Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/10/2008

Najvyšší súd 3 Sžf

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.

v právnej veci žalobcu: P. V. – D., N., právne zastúpeného JUDr. R. H., advokátom so sídlom

v V., proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej

Bystrici, Nová č. 13, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

/Mi zo dňa 21.07.2003, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Trnave, č.k. -151 zo dňa 06.09.2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave,

č.k. -151 zo dňa 06.09.2007 m e n í tak, že podľa § 250j ods. 2

písm. a/, c/, ods. 3 rozhodnutie žalovaného č. IV/256/6276/2003/Mi zo dňa 21.07.2003,

ako aj dodatočný platobný výmer Daňového úradu Dunajská Streda č. /Darn

zo dňa 08.04.2003 z r u š u j e a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania 687,87 eura do 30 dní

od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. R. H., V..

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. IV/256/6276/2003/Mi zo dňa 21.07.2003,

ktorým žalovaný podľa v znení neskorších predpisov potvrdil

dodatočný platobný výmer Daňového úradu Dunajská Streda č. /Darn

zo dňa 08.04.2003, ktorým bol podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 citovaného zákona vyrubený

žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2001 v sume

419 022,-- Sk s odôvodnením, že DR SR pracovisko Trnava považuje postup správcu dane

v súlade so zákonom, keď z výdavkov zdaňovacieho obdobia roku 2001 vylúčil sumu

890 000,-- Sk. Výdavok na jednej strane predstavuje príjem na strane druhej. Preto pojem

preukázaný výdavok nemožno chápať inak, ako preukázanie tejto skutočnosti na obidvoch

stranách. Existencia daňovo uznateľného výdavku musí byť preukázaná daňovníkom.

Ak daňovník preukazuje výdavky dokladmi, ktoré neboli vystavené tým, kto ja na nich

uvedený ako osoba ktorá ich vystavila, nie je splnená podmienka preukázateľnosti

deklarovaná v ust. v znení neskorších predpisov,

lebo daňovník neuniesol svoje dôkazné bremeno, ktoré je povinný znášať v daňovom konaní –

v znení neskorších predpisov.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že správca dane správne skúmal,

či žalobca splnil všetky tri podmienky pre nárok na odpočet výdavku predstavujúceho sumu

890 000,-- Sk, ktorú sumu mal žalobca zaplatiť spoločnosti E., a.s. za vykonané zemné práce

na základe faktúry č. 10092001-12 zo dňa 03.09.2001. Vykonanou daňovou kontrolou

a šetreniami v daňovom konaní bola spochybnená podmienka preukázateľnosti. Správca dane

a následne žalovaný správny orgán v odvolacom konaní vyslovili v rozhodnutí vydanom

v priebehu daňového konania záver, že nebola splnená podmienka preukázateľnosti

deklarovaná v v znení neskorších predpisov, keďže žalobca

neuniesol dôkazné bremeno v zmysle v znení neskorších

predpisov. Krajský súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal spôsobom vylučujúcim

akékoľvek pochybnosti, že v konkrétnom prípade spoločnosť E., a.s. skutočne vykonala

zemné práce pre žalobcu a že žalobca skutočnosti spoločnosti E., a.s. za tieto práce zaplatil

sumu 890 000,-- Sk. krajský súd sa preto priklonil k názoru žalovaného, že v konkrétnom

prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno a preto mu nebol pri zisťovaní základu dane za

rok 2001 uznaný výdavok v sume 890 000,-- Sk. Daňový úrad v Dunajskej Strede ako

príslušný správca dane postupoval podľa názoru krajského súdu pri vykonávaní preverovania

splnenia podmienok uvedených v ust. v súlade s ust.

o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie. Namietal,

že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia

veci. Spoločnosť E., IČO: X., P., zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Nitra,

oddiel: Sa, vložka č.: X., v mene ktorej konal P. H. ako predseda predstavenstva oprávnený

konať za spoločnosť samostatne dňa 20. novembra 2000 splnomocnila p. A. M., nar. X. M.,

aby zastupoval spoločnosť E., a.s. v plnom rozsahu vo všetkých právnych úkonoch. Na

základe predmetného splnomocnenia, konania splnomocnenca v jeho medziach a konania Ing.

