Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11T/75/2018

Potvrdené rozhodnutím 5To/109/2019
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Jozefa Mikluša v trestnej veci obžalovaného F. S. G., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2019 odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/75/2018 zo dňa 25.4.2019 a takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. odvolanie krajského prokurátora z a m i e t a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Ivanom Antalom v trestnej veci obžalovaného F.. S. G., F.. XX.XX.XXXX R. U., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. apríla 2019, takto

rozhodol:

Obžalovaný: F.. S. G. S. Z. J. J. L. S. Q. , F.. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom Q., H..Š. XXX, okres S. J., referent Okresného riaditeľstva PZ R. S., Okresného dopravného inšpektorátu,

sa spod obžaloby, ktorou mu je kladené za vinu, že

dňa 18.08.2017 v čase asi okolo 11.00 h v Q., v časti S., vošiel do neuzamknutého oploteného dvora domu s popisným číslom XXX, vstúpil cez neuzamknuté dvere do chodby tohto domu a tu vyčítal majiteľom I. T., F.. XX.XX.XXXX a H. T., F.. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom Q., H. XX, že mu ukradli a predali teľa, pričom následne sa vyhrážal slovami, že zavolá "Detvancov a tí ich z S. vykúria preč a že im ukáže", kde tieto slová vzbudili u poškodených I. T. a H. T. strach a obavu, pričom následne po výzve I. T. obvinený odišiel z domu preč,

t e d a

inému sa mal vyhrážať inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a tento čin mal spáchať na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,

a t ý m m a l s p á c h a ť

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písmeno e/ Trestného zákona,

o s l o b o d z u j e podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podal dňa 31.08.2018 pod č. konania 1Pv/382/17/6609-35 obžalobu na obvineného F.. S. G., F.. XX.XX.XXXX R. U. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe ako je to uvedenej v tejto obžalobe a tiež v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní dňa 19.03.2019 po prednese obžaloby prokurátorom, samosudca zistil, že poškodení si nárok na náhradu škody v prípravnom konaní neuplatnili.

Obhajca obžalovaného vo svojom stanovisku k podanej obžalobe uviedol, že skutková veta obžaloby nekorešponduje s výsledkami vykonaného dokazovania a namietal tiež, že celé vyšetrovanie v prípravnom konaní vykonával procesne nespôsobilý subjekt. V tejto súvislosti navrhol, aby bolo preto predmetné trestné stíhanie podľa § 283 ods. 5 Tr. poriadku prerušené až do doby, kým Ústavný súd SR nerozhodne o návrhu špecializovaného trestného súdu č. PK-1T/35/2016. O tomto návrhu rozhodol samosudca uznesením zo dňa 19.03.2019, sp.zn. 11T/75/2018 tak, že návrh obhajcu podľa § 283 ods. 5 Tr. poriadku na prerušenie trestného stíhania, zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu zahlásil obhajca priamo do zápisnice sťažnosť.

Obžalovaný F.. S. G. na hlavnom pojednávaní dňa 19.03.2019 podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku vyhlásil, že sa necíti byť vinný zo skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu.

Pri svojom výsluchu k veci samej uviedol, že trvá na svojom výsluchu z prípravného konania a na doplňujúce otázky obhajcu odpovedal tak, že poškodených I. T. a H. T. pozná, dňa 18.08.2017 však s nimi neprišiel do kontaktu s odôvodnením, že vtedy bol na návšteve v J. G. pri priateľkinej sestre a jej manželovi. Do J. G. cestoval spolu s priateľkou na jej aute dňa 14.08.2017 po tom, ako mu skončila služba o 21.00 h a do J. G. prišli v noci. Zo J. G. domov odchádzali dňa 18.08.2017 v popoludňajších hodinách, pričom išli najprv do T. T. do nákupného centra L., do kina na film „Čiara“. V tejto súvislosti uviedol, že parkoval v tomto centre, dokladal o tom aj lístok, na ktorom je čas a tiež aj lístok do kina. Po skončení filmu išli domov z T. T. cez T..

Na ďalšie otázky uviedol, že v ich dome bol v súvislosti s tým, že chceli dať jeho mame do nájmu pozemky, časovo to však nevedel špecifikovať. Uviedol tiež, že D. T. pozná, dňa 18.08.2017 sa s ním nestretol a nebol s ním ani v dome poškodených. Kým bol v J. G. s priateľkou, tak s ním netelefonoval, pretože svoj mobil nechal doma osobám, ktoré sa mu za ten čas, kým bol v J. G., starali o zvieratá.

Poškodená I. T. vypovedala na hlavnom pojednávaní ku skutku o tom, že dňa 18.08.2017 išiel jej manžel H. T. kosiť trávu a keď sa vrátil domov, tak prišiel veľmi rozrušený a rozčúlený, pričom jej povedal, že keď kosil trávu, tak ho napadol G., bol tam aj T. a že ho vytiahol z kosačky a začal na neho kričať. Stalo sa to okolo 11.00 h. Po krátkom čase, po tom, ako sa vrátil manžel, mohlo byť po 11.00 h, možno 11.30 h, prišiel k nim do domu G. aj s T. a zastali v chodbe. Ona s manželom boli v kuchyni, pričom G. sa z chodby začal vyhrážať, že ich „vykúri“ a že celú rodinu zlikviduje a kričal na nich, že mu ukradli teľa. Keďže manžel bol veľmi rozrušený, tak ich upozornila, aby odišli z ich domu, čo aj spravili, avšak ešte aj pri odchode obžalovaný G. kričal, že „im ukáže“ a že aby mu dali peniaze za teľa.

Na doplňujúce otázky prokurátora smerujúce k tomu, aby konkretizovala akým spôsobom sa manželovi vyhrážali pri kosení a u nich doma, svedkyňa uviedla, že ona pri kosení nebola, preto nevie ako sa tam manželovi vyhrážali a u nich doma takým spôsobom, že „celú famíliu zlikviduje“ a že „na nich zavolá Detvancov“. Dodala, že presne to už konkretizovať nevie, tie vyhrážky si už nepamätá, potom volala dcéram aj synovi a oni je odporučili, aby išla podať oznámenie na políciu, čo aj spravili asi dňa 20.08.2017. Tvrdila, že sa vyhrážok bála, ale bála sa hlavne o manžela, ktorý bol veľmi rozrušený a preto mu musela podať lieky.

Na otázky obhajcu, aby opäť konkrétne zopakovala vyhrážky, ktoré mal obžalovaný použiť, svedkyňa uviedla, že už presnejšie sa na to nepamätá.

Na návrh obhajcu bola podľa § 264 ods. 1 Tr. poriadku čítaná časť zápisnice tejto poškodenej z prípravného konania zo dňa 28.03.2018 z čl. 92, a to na odstránenie rozporu, kedy sa skutok mal stať, pretože svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že to bolo dňa 18.08.2017 a v prípravnom konaní

uviedla, že sa to stalo dňa 21.08.2017. Svedkyňa uviedla, že nevie vysvetliť tento rozpor a preto je v jej výpovedi z prípravného konania uvedený dátum 21.08.2017.

Obžalovaný k výpovedi poškodenej uviedol, že klame a nehovorí pravdu.

Na hlavnom pojednávaní bol ďalej vypočutý poškodený H. T., ktorý ku skutku uviedol, že bol kosiť trávu, pričom obžalovaný a T. ho už čakali, G.rt sa postavil pred kosačku, on zastal, aby ho neprešiel a vtedy obžalovaný k nemu priskočil, chytil ho za krk a kričal na neho, aby mu vrátil teľa a tiež sa mu vyhrážal, že “na neho pošle Detvancov“ a že „ich vykúria“. V ďalšom uviedol, že potom obaja prišli aj ku nim domov, jemu však bolo veľmi zle, sedel doma v kuchyni a veľa si už z toho nepamätá. Zopakoval, že aj doma na nich obžalovaný kričal, že „pošle na nich Detvancov“, pričom T. mal so sebou motyku. Tvrdil, že u nich doma boli obaja 20 až 30 minút a viackrát zopakoval, že si už nepamätá, čo sa u nich doma presne odohralo.

Na návrh obhajcu bola podľa § 264 ods. 1 Tr. poriadku čítaná časť zápisnice o výsluchu tohto poškodeného z prípravného konania zo dňa 28.03.2018, pričom obhajca trval na tom, aby poškodený vysvetlil, prečo pred vyšetrovateľom v prípravnom konaní uviedol, že doma počul len krik a registroval, že sú tam, ale sa nepamätá, lebo bol mimo a teraz na hlavnom pojednávaní uviedol aj konkrétne vyhrážky. Poškodený uviedol, že to bolo tak, ako to povedal pri výpovedi pred vyšetrovateľom.

Na otázku obžalovaného, aby uviedol kedy sa to stalo a o koľkej hodine, poškodený uviedol, že to bolo dňa 18.08. pred dvoma rokmi, pričom pri kosení to bolo okolo 11.00 h a u nich doma asi o polhodinu neskôr.

Ďalej bola na hlavnom pojednávaní vypočutá svedkyňa O.. D. Š., ktorá vypovedala o tom, že v lete v auguste 2018 boli u nich na návšteve v J. G. sestra L. J. a jej priateľ, obžalovaný G.. Pricestovali v pondelok, nevedela však uviesť dátum s odôvodnením, že k nim chodí veľa ľudí na návštevu. Nevedela sa vyjadriť k otázke prokurátora, či mal obžalovaný pri sebe svoj telefón, dodala však, že on dosť často využíva sestrin telefón. Na ďalšie doplňujúce otázky uviedla, že z návštevy od nich odchádzali v piatok a pamätá sa na to preto, lebo chceli ešte ísť do kina do T. T. na film „Čiara“.

Svedok D. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že niekedy v polovici mesiaca august prišla k nim na návštevu sestra manželky L. J. s priateľom G., zotrvali u nich týždeň, pričom prišli v pondelok večer, už bola tma a odchádzali od nich v piatok poobede.

Priateľka obžalovaného, svedkyňa L. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že bola s obžalovaným pri svojej sestre v J. G. a pamätala sa už len na to, že to bolo v auguste, k sestre prišli v pondelok a odchádzali v piatok a pamätá sa na to kvôli tomu, že v piatok išli do kina na film. Nevedela uviesť, či mal obžalovaný so sebou mobilný telefón.

Svedok D. T. na návrh prokurátora, obhajcu, ako aj obžalovaného na hlavnom pojednávaní nebol vypočutý, a to kvôli tomu, že so svedkom bola veľmi ťažká komunikácia pre jeho zdravotný hendikep a to, že veľmi slabo počuje.

Syn poškodených, svedok H. T. vypovedal, že dňa 18.08. bol v časti S., avšak pri samotnom skutku nebol prítomný, len mama mu telefonovala o tom, čo sa stalo. Na návrh obhajcu bola čítaná podľa § 264 ods. 1 Tr. poriadku jeho výpoveď z prípravného konania na odstránenie rozporov, pretože v prípravnom konaní neuviedol ohľadom skutku žiaden dátum a na hlavnom pojednávaní už povedal 18.08.. Svedok to vysvetlil tým, že čítal obžalobu, ktorá bola doručená jeho rodičom v predmetnej trestnej veci a tam bol tento dátum.

Svedkyňa L. C., dcéra poškodených na hlavnom pojednávaní uviedla, že tiež pri skutku nebola prítomná a o tom, čo sa stalo, jej volala mama, pričom chcela, aby k nim prišla, lebo s otcom bolo zle. Tvrdila, že mama jej do telefónu povedala, že boli napadnutí a že G. sa im vyhrážal. Na doplňujúce otázky nevedela uviesť konkrétne vyhrážky s odôvodnením, že mama rozprávala dosť nezrozumiteľne, lebo bola vystresovaná, ale vravela jej o vyhrážkach a že budú odstránení z S.a. Aj táto svedkyňa po prečítaní výpovede z prípravného konania na odstránenie rozporov uviedla, že o dátume 18.08.2017 vie z obžaloby, ktorú čítala, lebo prišla jej rodičom.

Ďalšia dcéra poškodených, svedkyňa E. C. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 18.08.2017 jej volala mama, že otec bol napadnutý a povedala jej, že obžalovaný spolu s T. prišli ku nim domov a že obžalovaný kričal, že im ukradli teľa a vyhrážal sa im, že ich vyženie. Poradila jej aby podala trestné oznámenie. Vzhľadom k tomu, že ani táto svedkyňa v prípravnom konaní pri výsluchu neuviedla dátum a na hlavnom pojednávaní ho už uviedla, bola jej podľa § 264 ods. 1 Tr. poriadku čítaná časť zápisnice z jej výsluchu z prípravného konania a svedkyňa rozdiel vysvetlila v tom, že aj ona čítala obžalobu, ktorá prišla rodičom.

Svedok D. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že manželia T. si vymysleli, že on aj spolu s obžalovaným porušili ich domovú slobodu a že G. sa im aj nebezpečne vyhrážal a dodal, že v predmetnej veci bol aj on obvineným. Tiež vypovedal o tom, že on bol v kritický deň, t.j. dňa 18.08.2017 v piatok v H. spolu so svojím otcom, a to od rána do večera, pričom v H. kupoval sedačku, svietidlá, ako aj iné veci. Na doplňujúce otázky uviedol, že v dome poškodených T. bol viackrát, avšak sa to týkalo dohôd, kde sa bude pásť dobytok a podobne, pretože aj jeho rodina tam má majetok. Naposledy bol u nich koncom augusta 2017, keď riešili exekúciu na ich spoločný majetok. Svedok tiež vedel uviesť, že obžalovaný bol v lete 2017 na dovolenke pri T. u jeho priateľkinej sestry a bol tam od pondelka do piatka. Tieto skutočnosti vie z trestného spisu, lebo ako vysvetlil, sám bol vo veci aj obvinený. Na ďalšie doplňujúce otázky uviedol, že keď on bol dňa 18.08.2017 v piatok v H., tak obžalovaný bol pri T. a pričom ten týždeň, keď bol obžalovaný pri Bratislave, sa o dobytok staral on s rodinou. Ohľadom komunikácie s obžalovaným uviedol, že mal problém sa mu dovolať, a to z dôvodu, že obžalovaný často nechával svoj telefón ľuďom, ktorí sa mu starajú o zvieratá. Uviedol tiež, že obžalovaný bežne necháva svoje auto odstavené v doline aj niekoľko dní, prípadne týždňov, lebo má viac áut. Obžalovaný chová zvieratá aj doma v Q. a má ošípané, sliepky, morky, husi, kačky, zajace a keď nie je doma, tak sa mu o tieto zvieratá starajú rôzni ľudia, ktorým obžalovaný necháva svoj mobilný telefón a on vtedy využíva mobilný telefón svojej priateľky. Viackrát zopakoval, že z tohto dôvodu musí telefonovať na mobil obžalovaného priateľky, keď sa chce s obžalovaným na niečom dohodnúť.

Svedok D. T. bol na hlavnom pojednávaní vypočutý opakovane, a to z dôvodu, že v trestnom spise sa nenachádzali doklady, ktoré mali osvedčovať, že bol dňa 18.08.2017 v H. na nákupoch. V tejto súvislosti pri opakovanom výsluchu svedok T. opäť potvrdil, že v uvedený deň on bol spolu s otcom v H., kde kupovali svietidlá, sedačku a rôzne drobnosti, pričom doklady o nákupoch už nemá. K dokladom tiež uviedol, že keď bol on v prípravnom konaní vypočúvaný ešte predtým ako mu bolo vznesené obvinenie, a to v postavený svedka, tak predmetné doklady o nákupoch z uvedeného dňa ukázal vyšetrovateľovi, pričom vyšetrovateľ si podľa svedka urobil z nich fotokópie do mobilného telefónu, avšak nevie ako s nimi v ďalšom vyšetrovateľ naložil. Podľa svedka išlo aj o faktúry a doklady z registračnej pokladnice.

Okrem výsluchu uvedených svedkov, boli podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku so súhlasom prokurátora a obžalovaného čítané aj zápisnice o výsluchoch svedkov S. Š. zo dňa 29.03.2018 z čl. 122, Š.Q. T. 23.09.2018 z čl. 129, E. G. zo dňa 29.03.2018 z čl. 135, D. T. zo dňa 18.01.2018 z čl. 138, E. Q. zo dňa 29.03.2018 z čl. 147, J. J. zo dňa 29.03.2018 z čl. 153.

Ďalej bolo podľa § 269 Tr. poriadku vykonané dokazovanie čítaním nasledovných listinných dôkazov: príkaz na zaistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke z čl. 195 až 197, správa Orange Slovensko zo dňa 29.09.2017 z čl. 201, oznámenie z VÚB banky z čl. 219, oznámenie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny T. z čl. 222, správa o povesti z čl. 230, posudok o služobnej činnosti z čl. 232 až 233, správy o priestupkoch čl. 238 a z čl. 241, odpis registra trestov z čl. 237 a z čl. 240, správa Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. Bratislava z čl. 317 - zo dňa 05.09.2018, lístky do kina zo dňa 18.08.2017 o 18.00 h č. 0001354049 a č. 0001354048 z čl. 12, fotokópia parkovacieho lístka zo dňa 18.08.2017 čas 17.26 h z nákupného centra J. B. T. T. z čl. 14 až 15, uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Rimavskej Sobote, Obvodného oddelenia Hnúšťa zo dňa 27.09.2018, pod ČVS: ORP-438/HN- RS-2018 z čl. 329, strana 16 z pokynov pre majiteľov držiteľov hovädzieho dobytka k vedeniu centrálnej evidencie hospodárskych zvierat v SR.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,

ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Súd sa týmito základnými zásadami riadil pri hodnotení všetkých dôkazov a na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotenia dôkazov dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Prokurátor v podanej obžalobe kládol F.. S. G. za vinu, že dňa 18.08.2017 v čase asi okolo 11.00 h v Q., v časti S., vošiel do neuzamknutého oploteného dvora domu s popisným číslom XXX, vstúpil cez neuzamknuté dvere do chodby tohto domu a tu vyčítal majiteľom I. T., F.. XX.XX.XXXX a H. T., F.. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom Q., H. XX, že mu ukradli a predali teľa, pričom následne sa vyhrážal slovami, že zavolá "Detvancov a tí ich z S. vykúria preč a že im ukáže", kde tieto slová vzbudili u poškodených I. T. a H. T. strach a obavu, pričom následne po výzve I. T. obvinený odišiel z domu preč.

Týmto konaním mal podľa prokurátora obžalovaný spáchať prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona.

Hneď po prednese obžaloby obhajca namietal, že celé vyšetrovanie v predmetnej trestnej veci vykonával procesne nespôsobilý subjekt a z tohto dôvodu považoval všetky ním vykonané dôkazy za nezákonné.

K tejto námietke obhajcu uvádza samosudca nasledovné.

Z pripojeného vyšetrovacieho spisu bez akýchkoľvek pochýb vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa PZ Ministerstva vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Stred, ul. 1.mája 1, Banská Bystrica zo dňa 01.03.2018, ČVS: SKIS-310/OISS-V-2017 bolo podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku vznesené obvinenie F.. S. G., F.. XX.XX.XXXX za zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a D. T., F.. XX.XX.XXXX za zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je to v tomto uznesení uvedené. Z tohto vyšetrovacieho spisu zároveň vyplýva, že všetko dokazovanie v rámci prípravného konania realizoval a vykonával vyšetrovateľ vyššie konkretizovanej inšpekčnej služby.

Vyššie uvedenú námietku obhajcu považoval samosudca za nedôvodnú, pretože v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR 9/2015 je obsiahnuté stanovisko 95 trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 29.9.2015 sp.zn. TPj 62/2015 na zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. poriadku vo vzťahu k otázke I., či Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je zákonným subjektom vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní podľa Trestného poriadku podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Po prerokovaní zaujalo trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR k tejto otázke stanovisko s označením A: I. Okolnosť, že inšpekčná služba Policajného zboru je nariadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zaradená aj do organizačnej štruktúry Ministerstva vnútra ako úrad inšpekčnej služby Ministerstva vnútra v rámci sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra je výrazom podriadenosti Policajného zboru ministrovi vnútra Slovenskej republiky (§ 6 ods. 1 Zákona č. 171/1993Zb. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon o Policajnom zbore“) a možnosti ministra vnútra určiť, že službu alebo útvar Policajného zboru nebude riadiť prezident Policajného zboru, ale bude riadená „inak“ (§ 6 ods. 2 naposledy označeného zákona). Také zariadenie nič nemení na tom, že inšpekčná služba je súčasťou Policajného zboru ako služba aj útvar tohto zboru (§ 4 ods. 1, ods. 2 Zákona o Policajnom zbore) a pri činnosti inšpekčnej služby ide o výkon pôsobnosti (plnenie úloh) Policajného zboru pri odhaľovaní a vyšetrovaní trestných činov (§ 2 ods. 1 písm. b/ a d/ Zákona o Policajnom zbore), a to prostredníctvom policajtov (§ 7 ods. 1 Zákona o Policajnom zbore).

II. Vyšetrovateľ Policajného zboru, služobne zaradený do inšpekčnej služby, je policajtom v zmysle § 10 ods. 8 písm. a/ Trestného poriadku a poverený príslušník Policajného zboru, služobne zaradený do inšpekčnej služby, je policajtom v zmysle § 10 ods. 8 písm. c/ Trestného poriadku. III. Žiadosť o súhlas s používaním informačno-technických prostriedkov podľa Zákona o ochrane súkromia pred odpočúvaním (Zákona č. 166/2003Z.z. v znení neskorších predpisov), podávaná prostredníctvom informačnej služby, je podávaná Policajným zborom, a ak je jej vyhovené, informačno- technický prostriedok je používaný Policajným zborom (§ 2 ods. 2, § 4 ods. 4 naposledy označeného zákona). IV. Riadenie v zmysle § 6 Zákona o Policajnom zbore ani riadiace vzťahy v rámci ministerstva vnútra sa netýkajú trestno-procesných vzťahov, upravených Trestným poriadkom, v rámci ktorých ide o vzťah vyšetrovateľa a prokurátora (§ 230 a iné Trestného poriadku). V. Okolnosť, že vo veci bol činný policajt ako vyšetrovateľ Policajného zboru, alebo poverený príslušník Policajného zboru (§ 10 ods. 8 písm. a/, písm. c/ Trestného poriadku), aj keď je obvineným príslušník policajného zboru, nie je dôvodom na zrušenie rozsudku v odvolacom alebo dovolacom konaní alebo dôvodom na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi v zmysle § 244 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku. Takým dôvodom však môže byť (samostatne alebo v spojení s inými okolnosťami) konkrétna chyba postupu vyšetrovateľa. VI. Efektívnosť vyšetrovania trestného činu (a teda ani zistenie, resp. obvinenie jeho páchateľa) v predsúdnom konaní nie je predmetom súdneho prieskumu a v tejto súvislosti nie je možné zabezpečiť ochranu práv poškodeného prostredníctvom všeobecného súdu postupom podľa Trestného poriadku. To platí bez ohľadu na možnosť poškodeného obrátiť sa v tomto smere na Ústavný súd Slovenskej republiky alebo na Európsky súd pre ľudské práva.

Z uvedeného zjednocujúceho stanoviska trestného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod číslom 95 zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí Slovenskej republiky z 29. septembra 2015 pod sp.zn. Tpj 62/2015 jednoznačne vyplýva, že sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je zákonným subjektom vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní podľa Trestného poriadku a podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čo jednoznačne vyplýva aj zo záverov II., že vyšetrovateľ Policajného zboru služobne zaradený do inšpekčnej služby je policajtom v zmysle § 10 ods. 8 písm. a/ Trestného poriadku a poverený príslušník Policajného zboru služobne zaradený do inšpekčnej služby, je policajtom v zmysle § 10 ods. 8 písm. c/ Trestného poriadku a teda všetky úkony, ktoré boli urobené v prípravnom konaní týmito orgánmi, sú jednoznačne zákonné a zodpovedajú a sú urobené podľa Trestného poriadku a ďalších príslušných predpisov a neobstojí tvrdenie obžalovaného a jeho obhajcu, že celé prípravné konanie bolo zabezpečené na nezákonných dôkazoch získaných orgánmi činnými v trestnom konaní.

S prihliadnutím na toto zjednocujúce stanovisko trestného kolégia Najvyššieho súdu SR považoval preto samosudca všetky úkony realizované v súvislosti s vykonávaním dokazovania v prípravnom konaní za úkony, ktoré boli vykonané procesne spôsobilým subjektom.

Po vyriešení tejto námietky sa samosudca zaoberal v prvom rade otázkou, či skutok, spáchanie ktorého je obžalovanému G., sa stal tak, ako je popísaný v obžalobe.

Vo vzťahu ku dňu spáchania skutku, ktorý sa mal podľa obžaloby stať dňa 18.08.2017 v čase asi okolo 11.00 h v Q., v časti S. v chodbe rodinného domu poškodených T., je potrebné v prvom rade uviesť, že tu existujú dve skupiny dôkazov, a to ohľadom času spáchania skutku.

Obaja poškodení a ich blízki rodinní príbuzní, dcéry, svedkyne C. a C., ako aj syn, svedok H. T. mladší na hlavnom pojednávaní uviedli, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené v obžalobe, t.j. dňa 18.08.2017, pričom naviac tvrdili, že sa ho mal obžalovaný dopustiť v prítomnosti svedka D. T., ktorý mal v ruke ešte aj motyku.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že vyšetrovateľ inšpekčnej služby vzniesol dňa 01.03.2018, ako je to už vyššie uvedené, obvinenie pre spáchanie skutku jednak S. G. a zároveň aj D. T., avšak neskôr po vykonaní dokazovania v prípravnom konaní bolo trestné stíhanie proti D. T. zastavené, pretože tento preukázal, že dňa 18.08.2017 sa nemohol nachádzať v dome poškodených, keďže bol uvedeného dňa od rána až do večerných hodín v H. spolu so svojím otcom a nakupoval rôzny tovar. Ako dôkaz o tom

predložil do spisu vyšetrovateľovi potvrdenia o zaplatení tovaru a faktúry, čo vyplýva jednak zo zápisnice o jeho výsluchu ešte v procesnej pozícii svedka (čl. 178 zo dňa 24.10.2017), ako aj z úradného záznamu žurnalizovaného na čl. 338. Na uvedenom základe sa od počiatku trestného stíhania S. G. objavujú pochybnosti s prihliadnutím najmä k tomu, že obaja poškodení, ako aj ich blízki rodinní príbuzní počas celého trestného konania uvádzajú, že G. spáchal skutok za prítomnosti D. T.. Tento svedok, ale aj samotný obžalovaný zároveň od počiatku trestného stíhania a aj na hlavnom pojednávaní zhodne tvrdili, že skutok nespáchali, v uvedený deň u poškodených neboli, lebo každý z nich bol na inom mieste (obžalovaný v J. G. a svedok T. v H.) a ani oni dvaja sa dňa 18.08.2017 spolu nestretli.

Ďalšie vážne pochybnosti k času spáchania skutku prezentuje skupina dôkazov, ktorá preukazuje, že dňa 18.08.2017 nemohol byť obžalovaný G.t v chodbe rodinného domu poškodených, lebo dňa 18.08.2017 bol až do poobedňajších hodín na návšteve pri priateľkinej sestre a jej manželovi v J. G.. Do J. G. pricestoval obžalovaný spoločne so svojou priateľkou L. J. ešte v pondelok dňa 14.08.2017 v nočných hodinách, pričom cestoval po tom, ako mu skončila služba, teda po 21.00 h. Tieto skutočnosti sú preukázané jednak výsluchom samotného obžalovaného, ale aj svedkyne L. J., jej sestry, svedkyne O.. D. Š. a jej manžela D. Š.. Títo svedkovia a aj samotný obžalovaný tieto skutočnosti tvrdili od počiatku trestného stíhania a zhodne o tom vypovedali aj na hlavnom pojednávaní. Všetky uvedené osoby zároveň tvrdili, že obžalovaný G. spolu s priateľkou odcestovali zo J. G. domov až dňa 18.08.2017 v poobedňajších hodinách, a to časovo tak, aby ešte stihli v T. T. sledovať v kine nákupného centra L. film „Čiara“. Tieto ich výpovede sú naviac podporené nestrannými a objektívnymi dôkazmi, a to lístkom z parkovania a lístkami do kina, ktoré dôkazy predložil v rámci svojho výsluchu obžalovaný G. a nachádzajú sa na čl. 12 a čl. 14. Z parkovacieho lístka vyplýva začiatok parkovania v nákupnom centre L. dňa 18.08.2017 o 17.26 h a z lístkov do kina vyplýva, že film „Čiara“ bol premietaný v piatok dňa 18.08.2017 o 18.00 h.

Pokiaľ v súvislosti s časom spáchania skutku obžaloba preukazovala, že obžalovaný skutok mohol spáchať, pretože jeho mobilný telefón bol v uvedený deň lokalizovaný v meste Q., je nutné uviesť, že tento dôkaz bol vyvrátený výsluchom samotného obžalovaného, ale aj svedka D. T.O. a taktiež svedkyne L. J.. Tieto osoby zhodne uviedli, že keď obžalovaný odcestoval, tak svoj mobilný telefón nechal osobám, ktoré sa mu starali o zvieratá, ktoré chová pri svojom rodinnom dome v Q.. Preto jeho mobilný telefón v Q. musel byť lokalizovaný, keďže ho nechal uvedeným osobám. Potvrdzuje to najmä svedok T., ale aj svedkyňa J.Z. a v tejto súvislosti samosudca odkazuje na obsah ich výpovedí, ktoré sú vyššie v odôvodnení tohto rozsudku uvedené.

Ďalšie vážne nezrovnalosti a pochybnosti k času spáchania skutku vniesli do veci aj samotní poškodení a ich rodinní príbuzní. Všetci v prípravnom konaní vo svojich výsluchoch uviedli, že skutok sa stal dňa 21.08.2017 (poškodená T. čl. 92), resp., že to bolo koncom augusta 2017 (poškodený H. T. čl. 66), resp. v prípravnom konaní si pri svojich výsluchoch na dátum nevedeli spomenúť (svedkovia C., C. a H. T. ml.), ale už na hlavnom pojednávaní všetci zhodne tvrdili, že sa to stalo dňa 18.08.2017. Z uvedeného dôvodu boli týmto svedkom na odstránenie tohto rozporu podľa § 264 ods. 1 Tr. poriadku čítané podstatné časti zápisníc o ich výsluchoch z prípravného konania (zrealizované po vznesení obvinenia) a všetci svedkovia zhodne vypovedali, že teraz na hlavnom pojednávaní presný dátum 18.08..2017 uviedli preto, že čítali obžalobu, kde je tento dátum uvedený.

Vzhľadom k týmto vážnym rozporom, ako aj k tomu, že z dokazovania vyplynuli narušené vzťahy medzi obžalovaným a poškodenými manželmi T., ktoré pramenia najmä z nezhôd ohľadom užívania ich majetkov v lokalite S., považoval súd výpovede poškodených, ako aj svedkov C., C. a H. T. ml. za nevieryhodné. O narušenosti vzťahov svedčí aj uznesenie Okresného riaditeľstva PZ Rimavská Sobota, Obvodného oddelenia Hnúšťa pod ČVS: ORP-438/HN-RS-2018 zo dňa 27.09.2018, ktorým bolo oznámenie S. G. pre podozrenie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona odovzdané Okresnému úradu Rimavská Sobota na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Z odôvodnenia tohto uznesenia sú zrejmé spory medzi obžalovaným a rodinou poškodených ohľadom užívania ich majetku a chovu hospodárskych zvierat v danej lokalite.

Nevieryhodnosť výpovedí týchto poškodených a svedkov zvýrazňuje aj skutočnosť, že sa nepreukázala nimi tvrdená okolnosť, že obžalovaný mal vyčítať poškodeným, že mu ukradli a predali teľa. V tejto súvislosti obžalovaný predložil „Pokyny pre majiteľov a držiteľov hovädzieho dobytka k vedeniu centrálnej evidencie hospodárskych zvierat v Slovenskej republike“ (čl. 340 až 368) a „Zoznam

hlásení“ (čl. 40 až 41) za obdobie od 15.03.2015 do 22.02.2018, pričom v tomto hlásení nie je v kritickom čase, resp. v čase okolo neho zaznamenaný údaj v evidencii zvierat, že došlo k strate akéhokoľvek zvieraťa ku škode obžalovaného G..

V celom svojom súhrne tak všetky vykonané dôkazy ohľadom času spáchania skutku potvrdzujú obranu obžalovaného, že dňa 18.08.2017 bol od rána ešte stále v J. G., odkiaľ najneskôr odcestoval v poobedňajších hodinách tak, že najneskôr dňa 18.08.2017 o 17.26 h parkoval vozidlom na parkovisku nákupného centra L. v T. T. a o 18.00 h toho istého dňa bol v tomto nákupnom centre spoločne s priateľkou na filme „Čiara“.

Všetky tieto popísané skutočnosti, ktoré boli zistené pri výsluchoch obžalovaného a svedkov na hlavnom pojednávaní, ako aj ďalšie vykonané dôkazy tak vzbudzujú vážne pochybnosti o tom, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný S. G. trestne stíhaný.

Žiadnym priamym dôkazom tak nebolo preukázané, že by sa obžalovaný dopustil dňa 18.08.2017 v čase okolo 11.00 h v Q., v časti S. v chodbe rodinného domu poškodených predmetného skutku právne kvalifikovaného obžalobou ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona.

Zároveň nepriame dôkazy, ktoré boli ku skutku vykonané na hlavnom pojednávaní, netvorili vo svojom súhrne logickú, ničím neporušenú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov navzájom sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iného záveru, tak ako to vyplýva z judikovaného rozhodnutia pod č. R 38/1970 a č. R 38/1968.

Na uvedenom základe a zároveň aplikovaním zásady „pochybnosti v prospech obžalovaného“, súd dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, sa stal, a preto obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote zo dňa 31.08.2018, č.k. 1Pv/382/17/6609-35, oslobodil. inému sa mal vyhrážať inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a tento čin mal spáchať na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresnom súde Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. poriadku). Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku). Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. poriadku). Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku). Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku). Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku). Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku). Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.