Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-44-2016.pdf
PDF · 184.52 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/44/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobkyne: Mgr. O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX/XX, R., právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Iveta Boškajová, s.r.o., so sídlom J. Goliana 16, Martin, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, so sídlom Kuzmányho 26, Žilina, vo veci návrhu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA- VO-75-010/2016 zo dňa 15.02.2016, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č. KRPZ-ZA- VO-75-010/2016 zo dňa 15.02.2016, ako aj rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č. ORPZ-ZA-315-002/2014 zo dňa 20. júna 2014 z r u š u j e .
Žalobkyňa m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným na tunajší súd dňa 29.03.2016 sa žalobkyňa domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-VO-75-010/2016 zo dňa 15.02.2016 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného, napadnuté rozhodnutie, preskúmavané rozhodnutie, druhostupňové správne rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
- Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline (ďalej len „prvostupňový správny orgán, OR PZ v Žiline“) č. ORPZ-ZA-315-002/2014 zo dňa 20.06.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“), ktorým podľa § 143 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.) rozhodol, že žalobkyňa je povinná uhradiť Ministerstvu vnútra SR (ďalej len „MV SR“) pomernú časť nákladov vynaložených na získanie základného policajného vzdelania v Strednej odbornej škole Policajného zboru v Pezinku (ďalej len „SOŠ PZ v Pezinku“) vo výške 2.795,63 Eur, a to v 72 pravidelných mesačných splátkach vo výške 39,- Eur a poslednou splátkou vo výške 26,63 Eur splatnými vždy do 20. dňa každého kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom júl 2014 na účet Ministerstva vnútra SR uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na § 142a ods. 2 a 3 a § 142b ods. 4, 143 ods. 1 a 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., ako aj na ustanovenie čl. 37 a čl. 40 ods. 1 a 2 Nariadenia ministra vnútra SR č. 153/2011 o odbornom vzdelávaní príslušníkov Policajného zboru v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“) a konštatoval, že personálnym rozkazom generálneho riaditeľa sekcie personálnych a sociálnych činnosti a osobného úradu MV SR č. 75/2013 bola žalobkyňa povolaná dňom 15.04.2013 na pomaturitné kvalifikačné štúdium SOŠ PZ v Pezinku, ktoré dňom 31.12.2013 ukončila a na základe personálneho rozkazu generálneho riaditeľa sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu MV SR č. 260/2013 bola vyňatá zo zálohy pre študujúcich policajtov a dňom 01.01.2014 bola ustanovená do funkcie referent oddelenia výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu v Žiline
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline. Žalobkyni na základe oznámenia riaditeľa OR PZ v Žiline č. CPZA-OP-355/2014 zo dňa 19.06.2014 bol zrušený služobný pomer v skúšobnej dobe podľa § 190 zákona č. 73/1998 Z. z., ktorý skončil uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia nadriadeného, t.j. dňom 22.06.2014. K zrušeniu služobného pomeru došlo v skúšobnej dobe zo strany nadriadeného žalobkyne. Dňa 20.06.2014 prerokoval riaditeľ OR PZ v Žiline so žalobkyňou výšku a spôsob úhrady pomernej časti nákladov vynaložených na získanie základného policajného vzdelania vo výške 2.795,63 Eur, o čom bol spísaný záznam č. ORPZ- ZA-315/2014. S týmto vyčíslením žalobkyňa súhlasila, uznala svoj záväzok voči služobnému úradu v plnom rozsahu, čo do výšky a dôvodov a požiadala o úhradu tohto dlhu v splátkach. Následne bola dňa 20.06.2014 spísaná dohoda o spôsobe úhrady nákladov vynaložených na získanie vzdelania pod č. registratúrneho záznamu ORPZ-ZA-315001/2014 medzi MV SR a žalobkyňou. Na základe týchto skutočností prvostupňový správny orgán konal a rozhodol vo veci. Žalovaný neakceptoval odvolacie námietky žalobkyne voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, keď žalobkyňa poukázala, že z jej strany naďalej existuje záujem zotrvať v služobnom pomere, avšak povinnosť úhrady pomernej časti nákladov vynaložených na získanie základného policajného vzdelania zaniká nemožnosťou plnenia, ktorá nastala nezávisle od jej vôle a ktorá je založená na prekážke, ktorú žalobkyňa nemôže ovplyvniť, keď touto prekážkou, podľa nej, malo byť zrušenie jej služobného pomeru v skúšobnej dobe bez akéhokoľvek dôvodu, bez vydaného personálneho rozkazu.
2. Žalovaný v dôvodoch rozhodnutia poukázal, že sa nezaoberal tvrdeniami žalobkyne, ktorými sa snaží spochybniť zrušenie služobného pomeru v skúšobnej dobe zo strany nadriadeného podľa § 190 zákona, nakoľko podľa nesúvisia s odvolaním voči rozhodnutiu o úhrade pomernej časti nákladov vynaložených na získanie základného policajného vzdelania. Žalovaný nad rámec odvolacieho konania konštatoval, že § 190 zákona umožňuje nadriadenému aj policajtovi zrušiť služobný pomer v skúšobnej dobe aj bez uvedenia dôvodov, čo však neznamená, že dôvod na zrušenie služobného pomeru v skutočnosti neexistuje. Práve naopak, pri každom zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe zo strany nadriadeného sú dôvody tohto personálneho opatrenia aj preukázateľné a zaznamenané tak, aby boli v budúcnosti k dispozícii pri vybavovaní možných podaní policajta. Poukázal, že na základe oznámenia riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č. CPZA-OP-355/2014 zo dňa 19. júna 2014 bol žalobkyni zrušený služobný pomer v skúšobnej dobe, podľa § 190 zákona na základe konkrétnych dôvodov, známych v čase vydania oznámenia nadriadeného o zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe, a to z dôvodov:
3. Žalobkyňa dňa 15. mája 2014 v čase svojho osobného voľna o 21.15 h viedla motorové vozidlo zn. Honda Civic, evidenčné číslo ZA582FH, po ul. Vojtecha Spanyola v Žiline smerom od sídliska Vlčince do centra mesta Žilina, kde pri vchode do FNsP Žilina nedala prednosť chodkyni O. O., ktorá prechádzala po riadne vyznačenom priechode pre chodcov zľava doprava z pohľadu vodiča vozidla, následkom čoho došlo ku zrážke. Pri dopravnej nehode u odvolateľky alkohol nebol zistený, chodkyňa O. O. utrpela ľahké zranenie. Odvolateľka porušila ustanovenie § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.
4. Dňa 2. júna 2014 bolo na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline doručené z odboru kontroly prezídia Policajného zboru podanie Z. Z., v ktorom pisateľ namietal postup odvolateľky v súvislosti s prejednávaním priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo dňa 22. apríla 2014 a s tým súvisiace skutočnosti. Preverovaním postupu odvolateľky bolo zistené, že dňa 22. apríla 2014 o 10.44 h v služobnom obvode Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline uložila Z. Z. za porušenie § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov blok na pokutu nezaplatenú na mieste, vystavila mu poštovú poukážku na sumu 140 € a vodičovi vydala potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu na dobu 10 dní, pričom vodič mal nárok na pätnásťdňovú platnosť potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu. Svojim konaním odvolateľka nedodržala postup uvedený v § 71 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.
5. Dňa 19. júna 2014 bola z oddelenia kontroly Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline doručená na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline zápisnica z prešetrenia sťažnosti MUDr. M. N.. Zo zápisnice z prešetrenia sťažnosti vyplynulo, že dňa 1. apríla 2014 odvolateľka pri výkone štátnej služby zistila, že na motorovom vozidle zn. Audi Q5, evidenčného čísla KM258AS, ktoré riadil mladistvý O. N. za prítomnosti svojho otca MUDr. M. N., nebola vykonaná technická kontrola, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov,
čím bola naplnená skutková podstata priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. 1) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Odvolateľka uložila mladistvému O. N. blokovú pokutu na blok na pokutu nezaplatenú na mieste vo výške 50 €, čo však bolo v rozpore v súlade s ustanovením § 19 ods. 3 zákona o priestupkoch, nakoľko osoba, ktorej bola uložená bloková pokuta, bola v čase spáchania skutku a uloženia blokovej pokuty mladistvá. Od motorového vozidla zn. Audi Q5 odvolateľka zadržala oba kusy evidenčných čísel KM258AS, pričom povolila ďalšiu jazdu s vozidlom do miesta Budatín s platnosťou do 08.00 h dňa 1. apríla 2014, čo bolo v rozpore s § 123 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „ bez pripevnenej tabuľky s prideleným evidenčným číslom alebo s nečitateľnou alebo poškodenou tabuľkou sa vozidlo nesmie používať v cestnej premávke ani nechať stáť na ceste.“ Zároveň po prejednaní priestupku odvolateľkou odišiel mladistvý O. N. bez prítomnosti inej osoby v motorovom vozidle Audi Q5 a bez evidenčných čísel preč, t. j. odvolateľka mu svojim súhlasom umožnila porušiť ustanovenie § 74 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „držiteľ vodičského oprávnenia skupiny B, ktorému bolo vodičské oprávnenie skupiny B udelené pred dovŕšením veku 18 rokov, môže do dovŕšenia veku 18 rokov, najmenej však tri mesiace, viesť motorové vozidlo skupiny B len v prítomnosti osoby sediacej na mieste spolujazdca vedľa vodiča, ktorá je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny B najmenej 10 rokov a ktorú na tento účel zapíše orgán Policajného zboru do evidencie vodičov na žiadosť zákonného zástupcu.“
6. Tieto dôvody, ako dôvody skončenia služobného pomeru so žalobkyňou písomne žalovaný uviedol v podaní zo 17.01.2016 označenom „Dôvod skončenia služobného pomeru v skúšobnej dobe - oznámenie“, ktoré žalobkyni 03.02.2016 doručil.
