Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_74S-24-2020.pdf
PDF · 256.31 KB
Case nature
Area
Subarea
74S/24/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej veci žalobcu DUMIS, s.r.o., Turie 454, 013 12 Turie, IČO: 48 071 323, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advokáti Müller & Dikoš, s.r.o., Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101532606/2020 zo dňa 6. októbra 2020 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1.Finančné riaditeľstvo SR požiadalo podaním z 31.3.2017 správcu dane Daňový úrad Banská Bystrica na základe žiadosti Kriminálneho úradu Finančnej správy, pobočka Stred Žilina o vykonanie daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 5/2015 až 7/2015; 9/2015 až 2/2017; a na dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2015 a 2016. Správca dane oznámil oznámením zo dňa 4.7.2017 žalobcovi výkon daňovej kontroly dane z príjmov za rok 2016 s dátumom začatia 10.7.2017. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 101233267/2018 zo dňa 27.6.2018, ktorý bol žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole dňa 6.7.2018. Žalobca sa k protokolu písomne vyjadril a k vyjadreniu pripojil CD nosič so záznamom reklamných spotov a fotodokumentácie. Správca dane ústne prejednal pripomienky a dôkazy predložené žalobcom k protokolu dňa 20.9.2018 a následne rozhodol tak, že žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 87 389,71 Eur a určil rozdiel v sume kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou, ktorý možno započítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach 2 880.- Eur a rozdiel v sume daňovej straty mínus 553 478,11 Eur a zároveň neuznal v tejto sume daňovú stratu na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016. Toto rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím žalovaného z 25.1.2019. Následne správca dane rozhodol znovu 4.3.2019, ktoré bolo opäť zrušené rozhodnutím žalovaného zo dňa 18.7.2019. Dôvodom zrušenia prvostupňového rozhodnutia bolo, že správca dane neoprávnenie presunul dôkazné bremeno na žalobcu, keď sa žalobcu dotazoval, či vie preukázať správcovi dane ako dôkaz zaúčtovanie faktúry v účtovníctve u dodávateľov R & S DESIGN, s.r.o., UNISTAV - PLUS, s.r.o., AM BUILD, s.r.o. a ELCOM-KE, s.r.o. a ich právnych nástupcov. Ďalej, že z rozhodnutia nebolo zrejmé, ako správca dane poskytnutie fakturovaných plnení dodávateľmi preveroval na strane žalobcu a ako vyhodnotil predložené doklady a plnenia od jednotlivých dodávateľov, ktoré boli na nich uvedené. Ďalej správcovi dane vytkol, že nevyzval žalobcu v rámci jeho dôkazného bremena na preukázanie konkrétnych skutočností preukazujúcich poskytovanie preverovaných plnení jeho dodávateľmi. Preto nezistil a nevyhodnotil a neodôvodnil všetky skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na prijatie záveru vo veci fakturovaných plnení, na základe ktorých si žalobca
uplatnil daňové výdavky. Uložil správcovi dane odstrániť tieto nedostatky v súčinnosti s daňovým subjektom a podľa potreby doplniť dokazovanie. Následne správca dane doplnil dokazovanie, vyzval žalobcu na predloženie dôkazov a ústne dňa 29.1.2020 prejednal so žalobcom priebeh a výsledky dokazovanie vykonaného vo vyrubovacom konaní.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
2.Správca dane rozhodnutím č. 100411650/2020 zo dňa 12.2.2020 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 87 389,71 Eur, určil rozdiel v sume kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou, ktorý možno započítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach mínus 2 880.-Eur a rozdiel v sume daňovej straty mínus 553 478,11 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016. Správca dane neuznal žalobcovi daňovú stratu v rovnakej sume. 1/ Daň alebo daňová licencia vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným 30.6.2017 2 880.-Eur; 2/ daň alebo daňová licencia zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 90 269,71 Eur; 3/rozdiel dane alebo daňovej licencie 87 389,71 Eur, 4/kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňou určenou na zápočet v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach uvedený v podanom daňovom priznaní 2 880.-Eur; 5/ kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňou určený na zápočet v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach zistený správcom dane vo vyrubovacom konaní 0.-Eur; 6/ rozdiel kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou určený na zápočet v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach -2 880.-Eur;7/ daňová strata, ktorú daňový subjekt vykázal v daňovom priznaní doručenom 30.6.2017 553 478,11 Eur; 8/ daňová strata zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 0.-Eur; 9/ rozdiel v sume daňovej straty -553 478,11 Eur.
3. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca podal daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2016 dňa 30.6.2017, v ktorom uviedol súčet výnosov z hospodárskej činnosti a z finančnej činnosti vo výške 4 991 222,62 Eur, súčet nákladov na hospodársku činnosť a finančnú činnosť 5 552 215, 55 Eur, výsledok hospodárenia pred zdanením mínus 560 992,93 Eur a základ dane 0.-Eur. Správca dane popísal úkony správcu dane a dokazovanie, ktoré bolo vykonané s tým, že išlo o šetrenie na zistenie skutkového stavu, keď správca dane overoval oprávnenosť uplatnenia daňových nákladov v základe dane tým, že sa snažil objasniť všetky okolnosti. Kontrolou zistil výdavky, ktoré nie sú daňovými výdavkami vo výške 971 309,82 Eur, čo je rozdielne od daňového priznania vo výške 963 795.-Eur.
4. Išlo o výdavky na základe faktúr R & S DESIGN, s.r.o., Košice, ktorými bolo fakturované za reklamné spoty faktúrami, ktoré vyšpecifikoval spolu vo výške 605 250.-Eur. Faktúry boli za jednotlivé mesiace marec, apríl, jún až október 2016. Bol vypočutý konateľ dodávateľa X. ktorý potvrdil, že predmetom podnikateľskej činnosti jeho spoločnosti bolo zabezpečenie vysielania reklamných spotov na LED obrazovkách. Spoločnosť nemala zamestnancov ani prevádzky a sídlo bolo v byte Zimná 4, Košice, spoločnosť nevlastnila žiadny majetok. Uviedol, že zabezpečoval reklamnú činnosť pre žalobcu a že reklama sa vysielala na LED obrazovkách po celom Slovensku, pričom rozsah, dĺžku jednotlivých spotov, počet odvysielaní bez nahliadnutia do účtovných dokladov nevedel uviesť. Poznal konateľa odberateľa A. ale nepamätal sa, ako sa dohodli na spolupráci. K faktúram v predloženom zozname sa nevedel vyjadriť, pretože ich fyzicky nevidel. Vo všeobecnosti uviedol, že faktúry vystavil a podpísal sám, doručované boli osobne alebo poštou a boli uhrádzané bankovými prevodmi v priebehu roka 2016 a 2017. K reklamným činnostiam boli vystavené objednávky, zmluvy, play listy, ktoré ale nemal, pretože ich odovzdal nástupníckej spoločnosti. K reklamným spotom, ktoré boli o stavebných strojoch a vozidlách, bola fotodokumentácia s tým, že spoty boli odvysielané a všetko bolo odovzdané nástupníckej spoločnosti. Spoty boli získané od externých dodávateľov, živnostníkov a grafikov, ale nevedel konkrétne uviesť, kto to bol. Účtovníctvo viedla externá účtovníčka, ktorej meno tiež nevedel povedať. Povedal, že všetky faktúry, ktoré vystavil boli zaúčtované v účtovníctve jeho spoločnosti a boli zdanené prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmom právnickej osoby za rok 2016. Odpovede svedka, majú byť založené na faktoch a nie neurčitého charakteru. Správca dane odpovede Rastislava Lukáča vyhodnotil ako nevierohodné, nepodložené faktúrami. Právnym nástupcom dodávateľa sa stal subjekt BROOKBELL INTERNATIONAL s.r.o. a právnym nástupcom tejto spoločnosti sa stala spoločnosť Hammerlina Trade s.r.o., ktorá bola 8.11.2017 vymazaná z obchodného registra ex offo. Zo systému DRSCAN správca dane zistil, že dodávateľ nepodal daňové priznanie za rok 2016 ani jeho právni nástupcovia. Toto dokazovanie správca dane vyhodnotil tak, že svedok síce potvrdil vystavenie faktúr, čo ale nebolo možné overiť z účtovníctva dodávateľskej spoločnosti a uviedol aj nepravdivú informáciu a to, že faktúry, ktoré vystavil pre žalobcu zdanil prostredníctvom podaného daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2016. Správca dane preto náklady fakturovanej
sumy bez DPH celkom vo výške 504 375.-Eur vyhodnotil ako položku zvyšujúcu výsledok hospodárenia podľa § 17 ods. 1, písm. b) a ods. 2, písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Správca dane uviedol, že nemožno považovať za dôkaz na preukázanie vykonaných prác len predloženie samotných faktúr a sprievodnej dokumentácie, ako aj dodatočné doloženie fotodokumentácie s CD nosičom ako dôkazy o skutočnej existencii a realizácii reklamy na LED obrazovkách na viacerých miestach SR. Technicky je možno vyhotoviť akýkoľvek doklad, prípadne ho upraviť podľa potreby. Žalobca nepredložil relevantný dôkaz o tom, že práce fakturované predmetnými faktúrami boli vykonané spoločnosťou dodávateľa. Svedok pri výsluchu udal len všeobecné odpovede bez bližšej konkretizácie, pričom svoje tvrdenia nevedel preukázať žiadnymi účtovnými dokladmi a preukázanie daňového nákladu nestačí iba formálna deklarácia, a teda predloženie dokladov s predpísaným obsahom. Musia byť splnené tri kritériá stanovené hmotnoprávnymi predpismi pre daňový náklad - vecnosť, preukázateľnosť, zaúčtovanie. Žalobca mal dostatočný priestor na predloženie relevantných dôkazov. Správca dane konštatoval, že nespochybňuje skutočnú existenciu a realizáciu na LED obrazovkách na viacerých miestach v SR, ale je spochybnená, že bola realizovaná dodávateľom a aj cena za poskytnuté reklamné spoty je neúmerne vysoká. Z dodatočne predloženej fotodokumentácie je možné zistiť, že nie každá reklama bola uskutočnená prostredníctvom LED obrazoviek, niektoré reklamy sa nachádzajú umiestnené na kovových konštrukciách a jedná sa o nalepené plagáty rôznych rozmerov. Konateľ dodávateľa okrem iného uviedol, že spoty boli získané od externých dodávateľov, živnostníkov a grafikov. Prehratím spotu na CD nosiči správcom dane bolo zistené, že sa jedná o reklamný spot, ktorý je jednoduchého charakteru, sú na ňom vyobrazené nákladné mechanizmy, trvá len niekoľko sekúnd a jedná sa o reklamný spot, ktorý dokáže vytvoriť na počítači aj žiak na druhom stupni základnej školy, prípadne podľa šikovnosti aj na prvom stupni. Nie je potrebná činnosť grafikov, ako uviedol vo svedeckej výpovedi X. Okrem iného na základe predložených spotov nie je možné zistiť ani rok, v ktorom bola reklama realizovaná, jedná sa dôkaz, ktorý správca dane hodnotí ako nepresvedčivý dôkaz predložený zo strany žalobcu. Pokiaľ daňový subjekt uplatňoval náklady z dodávateľských faktúr, v daňových nákladoch musí byť schopný preukázať, že fakturované reklamné služby boli reálne poskytnuté osobou uvedenou na faktúrach. Faktúry a úhrady faktúr nie sú dôkazom, že k určitému plneniu došlo. Sú len tvrdením o týchto skutočnostiach. Správca dane svojimi zisteniami preukázal, že k dodaniu nedošlo tak, ako bolo deklarované na faktúrach. Správca dane vyzval žalobcu s uvedením otázok za účelom preukázania existencii predmetných daňových výdavkov. Žalobca zaslal odpoveď, pričom správca dane z tejto odpovede zistil, že neboli predložené žiadne nové relevantné dôkazy, ktoré by mali vplyv na preukázané kontrolné zistenia správcu dane. Odpovede majú všeobecný charakter s ekonomickým zameraním. Správca dane uviedol, že je zarážajúce a vymykajúce sa štandardným obchodným praktikám, aby pri tak vysokých sumách, za ktoré boli reklamné služby poskytnuté, a ktoré boli uvedené na vystavených faktúrach, si žalobca nepamätal s odstupom času podrobnosti k vzniku spolupráce, ako i popis dohodnutia podmienok kontaktovania a spolupráce. Správca dane dal do pozornosti pre porovnanie výsluchy C. na Prezídiu PZ, kde v roku 2019 uvádza podrobné informácie fungovania obchodov systému, ktoré siahajú až do roku 2014. Žalobca uviedol, že cenové podmienky boli stanovené bežným obchodným kontraktačným postupom, čo je veľmi všeobecné vysvetlenie. Overovanie si uskutočnenia reklám pred niektorými LED obrazovkami predložením fotografií v priebehu reklamnej kampane a oznamovanie celým radom obchodných partnerov, známych či priateľov, je zdôvodnenie jednoduché, keďže k vyhotoveniu faktúry by malo predchádzať riadne dokladovanie a preukázanie množstva odvysielaných spotov zo strany dodávateľa. Nakoľko sumy uvedené na faktúrach boli vysoké a každý ekonomicky zmýšľajúci daňový subjekt chce minimalizovať svoje náklady a maximalizovať zisk, a teda v záujme odberateľa by malo byť preveriť si, či suma vyčíslená na faktúre je reálna, či nedošlo zo strany dodávateľa k jej neúmernému navýšeniu. Len ak sa jedná o daňovú optimalizáciu zo strany odberateľa, vzhľadom na získané zákazky, je mu suma uvedená na prijatých faktúrach vyhovujúca aj nadhodnotená. Správca dane umožnil tak počas daňovej kontroly ako aj vo vyrubovacom konaní žalobcovi preukázať jeho tvrdenia. Žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by preukázali, že deklarované služby boli dodané dodávateľom žalobcu. Žalobca náklady vo výške 504 375.-Eur podložené účtovne spracovanými prijatými faktúrami vierohodne nepreukázal, čím nedodržal podmienku preukázateľnosti a tým porušil § 2 písm. i), § 19 ods. 1, § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z., a teda táto suma sa stala položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia podľa § 17 ods. 1, písm. b) a ods. 2, písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z..
5. Správca dane ďalej rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si uplatnil v daňových výdavkoch faktúry od dodávateľa UNISTAV-PLUS s.r.o. Bratislava za dodávku servis, údržbu a opravu nákladných motorových vozidiel a za nakladanie kameniva a drvenie kameniva, celkom spolu 432 744.-Eur, z toho bez DPH
360 620.-Eur. Správca dane ďalej rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca počas daňovej kontroly nevedel preukázať, že fakturované práce uskutočnil dodávateľ UNISTAV-PLUS s.r.o. Bratislava. Faktúry nestačia na preukázanie, pretože ich správnosť musí vychádzať z objektívne existujúcich skutočností potvrdzujúcich realizáciu vykonaných prác. Žalobca nepredložil relevantný dôkaz. Správca dane vypočul 24.1.2018 konateľa uvedeného dodávateľa X. ako svedka. Tento síce potvrdil vystavenie faktúr pre žalobcu v súvislosti s opravou nákladných áut, bagrov a pod., avšak jeho odpovede boli len všeobecného charakteru a nemal k svojim tvrdeniam žiadne účtovné doklady. Uviedol, že predmetom podnikateľskej činnosti dodávateľa bolo sprostredkovanie roboty - opravy áut, jednalo sa o opravy nákladných áut, bagrov a pod., na základe objednávky zabezpečoval dodanie potrebných služieb. Ako miesto vykonávania opráva uviedol Lietavskú Lúčku, kameňolom v skladovacích priestoroch. Uviedol, že opravy boli vykonávané subdodávateľsky, ale nepamätal si názvy dodávateľských spoločností. Opravy boli vykonávané na traktoroch, bagroch, nákladných vozidlách, konkrétne opravovali doplnenie kvapaliny, čistenie vozidiel, opravy bez zásahov do motorovej časti vozidiel. Boli vykonané podľa objednávky a dĺžka závisela od toho, čo bolo potrebné opraviť. Dokumentáciu spoločnosti odovzdal spoločnosti, ktorá prebrala jeho spoločnosť. Ďalej uviedol, že skontaktoval sa s ním pán B., ako spoločník spoločnosti DUMIS s.r.o., ale nepamätal si ani kedy ani ako. Tvrdil, že vystavené faktúry boli zaúčtované, vystavil ich sám, aj podpísal ich sám, a osobne ich odovzdal pánovi B. Faktúry boli zaplatené. Objednávky boli predkladané na základe rámcovej zmluvy na celý rok, účtovníctvo viedla pani X., priezvisko si nepamätá. Výnosy boli riadne priznané a zdanené na základe daňového priznania za rok 2016. Doklady žiadne nemal, pretože ich odovzdal nástupníckej spoločnosti. Nepamätal si ale konkrétne komu. Správca dane zistil, že spoločnosť UNISTAV - PLUS s.r.o. bola zlúčená so spoločnosťou SWINGER s.r.o. a táto následne so spoločnosťou RHEA Group s.r.o.. Posledná zo spoločností bola nekontaktným subjektom a ani jedna z týchto spoločností za rok 2016 nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby, pričom právni nástupcovia tak urobili naposledy v roku 2013. Správca dane do zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 28.2.2018, ktorá bola spísaná Kriminálnym úradom Finančnej správy Bratislava s X., bývalým konateľom spoločnosti UNISTAV-PLUS s.r.o. zistil, že X. do tejto zápisnice uviedol, že začiatkom roku 2016 ho kontaktoval kamarát W., ktorý mu ponúkol vykonávať funkciu konateľa tejto spoločnosti za finančnú odmenu 500.-Eur mesačne. Faktúry nevystavoval, len ich podpisoval a províziu mu nosil kamarát W., nikdy mu neuviedol od koho. Uviedol, že bol „biely kôň“. Založil bankový účet, na ktorý prichádzali finančné prostriedky od jemu neznámych spoločností, pričom prístupové heslá do internetbankingu odovzdal W.. Ďalej, že W. ho žiadal o výbery hotovosti priamo z podnikateľského účtu, čo splnil, ale za tento úkon už ďalšiu odmenu nedostal. Všetky obchody boli fiktívne, nikdy sa neuskutočnili. Jednalo sa len o prepieranie peňazí. Reálny výkon ekonomickej činnosti UNISTAV-PLUS s.r.o. neprebiehal, všetko bola len fikcia a výmysel. Uviedol, že dispozičné práva k účtu v banke mal len on sám. Tiež, že nevie o žiadnych dodávateľoch UNISTAV-PLUS s.r.o.. Nekomunikoval s nikým len s W.. O spoločnosti DUMIS povedal, že túto vôbec nepozná a žiadne plnenia jej nedodal. Všetky finančné prostriedky od spoločnosti DUMIS s.r.o. odovzdal W.. Tiež uviedol, že nikdy žiadne účtovníctvo nevidel. Konateľstvo skončil tak, že mu W. priniesol k podpisu papiere, aby už nebol konateľom. Správca dane vyhodnotil výpoveď X. tak, že tento síce potvrdil vystavenie faktúr pred správcom dane nešpecifikovanými odpoveďami, avšak jeho výpoveď, ktorou podával vysvetlenie Kriminálnemu úradu Finančnej správy, je úplne odlišná. Vo svedeckej výpovedi uviedol, že jeho spoločnosť nemala zamestnancov prevádzky ani majetok, z toho vyplýva, že nemal ani materiálno-technické vybavenie na poskytovanie predmetných služieb. K námietkam žalobcu o neprípustnosti vykonať dokazovanie zápisnicou o podaní vysvetlenia z dôvodu, že žalobcovi nebol oznámený dátum a čas vykonania tohto výsluchu, a teda sa ho nemohol zúčastniť a položiť mu otázky, a preto bola porušená zásada rovnosti zbraní, správca daní v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že dal možnosť žalobcovi, aby sa zúčastnil výsluchu svedka, ktorý bol vykonaný správcom dane 24.1.2018, tento sa ale tohto výsluchu nezúčastnil a právo klásť otázky nevyužil. Na splnenie zákonných podmienok na uplatnenie daňového nákladu nestačí jeho formálna deklarácia, čiže predloženie dokladov s predpísaným obsahom. Tieto doklady musia spĺňať tri kritériá stanovené hmotnoprávnym predpisom a to daňový náklad musí spĺňať kritérium vecnosti, preukázateľností a musí byť zaúčtovaný. V tomto prípade nebola dodržaná preukázateľnosť, nakoľko nemal žiadne doklady k zdaňovaciemu obdobiu 2016 a neboli takéto doklady získané ani u nástupníckych spoločností. Správca dane skúma uskutočnenie obchodov nielen po formálnej stránke, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Správca dane poskytol žalobcovi dostatočný priestor na predloženie relevantných dôkazov k daňovým nákladom na základe faktúr od spoločnosti UNISTAV-PLUS s.r.o., avšak tento žiadne dôkazy nepredložil. Správca dane preto náklady vo výške 360 620.-Eur v súvislosti s predmetným dodávateľom zaradil ako položku zvyšujúcu
výsledok hospodárenia podľa § 17 ods. 1, písm. b) a ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
6. Správca dane ďalej rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si do daňových nákladov zaradil aj náklady na základe prijatých faktúr od spoločnosti AM BUILD, s.r.o. Bratislava, ktorými mal byť fakturovaný servis, údržba a opravy nákladných motorových vozidiel a strojov spolu vo výške 63 000.-Eur. V priebehu daňovej kontroly napriek predvolaniu sa konateľ dodávateľa na výsluchu svedka nedostavil. Správca dane nahliadol do daňovej kontroly žalobcu na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2015, kde bol tento svedok vypočutý a kde uviedol, že nemá žiadne doklady k obchodom spoločnosti AM BUILD s.r.o. Bratislava. Správca dane konateľa dodávateľa W. vypočul počas vyrubovacieho konania 10.9.2019. Potvrdil, že bol konateľom dodávateľa a že oprávnený konať za túto spoločnosť bol len on sám a ako predmet činnosti uviedol, že to boli stavebné práce, sprostredkovanie obchodu a tak rôzne. Spoločnosť mala mať zamestnancov 4 až 5, ale si už nepamätal, lebo to boli ľudia na inzerát. Spoločnosť mala kanceláriu na Pražskej ulici 2 alebo 6 v Košiciach, mala auto ŠKODA FABIA a nakladač UNC, ktoré sa nachádzalo v garáži v Košiciach, ktorú mala spoločnosť prenajatú. Ďalej uviedol, že pre žalobcu vykonávala spoločnosť opravy nákladných motorových vozidiel a strojov v kameňolome niekde pri Lietavskej Lúčke pri Žiline. Mal takého šikovnejšieho jedného zamestnanca, ktorý sa volal O., ale už si ďalej nepamätal a opravy robili aj subdodávateľsky, keď nevedeli niektoré diely zohnať, ale už si nepamätal, cez aké firmy. Uviedol, že nemá žiadne doklady o tom, pretože odovzdal tieto nástupníckej firme VAROT s.r.o.. Potvrdil, že faktúry vystavila spoločnosť AM BUILD, s.r.o. a že tieto podpísal on, takisto že boli zaúčtované v účtovníctve dodávateľa. Odberateľ faktúry zaplatil v roku 2016. Boli vystavované aj objednávky a súpisy prác, ktoré boli odovzdané pred uskutočnením prác. Účtovníctvo viedla O. alebo O., ktorá bola z Košíc a stretávali sa pri Lidli v Košiciach. Tiež uviedol, že príjmy boli priznané a zdanené na dani z príjmov. Nemá doklady o odovzdaní, ale odovzdal ich u notára v Košiciach, ktoré meno si nepamätá. Ďalej na otázku uviedol, že pozná X., pretože je rodina jeho ženy. Správca dane žiadal, aby sa vyjadril k vyjadreniu X. obsiahnutom v podaní vysvetlenia zo dňa 28.2.2018 s tým, že ho oboznámil s tým, čo X. uviedol. Skôr, ako mohol odpovedať zástupca žalobcu namietol, že výsluch X. bol protiprávny bez oznámenia zúčastneným stranám a bol vykonaný vo večerných hodinách. Tiež, že pod nátlakom X. vypovedal okolnosti, ktoré nie sú pravdivé. Správca dane vyhodnotil svedeckú výpoveď, ktorou svedok potvrdil vykonanie opráv ako obsahujúce nekonkrétne všeobecné odpovede, pričom svedok si ani nespomenul, že spoločnosť mala vykonávať opravu nákladných motorových vozidiel, až keď sa správca dane o tejto činnosti zmienil, tak uviedol, že vykonávali aj opravy motorových vozidiel. K nereálnosti týchto opráv smeruje aj skutočnosť, že pri položení otázky v súvislosti s X. ešte pred odpoveďou namietal jej obsah zástupca žalobcu. Vypočutá osoba ako konateľ dodávateľa nemal vedomosť o podaní daňových priznaní tohto subjektu, nemal ani protokol o odovzdaní účtovných dokladov za rok 2016. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbali, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom boli oprávnené. W. nemal základnú vedomosť o fungovaní spoločnosti dodávateľa, nakoľko bol konateľom spoločnosti v čase podania daňových priznaní za rok 2016, pričom posledné daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby táto spoločnosť podala za rok 2014. Správca dane uzavrel, že žalobca nepreukázal, že išlo o daňové výdavky vo výške 63 000.-Eur, a preto o túto sumu zvýšil výsledok hospodárenia podľa § 17 ods. 1, písm. b) a ods. 2, písm. a) zákona o dani z príjmov.
7. Správca dane ďalej svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si do nákladov do daňových výdavkov zahrnul aj faktúry od dodávateľa ELCOM-KE, s.r.o. v sume 35 800.-Eur bez DPH. Spoločnosť bola 20.5.2016 zlúčená so spoločnosťou NEDOS s.r.o., ktorá bola vymazaná 1.6.2016 po zlúčení so spoločnosťou Tasmánia s.r.o., ktorá bola vymazaná z obchodného registra 9.6.2016 „ex offo“. Spoločnosť nepodala za zdaňovacie obdobie roku 2016 daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby. Posledné bolo podané za rok 2013. Správca dane zistil, že C. konateľ tohto dodávateľa, ktorý bol konateľom v čase vystavenia predmetnej faktúry, bol vypočutý v súvislosti s inou daňovou kontrolou, pričom zo zápisnice o jeho výsluchu zistil, že tento uviedol, že nemá žiadne doklady týkajúci spoločnosti ELCOM-KE, s.r.o. , pretože ich odovzdal konateľovi nástupnickej spoločnosti NEDOS s.r.o.. C. správca dane vypočul vo vyrubovacom konaní dňa 15.10.2019, ktorého sa žalobca nezúčastnil, aj keď bol upovedomený o vypočutí svedka. Svedok uviedol, že k spoločnosti ELCOM-KE, s.r.o., v ktorej bol konateľom sa vyjadril a vypovedal v konaní ČVS:PPZ-16/NKA-FP-VY-2017 a na tieto výpovede v plnom rozsahu odkazuje a trvá na nich. Ďalej odoprel vypovedať. Správca dane od Prezídia Policajného zboru Národnej kriminálnej agentúry zaobstaral predmetnú zápisnicu, z obsahu ktorej zistil, že sa v tejto zápisnici konkrétne k žalobcovi nevyjadril a ani k jeho konateľovi. Popísal svoje konanie v súvislosti
so spoločnosťou ELCOM-KE, s.r.o.. Išlo o činnosť v rokoch 2014 až 2017. Dodávateľské firmy sa museli obmieňať po každých troch mesiacoch, po podaní DPH a to z dôvodu, že nepodávali kontrolné výkazy. O predaj spoločnosti alebo o zlúčenie spoločnosti sa starala osoba, ktorej meno uviedol, a ktorá prišla s návrhom, ako sa zbaviť spoločnosti, pričom mala známeho, ktorý vedel zabezpečiť prepis firiem na „bielych koňov“. Za takýto prepis a zlúčenie bolo vyplácané 1500.-Eur. Neskôr prišla s lepšou možnosťou a to na prepis spoločnosti s následným ex offo výmazom nástupníckej spoločnosti, za čo bolo inkasovaných 4 až 5000.-Eur. Správca dane zistil, že zmeny ktoré nastali v spoločnosti ELCOM-KE, s.r.o. zodpovedajú popísanej schéme. C. vo svojej výpovedi sa vyjadril k rôznym spoločnostiam, uviedol veľa mien zapojených do systému a popísal systém, ako fungovalo vystavovanie faktúr. Faktúry boli vystavované na základe vopred poskytnutých variabilných symbolov. V priebehu roku 2016 bol systém fungovania rovnaký. Došlé platby na účet jeho spoločnosti od odberateľov posielal podľa vopred už pripravených variabilných symbolov od fiktívnych dodávateľských spoločností podľa toho, aká firma v akom období bola zaradená. Napísal na papier, akému dodávateľovi koľko peňazí poslal, zase podľa toho aký bol kvartál a kto bol konateľ. Následne konatelia týchto firiem robili len výbery z účtov a o doniesli peniaze naspäť tomu, koho človek to bol. Peniaze boli vracané späť po odrátaní provízie v percentách zo základu dane z každej faktúry. Pani O. I. spracúvala účtovníctvo spôsobom, že on jej predkladal všetky aj došlé faktúry aj ním vystavené faktúry k zaúčtovaniu a aj tie, ktorými objektivizoval hospodársky výsledok a podľa jeho názoru mohla mať vedomosť o objektivizácii, pretože faktúry zaúčtovala aj tesne pred 25- tym alebo priamo 25-teho, keď bolo treba podať DPH. Prostredníctvom svojich spoločností vykonával aj riadnu podnikateľskú činnosť a aj objektivizáciu hospodárskych výsledkov, optimalizáciu DPH pre iné ďalšie spoločnosti. Správca dane konštatoval, že zápisnice z výsluchov tohto svedka vedených pod ČVS:PPZ-16/NKA-FP-VY-2017 tvoria nepriamy dôkaz, ktorý bol získaný z priameho dôkazu, na ktorý odkázal tento svedok pri výsluchu na daňovom úrade. Ďalej uviedol, v ktorých spoločnostiach bola táto osoba konateľom, pričom pri niektorých z nich bol následným právnym nástupcom NEDOS s.r.o. a niektorých RHEA Group s.r.o.. Správca dane uzavrel, že keďže žalobca nepreukázal, že išlo o výdavky daňové, čiastku 35 100.-Eur zaradil medzi položky zvyšujúce výsledok hospodárenia podľa § 17 ods. 1, písm. b) a ods. 2, písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
8. Správca dane k námietkam žalobcu o nesprávnom hodnotení dôkazov ak neoprávnenému presunu dôkazného bremena uviedol, že s nimi nesúhlasí, správca dane dal daňovému subjektu príležitosť predložiť dôkazy, ktoré by presvedčili o vierohodnosti vystavených faktúr spoločnosťami, ktoré na nich boli uvedené. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu a jeho povinnosťou je preukázať, že dodanie tovaru alebo uskutočnenie služieb bolo vykonané osobami na predložených faktúrach. Správca dane nebol povinný žalobcu poučovať o tom, akými dôkazmi to môže preukázať. Na základe vykonaných svedeckých výpovedí s predvolanými svedkami vyhodnotil, že preverované faktúry neboli vystavované spoločnosťami na nich uvedenými. Správa dane nesúhlasil s tým, že nad rámec dôkaznej povinnosti žalobcu tohto vyzýval na preukázanie zaúčtovania predmetných faktúr v účtovníctve dodávateľov. Uviedol, že dal žalobcovi príležitosť predložiť dôkazy, ktoré by potvrdili vystavené faktúry. Vypočutí svedkovia, ktorí zastupovali dodávateľské spoločnosti v čase poskytnutia fakturovaných služieb, resp. vystavenia faktúr pochybnosti správcu dane o hodnovernosti žalobcom predkladaných dokladov nevyvrátili, pretože ich odpovede neboli vierohodné. Správca dane overoval predmetné obchodné prípady aj na strane dodávateľa. Obchodný prípad sa považuje za preukázaný, ak dodanie služby preukáže odberateľ a zároveň i dodávateľ. K namietaným rozsudkom správca dane uviedol, že každý prípad je potrebné posudzovať jednotlivo s ohľadom na jeho podstatu a preukázané kontrolné zistenia. Druhostupňové administratívne konanie
9.Žalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil zisteniami správcu dane tak, ako sú uvedené vo vyššie uvedenom zhrnutí skutkových a právnych argumentov prvostupňového rozhodnutia. Konštatoval, že dôkazy správca dane posúdil v súlade s § 3 ods. 3 a 7 Daňového poriadku a § 24 Daňového poriadku a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Žalovaný ďalej rozhodnutie odôvodnil tým, že v odvolacom konaní dospel k nasledovným záverom: Správca dane v rámci vyrubovacieho konania po druhom odvolacom konaní vykonal na základe právneho názoru odvolacieho orgánu ďalšie dokazovanie v súčinnosti so žalobcom a tým odstránil nedostatky predchádzajúceho zrušeného rozhodnutia. Vypočutý bol ako svedok konateľ spoločnosti AM BUILD, s.r.o. W., konateľ spoločnosti ELCOM-KE, s.r.o. C. Žalobca bol vyzvaný na predloženie dôkazov osobitnou výzvou správcu dane na preukázanie oprávnenosti zaúčtovania nákladov v zdaňovacom období roku 2016 na základe vystavených faktúr od spoločnosti
R & S DESIGN, s.r.o., UNISTAV-PLUS s.r.o. a AM BUILD, s.r.o. a ELCOM-KE s.r.o.. Správca dane vyhodnotil všetky predložené dôkazy, svedecké výpovede aj odpovede daňového subjektu a prihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia má náležitosti uvedené v § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Odôvodnenie obsahuje všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia aj vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu a tiež sú v ňom uvedené úvahy, ktorými boli hodnotené dôkazy a použitie právnych predpisov, na základe ktorých bolo rozhodnuté. Z odôvodnia rozhodnutia nevyplýva, že by správca dane hodnotil dôkazy výlučne v neprospech žalobcu, ako to uvádza v odvolaní žalobca. K tvrdeniu, že žalobca preukázal dostupnými účtovnými dokladmi faktúrami, potvrdeniami o úhradách, zmluve o reklame, fotografiami, CD nosičmi a výpoveďami svedkov existenciu daňových výdavkov, žalovaný uviedol, že dodávateľské faktúry a ich úhrady ešte nie sú dôkazom, že k určitému plneniu došlo a to osobou uvedenou na faktúrach. Sú tvrdením o týchto skutočnostiach, ktoré musí vedieť daňový subjekt preukázať aj inak, ak ich vierohodnosť bola v priebehu daňovej kontroly spochybnená. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/46/2015, podľa ktorého pokiaľ si daňovník uplatňuje nárok uznanie uplatnených výdavkov (na základe dodávateľskej faktúry), ktoré vynaložil na úhradu tovarov a služieb, musí schopný preukázať nielen vecnú súvislosť úhrady za tovary a služby s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov, ale tiež to, že tento tovar bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené a to práve osobou (dodávateľom) uvedenou na faktúre. Samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou uznania daňových výdavkov, nie sú však postačujúcou podmienkou pre uznanie daňových výdavkov, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t. j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. Odvolací orgán v predloženej fotodokumentácii s CD nosičom uviedol, že sa na nej nachádzalo označenie žalobcu s adresou sídla, s textom doprava, mechanizácia a predaj kameniva, alebo s vyobrazenými nákladnými vozidlami, strojmi, ktoré sú identické s nákladnými vozidlami a strojmi na predloženom CD nosiči, na ktorom je spot, ktorého prehratie trvá 15 sekúnd. Z predložených dôkazov vyplýva, že nie každá reklama bola uskutočnená prostredníctvom LED obrazoviek, niektoré boli umiestnené na kovových konštrukciách, išlo o nalepené plagáty rôznych rozmerov. Na predloženej fotodokumentácii s CD nosičom sa nachádzali iba údaje o žalobcovi, údaj o dodávateľovi R & S DESIGN, s.r.o. absentoval. Z predloženého materiálu nie je možné zistiť ani rok, v ktorom bola reklama odvysielaná. X. vo výpovedi z 20.2.2018 uviedol, že spoty získal od externých dodávateľov, živnostníkov a grafikov. Prehratím doloženého spotu na CD nosiči bolo zistené, že išlo o 15 sekundový reklamný spot tak jednoduchého charakteru, ktorý nepotreboval grafikov a externých výrobcov. Odvolací orgán túto dokumentáciu s CD nosičom považoval za dôkaz nepresvedčivý. K svedeckej výpovedi konateľa dodávateľa uviedol, že tento síce potvrdil dodanie reklamných služieb pre žalobcu, ale neposkytol žiadne konkrétne a overiteľné informácie, na základe ktorých by bolo možné preukázať reálne poskytnutie týchto reklamných služieb. Informácia, že výnosy dosiahnuté na základe faktúr vystavených pre žalobcu dodávateľ zdanil prostredníctvom dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016, bola nepravdivá. Spoločnosť dodávateľa nemala žiadnych zamestnancov, žiadne prevádzky, sídlo bolo v byte Zimná 4, Košice. Išlo o spoločnosť, ktorá nevlastnila žiadne stroje, zariadenia a ani iný majetok. Žalovaný poukázal aj na to, že výsluchu svedka sa žalobca napriek tomu, že bol o ňom upovedomený, nezúčastnil. Žalobca na výzvu správcu dane poskytol len nekonkrétne všeobecné odpovede a nepredložil žiadne dôkazy o prijatí predmetných služieb. Podľa žalovaného týmto dokazovaním v rámci daňovej kontroly a vyrubovacích konaní bolo preukázané, že reklamné služby neposkytla žalobcovi spoločnosť R & S DESIGN, s.r.o.. Nebolo povinnosťou správcu dane uviesť, ktorý dodávateľ predmetné služby daňovému subjektu poskytol, ale bolo povinnosťou žalobcu, aby vierohodne preukázal, že reklamné služby mu reálne poskytnuté boli. Žalobca žiaden nespochybniteľný dôkaz o reálnom poskytnutí reklamných služieb dodávateľom uvedeným na faktúrach nepredložil, a preto neuniesol dôkazné bremeno. S poukazom na § 2 písm. i), § 21ods. 1 a § 17 ods. 2, písm. a) zákona o dani z príjmov žalovaný uviedol, že z týchto ustanovení vyplýva, že aby bolo možné výdavok na daňové účely považovať za daňový výdavok, musí spĺňať základné podmienky uznáteľnosti a to: výdavok musí vynaložiť daňovník, ktorý si tento výdavok uplatňuje - podmienka príslušnosti; výdavok musí byť preukázateľne vynaložený - podmienka existencie; výdavok musí slúžiť na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov - podmienka vecnosti; výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka - podmienka evidencie; výdavok musí byť preukázaný - podmienka preukaznosti; podmienka rozsahu, ak je jeho výška limitovaná. Uplatnenie nákladov v daňových výdavkoch je viazaná na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje oprávnenosť zahrnutia nákladov do daňových výdavkov. Odvolací
orgán dospel k tomu, že náklady v sume 504 375.-Eur fakturované spoločnosťou R & S DESIGN, s.r.o., nespĺňajú podmienku vecnosti, teda neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov daňového subjektu a podmienku preukaznosti, t. j. nebola preukázaná opodstatnenosť ich vynaloženia, a preto tieto náklady nebolo možné uznať za daňové výdavky. Žalobca tým, že ich do daňových výdavkov zahrnul, porušil § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, a preto mu bol o túto sumu opodstatnene podľa § 17 ods. 2, písm. a) zákona o dani z príjmov zvýšený výsledok hospodárenia za rok 2016.
10.Žalovaný ďalej rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v priebehu daňovej kontroly a v priebehu vyrubovacieho konania nepredložil relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali oprávnenosť uplatnenia nákladov na základe vystavených faktúr od spoločnosti UNISTAV-PLUS s.r.o. (za servis, údržbu a opravu nákladných motorových vozidiel a strojov, nakladanie kameniva a drvenie kameniva), AM BUILD, s.r.o. (za servis, údržbu a opravu nákladných motorových vozidiel a strojov ) a ELCOM-KE, s.r.o. (za drvenie kameniva) v daňových výdavkoch a to ani na základe výzvy na predloženie dokladov zo dňa 24.10.2019. Správca vykonaným dokazovaním preukázal, že neboli vykonané týmito spoločnosťami. Nebolo povinnosťou správcu uviesť, kto iný tieto práce mal vykonať, ale bolo povinnosťou žalobcu vierohodne preukázať, že pre neho vykonali práce dodávatelia uvedení na faktúrach.
11.Žalovaný ďalej rozhodnutie odôvodnil tým, že nebola dôvodná námietka nepoužiteľnosti výsluchov svedkov na prezídiu PZ alebo na NAKA (konkrétne svedka C.) uvedených pod ČVS:PPZ-16/NAKA- FP-VY-2017. Poukázal na znenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane okrem dôkazov a zistení získaných v rámci ním vedeného dokazovania, môže prihliadnuť aj na dôkazy získané v trestnom konaní. Taký postup je prejavom základnej zásady správy daní, v zmysle ktorej správca hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, teda aj na zistenia poskytnuté orgánmi polície. Použiteľnosť dôkazov v konaní je podmienená ich zákonnosťou, avšak nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, ktorý nezákonnosť týchto dôkazov vyvodzoval len z titulu ich získania v inom trestnom konaní. Nešlo o výsluch svedka, ktorý by bol vykonával správca dane, nebolo možné súhlasiť ani s námietkou žalobcu o porušení jeho práva klásť týmto svedkom otázky podľa § 45 ods. 1, písm. e) Daňového poriadku. To isté platí aj k námietkam o nepoužiteľnosti zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 28.2.2018 X., ktorú vykonal na Kriminálnom úrade Finančnej správy. Žalovaný ďalej uviedol, že sa stotožnil s hodnotením svedeckej výpovede X. tak, ako to urobil správca dane, pretože tento potvrdil vykonanie servisu, údržby a opravy nákladných motorových vozidiel a strojov pre žalobcu, avšak neposkytol žiadne konkrétne a overiteľné informácie preukazujúce reálne vykonanie týchto prác. Svedok uviedol, že opravy boli vykonané subdodávateľsky ale nepamätal si názvy subdodávateľských spoločností. Tvrdil, že výnosy boli priznané a zdanené prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016, pričom táto informácia je nepravdivá. Spoločnosť dodávateľa nemala žiadnych zamestnancov, žiadne prevádzky ani žiadny majetok. Nebolo úlohou správcu dane predkladať svedkovi účtovné doklady, aby si tento z nich pripomínal uskutočnený obchod. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobca sa výsluchu tohto svedka napriek tomu, že bol o ňom upovedomený, nezúčastnil. Tým sa dobrovoľne vzdal práva klásť tomuto svedkovi otázky. Ďalej poukázal na to, že tento svedok na Kriminálnom úrade Finančnej správy do zápisnice 28.2.2018 podal úplne iné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že v spoločnosti dodávateľa vykonával funkciu konateľa za províziu 500.-Eur mesačne, pričom táto spoločnosť reálne ekonomickú činnosť nevykonávala a všetko bola len fikcia a výmysel, pričom on bol „biely kôň“, ktorého zneužili. Správca dane dal možnosť žalobcovi, aby svoje tvrdenia preukázal, pričom mu dal podrobné otázky k spolupráci s dodávateľom a k realizácii fakturovaných prác predmetným dodávateľom, avšak žalobca žiadne dôkazy nepredložil a ani žiadne konkrétne vysvetlenia neposkytol, jeho odpovede boli nekonkrétne a mali všeobecný charakter. Správca dane vykonaným dokazovaním zistil, že fakturované práce nevykonal dodávateľ uvedený na faktúre, s čím sa žalovaný stotožnil. Žalovaný pokiaľ išlo o faktúry od spoločnosti AM BUILD, s.r.o. uviedol, že konateľ tohto dodávateľa síce potvrdil vykonanie fakturovaných prác opráv, avšak nevedel uviesť žiadne konkrétne skutočnosti a na otázku, čo bolo predmetom podnikateľskej činnosti dodávateľa servis, údržbu a opravu nákladných motorových vozidiel ani neuviedol. Až potom, ako správca dane sa o tejto činnosti zmienil, uviedol, že tieto opravy vykonávala jeho spoločnosť. Pri citlivej otázke v súvislosti s výpoveďou X., ešte pred odpoveďou, namietal obsah tejto otázky zástupca žalobcu. Tento svedok tiež uviedol nepravdivú informáciu, že výnosy dosiahnuté na základe faktúr vystavených pre žalobcu boli dodávateľom riadne priznané a zdanené prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016, ktorá bola nepravdivá. Správca dane žalobcu vyzval
s konkrétnymi otázkami napr. o tom, že či konkrétne vozidlá s konkrétnymi ev. číslami boli zaradené do majetku žalobcu v období, keď bola na nich vykonávaná predmetná oprava a údržba, avšak žalobca nepredložil správcovi dane nájomné zmluvy, na základe ktorých by v čase vykonania opráv a údržby tieto mal v užívaní, pretože išlo o vozidlá, ktorých vlastníkom nebol. Správca dane vyhodnotil všetky dôkazy, ktoré boli žalobcom predložené a aj dôkazy, ktoré boli vykonané správcom dane, resp. získané v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, pričom dospel k zisteniu, s ktorým sa žalovaný stotožnil a to, že fakturované práce nevykonal dodávateľ AM BUILD, s.r.o..
12.Žalovaný k opodstatnenosti zahrnutia nákladov za drvenie kameniva, ktoré fakturovala žalobcovi spoločnosť ELCOM-KE, s.r.o. poukázal na výpoveď C., ktorý odoprel vypovedať s tým, že odkázal na svoju výpoveď v inom konaní ČVS:PPZ-16/NAKA-FP-VY-2017, na ktorú odkázal, a trvá na nej. Žalovaný zopakoval túto výpoveď zhodne s tým, ako bola zahrnutá v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a poukázal na to, že žalobca sa výsluchu C., ktorý bol predvolaný na deň 16.10.2019, a ktorý bol uskutočnený správcom dane, nezúčastnil a tak sa dobrovoľne vzdal práva klásť tomuto svedkovi otázky. K výzve správcu dane žalobca k realizácii fakturovaných prác predmetnou spoločnosťou nepodal žiadne relevantné vysvetlenia a ani dôkazy, ktoré by preukazovali, že fakturované práce boli reálne vykonané predmetným dodávateľom. Odpovede boli nekonkrétne a mali všeobecný charakter. Žalovaný sa stotožnil so skutkovým záverom správcu dane, teda že fakturované práce nevykonávala spoločnosť ELCOM-KE s.r.o. z dôvodu, že žalobca nepredložil žiadne nespochybniteľné vysvetlenia a dôkazy o reálnom vykonaní prác dodávateľom deklarovaným na faktúre a tým neuniesol svoje dôkazné bremeno. Správca dane nepreniesol zodpovednosť za správanie dodávateľského subjektu na žalobcu. Žalovaný tiež uviedol, že súhlasí s postupom správcu dane, ktorý neumožnil zástupcovi žalobcu nahliadnuť do dokumentov získaných z NAKA z dôvodu, že tieto dokumenty obsahujú údaje o iných spoločnostiach a iných osobách, o čom bol informovaný na ústnom pojednávaní 29.1.2020, pričom túto skutočnosť nenamietal.
13.Žalovaný ďalej v odôvodnení zopakoval podmienky, za ktorých je možné uznať výdavok za výdavok daňový s tým, že náklady fakturované spoločnosťou UNISTAV-PLUS s.r.o. vo výške 360 620.-Eur, fakturované spoločnosťou AM BUILD, s.r.o.. vo výške 63 000.-Eur a fakturované spoločnosťou ELCOM- KE s.r.o. vo výške 35 800.-Eur nespĺňajú podmienku vecnosti, pretože neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov a nespĺňajú ani podmienku preukaznosti, pretože nebola preukázaná opodstatnenosť vynaloženia.
14.K ďalším odvolacím námietkam žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že tá skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovania práv a právom chránených záujmov daňových subjektov, nie je v žiadnom prípade v rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Ďalej, že vo vzťahu k zachovaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní - dorub ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva, čo je uvedené aj v rozsudku NS SR 5Sžf/61/2016. Správca dane dal žalobcovi príležitosť predložiť dôkazy, ktoré by ho presvedčili o vierohodnosti vystavených faktúr spoločnosťami, ktoré boli na nich uvedené, čo však žalobca neurobil. Daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno ak svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť daňový náklad uznaný ako oprávnený. Správca dane nie je povinný poučovať daňový subjekt o tom, ktoré dôkazy má predkladať správcovi dane, čo je uvedené aj v rozsudku NS SR 5Sžf/61/2016. Vo veci rozloženia dôkazného bremena odvolací orgán poukázal na uznesenie Ústavného súdu III.ÚS 401/09-17, podľa ktorého „ Z uvedených ustanovení plynie záver, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnost' daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. Tento záver potvrdzuje aj ustálená judikatúra (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2000 sp. zn. 4Sž 136/1999). Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnost' tvrdit' a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnost' tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú
povinnosť (§ 29 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka vo vzťahu k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2004 zjavne splnila obe uvedené základné povinnosti plynúce z relevantných ustanovení zákona o správe daní a poplatkov. V priebehu následne vykonávanej daňovej kontroly však daňový úrad ako správca dane preukázateľným spôsobom spochybnil vierohodnosť a pravdivosť účtovných dokladov vedených sťažovateľkou i písomne uzavretej zmluvy o sprostredkovaní, a to v otázke daňovej uznateľnosti výdavku zaúčtovaného sťažovateľkou z titulu údajného vyplatenia odmeny za sprostredkovanie kúpy pohľadávky“.
Žalobné body
15.Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo a žiadal, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v bode II. bod 6 až 8 žaloby namietal, že napadnuté rozhodnutie považuje za predčasné, nesprávne, nedôvodné a nepreskúmateľné. Tvrdil, že žalovaný sa nezaoberal dokumentami žalobcu predloženými v odvolacom konaní a nesprávne vyhodnotil dôkazy získané počas daňovej kontroly. Tiež, že vec bola nesprávne právne posúdená a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, keď sa žalovaný nezaoberal dôkladne všetkými námietkami a odvolací dôvodmi žalobcu.
16.V časti II/1 žalobca v bodoch 9 až 15 tvrdil, že v napadnutom rozhodnutí nebolo spochybnené, že reklamné spoty boli odvysielané po celom Slovensku, ale že nebolo preukázané, že reklamné spoty boli odvysielané práve dodávateľom R & S DESIGN, s.r.o. pre žalobcu z dôvodu, že šetrenie na strane dodávateľa nebolo podložené žiadnymi účtovnými dokladmi alebo relevantnými dôkazmi. Žalobca namietal, že žalovaný opomenul vyhodnotiť, že žalobca splnil všetky podmienky pre uznanie predmetných výdavkov ako daňových. Žalovaný neuviedol, ktorý iný dodávateľ by predmetné služby mal dodať. Žalobca namietal hodnotenie dôkazov vykonané žalovaným za stavu, že je zrejmé, že reklama sa uskutočnila. Podľa žalobcu bola žalobcovi pričítaná zodpovednosť za dodávateľov, keď nemožno vykonať takzvanú krížovú kontrolu, ktorú správca dane v takých prípadoch v daňových konaniach vykonáva, a to bol dôvod presunu dôkazného bremena na žalobcu. Žalobca tvrdil, že rozhodujúcou skutočnosťou pre správcu dane a žalovaného bol fakt, že dodávateľ resp. jeho právny nástupca bol vymazaný ex offo a že táto spoločnosť nepodala daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2016. Poukázal pritom na to, že podľa rozsudku NS SR 3Sžf/10/2008 daňové výdavky pre daň z príjmov majú takzvaný neosobný charakter, v dôsledku čoho je rozhodujúca samotná materiálna existencia tohto výdavku a jeho vecná súvislosť s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov. Výdavok na jednej strane síce predstavuje príjem, na druhej strane u iného daňového subjektu, prípadné nedostatky evidencie tohto príjmu nevyhnutne nepopierajú jeho materiálnu existenciu u daňového subjektu, ktorý ho má evidovaný ako výdavok. U žalobcu v tomto prípade žalovaný postupoval v rozpore s týmto právnym názorom. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za svojich obchodných partnerov. Žalobca ďalej namietal, že výsluch svedka C. na Prezídiu PZ nemôže byť použitý, pretože pri jeho výsluchu bola porušená zásada rovnosti zbraní, keďže o tomto úkone neboli žalobca ani jeho právny zástupca upovedomení.
17.Žalobca v žalobných námietkach pod bodom II/2 bod 16 až 25 namietal vo vzťahu k dodávateľom žalobcu UNISTAV-PLUS s.r.o., AM BUILD, s.r.o., ELCOM-KE s.r.o., že žalovaný zotrval na tvrdeniach, že predloženými dôkazmi nebolo preukázané, že žalobca prijal služby od týchto dodávateľov. Neuviedol pritom ale, od koho iného mal tieto služby prijať a takéto hodnotenie dôkazov za stavu , keď je úplne zrejmé, že boli zdaniteľné plnenia uskutočnené, je nesprávne a v rozpore so zásadou spravodlivosti, keď žalobca trpí za to, že dodávku nie je možné preveriť na strane dodávateľa. Žalobca poukázal na rozsudok NS SR 3Sžf/10/2008. Namietal, že zápisnica o podaní vysvetlenia X., spísaná Kriminálnym úradom Finančnej správy Bratislava je pre daňové konanie nepoužiteľná z dôvodu porušenia zásady rovnosti zbraní, keď žalobcovi nebol oznámený dátum a čas vykonania takéhoto výsluchu. Správca dane nevyhodnotil skutočnosť, že svedok potvrdil vystavenie faktúr pre žalobcu a pokiaľ bližšie nepopísal okolnosti uzatvorenia obchodu, k tomu žalobca poukázal na to, že správca dane mu nepredložil
konkrétne účtovné doklady, na základe ktorých by si mohol spätne pripomenúť uskutočnený obchod. Zdôraznil, že správca dane ani žalovaný nespochybňujú uskutočnenie opráv áut, ale na druhej strane neuznávajú náklady za opravy áut uskutočnené dodávateľom UNISTAV-LUS s.r.o. a takéto závery sú v rozporné s logickým hodnotením dôkazov. K spoločnosti AM BUILD, s.r.o. žalobca uviedol, že pokiaľ W. nepopísal okolnosti uzatvorenia obchodu, takisto správca dane mu nepredložil konkrétne účtovné doklady, aby si tieto obchody mohol pripomenúť. Podstatné je, že uskutočnené zdaniteľné plnenie potvrdil. Žalobca tiež namietal, že správca dane nevymenoval konkrétne dôkazy, ktoré si zaobstaral a z toho dôvodu chýba vyhodnotenie dôkazov. Nemôže byť ním takzvané podozrivé správanie W., ktoré ho spája s osobou X., pretože takéto vyhodnotenie dôkazov je len subjektívnym názorom žalovaného bez zabezpečených priamych či nepriamych dôkazov. Vo vzťahu k spoločnosti ELCOM-KE s.r.o. žalobca uviedol, že hlavná pochybnosť spočíva v tom, že konateľ spoločnosť C.h nevie preukázať dôkazy, pretože už nemá doklady, tak takáto skutočnosť nemôže byť vyhodnotená v neprospech žalobcu. Žalovaný prenáša zodpovednosť dodávateľského subjektu na žalobcu a taký postup je nesprávny, nedôvodný, nakoľko žalobca za správanie svojho dodávateľa nezodpovedá. Žalobca v bode 25 tejto časti žaloby namietal, že žalovaný odmietol oboznámiť žalobcu s časťou administratívneho spisu a to s dokumentmi získanými od NAKA pod ČVS:PPZ-16/NAKA-FP-VY-2017 z dôvodu, že obsahujú informácie o iných spoločnostiach a o iných osobách. Správca dane tým porušil právo žalobcu riadne sa oboznámiť so spisom a všetkými dôkazmi, ku ktorými sa má právo vyjadriť.
18.Žalobca v časti III. žaloby v bodoch 26 až 30 namietal nesprávne hodnotenie dôkazov. Podľa žalobcu správca dane zistil, že nie je schopný zabezpečiť a získať ním požadované dôkazy, a preto žalobcu neoprávnenie nad rámec jeho dôkaznej povinnosti vyzýval, aby preukázal ako dôkaz zaúčtovanie faktúr v účtovníctve u dodávateľov, a keďže tak žalobca neurobil, bolo to vyhodnotené v neprospech žalobcu. Správca dane sa dôkazmi, vysvetleniami a námietkami predloženými žalobcom dôkladne odborne nezaoberal, ale ich stroho odmietol. V prípade, keď bol v dôkaznej núdzi, presunul bez právneho základu svoje dôkazné bremeno na žalobcu. Žalobca k vyzve správcu dane na predloženie dôkazov, uviedol, že neexistujú právne prostriedky na získanie dokladov zo strany dodávateľov služieb. Išlo o nesplniteľnú výzvu bez právneho základu.
19.Žalobca ďalej v bodoch 31 až 35 žaloby dal súdu do pozornosti rozsudky NS SR 6Sžf/10/2012, 3Sžf/1/2010, 3Sžf/1/2011, z ktorých odcitoval a ktoré sa podľa žalobcu zaoberajú presunom dôkazného bremena nad rámec platných právnych predpisov. Ďalej rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky 5Afs/131/2004 k dôkaznému bremenu a na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-354/03, C-355/03 a C- 484/03 v spojených prípadoch Optigen, Fulcrum Elektronics a Bond House, zaoberajúci sa nárokom na odpočet dane z pridanej hodnoty.
20. Žalobca v bodoch 36 až 40 žaloby namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ktorá spočívala v tom, že žalovaný sa uspokojivo nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a jeho vlastnému rozhodnutiu vo viacerých súvislostiach absentuje riadne odôvodnenie. Žalovaný vyjadruje svoju argumentáciu k odvolacím námietkam v podstate len na strane 33 a 34 napadnutého rozhodnutia. Žalobca namietal hodnotenie žalovaného, že „i keď predvolaní svedkovia potvrdili poskytnutie služieb a vykonanie prác, ako aj vystavenie faktúr, ich vyjadrenia k realizácii boli strohé, neúplné, nekonkrétne, neposkytli žiadne overiteľné informácie a v niektorých prípadoch boli informácie aj nepravdivé“. Podľa žalobcu takéto hodnotenie nie je možné akceptovať, pretože žalovaný na jednej strane vyjadruje, že informácie poskytnuté svedkami boli aj nepravdivé, pričom nekonkretizoval, ktoré boli nepravdivé a ktorí svedkovia vypovedali nepravdivo a v čom nepravdivosť spočívala a na druhej strane konštatuje, že poskytnutie služieb a vykonanie prác, vystavenie faktúr bolo svedkami potvrdené. Podľa žalobcu sú preto závery žalovaného nelogické. Navyše, neboli preskúmané kontrolné výkazy žalobcu a jeho dodávateľov, z ktorých by žalovaný zistil, ktorý subjekt a ako predmetné faktúry zaúčtoval a akú daň uplatnil z uskutočnených obchodov. Žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa zaoberali otázkou riadneho odôvodnenia a to 6Sž/73/01, R/75/1998, 4Sž/34/1997, 4Sž/35/1997, 5Sži/1/2009, 1Sžso/23/2010, 1Sžr/24/2011, 1Sžr/24/2011 a 1Sžr/66/2013, 2Sžo/81/2007, z ktorých odcitoval. Ďalej poukázal na Nález Ústavného súdu I. ÚS 990/2015, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky zhrnul, že za arbitrárne zaoberanie sa argumentmi možno označiť všeobecné konštatovanie súdu, že argumenty účastníka konania sú nesprávne alebo irelevantné, ak sa vôbec nevysvetlí, alebo iba neprimerane vysvetlí, prečo ich považuje za nesprávne alebo irelevantné; čím dôkladnejšia a podrobnejšia je argumentácia účastníka konania, tým dôkladnejšia musí byť aj argumentácia súdu, ktorou predložené argumenty spochybňuje alebo
vyvracia. Tieto závery sú podľa žalobcu použiteľné aj na rozhodnutia orgánov verejnej moci. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie bolo nezrozumiteľné v tom, že žalovaný opiera dôvody rozhodnutia o skutočnosti, ktoré neboli v konaní dokazované, resp. na ktorých overenie nevykonal žalovaný žiadny dôkaz, resp. žalovaný presunul dôkazné bremeno nad rámec platných právnych predpisov na žalobcu. Žalobca poukázal na svoje námietky použité v odvolacom konaní, ktoré zostali zo strany žalovaného nepovšimnuté a to už uvedené skutočnosti a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Sžf/10/2008, z ktorého vyplýva, že daňové výdavky pre daň z príjmov majú tzv. neosobný charakter, v dôsledku čoho je rozhodujúca samotná materiálna existencia tohto výdavku a jeho vecná súvislosť s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmu. Výdavok na jednej strane síce predstavuje príjem, na druhej strane (u iného daňového subjektu), prípadné nedostatky evidencie tohto príjmu však nevyhnutne nepopierajú jeho materiálnu existenciu u daňového subjektu, ktorý má evidovaný ako výdavok. Tvrdenie správcu dane, že predmetný rozsudok na daný prípad nemožno aplikovať, je účelové a neobstojí. Problematika daňového výdavku bola riešená v zákone č. 366/1999 Z.z. v porovnaní so zákonom č. 595/2003 Z. z. obdobne, a preto je jednoznačné, že predmetný rozsudok je možné aplikovať na preskúmavanú vec. Pokiaľ vznikne v obchodnom reťazci akákoľvek pochybnosť, napr. z dôvodu zániku týchto spoločností, ich zlúčenia a prevodu obchodného podielu, s tým súvisiace odovzdanie účtovných dokladov a pod., nie je možné také nedostatky bez všetkého pričítať kontrolovanému daňovému subjektu. V tomto prípade však správca dane postupoval v rozpore s ustálenou judikatúrou. Žalobca nemôže zodpovedať ad absurdum za svojich obchodných partnerov. Žalobca ďalej uviedol, že mu je zrejmé, že ťažisko dôkazného bremena v daňovom konaní leží na daňovníkovi, ale na druhej strane je podľa žalobcu nevyhnutné položiť si otázku, do akých rozmerov môže byť otočené dôkazné bremeno. Žalobca uzavrel, že považuje napadnuté rozhodnutie za predčasné, nezrozumiteľné, nesprávne, pretože vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho hodnotenia dôkazov, neoprávneného presunu dôkazného bremena správcu dane na žalobcu a následne nesprávnej aplikácie zákona č. 59/2003 Z. z.. Žalobca podaním zo dňa 22.11.2021 navrhol, aby správny súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka A., nar. 30.1.1983, bytom Družstevná 32, Vráble, pretože vypovedal ako svedok v trestnej veci obvineného A., konateľa žalobcu a skutočnosti zistené v tomto trestnom konaní majú dopad na preskúmavanú vec. V tomto výsluchu sa vyjadril k preverovaným obchodnom reklamných služieb, ktoré si objednala spoločnosť SMS Dubovec s.r.o. (prepojená osoba so žalobcom), pričom zo svedeckej výpovede vyplynulo, že dodanie reklamných služieb bolo zabezpečené cez subdodávateľa PONTES a LASER Media. Spoločnosť LASER Media, PONTES a pán M. zabezpečovali dodanie reklamných služieb aj pre žalobcu.
Vyjadrenie žalovaného
21. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. K námietkam uvedeným v bode 9 až 25 žaloby uviedol, že dodávateľské faktúry a ich úhrady ešte nie sú dôkazom, že k určitému plneniu došlo, a to práve osobou uvedenou na prijatých faktúrach. Sú len tvrdením o týchto skutočnostiach, ktoré musí vedieť žalobca preukázať aj inak, ak ich vierohodnosť bola v priebehu daňovej kontroly spochybnená. Poukázal pritom na rozhodnutie NS SR 5Sžf/46/2015, podľa ktorého pokiaľ si daňovník uplatňuje nárok na uznanie uplatnených výdavkov (na základe dodávateľskej faktúry), ktoré vynaložil na úhradu tovarov a služieb, musí byť schopný preukázať nielen vecnú súvislosť úhrady za tovary a služby s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov, ale tiež to, že tento tovar bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve osobou /dodávateľom/ uvedenom na faktúre. Samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienky uznania daňových výdavkov, nie sú však postačujúcou podmienkou pre uznanie daňových výdavkov, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t. j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostne prevodom na účet dodávateľa. K predloženej fotodokumentácii s CD nosičom žalovaný uviedol, že z týchto dôkazov vyplýva, že nie každá reklama bola uskutočnená v prostredníctvom LED obrazoviek, niektoré reklamy boli plagátové. Ďalej v tejto dokumentácii sa nachádzali iba údaje o žalobcovi a údaje o dodávateľovi žalobcu, absentovali. Z týchto dokladov, dôkazov nie je možné ani zistiť ani rok, v ktorom bola reklama odvysielaná. Konateľ dodávateľa tvrdil, že spoty boli získané od externých dodávateľov, živnostníkov a grafikov, pričom po prehratí 15 sek. spotu, že má taký jednoduchý charakter, ktorý na svoju výrobu nepotreboval grafikov a externých výrobcov. Preto boli tieto dôkazy o poskytnutí reklamných služieb predmetným dodávateľom vyhodnotené ako
nepresvedčivé. Konateľ dodávateľa síce potvrdil dodanie služieb, avšak neposkytol žiadne konkrétne a overiteľné informácie o reálnom poskytnutí týchto reklamných služieb. Jeho informácia o tom, že výnosy z predmetných faktúr boli zdanené prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2016, bola nepravdivá, pretože spoločnosť dodávateľa podala takéto daňové priznanie naposledy za zdaňovacie obdobie roku 2015. Išlo o spoločnosť, ktorá nemal zamestnancov, prevádzky, žiadny majetok a sídlo mala v byte na adrese Zimná 4, Košice. Žalobca napriek tomu, že bol upovedomený o výsluchu svedka X. sa tohto výsluchu nezúčastnil. Na výzvu, aby predložil dôkazy, ktoré by preukázali oprávnenosť uplatnenia nákladov za reklamné služby na základe faktúr od spoločnosti R&S DESIGN s.r.o. daňových výdavkoch, v ktorej mu boli uložené podrobné otázky o spolupráci s dodávateľom k poskytnutiu predmetných služieb touto spoločnosťou, odpovedal len všeobecne bez relevantných vysvetlení a neposkytol žiadne dôkazy o týchto obchodoch. Žalovaný nesúhlasí s tým, že žalobca preukázal, že dodávateľ R &S DESIGN s.r.o. dodal žalobcovi reklamné služby. Nebol o tom predložený žiadny nespochybniteľný dôkaz. Podľa zákona o dani z príjmov na daňové účely možno považovať za daňový výdavok, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky, pričom výdavky na základe faktúr predmetného dodávateľa nespĺňajú podmienku preukázateľnosti, keď nebola preukázaná opodstatnenosť ich vynaloženia a podmienku vecnosti, keď nebolo preukázané, že služby na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov žalobcu.
22. Žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacích konaní nepredložil relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali oprávnenosť uplatnenia nákladov na základe faktúry od spoločnosti UNISTAV-PLUS s.r.o., AM BUILD, s.r.o., ELCOM-KE s.r.o.. Naopak správca dane vykonaným rozsiahlym dokazovaním preukázal, že práce neboli vykonané týmito spoločnosťami, pričom nebolo jeho povinnosťou uviesť, ktorí iní dodávatelia práce pre žalobcu vykonali, ale povinnosťou žalobcu bolo vierohodne preukázať, že práce pre neho reálne vykonali dodávatelia uvedení na faktúrach. K námietkam o nepoužiteľnosti výsluchov svedkov na Prezídiu PZ alebo na NAKA a to svedka C. žalovaný uviedol, že nešlo o výsluchy svedkov na ústnom pojednávaní vykonávanom správcom dane, a preto námietka že boli porušené práva žalobcu klásť týmto svedkom otázky podľa § 45 ods. 1, písm. c) Daňového priadku, nebola dôvodná. Správca dane je v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku povinný prihliadnuť na všetko, či pri správe daní vyšlo najavo, a teda aj na zistenia poskytnuté orgánmi polície. Je pravdou, že použiteľnosť dôkazov v konaní je podmienená zákonnosťou , avšak nezákonnosť nemôže byť vyvodená z toho, že boli získané v inom (trestnom) konaní. Žalovaný ďalej uviedol, že sa stotožňuje s hodnotením svedeckej výpovede X., ktorú vykonal správca dane na základe výsluchu u správcu dane, že tento síce potvrdil vykonanie servisu, údržby a opráv nákladných motorových vozidiel a strojov pre žalobcu, ale neposkytol žiadne konkrétne a overiteľné informácie preukazujúce reálne vykonanie týchto prác. Uviedol, že práce boli vykonávané subdodávateľsky, ale nepamätal si názvy dodávateľských spoločností. Uviedol aj nepravdivú informáciu, že výnosy na základe faktúr vystavených pre žalobcu, boli riadne priznané a zdanené prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016. Spoločnosť UNISTAV-PLUS s.r.o. daňové priznanie nepodala. Išlo o spoločnosť, ktorá nemala žiadnych zamestnancov, žiadne prevádzky ani majetok. Nebolo úlohou správcu dane svedkovi pri výsluchu predkladať účtovné doklady, aby si spätne pripomínal uskutočnený obchod. Žalobca aj napriek tomu, že bol jeho zástupca upovedomený o výsluchu tohto svedka, sa ho nezúčastnil. X. na Kriminálnom úrade Finančnej správy dňa 28.2.2018 podal úplne iné informácie, aké podal správcovi dane dňa 24.1.2018, keď uviedol, že na základe kontaktovania jeho kamarátom W. na začiatku roku 2016 vykonával funkciu konateľstva spoločnosti UNISTAV-PLUS s.r.o. za finančnú províziu 500.-Eur mesačne. Spoločnosť žiadnu reálnu ekonomickú činnosť nevykonávala, všetko bola fikcia a výmysel. Žalobca následne aj na výzvu správcu dane, v ktorej boli položené konkrétne otázky k spolupráci s dodávateľskou spoločnosťou a k predmetným obchodom, nepodal relevantné vysvetlenia ale len všeobecné odpovede a nepredložil žiadne dôkazy. Pokiaľ ide o dodávateľa AM BUILD, s.r.o., žalovaný zdôraznil, že konateľ tohto dodávateľa W. síce potvrdil vykonanie prác, avšak neposkytol žiadne konkrétne a overiteľné informácie, ktoré preukazovali reálne vykonanie týchto opráv, keď potrebné uviesť podrobnosti, konkrétne skutočnosti, uviedol, že si nepamätá. Nespomenul si ani na predmet činnosti servis, údržba a oprava nákladných motorových vozidiel a strojov, na ktorú si spomenul až potom, ako ju spomenul správca dane. Uviedol nepravdivú informáciu o tom, že dodávateľská spoločnosť zdanila príjmy na základe faktúr pre žalobcu. Pri citlivej otázke v súvislosti s X. ešte pred odpoveďou, namietal jej obsah zástupca žalobcu. Žalobca na výzvu správcu dane nepreukázal svoje tvrdenia a neposkytol správcovi dane relevantné informácie ani nájomné zmluvy, na základe ktorých mu boli vozidlá, ktoré boli opravované a ktoré v čase vykonávania opráv a údržby, neboli v jeho vlastníctve, mu boli prenajaté a poskytnuté k užívaniu. Žalobca u týchto dodávateľov v priebehu daňovej kontroly ani vo vyrubovacích
konaniach nepredložil žiadne nespochybniteľné vysvetlenia a dôkazy o reálnom vykonávaní prác týmito dodávateľmi uvedenými na faktúrach.
23. Pokiaľ ide o dodávateľa ELCOM-KE s.r.o. správca dane uskutočnil výsluch C., ktorý bol konateľom tejto spoločnosti a to dňa 15.10.2019, kedy tento odmietol vypovedať s tým, že odkazuje na svoju výpoveď v inom konaní, t. j. v trestnom konaní a na túto odkázal. Žalovaný konštatoval, že vo výpovedi, na ktorú odkázal, sa konkrétne k žalobcovi nevyjadril a tiež nevyjadril k jeho konateľovi. Na týchto výsluchoch popísal činnosť z rokov 2014 až 2017, v ktorých mal vykonávať prostredníctvom jeho spoločnosti reklamnú činnosť a rôzne iné služby. Dodávateľské firmy sa vymieňali po troch mesiacoch, pretože nepodávali kontrolné výkazy. Následne boli zlučované s inými spoločnosťami, o ktoré sa starala iná osoba, pričom za prepis bolo vyplácané 1 500.-Eur. Neskôr bola lepšia možnosť, ako daňový úrad nemá dosah na prepísané spoločnosti, a takto prepísanú spoločnosť nemožno dodaniť, a to zlúčenie spoločností s následným ex offo výmazom nástupníckej spoločnosti. Za takýto prepis sa inkasovalo 4 až 5000.-Eur. Správca dane z výpisov z obchodných registrov zistil, že aj tento dodávateľ zanikol opísaným postupom, keď bol najprv zlúčený so spoločnosťou NEDOS s.r.o. , ktorá bola zlúčená so spoločnosť TASMANIA s.r.o. a táto bola ex offo vymazaná. Tento svedok vypovedal tak, že v priebehu roku 2016 bol systém fungovania rovnaký. Faktúry boli vystavované na základe vopred poskytnutých variabilných symbolov. Došlé platby na účet jeho spoločnosti posielal podľa vopred už pripravených variabilných symbolov do fiktívnych dodávateľských spoločností. Napísal na papier, akému dodávateľovi, koľko peňazí poslal. Následne konatelia týchto firiem urobili ich výbery z účtov a doniesli naspäť tomu, koho človek to bol. Peniaze boli vracané späť po odrátaní provízie v percentách zo základe dane z každej faktúry. Peniaze pri vracaní sa prenášali v taškách bez dokladov a bol vyhotovený len papier, na základe ktorého sa vedelo, aká suma sa má vrátiť. Tí, ktorým boli peniaze odovzdávané, ich vracali klientom, ktorí posielali peniaze na ich firemné účty. Na otázku, prečo sa peniaze vracali späť, uviedol, že išlo o spoločnosti klientov, ktorí si potrebovali upraviť DPH, tak im boli vystavené fiktívne faktúry za províziu min. 10% zo základu dane z faktúry. Žalobcu sa výsluchu tohto svedka napriek tomu, že bol o ňom upovedomený, nezúčastnil. Následne bol žalobca vyzvaný na predloženie dôkazov s konkrétnymi podrobnými otázkami k spolupráci s dodávateľom a k predmetným, preskúmavaným obchodom, uplatneným faktúram, avšak žalobca neposkytol ani relevantné vysvetlenia ani žiadne dôkazy, len nekonkrétne všeobecné odpovede. Z uvedeného vyplýva, že správca dane nepreniesol zodpovednosť za správanie sa dodávateľských subjektov na žalobcu. Len sa snažil zistiť skutkový stav čo najúplnejšie získaním množstva dôkazov, ktoré následne vyhodnotil a dospel k záveru, že práce nevykonala spoločnosť, ktorá ich fakturovala.
24. Žalovaný k námietke neumožnenia nahliadnuť do dokumentov získaných z NAKA z dôvodu, že obsahujú údaje o iných spoločnostiach a iných osobách, uviedol, že tejto skutočnosti bol žalobca informovaný v zápisnici o ústnom pojednávaní 29.1.2020, pričom túto skutočnosť nenamietal.
25. Žalovaný k námietkam uvedeným v bodoch 26 až 50 žaloby uviedol, že správca dane dal žalobcovi príležitosť, aby predložil dôkazy, ktoré by ho presvedčili o vierohodnosti vystavených faktúr spoločnosťami, ktoré boli na nich uvedené, čo sa vo vyrubovacom ani v odvolacom konaní nestalo. Vo veci rozloženia dôkazného bremena žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 401/09-17, z ktorého odcitoval. K námietke uvedenej v bode 36 žaloby uviedol, že žalobca v nej uvádza skutočnosti, ktoré nie sú uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí.
26. Žalovaný uzavrel, že napadnuté rozhodnutie má všetky náležitosti vyžadované v § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie vychádza zo stavu veci zisteného pri daňovej kontrole alebo vo vyrubovacích konaniach a obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, vrátane odôvodnenia, ktoré obsahuje všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu a zároveň sa v ňom uvádza, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov - dôvody rozsudku
27. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených v žalobe zistil, že žaloba nebola dôvodná.
28. Podľa § 190 SSP; Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
29. Podľa § 134 ods. 1 SSP; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
30. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení platnom pre kontrolované zdaňovacie obdobie Na účely tohto zákona sa rozumie i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.; (1) Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku ( § 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania ( § 23), b) výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek, c) úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle tolerované, d) výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb, e) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi 15) okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom 89) a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi, 103) f) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia, g) výdavky na technické zhodnotenie ( § 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie ( § 29 ods. 2), h) výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú 1. darčekové reklamné poukážky, 2. tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti, 3. alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu 103a) v úhrnnej výške najviac 5% zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti, i) výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p), j) výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane,
k) výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií.
32. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 a 6 zákona č. 563/2009 o správe daní (ďalej aj „Daňový poriadok“) (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
33. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku; (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
34. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku; (2) Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,
35. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku; rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
36. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorými bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane z príjmu právnickej osoby za rok 2016. Rozsah a obsah súdneho prieskumu pred správnym súdom je daný dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. V preskúmavaných veciach nebol naplnený žiadny z dôvodov uvedený v § 134 ods. 2 SSP, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Správny súd preto preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj predchádzajúceho konania výlučne z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe.
37. Každý, kto sa cíti dotknutý na svojich právach alebo právom chránených záujmoch rozhodnutím orgánov verejnej správy má Ústavou Slovenskej republiky zaručené právo na súdnu ochranu. Je ale na ňom, ako svoje právo využije. Správny súd poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov administratívnych konaní pred nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že je na žalobcovi, aby určil v žalobe rozsah a obsah prieskumu správneho súdu. Správny súd je viazaný tak rozsahom ako aj uplatnenými dôvodmi nezákonnosti uvedenými v žalobe. Správny nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní. Nemá oprávnenie dôvody nezákonnosti z obsahu preskúmavaného administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia za žalobcu vyhľadávať a tak žalobné dôvody nezákonnosti za žalobcu dopĺňať a ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu a rozhodnutí na daný prípad konkretizovať. Inak povedané, všeobecne uplatnené námietky bez ich konkretizácie na daný prípad, neumožňujú súdny prieskum zákonnosti. Z týchto dôvodov na všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti uvedené v žalobe nebolo možné prihliadnuť.
38. Správny súd z obsahu správneho spisu zistil, že žalobca v daňovej kontrole dane z príjmov za rok 2016 a následnom vyrubovacom konaní preukazoval náklady uplatnené v daňových výdavkoch na základe faktúr od dodávateľa R & S DESING s.r.o., UNISTAV-PLUS s.r.o., AM BUILD, s.r.o., ELCOM-KE s.r.o., faktúrami od týchto dodávateľov, play listami, protokolmi o vykonaní prác. Správca dane preverovaním fakturovaných dodávok na strane dodávateľov získal pochybnosti o vierohodnosti žalobcom predkladaných dokladov. Žalobcu preto vyzval na podanie informácií o konkrétnych okolnostiach obchodov a predloženie dôkazov, o ich reálnom uskutočnení. Žalobca žiadne overiteľné informácie správcovi dane neposkytol a ani požadované dôkazy o reálnosti fakturovaných dodávok nepredložil. Správca dane a žalovaný v odôvodneniach rozhodnutí uviedli svoje úvahy, ktorými boli vedení pri hodnotení žalobcom predkladaných dokladov a tiež ostatných dôkazov, ktoré boli v
priebehu kontroly a vyrubovacieho konania vykonané. Správny súd pri skúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia nezistil žiadny rozpor medzi hodnotením dôkazov vykonaným orgánmi verejnej správy a obsahom vykonaných dôkazov a ani žiadnu chybu v logickom uvažovaní pri hodnotení dôkazov a vyvodení skutkových záverov z vykonaného dokazovania. Žalovaný vec následne správne právne posúdil, keď zaradenie faktúr, u ktorých nebolo preukázané, že išlo o fakturáciu reálne uskutočnených plnení dodávateľom uvedeným na faktúrach, do daňových výdavkov v daňovom priznaní posúdil ako porušenie zákona o dani z príjmov. Konkrétne ako porušenie § 2 písm. e), § 19 ods. 1 a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov a o príslušné sumy zvýšil výsledok hospodárenia podľa § 17 ods. 1, písm. b) a ods. 2, písm. a) zákona o dani z príjmov.
39. Námietky nezákonnosti zhrnuté v bode 15 tohto rozsudku boli uplatnené len všeobecne, preto z nich nebolo možné zistiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
40. Námietky nezákonnosti zhrnuté v bode 16 tohto rozsudku týkajúce sa nesprávnosti napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k neuznaniu zaplatenia faktúr spoločnosti RS&DESIGN s.r.o., ako daňových výdavkov neboli dôvodné. Žalobca tieto žalobné námietky v podstate postavil na tvrdení, že je zrejmé, že reklama sa uskutočnila a potom výdavky neboli uznané len pre skutočnosti na strane dodávateľa - nemal doklady o dodávkach, nepodal daňové priznanie, bol neskôr vymazaný z OR. Žalovaný ale žalobcom predložené doklady vyhodnotil ako nepreukazujúce, že dodávateľ reálne dodal fakturované služby. Uviedol úvahu, ktorou boli tieto dôkazy hodnotené a to aj s poukazom na rozhodovaciu činnosť NS SR v obdobných veciach. To znamená, že žalobná námietka o zrejmosti vykonania fakturovanej reklamy nemá oporu v obsahu zisteného skutkového stavu v daňovej kontrole a ani v obsahu dokazovania doplneného vo vyrubovacom konaní a ani hodnotenia dôkazov správcom dane v prvostupňovom rozhodnutí, s ktorým sa stotožnil žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí. Žalovaný opísal v odôvodnení rozhodnutia výsledky vykonaných šetrení na strane tohto dodávateľa a to výsluch konateľa dodávateľa a uviedol z nich plynúce skutočnosti, ktoré spochybnili vierohodnosť žalobcom predkladaných dokladov. Firma dodávateľa so sídlom v byte, bez majetku, konateľ dodávateľa nemal žiadne overiteľné informácie o dodávkach, nemal doklady, lebo firmu previedol na ďalší subjekt, klamal, keď tvrdil, že príjmy z faktúr od žalobcu boli priznané a zdanené. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy o reálnom dodaní fakturovaných služieb, aby tak bola preukázaná vecná súvislosť zaplatenej sumy a dosahovaním príjmov žalobcu.
41.Tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa neriadil judikatúrou NS SR, keď postupoval v preskúmavanej veci v rozpore s výkladom týkajúcim sa zvládnutia dôkazného bremena uvedeným v rozsudku 3Sžf 10/2008 nemá oporu v skutkových okolnostiach za ktorých bol podaný predmetný výklad v odôvodnení rozhodnutia, na ktoré žalobca poukazoval. V preskúmavanej veci žalovaný neuznal za daňové výdavky faktúry za plnenie - odvysielanie reklamy, pri ktorom samotná materiálna existencia a vecná súvislosť s dosiahnutím príjmov žalobcu nebola v daňovom konaní preukázaná. Rozhodnutie na ktoré žalobca poukazoval práve vychádzalo z toho, že keď je materiálna existencia výdavku a jeho vecná súvislosť s príjmami daňovníka preukázaná nie je možné neuznať výdavok ako daňový výdavok len pre to, že na strane dodávateľa sú chyby v evidencii. Preskúmavané rozhodnutie nebolo založené na tom, že dodávateľ nepreukázal existenciu fakturovaného odvysielania reklamy na LED obrazovkách, alebo nepreukázal že príjmy zaevidoval do príjmov za rok 2016, ale na tom, že žalobca nepreukázal, že išlo o výdavky za reálne uskutočnené plnenia. V preskúmavanej veci materiálna existencia plnenia a tým logicky aj jeho vecná súvislosť s príjmami žalobcu zostala nepreukázaná. Preverovaním na strane dodávateľov bola jednoznačne spochybnená vierohodnosť a pravdivosť žalobcom predkladaných účtovných dokladov, ktorými boli faktúry, zmluva a play listy, doklad o zaplatení.
42. Neobstojí ani námietka nepoužiteľnosti v daňovom konaní výsluchu svedka C. na Prezídiu PZ z dôvodu, že mala byť porušená zásada rovnosti zbraní, keď žalobca nebol upovedomený o výsluchu tejto osoby. Tejto námietke chýba právna argumentácia, čo je logické, nakoľko nemá oporu v Daňovom poriadku, ktorým sa preskúmavané konanie a predchádzajúca daňová kontrola riadili. Nešlo o výsluch svedka vykonaný v daňovom konaní ale o dôkaz zabezpečený v inom konaní orgánmi polície, ktorého obsah bol použitý v daňovom konaní. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými
subjektami a doklady k nim. Zo znenia tohto ustanovenia je nepochybné, že správca dane a žalovaný mohli pri dokazovaní použiť zápisnicu o výsluchu svedka vypočutého v inej veci v inom konaní. Jedinou podmienkou je, aby išlo o dôkaz, ktorý bol získaný v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. To znamená, že i keď nešlo o výsluch svedka v daňovej kontrole alebo v daňovom konaní na účely správy daní, vykonaného pred správcom dane podľa § 25 Daňového poriadku, podľa ktorého je správca dane o tomto výsluchu povinný upovedomiť daňovníka, napriek tomu išlo o dôkaz, ktorý bol použiteľný v daňovom konaní. Správca dane teda neporušil žalobcom namietané práva. Žalobca v žalobe nenamietal, že by pri výsluchu C. na Prezídiu Policajného zboru bol porušený zákon, na základe ktorého bol tento výsluch vykonaný.
43. Neboli dôvodné ani žalobné námietky zhrnuté v bode 17 tohto rozsudku. Išlo o námietky nesprávnosti napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k neuznaniu platieb za faktúry deklarovaným dodávateľom UNISTAV - PLUS s.r.o., AM BUILD s.r.o., ELCOM-KE s.r.o. ako daňových výdavkov. Námietky žalobca založil na tvrdení, že je úplne zrejmé, že plnenia boli uskutočnené a žalobca trpí za to, že dodávky nie je možné preveriť na strane dodávateľa. Takéto námietky nemali oporu vo vykonanom dokazovaní. Správca dane a žalovaný uviedli v odôvodneniach rozhodnutí svoje úvahy, ktorými boli vyhodnotené dôkazy predložené žalobcom. Uviedli aj zistenia na strane deklarovaným dodávateľov žalobcu a vyhodnotili výpovede konateľov týchto dodávateľov, ktorí síce potvrdili dodanie, avšak neposkytli žiadne overiteľné informácie, uviedli nepravdivé informácie o zdanení príjmov nadobudnutých od žalobcu zaplatením fakturovaných čiastok. Výsledkom hodnotenia dôkazov bol skutkový záver o nepreukázaní vecnej súvislosti výdavkov vzniknutých zaplatením faktúr s dosahovaním príjmov žalobcu z dôvodu nepreukázania reálneho prijatia fakturovaných služieb od deklarovaného dodávateľa. Žalobca námietku, že žalovaný neuviedol, kto služby dodal, nijako právne ani skutkovo nevyargumentoval. Nie je zrejmé, na základe čoho by taký postup mal byť v rozpore so zákonom. Nebolo úlohou žalovaného zisťovať nič iné ako to, či žalobcom podané daňové priznanie vychádza zo správneho určenia dane. Pokiaľ si daňovník uplatní daňové výdavky, musí byť schopný preukázať, že išlo o výdavky za plnenia prijaté od deklarovaného dodávateľa a že majú vzťah k dosahovaniu príjmov daňovníka. Ak daňovník nevie toto preukázať, neznamená to, že je na správcovi dane, aby zisťoval účel a zmysel vykonaných platieb daňovníkom. Naopak, ak daňovník nezvládne dôkazné bremeno, nemožno jeho výdavky uznať ako výdavky daňové, čoho následkom je následná úprava daňovej povinnosti. Námietka o nepoužiteľnosti zápisnice o podaní vysvetlenia X., bývalým konateľom spoločnosti UNISTAV-PLUS s.r.o., ktorá bola spísaná Kriminálnym úradom Finančnej správy Bratislava z dôvodu, že ide o dôkaz pre daňové konanie nepoužiteľný z dôvodu porušenia zásady rovnosti zbraní, nebola dôvodná tak, ako je to uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku. V daňovom konaní je možné použiť všetko to, čo môže prispieť k správnemu určeniu dane a pre použitie dôkazu je podstatné to, že bol získaný v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalobca neuvádza, ako konkrétne mali byť predpisy, na základe ktorých bolo vypočutie osoby vykonané a porušené spisovaná zápisnica o podaní vysvetlenia Kriminálnemu úradu Finančnej správy Bratislava. Podstatné je, že nešlo o vypočutie osoby v daňovom konaní ale o vypočutie osoby pre účely iného konania. Potom nebolo možné postupovať podľa § 25 Daňového poriadku. Žalobca neuvádza, čo konkrétne alebo v rozpore s ktorým predpisom takéto vypočutie bolo urobené a správny súd je žalobnými námietkami viazaný, a potom takúto námietku bolo potrebné vyhodnotiť ako nedôvodnú. Uvedená osoba bola vypočutá aj v daňovom konaní, pričom jej výpoveď bola vyhodnotená ako výpoveď všeobecného charakteru. Obsahovala aj nepravdivé údaje o priznaní dane z príjmov za rok 2016 dodávateľskou spoločnosťou. Bola v úplnom rozpore s výpoveďou tej istej osoby pred Kriminálnym úradom Finančnej správy Bratislava, podľa ktorej všetky obchody boli fiktívne a nikdy sa neuskutočnili a jednalo sa len o prepieranie peňazí. Nemožno nič preto vyčítať žalovanému, keď výpoveď konateľa dodávateľa nevyhodnotil ako dôkaz o dodaní fakturovaných služieb žalobcovi. Žalobca sa výsluchu tohto svedka, ktorý sa konal 24.1.2018 nezúčastnil napriek tomu, že bol o ňom upovedomený.
44. Nemohla obstáť ani žalobná námietka nesprávneho hodnotenia dôkazov, keď podľa žalobcu podstatné vo vzťahu k preukázaniu daňových výdavkov, ktoré vznikli zaplatením faktúr spoločnosti AM BUILD s.r.o. bolo, že konateľ dodávateľa potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov a že správca dane dôkazy nevyhodnotil. Takzvané podozrivé správanie W. A., ktoré ho spája s osobou X., nie je hodnotením dôkazov ale subjektívnym názorom žalovaného bez zabezpečených priamych, či nepriamych dôkazov. Takto formulované námietky sú len vyjadrením nesúhlasu s tým, ako vykonané dôkazy ohľadom daňových výdavkov uplatnených žalobcom vo vzťahu k spoločnosti dodávateľa AM BUILD s.r.o. za servis, údržbu a opravu nákladných motorových vozidiel a strojov vykonal správca
dane a žalovaný. Žalovaný vyhodnotil výpoveď X. pred správcom dane ako nepostačujúcu na preukázanie reálnosti poskytnutých obchodov a to z dôvodu, že svedok uviedol, že opravy boli vykonané subdodávateľsky ale nepamätal si názvy subdodávateľských spoločností. Nepravdivo tvrdil, že výnosy boli priznané a zdanené prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016. Ďalej, že jeho dodávateľská spoločnosť nemala ani zamestnancov, ani prevádzky, ani majetok. Nebolo úlohou správcu dane, aby tomuto svedkovi predkladal účtovné doklady za účelom, aby si pripomenul predmetné obchody. Zároveň dôveryhodnosti neprispelo ani vysvetlenie, ktoré podal do zápisnice na Kriminálnom úrade Finančnej správy. Popis výpovede pri podaní tohto vysvetlenia nemôže byť žiadnym subjektívnym hodnotením žalovaným, len reprodukciou toho, čo táto osoba sama uviedla. Žalobca, ktorého správca dane vyzval, aby zodpovedal konkrétne otázky a predložil doklady o tom, či konkrétne vozidlá s konkrétnymi evidenčnými číslami boli zaradené do majetku žalobcu v období, keď bola na nich vykonávaná fakturovaná oprava a údržba, neodpovedal, resp. takéto doklady nepredložil napriek tomu, že išlo o vozidlá, ktorých vlastníkom nebol.
45. Nemohli obstáť ani námietky vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi ELCOM-KE s.r.o., podľa ktorých hlavná pochybnosť má spočívať v tom, že konateľ tejto spoločnosti nevie preukázať dôkazy, pretože už nemá doklady a toto nemôže byť vyhodnotené v neprospech žalobcu. Rozhodnutie bolo ale založené na tom, že žalobca nemal žiadne relevantné dôkazy o tom, že prijal plnenie, ktoré bolo fakturované spoločnosťou ELCOM-KE s.r.o., pričom k takémuto skutkovému záveru žalovaný a správca dane dospeli po vyhodnotení dôkazov, ktoré boli predložené žalobcom za účelom preukázania týchto obchodov a ktoré správca dane v rámci daňového konania získal. Záver, že fakturované práce nevykonal dodávateľ, bol založený na tom, že neboli predložené žiadne nespochybniteľné vysvetlenia a dôkazy o reálnom vykonaní plnení dodávateľom uvedeným na faktúre, a teda na neunesení dôkazného bremena žalobcom. Takže námietka, že bolo prenesené dôkazné bremeno zo správcu dane na žalobcu, nemohla v žiadnom prípade obstáť.
46. Žalobca v bode 25 žaloby namietal, že zástupcovi žalobcu nebolo umožnené nahliadnuť do časti administratívneho spisu, ktorý obsahuje dokumenty získané od NAKA vedené pod ČVS:PPZ-16-NAKA- FP-VY-2017 z dôvodu, že údaje obsahujú informácie o iných spoločnostiach a iných osobách. Podľa žalobcu správca dane tým porušil právo žalobcu riadne sa oboznámiť so spisom a všetkým dôkazmi, ku ktorým má právo sa vyjadriť. K tejto námietke možno uviesť, že podľa § 23 ods. 1, štvrtá veta Daňového poriadku v znení platnom pre preskúmavané konanie, daňový subjekt alebo jeho zástupca nie je oprávnený nahliadať do písomností obsahujúcich utajované skutočnosti, do dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb, do písomností, ktorých sprístupnením by mohlo dôjsť k zmareniu alebo k podstatnému sťaženiu správy daní alebo k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu objasnenia alebo vyšetrenia veci podľa osobitných predpisov a do súhrnného protokolu podľa § 19a; to neplatí, ak sa použijú ako dôkaz pri správe daní. Z uvedeného vyplýva, že žalobná námietka je dôvodná, nakoľko správca dane a žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedli aj výpoveď C., na ktorú odkázal pri výsluchu v daňovom konaní a ktorú urobil v konaní trestnom ČVS: PPZ-16-NAKA- FP-VY-2017. Faktom ale je, že správca dane zároveň uviedol, že v tejto výpovedi konanie vo vzťahu k žalobcovi popísané nebolo, a preto bol tento dôkaz vyhodnotený len ako nepriamy. Rozhodnutie vo vzťahu k dodávateľovi ELCOM-KE s.r.o. bolo založené na tom, že žalobca nepreukázal, že fakturovaná čiastka 35 100.-Eur predstavovala daňové výdavky. Správny súd procesné pochybenie nevyhodnotil ako pochybenie podstatné, vzhľadom na tieto okolnosti v preskúmavanej veci. V zmysle Správneho súdneho poriadku správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie aj z dôvodu procesného pochybenia orgánu verejnej správy, avšak musí ísť o podstatné procesné pochybenie, ktoré súčasne mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
47. Neboli dôvodné ani námietky nesprávneho hodnotenia dôkazov zhrnuté v bode 18 tohto rozsudku. Správca dane skutočne od žalobcu požadoval preukázanie zaúčtovania faktúr v účtovníctve u dodávateľov, avšak tento nesprávny postup mu v priebehu odvolacieho konania žalovaný vytkol a následne správca dane už postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, keď žalobcu oboznámil so svojimi pochybnosťami o hodnovernosti ním predkladaných dokladov a vyzval ho na zodpovedanie konkrétnych otázok vo vzťahu k deklarovaným dodávkam od dodávateľov a o predloženie dôkazov o reálnosti fakturovaných plnení a o tom, že ich prijal od dodávateľov uvedených na faktúre.
48. Žalobca v žalobe poukazoval v bode 31 až 35 na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho správneho súdu ČR a Súdneho Európskej únie, z ktorých odcitoval a ktoré sa týkajú presunu dôkazného
bremena v daňovom konaní bez toho, aby to konkretizoval na preskúmavaný prípad. Správny súd nezistil, že by napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo malo byť zaťažené takýmito nedostatkami. Navyše, časť z nich minimálne rozsudok 3Sžf/1/2010, 3Sžf/1/2011 ako aj rozsudky Súdneho dvora Európskej únie sa viažu k presunu dôkazného bremena v prípade uplatneného nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty za takej skutkovej situácie, že nebola sporná existencia vecného a materiálneho plnenia. Za takej skutkovej situácie správca dane môže odoprieť uplatnený nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty v prípade, že preukáže, že v danom prípade išlo o zneužívajúce konanie alebo, že daňovník bol účastníkom daňového podvodu alebo mohol a mal o ňom vedieť. To nie sú prípady preukazovania existencie daňových výdavkov pri dani z príjmov. Poukazy žalobcu na rozhodnutia týkajúce sa výnimočného práva správcu dane na základe judikatúry Súdneho dvora EÚ odoprieť právo na odpočet dane z pridanej hodnoty keď bolo preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky odpočtu, v prípade keď správca dane preukáže že v reťazci obchodov došlo k podvodu na DPH o ktorom daňovník vedel alebo musel vedieť, nemá pri posudzovaní dôkazného bremena v konaní o dani z príjmov žiadny právny význam.
49. Dôkazné bremeno je na daňovníkovi, ktorý je povinný preukázať skutočnosti uvedené v § 24 ods. 1 Daňového poriadku a to skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a tiež vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. V zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom, alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Z toho vyplýva, že ak bola spochybnená vierohodnosť dokladov predkladaných žalobcom, pričom správca dane svoje pochybnosti vyvodil aj z preverovania vykonaného na strane dodávateľských subjektov, bolo práve na žalobcovi, aby preukázal pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2016.
50. Neboli dôvodné ani námietky nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Z obsahu napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia správcu dane, ktoré bolo napadnutým rozhodnutím potvrdené tak, ako sú zhrnuté v bode 2 až 14 tohto rozsudku, vyplýva, že predmetné námietky nemajú oporu v obsahu odôvodnení napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Odôvodnenie obsahuje uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom rozhodnutia a tiež vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu proti protokolu z daňovej kontroly a s odvolacími námietkami, tiež obsahuje úvahy, ktorými boli hodnotené dôkazy a tiež ako boli použité právne predpisy, na základe ktorých bolo rozhodnuté. Žalobca námietku, že napadnuté rozhodnutie bolo nezrozumiteľné v tom, že žalovaný oprel dôvody rozhodnutia o skutočnosti, ktoré neboli v konaní dokazované, resp. na ktorých overenie nevykonal žalovaný žiadny dôkaz, resp. že presunul dôkazné bremeno nad rámec právnych predpisov na žalobcu, v tejto časti žaloby ani nekonkretizoval. Žalobca iba poukázal na odvolacie námietky, avšak v žalobe žiadnu konkretizáciu neuviedol. Predovšetkým je potrebné uviesť, že napadnuté rozhodnutie nebolo založené na tom, čo uvádza v žalobných námietkach žalobca a to, že daňové výdavky žalobcu nebolo možné preukázať na strane dodávateľov ale na tom, že žalobca nepredložil žiadne konkrétne verifikovateľné informácie týkajúce sa prijatia fakturovaných plnení od dodávateľov uvedených na faktúrach a ani žiadne dôkazy o tom, že sa tak reálne stalo. Žalovaný a správca dane vyhodnotili žalobcom predkladané doklady ako také, ktoré nestačia samé o sebe na preukázanie toho, že fakturované a zaplatené plnenie bolo reálne dodané žalobcovi dodávateľom uvedeným na faktúre. Námietka, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho hodnotenia dôkazov a neoprávneného presunu dôkazného bremena v tejto časti nebola nijako konkretizovaná. Pokiaľ žalobca podaním zo dňa 22.11.2011 navrhol, aby správny súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka A., pretože táto osoba vypovedala v trestnej veci obvineného A., konateľa žalobcu a skutočnosti zistené v tomto trestnom konaní majú dopad na preskúmavanú vec, tak správny súd takémuto návrhu na vykonanie dokazovania nevyhovel z dôvodu, že správny súd nie je súdom skutkovým. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy tak, ako to vyplýva zo znenia § 135 ods. 1 SSP. Správny súd je viazaný dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe, pričom žalobca v žalobe nenamietal nedostatočne zistený skutkový stav konkrétne, ktorá skutočnosť nebola dostatočne zistená
a prečo. Vo vzťahu k dodávateľovi RS&DESING s.r.o. námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu neuplatnil ani všeobecne. Námietka nedostatočného zaoberania sa a vysporiadania s námietkami žalobcu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyjadrujú len nesúhlas žalobcu s tým, ako sa žalovaný s týmito námietkami vysporiadal. Tvrdenie, že sa odvolacím námietkam vyjadril žalovaný len na strane 33 a 34 napadnutého rozhodnutia nezodpovedá ani obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, nakoľko takéto tvrdenie je v rozpore s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami na strane 43 až 61. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, že závery žalovaného sú nelogické, keď žalovaný na jednej strane konštatuje, že vypočúvané osoby potvrdili vykonanie prác a vystavenie faktúr, ich vyjadrenia k realizácii boli strohé, neúplné, nekonkrétne, neposkytli žiadne overiteľné informácie a v niečom boli informácie aj nepravdivé, pričom nebolo konkretizované, v čom boli nepravdivé. Správca dane a žalovaný podrobne vyhodnotili výpovede konateľov dodávateľov a skutočnosti zo zistení správcu dane vo vzťahu k dodávateľským spoločnostiam, keď išlo o spoločnosti bez majetku, bez zamestnancov, spoločnosti, ktoré mali fakturované služby dodať prostredníctvom subdodávateľov, ale nevedeli ktorých, a to konkrétne podľa jednotlivých dodávateľov tak, ako je uvedené v bode 2 až 14 tohto rozsudku a skutkové závery, že takýmito výpoveďami neboli preukázané obchody, ktoré si žalobca uplatnil v daňových výdavkoch, nemá žiadnu logickú chybu v uvažovaní a ani žiadny rozpor s obsahom vykonaného dokazovania. Napadnuté rozhodnutie rozhodne netrpí chybami v odôvodnení, na ktoré poukazujú rozhodnutia NS SR, ktoré žalobca odcitoval v žalobe. Samozrejme, pokiaľ nie je možné potvrdiť reálnu existenciu fakturovaných výdavkov na strane dodávateľa, to neznamená, že nejde o daňové výdavky. Je ale na daňovníkovi, aby vedel preukázať skutočnosti, uvedené ním v jeho daňovom priznaní. To znamená aj to, že išlo o reálne obchody. V žiadnom prípade neplatí, že ak nie je možné obchody preukázať na strane dodávateľa, nemusí tak urobiť daňovník. V prvom rade tak musí urobiť daňovník.
51.Správny súd na základe vykonaného prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených v žalobe dospel k zisteniu tak, ako je uvedené vyššie, že žalobné námietky neboli dôvodné, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
52. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a contrario, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania len žalobca, ktorý bol v konaní plne alebo čiastočne úspešný. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal.
53. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Písomné vyhotovenie rozhodnutia nepodpísali členky senátu JUDr. Drahomíra Mikulajová a JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase písomného vyhotovenia a expedovania rozsudku.