Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-8S/88/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Radovana Turčíka, a členiek JUDr. Renáty Smajdovej a Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobcu: občianske združenie Pre lepšiu budúcnosť Slovenska, so sídlom Partizánska 653/13, 952 01 Vráble, IČO: 53 697 529, právne zastúpeného JUDr. Tomášom Jamrichom, advokátom, so sídlom Moravská 784/35, Vráble, proti žalovanému: primátor Mesta Levoča, Mesto Levoča, Námestie Majstra Pavla 4, Levoča, právne zastúpenému JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou, so sídlom Zimná 62, Spišská Nová Ves, za účasti ďalšieho účastníka konania: obchodnej spoločnosti Lesy mesta Levoča, spol. s r.o., Novomeská cesta 33/930, Levoča, IČO: 31 693 377, právne zastúpeného JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou, so sídlom Zimná 62, Spišská Nová Ves, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OaVP/36133/02211/2021/ILIS z 29.12.2021, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e s a rozhodnutie primátora Mesta Levoča č. OaVP/36133/02211/2021/ ILIS z 29.12.2021 a vec sa v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania nepriznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 19.11.2021 požiadal žalobca občianske združenie Pre lepšiu budúcnosť Slovenska, so sídlom Partizánska 653/13, 952 01 Vráble, IČO: 53 697 529 (ďalej len „žalobca“), spoločnosť Lesy mesta Levoča, spol. s r.o., Novomeská cesta 33/930, Levoča, IČO: 31 693 377 (ďalej aj „spoločnosť Lesy mesta Levoča“ alebo „povinná osoba“), ako aj Mesto Levoča emailom o sprístupnenie informácií podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých informácií v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a to v nasledovnom znení: „1. Vzhľadom k tomu, že sme na Vašej web stránke nenašli základné informácie o Vašej spoločnosti, prosíme o zaslanie základných dokumentov o fungovaní spoločnosti ako sú: zakladateľská listina / spoločenská zmluva / stanovy / štatút. 2. Prosíme o zaslanie nasledujúcich uzatvorených zmlúv: a) Zmluva o poskytovaní právnych služieb uzatvorená v októbri 2021 s JUDr. Ľubomíra Bašistová Virová, b) Rámcová zmluva o poskytovaní služieb (Služby - upratovanie, recepčné, vykurovanie a pranie prádla) v auguste 2021 s A. B., c) Kúpna zmluva na nákup motorového vozidla uzatvorená vo februári 2021 s Autoklub a.s.,

d) Rámcová zmluva na vykonanie služieb - preprava materiálu podľa potrieb objednávateľa uzatvorená v novembri 2020 so SIDE Trans s.r.o., č. , e) Rámcová zmluva na vykonanie služieb mechanizačnými prostriedkami na údržbu lesných ciest, zvážnic a iných nehnuteľnosti uzatvorená v novembri 2020 so SIDE Trans s.r.o., č. , f) Rámcová zmluva o poskytovaní služieb Služby-upratovanie, recepčné, vykurovanie a pranie prádla uzatvorená v auguste 2020 s A. B., g) Rámcová zmluva na prepravu a nakladanie dreva z decembra 2019 uzavretá s Drevo Trans s.r.o., č. , h) Zmluva o reklame na reklamu loga a obchodného mena spoločnosti z februára 2020 uzavretá s C. D. o.z., č. 012020, i) Zmluva o servisných službách na servisné služby z októbra 2019 uzavretá s Profinesa, s.r.o., č. 19100301, j) Mandátna zmluva na odborné poradenské služby, súvisiace s realizáciou projektu PPA z júna 2019 uzavretá s LEA SLOVAKIA, s.r.o. Súčasne Vás žiadame o poskytnutie informácie o spôsobe a kritériách výberu dodávateľa týchto tovarov a služieb ako aj zaslanie výsledkov výberového konania pri vyššie zatvorených zmluvách pod písm. a) až j). 3. Využíva Vaša spoločnosť externé právne, prípadne poradenské, reklamné, audítorské a konzultačné služby? Ak áno, žiadame o zaslanie uzatvorenej zmluvy o poskytnutí právnych, prípadne poradenských, reklamných, audítorských a konzultačných službách. Taktiež Vás žiadame o zaslanie dokladov za tieto uhradené služby spolu s ich prílohami - výkazmi poskytnutého poradenstva s časovou špecifikáciou, a to za rok 2019, 2020 a 2021. 4. Ak Vaša spoločnosť využíva externé právne, prípadne poradenské, reklamné, audítorské a konzultačné služby, žiadame Vás o poskytnutie informácie o spôsobe a kritériách výberu dodávateľa týchto služieb. 5. Prosíme o poskytnutie údajov o športových, kultúrnych, vzdelávacích prípadne iných podujatí, ako aj neziskových organizácií, ktoré Vaša spoločnosť podporila finančnými prostriedkami a výšku týchto finančných prostriedkov na jednotlivé podujatia, prípadne organizácie a to za roky 2019, 2020 a 2021. 6. Má Vaša spoločnosť písomne stanovené pravidlá a limity pre odmeňovanie manažérov a členov vrcholového manažmentu/štatutárny orgán/dozornú radu? Ak áno, prosíme o ich sprístupnenie. 7. Prosíme o poskytnutie údajov o výške platu a odmeny členov štatutárneho orgánu a členov dozornej rady spoločnosti za činnosť v spoločnosti za rok 2019, 2020 a 2021. 8. Využívajú členovia vrcholového manažmentu spoločnosti (štatutárny orgán/dozorná rada) služobné vozidlá? Ak áno, prosíme o poskytnutie údajov o služobných vozidlách - typ, model, rok výroby, obstarávacia cena vozidla/mesačný nájom. 9. Prosíme o zaslanie evidencie žiadostí podľa , o slobodnom prístupe k informáciám, adresovanej Vašej spoločnosti za rok 2019, 2020 a 2021. 10. Boli členovia vrcholového manažmentu spoločnosti (štatutárny orgán) vybratí do svojej funkcie cez výberové konania ? Ak áno, prosíme o poskytnutie zápisnice z výberového konania.“

2. Žalobca žiadal sprístupniť informácie elektronicky na jeho emailovú adresu, ktorú v žiadosti uviedol a zároveň požiadal o potvrdenie prijatia jeho žiadosti.

3. Mesto Levoča postúpilo žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií v súlade s § 15 ods. 2 zákona o slobode informácií povinnej osobe, o čom informovalo žalobcu emailovým podaním 25. novembra 2021.

4. Mestu Levoča ako zakladateľovi povinnej osoby bol dňa 02.12.2021 doručený podnet spoločnosti Lesy mesta Levoča, a to v zmysle § 18 ods. 4 zákona o slobode informácií na vydanie rozhodnutia o nevyhovení žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií.

5. Dňa 03.12.2021 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie zo dňa 02.12.2021, číslo: OaVP/33649/02211/2021/ILIS (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým Mestský úrad Levoča (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodol, že sa nevyhovuje žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácie zo dňa 19.11.2021. V odôvodnení rozhodnutia sa v podstatnom uvádza, že medzi subjekty verejnej správy v zmysle o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmení neskorších predpisov (ďalej len „“) nie sú zahrnuté obchodné spoločnosti, ktoré boli založené štátom, vyšším územným celkom alebo obcou. Spoločnosť Lesy mesta Levoča, s.r.o., je spoločnosťou s vlastnou právnou subjektivitou,

ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť samostatne vo svojom mene a na svoj účet. Ide o spoločnosť, ktorá svoju činnosť zameriava takmer výlučne voľný trh. Prvostupňový správny orgán poukázal na definíciu pojmu verejné prostriedky v ) , v zmysle ktorej verejnými prostriedkami sú aj finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy ako aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii. Informácie požadované v žiadosti žalobcu tak podľa názoru prvostupňového orgánu nepatria medzi informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, či s majetkom mesta Levoča, ktoré by bola spoločnosť Lesy mesta Levoča, s.r.o., povinná sprístupniť. Požadované informácie nemajú vzťah k verejným prostriedkom, ani neboli získané za verejné prostriedky, ani nedošlo k nakladaniu s majetkom štátu, vyššieho územného celku či obce. Majetok patriaci obchodnej spoločnosti nie je majetkom obce, ale ide o majetok oddelený a nezávislý na rozpočte štátu alebo samosprávy. Vzhľadom na obmedzenú informačnú povinnosť spoločnosti Lesy mesta Levoča, v zmysle zákona o slobode informácii tak povinná osoba nemala povinnosť sprístupniť žalobcovi žiadané informácie.

6. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OaVP/36133/02211/2021/ILIS z 29.12.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) a to tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že je stotožnený s prvostupňovým rozhodnutím, nenašiel rozpor s existujúcim právnym stavom, dôvody uvedené v odvolaní žalobcu neuznáva a nemá za preukázané, že žalobca postupoval v zmysle ustanovení zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

II.

Priebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

7. Žalobca sa žalobou doručenou 12.01.2022 a doplnenou podaním z 27.01.2022 v čase jej podania vecne a mieste príslušnému Krajskému súdu v Košiciach domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, vrátenia veci žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie a priznania náhrady trov konania.

8. Žalobca v podanej žalobe poukázal na to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného je zmätočné, neúplné a v rozpore s požiadavkou na minimálnu kvalitu odôvodnenia rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalobca ako účastník konania mal nárok na to, aby v prípade, ak aj správny orgán jeho žiadosti nemieni vyhovieť, uviedol zrozumiteľný dôvod zamietnutia žiadosti, ktorý bude korešpondovať so zákonnými ustanoveniami. V súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku je povinnosťou správneho orgánu zaoberať sa pri odôvodnení rozhodnutia všetkými skutkovými okolnosťami, vykonanými dôkazmi, vyvodiť z týchto dôkazov skutkové a právne zistenia a potom voľným správnym uvážením pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona o slobode informácií a medzí, ktoré zákon stanoví, dospieť pri dodržiavaní logického výkladu k rozhodnutiu. Podľa názoru žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyššie uvedené povinnosti správneho orgánu nerešpektoval a z uvedeného rozhodnutia sa nie je možné dozvedieť o akýchkoľvek úvahách, ako sa s námietkami žalobcu v podanom odvolaní vysporiadal. Rozpor konania a rozhodnutia správneho orgánu v prvom stupni ako aj žalovaného s existujúcim právnym stavom je podľa jeho názoru preukázaný aj s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 28.06.2007, kde sa uvádza, že „právnické osoby založené povinnými osobami uvedenými v ods. 1 a 2 (§ 2 ods. 3 zákona o slobode informácií) spĺňajú spravidla jeden charakteristický znak, t.j. hospodária totiž s verejnými financiami, resp. nakladajú s majetkom štátu a obcí, keďže sú zriadené s majetkovou účasťou povinných osôb podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií. Taktiež podľa citovaného nálezu „Hospodárenie s verejnými financiami a štátnym, resp. obecným majetkom zakladá verejný záujem na transparentnosti fungovania takéhoto subjektu kvôli možnosti verejnej kontroly zo strany občanov a posilnením dôvery občanov v zákonné nakladanie s verejnými prostriedkami a majetkom. Napokon je podstatné, že takýto subjekt nebol kreovaný na uplatňovanie súkromných záujmov, ale na realizáciu verejných záujmov...“. Taktiež podľa tohto nálezu „... všetky povinné osoby vyplývajúce z ustanovenia § 2 ods. 1, 2 a 3 zákona o slobode informácií majú v zásade ratione materiae plnú informačnú povinnosť v rozsahu svojej činnosti.“

9. Žalobca namietal, že už v odvolaní poukazoval na to, že obchodná spoločnosť Lesy mesta Levoča, s.r.o., nielenže bola založená so 100 % majetkovou účasťou mesta Levoča, ale mesto Levoča si vo všetkých orgánoch spoločnosti zachováva významný vplyv, má absolútnu kontrolu nad jej existenciou a rozhodovacími procesmi a de facto s verejnými prostriedkami vloženými do obchodnej spoločnosti

vykonáva podnikateľskú činnosť v hospodárskej súťaži s inými podnikateľskými subjektmi. Obchodná spoločnosť Lesy mesta Levoča, s.r.o., hospodári s verejnými prostriedkami aj z dôvodu, že majetok spoločnosti netvoria aktíva iného subjektu ako mesta Levoča. Obchodná spoločnosť so 100 % majetkovou účasťou mesta z povahy veci nakladá s verejnými prostriedkami. Obchodná spoločnosť Lesy mesta Levoča, s.r.o. je spoločnosťou pod úplnou kontrolou mesta Levoča, pretože ako jediný vlastník v spoločnosti vykonáva všetky práva a povinnosti valného zhromaždenia spoločnosti, ktorý nielen volí a odvoláva členov štatutárneho orgánu a členov dozornej rady spoločnosti, ale rozhoduje aj o akejkoľvek zmene právnej formy, zrušení spoločnosti alebo inej právne významnej zmene štruktúry spoločnosti, ako aj rozhoduje o odmeňovaní konateľov a predsedu a členov dozornej rady. Na jednej strane správny orgán v rozhodnutí uvádza, že spoločnosť Lesy mesta Levoča, s.r.o., je povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií, ale na druhej strane rozhodlo o nesprístupnení informácie pri všetkých žiadaných otázkach.

10. Podľa názoru žalobcu mal ako žiadateľ sprístupnenia informácií právo na to, aby správny orgán pokiaľ jeho žiadosti nemienil vyhovieť rozhodol rozhodnutím tak, ako je to uvedené v § 18 ods. 2 zákona, a toto rozhodnutie by obsahovalo všetky zákonom predpísané náležitosti uvedené v § 47 Správneho poriadku a z odôvodnenia, ktorého by sa dozvedel o dôvodoch, pre ktoré nebolo jeho žiadosti vyhovené. Poukázal tiež na to, že zákon o slobode informácií je založený na základnom princípe „čo nie je tajné, je verejné“. Inak povedané, požadované informácie musia byť sprístupnené, okrem tých, ktoré zákon zo sprístupnenia vylučuje. Ide o vyjadrenie princípu otvorenosti (publicity) verejnej správy. Tento základný princíp je vyjadrený v zákona o slobode informácii a to že „Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.“ Poukázal na princíp prevažujúceho verejného záujmu, ktorý vyplýva z SR, podľa ktorého možno právo na informácie obmedziť iba, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Požadované informácie, ktoré správny orgán odmietol sprístupniť sa týkajú informácií o hospodárení s verejnými prostriedkami povinnej osoby a teda by mal prevažovať verejný záujem na transparentnosti ich vynakladania a taktiež verejnej kontroly. Transparentné informovanie o efektívnom vynakladaní verejných prostriedkov na činnosť spoločnosti, uzavreté zmluvné vzťahy ako aj odmeny členov orgánov spoločnosti založenej mestom, najmä ak ide o poslancov mestského zastupiteľstva, nie je len v záujme mesta ako jediného vlastníka, ale aj vo verejnom záujme a dochádza ním aj k naplneniu základného práva na prístup k informáciám a k efektívnej kontrole zo strany verejnosti. Právo na informácie patrí medzi najvýznamnejšie politické práva, ktorého účelom je umožniť efektívnu kontrolu verejnej moci a právo na informácie predstavuje jeden zo základných pilierov demokratického a právneho štátu.

11. Žalobca v žalobe namietal aj rozpor napadnutého rozhodnutia žalovaného s § 47 ods. 4 Správneho poriadku, podľa ktorého poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.

12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 28.02.2022 po opise priebehu administratívneho konania v podstatnom poukázal na to, že sa nemožno stotožniť s názorom žalobcu, podľa ktorého spoločnosť Lesy mesta Levoča, spol. s r.o. má úplnú informačnú povinnosť, keďže ako obchodná spoločnosť so 100% majetkovou účasťou mesta z povahy vecí nakladá s verejnými prostriedkami, keďže v skutočnosti ide o podnikateľskú činnosť mesta Levoča, ktoré s de facto verejnými prostriedkami vloženými do obchodnej spoločnosti vykonáva podnikateľskú činnosť v hospodárskej súťaži a inými podnikateľskými subjektami. Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií celkom zjavne rozlišuje medzi verejnými prostriedkami a majetkom obce, s ktorými povinná osoba založená obcou hospodári, resp. nakladá a inými jej zdrojmi, tvorenými jej vlastnou hospodárskou a podnikateľskou činnosťou. Vyššie uvedená argumentačná línia žalobcu vlastne znamená, že ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií nemá v praxi zmysel, keďže každá povinná osoba podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií nevyhnutne minimálne z časti používa verejné prostriedky alebo statky vložené jej zakladateľom (napr. obchodný podiel) na výkon podnikateľskej činnosti a teda sa de facto jedná o hospodársku resp. podnikateľskú činnosť jej zakladateľa. Takýto výklad ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií je podľa názoru žalovaného neprimerane rozširujúci, popierajúci zmysel a význam tohto zákonného ustanovenia a ako taký neudržateľný.

13. K žalobným dôvodom spočívajúcim v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že právo účastníka správneho konania na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces v širšom zmysle. Medzi základné

povinnosti správneho orgánu v správnom konaní patrí aj povinnosť zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi subjektov konania v prípade, že majú význam pre rozhodnutie. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu v opravnom konaní však nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia neznamená, že správny orgán musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania. Formulácie „odvolací orgán v rámci preskúmania rozhodnutia nenašiel rozpor s existujúcim právnym stavom“ alebo „odvolací orgán je stotožnený s rozhodnutím a dôvody uvedené v odvolaní žiadateľa neuznáva“ de facto znamenajú, že po preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a odvolacích námietok žiadateľa sa správny orgán rozhodujúci o odvolaní v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, na ktorého právne závery v celom rozsahu odkázal. Žalobca v podanom odvolaní neuviedol také skutočnosti, s ktorými by sa správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí nebol dostatočne vysporiadal a na ktoré by bolo potrebné v rozhodnutí o odvolaní osobitne reagovať. Rozhodnutie primátora mesta o odvolaní teda samo o sebe pôsobí stručne, avšak vykladať a posudzovať ho je potrebné v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, na ktoré v plnom rozsahu poukazuje a odkazuje. Obe rozhodnutia vo svojom súhrnne dávajú dostatočné a vyčerpávajúce odpovede na všetky podstatné otázky žalobcu a spoločne napĺňajú právo žalobcu na to, aby o jeho žiadosti bolo rozhodnuté rozhodnutiami obsahujúcimi všetky zákonné náležitosti v primeranej kvalite. Je samozrejmé, že žalobca so závermi správnych orgánov oboch stupňov nemusí súhlasiť a môže sa domáhať ich preskúmania aj z pohľadu vecnej správnosti. Petit predmetnej žaloby však nesmeruje voči vecnej nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, ale výlučne len proti procesným nedostatkom rozhodnutia, ktoré podľa jeho názoru nie sú dané. Vzhľadom na uvedené sa ani s touto námietkou žalobcu nemožno stotožniť.

14. Žalobca v replike z 12.01.2023 nad rámec tvrdení obsiahnutých v žalobe poukázal na nesprávnosť výkladu pre vec relevantných ustanovení zákona o slobode informácií Konkrétne uviedol, že žalovaný jednak pojem verejné prostriedky definuje „iba“ podľa (keďže sa v celom rozsahu pridržiava argumentácie prvostupňového orgánu), čo by však naopak podľa tejto jeho argumentácie znamenalo, že by povinná osoba podľa zákona o slobode informácií nemusela zverejniť absolútne žiadne informácie, keďže medzi subjektami verejnej správy v zmysle nie sú zahrnuté obchodné spoločnosti, ktoré boli založené štátom, vyšším územným celkom alebo obcou. Žalovaný a ani prvostupňový orgán mu doteraz nedali odpoveď na to, ktoré konkrétne otázky sa netýkajú hospodárenia s verejnými prostriedkami. Žiadal o sprístupnenie konkrétnych zmlúv, napr. sprístupnenie Kúpnej zmluvy na nákup motorového vozidla uzatvorenej s Autoklub a.s., resp. ostatných špecifikovaných zmlúv v 2. bode písm. a) až i) žiadosti, na nesprístupnenie ktorých žalovaný doteraz nedal odpoveď a dôvod, prečo mu ich nesprístupnil. V prípade, ak ide o uzatváranie zmlúv povinnej osoby za niekoľko tisíc, resp. možno desiatok tisíc eur (čo žalobca doteraz nevie, keďže mu zmluvy neboli sprístupnené, avšak napr. v prípade nákupu motorového vozidla ide zrejme o nemalú sumu), žalovaným potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým sa nesprístupnenie všetkých informácii odvoláva na subjekt s vlastnou právnou subjektivitou, ktorá vykonáva svoju činnosť samostatne a činnosť zameriava na výlučne voľný trh, je argument žalovaného v rozpore s rozhodnutiami súdov, na ktoré poukázal ako aj v rozpore so znením a samotnou podstatou zákona o slobode informácií.

15. Žalobca mal za to, že žalovaný nerozlišuje, že zákon o slobode informácií pozná dva spôsoby sprístupňovania informácií. Prvým spôsobom je tzv. povinné zverejňovanie informácií (aktívne zverejňovanie informácií), kedy povinná osoba musí zverejniť informácie bez toho, aby ju o to niekto vopred požiadal, čo je upravené v ustanoveniach § 5, § 5a, § 5b a § 6 zákona o slobode informácií. Druhým spôsobom je sprístupňovanie informácií na základe žiadosti žiadateľov, čo je upravené v ustanoveniach § 14 a nasl. zákona o slobode informácií, čo sa týka aj tohto prípadu. Preto žalobca nespochybňuje, že povinná osoba nemala povinnosť niektoré žalobcom požadované informácie poskytnúť povinne - aktívne bez toho, aby bola o to požiadaná, ale táto povinnosť jej vyplývala z § 14 a nasl. zákona o slobode informácií preto, že bola o to žalobcom požiadaná. Ak sa odvolací správny orgán nevyrovná s argumentmi účastníka konania uvedenými v odvolaní, ktoré sú protiargumentmi voči argumentom prvostupňového správneho orgánu, ale iba bez ďalšieho konštatuje, že sa s argumentmi prvostupňového správneho orgánu stotožňuje, porušuje tým právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia.

16. Žalobca tiež argumentoval tým, že ak prvostupňový správny orgán nesprístupnil informácie k žiadnej z požadovaných informácii pri argumentácii, že „ide o spoločnosť, ktorá svoju činnosť zameriava takmer výlučne na voľný trh“ alebo že „majetok patriaci obchodnej spoločnosti nie je majetkom obce, ale ide o majetok oddelený a nezávislý na rozpočte štátu alebo samosprávy“ ako aj že „práve naopak, ide o obchodnú spoločnosť, ktorá je aj napriek vlastníckej štruktúre subjektom súkromného práva a svoju činnosť riadi súkromnoprávnymi normami“, tak na podstatný protiargument žalobcu v odvolaní, že naopak, obchodná spoločnosť Lesy mesta Levoča, s.r.o., hospodári s verejnými prostriedkami z dôvodu, že majetok spoločnosti netvoria aktíva iného subjektu ako mesta Levoča, pričom obchodná spoločnosť so 100 % majetkovou účasťou mesta z povahy veci nakladá s verejnými prostriedkami, nedal odpoveď. Všeobecné tvrdenie žalovaného v rozhodnutí, že „Odvolací orgán nenašiel rozpor s existujúcim právnym stavom“, že „dôvody uvedené v odvolaní žiadateľa neuznáva“ alebo že „Odvolací orgán nemá za preukázané, že žiadateľ postupoval v zmysle ustanovení zákona o slobodnom prístupe k informáciám.“, nemožno považovať za dostatočné sa vysporiadanie s jeho argumentáciou. Prečo jeho protiargumenty žalovaný neuznal, alebo v čom má mať žalovaný za preukázané, že mal postupovať v rozpore so zákonom, však už ako svoj názor - argument žalovaného v napadnutom rozhodnutí absentuje.

17. Poukázal aj na nesprávnosť argumentácie žalovaného v spojení s argumentáciou prvostupňového správneho orgánu, že požadované informácie sa netýkajú hospodárenia s verejnými prostriedkami. Takýto výklad je podľa názoru žalobcu v rozpore s výkladom a samotným obsahom zákona o slobode informácií, v rozpore s ustálenou súdnou praxou Najvyššieho súdu SR, ale aj v rozpore s princípom dobrej správy (Good Governance, Good Administration) majúceho základ v judikatúre európskych inštitúcií a niektorých dokumentoch najmä Rady Európy (odporúčania a rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy) a Európskej únie (napr. Odporúčanie CM/Rec 2007 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. júna 2007) a tým aj v rozpore s zaručeného práva na informácie zakotvené v SR. Podľa žalobcu nemožno vychádzať len z definície „verejné prostriedky“ uvedenej v o rozpočtových pravidlách verejnej správy, pretože výklad pojmu „hospodárenia s verejnými prostriedkami“ bol už mnohými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavným súdom SR potvrdený ako ústavne súladný výklad pri obchodných spoločnostiach založených štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou, v ktorých majú štát alebo samosprávy výlučnú majetkovú účasť alebo ktoré sú štátom alebo samosprávami ovládané. Nespochybňuje, že legálnu definíciu pojmu „verejné prostriedky“ samotný o v tohto zákona, avšak ak by sa vychádzalo iba z legálnej definície pojmu „verejné prostriedky“ obsiahnutej len v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy, a zároveň akceptoval názor, že tieto obchodné spoločnosti nenakladajú s majetkom štátu či samospráv, ale iba s vlastným majetkom, tak by žiadne informácie o hospodárení týchto obchodných spoločností (vrátane nimi uzatváraných zmlúv) nemohli byť sprístupnené, pretože by nešlo o informácie „o hospodárení s verejnými prostriedkami“ ani „o nakladaní s majetkom“ štátu obce či samospráv, a teda táto samotná legálna definícia by bola v rozpore s ust. , 5b, zákona o slobode informácií. Pre posúdenie, či je takýto výklad akceptovateľný najvyššie české a následne slovenské súdne autority zisťovali dôsledky takéhoto výkladu v praxi a súlad takýchto dôsledkov s ústavnými hodnotami a hodnotami demokratického právneho štátu. Po posúdení dôsledkov vyššie spomínaného výkladu v praxi najvyššie súdne autority konštatovali, že dôsledky takéhoto výkladu pojmu „verejné prostriedky“ by boli také, že iba samotným „preliatím“ majetku štátu, vyššieho územného celku alebo obce do obchodných spoločností (teda iba zmenou právnej formy) by bola znemožnená verejná kontrola nakladania s týmto majetkom.

18. Zdôraznil, že z webovej stránky obchodného registra ako aj oficiálnej webovej stránky mesta Levoča ako verejne dostupná informácia vyplýva, že členovia dozornej rady obchodnej spoločnosti Lesy mesta Levoča, s.r.o., sú, resp. do volieb roku 2022 boli zvolení poslanci mestského zastupiteľstva mesta Levoča. V zmysle § 9 ods. 3 písm. g) zákona o slobode informácií povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva,...g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v čl. 7 vymedzuje spôsob a rozsah poskytnutej informácie poslanca obecného zastupiteľstva ako verejného funkcionára v rozsahu ustanovenom zákonom o slobodnom prístupe k informáciám. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám jasne špecifikuje rozsah sprístupnenia

informácií v § 9 ods. 3, písm. g) tohto zákona, a teda informácií týkajúcich sa poslancov Mestského zastupiteľstva v Levoči (t.j. poslanci obecného zastupiteľstva v zmysle uvedeného zákona), ktorí sú aj členovia dozornej rady spoločnosti Lesy mesta Levoča, s.r.o., sa požadované sprístupnenie informácií na nich vzťahuje. Vzhľadom k tomu mal žalobca za to, že požadované informácie ohľadom členov dozornej rady spoločnosti, ktorí sú súčasne poslanci mestského zastupiteľstva Levoča, žalovaný poskytnúť mal. To, či je alebo nie je konateľ osoba v zmysle napr. verejným funkcionárom, žalobca v čase podania žiadosti nemal a ani nemusí mať vedomosť, keďže žalovaný ako povinná osoba by mu túto skutočnosť uviedol vo svojom rozhodnutí o odmietnutí poskytnutia tejto informácie (čo by v prípade riadneho sa vysporiadania žalovaným v odôvodnení svojho rozhodnutia v zmysle Správneho poriadku žalobca akceptoval). Požadované informácie o obstaraní služobných vozidiel obchodnej spoločnosti, vzhľadom k tomu, že obstaranie je zabezpečené z verejných prostriedkov povinnej osoby ( ) taktiež preukazuje dôvodnosť poskytnutia požadovanej informácie.

19. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a to sp. zn. z 08.09.2009, sp. zn. 6Sžo/44/2015z 25.01.2017 a sp. zn. z 24.11.2020.

20. Žalovaný v duplike z 22.03.2023 namietal, že právne úvahy žalobcu prezentované v jeho žalobe, ale aj vo vyjadrení zo dňa 12.01.2023 vedú k záveru, podľa ktorého má spoločnosť Lesy mesta Levoča, spol. s r.o. úplnú informačnú povinnosť, keďže ako obchodná spoločnosť so 100 % majetkovou účasťou mesta z povahy vecí nakladá s verejnými prostriedkami, keďže v skutočnosti ide o podnikateľskú činnosť mesta Levoča, ktoré s de facto verejnými prostriedkami vloženými do obchodnej spoločnosti vykonáva podnikateľskú činnosť v hospodárskej súťaži a inými podnikateľskými subjektami. Uvedený záver žalobcu však podľa neho predstavuje tak široký výklad informačnej povinnosti povinných osôb uvedených v ustanovení § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií, ktorý odoberá ustanoveniu § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií zmysel a význam. Založenie obchodnej spoločnosti subjektom územnej samosprávy z povahy veci predpokladá (vyžaduje) majetkový (peňažný alebo nepeňažný) vklad tohto subjektu ako zakladateľa do základného imania ním založenej obchodnej spoločnosti. Uvedená skutočnosť však nemôže znamenať, že podnikanie takej obchodnej spoločnosti je de facto podnikateľskou činnosťou subjektu územnej samosprávy. Takýto záver je v priamom rozpore so všeobecne prijímanou teóriou obchodného práva, rozlišujúcou právne postavenie obchodnej spoločnosti ako takej a právne postavenie jej zakladateľov resp. spoločníkov, ktorí sú od nej oddelení a na jej podnikaní sa zúčastňujú svojím majetkovým vkladom, predstavujúcim mieru ich práv a povinností v obchodnej spoločnosti. Argumentačná línia žalobcu spočívajúca v úplnej, teda neobmedzenej informačnej povinnosti povinných osôb uvedených v ustanovení § 2 ods. 3 zákona o slobode informácii znamená, že ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií nemá vo vzťahu k obchodným spoločnostiam založenými subjektami územnej samosprávy zmysel, keďže každá taká obchodná spoločnosť ako povinná osoba podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií nevyhnutne vznikla s majetkovou účasťou jej zakladateľa a teda v tomto rozsahu používa verejné prostriedky alebo statky vložené jej zakladateľom. Žalovaný zotrval v názore, že z hľadiska výkladu ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií je potrebné dôsledne rozlišovať medzi verejnými prostriedkami vloženými do obchodnej spoločnosti jej zakladateľom/spoločníkom (pri založení alebo počas jej existencie, napr. vo forme kapitálových vkladov), ktoré obchodná spoločnosť používa vo svojej podnikateľskej činnosti a prostriedkami získanými vlastnou podnikateľskou činnosťou takej obchodnej spoločnosti.

21. Žalovaný argumentoval aj tým, že informácie požadované v žiadosti uvedeného občianskeho združenia nepatria medzi informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, či s majetkom mesta Levoča, ktoré by bola spoločnosť Lesy mesta Levoča, spol. s r.o., povinná sprístupniť. Požadované informácie nemajú vzťah k verejným prostriedkom, ani neboli získané za verejné prostriedky, ani nedošlo k nakladaniu s majetkom štátu, vyššieho územného celku či obce. Kontrola verejnosti nad obchodnými spoločnosťami založenými subjektmi verejnej správy je okrem obmedzenej informačnej povinnosti uloženej v ustanovení § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií zabezpečená okrem iného aj povinným zverejňovaním informácií v rozsahu uloženom zákonom, ktorá sa mimochodom týka takmer všetkých zmluvných vzťahov, ktorých sprístupnenie žalobca požaduje a ktoré teda sú na webovom sídle žalovaného zverejnené.

22. K námietke žalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, žalovaný len zopakoval svoju argumentáciu obsiahnutú vo svojom vyjadrení z 28.02.2022.

23. Žalobca v podaní z 22.11.2023, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní, písomne predniesol svoj konečný návrh. Zotrval na podanej žalobe a svojich vyjadreniach a navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil, vec vrátil žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

24. Obchodná spoločnosť Lesy mesta Levoča, spol. s r.o., v podaní z 23.11.2023, ktorým ospravedlnila svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní uviedla, že súhlasí s vyjadreniami žalovaného v plnom rozsahu, navrhuje, aby súd žalobu zamietol a priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III.

Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom

25. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

26. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

27. Podľa ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

28. Podľa právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

29. Podľa SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

30. Podľa SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

31. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

32. Podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa odseku 1 a 2 a zdravotné poisťovne.

33. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

34. Podľa § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, 3a) o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.

35. Podľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

36. Podľa § 7 ods. 1 zákona o slobode informácií ak predmetom žiadosti je získanie informácií, ktoré už boli zverejnené, povinná osoba môže bez zbytočného odkladu, najneskôr však do piatich dní od podania žiadosti, namiesto sprístupnenia informácií žiadateľovi oznámiť údaje, ktoré umožňujú vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie.

37. Podľa § 7 ods. 2 zákona o slobode informácií ak žiadateľ trvá na sprístupnení zverejnených informácií, povinná osoba mu ich sprístupní. V takom prípade začína lehota na sprístupnenie plynúť dňom, keď žiadateľ oznámil, že trvá na priamom sprístupnení informácie.

38. Podľa § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu a) titul, b) meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.

39. Podľa § 14 ods. 1 zákona o slobode informácií žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

40. Podľa § 14 ods. 2 zákona o slobode informácií zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.

41. Podľa § 16 ods.1 zákona o slobode informácií informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.

42. Podľa § 16 ods. 9 zákona o slobode informácií povinná osoba umožní každému bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu nahliadnuť, robiť si výpisy alebo odpisy alebo kópie zo spisov a z dokumentácie.

43. Podľa § 17 ods. 1 zákona o slobode informácií žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.

44. Podľa § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

45. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).

46. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

47. Podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

48. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

49. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

50. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

51. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

52. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

53. S účinnosťou ku dňu 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“).

54. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa v medziach žalobných bodov ( a ) a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou ( ) v zákonom stanovenej lehote ( ), po nariadení pojednávania, dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, bolo potrebné zrušiť podľa a a vec vrátiť žalovanému podľa veta prvá na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov.

55. V konaní nebolo sporné, že spoločnosť Lesy mesta Levoča je povinnou osobou v zmysle § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií a teda, že je právnickou osobou založenou mestom Levoča, ktoré je a bolo vždy jej jediným spoločníkom.

56. Sporným ostal výklad § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií a teda rozsah informačnej povinnosti spoločnosti Lesy mesta Levoča, na ktorý mali účastníci konania rozdielny právny názor.

57. V úvode posúdenia veci súdom je potrebné poukázať na to, že zákon o slobode informácii ustanovuje, že povinné osoby podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám musia sprístupniť na žiadosť všetky informácie, ktoré majú k dispozícii s výnimkou tých, u ktorých je to na základe zákona vylúčené ( a nasl.). Povinné osoby podľa zákona o slobode informácií majú informačnú povinnosť v rozsahu presne špecifikovanom v tohto v znení neskorších predpisov a záujmové združenia právnických osôb. Spomínané obchodné spoločnosti

založené povinnými osobami podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií spadajú do kategórie povinných osôb podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácii bez ohľadu na to, či je majetková účasť štátu majoritná alebo minoritná a či štát má alebo nemá rozhodujúci vplyv, pričom platí, že ak by v obchodnej spoločnosti zanikla majetková účasť štátu, malo by zaniknúť aj jej postavenie ako povinnej osoby, nakoľko v opačnom prípade by dochádzalo k neproporcionálnemu zásahu do práv obchodnej spoločnosti. Aj keď tieto osoby nerealizujú práva a povinnosti orgánov verejnej moci hospodária s verejnými financiami, resp. nakladajú s majetkom štátu a obcí, keďže sú zriadené s majetkovou účasťou povinných osôb podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií.

58. V prejednávanej veci bolo potrebné zamerať sa na význam pojmu ,,hospodárenie s verejnými prostriedkami“ resp. ,,nakladanie s majetkom štátu“. Samotný zákonodarca pri prijímaní zákona o slobode informácií v dôvodovej správe konštatoval, že informačná povinnosť povinných osôb podľa § 2 ods. 3 je, nakoľko ide čisto o subjekty súkromného práva, limitovaná na sprístupňovanie informácií ohľadne využitia verejných prostriedkov a informácií ohľadne činností vykonávaných na základe zmluvy. Legálna definícia pojmu ,,verejné prostriedky“ je obsiahnutá v , podľa ktorej ide o „finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy; verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody“. Na citovaný zákon odkazuje v poznámke pod čiarou 7a) k a .

59. K tvrdeniu žalovaného, ktorý sa stotožnil s právnymi závermi prvostupňového orgánu o tom, že informácie požadované v žiadosti žalobcu nepatria medzi informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, či s majetkom mesta Levoča, ktoré by bola spoločnosť Lesy mesta Levoča, s.r.o., povinná sprístupniť, keďže nemajú vzťah k verejným prostriedkom, ani neboli získané za verejné prostriedky, ani nedošlo k nakladaniu s majetkom štátu, vyššieho územného celku či obce a teda majetok patriaci obchodnej spoločnosti nie je majetkom obce, ale ide o majetok oddelený a nezávislý na rozpočte štátu alebo samosprávy, súd poukazuje na to, že s takouto argumentáciou žalovaného sa nemožno stotožniť a tento jeho výklad neobstojí. Konkrétne súd uvádza, že v zákone o slobode informácií sa pojem ,,verejné prostriedky“ používa, avšak nie je na jeho účely osobitne legálne definovaný. V niektorých ustanoveniach sa pri tomto pojme odkazuje na definíciu v , avšak len prostredníctvom poznámok pod čiarou. Poznámky pod čiarou však nedisponujú právnou záväznosťou, čo preukazuje aj bod č. 23.1. Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky, podľa ktorého: ,,Poznámky pod čiarou k príslušným odkazom nie sú súčasťou právneho predpisu; majú informatívnu hodnotu. Preto nesmú obsahovať veci, ktoré majú normatívnu povahu.“. V prejednávanom prípade by výklad pojmu verejné prostriedky prostredníctvom analógie nebol v súlade s účelom zákona o slobode informácií a priečil by sa jeho základným princípom, keďže by predstavoval zúženie obsahu tohto pojmu, čo by malo za následok možné faktické obmedzenie resp. zásah do práva na informácie (obdobne pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 12.02.2020, pozn.).

60. V preskúmavanom prípade je a bolo mesto Levoča jediným spoločníkom povinnej osoby a teda je jeho 100 % vlastníkom. Mesto Levoča ako jediný spoločník povinnej osoby disponuje všetkými právami spoločníka vrátane práva na podiel na zisku a teda má jediný a rozhodujúci vplyv na riadenie povinnej osoby. S poukazom na účel zákona o slobode informácií, ktorým je zabezpečenie transparentnosti a s tým spojená možnosť čo možno najširšej miery verejnej kontroly v oblasti verejného života, treba za osoby hospodáriace s verejnými prostriedkami resp. nakladajúce s majetkom štátu považovať aj povinné osoby podľa § 2 ods. 3 tohto zákona, ktoré sú súkromnými obchodnými spoločnosťami, avšak s majetkovou účasťou štátu resp. samosprávy. Podľa už uvádzaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 12.02.2020: „Je neprípustné, aby sa pojem verejné prostriedky na účely aplikácie infozákona vykladal reštriktívnym spôsobom, nakoľko tento predstavuje riziko, že sa infozákon minie svojmu účinku. V záujme zachovania práva na informácie a zabezpečenie možnosti verejnej kontroly nakladania s majetkom štátu a samospráv treba zvoliť taký výklad pojmu „verejné prostriedky“, aby tento zahŕňal aj finančné prostriedky obchodných spoločností založených štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou, v ktorých majú štát alebo samosprávy výlučnú majetkovú účasť, alebo ktoré sú týmito ovládané.“

61. Vzhľadom na uvedené ani argumentácia žalovaného, že spoločnosť Lesy mesto Levoča je spoločnosťou s vlastnou subjektivitou, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť samostatne, vo svojom mene a na svoj účet neobstojí. Tento argument z pohľadu súdu neobstojí pretože skutočnosť, že spoločnosť hospodári so svojimi zdrojmi za účelom dosahovania zisku logicky vyplýva jednak z jej

právnej formy - ako obchodnej spoločnosti a zároveň nestiera to, že prvotný pôvod jej zdrojov pochádza zo samosprávy, keďže mesto je jediným spoločníkom a je zrejmé, že pokiaľ by spoločnosť Lesy mesta Levoča svoj zisk rozdelila, tento by patril mestu Levoča.

62. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nesprávne právne vec posúdil, keď na prejednávaný prípad síce aplikoval správnu právnu normu aj konkrétne ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií, avšak toto nesprávne právne vyložil.

63. Žalobca okrem poukázania na nesprávny právny výklad § 3 ods. 2 zákona o slobode informácii namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, jeho zmätočnosť a neúplnosť. Žalobca namietal, že sa žalovaný nevysporiadal s jeho podstatnými argumentami obsiahnutými v jeho odvolaní a napriek tomu, že na jednej strane uviedol, že spoločnosť Lesy mesta Levoča, s.r.o., je povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií, na druhej strane rozhodol o nesprístupnení informácie pri všetkých žiadaných otázkach bez bližšej argumentácie k jednotlivým požadovaným informáciám.

64. K uvedenému súd uvádza, že tak žalovaný ako ani prvostupňový orgán sa v odôvodneniach rozhodnutí nezaoberali konkrétnymi informáciami, o ktorých priame sprístupnenie žalobca žiadal. Napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je založené výlučne na všeobecnom závere, že požadované informácie sa netýkajú hospodárenia s verejnými prostriedkami ani s majetkom mesta a preto spoločnosť Lesy mesta Levoča nebola povinná ich žalobcovi sprístupniť.

65. Vzhľadom na už vyššie uvedené nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, ktoré nemožno posudzovať izolovane, možno aj túto námietku žalobcu považovať za dôvodnú. Žalovaný sa stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím bez toho, aby akokoľvek reagoval na podstatnú argumentáciu žalobcu prednesenú v jeho odvolaní, ktorou poukazoval na nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým orgánom ale aj na zmätočnosť a neúplnosť prvostupňového rozhodnutia, keď správne orgány síce spoločnosť Lesy mesta Levoča zhodne považovali za povinnú osobu podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácii avšak nijako konkrétne sa nezaoberali povahou a rozsahom požadovaných informácii s ohľadom na rozsah informačnej povinnosti stanovený v § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií. Konkrétne súd uvádza, že ak žalovaný (v zmysle záverov prvostupňového rozhodnutia, so závermi ktorého sa stotožnil, pozn.) prijal záver o tom, že spoločnosť Lesy mesta Levoča je povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácia a na druhej strane bez akejkoľvek rozpoznateľnej úvahy nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií len na základe všeobecnej formulácie, že požadované informácie sa netýkajú hospodárenia s verejnými prostriedkami resp. s prostriedkami mesta, je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto ho bolo potrebné zrušiť aj z tohto dôvodu.

66. Žalovaný bude po vrátený veci povinný sa odvolaním žalobcu opätovne zaoberať, vec posúdiť v súlade s právnym názorom vyjadreným v tomto rozhodnutí, bude povinný vysporiadať sa podstatnou argumentáciou žalobcu prednesenou v jeho odvolaní a tak opätovne vo veci rozhodnúť a to v súlade s a až 5 Správneho poriadku. Týmto právnym názorom je žalovaný viazaný ( ).

67. K námietke žalobcu o neúplnom poučení v napadnutom rozhodnutí súd uvádza, že je pravdou, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje úplné poučenie, ale keďže správna žaloba bola podaná v lehote a teda žalobca nebol v žiadnom rozsahu ukrátený na svojich právach nemalo význam sa touto námietkou bližšie zaoberať.

68. Na záver súd upriamuje pozornosť žalovaného, že informácie, o ktoré žiadateľ žiada, môžu byť v niektorých prípadoch už zverejnené. Zákon o slobode informácií totiž v § 5 a § 6 ukladá povinným osobám povinnosť zverejňovať určité informácie. Okrem týchto informácii môže povinná osoba dobrovoľne zverejňovať, napr. na internetovej stránke alebo iným spôsobom podľa § 4 ods. 3 zákona o slobode informácií, aj iné informácie, pri ktorých je predpoklad, že o ne žiadatelia budú často žiadať. V súvislosti s už zverejnenými informáciami môžu povinné osoby vybavovať žiadosti o informácie aj takým spôsobom, že žiadateľovi oznámia, že informácia bola už zverejnená a uvedú, kde bola informácia zverejnená (napr. odkazom na konkrétnu internetovú stránku). Ak však žiadateľ trvá na

sprístupnení informácie, povinná osoba mu podľa § 7 ods. 2 zákona o slobode informácií musí informáciu sprístupniť.

69. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa tak, že žalobca má právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu, pretože bol v konaní úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

70. O náhrade trov konania ďalšieho účastníka konania bolo rozhodnuté podľa . Keďže ďalší účastník konania sa na výzvu súdu nevyjadril samostatným podaním, len uviedol, že súhlasí s vyjadreniami žalovaného, nevznikli mu žiadne trovy konania v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil, preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný.

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.