom systéme v Nórsku od dátumu jeho narodenia do 14.05.2019. Matka požiadal o udelenie nezávislého pobytu v Nórsku. Imigračný úrad jej žiadosť zatiaľ nevyhodnotil, čo znamená, že matka sa môže legálne zdržiavať v Nórsku do času, kým jej žiadosť bude vyhodnotená. V Nórsku v súčasnosti neprebiehajú žiadne konania týkajúce sa maloletého. Matka kontaktovala priateľa/priateľku v Nórsku, ktorý kontaktoval imigračný úrad 18.04.2019 a prípad bol tiež ohlásený polícii. Od tohto času bola v kontakte s právnikom, ktorý matku nesprávne informoval o tom, v akej lehote potrebuje podať žiadosť podľa Dohovoru. V marci 2020 sa matka obrátila na advokátsku kanceláriu Elden DA v Osle, ktorá od toho času poskytovala právne poradenstvo. Z ďalšieho oznámenia Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže datovaného dňom 15.11.2021 vyplynulo, že Nórske riaditeľstvo pre imigráciu (UDI), ústredný orgán Nórskeho kráľovstva informovalo, že matka v súčasnosti čaká na konečné rozhodnutie vo veci povolenia na pobyt. Systém v Nórsku je 2-stupňový a jej pôvodná žiadosť bola zamietnutá prvou inštanciou (UDI), ale teraz ju spracováva druhá inštancia. Keďže požiadala o nové povolenie pred termínom jej predchádzajúceho povolenia, má pobyt v Nórsku za rovnakých podmienok, s rovnakými právami, a to na základe predchádzajúceho povolenia na pobyt. Táto situácia bude pokračovať, kým nedostane konečné zamietnutie alebo konečné schválenie jej žiadosti od 2. stupňa. Pokiaľ ide o maloletého, otázka právneho titulu pobytu, ktorý by maloletý mal alebo získal v prípade nariadenia návratu do Nórskeho kráľovstva, a aké by bolo jeho právne postavenie je skôr hypotetická/výhľadová, keďže dieťa nemalo otvorený prípad s UDI, nemohli povedať nič konkrétne o jeho situácii, pretože by to bolo predmetom bežného procesu podávania žiadosti a podliehalo niekoľkým odlišným skutkovým okolnostiam, o ktorých nevedeli. Vo všeobecnosti UDI vysvetlili, že súčasný pobyt status matiek nepriznáva dieťaťu automaticky žiadne konkrétne právo na pobyt, ale že postavenie dieťaťa bude závisieť od výsledku prípadu matky a individuálnej žiadosti o povolenie na pobyt, resp. vízum vo vlastnom mene dieťaťa a takáto žiadosť by musela podliehať pravidelným postupom a hodnoteniam rôznych kritérií v nórskom imigračnom práve.
15. Z uznesenia Okresného súdu Námestovo, č. k. 4P/75/2020-16 zo dňa 09.10.2020, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, č. k. 10CoP/60/2020 zo dňa 20.01.2021 vyplýva, že bol upravený styk matky s maloletým prostredníctvom internetovej vizuálno-komunikačnej aplikácie Messenger na každý pondelok od 17.00 h do 17.15 h, každú stredu od 17.00 h do 17.15 h, každú párnu sobotu od 19.00 h do 19.30 h, každú nepárnu nedeľu od 19.00 h do 19.30 h. Z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Námestovo vyplýva, že matka návrhom doručeným dňa 10.09.2020 sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia týkajúceho sa jej úpravy styku s maloletým. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Žiline vyplynulo, že matka podala v Nórsku odvolanie proti zamietnutiu udelenia povolenia na pobyt (viď ods. 13 uznesenia).
16. Z matkou predloženej žiadosti o štartovací úver podanej dňa 31.07.2017 v Nórskom kráľovstve vyplýva, že žiadosť o hypotéku na kúpu rodinného domu podaná otcom bola zamietnutá.
17. Podľa čl. 1, ods. 2 Ústavy SR, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodnoprávne záväzky.
18. Podľa čl. 1 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25. 10. 1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí SR pod č. 119/2001 Z.z., cieľom dohovoru je:
a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané; a
b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu boli účinne dodržiavané v ostatných zmluvných štátoch.
19. Podľa čl. 3 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak:
a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, buď spoločne alebo samostatne, podľa právneho poriadku štátu, na území ktorého malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním; a b) v čase premiestnenia alebo zadržania bolo toto právo aj skutočne vykonávané, buď spoločne alebo samostatne, alebo by bolo vykonávané, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu. Opatrovnícke právo uvedené v písm. a) možno nadobudnúť najmä zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.
20. Podľa čl. 5 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, pre účely tohto dohovoru: a/ „opatrovnícke právo“ znamená práva týkajúce sa osobnej starostlivosti o dieťa a najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa, b/ „právo styku“ znamená právo odviesť dieťa na obmedzený čas na miesto iné ako je miesto jeho obvyklého pobytu.
21. Podľa čl. 12 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané v zmysle Čl. 3 v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán bez ďalšieho návrat dieťaťa. Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď konanie začalo po uplynutí lehoty jedného roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, pokiaľ sa nezistí, že dieťa sa už vžilo s novým prostredím. Ak justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa.
22. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné administratívne opatrenia. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali normám stanoveným konkrétnymi úradmi, zvlášť po stránke bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a kvalifikácie personálu, ako aj kompetentného dozoru.
23. Cieľom Haagskeho dohovoru je obnoviť status quo spôsobený medzinárodným únosom. Pod pojmom medzinárodný únos dieťaťa v zmysle vyššie citovaného Haagskeho dohovoru sa rozumie neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa jedným z rodičov do inej krajiny, než je krajina jeho obvyklého pobytu, čím dochádza k protiprávnemu konaniu a porušovaniu práv druhého rodiča. V zmysle Preambuly Haagskeho dohovoru medzinárodný únos detí má dva prvky, a to prvok nezákonnosti, ktorý sa prejavuje porušením práv druhého rodiča a medzinárodný prvok, ktorým sa rozumie únos dieťaťa do inej krajiny.
24. V danej veci sa súd v prvom rade zaoberal dodržaním lehoty na podanie návrhu na nariadenie návratu maloletého v zmysle čl. 12 Dohovoru. Z doručenky (č.l.26) vyplýva, že matka podala návrh na nariadenie návratu dňa 17.04.2020. Maloletý spolu s rodičmi pricestoval z Nórskeho kráľovstva na územie Slovenskej republiky, podľa vyjadrenia matky dňa 12. alebo 13.04.2019 a podľa vyjadrenia otca okolo 10.04.2019. Po príchode z Nórskeho kráľovstva na územie Slovenskej republiky sa zdržiavali v domácnosti starej matky maloletého zo strany otca, ktorú matka podľa vyjadrenia v návrhu opustila 18.04.2019 a podľa vyjadrenia vo výsluchu 19.04.2019, podľa vyjadrenia otca v písomnom vyjadrení dňa 18.04.2019 a podľa jeho vyjadrenia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (viď odôvodnenie ods. 3) 19.04.2019. Z uvedeného tak vyplýva, že návrh matky bol podaný v 1-ročnej lehote, a to buď posledný deň, alebo predposledný deň 1-ročnej lehoty, vzhľadom na samotné rozporné vyjadrenia
rodičov. Súd však konštatuje, napriek týmto rozdielnym tvrdeniam samotných rodičov, že návrh bol podaný v lehote, v zmysle čl. 12 Dohovoru.
25. V konaní o nariadení návratu maloletého dieťaťa súd zisťuje v prvom rade obvyklý pobyt maloletého, následne 2/ nadobudnutie opatrovníckeho práva, následne 3/ vykonávanie opatrovníckeho práva, následne 4/ zisťuje, či ide o neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa a 5/ dôvody nenavrátenia dieťaťa v zmysle čl. 13, 20 Dohovoru o únose a čl. 11 Nariadenia ES č.2002/2013. Súd sa preto v prvom rade zaoberal obvyklým pobytom maloletého. Súd za obvyklý pobyt maloletého dieťaťa považuje miesto, ktoré odzrkadľuje určitú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho, rodinného prostredia. Na tento účel berie do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky, dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie sa rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Uvedené kritériá súd pri posudzovaní obvyklého pobytu maloletého skúmal v súlade aj s kritériami pri posudzovaní obvyklého pobytu v zmysle európskej judikatúry. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý sa narodil v Nórskom kráľovstve, má slovenské štátne občianstvo. Štátne občianstvo Kene maloletého matka súdu nepreukázala. Maloletý od narodenia do 14.05.2019 bol registrovaný v Centrálnej matrike Nórskeho kráľovstva a zároveň odo dňa 28.12.2018 bol registrovaný na trvalý pobyt aj na území Slovenskej republiky. Maloletý od narodenia do 14.05.2019 bol zaregistrovaný v sociálnom, zdravotnom systéme Nórskeho kráľovstva a v Nórskom kráľovstve maloletý pravidelne navštevoval zdravotné stredisko, nastúpil do predškolského zariadenia, v ktorom si začal vytvárať svoje sociálne väzby primerané svojmu veku. Maloletý počas pobytu v Nórskom kráľovstve vzhľadom na svoj vek sa stotožnil s prostredím, v ktorom býval, osobami, s ktorými sa rodičia stretávali. Maloletý primerane svojmu veku reagoval na slovenský jazyk, anglický jazyk a v predškolskom zariadení nórsky jazyk. Rodičia na maloletého v Nórskom kráľovstve poberali štátne dávky. Z matkou predloženého dokladu vyplynulo, že otec dňa 31.07.2017 podal žiadosť o štartovací úver za účelom poskytnutia hypotéky na kúpu domu. Súd tak mal splnené vyššie uvedené kritériá pre posúdenie obvyklého pobytu maloletého, ktorý pred príchodom na územie Slovenskej republiky vo veku 2,5 roka maloletého bolo v Nórskom kráľovstve. Súd v tomto smere sa s argumentáciou právneho zástupcu matky nestotožnil.
26. Napriek tomu, že súd ustálil, že obvyklým pobytom maloletého do príchodu na územie Slovenskej republiky bolo Nórske kráľovstvo sa zaoberal otázkou, či od premiestnenia maloletého na územie Slovenskej republiky nedošlo iným spôsobom, z iných dôvodov k zmene jeho obvyklého pobytu z dôvodu, že síce návrh na nariadenie návratu bol podaný v 1-ročnej lehote, avšak posledný, resp. predposledný deň jej uplynutia. Z judikatúry väčšiny štátov vyplýva, že obvyklý pobyt dieťaťa vzniká v krajine po 6 mesiacoch pobytu na jednom mieste. Napríklad Najvyšší súd Rakúska (8Ob 123/03g, Obtesgriftshof 30/10/2003, Hc/E/AT/548) rozhodol, že za obvyklý pobyt sa bude považovať doba pobytu dlhšia ako 6 mesiacov v inom štáte, a to i v prípade, že sa koná proti vôli osoby, ktorá má právo starostlivosti o dieťa, pričom sa vychádza zo skutkových zistení, že pre dieťa je takáto krajina centrom jeho života“. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 15CoP/56/2016-519 zo dňa 18.01.2017, ktorý pri svojej rozhodovacej činnosti aplikoval rozhodnutie Najvyššieho súdu Rakúska. Neobstojí preto v tomto smere argumentácia právnej zástupkyne matky, že ide o jedno rozhodnutie rakúskeho súdu. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý v čase príchodu na územie Slovenskej republiky v apríli 2019 mal 2,5 roka, v čase podania návrhu matkou na nariadenie návratu maloletého v apríli 2020 mal maloletý 3,5 roka. Maloletý v čase podania návrhu na nariadenie návratu bol práve vo veku, kedy sa výrazným spôsobom rozvíjal, identifikoval s osobami, s ktorými bol v kontakte, ktorí sa oňho starali, poskytovali mu pocit istoty, bezpečia, začínal sa rozvíjať a prejavovať svoju osobnosť, vytváral si svoje prvé kamarátstva, priateľstvá, prejavoval svoje pocity, hodnotil prežívanie, zážitky. Maloletý od príchodu na územie Slovenskej republiky do podania návrhu matkou bol zaradený do predškolského zariadenia na území Slovenskej republiky, je mu v Slovenskej republike poskytovaná zdravotná starostlivosť, je zaradený do sociálneho, zdravotného systému, má na území Slovenskej republiky, okrem otca, starú matku, nevlastnú sestru, širšiu rodinu, s ktorou si za obdobie jedného roka vytvoril intenzívne puto. Maloletý výlučne komunikuje v slovenskom jazyku, je štátnym občanom Slovenskej republiky, na území ktorej má ako v jedinej krajine svoj trvalý pobyt. Naproti tomu na území Nórskeho kráľovstva má iba matku, ktorá ovláda anglický jazyk, v dôsledku čoho je medzi ňou a maloletým jazyková bariéra. Matka na území Nórskeho kráľovstva čaká na rozhodnutie vo veci povolenia na pobyt, nakoľko jej žiadosť o udelenie pobytu bola zamietnutá, v súčasnosti prebieha odvolacie konanie, v ktorom zatiaľ jej žiadosti na povolenie pobytu nebolo rozhodnuté. Matka je štátnym občanom Kene, maloletý na území Nórskeho kráľovstva nemá povolený pobyt. Súd vzhľadom na takto
zistený skutkový stav mal za to, že došlo k zmene obvyklého pobytu maloletého a obvyklým pobytom maloletého je Slovenská republika, a preto bol súd návrh matky nútený zamietnuť. Súd vo vzťahu k matke uvádza, že akokoľvek tvrdo to vyznie, sama svojím „skratovým“ konaním (odchodom zo Slovenskej republiky), vykonaním právne relevantných krokov k návratu maloletého až dňa 03.04.2020 (podanie žiadosti o návrat maloletého) prostredníctvom advokátskej kancelárie adresované ústredným orgánom Nórskeho kráľovstva, podaním návrhu na úpravu styku s maloletým až dňa 10.09.2020 spôsobila nadobudnutie obvyklého pobytu maloletého na území Slovenskej republiky. V tomto smere sa súd stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu otca, uvedené v ods. 2 odôvodnenia na strane 6 - 7. Súd pre úplnosť ešte uvádza, že matka v čase odchodu z územia Slovenskej republiky mala udelený pobyt nie len v Nórskom kráľovstve, ale aj na území Slovenskej republiky, ktorý jej umožňoval vykonať okamžite, bezodkladne relevantné kroky na území Slovenskej republiky, a to minimálne obrátením sa na príslušné policajné oddelenie, ktoré by jej poskytlo súčinnosť, pomoc, vysvetlenie. Keďže súd mal preukázaný obvyklý pobyt maloletého na území Slovenskej republiky, následne sa nezaoberal otázkou nadobudnutia opatrovníckeho práva rodičmi, vykonávania opatrovníckeho práva matkou, zisťovania, či ide o neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa a dôvodom nenariadenia návratu maloletého v zmysle čl. 13, 20 Dohovoru o únose. V súvislosti s dôvodmi nenavrátenia v zmysle čl. 13 písm. b) Dohovoru však poukazuje na argumentáciu právnej zástupkyne otca, ktorá by sa mohla javiť ako spôsobilá pre nenavrátenie maloletého do Nórskeho kráľovstva. Súd návrhu právnej zástupkyne otca doplniť dokazovanie znaleckým posudkom nevyhovel z dôvodu, že by bolo neúčelné vzhľadom k tomu, že súd návrh matky zamietol.
27. K nerozhodnutiu súdu v 6-týždňovej lehote súd uvádza, že ju nebolo možné dodržať z dôvodu nesúhlasu otca s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania, potreby vykonania riadneho dokazovania a na druhej strane, na strane súdu, ktorý priznáva, že trvanie konania v prejednávanej veci nezodpovedá jeho bežnej praxi v obdobných veciach.
28. O trovách konania súd nerozhodoval, nakoľko neboli uplatnené.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné písomné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Toto uznesenie je vykonateľné, len čo nadobudne právoplatnosť (§ 133 ods. 2 CMP).