Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39C/20/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Michaelou Krzysztofek v právnej veci sporu žalobcu: Prvý domov I, s.r.o., so sídlom Hospodárska 3611/53, Trnava, IČO: 54 543 771, zastúpený: JUDr. Peter Martinkovič, LL.M., advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie Laurinská 3, Bratislava, proti žalovanej: Q. S., K.. XX.XX.XXXX, I. O. I. I. XXXX/XX, I., zastúpená: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Ševčenkova 5, Bratislava, IČO: 50 217 020, o zaplatenie 4.000,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 10.01.2023 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 20.03.2023, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 4.000,- Eur od 10.12.2022 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že žalovaná suma predstavuje neuhradenú zmluvnú pokutu v zmysle Dohody o rezervácii nehnuteľnosti. 2. Podľa 6 Z. z. o upomínacom konaní, ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa , súd strany upovedomí o pokračovaní v konaní.

3. Súd žalobe vyhovel a vydal platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná odpor. Podaním odporu sa platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil. Súd vyzval žalobcu, aby oznámil či navrhuje pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní a oznámil, že zotrváva na návrhu v celom rozsahu. V zmysle 6 Z. z. o upomínacom konaní súd postúpil žalobu na tunajší súd.

4. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 06.11.2022 žalovaná so žalobcom uzatvorili Dohodu o rezervácii nehnuteľnosti a úprave práv a povinností spojených s budúcim prevodom vlastníctva k nehnuteľnosti (ďalej len „zmluva“), v zmysle ktorej sa žalovaná zaviazala do 28.11.2022 predať jej nehnuteľnosť. V zmysle čl. IV. ods. 4.6 písm. a) zmluvy, je žalovaná viazaná povinnosťou niesť následky spojené s neuzavretím kúpnej zmluvy z akéhokoľvek dôvodu vo výške paušálnej náhrady výdavkov, ktorá bola dohodnutá na sumu 5.000,- Eur. V zmysle čl. IV. bod. 4.8 zmluvy je uvedené, že bez toho, aby bol dotknutý bod 4.7, v prípade, ak budúci predávajúci neuzavrie kúpnu zmluvu v lehote a za podmienok uvedených v zmluve z akéhokoľvek dôvodu, je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu sprostredkovateľovi t.j. žalobcovi vo výške 80 % z výšky zálohy, čo predstavuje sumu 4.000,- Eur [ods. 1.3 písm. a) Dohody], a to najneskôr do 3 pracovných dní po uplynutí rezervačnej lehoty. Žalovaná uzavretím zmluvy

vyjadrila vôľu dodržať dohodnuté podmienky a zároveň v čl. V ods. 5.8 vyhlásila, že obsahu zmluvy porozumela. Následne však odmietla uzatvoriť kúpnu zmluvu, pričom v e-mailovej komunikácii zo dňa 07.12.2022 uviedla, že „naskytol sa iný kupec, dal trochu viac“, čím žalovaná potvrdila, že dôvod neuzavretia zmluvy bol ten, že porušila povinnosť počas dohodnutej lehoty nehnuteľnosť nepredať. V zmysle uvedeného žalobca 29.11.2022 vystavil žalovanej faktúru na dlžnú sumu 4.000,- Eur, ktorá bola splatná dňa 09.12.2022, a ktorú žalovaná do dnešného dňa neuhradila, ani len čiastočne, hoci jej bola odoslaná poštou aj e-mailom. Žalobca žalovanú neraz vyzýval na zaplatenie zmluvnej pokuty, naposledy prostredníctvom e-mailu zo dňa 07.12.2022, na ktorý žalovaná v totožný deň, rovnako ako aj predtým reagovala bez akéhokoľvek záujmu splniť si záväzky, ku ktorým sa uzavretím zmluvy zaviazala. Žalobca dňa 15.12.2022 zaslal žalovanej písomnú predžalobnú výzvu a poskytol jej dodatočný čas na úhradu dlhu.

5. Súd žalobe vyhovel a vydal platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná odpor, v ktorom uviedla, že žalobný návrh považuje za špekulatívny s cieľom získať neoprávnený majetkový prospech a dala do pozornosti, že účelom Dohody o rezervácií nehnuteľnosti, ako to aj z názvu vyplýva, je iba rezervovanie nehnuteľnosti pre (budúceho) kupujúceho. Nemala by v nej byť priamo obsiahnutá povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu, ani povinnosť uzavrieť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, keďže v tejto fáze nie sú vyjasnené podstatné náležitosti kúpnej zmluvy. Prípadne nie sú zrejmé ani iné podmienky kúpnej zmluvy, ktoré môžu mať pre zmluvné strany podstatný význam pre rozhodovanie o kúpe nehnuteľnosti (napr. výmaz pôvodných záložných práv, financovanie kúpnej ceny, jej splatnosť, zaťaženie nehnuteľnosti novým záložným právom financujúcej hypotekárnej banky atď.). Žalovaná upozornila na špecifickú úpravu týkajúcu sa podstatných náležitostí kúpnej zmluvy keď je predmetom prevodu byt a nebytové priestory, na ktoré sa vzťahuje osobitný o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý v ust. definuje, čo je podstatnou náležitosťou zmluvy o prevode vlastníctva bytu/ nebytového priestoru. Je tam uvedených niekoľko bodov, čo takáto zmluva musí obsahovať, resp. čo tvorí podstatné náležitosti takejto zmluvy. Nakoľko ust. výslovne vyžaduje, aby v zmluve o budúcej zmluve boli dohodnuté všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, nemôže byť taká rezervačná zmluva posudzovaná ako platná zmluva, ak v nej chýbajú jej podstatné náležitosti. Podľa žalovanej, ak rezervačná zmluva obsahuje povinnosť zmluvných strán uzavrieť v budúcnosti kúpnu zmluvu a zároveň tam absentujú tieto podstatné náležitosti, tak takáto rezervačná zmluva bude neplatná, resp. neplatný bude záväzok (povinnosť) uzavrieť v budúcnosti kúpnu zmluvu. A ak je v takom prípade dohodnutá aj zmluvná pokuta za bezdôvodné neuzavretie kúpnej zmluvy, tak aj takéto sankcionovanie za nesplnenie neplatného záväzku by bolo neplatné, rovnako, ako je to v predmetnom prípade. Žalovaná uviedla, že v danom prípade možno právny úkon - Dohodu o rezervácií nehnuteľnosti označiť ako nepomenovanú zmluvu. Dohodu (zmluvu) o rezervácii nemožno hodnotiť ako zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, pretože nie je vo vzťahu medzi budúcim kupujúcim a sprostredkovateľom upravená ako zvláštny typ zmluvy v občianskoprávnych predpisoch, obsahovo ide o zmluvu nepomenovanú. Ustanovenie upravujúce zmluvu o budúcej zmluve má povahu kogentnej právnej normy (takej od ktorej sa nemožno odchýliť). Účastníkmi tejto zmluvy môžu byť len účastníci budúcej zmluvy. Inými slovami, uzavrieť budúcu zmluvu v zmysle ustanovenia môžu len účastníci zmluvy, ktorá má byť nimi v budúcnosti uzavretá. Pokiaľ bola zmluva o rezervácii uzatvorená medzi subjektmi, ktoré nemali byť účastníkmi budúcej kúpnej zmluvy, nemôže ísť charakterom o zmluvu o budúcej zmluve; keďže ako zvláštna zmluva nie je v občianskoprávnych predpisoch upravená, nie je ju možné posúdiť inak ako zmluvu nepomenovanú ( ). Žalovaná má za to, že samotná Dohoda o rezervácií nehnuteľnosti ako nepomenovaná zmluva je neplatná, lebo svojim obsahom odporuje zákonu. Porušuje totiž zákaz vyslovený v ustanovení neodporovať účelu zákona, v ktorom je v prípade zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy založenie zmluvnej povinnosti jedného či oboch účastníkov. Podľa právneho názoru žalovanej, účelom rezervačnej zmluvy má byť len krátkodobo rezervovať nehnuteľnosť pre kupujúceho za účelom prípravy podkladov, dokumentov a zmlúv (napr. príprava zmluvy o budúcej zmluve, resp. priamo príprava kúpnej zmluvy, zadováženie ďalších informácií o nehnuteľnosti, o spôsobe vyplatenia kúpnej ceny atď.). Takéto rezervačné zmluvy majú obsahovať len deklaratórne vyhlásenia o úmysle uzavrieť v budúcnosti kúpnu zmluvu. Záväznosť takýchto zmlúv spočíva najmä v tom, aby vlastník svoju nehnuteľnosť dočasne nepredal žiadnej tretej osobe (teda aby bola rezervovaná v prospech potenciálneho kupujúceho), a tiež v tom, aby si predávajúci aj kupujúci spolu s realitnou kanceláriou poskytli vzájomnú súčinnosť najmä pri príprave zmluvy o budúcej zmluve. Preto žalovaná nesúhlasí s tým, aby takéto rezervačné zmluvy obsahovali sankcie za porušenie „záväzku“ uzavrieť v budúcnosti inú zmluvu - či už kúpnu,

alebo len zmluvu o budúcej zmluve (keďže to ani nie je účelom rezervačnej zmluvy, ale účelom je rezervácia nehnuteľnosti). Úprava nepomenovanej zmluvy v je kogentného charakteru. Jej účastníkmi môžu byť len tie subjekty, ktoré sú oprávnené uzavrieť realizačnú zmluvu, teda v prípade kúpnej zmluvy len predávajúci a kupujúci. Žalovaná poukázala na rozsudok NS SR, sp. zn. . Žalovaná nesúhlasila ani s tým, aby sa napriek zaužívanej praxi, už na základe takejto rezervačnej zmluvy vyplácali preddavky, či rezervačné poplatky realitnej kancelárii, keďže zatiaľ vôbec nie sú zrejmé podmienky samotného predaja nehnuteľnosti. Je to aj v rozpore s niektorými rozhodnutiami Najvyššieho súdu v obdobných veciach (napríklad rozsudok NS SR, sp. zn. ), ale tiež aj v rozpore so spotrebiteľskými právami. Zmluvná strana sa predsa nemôže zaviazať uzavrieť v budúcnosti zmluvu, ktorej obsah a podmienky nie sú riadne definované a vopred známe, čo náš právny poriadok nepripúšťa, a to i napriek zaužívanej praxi v realitnej oblasti. Žalovaná poukázala na (ne)štandardné praktiky realitných kancelárií a teda aj žalobcu, ktoré pri rezervačných zmluvách (dohodách) používajú aj v rezervačných zmluvách označenia ako „budúci predávajúci“, „budúci kupujúci“, „budúca zmluva“ a pod., pričom tieto pojmy sú typické pre zmluvu o budúcej zmluve. Žalovaná má za to, že žalobca nerozlišuje medzi rezervačnou zmluvou a zmluvou o budúcej zmluve, nakoľko rezervačná zmluva obsahuje záväzok uzavrieť v budúcnosti inú zmluvu, hoci rezervačná zmluva by taký záväzok obsahovať nemala. V čl. IV. bod 4.8 predmetnej Dohody o rezervácií nehnuteľnosti je zmluvná pokuta zakotvená ako sankcia za neuzavretie sprostredkúvanej (kúpnej) zmluvy. Žalovaná poukázala na ustálenú judikatúru, ktorá v danej problematike zaujala stanovisko, že neuzatvorenie sprostredkúvanej zmluvy nemôže byť klasifikované ako porušenie zmluvnej povinnosti (Rozhodnutie Krajského súdu v Hradci Králové sp. zn. ). Ne/uzavretie zmluvy je právom, za výkon ktorého nie je možné osobu sankcionovať. Zmluvná pokuta v sprostredkovateľskej zmluve viazaná na neuzavretie sprostredkúvanej zmluvy je absolútne neplatná. Žalovaná súčasne upriamila pozornosť aj na , ods. 2 a , ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy - vzájomnú závislosť zmlúv, resp. uzavretie zmlúv za použitia nekalých obchodných praktík, alebo ktoré obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Predmetnú Dohodu o rezervácií nehnuteľnosti uzavretú medzi stranami sporu je podľa žalovanej potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a preto sa musí na žalovanú hľadieť ako na spotrebiteľa, teda na daný záväzkovo právny vzťah je potrebné aplikovať okrem iného aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských vzťahoch. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaná v tomto smere poukázala na skutočnosť, že uzavretá Dohoda o rezervácií nehnuteľnosti je nepomenovaná zmluva, ktorej obsah žalovaná nemala možnosť meniť ani žiadnym spôsobom ovplyvniť, pričom táto obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré nepochybne spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, a preto tieto považuje žalovaná v zmysle ust. za neplatné. Žalovaná mala tiež za to, že v Dohode o rezervácií sú dohodnuté neprimerane vysoké zmluvné pokuty, čo je v rozpore s ust. . Žalovaná namietala neprimeranosť a nezákonnosť zmluvnej pokuty, ktorá bola žalobcom stanovená na 4.000,- Eur a rovnako v uvedenom prípade poukázala na to, že v predmetnej Dohode o rezervácií nehnuteľností absentuje sankcionovateľnosť žalobcu.

6. V replike žalobca uviedol, že bez ohľadu na označenie zmluvy, posudzuje sa vždy obsah právneho úkonu. Z obsahu právneho úkonu jednoznačne vyplýva, že žalovaná uzatvorila zmluvu označenú ako Dohoda o rezervácii nehnuteľnosti s osobou označenou ako budúci kupujúci a sprostredkovateľom - žalobcom, predmetom ktorej bol záväzok žalovanej ako budúcej predávajúcej a budúceho kupujúceho najneskôr do 28.11.2022 uzavrieť kúpnu zmluvu na špecifikované nehnuteľnosti za dojednaných podmienok. Žalobca mal v zmluve postavenie strany - sprostredkovateľa a uschovávateľa zloženej zálohy. Táto zmluva je typickou zmluvou, ktorú uzatvárajú realitné kancelárie z dôvodu sprostredkovania obchodu. Aj v tomto prípade práve žalovaná vyhľadala žalobcu s tým, že by chcela predať jej nehnuteľnosť, pričom sa najprv pýtala, či by ju neodkúpila priamo žalovaná. Keďže nedošlo k dohode o kúpnej cene, medzi stranami sporu došlo k dohode o tom, že žalobca vynaloží v prospech žalovanej úsilie a skúsi sprostredkovať predaj. K tomuto došlo, čo preukazuje aj čl. II ods. 2.1 písm. j) Dohode o rezervácii, v zmysle ktorej, žalovaná uzatvorila so sprostredkovateľom dohodu o sprostredkovaní prevodu vlastníckeho práva vlastníctva k nehnuteľnostiam za odmenu (províziu), ktorej výška je zhodná s výškou Zálohy. Z čl. III. ods. 3.2, písm. a) vyplýva, že sa Budúci predávajúci - žalovaná zaväzuje,

že nehnuteľnosť nescudzí tretím osobám. V písm. g) vyplýva, že sa zaväzuje s budúcim kupujúcim uzatvoriť kúpnu zmluvu v zmysle Dohody o rezervácii nehnuteľností. Podľa čl. IV bod 4.8 Dohody o rezervácií vyplýva, že „Bez toho aby bol dotknutý bod 4.7, v prípade, ak budúci predávajúci neuzavrie kúpnu zmluvu v lehote a za podmienok uvedených v tejto Dohode z akéhokoľvek dôvodu, je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu sprostredkovateľovi vo výške 80% z výšky zálohy (ods. 1.3 písm. a) a to najneskôr do 3 pracovných dní po uplynutí rezervačnej lehoty“. Na základe týchto ustanovení expresis verbis je možné absolútne bezpečne identifikovať prejavy jednoznačnej, určitej a zrozumiteľnej vôle zmluvných strán byť viazaný touto Dohodou bez ohľadu na to, ako je označená, a to aj s následkami porušenia týchto ustanovení, ktoré sú tiež určité, zrozumiteľné a primerané k celkovej závažnosti porušenia povinnosti neuzavrieť kúpnu zmluvu. Je jednoznačné, že žalobca v rámci svojho podnikania a dohodnutej sprostredkovateľskej činnosti vyhľadal pre žalovanú potenciálneho kupujúceho, s ktorým sa žalovaná zaviazala do určitého času uzavrieť zmluvu. Za túto činnosť si žalobca dohodol so žalovanou odmenu vo výške zálohy za kúpnu cenu, t.j. táto časť kúpnej ceny sa mala započítať do odmeny žalobcu, s čím žalovaná súhlasila. Išlo teda o odplatnú službu sprostredkovateľa, ako realitnej kancelárie, ktorá zabezpečila sprostredkovanie predaja. Žalobca uviedol, že Dohoda o rezervácii je v rámci kategorizácii zmlúv nepomenovaná zmluva, označená ako Dohoda o rezervácii nehnuteľností s prvkami zmluvy o budúcej zmluvy, a preto odkazuje na jednotlivé ustanovenia . Je ale zrejmé, že predmetom zmluvy mala byť rezervácia nehnuteľností, t.j. záväzok žalovanej nescudziť tretej osobe nehnuteľnosť počas dohodnutej doby, a súčasne v dohodnutej lehote uzavrieť kúpnu zmluvu. Zmyslom tejto úpravy je absolútne bežné a štandardné rezervovanie nehnuteľnosti, aby budúci kupujúci mal istotu, že v čase, kým si zabezpečí administratívne záležitosti, ktoré objektívne nejakú dobu trvajú, mal istotu, že nedôjde k predaju nehnuteľnosti inej osobe. Presne k tomu došlo. Žalobca sa nastavil na uzavretie konkrétnej zmluvy, zabezpečoval si prostriedky na uhradenie kúpnej ceny, a žalovaná flagrantne ignorujúc svoju povinnosť uzatvorila kúpnu zmluvu s tretím subjektom, čím okrem iného pripravila žalobcu o finančnú odmenu dohodnutú za sprostredkovanie. Nešlo o zmluvu o budúcej zmluve, ale zmluvu označenú ako rezervačná zmluva s dohodnutými právami a povinnosťami, ktoré nie sú v rozpore so žiadnym ustanovením zákona. Ak by aj išlo po obsahovej stránke o zmluvu o budúcej zmluve, žalobca má za to, že táto zmluva spĺňa všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, akou je presné označenie zmluvných strán, kúpnej ceny, presné označenie nehnuteľnosti, vrátane spoluvlastníckych podielov, a preto ani tento argument žalovanej nie je možné akceptovať. Iné podmienky, ktoré spomína žalovaná, ako napríklad financovanie kúpnej ceny, alebo zaťaženie nehnuteľnosti novým záložným právom financujúcej hypotekárnej banky nie sú podstatnými náležitosťami, a preto ich nepovažoval žalobca za predmetné, tobôž podmieňujúce platnosť, či záväznosť Dohody o rezervácii nehnuteľnosti. Nepomenovaná zmluva vychádza z princípu, že zmluvné strany si dohodnú vlastné práva a povinnosti v zmluve, ktoré nesmú odporovať zákonu. Žalobca nerozumie, prečo by si zmluvné strany nemohli dohodnúť povinnosť rezervovať nehnuteľnosť do určitého obdobia, počas ktorého sa zaviažu medzi sebou uzatvoriť kúpnu zmluvu pod sankciu úhrady dohodnutej sumy ako porušenie tejto povinnosti. Ak by žalovaná chcela obsah zmeniť, mohla tak urobiť, ale neurobila, stotožnila sa s obsahom, ktorý jej bol zaslaný a na druhý deň na znak súhlasu túto zmluvu podpísala. Dohoda o rezervácii ktorú žalovaná uzavrela, nie je produktom tzv. „formulárovej zmluvy“, ktorá je nemenná vo svojom obsahu, a ktorú spotrebiteľ môže len prijať, alebo neprijať. Dohoda o rezervácii je produktom negociácie, počas ktorej mala žalovaná možnosť aj priestor pripomienkovať, meniť, alebo odmietnuť časti jej obsahu. Podpisom zmluvy žalovaná súhlasila s jej obsahom, súhlasila s povinnosťami ku ktorým sa zaviazala v plnom rozsahu, tak ako je uvedené v Dohode. Žalovaná teda nebola nijakým spôsobom stavaná do nevýhodného postavenia, a nemožno ju považovať v súvislosti s predmetným nárokom za slabšiu stranu. Vzhľadom na uvedené je preto podľa žalobcu jednoznačné, že žalovaná konala v rozpore s uzavretou Dohodou a jej výslovnými povinnosťami a uzatvorila dobrovoľne vedomá si následkov porušenia Dohody o rezervácií, kúpnu zmluvu s treťou osobou. Podľa žalobcu nie žalobca má cieľ získať neoprávnený majetkový prospech, ale práve žalovaná má záujem tento prospech získať tým, že sa snaží vyviniť sa zo zodpovednosti, ktorej sa sama dobrovoľne zaviazala. Žalovanej argumenty nemajú oporu v právnom, ani v skutkovom stave a sú účelové. Javí sa, že žalovaná nerozumie podstate záväzku a toho, že zmluva zaväzuje. Má mylnú predstavu, že môže bez následkov porušovať zmluvy, a že žalobca koná bezodplatne. Žalovaná je plne spôsobilá na právne úkony, hoc ide o osobu staršiu, v prípade nejasností, mala a mohla si vyžiadať právnu pomoc za účelom posúdenia obsahu a následkov zmluvy. Akceptovanie neexistencie povinnosti uhradiť sankciu za neuzavretie kúpnej zmluvy by v podstate súčasne znamenalo priznanie, že sprostredkovateľ nemá nárok na odmenu za riadne odvedenú robotu,

nakoľko jeho odmena sa odvíja od uzavretých zmlúv, ktoré sprostredkoval. V tomto prípade, by potom na odmenu nemal nárok z dôvodu, ktorý privodil iný subjekt, a ktorý by nemohol ovplyvniť, čo javí znaky bezdôvodného obohatenia.

7. V rámci dupliky sa žalovaná vyjadrila, že považuje za klamlivé tvrdenia žalobcu, že to bola práve žalovaná, ktorá vyhľadala žalobcu za účelom predať jej nehnuteľnosť, ide o účelové tvrdenia žalobcu s cieľom dosiahnutia zmieňovaného cieľa. Následne žalovaná poukázala na obsah žalobcovho vyjadrenia, z ktorého okrem iného vyplýva, že žalobca si týmto mieni diverzifikovať odmenu za sprostredkovanie, o ktorú bol podľa slov žalobcu pripravený práve z dôvodov na strane žalovanej. Žalovaná má týmto za to, že žalobca si uplatňuje iný nárok, než ktorý mu (údajne) vyplýva zo zmluvy a iný nárok na ktorý sa odvoláva vo svojom pôvodnom žalobnom návrhu. Podľa žalovanej žalobca nevykonal žiadnu činnosť (nevykonal znalecký posudok, nevykonal vypracovanie kúpnej zmluvy...) a nemal vôbec žiadne vynaložené výdavky. Žalovaná tiež uviedla, že predmetná dohoda je typová, hotová zmluva, kde sa len menia údaje zmluvných strán, preto tvrdenie žalobcu o individuálnosti tejto dohody je zavádzajúce a nepravdivé. Ak žalobca poukazuje na výkladový princíp platnosti zmluvy/dohody, žalovaná poukazuje na skutočnosť, že žalobca je podnikateľ, profesionálne sa zaoberajúci iba realitnou činnosťou a na túto činnosť musel získať osobitné podnikateľské oprávnenie (s odborným vzdelaním). Je preto povinnosťou vyhotoviť základnú, kľúčovú zmluvnú dokumentáciu tak, aby bola jasná, určitá a zrozumiteľná a aby nevznikali pochybnosti o jej obsahu. V prípade predmetnej dohody o rezervácií nehnuteľností však očividne výkladové problémy vznikajú, keď nie je vôbec zjavné, aká zmluva sa medzi stranami vlastne uzatvorila, akým právnym režimom a akými ustanoveniami zákona sa riadia vzájomné vzťahy. V tejto súvislosti žalovaná poukazuje na výkladový princíp contra proferentem, podľa ktorého sa majú pojmy, slovné spojenia, či celé ustanovenia použité pri formulovaní zmluvy, vykladať v neprospech (na ťarchu) tej zmluvnej strany, ktorá tento pojem použila po prvý raz, resp. na ťarchu strany, ktorá trvala na jeho zahrnutí do obsahu zmluvy. Nakoľko zmluvu vypracoval žalobca (ktorý túto zmluvu zjavne používa ako typovú zmluvu pri všetkých realitných obchodoch, preto tvrdenie žalobcu o tom, že nejde o produkt tzv. „formulárovej zmluvy“ považuje žalovaná za zavádzajúce, ktoré neodzrkadľuje realitu), musí ísť o nejasnosť a nezrozumiteľnosť zmluvy/dohody na jeho ujmu a sporné ustanovenia vykladať v jeho neprospech. Žalovaná popiera, že zmluva bola individuálne dohodnutá, naopak išlo o typovú zmluvu, ktorú jej žalobca predložil ako hotovú a v takomto znení sa i následne podpísala, kde žiadna podmienka nebola individuálne dojednaná. Ustanovenia takejto zmluvy/dohody je preto potrebné v plnom rozsahu subsumovať pod ust. o neprimeraných zmluvných podmienkach. Ak by teda podľa žalovanej súd i dospel k záveru, že dohoda ako celok je platná (čo žalovaná rozporuje), a žalobca by mal voči žalovanej nárok na zmluvnú pokutu (čo rovnako žalovaná popiera), mal by ustanovenie dohody (čl. IV bod 4.8) kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Je totiž zrejmé, že uvedené podmienky spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľov, keď obsahujú neprimerane vysokú sankciu a navyše neobsahuje žiadne sankcie pre porušenie povinnosti zo strany žalobcu. Žalovaná má za to, že predmetná dohoda obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré nepochybne spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Takéto neprijateľné zmluvné podmienky sú v zmysle neplatné. Na základe neplatnej zmluvnej podmienky teda nemožno žalobcovi uplatnený nárok priznať. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky v časti o inom ako hlavnom predmete zmluvy sa rovná absolútnej neplatnosti zmluvy. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Žalovaná namietala neprimeranosť a nezákonnosť zmluvnej pokuty ako takej.

8. Žalobca ako dôkazy predložil Dohodu o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 06.11.2022, faktúru zo dňa 29.11.2022, emailovú komunikáciu, Predžalobnú výzvu zo dňa 15.12.2022, podací lístok.

9. Súd zhodnotil všetky podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vypočul si ich prednesy, vykonal dokazovanie relevantnými listinami založenými stranami do spisu špecifikovanými vyššie a za preukázané považoval nižšie opísané skutočnosti, z ktorých po právnom posúdení dospel k záveru o nedôvodnom podaní žaloby.

10. Zo žalobcom predložených listín mal súd preukázané, že so žalovanou uzavrel dňa 06.11.2022 Dohodu o rezervácii nehnuteľnosti a úprave práv a povinností spojených s budúcim prevodom vlastníctva k nehnuteľnosti. V uvedenej Dohode bola žalovaná označená ako budúca predávajúca,

pán Y. O. ako budúci kupujúci a žalobca ako sprostredkovateľ. Na základe tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že budúci predávajúci a budúci kupujúci sa zaväzujú, že najneskôr do 28.11.2022 uzavrú kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom I., katastrálny odbor, pre okres I., obec I., katastrálne územie I.. Podľa čl. I. bod 1.5. sprostredkovateľ (žalobca) je podnikateľský subjekt, ktorý odplatne zabezpečuje sprostredkovanie predaja nehnuteľností medzi budúcim predávajúcim a budúcim kupujúcim a ako uschovávateľ vykonáva úkony spojené s úschovou prvej časti kúpnej ceny. Prvú časť kúpnej ceny vo výške 5.000,- Eur (záloha) uhradil budúci kupujúci v deň podpisu tejto Dohody budúcemu predávajúcemu. Do uzavretia kúpnej zmluvy slúžila záloha ako rezervačný poplatok, ktorý bol budúcim kupujúcim uložený u sprostredkovateľa a mohol byť použitý len v súlade s touto Dohodou. V zmysle čl. IV bod 4.8. sa zmluvné strany dohodli, že bez toho, aby bol dotknutý bod 4.7., v prípade, ak budúci predávajúci neuzavrie kúpnu zmluvu v lehote a za podmienok uvedených v tejto Dohode z akéhokoľvek dôvodu, je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu sprostredkovateľovi vo výške 80 % z výšky zálohy, a to najneskôr do 3 pracovných dní po uplynutí rezervačnej lehoty. Budúci predávajúci v súlade s čl. IV. bod 4.9. súhlasil s tým, aby v prípade, ak dôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti, bol jeho nárok na vydanie prvej časti kúpnej ceny z úschovy vzájomne započítaný s nárokom sprostredkovateľa na úhradu sprostredkovateľskej odmeny za sprostredkovanie uzavretia kúpnej zmluvy v zmysle sprostredkovateľskej zmluvy.

11. Z predmetnej Dohody o rezervácii nehnuteľnosti vyplýva, že predmetom predaja mala byť nehnuteľnosť evidovaná Okresným úradom I., katastrálny odbor na LV č. XXXX, pre kat. úz. I., a to byt č. XX nachádzajúci sa na X. V. - X. K. V. bytového domu so súp. č. XXXX, druh stavby: Bytový dom, popis stavby: bytový dom - XX O..X.. - I.. I. B.: I. XX, postavený na parc. reg. „D.“, parc. č. XXXX/ XXX, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 341 m2, a tiež pozemok parc. reg. „D.“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 341 m2 o veľkosti podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstvo a spoluvlastnícky podiel k pozemku 247/10000-in k celku. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalovanou ako budúcou predávajúcom a budúcim kupujúcim nedošlo.

12. Z emailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovanou mal súd za preukázané, že žalovaná odmietla uzavrieť kúpnu zmluvu v zmysle Dohody o rezervácii nehnuteľnosti, pričom žalobca ako realitná kancelária a sprostredkovateľ upovedomil žalovanú, že týmto porušila Dohodu o rezervácii nehnuteľnosti, a preto je povinná žalobcovi uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 80 % z výšky zálohy v zmysle čl. IV. bod 4.8. Dohody. Následne žalobca žalovanej vystavil dňa 29.11.2022 faktúru na sumu 4.000,- Eur so splatnosťou dňa 09.12.2022. Žalovaná uvedenú sumu žalobcovi neuhradila ani sčasti.

13. Na pojednávaní žalobca poukázal na to, že nie je sporné, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzatvoreniu rezervačnej zmluvy, a to dňa 06.11.2022. Žalobca na základe tejto zmluvy vykonal svoju činnosť ako podnikateľ a sprostredkoval žalovanej možnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu. Táto rezervačná zmluva bola žalovanej emailom zaslaná a bolo jej umožnené vyjadriť sa k nej, realizovať, učiniť pripomienky, doplnenia a rovnako tak aj neuzavrieť takúto zmluvu. Po kontaktovaní žalovanej sa žalobca dostavil na miesto predmetnej nehnuteľnosti, túto nafotil a uverejnil na svojej web stránke ako aj na iných portáloch, zároveň predstavil žalovanej oficiálneho kupujúceho, s ktorým sa aj priamo dohodli na uzatvorení rezervačnej zmluvy. Žalovaná ako budúca predávajúca mala povinnosť a zaviazala sa, že počas trvania lehoty nehnuteľnosť nepredá, zaviazala sa uzatvoriť kúpnu zmluvu v lehote práve s budúcim kupujúcim p. Bakom. Žalovaná bezdôvodne od zmluvy odstúpila, ako dôvod uviedla, že bola uzavretá v tiesni. To žalobca kategoricky poprel. Z e-mailovej komunikácie žalovanej zaslanej žalobcovi vyplýva, že dôvodom, prečo neuzatvorila kúpnu zmluvu bolo, že si našla iného kupcu, ktorý jej ponúkol viac. Pokiaľ žalovaná argumentuje použitím slova zmluvná pokuta v ods. 4.8 rezervačnej zmluvy, tak sa žiada vysvetliť, že použité slovné spojenie malo len zvýrazniť následky porušenia povinnosti uzatvoriť zmluvu a jednoznačným zmyslom bolo vyvážiť povinnosti zmluvných strán. Keďže budúci kupujúci platil rezervačnú zálohu pre prípad neuzavretia zmluvy, kedy by táto zložená kaucia prepadla ako určitá „sankcia“, bolo potrebné takýto mechanizmus ukotviť pre prípad porušenia zmluvy aj budúcim predávajúcim. V tejto súvislosti sa výslovne odkazuje na paušálnu náhradu, ktorá bola smerujúca pre vyčíslenie tejto zmluvy. Žalobca nespochybňuje, že žalovaná je spotrebiteľka, avšak spotrebitelia nemajú len právo, ale aj povinnosti a vo veci nenasvedčuje o tom, že by žalovaná zmluve neporozumela alebo, že by s jej obsahom nesúhlasila, na znak čoho ju aj podpísala. V kontexte jednotlivých práv a povinností a zmyslu celého vzťahu založeného touto zmluvou, bolo práve a jedine to, aby žalovaná nepredala nehnuteľnosť v určitom období a teda prípadná rezervačná záloha mohla byť odmenou

za sprostredkovanie obchodu. Tejto odmeny sa žalobcovi nedostalo, lebo žalovaná porušila svoju povinnosť. Javilo by sa nespravodlivé, ak celkom jednoznačne dohodnutý zmysel rezervačnej zmluvy by mal závisieť len od výkladu toho, ako sa nazve následok neuzavretia zmluvy. Pokiaľ zmluvná pokuta nie je v poriadku a náhrada nákladov by bola v poriadku, tak ide o slovičkárenie, pričom stále treba mať na zreteli výklad zmluvy a to nie len z gramatického, ale aj z teleologického hľadiska. Javí sa nespravodlivé, ak v rozpore s ust. žalovaná poruší výslovnú povinnosť zo zmluvy a následne sa snaží tejto povinnosti zbaviť s poukazom na to, že je spotrebiteľ.

14. Žalovaná na pojednávaní poukázala na to, že podanou žalobou sa žalobca domáha zaplatenia pohľadávky spolu s úrokom z omeškania, ktorá vznikla titulom dohody o rezervácii nehnuteľnosti, ktorú žalovaná uzavrela ako trojdohodu so žalobcom a p. O.. Žalovaná žalobou uplatnený nárok neuznáva, tento v celom rozsahu popiera, nakoľko tento považuje za neoprávnený a nedôvodný. Súčasne žalovaná uviedla, že nie je sporné, že vystupuje ako spotrebiteľ. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že spornú dohodu rezervácie nehnuteľnosti zo dňa 06.11.2022 podpísali účastníci tejto dohody mimo prevádzkových priestorov žalobcu, a to konkrétne na adrese I.. I. B. I., resp. u žalovanej za prítomnosti p. Y. O., zástupcu žalobcu p. V. X. a za prítomnosti istého p. S.. Týmto žalovaná poukázala na o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho. To znamená, ak zmluvu realitná kancelária uzatvorí mimo prevádzkových priestorov, je nutné spotrebiteľovi poskytnúť poučenie podľa predmetného zákona. Následne podľa uvedeného zákona spotrebiteľ nie je povinný platiť za služby bez ohľadu na rozsah poskytnutého plnenia, ak predávajúci neposkytol spotrebiteľovi informácie podľa , alebo písm. j) . Žalobca v tomto prípade bez ohľadu na rozsah poskytnutej služby, nemá nárok na províziu alebo akékoľvek finančné zadosťučinenie, ak klient, resp. spotrebiteľ od zmluvy odstúpi. Uvedenú dohodu je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a preto sa musí na žalovanú hľadieť ako na spotrebiteľa. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že uzavretá dohoda je formulárová, typová zmluva, čo uvádza aj sám žalobca, keď uvádza, že ide o štandardnú zmluvu. Žalovaná uviedla, že nemala možnosť meniť ani žiadnym spôsobom ovplyvniť jej obsah a súčasne, že táto sporná dohoda obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Je totiž zrejmé, že uvedené podmienky spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa, keď obsahujú neprimerane vysokú sankciu a navyše neobsahujú žiadne sankcie pre porušenie povinností zo strany žalobcu.

15. Na pojednávaní dňa 24.11.2023 navrhla žalovaná doplnenie dokazovania výsluchom svedkov p. O. a p. S., súd však návrh na doplnenie dokazovania výsluchom týchto svedkov zamietol, a to s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania a na skutočnosť, že žalovaná mala dostatok časového priestoru navrhnúť výsluch týchto svedkov, čo v priebehu celého konania neurobila a zároveň nevedela súdu ani ozrejmiť, čo sa má výsluchom týchto svedkov preukázať. Súd návrh na doplnenie dokazovania zamietol i z dôvodu hospodárnosti konania.

16. Podľa (ďalej len „“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

17. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

18. Podľa , účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. (1) Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. (2) Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela. (3)

19. Podľa , účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

20. Podľa 52 ods. 1 a 2 (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (2).

21. Podľa , Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Podľa a , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

23. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Podľa a , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (1) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. (2)

25. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako sprostredkovateľ, žalovaná ako budúci predávajúci a p. O. ako budúci kupujúci dňa 06.11.2022 uzavreli Dohodu o rezervácii nehnuteľnosti a úprave práv a povinností spojených s budúcim prevodom vlastníctva k nehnuteľnosti. Zároveň nebolo sporným ani to, že k uzavretiu kúpnej zmluvy so záujemcom, resp. budúcim kupujúcim nedošlo z dôvodov na strane žalovanej, na základe čoho si žalobca ako sprostredkovateľ uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 4.000,- Eur.

26. Dohoda o rezervácii nehnuteľnosti je nepomenovaná zmluva, ktorú súd v prvom rade vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Žalobca vystupoval pri uzatvorení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, kým žalovaná vystupovala ako fyzická osoba, teda ako spotrebiteľ. Vzťah medzi účastníkmi z identifikovanej zmluvy je teda vzťahom spotrebiteľským, na ktorý dopadajú normy spotrebiteľského práva, teda tiež ust. a nasl. o ochrane spotrebiteľa a žalovaná teda požíva ochranu prináležiacu spotrebiteľom. Predmetná zmluva má zároveň formulárový charakter a jej jednotlivé ustanovenia (napr. o zmluvnej pokute) sú v texte zmluvy vopred predtlačené a žalovaná ich znenie ako zmluvná strana nemohla ovplyvniť. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán nemôžu byť v rozpore s úpravou a nasl. .

27. Čo sa týka samotnej Dohody o rezervácii nehnuteľnosti uzavretej medzi stranami sporu, posúdiac obsah ktorej je však zrejmé, že žalobca ako realitná kancelária si zjavne neuvedomil rozdiel medzi zmluvou rezervačnou a zmluvou o budúcej zmluve, keďže táto je kompilátom prvkov zmluvy rezervačnej a prvkov zmluvy o budúcej zmluve, keďže vzhľadom na jej obsah nemožno hovoriť, že tu ide či už o zmluvu o budúcej zmluve, alebo o rezervačnú zmluvu v ich čistej podobe.

