Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/103/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka

a z členov JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Poláčkovej PhD., v právnej veci

žalobcu: Mgr. V., bytom R., proti žalovanému: Mesto B., Mestský úrad, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. INF 77/2007-OD zo dňa 14.9.2007, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -31 zo dňa

27.2.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. -31 zo dňa 27.2.2008 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného

sp. zn. INF 77/2007-OD zo dňa 14.9.2007 i prvostupňové rozhodnutie sp. zn. INF 77/2007

zo dňa 6.8.2007, vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a zaviazal ho zaplatiť žalobcovi

trovy konania v sume 66,39,–€ (2.000,–Sk). Napadnutým správnym rozhodnutím žalovaný

zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia

informácií žiadateľovi – žalobcovi podľa § 18 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 2 a § 18 ods. 4

o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len zákon) týkajúcich sa zámennej zmluvy uzavretej medzi

spoločnosťou M. a. s. a vlastníkom pozemkov v zóne M.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podľa názoru súdu rozhodnutie správneho

orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorému predchádzalo

nedostatočné zistenie skutkového stavu, resp. z obsahu administratívneho spisu nevyplýva,

v akom rozsahu bol skutkový stav zistený a o zistenom stave sa v spise nenachádzajú

dostatočné listinné dôkazy. Správne rozhodnutie považoval aj za nepreskúmateľné

pre nedostatok dôvodov a preto ho z dôvodov podľa , a zrušil

a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Súd konštatoval, že žalovaný sa dopustil pochybenia pri výklade a aplikácii

ustanovenia § 3 ods. 2 zákona, ak tvrdil, že sprístupňovanie informácií o obsahu, plnení

a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy sa vzťahuje na predchádzajúcu

časť vety, t. j. že súvisí so životným prostredím, keď odmietol sprístupniť informácie

ohľadom zámennej zmluvy tvrdiac, že táto nesúvisí so životným prostredím. Z gramatického

výkladu predmetného zákonného ustanovenia vyplýva, že informácie o obsahu, plnení

a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy tvoria samostatnú kategóriu

sprístupňovaných informácií nezávislých na informáciách o úlohách alebo odborných

službách týkajúcich sa životného prostredia, pričom predmetná kategória týkajúca

sa životného prostredia bola do s účinnosťou

od 1.1.2006.

Súd neprihliadol na argumentáciu žalovaného týkajúcu sa verejných prostriedkov

a právnických osôb verejnej správy z dôvodu, že rozhodujúcou skutočnosťou je to,

že právnická osoba M. a. s. bola založená mestom a ide teda o povinnú osobu podľa § 2 ods. 3

zákona. Zdôraznil, že pozemky, ktoré mali byť predmetom zámennej zmluvy, získala

spoločnosť M. a. s. rozhodnutím Mestského zastupiteľstva v B. o navýšení základného imania

spoločnosti o predmetné pozemky. Zakladateľom spoločnosti je Mesto B., ktoré je zároveň aj

majoritným akcionárom spoločnosti v rozsahu 99,5% a zvyšné akcie patria bytovému podniku

B. s. r. o. – ďalšej mestskej obchodnej spoločnosti. Záveru, že M. a. s. je právnickou osobou

nakladajúcou s majetkom obce nasvedčuje aj skutočnosť, že nad predmetnou obchodnou

spoločnosťou vykonáva z tohto titulu hlavný kontrolór mesta kontrolu zákonnosti, účinnosti,

hospodárnosti a efektívnosti pri hospodárení a nakladení s majetkom a majetkovými právami

obce v zmysle ustanovenia o obecnom zriadení.

V súvislosti s námietkou žalovaného, že obsah predmetnej zámennej zmluvy je

obchodným tajomstvom, súd poukázal na znenie a pripomenul, že vôľa utajiť určité

skutočnosti je iba jedným z pojmových znakov obchodného tajomstva, ktorá sama nestačí

na to, aby určitá skutočnosť mohla tvoriť obchodné tajomstvo, ak jeho ďalšie pojmové znaky

nespĺňa. Zdôraznil, že ak podnikatelia v zmluve prejavili vôľu a určité informácie aj výslovne

označili za obchodné tajomstvo, nemusí ísť o obchodné tajomstvo. Dôkazné bremeno

na preukázaní, že sa skutočne jedná o obchodné tajomstvo, teda že napĺňa všetky atribúty

v zmysle , leží na podnikateľovi. Krajský súd uviedol, že z obsahu

administratívneho spisu nevyplýva, že by účastníci zámennej zmluvy dostatočným

a hodnoverným spôsobom preukázali tvrdenú skutočnosť. Len strohé konštatovanie, že ide

o obchodné tajomstvo, je nedostatočným odôvodnením a je aj dôvodom pre zrušenie

správneho rozhodnutia podľa .

Okrem uvedeného súd poukázal na ustanovenie § 10 ods. 2 zákona, ktorý stanovuje

výnimky, v ktorých nemožno odmietnuť prístup k informáciám, i keby tvorili obchodné

tajomstvo a takou je aj prípad, ak sa sprístupnenie informácie týka používania verejných

financií alebo nakladania s majetkom štátu alebo obce. Vzhľadom k tomu, že v predmetnej

veci sa požadované informácie týkali nakladania s majetkom obce, bolo na mieste túto

informáciu sprístupniť a to i ak by formálne spĺňala znaky obchodného tajomstva.

Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný včas odvolanie, v ktorom súdu vytýkal

nesprávne právne posúdenie veci v súvislosti s výkladom ustanovenia § 3 ods. 2 zákona

v kontexte celého zákona a najmä v kontexte s § 18 ods. 4 zákona, v ktorom sa v súvislosti

s povinnou osobou podľa § 2 ods. 2 zákona uvádza len zmluva o plnení úloh na úseku

starostlivosti o životné prostredie, z čoho jednoznačne vyplýva, že informácie o obsahu,

plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzavretej zmluvy netvorí samostatnú kategóriu

sprístupňovaných informácií nezávislých od informácií o životnom prostredí, o úlohách alebo

odborných službách týkajúcich sa životného prostredia. Podľa jeho názoru, pokiaľ zákon

stanovuje povinnosť sprístupniť informácie o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných

na základe uzatvorenej zmluvy, ide len o zmluvy o plnení úloh na úseku starostlivosti

o životné prostredie a nie o akékoľvek zmluvy.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok krajského

súdu potvrdiť. Argumentáciu žalovaného označil za nesprávnu, pretože § 18 ods. 4 zákona,

ako ustanovenie procesnej povahy, iba upravuje, ktorý správny orgán je príslušný vydať

rozhodnutie o odmietnutí informácie za tzv. mestskú firmu, t. j. povinnú osobu podľa § 2

ods. 3 zákona. Uviedol, že žalovaný sa odvolával len na druhú časť ustanovenia § 18 ods. 4

zákona, ktorá je však vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť M., a.s., má svojho

jednoznačného zakladateľa – irelevantná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v intenciách dôvodov

uvedených v odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Vo veci

rozhodol bez nariadenia pojednávania ( ) s tým, že rozsudok verejne

vyhlásil dňa 8.9.2009, po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli

súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najmenej päť dní

vopred ( a ).

Zo spisu prvostupňového súdu ako aj z administratívneho spisu žalovaného vyplýva,

že žalobca sa žiadosťou zo dňa 4.7.2007, predloženou spoločnosti M. a. s., domáhal

sprístupnenia informácií týkajúcich sa zámennej zmluvy ako aj jej znenia, uzavretej

spoločnosťami M. a.s. a P. a súvisiacej s pripravovaným priemyselným parkom v lokalite M.

Spoločnosť M. a.s. vybavila žiadosť žalobcu listom zn. 350/2007 zo dňa 27.7.2007

tak, že odpovedala na otázky žalobcu č. 1 až 4 a k otázke 5, ktorá znela: „V prípade,

že zámenná zmluva už bola podpísaná, aké je jej znenie?“, odpovedala tak, že: „Znenie

zmluvy a citácia zákona uvedená v záhlaví zmluvy nám neumožňuje zverejniť jej text.“

Spoločnosť M. a.s. predložila žalovanému, ako svojmu zakladateľovi, dňa 3.8.2007

podnet na vydanie rozhodnutia podľa § 18 ods. 2 zákona s odôvodnením, že vzhľadom

na ustanovenie § 3 ods. 2 zákona na poskytnutie požadovanej informácie – znenia zmluvy -

nie je daný žiadny zákonný dôvod.

Primátor Mesta B. rozhodnutím sp. zn. INF 77/2007 zo dňa 6.8.2007 odmietol

požadované informácie sprístupniť s odôvodnením, že predaj majetku z vlastníctva M. a.s. nie

je skutočnosťou uvedenou v § 3 ods. 2 zákona, rovnako ani nákup majetku do vlastníctva tejto

spoločnosti z iných ako verejných prostriedkov. Dôvodil, že pojem „verejné prostriedky“ nie

je definovaný, ale na účely o rozpočtových pravidlách verejnej

správy sa podľa § 2 písm. a/ rozumejú verejnými prostriedkami „finančné prostriedky,

s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy; verejnými prostriedkami sú aj

prostriedky EÚ a odvody EÚ“. Na záver poukázal na skutočnosť, že M. a.s. nepatrí medzi

subjekty verejnej správy

Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím sp. zn. INF 77/2007-OD zo dňa

14.9.2007 prvostupňové rozhodnutie potvrdil s odôvodnením, že prvostupňový orgán

postupoval v súlade so zákonom, pretože požadované informácie sa netýkajú informácií

uvedených v § 3 ods. 2 zákona. Uviedol, že pokiaľ ide o informácie o obsahu, plnení

a činnostiach vykonávaných na základe zmluvy, na ktoré sa žalobca odvolával, ustanovenie

§ 3 ods. 2 zákona sa týka len zmlúv o plnení úloh na úseku starostlivosti o životné prostredie

a nie akýchkoľvek zmlúv, no v požadovanej zmluve sa informácie o životnom prostredí

nenachádzajú. Poukázal aj na skutočnosť, že v zmysle predmetnej zmluvy je obsah zmluvy

obchodným tajomstvom a podľa § 10 zákona sa informácie označené ako obchodné tajomstvo

nesprístupňujú a neumožňuje to ani ustanovenie ,

Zb. o obecnom zriadení, na ktoré sa žalobca odvolával.

Podľa § 2 zákona osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie

(ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, ako aj tie právnické osoby a fyzické

osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto

ich rozhodovacej činnosti (ods. 1).

Povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby

zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona.

(ods. 2).

Povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami

podľa odseku 1 a 2 (ods. 3).

Podľa § 3 zákona každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné

osoby k dispozícii (ods. 1).

Povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení

s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného

celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, (podľa poznámky 3a –

o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí.), o úlohách alebo odborných

službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach

vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy (ods. 2).

Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo

záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (ods. 3).

Ustanovenie § 10 zákona upravuje ochranu obchodného tajomstva.

Informácie označené ako obchodné tajomstvo ( až 20 ) povinná osoba

nesprístupní (ods. 1).

Porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je najmä sprístupnenie

informácie

a) týkajúcej sa závažného vplyvu na zdravie ľudí, svetové kultúrne a prírodné dedičstvo,

18) životné prostredie vrátane biologickej diverzity a ekologickej stability, 19)

b) o znečisťovaní životného prostredia, 20)

c) ktorá sa získala za verejné financie alebo sa týka používania verejných financií alebo

nakladania s majetkom štátu alebo majetkom obce,

d) o štátnej pomoci 21) a informácie podľa § 3 ods. 2 (ods. 2).

Podľa § 12 zákona všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba

tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých

informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie

trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že správne rozhodnutia

vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo veci nebola spornou skutočnosť,

že spoločnosť M. a.s. je povinnou osobou v zmysle § 2 ods. 3 zákona. Krajský súd vychádzal

z tvrdení žalobcu, že M. a.s. je právnická osoba založená žalovaným, ktorý je zároveň jej

majoritným akcionárom a žalovaný nad jej činnosťou vykonáva v zmysle § 18d ods. 2 písm.

c/ kontrolu. Tieto skutočnosti žalovaný v odvolaní nenamietal.

Pozemky, ktoré sú predmetom dotknutej zámennej zmluvy získala M. a.s. na základe

rozhodnutia Mestského zastupiteľstva v B. o navýšení základného imania spoločnosti.

Spornou ostala skutočnosť, či požadovaná informácia – znenie zámennej zmluvy uzavretej

medzi spoločnosťou M. a.s. a spoločnosťou P., (ktorej predmetom bola zámena pozemkov

a podľa odpovede spoločnosti M. a.s. zo dňa 21.7.2007 na žiadosť žalobcu išlo aj

o nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti získané od žalovaného navýšením základného

imania) je informáciou podľa § 3 ods. 2 zákona, ktorú bol M. a.s. povinný na žiadosť žalobcu

poskytnúť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru,

že správne orgány oboch stupňov vychádzali z nesprávneho výkladu ustanovenia § 3 ods. 2

zákona, ktoré taxatívne vymedzuje informácie, ktoré sú osoby podľa § 2 ods. 3 zákona

povinné sprístupniť. Toto zákonné ustanovenie stanovuje povinnosť sprístupniť informácie o:

- hospodárení s verejnými prostriedkami

- o nakladaní s majetkom štátu, vyššieho územného celku alebo majetkom obce

- o životnom prostredí, (podľa poznámky 3a –

o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí.)

- o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia

- o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.

Z logického výkladu tohto zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že položka

„informácie o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia“ je

samostatnou položkou, rovnako ako položka „informácie o obsahu, plnení a činnostiach

vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy“, pričom tieto položky spolu nijako nesúvisia.

Preto jedinú odvolaciu námietku žalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Navyše

je treba zdôrazniť, že povinnosť spoločnosti M. a.s. je daná predovšetkým tým, že ide

o nakladanie s majetkom obce a preto neobstojí ani námietka žalovaného v odôvodnení jeho

rozhodnutia v súvislosti s definovaním pojmov verejné prostriedky a právnické osoby verejnej

správy.

Pokiaľ žalovaný v odôvodnení správneho rozhodnutia poukázal aj na skutočnosť,

že obsah požadovanej zmluvy je obchodným tajomstvom, je v tejto súvislosti potrebné

poukázať na definíciu pojmu obchodné tajomstvo obsiahnutú v druhej vete ustanovenia § 17

tak, podľa ktorej obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej

alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu

materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne

dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom

ich utajenie zabezpečuje.

Aby obsah zmluvy skutočne tvoril obchodné tajomstvo, musí spĺňať všetky pojmové

znaky v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a teda existencia obchodného

tajomstva sa nemôže odvodzovať len od vôle zmluvnej strany utajiť určité skutočnosti.

Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal tým, či boli okrem vôle účastníkov

zmluvy naplnené aj všetky ostatné pojmové znaky obchodného tajomstva. Navyše

je nevyhnutné pripomenúť znenie § 10 ods. 2 písm. c/ zákona, v zmysle ktorého porušením

alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je sprístupnenie informácie týkajúce

sa nakladania s majetkom obce.

Vychádzajúc z uvedeného možno dôvodne konštatovať, že správne rozhodnutie

žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu

žalovaným nebolo na posúdenie veci dostačujúce a z dôvodov uvádzaných súdom prvého

stupňa, na ktoré odvolací súd odkazuje, je aj nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto stotožnil so skutkovými i právnymi

závermi krajského súdu, ktorý zrušil napadnuté rozhodnutia žalovaného i prvostupňového

správneho orgánu a pretože ani odvolacie námietky žalovaného neboli spôsobilé spochybniť

jeho vecnú správnosť, napadnutý rozsudok krajského súdu podľa potvrdil.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal z

v spojení s , keď žalobcovi napriek úspechu v odvolacom konaní trovy

nepriznal, lebo mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 8. septembra 2009

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová