Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_NR-12S-3-2021.pdf
PDF · 158.72 KB
Case nature
Area
Subarea
NR-12S/3/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: Pre lepšiu budúcnosť Slovenska, občianske združenie, so sídlom Partizánska 653/13, 952 01 Vráble, IČO: 53 697 529, právne zastúpený: JUDr. Tomáš Jamrich, advokát, so sídlom Moravská 784/35, 952 01 Vráble, IČO: 42 369 461, proti žalovanému: Mesto Štúrovo, so sídlom Námestie slobody 1, 943 01 Štúrovo, právne zastúpený: AKBodnár advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Továrenská 1, 943 01 Štúrovo, IČO: 55 875 335, konajúca prostredníctvom svojho konateľa: A. B. C., bytom D. XXX/XX, XXX XX E., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 18034/13728/2021-25/2021-inf. zo dňa 15.10.2021, takto
rozhodol:
I. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 18034/13728/2021-25/2021-inf. zo dňa 15.10.2021 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Správny súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca žiadosťou zo dňa 03.08.2021 požiadal spoločnosť VADAŠ, s.r.o. o sprístupnenie informácií, a to základných dokumentov o fungovaní spoločnosti, ako sú stanovy/spoločenská zmluva/štatút/ zakladateľská listina (i), údajov o výške platu a odmeny člena štatutárneho orgánu a členov dozornej rady spoločnosti za rok 2018, rok 2019 a rok 2020 (ii), pravidiel a limitov pre odmeňovanie manažérov a členov vrcholového manažmentu, ak ich má písomne stanovené (iii), výročnej správy spoločnosti za rok 2018, rok 2019 a rok 2020 (iv), uzatvorenej zmluvy o poskytnutí právnych, prípadne poradenských, audítorských a konzultačných služieb, ak ich využíva externou formou, a daňových dokladov za tieto uhradené služby spolu s ich prílohami – výkazmi poskytnutého poradenstva s časovou špecifikáciou, a to za rok 2018, rok 2019, rok 2020 a rok 2021 (v), spôsobu a kritérií výberu dodávateľa právnych, prípadne poradenských, audítorských a konzultačných služieb, ak ich využíva externou formou (vi), údajov o služobných vozidlách (typ, model, rok výroby, obstarávacia cena vozidla, prípadne suma za mesačný nájom vozidla), ak členovia vrcholového manažmentu (členovia štatutárneho orgánu a členovia dozorného orgánu) využívajú služobné vozidlá (vii), zápisnice z výberového konania, ak boli členovia vrcholového manažmentu spoločnosti (členovia štatutárneho orgánu) vybraní do svojej funkcie cez výberového konania a pokiaľ nie, údaja o spôsobe výberu do svojej funkcie (viii) a povolenia, prípadne nadväzujúcich oprávnení na čerpanie geotermálnych podzemných vôd z vrtu v areáli termálneho kúpaliska F., G. (ix) (ďalej len „žiadosť zo dňa 03.08.2021“).
2. Spoločnosť VADAŠ, s.r.o. mailovou správou zo dňa 06.08.2021 oznámila žalobcovi, že vzhľadom na dovolenkové obdobie vie sprístupniť požadované informácie najneskôr do 20.08.2021. Zároveň žalobcu požiadala, aby akceptoval uvedenú lehotu na zaslanie požadovaných informácií. Na tento oznam reagoval žalobca mailovou správou zo dňa 06.08.2021 tak, že uvedenú lehotu akceptoval.
3. Spoločnosť VADAŠ, s.r.o. mailovou správou zo dňa 17.08.2021 oznámila žalobcovi, že nie je povinnou osobou podľa § 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v relevantnom znení (ďalej len „zákon o slobode informácií“) a že žiadosť považuje za neoprávnenú, a preto sa ňou nebude zaoberať. Povinne zverejňované údaje o spoločnosti VADAŠ, s.r.o. mohol žalobca nájsť na webovej stránke, resp. na stránkach spravovaných za účelom získania verejne dostupných dokumentov. Prílohou tejto mailovej správy bol dokument „Scan_20210817_133835.pdf“, t. j. list označený ako „VEC: Odpoveď na žiadosť o slobodnom prístupe k informáciám“ zo dňa 16.08.2021 a podpísaný konateľom spoločnosti VADAŠ, s.r.o.
4. V nadväznosti na odpoveď spoločnosti VADAŠ, s.r.o. na žiadosť zo dňa 03.08.2021 adresoval žalobca žalovanému podanie označené ako „Vec: Odvolanie“ zo dňa 30.09.2021 konštatujúc, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým mu odmietol poskytnúť požadované informácie. Navrhol preto, aby nadriadený orgán príslušný rozhodovať o podanom odvolaní napadnuté fiktívne rozhodnutie, ktorým mu bolo odmietnuté poskytnutie požadovaných informácií, zrušil a vec vrátil povinnej osobe na nové prejednanie a rozhodnutie. Eventuálne navrhol, aby nadriadený orgán príslušný rozhodovať o podanom odvolaní požadované informácie podľa žiadosti zo dňa 03.08.2021 sprístupnil.
5. Žalovaný rozhodnutím č. 18034/13728/2021-25/2021-inf. zo dňa 15.10.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácií o spoločnosti VADAŠ, s.r.o.
6. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že zákon o slobode informácií sa vzťahuje iba na povinné osoby a sprístupňujú sa iba informácie v rozsahu tohto zákona. Spoločnosť VADAŠ, s.r.o. bola obchodnou spoločnosťou, ktorej jediným spoločníkom bol práve žalovaný, a teda bola povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií. Informácie, ktoré žiadal žalobca sprístupniť, však neboli informáciami, ktoré by patrili pod ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií. Z uvedeného dôvodu preto spoločnosť VADAŠ, s.r.o. ani žalovaný nemali povinnosť ani oprávnenie poskytnúť požadované informácie nad rámec zákonného obmedzenia. Základné dokumenty o fungovaní spoločnosti VADAŠ, s.r.o. ako aj účtovné závierky a výročné správy boli pritom zverejnenými informáciami na H., keďže boli informáciami tvoriacimi obsah zbierky listín Obchodného registra Okresného súdu Nitra. Predmetné informácie bolo možné tiež získať na základe žiadosti prostredníctvom H..
II.
Žaloba
7. Žalobou zo dňa 29.11.2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 18034/13728/2021-25/2021-inf. zo dňa 15.10.2021, pričom navrhol, aby správny súd toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
8. Žalobca namietal, že pokiaľ prvostupňový správny orgán jeho žiadosti zo dňa 03.08.2021 nemienil vyhovieť, mal vydať rozhodnutie v intenciách zákona o slobode informácií a riadne uviesť dôvody, pre ktoré nebolo možné tejto žiadosti vyhovieť. Ak žalovaný napadnutým rozhodnutím neprihliadol na nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu a fiktívne (nepreskúmateľné) rozhodnutie potvrdil, došlo z jeho strany k porušeniu všeobecnej zásady dvojinštančnosti správneho konania. Nebolo pritom rozhodné, či žalovaný považoval informácie požadované žalobcom za také, ktoré možno sprístupniť podľa zákona o slobode informácií. Rozhodná bola skutočnosť, že nečinnosťou správneho orgánu prvého stupňa došlo k porušeniu práv žalobcu na riadny proces. Ak odvolací orgán potvrdil fiktívne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, potvrdil rozhodnutie, ktoré nemalo náležitosti určené správnym poriadkom. Napadnutým rozhodnutím žalovaný v zásade odsúhlasil nesprávny postup prvostupňového správneho orgánu. Potvrdením fiktívneho rozhodnutia došlo zo strany žalovaného
k potvrdeniu správnosti nezákonného postupu prvostupňového správneho orgánu a tým aj porušeniu zákona o slobode informácií a ústavou zaručeného práva žalobcu na informácie, pretože práve zákonom o slobode informácií sa realizuje Ústavou SR zaručené právo na informácie zakotvené v čl. 26 Ústavy SR.
9. S vyjadrením žalovaného v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého žalobcom požadované informácie neboli informáciami o hospodárení s verejnými prostriedkami alebo s majetkom obce, absolútne nebolo možné súhlasiť. Spoločnosť VADAŠ, s.r.o. nielenže bola založená so stopercentnou majetkovou účasťou žalovaného, ale žalovaný si vo všetkých orgánoch tejto spoločnosti zachovával významný vplyv, mal absolútnu kontrolu nad jej existenciou a rozhodovacími procesmi a de facto s verejnými prostriedkami vloženými do obchodnej spoločnosti vykonával podnikateľskú činnosť v hospodárskej súťaži s inými podnikateľskými subjektmi. Žalobca mal za to, že spoločnosť VADAŠ, s.r.o. hospodárila s verejnými prostriedkami z toho dôvodu, že majetok tejto spoločnosti netvorili aktíva iného subjektu ako žalovaného. Obchodná spoločnosť so stopercentnou majetkovou účasťou mesta z povahy veci nakladala s verejnými prostriedkami.
10. Spoločnosť VADAŠ, s.r.o. bola spoločnosťou pod úplnou kontrolou žalovaného, pretože ten ako jediný vlastník v spoločnosti vykonával všetky práva a povinnosti valného zhromaždenia spoločnosti, ktoré nielen volilo a odvolávalo členov štatutárneho orgánu a členov dozornej rady tejto spoločnosti, ale rozhodovalo aj o akejkoľvek zmene právnej formy, zrušení spoločnosti alebo inej právne významnej zmene štruktúry spoločnosti, či o odmeňovaní konateľov a predsedu a členov dozornej rady. Transparentné informovanie o efektívnom vynakladaní verejných prostriedkov na činnosť spoločnosti, uzavreté zmluvné vzťahy ako aj odmeny členov orgánov spoločnosti založenej mestom, najmä ak išlo o poslancov mestského zastupiteľstva, nebolo len v záujme mesta ako jediného vlastníka, ale aj vo verejnom záujme a dochádzalo ním aj k naplneniu základného práva na prístup k informáciám a efektívnej kontrole zo strany verejnosti.
11. Právo na informácie patrí medzi najvýznamnejšie politické práva, ktorého účelom je umožniť efektívnu kontrolu verejnej moci, a predstavuje jeden zo základných pilierov demokratického a právneho štátu. Nebolo preto možné súhlasiť s argumentáciou, že spoločnosť VADAŠ, s.r.o. ako povinná osoba ani jej jediný spoločník, a to žalovaný, nemali povinnosť ani oprávnenie poskytnúť informácie o spoločnosti VADAŠ, s.r.o. požadované žalobcom.
III.
Vyjadrenie žalovaného
12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 19.04.2022 namietajúc, že žaloba neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti.
13. Ohľadom právneho posúdenia veci žalovaný uviedol, že spoločnosť VADAŠ, s.r.o. bola obchodnou spoločnosťou založenou podľa Obchodného zákonníka, a že mala jediného spoločníka, a to konkrétne žalovaného (t. j. Mesto Štúrovo). To znamená, že jediným spoločníkom spoločnosti VADAŠ, s.r.o. bol žalovaný, a že teda spoločnosť VADAŠ, s.r.o. bola povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií. Na povinné osoby podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií sa vzťahoval § 3 ods. 2 tohto zákona. Informačná povinnosť obchodných spoločností založených obcou podľa Obchodného zákonníka bola teda obmedzená na informácie „o hospodárení s verejnými prostriedkami“ a o „nakladaní s majetkom obce“. Pôvodná žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií sa netýkala informácií uvedených v § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií. Žalobca totiž nežiadal o poskytnutie informácií o hospodárení s verejnými prostriedkami, resp. o nakladaní s majetkom obce. Spoločnosť VADAŠ, s.r.o. ako povinná osoba podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií ani samotný žalovaný preto nemali povinnosť a dokonca ani oprávnenie poskytnúť informácie o tejto spoločnosti nad rámec zákonného obmedzenia, pričom informácie požadované žalobcom boli takýmito informáciami.
14. V nadväznosti na pojem „verejné prostriedky“ použitý v zákone o slobode informácií žalovaný poukázal na vymedzenie „verejných prostriedkov“ v § 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy“). Požadované informácie sa netýkali verejných prostriedkov ani nakladania s majetkom mesta, ale sa týkali financií súvisiacich s podnikateľskou
činnosťou, chodu súkromnej spoločnosti, odmeňovania a pravidiel odmeňovania manažmentu, resp. príjmov/výdavkov z podnikateľskej činnosti, t. j. nie verejných prostriedkov. Tieto informácie pritom tvorili obchodné tajomstvo spoločnosti VADAŠ, s.r.o., a preto podliehali ochrane obchodného tajomstva podľa § 17 až 20 Obchodného zákonníka.
15. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí v súlade s § 7 zákona o slobode informácií uviedol odkaz na zverejnené informácie požadované žalobcom ohľadom základných dokumentov o fungovaní spoločnosti VADAŠ, s.r.o., účtovné závierky a výročné správy.
16. Bolo otázne, z akého dôvodu žiadal žalobca fotokópiu vydaného povolenia, prípadne nadväzujúce oprávnenia na čerpanie geotermálnych vôd z vrtu v areáli termálneho kúpaliska VADAŠ, s.r.o. Nebolo zrejmé, čo malo takéto povolenie alebo oprávnenie spoločné s akýmikoľvek verejnými financiami, na ktoré sa žalobca odvolával vo svojej žalobe.
17. Napadnuté rozhodnutie malo všetky náležitosti predpísané zákonom. Žalobcom požadované informácie neboli poskytnuté z dôvodov uvedených v § 3 ods. 2 a v § 10 ods. 1 zákona o slobode informácií.
IV.
Replika žalobcu
18. Žalobca v replike zo dňa 29.09.2022 konštatoval, že jeho žaloba bola všeobecnou správnou žalobou, že napadnuté rozhodnutie mu bolo doručené dňa 19.10.2021, a že nežiada nariadenie pojednávania.
19. K vyjadreniu žalovaného, že požadované informácie sa netýkali verejných prostriedkov ani nakladania s majetkom mesta, žalobca uviedol, že je v rozpore s ustálenou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj s princípom dobrej správy majúceho základ v judikatúre európskych inštitúcií a niektorých dokumentoch najmä Rady Európy a Európskej únie. Súdna prax potvrdzuje, že právnické osoby založené povinnými osobami uvedenými v § 2 ods. 1 a ods. 2 zákona o slobode informácií hospodária s verejnými financiami, resp. nakladajú s majetkom štátu a obcí, keďže sú založené s majetkovou účasťou povinných osôb podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 zákona o slobode informácií, a teda v zmysle tohto zákona majú v zásade ratione materiae plnú informačnú povinnosť v rozsahu svojej činnosti.
20. Žalovaný nijakým spôsobom neuviedol, ktoré konkrétne žalobcom žiadané informácie spĺňali kvalifikačné znaky pojmu „obchodné tajomstvo“ uvedené v § 17 Obchodného zákonníka. Žalovaný si svojou argumentáciou odporoval, keď na jednej strane uvádzal, že požadované informácie nebolo možné zverejniť pre obchodné tajomstvo, a zároveň na druhej strane uvádzal, že sú zverejnené a aj na ne uviedol odkaz. Žalovaný dostatočným a hodnoverným spôsobom nepreukázal tvrdenú skutočnosť o obchodnom tajomstve (ktorá ani nebola uvádzaná v napadnutom rozhodnutí).
21. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe argumentačne rozširoval dôvody, prečo žalobcovi nesprístupnil požadované informácie (údajná existencia utajovaných skutočností). Podstatou a predmetom súdneho prieskumu však mal byť postup a napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný ako správny orgán v rámci odvolacieho konania vo výroku rozhodol, že odvolanie žalobcu zamieta a fiktívne rozhodnutie potvrdzuje.
V.
Duplika žalovaného
22. Žalovaný v duplike zo dňa 22.11.2022 v celom rozsahu zotrval na svojich vyjadreniach, pričom opätovne poukázal na § 2 ods. 3 a § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií konštatujúc, že informačná povinnosť obchodných spoločností založených obcou podľa Obchodného zákonníka bola obmedzená na informácie „o hospodárení s verejnými prostriedkami“ a o „nakladaní s majetkom obce“. Informácie o životnom prostredí a o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia žalobcom požadované neboli, preto sa žalobca k tejto časti ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií nevyjadroval.
23. Žalovaný opätovne poukázal na to, že niektoré informácie boli verejne dostupné (ako napr. zakladateľská listina, výročné správy, účtovné závierky). Na túto skutočnosť ostatne bolo poukázané aj v napadnutom rozhodnutí. Tieto informácie boli zverejnenými informáciami na H., keďže to boli informácie tvoriace obsah Zbierky listín Obchodného registra Okresného súdu Nitra. Predmetné informácie bolo možné získať na základe žiadosti prostredníctvom H..
VI.
Konanie na správnom súde
24. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 12S/3/2021 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S správneho súdu a je na tomto súde vedená pod sp. zn. NR-12S/3/2021.
25. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správy súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.07.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).
VII.
Relevantné právne predpisy
26. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
27. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa zavádza Listina základných práv a slobôd, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
28. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
29. Podľa § 2 ods. 2 zákona o slobode informácií, povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona.
30. Podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií, povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa odseku 1 a 2 a zdravotné poisťovne.
31. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
32. Podľa § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií, povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.
33. Podľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.
34. Podľa § 7 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak predmetom žiadosti je získanie informácií, ktoré už boli zverejnené, povinná osoba môže bez zbytočného odkladu, najneskôr však do piatich dní od podania žiadosti, namiesto sprístupnenia informácií žiadateľovi oznámiť údaje, ktoré umožňujú vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie.
35. Podľa § 7 ods. 2 zákona o slobode informácií, ak žiadateľ trvá na sprístupnení zverejnených informácií, povinná osoba mu ich sprístupní. V takom prípade začína lehota na sprístupnenie plynúť dňom, keď žiadateľ oznámil, že trvá na priamom sprístupnení informácie.
36. Podľa § 14 ods. 1 zákona o slobode informácií, žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.
37. Podľa § 14 ods. 2 zákona o slobode informácií, zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.
38. Podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).
39. Podľa § 18 ods. 4 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba (§ 2 ods. 3) žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, dá bezodkladne, najneskôr do troch dní, osobe, ktorá ju založila alebo s ktorou uzavrela zmluvu o plnení úloh na úseku starostlivosti o životné prostredie, podnet na vydanie rozhodnutia (ods. 2); ak je povinnou osobou podľa prvej časti vety zdravotná poisťovňa a ak žiadosti hoci len sčasti nevyhovie, je povinná bezodkladne, najneskôr do troch dní, dať Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky podnet na vydanie rozhodnutia.
40. Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
41. Podľa § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
42. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
43. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
44. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
45. Podľa § 59 ods. 3 správneho poriadku, odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
VIII.
Právne posúdenie veci správnym súdom
46. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým ten zamietol odvolanie žalobcu a fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácií o spoločnosti VADAŠ, s.r.o. požadovaných žiadosťou zo dňa 03.08.2021 potvrdil. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo v medziach žalobných bodov posúdiť, či žalovaný pri vydávaní tohto rozhodnutia postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.
47. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia vo veci žiadosti o sprístupnenie informácií (a to prvostupňové fiktívne rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie), správny súd prvotne uvádza, že právo na informácie predstavuje jeden zo základných pilierov demokratického a právneho štátu. Ústavné právo vyhľadávať, prijímať a šíriť informácie, prostredníctvom ktorého je možné výkon verejnej moci podrobiť verejnej kontrole, je právom patriacim každému jednotlivcovi.
48. Orgány verejnej moci a ďalšie zákonom o slobode informácií vymedzené subjekty (ďalej len „povinná osoba“) majú povinnosť sprístupňovať informácie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon o slobode informácií. Pokiaľ je povinnej osobe doručená žiadosť o sprístupnenie informácie podľa zákona o slobode informácií, v súlade so zásadou dobrej správy je jej povinnosťou primárne vyvinúť úsilie, aby požadovanú informáciu našla a žiadateľovi ju poskytla (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/44/2015 zo dňa 25.01.2017). Je úlohou povinnej osoby, ktorej bolo zákonom zverené informovanie verejnosti v čo najširšej možnej miere, aby k tomuto účelu dokázala využiť všetky procesné nástroje, ktoré má k dispozícii. Povinná osoba teda má byť profesionálom znalým práva, ktorý bude žiadateľa procesom sprístupňovania informácií sprevádzať tak, aby mu bolo v maximálnej miere vyhovené. Zjednodušene povedané, povinná osoba má hľadať spôsoby čo najširšieho vyhovenia podanej žiadosti o sprístupnenie informácie a nie dôvody, ako takejto žiadosti nevyhovieť.
49. Zákon o slobode informácií upravuje viacero spôsobov vybavenia žiadosti o sprístupnenie informácie, a to sprístupnenie informácie a vydanie rozhodnutia zápisom v spise (i), vydanie písomného negatívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie (ii), „vydanie“ tzv. fiktívneho negatívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie (ďalej aj len „fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie“) v prípade, že povinná osoba v zákonnej lehote informáciu neposkytne, nesprístupní ani nevydá rozhodnutie (iii) a odloženie žiadosti o sprístupnenie informácie (iv).
50. S určitou mierou zjednodušenia možno teda konštatovať, že žiadosť o sprístupnenie informácie môže povinná osoba (odhliadnuc od možnosti odloženia žiadosti o sprístupnenie informácie) vybaviť buď sprístupnením požadovanej informácie (i), buď formou rozhodnutia o nesprístupnení požadovanej informácie (ii), a to či už skutočného (ii/a) alebo fiktívneho (ii/b).
51. Ak v zákonnej lehote povinná osoba poskytla žiadateľovi informácie aj keď v inom ako požadovanom rozsahu, znamená to, že informáciu sprístupnila (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sži/5/2011 zo dňa 16.11.2011). Skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s obsahom zverejnenej informácie, bez ďalšieho nepredstavuje porušenie ustanovení zákona o slobode informácií, ani porušenie práva na prijímanie informácií v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sži/9/2012 zo dňa 27.03.2013).
52. Pokiaľ povinná osoba nemieni vyhovieť žiadosti o sprístupnenie informácie, je povinná vydať rozhodnutie o nesprístupnení informácie. Za určitých okolností pritom povahu takéhoto rozhodnutia povinnej osoby môže mať aj jej list. V zmysle správnej súdnej praxe totiž „aj písomne vyhotovený list, resp. prípis povinnej osoby, podpísaný osobou oprávnenou rozhodovať, ktorý nie je označený ako rozhodnutie alebo neobsahuje náležitosti rozhodnutia, sa považuje za rozhodnutie, ak z obsahu takého listu vyplýva, že žiadosť o informácie bola zamietnutá. Pri posúdení otázky, či ide o rozhodnutie, je potrebné vždy vychádzať z obsahu písomnosti, a nie z jej názvu, označenia či formy. Nie je teda rozhodujúce, ako je akt správneho orgánu označený, alebo či je vôbec nejako označený. Podstatné je, či správny orgán takýmto aktom autoritatívne zasiahol do právnej sféry fyzickej osoby alebo právnickej osoby“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sži 4/2013 zo dňa 19.03.2014).
53. Jedným zo spôsobov vybavenia žiadosti o sprístupnenie informácie je „vydanie“ fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie. Fikcia rozhodnutia o nesprístupnení informácie nastáva vtedy, keď je povinná osoba v zákonnej lehote nečinná (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Sži 5/2011 zo dňa 16.11.2012). Zároveň možno konštatovať, že fikcia rozhodnutia o nesprístupnení informácie predstavuje reálnu neexistenciu rozhodnutia a je nástrojom proti nečinnosti povinnej osoby (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži 21/2013 zo dňa 21.11.2013). Predpokladom „vydania“ fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie teda je nečinnosť povinnej osoby v zákonnej lehote, t. j. skutočnosť, že povinná osoba informáciu neposkytne (nesprístupní) ani nevydá písomné negatívne rozhodnutie o jej nesprístupnení v tejto lehote. Nie každý prípad nečinnosti povinnej osoby v zákonnej lehote však má za následok „vydanie“ fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie touto konkrétnou povinnou osobou. V tomto smere správny súd poukazuje na právnu úpravu ustanovenú v § 18 ods. 4 zákona o slobode informácií.
54. Z právnej úpravy ustanovenej v § 18 ods. 4 zákona o slobode informácií vyplýva, že povinná osoba, ktorá má charakter súkromnoprávnej osoby, nemôže vydať ani písomné negatívne rozhodnutie o nesprístupnení požadovanej informácie ani fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení požadovanej informácie. Tomuto záveru ostatne nasvedčuje aj stanovisko prezentované v komentárovej literatúre, podľa ktorej uvedené ustanovenie „reaguje na skutočnosť, že niektoré povinné osoby ako súkromnoprávne subjekty nemajú rozhodovaciu právomoc - nie sú oprávnené viesť konanie a rozhodovať (vydať rozhodnutia). Ide najmä o prípady obchodných spoločností podľa § 2 ods. 3 Infozákona. Tieto subjekty majú síce informačnú povinnosť, no v prípade nevyhovenia žiadosti o poskytnutie informácií musia zvoliť odlišný procesný postup. Z časového hľadiska, ak povinná osoba zastáva názor, že informáciu nemožno sprístupniť, musí bezodkladne dať podnet príslušnému orgánu na rozhodnutie vo veci. Podnet musí dať príslušnej osobe najneskôr do 3 dní odo dňa, od kedy jej uplynula zákonná lehota na poskytnutie požadovaných informácií“ (Ikrényi, P., Tkáč, J., Ikrényi, I., Vokálová, D., Bako, M.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Komentár. Bratislava : Wolters Kluwer, s. r. o., 2015, s. 363). Obdobne bolo v rámci odbornej literatúry konštatované, že „povinné osoby vymedzené v § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií (napr. obchodné spoločnosti alebo štátne podniky založené povinnými osobami podľa § 2 ods. 1 a 2) nemajú oprávnenie sami vydať písomné rozhodnutie o nesprístupnení informácií. Samostatne môžu iba požadované informácie poskytnúť a vydať rozhodnutie zápisom v spise. Ak však takáto povinná osoba požadované informácie nesprístupní hoci len sčasti, musí dať bezodkladne, najneskôr však do troch dní, podnet na vydanie rozhodnutia.“ (WILFLING, P.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Komentár. Problémy z praxe. Rozhodnutia súdov. Pezinok : VIA IURIS – Centrum pre práva občana, 2012, s. 170)
55. Napokon ohľadom možnosti obmedziť sprístupnenie informácie povinnou osobou je potrebné preferovať skôr extenzívne vnímanie (t. j. vnímanie smerujúce k rozšíreniu) povinnosti povinnej osoby sprístupniť informácie ako reštriktívne vnímanie, benevolentnejšie k obmedzeniu sprístupňovania informácií, čo vyplýva z požiadavky minimalizácie zásahu do základných práv a slobôd – práva na informácie. Príslušné ustanovenia zákona o slobode informácií sa teda majú vykladať v tom zmysle, že obmedzenie sprístupnenia požadovaných informácií povinnou osobou má byť v čo najmenšej možnej miere. Nesprístupnenie informácií má predstavovať pre povinnú osobou možnosť ultima ratio, pričom sa pri takomto krajnom riešení potom kladú zvýšené nároky na odôvodnenie rozhodnutia povinnej osoby o nesprístupnení informácie, ktoré musí byť ekvivalentné s rozsahom nesprístupnenia (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/163/2021 zo dňa 11.08.2021, ods. 69).
56. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné posúdiť preskúmavanú právnu vec.
57. Vzhľadom na námietky žalobcu, ktorých podstata spočíva v tom, že odvolací orgán nepostupuje zákonne, ak potvrdí fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení požadovanej informácie, sa správny súd najprv zameral na posúdenie charakteru listu spoločnosti VADAŠ, s.r.o. označeného ako „VEC: Odpoveď na žiadosť o slobodnom prístupe k informáciám“ zo dňa 16.08.2021 a doručovaného žalobcovi ako príloha mailovej správy zo dňa 17.08.2021 (ďalej len „list spoločnosti VADAŠ, s.r.o. zo dňa 16.08.2021“), keďže fikcia rozhodnutia o nesprístupnení informácie nastáva až vtedy, keď je povinná osoba v zákonnej lehote nečinná, keďže za určitých okolností aj list môže mať povahu rozhodnutia orgánu verejnej správy a keďže vydaním rozhodnutia o nesprístupnení informácie (čo aj len v podobe listu povinnej osoby) sa v zásade ruší prípadné skoršie fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie. Správny súd teda v prvom rade skúmal, či skutočne došlo k „vydaniu“ fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení žalobcom požadovaných informácií.
58. Je nesporné, že spoločnosť VADAŠ, s.r.o. je povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií, keďže je založená žalovaným, t. j. povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií. Samotný žalovaný ostatne v napadnutom rozhodnutí uvádza, že spoločnosť VADAŠ, s.r.o. je povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií. Vzhľadom na to, že spoločnosť VADAŠ, s.r.o. je povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií, v prípade, že nemienila vyhovieť žiadosti zo dňa 03.08.2021, mala postupovať v intenciách § 18 ods. 4 zákona o slobode informácií.
59. Je taktiež nesporné, že spoločnosť VADAŠ, s.r.o. na žiadosť zo dňa 03.08.2021 reagovala, t. j. že na túto žiadosť žalobcu odpovedala, a to svojím listom zo dňa 16.08.2021. List spoločnosti VADAŠ, s.r.o. zo dňa 16.08.2021 však rozhodne nemožno považovať za formu sprístupnenia žalobcom požadovaných informácií. Jeho materiálnym obsahom je totiž prejav vôle spoločnosti VADAŠ, s.r.o. nesprístupniť požadované informácie, a to z dôvodu, že táto spoločnosť nie je povinnou osobou. V liste spoločnosti VADAŠ, s.r.o. zo dňa 16.08.2021 sa totiž konštatuje, že spoločnosť VADAŠ, s.r.o. „nie je povinnou osobou podľa § 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám“, a že považuje žiadosť o sprístupnenie informácií za neoprávnenú, a preto sa ňou nebude zaoberať.
60. Po zistení, že list spoločnosti VADAŠ, s.r.o. zo dňa 16.08.2021 nemožno považovať za formu sprístupnenia žalobcom požadovaných informácií, bolo potrebné posúdiť, či tento list nepredstavuje formu písomného negatívneho rozhodnutia o nesprístupnení žalobcom požadovaných informácií. V intenciách právnej úpravy ustanovenej v § 18 ods. 4 zákona o slobode informácií je zrejmé, že spoločnosť VADAŠ, s.r.o. nemohla vo veci žiadosti žalobcu zo dňa 03.08.2021 vydať písomné negatívne rozhodnutie o nesprístupnení požadovaných informácií, a teda ani fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení požadovaných informácií – právomoc vydať takéto rozhodnutie mal len jej zakladateľ, t. j. žalovaný. List spoločnosti VADAŠ, s.r.o. zo dňa 16.08.2021 preto nemožno považovať za písomné negatívne rozhodnutie tejto povinnej osoby o nesprístupnení žalobcom požadovaných informácií. Správny súd dodáva, že ani samotný žalovaný v napadnutom rozhodnutí list spoločnosti VADAŠ, s.r.o. zo dňa 16.08.2021 správne nepovažoval za písomné negatívne rozhodnutie o nesprístupnení žalobcom požadovaných informácií. V intenciách právnej úpravy ustanovenej v § 18 ods. 4 zákona o slobode informácií pochopiteľne nemožno uvažovať ani o fiktívnom rozhodnutí spoločnosti VADAŠ, s.r.o. o nesprístupnení požadovaných informácií.
61. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že rozhodnutie o nesprístupnení žalobcom požadovaných informácií nevydal ani žalovaný ako povinná osoba, ktorá založila spoločnosť VADAŠ, s.r.o.
62. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že vo veci žiadosti zo dňa 03.08.2021 bolo skutočne „vydané“ fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení žalobcom požadovaných informácií, a že toto fiktívne rozhodnutie nevydala spoločnosť VADAŠ, s.r.o., ale žalovaný. Žalovaný teda správne rozhodoval o odvolaní proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií požadovaných žiadosťou zo dňa 03.08.2021. Po tomto zistení sa správny súd zameral na posúdenie zákonnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým ten potvrdil fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácií požadovaných žiadosťou zo dňa 03.08.2021.
63. Správny súd (s poukazom na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaný v rozsudku sp. zn. 6Sži 1/2010 zo dňa 16.06.2010) mohol len prisvedčiť žalobcovi, že mal právo, aby povinná osoba s rozhodovacou právomocou vo veci jeho žiadosti o sprístupnenie požadovaných informácií o spoločnosti VADAŠ, s.r.o., pokiaľ tejto žiadosti nemalo byť vyhovené, rozhodla o nesprístupnení požadovaných informácií, a to formou rozhodnutia, ktoré by obsahovalo náležitosti rozhodnutia podľa § 47 správneho poriadku. Toto rozhodnutie povinnej osoby s rozhodovacou právomocou pritom bolo potrebné odôvodniť tak, aby sa z odôvodnenia žalobca mohol dozvedieť dôvody, pre ktoré jeho žiadosti nebolo vyhovené. Vzhľadom k tomu, že povinná osoba s rozhodovacou právomocou v danom prípade takto nepostupovala, odňala žalobcovi právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom ochrany svojho práva na príslušnom (odvolacom) orgáne. Pokiaľ žalovaný napadnutým rozhodnutím na takúto nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu neprihliadol a fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení požadovaných informácií potvrdil, je potrebné takéto rozhodnutie žalovaného považovať za nezákonné. Správny súd zdôrazňuje, že žalobca mal právo na vydanie prvostupňového rozhodnutia, ktoré by bolo riadne odôvodnené a súčasne mal právo podať proti nemu opravný prostriedok, obhajujúc dôvodnosť svojej žiadosti a súčasne napadnúť dôvody,
pre ktoré správny orgán prvého stupňa jeho žiadosti nevyhovel. Pokiaľ však správny orgán prvého stupňa vo veci žiadosti nerozhodol rozhodnutím s náležitosťami podľa § 47 správneho poriadku a platí fikcia rozhodnutia o zamietnutí žiadosti podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, žalovaný ako odvolací správny orgán nemohol tento nedostatok napraviť potvrdením fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení požadovaných informácií, pretože takýmto postupom žiadateľovi odňal právo na dvojinštančný postup, pretože proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu nemohol už podať riadny opravný prostriedok. Inými slovami, fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácií je nepreskúmateľné a potvrdenie nepreskúmateľného rozhodnutia odvolacím orgánom zbavuje žiadateľa o sprístupnenie informácií ochrany zaručenej v dvojstupňovom konaní, v ktorom by sa posudzovali a preskúmavali dôvody nesprístupnenia požadovaných informácií.
64. Správny súd v súvislosti s prieskumom fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácie v rámci odvolacieho konania poukazuje aj na komentárovú literatúru, podľa ktorej, „ak odvolací orgán preskúmava ... fiktívne rozhodnutie, nemá inú možnosť, ako ho zrušiť. Fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov“, pričom „odvolací orgán nemôže fiktívne rozhodnutie potvrdiť z dôvodu, že existuje iný dôvod pre nesprístupnenie informácie“ (IKRÉNYI, P., BAKO, M. a kol. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2023, s. 424, Ikrényi, P., Tkáč, J., Ikrényi, I., Vokálová, D., Bako, M.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Komentár. Bratislava : Wolters Kluwer, s. r. o., 2015, s. 362).
65. Pokiaľ teda žalovaný ako odvolací orgán potvrdil fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení požadovaných informácií, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Už len samotná táto skutočnosť [bez ohľadu na to, či ostatné žalobné body (ne)boli dôvodné] zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
66. Pre úplnosť správny súd uvádza, že pokiaľ by aj pristúpil k prieskumu dôvodov nesprístupnenia požadovaných informácií uvádzaných v napadnutom rozhodnutí, musel by konštatovať nezákonnosť tohto rozhodnutia, keď toto rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho výkladu a aplikácie § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií, ktorým žalovaný v napadnutom rozhodnutí odôvodnil nesprístupnenie požadovaných informácií.
67. V § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií, ktorý bol podľa napadnutého rozhodnutia právnym základom nesprístupnenia žalobcom požadovaných informácií, je limitovaný rozsah informačnej povinnosti vo vzťahu k sprístupňovaniu informácií zo strany povinnej osoby podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií. Takáto osoba sprístupní v zmysle § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. Samotný zákonodarca pri prijímaní zákona o slobode informácií v dôvodovej správe konštatoval, že informačná povinnosť povinných osôb podľa § 2 ods. 3 je, nakoľko ide čisto o subjekty súkromného práva, limitovaná na sprístupňovanie informácií ohľadne využitia verejných prostriedkov a informácie ohľadne činností vykonávaných na základe zmluvy. Zákonodarca pri prijímaní zákona o slobode informácií v dôvodovej správe taktiež konštatoval, že zákon o slobode informácií pri určení rozsahu sprístupňovaných informácií vychádza z princípu otvorenosti verejnej sféry, namiesto princípu dôvernosti, ktorý prevažoval do času jeho prijatia.
68. V prejednávanej veci bolo nesporne potrebné zamerať sa na význam pojmu ,,hospodárenie s verejnými prostriedkami“ resp. ,,nakladanie s majetkom obce“. Legálna definícia pojmu ,,verejné prostriedky“ je obsiahnutá v § 2 písm. a) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa ktorej verejnými prostriedkami sú finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy, pričom verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody. Ako otázne sa však javí, či v prípade zákona o slobode informácií s prihliadnutím na jeho účel možno vnímať túto značne reštriktívnu definíciu ako dostatočnú a, či je v danom prípade adekvátne, ak sa pojem ,,verejné prostriedky“ bude vykladať prostredníctvom analógie vo vzťahu k definícii v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
69. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 236/06 zo dňa 28.06.2007 vyslovil právny názor, podľa ktorého: ,,právnické osoby založené povinnými osobami uvedenými v
ods. 1 a 2 (§ 2 ods. 3 zákona o slobode informácií) spĺňajú spravidla jeden charakteristický znak. Hospodária totiž s verejnými financiami, resp. nakladajú s majetkom štátu a obcí, keďže sú zriadené s majetkovou účasťou povinných osôb podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií. Práva a povinnosti orgánov verejnej moci nerealizujú a spravidla sú kreované na základe zákonov patriacich do oblasti súkromného práva (napr. obchodné spoločnosti vytvorené podľa Obchodného zákonníka)“. Podľa stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (prezentovaného v rozsudku sp. zn. 3Sžik/8/2019 zo dňa 12.02.2020) možno konštatovať, že Ústavný súd SR v tomto prípade vykladal pojem verejné prostriedky značne extenzívnejšie, keďže sa nelimitoval len obsahom uvedenej legálnej definície v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ale vyslovil predpoklad, že v prípade, ak má v dotknutom subjekte štát majetkovú účasť, tak ide de facto o hospodárenie s verejnými financiami, resp. nakladanie s majetkom štátu. Správny súd dodáva, že k uvedenému extenzívnemu výkladu Ústavného súdu Slovenskej republiky sa priklonil Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad aj vo veci vedenej pod sp. zn. 1Sžo/103/2008 zo dňa 08.09.2009, kedy nepeňažný vklad obce do základného imania spoločnosti, ktorej bola zakladateľom, považoval naďalej za majetok obce, v čoho dôsledku teda dotknutá spoločnosť nakladala s majetkom obce.
70. S poukazom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že ak má v dotknutom subjekte (povinnej osobe podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií) obec alebo mesto majetkovú účasť, tak ide de facto o hospodárenie s verejnými financiami, resp. o nakladanie s majetkom obce alebo mesta. Inými slovami, pri výklade § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií je potrebné uvedomiť si, že v prípade spoločnosti, v ktorej má obec alebo mesto majetkovú účasť, takáto spoločnosť hospodári, resp. nakladá vždy aspoň čiastočne s majetkom obce alebo mesta. Rovnaký záver už ostatne bol konštatovaný v správnej súdnej praxi (napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/139/2014 zo dňa 09.09.2015).
71. Je nesporné, že žalovaný má v spoločnosti VADAŠ, s.r.o. majetkovú účasť, keď je jediným spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti – samotný žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že je jediným spoločníkom uvedenej spoločnosti. Táto skutočnosť postačujúcim spôsobom preukazuje, že spoločnosť VADAŠ, s.r.o. pri svojej činnosti nakladá s majetkom žalovaného. Vo všeobecnej rovine možno konštatovať, že žalovaný prostredníctvom spoločnosti VADAŠ, s.r.o. vykonáva podnikateľskú činnosť v súkromnom sektore.
72. Ak teda mal žalovaný za to, že žalobcom požadované informácie o spoločnosti VADAŠ, s.r.o. sa vzhľadom na právnu úpravu ustanovenú v § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií v režime tohto zákona nesprístupňujú, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Sprístupnenie požadovaných informácií podľa správneho súdu (v zmysle už uvedeného) nebolo možné v celom rozsahu odmietnuť s poukazom na § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií. Inými slovami, právna úprava ustanovená v § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií nemohla byť právnym základom odmietnutia požadovaných informácií v celom rozsahu.
73. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tiež argumentoval poukazom na to, že základné dokumenty o fungovaní spoločnosti VADAŠ, s.r.o. ako aj účtovné závierky a výročné správy boli zverejnenými informáciami, a že predmetné informácie bolo možné získať prostredníctvom H.. Proti tejto argumentácii žalovaného žalobné body nesmerovali, preto správny súd (viazaný žalobnými bodmi) túto argumentáciu žalovaného nepreskúmaval. Prieskumu tejto argumentácie žalovaného ostatne aj tak bránila absencia odkazu na právne normy, ktoré boli jej právnym základom. Žalovaný totiž neuviedol, na základe akých právnych noriem dospel k záveru, že ak bola určitá informácia zverejnená, potom sa už postupom podľa zákona o slobode informácií nesprístupňuje – možno sa pritom len domnievať, že k takémuto záveru smeroval poukaz žalovaného na to, že niektoré žalobcom požadované informácie už boli zverejnené.
74. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že žalobcom požadované informácie nie je možné sprístupniť, keďže podliehajú ochrane obchodného tajomstva podľa § 17 až § 20 Obchodného zákonníka, správny súd uvádza, že takýto dôvod nesprístupnenia požadovanej informácie napadnuté rozhodnutie neobsahuje, preto na túto argumentáciu správny súd nemohol prihliadnuť. V opačnom prípade by v konečnom dôsledku správny súd pripustil, aby povinná osoba svoje rozhodnutie o nesprístupnení informácie zdôvodňovala až dodatočne v nadväznosti na podanú správnu žalobu, t. j. v rámci správneho súdneho konania. V skutkových a právnych okolnostiach prejednávanej právnej veci by akýkoľvek iný záver viedol fakticky k tomu, že žalobcovi by bolo odňaté nielen právo na dvojinštančný postup v rámci správneho (administratívneho) konania, ale aj právo namietať nezákonnosť dôvodov
rozhodnutia orgánov verejnej správy v rámci správneho súdnictva, a to vzhľadom na obmedzený časový priestor, v ktorom môže žalobca formulovať a súdu predložiť žalobné body. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navyše nijako bližšie nevysvetlil, prečo by žalobcom požadované informácie mali tvoriť predmet obchodného tajomstva. Správny súd pre úplnosť pripomína, že v správnej súdnej praxi už bolo konštatované, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia nie je možné v správnom súdnom konaní cez vyjadrenia k žalobe dopĺňať a konvalidovať, a teda že sa posudzuje pôvodné rozhodnutie aj s jeho odôvodnením, a že verejná správa ani jej súdna kontrola nie je postavená na možnosti správneho orgánu vydať rozhodnutie bez relevantného odôvodnenia, ktoré by potom pri súdnom prieskume pridávaním nových dôvodov pre rozhodnutie autor rozhodnutia ľubovoľne dopĺňal a menil (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Svk/24/2023 zo dňa 14.12.2023, ods. 32 a 33).
75. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k žalobe kladie otázku, z akého dôvodu žiada žalobca fotokópiu vydaného povolenia, prípadne nadväzujúce oprávnenia na čerpanie geotermálnych podzemných vôd z vrtu v areáli termálneho kúpaliska, a že čo majú tieto dokumenty spoločné s akýmikoľvek verejnými financiami, správny súd uvádza, že dôvod alebo účel žiadosti o sprístupnenie určitej informácie je bezpredmetný (§ 3 ods. 3 zákona o slobode informácií), a že v režime § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií sa sprístupňujú aj informácie o životnom prostredí. Správny súd tu pripomína, že v zmysle § 2 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov životným prostredím je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov včítane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja, pričom jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy. Povolenie, prípadne nadväzujúce oprávnenia na čerpanie geotermálnych podzemných vôd sa nepochybne týkajú vôd v najširšom zmysle, a teda jednej zo zložiek životného prostredia. Vzhľadom na uvedené (a s prihliadnutím ku skutočnosti, že je potrebné preferovať skôr extenzívne vnímanie povinnosti povinnej osoby sprístupniť informácie), povolenie, prípadne nadväzujúce oprávnenia na čerpanie geotermálnych podzemných vôd nepochybne predstavujú informáciu o životnom prostredí (v danom konkrétnom prípade v konečnom dôsledku informáciu o využívaní vôd ako jednej zo zložiek životného prostredia).
76. Pokiaľ žalovaný vytkol žalobe, že nie je označená v zmysle § 6 ods. 2 SSP, že v nej žalobca neuviedol deň oznámenia napadnutého rozhodnutia, a že sa v nej žalobca nevyjadril, či žiada naradiť pojednávanie, správny súd uvádza, že tieto skutočnosti nemohli nijako brániť meritórnemu prejednaniu žaloby. Z obsahu žaloby bolo totiž zrejmé, že ide o všeobecnú správnu žalobu. Dátum doručenia napadnutého rozhodnutia žalobcovi je zrejmý z obsahu administratívneho spisu. Ak žalobca neuviedol v žalobe, že žiada o nariadenie pojednávania, znamená to, že o nariadenie pojednávania nežiadal. Žalobca ostatne v podaní zo dňa 29.09.2022 uviedol, že jeho žaloba je všeobecnou správnou žalobou, že napadnuté rozhodnutie mu bolo doručené dňa 19.10.2021, a že nežiada nariadenie pojednávania. Žalobca tak v podaní zo dňa 29.09.2022 doplnil absentujúce náležitosti žaloby.
77. Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ho podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
78. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v tomto zrušujúcom rozsudku, je žalovaný v ďalšom konaní viazaný. Úlohou žalovaného po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií požadovaných žiadosťou zo dňa 03.08.2021. Pokiaľ žalovaný v rámci ďalšieho konania dospeje k záveru, že určitú konkrétnu požadovanú informáciu nemožno sprístupniť, bude potrebné vo výroku jeho rozhodnutia uviesť aj právnu normu, na základe ktorej nie je možné predmetnú informáciu sprístupniť. Otázku (ne)existencie zákonného dôvodu na nesprístupnenie požadovanej informácie bude potrebné osobitne posúdiť vo vzťahu ku každej jednotlivej požadovanej informácie.
79. Pre úplnosť správny súd dodáva, že ako zástupcu žalovaného v záhlaví tohto rozsudku označil spoločnosť „AKBodnár advokátska kancelária s.r.o.“ konajúcu prostredníctvom svojho konateľa A. B. C., keďže ten ako splnomocnený zástupca žalovaného vykonáva advokáciu aktuálne ako spoločník a konateľ práve spoločnosti „AKBodnár advokátska kancelária s.r.o.“. A. B. C. ani žalovaný pritom správnemu súdu neoznámili vypovedanie, resp. odvolanie plnomocenstva. Zároveň je zrejmé, že A. B. C. advokáciu naďalej vykonáva.
80. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
81. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.