7. Žalovaný konštatoval, že písomné oznámenie nadriadeného o zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe sa vydáva vo forme registratúrneho záznamu, ktorý je potrebné doručiť policajtovi do vlastných rúk. Oznámenie sa vyhotovuje v troch výtlačkoch. Jeden výtlačok sa doručuje policajtovi, druhý sa zakladá do jeho osobného spisu a tretí sa zakladá k číslu registratúrneho záznamu. Výlučne pre služobné účely sa po skončení služobného pomeru v skúšobnej dobe vydáva tzv. oznamovací personálny rozkaz nadriadeného, ktorý služobný pomer policajta zrušil. Policajtovi sa tento personálny rozkaz nevyhlasuje, ani nedoručuje. Slúži len na evidenčné účely.
8. Proti rozhodnutiu žalovaného podala riadne a včas žalobu žalobkyňa, žiadala napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.
9. V podanej žalobe poukázala na chronológiu veci, na vydanie skoršieho rozhodnutia žalovaného, a to rozhodnutia č. KRPZ-ZA-VO-450-005/2014 zo dňa 25.07.2014, ktoré bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Žiline v konaní č. k. 20S/104/2014-52 zo dňa 20. januára 2015 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sžo/67/2015 zo dňa 02.12.2015. Poukázala na právne názory vyslovené v uvedených rozhodnutiach súdov a konštatovala, že podľa dôvodov rozhodnutí súdov skoršie rozhodnutia žalovaného vykazovali vady, ktoré mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia v dôsledku realizácie svojvôle konajúceho správneho orgánu. Poukázala na to, že po vydaní uvedených rozsudkov žalovaný oznámil žalobkyni listom pod č. KZPZ-ZA-VO-75-008/2016 zo dňa 27.01.2016 dodatočné dôvody skončenia služobného pomeru, voči ktorým žalobkyňa nemala šancu sa vyjadriť. Po doručení tohto listu následne žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ktoré napriek vyslovenému názoru v rozsudkoch krajského a najvyššieho súdu, nezrušil a nevrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
10. Poukázala, že odvolacie konanie je založené na apelačnom princípe a žalovaný ako druhostupňový orgán je zásadne oprávnený rozhodnúť vo veci, pričom nie je viazaný závermi prvostupňového orgánu a samostatne hodnotí vec po skutkovej a právnej stránky. Podľa žalobkyne, v rámci odvolacieho konania, však nemožno rozhodovať o veci ako o novej veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania orgánu prvého stupňa. Podľa žalobkyne žalovaný, po opätovnom vyhodnotení zhromaždených dôkazov mohol dospieť k iným skutkovým záverom, k akým dospel prvostupňový orgán, no potom mal žalovaný prvostupňové rozhodnutie zrušiť. Poukazovala, že základnou črtou právneho štátu je, aby osoba, o ktorej právach a povinnostiach sa ma rozhodovať a ktorej sa kladie za vinu určitý skutok s následkom straty práce, mala od počiatku označený dôvod prepustenia (výpovede, okamžitého skončenia zamestnaneckého pomeru) a aby tento dôvod nemohol nadriadený subjekt svojvoľne v budúcnosti meniť s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/29/2011. Pokiaľ žalovaný zistil nový skutok odôvodňujúci prepustenie žalobkyne,
malo sa začať nové konanie. Podľa žalobkyne nie je možné potvrdiť prvostupňové rozhodnutie, nakoľko konanie v rámci prvého stupňa malo vady, ktoré boli predmetom konania aj pred krajským súdom a následne v rámci odvolacieho konania pred Najvyšším súdom SR, preto podľa žalobkyne nie je možné, aby došlo k potvrdeniu prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo v rámci súdneho prieskumu označené ako nezákonné. Podľa žalobkyne odvolací správny orgán môže rozhodovať iba o veci, ktorá bola už predmetom konania správneho orgánu rozhodujúce v prvom stupni. Pokiaľ takto nepostupoval fakticky odvolací orgán rozhodoval ako prvostupňový orgán, čím odňal účastníkovi konania možnosť využiť riadny opravný prostriedok, čo už samo o sebe je dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného. Poukázala na ust. § 143 zákona č. 73/1998 Zb. ods. 1 a ods. 3 a konštatovala, že povinnosť na úhradu pomernej časti nákladov vynaložených na získanie základného policajného vzdelania v Strednej odbornej škole Policajného zboru v Pezinku nevzniká, nakoľko ku zrušeniu služobného pomeru nedošlo v dôsledku rozhodnutia na strane žalobkyne, ale výlučne ničím neodôvodneného Oznámenia o zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe, podľa písomného vyhotovenia oznámenia zo dňa 19.06.2014 pod č. CPZA-OP-355/2014, ktoré bolo vydané bez akéhokoľvek realizovaného personálneho rozkazu o tejto skutočnosti, t. j. rozhodnutím OR PZ v Žiline.
11. Zo strany žalobkyne existoval a naďalej existuje záujem zotrvať v služobnom pomere po čas ustanovený v § 142b ods. 2 zákona č. 73/1998 Zb., keď žalobkyňa je si tejto povinnosti vedomá a je pripravená svoju povinnosť splniť. Avšak splnenie tejto povinnosti žalobkyni zabránilo práve Oznámenie o zrušení služobného pomeru zo dňa 19.06.2014 zo strany Okresného riaditeľstva PZ v Žiline. Skutočnosť, že OR PZ v Žiline bez akéhokoľvek odôvodnenia pristúpilo k zrušeniu služobného pomeru, nemôže ísť na ťarchu žalobkyne s povinnosťou na úhradu pomernej časti nákladov.
12. Skúšobná doba je inštitút služobného pomeru, ktorý slúži na overenie odbornej a morálnej spôsobilosti policajta na výkon štátnej služby. Počas celej doby prípravnej štátnej služby vo funkcii referenta oddelenia výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu v Žiline, OR PZ v Žiline žalobkyni zo strany nadriadeného neboli vytýkané žiadne nedostatky, chyby vo výkone služby, napriek tomu došlo zo strany OR PZ v Žiline ku zrušeniu služobného pomeru. Vo vzťahu k uplatnenej výške sumy nie je zrejmé podľa žalobkyne ani z rozhodnutia žalovaného ani z prvostupňového rozhodnutia, akým spôsobom služobný úrad túto sumu vypočítal, akým spôsobom výpočtom dospel k uvedenej dlžnej sume. Podľa žalobkyne bolo by v rozpore s logikou veci, aby a) na jednej strane existovala povinnosť zotrvať v služobnom pomere v dĺžke trojnásobku doby trvania štúdia, t. j. 783 dní a b) súčasne existovala vôľa žalobkyne ako povinného zotrvať v pracovnom pomere, ale jednostranným ničím neodôvodneným rozhodnutím služobného úradu by došlo k zrušeniu služobného pomeru a tým aj k povinnosti náklady na získanie základného policajného vzdelania uhradiť. Žalobkyňa je na svojich právach ukrátená v dôsledku nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia a nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, keď jej vzniká povinnosť na úhradu nákladov v celkovej výške 2.795,63 €.
13. Žalobkyňa nesúhlasí s dôvodmi tak, ako ich oznámilo Krajské riaditeľstvo PZ listom zo dňa 27.01.2016, nakoľko tieto dôvody neboli v čase rozhodovania doručovania Oznámenia o zrušení služobného pomeru, ani v čase rozhodovania prvostupňového orgánu súčasťou osobného spisu žalobkyne a ani nespočívajú na objektívnych základoch. Podľa žalobkyne ani jeden z dôvodov s odvolaním sa na § 192 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. nezakladá možnosť jej prepustenia zo služobného pomeru.
14. K jednotlivým dôvodom žalobkyňa uviedla:
- k udalosti, ktorá sa mala stať 15.05.2014 uviedla, že uvedené nemôže byť dôvodom na zrušenie služobného pomeru žalobkyne, nakoľko v čase Oznámenia o zrušení služobného pomeru táto udalosť nebola uzavretá, neexistovalo právoplatné rozhodnutie ani v rámci priestupkového konania, ktoré by žalobkyňu uznalo za vinnú z priestupku,
- k udalosti z 02.06.2014 uviedla, že hoci KR PZ odkazuje na túto udalosť, uvedená sťažnosť p. Z. Z. tak, ako ju popisuje KR PZ v liste zo dňa 27.01.2016 neexistuje, a teda nemohla byť predmetom šetrenia, preto žalobkyňa navrhuje, aby žalovaný predložil sťažnosť, ktorá mala vzniknúť v súvislosti s prejednaním priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo dňa 22.04.2014 zo strany žalobkyne.
15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.04.2016, v ktorom žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K žalobným dôvodom poukazoval, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/29/2011 nemožno aplikovať na prípad, nakoľko rieši skutkovo odlišný prípad, a to prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. formou personálneho rozkazu s náležitosťami v zmysle § 241 zákona č. 73/1998 Z. z..
16. Ďalej nesúhlasil s tvrdením, že zrušenie služobného pomeru v skúšobnej dobe nemôže ísť na ťarchu žalobkyne s povinnosťou úhrady nákladov hlavne, ak jej neboli vytýkané žiadne nedostatky, chyby vo výkone služby. Poukázal na to, že existencia nedostatkov bola preukázaná a tvrdenia žalobkyne sú spochybnené. Voľa, resp. zavinenie žalobkyne na zotrvaní v služobnom pomere nemá vplyv na povinnosť nahradiť náklady v súvislosti so získaním vzdelania. Ďalej poukazoval, že žalobkyňa v odvolaní z 09.07.2014 nenamietala určenie a výšku nákladov na vzdelanie, keď výška spôsob výpočtu pomernej časti nákladov boli dňa 20.06.2014 prerokované so žalobkyňou, o čom svedčí záznam č. ORPZ-ZA-315/2014, na ktorý sa odvoláva aj prvostupňové rozhodnutie, v ktorom žalobkyňa v zázname prehlásila, že v plnom rozsahu uznáva tento záväzok, čo do dôvodu a výšky a na základe žiadosti žalobkyne o povolenie úhrady nákladov formou splátkového kalendára bol dohodnutý splátkový kalendár formou 72 pravidelných splátok. K vyjadreniu žalobkyne sa k udalostiam z 15.05.2014 a 02.06.2014 uviedol, že skončenie služobného pomeru v skúšobne dobe bolo vykonané v súlade so zákonom, došlo k jeho platnému ukončeniu, a preto žalovaný nevidí dôvod, sa vyjadrovať k jednotlivým udalostiam, ktoré sú konkretizované v rozhodnutí. Zotrval, že dôvody skončenia služobného pomeru boli opakované nesvedomité plnenie úloh uložených zákonmi, všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úloh uložených rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených a konanie, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru a ohroziť dôveru v zbor.
17. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a pri aplikácii § 491 ods. 1 vo väzbe na ust. § 191 ods. 1 písm. c) O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil ako aj zrušil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, vo väzbe na § 191 ods. 3 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z., rozhodol rozsudkom, ktorý dňa 18.10.2016 verejne vyhlásil, za splnenia zákonných ust. § 137 ods. 4 a § 107 ods. 2 SSP.
18. Vychádzajúc z ustanovenia § 2a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. výkon práv a povinností vyplývajúcich z ustanovení zákona č. 73/1998 Z. z. musí byť v súlade s dobrými mravmi.
19. Citované zákonné ustanovenie sa vzťahuje aj na konanie podľa zákona č. 73/1998 Z. z. a teda aj na vydanie rozhodnutí podľa § 143 ods. 1 a nasl. cit. zákona.
20. Podľa § 2a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Policajt nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného policajta alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.
21. Podľa § 142a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov, služobný úrad umožní policajtovi, zaradenému v prípravnej štátnej službe, získať policajné vzdelanie štúdiom v policajnej škole alebo inej vzdelávacej ustanovizni ministerstva.
22. Podľa § 142b ods. 3 cit. zákona, policajt, ktorému služobný úrad umožnil získať kvalifikáciu alebo zvýšiť si kvalifikáciu, je povinný po skončení štúdia zotrvať po určený čas v služobnom pomere v tej zložke podľa § 1 ods. 1, ktorá mu umožnila získať kvalifikáciu alebo zvýšiť si kvalifikáciu alebo uhradiť náklady spojené so zabezpečením získavania alebo zvyšovania kvalifikácie (ďalej len "náklady na vzdelávanie") alebo ich pomernú časť. Policajt je povinný zotrvať po určený čas v služobnom pomere alebo uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť aj vtedy, ak štúdium neskončil a nezískal alebo si nezvýšil kvalifikáciu.
23. Podľa § 142b ods. 4 cit. zákona, čas určený na zotrvanie policajta v služobnom pomere podľa odseku 3 je pri dennej forme štúdia trojnásobkom doby trvania štúdia a pri štúdiu pri výkone štátnej služby dvojnásobkom doby trvania štúdia.
24. Podľa § 143 ods. 1 cit. zákona, policajt, ktorý nezotrval v služobnom pomere po čas ustanovený v § 142b ods. 4, je povinný uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť.
25. Podľa § 143 ods. 6 cit. zákona, o spôsobe úhrady nákladov na vzdelávanie v určenej výške sa môže policajt so služobným úradom dohodnúť. Ak nedôjde k dohode, možno uspokojiť pohľadávku na základe vykonateľného rozhodnutia o povinnosti policajta uhradiť náklady na vzdelávanie mesačnými zrážkami z jeho príjmu; výška mesačnej zrážky z jeho príjmu však nesmie prekročiť hranicu sumy ustanovenej podľa osobitného predpisu. 33) 33) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia.
26. Podľa § 143 ods. 7 cit. zákona, povinnosť uhradiť náklady na vzdelávanie nevznikne, ak sa služobný pomer skončil prepustením z dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 3. Podľa § 189 cit. zákona, služobný pomer sa končí a) zrušením v skúšobnej dobe, b) uvoľnením, c) prepustením, d) stratou hodnosti, e) uplynutím dočasnej štátnej služby, f) úmrtím policajta, g) zákazom činnosti výkonu funkcie policajta, h) nadobudnutím právoplatnosti služobného hodnotenia so záverom, že policajt je nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, i) ak policajt v prípravnej štátnej službe svojím zavinením nezískal policajné vzdelanie.
27. Podľa § 190 cit. zákona, v skúšobnej dobe môže nadriadený alebo policajt zrušiť služobný pomer písomne aj bez uvedenia dôvodov. S tehotnou policajtkou, policajtkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou policajtkou môže nadriadený skončiť služobný pomer v skúšobnej dobe len vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite odôvodniť, inak je neplatné. Služobný pomer sa končí uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia nadriadeného alebo policajta, vždy však najneskôr uplynutím skúšobnej doby; ustanovenia § 266 ods. 3 a 4 sa použijú primerane.
28. Z listinných dôkazov mal krajský súd preukázané, že oznámenie o zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe z 19.06.2014 (ďalej len „oznámenie“) žalobkyňa prevzala dňa 19.06.2014 a uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia došlo k skončeniu služobného pomeru žalobkyne. Žalobkyňa v podanej žalobe, a nevyplýva to ani z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, nepreukázala, že by postup služobného úradu - zrušenie služobného pomeru v skúšobnej dobe oznámením z 19.06.2014, spochybnila a že by tento postup a oznámenie bolo predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve, v civilnom konaní.
29. Skutkové a právne dôvody žaloby smerujú k tomu, že žalobkyňa tvrdí, že existoval a stále existuje záujem z jej strany zotrvať v služobnom pomere a je pripravená si svoju povinnosť zotrvať v služobnom pomere po čas stanovený v § 142b ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. splniť. K splneniu tejto povinnosti žalobkyni zabránilo práve oznámenie o zrušení služobného pomeru z 19.06.2014 a nie je si vedomá, že by zadala príčinu k skončeniu služobného pomeru služobným orgánom v skúšobnej dobe a táto skutočnosť, podľa tvrdenia žalobkyne, nemôže ísť na jej ťarchu s povinnosťou na úhradu pomernej časti nákladov na jej vzdelanie, ku ktorej ju žalovaný a prvostupňový správny orgán zaviazali. Tvrdila, že táto povinnosť, pokiaľ by aj existovala, zanikla nemožnosťou plnenia, ktorá nastala nezávisle od jej vôle, je založená na prekážke, ktorú žalobkyňa nemohla ovplyvniť.
30. Úhrada nákladov na vzdelávanie je upravená v § 143 zákona č. 73/1998 Z. z.. Z § 143 ods. 1 cit. zákona vyplýva, že pokiaľ policajt nezotrval v služobnom pomere po čas ustanovený v § 142b ods. 4, je povinný uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť. Doba, po ktorú bola povinná žalobkyňa zotrvať v služobnom pomere, s poukazom na § 142b ods. 4 cit. zákona, predstavuje trojnásobok doby trvania štúdia, nakoľko žalobkyňa vykonala dennú formu štúdia na príslušnej policajnej škole. Zákonodarca explicitne v § 143 ods. 7 cit. normy upravil právnu situáciu, kedy povinnosť uhradiť náklady za vzdelávanie nevznikne. Zákonodarca viaže nevzniknutie povinnosti uhradiť náklady iba na spôsob
skončenia služobného pomeru prepustením z dôvodov § 192 ods. 1 písm. a) - c) a ods. 3. S účinnosťou od 01.01.2008 nevzniknutie povinnosti uhradiť náklady vynaložené na získanie vzdelania, sa neviaže na skončenie služobného pomeru zrušením v skúšobnej dobe zo strany nadriadeného. V čase doručenia oznámenia o skončení služobného pomeru žalobkyne zo dňa 19.06.2014 platná právna úprava viazala nevzniknutie povinnosti uhradiť náklady na vzdelávanie iba na prípad skončenia služobného pomeru prepustením z dôvodov § 192 ods. 1 písm. a) - c) a ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z..
31. Posúdenie otázky povinnosti nahradiť náklady vynaložené na zvýšenie vzdelania závisí od otázky posúdenia zákonnosti postupu žalovaného v súvislosti so skončením služobného pomeru so žalobkyňou v skúšobnej dobe, pričom túto otázku nebol krajský súd oprávnený riešiť v tomto konaní.
32. Preto krajský súd v preskúmavanej veci vychádzal z nespornej skutočnosti, že žalobkyni bolo doručené, tak ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu (žalobkyňa ani túto skutočnosť v konaní nenamietala), oznámenie o skončení služobného pomeru v skúšobnej dobe, ktoré fyzicky prevzala dňa 19.06.2014 a že v súlade s § 190 zákona č. 73/1998 Z. z. bolo v konaní preukázané, že nadriadený skončil so žalobkyňou služobný pomer zrušením v skúšobnej dobe bez udania dôvodu, ktorý sa skončil uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia oznámenia.
33. Krajský súd poukazuje, že i keď oznámenie o skončení služobného pomeru v skúšobnej dobe je bez uvedenia dôvodov, vždy existujú konkrétne dôvody, ktoré nadriadeného k takémuto postupu vedú a je právom, nie povinnosťou, príslušného služobného úradu, či v oznámení, ktorým oznamuje policajtovi, že končí služobný pomer zrušením v skúšobnej dobe, tieto dôvody oznámi alebo nie. Pokiaľ nadriadený pristúpi k zrušeniu služobného pomeru v skúšobnej dobe aj bez uvedenia dôvodu, tento postup je zákonný a vyplýva z ust. § 190 zákona č. 73/1998 Z. z., ktorý priamo takýto postup príslušného služobného orgánu umožňuje.
34. Napriek takejto právnej úprave nič nebráni služobnému orgánu, aby v oznámení, ktorým končí v skúšobnej dobe služobný pomer uviedol konkrétne dôvody, ktoré ho k takémuto úkonu viedli, predovšetkým dôvody, pre ktoré osoba nie je spôsobilá výkonu služby a nepreukázala výkon služobného pomeru v skúšobnej dobe v súlade so zákonom, príslušnými predpismi a príkazmi nadriadených.
35. Požiadavku na spravodlivé rozhodnutie možno odôvodniť aj požiadavkou na tzv. vyváženostnú spravodlivosť práv a povinností. Spoločnosť si inštitút dobrých mravov osvojila, predstavuje ustanovenie, ktoré je spôsobilé vo významnom rozsahu posilniť dôveru v orgány verejnej správy a aj súdy.
36. „Generálna klauzula týkajúca sa dobrých mravov funguje ako „posledná inštancia“, ktorá môže zabrániť platnosti právnych úkonov, ktoré prešli sitom prieskumu z hľadiska toho, či sa jedná o rozpor so zákonom. Táto klauzula chráni právny poriadok pred tým, aby poskytoval právnu legitimáciu úkonom, ktoré z hľadiska mimoprávnych spoločenských štandardov nemožno akceptovať. Rozpor s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené.“ (Salač, J.: Rozpor s dobrými mravmi a jeho následky v civilnom práve, I. vydanie, Praha, C. H. Beck, 2000).
37. „Právny úkon je vtedy odporujúci dobrým mravom, keď jeho obsah je nezlučiteľný so základnými hodnotami právneho poriadku alebo s mravným poriadkom.“ (rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 10.11.1977 č. 7Ob 689/77, 7Ob 95/98/s).
38. Vyššie vyjadrené právne názory sú, podľa názoru krajského súdu, aplikovateľné aj pre oblasť verejného práva a výklad inštitútu dobrých mravov, ktorý je upravený v zákone č. 73/1998 Z. z. ako normy verejného práva.
39. Vychádzajúc z ustanovenia § 2a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. výkon práv a povinností vyplývajúcich z ustanovení zákona č. 73/1998 Z. z. musí byť v súlade s dobrými mravmi.
40. Citované zákonné ustanovenie sa vzťahuje, podľa názoru krajského súdu, aj na konanie podľa zákona č. 73/1998 Z. z. a teda aj na vydanie rozhodnutí podľa § 143 ods. 1 a nasl. cit. zákona.
41. K zrušeniu služobného pomeru v skúšobnej dobe pristúpi služobný orgán, ktorý dospel z objektívnych zistení k záveru, že policajt v služobnom pomere si neplní svoje služobné povinnosti riadne, resp. vôbec. Pri opačnom vnímaní tohto inštitútu by záležalo len na vôli služobného orgánu, bez ohľadu na objektívny stav a objektívny nález protiprávneho konania policajta, či pristúpi alebo nepristúpi k zrušeniu služobného pomeru v skúšobnej dobe a či tento úkon vykoná bez ohľadu na to, či k tomu má príslušný služobný orgán objektívne dôvody, čím by došlo k zneužívaniu postavenia služobného orgánu, ktorý by si bez ohľadu na objektívne skutočnosti uzurpoval právo skončiť s policajtom služobný pomer v skúšobnej dobe, bez objektívnych a preukázateľných zistení a dôvodov, čím by sa realizovalo nekontrolovateľné mocenské pôsobenie týchto orgánov verejnej správy. Pokiaľ služobný orgán konkrétne, objektívne výhrady k služobnému pomeru žalobkyne mal, mohol a bol spôsobilý subsumovať ich do obsahu písomného oznámenia o skončení služobného pomeru, ktoré adresoval žalobkyni, resp. tieto dôvody žalobkyni oznámiť, resp. zabezpečiť listiny, ktoré preukazujú takéto dôvody (napr. v personálnom spise) pri zachovaní ich vecnej a časovej autentičnosti.
42. Z obsahu predloženého písomného vyhotovenia oznámenia služobného orgánu o skončení služobného pomeru v skúšobnej dobe však žiadne dôvody pre takýto postup služobného orgánu nevyplývajú. Naviac, ani žalobkyňa si nie je vedomá, tak ako tvrdí v podanej žalobe, že by porušila povinnosti vyplývajúce zo služobného pomeru a že by existovali konkrétne dôvody, pre ktoré služobný orgán takýto postup voči jej osobe zvolil.
43. Je všeobecne známe, že práve obdobie skúšobnej doby je tak pre policajta, ktorý má záujem zotrvať v služobnom pomere a na druhej strane aj služobný orgán, ktorý tiež v mnohých prípadoch má záujem o zotrvanie konkrétnej osoby v služobnom pomere (dosiahnutie kvalifikačných predpokladov, osobnostné predpoklady, resp. z iných dôvodov) obdobím, kedy nemožno vylúčiť, že služobný orgán, môže existenciu tohto obdobia „zneužiť“, i keď formálne takýto postup bude v súlade s právnou úpravou.
44. Pokiaľ nie sú, v súvislosti so skončením služobného pomeru v skúšobnej dobe, žalovaným preukázané objektívne skutočnosti služobného orgánu na takýto postup, tak následne bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby za takejto situácie žalobkyňa bola zaviazaná na úhradu pomernej časti nákladov na vzdelanie, keď prejavila vôľu v služobnom pomere zotrvať, k nezotrvaniu v služobnom pomere došlo bez jej vôle a bez konkrétnych pochybení z jej strany, nakoľko dôvody, ktoré by boli objektívne na strane služobného orgánu a ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť postupu služobného orgánu, nie sú preukázané a vôbec známe, potom pokiaľ služobný orgán konkrétne a objektívne dôvody skončenia služobného pomeru neuviedol v písomnostiach týkajúcich sa skončenia služobného pomeru, ani ich inak nepreukázal (ich existenciu pri zachovaní vecnej a časovej autentičnosti listín - ich obsahu), tak nemožno konštatovať, že požadovanie úhrady pomernej časti nákladov na vzdelanie od žalobkyne, bolo súladné s dobrými mravmi.
45. Podľa krajského súdu je v rozpore s dobrými mravmi, ak neboli preukázané konkrétne dôvody v správaní žalobkyne, pre ktoré jej „zotrvanie“ v služobnom pomere nie je možné, pričom nie je možné vylúčiť ani prípadnú svojvôľu služobného orgánu v takomto postupe, hoci formálne a zákonné predpoklady aplikácie inštitútu skončenia služobného pomeru v skúšobnej dobe boli dodržané.
46. V prípade absolútnej akceptácie právneho názoru žalovaného bez poskytnutia skutkových dôvodov skončenia služobného pomeru, by akékoľvek písomné oznámenie skončenia služobného pomeru v skúšobnej dobe zo strany služobného orgánu, bez udania dôvodu, znamenalo naplnenie formalizmu, ktorý v prípade skončenia služobného pomeru v skúšobnej dobe možnosť nevzniku povinnosti upravenej v § 143 ods. 1 zákon č. 73/1998 Z. z., neumožňuje, s poukazom na dikciu ustanovenia § 143 ods. 7 cit. zákona.
47. I keď služobný orgán síce nemal povinnosť v oznámení o skončení služobného pomeru v skúšobnej dobe uviesť dôvody, ktoré ho k takémuto postupu viedli (konkrétne pochybenia žalobkyne), pokiaľ tak však neurobil, sám nevylúčil existenciu možnosti, že k takémuto postupu neboli objektívne dôvody, resp. existenciu pochybnosti, že postup služobného orgánu mohol byť svojvoľný, naviac, keď žalobkyňa nie je si vedomá žiadneho pochybenia. Postup, ktorý služobný orgán v oznámení o skočení služobného pomeru zvolil (neudanie dôvodov), je východiskom pre postup žalovaného v ďalšom konaní, ktorým bolo uloženie povinnosti žalobkyni nahradiť pomernú časť nákladov vynaložených na štúdium. Uloženie povinnosti žalobkyni nahradiť náklady na štúdium predpokladá existenciu relevantných dôvodov, pre
ktoré žalobkyňa v služobnom pomere zotrvať nemohla, v dôsledku ktorých sama svojím konaním zmarila možnosť svojho zotrvania v služobnom pomere počas zákonom určenej doby. Spôsob skončenia služobného pomeru, vzhľadom na absenciu dôvodov skončenia a ich nepreukázateľnosť v administratívnom konaní, v konečnom dôsledku spôsobuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepredvídateľné, nenapĺňa princíp legitímneho očakávania a nemôže tým byť ani súladné s princípom dobrej verejnej správy.
48. Zo samotného výrazu legitímne očakávanie vyplýva, že účelom tohto princípu je ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali. Legitímne očakávanie je užšou kategóriou ako právna istota. Štát môže vertikálnym mocenským zásahom, napríklad náhlou zmenou pravidiel, na ktoré sa súkromné osoby spoliehali a ktoré spravidla súvisia s ľudským právom, porušiť legitímne očakávanie ako princíp právneho štátu. Ide o jeden z množstva konkrétnych výrazov princípu materiálneho právneho štátu, v ktorom všetci nositelia verejnej moci vrátane parlamentu sú podriadení ústave a jej princípom. Ťažiskom ústavného systému je jednotlivec a jeho sloboda, do ktorej nemožno arbitrárne zasahovať. Zákonodarca nevykonáva voči občanom neobmedzenú moc a občan nie je len pasívnym adresátom vrchnostenských predpisov (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo 06.02.2008).
49. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti už vyslovil (PL. ÚS 12/05), že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 ústavy je aj princíp právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok (mutatis mutandis II. ÚS 48/97, PL. ÚS 37/99, PL. ÚS 49/03, PL. ÚS 25/00, PL. ÚS 1/04, PL. ÚS 6/04 atď.). Ústavný súd už vo veci sp. zn. PL. ÚS 15/98 (tiež napr. PL. ÚS 1/04 alebo PL. ÚS 8/04) uviedol, že s uplatňovaním princípu právnej istoty v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem, a vo veci sp. zn. PL. ÚS 52/99 (tiež PL. ÚS 49/03, PL. ÚS 1/04) uviedol, že medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti (proporcionality). Rovnako tak ústavný súd vo svojej judikatúre viackrát zdôraznil, že k princípu právnej istoty neodmysliteľne patrí aj ochrana legálne nadobudnutých práv (napr. I. ÚS 30/99). 50. Ústavný súd už taktiež vyslovil (PL. ÚS 12/05), že v súlade s tendenciami príznačnými pre modernú európsku konštitucionalistiku podlieha z hľadiska princípu právnej istoty ochrane aj tzv. legitímne očakávanie (legitimate expectation, der Vertrauenschutz), ktoré je užšou kategóriou ako právna istota. Štát, aj keď nekoná retroaktívne alebo nezasiahne do nadobudnutých práv, môže vertikálnym mocenským zásahom, napríklad náhlou, resp. neočakávanou zmenou pravidiel, na ktoré sa adresáti právnych noriem spoliehali, porušiť princíp právneho štátu. Ide o jeden z množstva konkrétnych výrazov princípu materiálneho právneho štátu, v ktorom sú všetci nositelia verejnej moci vrátane parlamentu podriadení ústave a jej princípom. Všeobecný princíp právneho štátu je kľúčový princíp, na ktorom je budovaný celý právny poriadok i celý systém fungovania nášho štátu. Znamená to, že tento princíp sa premieta bez rozdielu do všetkých oblastí spoločenského života. Ústavný súd ako orgán ochrany ústavnosti je povinný rešpektovať rámec právneho štátu, v ktorom je okrem iného garantovaná právna istota vrátane ochrany legálne nadobudnutých práv, ako aj legitímnych očakávaní, a tiež trvácnosť a stabilita právnych noriem, a je zakázaná svojvôľa v činnosti orgánov verejnej moci, parlament z toho nevynímajúc. V dôsledku posunu v nazeraní na ústavné princípy nastal posun aj v smere od formálneho chápania právneho štátu k jeho materiálnemu chápaniu, ku ktorému sa ústavný súd svojou judikatúrou zreteľne prihlásil. Pri formálnom chápaní právneho štátu sa ústavné princípy uplatňujú v limitoch ústavných textov aplikovaných na základe gramatických a formálnologických metód identifikujúcich obsah právnych predpisov. Takýto prístup znamená, že ak ústavný text napr. výslovne neustanovuje, že určité nároky sú neodňateľné, t.j. sú zaručené akoby "len" zákonnými zárukami, možno potom "legalizovať" akékoľvek zásahy štátu. Materiálne chápanie právneho štátu takýto prístup vylučuje.
51. Krajský súd poukazuje, že postup orgánu verejnej správy musí byť v súlade so zásadami dobrej verejnej správy, musí vychádzať z princípu spravodlivosti, predvídateľnosti konania a rozhodnutia - legitímneho očakávania.
52. Ak existuje hrubý nepomer medzi právami účastníkov verejnoprávneho vzťahu a orgánmi verejnej správy, tak princíp spravodlivosti preváži nad prepätým formalizmom, ktorý vedie v konečnom dôsledku k sofistikovanému odmietnutiu spravodlivosti.
53. Ako vyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj z administratívneho spisu, dôvody pre ktoré bol zrušený služobný pomer v skúšobnej dobe so žalobkyňou špecifikoval písomne žalovaný Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline v podaní označenom KRPZ-ZA-VO-75-008/2016 zo dňa 27.01.2016 označené Dôvod skončenia služobného pomeru v skúšobnej dobe - oznámenie (ďalej len „Oznámenie o dôvodoch skončenia služobného pomeru v skúšobnej dobe, ďalej len oznámenie“ z 27.01.2016), v ktorom žalovaný konštatoval, že dôvodom zrušenia služobného pomeru v skúšobnej dobe, bolo opakované nesvedomité plnenie úloh, ktoré žalobkyni boli uložené zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úloh uložených rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, s ktorými bola riadne oboznámená a takisto konanie, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor.
54. Konkrétne išlo o nasledovné prípady zoradené podľa časovej postupnosti tak, ako sa o nich nadriadený žalobkyne dozvedel:
55. Dňa 15. mája 2014 v čase svojho osobného voľna ste o 21.15 h viedla motorové vozidlo zn. Honda Civic, evidenčné číslo ZA582FH, po ul. Vojtecha Spanyola v Žiline smerom od sídliska Vlčince do centra mesta Žilina, kde pri vchode do FNsP Žilina ste nedala prednosť chodkyni O. O., ktorá prechádzala po riadne vyznačenom priechode pre chodcov zľava doprava z pohľadu vodiča vozidla, následkom čoho došlo ku zrážke. Pri dopravnej nehode u Vás alkohol nebol zistený, chodkyňa O. O. utrpela ľahké zranenie. Porušila ste tak ustanovenie § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.
56. Dňa 2. júna 2014 bolo na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline doručené z odboru kontroly prezídia Policajného zboru podanie Z. Z., v ktorom pisateľ namietal Váš postup v súvislosti s prejednávaním priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo dňa 22. apríla 2014 a s tým súvisiace skutočnosti. Preverovaním Vášho postupu bolo zistené, že dňa 22. apríla 2014 o 10.44 h ste v služobnom obvode Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline uložila Z. Z. za porušenie § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov blok na pokutu nezaplatenú na mieste, vystavila ste mu poštovú poukážku na sumu 140 € a vodičovi ste vydala potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu na dobu 10 dní, pričom vodič mal nárok na pätnásťdňovú platnosť potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu. Svojim konaním ste nedodržala postup uvedený v § 71 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.
57. Dňa 19. júna 2014 bola z oddelenia kontroly Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline doručená na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline zápisnica z prešetrenia sťažnosti MUDr. M. N.. Zo zápisnice z prešetrenia sťažnosti vyplynulo, že dňa 1. apríla 2014 ste pri výkone štátnej služby zistila, že na motorovom vozidle zn. Audi Q5, evidenčného čísla KM258AS, ktoré riadil mladistvý O. N. za prítomnosti svojho otca MUDr. M. N., nebola vykonaná technická kontrola, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, čím bola naplnená skutková podstata priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. 1) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Vy ste uložila mladistvému O. N. blokovú pokutu na blok na pokutu nezaplatenú na mieste vo výške 50 €, čo však bolo v rozpore v súlade s ustanovením § 19 ods. 3 zákona o priestupkoch, nakoľko osoba, ktorej bola uložená bloková pokuta, bola v čase spáchania skutku a uloženia blokovej pokuty mladistvá.
58. Od motorového vozidla zn. Audi Q5 ste zadržala oba kusy evidenčných čísel KM258AS, pričom ste povolila ďalšiu jazdu s vozidlom do miesta Budatín s platnosťou do 08.00 h dňa 1. apríla 2014. Podľa § 123 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov „bez pripevnenej tabuľky s prideleným evidenčným číslom alebo s nečitateľnou alebo poškodenou tabuľkou sa vozidlo nesmie používať v cestnej premávke ani nechať stáť na ceste.”
59. Zároveň po prejednaní priestupku odišiel mladistvý O. N. bez prítomnosti inej osoby v motorovom vozidle Audi Q5 a bez evidenčných čísel preč, t.j. s Vašim súhlasom ste mu povolila porušiť ustanovenie § 74 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „držiteľ vodičského oprávnenia skupiny B, ktorému bolo vodičské oprávnenie skupiny B udelené pred dovŕšením veku 18 rokov, môže do dovŕšenia veku 18 rokov, najmenej však tri mesiace, viesť motorové vozidlo skupiny B len v prítomnosti osoby sediacej na mieste spolujazdca vedľa vodiča, ktorá je držiteľom
vodičského oprávnenia skupiny B najmenej 10 rokov a ktorú na tento účel zapíše orgán Policajného zboru do evidencie vodičov na žiadosť zákonného zástupcu.“
60. Základnou zásadou dobrej verejnej správy je aj predvídateľnosť a rozhodnutí orgánov verejnej správy, zásada legitímneho očakávania v postupe a spôsobe rozhodovania orgánov verejnej správy. Pokiaľ žalovaný oznámil žalobkyni oznámením z 27.01.2016 skutkové a právne dôvody, ktoré boli dôvodom pre skončenie služobného pomeru so žalobkyňou v skúšobnej dobe, tak pri takomto postupe nemožno absolútne vylúčiť, že s rozsahom dôvodov skončenia služobného pomeru služobný orgán mohol manipulovať a že dôvody skončenia služobného pomeru v skúšobnej dobe neboli totožné a nie sú totožné so skutkovými a právnymi dôvodmi, ktoré sú vymedzené v podaní žalovaného oznámení z 27.01.2016. V konaní bolo potrebné, aby žalovaný preukázal, buď v Oznámení o zrušení služobného pomeru z 19.06.2014, alebo inými dôkazmi, čo bolo dôvodom pre takýto postup správneho orgánu (skončenie služobného pomeru), a ktoré konkrétne skutkové a právne dôvody odôvodňovali postup služobného orgánu vo vzťahu k žalobkyni, ktorý s ňou v skúšobnej dobe zrušil služobný pomer. Vymedzovanie dôvodov skončenia služobného pomeru v skúšobnej dobe po doručení písomného oznámenia z 19.06.2014, samo o sebe nepreukazuje, že tieto dôvody (v oznámení z 27.01.2016) boli dôvodmi, pre ktoré služobný pomer v skúšobnej dobe so žalobkyňou ukončil.
61. Podľa názoru krajského súdu podanie žalovaného oznámenie z 27.01.2016 nemá vo vzťahu k dôvodom, pre ktoré došlo ku ukončeniu služobného pomeru v skúšobnej dobe žiadnu vecnú ani časovú relevanciu, keď tieto skutkové a právne dôvody sú vymedzené v písomnom podaní vydanom rok a pol po faktickom Oznámení skončenia služobného pomeru v skúšobnej dobe a ani z iných skutočností nie je preukázané, že skutočnosti v ňom uvedené boli výlučne dôvodom pre skončenie služobného pomeru so žalobkyňou a že tieto dôvody neboli „konštruované“ žalovaným len v dôsledku toho, aby žalovaný preukázal zákonnosť a dôvodnosť napadnutého rozhodnutia.
62. Krajský súd poukazuje, že služobný pomer so žalobkyňou bol kompetentný skončiť orgán, v ktorom služobnom pomere vykonávala žalobkyňa služobný pomer v skúšobnej dobe, a ktorý aj žalobkyni doručoval Oznámenie o skočení služobného pomeru v skúšobnej dobe - riaditeľ OR PZ v Žiline. Vymedzenie dôvodov skončenia služobného pomeru žalovaným a nie orgánom, ktorý bol kompetentný zrušiť služobný pomer so žalobkyňou v skúšobnej dobe, preto nemôže mať relevanciu.
63. Naviac krajský súd poukazuje, že žalobkyňa spochybňuje skutkové a právne vymedzenie dôvodov, pre ktoré pristúpil služobný orgán ku skončeniu služobného pomeru, naviac keď krajský súd musel dať žalobkyni za pravdu, že nemala možnosť spochybniť oznámenie z 27.01.2016, ktoré vymedzuje dôvody skončenia služobného pomeru so žalobkyňou v skúšobnej dobe a fakticky o nich sa dozvedela až po doručení prvostupňového rozhodnutia. Skutočnosť, že skutkové vymedzenie v oznámení z 27.01.2016 nebolo predmetom konania prvostupňového správneho orgánu, vykazuje znaky vadnosti postupu správnych orgánov v inštančnom postupe.
64. V konečnom dôsledku správne orgány porušili princíp spravodlivého konania, princíp dobrej verejnej správy tým, že odňali žalobkyni právo ako účastníkovi správneho konania, sa k všetkým podkladom na vydanie napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, vyjadriť. Aj časový horizont vydania oznámenia o skončení služobného pomeru 27.01.2016 a vydania napadnutého rozhodnutia 15.2.2016 tento argument potvrdzuje, keď z administratívneho spisu ani nevyplýva, že prvostupňový správny orgán sa obsahom dôvodov, ktoré vymedzil služobný orgán ako dôvody pre skončenie služobného pomeru so žalobkyňou v skúšobnej dobe, zaoberal a vyhodnocoval ich a následne aj premietol v dôvodoch prvostupňového rozhodnutia.
65. Skutok, ktorého sa mala žalobkyňa dopustiť 15. mája 2014, keď v čase osobného voľna viedla svoje motorové vozidlo, spôsobila dopravnú nehodu a ľahké poranenie chodkyni O. O., podľa žalobkyne nemohol byť dôvodom na skončenie služobného pomeru, z dôvodu, že priestupkové konanie voči žalobkyni bolo ukončené po doručení Oznámenia o skončení služobného pomeru a po 19.06.2014.
66. Z pripojeného administratívneho spisu krajský súd zistil, že uvedené konania bolo ukončené vo vzťahu k žalobkyni (v priestupkovom konaní) vydaním rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I. Okresný dopravný inšpektorát, Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky Bratislava 1, ktorý rozhodnutím o priestupku č. p.: ORP-P-593/BAI-ODI1-2014 zo dňa 24. februára 2015, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 24. februára 2015 uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) priestupkového zákona a podľa § 22 ods. 2 písm. c) jej uložil pokutu vo výške 300,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu na jeden mesiac z dôvodu, že žalobkyňa dňa 15.05.2014 o 21.15 hodine, keď viedla svoje osobné motorové vozidlo Honda Civic, evidenčné číslo ZA-852 FH v Žiline, po ulici Vojtecha Spanyola v smere jazdy sídlisko Vlčince - centrum mesta, nedala prednosť chodkyni O. O., ktorá prechádzala po riadne vyznačenom priechode pre chodcov zľava doprava z pohľadu vodiča a došlo ku zrážke, pri ktorej nebol u žalobkyni alkohol zistený a chodkyňa utrpela ľahké zranenia, čím porušila žalobkyňa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Z dôvodov rozhodnutia o výške uloženej pokuty ďalej krajský súd zistil v tomto rozhodnutí správny orgán prihliadal na skutočnosť, že žalobkyňa nemá žiadny záznam v odpise registra trestov a hľadí sa na ňu ako bezúhonnú, je držiteľom vodičského oprávnenia 10 rokov a za obdobie v posledných 2 rokoch sa dopustila jedného dopravného priestupku. Ďalej uvedený orgán konštatoval, že vo vzťahu k žalobkyni nejedná sa o osobu, ktorá by sústavne porušovala pravidlá cestnej premávky, ktorej by chýbala disciplína v cestnej premávke a nemala úctu k zákonom a ostatným právnym predpisom na ich vykonanie, keď naviac žalobkyňa v konaní ku skutku vyjadrila ľútosť. Žalobkyňa v konaní uviedla, že chodkyňa reflexné prvky mala na kabelke, ktorú však mala prevesenú cez plece a tieto prvky boli odvrátené k druhému smeru vozovky a nakoľko bola v tmavom oblečení, tak ju na vozovke nezbadala. V dôvodoch sa konštatuje, že skutku sa dopustila žalobkyňa ako príslušníčka Policajného zboru a za uvedené konanie bola v prípravnej službe prepustená. Z toho vyplýva nielen, z datovania vydania rozhodnutia o priestupku, že v čase rozhodovania správneho orgánu o skončení služobného pomeru v skúšobnej dobe, ku dňu 22. júnu 2014 nebolo rozhodnuté a vôbec nie právoplatne o konaní žalobkyne v súvislosti s dopravnou nehodou 15.05.2014. V tomto smere krajský súd akceptoval názor žalobkyne, že rozhodnutie o priestupu nemohlo byť ani východiskom, ani podkladom pre postup služobného orgánu, ktorý s ňou v skúšobnej dobe skončil služobný pomer, nakoľko takéto rozhodnutie v čase doručovania skončenia služobného pomeru v skúšobnej dobe nebolo už vôbec ani vydané príslušným orgánom, pričom už v čase skončenia služobného pomeru oznámením z 19.06.2014 boli služobnému orgánu v súvislosti s týmto priestupkovým konaním známe skutočnosti, že žalobkyňa nebola pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky v súvislosti s dopravnou nehodou, ani nebolo preukázané, že by prekročila rýchlosť, teda išla neprimeranou rýchlosťou. Skutková podstata priestupku, za ktorú bola po skončení služobného pomeru v skúšobnej dobe potrestaná žalobkyňa, bola z dôvodu porušenia povinnosti vodiča dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpi na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť. V konaní taktiež nebolo sporným, že v skutku došlo vo večerných hodinách a podľa tvrdenia žalobkyne chodkyňa bola v tmavom oblečení a nebola dostatočne ani na priechode viditeľná.
67. Krajský súd dal za pravdu žalobkyni, že rozhodnutie o priestupku nemohlo byť podkladom a východiskom pre postup v súvislosti so skončením služobného pomeru žalobkyne v skúšobnej dobe, keď v čase doručenia skončenia služobného pomeru v skúšobnej dobe rozhodnutie o priestupku nebolo ani vydané. Aj v priestupkovom konaní platia zásady správneho trestania - zásada prezumpcie neviny.
68. Nad rámec krajský súd uvádza, že v čase doručovania Oznámenia o zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe „sa predpokladalo“, že porušila svoju povinnosť a nedala prednosť v jazde chodcovi a neboli zistené okolnosti, že by viedla vozidlo pod vplyvom alkoholu, že by cez priechod išla rýchlosťou, ktorá nie je určená pre uvedený druh vozovky, resp. iné okolnosti, ktoré by poukazovali na postup žalobkyne ako príslušníčky nezlučiteľné s jej fungovaním v Policajnom zbore, a ktoré by, bez ohľadu na právoplatnosť rozhodnutia o priestupku a uznania žalobkyne vinnou zo spáchania priestupku, preukazovali dôvodnosť skončenia služobného pomeru so žalobkyňou aj v skúšobnej dobe.
69. Pokiaľ žalovaný poukazoval na dôvody skončenia služobného pomeru v súvislosti so sťažnosťou Z. Z., ktorá bola doručená na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline dňa 02. júna 2014, keď, poľa názoru žalovaného, aj tieto skutočnosti boli dôvodom pre postup príslušného služobného orgánu, ktorý zrušil služobný pomer v skúšobnej dobe so žalobkyňou, krajský súd poukazuje na obsah administratívneho spisu, ktorého obsahom je aj Správa o vyhodnotení dôkazov disciplinárneho konania vedeného pod č. ORPZ-ZA-ODI-727-003/2014 k 13.06.2014 Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát Žilina, ktorý prešetroval podanie Z. Z. a riaditeľ Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva PZ Žilina konštatuje, že žalobkyňa dosahuje výborné výsledky, jej činnosť je kladne hodnotená dlhodobo na pracovných poradách riaditeľstva riaditeľom Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva PZ Žilina a sám navrhuje, aby žalobkyni
v súvislosti s podnetom (sťažnosťou) Z. Z. nebolo uložené disciplinárne opatrenie. Ani z obsahu tohto administratívneho spisu, ani z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že by vo vzťahu k uvedenej sťažnosti bolo vyvodené vo vzťahu k žalobkyni disciplinárne opatrenie.
70. Z predloženého administratívneho spisu, ktorého súčasťou bolo aj prešetrenie sťažnosti Z. Z. pod č. ORPZ-ZA-ODI-727/2014 vyplýva, že súčasťou tohto spisu je emailová sťažnosť N. Z. odoslaná z emailovej adresy N..Z.@B..Y. <mailto:N..Z.@B..Y.> 26.04.2014 o 23:34 hod. na OKSPPZ datovaná 26.04.2014, ktorá je opatrená originálnom prezenčnej pečiatky Prezídium Policajného zboru, odbor kontroly 28.04.2014 pod ev. č. 189/2014 a prílohou je sťažnosť na postup pri riešení dopravného priestupku, označený sťažovať N. Z. v Stupave 26.04.2014 bez toho, aby táto sťažnosť bola opatrená podpisom N. Z.. Krajský súd sa stotožnil aj s žalobným bodom žalobkyne, ktorá tvrdila, že nemá vedomosť o tejto sťažnosti a z predloženého administratívneho spisu, ktorého súčasťou bol aj spis ORPZ-ZA-ODI-727/2014 Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, Okresný dopravný inšpektorát Žilina, nie je preukázané, že by N. Z. sťažnosť z 26.04.2014 podpísal, resp. že by došlo k podaniu emailového podania sťažnosti, ktorá by následne bola potvrdená písomnou formou s originálnym podpisom sťažovateľa. Originál sťažnosti s podpisom osoby sťažovateľa nie je súčasťou predloženého spisu, keď naviac žalobkyňa existenciu originálu a vôbec existenciu sťažnosti tejto osoby - Z. popiera, naviac práve o vyhodnotení dôkazov z 13.06.2014, ktoré vydal Okresný dopravný inšpektorát Žilina ORPZ-ZA-ODII-727-003/2014, označené ako Správa o vyhodnotení dôkazov disciplinárne konanie strážmajster Mgr. O. O., nie je preukázané, že by táto správa bola doručená žalobkyni, bola s ňou oboznámená a mohla sa k nej vyjadriť, ako i k sťažnosti, ako aj oboznámená so všetkými listinnými dôkazmi vrátane sťažnosti Z., ktoré sú súčasťou zviazaného administratívneho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, Okresný dopravný inšpektorát Žilina ORPZ-ZA-ODI-727/2014, v tomto smere krajský súd nemal preukázané ani tvrdenie žalobcu, že N. Z. podal sťažnosť na žalobkyňu, že táto sťažnosť sa prejednávala so žalobkyňou, mala možnosť k jej dôvodom sa vyjadriť a závery vyhodnotenia sťažnosti vymedzené v správe o vyhodnotení dôkazov z 13.06.2014 boli nielen žalobkyni oznámené, ale mala možnosť k nim zaujať svoje stanovisko.
71. Krajský súd sa stotožnil so žalobkyňou, že v konaní nebolo preukázané, že by existoval originál sťažnosti N. Z., s ktorým sa príslušné orgány zaoberali a vyhodnocovali ju. Tieto skutočnosti z obsahu žalovaným predloženého administratívneho spisu a jeho súčasti nie sú preukázané. Vzhľadom na uvedené podstatné pochybnosti, z tohto dôvodu nemožno považovať tieto skutočnosti za relevantné dôvody skončenia služobného pomeru so žalobkyňou.
72. Z oznámenia žalovaného zo dňa 27.01.2016 vyplýva, že dôvodom na postup služobného orgánu, ktorý v skúšobnej dobe so žalobkyňou ukončil služobný pomer bolo aj pochybenie v súvislosti s doručení sťažnosti MUDr. M. N., ktorá bola dňa 19.06.2014 z oddelenia kontroly Krajského riaditeľstva PZ Žilina doručená na Okresné riaditeľstvo PZ Žilina. Z obsahu zápisnice o prešetrení sťažnosti KRPZ-ZK-OKS- Svsť-70/2014 zo dňa 17.06.2014, ktorá už bola prešetrená, vyplývajú závery, že nie je pravdou tvrdenie, že žalobkyňa na MUDr. N. kričala, bola drzá, arogantná a šikanovala ho a v tejto časti je vyhodnotená sťažnosť MUDr. N. ako neopodstatnená. V časti sťažnosť vyhodnotil uvedený orgán ako opodstatnenú, keď bolo zistené, že žalobkyňa pri výkone služby zistila, že na označenom motorovom vozidle, ktoré riadil mladistvý O. N., za prítomnosti svojho otca, nebola vykonaná technická kontrola, čim došlo k porušeniu § 4 ods. 1 písm. a) Zákona o cestnej premávke a bola naplnená skutková podstata priestupku § 22 ods. 1 písm. l) Zákona o priestupkoch a keďže žalobkyňa uložila maloletému N. blokovú pokutu na mieste vo výške 50,- €, nepostupovala v súlade s § 19 ods. 3 Zákona o priestupkoch, keďže osoba, ktorej bola uložená bloková pokuta v čase spáchania skutku, bola mladistvá. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že riaditeľ ORPZ Žilina súčasne, na základe výsledkov prešetrovania tejto sťažnosti, okrem iného, určil prijať opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov a príčiny vzniku a oznámiť prijatie opatrení. Z vyjadrenia Okresného riaditeľstva PZ Žilina, ODI č. ORPZ-ZA-ODI-819-005/2014 zo dňa 17.7.2014, vo vzťahu k tejto časti sťažnosti vyplýva, že žalobkyňa sa dopustila pochybenia v danej veci a v súvislosti s tým bol s ňou v mesiaci jún zrušený služobný pomer v skúšobnej dobe. Súčasťou opatrení bolo, že na pracovnej porade riaditeľa ODI, OR PZ Žilina dňa 08.07.2014 bola uvedená vec zovšeobecnená tak, aby sa u policajtov dopravného inšpektorátu takéto konanie neopakovalo.
73. Z uvedeného vyplýva, že podkladom, na základe ktorého tvrdil žalovaný, že došlo ku skončeniu služobného pomeru, boli skutočnosti, ktoré sa týkali dopravnej nehody, ktorej sa dopustila žalobkyňa, vo vzťahu ku ktorej však nebola uznaná vinnou zo spáchania priestupku právoplatným správnym
rozhodnutím ku dňu skončenia služobného pomeru, naviac bez preukázania iných skutočností alebo iných porušení povinnosti policajta v súvislosti s dopravnou nehodou (alkohol, nedodržanie rýchlosti a pod.), čiastočne opodstatnená sťažnosť MUDr. N. v súvislosti s postupom žalobkyne ako policajtky pracujúcej na dopravnom inšpektoráte a preverovanie sťažnosti Z. Z. na postup žalobkyne ako policajtky, ktorá bola prešetrená nadriadenými žalobkyne, ktorí konštatovali, že v súvislosti s prešetrením sťažnosti nie je potrebné vyvodiť disciplinárne opatrenia voči žalobkyni aj vzhľadom na to, že jej činnosť bola hodnotená na poradách dlhodobo ako výborná, naviac keď v obsahu predloženého administratívneho spisu sa sťažnosť podpísaná sťažovateľom Z. nenachádza a žalobkyňa v konaní popierala existenciu takejto sťažnosti.
74. Krajský súd má za to, že uvedené skutkové dôvody, pre ktoré došlo, podľa žalovaného, k skončeniu služobného pomeru so žalobkyňou, ich existencia a skutočnosť, že boli tými dôvodmi, pre ktoré príslušný služobný orgán pristúpil ku skončeniu služobného pomeru so žalobkyňou, z obsahu predloženého kompletného administratívneho spisu nevyplývajú a samy o sebe ani nepreukazujú, že boli dôvodom pre uvedený postup služobného orgánu voči žalobkyni. Naviac boli vymedzené v písomnej forme až po skončení služobného pomeru so žalobkyňou a po doručení oznámenia o skončení služobného pomeru so žalobkyňou, teda po 19.06.2014 „post factum“ s 1,5 ročným časovým oneskorením, a to naviac orgánom, ktorý kompetenciu vymedzovať dôvody skončenia služobného pomeru nemal a so žalobkyňou služobný pomer v skúšobnej dobe neskončil. Vzhľadom na uvedené skutkové okolnosti veci v konaní nebolo z administratívneho spisu preukázané, ani z obsahu listín týkajúcich sa skončenia služobného pomeru, najmä z obsahu podania z 19.06.2016, ani z iných listinných dôkazov, že by skutkové a právne dôvody, ktoré uvádzal žalovaný v konaní ako dôvody skončenia služobného pomeru žalobkyňou boli skutočne tými a jedinými, pre ktoré príslušný služobný orgán so žalobkyňou skončil služobný pomer v skúšobnej dobe.
75. Príslušný služobný orgán je povinný viesť všetky skutočnosti viažuce sa aj k otázke skončenia služobného pomeru v skúšobnej dobe a vo vlastnom záujme má chronologicky v personálnom spise žalobkyne, resp. v iných podkladoch evidovať bez možnosti spätnej manipulácie s údajmi, skutočnosti na základe ktorých následne ich vyhodnocuje ako východiská a dôvody pre skončenie služobného pomeru v skúšobnej dobe. Z obsahu administratívneho spisu nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by skutočnosti uvádzané žalovaným v oznámení z 27.01.2016 boli jedinými, nezameniteľnými dôvodmi, pre ktoré služobný pomer v skúšobnej dobe bol so žalobkyňou skončený, žalovaný nepreukázal vecnú a časovú autentičnosť uvedených skutkových okolností, ktoré považoval za dôvody pre skončenie služobného pomeru so žalobkyňou. Naviac krajský súd poukazuje, že postup žalovaného, ktorý de facto za príslušný služobný orgán, ako nekompetentný orgán, vymedzil dôvody skončenia služobného pomeru „post factum“, a tieto aj žalobkyni oznámil, postupoval v rozpore so zákonom bez existencie akejkoľvek kompetencie na takýto postup, preto nie je možné priznať právnu relevanciu písomnosti žalovaného a skutočností uvedených v oznámení z 27.01.2016, a preto nie je možné ani z obsahu tohto listinného dôkazu vychádzať, brať ho ako zákonný podklad a východisko pre postup príslušného služobného orgánu, ktorý so žalobkyňou skončil v skúšobnej dobe služobný pomer.
76. Podľa názoru krajského súdu žalovaný v konaní neprodukoval dôkazy, ktoré by jednoznačnosť, nezameniteľnosť a danosť dôvodov skončenia služobného pomeru na strane príslušného služobného orgánu, zakladali a nepreukázal, že dôvody vymedzené žalovaným v podaní oznámenie zo dňa 27.01.2016, boli tými skutočnými dôvodmi, pre ktoré pristúpil príslušný služobný orgán k skončeniu služobného pomeru so žalobkyňou, a teda nepreukázal ani vecnú ani časovú autentičnosť uvádzaných dôvodov, ako skutočných dôvodov skončenia služobného pomeru. Naviac a nad rámec súdneho prieskumu krajský súd zdôrazňuje, že podľa jeho názoru skutočnosti, ktoré sú uvádzané v oznámení zo dňa 27.01.2016, nie sú takého charakteru, ktoré by preukazovali nespôsobilosť žalobkyne vykonávať služobný pomer a dôvodnosť postupu skončenia služobného pomeru v skúšobnej dobe.
77. Súd nemohol prihliadať na nezákonné podklady napadnutého rozhodnutia (oznámenie z 27.01.2016) a vychádzal zo skutočností, že v konaní neboli riadne, hodnoverne a nezameniteľne preukázané skutočnosti, pre ktoré služobný orgán so žalobkyňou rozviazal služobný pomer, preukazujúce ich vecnú a časovú autentičnosť, naviac, keď skutkové okolnosti vymedzené v oznámení z 27.01.2016, podľa krajského súdu, nepreukazujú nespôsobilosť žalobkyne vykonávať služobné povinnosti.
78. Krajský súd ďalej zdôrazňuje, že predložený administratívny spis zo strany žalovaného predstavuje zberný spis Krajského riaditeľstva PZ Žilina KRPZ-ZA-VO-450/2014 týkajúci sa preskúmavaného konania žalovaného v súvislosti so skorším rozhodnutím žalovaného, rozhodnutím z 25.07.2014, ktoré skorším rozhodnutím krajského súdu bolo zrušené, ďalej zberný spis ORPZ-ZA-315/2014, ktorý sa týka konania a postupu pri prerokovaní spôsobu úhrady nákladov vynaložených na zvýšenie vzdelania, ďalej zberný spis KRPZ-ZA-VO-75/2016, ktorý sa týka konania o zrušení skoršieho rozhodnutia žalovaného rozsudkom Krajského súdu v Žiline 20S/104/2014-52 a vydania rozhodnutia žalovaného, ďalej zberný spis ORPZ-ZA-VO-351/2014, ktoré sa týka predloženia odvolania žalobkyne zo dňa 09.07.2014, teda voči skoršiemu rozhodnutiu, o ktorom bolo rozhodované skorším rozhodnutím žalovaného, zberný spis ORPZ-ZA-ODI-727/2014, ktorý sa týka sťažnosti Z. Z., priestupkový spis Okresného riaditeľstva Policajného zboru Okresný dopravný inšpektorát ORPZ-P-183-ODI-V/2014, ktoré sa týka priestupkovej veci vo veci porušovania § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 8/2009 Z.z. v súvislosti s dopravnou nehodou poškodenou O. O. a zberný spis Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, Okresný dopravný inšpektorát č. ORPZ-ZA-ODI-819/2014, ktorý sa týka prešetrovania sťažnosti MUDr. M. N..
79. Základným princípom správneho konania, je legitímne očakávanie, ktorého účelom je ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali. Keďže žalobkyňa legitímne si nebola vedomá konkrétnych dôvodov skončenia služobného pomeru, bola si vedomá, že nezadala príčinu na skončenie služobného pomeru v skúšobnej dobe a žalovaný v konaní nepreukázal, že ku dňu skončenia služobného pomeru zákonné dôvody na takýto postup príslušneho služobného orgánu boli dané a existovali ku dňu doručenia oznámenia o skončení služobného pomeru, potom v súlade so zákonom nie je ani postup žalovaného, ktorý uložil žalobkyni uhradiť pomernú časť nákladov na štúdium, keď v konaní nebolo správnymi orgánmi preukázané, že žalobkyňa svojím konaním zmarila možnosť svojho zotrvania v služobnom pomere počas zákonom určenej doby. Žalovaným dodatočne vymedzené dôvody skončenia služobného pomeru sú preukazované spôsobom, ktorý nevylučuje manipuláciu s nimi po 19.06.2014, nepreukazuje ich reálnu existenciu a skutočnosť, že tieto dôvody boli východiskom pre postup služobného orgánu, ktorý zrušil služobný pomer so žalobkyňou v skúšobnej dobe, čo v konečnom dôsledku spôsobuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepredvídateľné, nenapĺňa princíp legitímneho očakávania, a nemôže byť ani v súlade s princípmi dobrej verejnej správy, čo v konečnom dôsledku spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.
80. Krajský súd konštatuje, že postup žalovaného, ktorého výsledkom bolo vydanie napadnutého rozhodnutia, je buď dôsledkom nedostatočnej erudovanosti žalovaného, alebo je prejavom jeho svojvôle hraničiacej až s možným zneužitím jeho právomoci.
81. Krajský súd nevrátil žalovanému vec na konanie, a to z toho dôvodu, že z vykonaného dokazovanie nebolo preukázané, že by pred skončením služobného pomeru, pred 19.06.2014, boli jednoznačne, nezameniteľne dané dôvody pre skončenie služobného pomeru so žalobkyňou. Preto krajský súd pri aplikácii § 191 ods. 1 písm. c) zák. č. 162/2015 napadnuté rozhodnutie zrušil pri aplikácii § 191 ods. 3a SSP.
82. Žalobkyňa mala v konaní úspech, pri aplikácii § 167 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. a § 136 druhá veta SSP súd priznal žalobkyni proti žalovanému trovy konania, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobkyne. O výške trov konania bude rozhodované podľa § 175 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z. z. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V Žiline, dňa 18. októbra 2016 JUDr. Erika Čanádyová predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková