Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 21 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (26)886/372272.8c8354.pdf
PDF · 116.51 KB
No categories available
3Sžf/10/2008
Najvyšší súd 3 Sžf 10 /2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.
v právnej veci žalobcu: P. V. – D., N., právne zastúpeného JUDr. R. H., advokátom so sídlom
v V., proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej
Bystrici, Nová č. 13, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
IV/256/6276/2003/Mi zo dňa 21.07.2003, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Trnave, č.k. 14S/110/2005-151 zo dňa 06.09.2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave,
č.k. 14S/110/2005-151 zo dňa 06.09.2007 m e n í tak, že podľa § 250j ods. 2
písm. a/, c/, ods. 3 O.s.p. rozhodnutie žalovaného č. IV/256/6276/2003/Mi zo dňa 21.07.2003,
ako aj dodatočný platobný výmer Daňového úradu Dunajská Streda č. 612/230/22277/03/Darn
zo dňa 08.04.2003 z r u š u j e a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania 687,87 eura do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. R. H., V..
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. IV/256/6276/2003/Mi zo dňa 21.07.2003,
ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov potvrdil
dodatočný platobný výmer Daňového úradu Dunajská Streda č. 612/230/22277/03/Darn
zo dňa 08.04.2003, ktorým bol podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 citovaného zákona vyrubený
žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2001 v sume
419 022,-- Sk s odôvodnením, že DR SR pracovisko Trnava považuje postup správcu dane
v súlade so zákonom, keď z výdavkov zdaňovacieho obdobia roku 2001 vylúčil sumu
890 000,-- Sk. Výdavok na jednej strane predstavuje príjem na strane druhej. Preto pojem
preukázaný výdavok nemožno chápať inak, ako preukázanie tejto skutočnosti na obidvoch
stranách. Existencia daňovo uznateľného výdavku musí byť preukázaná daňovníkom.
Ak daňovník preukazuje výdavky dokladmi, ktoré neboli vystavené tým, kto ja na nich
uvedený ako osoba ktorá ich vystavila, nie je splnená podmienka preukázateľnosti
deklarovaná v ust. § 24 ods. 1 zák.č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov,
lebo daňovník neuniesol svoje dôkazné bremeno, ktoré je povinný znášať v daňovom konaní –
§ 29 ods. 8 zák.č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že správca dane správne skúmal,
či žalobca splnil všetky tri podmienky pre nárok na odpočet výdavku predstavujúceho sumu
890 000,-- Sk, ktorú sumu mal žalobca zaplatiť spoločnosti E., a.s. za vykonané zemné práce
na základe faktúry č. 10092001-12 zo dňa 03.09.2001. Vykonanou daňovou kontrolou
a šetreniami v daňovom konaní bola spochybnená podmienka preukázateľnosti. Správca dane
a následne žalovaný správny orgán v odvolacom konaní vyslovili v rozhodnutí vydanom
v priebehu daňového konania záver, že nebola splnená podmienka preukázateľnosti
deklarovaná v § 24 ods. 1 zák.č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, keďže žalobca
neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zák.č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov. Krajský súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal spôsobom vylučujúcim
akékoľvek pochybnosti, že v konkrétnom prípade spoločnosť E., a.s. skutočne vykonala
zemné práce pre žalobcu a že žalobca skutočnosti spoločnosti E., a.s. za tieto práce zaplatil
sumu 890 000,-- Sk. krajský súd sa preto priklonil k názoru žalovaného, že v konkrétnom
prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno a preto mu nebol pri zisťovaní základu dane za
rok 2001 uznaný výdavok v sume 890 000,-- Sk. Daňový úrad v Dunajskej Strede ako
príslušný správca dane postupoval podľa názoru krajského súdu pri vykonávaní preverovania
splnenia podmienok uvedených v ust. § 24 zák.č. 286/1992 Zb. v súlade s ust. § 29 ods. 8
zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie. Namietal,
že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci. Spoločnosť E., IČO: X., P., zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Nitra,
oddiel: Sa, vložka č.: X., v mene ktorej konal P. H. ako predseda predstavenstva oprávnený
konať za spoločnosť samostatne dňa 20. novembra 2000 splnomocnila p. A. M., nar. X. M.,
aby zastupoval spoločnosť E., a.s. v plnom rozsahu vo všetkých právnych úkonoch. Na
základe predmetného splnomocnenia, konania splnomocnenca v jeho medziach a konania Ing.
I. B., nar.: X., trvalé bytom J. bol riadne uzavretý obchodno-právny vzťah medzi žalobcom na
jednej strane a spoločnosťou E. a.s. na druhej strane. Práve na základe tohto obchodno-
právneho vzťahu došlo ku plneniu povinností spoločnosti E., a.s. spočívajúcich v uskutočnení
výkopových prác v prospech žalobcu. Na základe týchto skutočností bola spoločnosť E., a.s.
oprávnená vystaviť žalobcovi za uskutočnené práce faktúru č. 10092001 – 12 a žalobca bol
povinný jej túto faktúru uhradiť. Žalobca nie je účastníkom právneho vzťahu vzniknutého
medzi osobou, ktorá bola oprávnená prevziať finančné prostriedky za spoločnosť E., a.s. od
Ing. I. B. na jednej strane a spoločnosťou E., a.s. na druhej strane. Súčasne nie je žalobca
účastníkom ani prípadného zodpovednostné právneho vzťahu vzniknutého v prípade
neodovzdania týchto financií Ing. I. B., prípadne p. A. M. spoločnosti E., a.s. v celom
rozsahu. Žalobca navrhoval, aby Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Trnave zmenil a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil.
Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.12.2007 navrhoval, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že sú by pri posudzovaní
nezákonnosti rozhodnutia žalovaného nemal brať do úvahy tie námietky žalobcu,
ktoré neuplatnil v odvolacom konaní, hoci tak mohol urobiť. Toto stanovisko podporuje
aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4 Sž 67-68/2001. Žalobca ďalej tvrdí,
že práce, ktoré mu mala poskytnúť spoločnosť E., a.s., boli v plnom rozsahu prefakturované
odberateľovi žalobcu S., spol. s r.o. B. Medzi faktúrou 10032001-12 a 8/2001 sú však
rozpory, z ktorých niektoré sa snažil žalobca odstrániť v odvolaní. Na faktúre č. 10092001-12
je uvedený dátum objednávky 03.09.2001, teda dátum, kedy mali byť práce pre S., spol. s r.o.,
už ukončené, čo žalobca odôvodňuje nedopatrením, a k neskoršiemu dátumu zdaniteľného
plnenia (10.09.2001) žalobca uvádza, že je v poriadku. Ďalším rozporom je použitie
rozdielnej sadzby dane z pridanej hodnoty (10% a 23 %), čo by pri identickej službe nemalo
nastať. Napokon žalovaný pripúšťa, že žalobca mohol mať zo zákazky stratu, keď jeho
príjmom bola suma 793 830,-- Sk a jeho výdavky len voči E., a.s., 890 000,- Sk, avšak
v danom prípade sa líši aj množstvo. Podľa faktúry č. 8/2001 bolo vykopaných a naložených
2400 m3 zeminy na vzdialenosť 1500 m, podľa stavebného denníka, ktorým žalobca
preukazuje vykonané práce, bolo prepravené približne to isté množstvo – 2432 m3 na
vzdialenosť 3000 m, avšak podľa spornej faktúry č. 10092001-12 bolo vykopaných
a prepravených 2871 m3 (890 000:310) na vzdialenosť 3 000 m.
Žalobca uvádza, že nebol účastníkom vzťahu medzi osobou, ktorá mal prevziať
finančné prostriedky od žalobcu a odovzdať ich spoločnosti E., a.s., a ani zodpovednostného
vzťahu, ktorý mohol vzniknúť z dôvodu neodovzdania týchto finančných prostriedkov
uvedenej spoločnosti, pretože nemohol ovplyvniť odovzdanie finančných prostriedkov.
V tomto prípade treba opätovne pripomenúť, že zástupca žalobcu v danom obchode, G. V.,
pred vyšetrovateľom vypovedal, že mu spoločnosť E., a.s., nie je známa a peňažné
prostriedky odovzdal za vykonanie prác I. B., respektíve osobe poverenej pánom I. B., ktorú
nepoznal. Z uvedeného je zrejmé, že námietka žalobcu, že nemohol zodpovedať za
odovzdanie peňažných prostriedkov je irelevantná, pretože žalobca ani nevedel, že by mali
peňažné prostriedky byť určené pre spoločnosť E., a.s., a ani nevedel, že by uzatváral obchod
so spoločnosťou E., a.s. žalovaný a ani prvostupňový orgán, rovnako ani ako prvostupňový
súd, nemôžu byť obviňovaní z nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože, po prvé
vychádzali zo skutkového stavu, ktorý opísal žalobca najneskôr v odvolaní v daňovom
konaní, a po druhé, žalovaný sám Dostupne modifikuje opis transakcie, čím v podstate
sám usvedčuje svoje predchádzajúce tvrdenia z nepravdivosti.
Žalobca vo vyjadrení zo dňa 25.02.2009 rozšíril dôvody odvolania a uviedol,
že Daňový úrad Dunajský Streda pri vydaní rozhodnutia č. 612/230/22277/03/Darn zo dňa
08.04.2003 aplikoval nesprávny, neúčinný právny predpis č. 286/1992 Zb. o daniach
z príjmov v znení neskorších predpisov. Predmetná skutočnosť vyplýva z výroku
napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
vec podľa § 246c, § 214 ods. 1 O.s.p bez pojednávania podľa § 250ja ods. 3 O.s.p.
a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods. 4 O.s.p., v spojení s § 220 O.s.p.
zmenil tak, že podľa § 250j ods. 2, písm. a/, c/ O.s.p. rozhodnutie žalovaného
č. IV/256/6276/2003/Mi zo dňa 21.07.2003, ako aj dodatočný platobný výmer Daňového
úradu Dunajská Streda č. 612/230/22277/03/Darn zo dňa 08.04.2003 zrušil a vrátil vec
žalovanému na ďalšie konanie.
Najvyšší súd zistil, že Daňový úrad Dunajská Streda v úvodných ustanoveniach
dodatočného platobného výmeru č. 612/230/22277/03/Darn zo dňa 08.04.2003 uviedol,
že rozhodol podľa zák.č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov a žalovaný ako odvolací správny
orgán v rozhodnutí č. IV/256/6276/2003/Mi zo dňa 21.07.2003 na s. 4 vykonával právne
posudzovanie uznateľných daňových výdavkov žalobcu vo výške 890 000,-- Sk
za zdaňovacie obdobie roku 2001 podľa § 23 ods. 1 a § 24 ods. 1 zákona č. 286/1992 Zb.
v znení neskorších predpisov, ktorý bol zrušený ust. § 59 ods. 1 zák.č. 366/1999 Z.z.
s účinnosťou od 01.01.2000.Platným a účinným právnym predpisom v zdaňovacom období
roku 2001 bol zák.č. 366/1999 Zb. o daniach z príjmov.
Najvyšší súd preto konštatuje, že žalovaný i správca dane vydali napadnuté
rozhodnutie podľa neúčinného právneho predpisu. Rozsahom a dôvodmi žaloby v prípade
tejto vady nie je súd v zmysle § 250j ods. 3 O.s.p. viazaný. Preto súd na ňu prihliadol
i keď žalobca ju v žalobe ako dôvod neuplatnil.
Podľa § 24 ods. 1, prvá veta zák.č. 366/1999 Zb. o daniach z príjmov v znení účinnom
k 31.12.2001 daňovým výdavkom je výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne
vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve
daňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 9 ods. 4.
Daňové výdavky pre daň z príjmov (na rozdiel od dane z pridanej hodnoty ) majú
tzv. neosobný (vecný) charakter v dôsledku čoho je rozhodujúca samotná materiálna
existencia tohto výdavku a jeho vecná súvislosť s dosiahnutím , zabezpečením a udržaním
príjmu. Výdavok na jednej strane síce predstavuje príjem na strane druhej (u iného daňového
subjektu), prípadné nedostatky evidencie tohto príjmu však nevyhnutne nepopierajú
jeho materiálnu existenciu u daňového subjektu, ktorý ho má evidovaný ako výdavok.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení
s § 250k ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p . Žalobca mal vo veci úspech preto mu vznikol nárok
na náhradu trov konania, ktoré pozostávali z náhrady súdnych poplatkov z podanej žaloby
a odvolania 132,78 eura a z náhrady trov právneho zastúpenia za 8 úkonov právnej služby
podľa vyhl. č. 665/2004 Z.z. poskytnutej advokátom žalobcovi 365,37 eura (prevzatie
a príprava zastúpenia dňa 14.12.2005, účasť na pojednávaní dňa 17.08.2006, vypracovanie
žaloby zo dňa 16.11.2006, vypracovanie vyjadrenia zo dňa 07.08.2007, účasť na pojednávaní
dňa 06.09.2007, vypracovanie odvolania proti rozsudku KS Trnava zo dňa 12.10.2007,
vypracovanie písomného vyjadrenia zo dňa 25.02.2009, účasť na pojednávaní na NS SR dňa
26.02.2009), 8x režijný paušál spolu 47,49 eura, náhrada cestovných výdavkov motorovým
vozidlom právneho zástupcu žalobcu VW Golf 1,9 TDi, EČ: X podľa zák.č. 283/2002 Z.z.
o cestovných náhradách, dňa 18.08.2006 Bratislava –Trnava – Bratislava 33,77 eura +
náhrada za stratu času podľa § 15 a §17 vyhl.č. 655/2004 Z.z. 36,25 eura dňa 06.09.2007
Bratislava –Trnava – Bratislava 32,91 eura + náhrada za stratu času podľa § 15 a § 17 vyhl.č.
655/2004 Z.z. 39,30 eura. Spolu náhrada trov konania predstavuje sumu 687,87 eura.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, dňa 26. februára 2009
JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.
predseda senátu
za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková