Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_63C-33-2020.pdf
PDF · 167.09 KB
Case nature
Area
Subarea
63C/33/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Mésarošovou, v spore žalobcu: P.. Y. M., narodeného X. X. XXXX, trvale pobytom Na F. XXXX/XX, XXX XX W., zastúpeného advokátom: Mgr. Matej Krajči, PhD., so sídlom Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: Direct Real, spol. s r. o., so sídlom Žitná 1, 831 06 Bratislava, IČO: 36 739 448, zastúpenej advokátom: JUDr. Branislav Dufala so sídlom Mudroňova 51, 811 03 Bratislava, o zaplatenie 3.500,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3.500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.500,- eur od 2. 6. 2020 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica 18. 6. 2020 a postúpeným Okresnému súdu Bratislava III 10. 9. 2020, domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 3.500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.500,- eur od 2. 6. 2020 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvorili 28. 1. 2020 Rezervačnú zmluvu, predmetom ktorej bola rezervácia bytu č. X na X.p. bytového domu, súpisné číslo XXXX, na ulici T.Á., Q. XX Q. W., Q. na D. Č.. XXXX, O. Ú. H., a zloženie rezervačného poplatku na účet žalovanej. Vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k dohode zmluvných strán o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy k predmetu rezervačnej zmluvy zo dňa 28. 1. 2020, tak márne uplynula doba rezervácie a úschovy rezervačného poplatku žalovanou, a to dňom 30. 4. 2020. Napriek skutočnosti, že mala žalovaná povinnosť vrátiť rezervačný poplatok, a to najneskôr dňom 1. 5. 2020, do dňa podania žaloby tak neurobila. Právny zástupca žalobcu vyzval žalovanú v zmysle výzvy z 27. 5. 2020 na vrátenie plnenia v sume 3.500,- eur, poskytnutej titulom tzv. Rezervačnej zmluvy z 28. 1. 2020, uzavretej medzi žalovanou ako sprostredkovateľom, klientom ako záujemcom a vlastníkom veci tvoriacej predmet rezervácie a ktorej rezervácia podľa zmluvy uplynula 30. 4. 2020.
3. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení predložil žalobca nasledovné listinné dôkazy: Rezervačnú zmluvu z 28. 1. 2020, výzvu k vráteniu plnenia z 27. 5. 2020 s doručenkou a potvrdenie o zaplatení sumy 3.500,- eur.
4. Vo veci bol Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podala žalovaná včas odpor. Žalobca navrhol pokračovať na príslušnom súde a Okresný súd Banská Bystrica prípisom z 10. 9. 2020 upovedomil strany o postúpení veci Okresnému súdu Bratislava III.
5. V podanom odpore žalovaná uplatnený nárok žalobcu neuznala, žiadala žalobu zamietnuť a uviedla, že žalobca ako záujemca o kúpu nehnuteľnosti, M. Č. Y. Y. Č. ako vlastníci nehnuteľnosti (ďalej len „vlastníci“) a žalovaná ako sprostredkovateľ uzatvorili 28. 1. 2020 Rezervačnú zmluvu (ďalej len „Zmluva“), ktorej predmetom bol záväzok vlastníkov a žalovanej rezervovať v prospech žalobcu najneskôr do termínu 30. 4. 2020 predaj predmetnej nehnuteľnosti a záväzok žalobcu uzatvoriť s vlastníkmi najneskôr do uplynutia termínu kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľnosti, a to za kúpnu cenu 125.000,- eur. Podľa článku II. ods. 1. Zmluvy s poukazom na článok IV. ods. 1 Zmluvy žalobca zložil v prospech vlastníkov formou rezervačného poplatku zálohu na kúpnu cenu nehnuteľnosti v sume 3.500,- eur, a to do úschovy žalovanej a na bankový účet žalovanej ako sprostredkovateľa na základe splnomocnenia uschovať poplatok, ktoré žalovanej udelili vlastníci v článku II. ods. 1. tretia veta Zmluvy. V súlade s ustanoveniami Zmluvy žalovaná zaslala žalobcovi návrh kúpnej zmluvy s vlastným financovaním. Následne žalobca 8 dní pred uplynutím termínu oznámil žalovanej, že kúpu nehnuteľnosti bude financovať z úveru, na čo mu žalovaná bezodkladne zaslala upravený návrh kúpnej zmluvy s financovaním z úveru a zároveň mu ponúkla možnosť na predĺženie termínu tak, aby si žalobca mal možnosť časovo doriešiť čerpanie úveru. Žalobca však do uplynutia termínu, a ani doposiaľ, nepristúpil k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, čím hrubým spôsobom porušil ustanovenie článku II. ods. 3. Zmluvy. Podľa článku III. ods. 1. Zmluvy bolo medzi zmluvnými stranami Zmluvy dojednané, že v prípade ak žalobca poruší Zmluvu tak, že v termíne neuzatvorí kúpnu zmluvu (Sprostredkúvaná zmluva), vlastníkom a žalovanej vznikne voči žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, každému z nich vo výške 1,4 % z kúpnej ceny dojednanej v článku I. ods. 5 Zmluvy (dojednaná suma 125.000,- eur), teda v celkovej sume 3.500,- eur (vlastníci 1.750,- eur a žalovaná 1.750,- eur). Žalovaná listom z 5. 5. 2020 vyzvala žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty a oznámila žalobcovi, že v prípade nezaplatenia zmluvnej pokuty bude zmluvná pokuta započítaná oproti žalobcom zaplatenému rezervačnému poplatku (žalobcom zaplatená záloha 3.500,- eur). Žalobca doposiaľ zmluvnú pokutu neuhradil a na výzvu žalovanej doposiaľ ani nereagoval. Žalovaná po nadobudnutí splatnosti zmluvnej pokuty (článok III. ods. 1 druhá veta Zmluvy) časť poplatku zodpovedajúcu zmluvnej pokuty prislúchajúcej vlastníkom vo výške 1.750,- eur, ako splnomocnenec vlastníkov na úschovu poplatku, po dohode s vlastníkmi poukázala na účet vlastníkov a časť poplatku zodpovedajúcu zmluvnej pokute prislúchajúcej žalovanej vo výške 1.750,- eur zostala na jej bankovom účte. Oproti tomu žalobca, v zastúpení advokátom listom z 27. 5. 2020 vyzval žalovanú, aby mu vrátila plnenie v sume 3.500,- eur, hoci si musela byť vedomá, že jej povinnosť zaplatiť splatnú zmluvnú pokutu vlastníkom a žalovanej v celkovej sume 3.500,- eur sa plne kryje a je v plnej výške započítateľná so žalobcom zloženým poplatkom v sume 3.500,- eur. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že z ustanovenia článku II. ods. 1. tretia veta Zmluvy a z ustanovenia článku IV. ods. 1. Zmluvy vyplýva, že žalobca zaplatil zálohu v sume 3.500,- eur vlastníkom (a teda nie žalovanej), pričom žalovaná zaplatenú zálohu v prospech vlastníkov prijala do úschovy na svoj účet na základe splnomocnenia udeleného vlastníkmi. Preto žalovaná zastáva názor, že vo vzťahu k poplatku zloženému do úschovy žalovanej, žalovaná ako splnomocnenec vlastníkov nie je oprávnená akýmkoľvek spôsobom disponovať s uloženým poplatkom bez súhlasu, resp. príkazu vlastníkov ako splnomocniteľov žalovanej na prijatie zálohy. Podľa článku III. ods. 1 tretia veta Zmluvy je žalovaná ako sprostredkovateľ pre prípad, že žalobca ako záujemca o kúpu neuhradí zmluvnú pokutu, oprávnená zadržať časť poplatku až do výšky rovnajúcej sa zmluvnej pokute, a to až do doby urovnania medzi vlastníkom a záujemcom, teda žalobcom. Žalovaná v tomto smere ako uschovávateľ poplatku doposiaľ nemá žiadnu vedomosť o skutočnosti, že by medzi vlastníkmi a žalobcom došlo k urovnaniu na základe dohody alebo rozhodnutia súdu. Na základe uvedených skutočností žalovaná považuje návrh žalobcu za nedôvodný, predčasný a zmätočný, pretože: 1. časť poplatku v sume 1.750,- eur, ktorú zložil žalobca pre vlastníkov na bankový účet žalovanej, žalovaná ako splnomocnenec na pokyn vlastníkov ako splnomocniteľa na úschovu poplatku zaplateného žalobcom vydala vlastníkom na započítanie ich nároku na zmluvnú pokutu oproti časti žalobcom zloženému poplatku. Návrhu žalobcu v tejto časti (1.750,- eur) na zaplatenie sumy 3.500,- eur teda voči žalovanej nie je dôvodný a v tejto časti mal, resp. mohol žalobca zrejme viesť žalobu voči vlastníkom, 2. žalovaná si v zmysle ustanovenia § 147 ods. 2 CSP ako prostriedok procesnej obrany (nejedná sa teda o vzájomnú žalobu) uplatňuje voči žalobcovi na započítanie jeho splatnú pohľadávku, resp. nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.750,- eur vyplývajúci z ustanovenia článku III. ods. 1. Zmluvy oproti pohľadávke žalobcu v časti poplatku v sume 1.750,- eur, ktorá zostala na účte žalovanej a ktorej zaplatenie (vydanie) si žalobca uplatňuje od žalovanej.
6. Žalovaná k odporu pripojila listinné dôkazy: odpoveď na výzvu k vráteniu plnenia z 8. 6. 2020, písomnú výzvu z 5. 5. 2020 a email G.. Y. L. adresovaný žalobcovi z 29. 4. 2020.
7. Žalobca sa vyjadril k odporu žalovanej tak, že podľa neho z argumentácie žalovanej nie je zrejmé na základe čoho sa domnieva, že je oprávneným držiteľov zverených finančných prostriedkov v sume 3.500,- eur, ktoré neoprávnene zadržiava. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi zmluvnými stranami Rezervačnej zmluvy 8. 1. 2020 nedošlo k dohode o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy, t.j. nedošlo zo strany žalobcu k porušeniu ustanovení Rezervačnej zmluvy alebo inej zákonnej povinnosti, ktorá sa viaže na predmetné ustanovenie § 50a Občianskeho zákonníka, resp. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z rozsahu predmetu činnosti podľa výpisu z obchodného registra vyplýva, že žalovaná nie je a ani nikdy nebola oprávnená poskytovať služby úschovy peňazí alebo finančných služieb, pričom ale rezervačný poplatok v sume 3.500,- eur mal byť zložený na účet žalovanej. Z obsahu Rezervačnej zmluvy vyplýva, že rezervačný poplatok v sume 3.500,- eur je vlastne odmenou pre sprostredkovateľa a nie zálohou na kúpnu cenu. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná neoprávnene zadržiava finančnú hotovosť, už odo dňa jeho zloženia žalobcom, nakoľko na úschovu peňazí alebo iné finančné služby nemá príslušné živnostenské alebo iné zákonné oprávnenie a na odmenu za sprostredkovanie nehnuteľnosti jej nevznikol nárok, nakoľko ku reálnemu sprostredkovaniu kúpy a predaja predmetnej nehnuteľnosti nedošlo, z dôvodov na oboch stranách, nakoľko nedošlo k dohode o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy. Ustanovenie § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je žalovaná oprávnená aplikovať, nakoľko sa ustanovenie primárne viaže na porušenie právnej povinnosti, ktoré v tomto prípade nenastalo a ani nemohlo nastať, pretože ustanovenia § 4 a nasl. zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, takúto skutočnosť výslovne nepripúšťajú a správanie žalovanej je možné kvalifikovať ako nekalú obchodnú praktiku, klamlivé konanie alebo agresívnu obchodnú praktiku. Vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k platnému uplatneniu zmluvnej pokuty podľa § 544 Občianskeho zákonníka, nemohlo a ani nedošlo k platnému započítaniu pohľadávok, ktoré sa navyše nestretli v rozhodnom čase, nie sú rovnakého druhu a pod.
8. Žalovaná v duplike argumentovala tým, že primárnymi účastníkmi zmluvy a primárnym záväzkom, ktorý vyplýva zo zmluvy, je dohoda medzi vlastníkmi bytu a žalobcom za účelom uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva bytu v lehote do 30. 4. 2020. Na strane vlastníkov bytu ako aj na strane žalobcu sa teda jedná primárne o záväzkovo-právny vzťah medzi občanmi - fyzickými osobami, na ktorý právny vzťah sa nevzťahujú ustanovenia OZ a ani osobitného predpisu o ochrane práv spotrebiteľa. Pokiaľ by zmluva neobsahovala záväzok žalobcu zložiť rezervačný poplatok a zároveň systém vzájomných sankcií pre prípad porušenia zmluvy, jednalo by sa pre vlastníkov bytu a pre žalovanú o zrejme nevyvážený zmluvný vzťah v ich neprospech, o zmluvný vzťah uzatvorený výlučne v prospech žalobcu, pretože žalobcovi by v prípade porušenia zmluvy nehrozil žiadny postih za porušenie zmluvy a jeho zmluvný záväzok by bol zo strany vlastníkov bytu absolútne právne nevynútiteľný. Za takejto zmluvnej situácie (bez rezervačného poplatku a systému sankcií) by sa vlastníci bytu jednostranne vzdali, v danom prípade na čas do 30. 4. 2020 v prospech žalobcu nakladať s bytom, predať ho už skôr rýchlejšie inej osobe alebo za vyššiu cenu a od žalobcu by za toto zmluvné obmedzenie ich vlastníckych práv nedostali žiadne protiplnenie. Obdobná situácia by bola aj na strane žalovanej, ktorá by síce nebola zmluvne obmedzená na právne nakladať s predmetným bytom, avšak by bola bez protiplnenia zo strany žalobcu (možnosti právne od žalobcu dosiahnuť protiplnenie alebo sankčný postih) obmedzená v danom čase vo výkone svojej činnosti ponúkať predmetný byt na predaj a zo strany žalovanej by sa taktiež jednalo o nezmyselný právny úkon (záväzok bez protiplnenia). Odo dňa uzatvorenia Rezervačnej zmluvy žalobca plnil všetky svoje zmluvné záväzky a konštruktívne komunikoval (so žalovanou, s vlastníkmi bytu, so znalcom, s bankovým maklérom) až do polovice mesiaca apríl, keď sa začala blížiť lehota na splnenie jeho záväzku dňom 30. 4. 2020. Počas tejto doby žalobca menil spôsob financovania kúpy, na čo žalovaná bezodkladne reagovala tým, že mu najprv poslala na vyjadrenie znenie kúpnej zmluvy pre platenie ceny z vlastných zdrojov a následne aj modifikovaný návrh kúpnej zmluvy pre platenie formou hypotéky. Dňa 22. 4. 2020 žalobca elektronickou správou zaslanou žalovanej prvýkrát začal klásť „zvláštne“ zmluvné podmienky do kúpnej zmluvy, keď uviedol, že „časť kúpnej ceny budem pravdepodobne financovať z hypotekárneho úveru, v žiadnom prípade nebudem vzhľadom na aktuálnu situáciu celú kúpnu cenu platiť v hotovosti, čiže kúpnu cenu nebudem v žiadnom prípade skladať ani do notárskeho depozitu ani vinkulovať v banke v prospech predávajúcich“. V následnej elektronickej správe z 29. 4. 2020 už žalobca bez uvedenia dôvodu „vetoval“ celý svoj záväzok uzatvoriť v lehote do 30. 4. 2020 zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu, hoci mu žalovaná ponúkla po dohode s vlastníkmi bytu, že predĺžia dobu trvania rezervácie tak, aby mal žalobca možnosť v predĺženej lehote vybaviť si financovanie kúpy prostredníctvom úveru. Preto postup žalobcu v predmetnej veci žalovaná ako aj vlastníci bytu vyhodnotili ako zrejmú špekuláciu žalobcu ako sa bez relevantného právneho dôvodu vyhnúť dodržaniu záväzku zo
strany žalobcu, a preto žalovaná ako aj vlastníci bytu pristúpili k uplatneniu a vymáhaniu zmluvnej pokuty od žalobcu. V závere žalovaná uviedla, že sa necíti byť v spore pasívne legitimovanou vo vzťahu k časti žalovanej sumy 1.750,- eur, ktorú sumu si voči žalobcovi podľa zmluvy uplatnili ako zmluvnú pokutu vlastníci bytu, ktorí nie sú účastníkmi konania. Žalovaná k vyjadreniu pripojila emailovú komunikáciu medzi G.. Y. L., a žalobcom, návrhy Zmlúv o prevode vlastníctva bytu medzi predávajúcimi: M. Č. Y. Y. Č. a kupujúcim P.. Y. M., písomnú výzvu z 5. 5. 2020 doplnenú o podpisy účastníkov a sprostredkovateľskú zmluvu.
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne G.. Y. L., oboznámil sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, ako i s obsahom celého spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
10. Na pojednávaní konanom dňa 23. 5. 2022 právny zástupca žalobcu doplnil, že Rezervačná zmluva uzavretá medzi žalovanou a žalobcom a vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej nehnuteľnosť mala byť predmetom rezervácie, je neplatná z dôvodu, že odporuje zákonu, v dôsledku čoho sú neplatné ustanovenia týkajúce sa prípadného uplatnenia zmluvnej pokuty. Mal za to, že žalovaná, ktorá od žalobcu prevzala plnenie, je povinná toto plnenie vrátiť v celom rozsahu. Čo sa týka vyjadrenia žalovanej vo veci započítania zmluvnej pokuty na rezervačný poplatok, uviedol, že aj keby vychádzal z ustanovení Rezervačnej zmluvy, tak podľa zmluvy bola žalovaná povinná nakladať s rezervačným poplatkom výlučne podľa ustanovení Rezervačnej zmluvy, hoci nemala oprávnenie vykonávať úschovu, urobila tak a prijala do úschovy, pričom aj v zmysle čl. 3 posledná veta Zmluvy je zrejmé, že ak mal sprostredkovateľ nakladať s poplatkom tak, ako je uvedené v Zmluve, nemohol ani časť tohto poplatku vydať účastníkovi Zmluvy, ktorý bol vlastník nehnuteľnosti, nakoľko z čl. 3 ods. 1 podľa neplatnej Zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ mal uschovať časť poplatku, na ktorú by vlastníkovi vznikol nárok až do doby urovnania medzi vlastníkom a záujemcom na základe dohody alebo rozhodnutia súdu, k čomu doposiaľ nedošlo. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi 100 % úspech v konaní.
11. Právny zástupca žalovanej vo svojom prednese nad rámec písomných vyjadrení uviedol, že žalovaná ako aj vlastníci predávanej nehnuteľnosti si splnili všetky svoje záväzky z Rezervačnej zmluvy a žalobcovi vychádzali v rámci predaja, ktorý sa neuskutočnil, v ústrety. Pokiaľ žalobca argumentuje čl. 3 bodu 1 Rezervačnej zmluvy, upriamil pozornosť na to, že podanie žaloby sa javí predčasné, pretože ako tvrdí žalobca, žalovaná má právo v zmysle tohto článku držať u seba rezervačný poplatok až do času urovnania strán, ku ktorému doposiaľ nedošlo a žalovaná v takomto smere nevyvinula žiadnu aktivitu.
12. Z výsluchu svedkyne G.. Y. L. súd zistil, že na základe mandátnej zmluvy poskytuje služby realitnej spoločnosti Direct Real, spol. s r. o. Žalobca ju oslovil ako osobu, ktorá sprostredkuje predaj nehnuteľnosti a po obhliadke nehnuteľnosti sa rozhodol vstúpiť do procesu kúpy za podmienok predaja jeho vlastnej nehnuteľnosti. Predmetom kúpy bol X-G. W. na T. J.. Na otázku svedkyne kto bude sprostredkovávať predaj jeho nehnuteľnosti jej oznámil, že sa rozhodol spolupracovať s inou spoločnosťou. Na základe týchto informácií nastavili termín a podmienky Rezervačnej zmluvy tak, aby bol čas na zabezpečenie si vlastných finančných prostriedkov na kúpu nimi ponúkanej nehnuteľnosti. Po nejakom čase žalobca oznámil, že si našiel záujemcu o kúpu nehnuteľnosti v časovom limite, ktorý mali nastavený, čo bol štartovací moment, aby mohli pokračovať v procese kúpy. Pre svedkyňu to znamenala povinnosť zabezpečiť návrh kúpnej zmluvy, ktorá mu bola zaslaná mailom. Na prvý návrh kúpnej zmluvy jej neprišla v dohľadnej dobe spätná väzba, potom jej bolo telefonicky oznámené žalobcom, bolo to v piatok, že mu vznikla prekážka a nebude môcť pristúpiť k podpisu kúpnej zmluvy z dôvodu starostlivosti o jeho starú mamu s otázkou ďalšieho postupu, ak nepristúpi k uzavretiu kúpnej zmluvy. Svedkyňa odpovedala, že môže postupovať len v zmysle dohodnutých podmienok a odovzdáva vec právnikovi spoločnosti. V pondelok ju žalobca informoval, že bude požadovať vrátenie celej rezervačnej zálohy. Neskôr jej bola zaslaná požiadavka o zmenu financovania kúpy nehnuteľnosti prostredníctvom vlastných zdrojov a hypotekárneho úveru, načo žalobcovi oznámila, že dá ihneď vypracovať novú kúpnu zmluvu, ktorá zohľadňuje nový spôsob financovania s upozornením, že beží lehota Rezervačnej zmluvy. Následne bola žalobcovi zaslaná nová kúpna zmluva s novým znením a podmienkami, avšak komunikácia už skončila.
13. Svedkyňa vo svojej výpovedi ďalej ozrejmila, že je konateľom inej spoločnosti a zo strany žalovanej bola splnomocnená na sprostredkovanie predaja, prenájom, vyhľadanie tretej osoby, a úkon súvisiaci
s predbežnou rezerváciou, tzn. prizvanie klientov, prebratie všetkých krokov súvisiacich s prevodom nehnuteľnosti. Čo sa týka úschovy rezervačného poplatku, svedkyňa uviedla, že tento je vecou žalovanej, ona na to už dosah nemá, poplatok je dočasne vinkulovaný na účtoch pre tento účel vytvorený žalovanou ako uschovávateľom.
14. Právny zástupca žalobcu namietal zastupovanie žalovanej pri uzatváraní zmluvy svedkyňou G.. Y. L.. Podaním zo dňa 26. 9. 2022 bolo právnym zástupcom žalovanej predložené (i) plnomocenstvo vystavené pre G.. Y. L. na konanie v mene žalovanej z 1. 3. 2019, t.j. dojednávanie a uzatváranie a podpisovanie obchodných zmlúv, a to výlučne v mene a na účet splnomocniteľa (zastúpeného) a organizovanie rokovaní a stretnutí s klientmi a záujemcami o predaj/kúpu/prenájom/podnájom nehnuteľnosti, resp. s tretími osobami a (ii) vyhlásenie žalovanej z 23. 9. 2022 o schválení všetkých právnych úkonov splnomocnenkyne G.. Y. L..
15. Z Rezervačnej zmluvy uzatvorenej 28. 1. 2020 vyplýva, že bola uzatvorená medzi žalovanou, ako sprostredkovateľom a žalobcom ako záujemcom a manželmi M. Č. Y. Y. Č., ako vlastníkmi.
16. Podľa čl. I. Predmet zmluvy, bod 1. zmluvy, predmetom tejto zmluvy je záväzok sprostredkovateľa a vlastníka rezervovať nehnuteľnosti uvedené v ods. 2. tohto článku za účelom opísaným v ods. 3. tohto článku na dobu opísanú v ods. 4 tohto článku, ako aj záväzok vlastníka a záujemcu uzatvoriť zmluvu o budúcej zmluve a/alebo zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Podľa čl. I. Predmet zmluvy, bod 2. zmluvy, nehnuteľnosti, ktoré sa touto zmluvou rezervujú, sa nachádzajú v okrese W. G., E. W. - P.. Č.. H., Q. O. Ú. H. a sú evidované na liste vlastníctva č. XXXX: W. Č.. X, A. X. na X.F.. W. T. na J. T., Q. XX, X. Č. XXXX, podľa zápisu na LV postavený na pozemkoch: parcela I. Č.. XXXX/XX - 301 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela I. Č.. XXXX/XX - 279 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela I. Č.. XXXX/XX - 301 m2, zastavaná plocha a nádvorie a k nemu prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX (ďalej v texte len „nehnuteľnosti“). Podľa čl. I. Predmet zmluvy, bod 3. zmluvy, účelom rezervácie je budúci prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorý bude realizovaný uzatvorením zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorej zmluvné strany budú na jednej strane vlastník ako budúci predávajúci, resp. predávajúci a na druhej strane záujemca ako budúci kupujúci, resp. kupujúci (ďalej len „sprostredkúvaná zmluva“) (ďalej len „účel“). Podľa čl. I. Predmet zmluvy, bod 4. zmluvy, sprostredkovateľ a vlastník sú povinní rezervovať pre záujemcu nehnuteľnosti na dosiahnutie účelu najneskôr do 30. 4. 2020 (ďalej len „termín“). Podľa čl. I. Predmet zmluvy, bod 5. zmluvy, vlastník a záujemca sa v zmysle ustanovenia § 50a Občianskeho zákonníka zaväzujú, že po zaplatení rezervačného poplatku uvedeného v článku II. ods. 1 tejto zmluvy a najneskôr do uplynutia termínu uzatvoria sprostredkúvanú zmluvu, pričom sa dohodli na celkovej kúpnej cene za nehnuteľnosti vo výške 125.000,- eur. Podľa čl. II. Práva, povinnosti a vyhlásenia zmluvných strán, bod 1. zmluvy, záujemca podpisom tejto zmluvy prejavil záujem o rezerváciu nehnuteľnosti a o uzavretie sprostredkúvanej zmluvy. Ako prejav vážneho záujmu je záujemca povinný zaplatiť najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa podpisu tejto zmluvy rezervačný poplatok vo výške 3.500,- eur (ďalej len „poplatok“), a to na ktorýkoľvek účet sprostredkovateľa uvedený v záhlaví tejto zmluvy, ktorý je vo vzťahu k rezervačnému poplatku uschovávateľom. Vlastník podpisom tejto zmluvy splnomocňuje sprostredkovateľa na prijatie poplatku. V prípade, ak záujemca nezaplatí poplatok v lehote uvedenej v predchádzajúcej vete, sprostredkovateľ a vlastník sú oprávnení od tejto zmluvy písomne odstúpiť. Sprostredkovateľ nesmie s poplatkom nakladať iným spôsobom, ako je uvedené v tejto zmluve. Podľa čl. III. Následky porušenia povinností zmluvných strán, bod 1. zmluvy, v prípade, ak záujemca poruší svoju povinnosť zaplatiť poplatok v lehote uvedenej v článku II., ods. 1, druhá veta tejto zmluvy (t.j. povinnosť uvedenú v článku II. ods. 1. tejto zmluvy) a/alebo poruší svoju povinnosť po zaplatení poplatku a najneskôr do uplynutia termínu uzatvoriť sprostredkúvanú zmluvu (t.j. povinnosť uvedenú v článku I. ods. 5 tejto zmluvy), sprostredkovateľovi a vlastníkovi dňom porušenia ktorejkoľvek z uvedených povinností vzniká voči záujemcovi nárok na zmluvnú pokutu každému vo výške 1,4 % z kúpnej ceny uvedenej v čl. I. ods. 5 tejto zmluvy. Zmluvná pokuta je splatná do 5 pracovných dní odo dňa doručenia písomnej výzvy sprostredkovateľa a/alebo vlastníka záujemcovi. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak záujemca v určenej lehote nezaplatí vlastníkovi zmluvnú pokutu, na ktorú mu vznikol nárok, sprostredkovateľ je oprávnený uschovať časť poplatku až do výšky rovnajúcej sa zmluvnej pokute, na ktorú vlastníkovi vznikol nárok, a to až do doby urovnania medzi vlastníkom a záujemcom na základe
dohody alebo právoplatného rozhodnutia príslušného súdu, s čím záujemca podpisom tejto zmluvy výslovne súhlasí. Podľa článku III. Následky porušenia povinností zmluvných strán, bod 3. zmluvy, v prípade, ak vlastník poruší svoju povinnosť po zaplatení poplatku, najneskôr do uplynutia termínu uzatvoriť sprostredkúvanú zmluvu (t.j. povinnosť uvedenú v čl. I. ods. 5. tejto zmluvy), sprostredkovateľovi a záujemcovi dňom porušenia vzniká voči vlastníkovi nárok na zmluvnú pokutu každému vo výške 1,4 % z kúpnej ceny uvedenej v článku I. ods. 5. tejto zmluvy. Vlastník je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu do 5 pracovných dní odo dňa doručenia písomnej výzvy záujemcu a/alebo sprostredkovateľa vlastníkovi. V prípade, ak vlastník poruší svoju povinnosť uvedenú v článku I. ods. 5. tejto zmluvy, je sprostredkovateľ povinný vrátiť zaplatený poplatok záujemcovi do 5 pracovných dní odo dňa doručenia písomnej výzvy záujemcu na adresu sídla, resp. mailovú adresu sprostredkovateľa. Podľa čl. IV. Následky uzavretia sprostredkúvanej zmluvy, bod 1. zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že uzavretie sprostredkúvanej zmluvy medzi vlastníkom a záujemcom má za následok naplnenie účelu. Dňom uzavretia sprostredkúvanej zmluvy bude zaplatený poplatok započítaný ako preddavok na plnenie podľa Účelu, tzn. Že poplatok vo výške 3.500,- eur bude započítaný ako uhradená časť kúpnej ceny za nehnuteľnosti.
17. Zo Sprostredkovateľskej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou Direct Real, spol. s r. o. ako sprostredkovateľom a manželmi Č. ako klientmi (záujemcami) 20. 1. 2020 vyplýva, že jej predmetom bol záväzok sprostredkovateľa obstarať klientovi za odmenu uzavretie zmluvy a záväzok klienta poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu vtedy, ak bude výsledok, t.j. uzavretie zmluvy, dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Zmluvou sa na účely tejto zmluvy rozumie zmluva o budúcej zmluve, resp. zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ak sa zmluva o budúcej zmluve neuzatvára, kúpiť, ktoré možnosti sú označené krížikom. V zmluve je opísaná nehnuteľnosť vlastníkov
- klientov, špecifikovaná odmena sprostredkovateľa a cena nehnuteľnosti požadovaná klientom s tým, že cena nehnuteľnosti uvedená v inzercii je 125.000,- eur, odmena sprostredkovateľa 3.500,- eur, cena nehnuteľnosti požadovaná klientom 121.500,- eur. Išlo o exkluzívny typ zmluvy. Trvanie zmluvy bolo od 22. 1. 2019 do 29. 2. 2019 s tým, že krížikom bol označený súhlas klienta so zmenou typu zmluvy a predĺžením a zmenou platnosti zmluvy 20. 1. 2020.
18. Z dokladu predloženého žalobcom (potvrdenie o zaplatení) bolo zistené, že 30. 1. 2020 bola na účet žalovanej pripísaná suma 3.500,- eur.
19. Písomnou výzvou z 5. 5. 2020 konateľ žalovanej - Y. F. a vlastníci - M. Č. Y. Y. Č., požiadali žalobcu o úhradu zmluvnej pokuty vo výške 1.750,- eur na účet sprostredkovateľa a úhradu zmluvnej pokuty vo výške 1.750,- eur na účet vlastníkov. Uviedli, že vzhľadom na porušenie povinnosti ako záujemcu vyplývajúcej z Rezervačnej zmluvy a nepristúpením k podpisu sprostredkúvanej zmluvy v termíne, ktorý po dohode bol prijatý zmluvnými stranami, vzniká nárok ostatných zmluvných strán na uplatnenie si zmluvnej pokuty. Zároveň bolo vo výzve uvedené, že v prípade neuhradenia zmluvnej pokuty, bude táto pokuta započítaná zo zaplateného rezervačného poplatku.
20. Výzvou k vráteniu plnenia z 27. 5. 2020 právny zástupca žalobcu vyzval žalovanú na dobrovoľné vrátenie sumy 3.500,- eur, ktoré žalobca plnil titulom rezervačnej zmluvy z 28. 1. 2020, v lehote do 3 dní odo dňa doručenia výzvy. Podľa pripojenej doručenky žalovaná výzvu prevzala 29. 5. 2020.
21. Žalovaná odpoveďou na výzvu k vráteniu plnenia z 8. 6. 2020 adresovanou právnemu zástupcovi žalobcu oznámila, že sa ako sprostredkovateľ a rovnako tak aj vlastníci svojím konaním nedopustili porušenia zmluvy. Sprostredkovateľ zabezpečil vypracovanie zmluvnej dokumentácie, predložil návrh znenia sprostredkúvanej zmluvy 6. 2. 2020 a tesne pred uplynutím termínu klient informoval žalovanú o zmene spôsobu financovania, na čo reagovala úpravou návrhu znenia sprostredkúvanej zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že ani doposiaľ neevidujú úhradu zmluvnej pokuty, budú postupovať v zmysle podmienok zmluvy, a v tomto smere je oprávnená zadržať predmetnú sumu rovnajúcu sa zmluvnej pokute z finančných prostriedkov už zaplateného poplatku.
22. Právny zástupca žalobcu titulom záverečnej reči uviedol, že žalobca ako zmluvná strana z rezervačnej zmluvy sa nikdy nevzdal svojho práva výhrady k navrhovanému zneniu podmienok budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorej podstatné náležitosti netvorili súčasť rezervačnej zmluvy, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť z jeho strany ani k porušeniu povinnosti z tejto zmluvy. Uplynutím doby
rezervácie vznikla žalovanej povinnosť vrátiť žalobcovi ako zložiteľovi predmet úschovy. Čo sa týka právnej úpravy zmluvnej pokuty podľa § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka, žalovaná nie je v tomto prípade oprávnená ju uplatniť, nakoľko platne dojednať zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti môžu len osoby, ktoré sú v postavení veriteľa a dlžníka hlavného záväzku. Zmluvná pokuta sa viaže k hlavnému záväzku dohodnutého výlučne medzi stranami zmluvy. Hlavným záväzkom v prípade zmluvy o budúcej zmluve je záväzok jej účastníkov, že v dohodnutej dobe uzatvoria budúcu zmluvu. Účastníkom takejto zmluvy môžu byť len účastníci budúcej zmluvy. Žalovaná a žalobca nie sú účastníkmi zmluvy o budúcej zmluve, pretože záväzok uzavrieť budúcu zmluvu môže byť platne uzavretý len medzi účastníkmi budúcej zmluvy, t.j. medzi žalobcom a vlastníkom I. a II., a preto dojednanie účastníkov z rezervačnej zmluvy z 28. 1. 2020 o zmluvnej pokute viažucej sa k hlavnému záväzku, ktorým je budúce uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu a od, ktorého žalovaná právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja, je neplatné. Žalovaná, žalobca a vlastník I. a II. ako účastníci rezervačnej zmluvy nemohli platne dojednať zmluvnú pokutu pre prípad porušenia povinnosti uzavrieť v určitej lehote budúcu zmluvu o prevode vlastníctva k bytu, keďže ako bolo uvedené, takýto záväzok mohli medzi sebou dojednať výlučne iba žalobca a vlastníci I. a II. ako účastníci budúcej zmluvy, nie žalovaná. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že porušenie zmluvnej povinnosti vyplývajúcej z hlavného záväzku dohodnutého medzi žalovanou a žalobcom nenastalo a ani nemohlo nastať, pretože § 4 a nasl. zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, takúto skutočnosť výslovne nepripúšťajú a správanie žalovanej je možné kvalifikovať ako nekalú obchodnú praktiku, klamlivé konanie alebo agresívnu obchodnú praktiku. Podľa vyjadrenia právneho zástupca žalobcu nemožno súhlasiť s tým, aby rezervačná zmluva obsahovala sankcie za porušenie záväzku uzavrieť v budúcnosti inú zmluvu, či už kúpnu, alebo len zmluvu o budúcej zmluve, pretože takýto záväzok nemá tvoriť predmet zmluvy ani nie je účelom rezervačnej zmluvy. Ak v rezervačnej zmluve absentujú niektoré podstatné náležitosti, ktoré si vyžaduje budúca zmluva, potom ide o neplatne uzatvorenú zmluvu o budúcej zmluve. Ak rezervačnú zmluvu uzatvárajú medzi sebou ako zmluvné strany realitná kancelária ako sprostredkovateľ, vlastník ako budúci predávajúci a záujemca ako potenciálny kupujúci, nemôže byť v nej bez ďalšieho ako hlavný záväzok priamo obsiahnutá povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu, ktorej plnenie je naviac zabezpečené zmluvnou pokutou vo vzťahu k realitnej kancelárii, pretože rezervačnú zmluvu uzatvárajú účastníci, ktorí nie všetci budú účastníkmi budúcej zmluvy (inými slovami povedané, záväzok k uzavretiu budúcej zmluvy si môžu zaistiť len jej zmluvné strany) a o to viac, ak v rezervačnej zmluve ešte nie sú vyjasnené ani podstatné náležitosti budúcej zmluvy. Ďalej poukázal na rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 33 Odo 330/2002, ktorý dospel k záveru, že takéto dojednanie o zmluvnej pokute je nemožné a tento rezervačný poplatok nemôže byť prepadnutý v prospech sprostredkovateľa ako zmluvná pokuta. Podľa stanoviska súdu v prejednávanom prípade: „V rezervačnej zmluve sa záujemca zaväzuje uzavrieť kúpnu zmluvu do určitej doby, a ak tak nespraví zaväzuje sa zaplatiť sankciu, a to zmluvnú pokutu. Zmluvu o rezervácii nemožno hodnotiť ako zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, pretože nie je vo vzťahu medzi budúcim kupujúcim a sprostredkovateľom upravená ako zvláštny typ zmluvy v občianskoprávnych predpisoch, obsahovo ide o zmluvu nepomenovanú. Ustanovenie § 50a Obč. zák. upravujúce zmluvu o budúcej zmluve má povahu kogentnej právnej normy (takej od ktorej sa nemožno odchýliť). Účastníkmi tejto zmluvy môžu byť len účastníci budúcej zmluvy. Inými slovami, uzavrieť budúcu zmluvu v zmysle ustanovenia § 50a Obč. zák. môžu len účastníci zmluvy, ktorá má byť nimi v budúcnosti uzavretá (iný subjekt sa sám môže zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrie zmluvu, len ak je nepriamym zástupcom účastníka budúcej zmluvy.“ Rezervačná zmluva z 28. 1. 2020 je podľa § 39 OZ absolútne neplatnou zmluvou, pretože jej obsah odporuje obsahu a účelu zákona. Z dôvodu neplatnosti rezervačnej zmluvy sa stáva neplatnou aj dohoda zmluvných strán o zmluvnej pokute. Podmienkou platnosti dojednania o zmluvnej pokute je existencia hlavného záväzkového vzťahu, ktorý má zmluvná pokuta zabezpečovať. Ak nevznikla povinnosť plniť, nemôže byť ani porušená. Preto nemôže vzniknúť ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. V dôsledku neplatnosti sú si zmluvné strany povinné vrátiť vzájomné plnenia titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného mal právny zástupca žalobcu za to, že podaná žaloba je dôvodná a navrhol jej vyhovieť.
23. Právny zástupca žalovanej titulom záverečnej reči uviedol, že nárok žalovanej, ako aj nárok predávajúcich, ktorí nie sú účastníkmi konania zo strany žalobcu na zaplatenie zmluvných pokút považuje za oprávnený, v súlade s ustanoveniami uzatvorenej rezervačnej zmluvy. Poukázal na výpoveď svedkyne L., z ktorej vyplynulo, že predmetné rezervačná zmluva, aj obsah, bola so žalobcom osobne prejednaná v sídle žalovanej, za prítomnosti vedúceho pracovníka žalovanej, preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania.
24. Súd považoval za nespornú skutočnosť, že došlo k uzatvoreniu rezervačnej zmluvy medzi spoločnosťou Direct Real, spol. s r. o., ako sprostredkovateľom - žalovanou, P.. Y. M., ako záujemcom - žalobcom a manželmi M. Č. Y. Y. Č., ako vlastníkmi 28. 1. 2020. Z výpisu z Obchodného registra (verejne dostupný) je zrejmé, že predmetom činnosti žalovanej bolo sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť). Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca zložil na účet žalovanej v zmysle čl. II. bod 1. zmluvy rezervačný poplatok vo výške 3.500,- eur 31. 1. 2020. Nesporným bolo tiež tvrdenie, že žalovaná zaslala žalobcovi návrh kúpnej zmluvy, následne žalobca 8 dní pred uplynutím termínu oznámil žalovanej, že kúpu nehnuteľnosti bude financovať z úveru, na čo mu žalovaná zaslala upravený návrh kúpnej zmluvy s financovaním úveru a ponúkla možnosť na predĺženie termínu tak, aby si žalobca mohol vyriešiť čerpanie úveru. Nesporným bolo tiež to, že žalobca k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nepristúpil a listom z 27. 5. 2020 vyzval žalovanú na vrátenie rezervačného poplatku, ktorá výzva bola žalovanej doručená 29. 5. 2020. Žalovaná listom z 5. 5. 2020 vyzvala žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty a oznámila mu, že v prípade jej nezaplatenia bude zmluvná pokuta započítaná oproti žalobcom zaplatenému rezervačnému poplatku.
25. Spornou bola otázka pasívnej legitimácie žalovanej, pokiaľ ide o časť uplatnenej istiny, samotná platnosť zmluvy s ohľadom na skutočnosť ako bola zmluva koncipovaná a tiež tvrdenia o platnom započítaní pohľadávok.
26. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
27. Predmetné ustanovenie umožňuje subjektom občianskoprávnych vzťahov uzavrieť akúkoľvek zmluvu, t.j. aj takú, ktorá nie je osobitne upravená. Zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu Občianskeho zákonníka. Účelom tohto ustanovenia je zrejme zvýraznenie zmluvnej voľnosti subjektov občianskoprávnych vzťahov (zmluvná autonómia). Tieto subjekty sa nemusia obmedzovať len na uzavieranie typických zmlúv, ale môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá najviac vyhovuje ich požiadavkam na úpravu vzájomných vzťahov. Predpokladom platnosti takejto zmluvy je však aj dostatočne určité vymedzenie záväzkov z nej vyplývajúcich. Nepomenovaná, atypická zmluva sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ale aj iných právnych predpisov patriacich do odvetvia občianskeho práva, ktoré upravujú občianskoprávne vzťahy s najpodobnejším obsahom (analógia legis). Prednosť však má dohoda účastníkov o rozsahu práv a povinností. Atypickú zmluvu môže tvoriť ľubovoľná kombinácia prvkov pomenovaných, hybridných zmlúv a iných záväzkov. To súčasne určuje aj aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka, prípadne iných občianskoprávnych noriem.
28. Podľa § 50a ods. 1 OZ, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
29. Podľa § 50a ods. 2 OZ, ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.
30. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
31. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
32. Podľa § 40 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
33. Podľa § 774 OZ, sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
34. Podľa § 775 OZ, sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.
35. Podľa § 777 OZ, záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si navzájom všetky dôležité okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie záujemcu uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu konať alebo prijímať čokoľvek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom.
36. Podľa § 853 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
37. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
38. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
39. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
40. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
41. Súd v danom spore prioritne ex offo posudzoval platnosť rezervačnej zmluvy. Medzi stranami sporu došlo 28. 1. 2020 k uzavretiu zmluvy označenej ako rezervačná zmluva. Z právneho hľadiska ide o nepomenovanú zmluvu, ktorú súd vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Žalovaná vystupovala pri uzatvorení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, kým žalobca vystupoval ako fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Predmetná zmluva má formulárový charakter a jej jednotlivé ustanovenia (napr. o zmluvnej pokute) sú v texte zmluvy vopred predtlačené a žalobca ich znenie ako zmluvná strana nemohol ovplyvniť. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán nemôžu byť v rozpore s úpravou § 52 a nasl. OZ.
42. Po posúdení spornej zmluvy dospel súd k záveru, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu, vykazuje tiež znaky zmluvy o budúcej zmluve podľa § 50a OZ, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a vlastníkmi nehnuteľnosti. K uvedenému súd dospel na základe koncipovania obsahu samotnej zmluvy, keď z čl. I. bod 5. zmluvy vyplynulo, že vlastník a záujemca sa v zmysle § 50a OZ zaväzujú, že najneskôr do uplynutia termínu (30. 4. 2020) uzatvoria sprostredkúvanú zmluvu. Inými slovami, v zmluve je priamo vyjadrený záväzok účastníkov zmluvy, teda žalobcu ako budúceho kupujúceho a vlastníkov nehnuteľnosti ako budúcich predávajúcich uzavrieť do určitej doby inú zmluvu (zmluvu o prevode vlastníctva bytu).
43. Predpokladmi platného uzavretia zmluvy o budúcej zmluve sú: (i) zmluva o budúcej zmluve musí byť uzavretá písomne (§ 50a ods. 1 OZ), (ii) musí obsahovať záväzok zmluvných strán dojednať budúcu konečnú zmluvu (§ 50a ods. 1 OZ), (iii) musí v nej byť dojednaná doba, do ktorej bude uzatvorená budúca zmluva (§ 50a ods. 2 OZ), (iv) pričom zároveň v nej musia byť dohodnuté všetky podstatné náležitosti budúcej zmluvy (§ 50a ods. 1 OZ). Predmetná zmluva bola medzi zmluvnými stranami uzavretá písomne, obsahuje záväzok zmluvných strán dojednať zmluvu o prevode vlastníctva bytu, a to do 30. 4. 2020, obsahuje prejav vôle predávajúcich nehnuteľnosť predať a prejav vôle kupujúceho nehnuteľnosť kúpiť do dojednanej doby. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o budúcej zmluve nie je samostatným zmluvným typom, viaže sa na konkrétnu zmluvu, ktorá sa má v budúcnosti uzavrieť, v zmluve o budúcej zmluve musia byť dojednané všetky podstatné náležitosti budúcej zmluvy.
44. Dôvodná bola argumentácia žalobcu ohľadom dohody náležitostí kúpnej zmluvy, ku ktorej medzi stranami nedošlo. Keďže malo ísť o prevod bytu, bolo potrebné s ohľadom na záväzok záujemcu a vlastníkov nehnuteľnosti uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu, aby už táto rezervačná zmluva, resp. jej časť
- zmluva o budúcej zmluve obsahovala náležitosti podľa § 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov. Predmetná zmluva obsahuje len vymedzenie nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, číslo bytu, číslo poschodia, číslo vchodu, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a na pozemku, súpisné číslo bytového domu, v ktorom sa byt nachádza, parcelné číslo pozemku, register a výmeru pozemku, na ktorom je bytový dom postavený. V zmluve už nie je uvedený popis bytu a príslušenstva bytu, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu (§ 5 ods. 1 písm. a/), určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a prípadné určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov (§ 5 ods. 1 písm. c/), nie je uvedená ani úprava práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku (§ 5 ods. 1 písm. d/), a ďalšie náležitosti v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok NS SR, sp. zn. 6 Obdo 37/2008, podľa ktorého, cit.: „Obsah zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy musí zodpovedať požiadavkám a nárokom, vyplývajúcim z právnej úpravy zmluvy, ktorá má byť na jej základe uzatvorená. Ďalej záleží len na záujme zmluvných strán, či si už v tejto zmluve stanovia podmienky záväzkového vzťahu z budúcej zmluvy, resp. podmienky, ktoré považujú za dôležité.“
45. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že napriek tomu, že rezervačná zmluva obsahuje kúpnu cenu v čl. I. bod 5. zmluvy, k reálnej dohode (konsenzu) ohľadne ani tejto podstatnej náležitosti zmluvy medzi stranami sporu ako zmluvnými stranami nedošlo, pokiaľ sa týka jej úhrady, hoc nejde o náležitosť podstatnú. Pre doplnenie súd uvádza, že z vyjadrenia žalovanej ako aj vyjadrenia svedkyne je zrejmé, že strany sporu nemali v čase uzavretia zmluvy dojednaný konkrétny spôsob úhrady kúpnej ceny. V zmluve totiž okrem iného nebolo dojednané financovanie kúpnej ceny ani jej splatnosť. Fakt, že v čase uzavretia rezervačnej zmluvy nebol stranám známy spôsob úhrady kúpnej ceny osvedčuje aj emailová komunikácia predložená žalovanou medzi svedkyňou G.. Y. L. a žalobcom, keď až po podpise zmluvy v dobe od 3. 2. 2020 do 29. 4. 2020 p. L. sa u žalobcu informovala ohľadom financovania kúpy, cit. :“Váš kupec na byt bude na úver alebo hotovostný?/..či budete kúpnu cenu vinkulovať v banke alebo dáte do úschovy k notárovi, aby bolo znenie KZ presné,“ z čoho možno vyvodiť, že spôsob zaplatenia kúpnej ceny nebol presne stanovený, resp. tento sa mal dojednať až po uzatvorení rezervačnej zmluvy a tiež, že kúpna zmluva sa mala modifikovať.
46. Podľa názoru súdu zmluva neobsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o budúcej (kúpnej) zmluve, a to náležitosti vyžadované v § 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov. Dôsledkom absencie podstatných náležitostí právneho úkonu stanovených kogentnými ustanoveniami zákona pre daný zmluvný typ je neplatnosť právneho úkonu, na základe čoho súd dospel k záveru, že zmluva o budúcej zmluve je neplatným právnym úkonom. S uvedeným priamo korešponduje aj dôvod a podstata vzniku samotného sporu medzi stranami, nakoľko z dokazovania vyplynulo, že finálna (kúpna) zmluva napokon nebola do dojednaného termínu uzatvorená práve preto, že ani dodatočne nedošlo medzi zmluvnými stranami ku konsenzu ohľadne podstatných náležitostí kúpnej zmluvy. V prípade, ak by strany platne v rámci rezervačnej zmluvy (resp. zmluvy o budúcej zmluve) dohodli ďalšie náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu, dohodli riadne cenu kúpy, spôsob jej splácania a splatnosť, uvedená situácia by nemusela nastať. Žalobca a vlastníci sa síce dohodli, že uzavrú zmluvu o prevode vlastníctva bytu, avšak jej obsah a podmienky neboli riadne definované a ani vopred známe, pričom v zmluve absentujú ďalšie podstatné náležitosti, preto ide o neplatnú zmluvu. Dôsledkom absencie esenciálnych náležitostí právneho úkonu stanovených kogentnými ustanoveniami zákona pre daný zmluvný typ, je neplatnosť právneho úkonu, na základe čoho súd konštatuje, že zmluva, resp. zmluva o budúcej zmluve je neplatným právnym úkonom.
47. V posudzovanom prípade, vychádzajúc z dokazovaním zistených okolností prejednávanej veci, súd konštatuje, že ide o absolútne neplatnú zmluvu/zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, ktorá bola dohodnutá v čl. I ods. 5 neplatne, nakoľko táto zmluva nie je dostatočne určitá (§ 40 OZ, podporne § 37 ods. 1 OZ), keďže podstatné náležitosti vyžadované zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v zmluve absentujú.
48. Predmetná rezervačná zmluva obsahuje z hľadiska prejednávanej veci dve základné relevantné dojednania: na strane jednej sa žalobca ako budúci kupujúci zaväzuje uzavrieť do určitej doby kúpnu zmluvu s vlastníkmi nehnuteľností (predávajúcimi) a na strane druhej sa žalobca ako záujemca/ budúci kupujúci zaväzuje zaplatiť žalovanej (a vlastníkom) sankciu za porušenie prvej zmluvnej povinnosti.
49. Čo sa týka zmluvnej povinnosti žalobcu uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu (zmluvu o prevode vlastníctva bytu), ako už súd uviedol, v tejto časti má rezervačná zmluva prvky zmluvy o budúcej zmluve podľa § 50a OZ, avšak k povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu sa môžu platne písomne zaviazať iba zmluvné strany zmluvy, čo v danom prípade možno vzhliadnuť medzi žalobcom a vlastníkmi nehnuteľnosti, avšak rozhodne nie medzi žalobcom a žalovanou, pretože povinnosť uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu žalovaná nedohodla s vlastníkmi ani so žalobcom. Ustanovenie § 50a OZ neumožňuje uzavretie zmluvy o budúcej zmluve medzi subjektami, ktoré nemajú byť zmluvnými stranami budúcej zmluvy. Žalovaná si nemôže voči žalobcovi uplatniť nároky z tvrdeného porušenia povinnosti uzavrieť s vlastníkmi nehnuteľností sprostredkúvanú zmluvu, pretože nie je oprávnená domáhať sa voči žalobcovi práv zo samotnej tejto zmluvy. Neuzatvorenie sprostredkúvanej zmluvy nemôže byť posudzované ako porušenie zmluvnej povinnosti.
50. Zmluvnou pokutou nemožno platne zabezpečiť neplatný zmluvný záväzok - uzavretie kúpnej zmluvy na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, keďže neobsahoval všetky zákonom vyžadované náležitosti.
51. Existencia záväzku uhradiť zmluvnú pokutu je ako zaisťovací prostriedok závislá na existencii hlavného záväzku, ktorý má zabezpečovať. Dohodou o zmluvnej pokute však nie je možné zabezpečiť neexistujúci záväzok, resp. záväzok, ktorý nie je riadne vymedzený, ktorého splnenie zo zmluvy musí byť dostatočne určité. Z akcesorickej povahy zabezpečenia záväzkov vyplýva, že vedľajší (zabezpečovací) záväzok nemôže platne vzniknúť bez existencie platného hlavného (zabezpečovaného) záväzku. Pokiaľ nedošlo k platnému dojednaniu o založení hlavného záväzku (t.j. záväzku uzatvoriť budúcu kúpnu zmluvu), nemohlo platne vzniknúť ani jeho zabezpečenie, a teda neplatným je aj dojednanie o zmluvnej pokute. Vedľajšie (akcesorické) záväzkové vzťahy sledujú osud hlavného záväzkového vzťahu a dôsledkom ich akcesorickej povahy je okrem iného aj to, že trvajú len za predpokladu platnosti hlavného záväzkového vzťahu. „Dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné, ak nevznikol platne záväzok, ktorého splnenie má byť zmluvnou pokutou zabezpečené. Pokiaľ si účastníci v zmluve o budúcej zmluve dojednali ako zmluvnú pokutu nevrátenie zálohy, je podmienkou platnosti tohto dojednania o zmluvnej pokute platnosť zmluvy o budúcej zmluve“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2008, sp. zn. 26 Odo 1100/2006). Žalovaná tak nebola oprávnená ponechať si sumu 3.500,- eur titulom plnenia zmluvnej pokuty. Pokiaľ sa týka zmluvnej pokuty vo výške 1.750 eur vo vzťahu k vlastníkovi a 1.750 eur vo vzťahu k žalovanej, vzhľadom na vyššie uvedený záver súdu o neplatnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve je potrebné konštatovať, že rovnako je neplatné aj dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto zmluve, pretože zmluvná pokuta bola dojednaná pre prípad porušenia povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Pokiaľ ide o vzťah medzi žalobcom a žalovanou, žalovaná si nemôže uplatniť nároky z tvrdeného porušenia povinnosti uzavrieť s vlastníkmi nehnuteľnosti kúpnu zmluvu, keď nie je oprávnená domáhať sa voči žalobcovi práv zo samotnej kúpnej zmluvy a porušenie zmluvnej povinnosti vyplývajúcej z hlavného záväzku ani nenastalo a nastať ani nemohlo práve pre neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve. Z toho dôvodu žalovanej a ani vlastníkovi nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške po 1.750 eur.
52. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, dopadá na tie prípady, keď v okamžiku poskytnutia plnenia existoval právny dôvod plnenia, ktorý však následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti, stratil svoje právne účinky (odpadol). Okamžikom odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným obohatením. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť.
53. Z uvedeného zároveň vyplýva, že osobou aktívne legitimovanou na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia je osoba, ktorej majetkový substrát sa v dôsledku bezdôvodného obohatenia zmenšil. Naopak pasívne legitimovanou osobou je tá osoba, ktorá prijala plnenie majúce charakter bezdôvodného obohatenia, resp. ktoré tento charakter získalo odpadnutím právneho dôvodu, z ktorého bolo poskytnuté. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.
54. Keďže žalobca plnil na základe neplatného právneho úkonu (zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy ako časť rezervačnej zmluvy) práve žalovanej, je to práve žalovaná, ktorá je povinná celú sumu rezervačného poplatku žalobcovi vrátiť. Vzhľadom na uvedené súd žalobe ako dôvodnej vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.500,- eur.
55. Súd dodáva, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ako synalagmatický mimozmluvný záväzok medzi žalobcom a žalovanou (osobou, ktorá sa na úkor žalobcu bezdôvodne, t.j. na základe neplatnej časti rezervačnej zmluvy obohatila), treba odlišovať od iných zmluvne dohodnutých záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy uzavretej medzi vlastníkom a žalovanou (preto sa súd nemohol zaoberať započítaním a posudzoval len nárok medzi žalobcom a žalovanou z bezdôvodného obohatenia, pričom nič nebráni žalovanej sa domáhať voči vlastníkovi vrátenia 1 sumy zaplateného rezervačného poplatku).
56. Keďže pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je v právnom predpise ustanovený čas plnenia, treba podľa § 563 OZ vychádzať z toho, že dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o plnenie. Súd podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 85/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z uplatnenej (a priznanej) sumy vo výške 3.500,- eur od 2. 6. 2020 do zaplatenia, pretože vo výzve k vráteniu plnenia z 27. 5. 2020, ktorá bola žalovanej doručená 29. 5. 2020, ju žalobca požiadal o vrátenie zaplateného plnenia vo výške 3.500 eur v lehote 3 dní od doručenia tejto výzvy, ktorá uplynula 1. 6. 2020 a nasledujúcim dňom sa žalovaná dostala do omeškania.
57. Ďalšie argumenty strán sporu súd považoval za nadbytočné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
58. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
59. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
60. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
61. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca voči žalovanej plný úspech, súd priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
62. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 362 ods. 1 prvej vety CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. (§ 362 ods. 2 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/. (§ 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (§ 125 ods. 1 CSP) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (§ 125 ods. 2 CSP) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. (§ 125 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).