Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30S-203-2019.pdf
PDF · 118.06 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/203/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobkyne: Mgr. W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XX/XX, E., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Iveta Boškajová, s.r.o., so sídlom J. Goliana č. 16, Martin, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, so sídlom Kuzmányho č. 26, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-VO-75-010/2016 zo dňa 15. februára 2016, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č. KRPZ-ZA- VO-75-010/2016 zo dňa 15. februára 2016 a rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č. ORPZ-ZA-315-002/2014 zo dňa 20. júna 2014 z r u š u j e a v e c v r a c i a Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Žiline na ďalšie konanie.
Žalobkyňa m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Správny orgán prvého stupňa - Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline rozhodnutím č. ORPZ- ZA-315-002/2014 zo dňa 20. júna 2014 uložil podľa § 143 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.) žalobkyni v prípravnej štátnej službe vo funkcii referent oddelenia výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu v Žiline Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky povinnosť uhradiť Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky pomernú časť nákladov vynaložených na získanie základného policajného vzdelania v Strednej odbornej škole Policajného zboru v Pezinku vo výške 2 795,63 € v 72 pravidelných mesačných splátkach, a to pravidelnými mesačnými splátkami, t. j. 71 splátok vo výške 39 € a poslednou 72 splátkou vo výške 26,63 € splatnými vždy do 20. dňa každého kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom júl 2014 na účet Ministerstva vnútra SR.
2. Žalovaný - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline rozhodnutím č. KRPZ-ZA-VO-75-010/2016 zo dňa 15.02.2016 podľa § 243 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z. odvolanie žalobkyne voči vyššie uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že Personálnym rozkazom generálneho riaditeľa sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu MV SR č. 75/2013 bola odvolateľka povolaná dňom 15. apríla 2013 na pomaturitné kvalifikačné štúdium v Strednej odbornej škole Policajného zboru v Pezinku. Dňom 31. decembra 2013 štúdium ukončila a na základe personálneho rozkazu generálneho riaditeľa sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky č. 260/2013 bola vyňatá zo zálohy pre študujúcich policajtov. Dňom 01.01.2014 bola ustanovená do funkcie referent oddelenia výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu v Žiline Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline. Žalobkyni bol na základe oznámenia riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č. CPZA-OP-355/2014 zo dňa 19. júna 2014 zrušený služobný pomer v skúšobnej dobe podľa § 190 zákona. Služobný pomer odvolateľky sa skončil uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia nadriadeného, t. j. dňom 22. júna 2014. Odvolateľka tak po skončení štúdia nesplnila záväzok na výkon štátnej služby a vznikla jej povinnosť uhradiť Policajnému zboru pomernú časť nákladov vynaložených na získanie základného policajného vzdelania. Dňa 20. júna 2014 prerokoval riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline s odvolateľkou výšku a spôsob úhrady pomernej časti nákladov vynaložených na získanie základného policajného vzdelania, o čom bol spísaný záznam č. ORPZ-ZA-315/2014. Pri prerokovaní bola odvolateľka oboznámená s podkladmi pre výpočet nákladov ako aj so spôsobom, akým bola pomerná časť nákladov vypočítaná. Pomerná časť nákladov vynaložených na získanie základného policajného vzdelania bola u odvolateľky vypočítaná a vyčíslená vo výške 2 795,63 €. Po oboznámení sa s týmto odvolateľka uznala svoj záväzok voči služobnému úradu v plnom rozsahu čo do dôvodu aj výšky. Následne bola dňa 20. júna 2014 podpísaná dohoda o spôsobe úhrady nákladov vynaložených na získanie vzdelania pod číslom registratúrneho záznamu ORPZ-ZA-315-001/2014 medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a žalobkyňou. Ďalej žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol citáciu zákonných ustanovení § 142a ods. 2, § 142b ods. 3, § 142b ods. 4, § 143 ods. 1, § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. a ust. čl. 37, čl. 40 ods. 1, 2 nariadenia Ministra vnútra SR č. 153/2011 o odbornom vzdelávaní príslušníkov Policajného zboru v znení neskorších predpisov konštatujúc, že posúdením zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa po formálnej a obsahovej stránke vyplynulo, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti v zmysle ust. § 241 zákona č. 73/1998 Z.z.. Vo vzťahu k námietke odvolateľky o nemožnosti plnenia, ktorá nastala nezávisle od vôle odvolateľky, a ktorá je založená na prekážke, ktorú odvolateľka nemôže ovplyvniť (skončení služobného pomeru bez udania dôvodu) žalovaný uviedol, že tvrdeniami odvolateľky, ktorými sa snaží spochybniť zrušenie služobného pomeru v skúšobnej dobe zo strany nadriadeného podľa § 190 zákona, nie je povinný sa zaoberať nakoľko nesúvisia s odvolaním voči rozhodnutiu o úhrade pomernej časti nákladov vynaložených na získanie základného policajného vzdelania. Odvolací orgán len na okraj konštatuje, že § 190 zákona umožňuje nadriadenému aj policajtovi zrušiť služobný pomer v skúšobnej dobe aj bez uvedenia dôvodov. Neznamená to však, že dôvod na zrušenie služobného pomeru v skutočnosti neexistuje. Práve naopak, pri každom zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe zo strany nadriadeného sú dôvody tohto personálneho opatrenia aj preukázateľné a zaznamenané tak, aby boli v budúcnosti k dispozícii pri vybavovaní možných podaní policajta. Odvolateľke bol na základe oznámenia riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č. CPZA-OP-355/2014 zo dňa 19. júna 2014 zrušený služobný pomer v skúšobnej dobe podľa § 190 zákona na základe nasledovných konkrétnych dôvodov, známych v čase vydania oznámenia nadriadeného o zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe: Dňa 15. mája 2014 v čase svojho osobného voľna o 21.15 h odvolateľka viedla motorové vozidlo i zn. Honda Civic, evidenčné číslo ZA582FH, po ul. Vojtecha Spanyola v Žiline smerom; od sídliska Vlčince do centra mesta Žilina, kde pri vchode do FNsP Žilina nedala prednosť chodkyni W. W., ktorá prechádzala po riadne vyznačenom priechode pre chodcov zľava doprava z pohľadu vodiča vozidla, následkom čoho došlo ku zrážke. Pri dopravnej nehode u odvolateľky alkohol nebol zistený, chodkyňa W. W. utrpela ľahké zranenie. Odvolateľka porušila ustanovenie § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Dňa 2. júna 2014 bolo na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline doručené z odboru kontroly prezídia Policajného zboru podanie M. M., v ktorom pisateľ namietal postup odvolateľky v súvislosti s prejednávaním priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo dňa 22. apríla 2014 a s tým súvisiace skutočnosti. Preverovaním postupu odvolateľky bolo zistené, že dňa 22. apríla 2014 o 10.44 h v služobnom obvode Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline uložila M. M. za porušenie § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov blok na pokutu nezaplatenú na mieste, vystavila mu poštovú poukážku na sumu 140 € a vodičovi vydala potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu na dobu 10 dní, pričom vodič mal nárok na pätnásťdňovú platnosť potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu. Svojim konaním odvolateľka nedodržala postup uvedený v § 71 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Dňa 19. júna 2014 bola z oddelenia kontroly Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline doručená na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline zápisnica z prešetrenia sťažnosti MUDr. V. Z.. Zo zápisnice z prešetrenia sťažnosti vyplynulo, že dňa 1. apríla 2014 odvolateľka pri výkone štátnej služby zistila, že na motorovom vozidle zn. Audi Q5, evidenčného čísla KM258AS, ktoré
riadil mladistvý W. Z. za prítomnosti svojho otca MUDr. V. Z., nebola vykonaná technická kontrola, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, čím bola naplnená skutková podstata priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. 1) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Odvolateľka uložila mladistvému W. Z. blokovú pokutu na blok na pokutu nezaplatenú na mieste vo výške 50 €, čo však bolo v rozpore s ustanovením § 19 ods. 3 zákona o priestupkoch, nakoľko osoba, ktorej bola uložená bloková pokuta, bola v čase spáchania skutku a uloženia blokovej pokuty mladistvá. Od motorového vozidla zn. Audi Q5 odvolateľka zadržala oba kusy evidenčných čísel KM258AS, pričom povolila ďalšiu jazdu s vozidlom do miesta Z. s platnosťou do 08.00 h dňa 1. apríla 2014, čo bolo v rozpore s § 123 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „ bez pripevnenej tabuľky s prideleným evidenčným číslom alebo s nečitateľnou alebo poškodenou tabuľkou sa vozidlo nesmie používať v cestnej premávke ani nechať stáť na ceste". Zároveň po prejednaní priestupku odvolateľkou odišiel mladistvý W. Z. bez prítomnosti inej osoby v motorovom vozidle Audi Q5 a bez evidenčných čísel preč, t. j. odvolateľka mu svojim súhlasom umožnila porušiť ustanovenie § 74 ods. 2 zákona č. 8/2009Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „ držiteľ vodičského oprávnenia skupiny B, ktorému bolo vodičské oprávnenie skupiny B udelené pred dovŕšením veku 18 rokov, môže do dovŕšenia veku 18 rokov, najmenej však tri mesiace, viesť motorové vozidlo skupiny B len v prítomnosti osoby sediacej na mieste spolujazdca vedľa vodiča, ktorá je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny B najmenej 10 rokov a ktorú na tento účel zapíše orgán Policajného zboru do evidencie vodičov na žiadosť zákonného zástupcu."' Písomné oznámenie nadriadeného o zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe sa vydáva vo forme registratúrneho záznamu, ktorý je potrebné doručiť policajtovi do vlastných rúk. Oznámenie sa vyhotovuje v troch výtlačkoch. Jeden výtlačok sa doručuje policajtovi, druhý sa zakladá do jeho osobného spisu a tretí sa zakladá k číslu registratúrneho záznamu. Výlučne pre služobné účely sa po skončení služobného pomeru v skúšobnej dobe vydáva tzv. oznamovací personálny rozkaz nadriadeného, ktorý služobný pomer policajta zrušil. Policajtovi sa tento personálny rozkaz nevyhlasuje, ani nedoručuje. Slúži len na evidenčné účely. Služobný orgán v súlade s odporučením uvedeným v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (3Sžo/67/2015), podľa ktorého „ak má služobný orgán záujem na náhrade nákladov vynaložených na vzdelanie, tak samotné dôvody skončenia nemusia byť explicitne vyjadrené v oznámení o skončení služobného pomeru v skúšobnej dobe, avšak bolo by vhodné, aby vyplývali napríklad z osobného spisu konkrétnej osoby, prípadne aby bolo inak preukázané, že spočívajú na objektívnych základoch", oznámil listomzodňa27.januára2016 odvolateľke dôvod skončenia služobného pomeru v skúšobnej dobe tak, aby v súlade s § 2a ods. 2 zákona bol výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru v súlade s dobrými mravmi, a aby neexistovala žiadna pochybnosť o tom, že tieto práva a povinnosti by mohli byť zneužité na škodu odvolateľky. Odvolateľka prevzala tento list dňa 3.februára 2016, pričom príjem tejto písomnosti potvrdila svojím podpisom na doručenke.
3. Voči vyššie citovanému rozhodnutiu žalovaného podala v zákonnej lehote žalobu žalobkyňa navrhujúca zrušenie rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci na nové konanie, predovšetkým namietajúc, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu neobsahovalo žiadne dôvody skončenia pracovného pomeru, a tieto v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ani nevyplývali z osobného spisu žalobkyne, teda žalobkyňa nemala možnosť sa k nim v administratívnom konaní pred orgánom prvého stupňa vyjadriť. Žalobkyňa zdôrazňuje, že v rámci odvolacieho konania nemožno rozhodovať o veci ako o novej, ktorá nebola predmetom rozhodovania orgánu prvého stupňa. Žalobkyňa je ďalej toho názoru, že povinnosť na úhradu pomernej časti nákladov vynaložených na získanie základného policajného vzdelania v Strednej odbornej škole Policajného zboru v Pezinku jej nevznikla, nakoľko ku zrušeniu služobného pomeru nedošlo v dôsledku rozhodnutia na strane žalobkyne ale výlučne ničím neodôvodneného Oznámenia o zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe, podľa písomného vyhotovenia oznámenia zo dňa 19.06.2014, č. CPZA-OP-355/2014, ktoré bolo vydané bez akéhokoľvek realizovaného personálneho rozkazu o tejto skutočnosti, t. j. rozhodnutím OR PZ v Žiline. Zo strany žalobkyne existoval a aj naďalej existuje záujem zotrvať v služobnom pomere po čas ustanovený v § 142b ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., žalobkyňa si je tejto povinnosti vedomá a je pripravená svoju povinnosť splniť. Žalobkyňa ďalej namieta vo vzťahu k vyčíslenej sume náhrady 2 795,63 € nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k spôsobu, akým bola táto suma vypočítaná. Na dôvažok žalobkyňa uvádza, že nesúhlasí s dôvodmi skončenia služobného pomeru tak, ako jej boli oznámené Krajským riaditeľstvom Policajného zboru listom zo dňa 27.01.2016, nakoľko tieto dôvody neboli v čase rozhodovania doručovania oznámenia o zrušení služobného pomeru ani v čase rozhodovania
prvostupňového orgánu súčasťou osobného spisu žalobkyne a naviac nespočívajú na objektívnych základoch.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.04.2016, v ktorom žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K žalobným dôvodom poukazoval na skutočnosť, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/29/2011 nemožno aplikovať na prípad žalobkyne, nakoľko rieši skutkovo odlišný prípad, a to prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. formou personálneho rozkazu s náležitosťami v zmysle § 241 zákona č. 73/1998 Z.z.. Ďalej nesúhlasil s tvrdením, že zrušenie služobného pomeru v skúšobnej dobe nemôže ísť na ťarchu žalobkyne s povinnosťou úhrady nákladov hlavne, ak jej neboli vytýkané žiadne nedostatky, chyby vo výkone služby. Poukázal na to, že existencia nedostatkov bola preukázaná a tvrdenia žalobkyne sú spochybnené. Voľa, resp. zavinenie žalobkyne na zotrvaní v služobnom pomere nemá vplyv na povinnosť nahradiť náklady v súvislosti so získaním vzdelania. Ďalej poukazoval, že žalobkyňa v odvolaní z 09.07.2014 nenamietala určenie a výšku nákladov na vzdelanie, keď výška a spôsob výpočtu pomernej časti nákladov boli dňa 20.06.2014 prerokované so žalobkyňou, o čom svedčí záznam č. ORPZ-ZA-315/2014, na ktorý sa odvoláva aj prvostupňové rozhodnutie, v ktorom žalobkyňa v zázname prehlásila, že v plnom rozsahu uznáva tento záväzok, čo do dôvodu a výšky a na základe žiadosti žalobkyne o povolenie úhrady nákladov formou splátkového kalendára bol dohodnutý splátkový kalendár formou 72 pravidelných splátok. K vyjadreniu žalobkyne sa k udalostiam z 15.05.2014 a 02.06.2014 uviedol, že skončenie služobného pomeru v skúšobnej dobe bolo vykonané v súlade so zákonom, došlo k jeho platnému ukončeniu, a preto žalovaný nevidí dôvod, sa vyjadrovať k jednotlivým udalostiam, ktoré sú konkretizované v rozhodnutí. Uviedol, že dôvodom skončenia služobného pomeru bolo opakované nesvedomité plnenie úloh uložených zákonmi, všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úloh uložených rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených a konanie, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru a ohroziť dôveru v zbor.
5. Žalobkyňa v súdom stanovenej lehote repliku k vyjadreniu žalovaného nepodala.
6. O žalobe žalobkyne pôvodne rozhodol Krajský súd v Žiline rozhodnutím č. k. 20S/44/2016-54 zo dňa 18.10.2016, ktorým rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil. O kasačnej sťažnosti žalovaného proti označenému rozsudku rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 2Sžk/1/2017 zo dňa 24.10.2019, ktorým rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/44/2016-54 zo dňa 18.10.2016 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie dôvodiac nedostatočným odôvodnením rozsudku krajského súdu, a to vo vzťahu k posudzovaniu samotných žalovaným uvádzaných dôvodov zrušenia služobného pomeru žalobkyne v skúšobnej dobe, a to hlavne v kontexte zrušenia rozhodnutí správnych orgánov krajským súdom bez toho, aby im bola vrátená vec na ďalšie konanie. Z rozsudku krajského súdu nie je vôbec zrejmé, ako majú správne orgány po zrušení ich rozhodnutí vo veci žalobkyne postupovať, keďže zákon im ukladá povinnosť ex offo rozhodnúť o povinnosti žalobkyne uhradiť náklady na jej vzdelanie. Kasačný súd poukazuje predovšetkým na ust. § 190 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorý upravuje oprávnenie nadriadeného zrušiť služobný pomer policajta aj bez uvedenia dôvodov. Pokiaľ krajský súd rozporoval nielen existenciu dôvodov pre zrušenie služobného pomeru žalobkyne, ale aj ich objektivitu, čiže pri výklade zákona sa odklonil od jeho doslovného textu, bol povinný ozrejmiť závažnosť dôvodov, ktoré ho k tomu viedli, a ktoré si vyžadoval účel zákona, prípadne požiadavka ústavne súladného výkladu zákona.
7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutie žalovaného, v intenciách vysloveného záväzného právneho názoru kasačného súdu, podľa ust. § 177 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP), zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d), g) SSP a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa podľa §191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:
8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
Podľa § 142a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, t. j. k 17.02.2016 (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.), služobný úrad umožní policajtovi zaradenému v prípravnej štátnej službe získať policajné vzdelanie štúdiom v policajnej škole alebo inej vzdelávacej ustanovizni ministerstva.
Podľa § 142b ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. policajt, ktorému služobný úrad umožnil získať kvalifikáciu alebo zvýšiť si kvalifikáciu, je povinný po skončení štúdia zotrvať po určený čas v služobnom pomere v tej zložke podľa § 1 ods. 1, ktorá mu umožnila získať kvalifikáciu alebo zvýšiť si kvalifikáciu alebo uhradiť náklady spojené so zabezpečením získavania alebo zvyšovania kvalifikácie (ďalej len "náklady na vzdelávanie") alebo ich pomernú časť. Policajt je povinný zotrvať po určený čas v služobnom pomere alebo uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť aj vtedy, ak štúdium neskončil a nezískal alebo si nezvýšil kvalifikáciu.
Podľa § 142b ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. čas určený na zotrvanie policajta v služobnom pomere podľa odseku 3 je pri dennej forme štúdia trojnásobkom doby trvania štúdia a pri štúdiu pri výkone štátnej služby dvojnásobkom doby trvania štúdia.
Podľa § 143 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. policajt, ktorý nezotrval v služobnom pomere po čas ustanovený v § 142b ods. 4, je povinný uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť.
Podľa § 143 ods. 3 veta prvá zákona č. 73/1998 Z.z. výšku úhrady nákladov na vzdelávanie vypočítava a určuje služobný úrad podľa skutočných nákladov na vzdelávanie v období, keď policajt získaval alebo zvyšoval si kvalifikáciu.
Podľa § 143 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z. povinnosť uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich zníženie alebo odpustenie sa vyhlasuje v rozhodnutí nadriadeného, ktorý je oprávnený rozhodnúť o skončení služobného pomeru policajta. Rozhodnutie musí obsahovať aj výšku nákladov, ktoré je policajt povinný uhradiť, spolu s lehotou na ich úhradu.
Podľa § 143 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z. o spôsobe úhrady nákladov na vzdelávanie v určenej výške sa môže policajt so služobným úradom dohodnúť. Ak nedôjde k dohode, možno uspokojiť pohľadávku na základe vykonateľného rozhodnutia o povinnosti policajta uhradiť náklady na vzdelávanie mesačnými zrážkami z jeho príjmu; výška mesačnej zrážky z jeho príjmu však nesmie prekročiť hranicu sumy ustanovenej podľa osobitného predpisu. 33) 33) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z.z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia.
Podľa § 143 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z.z. povinnosť uhradiť náklady na vzdelávanie nevznikne, ak sa služobný pomer skončil prepustením z dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 3.
Podľa § 189 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. služobný pomer sa končí zrušením v skúšobnej dobe.
Podľa § 190 zákona č. 73/1998 Z.z. v skúšobnej dobe môže nadriadený alebo policajt zrušiť služobný pomer písomne aj bez uvedenia dôvodov. S tehotnou policajtkou, policajtkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou policajtkou môže nadriadený skončiť služobný pomer v skúšobnej dobe len vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite odôvodniť, inak je neplatné. Služobný pomer sa končí uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia nadriadeného alebo policajta, vždy však najneskôr uplynutím skúšobnej doby; ustanovenia § 266 ods. 3 a 4 sa použijú primerane.
9. Správny súd považuje na úvod za nevyhnutné zdôrazniť, že citované ust. § 143 zákona č. 73/1998 Z.z. upravuje úhradu nákladov na vzdelávanie príslušníkov Policajného zboru, pričom v odseku 1 ustanovuje
povinnosť policajta, ktorý nezotrval v služobnom pomere po čas ustanovený v § 142b ods. 4 uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť. Výšku úhrady nákladov na vzdelávanie vypočítava a určuje služobný úrad (odsek 3) rozhodnutím, pričom povinnosť uhradiť náklady na vzdelávanie, prípadne ich zníženie alebo odpustenie sa vyhlasuje v rozhodnutí o skončení služobného pomeru policajta (odsek 5). Ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru nevydáva, napríklad pri zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 190 (rovnako ako tomu bolo v prípade žalobkyne), služobný úrad vydá samostatné rozhodnutie o povinnosti policajta uhradiť náklady na jeho vzdelávanie. Z dikcie citovaného zákona teda jednoznačne vyplýva povinnosť správneho orgánu pri splnení stanovených podmienok vydať takéto rozhodnutie. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na právny záver obsiahnutý v rozsudku č. k. 2Sžk/1/2017 zo dňa 24.10.2019, ktorý odkázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžo/67/2015 zo dňa 02. decembra 2015, v zmysle ktorého: „Nemožno považovať za proporcionálne, keď policajný orgán vyžaduje nahradiť náklady na štúdium bez toho, aby bolo zrejmé, z akých dôvodov došlo k skončeniu služobného pomeru s príslušníčkou Policajného zboru v skúšobnej dobe, a keď nie je možné z napadnutého rozhodnutia overiť, či vôbec mohla svoj záväzok vo vzťahu k policajnému zboru objektívne splniť. Tieto dve roviny nemožno chápať izolovane a skutočnosť, že dôvody skončenia služobného pomeru v skúšobnej dobe spočívajú na objektívnych základoch, je povinný v prípade „sporu“ preukázať policajný orgán“.
10. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších právnych predpisov správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
11. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenie orgánu verejnej správy nenapĺňa, resp. nenapĺňa v celom rozsahu, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým pre to, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde, ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť.
12. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
13. Na úvod je potrebné ozrejmiť, že zatiaľ čo právny akt skončenia služobného pomeru v skúšobnej dobe ako právne významná skutočnosť pre vznik právom predpokladaných následkov nie je viazaný na existenciu dôvodov pre skončenie služobného pomeru (§ 190 veta prvá zákona č. 73/1998 Z.z.), súdna prax vo vzťahu k právnemu aktu - rozhodnutiu o náhrade nákladov (§ 143 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.) vyžaduje na naplnenie atribútu preskúmateľnosti tohto právneho aktu, aby správny orgán v rámci dôvodov rozhodnutia zodpovedal otázku, či príslušník Policajného zboru svoj záväzok zotrvať v služobnom pomere po čas ustanovený v § 142b ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. mohol objektívne splniť. Predpokladom preskúmateľného zodpovedania tejto relevantnej otázky je ozrejmenie samotných dôvodov skončenia služobného pomeru.
14. Vyššie uvedenej požiadavke súdnej praxe však rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nezodpovedá. Správny orgán prvého stupňa neozrejmil dôvody skončenia služobného pomeru so žalobkyňou za účelom zodpovedania otázky, či mohla žalobkyňa objektívne splniť svoj záväzok zotrvať
po zákonom stanovenú dobu v služobnom pomere. Rozhodnutiu tak chýba atribút preskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čím správny orgán prvého stupňa porušil citované ust. § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., v zmysle ktorého v odôvodnení rozhodnutia správny orgánu uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí, vychádzajúc z princípu právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR).
15. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že s dôvodmi skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe bola žalobkyňa oboznámená až listom zo dňa 27.01.2016, t. j. až po začatí odvolacieho konania. V tomto postupe správneho orgánu vidí správny súd podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a to porušenie citovaného ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorého je povinnosťou správneho orgánu pred vydaním samotného rozhodnutia dať účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia.
16. Uvedené porušenie procesných predpisov správneho orgánu prvého stupňa nemohlo byť žalovaným konvalidované v odvolacom konaní, a to doručením oznámenia zo dňa 27.01.2016 o dôvodoch skončenia pracovného pomeru žalobkyni a doplnením dôvodov rozhodnutia o ustálenie dôvodov skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou v rozhodnutí žalovaného. Je potrebné zdôrazniť, že hoci je odvolacie konanie založené na apelačnom princípe a žalovaný ako správny orgán druhého stupňa je v zásade oprávnený rozhodnúť vo veci, pričom nie je viazaný len závermi prvostupňového správneho orgánu a samostatne hodnotí vec zo skutkovej a právnej stránky, nie je ani v rámci apelačného princípu možné pripustiť stav, kedy odvolací orgán potvrdzuje rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorému absentuje atribút preskúmateľnosti, nakoľko samotným predpokladom riadnej odvolacej prieskumnej činnosti je existencia preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, hoc vychádzajúceho z nesprávnych skutkových a právnych záverov. V prejednávanej veci tento atribút preskúmateľnosti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa chýba
17. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d), g) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ktoré bude v dôvodoch rozhodnutia reagovať na všetky právne významné okolnosti posudzovaného prípadu, vrátane vyhodnotenia dôvodov skončenia služobného pomeru žalobkyne pre ustálenie otázky, či vôbec žalobkyňa mohla svoj záväzok vo vzťahu k policajnému zboru, t. j. záväzok zotrvať v služobnom pomere po stanovenú dobu, objektívne splniť, ako aj preskúmateľného zdôvodnenia výpočtu výšky určenej náhrady.
18. Správny súd podotýka, že pokiaľ by po opätovnom vyhodnotení všetkých právne významných skutočností zistil správny orgán dôvody pre odpustenie (resp. zníženie) náhrady v konkrétnej výške podľa § 143 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z., svoje rozhodnutie rovnako riadne odôvodní v súlade s citovaným ust. § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z..
19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Správny súd priznal žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobkyňa mala vo veci úspech.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.