Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Cob-92-2021.pdf
PDF · 148.91 KB
Case nature
Subarea
8Cob/92/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu German Tour, s.r.o, so sídlom 911 01 Trenčín, Legionárska 7158/5, IČO: 47 764 007, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s.r.o, so sídlom 911 01 Trenčín, Legionárska 7735/31B, IČO: 52 536 891, proti žalovanému Z.A.I.C., s.r.o, so sídlom 911 01 Trenčín, Legionárska 7158/5, IČO: 36 344 885, právne zastúpenému JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka, s.r.o, so sídlom 831 03 Bratislava, Pluhová 29, IČO: 36 864 242, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 22Cb/63/2021-28 zo dňa 1. júla 2021, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, doručený súdu prvej inštancie dňa 02.06.2021, z a m i e t a.
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť obnoviť' alebo zabezpečiť obnovenie dodávky všetkých služieb spojených s nájmom nebytového priestoru s označením X CX na X. nadzemnom podlaží nachádzajúci sa v nehnuteľnosti so súpisným číslom XXXX, postavenej na pozemku parc. č. XXX/X, XXX/X, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX ako polyfunkčný objekt "V. G.", ktoré majú byt' poskytované žalovaným na základe Nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 30.12.2015, od ktorých žalovaný žalobcu odpojil alebo ktorých dodávku žalovaný prerušil alebo obmedzil, a to najmä služieb dodávky vody a elektrickej energie, vykurovania, klimatizácie a TÚV spoločných priestorov, čistiace a upratovacie služby, ochrana spoločných priestorov a monitoring, reklama polyfunkčného centra, odvoz TKO, správa budovy, technickej prevádzky, dátovej prevádzky, opravy a údržby, dodávky zemného plynu, dodávky teplej úžitkovej vody, dodávky pitnej vody, dodávky svetla, dodávky teplého a chladného vzduchu. Ďalej uložil žalovanému povinnosť zdržat' sa akéhokol'vek odpojenia, prerušenia alebo obmedzenia poskytovania služieb spojených s nájmom nebytového priestoru s označením X CX na X. nadzemnom podlaží nachádzajúci sa v nehnuteľnosti so súpisným číslom XXXX, postavenej na pozemku parc. č. XXX/X, XXX/X, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX ako polyfunkčný objekt "V. G.", ktoré majú byť poskytované žalovaným na základe Nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 30.12.2015, a to najmä služieb dodávky vody a elektrickej energie, vykurovania, klimatizácie a TÚV spoločných priestorov, čistiace a upratovacie služby, ochrana spoločných priestorov a monitoring, reklama polyfunkčného centra, odvoz TKO, správa budovy, technickej prevádzky, dátovej prevádzky, opravy a údržby, dodávky zemného plynu, dodávky teplej úžitkovej vody, dodávky pitnej vody, dodávky svetla, dodávky teplého a chladného vzduchu. Výrokom II. poučil žalovaného, že môže podať voči žalobcovi žalobu o vypratanie nebytového
priestoru, ktorý je predmetom Nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 30.12.2015; právnym následkom úspešnej žaloby vo veci samej je zrušenie neodkladného opatrenia. O trovách konania rozhodol výrokom III. tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.
2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podal návrh, ktorým sa domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie s odôvodnením, že v postavení nájomcu užíva nebytový priestor s označením 1 C2 na 1. nadzemnom podlaží nachádzajúci sa v nehnuteľnosti so súpisným číslom XXXX, postavenej na pozemku parc. č. XXX/X, XXX/X, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX ako polyfunkčný objekt "V. G." (ďalej len "nebytový priestor") od roku 2015 až doposiaľ na základe Nájomnej zmluvy č. N 6/2015 zo dňa 31.12.2015 v znení jej neskorších dodatkov uzavretej so žalovaným ako prenajímateľom (ďalej len "nájomná zmluva"). Predmetná nájomná zmluva v zmysle jej Dodatku č. 4 trvá do 31.12.2020. Poukázal na zmluvnú prax v obchodnom vzťahu, v zmysle ktorej každý rok zmluvné strany uzatvoria dodatok k nájomnej zmluve, ktorým predĺžia jej trvanie vždy o jeden rok. Predmetný nájomný vzťah de facto trvá od roku 2008, keďže konateľ žalobcu, pán H., či už sám ako fyzická osoba, alebo prostredníctvom inej osoby, má nebytový priestor v nájme už od tejto doby, pričom doteraz v tomto dlhé roky trvajúcom vzťahu nenastali podľa žalobcu žiadne podstatné nezhody, či problémy. So žalovaným neuzatvoril písomný dodatok k nájomnej zmluve, avšak i naďalej užíval a užíva nebytový priestor, platil a platí nájomné a poplatky za služby spojené s užívaním nebytového priestoru na základe nájomnej zmluvy. Žalovaný nepodal v lehote podľa § 676 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky zákonník") návrh na vypratanie nebytového priestoru a po januári 2021 (vrátane mesiaca január 2021) i naďalej vystavoval a vystavuje faktúry na nájomné a poplatky za služby spojené s užívaním nebytového priestoru, prijímal a prijíma ich platby od žalobcu, pričom takto zaplatené platby žalobcovi nikdy nevrátil. Vychádzajúc z uvedeného považuje žalobca za zrejmé, že v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy za tých istých podmienok, t.j. k opätovnému obnoveniu nájomnej zmluvy na ďalší rok. Svoj právny názor žalobca opiera i o argumentáciu obsiahnutú v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok NS SR sp. zn. Cdo/3/1997 zo dňa 24.7.1997, rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/156/1997 zo dňa 24.7.1997). Rozpor medzi žalobcom a žalovaným, ako vyplynulo z ich vzájomnej komunikácie, spočíva v tom, že žalovaný sa domnieva, že nedošlo k automatickému predĺženiu nájomnej zmluvy, spochybňuje ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tvrdí, že na základe nájomnej zmluvy sa nájom skončil dňom 31.12.2020. Od januára 2021 až do súčasnosti prebiehali a prebiehajú medzi žalobcom a žalovaným rokovania, pričom žalobca naďalej užíva nebytový priestor na základe nájomnej zmluvy a platí zaň všetky platby v zmysle nájomnej zmluvy. V mesiaci máj 2021 však žalovaný odpojil nebytový priestor od všetkých služieb spojených s nájmom poskytovaných žalobcom ako prenajímateľom (napr. elektrická energia, voda, kúrenie, upratovanie, odvoz odpadu, dátové služby (internet), čím znemožnil ďalšie užívanie Nebytového priestoru žalobcom. Vzhľadom na to, že žalobca ako cestovná kancelária podniká v oblasti cestovného ruchu, nachádza sa z objektívnych príčin spôsobených následkom opatrení prijatých na zamedzenie šíreniu pandémie Covid - 19 v ťažkej ekonomickej situácii a došlo u neho takmer k úplnému pozastaveniu príjmov. Žalobca niekoľkokrát žiadal žalovaného, aby mu požiadal o dotáciu na nájomné v zmysle prijatej zákonnej úpravy, čím by sa mu nájomné znížilo na polovicu. Žalovaný to však vždy kategoricky odmietol a nikdy tak nevykonal. Žalobca tiež zdôraznil, že jeho nájomné je v porovnaní v porovnaní s obvyklým nájomným obdobných priestorov v danej lokalite neobvykle vysoké (1.290 Eur s DPH/mesiac). Napriek uvedenému žalovaný dojednané nájomné vždy uhradil (aj keď niekedy s omeškaním). Voči žalovanému nemá žiadne neuhradené faktúry spojené s užívaním predmetu nájmu na základe nájomnej zmluvy, a preto žalovaný nebol podľa žalobcu oprávnený odpojiť alebo prerušiť dodávku služieb v žalobcovi. Žalobca vyzval žalovaného na obnovenie dodávky služieb spojených s nájmom, avšak ten to odmietol. Neposkytovanie služieb spojených s nájmom spôsobuje nemožnosť užívať nebytový priestor zo strany žalobcu, pričom žalovaný nebol a nie je oprávnený odpojiť' žalobcu od služieb spojených s nájmom, keďže žalobca nemá voči žalovanému žiadne dlhy spojené s úhradou nájomného a služieb v zmysle nájomnej zmluvy a nájomná zmluva stále trvá.
3. Súd prvej inštancie z listinných dôkazov predložených žalobcom a zistil, že dňa 30.12.2015 uzavreli žalovaný ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca zmluvu o nájme nebytových priestorov na dobu
určitú 1 (jedného) roka. Faktúrou č. 210145 vystavenou žalovaným žalobcovi dňa 01.03.2021 na sumu 1 290 eur so splatnosťou dňa 15.03.2021 bolo fakturované nájomné za prenajaté priestory za 3/2021. Lustráciou podaných žalôb na Okresnom súde Trenčín nebola nájdená žiadna žaloba o vypratanie, ktorá by bola podaná žalovaným voči žalobcovi.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/ CSP, § 676 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu doložených listinami predložených žalobcom k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal nárok, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana, za osvedčený. Z predloženej nájomnej zmluvy mal súd osvedčenú existenciu práva žalobcu predmet nájmu riadne a nerušene užívať. Pokiaľ ide o spornú otázku skončenia nájmu, súd sa stotožňuje s právnou argumentáciu žalobcu o obnovení nájomnej zmluvy v súlade s ustanovením § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka za tých istých podmienok a to na dobu ďalšieho roka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní. Splnenie podmienky užívania predmetu nájmu po uplynutí doby určenej v Nájomnej zmluve vyplýva okrem skutkových tvrdení žalobcu i z predloženej faktúry vystavenej žalovaným žalobcovi za nájomné za mesiac marec 2021. V súdenej veci žalovaný nepodal do 30 dní odo po uplynutí doby určenej v nájomnej zmluve voči žalobcovi žalobu na vypratanie nebytového priestoru. Súd prvej inštancie mal dostatočne osvedčenú aj potrebu bezodkladného zásahu nariadením neodkladného opatrenia. Žalobca síce ním tvrdený stav o odpojení a prerušení dodávok služieb spojených s nájmom nebytového priestoru na základe nájomnej zmluvy osvedčil len skutkovým tvrdením obsiahnutým v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, od žalobcu však nie je možné spravodlivo požadovať, aby uvedené skutočnosti i preukazoval (najmä prihliadnúc na povahu a stanovené, zákonom určené lehoty rozhodovacieho procesu pri neodkladnom opatrení). Konaním žalovaného, by napriek medzi žalobcom a žalovaným pretrvávajúcej spornej otázke o trvaní zmluvného nájomného vzťahu, obmedzoval alebo úplne znemožnil riadne užívanie nebytového priestoru, čo by mohlo žalobcovi znemožniť výkon riadneho podnikania a tým spôsobiť škodu v podobe ušlého zisku. Vo vzťahu k subsidiarite neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu súd prvej inštancie konštatoval, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, v danom prípade tak prichádza do úvahy len nariadenie neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné považovať ani za neprimeraný zásah do práv žalovaného, keď jeho realizáciou bude len pokračovať doterajší stav. V súvislosti s formuláciou výroku I. odsek druhý rozhodnutia, súd prvej inštancie s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 254/2009 zo dňa 28.09.2010 preformuloval výrok uznesenia, plne zachovajúc jeho význam uvedený v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď vynechal slovné spojenie "v budúcnosti", majúc za to, že uvedené slovné spojenie je neurčité. Z formulácie petitu v kontexte s odôvodnením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je zrejmé, že navrhovateľ žiada, aby navrhované neodkladné opatrenie trvalo odo dňa jeho nariadenia až po zákonom stanovené dôvody jeho zrušenia. Ďalej, súd prvej inštancie postupom podľa § 337 ods. 1 CSP pred začatím konania, za stavu kedy žalobcovi nebola uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej, výrokom II. tohto uznesenia poučil žalovaného o tom, že môže voči žalobcovi podať žalobu o vypratanie nebytového priestoru. Právnym následkom úspešnej žaloby je zrušenie neodkladného opatrenia. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalobcovi priznal výrokom III. tohto uznesenia voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia.
5. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný včas odvolanie, v ktorom namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ CSP. Uviedol, že v celom rozsahu nesúhlasí so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, s mierou zisťovania a preukázania náležitostí a podmienok na vydanie neodkladného opatrenia ako aj s právnym posúdením vecí, ktoré považuje za nesprávne. Súd prvej inštancie rozhodol len na základe tvrdení žalobcu a dvoch listinných dôkazov - nájomnej zmluvy a jednej faktúry. Konajúci súd nemal žiadnym spôsobom preukázané základné tvrdenie žalobcu, že žalobca riadne platí nájomné a ostatné platby, že má tieto v celom rozsahu uhradené. Taktiež nebolo preukázané, ktoré dodávky žalovaný zastavil, napriek tomu bol zaviazaný na obnovenia poskytovania množstva služieb vymenovaných vo výroku uznesenia, ktoré žalovaný ani nemá povinnosť žalobcovi poskytovať (dodávka svetla, teplej úžitkovej vody, pitnej vody - tieto sú obsiahnuté pod inými službami). Vydanie uznesenia len na základe tvrdení žalobcu, bez toho, aby boli osvedčené základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku - nájomného vzťahu, ktorému súd poskytol ochranu zvýhodňujúci žalobcu, je rozporné so základnými predpokladmi vyžadovanými zákonom na vydanie neodkladného opatrenia. Nebola tiež preukázaná miera konania zo strany žalovaného - od akých energií bol žalobca odpojený vrátane súvisiacich okolností, či napríklad na uvedené konanie nebol žalovaný oprávnený. Pokiaľ ide o existenciu nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana, žalobca aj konajúci súd vychádzajú z ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré aplikujú na nájomné vzťahy, vzniknuté na základe zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ktorý právny názor je však prekonaný. Všetky judikáty, na ktoré poukazuje žalobca, sú z roku 1997 a sú prekonané judikátom Najvyššieho súdu - uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obdo/34/2018, zverejneným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR, ktoré komplexne rieši uvedenú problematiku. Žalovaný sa stotožňuje týmto rozhodnutím Najvyššieho súdu a má za to, že § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je možné na vzťah medzi žalobcom a žalovaným pri nájme nebytového priestoru aplikovať. Nejedná sa o žiadny ojedinelý a neodôvodnený judikát, tento je riadne odôvodnený, zaoberá sa vzťahom lex specialis a lex generalis, kedy uzatvára, že v prípade aplikácie zákona o nájme nebytových priestorov nie je možná aplikácia Občianskeho zákonníka, pričom odkazuje aj na skoršiu judikatúru. O uvedenej právnej kvalifikácii veci žalovaný informoval žalobcu vo vzájomnej komunikácii a vyzýval ho na vypratanie a odovzdanie nebytového priestoru, ktorý žalobca užíva do dnešného dňa bez právneho dôvodu. Zároveň ho vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nebytového priestoru vo výške odvodenej od výšky obvyklého nájomného. Žalovaný a žalobca sa nikdy na predĺžení nájmu nedohodli, neprišlo k podpísaniu dodatku o predĺžení nájmu. Žalovaný vyzval pred ukončením nájmu žalobcu na vypratanie v súlade s nájomnou zmluvou a na úhradu nedoplatku vo výške 9 613,96 eur, keď žalovaný bol ku dňu 15.12.2020 v omeškaní s odplatami za nájom nebytového priestoru v trvaní viac ako 7 mesiacov. Žalovaný umožnil žalobcovi neskoršie splácanie, ale ani to nebolo dodržané. Keďže žalovaný po ukončení nájmu naďalej nebytový priestor užíval a odmietol ho žalovanému ako prenajímateľovi odovzdať, žalovaný vystavil faktúry za mesiace január, február marec 2021 na ťarchu žalovaného, ale vždy s uvedením, že na predĺženie nájmu nebytového priestoru je potrebné uzatvorenie dodatku. Uvedené však nikdy neznamenalo, že prišlo k predĺženiu doby nájmu nebytového priestoru (nedodržaná písomná forma zmeny nájomnej zmluvy a chýbajúca vôľa na predĺženie zo strany žalovaného), v rámci právnej kvalifikácie sa jedná o vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný nemal záujem sa so žalobcom na predĺžení nájmu dohodnúť, ako to vyplýva z mailovej komunikácie, ktorú priložil. Z tejto mailovej komunikácie zrejmé, že žalobca si dlhodobo neplnil svoje povinnosti, dlhodobo neplatil nájomné a platby za ostatné služby, nebytový priestor po ukončení nájmu nevypratal, napriek opakovaným výzvam na vypratanie, tento naďalej užíval a za jeho užívanie neplatil. Medzi ním a žalobcom neexistuje nájomný vzťah k nebytovému priestoru, a teda konajúcim súdom bola poskytnutá ochrana neexistujúcemu právu a zvýhodnený bol žalobca. Z jeho strany bola dňom 08.07.2021 podaná žaloba o vypratanie danej nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o existenciu bezprostrednej ujmy, žalobca sa v návrhu snažil navodiť dojem, že všetko v rámci nájomného vzťahu medzi stranami fungovalo, keď žalovaný znenazdajky odpojil dodávku energií. Žalovaný odstavil elektrickú energiu, pretože žalobca okrem toho, že bol v porušení povinnosti vypratať nebytový priestor, nemal zaplatené nájomné a ostatné platby (používajúc spojenia v zmysle nájomnej zmluvy), za užívanie nebytového priestoru za mesiac január, marec, apríl a máj 2021. Aj keď má za to, že odstavením elektrickej energie len rozhodol v rámci svojej právomoci o tom, či v neprenajatom nebytovom priestore bude alebo nebude mať dodávku elektrickej energie, poukázal na čl. VI ods. 2 nájomnej zmluvy v zmysle ktorej je žalovaný oprávnený odstaviť prívod a napojenie dodávaných energií v prípade, ak nájomca mešká s úhradou ostatných platieb viac ako 30 dní. Žalobca až mailom dňa 28.05.2021 oznámil to, že uhradil všetky platby vyfakturovaného splatného nájomného a odplát za služby a žiadal obnovu dodávok. Žalovaný na to reagoval mailom zo dňa 31.05.2021, kde žalobcovi opakovane uviedol, že nájomná zmluva obnovená nebola a vzhľadom k tomu, že neprišlo k dohode o jej predĺžení, žiadal o vypratanie nebytového priestoru. Ku dňu vydania uznesenia žalobca nemal zaplatené všetky ostatné platby, platby uhradil až v máji 2021, po odpojení elektrickej energie. O tom, že má všetko uhradené, žalobca neposkytol žiaden dôkaz, a napriek tomu mu súd prvej inštancie mu poskytol ochranu, čím žalobcu nepomerne zvýhodnil. Žalobca sa domáha ochrany svojich práv - svojho podnikania, ktorému má žalovaný brániť. Aj žalovaný je podnikateľ a musí hradiť náklady súvisiace s celou budovou, v ktorej sa nachádza nebytový priestor. Považoval za absurdné, že od decembra 2020 avizuje ukončenie nájmu nebytového priestoru so žalobcom v súlade s uzatvorenou nájomnou zmluvou a tento sa v júli 2021 z dôvodu odpojenia dodávky elektrickej energie do nebytového priestoru dožaduje ochrany svojho podnikania, ktorému má žalovaný
brániť. Skutočnosť, že sa žalovaný nedomáhal vypratania na súde, je irelevantná, aj žalobca sa môže domáhať ochrany svojich práv v riadnom súdnom konaní, na ktoré nebol ani súdom odkázaný. Na súdne konanie bol odkázaný žalovaný, ktorý bol poučený, aby podal žalobu o vypratanie, inak v podstate bez obmedzenia bude trvať ochrana súdom žalobcu, ktorý nemusí za užívanie nebytového priestoru nič platiť a žalovaný je napriek tomu povinný poskytovať mu všetky súvisiace služby. Skutočnosť, že žalobcovi bezprostredne hrozí ujma, je len v rovine tvrdení zo strany žalobcu, toto nepreukázal. Všeobecné tvrdenia o tom, že sú letné mesiace a pre žalobcu je to sezóna, je nepostačujúce. Z verejne prístupných účtovných závierok je zrejmé, že žalobca bol aj bez krízy súvisiacej s pandémiou dlhodobo v strate, už od roku 2017. Žalobca neosvedčil existenciu ani trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana a zároveň neosvedčil skutočnosť, ktorá by odôvodňovala existenciu bezprostrednej ujmy na právach žalobcu. Z tohto dôvodu mal za to, že neboli splnené procesné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancii zmenil a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. K odvolaniu pripojil mailovú komunikáciu so žalovaným, list žalobcu, adresovaný žalovanému zo dňa 16.03.2021, odpoveď žalobcu zo dňa 16.03.2021, list žalobcu zo dňa 07.04.2021.
6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril tak, že pokiaľ ide o otázku automatického predĺženia alebo skončenia nájmu nehnuteľnosti, ide o právny spor vo veci samej, kedy obidve strany majú odlišný právny názor, avšak žalovaný nesmie obchádzať súdne konanie vo veci samej tým spôsobom, že autoritatívne rozhodne, že nájom sa skončil a odpojí žalobcu od služieb poskytovaných s nájmom, čím ho núti nebytový priestor opustiť. Žalovaný v lehote podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepodal návrh na vypratanie nebytového priestoru a po januári 2021 naďalej vystavoval faktúry na nájomné a poplatky za služby spojené s užívaním nebytového priestoru a prijímal platby od žalobcu, pričom zaplatené platby žalobcovi nevrátil. Poukázal na rozhodnutia, ktoré už spomenul v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v rámci ktorých Najvyšší súd SR zastával opačný právny názor ako v rozhodnutí sp.zn. 3Obdo/34/2018. Rozsudky na rozdiel od uznesenia najvyššieho súdu, sú súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe a na rozdiel od uznesenia sú presvedčivo odôvodnené. Navyše ide o ojedinelý právny názor, tomuto rozhodnutiu chýba presvedčivosť odôvodnenia, keď o rozhodujúcej otázke, teda v otázke komplexnosti úpravy skončenia nájmu podľa zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, túto komplexnosť len konštatuje, pričom žalobcom spomínané rozsudky najvyššieho súdu uvádzajú konkrétnu argumentáciu, prečo nie možné túto úpravu považovať za komplexnú. Rozhodnutie o tom, či sa nájom skončil alebo neskončil má byť predmetom konania vo veci samej, nariadené neodkladné opatrenia za týchto podmienok bude vždy dôvodné. K tvrdeniu žalovaného, že si žalobca neplní svoje povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy uviedol, že sám žalobca v odvolaní potvrdil tvrdenia žalobcu, že ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uhradil všetky nedoplatky na nájomnom a ostatných platbách za rok 2020 a uhradil aj nájomné a ostatné platby za vyfakturované obdobie január až marec 2021, k čomu podľa tvrdenia samotného žalovaného došlo 31.05.2021, teda pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa žalobcu daného jedinými neuhradenými platbami sú platby za mesiace apríl až júl 2021. Za tieto mesiace však žalobcovi neboli vystavené žalovaným nijaké faktúry, napriek skutočnosti, že bol k tomu zo strany žalobcu opätovne vyzývaný, a preto na základe čl. VI 3 ods. 2 nájomnej zmluvy nemohol žalobca nájomného ostatné platby uhradiť, a to z dôvodu omeškania s vystavením faktúr na strane žalovaného. Za všetky predchádzajúce mesiace žalobca zaplatil, žalovaný to nerozporuje. Hlavným motívom žalovaného na nepredĺženie nájomnej zmluvy bola neschopnosť žalobcu hradiť niektoré splátky nájomného za rok 2020. Išlo o najťažšie obdobie krízy spojené s ochorením COVID 19 a odvetvie cestovného ruchu, v ktorom podniká žalobca, bolo ako prvé uzatvorené a ako posledné uvoľnené, ale trpí aj naďalej a to z dôvodu významného obmedzenia cestovania. Žalobca netvrdil, že by sa nikdy počas trvania nájomnej zmluvy nedostal do omeškania so zaplatením nájomného a ostatných platieb, avšak tieto platby zakaždým, aj keď s omeškaním, uhradil a v dobe podávania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal všetky riadne vyfaktúrované platby nájomného a ostatných platieb v celom rozsahu uhradené. Naopak, neposkytovanie služieb spojených s nájmom predstavuje nesplnenie si povinností žalovaného vyplývajúcich mu z nájomnej zmluvy a spôsobuje nemožnosť užívať nebytový priestor zo strany žalobcu. Vzhľadom na to, že žalobca je cestovnou kanceláriou, je nevyhnutné, aby mal k dispozícii kanceláriu, kde sa bude stretávať s klientami a vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. Na strane žalobcu hrozí vznik značnej škody najmä v podobe ušlého zisku. Keďže na strane žalovaného za súčasného stavu
nariadením neodkladného opatrenia neexistuje žiadne ohrozenie jeho práv a chránených záujmov, je zrejmé, že právny záujem, ktorý sa vydaním neodkladného opatrenia chráni, je opodstatnený a oprávnený. Námietka žalovaného v odvolaní, že žalobcovi v súvislosti s odpojením nemôže vzniknúť škoda, je absurdná. Žalovaný sa v odvolaní pokúša vykresliť žalobcu v negatívnom svetle, ako osobu, ktorá si dlhodobo neplní svoje záväzky z nájomnej zmluvy a na viacerých miestach uvádza skutočnosti, ktoré sú výslovne nepravdivé alebo zavádzajúce. Žalobca žalovaného opakovane žiadal o zabezpečenie dotácie na nájomnom, ktorá by znížila jeho povinnosť na 50 %, čo však žalovaný odmietal. Žalobca aj keď niekedy s omeškaním, ale vždy uhradil riadne vyfaktúrované nájomné a ostatné platby. Platby za mesiac január až máj 2021 žalobca uhradil, aj napriek tomu mu žalovaný dodávku energií odmietol obnoviť. Uhradenie nájomného a ostatných platieb za posledné faktúrované obdobie január až marec 2021 nie je sporné, ani uhradenie nedoplatku za rok 2020, vzhľadom na to, že to uvádza sám žalovaný v odvolaní. Nájomná zmluva zo dňa 31.12.2015 bola pôvodne uzavretá na dobu určitú v trvaní jeho roka a bolo zavedenou praxou zmluvných strán, že sa každoročne prostredníctvom zmluvných dodatkov predlžovala. Nájomná zmluva bola menená celkovo štyrmi dodatkami, kedy v dodatku č. 4 bola doba trvania nájmu stanovená do 31.12.2020. Počas trvania nájomnej zmluvy a pred dňom 15.12.2020 nebolo žalobcovi nikdy avizované zo strany žalovaného, že by žalovaný nemal v úmysle nájomnú zmluvu o ďalší rok predlžiť. Obdobie pätnástich dní, obzvlášť počas vianočného obdobia nie je v nijakom prípade postačujúce na nájdenie si iných vhodných voľných priestorov. Žalobca mal záujem aj po uplynutí zákonnej 30- dňovej lehoty na podanie žaloby o vypratanie sa so žalovaným dohodnúť na formálnom predĺžení nájomnej zmluvy, avšak pre nesplniteľné podmienky zo strany žalovaného nemohol k tomuto pristúpiť. Poukázal na zmeny zápisov v obchodnom registri, týkajúce sa žalovaného. Nariadené neodkladné opatrenia je dôvodné a zákonné, jeho účelom je zabrániť tomu, aby žalovaný pred rozhodnutím vo veci samej svojim konaním donútil žalobcu z nebytového priestoru odísť, hoci i keby následne v súdnom konaní bola nájomná zmluva vyhlásená za platnú, respektíve obnovenú, to by už žalobcovi z praktického hľadiska vôbec nepomohlo. Neodkladným opatrením, ktorým sa len ukladá žalovanému povinnosť dodávať služby do nebytového priestoru, žalovanému nevznikne žiadna škoda, lebo má nárok na odplatu za tieto služby aj na nájomné. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania.
7. Žalovaný sa ďalej písomne vyjadril tak, že nie je správne tvrdenie žalobcu, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia súd nemá skúmať, či sa nájom skončil alebo nie, keďže toto má byť predmetom konania vo veci samej. Práve naopak, súd prvej inštancie pri rozhodovaní musí mať hodnoverne osvedčený nárok žalobcu, keďže, ak by tento neexistoval, nie je dôvod, pre ktorý by mal žalovaný dodávať energie do nebytového priestoru, ktorý mal užívať žalovaný a pre ktorý by k takému konaniu mal byť súdom zaviazaný. Nárok, ktorému súd vydaním neodkladného opatrenia poskytol ochranu, neexistuje a žalovaný nebol povinný do predmetného nebytového priestoru po skončení nájmu dňa 31.12.2020 dodávať energiu. Ak má žalobcu ako riadneho nájomcu vykresľovať skutková situácia, že neuhradené platby uhradil až potom, ako bol odpojený od dodávky elektrickej energie, žalovaný nemá viac čo uviesť. Bagatelizovanie omeškania s platbami zo strany žalobcu je síce pochopiteľné, ale nesprávne. Žalobca požaduje, aby boli v predmete nájmu zabezpečené služby, ale platby načas nevykonáva a očakáva od žalovaného, že on bude svoje platby voči dodávateľom služieb uhrádzať riadne a včas. Čo sa týka platieb za užívanie nebytového priestoru, žalovaný nemôže vystavovať faktúry na úhradu nájomného, keďže má za to, že medzi ním a žalobcom žiaden nájomný vzťah neexistuje. Žalobcu vyzval na úhradu bezdôvodného obohatenia, žalobca však úhradu nevykonal. Žalobca má možnosť plniť do solučnej úschovy, čo však nerobí. Žalobca užíva priestor, do ktorého je žalovaný povinný na základe súdneho rozhodnutia dodávať energie, ale za tento priestor nič neplatí. Skutočnosť, z akého dôvodu sa žalobca počas obdobia nájmu dostal do omeškania s platením nájomného je pre konanie irelevantná, aj žalovaný pôsobil počas obdobia pandémie a nielen na žalobcu doliehali jej negatívne dôsledky. Skutočnosť, že žalovaný ako prenajímateľ neposkytol nájomcovi zľavu z nájomného, nemôže byť žalovanému na ťarchu v tomto súdnom konaní. Žalovaný neobnovil dodávku energií po úhrade dlžnej sumy žalobcom z dôvodu, že nájomný vzťah medzi stranami skončil. Žalobca sám uvádza, že medzi účastníkmi bol vždy podpísaný dodatok o predĺžení, ale po ukončení nájomnej zmluvy ku dňu 31.12.2020 takýto dodatok podpísaný nebol.
8. Žalobca sa písomne vyjadril tak, že žalovaný vo vyjadrení neuviedol nejaké nové tvrdenia ani neoznačil dôkazy na ich preukázanie. Žalovaný sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu
a nepreukázal neopodstatnenosť nariadeného neodkladného opatrenia. Tvrdenie žalovaného, že nájomný vzťah medzi stranami neexistuje, nekorešponduje s reálnym správaním žalovaného, ktorý ešte v prvom štvrťroku roku 2021 vystavoval žalobcovi faktúry za nájomné. Žalobca riadne vyfakturované platby za užívanie nebytového priestoru uhradil dňa 18.03.2021, 20.05.2021 a 25.05.2021. Ohľadom otázky, či nájomný vzťah nezanikol alebo zanikol, je spôsobilý rozhodnúť iba súd v konaní vo veci samej. Pokiaľ nerozhodne súd, tak sa nájomná zmluva zo dňa 31.12.2015 považuje za platnú, a preto je žalobca povinný plniť iba na základe riadne vystavených faktúr žalovaným. Všetky riadne vyfakturované úhrady nájomného žalobca uhradil, opakovane vyzýval žalovaného na vystavenie faktúr. V dôsledku odpojenia služieb spojených s nájmom sa na 2 a pol mesiaca ocitol bez dodávok služieb, najmä elektrickej energie, a to v čase najväčšej sezóny. Porovnávať postavenie nájomcu a prenajímateľa v čase pandémie je scestné. Opakovane zdôraznil, že i keď s omeškaním, všetky dlžné úhrady nájomného a platieb súvisiacich s nájmom, uhradil.
9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP.
10. Žalovaný v odvolaní deklaroval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ CSP.
11. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
12. Pri uplatnení odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP (zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené), prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
13. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
17. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov: ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. Pri druhom dôvode nariadenia neodkladného opatrenia ide o existenciu obavy, že budúci nútený výkon exekučného titulu by mohol byť ohrozený. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu
medzi stranami a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi, resp. skutočnosti, že by prípadná exekúcia po meritórnom rozhodnutí veci bola ohrozená.
18. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, pretože takéto dokazovanie presahuje rámec konania v časti o nariadenie neodkladného opatrenia. Z tohto dôvodu zákon ani nepredpokladá, aby pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, súd vykonával dokazovanie (§ 322 CSP). Je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, od ktorých sa odvodzuje opodstatnenosť návrhu, aspoň osvedčené.
19. V prejednávanej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vychádzal z toho, že boli splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie, teda že žalobca v konaní osvedčil jednak existenciu právneho vzťahu medzi stranami, resp. jeho nároku a jednak nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Vo vzťahu k existenciu nároku žalobcu vychádzal z ust. § 676 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že sa stotožňuje s právnou argumentáciu žalobcu o obnovení nájomnej zmluvy za tých istých podmienok a to na dobu ďalšieho roka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní. Splnenie podmienky užívania predmetu nájmu po uplynutí doby určenej v nájomnej zmluve vyplýva okrem skutkových tvrdení žalobcu i z predloženej faktúry vystavenej žalovaným žalobcovi za nájomné za mesiac marec 2021. V súdenej veci žalovaný nepodal do 30 dní odo po uplynutí doby určenej v nájomnej zmluve voči žalobcovi žalobu na vypratanie nebytového priestoru. Súd prvej inštancie mal ďalej za dostatočne osvedčenú aj potrebu bezodkladného zásahu nariadením neodkladného opatrenia, keď žalobca síce ním tvrdený stav o odpojení a prerušení dodávok služieb spojených s nájmom nebytového priestoru na základe nájomnej zmluvy osvedčil len skutkovým tvrdením obsiahnutým v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak od žalobcu však nie je možné spravodlivo požadovať, aby uvedené skutočnosti i preukazoval (najmä prihliadnúc na povahu a zákonom určené lehoty rozhodovacieho procesu pri neodkladnom opatrení). Konaním žalovaného, by napriek medzi žalobcom a žalovaným pretrvávajúcej spornej otázke o trvaní zmluvného nájomného vzťahu, obmedzoval alebo úplne znemožnil riadne užívanie nebytového priestoru, čo by mohlo žalobcovi znemožniť výkon riadneho podnikania a tým spôsobiť škodu v podobe ušlého zisku. Nariadenie neodkladného opatrenia považoval za primeraný zásah do práv žalovaného, keď jeho realizáciou bude len pokračovať doterajší stav.
20. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že sa nestotožňuje s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a túto odvolaciu námietku žalovaného považuje za dôvodnú.
21. Ako je uvedené vyššie, základnou zákonnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami. Z tohto hľadiska nemožno prisvedčiť argumentácii žalobcu, že otázka existencie nájomného vzťahu medzi stranami, resp. otázka predĺženia nájomného vzťahu môže byť riešená len v základnom sporovom konaní s tým, že neodkladné opatrenie v takejto situácii (spornosť existencie právneho vzťahu medzi stranami) je vždy dôvodné. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naopak vždy potrebné skúmať, či je nárok zo strany navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčený alebo nie.
22. Odvolací súd na základe skutkového stavu osvedčeného stranami ku dňu vydania napadnutého uznesenia (§ 329 ods. 2 CSP) na rozdiel od záveru súdu prvej inštancie zistil, že z listín, predložených v konaní žalobcom ani z iných ním označených dôkazov nemožno vyvodiť žiadnu zákonnú ani záväzkovú povinnosť žalovaného zabezpečiť obnovenie dodávok všetkých služieb spojených s nájmom nebytového priestoru, a to najmä služieb dodávky vody a elektrickej energie, vykurovania, klimatizácie a TÚV spoločných priestorov, čistiace a upratovacie služby, ochrana spoločných priestorov a monitoring, reklama polyfunkčného centra, odvoz TKO, správa budovy, technickej prevádzky, dátovej prevádzky, opravy a údržby, dodávky zemného plynu, dodávky teplej úžitkovej vody, dodávky pitnej vody, dodávky svetla, dodávky teplého a chladného vzduchu, resp. povinnosť zdržať' sa akéhokoľvek odpojenia, prerušenia alebo obmedzenia poskytovania týchto služieb spojených s nájmom nebytového priestoru, a to z dôvodu neosvedčenia existencie právneho vzťahu medzi stranami sporu žalobcom.
23. Z obsahu spisu a vyjadrení strán v konaní je zrejmé, že dňa 30.12.2015 uzavreli žalovaný ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca zmluvu o nájme nebytových priestorov na dobu určitú - jedného roka. Medzi stranami nebolo sporné, že došlo k uzavretiu viacerých následných dodatkov k uvedenej zmluve, ktorými sa predlžovala dojednaná doba nájmu vždy o jeden rok. Zo zhodných vyjadrení strán a listín, doložených žalobcom, je zrejmé, že naposledy bol uzavretý dodatok č. 4, ktorým došlo k predĺženiu doby nájmu do 31.12.2020. Žalobca nebytový priestor užíval i po tomto dátume, majúc za to, že nájomný vzťah trvá, pričom podľa svojich vlastných tvrdení nájomné a platby za služby poskytované s nájmom vždy uhrádzal, hoci s omeškaním, pričom ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli z jeho strany uhradené všetky omeškané platby. V máji 2021 žalovaný odpojil nebytový priestor od služieb, spojených s nájmom. Faktúrou č. 210145 vystavenou žalovaným žalobcovi dňa 01.03.2021 na sumu 1 290 eur so splatnosťou dňa 15.03.2021 bolo fakturované nájomné za prenajaté priestory za 3/2021. Ku dňu vydania napadnutého uznesenia súdom prvej inštancie žalovaný nepodal na súd žalobu o vypratanie nebytového priestoru vo vzťahu k žalobcovi.
24. V tomto kontexte odvolací súd vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo 34/2018, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 41/2019. Najvyšší súd v predmetnom uznesení vyslovil právne vety: I. Právna úprava skončenia nájmu nebytového priestoru uzavretého na určitý čas obsiahnutá v ustanovení § 9 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov je komplexná, v dôsledku čoho je na skončenie nájmu vylúčená aplikácia ustanovení všeobecného predpisu (Občianskeho zákonníka) o skončení nájmu. II. Ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka o obnovení nájmu sa nepoužije na nájom nebytového priestoru, ktorý skončil uplynutím dojednaného času podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.
25. V citovanom rozhodnutí najvyšší súd konštatoval, že pokiaľ ide o vzťah zákona o nájme nebytových priestorov a ustanovení Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve (ustanovenie § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka), už v judikáte č. R 47/1999 skonštatoval, že: I. ustanovenia zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov sú vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka špeciálne. II. Na vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov možno všeobecnú úpravu použiť len v prípade, ak ich neupravuje osobitný (špeciálny) zákon. Z uvedeného vyplýva, že zákon o nájme nebytových priestorov predstavuje vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis. Na právne vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o nájme (podnájme) nebytového priestoru sa tak ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájme použijú len vtedy, ak určitá otázka nie je upravená v zákone o nájme nebytových priestorov. Podporne poukázal i na svoje skoršie rozhodnutie - na rozsudok z 29. apríla 2014, sp. zn. 3Obdo/25/2013 - v ktorom uviedol, že „z ustanovenia § 9 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov jednoznačne vyplýva, že nájom dohodnutý na určitý čas je možné skončiť len uplynutím času, na ktorý bol dojednaný, alebo len z dôvodov taxatívne uvedených v týchto ustanoveniach“. Vzhľadom na vyššie citované závery z judikatúry najvyšší súd konštatoval, že právna úprava skončenia nájmu (a podnájmu) nebytového priestoru dohodnutého na dobu určitú obsiahnutá v ustanovení § 9 zákona o nájme nebytových priestorov ako špeciálneho predpisu je komplexná, čo vylučuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka ako lex generalis. Uvedené znamená, že ak právna úprava v osobitnom predpise (t. j. v zákone o nájme nebytových priestorov) nie je úplne zhodná so všeobecnou právnou úpravou (t. j. s Občianskym zákonníkom), nemožno vzťah lex specialis a lex generalis vykladať tak, že použitie všeobecného predpisu prichádza do úvahy vždy, ak je právna úprava obsiahnutá v osobitnom predpise užšia. Použitie všeobecného predpisu prichádza do úvahy len vtedy, ak osobitný predpis priamo odkazuje na všeobecnú právnu úpravu, alebo ak určité právne otázky nie sú osobitným predpisom vôbec upravené (čo však nie je otázka skončenia nájmu dohodnutého na určitý čas - pozn. dovolacieho súdu). Taktiež je nevyhnutné vziať na zreteľ, že účelom osobitnej právnej úpravy je upraviť konkrétne právne vzťahy medzi konkrétnymi subjektmi odlišne od všeobecnej právnej úpravy vzhľadom na ich osobitosť. Táto osobitná úprava môže byť širšia alebo aj užšia v porovnaní so všeobecnou úpravou. Rozšírená aplikácia všeobecnej právnej úpravy na právne otázky komplexne (a zároveň odlišne) upravené osobitným predpisom by znamenala popretie významu a existencie osobitného predpisu (v rozhodovanej veci zákona o nájme nebytových priestorov). Pri posúdení možnosti aplikácie ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ktoré upravuje konkludentné predĺženie nájmu - na predĺženie (resp. obnovenie) nájmu nebytového priestoru skončeného uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý (§ 9 ods. 1 zákona o nájme nebytových
priestorov), zároveň považuje dovolací súd za potrebné poukázať na to, že predmetom nájmu podľa zákona o nájme nebytových priestorov sú priestory určené na podnikateľskú činnosť a nájomná zmluva musí byť na rozdiel od Občianskeho zákonníka (§ 663) písomná a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera (§ 3 ods. 3 zákona o nájme nebytových priestorov), pričom zákon absenciu niektorej z uvedených náležitostí sankcionuje absolútnou neplatnosťou nájomnej zmluvy (§ 3 ods. 4 zákona o nájme nebytových priestorov). Vychádzajúc zo zákonom stanovených obligatórnych náležitostí nájomnej zmluvy, ktorej predmetom je nebytový priestor, je zrejmé, že na uzavretie nájomnej zmluvy sa vyžaduje písomná forma, a v prípade, ak je uzavretá na dobu určitú, musí byť v nej uvedený aj čas, na ktorý sa uzaviera. Táto skutočnosť [okrem už vyššie skonštatovanej komplexnosti úpravy skončenia nájmu v zákone o nájme nebytových priestorov (viď bod 51 vyššie)] má za následok, že nájom nebytového priestoru uzavretý na určitý čas sa nemôže predĺžiť (resp. obnoviť) konkludentným spôsobom podľa ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
26. Uvedené rozhodnutie je neskoršieho dátumu ako sú rozhodnutia najvyššieho súdu, na ktoré sa odvoláva žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia i v jeho ďalších vyjadreniach, teda je aktuálnejšie a naviac, je publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Najvyšším súdom prijatý judikát R 41/2019 je výsledkom ustálenia právneho názoru najvyššej súdnej inštancie všeobecného súdnictva na otázku vzájomného vzťahu právnej úpravy skončenia nájmu nebytového priestoru uzavretého na určitý čas obsiahnutej v zákone č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov a všeobecného predpisu - Občianskeho zákonníka. Tento názor najvyššieho súdu predstavuje judikatórny smer, síce formálne nezáväzný, avšak nie bez normatívneho významu pre ďalšiu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov. Ustálená rozhodovacia prax vyšších súdnych autorít v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP, podľa ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo, je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. S prihliadnutím na čl. 3 CSP do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 129/2017 zo dňa 31.10.2017).
27. Vo svetle vyššie uvedeného v súdenej veci odvolací súd nemal dôvod odkloniť sa od záverov ustálenej rozhodovacej praxe najvyššej súdnej autority, publikovanej vo forme judikátu v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR a takýto dôvod vo svojej argumentácii neponúkol ani žalobca, keď jeho subjektívne presvedčenie o nesprávnosti záverov najvyššieho súdu nie je spôsobilé takýto odklon vyvolať.
28. Vzhľadom na popísaný ustálený právny záver súdnej praxe o nemožnosti aplikácie ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka na skutkový stav tvrdený a osvedčený žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (keď medzi stranami, podnikateľmi, ide o otázku zániku nájmu nebytového priestoru na dobu určitú uplynutím času a jeho prípadné predĺženie konkludentným spôsobom), nesprávny bol záver súdu prvej inštancie, že predloženou nájomnou zmluvou na dobu určitú, nepodaním žaloby v lehote 30 dní na vypratanie nehnuteľnosti zo strany žalovaného a faktúrou za „nájomné“ za marec 2021, žalobca osvedčil existenciu práva žalobcu predmet nájmu riadne a nerušene užívať i po uplynutí doby, na ktorú bol nájom písomne dojednaný (31.12.2020). Nájom nebytového priestoru uzavretý na určitý čas sa totiž v zmysle uvedeného nemôže predĺžiť (resp. obnoviť) konkludentným spôsobom podľa ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže žalobca v konaní neosvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami po 31.12.2021 ako základnú zákonnú podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, jeho tvrdenému nároku nie je možné priznať ochranu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia.
29. Odvolací súd tak konštatuje, že žalobca v konaní neosvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami, resp. nároku, ktorému sa má nariadeným neodkladným opatrením poskytnúť právna ochrana, a preto bolo potrebné jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.
30. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že je výlučne vecou žalobcu, aby svoje tvrdenia, na základe ktorých sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takého návrhu.
31. Keďže odvolací súd, na rozdiel od záverov súdu prvej inštancie, zistil, že na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení neboli splnené zákonné podmienky podľa § 343 ods. 1 CSP, pretože žalobca v konaní neosvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami, resp. nároku, ktorému sa má nariadeným neodkladným opatrením poskytnúť právna ochrana, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, doručený súdu prvej inštancie dňa 02.06.2021, zamietol ako nedôvodný.
32. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 35. Odvolací súd rozhodol o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní žalovanému voči neúspešnému žalobcovi.
36. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne v súlade s § 262 ods. CSP súd prvej inštancie.
37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).