Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/8/2021

Zmenené rozhodnutím 17Co/22/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu Y. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v I., P. B. č. XXX/XX, zastúpeného Q.. Martinom Jankovičom, advokátom so sídlom v Revúcej, Železničná č. 257/19, proti žalovanému Slovenská republika, za ktorého pred súdom koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štúrova č. 2, o zaplatenie 5.000,- € s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 6C/8/2021-164 zo dňa 16.11.2021, ako súdu prvej inštancie, takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 2.250,- € s príslušenstvom (prvý výrok) p o t v r d z u j e. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie (tretí výrok) m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania o náhradu nemajetkovej ujmy z prisúdenej sumy v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania o náhradu nemajetkovej ujmy žalobcu. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalobcu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Adrianou Dulovičovou v právnej veci žalobcu: Y. F., K.. XX. XX. XXXX, Š. R. W., O. V.. Š. XXX/XX, XXX XX I., zast. Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom, Advokátska kancelária, Železničná 257/19, 050 01 Revúca proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o zaplatenie 5 000,- Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2 250,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 250,- Eur od 11. 09. 2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti nad priznanú sumu 2 250,- Eur s prísl. z a m i e t a .

Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 50 % z celkom uplatnených trov s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobca v podanej žalobe žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla žalobcovi v súvislosti s vedením trestného stíhania voči jeho osobe. V žalobe uviedol, že uznesením vyšetrovateľa PZ Ministerstva vnútra SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, Úradu inšpekčnej služby, Odboru inšpekčnej služby Stred Banská Bystrica pod sp. zn. ČVS: SKIS-310/ OISS-V-217 zo dňa 01. 03. 2018 bolo podľa vznesené obvinenie žalobcovi za zločin porušovania domovej slobody podľa , Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa Tr. zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa , Tr. zákona. Proti tomuto uzneseniu podal obvinený - žalobca sťažnosť, ktorá bola prokurátorom zamietnutá podľa ako nedôvodná. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podal na obvineného obžalobu vedenú pod sp. zn. -35 a to za prečin nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na Tr. zákona. Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 25. 04. 2019 sp. zn. samosudca podľa obžalovaného oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný. Krajský súd v Banskej Bystrici svojim uznesením zo dňa 03. 12. 2019 sp. zn. podľa odvolanie krajského prokurátora zamietol. Toto rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré prevzal obhajca obžalovaného dňa 16. 01. 2020 možno považovať za posledné rozhodnutie v tejto trestnej veci. Obvinený - žalobca sa dal obhajovať advokátom Mgr. Marianom Jankovičom odo dňa 19. 03. 2018 až do právoplatného skončenia predmetnej trestnej veci. Predmetom tejto žaloby už nie je náhrada škody, ktorá vznikla žalobcovi titulom vynaložených trov obhajoby obhajcom, pretože táto už bola predmetom iného súdneho sporu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. , kde došlo

dňa 30. 10. 2020 k vydaniu platobného rozkazu sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 30. 11. 2020.

2. Žalobca svoju žalobu opiera o ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a to o a , tiež ustanovenia a cit. zákona a ustanovenia , a , cit. zákona. Za tituly, na základe ktorých sa zo strany žalobcu uplatňuje nárok na náhradu škody, žiadal žalobca posudzovať uznesenie vyšetrovateľa PZ Ministerstva vnútra SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, Úradu inšpekčnej služby, Odboru inšpekčnej služby Stred Banská Bystrica pod sp. zn. ČVS:SKIS-310/OISS-V-217 zo dňa 01. 03. 2018, ktorým bolo podľa vznesené obvinenie žalobcovi a obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote sp. zn. -35. Na tieto rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní je podľa žalobcu potrebné nahliadať ako na rozhodnutia, na základe ktorých sa uplatňuje nárok na náhradu škody od štátu.

3. Čo sa týka príslušnosti konkrétneho orgánu verejnej moci, ktorý by mal konať v mene Slovenskej republiky, je žalobca toho názoru, že v predmetnom prípade by v mene Slovenskej republiky s poukazom na ustanovenie mala konať Generálna prokuratúra SR, pretože práve tento orgán je príslušný konať v mene Slovenskej republiky už aj z toho dôvodu, že v predmetnej veci aj keď prvé rozhodnutie, teda uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané príslušníkom PZ, následne mohol toto rozhodnutie zrušiť prokurátor v prípravnom konaní. Osoba prokurátora je osobou, ktorá dohliada na priebeh celého prípravného konania a v zmysle je prokurátor tou osobou, ktorá môže viesť celé vyšetrovanie a môže zrušiť nezákonné rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými rozhodnutiami. Ďalej žalobca poukázal na tú skutočnosť, že už za účinnosti pôvodnej právnej úpravy v predmetného zákona, teda pred 1. januárom 2013 sa súdy vysporiadali s otázkou príslušnosti orgánov verejnej moci za škodu spôsobenú v trestnom konaní, pričom z rozhodovacej činnosti súdov možno vyvodiť záver, že zodpovednosť za škodu vzniknutú v prípravnom konaní nesie vyšetrovateľ a prokurátor a na tomto fakte nič nemení ani prípadné oslobodenie obžalovaného spod obžaloby alebo zastavenie trestného stíhania súdom.

4. K preukázaniu príčinnej súvislosti medzi škodou a titulom, na základe ktorého je uplatňovaná náhrada škody, žalobca poukázal na to, že v trestnom konaní vedenom voči obvinenému došlo v konečnom dôsledku k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby prokurátora, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný. Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby má pritom pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia rovnaké dôsledky ako zrušenie tohto uznesenia pre nezákonnosť, pretože sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným a právoplatnosťou rozhodnutia o oslobodení obžalovaného spod obžaloby sa trestné konanie končí, teda zanikajú účinky vznesenia obvinenia a zrušenie takéhoto rozhodnutia sa súčasne z tohto dôvodu stáva bezpredmetným. Podozrenie zo spáchania trestného činu sa tak nepotvrdilo a vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia o vznesení obvinenia. Zodpovednosť štátu za škodu je koncipovaná ako zodpovednosť objektívna bez ohľadu na akékoľvek zavinenie. V prípade tohto trestného stíhania, ktoré bolo skončené oslobodením obžalovaného spod obžaloby musí potom štát niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. Súdna prax dospela k záveru, že ak došlo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti začatia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania.

5. Žalobca si touto žalobou uplatňuje nemajetkovú ujmu, kde výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa v zmysle zákona určuje s prihliadnutím na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Žalobca poukázal na to, že predmetné trestné stíhanie prebiehalo od 01. 03. 2018, teda od vznesenia obvinenia jeho osobe až do dátumu 16. 01. 2020, kedy obhajca obvineného prevzal uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica, ktorým odvolací súd podľa odvolanie

krajského prokurátora zamietol. Žalobca tak za toto obdobie žil v neistote a strachu, ako bude jeho trestná vec vyriešená, pričom tento je bezúhonnou osobou, nemá evidovaný žiadny záznam v odpise z registra trestov, teda doteraz sa nedopustil žiadneho trestného činu. Žalobca bol od júla 2011 služobne zaradený v policajnom zbore ako referent skupiny výkonu služby na ODI OR PZ Y. a od júla 2003 do júla 2011 bol služobne zaradený na OO PZ v Z. a žalobcu tak možno považovať za verejného činiteľa, kde práve prebiehajúce trestné stíhanie voči jeho osobe mu neraz sťažovalo vedenie riadneho života resp. výkon služby, kde aj v rámci výkonu služby a v jeho riadnom civilnom živote mu bolo zo strany tretích osôb dávané najavo, že je trestne stíhaný a ako môže takýto človek pracovať v policajnom zbore a s takýmito názormi iných ľudí sa stretával aj pri svojom bežnom živote v meste I., kde žije a v meste Y., kde vykonáva prácu. Na tieto okolnosti žalobca navrhol svoj výsluch ako strany sporu ako aj výsluch svedkov. Ďalej žalobca tvrdil, že bol obmedzovaný aj v osobnom živote, keď napríklad pred vedením trestného stíhania mal záujem absolvovať skúšky na zbrojný preukaz na poľovnícke účely, kedy ho v tom zabrzdilo práve predmetné trestné stíhanie.

6. Podľa žalobcu dôvod, pre ktorý došlo k jeho oslobodeniu spod obžaloby, je podstatným meradlom na priznanie resp. zvýšenie nemajetkovej ujmy a v tomto prípade nebolo obvinenému dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol trestne stíhaný a na ďalšiu skutočnosť, na ktorú je potrebné prihliadať je, že aký trest odňatia slobody obvinenému v predmetnej trestnej veci hrozil a je primerané priznať určitú sumu výšky odškodnenia za každý rok odňatia slobody, ktorý obvinenému hrozil, pričom v tomto prípade obvinenému hrozil trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby 8 rokov. Taktiež je potrebné prihliadnuť na to, akým spôsobom ovplyvnilo trestné stíhanie povesť obvineného, ktorý je verejným činiteľom, žije v malom meste a podľa jeho vedomostí sa tu rýchlo roznieslo, že je trestne stíhaný a bola ohrozená jeho vážnosť a dôstojnosť. Aj tento fakt je potrebné vziať do úvahy pri stanovovaní výšky nemajetkovej ujmy a aj to, že mu reálne hrozilo prepustenie zo služobného pomeru.

7. Žalobca ďalej uviedol, že svojou žiadosťou zo dňa 01. 04. 2020 požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5 000,- Eur v dôsledku ne Generálnu prokuratúru SR, ktorá listom zo dňa 08. 09. 2020 vybavila jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku ako nedôvodnú. Na základe týchto skutočností potom žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 5 000,- Eur spolu s príslušnými úrokmi z omeškania.

8. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16. 04. 2021 uviedla, že uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady a toto nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti uzneseniu, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné rozhodnutie resp. za rozhodnutie odporujúce zákonu len z toho dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Skutočnosť, že sťažovateľ - žalobca bol oslobodený spod obžaloby sama o sebe neznamená, že jeho trestné stíhanie bolo nezákonné alebo od počiatku inak vadné. Dôkazné požiadavky, ktoré je potrebné splniť, aby mohla byť osoba uznaná vinnou sa líšia od dôkazných požiadaviek, ktoré je potrebné splniť, aby osoba mohla byť trestne stíhaná. Žalovaná mala za to, že zákonodarca by považoval len tie prípady hodné odškodnenia, ktoré boli stíhané väzobne a následne boli spod obžaloby oslobodené, pretože ak by mal zákonodarca v úmysle odškodňovať aj osoby v pozícii žalobcu, teda osoby, ktoré boli spod obžaloby oslobodené, avšak neboli stíhané väzobne, neupravoval by prípady nezákonnej väzby a v ustanovení § 8 ods. 5 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ale úmyslom zákonodarcu bolo práve špecifikovať len také situácie, kedy vedenie trestného stíhania malo na osobu obvineného konkrétne nepriaznivé následky - väzba a trest, ktoré zákonodarca považuje za dôvody hodné odškodnenia, čo však nie je prípad žalobcu. Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkon verejnej moci obsahuje konkrétnu úpravu, v zmysle ktorej je potrebné rozhodnutie považovať za nezákonné a nezákonným rozhodnutím je v tomto smere len právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Výkladom v tomto smere nemožno jednoznačne formulované ustanovenia zákona vykladať v prospech žalobcu. Podľa žalovanej teda v danom prípade chýba hmotno-právny podklad pre priznanie nároku žalobcu, pretože žalobca nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, ktorým by bola spôsobená škoda a ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, čo je v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci hmotno-právnym predpokladom pre priznanie nároku na náhradu škody. Také rozhodnutie však neexistuje, pretože predmetné uznesenie o vznesení obvinenia, o ktoré žalobca opiera svoj nárok nebolo

zrušené v sťažnostnom konaní v zmysle a nebolo zrušené ani Ústavným súdom Slovenskej republiky v konaní o individuálnej sťažnosti, ktorou by bolo namietané porušenie ústavných práv žalobcu. Podľa žalovanej žalobca nepreukázal ani vznik škody a uplatnený nárok vo výške 5 000,- Eur nie je v žalobe skutkovo podložený skutkovými tvrdeniami a tomu zodpovedajúcimi dôkazmi, z ktorých by uvedené tvrdenia vyplývali. To, že žalobca žil v neistote a strachu ako bude jeho vec vyriešená, nemožno považovať za naplnenie hmotno-právnych predpokladov pre priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, pretože samotné pociťovanie neistoty a strachu nemôže predstavovať ujmu spôsobenú tvrdeným nezákonným trestným stíhaním žalobcu. Taktiež tvrdenia žalobcu o tom, že v jeho osobnom živote ako aj v rámci výkonu služby mu bolo zo strany tretích osôb dávané najavo, že je trestne stíhaný, sú neurčité, pretože z nich nevyplýva žiadny konkrétny záver o tom, ako, kedy a kde mali žalobcovi tretie osoby dávať najavo, že je trestne stíhaný, preto nie je možné posúdiť, či uvedenými výrokmi vôbec mohla byť žalobcovi spôsobená ujma. Tvrdenia žalobcu ohľadom negatívnych dopadov jeho trestného stíhania v rámci jeho služobného hodnotenia sa javia ako sporné a nepreukázané. Pokiaľ žalobca tvrdil, že v jeho prípade by prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby 8 rokov, žalovaná uviedla, že platná právna úprava umožňuje priznať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za spôsobenú ujmu a nie za ujmu, ktorá by potenciálne hrozila v prípade, ak by došlo k odsúdeniu žalobcu. Podľa žalovanej teda žalobca nepreukázal splnenie hmotno-právnych podmienok na priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5 000,- Eur a aj keď prezentoval viaceré skutkové tvrdenia, tieto neoprel o dôkazy, z ktorých by žalobcom tvrdené skutočnosti vyplývali. Určenie výšky nároku však nie je záležitosťou takej voľnej úvahy, ktorá nepodlieha žiadnemu hodnoteniu, pretože jej základom je zistenie takých skutkových okolností, ktoré súdu umožnia úvahu na určitom kvalitatívnom posúdení základných súvislostí a žalobca podanou žalobou takéto základné súvislosti netvrdil a ani nepreukázal.

9. K vyjadreniu žalovanej sa právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 02. 09. 2021 vyjadril tak, že so skutočnosťami uvádzanými v tomto vyjadrení k žalobe žalobca nesúhlasí a žalobu považuje za dôvodne podanú. Nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že by chýbal akýkoľvek hmotno-právny podklad pre priznanie nároku žalobcu, keďže žalobca nemal preukázať existenciu nezákonného rozhodnutia, pričom žalovaná v tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. a na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva sťažnosť č. 57404/08 zo dňa 20. 06. 2013 vo veci Lavrechov proti Českej republike, kde podľa žalobcu toto rozhodnutie nemožno v danej veci aplikovať pre úplne odlišné skutkové okolnosti prípadu oproti prípadu žalobcu v predmetnej právnej veci. Ani v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. nie je žiadna zmienka o tom, že škoda vynaložená vo forme nákladov obhajoby neprináleží poškodenému, resp. že takýto nárok nepatrí poškodenému v prípade oslobodenia poškodeného ako obžalovaného spod obžaloby. Ústavný súd SR sa v tomto prípade vo svojom náleze nezaoberal dôvodnosťou resp. nedôvodnosťou priznania trov obhajoby poškodenému. Pokiaľ žalovaná argumentuje neexistenciou nezákonného rozhodnutia a to aj napriek tomu, že žalobca vychádzal zo skutkových podkladov totožnej trestnej veci a voči žalovanej podal žalobu o zaplatenie 1 611,28 Eur a o zaplatenie 81,99 Eur, pričom táto vec bola vedená na tunajšom súde pod sp. zn. a žalovaná suma pozostávala zo zaplatených trov obhajoby, tu žalobca poukázal na to, že konajúci súd vydal dňa 30. 10. 2020 platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 30. 11. 2020 a žalovaná na základe tohto platobného rozkazu uhradila žalobcovi celú sumu. Žalobca má teda za to, že žalovaná uznala základ nároku žalobcu, teda existenciu nezákonného rozhodnutia v trestnej veci - uznesenia o vznesení obvinenia. Ďalej žalobca poukázal na to, že z rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. zo dňa 25. 04. 2019 vyplýva, že žalobca bol oslobodený spod obžaloby prokurátora a to z dôvodu podľa ustanovenia , teda že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný a z odôvodnenia tohto rozsudku okrem iného vyplýva aj to, že nie žalobca ako obvinený, ale svedkovia, poškodení a ich rodinní príslušníci v trestnej veci hovorili nepravdu a neustále menili svoje výpovede, čo malo za následok, že u žalobcu došlo k oslobodeniu jeho osoby spod obžaloby prokurátora. Na tvrdenia žalovanej, že žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, žalobca navrhol vypočuť svoju osobu ako stranu sporu a ďalej 5 svedkov, ktorí mali vypovedať o tom, ako svojimi vlastnými zmyslami vnímali určité skutočnosti preukazujúce dehonestáciu žalobcu v jeho povolaní resp. v užšom alebo širšom okruhu ľudí. Na tvrdenie žalovanej, ktorá v rámci svojho vyjadrenia uvádzala, že platná právna úprava umožňuje priznať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za spôsobenú ujmu a nie za ujmu, ktorá by potenciálne hrozila v prípade, ak by došlo k odsúdeniu žalobcu, žalobca uviedol, že na predmetný prípad je potrebné nahliadať komplexne, pretože v zmysle ustanovenia sa okrem iného má prihliadať na osobu poškodeného, jeho

doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje. Žalobca je verejný činiteľ, služobne zaradený ako príslušník Policajného zboru ODI OR PZ v Y., preto je potrebné prihliadať na to, čo by mu hrozilo v prípade, ak by bol právoplatne odsúdený za trestný čin, v jeho prípade by jednoznačne došlo k ukončeniu služobného pomeru okamžitým prepustením, čím by prišiel o pravidelný mesačný príjem a mohol prísť aj o iné sociálne výhody v neskoršom období. Žalobca požaduje priznať nemajetkovú ujmu za vedenie trestného stíhania voči jeho osobe, ktoré sa ukázalo ako nezákonné, pričom poukázal aj na viaceré súdne rozhodnutia, či už v rámci SR alebo ČR, z ktorých vyplýva, že každé trestné stíhanie negatívnym a zásadným spôsobom ovplyvňuje život stíhaného. V tomto prípade sa jednalo o nezákonné trestné stíhanie v trvaní 688 dní, čo pri požadovanej žalovanej sume činí na jeden deň nezákonného trestného stíhania osoby žalobcu sumu 7,27 Eur, čo podľa žalobcu nie je neprijateľnou čiastkou, ktorú by žalovaná nemohla žalobcovi uhradiť. Žalobca ďalej poukázal aj na niektoré ďalšie rozhodnutia vyšších súdov, z ktorých vyplýva, že v súdnej praxi sa za nezákonné vedenia trestných stíhaní priznáva aspoň suma 1 000,- Eur za jeden rok nezákonného trestného stíhania resp. suma 100,- Eur za jeden mesiac nezákonného trestného stíhania.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, písomných vyjadrení strán sporu, výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov Q. B., H.. X. S., Y. F., A. W. a Q. B., oboznámil sa s obsahom pripojených spisov tun. súdu č. , , lekárskych správ o zdravotnom stave žalobcu v priebehu jeho trestného stíhania, správou OR PZ v Y. o prípadnom disciplinárnom stíhaní žalobcu, zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 21. 01. 2015 a po takto vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový a právny stav:

Podanou žalobou si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v sume 5 000,- Eur z dôvodu, že uznesením vyšetrovateľa PZ Ministerstva vnútra SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, Úradu inšpekčnej služby, Odboru inšpekčnej služby Stred Banská Bystrica sp. zn. ČVS: SKIS-310/OISS- -2017 zo dňa 01. 03. 2018 mu bolo podľa vznesené obvinenie za zločin porušovania domovej slobody podľa , Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa Tr. zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa , Tr. zákona. Sťažnosť, ktorú žalobca podal proti tomuto uzneseniu bola prokurátorom zamietnutá ako nedôvodná a prokurátor podal na žalobcu ako obvineného obžalobu pod sp. zn. -35 za prečin nebezpečného vyhrážania podľa , Tr. zákona s poukazom na Tr. zákona. Rozsudkom tunajšieho súdu č. zo dňa 25. 04. 2019 bol žalobca oslobodený spod obžaloby prokurátora, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol ako obžalovaný stíhaný. Krajský súd v Banskej Bystrici svojim uznesením zo dňa 03. 12. 2019 sp. zn. podľa odvolanie krajského prokurátora zamietol. Platobným rozkazom tunajšieho súdu č. zo dňa 30. 10. 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť 30. 11. 2020 bola žalovaná zaviazaná na zaplatenie sumy 1 611,28 Eur s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne od 11. 09. 2020 do zaplatenia ako aj trov konania, pričom ide o náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi titulom vynaložených trov obhajoby obhajcom práve v súvislosti s predmetným trestným stíhaním žalobcu. Túto sumu žalovaná už žalobcovi aj uhradila. Žalobca si teda touto žalobou nárokuje nemajetkovú ujmu v sume 5 000,- Eur a poukázal na to, že svojou žiadosťou zo dňa 01. 04. 2020 žiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v takejto výške v dôsledku ne o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Z listu Generálnej prokuratúry SR zo dňa 08. 09. 2020 okrem iného vyplýva, že zostáva spornou otázka vzniku tejto ujmy, pretože táto je založená len na subjektívnom tvrdení žalobcu a nie je doložená dôkazmi. Výšku náhrady nemajetkovej ujmy v sume 5 000,- Eur mal žalobca vyčísliť podľa nepreskúmateľných hľadísk. Vznik nemajetkovej ujmy a výške jej náhrady ak je ujma dôsledkom trestného stíhania, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením, v žiadnom prípade nie je paušálnou a automatickou záležitosťou, ale ju treba náležitým spôsobom preukázať. Z týchto dôvodov bolo skonštatované, že neboli splnené zákonné podmienky pre uspokojenie nároku žalobcu uplatneného v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podľa .

Z výsluchu žalobcu na pojednávaní vyplýva, že žalobca v čase svojho trestného stíhania pracoval ako príslušník dopravnej hliadky OR PZ v Y., toto trestné stíhanie trvalo od 01. 03. 2018 do 16. 01. 2020 a skončilo sa oslobodením žalobcu spod obžaloby. Celé toto trestné stíhanie žalobca veľmi zle znášal, bol v neistote, čo sa prejavilo aj na zhoršení jeho zdravotného stavu, pretože to vnímal tak, že je terčom posmeškov a to aj na pracovisku, keďže ako príslušníkovi dopravnej hliadky, ktorý zastavoval vodičov pre porušovanie dopravných predpisov, sa mu stávalo, že títo porušovatelia dopravných predpisov sa

s ním rozprávali posmešne, že čo chce od nich, keďže jeho tiež idú zavrieť. Počas svojho trestného stíhania bol 6 mesiacov práceneschopný z dôvodu výrazného zhoršenia svojho zdravotného stavu a svojej diagnózy - boreliózy. Na svojom pracovisku síce nebol disciplinárne stíhaný, avšak viackrát absolvoval pohovory u riaditeľa OR PZ v Y., ktorý ho informoval tak, že celá táto jeho vec by mala byť postúpená na priestupok. Pokiaľ ide o poľovné skúšky, je pravdou, že tieto absolvoval ešte pred svojim trestným stíhaním, avšak nezískal zbrojný preukaz, keďže z dôvodu svojho trestného stíhania nemohol absolvovať zbrojné skúšky, čo pociťuje ako ujmu. Aj v súkromnom živote sa mu stávalo, že ho ľudia informovali o tom, že v meste I., kde žije, si ľudia rozprávali poza jeho chrbát o jeho trestnom stíhaní, preto potom už radšej ani nikde nechodil a zdržiaval sa len doma. Nepríjemne sa cítil aj na rôznych spoločných akciách na pracovisku, napríklad na strelnici, kde boli prítomní aj policajti z iných oddelení, ktorí mu aj priamo povedali, že pôjde na 8 rokov do basy. Tieto rôzne výroky či už kolegov policajtov, ale aj obyvateľov mesta I. prípadne aj vodičov, ktorých zastavoval pri výkon svojho povolania, sa ho veľmi dotkli, uvažoval aj o dobrovoľnom odchode z policajného zboru. Ďalej uviedol, že bol aj vo veľkej neistote, pretože v tomto období mal uzavretú zmluvu o hypotekárnom úvere z ČSOB Bratislava vo výške 22 000,- Eur za účelom rekonštrukcie rodinného domu v I. a nebolo isté, či v dôsledku vedeného trestného stíhania nepríde o prácu a ako to bude so splácaním predmetného úveru.

Z výpovede svedka Q. B. vyplýva, že tento je kolegom žalobcu na Oddelení dopravnej polície v Y. od roku 2013 a je pravdou, že spolu chodili do terénu na dopravné kontroly a stávalo sa keď zastavovali vodičov, ktorí porušili dopravné predpisy, že sa jeho spytovali, že kde je žalobca, či už bol odsúdený, či sedí vo väzení a takéto posmešky od vodičov boli na dennom poriadku a to od Y. až po I., kde vykonávali dopravné kontroly, aj jemu samému to bolo nepríjemné. Stávalo sa aj to, že kolegovia z iných oddelení napríklad na streleckej alebo telesnej príprave, ktoré prebiehali v X., I. aj v Y. W., sa ho spytovali, či už je žalobca vo väzení a že ako to bolo keď napadol tých starých ľudí, čo mu tiež bolo nepríjemné. Na samotnom žalobcovi sa to prejavilo tak, že sa stránil kolektívu, stal sa z neho samotár, bol smutný a bol aj skutočne chorý, o čom svedčí nielen jeho dlhodobá práceneschopnosť, ale on sám videl na jeho tele kožný prejav zhoršenej boreliózy.

Z výpovede ďalšieho svedka Q. B. vyplýva, že so žalobcom sú kolegovia 9 rokov na policajnom oddelení v Y., sú aj kamaráti, aj sa doma navštevovali a na žalobcovi on videl v čase, keď bolo proti nemu vedené trestné stíhanie, že tento je smutný, trpí neistotou, že čo s ním bude, ako bude splácať úver ak by prišiel o prácu. Vie aj o tom, že sa zhoršil zdravotný stav žalobcu, bol na dlhodobej PN a mal rôzne zdravotné problémy. Aj on počul, že kolegovia policajti sa o žalobcovi rozprávali na pracovných poradách, streľbách, aj jeho sa spytovali ako to vyzerá s trestným stíhaním žalobcu, mali na jeho adresu uštipačné poznámky. Od vodičov - porušovateľov dopravných predpisov taktiež počul pri dopravných kontrolách, že títo sa uštipačne vyjadrovali o žalobcovi, konkrétne hovorili, že kedy už žalobca pôjde do väzenia, takéto reči počúval hlavne v I.. Toto aj jemu samému bolo veľmi nepríjemné a aj potom ako sa žalobca vrátil do práce po skončení trestného stíhania sa niekoľkokrát stalo, že vodiči, ktorých zastavovali pri dopravných kontrolách, sa žalobcovi posmievali a čudovali sa, prečo ich práve on kontroluje keď je trestne stíhaný.

Z výpovede svedka H.. X. S. vyplýva, že tento je priateľom žalobcu a aj mu chodil vypomáhať pri poľnohospodárskych prácach, aj jemu sa stávalo, že v Y., kde býva, sa rôzni jeho klienti spytovali na žalobcu, či je pravdou, že je tento trestne stíhaný. Na samotnom žalobcovi aj on zbadal, že tento je ako vymenený, je smutný, stal sa z neho samotár a s ľuďmi sa nekontaktoval.

Z výpovede svedka Y. F. vyplýva, že tento je kamarátom žalobcu už 20 rokov, jeho manželka prevádzkuje piváreň v I., kde sa predtým zastavil aj žalobca, ale v čase, keď sa proti nemu viedlo trestné stíhanie, tam prestal chodiť a konkrétne raz počul od študentov gymnázia v I., ktorí chodievali do pivárne, že čo je to za podnik, kde chodia trestne stíhaní, pretože v tom čase tam bol aj žalobca. Žalobca sa aj povahovo zmenil, pretože predtým ho často volal k sebe domov a keďže on je invalidným dôchodcom, toto mu dobre padlo, lebo mu pomáhal pri poľnohospodárskych prácach a mohol sa s ním zdržiavať v prírode, čo malo naňho dobrý vplyv. V priebehu svojho trestného stíhania bol však žalobca najradšej sám, nechcelo sa mu ani rozprávať a stal sa z neho uzavretý človek.

Z výpovede svedkyne A. W. - žalobcovej družky vyplýva, že so žalobcom žije v spoločnej domácnosti 11 rokov a takto tomu bolo aj v čase, keď bol žalobca trestne stíhaný. Uviedla, že keď sa ona dozvedela o jeho trestnom stíhaní, bola v šoku, v neistote, čo bude ďalej s ich spolužitím, pretože predtým si kúpili

rodinný dom, zobrali hypotekárny úver a v prípade ak by žalobca bol odsúdený, prišiel by o zamestnanie a nemohol by splácať úver. Podľa nej sa v tomto období výrazne zhoršil aj žalobcov zdravotný stav, ktorý už predtým ochorel na boreliózu, ale v tomto období sa tento jeho zdravotný problém veľmi zhoršil, o čom svedčí aj predložená zdravotná dokumentácia. Žalobca sa zmenil aj povahovo, stal sa z neho samotár, nevyhľadával žiadne kontakty s ľuďmi, hoci predtým bol priateľskej povahy. Potom čo sa stal terčom posmeškov odmietal chodiť medzi ľudí a vôbec sa s inými ľuďmi nekontaktoval.

10. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. (2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ cit. zák. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. Podľa § 4 ods. 1 písm. f/ vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo v správnom konaní.

Podľa § 5 cit. zák.

(1) Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. (2) Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. (3) Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

Podľa § 6 cit. zák.

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. (2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. (3) Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

(4) Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa nepovažuje výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a .

Podľa § 15 cit. zák.

(1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. (2) Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 cit. zák.

(1) Zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil. (2) Príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde. (3) Ak žiadosť už bola prerokovaná, príslušný orgán túto skutočnosť oznámi žiadateľovi s odôvodnením, že žiadosť už bola prerokovaná a na opakovanú žiadosť príslušný orgán ďalej neprihliada. (4) Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. (5) Každý je povinný bezodplatne poskytnúť súčinnosť potrebnú pre predbežné prerokovanie návrhu príslušnému orgánu v lehote určenej príslušným orgánom.

Podľa § 17 cit. zák.

(1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a) (2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. (3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. (4) Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

11. Titulom, na základe ktorého žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody je jednak uznesenie vyšetrovateľa PZ Ministerstva vnútra SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, Úradu inšpekčnej služby, Odboru inšpekčnej služby Stred Banská Bystrica sp. zn. ČVS: SKIS-310/OISS-V-217 zo dňa 01. 03. 2018, ktorým bolo podľa vznesené obvinenie obvinenému a obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote sp. zn. -35 podaná na obvineného - žalobcu. Príslušným konkrétnym orgánom verejnej moci, ktorý koná v mene Slovenskej republiky, je v predmetnom prípade podľa cit. zákona Generálna prokuratúra SR a to z toho dôvodu, že aj keď v predmetnej veci bolo prvé rozhodnutie o vznesení obvinenia vydané povereným príslušníkom PZ, následne mohol toto rozhodnutie zrušiť prokurátor v prípravnom konaní, keďže prokurátor je osobou, ktorá dohliada na celý priebeh prípravného konania. O príslušnosti Generálnej prokuratúry SR ako oprávneného orgánu verejnej moci konať v mene štátu svedčí aj tá skutočnosť, že voči uzneseniu o vznesení obvinenia podal obvinený sťažnosť, ktorá však bola prokurátorom zamietnutá ako nedôvodná. Z rozhodovacej činnosti súdov možno preto bez ďalších pochybností vyvodiť záver, že zodpovednosť za škodu vzniknutú v prípravnom konaní nesie vyšetrovateľ a prokurátor a na tomto fakte nič nemení ani oslobodenie obžalovaného spod obžaloby a to na základe rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. zo dňa 25. 04. 2019. Z oslobodzujúceho rozsudku okrem iného vyplýva, že obžalovaný - žalobca v tomto konaní bol spod

obžaloby prokurátora oslobodený, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný. Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby má preto pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej v uznesení o vznesení obvinenia rovnaké dôsledky ako zrušenie tohto uznesenia pre nezákonnosť resp. zastavenie trestného stíhania, pretože sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, keďže právoplatnosťou rozhodnutia o oslobodení obžalovaného spod obžaloby sa trestné konanie končí, teda zanikajú účinky vznesenia obvinenia a zrušenie takéhoto rozhodnutia sa z tohto dôvodu stáva bezpredmetným. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalovanej, že v danom prípade chýba hmotno-právny podklad pre priznanie nároku žalobcu, teda že žalobca nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, pričom súd poukazuje aj na platnú judikatúru (rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 30. 03. 2011, uznesenie NS SR sp. zn. ). Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalovaná v podstate uznala hmotno-právny základ nároku žalobcu na náhradu škody, pretože tunajší súd vo svojom platobnom rozkaze sp. zn. zo dňa 12. 11. 2020 zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1 611,28 Eur s prísl., pričom ide o náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi v súvislosti s vynaložením trov obhajoby na obhajcu v trestnom konaní tunajšieho súdu sp. zn. v zmysle . Tento platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 30. 11. 2020 a žalovaná proti nemu nepodala ani opravný prostriedok. Pokiaľ ide o výšku náhrady nemajetkovej ujmy, žalobca si uplatňuje sumu 5 000,- Eur, pričom súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie cit. zákona a má za to, že v tomto prípade len samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a teda sa uhrádza nemajetková ujma v peniazoch. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy súd vychádzal z kritérií určených v cit. zák., teda prihliadal najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení, pričom zobral do úvahy aj ustanovenie cit. zákona, keď výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

12. Súd má za to, že každé trestné konanie negatívne ovplyvňuje osobný život trestne stíhaného, na ktorého sa síce do okamihu právoplatnosti meritórneho rozhodnutia prihliada ako na nevinného, ale už samotný fakt trestného stíhania je záťažou pre každého obvineného; už samotné trestné stíhanie výrazne zasahuje do súkromného a osobného života jednotlivca, do jeho cti a dobrej povesti a to tým skôr, ak ide o obvinenie nepravdivé, ktoré je potvrdené právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom súdu alebo zastavením trestného stíhania. Po zohľadnení horeuvedených kritérií ohľadne výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch musí byť rozhodované tak, aby rozhodnutie zodpovedalo všeobecne zdieľanej predstave spravodlivosti a slušnosti (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. 01. 2017). Súd v tomto prípade zohľadnil povahu trestnej veci, keď na žalobcu ako obžalovaného podal Okresný prokurátor v Rimavskej Sobote obžalobu za prečin nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na , kde žalobcovi ako obžalovanému hrozil trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby 8 rokov a dolnou hranicou 3 rokov. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že trestné stíhanie, ktoré trvalo od 01. 03. 2018 teda od vznesenia obvinenia do 16. 01. 2020, kedy bolo doručené uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici obhajcovi žalobcu, podstatným spôsobom ovplyvnilo povesť žalobcu, ktorý pracuje ako príslušník OO PZ v Y., je verejným činiteľom, pričom Y. je malé mesto a mnoho ľudí o ňom v nedobrom rozprávalo, že ako môže pracovať v policajnom zbore trestne stíhaný policajt, toto ho obmedzovalo aj počas vykonávania kontroly dopravných priestupkov, keď aj vodiči - porušitelia dopravných predpisov sa o ňom hanlivo vyjadrovali, toto vyplýva najmä z výsluchu a z výpovede kolegov žalobcu Q. B. a Q. B.. Žalobca žije v meste I., čo je tiež malé mesto, kde sa taktiež vedelo o jeho trestnom stíhaní, čo mal súd za preukázané výsluchom svedka Y. F., ktorý mal vedomosti o tom, že aj v pivárni v I. si z osoby žalobcu robili posmešky hostia v tejto pivárni a tento potvrdil aj to, že žalobca sa povahovo veľmi zmenil v čase keď bol trestne stíhaný a stal sa z neho samotár, ktorý sa stránil ľudí. Toto potvrdil aj svedok H.. X. S.. Žalobcova družka - svedkyňa A. W.Á. pri svojom výsluchu potvrdila, že žalobca sa v priebehu trestného stíhania povahovo zmenil, bol uzavretý a obidvaja boli v neistote, pretože v tomto období splácali hypotekárny úver na rodinný dom a keďže žalobcovi reálne hrozila strata zamestnania, nevedeli ako to bude ďalej so splácaním úveru. Ďalej tvrdila, že v tomto období sa výrazne zhoršil aj zdravotný stav žalobcu, ktorý bol aj dlhodobo práceneschopný (7 - 8 mesiacov) a žalobca predložil súdu lekárske správy o svojom zlom zdravotnom stave práve z tohto obdobia. Súd síce nemôže ustáliť, či zhoršenie zdravotného stavu žalobcu bolo práve v príčinnej

súvislosti s jeho trestným stíhaním, avšak predložené lekárske správy tomu nasvedčujú. Podľa názoru súdu je takýmto spôsobom preukázaná aj príčinná súvislosť medzi škodou a titulom, na základe ktorého je uplatňovaná náhrada škody žalobcom.

13. Súd dospel k tomu záveru, že po zohľadnení všetkých týchto skutočností a to povahy trestnej veci, trvania trestného stíhania - 22,5 mesiaca a dopadov trestného stíhania do osobnostnej sféry žalobcu, tiež jeho profesionálnej sféry je suma primeraná suma 100,- Eur za každý mesiac trestného stíhania žalobcu, preto zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2 250,- Eur a vo zvyšnej časti nad túto sumu žalobu žalobcu zamietol. Súd pri tomto svojom rozhodovaní vychádzal z platnej judikatúry ako aj ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď aj uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 29. 06. 2021).

14. O povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania rozhodol súd podľa , v znení nariadenia vlády č. 20/2013, z ktorého znenia vyplýva, že výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom žalovaný sa dostal do omeškania v zmysle dňom oznámenia Generálnej prokuratúry SR žalobcovi, že jeho nárok neuspokojí, preto počnúc dňom 11. 09. 2020, kedy bolo žalobcovi odmietnutie jeho žiadosti Generálnou prokuratúrou SR doručené, je žalovaný v omeškaní s náhradou nemajetkovej ujmy.

15. O trovách konania rozhodol súd podľa a vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v spore vo výške 50 % súd rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 50 % s tým, že podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu Rimavská Sobota. Podľa ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (ods. 1) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.(ods. 2). Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(ods. 3). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.