Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/63/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Romana Tótha a JUDr. Milana Šebeňa v právnej veci žalobcov: 1/ G. E., podnikateľka s obchodným menom G. E. - FERTEX, IČO: 30 320 186, miesto podnikania Nám. sv. Egídia 16/37, 058 01 Poprad, 2/ U. S., bytom D. XXXX/XX, XXX XX V. - W. W., oboch právne zastúpených Mgr. Ivanom Centkom, advokátom, Popradská 68, 040 11 Košice, proti žalovanému: Slovak Telekom, a.s., sídlo Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, právne zastúpenému JUDr. Augustínom Tomášom, advokátom, Floriánska 16, 040 16 Košice, o neplatnosť výpovede zo zmluvy o nájme nebytových priestorov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. - 88 zo dňa 14. 6. 2012, zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

P r i p ú š ť a proti rozsudku dovolanie s otázkou, či je možné pri zmene vlastníctva či spoluvlastníctva nehnuteľnosti, v ktorej sa predmet nájmu nachádza, na skončenie nájmu nebytových priestorov dohodnutého na dobu určitú aplikovať ust. § 680 ods. 3 Obč. zák., aj keď takýto spôsob skončenia nájmu nebol v zmluve o nájme výslovne dohodnutý.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom určil za neplatnú výpoveď žalovaného zo dňa 22. 6. 2011 z nájmu nebytových priestorov založeného Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 1. 7. 2003 v znení Dodatkov č. 1, č. 2 a č. 3.

Z vykonaného dokazovania zistil, že zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 1. 7. 2003 prenajímatelia - žalobkyňa a jej teraz už nebohý manžel X. E., prenajali žalovanému nebytové priestory na dobu určitú - na dobu 5 rokov. Dodatkom č. 3 bol nájomný vzťah predlžený do 30. 6. 2013. Prenajímateľ X. E. dňa XX. X. XXXX zomrel a jeho spoluvlastnícky podiel 1/3 v predmetnej nehnuteľnosti dedením podľa Osvedčenia o dedičstve z 18. 3. 2011 nadobudla jeho dcéra - žalobkyňa U. S.. Žalobkyňa dňa 6. 6. 2011 oznámila žalovanému, že vstupuje do práv po nebohom X. E.. Žalovaný výpoveďou z 22. 6. 2011 oznámil žalobkyniam, že vypovedá zmluvu z dôvodu, že došlo k zmene vlastníctva prenajatej nehnuteľnosti s tým, že podľa tejto výpovede nájomná zmluva zaniká uplynutím výpovednej doby dňom 1. 10. 2011. Žalobcovia sa neplatnosti tejto výpovede domáhajú v tomto konaní. Doteraz neponúkli nebytové priestory do nájmu inému. Bez určenia neplatnosti výpovede by bolo ohrozené právo prenajímateľov na ďalšiu existenciu nájomného vzťahu a nájomnou zmluvou upravený vzťah by bez takéhoto určenia neexistoval. Preto je daný naliehavý právny záujem na žiadanom určení podľa V zmluve o nájme si účastníci písomne dohodli

dôvody výpovede nájmu. Z uvedených dohodnutých dôvodov k ukončeniu nájomného vzťahu nedošlo. Ustanovenia v planom znení sú vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam a násl. Obč. zák. špeciálnymi ustanoveniami a na vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov možno všeobecnú úpravu použiť len v prípadoch, ak ich neupravuje osobitný zákon. Skončenie nájmu nebytových priestorov dojednaného na určitý čas je upravené v ust. , , , podľa ktorých nájom dojednaný na určitý čas možno skončiť len uplynutím času, na ktorý bol dojednaný, alebo len z taxatívne uvedených dôvodov v týchto ustanoveniach. Podľa súdu prvého stupňa nie je možné na zánik nájomného vzťahu nebytových priestorov použiť ust. Obč. zák. Označené ustanovenie Obč. zák. nerieši situáciu, ak dôjde k zmene vlastníctva len u jedného z podielových spoluvlastníkov, ktorý je prenajímateľom. V predmetnej veci došlo k zmene vlastníctva len u jedného z prenajímateľov, a to u pôvodného prenajímateľa X. E., ktorý bol podielovým spoluvlastníkom v 1/3 a jeho právnou nástupkyňou titulom dedenia sa stala žalobkyňa v 2. rade. Bolo by preto v rozpore s účelom zákona, aby aj v takomto prípade mohol byť nájomný vzťah vypovedaný aj voči ostatným prenajímateľom, u ktorých k zmene vlastníctva nedošlo. Vypovedanie nájomného vzťahu len voči nadobúdateľke podielu po pôvodnom prenajímateľovi nie je možné, a to nielen pre povahu veci, ktorá je predmetom nájmu, ale aj preto, že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Preto súd žalobe žalobcov, ktorí žiadali o určenie absolútnej neplatnosti výpovede s odkazom na ust. Obč. zák. súd prvého stupňa vyhovel.

Ďalším výrokom súd žalovaného zaviazal nahradiť žalobcom spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia vo výške 264,84 eur a iné trovy vo výške 99,50 eur k rukám ich právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Tento výrok súd odôvodnil aplikáciou ust. s tým, že žalobcom priznal náhradu trov pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby odmeňované po 58,69 eur, z náhrady režijného paušálu 2x 7,41 eur a 2x po 7,63 eur.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Namieta, že v napadnutom rozhodnutí chýba vysvetlenie súdu, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Preto je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné a týmto postupom bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom. Vytýka súdu prvého stupňa aj to, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcovia nepreukázali v konaní naliehavý právny záujem na žiadanom určení, ako to upravuje ust. Ak má právna otázka, o ktorej má byť rozhodnuté na základe žaloby o určenie, povahu otázky predbežnej vo vzťahu k inej právnej otázke, nie je naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky, ale je možné priamo žalovať existenciu alebo neexistenciu samotného práva alebo právneho vzťahu. Určením neplatnosti výpovede z nájmu súd rozhodol iba o predbežnej otázke k inej právnej otázke a takéto rozhodnutie aj v prípade úspešnosti žalobcov povedie len k opätovnému rozhodovaniu súdu o ďalšej žalobe o plnenie. Pre nedostatok naliehavosti právneho záujmu na žiadanom určení mal súd žalobu zamietnuť. Súd nesprávne právne posúdil aj možnosť aplikácie všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy zakotvenej v ust. Obč. zák. na vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktoré upravuje Žalovaný nesúhlasí, že nie je možné na zánik nájomného vzťahu nebytových priestorov použiť ustanovenia Obč. má na základe všeobecnej derogačnej klauzuly lex specialis derogat lex generalis prednosť pred úpravou nájmu obsiahnutou v Obč. zák.. Ak je právny vzťah súčasne regulovaný úpravou všeobecnou aj špeciálnou, má pre aplikáciu prednosť úprava špeciálna. Na druhej strane subsidiarita Obč. zák. sa prejavuje tak, že ak nie je určitý aspekt regulovaný špeciálnou úpravou a ak nie je zároveň vylúčená aplikácia všeobecnej úpravy, použijú sa (subsidiárne) ustanovenia všeobecné. nerieši otázku právnych dôsledkov zmeny v osobe prenajímateľa v dôsledku zmeny v osobe vlastníka veci, ktorá je predmetom prenájmu a preto je podľa názoru žalovaného možné subsidiárne použitie Obč. zák., a teda aj aplikácia ust. Obč. zák. na daný prípad. Na podporu svojich tvrdení o vzťahu špeciálnej a všeobecnej úpravy poukazuje na rozhodnutia NS SR č. R 47/1999 a č. . Závery z týchto rozhodnutí podľa názoru žalovaného nevylučujú použitie všeobecnej úpravy všeobecne, ale iba v prípade, ak existuje osobitná úprava otázky v špeciálnom zákone. Odkazuje aj na právne závery súdnej praxe uverejnené v časopise Zo súdnej praxe 3/1996, rozhodnutie č. 29. Obdobnú problematiku riešila aj legislatíva v ČR. Táto realizovala zák. č. 360/2005 Sb., novelizáciu zák. č. 116/1990 Sb. Aj v zmysle dôvodovej správy k uvedenému zákonu došlo k zmene, podľa ktorej ak dôjde k zmene vlastníctva budovy, v ktorej sa prenajatý nebytový priestor nachádza, alebo k zmene vlastníctva

nebytového priestoru podľa osobitného právneho predpisu, nie je nájomca ani prenajímateľ oprávnený z tohto dôvodu nájom vypovedať, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Novelizácia bola realizovaná v záujme zrovnoprávnenia zmluvných strán, keď doterajšia úprava v zvýhodňovala len nájomcu v možnosti dať výpoveď prenajímateľovi pri zmene vlastníctva. Žalovaný nesúhlasí so súdom prvého stupňa vylučujúcim aplikáciu ust. Obč. zák. pri čiastočnej zmene vlastníctva. Odkazuje pritom na komentár k od autorov B. - W. - B. - Z. a kol., 2. vydanie, Nakladatelství C. H. Beck. Podľa tohto komentára zmenou vlastníctva predmetu nájmu je i prevod spoluvlastníckeho podielu alebo prevod časti predmetu nájmu. Aj v takomto prípade vzniká možnosť vypovedať nájom ako celok. Tento výklad autorov komentára nie je v rozpore s účelom zákona. Ust. Obč. zák. totiž pri zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci vo svojej podstate zvýhodňuje postavenie nájomcu voči postaveniu prenajímateľa, keď iba jemu dáva oprávnenie z uvedeného dôvodu nájomnú zmluvu vypovedať, na rozdiel od prípadu zmeny vlastníctva k hnuteľnej veci. Právna argumentácia súdu, že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne, podľa žalovaného skôr svedčí jeho argumentácii a nie argumentácii súdu. Žalovaný preto žiada, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh žalobcov v celom rozsahu zamietol, alternatívne rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Pre prípad, že by odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil žiada, aby bolo proti potvrdzujúcemu rozsudku pripustené dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Formuluje otázky: a) či je možné pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti, v ktorej sa predmet nájmu nachádza, aplikovať ust. Obč. zák. pre zmluvy o nájme nebytových priestorov, b) či za zmenu vlastníctva v zmysle Obč. zák. možno považovať aj keď dôjde k čiastočnej zmene vlastníctva, ktorou je i prevod resp. prechod spoluvlastníckeho podielu alebo prevod časti predmetu nájmu.

Odvolateľ pripája k podanému odvolaniu aj rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. - 159 z 19. 4. 2007.

Žalobcovia vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedli, že žalovaný v podanom odvolaní neuvádza žiadne nové tvrdenia ani okolnosti ako tie, ktoré už prezentoval pred súdom prvého stupňa. Podľa ich názoru žalovaný mylne vychádza z právneho stavu nájmu podľa Obč. zák., ktorý sa vzťahuje na nehnuteľnosti a nie na nebytové priestory, ktoré sú upravené osobitným zákonom, a preto sa musia aj týmto zákonom riadiť. Nie je možné v ich prípade používať ľubovoľne iný právny predpis. Navrhujú preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil.

Odvolací súd prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania ( ). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu (, , ). Preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , a dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Žalobkyne sa domáhajú určenia neplatnosti výpovede z nájmu nebytových priestorov. Ich žaloba je nepochybne žalobou určovacou. Určovacou žalobou podľa ust. , ktorej základným procesným predpokladom úspešnosti je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je aj žaloba o určenie práva alebo právneho vzťahu. Ustálená súdna prax (porovnaj R 76/2002 alebo R 10/2003) za takúto žalobu považuje aj žalobu, predmetom ktorej je určenie neplatnosti právneho úkonu (napr. neplatnosti zmluvy alebo neplatnosti výpovede z nájmu, ak nejde o nájom bytu). I keď určenie platnosti či neplatnosti právneho úkonu, teda určenie jeho bezvadnosti či vadnosti, nezodpovedá doslovnému zneniu O.s.p, v kontexte konkrétnych okolností môže byť i takýmto určením zároveň nepriamo určená existencia či neexistencia právneho vzťahu alebo práva. V zmysle Obč. zák. je totiž právny úkon právnou skutočnosťou majúcou za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností, teda aj vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov, ktorých obsahom sú subjektívne práva a povinností. Určenie platnosti či neplatnosti právneho úkonu je obvyklé zároveň určením jeho účinkov, t.j. určením či v dôsledku právneho úkonu bol založený, zmenený alebo ukončený právny vzťah, resp. či vzniklo alebo zaniklo subjektívne právo. Práve o takúto situáciu ide aj v predmetnej veci. Podľa založenej nájomnej zmluvy v zmysle jej dodatkov by mal nájomný vzťah trvať až do 30. 6. 2013. V čase, keď rozhodoval súd prvého stupňa, ale aj v čase, keď vo veci rozhoduje odvolací súd, rozhodnutie o určení neplatnosti výpovede je spojené aj s tým, že takýmto určením sa určí, či nastali účinky realizovaného

úkonu vo vzťahu k zmene či zániku založeného právneho vzťahu. Takáto žaloba je spôsobilá splniť svoj preventívny charakter aj vo vzťahu k ďalšiemu trvaniu nájomného vzťahu až do doby dohodnutého skončenia tohto vzťahu. Nevzťahuje sa táto žaloba len na prípadné plnenie nájomného za čas minulý, ale spĺňa aj preventívny charakter do budúcna. Za takéhoto stavu je odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa správne uzavrel, že na žiadanom určení je naliehavý právny záujem, pretože takýmto určením sa rozhoduje o existencii nájomného vzťahu a bez takéhoto určenia je právo účastníkov tohto vzťahu ohrozené.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa podľa procesnej iniciatívy účastníkov konania (aj s poučením podľa ) realizoval účastníkmi navrhnuté dôkazy. Napokon podané odvolanie ani neobsahuje výhradu, že by súd nebol vykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté. Z realizovaných dôkazov súd prvého stupňa vyvodil aj skutkový záver týkajúci sa obsahu uzavretej zmluvy o nájme nebytových priestorov i obsahu realizovanej výpovede z nájmu nebytových priestorov, i skutočností týkajúcich sa nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu v predmetných nehnuteľnostiach žalobkyňou v 2. rade. Rozhodujúcim je tak právne posúdenie úkonu žalovaného, či tento právny úkon je podľa Obč. zák. neplatným právnym úkonom pre rozpor s kogentným ustanovením zákona, alebo či zákon obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Nájomný vzťah medzi účastníkmi mal trvať až do 30. 6. 2013. Zmluva o nájme nebytových priestorov v čl. 8 bod 8.1 upravuje spôsoby skončenia nájmu, a to uplynutím dojednanej doby, na základe písomnej dohody medzi prenajímateľom a nájomcom a výpoveďou zo strany prenajímateľa a nájomcu v zmysle , s tým, že výpovedná lehota je pre obidve strany tri mesiace. Iné dôvody výpovede ani pre jednu zo zmluvných strán uzavretá dohoda neupravuje. Dôvod, ktorý uplatnila žalovaná strana smerujúci k ukončeniu nájomného vzťahu tak v písomne dohodnutej zmluve o nájme nebytových priestorov nebol dohodnutý.

Odvolací súd nemá dôvod pochybovať o správnosti úvah odvolateľa (napokon pojatých aj do dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa), že ustanovenia o nájme a podnájme nebytových priestorov, sú vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam a násl. Obč. zák. špeciálnymi ustanoveniami. Na vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov však možno všeobecnú úpravu použiť len vtedy, ak ju neupravuje osobitný (špeciálny) zákon. Aj rozhodnutie NS SR , na ktoré odvolateľ poukazuje v dôvodoch odvolania konštatuje, že upravuje v ust. až i) taxatívne vymenované dôvody, pre ktoré môže dať výpoveď z nájmu nebytových priestorov prenajímateľ. Ak sa toto konštatuje vo vzťahu k právam prenajímateľa vo vzťahu k aplikácii , je odvolací súd toho názoru, že nemožno zvoliť iný výklad ani pri aplikácii cit. zák., ktorý sa týka možnosti vypovedania nájomného vzťahu nájomcom. Rozhodujúcim však v predmetnej veci je to, čo bolo obsahom písomnej zmluvy o nájme. neobsahuje úpravu, ktorá by zakazovala zmluvne dohodnúť aj iné možnosti skončenia nájmu nebytových priestorov ako aplikáciou alebo aplikáciou cit. zák.. Vyplýva to z ust. Obč. zák., podľa ktorého účastníci občiansko- právnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchýlne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Nie je preto vylúčené, aby si účastníci zmluvy o nájme dohodli možnosť skončenia nájmu aj pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti u prenajímateľa. Zákon tak nevylučuje, aby si účastníci nájomného vzťahu dohodli dôvod skončenia nájomného vzťahu, ktorý je kvalitatívne odlišný od spôsobu zániku výpoveďou niektorej zo zmluvných strán, ako to upravuje cit. zák.

Ak však takáto dohoda stranami nebola uzavretá a žalovaný použil dôvod výpovede z nájmu, ktorý odporuje možnostiam vyplývajúcim z uzavretej dohody a najmä ustanoveniu , , je potrebné aj pri aplikácii Obč. zák. takúto výpoveď určiť za neplatnú.

Súd prvého stupňa takto aj hodnotil výpoveď v dôvodoch svojho rozhodnutia a nemožno preto skonštatovať, že by bol jeho rozsudok v tomto nepreskúmateľný. Úlohou zdôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je dať odpoveď na všetky nastolené otázky, ale len na tie, ktoré sú rozhodujúce pre právne posúdenie uplatneného nároku.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o určení neplatnosti výpovede potvrdil.

Dôvody podaného odvolania sa v ničom nedotýkajú prisúdenej náhrady trov konania žalobkyniam. Každopádne žalobkyne boli s týmto nárokom úspešné, preto im nárok na náhradu trov konania prislúcha podľa Pri absencii dôvodov týkajúcej sa výšky týchto trov, odvolací súd nemal inú možnosť, len aj tento výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa ako správny potvrdiť.

Pri potvrdení rozhodnutia súdu prvého stupňa tak súd postupoval podľa

V odvolacom konaní boli úspešné žalobkyne. Tie však návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodali. Žalovaný neúspešný v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá. Preto pri aplikácii , , odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a .

Citované ustanovenie umožňuje účinné podanie dovolania z dôvodu zásadnej právnej otázky za podmienky vyslovenia jeho prípustnosti odvolacím súdom.

Otázka aplikácie ust. § 680 ods. 3 Obč. zák. (bez dohody zainteresovaných strán o jeho aplikácii či aplikácii dôvodu založeného na zmene vlastníctva pre výpoveď nájmu) na možnosti skončenia nájmu nebytových priestorov dohodnutého na dobu určitú je aj podľa názoru odvolacieho súdu otázkou zásadného právneho významu. Súdna prax rieši daný prípad bez toho, aby existovala zjednocujúca judikatúra, a to napriek tomu, že vzťah noriem lex generalis a lex specialis je posudzovaný vo viacerých rozhodnutiach dovolacieho súdu. Vyššie spomenuté rozhodnutie NS SR rieši iba otázku výpovedných dôvodov na strane prenajímateľa. Nezaoberá sa výpovednými dôvodmi zo strany nájomcu. Ak aj česká legislatíva (vychádzajúca z pôvodne totožného právneho predpisu) upravila vyššie uvedenou právnou úpravou (novelou s odôvodnením novely „zrovnoprávnením“ strán) vypovedanie nájmu bez možnosti vypovedania nájmu pri zmene vlastníctva, ak to nie je dohodnuté inak, svedčí to tiež o tom, že nastolená otázka je zásadného právneho významu. Ak aj názory právnej teórie na možnosti aplikácie ust. Obč. zák. (bez dohody o jeho aplikácii) na nájom nebytových priestorov sa rôznia, odvolací súd nevidel prekážku, aby akceptoval návrh žalovaného na pripustenie dovolania s položenou otázkou uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia. Každopádne rozhodnutie o dovolacej otázke je spôsobilé prispieť k zjednoteniu praxe.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.