Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sži/5/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny

Poláčkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Ing. P. Ď., zastúpeného advokátom JUDr. I. S.,

PhD., proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže,

o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-159/13-2008

zo dňa 9.júla 2008, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č.k. -50 zo dňa 18.marca 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu v Bratislave

č.k. -50 zo dňa 18.marca 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č.k. -50 zo dňa

18.marca 2011 podľa ustanovenia zamietol

2

žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-

159/13-2008 zo dňa 9.júla 2008, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu – Ústavu na výkon trestu odňatia slobody

Hrnčiarovce nad Parnou – č. ÚVTOS-5-89/11-2008 zo dňa 19.mája 2008, ktorým

prvostupňový správny orgán žalobcovi odpovedal na ním požadované informácie podľa

o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ) tak, že:

1. kópia hodnotení zo septembra 2007 a mája 2008 je súčasťou prílohy,

2. kópia psychologického posudku je súčasťou prílohy,

3. okenné vonkajšie parapety nie sú určené na odkladanie potravín, veci osobnej

spotreby má mať odsúdený uložené v skrinke podľa

na sušenie vecí odsúdených neslúžia okenné mreže. Na oddiely 3D1 je zriadená

sušiareň, ktorá je určená na sušenie vecí odsúdených,

4. odsúdení sú počas výdaja stravy povinní plniť príkazy referenta režimu, označenie

sektorov A, B, C, D, E slúži na plynulú organizáciu výdaja stravy,

5. referent režimu úseku režimových činností predvádza odsúdených okrem iného

i k výdaju stravy. Presuny odsúdených sa vykonávajú v stanovených tvaroch

pod priamym dohľadom príslušníka. Podľa

samosprávy odsúdených napomáha pri dodržiavaní ústavného poriadku.

Zodpovednosť za presuny odsúdených nesie referent režimu,

6. výdaj stravy pre odsúdených sa organizuje spôsobom, aby sa v jedálni nestretli

odsúdení z rôznych diferenciačných skupín a odsúdení zaradení na špeciálnych

oddieloch a aby pri výdaji stravy neprichádzalo k zbytočným prestojom z dôvodu

oneskorených nástupov odsúdených pri výdaji stravy.

Všetky interné normy zboru sú sprístupnené formou prehľadu v knižnici pre odsúdených,

kde mu hociktoré z nich budú na požiadanie predložené.

Krajský súd uviedol, že prvostupňový správny orgán tak aj žalovaný žalobcovi

zákonným spôsobom odpovedali na všetky ním položené otázky s výnimkou otázky č. 6,

ktorú nezodpovedali kompletne, pretože neuviedli maximálny počet odsúdených

predvedených do jedného sektora jedálne, z dôvodu, že povinná osoba takúto informáciu

nemala k dispozícii. Podľa názoru krajského súdu zúžený rozsah zodpovedaných otázok vedie

k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia. Krajský súd však zastáva názor, že napadnuté

3

rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobcu voči fiktívnemu rozhodnutiu povinnej osoby

sa náležite vysporiadalo so všetkými otázkami žalobcu a nejasnosti v odpovedi

prvostupňového správneho orgánu mu jednoznačným spôsobom objasňuje. Krajský súd

nevidel v konaní a rozhodovaní žalovaného žiadne pochybenie vzhľadom na to, že žalobca

požiadal o sprístupnenie relevantných noriem v knižnici, súd považoval informačnú

povinnosť žalovaného formou odkazu na sprístupnenie noriem v knižnici za splnenú.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol

rozsudok krajského súdu zmeniť a rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým

rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Namietal, že krajský

súd nesprávne právne vec posúdil a nesprávne zistil skutkový stav. Žalobca v čase podania

žiadosti o informácie (19.mája 2008) bol vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Žalobca nechcel byť disciplinárne potrestaný, čo by sa mohlo prejaviť pri rozhodovaní súdu

o jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu, a preto chcel vedieť, čo je dovolené a čo je

zakázané. Žalobca sa domáhal označenia noriem, v rámci ktorých kompetentné osoby

pri jednotlivých činnostiach konajú. Preto nepovažuje za zákonný postup tú odpoveď

žalovaného, v ktorej je žalobca odkázaný na interné normy dostupné v knižnici. Žalovaný

teda nedostatočne zodpovedal žalobcove otázky. Žalobca má za to, že žalovaný okrem prvej

a druhej otázky sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkami, ktoré mu žalobca položil.

Žalovaný nepodložil žiadnym zákonným ustanovením ani ustanovením interného poriadku

zákaz odkladania potravín na vonkajší parapet. Žalovaný nesprávne z ustanovenia § 23

odvodil, že veci má mať odsúdený v skrinke. Otázka č. 5 tiež bola

zodpovedaná len čiastočne. Žalovaný vôbec nezodpovedal štvrtú, piatu a šiestu otázku.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok krajského

súdu ako vecne správny potvrdiť. Nie je pravdou, že otázky č. 3 a č. 4 neboli vôbec

zodpovedané a otázky č. 5 a č. 6 boli zodpovedané len čiastočne – na otázku č. 3 bola

poskytnutá dostatočná odpoveď, z ktorej vyplývalo, prečo nie je odsúdeným umožnené

používať vonkajšiu parapetu na odkladanie potravín a odevu, spolu s uvedením konkrétneho

ustanovenia zákona. Na otázku č. 4 bola uvedená odpoveď, ktorá obsiahla všetko, na čo sa

žalobca pýtal. Na otázku č. 5 povinná osoba uviedla, kto je zodpovednou osobou počas

presunu a výdaja stravy aj aká je úloha odsúdených. Na otázku č. 6 povinná osoba odpovedala

podľa toho, aké sú reálne podmienky pri výdaji stravy v ústave. Informácie týkajúce sa

4

pobytu odsúdeného v ústave sa nachádzajú najmä v ústavnom poriadku, ktorý upravuje

spôsob výkonu práv, obmedzení a povinností odsúdených a uplatňovanie poriadku

a disciplíny. Každý odsúdený sa čo najskôr po nástupe na výkon trestu oboznámi s jeho

ustanoveniami.

Žalovaný trval na tom, že žalobcovi boli poskytnuté všetky požadované informácie,

ktorými povinná osoba disponovala. Pri vybavení žiadosti žalobcu povinnou osobou

sa postupovalo tak, aby bolo naplnené právo žalobcu na informácie v zmysle zákona

č. , pričom ani pri jednej z otázok žalobcu nešlo o neposkytnutie informácie

alebo vydanie rozhodnutia o nesprístupnení informácie (tzv. fiktívne rozhodnutie).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 prvá veta ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok

krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol dňa 16.novembra 2011 bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle rozsudkom, ktorý

verejne vyhlásil ( ). Termín verejného vyhlásenia

rozsudku bol oznámený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a jeho internetovej

stránke www.nsud.sk (§ 156 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho

poriadku).

Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého

subjektu garantovanými , Listou základných práv a slobôd

a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť

informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti

nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu

verejného zdravia a mravnosti ( ). Výkladovým

pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie

Slovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať

na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Zákon

č. potom v podrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného

prístupu k informáciám.

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou

je aj administratívny spis žalovaného č. GR ZVJS-159/13-2008, zistil, že žalobca dňa

19.mája 2008 požiadal v zmysle o tieto informácie:

1. Zaslanie kópie hodnotenia žalobcu zo septembra 2007 a mája 2008,

2. Zaslanie kópie psychologického posudku vypracovaného po nástupe do VTOS.

3. Na základe akého predpisu je odsúdenému zakázané

a. mať odložené potraviny, obuv a pod. na okennom vonkajšom parapete,

b. sušiť odev na okenných mrežiach?

Ak ide o normy neobsiahnuté vo všeobecne záväzných predpisoch publikovaných

v Zbierke zákonov, žiadal o písomné kópie týchto noriem, resp. ich sprístupnenie v knižnici.

4. Sú odsúdení povinní sedieť v jedálni v jednotlivých sektoroch podľa označenia

oddielov A, B, C, D? Akému oddielu je vyhradený sektor E?

5. Kto zodpovedá za oddiel počas presunu na odber stravy – za ustrojenosť, za ticho,

za formu? Na základe akého ustanovenia akého predpisu? Žiadal o jeho

sprístupnenie.

6. Aký najväčší počet oddielov z jedného sektoru môže byť predvedený súčasne?

Existuje interný pokyn? Ak áno, žiadal o jeho sprístupnenie.

Povinná osoba – prvostupňový správny orgán – Ústav na výkon trestu odňatia slobody

Hrnčiarovce nad Parnou žalobcovi odpovedal listom č. ÚVTOS-5-89/11-2008 z 23.mája 2008

tak, že

1. Kópia hodnotení zo septembra 2007 a mája 2008 je súčasťou prílohy,

2. Kópia psychologického posudku je súčasťou prílohy,

3. Okenné vonkajšie parapety nie sú určené na odkladanie potravín, veci osobnej

spotreby má mať odsúdený uložené v skrinke podľa

na sušenie vecí odsúdených neslúžia okenné mreže. Na oddiely 3D1 je zriadená

sušiareň, ktorá je určená na sušenie vecí odsúdených,

4. Odsúdení sú počas výdaja stravy povinní plniť príkazy referenta režimu, označenie

sektorov A, B, C, D, E slúži na plynulú organizáciu výdaja stravy,

5. Referent režimu úseku režimových činností predvádza odsúdených okrem iného

i k výdaju stravy. Presuny odsúdených sa vykonávajú v stanovených tvaroch

pod priamym dohľadom príslušníka. Podľa

6

samosprávy odsúdených napomáha pri dodržiavaní ústavného poriadku.

Zodpovednosť za presuny odsúdených nesie referent režimu,

6. Výdaj stravy pre odsúdených sa organizuje spôsobom, aby sa v jedálni nestretli

odsúdení z rôznych diferenciačných skupín a odsúdení zaradení na špeciálnych

oddieloch a aby pri výdaji stravy neprichádzalo k zbytočným prestojom z dôvodu

oneskorených nástupov odsúdených pri výdaji stravy.

Všetky interné normy zboru sú sprístupnené formou prehľadu v knižnici

pre odsúdených, kde mu hociktoré z nich budú na požiadanie predložené.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky povinná osoba podrobne

odpovedala na otázky č. 1 až 5. Na šiestu otázku odpovedala všeobecne, neuviedla síce,

aký najväčší počet oddielov z jedného sektoru môže byť predvedený súčasne na stravu,

ale uviedla, že výdaj stravy pre odsúdených sa organizuje spôsobom, aby sa v jedálni nestretli

odsúdení z rôznych diferenciačných skupín a odsúdení zaradení na špeciálnych oddieloch

a aby pri výdaji stravy nedochádzalo k zbytočným prestojom z dôvodu oneskorených

nástupov odsúdených na výdaj stravy. Odpoveď na túto otázku je podľa názoru odvolacieho

súdu dostatočná. Žalobcovi bola poskytnutá požadovaná informácia, aj keď v inej forme

a rozsahu, akú žiadal. Nemožno preto hovoriť o vydaní fiktívneho rozhodnutia, pretože nejde

o rozhodnutie uvedené v :

1. povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, alebo

2. povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti nevydala rozhodnutie, alebo

3. povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti informáciu nesprístupnila.

Fikcia rozhodnutia podľa citovaného ustanovenia nastáva až vtedy, keď je povinná osoba

v zákonnej lehote nečinná. V predmetnej právnej veci však povinná osoba nebola nečinná,

v zákonnej lehote poskytla informácie, vydala rozhodnutie a informáciu sprístupnila, aj keď

v inom ako žalobcom požadovanom rozsahu. Obsahom základného práva na prijímanie

informácií podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je právo dostávať informácie podľa

predstáv a očakávaní žalobcu (napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 1.októbra 2003, publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného

súdu Slovenskej republiky pod č. 334/2003, tiež dostupné na www.concourt.sk).

7

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje postup a rozhodnutie žalovaného

a prvostupňového správneho orgánu za súladný so Rovnako

aj odkaz na ustanovenia a a na interné normy

prístupné v knižnici správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade s § 7 ods. 1 zákona

č. Žalobcovi teda nič nebránilo oboznámiť sa s (rôznymi, nie len ním

požadovanými) internými normami v knižnici, čím bolo rešpektované jeho právo

na informácie.

Vychádzajúc z uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave nepochybil,

keď žalobu žalobcu zamietol. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského

súdu v Bratislave č.k. -50 zo dňa 18.marca 2011 ako vecne správny potvrdil

( ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1

, keď neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal

a žalovanému náhrada trov konania neprináleží.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 16.novembra 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová