Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Csp-23-2020.pdf
PDF · 174.98 KB
Case nature
Area
Subarea
36Csp/23/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., zastúpený Mgr. Pavlom Kissom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Štúrova 20, 040 01 Košice, IČO: 42 095 573, proti žalovanému: Najkrajšie bývanie, s.r.o., Letná 40, 040 01 Košice, IČO: 50 294 865, zastúpený JUDr. Vincentom Lechmanom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Popradská 80, 040 11 Košice, IČO: 42 242 665, o zaplatenie 3.000 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.000 EUR a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.000 EUR od 9.10.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou do upomínacieho konania Okresnému súdu Banská Bystrica a následne postúpenou Okresnému súdu Košice I ako súdu miestne príslušnému na jej prejednanie podľa § 15 ods.1, resp. 19 písm. d) CSP dňa 13.2.2020 z dôvodu, že žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3.000 EUR a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.000 EUR od 9.10.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu bezdôvodného obohatenia.
2. Žalobca žalobu odôvodnil nasledovnými skutkovými tvrdeniami: so žalovaným dňa 30.11.2017 uzavrel zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti, o ktorú mal záujem, a to bytu č. X, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na ulici F. G. E., vchod č. X, súp. č. XXXX postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX, XXXX, XXXX, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti XXX/XXXXX k celku, spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch pod bytovým domom vo veľkosti podielu XXX/XXXXX k celku; nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX pre katastrálne územie H., okres Košice I, obec Košice – Staré mesto. V zmysle zmluvy žalovanému uhradil v hotovosti rezervačný poplatok vo výške 3.000 EUR a dodal, že k samotnému uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, pretože hypotekárna banka mu odmietla poskytnúť na účel kúpy predmetnej nehnuteľnosti hypotekárny úver. Uviedol, že rezervovaný byt žalovaný predal inému záujemcovi a uhradenú rezervačnú zálohu mu nevrátil aj napriek tomu, že na jej vrátenie ho vyzval. Poukázal na podstatu sprostredkovateľskej zmluvy a dodal, že nárok žalovaného na rezervačný poplatok vzniká až uzavretím kúpnej zmluvy, ktorá bola predmetom sprostredkovania, poukazujúc na ust. § 774 Občianskeho zákonníka a keďže kúpna zmluva uzavretá nebola, nie je možné akceptovať, aby si žalovaný rezervačný poplatok bezdôvodne ponechal. Uviedol, že zmluva o rezervácii nehnuteľnosti bola uzavretá medzi stranami sporu, pričom žalovaný vystupuje ako
dodávateľ služby, poukazujúc na predmet podnikania žalovaného, a teda ide o zmluvu spotrebiteľskú. Uviedol, že v čl. 3.1 zmluvy je neprimerane vysoká zmluvná pokuta za porušenie jeho povinnosti nepristúpenia k uzavretiu sprostredkovanej kúpnej zmluvy a ktorá je v jeho neprospech ako spotrebiteľa, pričom žalovaný nie je sankcionovaný žiadnou zmluvnou pokutou za porušenie povinnosti, čo vytvára nerovnováhu v právach a povinnostiach dodávateľa a spotrebiteľa. Majúc za to, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku žalobca dôvodil, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje.
3. Na preukázanie svojho nároku žalobca spolu so žalobou doručil zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti uzavretú medzi stranami sporu dňa 30. 11. 2017, mailovú komunikáciu medzi stranami sporu, výpis z Obchodného registra žalovaného, výpis z LV číslo XXXXX pre katastrálne územie H., obec E. - C. B., okres Košice I.
4. Žalobca použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a v ďalších písomných vyjadreniach k predmetu konania, návrhy na dokazovanie vyššie citovanými dôkazmi.
5. V spore bol vydaný Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní platobný rozkaz dňa 14. 10.2019 sp. zn. 2Up/1243/2019-23, voči ktorému žalovaný podal včas odpor, v ktorom neuznal nárok žalobcu v celom rozsahu, dodajúc, že konaním žalobcu po uzatvorení zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 30. 11.2017 došlo k porušeniu jeho zmluvných povinností s následkom vzniku nároku na zmluvnú pokutu vo výške 3.000 EUR v prospech žalovaného. Dodal, že zmluva, ktorá bola uzavretá stranami sporu, je zmluvou nepomenovanou s osobitnými právami a povinnosťami zmluvných strán. Uviedol, že žalobca bol jeden zo záujemcov o kúpu predmetnej nehnuteľnosti a so záujemcami žalovaný za účelom zabezpečenia trvania ich záujmu o kúpu nehnuteľnosti uzatvára osobitnú zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti, v rámci ktorej ako zabezpečenie jeho záväzku uzavrieť príslušnú zmluvu, skladá určenú finančnú čiastku k rukám žalovaného a splnenie záväzku žalobcu je zabezpečené ustanovením o zmluvnej pokute. Výška rezervačnej zálohy v sume 3.000 EUR určenej žalovaným vyplýva z toho, že s prípravou nehnuteľnosti na predaj mal žalovanej spojené výdavky, ktoré za určitých okolností môžu prevýšiť aj túto rezervačnú zálohu. V tomto ponímaní ustanovenie týkajúce sa zmluvnej pokuty plní jej účel ako paušalizovanej náhrady škody. Na strane žalobcu došlo k porušeniu povinností zo zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti a to výlučne z dôvodov na jeho strane. Žalovaný dodal, že žalobca ako záujemca o kúpu nehnuteľnosti v čase trvania zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti požadoval od žalovaného vypratanie nehnuteľnosti od vecí, ktoré tam žalovaný za účelom prezentácie nehnuteľností na predaj vniesol, s týmto vznikli žalovanému ďalšie náklady, pričom ďalej už bola nehnuteľnosť prezentovaná na predaj bez týchto vecí, čo znamenalo zníženie možnej kúpnej ceny požadovanej od iných záujemcov o kúpu. Dodal, že záväzky zo zmluvy o rezervácii uplynuli dňa 22.12.2017, pričom žalovaný ešte v mesiaci január 2018 so žalobcom komunikoval, k sprostredkovaniu predaja predmetnej nehnuteľnosti došlo až 5.4.2018 a to tesne pred vypršaním termínu výhradného sprostredkovania podľa sprostredkovateľskej zmluvy uzatvorenej s predávajúcim, ktorý bol dojednaný do 16. 4. 2018. Poukázal na skutočnosť, že žalobca podal aj podnet na Slovenskú obchodnú inšpekciu, ktorá nezistila porušenie predpisov na ochranu spotrebiteľa. Dodal, že okrem sprostredkovania samotného predaja nehnuteľnosti, zabezpečoval aj prípravu nehnuteľnosti na jej predaj, a to najmä jej dizajnovou a inou úpravou tak, aby došlo k predaju nehnuteľnosti, čím skôr a čo za najvyššiu cenu a v rámci tejto prípravy investoval vlastné financie a čas do úprav nehnuteľnosti, na vlastné náklady zabezpečil vypratanie nehnuteľnosti, zabezpečil stavebné úpravy nehnuteľnosti, a to stierkovanie, sadrovanie, maľovanie stien, opravy drevených parkiet a podobne. Po týchto úpravách zabezpečil ďalej profesionálne nafotenie takto upravenej nehnuteľnosti a až následne potom táto nehnuteľnosť bola ponúkaná na predaj. Zhodnotil, že má za to, že na jeho strane nedošlo k žiadnemu pochybeniu a preto mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalobcovi, ktorú si uplatnil a započítal s uhradeným rezervačným poplatkom, pričom výška zmluvnej pokuty zodpovedá dôsledkom porušenia povinnosti žalobcu uzavrieť dojednanú kúpnu zmluvu a zohľadňuje aj výšku, ktorú žalovaný konaním žalobcu utrpel. Navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
6. Žalovaný v rámci svojej obrany doručil súhlas so zaradením nehnuteľnosti do ponuky realitnej kancelárie - sprostredkovateľská zmluva uzavretá dňa 16.10.2017 medzi žalovaným a záujemcom – predávajúcou, fotografie nehnuteľnosti, inšpekčný záznam vyhotovený Slovenskou obchodnou inšpekciou.
7. Žalovaný použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: skutkové tvrdenia uvedené v odpore a v ďalších písomných vyjadreniach k predmetu konania, návrhy na vykonanie vyššie citovaných dôkazov.
8. K obrane žalovaného zaujal stanovisko žalobca písomným podaním zo dňa 11. 2. 2020 (vyjadrenie žalobcu k odporu – replika), v ktorom poukázal na svoje skutkové tvrdenia uvedené v žalobe dodajúc, že pokiaľ došlo k dohode medzi zmluvnými stranami, že žalovaný mu ako záujemcovi o nehnuteľnosť rezervuje túto nehnuteľnosť na určitú dobu a zaväzuje sa, že túto nehnuteľnosť nebude ponúkať iným záujemcom, pričom z podstaty rezervácie nevyplýva žiadna povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu, žalovaný sa bezdôvodne obohacuje na jeho úkor, pričom nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty mu nevznikol, keďže z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadnych zmluvných povinností voči nemu.
9. K tomuto vyjadreniu sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 13. 4. 2020, v ktorom navyše od predchádzajúcej svojej obrany uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizuje dôvod, pre ktorý by mala byť dojednaná zmluvná pokuta v zmluve o rezervácii nehnuteľnosti neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda neplatnou a dodal, že z predmetnej zmluvy vyplývajú povinnosti pre obidve zmluvné strany a žalobca si musel byť vedomý rizika, ak si zvolil možnosť zabezpečenia financovania kúpy nehnuteľnosti prostredníctvom vlastného finančného poradcu, a že v prípade, ak z dôvodov na jeho strane nepristúpi k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť podľa zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti, môže nastať dôvod uplatnenia zmluvnej pokuty v zmysle bodu 3.1 zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti. Tiež argumentoval, že konanie žalobcu, ktorý sa napriek porušeniu zmluvnej povinnosti, a to uzavrieť kúpnu zmluvu, domáha vrátenia zálohy, ktorá tvorí zmluvnú pokutu, možno subsumovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, poukazujúc na nevhodné správanie žalobcu.
10. Žalovaný k svojím skutkovým tvrdeniam (obrane) doručil vyjadrenie zo dňa 21.1.2018, ktorým sa vyjadril k inšpekčnému záznamu SOI zo dňa 14. 11. 2018, facebookové príspevky.
11. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, právne argumenty strán sporu a za preukázané považuje nasledovné skutočnosti: je nesporné, že medzi stranami sporu bola dňa 30. 11. 2017 uzatvorená zmluva o rezervácii nehnuteľnosti tzv. rezervačná zmluva. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva záväzok žalobcu ako záujemcu zložiť rezervačnú zálohu vo výške 3.000 EUR, z ktorej sa suma 2.100 EUR vráti žalobcovi – záujemcovi, a to momentom úhrady kúpnej ceny vo výške 96.000 EUR v zmysle kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim a žalobcom ako záujemcom ( článok III). Zo zmluvy vyplýva záväzok žalovaného ako sprostredkovateľa, že do 22.12.2017 nebude nehnuteľnosť bližšie špecifikovaná v čl. I predmetnej zmluvy ponúkaná na predaj ďalším záujemcom a tiež záväzok nevykonávať činnosti, na základe ktorých by inej osobe ako záujemcovi v zmysle tejto zmluvy vznikla príležitosť uzatvoriť kúpnu zmluvu alebo zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy s predávajúcim ( článok IV). Predmet zmluvy je vymedzený v bode 1 ( 1.1) tak, že vzhľadom k tomu, že žalobca ako záujemca prejavil vážny záujem a úmysel kúpiť nehnuteľnosť špecifikovanú v článku I, žalovaný ako sprostredkovateľ sa zaviazal neponúkať na predaj túto nehnuteľnosť ďalším záujemcom a vykonávať činnosti, na základe ktorých vznikne záujemcovi príležitosť uzatvorenia kúpnej zmluvy alebo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy s vlastníkom nehnuteľnosti, ktorou dôjde k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam za kúpnu cenu uvedenú v článku II zmluvy v prospech záujemcu. V zmysle zmluvného dojednania (bod 2.3) zmluvné strany sa dohodli, že žalovaný - sprostredkovateľ predloží záujemcovi – žalobcovi návrh kúpnej zmluvy najneskôr do štyroch pracovných dní od úhrady rezervačného poplatku a záujemca - žalobca vyhlásil, že pristúpi riadne k podpisu kúpnej zmluvy najneskôr do 22.12.2017 a že kúpna cena bude financovaná formou hypotekárneho úveru (článok V). Pre žalobcu z bodu 2.4. zmluvy vyplynula zmluvná povinnosť, že po dobu jej trvania neuzavrie s predávajúcou žiadnu zmluvu, ktorej predmetom by boli nehnuteľnosti, ktorých sa sprostredkovanie týka, bez vedomosti žalovaného. Z bodu 2.5. zmluvy vyplýva, že žalovaný sa zaviazal vrátiť rezervačnú zálohu žalobcovi v plnej sume v prípade odstúpenia predávajúceho od predaja predmetnej nehnuteľnosti. Z obsahu zmluvy vyplýva tiež dojednanie, že ak žalobca poruší svoje zmluvné povinnosti uvedené v časti 2 zmluvy „ Práva a povinnosti“, najmä že nepristúpi riadne k uzavretiu kúpnej zmluvy, je povinný zaplatiť žalovanému zmluvnú pokutu vo výške rezervačného poplatku. Je nesporné, že žalovaný mal s vlastníčkou nehnuteľností, ktoré tvorili predmet sprostredkovania, uzatvorenú sprostredkovateľskú zmluvu zo dňa 16. 10. 2017 na dobu určitú do 16. 4. 2018, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve zapísaných na LV č. XXXXX, katastrálne územie H. – bytu č. 4, nachádzajúceho sa v E., F. X, a v zmysle ktorej sa žalovaný ako sprostredkovateľ okrem iného zaviazal vlastníčke nehnuteľnosti - predávajúcej poskytnúť službu - vypracovanie návrhu zmluvy
o budúcej kúpnej zmluvy a/alebo kúpnej zmluvy. Je nesporné, že mailovou správou zo dňa 21.8.2019 žalobca vyzval žalovaného na vrátenie rezervačného poplatku vo výške 3.000 EUR. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že k uzatvoreniu zmluvy o budúcej zmluvy, resp. kúpnej zmluvy nedošlo.
12. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými dôkazmi, z predmetných dôkazov vychádzal a vyhodnotil skutkový stav tak, ako bolo vyššie uvedené.
13. Strany sporu zotrvali na svojich skutkových tvrdeniach a navyše žalobca nad rámec svojich skutkových tvrdení doplnil, že žalovaný nepreukázal, aby mal uzatvorenú sprostredkovateľskú zmluvu s predávajúcim a dodal, že pokiaľ žalovaný argumentuje vznikom nákladov súvisiacich s predmetnou nehnuteľnosťou, nejde o zmluvný vzťah medzi stranami sporu.
14. Súd vec právne posúdil nasledovne:
15. Podľa ust. § 50 ods. 1, 2 ,3 Občianskeho zákonníka, (1) Účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby. (2) Ak nie je v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto osoba zo zmluvy oprávnená okamihom, keď s ňou prejaví súhlas. Dlžník má proti nej tie isté námietky ako proti tomu, s kým zmluvu uzavrel. Ak sa táto osoba vzdá svojho práva, zanikne dlh, ak nebolo dohodnuté, že v tomto prípade má sa plniť tomu, s kým dlžník zmluvu uzavrel.(3) Dokiaľ tretia osoba nedá súhlas, platí zmluva len medzi tými, ktorí ju uzavreli; právo na plnenie má účastník, ktorý plnenie v prospech tretej osoby vyhradí, ak nebolo dohodnuté inak. To isté platí, ak tretia osoba súhlas odoprela.
16. Podľa ust. § 50a ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, (1) Účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. (3) Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.
17. Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
18. Podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
18. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný j právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa ust. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ( 1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
20. Predpokladom zmluvy v prospech tretej osoby (contractus in favorem tertii) je, že uzavretie takejto zmluvy nie je pojmovo vylúčené. Zmluva v prospech tretej osoby nepatrí do sústavy typických alebo netypických zmlúv, ale spravidla pôjde len o zmluvu, ktorá je upravená ako osobitný zmluvný typ, alebo pôjde o nepomenovanú zmluvu za splnenia podmienok ustanovených v § 51. Odlišnosť spočíva len v tom, že zmluva (predovšetkým predmet plnenia) je určená v prospech tretieho. Tento záver vyplýva aj z toho, že zákon upravuje aj typické zmluvy v prospech tretej osoby (napr. poukážku), pri ktorých nemožno vystačiť len s modifikáciou určitého zmluvného typu (pomenovanej zmluvy). Forma zmluvy v prospech tretieho nie je predpísaná. Tento záver neplatí vtedy, ak pre zmluvu, ktorá sa uzaviera v prospech tretej osoby, sa podľa zákona vyžaduje určitá, spravidla písomná forma. V takomto prípade aj zmluva v prospech tretieho sa musí urobiť v predpísanej forme, inak je neplatná. Stanovisko tretej osoby, v prospech ktorej bola zmluva uzavretá, je predpokladom na to, aby nastali účinky takejto zmluvy. Tento predpoklad súvisí s tým, že tretia osoba do vyjadrenia svojej vôle nie je účastníkom zmluvy v prospech tretieho. Takáto zmluva sa uzaviera bez jej účasti. Z tohto dôvodu zákon predvída tieto situácie: a) Tretia osoba prejaví súhlas so zmluvou v jej prospech. Nezáleží na forme tohto prejavu vôle, a preto ho možno urobiť aj mlčky (konkludentne). Po tomto súhlase a jeho oznámení dlžníkovi a osobe, ktorá zmluvu v jej prospech uzavrela, sa tretia osoba stáva oprávnenou zo zmluvy. Ustanovenie síce
neupravuje, komu treba adresovať prejav súhlasu tretej osoby, avšak z povahy veci a z dôsledkov, ktoré sú uvedené v odseku 3 je zrejmé, že o prejave súhlasu sa musí dozvedieť nielen dlžník, ale aj veriteľ. Prejavenie súhlasu zakladá pre dlžníka právo vzniesť voči zmluve námietky v tom istom rozsahu, aký jestvoval pred týmto súhlasom, avšak s tým rozdielom, že námietky sa už adresujú tretej osobe. Naproti tomu tretia osoba sa po vyjadrení súhlasu môže vzdať svojho práva založeného zmluvou v prospech tretej osoby. Dlh zanikne len vtedy, keď v pôvodnej zmluve nebolo dohodnuté, že po takomto právnom úkone tretej osoby má dlžník plniť tomu, s kým zmluvu uzavrel, b) Tretia osoba nedá súhlas, resp. sa k zmluve nevyjadrí. Dôvod nevyjadrenia súhlasu nie je rozhodujúci (napr. neprítomnosť, neznalosť a pod.). V takom prípade zmluva platí len medzi jej účastníkmi a dlžník je povinný plniť účastníkovi, ktorý si v zmluve vyhradil plnenie v prospech tretej osoby. Túto dispozíciu však možno dohodnúť inak. Do okamihu udelenia súhlasu môžu tieto osoby zmluvu v prospech tretej osoby zrušiť alebo zmeniť bez toho, aby tretia osoba do toho mohla akokoľvek zasahovať a domáhať sa plnenia. Veriteľ môže pohľadávku z takejto zmluvy aj postúpiť, prípadne aj inak ňou disponovať (napr. ju dať do zálohu). Tieto právne úkony tretia osoba nemôže ovplyvniť inak, iba tak, že s nimi vyjadrí súhlas. Súhlas má však význam len vtedy, ak ešte nedošlo k takej zmene zmluvy v prospech tretej osoby, pri ktorej už nemožno hovoriť o takejto zmluve (o prospechu tretej osoby z takejto zmluvy), c) Tretia osoba odoprie prejaviť súhlas s takouto zmluvou. Ani pre tento prejav vôle nie je predpísaná forma, preto ho možno urobiť aj konkludentne. Odopretie súhlasu sa nemusí odôvodniť a sú s ním spojené tie isté účinky (má však definitívny charakter) ako nevyjadrenie súhlasu. Odopretie súhlasu totiž nemožno odvolať, pretože po jeho odopretí je veriteľom zo zmluvy len účastník, ktorý si v zmluve vyhradil plnenie v prospech tretej osoby.
21. Zmluvu o budúcej zmluve možno za súčasného právneho stavu považovať za typickú pomenovanú zmluvu, ktorá aj keď je upravená v prvej časti Občianskeho zákonníka platí ako všeobecný, právne záväzný a vynútiteľný základ pre uzavieranie rozmanitých zmlúv, pri ktorých sa ešte nemožno dohodnúť o všetkých obsahových náležitostiach. Takto je vyjadrený aj účel tejto zmluvy. Zmluvu o budúcej zmluve možno uzavrieť o pomenovaných i nepomenovaných (hybridných) zmluvách. Forma zmluvy o budúcej zmluve je obligatórne písomná. Súvisí to s účelom takejto zmluvy, a preto sa písomná forma vzťahuje aj na zmluvy, ktoré sa inak nemusia uzavrieť v písomnej forme. Nedodržanie písomnej formy spôsobuje neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve. Určenie doby, do ktorej sa má konečná zmluva uzavrieť, je obligatórnou súčasťou zmluvy o budúcej zmluve a tiež predpokladom jej platnosti. K určeniu doby musí dôjsť nepochybným, určitým a zrozumiteľným spôsobom, ktorý sa však nemusí viazať na konkrétny dátum. Stačí, keď sa táto doba určí tak, že zmluva sa uzavrie do toho okamihu, keď nastane určitá udalosť alebo právna skutočnosť, ktorá nepochybne nastane, avšak nevie sa, kedy nastane. Zmluva o budúcej zmluve však musí obsahovať podstatné náležitosti zmluvy, ktorá má byť uzavretá. Tieto náležitosti sú ustanovené v kogentných ustanoveniach zákona alebo môžu vyplývať z dohody účastníkov. Záväzok na uzavretie konečnej zmluvy zaniká aj zmenou okolností, za ktorých bola zmluva o budúcej zmluve uzavretá. Ak táto zmena je taká podstatná, že od účastníka nemožno spravodlivo požadovať, aby uzavrel konečnú zmluvu, záväzok zaniká. Tento zánik možno uplatniť aj v prípadnom spore o nahradenie vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím. Tieto okolnosti treba skúmať jednotlivo a diferencovane s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Treba brať do úvahy aj pravidlo obsiahnuté v § 3. K zániku tohto záväzku môže dôjsť kedykoľvek, a to ihneď po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve, ale aj v priebehu súdneho sporu, predmetom ktorého je nahradenie vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím. Zmluva o budúcej zmluve (§ 50a OZ) pôsobí len medzi účastníkmi tejto zmluvy. Nedodržanie záväzku budúceho predávajúceho vyplývajúceho zo zmluvy o budúcej zmluve a následné uzavretie kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti s treťou osobou nespôsobuje bez ďalšieho neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy v zmysle § 39 OZ. Práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o budúcej zmluve zaniknú pre nemožnosť plnenia.
22. Ustanovenie § 51 OZ je v podstate zhodné s § 39 a iba zdôrazňuje, že subjekty občianskoprávnych vzťahov môžu uzavrieť akúkoľvek zmluvu, t.j. aj takú, ktorá nie je osobitne upravená. Zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu Občianskeho zákonníka. Účelom tohto ustanovenia je zrejme zvýraznenie zmluvnej voľnosti subjektov občianskoprávnych vzťahov (zmluvná autonómia). Tieto subjekty sa nemusia obmedzovať len na uzavieranie typických zmlúv, ale môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá najviac vyhovuje ich požiadavkám na úpravu vzájomných vzťahov. Predpokladom platnosti takejto zmluvy je však aj dostatočne určité vymedzenie záväzkov z nej vyplývajúcich. Nepomenovaná, atypická zmluva sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ale aj iných právnych predpisov patriacich do odvetvia občianskeho práva, ktoré upravujú občianskoprávne vzťahy s najpodobnejším obsahom
(analógia legis). Prednosť však má dohoda účastníkov o rozsahu práv a povinností. Atypickú zmluvu môže tvoriť ľubovoľná kombinácia prvkov pomenovaných, hybridných zmlúv a iných záväzkov. To súčasne určuje aj aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka, prípadne iných občianskoprávnych noriem.
23. Kúpna zmluva vzniká, keď sa zmluvné strany zhodli (dosiahli konsenzus) o predmete kúpy a kúpnej cene, pokiaľ zákon alebo dohoda zmluvných strán nevyžaduje ďalšie náležitosti. Zhoda zmluvných strán je daná okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť, t.j. okamihom, keď včasné prijatie návrhu spočívajúce vo vyjadrení súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi (§ 44 ods. 1, § 43c ods. 2). Z uvedeného teda možno vyvodiť záver, že predpokladom consensu contrahitur obligatio je: 1. adresnosť právnych úkonov určitému subjektu, 2. vzájomnosť úkonov (prejavov vôle), 3. zhodnosť obsahu právnych úkonov prejavená navonok. Osobitný režim vzniku zmluvy platí vtedy, keď podľa zákona alebo dohody zmluvných strán sa vyžaduje písomná forma. Napríklad zmluva o prevode nehnuteľnosti vzniká (je platná) až vtedy, keď sa zmluvné strany dohodnú o jej obsahu v predpísanej písomnej forme a prejavy zmluvných strán sú na tej istej listine (§ 46).
24. Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi nevznikla škoda. Funkcia zmluvnej pokuty spočíva v tom, že hrozba majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas, ho má viesť k včasnému a riadnemu plneniu. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne, alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Okrem toho, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy písomnú formu, inak by bola neplatná (§ 40 ods. 1), musí byť v nej určená výška pokuty alebo spôsob, akým sa určí, aby o tom v budúcnosti nevznikli pochybnosti. Záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, a preto sa jeho existencia a dôsledky viažu na hlavný záväzok. Ak k vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti.
25. Podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
27. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
28. Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
29. Súd skôr ako pristúpi k výkladu opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku tohto rozsudku, považuje upriamiť pozornosť na nasledovné úvahy: Ak realitné kancelárie uzatvárajú rezervačné zmluvy, v ktorých je priamo vyjadrený záväzok zmluvných strán uzavrieť do určitej doby inú zmluvu (čo je
v realitnej praxi v podstate pravidlom), tak je to presne ten istý predmet zmluvy ako má zmluva o budúcej zmluve – a teda uzatvorená rezervačná zmluva je v takom prípade naozaj zmluvou o budúcej zmluve. Avšak, ak v takejto rezervačnej zmluve chýbajú niektoré podstatné náležitosti, ktoré vyžaduje kúpna zmluva, tak v takom prípade ide o neplatne uzatvorenú zmluvu o budúcej zmluve (ktorá je len nazvaná ako rezervačná zmluva). Účelom rezervačnej zmluvy je, ako to aj z názvu vyplýva, iba rezervovanie nehnuteľnosti pre kupujúceho. Nemala by v nej byť priamo obsiahnutá povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu, ani povinnosť uzavrieť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, keďže v tejto fáze väčšinou nie sú vyjasnené podstatné náležitosti kúpnej zmluvy. Prípadne nie sú zrejmé ani iné podmienky kúpnej zmluvy, ktoré môžu mať pre zmluvné strany podstatný význam pre rozhodovanie o kúpe nehnuteľnosti (napr. výmaz pôvodných záložných práv, financovanie kúpnej ceny, jej splatnosť, zaťaženie nehnuteľnosti novým záložným právom financujúcej hypotekárnej banky atď.). Obzvlášť je potrebné upozorniť na byty a nebytové priestory, na ktoré sa vzťahuje osobitný zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý v § 5 definuje, čo je podstatnou náležitosťou zmluvy o prevode vlastníctva bytu / nebytového priestoru. Je tam uvedených niekoľko bodov, čo taká zmluva musí obsahovať, resp. čo tvorí podstatné náležitosti takej zmluvy. A keďže v § 50a Občianskeho zákonníka sa výslovne vyžaduje, aby v zmluve o budúcej zmluve boli dohodnuté všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, nemôže byť taká rezervačná zmluva posudzovaná ako platná zmluva, ak v nej tie náležitosti chýbajú. Inak povedané, ak rezervačná zmluva obsahuje povinnosť zmluvných strán uzavrieť v budúcnosti kúpnu zmluvu a zároveň tam absentujú tieto podstatné náležitosti, tak taká rezervačná zmluva bude zrejme neplatná, resp. neplatný bude záväzok (povinnosť) uzavrieť v budúcnosti kúpnu zmluvu. A ak je v takom prípade dohodnutá aj zmluvná pokuta za bezdôvodné neuzavretie kúpnej zmluvy, tak aj takéto sankcionovanie za nesplnenie neplatného záväzku by bolo neplatné. Napriek tomu však rezervačné zmluvy častokrát svojich účastníkov „nútia“ pod hrozbou sankcií uzavrieť aj zmluvu o budúcej zmluve, resp. kúpnu zmluvu. Účelom rezervačnej zmluvy má byť len krátkodobo rezervovať nehnuteľnosť pre kupujúceho za účelom prípravy podkladov, dokumentov a zmlúv (napr. príprava zmluvy o budúcej zmluve, resp. priamo príprava kúpnej zmluvy, zadováženie ďalších informácií o nehnuteľnosti, o spôsobe vyplatenia kúpnej ceny atď.). Takéto rezervačné zmluvy majú obsahovať len deklaratórne vyhlásenia o úmysle uzavrieť v budúcnosti kúpnu zmluvu. Záväznosť takýchto zmlúv spočíva najmä v tom, aby vlastník svoju nehnuteľnosť dočasne nepredal žiadnej tretej osobe (teda aby bola rezervovaná v prospech potenciálneho kupujúceho), a tiež v tom, aby si predávajúci aj kupujúci spolu s realitnou kanceláriou poskytli vzájomnú súčinnosť najmä pri príprave zmluvy o budúcej zmluve. Preto nemožno súhlasiť s tým, aby takéto rezervačné zmluvy obsahovali sankcie za porušenie „záväzku“ uzavrieť v budúcnosti inú zmluvu – či už kúpnu, alebo len zmluvu o budúcej zmluve (keďže to ani nie je účelom rezervačnej zmluvy, ale účelom je rezervácia nehnuteľnosti); akceptovateľné sa zdá iba sankcionovanie za pasivitu pri spolupráci na príprave uvedených podkladov, dokumentov a zmlúv. Taktiež nemožno súhlasiť ani s tým, aby sa napriek zaužívanej praxi, už na základe takejto rezervačnej zmluvy vyplácali preddavky, či rezervačné poplatky realitnej kancelárii, keďže zatiaľ vôbec nie sú zrejmé podmienky samotného predaja nehnuteľnosti. Kupujúci sa tak po zaplatení rezervačného poplatku, resp. preddavku na kúpnu cenu, dostáva do veľmi nevýhodnej pozície a pod neprípustný tlak, lebo nevie predvídať ďalší proces kúpy a nie je oboznámený s podmienkami, ktoré musí splniť, aby nehnuteľnosť mohol nadobudnúť do vlastníctva. Je to aj v rozpore s niektorými rozhodnutiami Najvyššieho súdu v obdobných veciach, napr. rozsudok NS SR, sp. zn. 6 Obdo 37/2008: „Obsah zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy musí zodpovedať požiadavkám a nárokom, vyplývajúcim z právnej úpravy zmluvy, ktorá má byť na jej základe uzatvorená. Ďalej záleží len na záujme zmluvných strán, či si už v tejto zmluve stanovia podmienky záväzkového vzťahu z budúcej zmluvy, resp. podmienky, ktoré považujú za dôležité.“, ale tiež aj v rozpore so spotrebiteľskými právami. Zmluvná strana sa predsa nemôže zaviazať uzavrieť v budúcnosti zmluvu, ktorej obsah a podmienky nie sú riadne definované a vopred známe. Ľudovo povedané, išlo by o „mačku vo vreci“, čo náš právny poriadok nepripúšťa, a to i napriek zaužívanej praxi v realitnej oblasti.
30. Tak ako bolo súdom vyššie konštatované, je nesporné, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva dňa 7.8.2015, tzv. rezervačná zmluva, ktorá je zmluvou nepomenovanou podľa § 51 OZ a ktorú súd vyhodnotil aj ako zmluvu spotrebiteľskú majúc za to, že žalobca pri jej uzatváraní vystupoval ako spotrebiteľ a žalovaný túto zmluvu uzatváral ako podnikateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a preto sa na túto zmluvu vzťahujú aj ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Obsahom tejto zmluvy bolo, že záujemca alebo kupujúci, t. j. žalobca má záujem o kúpu predmetu sprostredkovania, ktorý bol bližšie špecifikovaný v predmetnej zmluve a žalovaný ako sprostredkovateľ vykoná úkony
( činnosti) smerujúce k uzatvoreniu kúpnej zmluvy alebo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorých podstatné náležitosti neboli bližšie špecifikované v predmetnej zmluve a žalobca ako budúci kupujúci sa zaviazal po predložení kúpnej zmluvy sprostredkovateľom uzatvoriť kúpnu zmluvu o prevode predmetu sprostredkovania, resp. pristúpiť k jej podpisu najneskôr do 22.12.2017. Obsahom zmluvy bolo aj dojednanie o zložení tzv. rezervačného poplatku zo strany budúceho kupujúceho, t. j. žalobcu v prospech žalovaného ako sprostredkovateľa vo výške 3.000 EUR, ktorý budúci kupujúci, t. j. žalobca uhradil v prospech žalovaného. Zmluva tiež obsahovala dojednanie, že v prípade, ak nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy zo strany žalobcu, resp. ak žalobca nepristúpi k jej podpisu, je povinný zaplatiť sprostredkovateľovi zmluvnú pokutu vo výške rezervačného poplatku. Zmluva tiež obsahovala záväzok sprostredkovateľa, t. j. žalovaného, že do 22.12.2017 nebude predmet sprostredkovania ponúkať na predaj ďalším záujemcom a ani vykonávať činnosti, na základe ktorých by inej osobe vznikla príležitosť uzatvoriť kúpnu zmluvu alebo zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy s predávajúcim.
31. Je potrebné si uvedomiť, že hlavným účelom tejto zmluvy o rezervačnom poplatku nie je tak ani prispieť k realizácii celej transakcie ako predovšetkým ochrana záujmov realitnej kancelárie a táto zmluva predovšetkým obsahuje podrobnú úpravu úhrady rezervačného poplatku a zmluvnej pokuty pre prípad, že by záujemca v transakcii nepokračoval. Z tejto zmluvnej pokuty je hradená predovšetkým odmena realitnej kancelárii. Ináč povedané, pravidelným obsahom rezervačnej zmluvy je záväzok záujemcu zložiť rezervačnú zálohu, ktorá prepadne realitnej kancelárii, ak nebude v určitej dobe uzatvorená ďalšia zmluva, napr. zmluva o budúcej kúpnej alebo priamo kúpna zmluva a na strane druhej je to záväzok realitnej kancelárie, že po danú dobu nebude nehnuteľnosť ponúkaná alebo predaná inému záujemcovi. Elementárnou otázkou, ktorú je potrebné si vždy položiť pred uzatvorením rezervačnej zmluvy a úhradou zálohy je, čo zaplatením tejto čiastky záujemca (budúci kupujúci) získa. Na túto otázku môžeme dať odpoveď, že záujemca týmto získa čas a priestor skontrolovať si právny a faktický stav nehnuteľnosti, má istotu, že nehnuteľnosť po určitú dobu nebude ponúkaná, prípadne predaná inému záujemcovi, prípadne má určitý priestor, resp. čas zabezpečiť si financovanie, napr. s bankou. Na druhej strane, pokiaľ budúci kupujúci sa rozhodne „rezervovanú“ nehnuteľnosť nekúpiť, tak uvedená rezervačná záloha prepadá v prospech realitnej kancelárie.
32. Rezervačná záloha bola zaplatená zo strany žalobcu priamo na účet realitnej kancelárie, a to v deň podpisu tzv. rezervačnej zmluvy, a žalobca tak zaplatil žalovanému celú jeho odmenu už v okamžiku, kedy pre obidve strany transakcie ešte nebolo vykonané všetko, čo vykonané malo byť. Tak ako súd vyššie konštatoval, uzavretím tzv. rezervačnej zmluvy sa žalobca ako budúci kupujúci zaviazal 1) do určitej lehoty, konkrétne do 22.12.2017 uzatvoriť kúpnu zmluvu s predávajúcim ako vlastníkom bližšie špecifikovaných nehnuteľnosti v zmluve, t. j. s treťou osobou, 2) zaplatiť realitnej kancelárie, t. j. žalovanému rezervačný poplatok vo výške 3.000 EUR a 3) vyslovil súhlas s dojednaním, že pri nesplnení jeho záväzku uzavrieť kúpnu zmluvu „prepadne“ uhradený rezervačný poplatok ako zmluvná pokuta žalovanému.
33. Je potrebné prisvedčiť právnej argumentácii žalobcu, že nebolo v konaní preukázané, že žalovaný ako sprostredkovateľ predaja konal ako zástupca budúceho predávajúceho, táto skutočnosť nevyplýva ani zo zmluvy o sprostredkovaní, ktorú mal žalovaný uzatvorenú so záujemcom – predávajúcou I. J. - vlastníčkou nehnuteľnosti, ktoré mali tvoriť predmet prevodu, potom dojednanie, v ktorom sa žalobca ako záujemca o kúpu zaviazal uzatvoriť do určitej doby kúpnu zmluvu s budúcim predávajúcim je neplatné a uvedené je možno tiež vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, t.j. ako podmienku neplatnú. Tzv. rezervačná zmluva obsahuje tri z hľadiska právneho posúdenia veci relevantné dojednania: 1. žalobca ako budúci kupujúci (záujemca) sa voči žalovanému ako sprostredkovateľovi zaviazal uzavrieť do určitej doby kúpnu zmluvu s vlastníkom bližšie špecifikovaných nehnuteľnosti v zmluve, t. j. treťou osobou, 2. žalobca sa zaviazal zložiť rezervačný poplatok vo výške 3.000 EUR, 3. vyslovil súhlas s tým, že pri nesplnení jeho záväzku uzavrieť kúpnu zmluvu, zaplatený rezervačný poplatok ako zmluvná pokuta prepadne v prospech žalovaného. V prejednávanom prípade nie je možné prehliadnuť, že povinnosť uzatvoriť v stanovenej lehote, resp. v rezervačnej lehote zmluvu o budúcej zmluve, resp. kúpnu zmluvu s treťou osobou v zmluve bližšie nešpecifikovanou, je záväzkom zaväzujúcim zmluvné strany rezervačnej zmluvy, ktorý nemôže byť považovaný za záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu v prospech tretieho, pretože k tomuto nesmerovala vôľa účastníkov zmluvy a navyše táto tretia osoba nie je v rezervačnej zmluve nezameniteľne označená a dohodou, ktorej nebola účastníkom, nie je ani viazaná. Ináč povedané, zaviazať sa uzatvoriť budúcu kúpnu zmluvu, resp. kúpnu zmluvu môžu iba účastníci zmluvy, ktorá
má byť nimi v budúcnosti uzatvorená, iný subjekt sa sám môže zaviazať, že do dohodnutej doby uzatvorí zmluvu len v tom prípade, ak je zástupcom účastníka budúcej zmluvy. Keďže táto skutočnosť zo zmluvy o rezervačnom poplatku nevyplýva, nebolo preukázané, aby žalovaný vystupoval ako zástupca predávajúceho, potom dojednanie, v ktorom sa žalobca ako záujemca o kúpu zaviazal uzatvoriť do určitej doby kúpnu zmluvu s treťou osobou, resp. s budúcim predávajúcim, je neplatné ( § 39, § 50a OZ ). Predmetná rezervačná zmluva je so zreteľom na previazanosť a vzájomnú podmienenosť vzájomných práv a povinnosti neplatná, pretože napĺňa dôvody neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Porušuje totiž zákaz vyslovený v ust. § 51 Občianskeho zákonníka neodporovať účelu zákona. Zmluva žalobcu zaväzovala k uzavretiu kúpnej zmluvy s treťou osobou, ktorá vôľu k tomu, aby žalobca nadobudol špecifikované nehnuteľnosti, neprejavila. Ak je dojednanie zmluvy o rezervácii neplatné, nemohlo platne založiť ani povinnosť žalobcu uzavrieť do 22.12.2017 kúpnu zmluvu, na ktorej porušenie je viazaná povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. V tejto situácii, keď je dojednanie zmluvy o rezervácii neplatné, resp. prinajmenšom dojednanie o záväzku záujemcu uzatvoriť kúpnu zmluvu a s ohľadom na akcesorickú povahu zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho záväzku podľa § 544 Občianskeho zákonníka, súd uzatvára, že nemohlo dôjsť ani k platnému dojednaniu o zmluvnej pokute.
34. Zhrnúc vyššie uvedené, poukazujúc aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Cdo 3448/2012 zo dňa 24.7.2013, jednoznačne vyplýva, že ak žalovaný ako sprostredkovateľ predaja nejednal ( nevystupoval ) ako zástupca budúceho predávajúceho, je potom dojednanie, ktorým žalobca ako budúci kupujúci alebo záujemca uzavrieť do určitej doby kúpnu zmluvu s budúcim predávajúcim, neplatné s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, pretože odporuje účelu zákona. Zmluva o rezervačnom poplatku na kúpu nehnuteľnosti, ktorú uzatvorili strany sporu dňa 30.11.2017, zaväzovala žalobcu k uzatvoreniu kúpnej zmluvy s treťou osobou, vôľu k tomu, aby žalobca nadobudol v zmluve bližšie uvedené nehnuteľnosti, neprejavil. Ak je dojednanie zmluvy o rezervácii neplatné, nemohlo dôjsť k platnému dojednaniu povinnosti žalobcu uzatvoriť kúpnu zmluvu, na ktorej porušenie je viazaná povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu; z akcesorickej povahy zabezpečenia záväzkov vyplýva, že vedľajší (zaisťovací alebo zabezpečovací) záväzok nemohol platne vzniknúť bez existencie platného hlavného (zabezpečovacieho) záväzku. Pokiaľ je ako zákonu odporujúce neplatné dojednanie o založení hlavného záväzkového vzťahu, nemohlo platne vzniknúť ani jeho zabezpečenie; neplatným je potom aj dojednanie o zmluvnej pokute.
35. Súd uzatvára, keďže vzhľadom na vykonané dokazovanie nebolo preukázané, že by vlastníčka nehnuteľnosti I. J. dala žalovanému súhlas na uzatvorenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve alebo kúpnej zmluvy v jej prospech; zo zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 16.10.2017 tento súhlas ani nevyplýva, preto je možné dôjsť len k jednému právnemu záveru a to, že zmluva o rezervačnom poplatku uzatvorená stranami sporu dňa 30.11.2017, ktorou sa žalobca zmluvne zaviazal voči žalovanému, teda nie voči predávajúcej, uzatvoriť v stanovenej lehote kúpnu zmluvu s treťou osobou – predávajúcou, je neplatná, nakoľko žalovaný nebol schopný z tejto zmluvy plniť, pretože nie je vlastníkom nehnuteľnosti. A pretože je táto zmluva neplatná, nemohla byť platne založená ani povinnosť žalobcu zaplatiť zmluvnú pokutu pre prípad, ak k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedôjde. Aj keby bolo preukázané, že I. J. ako vlastníčka nehnuteľností špecifikovaných v rezervačnej zmluve dala svoj súhlas, tak oprávnenou osobou zo zmluvy by bol ona a nie žalovaný. Keďže súd skonštatoval, že v prejednávanom prípade pre posúdenie platnosti dojednania o zmluvnej pokute v rezervačnej zmluve je rozhodujúce, medzi ktorými osobami je táto zmluva uzavretá a aký záväzok zabezpečuje, a ak je rezervačná zmluva uzavretá medzi sprostredkovateľom (realitná kancelária) a budúcim kupujúcim, zaväzuje len tieto strany zmluvy. Pokiaľ teda sprostredkovateľ nejedná ako zástupca budúceho predávajúceho, nie je možné v zmluve platne dojednať zmluvnú pokutu, ktorá má zabezpečovať záväzok budúceho kupujúceho uzavrieť do určitej doby kúpnu zmluvu s budúcim predávajúcim. Dojednanie o zmluvnej pokute je absolútne neplatné, toto aj spôsobuje značnú nerovnováhu medzi stranami sporu a toto možno vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú je tiež potrebné považovať s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a je povinný v súlade § 451 Občianskeho zákonníka bezdôvodné obohatenie vydať.
36. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor na iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
37. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
38. Podľa ust. § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
39. Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
40. Podľa ust. § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
41. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 OZ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. l OZ) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 OZ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 OZ).
42. V prejednávanej veci ide o prípad plnenia z neplatného právneho úkonu, ktoré je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že došlo k plneniu na základe zmluvy, ktorá sa ukázala ako neplatná.
43. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka je, že jeden z účastníkov dostal majetkovú hodnotu (že došlo k zvýšeniu aktív jeho majetkového stavu), a to na úkor toho, koho majetkový stav sa tým znížil, prípadne nedošlo k jeho očakávanému rozmnoženiu. Vznik bezdôvodného obohatenia sa spája so súčasným vznikom záväzku, na základe ktorého je ten, kto sa obohatil, povinný vydať predmet obohatenia a zároveň ten, na úkor koho sa tak stalo, je oprávnený požadovať vydanie všetkého, o čo sa povinný obohatil.
44. Keďže žalobca preukázal splnenie všetkých predpokladov pre vydanie bezdôvodného obohatenia, je žalovaný povinný žalobcovi vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 3.000 EUR.
45. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
46. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
47. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
48. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
49. Podľa ust. § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
50. Žalobca si okrem vydania bezdôvodného obohatenia, uplatnil aj nárok na zaplatenie príslušenstva
- úrokov z omeškania od 9.10.2018 s poukazom na to, že žalovaný bol z jeho strany vyzvaný výzvou (mailom zo dňa 8.10.2018) na vydanie rezervačného poplatku. Keďže žalovaný nespochybnil žiadnymi prostriedkami procesnej obrany doručenie tejto výzvy, súd pri ustálení prvého dňa vzniku omeškania s peňažným dlhom - vydaním bezdôvodného obohatenie, vychádzal z tvrdení žalobcu. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Súd zastáva názor, že žalobca má okrem zaplatenia istiny, resp. vydania bezdôvodného obohatenia, nárok aj na zaplatenie príslušenstva - úrokov z omeškania, ktorých výška požadovaná žalobcom je v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Zb. Žalovaný sa najneskôr dňom 9.10.2018 dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia s poukazom na ust. § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Súd vyhovel žalobcovi aj v časti zaplatenia úrokov z omeškania a zaviazal žalovaného okrem vydania bezdôvodného obohatenia aj k zaplateniu príslušenstva, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
51. Súd rešpektujúc čl. 2 základných princípov, ktorého obsahom je princíp právnej istoty; pojem vyjadrujúci normatívnu ochranu hodnôt predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, poukazuje na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Košice I sp. zn. 36C/95/2016, v ktorom spore bola rozhodovaná identická vec.
52. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že aj Ústavný súd Slovenskej republiky už v minulosti vyslovil, že aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty, ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie ( III. ÚS 300/06). Pokiaľ súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ( III. ÚS 192/06). Potreba vysporiadať sa so známym rozhodnutím súdu v obdobnej veci (osobitne, ak ide o rozhodnutie NS SR) z hľadiska jeho dôvodov, pokiaľ súd dospeje následne k opačnému názoru, je súčasťou požiadavky na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia ( II. ÚS 426/2012). Právna istota spolu s požiadavkou ochrany legitímnych očakávaní principiálne neznamená právo účastníka konania na rovnaké právne posúdenie jeho veci. Nesporne však znamená právo na vysvetlenie dôvodov, pre ktoré sa konajúci orgán verejnej moci od stabilného, doteraz zastávaného právneho názoru odchyľuje ( III. ÚS 51/2014). ( nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 153/2018). Takýto právny názor v podstate len nadväzuje na skoršiu rozhodovaciu prax Ústavného súdu, v ktorej Ústavný súd zdôraznil povinnosť zohľadňovania vlastnej judikatúry všeobecnými súdmi. Možno uviesť napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 289/2017 z 21. novembra 2017, v ktorom Ústavný súd konštatoval : Súd má poznať svoju vlastnú judikatúru, t.j. aj rozhodnutia iných sudcov ( resp. senátu) tohto istého súdu, a túto judikatúru musí zohľadniť bez ohľadu na to, či na ňu samotné strany sporu poukazujú. Naopak, postoj všeobecných súdov vyznačujúci sa odlišnosťou prístupu k prejednávaným veciam, ktoré sú v podstate identické, bez toho, aby svoj odklon odôvodnili, je prejavom svojvôle, ktorá odporuje základnému princípu materiálneho právneho štátu. „
53. K obrane žalovaného, ktorou tvrdil, že výška rezervačnej zálohy v sume 3.000 EUR vyplýva z toho, že s prípravou nehnuteľnosti na predaj mal spojené výdavky a v tomto ponímaní táto záloha je zároveň aj zmluvnou pokutou práve (aj) z dôvodu vynaloženia nákladov na nehnuteľnosť, ktorá tvorila predmet sprostredkovania, súd uvádza, že táto obrana v spojitosti s predmetom tohto konania je právne irelevantná a je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že pokiaľ žalovanému vznikli náklady v súvislosti so sprostredkovaním predaja predmetnej nehnuteľnosti, nejde o zmluvný vzťah medzi stranami sporu. Tiež právne irelevantnou obranou je aj poukaz žalovaného na inšpekčný záznam vyhotovený Slovenskou obchodnou inšpekciou, ktorá v rámci jej zverených právomoci vykonala kontrolu na dodržiavanie povinností poskytovateľmi služieb - Realitnou kanceláriou na podnet žalobcu. A teda, tento dôkaz je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania.
54. Neobstojí ani ďalšia obrana žalovaného spočívajúca v tvrdeniach, že konanie žalobcu, ktorý sa napriek porušeniu svojej povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu výlučne len z dôvodov na jeho strane a bez pričinenia žalovaného, domáha vrátenia zálohy, ktorá tvorí zmluvnú pokutu, nemožno považovať za súladné s dobrými mravmi, poukazujúc na nevhodné správanie žalobcu spojené s vyhrážaním a neprimeranými zásahmi do jeho činnosti zverejňovaním statusov na facebooku.
55. Súd má zato, že ide len o tvrdenia žalovaného žiadnym hodnoverným dôkazom nepreukázaným a ani status na facebooku zverejnený žalobcom v znení: „ neverte im, momentálne beží súdny proces s týmito podvodníkmi, pre bližšie info kľudne píšte správu“, nemožno v kontexte aj s ďalšími statusmi iných ľudí, vyhodnotiť ako konanie rozporné s dobrými mravmi.
56. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, definuje pojem dobré mravy ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčili svoju nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú osvojené rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. K (ne)prípustnosti aplikácie dobrých mravov pri rozhodovaní o bezdôvodnom obohatení sa vyjadril aj Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. 28 Cdo 4238/2011 nasledovne: „Při posuzovaní vztahů z bezdůvodného obohacení především nelze odhlížet od toho, že vztah z bezdůvodného obohacení je objektivního charakteru, jenž vzniká v zákonem předvídaných situacích (vypočtených v ustanovení § 451 a § 454 obč. zák.) bez ohledu na to, komu lze klást k tíži okolnosti, od nichž se vznik tohoto vztahu odvíjí. Nejeví se přitom případným za pomoci jiných zákonných ustanovení bez dalšího vkládat do tohoto vztahu prvky, které jeho výslovná právní úprava neobsahuje, a negovat tak do jisté míry jeho podstatu směřující k tomu, aby se nikdo neobohacoval na úkor druhého bez právem aprobovaného důvodu (k tomu srov. např. nález Ústavního soudu ze dne 10. 10. 2007, sp. zn. I. ÚS 383/05). Ostatně zavinění neplatnosti právního úkonu může v souladu s ustanovením § 42 obč. zák. být důvodem vzniku specifického odpovědnostního vztahu za škodu takto vzniklou. Institut dobrých mravů dle § 3 obč. zák. pak představuje korektiv výkonu práv a povinností vyplývajících z občanskoprávních vztahů, neměl by však sloužit jako pouhý prostředek vpravování subjektivního prvku tam, kde jej zákonodárce nezamýšlel učinit součástí úpravy určitých právních vztahů. Odvolací soud, ve shodě se soudem prvního stupně, odepřel žalobkyni právo na vydání bezdůvodného obohacení za období do uplynutí lhůty ke splnění soudem uložené povinnosti k vyklizení prostor na základě úvahy, že bylo na žalobkyni, aby si při uzavírání nájemní smlouvy byla vědoma skutečností týkajících se její platnosti. Rozpor s dobrými mravy odvolací soud dovozuje pouze z toho, že dovolatelka, ač si měla být vědoma okolností podmiňujících platnost smlouvy, přistoupila neobezřetně k uzavření nájemní smlouvy a v podstatě svým nedbalým postupem k naplnění předpokladů uzavření platné smlouvy zavdala příčinu ke vzniku bezdůvodného obohacení na straně žalovaných, přičemž není rozhodné, kdy se o kolaudačním stavu místností dozvěděli žalovaní. Odvolací soud tedy v zásadě ztotožňuje rozpor s dobrými mravy se zaviněním neplatnosti právního úkonu. Takto zúžený pohled na věc se však jeví být jen obtížně akceptovatelným. K otázce posouzení rozporu s dobrými mravy Nejvyšší soud ve svých rozhodnutích opakovaně uvedl, že při výkladu ustanovení § 3 odst. 1 obč. zák. a stanovení, kdy se výkon práva dostává do rozporu s dobrými mravy, je třeba vyjít z toho, že jde o právní normu s relativně neurčitou (abstraktní) hypotézou, která není stanovena přímo právním předpisem, a je přenecháno úvaze soudu, aby ji podle svého pečlivého uvážení v každém jednotlivém případě vymezil na základě všech rozhodných skutečností a přihlédl k veškerým konkrétním okolnostem jednání účastníků v příslušném období i k jejich tehdejší situaci (srov. usnesení Nejvyššího soudu ze dne 5. 12. 2002, sp. zn. 21 Cdo 486/2002, publikované v časopise Soudní judikatura pod č. 53/2003, nebo rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 10. 4. 2001, sp. zn. 29 Cdo 1583/2000, či rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 10. 3. 2010, sp. zn. 28 Cdo 3226/2009). Nejvyšší soud tedy opakovaně vyzdvihnul důležitost komplexnosti zhodnocení veškerých skutkových okolností, bez níž nelze závěr o rozporu výkonu práva s dobrými mravy učinit. Míní-li soud s ohledem na rozpor s dobrými mravy odepřít žalované právo na vydání bezdůvodného obohacení, pak by se měl zabývat veškerými relevantními okolnostmi vzniku bezdůvodného obohacení, a nikoliv bez dalšího ztotožnit rozpor s dobrými mravy se zaviněním neplatnosti právního úkonu, coby okolnosti, jež apriori pro vznik vztahu z bezdůvodného obohacení není rozhodující. Třebaže nelze vyloučit, že by pochybení jedné smluvní strany při uzavírání smlouvy mohlo být v určitých případech tak zásadního rázu, že by pro něj bylo možno považovat právo této smluvní strany na vydání bezdůvodného obohacení za nemravné, je zapotřebí, aby v takovém případě bylo
náležitě vysvětleno, proč je s přihlédnutím k dalším okolnostem týkajícím se vztahu z bezdůvodného obohacení právě tato skutečnost natolik zásadní, že lze pro ni odepřít výkon za zákona vzniklého práva. Založil-li tedy odvolací soud svou úvahu o rozporu práva dovolatelky s dobrými mravy výlučně na tom, že právě jí lze klást k tíži, že byla uzavřena absolutně neplatná smlouva, aniž by současně objasnil, proč je zrovna tato okolnost v celkovém kontextu daného vztahu klíčová pro posouzení, zda je dovolatelce možno přiznat žalované právo, nemůže jeho rozhodnutí obstát jako správné ani v tomto směru.
57. Úvaha, či výkon práva je v rozpore s dobrými mravmi závisí vždy od okolnosti konkrétneho prípadu a má význam len pre túto vec a musí byť vždy v každom konkrétnom prípade podložená celkom konkrétnymi zisteniami.
58. Pokiaľ žalovaný iba všeobecne tvrdí, že zo strany žalobcu ide o tzv. šikanózny výkon práva, z jeho strany ide o veľmi zúžený pohľad na vec, pretože s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, pre ktoré súd žalobe vyhovel, nebolo vôbec možné relevantné okolnosti vzniku bezdôvodného obohatenia vyhodnotiť alebo posúdiť za rozporné s dobrými mravmi. Postup podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka by mal miesto iba, ak by išlo o výnimočný prípad, situáciu, kedy by k výkonu práva založeného zákonom došlo z iných dôvodov, napr. hlavnou alebo prevažujúcou motiváciou žalobcu by bol úmysel poškodiť či znevýhodniť žalovaného ako osobu povinnú, prípadne, ak by bolo zrejmé, že výkon práva viedol k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa tak vo vzťahu medzi stranami sporu, tak na postavení niektorého z nich navonok. V danom prípade neboli žalovaným prezentované také skutkové tvrdenia, konkrétne okolnosti (zistenia), ktoré by súd viedli k úvahám aplikovať ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
59. V danom prípade sa žalobca domáha priznania nároku, ktorý mu vznikol z právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že bolo porušené jeho právo na uspokojenie existujúcej a splatnej pohľadávky zo strany žalovaného. Učinil tak zákonom predpokladaným spôsobom, t.j. žalobou, ktorá predstavuje základný dispozičný procesný úkon, ktorým sa začína civilné sporové konanie (§ 131 CSP). Rozpor s dobrými mravmi znamená, že výkon práva síce formálne neodporuje zákonu, ocitá sa však v rozpore s uznávanou mienkou rozhodujúcej časti spoločnosti, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má výkon práv byť tak, aby bol v súlade so základnými a všeobecne rešpektovanými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti – so zásadou slušnosti, poctivosti, čestnosti, vzájomnej úcty, tolerancie atď. Či sa výkon práva prieči dobrým mravom musí byť zistené s prihliadnutím k individuálnym okolnostiam konkrétneho prípadu, vrátane doby, miesta, správania i postavenia dotknutých subjektov. V prípade pozitívneho záveru by súd mohol s poukazom na ust. § 3 Občianskeho zákonníka odoprieť výkonu takéhoto práva ochranu. Je však potrebné zdôrazniť, že aplikácia ust. § 3 Občianskeho zákonníka a teda, odopretie ochrany subjektu, ktorý zákonom dovoleným spôsobom realizuje ústavou garantované právo na súdnu ochranu svojho porušeného práva, by skutočne malo byť len výnimočné. To znamená, že by nemalo viesť k oslabovaniu ochrany subjektívnych občianskych práv a tým nežiaducemu narušovaniu právnej istoty, spočívajúcej v dôvodnom očakávaní oprávneného subjektu, že súd ako reprezentant právneho štátu prizná na základe včas podanej žaloby žalobcovi nárok na zaplatenie pohľadávky, ktorá je dôvodná čo do základu i výšky. Zámer presadzovať spravodlivosť bez ohľadu na stanovené pravidlá a postupy (žalovateľnosť a vymáhateľnosť práva) by totiž mohol viesť k právnej neistote a chaosu, skrátka k neprijateľným spoločenským dôsledkom. Preto je možné uzavrieť, že použitie ust. § 3 Občianskeho zákonníka je možné len vo výnimočných odôvodnených prípadoch, ako spravodlivé vyrovnávajúce meradlo pre citlivé hodnotenie konkrétnych okolností individuálneho prípadu, ktoré sleduje odstránenie prípadných tvrdostí a príkrostí zákona. V časti európskeho právneho prostredia sa hovorí až o krajnom resp. extrémnom rozpore práva s mravným poriadkom. V danom prípade súd nezistil žiadne výnimočné okolnosti, ktoré by svedčili pre záver o krajnom rozpore práva s dobrými mravmi. Žalobca nepodal šikanóznu žalobu, ktorou by úmyselne sledoval poškodenie žalovaného ako druhej strany. Nejde ani o svojvoľné a bezúspešné bránenie alebo uplatňovanie práva. V konečnom dôsledku žalobca bol v spore úspešný, t.j. právo žalobcu v čase podania žaloby existovalo a uplatnená pohľadávka je dôvodná čo do základu i výšky.
60. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
61. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
62. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
63. V spore bol v plnom rozsahu úspešný žalobca, ktorý má tak nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania proti v spore neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje (§ 355 ods. 1 CSP). Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
Odvolanie môže podať strana, ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy nájsť preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).