Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/10/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Beaty Miničovej a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Jany Hullovej,

v právnej veci žalobcu P. M., O., IČO: X., právne zast. JUDr. V. K., advokátom, Advokátska

kancelária E. – K. & P., s. r. o., N., proti žalovanému T. J. S. B. V., IČO: X., o určenie

trvania nájomného vzťahu, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 19. novembra 2009, č. k. -138, takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 27. 05. 2008, č. k. -107

určil, že trvá nájomný vzťah, ktorý na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov,

uzavretej dňa 24. 02. 2003 medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom

vznikol na nebytové priestory na S., nachádzajúce sa na prízemí a v suteréne a tvorené

reštauráciou, dvoma reštauračnými miestnosťami, kuchyňou, kanceláriou, skladom,

chladiacou miestnosťou a sociálnym zariadením, za účelom prevádzkovania reštauračného

2

zariadenia o výmere 241,34 m. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy

konania 3 000,-- Sk a k rukám právneho zástupcu JUDr. V. K. trovy právneho zastúpenia

v sume 9 503,20 Sk.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom

zo dňa 19. 11. 2009, č. k. -138 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že

žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania v sume 334,17 €

k rukám právneho zástupcu žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že dňa 24. 02. 2003 bola medzi účastníkmi konania

uzavretá zmluva nájme o nebytových priestoroch (ďalej len „nájomná zmluva“), na základe

ktorej žalovaný ako prenajímateľ prenechal žalobcovi ako nájomcovi do užívania nebytové

priestory na S., pričom nájomný vzťah bol dohodnutý na dobu určitú od 01. 03. 2003 do 28.

02. 2012. Podľa článku 5.2 nájomnej zmluvy sa žalobca zaviazal platiť nájomné mesačne

vopred, vždy do 15. dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca. V článku 5.1 nájomnej

zmluvy bolo dohodnuté nájomné vo výške 25 152,60 Sk mesačne v období

od 01. 03. 2003 do 31. 08. 2004 a vo výške 35 068,-- Sk v období od 01. 09. 2004

do 28. 02. 2012. Žalobca ako nájomca porušoval svoje povinnosti z nájomnej zmluvy po celú

dobu trvania zmluvného vzťahu tým, že neplatil dohodnuté nájomné v lehotách splatnosti

podľa článku 5.2 nájomnej zmluvy, čo vyplynulo z písomného podania žalovaného zo dňa

31. 03. 2008, obsahujúceho prehľad nájomného s určením výšky, lehoty splatnosti a skutočnej

úhrady nájomného žalobcom a ďalej tiež z predložených bankových výpisov, ktoré žalovaný

založil do spisu na pojednávaní dňa 27. 05. 2005. Žalobca v priebehu prvostupňového

konania žiadnym dôkazom súdu nepreukázal, že nájomné platil riadne a včas, ako to tvrdil.

Výpismi z účtu žalovaného bolo preukázané, že nájomca trvale porušoval svoje povinnosti

z uzavretej nájomnej zmluvy a nakoľko prenajímateľ nevidel perspektívu zlepšenia, využil

svoje právo vyplývajúce z ust. o nájme a podnájme

nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

a zmluvný vzťah ukončil výpoveďou, keďže nájomca o viac ako jeden mesiac meškal

s platením nájomného. Priamo v nájomnej zmluve bola dohodnutá splatnosť nájomného vždy

k 15. dňu predchádzajúceho mesiaca, pričom ku dňu, kedy bola podaná výpoveď, teda ku dňu

25. 02. 2005 bol žalobca so zaplatením nájomného za mesiac február 2005 v omeškaní

o jeden mesiac a 10 dní oproti dohodnutému dátumu splatnosti 15. 01. 2005. Ako vyplynulo

aj z predloženého prehľadu zo dňa 31. 03. 2008 a bankových výpisov z účtu žalovaného,

posledné nájomné pred podaním výpovede nájomca zaplatil dňa 31. 01. 2005, pričom išlo

o nájomné za mesiac január 2005. Výpoveď žalovaného zo dňa 25. 02. 2005 bola žalobcovi

doručená dňa 27. 04. 2005. Podľa názoru odvolacieho súdu, prejav vôle žalovaného zo dňa

25. 02. 2005 spĺňa požiadavku zrozumiteľnosti a určitosti a sledoval jednoznačne ukončenie

nájomného vzťahu výpoveďou z dôvodu podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. b/ zákona č.

, ktoré kogentne neustanovuje povinnosť prenajímateľa špecifikovať

vo výpovedi uplatnenej podľa citovaného ustanovenia konkrétne časové obdobie, v ktorom sa

dostal nájomca do omeškania so zaplatením nájomného. Poukázal na to, že výpovedný dôvod

je vo výpovedi zo dňa 25. 02. 2005 špecifikovaný dostatočne zrozumiteľne – omeškanie

s platením nájomného, čo je zákonný výpovedný dôvod podľa ust. § 9 ods. 2 písm. b/ zákona

č. Odvolací súd preto dospel k záveru, že výpoveď zmluvy o nájme zo dňa

25. 02. 2005, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 27. 04. 2005 spĺňa požiadavku určitosti

a žalobcom bola uplatnená dôvodne v súlade s ust.

Ďalej v odôvodnení rozsudku odvolací súd konštatoval, že žalobca žiadnym právne

relevantným spôsobom neosvedčil existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že

nájomný vzťah trvá, hoci ide o nutnú podmienku prípustnosti žaloby podľa ust. § 80 písm. c/

, pričom súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nijako nezdôvodnil, akými

skutočnosťami žalobca osvedčil svoj naliehavý právny záujem na určení, čo je v rozpore

s princípmi súdneho konania (, ). Odvolací súd totožne s názorom žalovaného

mal za to, že v predmetnej právnej veci nie je daná zákonná funkcia určovacej žaloby, keď

nápravu neistoty nájomcu v právnom vzťahu na základe zmluvy o nájme bolo možné

zabezpečiť konaním žalobcu, a to riadnym a včasným platením nájomného.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote dovolanie, v ktorom napadol

rozsudok krajského súdu s poukazom na to, že krajský súd ako súd odvolací vec nesprávne

právne posúdil, pričom jeho právny názor uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku, je

v priamom rozpore s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenom

v rozsudku zo dňa 29. 01. 2008, č. k. , podľa ktorého „výpoveď z nájmu bytu

podľa pre nezaplatenie nájomného alebo úhrady

za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace musí byť konkretizovaná

časovým obdobím aj výškou nedoplatku. Nedostatok tohto vymedzenia nie je možné

odstrániť dodatočným doplnením údajov.“ Keďže je lex specialis

vo vzťahu k (), mal za to, že judikatúra týkajúca

sa nájomného vzťahu, je aplikovateľná aj na nájomný vzťah založený na základe zákona č.

Nestotožnil sa s názorom krajského súdu, že pri výpovedi z nájmu nebytových

priestorov pre omeškanie so zaplatením nájomného nie je potrebné špecifikovať obdobie

omeškania. Existenciu naliehavého právneho záujmu na určení trvania nájomného vzťahu

osvedčil, nakoľko táto vyplýva zo samotnej zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorá

bola uzavretá na dobu určitú do 28. 02. 2012. Na základe uvedeného navrhol, aby dovolací

súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. 11. 2009 zmenil a žalobe

v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal trovy konania.

K dovolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ust. )

po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania a je prípustné, prejednal dovolanie

bez nariadenia dovolacieho pojednávania (ust. ) a po preskúmaní

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel

k záveru, že dovolanie žalobcu nie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (ust. ).

Z dôvodov uvedených v je možné dovolaním napadnúť všetky

rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo

na povahu predmetu konania. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád

uvedených v ust. , prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale aj

z úradnej povinnosti (ust. ). V prípade, ak dovolací súd zistí, že

rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho

súdu, aj keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal.

Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. , a to pre prípad

rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

zmenený podľa odseku 1, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci podľa odseku 2 a tiež v prípade, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu podľa odseku 3.

V prejednávanej veci odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenil,

z dôvodu ktorého je dovolanie prípustné.

Nesprávne právne posúdenie môže byť spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy, ak

bolo rozhodujúce pre výrok rozhodnutia odvolacieho súdu.

Ustanovenia o nájme a podnájme nebytových priestorov sú

vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam a nasl. špeciálnymi

ustanoveniami. Na vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov

však možno všeobecnú úpravu použiť len vtedy, ak ju neupravuje osobitný (špeciálny) zákon.

upravuje v ust. až i/ taxatívne dôvody, z ktorých

prenajímateľ môže písomne vypovedať nájomnú zmluvu uzavretú na určitý čas pred jeho

uplynutím. Podľa ust. prenajímateľ môže písomne

vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak nájomca o viac ako jeden

mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené

s nájmom. Keďže skončenie nájmu v prípade nebytového priestoru je osobitne upravené

v zákone č. 116/1190 Zb. ako zákone lex specialis, tak jeho ustanovenia, týkajúce sa

skončenia nájmu majú prednosť pred všeobecnou úpravou . Nájomná

zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 24. 2. 2003 okrem iného v článku 2.1

stanovuje, že nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný

(§ 9 ods. 1) a pre skončenie nájmu sa vzťahujú aj ustanovenia § 9 ods. 2 a 3, ako i § 12, § 13.

Teda aj nájomná zmluva, pokiaľ ide o skončenie nájmu, odkazuje na ust. § 9 ods. 1, 2 a 3,

a S poukazom na to, že dôvody skončenia nájmu

dohodnutého na určitý čas taxatívne upravuje špeciálny zákon č. 116/1190 Zb., tak

v prejednávanej veci nebol daný dôvod v tejto otázke aplikovať všeobecnú úpravu

. Dovolací súd sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu vysloveným

v odôvodnení jeho rozsudku, že prenajímateľ nebol povinný vo výpovedi zo dňa 25. 02. 2005

uviesť konkrétne časové obdobie, v ktorom bol nájomca v omeškaní so zaplatením

nájomného, pretože túto povinnosť pre prenajímateľa v citovanom

ustanovení § 9 ods. 2 písm. b/, resp. ani v žiadnom inom nestanovuje. Z vykonaného

dokazovania na súde prvého a druhého stupňa vyplynulo (a nebolo to sporné ani medzi

účastníkmi konania), že žalobca ku dňu výpovede bol v omeškaní s platením nájomného

za mesiac február 2005 o jeden mesiac a desať dní, pretože nájomné za mesiac február 2005

nezaplatil do 15. 01. 2005, a to napriek tomu, že v článku 5.4 nájomnej zmluvy sa zmluvné

strany dohodli, že nájomca je povinný platiť nájomné mesačne do 15. dňa predchádzajúceho

mesiaca v prospech účtu prenajímateľa, vedeného v T. a. s., č. ú. X.. Povinnosť platiť

nájomné mesačne vopred, vždy do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca, zakotvuje aj článok 5.2

nájomnej zmluvy. Z obsahu výpovede prenajímateľa zo dňa 25. 02. 2005 vyplýva, že

prenajímateľ vypovedal nájomnú zmluvu zo dňa 24. 02. 2003, uzavretú so žalobcom ako

nájomcom z dôvodu omeškania nájomcu s platením nájomného, pričom nájomcu zároveň

požiadal o vysporiadanie všetkých záväzkov voči prenajímateľovi. Výpoveď ako

jednostranný adresovaný úkon v písomnej forme prevzal nájomca dňa 27. 04. 2005. Dovolací

súd sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu, že obsah tohto jednostranného právneho úkonu

je určitý a zrozumiteľný a nepochybne z jeho obsahu vyplýva vôľa prenajímateľa ukončiť

nájomný vzťah založený zmluvou o nájme zo dňa 24. 02. 2003 medzi ním a žalovaným

z dôvodu omeškania nájomcu s platením nájomného, a to formou výpovede nájomnej zmluvy.

Teda, z obsahu tohto právneho úkonu nepochybne vyplýva prejavená vôľa prenajímateľa,

vyjadrená určitým spôsobom a zároveň zrozumiteľne vyjadreným, pričom dôvod výpovede je

skutkovo vymedzený v písomnej výpovedi tak, že ho nie je možné zameniť s iným v zákone

upraveným výpovedným dôvodom. Odvolací súd preto dospel k správnemu záveru, keď

písomnú výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 25. 02. 2005 považoval za platný právny úkon,

urobený zo strany prenajímateľa voči nájomcovi v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. b/ zákona č.

116/1190 Zb. Rozsudok civilného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

29. 01. 2008, č. k. (na ktoré poukazoval dovolateľ) nemožno použiť

na posudzovaný prípad, týkajúci sa neplatnosti výpovede z nebytového priestoru, pretože

citovaný rozsudok sa týka neplatnosti výpovede z nájmu bytu, t.j. iného právneho problému,

z ktorého zákon predpokladá skutkové vymedzenie dôvodu výpovede. Rozsudok odvolacieho

súdu preto vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.

Na základe vyššie uvedeného, ako aj s poukazom na nezistenie žiadnej vady podľa

ust. Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ust.

dovolanie žalobcu zamietol.

Keďže v dovolacom konaní úspešnému žalovanému žiadne účelne vynaložené trovy

dovolacieho konania nevznikli, Najvyšší súd Slovenskej republiky mu ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 13. októbra 2010

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová