Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/25/2013

Najvyšší súd 3

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Kataríny Pramukovej

v právnej veci žalobcov: 1/ Ž., 2/ A., oboch právne zastúpených M., proti žalovanému: S.,

právne zastúpený J., o neplatnosť výpovede zo zmluvy o nájme nebytových priestorov,

na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. -113

zo dňa 30. januára 2013 jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného z a m i e t a.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy dovolacieho konania vo výške

67,88 eur na účet jeho právneho zástupcu.

2

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. -88 zo dňa 14. júna 2012

rozhodol tak, že určil, že výpoveď žalovaného z nájmu nebytových priestorov zo dňa 22. 06.

2011 prenajatých na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov medzi účastníkmi –

spoločnosťou S. a prenajímateľom 1/ Ž. v podiele 8/12 a 2/ spoluvlastníkom v podiele 4/12

manželom nebohého J. podľa zo dňa 01. 07.2003 v znení Dodatkov

č. 1 a č. 2 a č. 3 je neplatná. Žalovaného zaviazal na náhradu trov konania žalobcom 1/ a 2/

spoločne a nerozdielne.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že dňa 01. 07. 2003 Ž. a nebohý J. uzavreli

so žalovaným zmluvu o nájme nebytových priestorov v zmysle zákona č. 116/ 1990 Zb.,

ktorej predmetom bol nájom nebytových priestorov v polyfunkčnom objekte N. s tým, že

zmluva bola uzavretá na dobu päť rokov a k zmluve boli uzavreté dodatky č. 1, 2 a 3 a doba

nájmu bola určená do 30. 06. 2013. Z predložených dokladov zistil, že žalovaný dňa 22. 06.

2011 oznámil žalobkyniam, že z dôvodu zmeny vlastníctva k prenajatej nehnuteľnosti

na základe oznámenia podielovej spoluvlastnícky A. nájomná zmluva zaniká uplynutím

výpovednej lehoty dňa 01. 10. 2011, nakoľko k zmene vlastníctva došlo následkom smrti

podielového spoluvlastníka nebohého J. na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn.

zo dňa 18. 03. 2011, keď sa stala v rozsahu 1/3 podielovou spoluvlastníckou A.

Citoval ustanovenie písmeno c/ a konštatoval, že žalobcovia preukázali naliehavý

právny záujem na určení, nakoľko bez takéhoto určenia by bolo ohrozené právo prenajímateľa

na ďalšiu existenciu nájomného vzťahu a taktiež bez určenia by upravovaný vzťah

neexistoval. Konštatoval, že ustanovenia zákona č. 116/ 1990 Zb. sú vo vzťahu k ustanoveniu

a nasledujúcich špeciálnymi ustanoveniami a že na vzťahy

vyplývajúce zo zmluvy o nájme nebytových priestorov možno všeobecnú úpravu použiť iba

v prípadoch, ak ich neupravuje osobitný zákon. S poukazom na obsah ustanovenia § 680

konštatoval, že toto ustanovenie nerieši situáciu, ak dôjde k zmene

vlastníctva len u jedného z podielových spoluvlastníkov, ktorý je súčasne prenajímateľom.

Za rozpor s účelom zákona označil, aby v takomto prípade bol nájomný vzťah vypovedaný aj

3 3

voči ostatným prenajímateľom, u ktorých k zmene vlastníctva nedošlo. Z obsahu nájomnej

zmluvy o nájme nebytových priestorov mal za jednoznačné, že účastníci zmluvy mali

písomne dohodnuté dôvody výpovede avšak z uvedených dôvodov k výpovedi nedošlo

k ukončeniu nájomného vzťahu. Konštatoval, že v danom prípade by mohol žalovaný dať

výpoveď len voči nadobúdateľovi podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti žalobkyni 2/,

ktoré vypovedanie vo vzťahu k A. však označil vzhľadom na povahu prenajatej veci

za nemožné.

O trovách konania rozhodol podľa

O odvolaní žalovaného (v spise č. l. 95), ako odvolací súd, rozhodol Krajský súd

v Prešove rozsudkom č. k. - 113 zo dňa 30.januára 2013 tak, že rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdil, účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, pripustil

dovolanie s otázkou, či je možné pri zmene vlastníctva či spoluvlastníctva nehnuteľnosti,

v ktorej sa predmet nájmu nachádza na skončenie nájmu nebytových priestorov dohodnutého

na dobu určitú aplikovať ustanovenie aj keď takýto

spôsob skončenia nájmu nebol v zmluve o nájme výslovne dohodnutý.

V odôvodnení rozhodnutia sa odvolací súd podrobne zaoberal skutočnosťami

uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa a dospel k totožnému záveru, že dôvod, ktorý si

uplatnila žalovaná strana smerujúci k ukončeniu nájomného vzťahu tak v písomne dohodnutej

zmluve o nájme nebytových priestorov dohodnutý nebol. Zhodne ako prvostupňový súd

konštatoval, že na vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o nájme však možno použiť všeobecnú

úpravu iba vtedy, ak ju neupravuje špeciálny zákon. Citoval aj rozhodnutie ,

na ktoré odvolateľ poukázal, že upravuje v ustanovení

písmeno a/ až i/ taxatívne vymenované dôvody, pre ktoré môže dať výpoveď z nájmu

nebytových priestorov prenajímateľ. Uviedol, že ak sa toto konštatuje vo vzťahu k právam

prenajímateľa vo vzťahu k aplikácii v § 9 ods. 2 zákona č. 116/90 Zb. tak odvolací súd zdieľa

názor, že nemožno zvoliť iný výklad pri aplikácii v § 9 ods. 3 citovaného zákona.

Za rozhodujúce pre výpoveď z nájmu nebytových priestorov označil, čo bolo v predmetnej

zmluve dojednané s poukazom na ustanovenie , podľa

ktorého si účastníci občiansko-právnych vzťahov môžu vzájomné práva dohodnúť odchýlne

4

od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje, že sa od nich nemožno odchýliť. Za nie

za vylúčenú označil dohodu účastníkov nájomného vzťahu o nebytových priestorov, podľa

ktorej k spôsobu zániku výpoveďou by mohlo dôjsť pri zmene vlastníctva k nehnuteľnosti

u prenajímateľa. S poukazom na uvedené odvolací súd uviedol, že zákon nevylučuje, aby si

účastníci nájomného vzťahu dohodli dôvod skončenia nájomného vzťahu, ktorý je

kvalitatívne odlišný od spôsobu zániku výpoveďou niektorej zo zmluvných strán ako to

upravuje § 9 citovaného zákona. Ak však takáto dohoda stranami uzavretá nebola a žalovaný

použil dôvod výpovede z nájmu, ktorý odporuje možnostiam vyplývajúcim z uzavretej

dohody a najmä ustanoveniu písmená a/, , s poukazom

na ustanovenie , takúto výpoveď určil za neplatnú. Odvolací súd

z uvedených dôvodov prvostupňové rozhodnutie potvrdil v zmysle a o trovách

konania rozhodol podľa v spojení s ustanovením

S odvolaním sa na ustanovenie pripustil dovolanie vzhľadom

na existenciu otázky zásadného právneho významu tak ako ju citoval vo výroku jeho

rozhodnutia.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu s vyznačenou právoplatnosťou 14. 02.

2013 podal dovolanie žalovaný podaním doručeným súdu 13. 03. 2013, v ktorom prípustnosť

dovolania označil ustanovením písmeno f/ a ustanovením

Ako dôvod dovolania označil aj ustanovenie písmeno a/ a s tým, že už

v odvolaní prvostupňové rozhodnutie označil za nepreskúmateľné, ktorým mu bola odňatá

možnosť účastníkovi konania konať pred súdom podľa písmeno f/ Citoval

nálezy, napr. , ÚS 112/ , podľa ktorých právo na spravodlivý proces je

podľa zaručené ako aj podľa Listiny

základných práv a slobôd. Napadnuté rozhodnutia označil za rozporné s ustanovením § 157

ods. 2 , nakoľko bez logického vysvetlenia z nich nevyplýva ako konajúce súdy

dospeli k citovaným záverom. Napadnuté rozhodnutie žalovaný označil za vydané aj

v rozpore s ustanovením písmeno c/ , nakoľko podľa tohto ustanovenia sa podľa

ustálenej judikatúry možno domáhať iba v prípade, kde je možné žalovať o plnenie

povinnosti. Zásadnou otázkou v tomto prípade je platenie nájomného, a teda žalobcovia mali

5 3

žalovať či zmluvný vzťah trvá. Aj tento svojvoľný výklad súdu žalovaný označil za odňatie

možnosti konať pred súdom.

Dovolateľ sa v dovolaní podrobne vyjadril k otázke zásadného právneho významu

vyslovenej v rozhodnutí odvolacieho súdu a vyslovil právny názor, že odvolací súd nesprávne

aplikoval ustanovenie . Navrhol odklad vykonateľnosti

rozhodnutia vzhľadom na povinnosť platiť nájomné a s odkazom na ustanovenie § 243b

ods. 2 navrhol zmeniť rozhodnutie Krajského súdu v Prešove tak, že prvostupňový

rozsudok zmení v celom rozsahu, žalobu zamietne a prizná žalovanému trovy dovolacieho

konania a aj trovy v celom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie žalovaného podľa ustanovenia

ako podané v zákonnej lehote s tým, že prípustnosť dovolania je daná podľa

a podľa dovolateľa aj podľa ustanovenia písmeno f/

Žalovaný prípustnosť dovolania podľa ustanovenia písmeno f/

odvodzuje tým, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, konkrétne

tým, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné následkom nedostatočného odôvodnenia

a taktiež tým, že podľa jeho názoru konajúci súd o návrhu žalobcu nemohol rozhodnúť podľa

písmeno c/ , ktorým postupom odňal žalovanému možnosť konať pred súdom.

Ako prvou otázkou prípustnosti dovolania sa dovolací súd zaoberal, či ide o dovolanie

prípustné podľa písmeno f/ Tvrdenie žalovaného, že tým, že konajúce súdy

o návrhu žalobcu na určenie rozhodli podľa písmeno c/ žalovanému takýmto

postupom odňali možnosť konať pred súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a

ods. 1 ) označil za bezdôvodné. V danom prípade rozhodnutie súdu o návrhu podľa

ustanovenia písmeno c/ v žiadnom prípade sa nedá označiť za postup súdu,

ktorým bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom. Takýto výklad by bol v rozpore

s logikou a všetkými ustanoveniami Fakt podľa akého ustanovenia konajúci súd

rozhodol o návrhu pre posúdenie, či ide o postup súdu, ktorým bola účastníkovi konania

odňatá možnosť konať pred súdom je bezpredmetný. Aplikácia ustanovenia použitá

pri rozhodnutí vo veci konajúcim súdom, ktorú účastník konania nepovažuje za správnu nie je

6

odňatie možnosti konať v zmysle ustanovenia písmeno f/ Toto z ustanovenia

písmeno f/ a ani zo žiadneho právneho ustanovenia nevyplýva. Najvyšší

súd Slovenskej republiky ( ) vzhľadom na uvedené, tvrdenie dovolateľa

označil za účelové a právne nedôvodné.

Čo sa týka tvrdenia žalovaného ohľadne prípustnosti dovolania podľa § 237 písmeno f/

z dôvodu, že podľa neho ide o nepreskúmateľné rozhodnutie následkom

nedostatočného odôvodnenia, Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) túto

námietku označil z hľadiska prípustnosti dovolania taktiež za nedôvodnú. Nedostatočné

odôvodnenie súdneho rozhodnutia zakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 písmeno f/

alebo či má za následok vadu konania v zmysle písmeno b/ Je

potrebné uviesť, že vada konania uvedená v písmeno f/ znamená vždy

porušenie aj v Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd (napr. ), čo však neznamená, že by zároveň nevyhnutne

platil opak, teda, že každé porušenie práva na spravodlivý proces dosahuje až intenzitu

konania v zmysle neupravuje aké dôsledky majú

jednotlivé procesné nesprávnosti, ku ktorým v opravnom konaní dochádza v konaní

pred súdmi ani nestanovuje predpoklady ich možnej nápravy v opravnom konaní. Bližšiu

úpravu garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje Občiansky súdy poriadok, ktorý

vo svojich ustanoveniach predpokladá aj možnosť vzniku určitých procesných pochybení

súdu v občianskom súdnom konaní. V nadväznosti na podstatu a význam a procesné dôsledky

týchto pochybení upravuje aj predpoklady a podmienky,

za ktorých možno v dovolacom konaní napraviť procesné nesprávnosti konania na súdoch

nižšieho stupňa. Najzávažnejším procesným vadám konania, ktoré sú taxatívne vymenované

v pripisuje osobitný význam - vady tejto povahy považuje za okolnosť

zakladajúcu prípustnosť dovolania ( ) a zároveň tiež za prípustný dovolací dôvod

písmeno a/ Aj niektorým ďalším procesným vadám konania

nedosahujúcim stupeň závažnosti procesných vád v zmysle pripisuje význam.

Iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci na rozdiel od procesných vád

vymenovaných v považuje súd za relevantný dôvod písmeno b/

nie však za dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania.

7

V konečnom dôsledku dovolací súd sa ani nestotožnil s tvrdením žalovaného, že

napadnuté rozhodnutia sú nedostatočne nejasne a nezákonne odôvodnené. Napadnuté

rozhodnutia sú odôvodnené riadne a preskúmateľné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) z uvedených dôvodov

prípustnosť dovolania podľa písmeno f/ nezistil a ani zo žiadnych iných

dôvodov daných ustanovením

Krajský súd v Prešove v napadnutom rozhodnutí dovolaním pripustil dovolanie

v zmysle ustanovenia , ktorou prípustnosťou dovolania je Najvyšší súd

Slovenskej republiky viazaný.

Základnou otázkou označenou za zásadnú otázku právneho významu formulovanou

v rozhodnutí dovolacieho súdu je, či je možné pri zmene vlastníctva či spoluvlastníctva

nehnuteľnosti, v ktorej sa predmet nájmu nachádza na skončenie nájmu nebytových

priestorov dohodnutého na dobu určitú aplikovať ustanovenie § 680 ods. 3 Obč. zákonníka aj

keď takýto spôsob skončenia nájmu v zmluve o nájme nebol výslovne dohodnutý.

Fakt, že zmluva o nájme nebytových priestorov medzi účastníkmi bola dohodnutá

podľa sporný nie je. Sporné nie je ani, že účastníci zmluvného vzťahu

v zmluve uzavretej dňa 01. 07. 2003 sa v článku 3 dohodli, že ide o nájom na dobu určitú, a to

na obdobie 5 rokov s možnosťou predĺženia doby platnosti na dobu neurčitú. V článku 8./

zmluvy si účastníci jednoznačne dohodli skončenie nájmu, a to spôsobom :

-uplynutím doby

-na základe písomnej dohody medzi prenajímateľom a nájomcom

-výpoveďou zo strany prenajímateľa a nájomcu v zmysle a

Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov s tým, že výpovedná lehota je 3 mesiace

pre obidve strany. Ostatné práva a povinnosti vyplývajúce z tohto záväzkového vzťahu si

dohodli tak, že tieto upravuje zákon č. 116/ 1990 Zb. a následne . Z takto

dohodnutého znenia zmluvou o nájme nebytových priestorov uzavretej v zmysle zákona

č. na dobu určitú je jednoznačne zrejme, že zmluvné strany skončenie nájmu

8

jednoznačne dohodli a ani v jednom dohodnutom spôsobe skončenia nájmu nedohodli, že

pre skončenie nájmu budú aplikovať aj ustanovenie .

Z ustanovenia vyplýva, že ak dôjde k zmene

vlastníctva k nehnuteľnej veci môže z toho dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca,

a to aj vtedy, ak bola uzavretá na dobu určitú, výpoveď však musí podať v najbližšom

výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovená. Toto ustanovenie sa

jednoznačne vzťahuje na nájomnú zmluvu upravenú v siedmej hlave ,

ktoré platí pre všetky druhy nájmu. V spornom prípade však ide o zmluvu o nájme

nebytových priestorov na dobu určitú uzatvorenú podľa zákona č. 116/ 1990 Zb., v ktorej si

zmluvné strany spôsob skončenia nájmu jednoznačne dohodli.

Podstatou vyslovenej právnej otázky zásadného právneho významu je, či v prípade,

keď si zmluvné strany v zmluve o nájme nebytových priestorov na dobu určitú uzavretej

podľa nedohodnú, že pri skončení nájmu ustanovenie

neplatí, ide o ďalší výpovedný dôvod pri zmluve o nájme nebytových

priestorov uzavretej podľa na dobu určitú.

Z ustanovenia , ,

jednoznačne vyplýva, že nájom dohodnutý na určitý čas je možné skončiť len uplynutím času,

na ktorý bol dojednaný alebo len z taxatívne uvedených dôvodov v týchto ustanoveniach.

Výklad, že pre skončenie nájmu vždy platí aj ustanovenie 680 ods. 3 ,

pokiaľ zmluvné strany skončenia nájmu podľa tohto ustanovenia nevylúčia by bol rozširujúci

výklad nad rozsah špeciálnej úpravy ustanovenia , ,

týkajúci sa skončenia nájmu. Ustanovenie upravuje aj

možnosť výpovedného dôvodu pri zmene vlastníctva zo strany nájomcu, ale vzhľadom

na špeciálnu úpravu skončenia nájmu upravenú zákonom o nebytových priestorov

č. , pokiaľ by malo dôjsť aj k takémuto výpovednému dôvodu v zmluve o nájme

nebytových priestorov uzavretej podľa musel by byť takýto

výpovedný dôvod jednoznačne dohodnutý.

9

Keďže zmluvné strany si takýto výpovedný dôvod v článku skončenie nájmu zmluvy

uzavretej podľa zákona č. 116 /1990 Zb. nedohodli, konajúce súdy rozhodli v súlade

so zákonom, keď výpoveď nájomcu zo zmluvy uzavretej na dobu určitú určili za neplatný

právny úkon.

V danom čase zmluva o nájme nebytových priestorov zanikla uplynutím času, ale

táto otázka je z hľadiska posúdenia vyslovenej právnej otázky zásadného právneho významu

pre dôvodnosť podaného dovolania právne bezvýznamná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle uvedených dôvodov podľa § 243b ods. 1

dovolanie ako právne nedôvodné zamietol.

O trovách dovolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal trovy

dovolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci - stanovisko k dovolaniu 60,07 eur

a režijný paušál 7,81 eur, spolu 67,88 eur.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.

V Bratislave, 29. apríla 2014

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová