Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/24/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobkyne: R.. K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, R. U. R., právne zastúpenej G.. Y. B., advokátkou, so sídlom M. R. H. XX/X, R. U. R., proti žalovanému: U. A. E.., so sídlom L. XXX/XX, U. G. U. H., o zaplatenie 1.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 18. októbra 2021, č.k. -51, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie výrokom I. uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 1.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.000,- eur od 18.08.2020 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a výrokom II. rozhodol o trovách konania medzi stranami sporu tak, že žalobkyni voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia prijatého na základe neplatného právneho úkonu vo výške 1.000,- eur s príslušenstvom, dôvodiac tým, že so žalovaným uzavrela dňa 24.07.2020 rezervačnú zmluvu, pretože mala záujem o kúpu pozemku na výstavbu rodinného domu a to parc. č. XXXX/X, v kat. území U. G. U. H. vo výmere 400 m2. Pri podpise zmluvy zaplatila rezervačnú zálohu vo výške 1.000,- eur. Neskôr sa rozhodla kúpnu zmluvu neuzavrieť, pričom žalovaný jej odmietol vydať zaplatenú zálohu s tým, že sa jedná o zmluvnú pokutu. Žalobkyňa je toho názoru, že predmetná zmluva o rezervácii je neplatná podľa , nakoľko obchádza zákon, konkrétne ustanovenie a rovnako tak je v rozpore s dobrými mravmi. Namiesto toho, aby tretia osoba so žalobkyňou uzavrela zmluvu zodpovedajúcu účelu zákona, žalovaný so žalobkyňou uzavrel zmluvu, z ktorej jej vo vzťahu k tretej osobe nevzniklo žiadne právo, iba povinnosť zložiť preddavok, ktorý sa v prípade neuzavretia zmluvy považuje za zmluvnú pokutu. Tým, že si zloženú zálohu žalobca ponechal napriek tomu, že k uzavretiu zmluvy nedošlo, bezdôvodne sa obohatil a preto je povinný žalovanú sumu vydať žalobkyni.

3. V predmetnom spore súd prvotne rozhodol platobným rozkazom č.k.5C/53/2020-23 zo dňa 13.01.2021, voči ktorému žalovaný podal včas odpor, ktorým spochybnil nárok tvrdiac, že je neopodstatnený, dôvodiac, že rezervačnú zmluvu uzavrela žalobkyňa dobrovoľne, voči jej zneniu

nemala žiadne výhrady. Pozemok, ktorý bol jej predmetom, si predtým riadne prezrela a dobrovoľne sa rozhodla pre jeho kúpu. Za rýchle jednanie jej bola poskytnutá výrazná zľava z kúpnej ceny. Následne sa zdráhala podpísať kúpnu zmluvu, ktorá už bola zo strany predávajúcej podpísaná, hoci jej bol text zaslaný na pripomienkovanie a tento odsúhlasila, napokon žalovanému oznámila, že sa rozhodla pozemok nekúpiť. Dôvody, ktoré uvádzala, považuje žalovaný za účelové a správanie žalobkyne za nekorektné. Z tohto dôvodu si voči žalobkyni uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške prijatej zálohy. V replike žalobkyňa uviedla, že od kúpy neodstúpila bezdôvodne ale preto, že informácie, ktoré pôvodne dostala o predmetnom pozemku, sa neskôr ukázali ako nepravdivé. Napr. vzdialenosť prípojky na kanalizáciu, ktorá mala byť o dva domy ďalej sa ukázalo, že je v skutočnosti cca 1 kilometer od predmetného pozemku. Poukázala na to, že v navrhovanej kúpnej zmluve nebola v kúpnej cene vyporiadaná rezervačná záloha. O skutočnosti, že predávajúca už medzičasom podpísala návrh kúpnej zmluvy, nemala doposiaľ vedomosť. K obrane žalovaného, že žalovaná suma jej bola vyfakturovaná ako zmluvná pokuta uviedla, že nebola podpísaná žiadna zmluva o budúcej zmluve, ani kúpna zmluva, zmluva o rezervácii je absolútne neplatná z toho dôvodu, že žalobkyni z predmetnej zmluvy vyplývajú len povinnosti a nie práva. Uzavretie zmluvy o rezervácii bolo nelogické, keďže len štyri dni po jej podpise bol vyhotovený a predávajúcou podpísaný návrh kúpnej zmluvy. Jediným účelom uzavretia tejto zmluvy je snaha žalovaného zabezpečiť si svoju odmenu. V duplike žalovaný zopakoval svoju argumentáciu. Zmluvu o rezervácii nepovažuje za zmluvu, ktorá by sa priečila dobrým mravom, ani za jednostrannú. Zo zmluvy žalovanému vyplynul záväzok rezervovať predmetnú nehnuteľnosť a dojednať kúpne práva, čo žalovaný aj splnil, dôkazom čoho je aj návrh zmluvy podpísaný predávajúcou. Odstúpenie od kúpy zo strany žalobkyne považuje za individuálne rozhodnutie. Informácie, ktoré označila žalobkyňa za nepravdivé, považuje za verejne dostupné a stav nehnuteľnosti zodpovedajúci stavu pri osobnej ohliadke. Poukázal tiež na to, že ušlý zisk žalovaného z nerealizovanej kúpy presahuje čiastku rezervačnej zálohy.

4. Na dokazovaním zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. , , , , , , , , , , , , , veta prvá (ďalej len „“), s odkazom na ktoré nárok žalobkyne posúdil ako plne dôvodný. Zmluvu uzatvorenú dňa 24.07.2020 medzi stranami sporu, označenú ako zmluvu o rezervácii, kvalifikoval ako zmluvu nepomenovanú a zároveň spotrebiteľskú, podliehajúcu normám spotrebiteľského práva ( a nasl. ). Keďže spotrebiteľská zmluva nemôže obsahovať neprijateľné podmienky spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, podrobil túto súdnemu prieskumu z hľadiska toho, či takéto neprijateľné ustanovenia neobsahuje. Ako neprijateľnú s následkom neplatnosti vyhodnotil zmluvnú podmienku obsiahnutú v článku 3 rezervačnej zmluvy, v zmysle ktorej rezervačná záloha je nevratná v prípade, ak záujemca odstúpi od vopred pripraveného predaja. Žalobkyňa tiež namietala absolútnu neplatnosť celej zmluvy o rezervácii na tom právnom základe, že obchádza zákonné ustanovenie t.j. právnu úpravu zmluvy o budúcej zmluve, s ktorým názorom sa súd stotožnil. Účastníkmi zmluvy o budúcej zmluve môžu byť iba budúci účastníci zmluvy, v tomto prípade budúca predávajúca a budúca kupujúca. Keďže zmluva o rezervácii bola uzavretá medzi subjektmi, ktoré nie sú budúcimi účastníkmi zmluvy (realitná kancelária a budúca kupujúca) súd ju vyhodnotil ako zmluvu nepomenovanú uzavretú podľa . Takáto zmluva pritom nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona, čo nespĺňa, konkrétne odporuje ustanoveniu , v zmysle ktorého sa jeden alebo obaja budúci účastníci záväzkového vzťahu môžu zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu. Pokiaľ následne jedna strana nedodrží svoj záväzok, možno vymáhať túto povinnosť žalobou o nahradenie prejavu vôle. Nie však vtedy, ak ju uzavreli odlišné subjekty ako budúci účastníci záväzkového vzťahu. Z uvedených dôvodov súd ustálil, že predmetná rezervačná zmluva uzavretá medzi stranami sporu dňa 24.07.2020 je absolútne neplatná podľa (k totožným právnym záverom dospel napr. Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 31.05.2004). Žalobkyňa sa v zmluve zaviazala, že v prípade, ak nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy počas platnosti rezervačnej zmluvy, alebo po jej skončení výlučne z dôvodov na jej strane, je povinná sprostredkovateľovi uhradiť zmluvnú pokutu vo výške rezervačnej zálohy. Zmluvná pokuta je jednou z foriem zabezpečenia záväzku. Jej zmyslom je donútiť dlžníka k riadnemu splneniu záväzku pod hrozbou majetkovej sankcie. Ako zabezpečovací, akcesorický záväzok nemôže vzniknúť a existovať bez platného hlavného záväzku. Z ustanovenia vyplýva, že zmluvnú pokutu si môžu dohodnúť iba zmluvné strany pre prípade porušenia povinností vyplývajúcich im z uzavretej zmluvy. Keďže žalovaný nemal byť účastníkom uzatváranej kúpnej zmluvy, nemohol si v prípade porušenia povinnosti žalobkyňou voči nej platne uplatniť zmluvnú pokutu. Veriteľom, ktorému

toto oprávnenie vzniklo, je iba budúca kupujúca. Z tohto dôvodu ustanovenie o zmluvnej pokute súd rovnako posúdil ako neplatné. Vzhľadom na uvedené, majetkový prospech, ktorý žalovaný takto získal, predstavuje bezdôvodné obohatenie z neplatného právneho úkonu, preto súd v zmysle uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni. Tým, že žalovaný bezdôvodné obohatenie žalobkyni nevydal v lehote obsiahnutej vo výzve zo dňa 07.08.2020, dostal sa do omeškania a preto je povinný dňom nasledujúcim po uplynutí tejto lehoty t.j. od 18.08.2020 zaplatiť žalobkyni aj ňou uplatnený zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne v zmysle ustanovenia v spojení s Nariadenia vlády č. v znení neskorších predpisov. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa , keďže žalobkyňa mala vo veci plný úspech, súd jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalovaný, navrhujúc odvolaciemu súdu zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. a (nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie) predovšetkým poukazoval na to, že na realitnom trhu pôsobí od roku 2008, je uznávanou realitnou kanceláriou a ku klientom sa vždy snaží pristupovať profesionálne, vecne a diskrétne. Aj z tohto dôvodu vypracoval obsahovo stručnú zmluvu o sprostredkovaní, ktorú nazval rezervačnou zmluvou, aby už zo samotného názvu bolo jasné, že budúci kupujúci má vážny záujem o kúpu nehnuteľnosti a na druhej strane sprostredkovateľ sa zaväzuje nehnuteľnosť neponúkať iným záujemcom a pripravuje zmluvnú dokumentáciu, dohoduje termín stretnutia s predávajúcim. Predmetom tejto zmluvy je teda budúcemu kupujúcemu, t.j. žalobcovi sprostredkovať kúpu nehnuteľnosti, nie inkasovať časť kúpnej ceny, resp. s ním uzatvárať zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, teda nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že týmto postupom obchádzal zákon. Súd prvej inštancie tieto okolnosti nevzal do úvahy, iba odkázal na rozhodnutie NS ČR, kde zistené skutkové okolnosti a právne závery podľa jeho názoru na daný prípad nie sú aplikovateľné. Za nesporné považuje, že žalobkyňa mala vážny záujem o kúpu konkrétnej nehnuteľnosti, preto sa dohodla so žalovaným, že tento bude vyvíjať činnosť k tomu, aby mala príležitosť uzavrieť zmluvu, pričom žalovaný vykonával túto činnosť odplatne v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom bez ohľadu na to, či je zmluva podriadená Obchodnému, či , nemusí byť takáto zmluva písomná. Strany si dohodli odmenu vo výške 1.000,- eur, ktorá bola individuálne dohodnutá, teda nie je pravdou, že by žalobkyňa nemohla zmluvu ovplyvniť, a preto záver o neprijateľnosti tejto podmienky je neakceptovateľný. Výšku tejto odmeny nie je možné považovať za neprimeranú či likvidačnú, keď hodnota záväzku bola dohodnutá vo výške 23.000,- eur, teda odmena tvorila 4,35% hodnoty veci, pričom je všeobecne známe podľa neho, že v rámci podnikateľskej činnosti marža 5% u dodávateľa je minimálnou maržou. Námietku žalobkyne, že žalovaný pri podpise zmluvy jej neuviedol pravdu, alebo niečo zatajil, považuje za nepreukázané, účelové a bezpredmetné tvrdenie, nakoľko žalobkyňa si bola osobne nehnuteľnosť pozrieť, prejavila vážny záujem o jej kúpu, o čom svedčí aj jej podpis na zmluve o rezervácii zo dňa 24.07.2020. Žalovaný si splnil všetky povinnosti plynúce mu zo zmluvy, prestal ponúkať nehnuteľnosť na predaj inému subjektu, pripravil dokumentáciu, zabezpečil na kúpnej zmluve osvedčený podpis predávajúcej a dohadoval so žalobcom termín podpisu samotnej kúpno-predajnej zmluvy. Je pravdou, že od žalobkyne prevzal odmenu vo výške 1.000,- eur, teda na strane žalovaného nemohlo takto dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. K neuzatvoreniu kúpno-predajnej zmluvy došlo výlučne rozhodnutím žalobkyne, v súvislosti s čím si táto musela byť vedomá, že v takomto prípade nemá nárok na vrátenie vyplatenej odmeny. Opačný pohľad by znamenal nevyváženosť realitného trhu. Preto v zmysle zásady iura novit curia je toho názoru, že ním prijaté peňažné plnenie sa realizovalo na základe zmluvy o sprostredkovaní a teda ním nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Ak by napriek tomu odvolací súd dospel k záveru, že medzi stranami nebola uzatvorená zmluva o sprostredkovaní a žalovaný nemá právo na odmenu, poukazuje na to, že aj samotná písomná rezervačná zmluva má určené jednoznačné práva a povinnosti zmluvných strán a ak si žalovaný vychádzajúc z nej povinnosť splnil a žalobca svojvoľne odmietol kúpnu zmluvu podpísať, je možné od žalobcu spravodlivo žiadať sankciu vo forme individuálne dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 1.000,- eur, ktorú žalovaný z preventívnych dôvodov jednostranne započítava na prijaté peňažné plnenie vo výške 1.000,- eur, prijaté pri podpise rezervačnej zmluvy.

6. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že nesúhlasí s dôvodmi odvolania žalovaného, v ktorom tento uvádza skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli predmetom posudzovania súdom prvej inštancie a tento ich neakceptoval. Jedná sa o tvrdenie žalovaného, že uzatvoril zmluvu o sprostredkovaní so žalobkyňou, pričom išlo o

rezervačnú zmluvu so zálohou 1.000,- eur, ktorú súd posúdil ako absolútne neplatnú. Správne súd poukázal na skutočnosť, že zmluvnú pokutu, za ktorú považoval žalovaný zálohu 1.000,- eur si môžu dohodnúť iba zmluvné strany pre prípad porušenia povinnosti vyplývajúcej im zo zmluvy. V uvedenom prípade pre absenciu platného hlavného záväzku, t.j. uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, kde v prípade porušenia je možné domáhať sa dohodnutej zmluvnej pokuty, keďže žalovaný nebol účastníkom uzatváranej kúpnej zmluvy, nemohol si v prípade porušenia povinnosti žalobkyňou voči nej platne zmluvnú pokutu dojednať. Žalovaný v odvolaní nepreukázal dôvody, ktoré v odvolaní uvádza, t.j. neuviedol skutočnosti, na základe ktorých súd prvej inštancie podľa neho dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Z uvedených dôvodov navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

7. Žalovaný vo svojej replike na vyjadrenie žalobkyne uviedol, že zotrváva na podanom odvolaní, nesúhlasí s vyjadreniami žalobkyne a v princípe opakovane replikuje skutočnosti v stručnosti, ktoré uviedol už v podanom odvolaní. Zotrváva na ním uplatnenom odvolacom návrhu.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore (žalovaný), v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa , vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

10. V posudzovanej veci súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia v plnom rozsahu vyhovel, dospejúc k záveru, že zmluva uzatvorená medzi stranami je absolútne neplatná ( , ďalej len „OZ“) pre obchádzanie zákona (, ), čím je tiež neplatnou dohoda zmluvných strán o zmluvnej pokute, keďže je závislou od existencie hlavného záväzku, ktorý má zabezpečovať (ktorú dohodu naviac posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa 52 a nasl. ), s následnou povinnosťou strán vydať si vzájomné plnenia titulom nároku na bezdôvodné obohatenie ( ), za súčasného priznania žalobkyni ako úspešnej strane, plného nároku na náhradu trov konania ( ).

11. Žalovaný namieta nesprávne právne posúdenie, tiež nesprávne skutkové závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie (dôvody na odvolanie uvedené v ust. a ). Dojednanú sankciu, ako aj samotnú zmluvu považuje za platnú, nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty ako majúci pôvod v zmluvnom ustanovení, za opodstatnený. Alternatívne tvrdil, že ide o zmluvu sprostredkovateľskú a vyplatená čiastka je odmenou, ktorá bola individuálne dojednaná.

12. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

13. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené

v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

14. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným a žalobkyňou právne kvalifikoval ako zmluvu nepomenovanú, uzatvorenú podľa ), zároveň ju posúdiac ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú dopadajú normy spotrebiteľského práva (o.i. tiež a nasl. ), vo svetle ktorých podrobil dojednanie o zmluvnej pokute, ako aj celú zmluvu ex offo, ale tiež na námietky žalobkyne súdnemu prieskumu, výsledkom ktorého bol opodstatnený záver, že zmluva uzatvorená medzi stranami je absolútne neplatná ( , ďalej len „OZ“) pre obchádzanie zákona (, ), čím je tiež neplatnou dohoda zmluvných strán o zmluvnej pokute, keďže je závislou od existencie hlavného záväzku, ktorý má zabezpečovať - (ktorú dohodu o pokute naviac posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa 52 a nasl. ), s následnou povinnosťou žalovaného vydať nárokované plnenie titulom nároku na bezdôvodné obohatenie žalobkyni ( ), dôsledkom čoho bolo na prospech žalobkyne vydané vyznievajúce rozhodnutie, so závermi na ktorom je založené, sa odvolací súd plne identifikuje, keďže nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Správne tiež za aplikácie ust. priznal pre plný úspech žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu (100%). Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. , ktoré zároveň vytvára dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie.

15. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti:

16. V konkrétnostiach posudzovanej veci z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 24.07.2020 strany sporu uzavreli zmluvu o rezervácii, ktorou mal žalovaný ako sprostredkovateľ pre žalobkyňu ako záujemkyňu rezervovať kúpne práva po dobu nevyhnutnú k podpisu kúpnej, resp. inej zmluvy medzi záujemkyňou a treťou osobou ako predávajúcim, predmetom ktorej mala byť nehnuteľnosť evidovaná na LV č. XXXX pre k.ú. U. G. U. H. a to za vopred dohodnutú kúpnu cenu vo výške 23.000,- eur. Záujemkyňa (žalobkyňa) sa z dôvodu zabezpečenia svojej rezervácie na kúpu predmetnej nehnuteľnosti zaviazala uhradiť sprostredkovateľovi rezervačnú zálohu vo výške 1.000,- eur ako prejav vážnej vôle a úmyslu nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. V čl. X zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ak počas platnosti tejto zmluvy alebo následne po jej ukončení dôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy a ukončeniu dohodnutého predaja, bude rezervačná záloha započítaná ako časť kúpnej ceny, pre prípad ak počas platnosti nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy z dôvodov na strane predávajúceho, je sprostredkovateľ povinný vrátiť uhradenú zálohu bezodkladne späť, avšak ak k uzavretiu zmluvy nedôjde z dôvodov na strane záujemcu (záujemca odstúpi od dohodnutého predaja), rezervačná záloha je nevratná a záujemca je povinný zaplatiť sprostredkovateľovi zmluvnú pokutu vo výške rovnajúcej sa prijatej rezervačnej zálohe. Zmluvné strany sa dohodli, že ich záväzkový vzťah sa bude riadiť . Z návrhu kúpnej zmluvy kde ako predávajúca mala vystupovať L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX a ako kupujúca žalobkyňa vyplýva, že predmetom predaja mala byť nehnuteľnosť evidovaná Okresným úradom U. G. nad H., katastrálny odbor na LV č. XXXX, pre kat. úz. U. G. nad H. ako parc. reg. „C“, par. č. XXXX/X, druh pozemku záhrada o výmere 400 m2 za kúpnu cenu 23.000,- eur, ktorá cena mala byť v celosti uhradená na účet predávajúcej. Žalovaný predložil návrh zmluvy s úradne overeným podpisom predávajúcej. Žalobkyňa ako kupujúca zmluvu nepodpísala. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 24.07.2020 vyplýva (a strany to ani nerozporovali), že žalovaný obdržal od žalobkyne v hotovosti sumu 1.000,- eur. Výzvou zo dňa 07.08.2020 žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie zaplatenej zálohy v lehote do 17.08.2020. Žalovaný v odpovedi zo dňa 12.08.2020 odmietol vrátenie zálohy dôvodiac, že k zmareniu uzavretia kúpnej zmluvy došlo na základe svojvoľného správania žalobkyne, ktorej bude vystavená ako dôsledok faktúra na úhradu zmluvnej pokuty. Faktúrou pod č. O zo dňa 02.09.2020 splatnou dňa 02.09.2020, žalovaný vyúčtoval žalobkyni na základe zmluvy o rezervácii zo dňa 24.07.2020 zmluvnú pokutu vo výške 1.000,- eur.

17. Podľa a spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

18. Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“).

19. Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Podľa účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

21. Podľa účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela. 22. Podľa a ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

23. Podľa a kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

25. Podľa veta prvá musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

26. V posudzovanej veci súd prvej inštancie, ako už bolo aj vyššie uvedené, predovšetkým správne vychádzal z toho, že vzťah medzi účastníkmi z identifikovanej zmluvy, bol vzťahom spotrebiteľským, na ktorý dopadajú normy spotrebiteľského práva, teda tiež ust. a nasl. o ochrane spotrebiteľa a žalobkyňa teda požíva ochranu prináležiacu spotrebiteľom.

27. V ďalšom rovnako správne súd prvej inštancie dojednanie o zmluvnej pokute, ako aj obsah celej zmluvy vo svetle tejto ochrany (zároveň aj z hľadiska tvrdení žalobkyne) preskúmal, keďže nemožno pochybovať, že aj dojednanie sankcie, za ktoré je potrebné zmluvnú pokutu jednoznačne považovať, ako aj celá spotrebiteľská zmluva podliehajú ex offo súdnej kontrole.

28. Súdny dvor v rozsudku C 484/08 - Caja de Ahorros y Monte de Piedad de Madrid proti Asociaciónde Usuarios de Servicios Bancarios (Ausbanc) rozhodol: „Článok 4 ods. 2 a článok 8 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa musia vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami, či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne.“

29. O záväzku členských štátov k lojalite k aktom Súdneho dvora Európskej únie (čl. 4 Zmluvy o Európskej únii) pochybovať nemožno.

30. Ako už bolo uvedené vyššie, medzi stranami došlo k podpísaniu zmluvy označenej ako Zmluva o rezervácií, posúdiac obsah ktorej je však zrejmé, že žalovaný ako realitná kancelária si zjavne neuvedomil rozdiel medzi zmluvou rezervačnou a zmluvou o budúcej zmluve, keďže táto je kompilátom prvkov zmluvy rezervačnej a prvkov zmluvy o budúcej zmluve, pričom však jej zistené vady neindikujú v prospech záveru o platnosti ani jedného z týchto typov zmluvy, keďže vzhľadom na jej obsah nemožno hovoriť, že tu ide či už o zmluvu o budúcej zmluve, alebo o rezervačnú zmluvu v ich čistej podobe.

31. Účelom rezervačnej zmluvy je totiž, ako to vyplýva aj zo samotného názvu, iba rezervovanie nehnuteľnosti pre kupujúceho a tak nemá v nej byť priamo obsiahnutá povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu ani povinnosť uzavrieť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, keďže je zrejmé, že v tejto fáze (uzatvorenia rezervačnej zmluvy) nie sú spravidla vyjasnené podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, či iné podmienky, ktoré môžu mať pre zmluvné strany podstatný význam pre rozhodovanie o kúpe nehnuteľnosti (ak by boli, uzatvorenie rezervačnej zmluvy nemá opodstatnenie samozrejme okrem inkasovania „rezervačného poplatku“). Ak realitné kancelárie uzatvárajú rezervačné zmluvy, v ktorých je priamo vyjadrený záväzok zmluvných strán uzavrieť do určitej doby inú zmluvu, ide o ten istý predmet zmluvy, ako má zmluva o budúcej zmluve, a teda uzatvorená tzv. rezervačná zmluva v skutočnosti smeruje k uzatvoreniu zmluvy o budúcej zmluve. Keďže však v sa výslovne vyžaduje, aby v zmluve o budúcej zmluve boli dohodnuté všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, samozrejmosťou je jej uzatvorenie medzi budúcim kupujúcim a budúcim predávajúcim, nemôže byť taká rezervačná zmluva, v ktorej to absentuje, posudzovaná ako platná zmluva. Ak teda rezervačná zmluva obsahuje povinnosť zmluvných strán uzavrieť v budúcnosti kúpnu zmluvu a zároveň absentujú podstatné náležitosti zmluvy budúcej zmluve predpísané zákonom, tak takáto zmluva je samozrejme neplatná a neplatný je aj záväzok, povinnosť uzavrieť v budúcnosti kúpnu zmluvu a pokiaľ v takomto prípade je dohodnutá aj zmluvná pokuta za bezdôvodné neuzavretie kúpnej zmluvy, pochopiteľne je takéto sankcionovanie za nesplnenie neplatného záväzku neplatné.

32. V konkrétnostiach posudzovanej veci teda posúdiac obsah zmluvy, súd prvej inštancie správne medzi stranami uzatvorenú zmluvu posúdil ako zmluvu nepomenovanú (pretože ako zmluvný typ v ôsmej časti nie je upravená), uzatvorenú v zmysle , obsahovo však ide o zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o budúcej zmluve podľa , keďže v rozpore so zmyslom a účelom rezervačnej zmluvy obsahuje niektoré prvky zmluvy o budúcej zmluve upravené v ust. , ktorú však nemožno považovať za platnú, keďže nie je vyčerpávajúcim naplnením ust. , vychádzajúc z ktorého sa účastníci môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu, musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach (porovnaj tiež rozsudok NS SR sp. zn. ). V posudzovanej veci predmetná zmluva totiž nebola uzatvorená zákonom predpísanými subjektmi ako budúcimi účastníkmi záväzkového vzťahu (bola uzatvorená len medzi realitnou kanceláriou a žalobkyňou ako budúcou kupujúcou za absencie budúcej predávajúcej ako účastníčky takéhoto zmluvného vzťahu), preto nemožno pochybovať o jej rozpore s ust. s následkom jej neplatnosti podľa . Samotná rezervačná zmluva by rozhodne záväzok uzavrieť v budúcnosti inú zmluvu obsahovať nemala, pretože inak by nemalo významu rozlišovanie medzi rezervačnou zmluvou a zmluvou o budúcej zmluve, samozrejme za predpokladu, že v oboch prípadoch by boli uzatvorené vyžadovanými subjektmi.

33. Súd prvej inštancie rovnako správne posúdil, že zmluvná pokuta dohodnutá v tzv. rezervačnej zmluve zabezpečuje hlavný záväzok uzavrieť v stanovenej lehote kúpnu zmluvu a keďže zmluva je absolútne neplatnou podľa z dôvodu, že odporuje obsahu a účelu zákona ( ), na základe neplatnosti tejto zmluvy sa stáva neplatnou aj dohoda zmluvných strán o zmluvnej pokute, keďže spojitosť zmluvnej pokuty s hlavným záväzkovým vzťahom (rezervačnou zmluvou) vyplýva nielen zo zabezpečovacej funkcie záväzkového vzťahu, ale aj z toho, že existencia zmluvnej pokuty je podľa zákona závislá od existencie hlavného záväzku, ktorý má zmluvná pokuta zabezpečovať. Pokiaľ nevznikla povinnosť plniť, nemohlo dôjsť ani k jej porušeniu a nemôže tak vzniknúť ani nárok na zaplatene zmluvnej pokuty. Dôsledkom neplatnosti rezervačnej zmluvy je vznik povinnosti zmluvných strán vrátiť si vzájomné plnenia titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z

neplatného právneho úkonu podľa a keďže preukázateľne žalobkyňa na základe tejto zmluvy plnila, keď zaplatila vo svojej podstate rezervačný poplatok, dôvodne sa podanou žalobou domáhala jeho vydania od žalovaného, ktorému plnila a ktorého správne súd prvej inštancie na vydanie tohto plnenia vo vzťahu k žalobkyni aj zaviazal.

34. I keď za týchto okolností s poukazom na záver o absolútnej neplatnosti celej rezervačnej zmluvy nie je potrebné osobitne sa venovať jej jednotlivým ustanoveniam, možno sa stotožniť so súdom prvej inštancie tiež v tom (pokiaľ v rámci ex offo prieskumu skúmal tiež, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, t. j. také dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa), že zmluvné ustanovenie v čl. 3 rezervačnej zmluvy obsahujúce zmluvné dojednanie, v zmysle ktorého rezervačná záloha je nevratná v prípade, že záujemca odstúpi od vopred pripraveného predaja, predstavuje neprijateľnú, a teda neplatnú zmluvnú podmienku. Nad rámec toho, že z hľadiska sankcií vychádzajúc z obsahu zmluvy, je táto zjavne nevyvážená na neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky, keďže táto jediná sankcia, ktorú zmluva obsahuje, zaťažuje práve žalobkyňu ako spotrebiteľku a na strane druhej, zmluva neobsahuje žiadne dojednanie, ktoré by sankcionovalo realitnú kanceláriu, teda žalovaného pre prípad, že by z jeho strany došlo k porušeniu zmluvných povinností, na ktoré sa zaviazal, a na žalobkyňu ako budúcu kupujúcu sa prostredníctvom nej vytváral neprimeraný tlak na slobodu jej rozhodovania práve pod ťarchou prepadnutia zloženého poplatku (preddavku) jeho započítaním na zmluvnú pokutu, tak podľa názoru odvolacieho súdu zloženie rezervačného poplatku v tomto štádiu (pretože o ten v podstate išlo), keď sa predpokladá, že realitný obchod ešte nie je vôbec pripravený (keďže len v tom prípade by mala opodstatnenie aj samotná rezervačná zmluva) a keď nie sú známe všetky podstatné okolnosti dôležité pre kvalifikované rozhodnutie ohľadne uzavretej kúpnej zmluvy, vlastne spôsobuje, že v podstate od začiatku realitná kancelária má kontrolu nad týmto preddavkom, ktorý však vo svojej podstate smeruje k zabezpečeniu „provízie“, ktorú si nepochybne dohaduje realitná kancelária v rámci sprostredkovateľskej zmluvy s budúcim predávajúcim, ale týmto spôsobom vo svojej podstate aj s budúcim kupujúcim, s ktorým sprostredkovateľskú zmluvu poväčšine uzatvorenú nemá. Prakticky takto ide o duplicitné zabezpečenie si odmeny pre realitnú kanceláriu, a to aj za situácie, že potenciálny kupujúci by zmluvu o sprostredkovaní s realitnou kanceláriou uzatvorenú nemal, čo je podľa názoru odvolacieho súdu neudržateľné, pretože to znamená, že takýto zaplatený tzv. rezervačný poplatok by variovaním inštitútu, pod ktorý by ho priebežne realitná kancelária podriadila, v každom prípade na jej prospech a na neprospech žalobkyne, pripadol takejto realitnej kancelárií, čomu zjavne nasvedčujú aj okolnosti posudzovanej veci, keď žalovaný vo vzťahu k tomuto plneniu lavíruje medzi rezervačným poplatkom, zmluvnou pokutou a v odvolacom konaní ho označuje za odmenu, označujúc rezervačnú zmluvu za zmluvu sprostredkovateľskú.

35. S poukazom na vyššie uvedené závery o absolútnej neplatnosti zmluvy, sú bez právneho významu námietky žalovaného týkajúce sa dôvodov neuzatvorenia samotnej kúpnej zmluvy, bez ohľadu na to, či by aj skutočne boli na strane žalobkyne, či jeho tvrdenia o primeranosti, či individuálne dohodnutej zmluvnej pokute, ktorú naviac ani nemožno považovať za individuálne vyjednanú, keďže z obsahu zmluvy je zrejmé, že ustanovenie o nej bolo priamo inkorporované do vopred pripraveného a predtlačeného textu zmluvy a dopisovaná bola len samotná výška zmluvnej pokuty.

36. Pokiaľ v konečnom dôsledku v rámci odvolania žalovaný na rozdiel od skutkových tvrdení, ktoré produkoval v priebehu konania a na ktorých zakladal svoju obranu pred súdom prvej inštancie, tiež tvrdí, že predmetná medzi stranami uzatvorená zmluva má byť zmluvou o sprostredkovaní, v rámci ktorej si strany dohodli odmenu vo výške 1.000,- eur, na ktorú odmenu započítava jednostranne plnenie žalobkyne, tieto jeho tvrdenia nie sú spôsobilé k dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia pre nemožnosť v ich svetle preskúmať napadnuté rozhodnutie, keďže ide jednoznačne o nové skutočnosti, ktoré neboli pred súdom prvej inštancie zo strany žalovaného produkované (v prvoinštančnom konaní nikdy netvrdil, že uzatvorená zmluva má byť zmluvou sprostredkovateľskou a zaplatená čiastka 1.000,- eur by mala byť odmenou majúcou pôvod v zmluve o sprostredkovaní), čím sú tieto tzv. novoty vo svetle ust. diskvalifikované z odvolacieho prieskumu, keďže žalovaný nepreukázal (a odvolací súd poznamenáva, že z povahy týchto skutkových tvrdení je to tiež vylúčené), že tieto nemohli byť produkované bez jeho viny v priebehu konania pred súdom prvej inštancie v rámci zákonnej koncentrácie konania.

37. S poukazom na tieto závery potom súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie nárokovanej sumy, za súčasne správneho záveru tiež v časti o trovách konania, reflektujúceho výsledok sporu.

38. Odvolacie námietky žalovaného tak neboli dôvodnými.

39. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, podľa toto potvrdil. Žalovaný v odvolaní neviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, spôsobilé k odlišnému, v prospech neho vyznievajúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, ani také, ktoré by boli spôsobilé k odvolaciemu prieskumu a súd prvej inštancie by sa s nimi nebol už vysporiadal.

40. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že priznal plný nárok žalobkyni na ich náhradu voči žalovanému (100%), keďže v odvolacom konaní táto zaznamenala plný úspech.

41. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobkyne rozhodne súd prvej inštancie podľa samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).