Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obdo/37/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Anny Markovej a členiek JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Júlie Horskej, v právnej veci

žalobcu: R., bytom Č.T., zast. JUDr. D., advokátkou so sídlom P.K. proti žalovanému: Ing.

J., bytom V.P., zast. JUDr. P., advokátom so sídlom H.K., o nahradenie vyhlásenia vôle,

vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , na dovolanie žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove z 22. mája 2008, č. k. -356, takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcu sa z a m i e t a.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na účet zástupcu náhradu trov dovolacieho

konania vo výške 130,82 Eur.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Prešov rozsudkom z 20. júna 2006, č. k. -197 zamietol

žalobu žalobcu z 3. júna 2005, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd nahradil vyhlásenie vôle

žalovaného na uzavretie zmluvy o bezodplatnom prevode jeho obchodného podielu

v obchodnej spoločnosti I., s.r.o., K., a to na základe nepomenovanej zmluvy

zo dňa 19. augusta 1998, označenej ako „Zmluva o riadení“, ku ktorej žalovaný pristúpil

12. apríla 2002. Zároveň zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že prvostupňový súd

pri posudzovaní predmetnej veci vychádzal zo „Zmluvy o riadení“ z 19. augusta 1998,

ku ktorej žalovaný pristúpil 12. apríla 2002.

Predmetná zmluva o riadení svojim obsahom nie je ani zmluvou medzi spoločníkmi

obchodnej spoločnosti, ani relatívnym obchodno-záväzkovým právnym vzťahom. Zmluva

o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu je pojatá do zmluvy o riadení. Podľa

prvostupňového súdu sú obe zmluvy absolútne neplatné, pretože ich úmyslom bolo

neprípustným spôsobom modifikovať ustanovenia o spoločnosti

s ručením obmedzeným. Ak je tak vážne porušená zásada právnej istoty, pravdivosti a právnej

poctivosti pri týchto právnych úkonoch, ich právny dosah na zmenu pomerov v obchodnej

spoločnosti nemožno pripustiť. Preto žalobu ako nedôvodnú prvostupňový súd zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca,

o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom z 22. mája 2008, č. k. 2 Cob 26/2008-

356 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému

trovy odvolacieho konania.

Zároveň pripustil proti rozsudku odvolanie.

Odvolací súd o podanom odvolaní pôvodne rozhodol rozsudkom -279

z 15. marca 2007. Na základe dovolania žalobcu Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn.

24/2007 zo 7. februára 2008 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie, keďže odvolací súd procesne pochybil, ak prejednal vec v neprítomnosti právneho

zástupcu žalobcu, pričom tento včas požiadal o odročenie pojednávania z preukázaného

dôvodu - pokračujúcej práceneschopnosti. Prihliadal pritom aj na skutočnosť, že odvolací súd

na základe dôkazov predložených na súde prvého stupňa inak vec právne posúdil.

Odvolací súd na prejednanie podaného odvolania nariadil podľa ust. § 214 ods. 1

pojednávanie a vec preskúmal v rozsahu vymedzenom v odvolaní.

Odvolací súd konštatoval, že prvostupňový súd na základe výsledkov vykonaného

dokazovania právne hodnotil predmetnú zmluvu nielen z pohľadu žalovaným tvrdenej

neslobody pri uzatváraní zmluvy, ale prihliadol aj na obranu žalovaného v písomnom

vyjadrení k žalobe o rozpore zmluvy so zákonom, či dobrými mravmi. Odvolací súd preto

nesúhlasil s odvolacou námietkou odvolateľa, že súd prvého stupňa pri odôvodňovaní

rozhodnutia prekročil medze zákonnosti, ak sa zaoberal platnosťou zmluvy aj z iného dôvodu.

Odvolací súd dospel k názoru, že pre rozhodnutie o podanej žalobe, a teda pre

hmotnoprávne posúdenie veci je podstatným to, či z uzatvorenej zmluvy o riadení

z 19. augusta 1998, v znení jej dodatku č. 1 z 12. apríla 2002, vyplýva nárok žalobcu domáhať

sa proti žalovanému rozhodnutím súdu nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného smerujúceho

k prevodu obchodného podielu.

Krajský súd v Prešove konštatoval, že spoločnosť I., s.r.o., K. bola založená

zakladateľskou listinou z 19. augusta 1998 a jej jediným zakladateľom bol M.. Žalobca tvrdí,

že išlo len o formálneho spoločníka a skutočným zakladateľom mal byť žalobca.

v umožňuje, aby spoločenskú zmluvu o založení

obchodnej spoločnosti spoločník uzatvoril prostredníctvom splnomocnenca vybraného

na tento účel plnomocenstvom. Od takéhoto splnomocneného zástupcu spoločníka, treba

odlišovať dôverníka spoločníka, resp. ním „nastrčenú“ osobu. Od splnomocnenca spoločníka

sa „nastrčená“ osoba pôsobiaca ako spoločník odlišuje tým, že v tomto svojom postavení je

činná výlučne v záujme za ním stojacej osoby a je vlastne len vykonávateľom jej vôle.

Ide o zakrytú účasť na spoločnosti za takýmto spoločníkom stojacej osoby ako prechodný

prostriedok na dosiahnutie dôverníckou inštitúciou zakrytého účelu, alebo použitia právnej

formy na splnenie takéhoto cieľa. V takýchto prípadoch treba vždy skúmať, či nejde o postup,

ktorý je v rozpore s právnym poriadkom alebo dobrými mravmi.

Ak je predmetom povinnosti kontrahovať relatívny (§ 261 ods. 1 a 2 Obch. zák.) alebo

absolútny (§ 261 ods. 3 Obch. zák.) obchodno-záväzkový vzťah, zmluva o uzatvorení budúcej

zmluvy sa vždy musí spravovať podľa .

Ak má byť predmetom prevodu obchodný podiel v obchodnej spoločnosti,

nepochybne pre zmluvu o budúcej zmluve treba aplikovať ustanovenia Obchodného

zákonníka. Podľa ust. § 289 Obch. zák. sa zmluvou o uzatvorení budúcej zmluvy zaväzuje

jedna alebo obe zmluvné strany uzatvoriť v stanovenej dobe budúcu zmluvu s predmetom

plnenia vymedzeným aspoň všeobecným spôsobom. Zmluva musí byť uzatvorená v písomnej

forme, inak by nebola platná. Ust. § 289 Obch. zák. teda vymedzuje podstatný obsah zmluvy.

Ide o kogentné ustanovenie , ktoré zmluvné strany nemôžu

dohodou zmeniť, či vylúčiť (§ 263 Obch. zák.).

Zmluva o riadení, ani jej dodatok č. 1 neobsahuje čas dokedy má byť realizovaná

výzva na prevod obchodného podielu.

Len uvedenie záväzku na prevod v lehote 15 dní od doručenia výzvy nezodpovedá

určeniu času, dokedy má byť zmluva uzatvorená.

Preto nemožno hovoriť o vzniku zmluvy o budúcej zmluve. Súčasťou zmluvy

z 19. augusta 1998 - „Zmluvy o riadení“ nie je zmluva o budúcej zmluve, ktorá by

zodpovedala ust. § 289 a nasl. Obch. zák. Preto sa žalobca nemôže úspešne domáhať na súde

nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného smerujúceho k prevodu obchodného podielu

obchodnej spoločnosti I., s.r.o. s poukázaním na to, že časť zmluvy o riadení je platnou

zmluvou o budúcej zmluve.

Odvolací súd ďalej uviedol, že nie je prípustné robiť inominátnu zmluvu za situácie,

keď je pre určitú skupinu vzťahov predpísaný konkrétny zmluvný typ. Ak je takýto zmluvný

typ upravený, je nevyhnutné v záujme platného uzatvorenia zmluvy splniť požiadavky na jej

obligatórny obsah. Nemožno preto dohodnúť ako nepomenovanú obchodnú zmluvu o budúcej

zmluve, ktorá je upravená v ust. § 289 a nasl. Obch. zák. a nie je prípustné inominátnou

zmluvou v obchodných záväzkových vzťahoch určovať ani obsah zmluvy v rozpore

so zákonom (§ 39 Obč. zák.), či v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku (§ 265

Obch. zák.).

Odvolací súd má za to, že sú pri posudzovaní obsahu zmluvy o riadení z 19. augusta

1998 relevantnými „výhrady“ žalovaného, poukazujúce na „nevyváženosť“ vzťahu medzi

účastníkmi zmluvy (vylúčenie vypovedať zmluvu žalovaným, uloženie povinnosti

bezodplatne previesť obchodný podiel žalobcovi).

Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a priznal

úspešnému účastníkovi - žalovanému náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1

v spojení s ust. ).