I. B., nar.: X., trvalé bytom J. bol riadne uzavretý obchodno-právny vzťah medzi žalobcom na

jednej strane a spoločnosťou E. a.s. na druhej strane. Práve na základe tohto obchodno-

právneho vzťahu došlo ku plneniu povinností spoločnosti E., a.s. spočívajúcich v uskutočnení

výkopových prác v prospech žalobcu. Na základe týchto skutočností bola spoločnosť E., a.s.

oprávnená vystaviť žalobcovi za uskutočnené práce faktúru č. 10092001 – 12 a žalobca bol

povinný jej túto faktúru uhradiť. Žalobca nie je účastníkom právneho vzťahu vzniknutého

medzi osobou, ktorá bola oprávnená prevziať finančné prostriedky za spoločnosť E., a.s. od

Ing. I. B. na jednej strane a spoločnosťou E., a.s. na druhej strane. Súčasne nie je žalobca

účastníkom ani prípadného zodpovednostné právneho vzťahu vzniknutého v prípade

neodovzdania týchto financií Ing. I. B., prípadne p. A. M. spoločnosti E., a.s. v celom

rozsahu. Žalobca navrhoval, aby Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Trnave zmenil a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.12.2007 navrhoval, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že sú by pri posudzovaní

nezákonnosti rozhodnutia žalovaného nemal brať do úvahy tie námietky žalobcu,

ktoré neuplatnil v odvolacom konaní, hoci tak mohol urobiť. Toto stanovisko podporuje

aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky . Žalobca ďalej tvrdí,

že práce, ktoré mu mala poskytnúť spoločnosť E., a.s., boli v plnom rozsahu prefakturované

odberateľovi žalobcu S., spol. s r.o. B. Medzi faktúrou 10032001-12 a 8/2001 sú však

rozpory, z ktorých niektoré sa snažil žalobca odstrániť v odvolaní. Na faktúre č. 10092001-12

je uvedený dátum objednávky 03.09.2001, teda dátum, kedy mali byť práce pre S., spol. s r.o.,

už ukončené, čo žalobca odôvodňuje nedopatrením, a k neskoršiemu dátumu zdaniteľného

plnenia (10.09.2001) žalobca uvádza, že je v poriadku. Ďalším rozporom je použitie

rozdielnej sadzby dane z pridanej hodnoty (10% a 23 %), čo by pri identickej službe nemalo

nastať. Napokon žalovaný pripúšťa, že žalobca mohol mať zo zákazky stratu, keď jeho

príjmom bola suma 793 830,-- Sk a jeho výdavky len voči E., a.s., 890 000,- Sk, avšak

v danom prípade sa líši aj množstvo. Podľa faktúry č. 8/2001 bolo vykopaných a naložených

2400 m3 zeminy na vzdialenosť 1500 m, podľa stavebného denníka, ktorým žalobca

preukazuje vykonané práce, bolo prepravené približne to isté množstvo – 2432 m3 na

vzdialenosť 3000 m, avšak podľa spornej faktúry č. 10092001-12 bolo vykopaných

a prepravených 2871 m3 (890 000:310) na vzdialenosť 3 000 m.

Žalobca uvádza, že nebol účastníkom vzťahu medzi osobou, ktorá mal prevziať

finančné prostriedky od žalobcu a odovzdať ich spoločnosti E., a.s., a ani zodpovednostného

vzťahu, ktorý mohol vzniknúť z dôvodu neodovzdania týchto finančných prostriedkov

uvedenej spoločnosti, pretože nemohol ovplyvniť odovzdanie finančných prostriedkov.

V tomto prípade treba opätovne pripomenúť, že zástupca žalobcu v danom obchode, G. V.,

pred vyšetrovateľom vypovedal, že mu spoločnosť E., a.s., nie je známa a peňažné

prostriedky odovzdal za vykonanie prác I. B., respektíve osobe poverenej pánom I. B., ktorú

nepoznal. Z uvedeného je zrejmé, že námietka žalobcu, že nemohol zodpovedať za

odovzdanie peňažných prostriedkov je irelevantná, pretože žalobca ani nevedel, že by mali

peňažné prostriedky byť určené pre spoločnosť E., a.s., a ani nevedel, že by uzatváral obchod

so spoločnosťou E., a.s. žalovaný a ani prvostupňový orgán, rovnako ani ako prvostupňový

súd, nemôžu byť obviňovaní z nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože, po prvé

vychádzali zo skutkového stavu, ktorý opísal žalobca najneskôr v odvolaní v daňovom

konaní, a po druhé, žalovaný sám Dostupne modifikuje opis transakcie, čím v podstate

sám usvedčuje svoje predchádzajúce tvrdenia z nepravdivosti.

Žalobca vo vyjadrení zo dňa 25.02.2009 rozšíril dôvody odvolania a uviedol,

že Daňový úrad Dunajský Streda pri vydaní rozhodnutia č. /Darn zo dňa

08.04.2003 aplikoval nesprávny, neúčinný právny predpis č. o daniach

z príjmov v znení neskorších predpisov. Predmetná skutočnosť vyplýva z výroku

napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

vec podľa , O.s.p bez pojednávania podľa

a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa , v spojení s

zmenil tak, že podľa , , rozhodnutie žalovaného

č. /Mi zo dňa 21.07.2003, ako aj dodatočný platobný výmer Daňového

úradu Dunajská Streda č. /Darn zo dňa 08.04.2003 zrušil a vrátil vec

žalovanému na ďalšie konanie.

Najvyšší súd zistil, že Daňový úrad Dunajská Streda v úvodných ustanoveniach

dodatočného platobného výmeru č. /Darn zo dňa 08.04.2003 uviedol,

že rozhodol podľa o daniach z príjmov a žalovaný ako odvolací správny

orgán v rozhodnutí č. IV/256/6276/2003/Mi zo dňa 21.07.2003 na s. 4 vykonával právne

posudzovanie uznateľných daňových výdavkov žalobcu vo výške 890 000,-- Sk

za zdaňovacie obdobie roku 2001 podľa a

v znení neskorších predpisov, ktorý bol zrušený ust.

s účinnosťou od 01.01.2000.Platným a účinným právnym predpisom v zdaňovacom období

roku 2001 bol o daniach z príjmov.

Najvyšší súd preto konštatuje, že žalovaný i správca dane vydali napadnuté

rozhodnutie podľa neúčinného právneho predpisu. Rozsahom a dôvodmi žaloby v prípade

tejto vady nie je súd v zmysle viazaný. Preto súd na ňu prihliadol

i keď žalobca ju v žalobe ako dôvod neuplatnil.

Podľa , prvá veta o daniach z príjmov v znení účinnom

k 31.12.2001 daňovým výdavkom je výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne

vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve

daňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 9 ods. 4.

Daňové výdavky pre daň z príjmov (na rozdiel od dane z pridanej hodnoty ) majú

tzv. neosobný (vecný) charakter v dôsledku čoho je rozhodujúca samotná materiálna

existencia tohto výdavku a jeho vecná súvislosť s dosiahnutím , zabezpečením a udržaním

príjmu. Výdavok na jednej strane síce predstavuje príjem na strane druhej (u iného daňového

subjektu), prípadné nedostatky evidencie tohto príjmu však nevyhnutne nepopierajú

jeho materiálnu existenciu u daňového subjektu, ktorý ho má evidovaný ako výdavok.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1, 2 v spojení

s a O.s.p . Žalobca mal vo veci úspech preto mu vznikol nárok

na náhradu trov konania, ktoré pozostávali z náhrady súdnych poplatkov z podanej žaloby

a odvolania 132,78 eura a z náhrady trov právneho zastúpenia za 8 úkonov právnej služby

podľa vyhl. č. poskytnutej advokátom žalobcovi 365,37 eura (prevzatie

a príprava zastúpenia dňa 14.12.2005, účasť na pojednávaní dňa 17.08.2006, vypracovanie

žaloby zo dňa 16.11.2006, vypracovanie vyjadrenia zo dňa 07.08.2007, účasť na pojednávaní

dňa 06.09.2007, vypracovanie odvolania proti rozsudku KS Trnava zo dňa 12.10.2007,

vypracovanie písomného vyjadrenia zo dňa 25.02.2009, účasť na pojednávaní na NS SR dňa

26.02.2009), 8x režijný paušál spolu 47,49 eura, náhrada cestovných výdavkov motorovým

vozidlom právneho zástupcu žalobcu VW Golf 1,9 TDi, EČ: X podľa

o cestovných náhradách, dňa 18.08.2006 Bratislava –Trnava – Bratislava 33,77 eura +

náhrada za stratu času podľa a vyhl.č. 36,25 eura dňa 06.09.2007

Bratislava –Trnava – Bratislava 32,91 eura + náhrada za stratu času podľa § 15 a § 17 vyhl.č.

39,30 eura. Spolu náhrada trov konania predstavuje sumu 687,87 eura.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, dňa 26. februára 2009

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková