Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/188/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členiek senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobkyne: K.. K. K. (od XX.XX.XXXX I.), nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XX/XX, XXX XX U., právne zást.: Advokátska kancelária JUDr. Iveta Boškajová, s.r.o., so sídlom J. Z. XX, XXX XX K., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, so sídlom Kuzmányho č. 26, 012 23 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: KRPZ-ZA-VO-445-005/2020 zo dňa 27.10.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správny orgán prvého stupňa - Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline rozhodnutím č. ORPZ-ZA-VO-411-006/2020 zo dňa 09.09.2020 podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) uložil stržm. K.. K. K., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXXXX (žalobkyni), naposledy zaradenej v prípravnej štátnej službe vo funkcii referent oddelenia výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu v Žiline Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline služobného úradu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, povinnosť uhradiť Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MV SR“) pomernú časť nákladov vynaložených na získanie základného policajného vzdelania v Strednej odbornej škole Policajného zboru v Pezinku vo výške 2.795,63 Eur. Keďže menovaná na základe dohody o spôsobe úhrady nákladov č. ORPZ-ZA-315-001/2014 zo dňa 20.06.2014 sumu 2.795,63 uhradila na účet MV SR formou splátok dňa 23.07.2020 nevzniká MV SR nárok na zaplatenie nákladov vynaložených na získanie základného policajného vzdelania. Z odôvodnenia okrem iného vyplýva, že dôvodom skončenia služobného pomeru menovanej bolo opakované nesvedomité plnenie úloh uložených zákonmi, všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úloh uložených rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených a konanie, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru a ohroziť dôveru v zbor, pričom uvedené dôvody vyplývajú zo spisových materiálov vedených u priameho nadriadeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Žiline s tým, že konkrétne skutočnosti prvostupňový správny orgán konštatuje na stranách 3 a 4 odôvodnenia citovaného rozhodnutia, na základe čoho má služobný orgán za to, že skončenie služobného pomeru s menovanou bolo realizované z objektívnych dôvodov - neplnila si svedomito uložené úlohy, konala v rozpore so zákonom pri plnení služobných úloh a dopustila sa konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru a ohroziť dôveru v zbor u občanov, teda svojim subjektívnym konaním dala služobnému orgánu podnet na iniciovanie skončenia služobného pomeru v odôvodnení rozhodnutia konštatovaných objektívnych dôvodov. Subjektívne konanie menovanej založilo skutkový stav nezlučiteľný so zotrvaním v služobnom

pomere a v tejto súvislosti nebolo možné uvažovať ani o umožnení splnenia záväzku zotrvať v služobnom pomere počas stanovených v . V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia bol uvedený výpočet pomernej časti nákladov predstavujúci sumu 2.795,63 Eur.

2. Na základe odvolania žalobkyne vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý podľa , rozhodnutím Č. p.: KRPZ-ZA-VO-445-005/2020 zo dňa 27.10.2020 odvolanie žalobkyne ako nedôvodné zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z odôvodnenia vyplýva, že personálnym rozkazom generálneho riaditeľa sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu MV SR č. 75/2013 bola odvolateľka (žalobkyňa) povolaná dňom 15.04.2013 podľa a na denné štúdium na Strednej odbornej škole PZ v Pezinku k splneniu kvalifikačnej požiadavky základného policajného vzdelania dňom 31.12.2013 štúdium ukončila a na základe personálneho rozkazu generálneho riaditeľa sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu MV SR č. 260/2013 bola vyňatá zo zálohy pre študujúcich policajtov. Dňa 01.01.2014 bola ustanovená do funkcie referent oddelenia výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu v Žiline Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline (ďalej len „ODI ORPZ Žilina“). Odvolateľke bol na základe oznámenia riaditeľa ORPZ v Žiline č. CPZA-OP-355/2014 zo dňa 19.06.2014 zrušený služobný pomer v skúšobnej dobe podľa . Služobný pomer odvolateľky sa skončil uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia nadriadeného t.j. dňom 22.06.2014. Odvolateľka tak po skončení štúdia nesplnila záväzok na výkon štátnej služby a vznikla jej povinnosť uhradiť Policajnému pomernú časť nákladov vynaložených na získanie základného policajného vzdelania. Dňa 20.06.2014 prerokoval riaditeľ ORPZ v Žiline s odvolateľkou výšku a spôsob úhrady pomernej časti nákladov vynaložených na získanie základného policajného vzdelania, o čom bol spísaný záznam č. ORPZ-ZA-315/2014. Pri prerokovaní bola odvolateľka oboznámená s podkladmi pre výpočet nákladov ako aj so spôsobom, akým bola pomerná časť nákladov vypočítaná. Pomerná časť nákladov vynaložených na získanie základného policajného vzdelania bola u odvolateľky vyčíslená na 2.795,63 Eur. Po oboznámení sa s týmto odvolateľka uznala svoj záväzok voči služobnému úradu v plnom rozsahu čo do dôvodu aj výšky. Následne dňa 20.06.2014 bola podpísaná dohoda o spôsobe úhrady nákladov vynaložených na získanie vzdelania pod číslom registratúrneho záznamu ORPZ- ZA-315-001/2014 medzi MV SR a odvolateľkou. Ďalej žalovaný v odôvodnení poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 16.06.2020, ktorým bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie č. ORPZ-ZA-315-002/2014 zo dňa 20.06.2014 ako i rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-ZA-VO-75-010/2016 zo dňa 15.02.2016 s tým, riaditeľ ORPZ v Žiline v novom konaní vydal prvostupňové rozhodnutie č. ORPZ-ZA-VO-411-006/2020 zo dňa 09.09.2020 s tým, že odvolateľka má povinnosť uhradiť MV SR pomernú časť nákladov vynaložených na získanie základného policajného vzdelania v Strednej odbornej škole PZ v Pezinku vo výške 2.795,63 Eur, ktorú už menovaná na základe dohody o spôsobe úhrady nákladov č. ORPZ-ZA-315-001/2014 zo dňa 20.06.2014 formou splátok dňa 23.07.2020 uhradila. Žalovaný ďalej zosumarizoval dôvody podaného odvolania a okrem iného konštatoval, že služobný pomer K.. K. K. bol skončený bez uvedenia dôvodu, preto dôvody zrušenia nemohli byť uvedené v písomnom vyhotovení oznámenia riaditeľa ORPZ v Žiline č. CPZA-OP-355/2014 zo dňa 19.06.2014 o zrušení služobného pomeru. Skončenie služobného pomeru v skúšobnej dobe s odvolateľkou bolo vykonané v súlade so zákonom, túto skutočnosť konštatoval aj NS SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 02.12.2015. Túto skutočnosť potvrdzuje aj samotná odvolateľka, ktorá dňa 19.06.2014 akceptovala oznámenie riaditeľa ORPZ v Žiline č. CPZA-OP-355/2014, nenamietala, že si nie je vedomá, že zadala príčinu na ukončenie služobného pomeru a ani nepožiadala o špecifikáciu dôvodov. Zákonnosť postupu služobného úradu nenamietala a nepreukázala, že sa v konaní pred súdom domáhala vyslovenia nezákonnosti postupu služobného úradu, ktorý s ňou skončil služobný pomer v skúšobnej dobe. Tvrdenie, že K.. K. K. nezadala príčinu na skončenie služobného pomeru, nebola si a nie je si vedomá dôvodov skončenia služobného pomeru je v zjavnom rozpore s vyjadrením odvolateľky uvedeným v rozhodnutí o priestupku č. ORP-P-593/BAI-ODI1-2014, kde pri ústnom pojednávaní uviedla, že „za uvedené konanie už bola potrestaná a to tým, že v dobe dopravnej nehody bola príslušníčkou PZ a za uvedené konanie bola v prípravnej službe prepustená“. Služobný orgán rešpektoval právny názor NS SR uvedený v rozsudku sp. zn. . Ďalej žalovaný uviedol, že podnet na skončenie služobného pomeru dala svojim správaním odvolateľka, ktorá preukázala, že sa neosvedčila v skúšobnej dobe, pretože štátnu služby nevykonávala riadne, v súlade s požiadavkami, kladenými na policajtov. Dôvody, ktoré viedli k zrušeniu služobného pomeru odvolateľky nie sú výsledkom svojvôle služobného úradu ale pramenia v konaní odvolateľky, ktorá svojimi pochybeniami spôsobila, že jej zotrvanie v služobnom pomere by narušilo

vážnosť Policajného zboru a ohrozilo dôveru v tento zbor. Ďalej žalovaný poukázal aj na rozsudok NS SR sp. zn. , z ktorého citoval s tým, že postup služobného orgánu bol zákonný a legitímny, z čoho vyplýva, že služobný orgán nezneužil svoju kompetenciu. Odvolateľke vznikla povinnosť uhradiť náklady vynaložené služobným úradom na získanie základného policajného vzdelania napriek tomu, že služobný pomer bol zrušený v skúšobnej dobe podľa zo strany služobného úradu. Najvyšší súd SR judikoval v rozsudku sp. zn. , že vôľa resp. zavinenie žalobcu na zotrvaní v služobnom pomere nemá vplyv na povinnosť nahradiť náklady v súvislosti so získaním vzdelania. Zákonodarca výslovne upravil v ustanovení z. č. prípady, kedy povinnosť uhradiť náklady na vzdelanie nevzniká, konkrétne iba v prípadoch prepustenia z dôvodu podľa až c) a z. č. . Tieto dôvody sa odvolateľky netýkajú. Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 18.10.2016, na ktorý poukazuje odvolateľka bol zrušený rozsudkom NS SR sp. zn. . Žalovaný okrem iného tiež uviedol, že neobsahuje povinnosť konajúceho orgánu oboznámiť účastníka s podkladmi rozhodnutia tak, ako to uviedol Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. . V zmysle sa na konanie podľa toho zákona nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. Po vyjadrení sa k jednotlivým žalobným dôvodom na strane 8 a 9 odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, záverom žalovaný konštatoval, že po opätovnom vyhodnotení všetkých právne významných skutočností služobný orgán nenašiel dôvod na odpustenie alebo zníženie náhrady v zmysle a odvolanie K.. K. K. vyhodnotil ako nedôvodné.

3. V zákonnej lehote proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu žalobu. Navrhla napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa , , , (ďalej len ) zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zosumarizovala skutkový stav a odvolacie argumenty. Namietala, že pred vydaním rozhodnutia žalovaného po uplynutí odvolacej lehoty, Okresné riaditeľstvo PZ Žilina doručilo právnemu zástupcovi žalobkyne listom zo dňa 06.10.2020 iba „chýbajúcu stranu č. 2 rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ č. ORPZ-ZA- VO-411-0006/2020 zo dňa 09.09.2020.“ V podanom odvolaní okrem iného totiž žalobkyňa namietala, že doručené rozhodnutie služobného orgánu nie je úplné, chýba strana č. 2 tohto rozhodnutia. Namieta, že je daný imperatív doručiť účastníkom konania úplný text rozhodnutia. Ďalej namieta, že v písomnom vyhotovení oznámenia o zrušení služobného pomeru zo dňa 19.06.2014, ktoré bolo žalobkyni doručené, nie sú uvedené žiadne dôvody zrušenia služobného pomeru v skúšobnej dobe. Služobný orgán mohol mať právo na skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe bez udania dôvodu, avšak ak mal v úmysle požadovať pomernú časť nákladov na získanie policajného vzdelania od žalobkyne, mal zabezpečiť, aby z jeho konania nevyplývali pochybnosti o jeho svojvôli. Pokiaľ služobný orgán mal dôvody, výhrady k služobnému pomeru žalobkyne, mohol ich vniesť do obsahu oznámenia o skončení služobného pomeru, ktorý adresoval žalobkyni, čo však služobný orgán neuskutočnil. S dôvodmi, o ktorých žalovaný resp. prvostupňový orgán tvrdí, že boli dôvodom skončenia služobného pomeru v skúšobnej dobe, bola žalobkyňa prvýkrát oboznámená zo strany odvolacieho orgánu - KRPZ Žilina až listom zo dňa 07.01.2016, t.j. cca po 19 mesiacoch po prevzatí oznámenia o zrušení služobného pomeru, čo je podľa žalobkyne v danom čase jednak irelevantné a súčasne dôvody, na ktoré žalovaný poukazuje sú neexistentné. Ďalej žalobkyňa poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. z ktorého citovala a namieta, že napádané rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie zo dňa 09.09.2020 je nezrozumiteľné, rozporuplné a nepreskúmateľné. Dôvody, na ktorých je založené napádané rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky. Žalobkyňa zároveň tvrdí, že žalovaný nerešpektoval právny názor vyslovený v súdnych rozhodnutiach, ktoré napádanému rozhodnutiu predchádzali. Podľa žalobkyne odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, čo je v zmysle a dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Vymedzenie dôvodov zrušenia služobného pomeru zo strany žalovaného uvedené v rozhodnutí ORPZ v Žiline č. ORPZ-ZA-VO-411-0006/2020 zo dňa 09.09.2020, teda v tak zásadnom časovom odstupe, nemôže mať relevanciu a dokazuje vadnosť postupu žalovaného a tiež Okresného riaditeľstva PZ v Žiline. Podľa názoru žalobkyne žalovaný nemôže odstrániť nezákonnosť napadnutého resp. prvostupňového rozhodnutia tým, že až v nadväznosti na súdne konania obsah svojho pôvodného rozhodnutia dodatočne vysvetľuje a tým, že obsah svojich spisov doplní o nové dôkazy, či zistenia. Ďalej žalobkyňa dôvodí, že nezadala príčinu na skončenie služobného pomeru, dôvody evidentne ku dňu doručenia oznámenia o skončení služobného pomeru neexistovali, neboli dané a teda ani nemohli byť dôvodom zrušenia služobného pomeru a v nadväznosti na to dôvodom na

vydanie rozhodnutia o povinnosti žalobkyne na úhradu nákladov za štúdium. Ďalej žalobkyňa vyjadruje vlastné hodnotenie skutkov, ku ktorým došlo dňa 15.05.2014, 02.06.2014 a 19.06.2014 a boli predmetom priestupkových konaní a následne vydaných rozhodnutí, ako aj k nim viažucim sa okolnostiam, s tým, že je presvedčená, že služobnému orgánu nedala žiaden dôvod, pre ktorý by jej služobný pomer mal byť ukončený. Je toho názoru, že z hľadiska dobrých mravov podľa ako aj ďalších zásad a princípov, na ktorých je postavená verejná správa, nemožno uloženú povinnosť žalobkyni nahradiť náklady policajného vzdelania (poznámka súdu: žalobkyňa má zrejme na mysli považovať za) zákonnú a spravodlivú. Uhradením sumy 2.795,63 Eur zo strany žalobkyne nedošlo k uznaniu, ale žalobkyňa bola nútená zrealizovať úhradu uvedenej sumy s cieľom, aby predišla exekučnému konaniu.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 17.06.2021, v ktorom žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Okrem iného konštatoval, že žalobné dôvody sú totožné s odvolacími dôvodmi, ktoré žalobkyňa uplatnila v odvolacom konaní a s ktorými sa žalovaný vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. V zmysle rozsudku NS SR sp. zn. žalovaný v konaní objektívne preukázal dôvody, ktoré viedli k zrušeniu služobného pomeru v skúšobnej dobe a žalobkyňa klame, ak tvrdí, že došlo k doplneniu spisov novými zisteniami, takéto tvrdenia musí žalobkyňa preukázať. Námietka prezumpcie neviny je právne irelevantná a platí v trestnom konaní a nie vo veciach služobného pomeru, ktoré je podľa judikatúry samostatným konaním s osobitnou právnou úpravou, pri ktorom nemožno vydanie rozhodnutia viazať na rozhodnutia v priestupkovom konaní (, NS SR sp. zn. ). Žalovaný tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.10.2019, z ktorého citoval a záverom v súvislosti s úhradou pomernej časti nákladov na vzdelanie zo strany žalobkyne poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa sama požiadala o uzatvorenie dohody o splátkach, túto dohodu podpísala a podľa č. l. II. bod 2.2 dohody výslovne uznala pohľadávku služobného úradu pokiaľ ide o dôvod a výšku. Záväzok počas celej doby riadne plnil a zaplatením poslednej pohľadávky (23.07.2020) došlo k zániku záväzku. Tvrdenie o tom, že žalobkyňa týmto prejavom neuznala svoj záväzok žalovaný považuje za účelové a odporujúce článku II. bod 2.2 dohody a jej následnému konaniu, pretože napriek tomu, že požiadala o odklad vykonateľnosti rozhodnutia, od zmluvy neodstúpila a riadne a včas splnila záväzok.

5. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného zo dňa 17.06.2021 vyjadrila replikou zo dňa 03.08.2021, v ktorom vyjadrila názor, že bolo povinnosťou žalovaného doručiť jej so sprievodným listom len druhú stranu prvostupňového rozhodnutia zo dňa 09.09.2020, ale doručiť ho v plnom znení a poskytnúť žalobkyni lehotu na podanie riadne opravného prostriedku po doručení plného znenia rozhodnutia, čo sa nestalo. Žalobkyňa svojim podpisom potvrdila prevzatie oznámenia o zrušení služobného pomeru a nie súhlas s týmto úkonom. Tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa podpísala dohodu o splátkach, nie je možné hodnotiť ako rozhodujúcu skutočnosť, nakoľko pokiaľ by sa žalobkyňa nedohodla na úhrade splátok, bola by sa vystavila nebezpečenstvu exekučného konania. Súčasne žalobkyňa v plnom rozsahu odkázala na svoju argumentáciu v podanej správnej žalobe a navrhla, aby súd rozhodol v súlade s jej žalobným návrhom.

6. Žalovaný na repliku žalobkyne duplikou nereagoval.

7. O žalobe žalobkyne pôvodne rozhodol Krajský súd v Žiline rozhodnutím č. k. -54 zo dňa 18.10.2016, ktorým rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil. O kasačnej sťažnosti žalovaného proti označenému rozsudku rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. zo dňa 24.10.2019, ktorým rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. -54 zo dňa 18.10.2016 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie dôvodiac nedostatočným odôvodnením rozsudku krajského súdu, a to vo vzťahu k posudzovaniu samotných žalovaným uvádzaných dôvodov zrušenia služobného pomeru žalobkyne v skúšobnej dobe, a to hlavne v kontexte zrušenia rozhodnutí správnych orgánov krajským súdom bez toho, aby im bola vrátená vec na ďalšie konanie. Z rozsudku krajského súdu nie je vôbec zrejmé, ako majú správne orgány po zrušení ich rozhodnutí vo veci žalobkyne postupovať, keďže zákon im ukladá povinnosť ex offo rozhodnúť o povinnosti žalobkyne uhradiť náklady na jej vzdelanie. Kasačný súd poukazuje predovšetkým na ust. , ktorý upravuje oprávnenie nadriadeného zrušiť služobný pomer policajta aj bez uvedenia dôvodov. Pokiaľ krajský súd rozporoval nielen existenciu dôvodov pre zrušenie služobného pomeru žalobkyne, ale aj ich objektivitu, čiže pri výklade zákona sa odklonil od jeho doslovného textu, bol

povinný ozrejmiť závažnosť dôvodov, ktoré ho k tomu viedli, a ktoré si vyžadoval účel zákona, prípadne požiadavka ústavne súladného výkladu zákona. Rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 16.06.2020 bolo zrušené i následne vydané rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č. KRPZ-ZA-VO-75-010/2016 zo dňa 15.02.2016 a rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č. ORPZ- ZA-315-002/2014 zo dňa 20.06.2014 a vec bola vrátená Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Žiline na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku správny súd okrem iného poukázal na ustanovenia a s tým, že nové rozhodnutie bude v dôvodoch reagovať na všetky právne významné okolnosti posudzovaného prípadu, vrátane vyhodnotenia dôvodov skončenia služobného pomeru žalobkyne pre ustálenie otázky, či vôbec žalobkyňa mohla svoj záväzok vo vzťahu k Policajnému zboru, t.j. záväzok zotrvať v služobnom pomere po stanovenú dobu, objektívne splniť, ako aj preskúmateľného zdôvodnenia výpočtu výšky určenej náhrady. Následne prvostupňový orgán - Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline vydalo rozhodnutie č. ORPZ-ZA-VO-411-0006/2020 zo dňa 09.09.2020, proti ktorému žalobkyňa podala odvolanie a žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 27.10.2020 odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa a nasl. (ďalej ) v rozsahu a medziach žalobných bodov (, ), pričom zistil, že rozhodnutie je v celom rozsahu zákonné, a preto žalobu podľa zamietol z nasledovných dôvodov:

9. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

Podľa v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, t. j. k 17.02.2016 (ďalej len „), služobný úrad umožní policajtovi zaradenému v prípravnej štátnej službe získať policajné vzdelanie štúdiom v policajnej škole alebo inej vzdelávacej ustanovizni ministerstva.

Podľa policajt, ktorému služobný úrad umožnil získať kvalifikáciu alebo zvýšiť si kvalifikáciu, je povinný po skončení štúdia zotrvať po určený čas v služobnom pomere v tej zložke podľa , ktorá mu umožnila získať kvalifikáciu alebo zvýšiť si kvalifikáciu alebo uhradiť náklady spojené so zabezpečením získavania alebo zvyšovania kvalifikácie (ďalej len "náklady na vzdelávanie") alebo ich pomernú časť. Policajt je povinný zotrvať po určený čas v služobnom pomere alebo uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť aj vtedy, ak štúdium neskončil a nezískal alebo si nezvýšil kvalifikáciu.

Podľa čas určený na zotrvanie policajta v služobnom pomere podľa odseku 3 je pri dennej forme štúdia trojnásobkom doby trvania štúdia a pri štúdiu pri výkone štátnej služby dvojnásobkom doby trvania štúdia.

Podľa policajt, ktorý nezotrval v služobnom pomere po čas ustanovený v , je povinný uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť.

Podľa veta prvá výšku úhrady nákladov na vzdelávanie vypočítava a určuje služobný úrad podľa skutočných nákladov na vzdelávanie v období, keď policajt získaval alebo zvyšoval si kvalifikáciu.

Podľa povinnosť uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich zníženie alebo odpustenie sa vyhlasuje v rozhodnutí nadriadeného, ktorý je oprávnený rozhodnúť o skončení služobného pomeru policajta. Rozhodnutie musí obsahovať aj výšku nákladov, ktoré je policajt povinný uhradiť, spolu s lehotou na ich úhradu.

Podľa o spôsobe úhrady nákladov na vzdelávanie v určenej výške sa môže policajt so služobným úradom dohodnúť. Ak nedôjde k dohode, možno uspokojiť pohľadávku na základe vykonateľného rozhodnutia o povinnosti policajta uhradiť náklady na vzdelávanie mesačnými zrážkami z jeho príjmu; výška mesačnej zrážky z jeho príjmu však nesmie prekročiť hranicu sumy ustanovenej podľa osobitného predpisu. 33) 33) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia.

Podľa povinnosť uhradiť náklady na vzdelávanie nevznikne, ak sa služobný pomer skončil prepustením z dôvodu podľa až c) a .

Podľa služobný pomer sa končí zrušením v skúšobnej dobe.

Podľa v skúšobnej dobe môže nadriadený alebo policajt zrušiť služobný pomer písomne aj bez uvedenia dôvodov. S tehotnou policajtkou, policajtkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou policajtkou môže nadriadený skončiť služobný pomer v skúšobnej dobe len vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite odôvodniť, inak je neplatné. Služobný pomer sa končí uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia nadriadeného alebo policajta, vždy však najneskôr uplynutím skúšobnej doby; ustanovenia a sa použijú primerane.

10. Správny súd považuje na úvod za nevyhnutné zdôrazniť, že citované ust. upravuje úhradu nákladov na vzdelávanie príslušníkov Policajného zboru, pričom v odseku 1 ustanovuje povinnosť policajta, ktorý nezotrval v služobnom pomere po čas ustanovený v uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť. Výšku úhrady nákladov na vzdelávanie vypočítava a určuje služobný úrad (odsek 3) rozhodnutím, pričom povinnosť uhradiť náklady na vzdelávanie, prípadne ich zníženie alebo odpustenie sa vyhlasuje v rozhodnutí o skončení služobného pomeru policajta (odsek 5). Ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru nevydáva, napríklad pri zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe podľa (rovnako ako tomu bolo v prípade žalobkyne), služobný úrad vydá samostatné rozhodnutie o povinnosti policajta uhradiť náklady na jeho vzdelávanie. Z dikcie citovaného zákona teda jednoznačne vyplýva povinnosť správneho orgánu pri splnení stanovených podmienok vydať takéto rozhodnutie.

11. Podľa v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

12. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že Okresné riaditeľstvo PZ Žilina doručilo právnemu zástupcovi žalobkyne listom zo dňa 06.10.2020 iba „chýbajúcu stranu č. 2 rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ č. ORPZ-ZA-VO-411-0006/2020 zo dňa 09.09.2020“ a táto skutočnosť (poznámka súdu: bez ďalšieho) spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, správny súd sa s takýmto názorom nestotožnil. Samotná žalobkyňa v správnej žalobe uvádza, že v podanom odvolaní (poznámka súdu: proti prvostupňovému rozhodnutiu Okresného riaditeľstva PZ v Žiline zo dňa 09.09.2020) okrem iného namietala, že doručené rozhodnutie služobného úradu nie je úplné, a chýba strana č. 2 tohto rozhodnutia. Žalobkyňa o skutočnosti, že prvostupňové rozhodnutie nie je kompletné a chýba strana 2. jeho vyhotovenia, musela mať vedomosť ihneď ako ho prevzala jej právna zástupkyňa podľa pripojenej doručenky dňa 22.09.2020. Akonáhle túto vedomosť získala, mala možnosť označenú skutočnosť namietať. Urobila to však až v podanom odvolaní zo dňa 30.09.2020, a preto postup Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, ktorý jej listom zo dňa 06.10.2020 zaslal druhú stranu prvostupňového rozhodnutia, nemôže bez ďalšieho spôsobovať žalobkyňou tvrdenú nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia.

13. Ako nedôvodnú musel správny súd vyhodnotiť aj námietku žalobkyne, že v písomnom vyhotovení oznámenia o zrušení služobného pomeru zo dňa 19.06.2014, ktoré bolo žalobkyni doručené, nie sú uvedené žiadne dôvody zrušenia služobného pomeru v skúšobnej dobe. Je nepochybné, že konkrétne dôvody zrušenia služobného pomeru prvostupňový orgán uviedol v odôvodnení jeho rozhodnutia č. ORPZ-ZA-VO-411-0006/2020 zo dňa 09.09.2020 na stranách 3 a 4 jeho odôvodnenia a súčasne konštatoval, že dôvodom skončenia služobného pomeru menovanej (poznámka súdu: žalobkyne) bolo opakované nesvedomité plnenie úloh uložených zákonmi, všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úloh uložených rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených a konanie, ktoré by mohlo narušiť vážnosť policajného zboru a ohroziť dôveru v zbor. Uvedené dôvody vyplývajú zo spisových materiálov vedených u priameho nadriadeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Žiline. Ich vyhodnoteniu sa venoval žalovaný na stranách 6 až 9 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 27.10.2020 a keďže tvorili aj podstatu odvolacích námietok žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu, zároveň k nim zaujal svoje stanovisko ako odvolací orgán v zmysle právneho názoru vysloveného v bode 17. rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 16.06.2020. Je nepochybné, že doplnenie listu zo dňa 19.06.2014 vzhľadom na odstup času je bezpredmetné a pokiaľ žalovaný postupoval tak, ako mu nariadil správny súd v rozsudku sp. zn. zo dňa 16.06.2020, správny súd nevidí dôvod, aj s prihliadnutím na predchádzajúce rozsudky súdov vydané v posudzovanej veci a ďalšie konanie vo veci s poukazom na obsah administratívneho spisu, ďalšie oznamovanie žalobkyni v tomto smere vykonávať. Je potrebné súhlasiť s pripomienkou žalovaného uvedenou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zo dňa 27.10.2020 (viď str. 8, tretí odsek) že neobsahuje povinnosť konajúceho orgánu oboznámiť účastníka s podkladmi rozhodnutia tak, ako to uvádza Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. . V zmysle sa na konanie podľa tohto zákona nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia, a tiež súhlasiť s argumentáciou žalovaného v jeho vyjadrení zo dňa 17.06.2021, že priestupkové konanie a konanie vo veciach služobného pomeru sú dve odlišné konania, zverené zákonmi odlišným orgánom a upravené odlišnými právnymi predpismi. Otázka zodpovednosti za priestupok nie je zhodná so skutočnosťami, ktoré tvoria podklad pre prijatie personálneho opatrenia - zrušenie služobného pomeru. Zrušenie služobného pomeru realizoval nadriadený žalobkyne nezávisle od zistení správneho orgánu, nadriadený si vo veci robí vlastný úsudok a rozhoduje nezávisle od výsledku iného konania. Ani výsledok priestupkového konania, rozhodnutie o vine, či nevine nemôže mať žiaden vplyv na závery služobného orgánu. V konaní o zrušení služobného pomeru žalobkyne nebola riešená otázka viny, alebo neviny, ale otázka, či sú splnené predpoklady na zrušenie služobného pomeru. V tej súvislosti správny súd poukazuje na jednoznačné znenie ostatného rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 24.10.2019, keď v bode 43. odôvodnenia konštatoval, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci medzi tými istými účastníkmi konania (rozsudok sp. zn. zo dňa 02.12.2015) vyslovil, že „nemožno považovať za proporcionálne, keď policajný orgán vyžaduje nahradiť náklady na štúdium bez toho, aby bolo zrejmé, z akých dôvodov došlo k skončeniu služobného pomeru s príslušníčkou Policajného zboru v skúšobnej dobe a keď nie je možné z napadnutého rozhodnutia overiť, či vôbec mohla svoj záväzok vo vzťahu k Policajnému zboru objektívne splniť. Tieto dve roviny nemožno chápať izolovane a skutočnosť, že dôvody skončenia služobného pomeru v skúšobnej dobe spočívajú na objektívnych základoch, je povinný v prípade „sporu preukázať policajný orgán“, ale zároveň Najvyšší súd SR v bode 44. odôvodnenia tohto rozsudku uviedol, že poukazuje na právny názor vyslovený v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 01. júla 2008, podľa ktorého „súd môže, ba dokonca sa musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákon, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov ( ). V takých prípadoch sa musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. Súčasne za rozhodujúci považuje správny súd bod 45. odôvodnenia predmetného rozsudku, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol: „Nesprávne právne posúdenie veci zo strany správneho orgánu spočíva okrem aplikácie nesprávnej právnej normy na zistený skutkový stav aj v nesprávnom výklade ustanovení právnych predpisov. Nesprávne právne posúdenie veci je z pravidla kumulované s nedostatočne zisteným skutkovým stavom. Každá právna norma má vlastný okruh dokazovaných skutočností. Podľa názoru kasačného súdu krajský súd nepostupoval správne, keď síce pod vplyvom judikatúry Najvyššieho súdu posudzoval napadnuté rozhodnutia správnych orgánov o povinnosti žalobkyne uhradiť náklady na vzdelanie v spojitosti s dôvodmi zrušenia služobného pomeru žalobkyne v skúšobnej dobe, vo svojom rozsudku sa však nevysporiadal so zákonnou povinnosťou služobného úradu vydať rozhodnutie o úhrade nákladov za vzdelávanie policajta. A to hlavne v kontexte

zrušenia rozhodnutí správnych orgánov bez vrátenia veci na ďalšie konanie. Z rozsudku krajského súdu nie je vôbec zrejmé, ako majú správne orgány po zrušení ich rozhodnutí vo veci žalobkyne postupovať, keďže zákon im ukladá povinnosť ex offo rozhodnúť o povinnosti žalobkyne nahradiť náklady na ich vzdelanie.“ Tomuto právnemu názoru plne zodpovedá aj bod 46. odôvodnenia citovaného rozsudku, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že rovnako tak v súlade s názorom Ústavného súdu SR vyslovenom vo vyššie uvedenom náleze (viď bod 44. tohto rozhodnutia), súd nepovažuje rozsudok krajského súdu za dostatočne odôvodnený, a to vo vzťahu k posudzovaniu samotných žalovaným poukázaných dôvodov zrušenia služobného pomeru žalobkyne v skúšobnej dobe. Krajský súd síce rozsiahlo argumentuje, že existencia dôvodov v čase zrušenia služobného predpisu žalobkyne, predložených žalovaným v oznámení z 27. januára 2016, z predloženého administratívneho spisu nevyplýva. Zároveň, že tieto dôvody samy o sebe nepreukazujú dôvodnosť postupu služobného orgánu voči žalobkyni (zrušenie služobného pomeru v skúšobnej dobe). Závery krajského súdu však nie je možné považovať za založené na racionálnej argumentácii. A to predovšetkým v kontexte toho, že ustanovenie upravuje oprávnenie nadriadeného zrušiť služobný pomer policajta aj bez uvedenia dôvodov. Pokiaľ krajský súd rozporoval nielen existencie dôvodov pre zrušenie služobného pomeru žalobkyne, ale aj ich objektivitu, čiže pri výklade zákona sa odklonil od jeho doslovného textu, bol povinný ozrejmiť závažnosť dôvodov, ktoré ho k tomu viedli a ktoré si vyžadovalo účel zákona, systematická súvislosť, prípadne požiadavka ústavne súladného výkladu zákona. Podľa názoru kasačného súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu (poznámka správneho súdu: sp. zn. -54 zo dňa 18.10.2016) tieto požiadavky nespĺňa. Z ust. jednoznačne vyplýva, že v skúšobnej dobe môže nadriadený alebo policajt zrušiť služobný pomer písomne aj bez uvedenia dôvodov. S tehotnou policajtkou, policajtkou do konca 9. mesiaca po pôrode a dojčiacou policajtkou môže nadriadený skončiť služobný pomer v skúšobnej dobe len vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite odôvodniť, inak je neplatné. Služobný pomer sa končí uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia nadriadeného ak policajta, vždy však najneskôr uplynutím skúšobnej doby; ust. a sa použijú primerane. Jednoznačné je aj ust. , podľa ktorého policajt, ktorému služobný úrad umožnil získať kvalifikáciu alebo zvýšiť si kvalifikáciu, je povinný po skončení štúdia zotrvať po určený čas v služobnom pomere v tej zložke podľa , ktorá mu umožnila získať kvalifikáciu alebo zvýšiť si kvalifikáciu, lebo uhradiť náklady spojené so zabezpečením získavania alebo zvyšovania kvalifikácie (ďalej len „náklady na vzdelávanie“) alebo ich pomernú časť. Policajt je povinný zotrvať po určený čas v služobnom pomere alebo uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť aj vtedy, ak štúdium nedokončil a nezískal alebo si nezvýšil kvalifikáciu. Vzhľadom na súčasný stav veci ako aj vyššie uvedené správny súd žalobnú námietku žalobkyne, že služobný pomer K.. K. K. bol skončený bez uvedenia dôvodu, preto dôvody zrušenia nemohli byť uvedené v písomnom vyhotovení oznámenia riaditeľa OR PZ v Žiline č. CPZA-OP-335/2014 zo dňa 19.06.2014 o zrušení služobného pomeru, považuje za bezpredmetnú a odkaz žalobkyne na odôvodnenie rozhodnutia NS SR sp. zn. , z ktorého cituje, v súčasnom štádiu konania je bez relevancie. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobkyne, že obe vydané rozhodnutia zo dňa 09.09.2020 a 27.10.2020 sú nezrozumiteľné, rozporuplné a nepreskúmateľné a dôvody, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie, majú absentovať, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, k čomu žalobkyňa žiadne relevantné dôkazy neposkytla a žalobné body v tomto smere zostávajú v rovine tvrdenia.

14. Je nepochybné, že žalobkyňa bola Personálnym rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Žiline č. 59 zo dňa 01.04.2013 prijatá do služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru a podľa jej bola určená skúšobná doba v zložke 18 mesiacov. Tiež je nepochybné, že oznámením riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č. CPZA- OP-355/2014 zo dňa 19.06.2014 bol žalobkyni podľa zrušený služobný pomer v skúšobnej dobe, ktorý skončil uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia nadriadeného, t.j. dňom 22.06.2014. Ako už bolo vyššie uvedené, aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 24.10.2019 konštatoval, že ust. upravuje oprávnenie nadriadeného zrušiť služobný pomer policajta aj bez uvedenia dôvodov. Pokiaľ žalobkyňa v žalobných bodoch namieta skutky zo dňa 15.05.2014, 02.06.2014 a 19.06.2014 v súvislosti s ich právnym posúdením a spôsobom vybavenia veci, žalobkyňa bola oprávnená podávať opravné prostriedky v priebehu príslušných priestupkových resp. disciplinárnych konaní a tieto nemôžu byť dôvodom na argumentáciu žalobkyne, ktorá by bola relevantná vo vzťahu k povinnosti žalobkyne vyplývajúcej z ust. , a to aj s poukazom na ust.

, pretože žalobkyňa žiadnym dôkazom nepreukázala zneužitie jej práv a povinností či už prvostupňovým rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v Žiline č. ORPZ- ZA-VO-411-006/2020 zo dňa 09.09.2020 alebo napadnutým rozhodnutím žalovaného č. KRPZ-ZA- VO-445-005/2020 zo dňa 27.10.2020. Na základe uvedeného i túto námietku žalobkyne vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.

15. Keďže správny súd všetky žalobné námietky uplatnené v lehote na podanie správnej žaloby vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu postupom podľa zamietol.

16. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobkyni bolo rozhodnuté podľa a contrario tak, že jej súd náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému podľa a contrario vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 ) v lehote do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.