Odvolací súd podľa ust. vo výroku rozsudku pripustil dovolanie

poukazujúc v odôvodnení svojho rozhodnutia na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 5. marca 2008, keď sa zdá byť otázkou zásadného právneho významu

posúdenie, či pri rešpektovaní zmluvnej autonómie strán možno platne dohodnúť budúci

prevod obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným v zmluve odchyľujúcej

sa od primeranej ekvivalencie vzájomných práv a povinností účastníkov zmluvy

a zaväzujúcich jednu zo zmluvných strán uzavrieť budúcu zmluvu o prevode obchodného

podielu bez výslovného určenia času, v ktorom má oprávnená strana vyzvať povinnú stranu,

aby splnila svoj záväzok.

Proti tomuto rozsudku podal dovolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca

a navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove a rozsudok Okresného

súdu v Prešove a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:

Žalobca - dovolateľ prípustnosť dovolania odvodzuje podľa ust.

a svoje dovolanie odôvodňuje v zmysle ust. , a s tým,

že v konaní došlo k vadám podľa ust. a rozhodnutie odvolacieho súdu

vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom

dokazovaní a spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Odvolací súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu z iného právneho dôvodu,

vychádzajúceho zo skutočností, ktoré neboli nikdy žalobcom, ani žalovaným tvrdené a ani

súd prvého stupňa sa nimi vo svojom rozhodnutí nezaoberal bez toho, aby žalobcovi umožnil

sa k novým právnym záverom vyjadriť, čím odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom

v zmysle , a preto je rozhodnutie odvolacieho súdu zmätočné.

Bolo preukázané, že uzatvorenie zmluvy, resp. pristúpenie k nej zo strany žalovaného

slobodným rozhodnutím žalovaného a k takémuto konaniu nebol donútený žalobcom.

Bolo na posúdení a rozhodnutí žalovaného, či a akú zmluvu uzavrie.

Odvolací súd nerešpektoval právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu

SR sp. zn. zo 7. februára 2008.

Zmluva z 19. augusta 1998 v znení dodatku č. 1 z 12. apríla 2002, pokiaľ ide o čl. II

prednostný prevod obchodného podielu, je nepomenovanou zmluvou podľa ust. § 269 ods. 2

Obch. zák. upravujúcou riadenie spoločnosti, záväzok na prevod obchodného podielu, ktorý

zmluva o riadení obsahuje, má podľa žalobcu povahu samostatného zmluvného záväzku,

ktorého obsah je určitý a predmet dovolený. Ide o nepomenovanú zmluvu s presne

vymedzeným predmetom záväzku, ktorým je povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode

obchodného podielu po výzve riadiacej osoby.

Žalovaný k záväzku previesť obchodný podiel pristúpil vyhlásením, ktoré je

obsiahnuté v zápisnici z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia z 12. apríla 2002

a podpísaním dodatku č. 1, označeného tým istým dátumom.

Na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti I., s.r.o., konaného 12. apríla 2002

všetci spoločníci schválili pristúpenie k zmluve z 19. augusta 1998.

Z vykonaného dokazovania je podľa dovolateľa nesporné, že z hľadiska obsahu

predmetnej zmluvy zmluvné strany sledovali dovolený účel a s dovolenými prostriedkami,

pričom táto zmluva bola zmluvnými stranami rešpektovaná od roku 1998 do mája 2005.

V právnom poriadku SR je zakotvená povinnosť rešpektovať zmluvnú autonómiu

subjektov práva ( SR).

Predmetná zmluva sleduje dovolený cieľ, a preto náš právny poriadok musí priznať

právne relevantnú ochranu právam a povinnostiam, ktoré sú jej obsahom. Teda ak účastníci

uzatvoria podľa svojho slobodného rozhodnutia určitú zmluvu (nepomenovanú alebo

pomenovanú) platí, že túto zmluvu sú povinní plniť, a to aj vtedy, ak by plnenie bolo pre

niektorú zo zmluvných strán nevýhodné.

V našom práve platí princíp zmluvnej autonómie strán, teda platí predovšetkým to,

čo si účastníci zmluvy dohodli, pokiaľ to zákon výslovne nezakazuje alebo pokiaľ z povahy

príslušného zákonného ustanovenia nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Dovolateľ ďalej poukázal na čl. II ods. 1 Zmluvy z 19. augusta 1998, v ktorom je

dohoda o čase, kedy má byť budúca zmluva uzatvorená (do 15 dní odo dňa doručenia výzvy

na takýto prevod).

Žalovaný sa písomne vyjadril k dovolaniu žalobcu a navrhol, aby dovolací súd

zamietol dovolanie žalobcu a zaviazal ho nahradiť žalovanému trovy dovolacieho konania

z týchto dôvodov:

Obsah zmluvy je potrebné posudzovať najmä podľa jej obsahu a nie podľa jej názvu.

V danom prípade ide o zmluvu s prvkami zmluvy o budúcej zmluve, a preto musia byť

splnené kogentné ustanovenia na zmluvu o budúcej zmluve -

Obch. zák. Z čl. II zmluvy je zrejmé, že účastníci vyjadrili vôľu zriadiť pre jedného

z účastníkov zmluvy právo na uzatvorenie zmluvy o prevode obchodného podielu

v budúcnosti. Takéto právo bez časového ohraničenia však nie je možné platne zriadiť.

Z vyššie uvedeného článku zmluvy o riadení jednoznačne vyplýva, že lehota 15 dní je

len akceptačnou lehotou, ktorou sa zmluvné strany odchýlili od § 290 ods. 1 Obch. zák.

Dispozitívne ustanovenie § 290 ods. 1 Obch. zák. „bez zbytočného odkladu“ nahradili

lehotou „do 15 dní“.

Preto nie je možné lehotu „do 15 dní od doručenia výzvy“ za dobu v zmysle § 289

ods. 1 Obch. zák. - t. j. za dobu, v ktorej majú zmluvné strany uzatvoriť budúcu zmluvu, ale

len za odchylné dojednanie pri tzv. akceptačnej lehote v zmysle § 290 ods. 1 Obch. zák.

Toto tvrdenie podporuje aj ust. § 292 ods. 3 Obch. zák.

Preto nie je možné považovať ust. článku II zmluvy o riadení za platne uzavreté, a to

aj pre jeho neurčitosť, lebo nie je zrejmé, kto je osobou oprávnenou na podanie výzvy

na uzatvorenie budúcej zmluvy.

V predmetnom prípade takáto povinnosť z vyššie uvedeného dôvodu žalovanému ani

nikdy nevznikla, a preto nemôže byť vynucovaná žalobou za nahradenie prejavu vôle.

Tvrdenie žalobcu - odvolateľa o tom, že predmetné dojednanie je tzv. nepomenovanou

zmluvou v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák. nie je možné považovať za správne.

Podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je

upravená ako typ zmluvy. Teda účastníci nemôžu podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. uzatvoriť

takú zmluvu, ktorá je upravená ako zmluvný typ. Zmluva o budúcej zmluve je zmluvným

typom.

Žalobca vo svojom dovolaní správne uvádza, že postup pri prevode obchodného

podielu musí vyhovovať kogentným ustanoveniam zákona - v danom prípade § 115 Obch.

zák., čo sa v danom prípade nestalo.

Žalovaný si uplatnil trovy dovolacieho konania vo výške 3 941 Sk za 2 úkony právnej

služby á 1 465,80 Sk + 19% DPH a 2x 190 Sk režijný paušál, spolu 130,82 Eur (3 941 Sk).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie bolo podané včas, pričom prípustnosť dovolania je daná podľa ust. § 238 ods. 3

, pristúpil k preskúmaniu napadnutého rozsudku a dospel k záveru, že dovolanie nie je

dôvodné.

Keďže odvolací súd nepovažoval celé rozhodnutie za zásadného právneho významu

po právnej stránke, dovolací súd skúmal podané dovolanie len z dôvodu konkrétnej právnej

otázky, pre riešenie ktorej odvolací súd pripustil dovolanie z dôvodu uvedeného v ust. § 241

ods. 2 písm. c)

Odvolací súd ako otázku zásadného právneho významu vidí posúdenie, či pri

rešpektovaní zmluvnej autonómie strán možno platne dohodnúť budúci prevod obchodného

podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným v zmluve odchyľujúcej sa od primeranej

ekvivalencie vzájomných práv a povinností účastníkov zmluvy a zaväzujúcich jednu

zo zmluvných strán uzavrieť budúcu zmluvu o prevode obchodného podielu bez výslovného

určenia času, v ktorom má oprávnená osoba vyzvať povinnú stranu, aby splnila svoj záväzok.

Základom pre posúdenie dovolacej otázky je Zmluva uzatvorená podľa § 269 ods. 2

(č. l. 6) dňa 19. augusta 1998 v znení dodatku č. 1 z 12. apríla 2002

(č. l. 9).

Podľa ust. § 269 ods. 2 Obch. zák. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie

je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dodatočne neurčia predmet svojich záväzkov,

zmluva nie je uzatvorená.

Úprava určitých typov zmlúv neobmedzuje možnosť zmluvných strán uzatvoriť inú,

obchodným alebo neupravenú zmluvu - nepomenovanú zmluvu

(inominátnu). Označenie - inominátny kontrakt - používame pre označenie inej zmluvy než

zmluvy určitého, alebo , poprípade iným

zákonom (napr. zákonom o cenných papieroch), upraveného typu.

V niektorých prípadoch môže ísť len o iný názov pre zmluvu určitého upraveného

typu, kedy označenie je irelevantné, ktorá prípadne obsahuje určité doplňujúce ustanovenie

a na takúto zmluvu sa bude pozerať ako na zmluvu upraveného typu. Spravidla však pôjde

buď o niekoľko zmlúv na jednej listine, z ktorých potom každá bude posudzovaná podľa

príslušnej úpravy.

Dovolací súd preto Zmluvu z 19. augusta 1998 považoval za 2 zmluvy na jednej

listine, a to zmluvu o riadení a zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy. Keď teda uzatvoria

účastníci konania zmluvu, ktorej podstatné náležitosti je možné podriadiť pod niektorý

zo zmluvných typov upravených v , riadi sa táto zmluva kogentnými

a pokiaľ účastníci v zmluve nedohodli niečo iné, i dispozitívnymi ustanoveniami obchodného

zákonníka upravujúcimi daný typ zmluvy; nejde o zmluvu nepomenovanú.

Zmluva o prevode obchodného podielu sa riadi (

Obch. zák.), a preto Zmluvu z 19. augusta 1998 vrátane jej dodatku č. 1 v časti II zmluvy

treba posudzovať ako zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy podľa ust. § 289 a nasl.

.

Obligatórnou náležitosťou zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy je predmet plnenia

budúcej zmluvy určený aspoň všeobecne, teda základným (rámcovým) vymedzením a musí

byť stanovená doba, kedy bude táto zmluva uzatvorená. Zmluva o budúcej zmluve musí mať

písomnú formu.

Obsah zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy musí zodpovedať požiadavkám

a nárokom, vyplývajúcim z právnej úpravy zmluvy, ktorá má byť na jej základe uzatvorená.

Ďalej záleží len na záujme zmluvných strán, či si už v tejto zmluve stanovia

podmienky záväzkového vzťahu z budúcej zmluvy, resp. podmienky, ktoré považujú

za dôležité.

Z hľadiska vymedzenej dovolacej otázky dovolací súd je názoru, že zmluva o budúcej

zmluve musí mať stanovenú lehotu, kedy má byť budúca zmluva uzatvorená.

Obligatórne náležitosti vyžadované v ust. § 289 Obch. zákonníka nemožno nahradiť

v zmluve o budúcej zmluve dohodou účastníkov zmluvy inak, ako to ukladá Obchodný

zákonník v § 289. V ďalšie podmienky záväzkového vzťahu z budúcej zmluvy,

resp. podmienky, ktoré zmluvné strany považujú za dôležité, si môžu zmluvné strany

dohodnúť na princípe zmluvnej voľnosti.

Je nesporné, že právom každého subjektu je právo rozhodnúť sa, či a s kým príslušnú

zmluvu uzatvorí, čo je fáza predchádzajúca uzatvoreniu zmluvy o budúcej zmluve.

No v prípade, že ich vôľa bude smerovať k uzatvoreniu zmluvy o budúcej zmluve, zmluvné

strany musia rešpektovať ust. § 289 Obch. zák., ktorý nemožno nahradiť inak, a to ani

dohodou strán.

Dovolací súd je názoru, že budúci prevod obchodného podielu v spoločnosti s ručením

obmedzeným v zmluve o budúcej zmluve nemožno uzatvoriť tak, že táto zmluva o budúcej

zmluve nemá obligatórnu náležitosť, t. j. nie je v nej výslovne určený čas, v ktorom má

oprávnená strana vyzvať povinnú stranu, aby splnila svoj záväzok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobcu podľa ust. § 243b ods. 1

zamietol.

O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa ust.

v spojení s ust. a tak, že ich náhradu priznal úspešnému

účastníkovi, t. j. žalovanému.

Trovy dovolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalovaného

za 2 úkony právnej pomoci á 1 465 Sk + 19% DPH a 2x režijný paušál á 190 Sk, spolu

vo výške 130,82 Eur (3 941 Sk).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. mája 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.