Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-114-2023.pdf
PDF · 239.31 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/114/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Andrey Gindlovej v právnej veci žalobcu Slovak Restaurants, s.r.o., so sídlom Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO: 36 862 541, zast. LEGAL & CORP s.r.o., so sídlom Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO: 47 237 325 proti žalovanému Ing. Adriána Trangošová – ADRIA, so sídlom Podhora 48, 034 01 Ružomberok, IČO: 17 873 878, zast. JUDr. Viera Salonnáš Nováková, advokátka, so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 026 556 o vydanie veci, eventuálne o zaplatenie sumy 3.646,87,- Eur, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8Cb/3/2020 zo dňa 20. apríla 2022, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8Cb/3/2020 zo dňa 20. apríla 2022 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi:
- Svetelnú reklamu o rozmere 750 x 3710 mm, v hodnote 29.750 Kč (v zmysle faktúry č. 2015010070, vystavená dňa 16.07.2015 dodávateľom PEGASOS s.r.o., so sídlom Palackého 493, Turnov, Česká republika, IČ: 25967231), telo svetelnej reklamy vyrobené z hliníkových profilov, vo vnútri svetelnej reklamy sa nachádzajú hliníkové výstuhy, kde je umiestnená elektroinštalácia reklamy, čelo reklamy vyrobené z brúseného dibondu v striebornej farbe, text svetelnej reklamy vyrobený z opálového plexiskla, text reklamy vysvietený bielym LED svetlom – 1ks,
- Svetelnú reklamu o rozmere 1500 x 1000 mm, v hodnote 13.200 Kč (v zmysle faktúry č. 2015010070, vystavená dňa 16.07.2015 dodávateľom PEGASOS s.r.o., so sídlom Palackého 493, Turnov, Česká republika, IČ: 25967231), telo svetelnej reklamy vyrobené z hliníkových profilov, vo vnútri svetelnej reklamy sa nachádzajú hliníkové výstuhy, kde je umiestnená elektroinštalácia reklamy, čelo reklamy vyrobené z brúseného dibondu v striebornej farbe, text svetelnej reklamy vyrobený z opálového plexiskla, text reklamy vysvietený bielym LED svetlom – 1ks,
- Svetelnú reklamu o rozmere 1300 x 5500 mm, hodnote 55.800 Kč (v zmysle faktúry č. 2015010070, vystavená dňa 16.07.2015 dodávateľom PEGASOS s.r.o., so sídlom Palackého 493, Turnov, Česká republika, IČ: 25967231), telo svetelnej reklamy vyrobené z hliníkových profilov, vo vnútri svetelnej reklamy sa nachádzajú hliníkové výstuhy, kde je umiestnená elektroinštalácia reklamy, čelo reklamy vyrobené z brúseného dibondu v striebornej farbe, text svetelnej reklamy vyrobený z opálového plexiskla, text reklamy vysvietený bielym LED svetlom – 1ks, v lehote 3 pracovných dní od jeho právoplatnosti.
2. V druhej výrokovej vete návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol. V tretej výrokovej vete priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalovanému vydania hnuteľnej veci, ktorú pôvodne identifikoval ako svetelnú reklamu, ktorá bola umiestnená nad hlavným vstupom do priestorov predmetu nájmu – 1 ks, svetelnú reklamu, ktorá bola umiestnená nad nočným vstupom do priestoru predmetu nájmu – 1 ks a svetelnú reklamu, ktorá bola umiestnená na vonkajšej ploche budovy predmetu nájmu pri nočnom vstupe o rozmeroch 1,3 x 5,5 m – 1 ks, eventuálne, ak by nebolo možné vydať veci žalobca si uplatnil voči žalovanému peňažnú náhradu vo výške 3.646,87,-Eur. Predmetom vydania bola teda svetelná reklama pozostávajúca z troch kusov identifikovaná žalobcom uvedeným spôsobom.
4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca odôvodnil svoj nárok na vydanie hnuteľnej veci – svetelnej reklamy zánikom nájomnej zmluvy uzavretej medzi ním ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom, keď po zániku nájomného vzťahu žalovaný zadržal vyššie uvedenú svetelnú reklamu a nevydal ju žalobcovi.
5. Podľa žalobcu medzi stranami sporu bola uzavretá dňa 07.01.2015 Zmluva o nájme nebytových priestorov nachádzajúcich sa v Ružomberku, na ulici Podhora č. 55 (ďalej aj „Zmluva o nájme“), a to na dobu určitú od 07.01.2015 do 29.02.2020. Nájom bol dohodnutý v článku II. Zmluvy o nájme za účelom zriadenia baru a herne a prevádzkovania hazardných hier podľa zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách. V Zmluve o nájme žalovaný udelil ako prenajímateľ súhlas s užívaním predmetu nájmu nájomcovi spoločnosti Slovak Games, s.r.o., IČO: 36 862 495 (ďalej aj „podnájomca“). Na základe rozhodnutia mestského zastupiteľstva v Ružomberku zo dňa 26.09.2016, ktoré prijalo Všeobecne záväzné nariadenie č. 14/2016 (ďalej aj „VZN“) sa na území mesta Ružomberok ustanovil zákaz prevádzkovať hazardné hry, ktorý sa však nevzťahuje na prevádzkovateľa tej hazardnej hry, ktorému bola udelená individuálna licencia na prevádzkovanie hazardnej hry pred nadobudnutím účinnosti VZN do skončenia platnosti licencie. Podnájomcovi užívajúcemu prenajaté priestory bola udelená licencia Ministerstvom financií SR na prevádzkovanie videohier od 16.06.2016 do 15.06.2018. Podľa žalobcu zánikom tejto licencie v súvislosti s Všeobecne záväzným nariadením mesta Ružomberok Slovak Games s.r.o. stratil spôsobilosť prevádzkovať činnosť, za účelom ktorej boli nebytové priestory prenajaté, čím sa nebytový priestor stal nespôsobilým na užívanie. Žalobca preto v zmysle článku VIII. bod 4.1 Zmluvy o nájme, podľa ktorého je nájomca oprávnený podať výpoveď, ak sa predmet nájmu stane nespôsobilý na dohodnuté užívanie, vypovedal Zmluvu o nájme nebytových priestorov písomnou výpoveďou zo dňa 31.07.2018 (ďalej aj „výpoveď), ktorá bola žalovanému doručená v auguste 2018 a podľa dohodnutej jednomesačnej výpovede, ktorá začala plynúť odo dňa nasledujúceho po dni doručenia výpovede, došlo k zániku zmluvy dňa 30.09.2018.
6. Na základe viacerých výziev malo dôjsť k odovzdaniu a prevzatiu nebytových priestorov dňa 31.10.2018, ktorého sa žalovaný zúčastnil, avšak odmietol priestory prevziať, ako to vyplýva zo zápisnice z tejto obhliadky. Žalobca poukázal na to, že otázka platnosti výpovede je predmetom občianskeho súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava I, v ktorom sa žalovaný domáha od žalobcu zaplatenia dlžného nájomného aj za čas po uplynutí výpovednej doby. Žalovaný v odpovedi na Výpoveď zo zmluvy o nájme zo dňa 27.09.2018 okrem iného oznámil, že si voči žalobcovi uplatňuje zádržné právo za účelom zabezpečenia splatného nájomného, a to k hnuteľným veciam nachádzajúcimi sa v nebytovom priestore, pričom sa jednalo o svetelnú reklamu umiestnenú nad hlavným vchodom do herne, svetelnú reklamu umiestnenú nad nočným vstupom do herne po schodoch a svetelnú reklamu umiestnenú na vonkajšej ploche budovy herne pri nočnom vstupe o rozmeroch 1,3 x 5,5 m. Žalobca preukazoval hodnotu tejto svetelnej reklamy faktúrou spoločnosti PEGASOS s. r. o., Turnov vo výške 3.646,87 Eur, ktorú si uplatnil v eventuálnom petite.
7. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že návrh žalovaného o súpis zadržaných hnuteľných vecí v konaní pred Okresným súdom Ružomberok sp. zn. 8Cb/56/2018 bol uznesením zo dňa 14.01.2019 zamietnutý, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/205/2019 zo dňa 19.11.2019. V priebehu konania žalobca uviedol, že žalovaný podal ďalší návrh na súpis hnuteľných vecí, ktorý sa vedie pred Okresným súdom Ružomberok pod sp. zn. 1Cb/9/2020, o ktorom opätovne Okresný súd Ružomberok rozhodol tak, že návrh žalovaného na súpis zadržaných hnuteľných vecí zamietol. Aj toto
rozhodnutie okresného súdu bolo potvrdené Krajským súdom v Žiline uznesením zo dňa 01.10.2020 sp. zn. 13Cob/120/2020.
8. Žalobca teda tvrdil, že žalovaný neoprávnene zadržuje uvedené 3 kusy reklamy, keďže návrh na súpis zadržaných hnuteľných vecí bol dvakrát zamietnutý a teda v zmysle § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) vznikla žalovanému povinnosť vydať žalobcovi neoprávnene zadržiavané veci.
9. Pokiaľ v priebehu konania žalovaný namietal, že žalobca nie je vlastníkom hnuteľných vecí, ktorých vydania sa domáha, čo žalovaný odôvodňoval vyjadrením právneho zástupcu žalovaného zo dňa 11.10.2018, v ktorom uviedol, že vlastníkom je podnájomca Slovak Games s. r. o., a teda z tvrdenia samotného právneho zástupcu žalobcu vyplýva, že vlastníkom je osoba odlišná od žalobcu ako nájomcu, k tomu žalobca uviedol, že sa jednalo o pisársku chybu, nakoľko z faktúry č. 2015010070 predloženej v súdnom spise vystavenej spoločnosťou PEGASOS s. r. o. vyplýva, že reklama bola vyhotovená na objednávku a objednávateľom tejto zákazky bol žalobca, ako to vyplýva aj z čestného vyhlásenia konateľa výrobcu Pegasos-CZ s. r. o. zo dňa 08.04.2022.
10. Pokiaľ žalovaný v priebehu celého konania namietal neplatnosť výpovede zo dňa 31.07.2018 žalobca poukazoval na skutočnosť, že účelom zmluvy o nájme nebytových priestorov bolo poskytnutie a užívanie týchto priestorov za účelom zriadenia baru a herne a výherných automatov. Ukončením licencie podnájomcu a z dôvodu VZN mesta Ružomberok sa predmet nájmu stal nespôsobilým na užívanie. Túto činnosť mal podľa zmluvy vykonávať výlučne podnájomca. Samostatne podľa žalobcu nebolo možné v zmysle dohodnutého účelu užívať tieto nehnuteľnosti, t. j. ani bar, ani herňu a ani nevýherné automaty. Prevádzkovanie herne, v ktorej by boli nevýherné automaty je v rozpore s definíciou herne podľa § 2 písm. u) zákona č. 30/2019 Z.z. o hazardných hrách. K výpovedi Zmluvy o nájme došlo v zmysle článku 8.4.1 Zmluvy o nájme podľa ktorého, ak sa predmet nájmu stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohodnuté užívanie, za predpokladu, že závady nebude možné odstrániť ich opravou, je možné vypovedať Zmluvu o nájme, pričom bola dohodnutá aj jednomesačná výpovedná lehota v tomto prípade. Žalobca poukazoval aj na možnosť vypovedania Zmluvy o nájme nebytových priestorov dohodnutej na dobu určitú podľa § 9 ods. 3 písm. a), b) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej aj „zákon o nájme nebytových priestorov“), podľa ktorého môže byť aj zmluva dohodnutá na určitý čas vypovedaná za predpokladu, ak nájomca stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal a nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohodnuté užívanie. Pretože podnájomca, ktorý výlučne mal užívať nebytové priestory stratil oprávnenie na prevádzkovanie hazardných hier a vzhľadom na Všeobecne záväzné nariadenie mesta Ružomberok, v zmysle ktorého bolo zakázané na jeho území prevádzkovať hazardné hry vrátane výherných automatov, boli naplnené výpovedné dôvody. S tvrdením žalovaného o neplatnosti výpovede sa preto nestotožnil.
11. Vo vzťahu k ďalšiemu predpokladu žaloby na vydanie hnuteľnej veci poukázal na to, že držba žalovaného uvedených hnuteľných vecí je neoprávnená, vzhľadom na dvakrát zamietnutý návrh na súpis hnuteľných vecí.
12. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd rozhodol vo veci samej prvýkrát rozsudkom sp. zn. 8Cb/3/2020 zo dňa 29.06.2020, v ktorom vyhovel pôvodnému zneniu petitu a zaviazal žalovaného na vydanie hnuteľných vecí, a to svetelných reklám definovaných v pôvodnom návrhu. Krajský súd v Žiline rozhodnutím sp. zn. 14Cob/24/2021 zo dňa 27.05.2021 zrušil toto rozhodnutie Okresného súdu hlavne z dôvodu, že okresný súd neposudzoval petit žaloby, vzhľadom na námietky žalovaného o nevykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.
13. Po vrátení veci v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu na základe výzvy okresného súdu podal žalobca návrh na úpravu petitu, o ktorej rozhodol okresný súd uznesením sp. zn. 8Cb/3/2020 zo dňa 01.02.2022 tak, že pripustil zmenu petitu v znení uvedenom v bode 1. odôvodnenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, t.j. v znení, v akom okresný napadnutým rozhodnutím žalobe vyhovel.
14. Po zmene petitu žalovaný začal namietať, že predmet definovaný v pripustenej zmene petitu nemá, nakoľko podľa jeho tvrdení čelný panel svetelných reklám ako aj vnútornú elektroinštaláciu žalobca odniesol a ponechal u žalovaného len kostru reklamy, t. j. rámy. Pokiaľ žalovaný preukazoval toto svoje tvrdenie fotodokumentáciou, podľa ktorej dňa 08.08.2018 mali zamestnanci spoločnosti JAVOR-
TRANS objednaní žalobcom alebo podnájomcom demontovať čelá reklám a pokiaľ predložil žalovaný videozáznam zo dňa 31.10.2018 z ktorého malo vyplývať, že v pôvodne prenajatých priestoroch sa nachádzajú len rámy reklám, k tomu žalobca namietal, že z predloženej fotodokumentácie a ani z videa nevyplýva, kto majú byť osoby zúčastnené podľa fotodokumentácie pri demontáži čelných panelov reklám a kedy bola fotodokumentácia vyhotovená. Nevyplýva z nej ani odvoz čelných panelov a preto žalovaný nepreukázal, že žalobca čelné panely týchto reklamných boxov odniesol. Naopak žalobca predložil čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti PEGASOS s. r. o., ktorý potvrdil, že 05.08.2018 mal na základe objednávky žalobcu demontovať tieto reklamné boxy, čomu však zo strany žalovaného bolo zabránené a preto k demontáži nedošlo.
15. Žalobca preto trval na tom, že splnil všetky predpoklady na úspešnosť žaloby o vydanie veci, keďže preukázal, že je vlastníkom požadovaných vecí, preukázal, že žalovaný neoprávnene zadržuje tieto hnuteľné veci a že ich má aj u seba.
16. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Nespochybňoval uzavretie nájomnej zmluvy medzi stranami sporu dňa 07.01.2015, namietal však tvrdenie žalobcu o jej zániku z dôvodu výpovede žalobcu ako nájomcu, pričom výpoveď zo dňa 31.07.2018 považoval za neplatný právny úkon. Žalovaný ako prenajímateľ dal súhlas na užívanie nebytových priestorov za účelom uvedeným v článku II. bod 2.1 Zmluvy (zriadenie a prevádzkovanie baru a herne, ako aj umiestnenia výherných prístrojov) a dal súhlas k tomu, že žalobca ako nájomca prenechá časť priestorov svojmu podnájomcovi, ktorým je Slovak Games, s.r.o. Žalovaný namietal neplatnosť a neurčitosť výpovede zo strany žalobcu, keď nie je zrejmé, či v tejto výpovedi sa jedná o výpovedný dôvod podľa článku 8.4.1 (nespôsobilosť predmetu nájmu z dôvodu závad) alebo článku 8.4.2 (neposkytnutie súčinnosti). Podľa žalovaného nespôsobilosťou predmetu nájmu z dôvodu jeho závad sa rozumejú chyby technického charakteru, zatekanie, praskanie a pod., avšak nie dôvod uvedený žalobcom vo výpovedi. Podľa žalovaného prijatie VZN č. 14/2016 nepredstavuje technickú závadu na odstránenie ktorej mohol mať žalovaný ako prenajímateľ dosah. V obidvoch prípadoch sa však podľa zmluvy vyžaduje poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty na odstránenie dôvodu výpovede, čo splnené nebolo. Poukazoval ďalej na ust. § 9 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov o možnosti výpovede nájomnej zmluvy zo strany nájomcu pri zmluve dohodnutej na dobu určitú za predpokladu, ak nájomca stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si prenajal priestor alebo sa predmet nájmu stane nespôsobilým na užívanie. Žalovaný v priebehu celého konania zdôrazňoval, že strata licencie podnájomcu na výherné automaty sa týkala podnájomcu a nie žalobcu ako nájomcu, pričom žalobcovi nič nebránilo ďalej užívať počas dohodnutej doby predmet nájmu za účelom prevádzkovania baru ako aj herne pri použití nevýherných automatov. V prípade výpovedného dôvodu podľa § 9 ods. 3 písm. b) zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, t. j. ak sa nebytový priestor stane nespôsobilý na užívanie bez zavinenia nájomcu, stratou licencie na prevádzkovanie videohier zo strany podnájomcu predmet nájmu je ďalej spôsobilý na užívanie na zriadenie baru ako aj prevádzkovanie herne na nevýherné automaty. V priebehu celého konania zdôrazňoval, že ku dňu odovzdania priestorov dňa 31.10.2018 dlhoval žalobca ako nájomca žalovanému nájomné za 7/2018 až 9/2018 po 7.182,- Eur spolu vo výške 21.546,- Eur, ktoré sú predmetom samostatného súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 26Cb/68/2019. Žalobca však neuhradil nájomné ani za ďalšie obdobie v celkovej výške 146.551,36 Eur. Vzhľadom na takýto dlh žalobcu ako nájomcu preto žalovaný v súlade s § 672 ods. 1 OZ realizoval zákonné zádržné právo k hnuteľným veciam, ktoré sa v nebytových priestoroch nachádzali. Toto právo si riadne uplatnil a oznámil to žalobcovi listom zo dňa 28.02.2020 a zároveň podal návrh na súd na vykonanie súpisu hnuteľných vecí, ktoré konanie sa vedie pod sp. zn. 1Cb/9/2020. Z dôvodu rozhodovania súdu o tomto návrhu v konaní sp. zn. 1Cb/9/2020 navrhol prerušenie tohto konania o vydanie vecí.
17. V priebehu celého konania žalovaný poukazoval na ním riadne uplatnené zádržné právo podľa § 672 ods. 2 OZ a § 151s OZ nakoľko žalobca ako nájomca neuhradil žalovanému dlh na nájomnom a preto v súlade s výkonom zádržného práva toto aj realizoval. Po vykonaní úpravy petitu na základe výzvy súdu žalovaný namietal postup súdu, ktorý bol neprimerane aktívny, čím porušil zásadu rovnosti strán sporu. Trval na svojich záveroch, že vydaním VZN č. 14/2016 a stratou licencie podnájomcu na výherné automaty žalobca ako nájomca nestratil spôsobilosť prevádzkovať žiadnu z činností, ktorú má vo svojom predmete podnikania a mohol ďalej prevádzkovať bar ako aj herňu s nevýhernými automatmi. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/3454/2007 zo dňa 23.01.2008 v zmysle ktorého, pokiaľ ostane nájomcovi zachovaná jedna z viacerých činností je
ďalej splnený predpoklad riadneho užívania nebytových priestorov. Zdôrazňoval neplatnosť výpovede z nájmu nebytových priestorov. Poukazoval na úpravu v článku VIII. bod 4.1 Zmluvy o nájme, v ktorom na rozdiel od kogentnej úpravy zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov bola dohodnutá jednomesačná výpovedná lehota, pričom zo zákona plynie v prípade výpovede udelenej nájomcom 6 mesačná výpovedná lehota.
18. V priebehu konania žalovaný rozšíril výhrady voči nároku žalobcu a namietal aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu absencie jeho vlastníckeho práva k predmetným veciam, ktorých vydania sa voči žalovanému domáhal. Podľa žalovaného samotný právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.10.2018 uviedol, že vlastníkom vecí, ktoré sú predmetom tohto konania, nie je žalobca ako nájomca, ale spoločnosť Slovak Games s. r. o., t. j. podnájomca.
19. V priebehu konania ďalej namietal, že nemá k dispozícii veci určené a vymedzené žalobcom po pripustení zmeny petitu zo strany súdu v takom zložení ako sú popísané žalobcom. Žalobcom vymedzené hnuteľné veci majú predstavovať svetelné reklamy, ktoré tvoria okrem iného čelá reklamy s bielym LED svetlom. Z predloženej fotodokumentácie zo strany žalovaného však vyplýva, že žalobca, resp. Slovak Games s. r. o. pri všetkých troch svetelných reklamách odniesli a demontovali predné sklenené čelá reklám, vrátane jej elektroinštalácie a žalovaný disponuje len rámom, t. j. kostrou týchto reklám. Žalovaný túto skutočnosť namietal po dvoch rokoch od uplatnenia súpisu zadržaných hnuteľných vecí z dôvodu, že sa tak udialo až potom, čo žalobca upravil petit, a teda umožnil žalovanému identifikovať zloženie hnuteľných vecí, ktorých sa domáha. Poukázal na to, že svetelná reklama je železná obruba, ktorú má k dispozícii, avšak čelo reklamy a jej elektroinštalácia vo vnútornej časti bola žalobcom demontovaná. Pokiaľ žalobca predložil čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti PEGASOS s.r.o. Jána Ferdinanda o neúspešnom pokuse demontovať svetelné reklamy dňa 05.08.2018, podľa žalovaného však k demontáži došlo následne, a to dňa 08.08.2018 k čomu predložil fotografické snímky, z ktorých vyplýva, že spoločnosť JAVOR-TRANS s. r. o. vykonala demontáž čelných skiel reklám. Žalovaný predložil aj čestné vyhlásenie A. B., C. D., D. E. a F. G., ktorí vyhotovovali fotodokumentáciu z tohto dňa a potvrdili demontáž čelnej strany uvedených reklám. Žalovaný tvrdil, že až do pojednávania dňa 20.04.2022 nepovažoval za sporné, že práve dňa 08.08.2018 mal žalobca prostredníctvom spoločnosti JAVOR-TRANS s. r. o. odnášať spolu s nábytkom z nebytových priestorov aj čelá svetelných reklám. Skutočnosť, že u žalovaného ostali len rámy svetelných reklám preukazuje aj videozáznam, ktorý poskytol žalovaný okresnému súdu. Z predložených printscreenov zároveň vyplýva, že fotodokumentácia o demontáži čelných panelov reklám bola zhotovená dňa 08.08.2018. Žalovaný preto tvrdil, že si uplatňuje oprávnene zádržné právo k rámom vyššie uvedených reklám v zmysle § 151s OZ, podľa ktorého na zadržanie hnuteľných vecí potrebný súpis nie je. Zároveň namietal aj sumu určenú žalobcom v eventuálnom petite, nakoľko tento nezobral do úvahy opotrebovanie predmetu, ktorý sa má vydať.
20. Okresný súd po vykonanom dokazovaní zistil, že žalobca ako nájomca uzavrel dňa 07.01.2015 so žalovaným (ako prenajímateľom) zmluvu o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bol nebytový priestor o výmere 570 m2, ktorý sa nachádza v nehnuteľnosti – Obchodné centrum, v Ružomberku, na ul. Podhora č. 55, súpisné číslo 2229. Účelom nájmu bolo prenechanie predmetu nájmu nájomcovi do nájmu ako nebytové priestory za účelom zriadenia a prevádzkovania baru a herne v prenajatých priestoroch s pravidelnou prevádzkovou dobou od pondelka do nedele v čase od 00:00 hod. do 24:00 hod., t.j. non-stop, ako aj umiestnenia výherných priestorov a technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi alebo prevádzkovaných prostredníctvom telekomunikačných zariadení a videohier podľa zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách v znení neskorších predpisov, ktorých prevádzkovateľom je podnájomca spoločnosť Slovak Games s.r.o. Bratislava. Žalovaný (ako prenajímateľ) v zmluve udelil písomný súhlas na užívanie predmetu nájmu podnájomcovi, spoločnosti Slovak Games s.r.o., IČO: 36 862 495. Dňa 26.09.2016 prijalo mestské zastupiteľstvo v Ružomberku VZN č. 14/2016, ktorým na území mesta Ružomberok ustanovil zákaz prevádzkovať hazardné hry. V zmysle § 3 VZN, na prevádzkovateľa hazardnej hry, ktorému bola udelená individuálna licencia na prevádzkovanie hry pred nadobudnutím účinnosti predmetného VZN sa toto VZN nevzťahuje do doby skončenia platnosti tejto individuálnej licencie. Spoločnosť Slovak Games s.r.o. (podnájomca) ako prevádzkovateľ hazardných hier bola držiteľom individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier udelenej Ministerstvom financií SR č.k. 23766/2016-622 zo dňa 15.06.2016 na obdobie od 16.06.2016 do 15.06.2018. Žalobca dňa 31.07.2018 vypovedal Zmluvu o nájme nebytových priestorov uzatvorenú dňa 07.01.2015 v zmysle čl. VIII. bod 8.4. zmluvy a podľa § 9 ods. 3 písm. a), b) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme
nebytových priestorov. Vo výpovedi uviedol, že prijatím VZN mestským zastupiteľstvom Ružomberok č. 14/2016 o zákaze niektorých hazardných hier na území mesta Ružomberok sa predmet nájmu stal bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohodnuté užívanie. Uznesením Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 8Cb/56/2018 zo dňa 14.01.2019 súd zamietol návrh na vykonanie súpisu hnuteľných vecí, ktorý podal žalovaný, a to svetelnej reklamy umiestnenej nad hlavným vstupom do herne, svetelnej reklamy umiestnenej nad nočným vstupom do herne po schodoch, svetelnej reklamy umiestnenej na vonkajšej ploche budovy herne pri nočnom vstupe o rozmeroch 1,3 x 5,5 m. K zamietnutiu došlo z dôvodu, že žalovaný nepreukázal splnenie jednej zo zákonných podmienok pre nariadenie súpisu zadržaných vecí, a to, že nájomca sa sťahuje alebo z nehnuteľného predmetu nájmu sa odstraňujú veci, a teda v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Nad rámec okresný súd v tomto rozhodnutí uviedol, že aj v prípade preukázania tejto skutočnosti by bol návrh v časti nedôvodný, nakoľko konaním prenajímateľa (žalovaného), ktorý hnuteľné veci (2 ks reklamných boxov) odstránil z predmetu nájmu predtým, ako boli spísané súdom poverenou osobu, došlo k zániku jeho zákonného záložného práva k týmto veciam a v nadväznosti na to aj jeho zádržné právo. Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. 13Cob/205/2019-66 zo dňa 19.11.2019 potvrdil toto rozhodnutie. Žalovaný podal opätovný návrh na vykonanie súpisu hnuteľných vecí vedený pod sp.zn. 1Cb/9/2020, v ktorom uviedol výšku dlžného nájomného v celkovej sume 146.551,36,-Eur za obdobie jún 2018 až február 2020. Z pripojeného spisu Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 1Cb/9/2020 mal okresný súd preukázané, že aj tento návrh bol opätovne zamietnutý uznesením Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 1Cb/9/2020 zo dňa 26.05.2020, ktoré na odvolanie žalovaného bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/120/2020 zo dňa 01.10.2020. V odôvodnení Krajský súd v Žiline konštatoval, že s tvrdením navrhovateľa, že zadržaním vecí dňa 28.02.2020 išlo o tzv. ,,nové“ zadržanie vecí, nie je možné súhlasiť, pretože navrhovateľ hnuteľné veci zadržané dňa 24.10.2018 odporcovi, napriek právoplatnému súdnemu rozhodnutiu, ktorým bol jeho návrh na vykonanie súpisu hnuteľných vecí zamietnutý, nevydal, t.j. veci zadržiaval bez právneho dôvodu.
21. Z protokolu o prevzatí a odovzdaní nebytového priestoru zo dňa 31.10.2018 ako aj zo Zápisnice o priebehu obhliadky a odovzdania nebytového priestoru mal okresný súd preukázané, že obhliadky sa zúčastnili nájomca a podnájomca, pričom prenajímateľ odmietol prevziať nebytový priestor po ukončení obhliadky.
22. Z faktúry č. 2015010070 zo dňa 16.07.2015 vystavenej spoločnosťou PEGASUS s. r. o. na ťarchu žalobcu mal okresný súd preukázanú celkovú hodnotu 3 ks svetelných reklám vo výške 29.750,- ČK, 13.200,- ČK a 55.800,- ČK. V odpovedi zo dňa 24.10.2018 na Výpoveď z nájmu nebytových priestorov žalovaný oznámil žalobcovi, že túto výpoveď považuje za neplatný právny úkon. Zo Zápisnice o zadržaní hnuteľných vecí zo dňa 24.10.2018 od 10.00 hod. do 10.50 hod. okresný súd zistil, že predmetom zadržania boli 3 reklamné boxy umiestnené na nehnuteľnosti obchodného centra nachádzajúceho sa v Ružomberku, na ulici Podhora č. 55, t. j. v predmetných nebytových priestoroch, pričom jeden reklamný box je umiestnený na zadnej fasáde nad zadným vstupom do nehnuteľnosti z ulice Mlynská, druhý reklamný box je umiestnený nad prednými dverami (fotobunka) do predmetu nájmu – vchod z hlavného vstupu do nehnuteľnosti z ulice Podhora, tretí reklamný box sa v súčasnosti nachádza v predmete nájmu a prenajímateľ nemá k nemu prístup. Pôvodne bol umiestnený nad zadnými dverami (fotobunka) do predmetu nájmu – vchod zo zadného vstupu do nehnuteľnosti z ulice Mlynská. Z čestného prehlásenia Jána Ferdinanda konateľa spoločnosti Pegasos–CZ okresný súd zistil, že uvedená spoločnosť pre žalobcu predmetné svetelné reklamy vyrobila, namontovala na predmetný nebytový priestor Podhora č. 55, Ružomberok, ktorého nájomca bol žalobca. V čestnom vyhlásení Ján Ferdinand potvrdil, že dňa 05.08.2018 spolu so svojimi zamestnancami prišiel na uvedené miesto za účelom demontáže a odvozu svetelných reklám, v čom im bolo žalovaným zabránené a všetky reklamy ostali namontované v celku na miestach, na ktorých boli pôvodne namontované. V čestných prehláseniach predložených žalovaným A. B., H. C. D., H. D. E., F. G. potvrdili, že v deň obhliadky dňa 31.10.2018 v nebytových priestoroch boli uskladnené reklamné boxy bez predného čela a prehlásili, že dňa 07.08.2018 boli oslovení zamestnancami spoločnosti JAVOR-TRANS s. r. o., s tým, že majú poverenie od žalobcu na odvoz zariadenia a nábytku z predmetných priestorov a vyhotovili fotodokumentáciu zo dňa 08.08.2018 z ktorej vyplýva, že boli demontované predné čelá z 3 ks reklamných boxov.
23. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd mal v konaní preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu. Vychádzal nielen z tvrdení žalobcu, ale aj z faktúry č. 2015010070 zo dňa 16.07.2015 vystavenou spoločnosťou PEGASOS s. r. o., podľa ktorej táto spoločnosť vyhotovila pre
žalobcu 3 ks sklenených reklám za celkovú cenu 6.947,34 Eur, ďalej z mailovej komunikácie medzi touto spoločnosťou a žalobcom o rozpise jednotlivých cien za vyhotovené svetelné reklamy, z čestného prehlásenia Jána Ferdinanda konateľa spoločnosti PEGASOS s. r. o., z ktorých mal preukázané, že vlastníkom predmetných svetelných reklám je žalobca. Pokiaľ žalovaný namietal, že zástupca žalobcu v liste zo dňa 11.10.2018 adresovanom žalovanému uviedol, že výlučným vlastníkom nie je žalobca, ale podnájomca Slovak Games s. r. o., okresný súd k tomu uviedol, že vlastnícke právo sa nenadobúda vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, ale konkrétnymi právnymi skutočnosťami, t. j. kúpnou zmluvou alebo inými listinnými dokladmi. Z listinných dokladov nachádzajúcich sa v spise vyplýva, že vlastníkom predmetu vydania je žalobca a teda je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o vydanie hnuteľných vecí.
24. Výhradu žalovaného, že žalobca nestratil spôsobilosť prevádzkovať žiadnu zo svojich činností uvedených v predmete podnikania a teda mohol ďalej užívať predmetné nebytové priestory aj po zániku licencie podnájomcu na výherné automaty, vyhodnotil okresný súd ako nedôvodnú. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že žalobca ako nájomca mohol ďalej užívať nebytové priestory za účelom prevádzkovania baru a nevýherných automatov. Podľa okresného súdu vydaným VZN mestského zastupiteľstva Ružomberok č. 14/2016 bolo na území mesta Ružomberok zakázané vykonávanie hazardných hier, čím sa stal predmet nájmu nespôsobilým na dohovorené užívanie, a to prenechanie predmetu nájmu žalobcovi za účelom zriadenia a prevádzkovania baru a herne, ako aj umiestnenia výherných automatov, ktorých prevádzkovateľom bol podnájomca Slovak Games s. r. o. Zdôraznil, že podnájomca mohol vykonávať túto činnosť, ktorá bola uvedená ako účel nájmu nebytových priestorov od 16.06.2016 do 15.06.2018 a dňom 16.06.2018 prevádzkovať hazardné hry na území mesta Ružomberok už nemohol. Nájomca teda bez svojho zavinenia nemohol predmet nájmu užívať dohodnutým spôsobom podľa účelu uvedeného v zmluve. Podľa okresného súdu neobstojí obrana žalovaného, že mohol v prenajatých priestoroch prevádzkovať bar, prípadne nevýherné automaty, pretože z listinných dôkazov vyplynul jednoznačne nespochybniteľný účel nájmu a spôsob užívania nebytových priestorov, kde absolútna väčšina priestoru slúžila na prevádzkovanie hazardných hier, pričom herňa (ako priestor) musí spĺňať zákonom presne špecifikované podmienky podľa § 2 písm. o) zákona č. 30/2019 Z.z. o hazardných hrách. Nemožnosť užívania prenajatej veci nemusí byť úplná, avšak v konkrétnom prípade je viac ako 90%, pretože hlavným zdrojom príjmov boli výnosy práve z hazardných hier a nie z prevádzky baru.
25. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd sa ako prejudiciálnou otázkou zaoberal platnosťou Výpovede zmluvy o nájme zo dňa 31.07.2018. Túto považoval za platnú, ktorá bola žalovanému doručená dňa 03.09.2018, čo sporné nebolo. Dohodnutá výpovedná jednomesačná lehota začala plynúť od 01.10.2018. Podľa okresného súdu v zmysle čl. 8.4.1 Zmluvy o nájme na strane nájomcu vznikli právne vady, t. j. vznikli po uzavretí Zmluvy o nájme nebytových priestorov v dôsledku VZN č. 14/2016 o zákaze prevádzkovania hazardných hier, čo spôsobuje, že nájomca nemôže plniť záväzok, na ktorý sa zaviazal.
26. Okresný súd dospel k záveru, že žalovaným realizovaná držba hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom vydania oprávnená nie je. Poukázal na to, že predpokladom úspechu vindikačnej žaloby o vydanie veci je splnenie troch podmienok, a to preukázanie vlastníckeho práva k predmetu sporu, čo žalobca preukázal. Ďalším predpokladom je preukázanie, že predmetné svetelné tabule sa nachádzajú u tretej osoby, čo mal okresný súd preukázané výpoveďou právneho zástupcu žalobcu, ale aj žalovaného, ktorý sám potvrdil, že svetelné tabule sa nachádzajú v nebytových priestoroch, ktoré využíval žalobca a sú vo vlastníctve žalovaného. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného mal zároveň okresný súd preukázané, že predmetné svetelné tabule boli vynesené z nebytového priestoru vtedy, keď bol podaný prvý návrh na súpis hnuteľných vecí dňa 24.10.2018 a potom ako právoplatne rozhodol Krajský súd v Žiline, hnuteľné veci - svetelné tabule boli naspäť vrátené žalovaným. Ďalším predpokladom úspešnosti žaloby je neoprávnená držba zadržiavaných vecí. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že uznesením okresného súdu sp. zn. 8Cb/56/2018 zo dňa 14.01.2019, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/205/2019 zo dňa 19.11.2019, došlo k zamietnutiu návrhu žalovaného na súpis hnuteľných vecí, a to troch svetelných reklám z dôvodu nesplnenia zákonných predpokladov. Okresný súd mal preukázané, že žalovaný podal dňa 03.03.2020 ďalší návrh na súpis hnuteľných vecí, a to troch svetelných tabúľ, pričom tento súpis bol vykonaný dňa 28.02.2020. Aj opätovný návrh okresný súd zamietol uznesením sp. zn. 1Cb/9/2020 zo dňa 26.05.2020, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline dňa 01.10.2020 sp. zn. 13Cob/120/2020
z dôvodu nesplnenia 8 dňovej lehoty na podanie návrhu na súpis hnuteľných vecí, keď bolo zrejmé z konania 8Cb/56/2018, že Zápisnica o zadržaní hnuteľných vecí bola zo dňa 24.10.2018 a týkala sa totožných hnuteľných vecí troch kusov reklamných panelov, t. j. k zadržaniu vecí žalovaným došlo už dňa 24.10.2018. Žalovaný tieto veci nevydal, ale zadržiaval ich bez právneho dôvodu. Okresný sú preto považoval držbu zadržaných hnuteľných vecí popísaných v petite zo strany žalovaného za neoprávnenú, nakoľko išlo o veci patriace žalobcovi.
27. Okresný súd sa vysporiadaval aj s tvrdením žalovaného o tom, že tento nedisponuje s vecami popísanými po pripustení zmeny petitu, keďže podľa tvrdenia žalovaného si žalobca odniesol čelo reklamy a nechal u žalovaného len kostru reklamy, ako to má vyplývať z fotodokumentácie predloženej žalovaným. Okresný súd poukázal na to, že z pripojeného spisu sp. zn. 8Cb/56/2018, z listinných dokladov predloženými žalovaným, zo Zápisnice o zadržaní hnuteľných vecí zo dňa 24.10.2018 mal preukázané, že žalovaný zadržal 3 kusy reklamných boxov, ktoré boli umiestnené na zadnej fasáde nad zadným vchodom z ulice Mlynská, druhý reklamný box umiestnený nad prednými dverami (fotobunka) do predmetu nájmu – vchod z hlavného vchodu do nehnuteľnosti z ulice Podhora, tretí reklamný box sa súčasne nachádza v predmete nájmu a prenajímateľ nemá k nemu prístup. Poukázal na obsah tejto zápisnice, podľa ktorej pôvodne bol umiestnený tento tretí box nad zadnými dverami (fotobunka) do predmetu nájmu. Vzhľadom na uvedené žalovaný zadržal predmetné reklamné boxy, pristúpil k odmontovaniu reklamných boxov v počte 2 ks a ich uskladneniu v priestoroch prenajímateľa. Jeden kus reklamného boxu sa nachádzal v predmete nájmu a prenajímateľ nemal k nemu prístup. Okresný súd preto vzhľadom na tieto skutočnosti, rozhodnutia okresného a krajského súdu vo veciach pod sp. zn. 8Cb/56/2018, 1Cb/9/2020 konštatoval, že žalovaný odmontoval reklamné tabule a umiestnil ich do svojich priestorov. Z fotodokumentácie z týchto spisov vyplýva, že reklamné tabule dňa 24.10.2018 pozostávali z čiel reklám ako aj kostier, tak ako sú popísané vo výrokovej časti rozsudku. Podľa okresného súdu vo vzťahu k fotodokumentácii predloženej žalovaným, táto je z dátumu 31.10.2018, t. j. po období, kedy žalovaný tieto reklamné tabule z priestorov predmetu nájmu už odstránil.
28. K realizácii zádržného práva podľa § 151s OZ okresný súd poukázal na to, že zádržné právo je zabezpečovací inštitút pre uspokojenie peňažnej pohľadávky osoby, ktorá je inak povinná vec vydať. Úprava zádržného práva v občianskom zákonníku sa uplatní aj vo vzťahoch podľa Obchodného zákonníka. Za osobitných podmienok má zádržné právo aj prenajímateľ podľa § 672 ods. 2 OZ pre pohľadávku z nájomného. V takom prípade však zákon predpokladá, že sa jedná o držbu, ktorá sa týka hnuteľných vecí, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi. Okresný súd konštatoval, že žalovaný mohol realizovať právo podľa § 151s OZ, avšak za dodržania podmienok uvedených v § 678 ods. 2 OZ. Poukázal na to, že zákonné zádržné právo k hnuteľným veciam, ktoré vzniklo podľa § 672 ods. 2 OZ zanikne, ak sú veci odstránené skôr než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do 8 dní po výkone, o čom už bolo rozhodnuté v konaniach pod sp. zn. 8Cb/56/2018, 1Cb/9/2020 v spojení s rozhodnutiami odvolacích súdov, ktorými boli návrhy žalovaného na vykonanie súpisu hnuteľných vecí tých istých 3 svetelných tabúľ zamietnuté. Okresný súd preto dospel k záveru, že žalovaný 3 ks reklamných tabúl zadržuje svojvoľne a žalobe na vydanie žalobcom špecifikovaných vecí po pripustení zmeny petitu vyhovel. Žalobca podal eventuálny petit, v ktorom žiadal zaviazať žalovaného na jeden druh plnenia, a len ak objektívne nebude možné vyhovieť prvému petitu, eventuálne žiadal iné plnenie. Uviedol, že podstatou eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie iba jedného nároku. Keďže okresný súd rozhodol o prvom petite, teda zaviazal žalovaného na vydanie hnuteľných vecí žalobcovi, o druhom eventuálnom petite už rozhodovať nemusel.
29. Okresný súd zamietol návrh na prerušenie konania ako nedôvodný. Uviedol, že v konaní pod sp. zn. 8Cb/56/2018 bol návrh žalovaného na vykonanie súpisu hnuteľných vecí zamietnutý, čo bolo potvrdené aj odvolacím súdom. Tiež v konaní pod sp. zn. 1Cb/9/2020 o opakovanom tom istom návrhu bolo rozhodnuté tak, že tento návrh bol zamietnutý, čo taktiež bolo potvrdené rozhodnutím odvolacieho súdu. V obidvoch rozhodnutiach okresný aj krajský súd považovali držbu troch svetelných tabúl za neoprávnenú. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi úspešnému v spore priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
30. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) a e) CSP, v ktorom namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť.
31. Žalovaný vytýkal napadnutému rozhodnutiu nedodržanie zásady rovnosti zbraní. Vo veci bolo vytýčené pojednávanie na deň 20.04.2022, pričom právny zástupca žalobcu podal na súd dňa 13.04.2022 vyjadrenie, ktorého prílohou bolo aj čestné vyhlásenie Jána Ferdinanda, konateľa spoločnosti PEGASOS s. r. o. Toto vyjadrenie bolo prevzaté právnym zástupcom žalovaného dňa 19.04.2022, jeden deň pred pojednávaním, pričom právny zástupca žalovaného nemal dostatok času oboznámiť sa dôkladne s vyjadrením žalobcu zo dňa 13.04.2022. Napriek tomu sa snažil zabezpečiť všetky dôkazy vyvracajúce tvrdenia žalobcu v tomto vyjadrení a podarilo sa mu zabezpečiť len časť dôkazov predložených na pojednávaní dňa 20.04.2022. Zo zásady kontradiktórnosti súdneho procesu vyplýva rovnosť zbraní, z ktorej okrem iného vyplýva možnosť oboznámiť sa s dokladmi a pripomienkami druhej strany. Nevyhnutným predpokladom zabezpečenia účinnej možnosti vyjadriť sa k úkonu protistrany je aj poskytnutie primeranej lehoty nielen na oboznámenie sa s obsahom podania protistrany, ale aj možnosť účinne sa vyjadriť a predložiť dôkazy pred rozhodnutím súdu.
32. Žalovaný ďalej vytýkal napadnutému rozhodnutiu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o tom, že žalovaný má k dispozícii veci uvedené v petite po pripustení jeho zmeny. Zopakoval, že má k dispozícii výlučne rámy svetelných reklám bez čelnej steny a samotnej svetelnej reklamy. Tieto boli dňa 08.08.2018 demontované spoločnosťou JAVOR-TRANS s. r. o., čo preukazuje žalovaným predložená fotodokumentácia a čestné vyhlásenia predložené na pojednávaní dňa 20.04.2022. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že za dôkaz preukazujúci držbu žalovaným hnuteľných vecí v stave určenom vo výrokovej časti rozhodnutia, považoval Zápisnicu o zadržaní vecí zo dňa 24.10.2018, ktorej prílohou je aj fotodokumentácia. Vo vzťahu k tejto zápisnici podľa žalovaného sa jednalo o dôkaz získaný porušením CSP. Na pojednávaní dňa 20.04.2022 súd o 13.35 hod. pojednávanie prerušil, dôvod prerušenia neoznámil. O 14.10 hod. pokračoval v pojednávaní a oboznámil strany sporu s obsahom spisu sp. zn. 8Cb/56/2018, osobitne so Zápisnicou o zadržaní hnuteľných vecí, fotodokumentáciou a rozhodnutiami okresného ako aj krajského súdu v tejto veci. Vykonanie dôkazu oboznámenia sa so zápisnicou zo dňa 24.10.2018 ako aj fotodokumentáciou však nenavrhla žiadna strana sporu. Tento dôkaz vykonal okresný súd sám, nedal možnosť stranám sporu sa k nemu vyjadriť, neuviedol predbežné právne posúdenie k dôkazu, ktorý si sám zabezpečil. Žalovaný preto namietal porušenie zásady rovného postavenia strán sporu podľa čl. 6 CSP ako aj rozpor s princípom formálnej pravdy podľa § 185 CSP, keďže takýto dôkaz nenavrhla ani jedna zo strán sporu. Súd môže vykonať len tie dôkazy, ktoré strany navrhli a výnimočne aj iné dôkazy, avšak o takýto prípad v prejednávanej veci nejde.
33. Žalovaný preto tvrdil, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a odňatiu práva dôsledne uplatniť prostriedky procesného útoku a obrany. Podľa žalovaného na pojednávaní dňa 20.04.2022 na ktorom bol vyhlásený rozsudok, okresný súd uviedol, že považoval za preukázané, že žalovaný má k dispozícii hnuteľné veci v stave v akom ich popísal žalobca, nakoľko z fotodokumentácie priloženej k Zápisnici o zadržaní veci vyplýva takýto stav ku dňu zadržania, t. j. 24.10.2018. Toto však nie je pravdivé, pretože fotodokumentácia priložená k Zápisnici o zadržaní veci opisovala veci ku dňu 02.08 a 03.08.2018 a nie ku dňu 24.10.2018. Žalovaný ako novotu v konaní predložil printscreen uvedených fotografií, z ktorých vyplýva deň ich vyhotovenia. Tieto fotografie použil k zápisnici o zadržaní veci a k návrhu na súpis hnuteľných vecí z dôvodu, že v čase ich zadržania už boli hnuteľné veci odmontované, čo vykonala spoločnosť JAVOR-TRANS s. r. o. dňa 08.08.2018 a uskladnené boli v priestoroch. Žalovaný teda tvrdil, že fotodokumentácia pripojená k Zápisnici o zadržaní hnuteľných vecí bola zo dňa 02.08. a 03.08.2018. Žalovaný nepovažoval za potrebné uviesť v zápisnici, že reklamné boxy sú bez čelného skla a svetelnej reklamy, pretože nepredpokladal, že žalobca poprie, že tieto už demontoval. Nepovažoval za potrebné uviesť ani to, že už boli demontované spoločnosťou JAVOR- TRANS s. r. o. dňa 08.08.2018. Týmito novotami v odvolacom konaní mienil žalovaný poukázať na to, že nemá k dispozícii svetelné reklamy v stave opísanom v rozsudku. V konaní došlo k vadám, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom bez svojej viny nemohol tieto dôkazy predložiť. Spolu s odvolaním predložil 4 ks fotografických snímok vrátane printscreenu k nim o dátume ich vyhotovenia.
34. Žalovaný vytýkal okresnému súdu, že ním predložené dôkazy, a to fotodokumentáciu zo dňa 08.08.2018 zachytávajúcu zamestnancov spoločnosti JAVOR-TRANS, ktorý demontovali čelné časti reklamy a ukladajú ich na auto s ŠPZ I., fotodokumentáciu zo dňa 31.10.2018, ako aj videozáznam z tohto dňa, z ktorých vyplýva, že v priestoroch sa nachádzali reklamné boxy – rámy, ktoré boli umiestnené na zemi, ako aj čestné prehlásenia osôb prítomných pri odmontovaní a odvážaní čelných
častí reklamy a ktoré robili fotodokumentáciu, vôbec nevyhodnocoval v celom kontexte a súhrne, ale uspokojil sa len s dôkazom, ktorý si sám zadovážil napriek tomu, že tento je v rozpore s inými dôkazmi.
35. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie a zopakoval, že žalobca nie je aktívne legitimovaný, pretože z vyjadrenia samotného žalobcu zo dňa 11.10.2018 vyplýva, že za vlastníka označil inú spoločnosť, a to podnájomcu Slovak Games s.r.o.
36. Nesúhlasil ani so záverom okresného súdu, pokiaľ poukázal na jednoznačný účel nájmu a spôsob užívania, keď absolútna väčšina priestoru slúžila na prevádzkovanie hazardných hier, ktoré prevádzkoval v predmetných nebytových priestoroch podnájomca – spoločnosť Slovak Games s.r.o. Žalovaný zopakoval, že podnájomca nebol nikdy zmluvnou stranou Zmluvy o nájme nebytových priestorov, podnájomná zmluva zakladá osobitný vzťah medzi nájomcom a podnájomcom. Žalovaný vytýkal okresnému súdu záver, že nájom bol dohodnutý hlavne pre účely podnájomcu (prevádzkovanie herne) prijatý bez toho, aby mal preukázanú existenciu podnájomného vzťahu medzi žalobcom ako nájomcom a spoločnosťou Slovak Games s.r.o. ako podnájomcom. Záver okresného súdu o preukázaní, že 90 % výnosov bolo dosiahnutých z realizovaných hazardných hier a nie z prevádzky baru a odkaz na dôkazy v inom súdnom konaní (8Cb/23/2020), je podľa žalovaného irelevantný, vzhľadom na dohodnutý účel v Zmluve o nájme nebytových priestorov. Zopakoval znenie čl. II. bod 1. Zmluvy o vymedzení účelu nájmu, ktorý bol formulovaný pre potreby nájomcu, ako aj pre potreby podnájomcu, ktorý disponoval individuálnou licenciou na prevádzkovanie hazardných hier a mohol prevádzkovať herne s výhernými automatmi, pričom tento účel formuloval žalobca. Zopakoval svoje tvrdenia z priebehu konania, že žalobca ako nájomca napriek tomu, že spoločnosť Slovak Games s.r.o. ako podnájomca stratil individuálnu licenciu na prevádzkovanie hazardných hier dňom 15.06.2018, ďalej mohol užívať predmet nájmu, a to za účelom baru a herne pre hry a nevýherné automaty. Nestratil teda spôsobilosť prevádzkovať žiadnu zo svojich činností, keďže jeden z jeho predmetov činností priamo zodpovedá prevádzkovaniu baru. Keďže žalobca mohol ďalej užívať predmet nájmu dohodnutým spôsobom alebo prenechať ho iným osobám, nemohlo dôjsť k zániku záväzku z dôvodu nemožnosti plnenia.
37. Žalovaný v odvolaní zopakoval, že samotné dojednanie čl. VIII. bod 8.4 Zmluvy o nájme nebytových priestorov, je neplatné. Uviedol, že takto dohodnutý dôvod výpovede zo strany nájomcu, vrátane výpovednej lehoty, je v rozpore s osobitnou kogentnou úpravou § 9 ods. 3 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, ktorá taxatívne vymedzuje dôvody, kedy môže nájomca vypovedať nájomnú zmluvu dohodnutú na dobu určitú pred jej uplynutím. Odkázal v tejto súvislosti na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Obdo/10/2010 zo dňa 13.10.2010, z ktorého vyplýva, že zmluvné strany si nemôžu zúžiť, rozšíriť, ani iným spôsobom meniť a dopĺňať dôvody na skončenie nájmu dohodnutého na určitý čas. Okresný súd sa preto pri svojom závere odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe súdov a odklon nezdôvodnil.
38. Žalovaný v odvolaní zotrval na tvrdeniach o neplatnosti výpovede zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov ako celku z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti podľa § 37 ods. 1 OZ, keď žalobca vo výpovedi z nájmu citoval štyri výpovedné dôvody podľa článku VIII. bod 8.4.1., ďalej bod 8.4.2., ako aj dôvod uvedený v § 9 ods. 3 písm. a) a b) Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov. Vo výpovedi neuviedol a nekonkretizoval konkrétne konanie, ktorým malo dôjsť k naplneniu výpovedného dôvodu, pričom pri každom z uvedených dôvodov je odlišná výpovedná lehota.
39. Žalovaný v odvolaní namietal neplatnosť výpovede z nájmu aj podľa § 39 OZ, pretože je v rozpore so zákonom a zmluvou, keďže neexistuje žiaden zákonný ani zmluvný dôvod na ukončenie Zmluvy o nájme výpoveďou. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že prenajatý priestor od 16.06.2018 sa stal nespôsobilým na dohodnuté užívanie, aj keď podnájomcovi Slovak Games s.r.o. zanikla ku dňu 15.06.2018 individuálna licencia na prevádzkovanie hazardných hier, avšak žalobca ako nájomca mohol ďalej užívať predmet nájmu na dohodnutý účel, a to za účelom prevádzkovania baru a herne nevýherných automatov, resp. mohol ich prenajať tretej osobe. Vytýkal okresnému súdu nesprávne posúdenie vo vzťahu k výpovednému dôvodu podľa čl. VIII. bod 8.4. Zmluvy, ktoré obsahuje dva odlišné dôvody v čl. 8.4.1. a 8.4.2., pričom v jednom prípade sa jedná o nespôsobilý predmet nájmu z dôvodu, že závady na ňom nebude možné odstrániť, pričom druhým dôvodom je neposkytnutie súčinnosti od prenajímateľa nájomcovi. Zopakoval, že závady uvedené v čl. 8.4.1. sa týkajú technických a faktických vád, nie právnych. Okresný súd považoval výpoveď za platnú napriek tomu, že nebolo preukázané, že došlo k akejkoľvek technickej závade na predmete nájmu a nebola žalovanému doručená výzva na
odstránenie závady. V konaní nebol preukázaný ani dôvod výpovede podľa čl. 8.4. bod 2, keď nebolo preukázané neposkytnutie akejkoľvek súčinnosti žalovaným v prospech žalobcu.
40. Žalovaný v odvolaní trval na tom, že držba hnuteľných vecí je oprávnená, keďže žalobca bol v omeškaní s úhradou nájomného za obdobie júl – október 2018, vrátane úrokov z omeškania. Žalovaný ako prenajímateľ má zákonné zádržné právo, ktoré si uplatnil v zmysle § 151s ods. 1 OZ a uplatnenie ktorého riadne oznámil žalobcovi listom zo dňa 24.10.2018. Aj keď je pohľadávka žalovaného za nájomné sporná a je predmetom súdneho konania, táto skutočnosť neznamená, že v čase realizácie zádržného práva nebola splatná. Držba hnuteľných vecí je preto zo strany žalovaného oprávnená.
41. Ak by sa súd nestotožnil s obranou žalovaného poukázal na to, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania, sú tu dôvody na ich nepriznanie v prospech žalobcu. Toto tvrdenie odôvodňoval tým, že petit žaloby zo strany žalobcu bol vymedzený neurčito, nezrozumiteľne a k zmene petitu došlo až na základe zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu potom, ako bol na túto zmenu vyzvaný okresným súdom. Súd mal zobrať do úvahy ochranu práv žalovaného, rovnosť strán, procesnú zodpovednosť za spor, pričom pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd nijakým spôsobom nezohľadnil skutočnosť, že narastanie trov konania spôsobil žalobca svojím prístupom.
42. Podľa žalovaného došlo k porušenia jeho práva na spravodlivý proces, pretože napadnuté rozhodnutie nie je riadne odôvodnené, je neurčité a nezrozumiteľné. Okresný súd sa nevysporiadal s dôkazmi predloženými žalovaným, nezdôvodnil odklon od ustálenej rozhodovacej praxe vo vzťahu k neplatnosti dojednania v čl. VIII. bod 4. Zmluvy, nevysporiadal sa s argumentáciou žalovaného o absolútnej neplatnosti výpovede, neplatnosti čl. VIII. bod 4. a ani s rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/3454/2007. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu prvostupňového, ako aj odvolacieho konania v celom rozsahu.
43. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 29.07.2022. V ňom uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne, s ktorým sa stotožňuje. Poukázal na predpoklady úspešnosti žaloby o vydanie veci, a to preukázanie vlastníckeho práva k trom kusom svetelných reklám, preukázanie, že tieto sa nachádzajú u žalovaného ako tretej osoby ako aj to, že sa nachádzajú u neho neoprávnene. Zopakoval preukázanie vlastníckeho práva k predmetu sporu faktúrou, ako aj čestným vyhlásením Jána Ferdinanda. Skutočnosť, že tieto veci sa nachádzajú u žalovaného potvrdil nielen žalobca, ale aj samotný žalovaný, ktorý potvrdil, že sa nachádzajú v nebytových priestoroch vo vlastníctve žalovaného, čo potvrdil žalovaný aj svojím návrhom na súpis hnuteľných vecí zo dňa 24.10.2018, kde potvrdil, že tieto veci sú v jeho držbe minimálne od tohto dátumu. Žalobca preukázal neoprávnenú držbu žalovaným, ako to vyplýva z právoplatných rozhodnutí okresného ako aj odvolacieho súdu v konaniach sp. zn. 8Cb/56/2018 a 1Cb/9/2020. Okresný súd preto mohol rozhodnúť len tak, že žalovaný je povinný hnuteľné veci žalobcovi vydať.
44. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného o porušení zásady rovnosti zbraní tým, že mu bolo doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 13.04.2022 až dňa 19.04.2022. Je irelevantné, že v období od doručenia tohto vyjadrenia na súd (13.04.2022) do 20.04.2022 (deň pojednávania), sa nachádzali štátne sviatky ako aj dni voľna (Veľký piatok a Veľká noc). Žalobca doručil toto vyjadrenie s dostatočným časovým predstihom, týždeň pred pojednávaním. Video, fotografie a vyhlásenia predložené žalovaným na poslednom pojednávaní dňa 20.4.2022, nemali vplyv na konečný výsledok sporu, pretože nemali žiadnu dôkaznú hodnotu a žalovaný mohol tieto doklady predložiť dávno pred týmto pojednávaním, keďže konanie trvá dva roky.
45. Podľa žalobcu žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia, že žalobca predmetné hnuteľné veci, resp. čelá reklám odviezol prostredníctvom spoločnosti JAVOR-TRANS s.r.o., keď toto tvrdenie je v rozpore so samotnou skutočnosťou, že žalovaný zadržal predmetné hnuteľné veci (3ks reklám) v nehnuteľnosti patriacej žalovanému dňa 24.10.2018, o čom svedčí Zápisnica o zadržaní veci zo dňa 24.10.2018. V tejto nikde nedeklaroval, že by chýbala nejaká časť týchto reklám a ani počas rozhodujúcej časti trvania sporu to netvrdil. Z fotodokumentácie predloženej žalovaným podľa žalobcu nevyplýva, že by boli svetelné reklamy odmontovávané alebo že by ich JAVOR-TRANS s.r.o. odviezol (resp. ich čelá). Naopak Zápisnica z 24.10.2018 potvrdzuje, že predmetné hnuteľné veci boli u žalovaného zadržané od 24.10.2018, kedy boli ešte v celosti, čo potvrdzuje samotná zápisnica. Nie je možné
vylúčiť, že žalovaný počas neoprávnenej držby predmetné reklamy poškodil alebo zničil. Čestné vyhlásenia predložené žalovaným sú podpísané osobami, ktoré sú osobami blízkymi, alebo bývalými alebo súčasnými zamestnancami žalovaného a žalobca preto spochybňoval ich objektívnosť. Tvrdenie žalovaného, že Zápisnica o zadržaní zo dňa 24.10.2018 bola získaná v rozpore s CSP, je absurdné, pretože sa jedná o skutočnosti známe súdu z jeho činnosti podľa § 186 ods. 1 CSP.
46. Pokiaľ žalovaný predložil 4 ks fotografických snímok, ktoré boli priložené k Zápisnici o zadržaní veci zo dňa 24.10.2018, vrátane printscreenu preukazujúci dátum ich vyhotovenia, podľa žalobcu nebola splnená ani jedna z podmienok predloženia týchto dokladov ako novoty podľa § 366 CSP. Tvrdenia žalovaného, že fotografie boli vyhotovené dňa 02.-03.08.2018 a následne mali byť údajne dňa 08.08.2018 odmontované čelá reklám spoločnosťou JAVOR-TRANS s.r.o., považuje žalobca za nepravdivé a nepreukázané tvrdenia v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Žalovaný dňa 24.10.2018 spísal Zápisnicu o zadržaní veci, ktorou sám potvrdil, že zadržal 3 ks svetelných reklám a nikde neuviedol, že by neboli v kompletnom stave. Je absurdné, aby žalovaný túto skutočnosť, pokiaľ by bola pravdivá, neuviedol do Zápisnice, a navyše, táto bola podkladom k návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí (8Cb/56/2018). Žalovaný nijako nepreukázal, že spoločnosť JAVOR-TRANS s.r.o. dňa 08.08.2018 v mene žalobcu reklamy odmontovala a zobrala so sebou iba čelá, čo vyvracia Zápisnica o zadržaní zo dňa 24.10.2018, ktorej prílohou boli fotografie predmetných hnuteľných vecí, ktorým nechýbala žiadna časť. Vzniká potom otázka, ako mohol žalovaný zadržať veci, o ktorých tvrdí, že ich nemal ani u seba a žiadal súd o vykonanie súpisu tých istých vecí, ktoré ani nemal.
47. Podľa žalobcu boli dôkazy vykonané súdom prvej inštancie správne a správne aj posúdené, pretože žalovaným predložené doklady boli v rozpore so Zápisnicou zo dňa 24.10.2018, podľa ktorej žalovaný zadržal 3 ks hnuteľných veci v kompletnom stave. Nikdy netvrdil, že by nejaká časť zo svetelných reklám chýbala. Fotodokumentácia zo dňa 08.08.2018 nepreukazuje, že ide o zamestnancov spoločnosti JAVOR-TRANS s.r.o., nepreukazuje, že bola vykonaná demontáž svetelných reklám, nepreukazuje, že boli naložené do auta a že fotografia bola vykonaná dňa 08.08.2018. Ani fotodokumentácia zo dňa 31.10.2018 a videozáznam z tohto dátumu nepreukazujú, že boli v tento deň natočené, pričom ani nie je jasné, kde boli zábery natočené. Tiež čestné vyhlásenia nie je možné považovať za dôkaz, pretože sa jedná o osoby blízke žalovanému a sú tu pochybnosti o ich objektívnosti.
48. Namietanie aktívnej legitimácie zo strany žalovaného je nedôvodné, pretože v písomnom vyjadrení žalobcu zo dňa 11.10.2018 sa jednalo iba o chybu v písaní, pokiaľ bol za vlastníka označený Slovak Games s.r.o.
49. Okresný súd podľa žalobcu správne posúdil dohodnutý účel nájmu v zmysle čl. II. bod 1 Zmluvy o nájme nebytových priestorov, a to zriadenie a prevádzkovanie baru a herne a umiestnenie výherných prístrojov a technických zariadení. Od 16.06.2018 nemohol žalobca predmetnú vec užívať dohodnutým spôsobom, a to kumulatívne prevádzkovanie baru a herne a zároveň umiestnenie výherných prístrojov a technických zariadení. Od 16.06.2018 preto nemohol využívať predmet nájmu dohodnutým spôsobom, pretože prevádzkovanie baru samostatne nebolo účelom Zmluvy. Absolútnou prioritou pri dohodnutom účele užívania predmetu nájmu bolo prevádzkovanie hazardných hier, z ktorých získal za obdobie od 01.01. do 16.06.2018 tržby 389.632,91 Eur a tržby z baru predstavovali 3.645,57 Eur.
50. Žalobca zopakoval tvrdenia o platnom ukončení Zmluvy o nájme nebytových priestorov na základe Výpovede žalobcu ako nájomcu zo dňa 31.07.2018. Uvedená Výpoveď mala písomnú formu a bola žalovanému doručená v septembri 2018, čo žalovaný potvrdil v odpovedi na Výpoveď nájmu zo dňa 27.09.2018. Poukázal na čl. VIII. bod 8.4.1. Nájomnej zmluvy, na § 9 ods. 3 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov a zopakoval svoje tvrdenie, že od 16.06.2018 boli nebytové priestory nespôsobilé na dohodnuté užívanie bez zavinenia nájomcu. Prijatím VZN č. 14/2016 a následným uplynutím licencie podnájomcu, sa stal predmet nájmu pre nájomcu nespôsobilým na dohodnuté užívanie, čo uviedol aj Okresný súd Bratislava I. v rozsudku zo dňa 09.12.2020 vo veci sp. zn. 26Cb/68/2019-310. Nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného o neurčitosti výpovede, keďže v celom obsahu jej odôvodnenia sa odkazuje na čl. VIII. bod 8.4.1. Nájomnej zmluvy a § 9 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 116/1990 Zb. Takto určené výpovedné dôvody sú nezameniteľné a jasne vyjadrené. Čl. VIII. bod 8.4.1. Zmluvy podľa žalobcu zahŕňa aj právne vady predmetu nájmu. Nesúhlasil s aplikáciou záverov z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR vo veci 28Cdo/3454/2007 zo dňa 23.01.2008, ktoré vzhľadom na rozdielnosť skutkového stavu, je na danú vec nepoužiteľné. Zdôraznil, že podstatou sporu je nesplnenie povinnosti žalovaného vydať
žalobcovi hnuteľné veci, ktoré mu patria a žalovaný ich zadržiava neoprávnene. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného o nepriznaní nároku na náhradu trov konania v prospech žalobcu, pretože neexistujú žiadne zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, aby nebolo rozhodnuté o náhrade trov podľa úspechu v spore. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/2007 podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia sa má vysporiadať so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutia podstatné a významné. Navrhol preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
51. K tomuto podaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 30.08.2022. Zopakoval v ňom okolnosti doručovania vyjadrenia žalobcu zo dňa 13.04.2022, ktoré prevzal dňa 19.04.2022, deň pred pojednávaním a teda sa nejednalo o primeranú lehotu na prípravu na pojednávanie. Dôkazy predložené žalovaným na pojednávaní dňa 20.04.2022 boli dôkazmi, ktorými žalovaný reagoval na tvrdenia žalobcu v podaní zo dňa 13.04.2022. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že Zápisnica o zadržaní veci zo dňa 24.10.2018 bola podľa § 186 ods. 1 CSP skutočnosťou známou z jeho činnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/91/2019 zo dňa 10.12.2020. Zopakoval oprávnenosť držby žalovaným podľa § 151s OZ, vzhľadom na splatnú peňažnú pohľadávku žalovaného.
52. K tomuto podaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 20.09.2022, v ktorom zopakoval svoje predchádzajúce vyjadrenia. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 13.04.2022 žalobca neuvádzal žiadne nové skutočnosti, ktoré mohli mať zásadný vplyv na výsledok konania. Bolo predložené čestné vyhlásenie konateľa PEGASOS – CZ s.r.o. o tom, že táto spoločnosť reklamné panely nedemontovala. Poukázal aj na to, že Zápisnica o uplatnení zádržného práva zo dňa 24.10.2018 nebola získaná neoprávnene, ale bola súčasťou súdneho spisu ako príloha žaloby. Zopakoval, že na strane žalovaného sa nejedná o oprávnenú držbu, keď žalobca navyše namieta splatnosť akejkoľvek pohľadávky voči žalovanému.
53. Žalovaný podaním zo dňa 12.02.2024 doručil odvolaciemu súdu rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/120/2022 zo dňa 29.05.2023 a rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/30/2022 zo dňa 25.10.2023, ktoré sa prejudiciálne zaoberali účelom nájmu a výpoveďou žalobcu zo Zmluvy o nájme.
54. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v senáte bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
55. Z vykonaného dokazovania súdom prevej inštancie a z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu na vydanie hnuteľných vecí – 3 ks svetelných reklám identifikovaných v prvom výroku napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Žalobca odôvodnil svoj nárok tým, že ako nájomca užíval nebytové priestory poskytnuté od žalovaného ako prenajímateľa na základe uzavretej Zmluvy o nájme nebytových priestorov. K ukončeniu nájomného vzťahu malo dôjsť na základe výpovede žalobcu zo dňa 31.07.2018, pričom podľa nesporného tvrdenia strán sporu o doručení výpovede žalovanému dňa 03.09.2018 okresný súd konštatoval začiatok plynutia dohodnutej jednomesačnej výpovednej lehoty od 01.10.20218. Pretože podľa žalobcu po zániku nájomného vzťahu žalovaný odmietol vydať žalobcovi ako vlastníkovi hnuteľné veci – 3 ks svetelných reklám a dva návrhy žalovaného o vykonanie súpisu hnuteľných vecí z titulu uplatnenia zádržného práva podľa § 672 ods. 2 OZ boli právoplatne zamietnuté, potom sa na strane žalovaného nemôže jednať o oprávnenú držbu. Žalovaný preto neoprávnene zadržiava hnuteľné veci patriace žalobcovi bez právneho dôvodu a je povinný ich žalobcovi vydať.
56. Žalovaný sa bránil námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, odvolávajúc sa na list právneho zástupcu žalobcu zo dňa 11.10.2018, v ktorom označil za vlastníka podnájomcu, spoločnosť Slovak Games s.r.o. Namietal neplatnosť výpovede, neplatnosť článku VIII. bod 8.4. Zmluvy o nájme umožňujúceho žalobcovi ako nájomcovi vypovedať Zmluvu o nájme uzavretú na dobu určitú, ktoré ustanovenie je v rozpore s § 9 ods. 3 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov. Poukazoval na splatnú pohľadávku žalovaného voči žalobcovi a teda na oprávnenie zadržania hnuteľných vecí podľa § 151s Občianskeho zákonníka. Ďalej namietal, že po pripustení zmeny petitu žalobca nepreukázal, že žalovaný zadržiava veci v stave ako ich popísal po pripustení zmeny petitu.
57. Okresný súd napadnutým rozhodnutím žalobe vyhovel majúc preukázané splnenie všetkých predpokladov na vyhovenie vindikačnej žalobe, a to vlastnícke právo žalobcu k predmetu vydania, držbu žalobcom určených hnuteľných vecí žalovaným, ako aj neoprávnenosť tejto držby, vzhľadom na právoplatné rozhodnutia súdov, ktorými zamietli obidva návrhy žalovaného na súpis hnuteľných vecí.
58. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
59. Podľa § 151s ods. 1 OZ kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú.
60. Podľa § 672 ods. 2 OZ záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor.
61. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní. Zistený skutkový stav súdom prvej inštancie považoval odvolací súd za dostatočný, ktorý je spôsobilý na rozhodnutie o veci samej, pričom nepovažoval za potrebné vykonané dokazovanie doplniť alebo ho zopakovať.
62. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe o vydanie hnuteľných vecí špecifikovaných žalobcom v celom rozsahu vyhovel. V konaní súdu prvej inštancie nezistil odvolací súd vady, ktorých dôsledkom by malo byť nesprávne rozhodnutie vo veci, okresný súd sa dostatočne v nevyhnutnej miere vysporiadal s námietkami žalovaného a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonom stanovené podmienky na odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré je pre rozhodnutie vo veci podstatné a na ktoré týmto v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Vzhľadom na dôvody žalovaným podaného odvolania, odvolací súd dodáva k veci nasledovné.
63. Predmetom sporu je nárok žalobcu na vydanie hnuteľných vecí. Jedná sa o vlastnícku žalobu (reivindikačná žaloba), ktorá pre úspech žalobcu vyžaduje, ako správne uviedol okresný súd, splnenie viacerých predpokladov: preukázanie vlastníckeho práva žalobcu k predmetu vydania, preukázanie, že predmet sporu sa nachádza u konkrétne uvedenej osoby – v danom prípade u žalovaného a preukázanie, že tento zadržiava vec neoprávnene. Okresný súd správne dospel k záveru, že tieto predpoklady žalobca v konaní preukázal.
64. V konaní nebola sporná existencia zmluvného vzťahu medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom, týkajúca sa predmetných nebytových priestorov na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 07.01.2015.
65. V prejednávanej veci bolo sporné vlastnícke právo žalobcu k predmetu vydania, oprávnenosť držby žalovaným, stav predmetu držby, keď žalovaný popieral ich existenciu v stave ako ich špecifikoval žalobca v zmenenom petite a sporná bola aj existencia a trvanie nájomného vzťahu.
66. Odvolací súd konštatuje, že podstatnou okolnosťou nevyhnutnou na rozhodnutie vo veci je posúdenie žalovaným uplatneného zádržného práva na hnuteľné veci, ktoré sú predmetom vydania. V konaní nebolo sporné, že žalovaný predmetné hnuteľné veci zadržal z titulu jeho postavenia prenajímateľa z dôvodu tvrdenej existencie splatnej pohľadávky, ktorú mienil zabezpečiť uplatnením zádržného práva na predmetné hnuteľné veci. Zádržné právo je systematicky zaradené medzi vecné práva k cudzím veciam a predstavuje spôsob zabezpečenia záväzku. Tento inštitút umožňuje veriteľovi
v prípade existencie splatnej peňažnej pohľadávky, aby cudziu vec, ktorá mu vlastnícky nepatrí, mohol zadržať za účelom zabezpečenia úhrady takejto pohľadávky. Plní preto hlavne zabezpečovaciu funkciu a oprávnená osoba, t. j. veriteľ, môže vlastníkovi odoprieť vydať jemu patriacu vec, kým mu vlastník neposkytne dostatočné protiplnenie.
67. Pretože inštitút zádržného práva ako vecného práva k cudzej veci nemá osobitnú úpravu v obchodnoprávnych vzťahoch, t. j. vo vzťahoch medzi podnikateľmi, aj na tieto vzťahy v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka sa preto aplikuje inštitút zádržného práva.
68. Špeciálny prípad uplatnenia zádržného práva podľa existujúcej právnej úpravy vyplýva zo vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom. V prípade existencie nájomného vzťahu, predmetom ktorého je nehnuteľnosť, vzniká prenajímateľovi v prípade existencie neuhradeného nájomného záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi. Toto záložné právo podľa § 672 ods. 2 OZ zaniká, ak sú veci odstránené z predmetu nájmu skôr, ako boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do 8 dní po výkone. Je irelevantné, či k odstráneniu vecí, na ktoré vzniká prenajímateľovi zákonné záložné právo, dochádza zo strany nájomcu, prenajímateľa alebo tretej osoby. V dôsledku objektívneho stavu ich odstránenia, zákonné záložné právo zaniká. Ust. § 672 ods. 2 druhá veta OZ rieši existenciu a ďalší osud zádržného práva. Predpokladom na vznik zádržného práva podľa tejto úpravy je, že nájomca sa sťahuje alebo sa odstraňujú z predmetu nájmu veci napriek existencii neuhradeného nájomného, ktoré nie je zaplatené alebo zabezpečené. V tom prípade môže prenajímateľ veci fakticky zadržať na vlastné nebezpečenstvo. Predpokladom existencie a trvania zádržného práva, okrem jeho faktického uplatnenia, t. j. zadržania, t. j. prejavu moci prenajímateľa nad týmito vecami je, že do 8 dní od ich zadržania musí požiadať súd o súpis poverenou osobou alebo musí tieto veci vydať. Jedná sa o kogentnú úpravu, ktorej dôsledkom je, že v prípade nepodania návrhu o súpis do 8 dní od zadržania vecí vzniká zákonná povinnosť vydania týchto hnuteľných vecí nájomcovi.
69. Ako už bolo uvedené, ani jeden návrh žalovaného o vykonanie súpisu vecí súdom poverenou osobou úspešný nebol. Dôsledkom takéhoto nesporného skutkového stavu o zamietnutí návrhov na vykonanie súpisu hnuteľných vecí je zákonná povinnosť žalovaného vydať zadržiavané hnuteľné veci žalobcovi ako nájomcovi. Formulácia a účel požiadavky zákona na podanie návrhu na súpis vecí do 8 dní od ich zadržania neznamená, že zodpovedá účelu zákona len formálne splnenie tejto povinnosti (podať návrh na súpis) bez ohľadu na výsledok konania. Na existenciu a trvanie oprávneného zádržného práva preto zákon predpokladá, že tomuto návrhu bude vyhovené a súpis vykonaný bude. Jedná sa o prejav právnej istoty dotknutých zmluvných strán, kedy realizácia zádržného práva, a teda obmedzenie vlastníckeho práva nájomcu, na základe jednostranného úkonu prenajímateľa, je následne čo do rozsahu tohto zádržného práva, t. j. popisu vecí, ich stavu a existencie garantovaná súpisom vykonaným súdom poverenou osobou.
70. Žalovaný tvrdil, že realizoval zádržné právo podľa § 672 ods. 2 OZ a podľa § 151s OZ.
71. Odvolací súd zdôrazňuje, že medzi ust. § 151s OZ a § 672 ods. 2 OZ je vzťah špeciálnej úpravy (§ 672 ods. 2) ku všeobecnej úprave inštitútu zádržného práva v § 151s. Znamená to, že pokiaľ v osobitnom právnom vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom mieni prenajímateľ realizovať zádržné právo, potom sa podmienky jeho realizácie, trvania a výkonu upravujú špeciálnou úpravou § 672 ods. 2 OZ a nepostačuje aplikácia všeobecnej úpravy podľa § 151s OZ. Uvedený záver je logický jednak z dôvodu systematickej úpravy týchto inštitútov (osobitná úprava v nájomnom vzťahu), ale aj z dôvodu rôznych skutkových okolností, na základe ktorých sa veriteľovi dostali do sféry dispozície hnuteľné veci dlžníka. Zatiaľ čo pri ustanovení § 151s OZ sa jedná o veci pôvodne dobromyseľne vlastníkom vnesené a poskytnuté veriteľovi, pri § 672 ods. 2 OZ takýto prejav vôle nájomcu ponechať veci veriteľovi chýba. Z dôvodu jednostranného úkonu prenajímateľa (aj v rozpore s vôľou nájomcu) ustanovenie § 672 ods. 2 OZ vyžaduje splnenie špeciálnych predpokladov trvania a existencie zádržného práva, ktorým je včasné podanie návrhu na súpis hnuteľných vecí, na ktorý logicky nadväzuje vyhovenie tomuto návrhu za účelom zaistenia rozsahu realizácie zádržného práva špecifikáciou spísaných vecí. Vo vzťahu medzi nájomcom a prenajímateľom je preto nevyhnutné aplikovať špeciálne ustanovenie § 672 ods. 2 OZ. Zádržné právo podľa § 151s OZ sa neuplatní v prípade nájomného vzťahu voči veciam, ktoré má nájomca u prenajímateľa, kedy Občiansky zákonník vyžaduje špeciálnu formu zádržného
práva a osobitný postup podľa § 672 (Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol.: Občiansky zákonník I., druhé vydanie, Veľké komentáre, C. H. Beck, 2019, strana 1423).
72. Pokiaľ preto žalovaný v odvolaní tvrdil o existencii zádržného práva v súlade s § 151s OZ, jedná sa o nedostatočnú argumentáciu, ktorá nepreukazuje splnenie predpokladov existencie a trvania zádržného práva podľa § 672 ods. 2 OZ, vzhľadom na dvakrát súdmi zamietnutý návrh na súpis hnuteľných vecí. Okresný súd preto správne dospel k záveru o nepreukázaní oprávnenej držby predmetných hnuteľných vecí žalovaným
73. Odvolací súd zdôrazňuje predmet tohto konania, ktorým je vydanie hnuteľných vecí žalobcovi voči žalovanému ako prenajímateľovi.
74. Pokiaľ v pôvodnom rozhodnutí odvolacieho súdu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/24/2021 zo dňa 27.05.2021 je vytýkané okresnému súdu v bode 32. odôvodnenia, že okresný súd sa nezaoberal argumentáciou žalovaného o zachovaní spôsobilosti žalobcu ako nájomcu ďalej užívať predmet nájmu na dohodnutý účel baru a herne na nevýherné automaty, pričom jej posúdenie má rozhodujúci vplyv aj na ďalšie otázky, ktoré je nevyhnutné zodpovedať (napr. (ne)platnosť výpovede) odvolací súd musel tento záver prehodnotiť, vzhľadom na predmet sporu a skutkový stav.
75. Podľa odvolacieho súdu otázka existencie a trvania nájomnej zmluvy, vrátane otázky platnosti alebo neplatnosti čl. VIII. bod 4. (dôvody výpovede zo strany nájomcu), ako aj otázka platnosti alebo neplatnosti výpovede zo dňa 31.07.2018, nie je pre rozhodnutie vo veci podstatná, vzhľadom na existujúci skutkový stav.
76. Odvolací súd zdôrazňuje, že zádržné právo v zmysle § 672 ods. 2 OZ je možné zo strany prenajímateľa realizovať kedykoľvek. Nielen teda po zániku nájomného vzťahu, ale aj počas jeho trvania za predpokladu existencie neuhradeného nájomného a splnenia podmienok uplatnenia zádržného práva, t.j. sťahovania a odstraňovania vecí z predmetu nájmu a včasného podania návrhu na súpis hnuteľných vecí, ktorému súd aj vyhovie. Z tohto pohľadu vzhľadom na predmet konania je irelevantné, či ku dňu uplatnenia zádržného práva 24.10.2018 (čo sporné nebolo) nájomná zmluva medzi stranami sporu trvala alebo nie, či je výpoveď platná alebo nie, či je čl. VIII. bod 4 Zmluvy platný alebo nie. Pre účely tohto konania a rozhodnutia je podstatné to, či k tomuto dátumu existovala pohľadávka žalovaného ako prenajímateľa vo vzťahu k žalobcovi ako nájomcovi, a to bez ohľadu na to, či nájomná zmluva trvala aj po dátume 31.10.2018, alebo k tomuto dátumu zanikla na základe výpovede žalobcu. Nesporné bolo to, že žalovaný si uplatnil pohľadávku na nájomnom minimálne za obdobie od 7/2018 do 10/2018, pričom na takto uplatnenú pohľadávku nemý vplyv, či nájomná zmluva zanikla k tomuto dátumu alebo trvala ďalej. Žalovaný uplatnil pohľadávku na nájomnom za uvedené obdobie bez ohľadu na to, či nájomná zmluva trvala aj po tomto dátume a preto otázka jej trvania a platnosti výpovede je v tomto konaní nadbytočná. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že aj keby už existovala judikovaná pohľadávka na strane prenajímateľa, pokiaľ nie je dodržaný zákonný spôsob uplatnenia zádržného práva podľa § 672 ods. 2 OZ, ako je tomu v danom prípade, prenajímateľ nemôže mať postavenie oprávneného držiteľa. Pokiaľ preto v prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalovaný nepostupoval pri uplatnení zádržného práva podľa § 672 ods. 2 OZ (2 x zamietnutý návrh na súpis hnuteľných vecí), potom otázka trvania nájomnej zmluvy a platnosti výpovede je irelevantná, pretože aj keby bolo prejudiciálne určené trvanie nájomnej zmluvy, na záver o neoprávnenosti držby žalovaného to nemá žiaden vplyv. Odvolací súd sa preto odvolacími dôvodmi žalovaného voči záverom okresného súdu o platnosti výpovede, účele nájmu a o trvaní nájomnej zmluvy nezaoberal, pretože pre rozhodnutie vo veci samej nie sú podstatné. Z uvedených dôvodov odvolací súd neprihliadol ani na podanie žalovaného zo dňa 12.02.2024 v ktorom poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/120/2022 zo dňa 29.05.2023 a na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/30/2022 zo dňa 25.10.2023, ktoré sa prejudiciálne zaoberali účelom nájmu a výpoveďou.
77. Okresný súd preto správne posúdil existenciu vlastníckeho práva žalobcu, správne posúdil zistený skutkový stav, že predmet sporu sa nachádza u žalovaného a správne posúdil aj neoprávnenosť držby zo strany žalovaného.
78. Pokiaľ žalovaný vytýkal napadnutému rozhodnutiu porušenie zásady rovnosti zbraní, keď nemalo byť zástupcovi žalovaného umožnené s dostatočným predstihom sa pripraviť na pojednávanie dňa
20.04.2022, keďže len dňa 19.04.2022 prevzal vyjadrenie zástupcu žalobcu spolu s čestným vyhlásením Ing. Ferdinanda, na túto výhradu odvolací súd neprihliadol.
79. Napriek tvrdeniu žalovaného, že na pojednávanie konané dňa 20.04.2022 sa nemal čas pripraviť a reagovať dostatočným spôsobom na vyjadrenie žalobcu zo dňa 13.04.2022, žalovaný predložil fotografické snímky, videozáznam, ako aj čestné vyhlásenia viacerých osôb. Pokiaľ žalovaný predložil uvedené dôkazy ako reakciu na vyjadrenie žalobcu zo dňa 13.04.2022, odvolací súd nevidí žiadny dôvod, na základe ktorého malo byť takýmto postupom, a to doručením vyjadrenia žalobcu zo dňa 13.04.2022 žalovanému dňa 19.04.2022 bránené žalovanému v uplatňovaní procesnej obrany a porušená zásada rovnosti zbraní. Bol to žalovaný, ktorý priamo na pojednávaní predložil dôkazy, a to fotodokumentáciu, čestné vyhlásenia, ako aj videozáznam, čím len potvrdil možnosť vyjadriť sa a predkladať dôkazy pred rozhodnutím súdu vo veci. Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na obsah vyjadrenia žalobcu zo dňa 13.04.2022 sa nejedná o takú povahu a rozsah vyjadrenia, na ktoré by nemohla právna zástupkyňa žalovaného včas reagovať, napriek tomu, že jej bolo doručené dňa 19.04.2022, t. j. jeden deň pred pojednávaním, čo nakoniec aj realizovala predložením uvedených dokladov. Ani čestné vyhlásenie Ing. Ferdinanda nemá takúto povahu, ktoré by pre krátkosť času od jeho doručenia bránilo žalovanému sa vyjadriť, čo zástupkyňa žalovaného aj urobila, keď reagovala na tvrdenia v tomto vyhlásení týkajúce sa skutkových okolností zo dňa 05.08.2018 o ktorých uviedla, že sú irelevantné, keďže malo dôjsť k demontáži reklám a čiel týchto reklám až 08.08.2022.
80. Na tvrdenie žalovaného o nezákonnom získaní dôkazu Zápisnice o zadržaní vecí zo dňa 24.10.2018 odvolací súd neprihliadol. Odvolací súd zdôrazňuje, že uvedená Zápisnica o zadržaní hnuteľných vecí zo dňa 24.10.2018 bola prílohou žaloby a nachádzala sa v súdnom spise na č.l. 45. Pokiaľ aj teda okresný súd pripojil spis sp. zn. 8Cb/56/2018 bez toho, aby to niektorá zo strán navrhla, potom dôkaz z tohto spisu, a to Zápisnica o zadržaní vecí zo dňa 24.10.2018, už bola predtým súčasťou spisu a pripojenie spisu 8Cb/56/2018 na jej existenciu a vykonanie dokazovania nemalo žiaden vplyv.
81. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že fotodokumentácia k Zápisnici o zadržaní vecí zo dňa 24.10.2018 sa nachádzala len v pripojenom spise sp. zn. 8Cb/56/2018, toto tvrdenie zodpovedá obsahu spisu. Podľa odvolacieho súdu však absencia týchto fotografických snímok priložených samotným žalovaným k návrhu na súpis vecí v konaní 8Cb/56/2018, t. j. ich absencia v prejednávanej veci, ktorej predmetom je vydanie vecí, nemá vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu o preukázaní tvrdení žalobcu, že žalovaný zadržuje hnuteľné veci v stave ako ich popísal v zmenenom petite.
82. Okresný súd v bode 36. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dospel k záveru o preukázaní existencie hnuteľných vecí v držbe žalovaného v stave, akom ho popísal žalobca v zmenenom petite. Tento záver však nevyplýva len z fotodokumentácie nachádzajúcu sa v pripojenom spise sp. zn. 8Cb/56/2018 na ktorú odkazoval okresný súd, ale vyplýva aj z iných listinných dokladov, ktoré sa nachádzajú v spise, hlavne zo Zápisnice o zadržaní hnuteľných vecí zo dňa 24.10.2018 spísanej samotným žalovaným, z ktorej okresný súd citoval jej podstatný obsah popisujúci stav a umiestnenie zadržaných 3 ks reklamných boxov. Okresný súd správne poukázal na jej obsah, z ktorého vyplýva, že ku dňu 24.10.2018 žalovaný zadržal 3 ks reklamných boxov, pričom došlo k ich identifikácii tak, že jeden je umiestnený na zadnej fasáde, druhý nad prednými dverami a tretí sa nachádza v predmete nájmu. V čase zadržania vecí dňa 24.10.2018 v stave podľa zápisnice z tohto dátumu samotný žalovaný konštatoval existenciu 2 osadených reklamných boxov na predmete nájmu a jeden demontovaný, ktorý sa nachádzal dnu v priestoroch nájmu. V žiadnej časti tejto zápisnice, ktorú žalovaný predložil ako prílohu k návrhu na súpis hnuteľných vecí pod sp. zn. 8Cb/56/2018 (čo sporné v konaní nebolo a potvrdili to obidve strany sporu), sa nenachádza údaj o nekompletnej zostave reklamných boxov, t. j. chýbajúcich čelných skiel, prípadne vnútornej elektroinštalácie. V spise na č.l. 76 a nasl. sa nachádza podanie právnej zástupkyne žalovaného doručené súdu dňa 20.03.2020, ktoré doručovala k spisu 1Cb/9/2020 (druhý návrh na súpis hnuteľných vecí). V tomto doplňujúcom podaní zo dňa 16.03.2020 k sp.zn. 1Cb/9/2020 zástupkyňa žalovaného uviedla: „Týmto predkladám ďalšie dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú dôvodnosť môjho nároku, a to: 1. žalobu žalovaného Slovak restaurant, s.r.o. o vydanie vecí, ktoré sú predmetom môjho zádržného a vykonanie súpisu, ktorých sa domáham. Uvedená žaloba jednoznačne preukazuje mnou tvrdené skutočnosti, a to, že žalovaný ku dňu podania návrhu na vykonanie súpisu, vysťahoval z predmetu nájmu všetky nehnuteľnosti s výnimkou 3 ks svetelných reklám.“ Ani z tohto podania, ktoré smeroval žalovaný ku konaniu 1Cb/9/2020 dňa 16.03.2020 nevyplýva
tvrdenie o akejkoľvek manipulácii a odnesení častí svetelných reklám zo strany žalobcu, ako to neskoršie v priebehu konania žalovaný tvrdil.
83. Na pojednávaní dňa 29.06.2020 (v spise na č.l. 112) právna zástupkyňa žalovaného, okrem iného, uviedla: „Pokiaľ ide o ďalšie vyjadrenie, poukazujeme na to, že k prvému zadržaniu dňa 24.10.2018, avšak potom ako ppl. rozhodol KS ZA, veci, ktoré boli žalovanou pôvodne vynesené z nebytových priestorov, ktoré využíval žalobca, tam boli vrátené.“ Z tohto vyjadrenia žalovaného, na ktoré poukázal aj okresný súd v napadnutom rozhodnutí, vyplýva, že predmetné veci boli vynesené z nebytových priestorov žalovaným a následne po prvom právoplatnom rozhodnutí Krajského súdu v Žiline o zamietnutí návrhu na súpis hnuteľných vecí, tam boli žalovaným vrátené. Žalovaný teda ešte dňa 26.06.2020 (hoci následne tvrdil o odnesení čelných skiel už dňa 08.08.20218) neuvádzal žiadnu dispozíciu a demontovanie so svetelnou reklamou, resp. s jej časťou – čelným sklom žalobcom, resp. spoločnosťou JAVOR TRANS, naopak tvrdil, že to bol žalovaný, ktorý s týmito vecami disponoval.
84. V súdnom spise na č.l. 106 žalovaný predložil odvolanie z konania sp. zn. 1Cb/9/2020, ktoré podal žalovaný (v konaní sp. zn. 1Cb/9/2020v postavení žalobcu) proti rozhodnutiu okresného súdu o zamietnutí návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí. Žalovaný ešte v tomto odvolaní dňa 22.06.2020 zdôrazňuje, že preukázal, že zadržal hnuteľné veci 3ks reklamných panelov, ktoré sú majetkom nájomcu, t. j. žalobcu, a nachádzajú sa v predmete nájmu. Zopakoval, že žalobca ako nájomca sa sťahuje, odstránil všetky prenajaté veci, okrem troch reklamných panelov, ktoré boli žalovaným zadržané. Ani v tomto odvolaní žalovaný nenamietal a netvrdil, že už dňa 08.08.2018 mal žalobca odniesť čelné sklá z týchto reklamných boxov. Pokiaľ preto okresný súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal dispozíciu a odvoz týchto panelov zo strany žalobcu dňa 08.08.2018, jeho záver je správny a nevyplýva len z fotodokumentácie, ktorá bola priložená v spise 8Cb/56/2018, ale vyplýva zo Zápisnice o zadržaní vecí zo dňa 24.10.2018 podpísanej žalovaným, ako aj zo samotných tvrdení a konania žalovaného v uvedených súdnych konaniach o súpis hnuteľných vecí.
85. Žalovaný nenamietal demontáž čelných skiel, a to až do pojednávania dňa 21.03.2022. Návrh žalobcu na zmenu petitu zo dňa 28.07.2021 doručil okresný súd zástupkyni žalovaného dňa 04.09.2021 (doručenka na č.l. 216) so žiadosťou o vyjadrenie k nemu. Žalovaný sa k nemu vyjadril v podaní zo dňa 07.09.2021, v ktorom namietal procesný postup okresného súdu, ale nenamietal stav vecí podľa návrhu na zmenu petitu. Žalovaný doručil súdu aj ďalšie podanie zo dňa 07.10.2021, v ktorom opätovne nenamietal voči stavu vecí popísaných žalobcom v návrhu na zmenu petitu. Naopak uviedol, že ani po úprave petitu nie sú určené dostatočne jasne a určite. Neobstojí preto argumentácia žalovaného, že nepovažoval za potrebné reagovať na zmenu petitu skôr, keďže sa domnieval, že demontáž predných skiel nie je sporná a na toto tvrdenie preto odvolací súd neprihliadol. Žalovaný už od 04.09.2021 vedel o identifikácii hnuteľných vecí podľa návrhu na zmenu petitu, bol súdom vyzvaný na vyjadrenie sa k tomuto návrhu, v súdom určenej lehote žiadne výhrady k ich identifikácii neuviedol, hoci tak urobiť mohol ešte pred rozhodnutím okresného súdu o zmene petitu a urobil tak až pol roka po nadobudnutí vedomosti o žalobcom uplatnenej zmene špecifikácie predmetných vecí.
86. Žalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd sa nezaoberal ním predloženou fotodokumentáciou z 31.10.2018. Odvolací súd poukazuje na bod 36. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa okresný súd zaoberal fotodokumentáciou zo dňa 31.10.2018 a túto správne posúdil tak, že bola vyhotovená k 31.10.2018, t.j. až po tom, čo žalovaný sám tieto reklamné tabule z predmetu nájmu odstránil, t.j. po ich zadržaní zo dňa 24.10.2018. Odvolací súd preto na toto tvrdenie žalovaného neprihliadol.
87. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že okresný súd sa nezaoberal ani ďalšími ním predloženými dokladmi, a to fotodokumentáciou z 08.08.2018, s videozáznamom zo dňa 31.10.2018 a s čestnými vyhláseniami osôb, ktoré mali preukazovať odvoz čelných skiel reklám spoločnosťou JAVOR TRANS dňa 08.08.2020. Odvolací súd ani na tieto výhrady žalovaného neprihliadol.
88. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zo Zápisnice o zadržaní hnuteľných vecí, spísanej žalovaným ku dňu 24.10.2018 v spise na č.l. 45 vyplýva, že k tomuto dňu boli dva reklamné boxy ešte umiestnené na nehnuteľnosti, a to jeden na zadnej fasáde nad zadným vstupom a druhý nad prednými dverami, pričom jeden sa nachádzal v nebytových priestoroch. Zo zhodného čestného vyhlásenia osôb, ktoré predložil žalovaný na pojednávaní dňa 20.04.2020, a to A. B., C. D., D. E. a F. G. vyplýva, že už dňa
08.08.2018 mali byť demontované predné čelá z troch kusov reklamných panelov a mali byť odvezené spoločnosťou JAVOR-TRANS a následne reklamný box č. 1 zo zadného vstupu (interiérový) demontovali a ponechali v predmete nájmu, reklamný box č. 2 zo zadného vstupu (exteriérový) demontovali a ponechali v predmete nájmu a len reklamný box č. 3 bol ponechaný nad predným vstupom. Takéto vyhlásenie je v rozpore s obsahom Zápisnice o uplatnení zádržného práva podpísané žalovanou, pretože v tomto zápise sa hovorí o demontovaní len jedného boxu, a to toho, ktorý sa pôvodne nachádzal nad zadnými dverami (fotobunka), vchod z ulice Mlynská. Oproti čestným vyhláseniam dva boxy boli ku dňu spísania Zápisnice zo dňa 24.10.2018 (podľa jej znenia) umiestnené na fasáde, t. j. nedemontované.
89. Vzhľadom na tvrdenie v čestných vyhláseniach o demontáži dvoch reklamných boxov už ku dňu 08.08.2018, čo je v rozpore so Zápisnicou samotného žalovaného o zadržaní hnuteľných vecí zo dňa 24.10.2018, ako aj s prihliadnutím na vyjadrenie zástupkyne žalovaného na pojednávaní dňa 29.06.2020, z ktorého vyplýva, že predmetné veci boli vynesené z nebytových priestorov žalovaným a následne po prvom právoplatnom rozhodnutí Krajského súdu v Žiline o zamietnutí návrhu na súpis hnuteľných vecí, tam boli žalovaným vrátené, okresný súd postupoval správne, keď na tieto čestné vyhlásenia neprihliadol. Uvedené čestné vyhlásenia neboli spôsobilé zmeniť správny záver okresného súdu o existencii a stave svetelných reklám, vrátane čelných skiel ku dňu 24.10.2018 primárne z dôvodu konania samotného žalovaného, ktorý sám potvrdil zadržanie 3 ks reklamných boxov v zápisnici zo dňa 24.10.2018, a to bez akejkoľvek zmienky o demontáži čelných skiel, prípadne elektroinštalácie.
90. Odvolací súd nad rámec správnosti záverov okresného súdu o existencii svetelných boxov v stave ku dňu 24.10.2018, vrátane predných čelných skiel, vo vzťahu k žalovaným predloženej fotodokumentácie zo dňa 08.08.2018 a 31.10.2018 poukazuje v zmysle § 387 ods. 3 CSP na to, že z týchto dokladov nevyplýva identifikácia osôb prítomných dňa 08.08.2018, nevyplýva konečný stav ich činnosti (aj keď sa týka skladania predných čiel), nevyplýva ani reálny odvoz konkrétnym motorovým vozidlom. Uvedená fotodokumentácia zahŕňa momentálny stav bez toho, aby bolo z nej jednoznačne preukázané, že sa jednalo o trvalú demontáž a odvoz týchto čelných skiel žalobcom, alebo ním poverenou osobou. Ako bolo uvedené, vzhľadom na rozpor medzi skutkovým stavom popísaných svetelných boxov v Zápisnici zo dňa 24.10.2018 a stavom ako ich popísali osoby v čestných vyhláseniach, táto fotodokumentácia sama o sebe nepreukazuje tvrdenie žalovaného o odvoze čelných skiel a elektroinštalácie žalobcom alebo ním poverenou osobou dňa 08.08.2018 a ani ku dňu 31.10.2018, čo je napokon v rozpore so samotnými vyjadreniami žalovaného v konaniach 9Cb/56/2018 a 1Cb/20/2020. Okresný súd preto správne vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu veci z konania a úkonov samotného žalovaného pri podávaní návrhov na súpis hnuteľných vecí.
91. Na výhradu o neprihliadnutí a nevysporiadaní sa s týmito dôkazmi okresným súdom odvolací súd preto neprihliadol.
92. Odvolací súd nad rámec uvedeného uvádza, že v priebehu konania žalovaný mienil poukázať na to, že pod svetelnými boxami sa rozumejú len ich rámy a odkázal na inernetové stránky popisujúce reklamné boxy v spise na č.l. 272 a nasledujúce. Odvolací súd však poukazuje na to, že práve identifikácia z týchto webových strán popisuje svetelný box ako hliníkový profil, zadná strana hliník alebo PVC, predná strana plexisklo, vnútorná časť obsahuje LED moduly s elektrickým napájaním. Pokiaľ mienil žalovaný v priebehu konania poukazovať na to, že ak používal pojem „svetelný box“ alebo „reklamný box“, mal tým na mysli len jeho hliníkový rám bez predného skleneného čela a vnútornej elektroinštalácie a mienil tým podporiť svoje tvrdenie odkazom na webové stránky, práve tieto webové stránky konštatujú, že pri pojme „svetelný box“ sa jedná o box vrátane jeho prednej (sklenenej) čelnej strany.
93. Žalovaný v odvolaní namietal, že na pojednávaní dňa 20.04.2022 okresný súd uviedol, že z fotodokumentácie priloženej k zápisnici o zadržaní veci vyplýva stav týchto vecí ku dňu ich zadržania 24.10.2018, ktoré tvrdenie nie je pravdivé. V odvolaní uviedol, že fotodokumentácia priložená k zápisnici o zadržaní vecí bola vyhotovená dňa 02.08.2018 a 03.08.2018 a opisovala stav reklamných boxov k týmto dňom, ako to vyplýva z printscreenov k týmto fotografickým snímkam priložených k odvolaniu. Tieto doklady považoval za novoty v odvolacom konaní, pretože ich bez svoje viny nemohol predložiť, keďže súd prvej inštancie porušil zásadu podľa článku 6 CSP a § 185 CSP.
94. Žalovaný teda namietal vyjadrenie okresného súdu na pojednávaní. Odvolanie v zmysle § 355 a nasledujúce CSP sa podáva proti rozsudku súdu v prvej inštancie vyhotovenom v písomnej podobe, ktorý obsahuje náležitosti podľa § 220 CSP. Pokiaľ preto žalovaný namietal zrejme ústne odôvodnenie okresného súdu, odvolací súd sa týmito výhradami nezaoberal, pretože posudzuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia uvedených v písomnom vyhotovení rozsudku.
95. Pokiaľ žalovaný mienil poukázať na skutočnosť, že k Zápisnici o zadržaní hnuteľných vecí zo dňa 24.10.2018 pripojil fotodokumentáciu vyhotovenú dňa 02. - 03.08.2018 opisujúcu stav reklamných boxov k týmto dátumom a ktorú zápisnicu s takto vyhotovenou fotodokumentáciou pripojil k návrhu na súpis hnuteľných vecí v konaní pod sp. zn. 8Cb56/2018, ani na toto tvrdenie odvolací súd neprihliadol. Fotodokumentácia vyhotovená dňa 02. – 03.08.2018 preukazuje len to, že sa žalovaný sa domáhal na základe Zápisnice o zadržaní veci zo dňa 24.10.2018 vykonania súpisu hnuteľných vecí podľa fotodokumentácie vyhotovenej ku dňu 02. – 03.08.2018. Ako však bolo uvedené aj bez fotodokumentácie priloženej k zápisnici zo dňa 24.10.2018 okresný súd na základe celého obsahu spisu, listinných dokladov nachádzajúcich sa v ňom, ale hlavne na základe samotného konania žalovaného správne vyhodnotil zistený skutkový stav o stave reklamných boxov ku dňu ich zadržania, ako ich popísal žalobca v zmenenom petite.
96. Pokiaľ spolu s odvolaním žalovaný predložil uvedenú fotodokumentáciu, vrátane printscreenov, z ktorých vyplýva dátum ich vyhotovenia, odvolací súd neprehliadol na tieto doklady, pretože neboli splnené podmienky novoty podľa § 366 CSP. Ako vyplýva zo samotného tvrdenia žalovaného uvedené fotografické snímky mali byť vyhotovené už dňa 02.08.2018 a 03.08.2018. Žalovaný mal teda dostatok času, hlavne po doručení návrhu na zmenu petitu, uvedené doklady okresnému súdu predložiť. Pripojenie spisu 8Cb56/2018 na pojednávaní dňa 20.04.2022 nebránilo žalovanému tieto doklady predložiť už skôr, najmä pokiaľ mu bol už dňa 04.09.2021 doručený návrh na zmenu petitu, v ktorom žalobca špecifikoval reklamné boxy, ktoré podľa žalovaného v takomto stave neboli už od 08.08.2018.
97. Žalovaný namietal, že po pripojení spisu sp. zn. 8Cb/56/2018 a fotodokumentácie z tohto spisu, mu nebolo umožnené vyjadriť sa k tomuto dôkazu. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 20.04.2022 (č.l. 329) vyplýva, že okresný súd oboznámil strany spolu s obsahom spisu 8Cb56/2018 a na jeho výzvu, či majú strany sporu návrh na doplnenie dokazovania právny zástupca žalovaného navrhol vypočuť konkrétnych svedkov, avšak k fotodokumentácii zo spisu 8Cb/56/2018 sa nijako nevyjadril ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Nezodpovedá preto tvrdeniu žalovaného, že súd mu neumožnil vyjadriť sa k pripojenému spisu a k fotodokumentácii v ňom obsiahnutej.
98. Žalovaný namietal, že okresný súd neuviedol na pojednávaní dňa 20.04.2022 po takomto pripojení spisu predbežné právne posúdenie veci. Odvolací súd takýto postup nepovažoval za procesnú vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z ustanovenia § 181 ods. 2 CSP nevyplýva povinnosť súdu vykonať predbežné právne posúdenie veci na každom pojednávaní a po vykonaní každého dôkazu. Navyše v prejednávanej veci okresný súd už jeden krát rozhodol rozsudkom vo veci, v ktorom uviedol svoje právne závery. Ako vyplýva zo samotného názvu tohto inštitútu, predbežné právne posúdenie nie je záväzné, súd sa aj po jeho uvedení môže od neho odkloniť, pričom strany sporu nevykonávajú dôkazy na základe predbežného právneho posúdenia veci súdom, ale uplatňujú prostriedky procesnej obrany a procesného útoku na základe tvrdení a dôkazov strán sporu. Neuvedenie predbežného právneho posúdenia okresným súdom na pojednávaní dňa 20.04.2022 nemalo za následok znemožnenie žalovanému vykonávať jeho procesné práva, napr. robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy, čo žalovaný aj realizoval, ako to vyplýva zo zápisnice z tohto pojednávania (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn 2Obdo/56/2020 zo dňa 28.12.2020). Ani na túto výhradu preto odvolací súd neprehliadol.
99. Vzhľadom na to, že platnosť alebo neplatnosť výpovede, ako aj trvanie nájomného vzťahu nie je v tomto konaní podstatné, vzhľadom na preukázanie zadržania hnuteľných vecí žalovaným v zmysle zápisnice zo dňa 24.10.2018, vzhľadom na preukázanie vlastníckeho práva žalobcu, vzhľadom na nespornú skutočnosť o dvoch právoplatných zamietnutiach návrhu na súpis hnuteľných vecí a teda nesplnenia podmienok oprávnenej držby podľa kogentného ustanovenia § 672 ods. 2 OZ, potom okresný súd dospel k správnemu záveru, že žalovaný je povinný vydať tri kusy reklamných panelov tak, ako boli popísané žalobcom v zmenenom petite.
100. Pokiaľ žalovaný namietal existenciu vlastníckeho práva žalobcu k predmetu vydania, ani na túto výhradu odvolací súd neprihliadol.
101. Žalobca preukazoval vlastnícke právo faktúrou č. 2015010070, ako aj čestným vyhlásením Ing. Ferdinanda ako konateľa spoločnosti, ktorá na zákazku v prospech žalobcu tieto reklamné panely vyrobila. Vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 11.10.2018, na ktoré poukazoval žalovaný, v ktorom uviedol, že vlastníkom je podnájomca Slovak Games s.r.o., je podľa názoru odvolacieho súdu irelevantné. Toto vyjadrenie, ktoré odôvodnil žalobca omylom, nebolo potvrdené žiadnymi listinnými alebo inými dôkazmi. Samotné vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu v liste zo dňa 11.10.2018 nepreukazuje existenciu vlastníckeho práva Slovak Games s.r.o., keď naopak, minimálne dva dôkazy, a to faktúra, ako aj čestné vyhlásenie zhotoviteľa preukazuje tvrdenie žalobcu, že vlastníkom svetelných panelov je žalobca. Ani na tieto tvrdenia preto odvolací súd neprihliadol.
102. Z podaného odvolania vyplýva, že žalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t.j. aj voči druhej výrokovej vete o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Žalovaný navrhoval prerušenie konania z dôvodu neprávoplatne skončených konaní sp.zn. 8Cb/56/2018 a sp. zn. 1Cb/9/2020. Pretože obidve tieto konania sú právoplatne skončené, okresný súd rozhodol správne, keď návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol. Navyše odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný voči druhej výrokovej vete o zamietnutí návrhu na prerušenie konania žiadne odvolacie dôvody neuviedol. Je pritom povinnosťou odvolateľa identifikovať a uviesť odvolacie dôvody, t. j. také ich obsahové vymedzenie po skutkovej a právnej stránke, z ktorých vyplývajú výhrady a tvrdená nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie odvolacích dôvodov súd nevyzýva (§ 373 ods. 3 posledná veta CSP) a preto neuvedením konkrétnych odvolacích dôvodov sa vystavuje odvolateľ procesnému riziku neúspešnosti odvolania. Pretože žalovaný žiadne odvolacie dôvody voči výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania neuviedol, neumožnil tým odvolaciemu súdu vecný prieskum tejto časti napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd preto konštatoval, že vzhľadom na absenciu odvolacích dôvodov je aj v tejto časti napadnuté rozhodnutie správne.
103. Odvolací súd preto považoval napadnuté rozhodnutie v prvej a v druhej výrokovej vete za vecne správne.
104. Okresný súd v tretej výrokovej vete zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 100% podľa zásady úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný sa v odvolaní dovolával uplatnenia zásady podľa § 257 CSP a nepriznania žalobcovi náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pretože žalobca sa svojím konaním (nedostatočnou identifikáciou hnuteľných vecí) podieľal a pričinil na dĺžke tohto sporu. Odvolací súd sa s týmto tvrdením nestotožnil.
105. Podľa odvolacieho súdu úkon žalobcu, ktorým špecifikoval predmet vydania, ako aj procesný postup okresného súdu, a to výzva na špecifikáciu predmetu hnuteľných vecí, je Civilným sporovým poriadkom predpokladaným procesným postupom. Doplnenie a špecifikácia hnuteľných vecí nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi. V danom prípade sa jednalo o sporové kontradiktórne konanie, v ktorom bol žalobca úspešný a preto mu patrí náhrada trov konania.
106. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
107. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd postupoval podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na ich náhradu voči žalovanému v rozsahu 100 %.
108. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).