Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/96/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: J. B., nar. XX. XX. XXXX, A. XXX, proti žalovanému: Krajská prokuratúra Nitra, Damborského 1, Nitra, o správnej žalobe zo dňa 30. 08. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. Ei 91/19/4400-3 zo dňa 03. 07. 2019, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 22. 05. 2019 bola žalobcom osobne podaná žiadosť na Okresnú prokuratúru Levice, zaevidovaná pod č. Ei -1, v rámci ktorej žalobca ako žiadateľ žiadal v zmysle a v súlade s o prokuratúre, Okresnú prokuratúru v Leviciach ako prvostupňový správny orgán o sprístupnenie všetkých právoplatných rozhodnutí a uznesení prokurátora vo veci sp. zn. , podľa osobitného o slobodnom prístupe k informáciám, vrátane všetkých uznesení, ktoré nie sú uzneseniami vo veci samej a obžalobný návrh.

Zároveň požiadal tiež v súlade s o prokuratúre a v súlade s , o slobodnom prístupe k informáciám o nahliadnutie do spisového materiálu sp. zn. , vrátane možnosti vyhotoviť si z tohto spisového materiálu odpisy alebo výpisy, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, atď.

2. Podaním č. Ei -2 zo dňa 31. 05. 2019 prvostupňový správny orgán oznámil sprístupnenie informácie, v rámci ktorej uviedol, že na základe žiadosti v prílohe zasiela obžalobný návrh Okresnej prokuratúry Levice sp. zn. -47 zo dňa 27. 03. 2012 po jeho anonymizácii.

Zároveň oznámil, že právoplatné uznesenia prokurátora vrátane uznesení, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej sa v predmetnom dozorovom spise nenachádzajú.

Okrem toho uviedol, že o druhej časti žiadosti vydal rozhodnutie o nevyhovení žiadosti, ktoré bude zaslané poštou s prihliadnutím na o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s , o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Príloha bola obžalobný návrh Okresnej prokuratúry Levice sp. zn. zo dňa 27. 03. 2012.

Žalobcovi bolo podanie doručené dňa 03. 06. 2019.

3. Rozhodnutím č. Ei -3 zo dňa 31. 05. 2019 Okresná prokuratúra Levice nevyhovela žiadosti žalobcu podanej osobne na Okresnej prokuratúre Levice dňa 22. 05. 2019, a to v časti, v ktorej žiadal o nahliadnutie do dozorového spisu Okresnej prokuratúry Levice sp. zn. vrátane možnosti vyhotoviť si z tohto spisového materiálu odpisy alebo výpisy, odkopírovaním informácií na technický nosič dát atď.

V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že v súvislosti s požiadavkou na sprístupnenie všetkých žiadateľom požadovaných rozhodnutí prokurátora a obžalobného návrhu, bolo žiadateľovi (žalobcovi) v plnom rozsahu vyhovené a bol mu zaslaný po anonymizácii obžalobný návrh Okresnej prokuratúry Levice sp. zn. zo dňa 27. 03. 2012. Zároveň mu bolo oznámené, že uznesenie prokurátora, resp. iné rozhodnutia prokurátora sa v ním označenom dozorovom spise Okresnej prokuratúry Levice nenachádzajú.

V druhej časti žiadosti žalobca žiadal o nahliadnutie do dozorového spisu Okresnej prokuratúry Levice sp. zn. odvolávajúc sa na ustanovenie m o prokuratúre v znení neskorších predpisov a , zákona o slobode informácií vrátane možnosti vyhotoviť si z tohto spisového materiálu odpisy a výpisy, odkopírovaním informácií na technický nosič dát atď.

Tejto časti žiadosti žalobcu nebolo možné vyhovieť a to s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. , SR a , ako aj o prokuratúre v znení neskorších predpisov. V prvom rade uviedol, že náležitosti obžalobného návrhu sú upravené v ustanovení a tiež skutočnosť, že zákon o prokuratúre v ustanovení upravuje sprístupňovanie rozhodnutí prokuratúry na základe žiadosti podľa zákona o slobode informácií, pričom v tomto smere bolo žiadosti žiadateľa v celom rozsahu vyhovené, nakoľko mu bol na základe jeho žiadosti sprístupnený obžalobný návrh. Právoplatné uznesenia prokurátora ani iné rozhodnutia prokurátora sa v predmetnom spise nenachádzali.

4. Okrem toho bolo vydané Okresnou prokuratúrou Levice aj rozhodnutie č. Ei -4 zo dňa 31. 05. 2019 - informácia - sprístupnenie všetkých právoplatných rozhodnutí a uznesení prokurátora vo veci vedenej pod sp. zn. , vrátane všetkých uznesení, ktoré nie sú uzneseniami vo veci samej a obžalobného návrhu, bola žalobcovi sprístupnená poštou, pričom žalobcovi bol dňa 31. 05. 2019 zaslaný obžalobný návrh Okresnej prokuratúry Levice sp. zn. -47 zo dňa 27. 03. 2012 po jeho anonymizácii podľa § 16 ods. 1 zákona o slobode informácií. Zároveň bolo žalobcovi oznámené, že právoplatné uznesenia prokurátora vrátane uznesení, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej sa v predmetnom dozorovom spise nenachádzajú. Informáciu za povinnú osobu - Okresnú prokuratúru Levice sprístupnil JUDr. P. V., okresný prokurátor.

Zároveň boli vypracované aj údaje o žiadosti a jej vybavení.

5. Proti rozhodnutiu sp. zn. Ei -3 a podaniu sp. zn. Ei -2 podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný, napadnutým rozhodnutím, bližšie opísaným v čl. II. tohto rozsudku.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

6. Napadnutým rozhodnutím č. Ei 91/19/4400-3 zo dňa 03. 07. 2019 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a súčasne rozhodnutie okresného prokurátora v Leviciach sp. zn. Ei -3 zo dňa 31. 05. 2019 potvrdil.

Vo svojom odôvodnení žalovaný v prvom rade poukázal na žiadosť žalobcu, napadnuté rozhodnutie a odvolanie, majúc pritom za to, že žalovaný ako odvolací orgán všetky uvedené pramene práva rešpektuje a berie do úvahy v plnom rozsahu.

Následne dodal, že z predloženého dozorového spisu zistil, že Okresná prokuratúra Levice ako povinná osoba konala v súlade s citovanými predpismi a v súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona o slobode informácií, ktorými je ako povinná osoba viazaná.

Na každú žiadosť podanú v zmysle zákona o slobode informácií a ktorá smeruje k poskytnutiu údajov z dozorového spisu prokurátora, sa však vzťahuje ustanovenie § 55m ods. 5 zákona o prokuratúre.

Rozhodnutie Okresnej prokuratúry Levice ako prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v súlade s ustanovením § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, pretože ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len čiastočne, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Zákonné ustanovenie § 55m zákona o prokuratúre, účinné od 01. 10. 2011, je každý prokurátor povinný pri vybavovaní žiadosti o poskytnutie informácie rešpektovať a je podporené i § 55 ods. 1 zákona o prokuratúre, pretože nazerať do spisu môže iba nadriadený prokurátor alebo so súhlasom nadriadeného iný prokurátor.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

7. V podanej žalobe zo dňa 30. 08. 2019 (ktorá bola správnemu súdu doručená dňa 03. 09. 2019) žalobca žiadal preskúmať a zrušiť rozhodnutie žalovaného č. Ei 91/19/4400-3 zo dňa 03. 07. 2019, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. Ei -3 a č. Ei -2 zo dňa 31. 05. 2019 v celom rozsahu a vec vrátiť na nové rozhodnutie.

V prvom rade žalobca opísal skutkový priebeh, v rámci ktorého zhrnul, že jeho žiadosti bolo bezdôvodne nevyhovené, bol scenzurovaný úplne celý spisový materiál sp. zn. a z obžalobného návrhu mu bezdôvodne nebola poskytnutá celá posledná strana.

Následne opísal a poukázal na podľa jeho názoru uskutočnené nezákonnosti a neprávosti v rámci trestného konania, odkazujúc na rozsiahlu judikatúru Ústavného súdu SR, judikatúru Najvyššieho súdu SR, smernice EÚ a Rady, ako aj články Charty základných práv Európskej únie, majúc pritom za to, že každý má právo na prístup k spisu, ktorý sa ho týka. Nesúhlasil s tým, že zákon o prokuratúre by mu mal zabrániť v prístupe k spisu. Mal pritom za to, že pojednávanie v trestnej veci jeho syna sa konalo verejne a oprávnené osoby môžu nahliadnuť do súdneho, ako aj vyšetrovacieho spisu, preto nesúhlasil s konaním žalovaného.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

8. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 09. 12. 2019 v prvom rade sa vyjadril k procesnej subjektivite a procesnej spôsobilosti žalovaného, majúc pritom za to, že ide o nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a to tým, že žalovaným bol označený aj krajský prokurátor v Nitre.

Okrem toho k veci samej uviedol, že žiadne z ustanovení o slobodnom prístupe k informáciám, o prokuratúre a ani neumožňuje žiadateľovi nahliadnuť do dozorového spisu prokurátora. Ustanovenie zákona o prokuratúre presne špecifikuje, kto môže do dozorového spisu prokurátora nahliadnuť. Žalobca takýmto oprávnením nedisponuje. Preto nebolo možné žiadosti žalobcu vyhovieť.

Dodal, že žalobca nepopiera, že mu bol Okresnou prokuratúrou Levice doručený obžalobný návrh v trestnej veci vedenej pod sp. zn. . Tejto jeho žiadosti bolo v plnom rozsahu vyhovené, nakoľko bolo postupované podľa § 55m ods. 5 zákona o prokuratúre. Poukázal tiež, že prokuratúra ako správny orgán postupovala v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679 z 27. 04. 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES a v súlade so o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Prokuratúra mala povinnosť, v zmysle týchto právnych predpisov obžalobný návrh anonymizovať, ktorú si aj splnila, preto námietka žalobcu neobstojí. Bol toho názoru, že žiadosti žalobcu bolo v tejto časti vyhovené, nakoľko žiadne uznesenie nebolo vydané a žalobca ani žiadne konkrétne uznesenie prokurátora neoznačil.

Záverom žalovaný poukázal na to, že rozsudok v trestnej veci bol verejne vyhlásený a je v ňom uvedený aj skutok v súlade s obžalobným návrhom, ktorého sa žalobca domáha.

V. Ďalší priebeh konania

9. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 20. 02. 2020, v rámci ktorého zdôraznil, že žalovaným je Krajská prokuratúra Nitra a nie krajský prokurátor, preto procesný návrh žalovaného považoval za nedôvodný.

Nesúhlasil s tým, že o slobodnom prístupe k informáciám, o prokuratúre a neumožňujú žiadateľovi nahliadnuť do dozorového spisu prokurátora. Mal za to, že sám žalovaný sa tým usvedčuje, že nepozná, nerešpektuje alebo totálne ignoruje medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, akou je napr. Charta základných práv EÚ, ktorá každému občanovi EU žijúcemu na území EU dáva právo na prístup k dokumentom a na prístup k spisu, ktorý sa ho týka.

Charta základných práv EÚ má v zmysle medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách prednosť aj pred tými zákonmi, ktoré uviedol žalovaný.

Zdôraznil, že jeho žiadosti zo dňa 21. 05. 2019 o sprístupenie informácií nebolo Okresnou prokuratúrou Levice vyhovené vôbec a následne mu odvolaním nebolo vyhovené ani Krajskou prokuratúrou Nitra. Nebolo mu vyhovené ani v medziach zákona ani popri medziach zákona ani za medzami zákona.

Vytýkal, že ani raz v nezákonných rozhodnutiach, ktorými bola vykonaná cenzúra nebol spomenutý ústavný t.j. Listina základných práv a slobôd, podľa ktorej je cenzúra neprípustná a ani raz nebola spomenutá Charta základných práv EÚ. Zároveň poukázal aj na judikát Najvyššieho súdu SR sp. zn. .

Zároveň súhlasil s anonymizáciou v zmysle , ako ani také informácie nevyžadoval a nepotreboval, avšak mal za to, že v jeho prípade bola vykonaná cenzúra protiprávne. Podľa jeho názoru na strane č. 3/3 obžaloby, kde sa nachádza obžalobný návrh bolo treba zanonymizovať iba 5 mien a 5 priezvisk, nič viac a nič iné.

Následne opätovne žalobca poukazoval na skutkové okolnosti týkajúce sa trestnej veci, ktoré správny súd vzal na vedomie, avšak nie sú predmetom súdneho prieskumu, preto ich na tomto mieste neuvádzal.

10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19. 03. 2021 dodal, že definíciu obžalobného návrh obsahuje ustanovenie a jedná sa o časť obžaloby po jej odôvodnenie. Túto časť obžaloby žalobca obdržal, sám to priznal.

11. Podaním zo dňa 14. 04. 2020 žalobca podal ďalšie vyjadrenie, ktoré bolo žalovanému doručené na vedomie.

V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

12. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , , ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 03. 07. 2019, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. rozsudkom zamietol.

13. Podľa , (ďalej len „“), správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa prvá veta , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba.

Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

14. Podľa , o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného (ďalej len „zákon o slobode informácií“ resp. „“), každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona12) alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona,12) ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis.12)

Poznámka 12) Napríklad o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, až 93a o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, , o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode k informáciám, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak d) sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu,24) rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy,

Poznámka 24) o súdoch a o zmene a doplnení niektorých o prokuratúre v znení

Podľa § 12 zákona o slobode informácií, všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

Podľa § 14 ods. 1, 2 zákona o slobode informácií, žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.

Podľa § 16 ods. 1, 9, 10 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom,

poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.

Povinná osoba umožní každému bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu nahliadnuť, robiť si výpisy alebo odpisy alebo kópie zo spisov a z dokumentácie.

Povinná osoba pritom urobí opatrenia, aby nazretím do dokumentácie neboli porušené povinnosti podľa § 8 až 12.

Podľa § 17 ods. 1 zákona o slobode informácií, žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 1, 2, 3 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3).

Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ( § 17).

Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

15. Podľa o správnom konaní (správny poriadok), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

16. Podľa čl. l ods. l veta prvá (ďalej len „“), Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa SR, štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa , 4 SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Podľa SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

17. Podľa o prokuratúre v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov (ďalej len „“), nazerať do spisu, ktorý vedie prokurátor, môže iba jeho nadriadený prokurátor () alebo so súhlasom nadriadeného prokurátora iný prokurátor.

Podľa § 55m ods. 5 o prokuratúre v znení účinnom od 01. 11. 2011, prokuratúry sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona47) všetky právoplatné uznesenia prokurátora vrátane uznesení, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej a obžalobný návrh.

Poznámka 47) o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

18. Podľa , obžaloba musí obsahovať c) obžalobný návrh, v ktorom musí byť označený skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s uvedením iných skutočností, ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným a aby bolo odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby; ďalej sa uvedie právna kvalifikácia skutku s uvedením zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, aj príslušné ustanovenie a všetky zákonné znaky vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu,

19. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správny súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Správny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a posudzuje, či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom SR. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide.

20. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Ei 91/19/4400-3 zo dňa 03. 07. 2019 o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdení rozhodnutia okresného prokurátora v Leviciach sp. zn. Ei -3 zo dňa 31. 05. 2019. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že rozhodnutie Okresnej prokuratúry Levice ako prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v súlade s ustanovením zákona o slobode informácií, pretože ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Zákonné ustanovenie , účinné od 01. 10. 2011, je každý prokurátor povinný pri vybavovaní žiadosti o poskytnutie informácie rešpektovať a je podporené i , pretože nazerať do spisu môže iba nadriadený prokurátor alebo so súhlasom nadriadeného iný prokurátor.

21. Následne preskúmavajúc obsah administratívneho spisu, tak ako je opísaný v čl. I. tohto odôvodnenia, správny súd dospel k záveru, že žalobca už vo svojej žiadosti žiadal v zmysle a v súlade s o prokuratúre, Okresnú prokuratúru v Leviciach ako prvostupňový správny orgán o sprístupnenie všetkých právoplatných rozhodnutí a uznesení prokurátora vo veci sp. zn. , podľa osobitného o slobodnom prístupe k informáciám, vrátane všetkých uznesení, ktoré nie sú uzneseniami vo veci samej a obžalobný návrh. Zároveň žiadal aj v súlade s o prokuratúre a v súlade s , o slobodnom prístupe k informáciám o nahliadnutie do spisového materiálu sp. zn. , vrátane možnosti vyhotoviť si z tohto spisového materiálu odpisy alebo výpisy, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, atď. Správny orgán prvého stupňa podaním zo dňa 31. 05. 2019 vyhovel prvej časti žiadosti žalobcu v plnom rozsahu, preto nevydal rozhodnutie, ale zaslal žalobcovi na základe jeho žiadosti v prílohe obžalobný návrh Okresnej prokuratúry Levice sp. zn. -47 zo dňa 27. 03. 2012 po jeho anonymizácií. Zároveň žalobcovi oznámil, že právoplatné uznesenia prokurátora vrátane uznesení, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej sa v predmetnom dozorovom spise nenachádzajú. O druhej časti žiadosti, t.j. o možnosti nahliadnuť do dozorového spisu, prvostupňový správny orgán rozhodol rozhodnutím č. Ei -3 zo dňa 31. 05. 2019 tak,

že nevyhovel žiadosti žalobcu podanej osobne na Okresnej prokuratúre Levice dňa 22. 05. 2019, a to v časti, v ktorej žiadal o nahliadnutie do dozorového spisu Okresnej prokuratúry Levice sp. zn. vrátane možnosti vyhotoviť si z tohto spisového materiálu odpisy alebo výpisy, odkopírovaním informácií na technický nosič dát atď. Nevyhovenie žiadosti žalobcu odôvodnil poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. , SR a , ako aj o prokuratúre v znení neskorších predpisov. V prvom rade uviedol, že náležitosti obžalobného návrhu sú upravené v ustanovení a tiež skutočnosť, že v ustanovení m ods. 5 upravuje sprístupňovanie rozhodnutí prokuratúry na základe žiadosti podľa zákona o slobode informácií, pričom v tomto smere bolo žiadosti žiadateľa v celom rozsahu vyhovené, nakoľko mu bol na základe jeho žiadosti sprístupnený obžalobný návrh. Právoplatné uznesenia prokurátora ani iné rozhodnutia prokurátora sa v predmetnom spise nenachádzali. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný, žalobou napadnutým rozhodnutím a odôvodnenie prvostupňového správneho orgánu doplnil tak, že uviedol, že zákonné ustanovenie , účinné od 01. 10. 2011, je každý prokurátor povinný pri vybavovaní žiadosti o poskytnutie informácie rešpektovať a je podporené i , pretože nazerať do spisu môže iba nadriadený prokurátor alebo so súhlasom nadriadeného iný prokurátor.

22. Takýto procesný postup správny súd vzhliadol za zákonný. Mal pritom za to, že v zmysle SR štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Naviac, aj sám žalobca v rámci správnej žaloby uvádzal, že rešpektuje ústavu, ako aj zákony, najmä a nežiada zverejniť nič, čo je týmto zákonom zakázané. V tomto ohľade správny súd poukazuje na zákona o slobode informácií, v rámci ktorého je tiež uvedené, že ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis. V poznámke sú uvedené právne predpisy demonštratívne, nakoľko sú vymedzené slovom napríklad, preto správny súd má za to, že takýmto obmedzením je aj , ktorý stanovuje, čo je možné z dozorového spisu zverejniť a čo nie a to najmä v ustanovení a . V tejto súvislosti správny súd odkazuje aj na obmedzenie sprístupňovania informácie vymedzené v zákona o slobode informácií, z ktorého vyplýva, že obmedzenie, resp. nesprístupnenie informácie sa týka aj rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. Osobitným zákonom sa myslí aj o prokuratúre v znení , ktorý od 01. 11. 2011 zaviedol možnosť zverejňovania častí dozorového spisu. Dovtedy bolo v zákone len ustanovenie , ktoré bránilo nahliadaniu do spisu osobám, okrem taxatívne vymedzených osôb.

Uvedený postup vyplýva aj z judikátu, na ktorý odkázal sám žalobca a to rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 15. 03. 2011, z ktorého vyplýva, že ustanovenie síce upravuje okruh osôb oprávnených nazerať do prokurátorského spisu, avšak bez ďalšieho nezakladalo legitímny dôvod pre nesprístupnenie informácií (listín) tvoriacich súčasť spisu. V rámci uvedeného bolo tiež Najvyšším súdom SR konštatované, že predstavuje špeciálnu úpravu nahliadania do spisu, neznamená to, že je tým automaticky vylúčené použitie iných spôsobov sprístupnenia informácií podľa zákona o slobode informácií. Samotný zákon o slobode informácií nepoužíva v taxatívny výpočet všetkých spôsobov sprístupnenia informácií. Naopak, využíva demonštratívny výpočet, ktorý je vyjadrený slovom „najmä“. Neobmedzuje teda sprístupňovanie len na v výslovne uvedené spôsoby. Vytvára tým určitý priestor, v rámci ktorého je prípustná miera flexibility, ako povinnej osoby, tak aj žiadateľa. Tento priestor má predovšetkým viesť k čo najefektívnejšiemu a najlepšiemu poskytnutiu informácií a umožňuje sprístupniť aj informáciu, ktorú by napríklad nebolo možné sprístupniť nahliadnutím do spisu, lebo sa v nej nachádzajú údaje, ktoré podliehajú utajeniu a pod.. Ale tým, že sa vyhotoví fotokópia takejto listiny, ktorú už je možné upraviť tak, aby jej časti obsahujúce informácie, ktoré nemožno sprístupniť boli nečitateľné, alebo sa poskytne len odpis listiny, sa neodoprie žiadateľovi právo na sprístupnenie požadovanej informácie.

Následne od 01. 11. 2011 nadobudlo platnosť a účinnosť ustanovenie , ktoré stanovilo, čo je možné z dozorového spisu sprístupňovať.

23. Keďže v dozorovom spise sp. zn. neboli vydané žiadne právoplatné uznesenia prokurátora vrátene uznesení, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej, správne orgány tejto časti žiadosti žalobcu ani vyhovieť nemohli. Predmetnú skutočnosť žalobca ani nenamietal. Dokonca súhlasil s tým, že mu bol zaslaný obžalobný návrh, avšak v tomto ohľade namietal jeho cenzúru. S týmto tvrdením sa správny súd nestotožňuje, majúc pritom za to, že podľa obžalobný návrh je návrh, v ktorom musí byť označený skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s uvedením iných skutočností, ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným a aby bolo odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby; ďalej sa uvedie právna kvalifikácia skutku s uvedením zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, aj príslušné ustanovenie a všetky zákonné znaky vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu. Odôvodnenie obžalobného návrhu, ktoré bolo prednesené na pojednávaní nie je súčasťou obžalobného návrhu. Naviac, v tomto ohľade správny súd zdôrazňuje, že niet sporu o tom, že žalobca sa pojednávania v trestnej veci zúčastnil a odvolanie voči trestnému rozhodnutiu podané nebolo. Postup prokuratúry v trestnej veci nemôže byť predmetom prieskumu v správnom súdnictve. Uvedené mohol urobiť len odvolací súd v trestnom konaní.

S poukazom na uvedené správny súd musel dospieť k záveru, že žalobcovi bola poskytnutá informácia v zmysle § 18 ods. 1 v spojení s § 16 zákona o slobode informácií a to tým spôsobom, keď žalovaný žalobcovi zaslal obžalobný návrh zo spisu vedeného pod sp. zn. v anonymizovanom znení. Anonymizovaniu pritom nepodliehajú len mená, priezviská a dátumy narodení, ale aj iné údaje, ktoré sú uvedené v zákone o slobode informácií ako informácie, ktoré nepodliehajú sprístupňovaniu. Uvedené jednoznačne vyplýva aj z judikatúry, na ktorú účastníci poukazovali.

Obsahom základného práva na prijímanie informácií podľa a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní žalobcu (napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. októbra 2003, publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 334/2003, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. novembra 2011).

24. Skutočnosť, že sa žalobca nestotožňuje s obsahom zverejnenej informácie, bez ďalšieho nepredstavuje porušenie ustanovení zákona o slobode informácií, ani porušenie práva žalobcu na prijímanie informácií v zmysle . Správny súd považuje postup a rozhodnutie žalovaného za súladný so zákonom o slobode informácií a .

25. V tomto ohľade správny súd dodáva, že „správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná.“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 6. októbra 2015).

26. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že postup žalovaného pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia nebol zásahom do subjektívnych práv žalobcu, ale bol zrealizovaný v súlade so zákonom a tiež SR, ako aj medzinárodnými a európskymi právnymi predpismi.

Ohľadom nespočetnej judikatúry, na ktorú poukázali účastníci konania, a túto aj pre účely tohto súdneho konania v určitých, príhodných častiach citovali, správny súd uvádza, že v globále je možné s touto judikatúrou súhlasiť, čo nespochybnil ani žalobca, ako ani žalovaný, avšak v danom prípade bolo podstatné to, že informácia požadovaná žalobcom sprístupnená bola, aj keď nie v takej podobe a rozsahu, ako si žalobca predstavoval. V tejto súvislosti je potrebné poukázať najmä na to, že predmetnú

otázku Ústavný súd Slovenskej republiky už viackrát judikoval a zaujal k nej stanovisko, v rámci ktorého uviedol, že obsahom základného práva na prijímanie informácií nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa ()

S uvedeným súvisí aj názor správneho súdu, že žalobcovi boli sprístupnené všetky informácie podľa , o ktorých sprístupnenie svojou žiadosťou o informácie žiadal. Pozornosti súdu neušlo, že žalobca už pri podávaní žiadosti o informácie bol uzrozumený s možným rozsahom sprístupňovania informácií z dozorového spisu, keďže sám poukázal na Nakoľko v dozorovom spise nebolo vydané žiadne právoplatné rozhodnutie, ako ani uznesenie (žalobca to nerozporoval), prvostupňový správny orgán žalobcovi sprístupnil obžalobný návrh.

Avšak aj ohľadom obžalobného návrhu bol správny orgán viazaný zákonom, v dôsledku čoho zaslal obžalobný návrh anonymizovaný, majúc pritom na zreteli skutočnosť, že náležitosti obžalobného návrhu sú upravené v ustanovení .

Sám žalobca nepopiera povinnosť správnych orgánov poskytovať anonymizované informácie, a preto správnemu súdu nie je zrejmá argumentácia žalobcu, týkajúca sa cenzúry. Za cenzúru je pritom potrebné považovať úradne predpísané, nariadené skúmanie a kontrolu obsahu písaných a tlačených prejavov, kníh, divadelných hier, filmov a pod. so zreteľom na štátne, spoločenské a mravné záujmy. Naproti tomu anonymizovanie je činnosť, ktorou sa robí niečo anonymným, v danom prípade v súlade so zákonom a európskymi právnymi predpismi.

27. Čo sa týkalo nevyhovenia žiadosti žalobcu o nahliadnutie so spisu Okresnej prokuratúry Levice sp. zn. , aj správny súd mal za to, že tento postup žalovaného bol nielen súladný so zákonom ( ), ale aj s SR (čl. 2 ods. 2), ale bol odobrený aj judikatúrou NS SR (), ktorá tiež skonštatovala, že v zmysle je umožnené len taxatívne uvedeným osobám nahliadať so spisu. Nespornou skutočnosťou je, že účastník konania v zmysle medzinárodných právnych noriem, ako aj vnútroštátnych právnych noriem má právo nahliadať do spisu, ktorý sa ho týka, avšak toto právo nie je neobmedzené. Obmedzené je zákonmi a tým v tomto prípade je nielen zákon o slobode informácií, ale aj , ktoré stanovujú, kedy a ktoré informácie sa poskytujú, resp. neposkytujú a tiež určuje, kto môže nahliadať do prokurátorského spisu. V tejto súvislosti správny súd nevidí zásah do subjektívnych práv žalobcu, nakoľko aj sám žalobca uviedol, že bol mu sprístupnený súdny spis, ako aj vyšetrovací spis, zúčastnil sa trestného pojednávania. Odvolanie v trestnej veci podané nebolo. Tieto skutočnosti neboli sporné, a preto na ne správny súd poukazuje.

28. Správny súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť aj na to, že správny súd v procese súdneho prieskumu zákonnosti postupu a rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je súdom skutkovým. Úlohou správneho súdu pred začiatkom súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je skúmať splnenie zákonných podmienok a to predovšetkým svoju právomoc v súlade s právnou úpravou ustanovenou v a nasl. . Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti správny súd posudzuje, či správny orgán bol príslušný na konanie a následne, či si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

29. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.

Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie

zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Zákonnosť postupu správny súd skúma na základe rovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutia.

30. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. .

31. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo.

32. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.