Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_47Ek-2144-2020.pdf
PDF · 82.04 KB
Case nature
Subarea
47Ek/2144/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného X): G. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. A. XX/XX, XXX XX P., oprávneného X): E. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. A. XX/XX, XXX XX P., spoločne práv. zast. V4 B. group, s.r.o., Y. XX, XXX XX K. - mestská časť O., T.:XX XXX XXX proti povinnému: M. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XXX/X, XXX XX P., práv. zast. JUDr. Anna Kecerová Veselá, advokátka so sídlom Námestie SNP 2/2, 01501 Rajec, IČO: 37 908 928 o vymoženie príslušenstva, exekúcia vedená súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Rišian, Exekútorský úrad so sídlom Pivovarská 1069, 010 01 Žilina, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 139EX 583/20, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 47Ek/2144/2020 zo dňa 15. 07. 2021, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 47Ek/2144/2020 zo dňa 15. 07. 2021 z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 01. 12. 2020 domáhali od povinného vymoženia príslušenstva na základe exekučného titulu - uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica pod č. k. 3C/164/2016-682 zo dňa 30. 07. 2020 a uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica pod č. k. 3C/164/2016-721 zo dňa 23. 09. 2020 (ďalej len „ exekučný titul“). Okresný súd Banská Bystrica poverením zo dňa 28.12.2020 poveril vykonaním exekúcie JUDr. Jozef Rišian, Exekútorský úrad so sídlom Pivovarská 1069, 010 01 Žilina, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 139EX 583/20.
Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 47Ek/2144/2020 zo dňa 15. 07. 2021 návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 61k ods. 1,2, 5, § 61l ods. 3, 4 Exekučného poriadku a vecne tým, že v danom prípade súd pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že skutočnosti uvádzané povinným nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie (povinný neuviedol skutočnosti, ktoré po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia). V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník okrem iného uviedol, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na to, že v danej veci podal dovolanie voči rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/127/2019 zo dňa 12. XX. XXXX a rovnako tak návrh na odklad vykonateľnosti exekučného titulu. O. nepredložil súdu právoplatné rozhodnutie G. súdu A. republiky, v ktorom by súd rozhodol o dovolaní alebo o odklade vykonateľnosti exekučného titulu. A. dňa XX. XX. XXXX dopytom na G. súd A. republiky zistil, že v danej veci nebolo zatiaľ právoplatne rozhodnuté. A. dáva povinnému do pozornosti, že samotné podanie dovolania vo všeobecnosti nemá odkladný účinok. J. č. XXX/XXXX Z. z. R. sporový poriadok (ďalej len ako „R.“) upravuje kedy môže rozhodnutie napadnuté dovolaním „stratiť“ vlastnosť právoplatnosti alebo vykonateľnosti aj počas konania o dovolaní. F. upravuje § 444 R.. C. o dovolaní a rovnako tak o návrhu na odloženie vykonateľnosti, nebolo zatiaľ
rozhodnuté, uvedené má za následok, že stále existuje právoplatný a vykonateľný exekučný titul na ktorého podklade je možné viesť exekučné konanie. A. dal do pozornosti, že povinným uvádzané skutočnosti (podanie dovolania a návrhu na odklad vykonateľnosti) nepredstavujú zákonný dôvod na zastavenie exekúcie a preto ich nemožno subsumovať pod jeden zo zákonom predpokladaných dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. X N. poriadku. C. G. súd A. republiky doposiaľ právoplatne nerozhodol o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, súdny exekútor z dôvodu, že nedisponoval právoplatným rozhodnutím, ktorým by bola odložená vykonateľnosť, nemohol postupovať v zmysle ustanovenia § 61h ods. X písm. h) N. poriadku, podľa ktorého exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak po začatí exekúcie bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní vychádza súd z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté. N. súdu v exekučnom konaní ani v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie neprináleží posudzovať ani revidovať rozhodnutie, ktoré mu je ako exekučný titul predložené. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. O. však vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal, že takéto okolnosti po vzniku exekučného titulu nastali.
O. uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej v podstate uviedol, že povinný dňa XX. XX. XXXX doručil G. súdu A. republiky oznámenie o vydanom uznesení U. súdu Banská Bystrica spolu so žiadosťou o bezodkladné rozhodnutie o návrhu povinného na odklad vykonateľnosti exekučného titulu. Povinný v sťažnosti namietal, že rozhodnutie súdu je predčasné a nezákonné, nerešpektuje právo povinného domáhať sa odkladu vykonateľnosti exekučného titulu a na ťarchu povinného ukladá ním neovplyvniteľnú skutočnosť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky zatiaľ o jeho návrhu nerozhodol. Povinný zároveň poukázal na účel inštitútu odkladu vykonateľnosti rozhodnutia v dovolacom konaní, ktorým účelom je práve zabránenie výkonu exekúcie počas dovolacieho konania v dôsledku ktorého by žalobkyni (povinnému), ktorá dovolanie iniciovala v prípade úspechu v tomto konaní vznikla škoda tým, že trovy konania by zaplatila napriek tomu, že exekučným titul bude rozhodnutím dovolacieho súdu zrušený. Povinný je zároveň presvedčený, že už len odklad vykonateľnosti exekučného titulu musí viesť k zastaveniu exekúcie a z tohto dôvodu považovala rozhodnutie o zamietnutí návrhu na zastavenie konania za predčasné, má za to že súd bol povinný počkať do právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o odklade vykonateľnosti exekučného titulu. Uvedené skutočnosti bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, preto povinný navrhol, aby súd v celom rozsahu zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 47Ek/2144/2020 zo dňa 15. 07. 2021 a exekúciu zastavil.
Oprávnení sa k sťažnosti povinného nevyjadrili.
Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
O. § X39 ods. 1, 2 zákona č. XXX/XXXX Z. z. R. sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami preskúmal napadnuté rozhodnutie a po preskúmaní veci sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka. Súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za správne a námietky voči nemu zo strany povinného uvedené v sťažnosti tak logicky za nedôvodné. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 5 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sa súd nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) dodáva:
Povinný odôvodnenie podanej sťažnosti obmedzil na tvrdenie, že dôvodom na zastavenie je tá skutočnosť, že povinný dňa 16. 07. 2021 doručil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky oznámenie o vydanom uznesení Okresného súdu Banská Bystrica spolu so žiadosťou o bezodkladné rozhodnutie o návrhu povinného na odklad vykonateľnosti exekučného titulu. Vzhľadom na uvedené považoval napadnuté uznesenie za predčasné a nezákonné. Súd nad rámec kontaktoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, kde odpoveďou zo dňa 22. 10. 2021 bolo súdu oznámené, že vec bola dovolaciemu súdu predložená dňa 19. 10. 2020. Dovolacie konanie nebolo rozhodnuté (veci sa zásadne vybavujú podľa poradia v akom boli senátu pridelené a vzhľadom na povahu predmetu konania nejde o vec, ktorá by mala byť senátom vybavená prednostne). Súd konajúci sudcom uvádza, že exekučný titul na ktorého podklade je vedené toto exekučné konanie, je do dňa rozhodovania o sťažnosti právoplatný a vykonateľný (keďže súdu nebol preukázaný opak). Súd zároveň opätovne uvádza, že samotné podanie dovolania (príp. podanie návrhu na odklad vykonateľnosti) nie je dôvodom pre zastavenie exekúcie.
Zrušenie exekučného titulu síce predstavuje obligatórny dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, avšak v danom prípade doteraz k zrušeniu exekučného titulu neprišlo, pričom zákon (v rozpore s názorom povinného) rovnakú právnu silu smerujúcu k zastaveniu exekúcie nepriznáva „len“ potenciálnej hrozbe zrušenia exekučného titulu. Sudca tak vyhodnotil, že podanie dovolania nie je inou skutočnosťou brániacou vymáhateľnosti exekučného titulu a zároveň nie je dôvodom na zastavenie dôvodne začatej exekúcie. V prípade ak zákon pripúšťa možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku proti právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu súdu, podanie takéhoto dovolania nemá vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu, nemá suspenzívny účinok a teda nezakladá ex offo odklad vykonateľnosti exekučného titulu. V tomto exekučnom konaní je podkladom pre vykonanie exekúcie vykonateľný exekučný titul, ktorý nebol zrušený, pričom exekučný súd nepreskúmava vecnú správnosť exekučného titulu. Podanie dovolania nie je okolnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry a rozhodovacej činnosti súdov napríklad z rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/2000, sp. zn. I. ÚS 5/2000 a sp. zn. II. ÚS143/2002.
K zo strany povinného tvrdenej predčasnosti rozhodnutia exekučného súdu sudca uvádza, že súdny exekútor je povinný vykonávať exekúciu zákonným spôsobom tak, aby bola zachovaná aj primeraná ochrana povinných. Exekučný súd nesmie v súčasnosti prejudikovať, či po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky skutočne dôjde k zrušeniu exekučného titulu. V čase rozhodovania exekučného súdu je exekučný titul vykonateľný a keďže nie je daný žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie, súd nemôže postupovať inak. Sudca dodáva, že za daného skutkového stavu, keď oprávnení disponujú právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorý nebol zrušený, pričom na „zrušenie“ exekučného titulu nepostačuje tvrdenie povinného o podaní dovolania, súd nemôže oprávneným odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Sudca v súlade s právnym
názorom vyššieho súdneho úradníka konštatuje, že na zastavenie exekúcie neboli splnené a povinným preukázané zákonné podmienky.
V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s napadnutým rozhodnutím sudca poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.
Sudca tak dospel k záveru, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nepreukázal dôvody na zastavenie exekúcie a súčasne súd ani ex offo nezistil existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie. Keďže vyšší súdny úradník rozhodol v súlade s ustálenou judikatúrou, súd sa nemohol stotožniť s názormi povinného uvádzanými v sťažnosti. S poukazom na uvedené má súd za to, že neboli zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie a preto sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 47Ek/2144/2021 zo dňa 15. 07. 2021 ako nedôvodnú zamietol.
O trovách účastníkov sťažnostného konania súd nerozhodoval, keďže tieto neboli účastníkmi uplatnené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).