28. Účelom rezervačnej zmluvy je totiž, ako to vyplýva aj zo samotného názvu, iba rezervovanie nehnuteľnosti pre kupujúceho a tak nemá v nej byť priamo obsiahnutá povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu ani povinnosť uzavrieť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, keďže je zrejmé, že v tejto fáze (uzatvorenia rezervačnej zmluvy) nie sú spravidla vyjasnené podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, či iné podmienky, ktoré môžu mať pre zmluvné strany podstatný význam pre rozhodovanie o kúpe nehnuteľnosti (ak by boli, uzatvorenie rezervačnej zmluvy nemá opodstatnenie samozrejme okrem inkasovania „rezervačného poplatku“). Ak realitné kancelárie uzatvárajú rezervačné zmluvy, v ktorých je priamo vyjadrený záväzok zmluvných strán uzavrieť do určitej doby inú zmluvu, ide o ten istý predmet zmluvy, ako má zmluva o

budúcej zmluve, a teda uzatvorená tzv. rezervačná zmluva v skutočnosti smeruje k uzatvoreniu zmluvy o budúcej zmluve. Avšak v sa výslovne vyžaduje, aby v zmluve o budúcej zmluve boli dohodnuté všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy. Ak teda rezervačná zmluva obsahuje povinnosť zmluvných strán uzavrieť v budúcnosti kúpnu zmluvu a zároveň absentujú podstatné náležitosti zmluvy o budúcej zmluve predpísané zákonom, tak takáto zmluva je samozrejme neplatná a neplatný je aj záväzok, povinnosť uzavrieť v budúcnosti kúpnu zmluvu a pokiaľ v takomto prípade je dohodnutá aj zmluvná pokuta za bezdôvodné neuzavretie kúpnej zmluvy, pochopiteľne je takéto sankcionovanie za nesplnenie neplatného záväzku neplatné.

29. V konkrétnostiach posudzovanej veci teda posúdiac obsah zmluvy, súd uzatvorenú zmluvu posúdil ako zmluvu nepomenovanú (pretože ako zmluvný typ v ôsmej časti nie je upravená), uzatvorenú v zmysle , obsahovo však ide o zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o budúcej zmluve podľa , keďže v rozpore so zmyslom a účelom rezervačnej zmluvy obsahuje niektoré prvky rezervačnej zmluvy, ale aj zmluvy o budúcej zmluve upravené v ust. , ktorú však nemožno považovať za platnú, keďže nie je vyčerpávajúcim naplnením ust. , vychádzajúc z ktorého sa účastníci môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu, musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Samotná rezervačná zmluva by rozhodne záväzok uzavrieť v budúcnosti inú zmluvu obsahovať nemala, pretože inak by nemalo významu rozlišovanie medzi rezervačnou zmluvou a zmluvou o budúcej zmluve.

30. Súd v neposlednom rade konštatuje, že Dohoda o rezervácii nehnuteľnosti je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá nebola individuálne dojednaná a ustanovenia týkajúce sa zmluvnej pokuty boli priamo súčasťou vopred pripraveného a predtlačeného textu zmluvy. Spotrebiteľská zmluva nemôže obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky t.j. dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Medzi príkladným výpočtom neprijateľných zmluvných podmienok je v uvedené zmluvné ustanovenie, ktoré umožňuje dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi. Zmluvnú pokutu dohodnutú v tejto zmluve považuje súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku i vzhľadom na jej výšku, kedy žalobca dostane zmluvnú pokutu vo výške rezervačnej zálohy, resp. jej 80 %. To znamená, že žalobca svoju odmenu dostane, či už k uzatvoreniu kúpnej zmluvy dôjde, alebo nie. V tomto prípade zmluvná pokuta vo výške 4.000,- Eur sa zdá byť súdu i neprimerane vysoká. Na základe uvedeného má súd za to, že dohodnutie takejto zmluvnej pokuty je neprijateľnou podmienkou podľa a táto neprijateľná podmienka je v zmysle neplatná.

31. Nad rámec toho, z hľadiska sankcií vychádzajúc z obsahu zmluvy, je táto zjavne nevyvážená na neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, keďže táto sankcia, ktorú zmluva obsahuje, zaťažuje práve žalovanú ako spotrebiteľa a na strane druhej, zmluva neobsahuje žiadne dojednanie, ktoré by sankcionovalo realitnú kanceláriu, teda žalobcu pre prípad, že by z jeho strany došlo k porušeniu zmluvných povinností, na ktoré sa zaviazal, a tak zloženie rezervačného poplatku v tomto štádiu (pretože o ten v podstate ide), keď sa predpokladá, že realitný obchod ešte nie je vôbec pripravený (keďže len v tom prípade by mala opodstatnenie aj samotná rezervačná zmluva) a keď nie sú známe všetky podstatné okolnosti dôležité pre kvalifikované rozhodnutie ohľadne uzavretej kúpnej zmluvy, vlastne spôsobuje, že v podstate od začiatku realitná kancelária má kontrolu nad týmto preddavkom, ktorý však vo svojej podstate smeruje k zabezpečeniu „provízie“, ktorú si nepochybne dohaduje realitná kancelária v rámci sprostredkovateľskej zmluvy s budúcim predávajúcim, ale týmto spôsobom vo svojej podstate aj s budúcim kupujúcim. Prakticky takto ide o duplicitné zabezpečenie si odmeny pre realitnú kanceláriu, čo znamená, že žalobca svoju odmenu dostane, či už k uzatvoreniu kúpnej zmluvy dôjde, alebo nie.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd vo výroku I. žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

33. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

34. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

36. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s , keď vo výroku II. priznal plne úspešnej žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil dôvod na postup podľa . O výške náhrady trov konania žalovanej bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().

V Trnave dňa 24. novembra 2023

JUDr. Michaela Krzysztofek sudkyňa