Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/240/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Zuzany Stolárovej, v spore žalobkyne J. P., L.. X. X. XXXX, T., Č. XX/A, zastúpenej JUDr. Jánom Garančovským, advokátom, Košice, Kukučínova 19, proti žalovanému Gymnázium, Park mládeže 5, Košice, IČO: 35 531 754, zastúpenému JUDr. Alexandrom Farkašovským, advokátom, Košice, Pri jazdiarni 1, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalovaného proti rozsudku -402 z 9.7.2020 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. a III.

II. Žalobkyni priznáva proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice I (ďalej len súd) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť I. zaplatiť žalobkyni sumu 5 563,- eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 563,- eur od 14.2.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol a III. žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.1.Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 5 563,- eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, titulom náhrady škody na zdraví, ktorá pozostáva z bolestného, za škodu ktorú utrpela ako lyžiarka na svahu počas lyžiarskeho kurzu v Tatranskej Lomnici. Žalobkyňa k žalobe pripojila záznam o zásahu Horskej záchrannej služby z 23.1.2015, lekárske správy (nálezy) o priebehu liečby, lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo 9.6.2016, uplatnenie nároku na náhradu škody z 5.9.2016, záznam o registrovanom školskom úraze zo 14.12.2015. 2.2.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu 28.2.2017 nárok žalobkyne neuznal. 2.3.Súd uznesením z 19.11.2018 č.k. -138 návrh žalovaného doručený 31.8.2018 na prerušenie konania zamietol, lebo neboli splnené podmienky pre prerušenie konania do skončenia iného konania vedeného pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. . 2.4.Súd po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa článku 11 ods.4, článku 15 základných princípov , , , , ,, , ,, , , zákona č. Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov, ,,, o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších právnych predpisov, , , Nariadenia vlády SR č.

2.5.Predmetom konania je nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 5 563,- eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody na zdraví, ktorý pozostáva z bolestného. 2.6.Nebolo sporné, že v dňoch od 18.1.2015 do 23.1.2015 žalovaný organizoval lyžiarsky kurz, ktorého sa ako žiačka žalovanej školy zúčastnila aj žalobkyňa. 2.7.Nebolo sporné, že na tomto lyžiarskom kurze 23.1.2015, t.j. v posledný deň kurzu v čase okolo 11:20 hod. utrpela žalobkyňa na lyžiarskom svahu v Tatranskej Lomnici - Štart v dôsledku pádu na lyžiach úraz, závažné poranenie pravej nohy. Výsluchom žalobkyne a písomným záznamom o zásahu Horskej záchrannej služby Horný Smokovec z 23.1.2015 bolo preukázané, že došlo k pádu žalobkyne na lyžiach. Poškodenia na zdraví žalobkyne boli preukázané lekárskymi správami ošetrujúcich lekárov a lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia z 9.6.2016. C.. Y., ktorý ohodnotil zlomeninu píšťaly pravého predkolenia liečenú operačne na 180 bodov, porušenie ihlicového nervu vpravo - axonotméza na 85 bodov, extrakcia zaisťovacích skrutiek dvoch 22.4.2015 15 bodov, extrakcia klinca a zvyšných dvoch skrutiek 29.1.2016 na 35 bodov, celkovo ohodnotil bolesti žalobkyne na 315 bodov. 2.8.Podľa právneho názoru súdu, žalovaný konal v rozpore so všeobecnou prevenčnou povinnosťou podľa , ktorá prevenčná povinnosť je vyjadrením všeobecnej zásady ochrany dobrých mravov v občianskoprávnych vzťahoch, preto za jej porušenie sa považuje akékoľvek konanie, ktoré má za následok vznik škody a ktoré je v rozpore s touto právnou povinnosťou. Žalovaný nesprávne zvolil svah určený na lyžiarsky výcvik, pretože k úrazu žalobkyne došlo na časti svahu v Tatranskej Lomnici - Štart, v tzv. Fun zóne, ktorý je určený predovšetkým pre menšie deti, v ktorej časti sú vybudované umelé prekážky, skoky, bubny a tunely. Lyžiarsky svah bol v čase úrazu zľadovatelý, pokrytý nesúvislou vrstvou snehovej pokrývky, teplota vzduchu bola 1°C, vlhkosť vzduchu dosahovala 100 %, podmienky na svahu neboli v čase úrazu priaznivé pre lyžiarsky výcvik, čo mal súd preukázané zo správy Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave, ktorú si na tento účel vyžiadal. Nesprávnosť výberu svahu spočíval v technickej náročnosti niektorých úsekov, ktoré v kombinácii s nepriaznivým počasím - poľadovica, jeho náročnosť zvýšili. Žalobkyňa bola rekreačnou lyžiarkou, ktorá lyžovala iba počas kurzu lyžiarskych výcvikov organizovaných školou. Žalobkyňa v čase úrazu celý deň nelyžovala, dopoludnie strávila v čajovni so svojou spolužiačkou B. C., so súhlasom zodpovednej inštruktorky C.. M.. Jednalo sa o poslednú jazdu žalobkyne na lyžiach, ktorú uskutočnila na pokyn lyžiarskej inštruktorky C.. M. smerom k hotelu, odkiaľ študenti odchádzali domov. Žalobkyňa bola nadmerne fyzicky vyčerpaná, o čom žalovaný vedel a preto mal povinnosť vytvoriť jej dostatočný priestor pre regeneráciu síl a oddych. V čase úrazu nebol v blízkosti žalobkyne žiaden inštruktor, spolužiačka B. C. bola prvá osoba, ktorá jej po páde pomohla vypnúť lyžu. Záznam o registrovanom školskom úrazu bol žalovaným spísaný takmer po roku od úrazu 14.12.2015. 2.9.Opísanú pasivitu žalovaného súd vyhodnotil ako porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa , čím bola žalobkyni spôsobená škoda na zdraví podľa . Zodpovednosť žalovaného je zároveň objektívnou zodpovednosťou za vzniknutú škodu na zdraví, bez ohľadu na zavinenie. Zranenia žalobkyne vzniknuté v súvislosti s úrazom si vyžiadali opakované liečenia, hospitalizácie, rehabilitačnú liečbu a práceneschopnosť v súvislosti s úrazom. 2.10.Porušenie povinnosti žalobkyňou nebolo žalovaným preukázané, pričom dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného. Žalovaný k tomu navrhoval písomným podaním z 18.11.2019 výsluch svedkov Q., J., T., účastníkov lyžiarskeho výcviku, ale účasť navrhnutých svedkov na pojednávaní nezabezpečil, hoci to bola jeho povinnosť vyplývajúca z a opakovane žiadal pojednávania odročiť. Obrana žalovaného, či sedela žalobkyňa v čajovni sama alebo s inými osobami, nemá pre právne posúdenie žiaden význam. Vo vzťahu k žalovanému dospel súd k záveru o splnení všetkých predpokladov pre vznik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví žalobkyne podľa v spojení s , t.j. porušenie právnej povinnosti žalovaným, existenciu škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie žalovaného. Zhrnutím všetkých výpovedí strán sporu, svedkov, listinných dôkazov, ktoré odzneli pred súdom bolo dostatočne preukázané, že žalovaný porušil povinnosti podľa v spojení s ust. . Pravdivosť výpovede žalobkyne mal súd overenú po vzájomnej konfrontácii jednotlivých dôkazov, ako aj vo vzájomných časových súvislostiach. Žalovaný neprodukoval ani nenavrhoval žiadny protidôkaz, ktorý by bol spôsobilý vyvrátiť tvrdenia žalobkyne. 2.11.Po vyriešení otázky zodpovednosti súd skúmal dôvodnosť výšky nároku uplatneného žalobou vo výške 5 563,- eur vychádzajúc z bodového ohodnotenia v počte 315 bodov podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ktoré vypracoval lekár zdravotníckeho zariadenia C.. X. Y., K.É. XX E. G.. Požadovaná výška bolestného 5 563,- eur je v súlade s a v spojení s opatrením MZ SR č. 36/2016 o stanovení výšky náhrady za bolesť a výšky

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za rok 2015. Podľa vyjadrenia Štatistického úradu SR v Bratislave priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR v roku 2015 dosiahla 883,- eur, výška náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2016 za jeden bod je 17,66 eur podľa Opatrenia MZ SR z 15.5.2016 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2016. Výška náhrady škody na zdraví z titulu bolestného potom predstavuje 5 563,- eur (315 bodov x 17,66 eur). 2.12.Žalovaný sa nezaplatením náhrady škody riadne a včas dostal do omeškania s povinnosťou zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania od 14.2.2017, t.j. od nasledujúceho dňa po doručení žaloby s prílohami vo výške 5 % ročne zo sumy 5 563,- eur (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu omeškania vo výške 0,00 % + 5 percentuálnych bodov) do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti o zaplatenie úrokov z omeškania súd žalobu zamietol ako neopodstatnenú. 2.13.Žalovaný bol súdom vyzvaný listom z 12.2.2019, aby vzhľadom na to, že jeho advokát I.. V. opakovane žiada o odročenie pojednávaní zo zdravotných dôvodov, pre práceneschopnosť, rehabilitáciu a pod., teda dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, aby v lehote 20 dní zvolil iného advokáta. Listom z 15.2.2019 žalovaný súdu oznámil, že trvá na výbere svojho advokáta I.. V.. I.. V. žiadal pojednávanie nariadené 9.7.2020 odročiť zo zdravotných dôvodov. Žalovaný sa na pojednávanie nariadené 9.7.2020 nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný, 30.6.2020 prevzala predvolanie na pojednávanie O.. S. J., štatutárna zástupkyňa žalovaného (riaditeľka školy), 3.7.2020 C.. C. C., štatutárny zástupca žalovaného (zástupca školy). Z dôvodov, že si žalovaný nezvolil iného advokáta postupom podľa veta druhá , súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaného 9.7.2020. 2.14.O trovách konania súd rozhodol podľa a úspešnej žalobkyni priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3.1.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný (č. l. 423 - 425) a žiadal, aby odvolací súd podľa zrušil rozsudok prvoinštančného súdu vo výrokoch I. a III. a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil podľa ,, . 3.2.Žalovaný nesúhlasí správnym názorom súdu vzhľadom na to, že žalovaný predložil súdu záväznú prihlášku a poučenie o dodržiavaní vnútorného poriadku na lyžiarskom kurze a žalobkyňa podľa predložených dôkazov, písomných a výpovedi svedkov si privodila svoje zranenie vlastnou vinou, a to zlým nastavením viazania, ktoré spôsobilo, že sa lyža nevypla pri páde, a to smerovalo k zraneniu. 3.3.Žalovaný nesúhlasí s názorom súdu ohľadne náročnosti svahu lebo žalobkyňa bola na takom istom lyžiarskom výcviku a na tom istom mieste, tom istom lyžiarskom svahu po druhýkrát z dôvodu prestupu z prvého ročníka bilingválneho štúdia do prvého ročníka klasického gymnázia, takže lyžiarsky svah dôkladne poznala. 3.4.Zo strany zákonného zástupcu žalobkyne bola podpísaná záväzná prihláška na lyžiarsky výcvik, ak by mala žalobkyňa zlú skúsenosť s lyžiarskym svahom z predchádzajúceho lyžiarskeho výcviku, tak by sa tohto kurzu opätovne nezúčastnila. V tejto súvislosti uviedol, že žalovaný dlhodobo organizuje lyžiarske kurzy na tom istom mieste a nikdy nedochádzalo k zraneniam žiakov v predmetnej časti úseku zjazdovky. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením súdu, že nepriaznivé počasie zvýšilo náročnosť zjazdovky, čo potvrdzuje aj písomné vyjadrenie Horskej záchrannej služby, ktorú súd uvádza v bode 15, v ktorom nebola uvedená poľadovica. V správe Horskej záchrannej služby bol uvedené, že podmienky na lyžovanie neboli ideálne ale určite neboli nevhodné. 3.5.V bode 43. súd tvrdí, že žalobkyňa celý deň nelyžovala napriek tomu, že dopoludnie strávila so svojou spolužiačkou B. C. so súhlasom zodpovednej inštruktorky C.. M. je súd presvedčený, že žalobkyňa bola nadmerne fyzicky vyčerpaná, o čom žalovaný vedel, a preto mal povinnosť vytvoriť jej dostatočný priestor pre regeneráciu a oddych. S týmto odôvodnením žalovaná strana kategoricky nesúhlasí, a to najmä z dôvodu, že žalobkyňa mala dostatočný priestor pre regeneráciu a oddych. Žalovaný rešpektoval skutočnosť, že sa žalobkyňa cíti vyčerpaná, nenútil ju lyžovať a nechal ju aj so spolužiačkou oddychovať v bufete. Ak by sudkyňa umožnila výsluchy svedkov, ktoré žalovaný navrhoval vypočuť, tak by zistila, že oddychový bol aj tretí deň lyžiarskeho kurzu, kedy žiaci nelyžovali ale boli na exkurzii v múzeu. Túto skutočnosť, ktorá bola potvrdená vedúcim lyžiarskeho kurzu ako aj inštruktormi, žalobkyňa poprela a pri svojej výpovedi jednoznačne klamala. 3.6.Podľa bodu 44. súd poukazuje na skutočnosť, že v čase úrazu nebol v blízkosti žalobkyne žiaden inštruktor, že spolužiačka B. C. bola prvá osoba, ktorá jej po páde pomohla vypnúť lyžu. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že záznam o registrovanom školskom úraze bol spísaný takmer po roku, a to 14.12.2015. S týmto odôvodnením žalovaný nemôže súhlasiť, pretože z výpovede vedúcej družstva C.. M. vyplýva, že inštruktorka obidvom dievčatám osobne dala pokyn, aby z čajovne, kde celý deň trávili čas opatrne

zlyžovali dole k reštaurácii, kde inštruktorka čakala na žalobkyňu a jej kamarátku. Následne dostala telefonát od kolegu inštruktora T., pričom svah bol zjazdný a stav počasia bol primeraný. V tejto súvislosti poukázal na čestné prehlásenie svedkyne B. C., ktorá potvrdila skutočnosť, že úraz žalobkyne sa stal následne po tom, čo jej vbehol do smeru jazdy mladý poľský lyžiar, ktorému sa chcela vyhnúť pričom narazila do protisvahu, kde jej nevypla jedna lyža a spôsobila si vážnejšie zranenie, tak isto potvrdila, že následne sa ku zranenej dostavil inštruktor T.. Pri výpovedi žalobkyni, žalobkyňa túto situáciu poprela a tvrdila, že žiaden poľský lyžiar jej nevbehol do cesty. 3.7.Žalovaný nemôže súhlasiť ani s vyjadrením súdu podľa bodu 45, že opísanú pasivitu žalovaného vyhodnotil súd ako porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa . V tejto súvislosti poukázal na to, že pred lyžiarskym zájazdom a počas lyžiarskeho zájazdu vykonal všetky potrebné úkony, čo žalovaný zaslal v písomnom vyjadrení 09.05.2017, kde uviedol, že interný normatívny predpis, na ktorý poukazuje žalobkyňa je prameňom práva a nie je vynútiteľný štátnou mocou, vrátane súdnej moci. Smernica len upravuje postup pri zisťovaní a vyšetrovaní školského úrazu, vrátane jeho odškodnenia ale za predpokladu, že boli splnené zákonné podmienky zodpovednosti žalovaného. Ďalej žalovaná strana poukazuje na skutočnosť, že pri spisovaní záznamu o registrovanom školskom úraze zo 15.12.2015 žalobkyňa nemohla namietať v ňom uvedené nepravdivé údaje, pretože nebola v tom čase plnoletá, avšak pri spisovaní boli prítomní obaja jej zákonný zástupcovia. V tejto súvislosti žalovaný upozornil na bod II záznamu, kde je uvedené, že tento záznam sa vyhotovuje po tom, ak bolo spísanie záznamu o registrovanom školskom úraze 24.11.2015 nedostatočným spôsobom, pretože nebol časový priestor pre spísanie všetkých dôležitých náležitosti záznamu a nebol ani priestor, aby sa do tohto záznamu spísali aj doplňujúce otázky zákonných zástupcov. 3.8.Žalovaný nesúhlasí ani s odôvodnením súdu pod bodom 46, že porušenie povinnosti žalobkyne nebolo preukázané, pričom dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného. Nie je ani pravdou, že žalovaný navrhol písomným podaním z 18.11.2019 výsluch svedkov Q., J., T. ale účasť navrhnutých svedkov na pojednávaní nezabezpečil. Práve títo svedkovia mali preukázať závažné skutočnosti z lyžiarskeho zájazdu a objasniť tak skutočnosti, v akom stave bola zjazdovka, či boli aj ďalší členovia lyžiarskeho zájazdu unavený, či žalovaný zabezpečil dostatočný priestor na odpočinok a regeneráciu pre žalobkyňu. 29.06.2020 žalovaný prostredníctvom svojho advokáta ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a žiadal prostredníctvom svojho advokáta o odročenie súdneho pojednávania. Vo svojom podaní špecifikoval, že advokát sa nemôže zúčastniť pojednávania z vážnych zdravotných dôvodov a jeho advokátsky koncipient sa v tom istom dni musí zúčastniť pojednávania v konaní o priestupku na Okresnom úrade v Trebišove, v ktorom advokátska kancelária zastupuje obvinených. Sudkyňa svojím postupom znemožnila účasť svedkov, ktorí mohli ozrejmiť všetky skutočnosti celého prípadu. 3.9.Žalovaný nesúhlasí s tvrdením súdu v bode 47., že v spojení s sa preukázalo porušenie právnej povinnosti žalovaným, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou žalovaného. Žalovaný tvrdí pravý opak, že sa nepreukázala príčinná súvislosť medzi škodou a zavinením obžalovaného. 3.10.Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením súdu v zmysle bodu 48., že pravdivosť výpovede žalobkyne mal súd overenú po vzájomnej konfrontácii jednotlivých dôkazov, ako aj vo vzájomných časových súvislostiach, tak isto nesúhlasí s tvrdením súdu, že žalovaný neprodukoval ani nenavrhoval žiadny proti dôkaz, ktorý by bol spôsobilý vyvrátiť tvrdenia žalobkyne. Tieto tvrdenia súdu sa dajú vyvrátiť tým, že žalobkyňa sa niekoľkokrát počas výsluchu sama usvedčila z klamstva, napríklad vo veci: nesprávností výberu svahu, technickej náročnosti úsekov fun zóny, incidentu s poľským lyžiarom, nastavenia viazania, poskytnutého oddychu a regenerácie. 3.11.Žalovaný sa vyjadruje aj k bodu 53 rozsudku, kde súd nelogicky poukazuje na skutočnosť, že súd vyzval žalovaného aby si zvolil iného advokáta z dôvodu, že advokát sa viackrát ospravedlňoval, že sa na pojednávanie 09.07.2020 riadne nedostavil. Tieto skutočnosti boli dôvody, že súd prejednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaného 09.07.2020, čo žalovaný považuje za porušenie práva na spravodlivý proces, pretože na tomto pojednávaní mali byť vypočutý aj navrhovaní svedkovia, ktorých chcel právny zástupca vypočuť. 3.12.Na základe uvedených dôvodov žalovaný navrhuje v zmysle , aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v bode I a III podľa a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4.1.K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa (č. l. 436 - 437), ktorá uviedla, že odvolanie považuje za neopodstatnené a plne poukazuje na svoju argumentáciu a výsledky dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie, ktorý vykonal rozsiahle dokazovanie a pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu spoľahlivo zisteného z dôkazov vykonaných v konaní - najmä z obsahu listinných

dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a z výpovedí strán sporu a svedkov.Podľa jej názoru súd všetky vykonané dôkazy správne vyhodnotil a vec správne právne posúdil, a to najmä v otázke zodpovednosti žalovaného za škodu na zdraví, ktorá jej vznikla, pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku sa dôsledne vysporiadal so skutkovou i právnou argumentáciou sporových strán. 4.2.Ku konkrétnym odvolacím námietkam žalovaného uviedla, že pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní (s. 2) tvrdí, že žalobkyňa „si privodila svoje zranenie vlastnou vinou, a to zlým nastavením viazania, ktoré spôsobilo, že sa lyža nevypla pri páde"', toto jeho tvrdenie nie je ani pravdivé, ani správne. Po prvé, skutočnosť, že žalobkyňa mala údajne zle nastavené viazanie, nebola v konaní nijakým spôsobom preukázaná. Po druhé, aj keby to tak bolo, žalovaný opomína fakt, že aj takáto okolnosť, ak by nastala, by šla na jeho vrub. A to z dôvodu, že žalovaný na lyžiarskom kurze výstroj žalovanej ani raz neskontroloval, ani pred začiatkom výcviku, a ani počas neho. Potvrdili to vo svojich výpovediach žalobkyňa i vypočutí zamestnanci žalovaného - svedkovia M., D., T.. Pritom podľa čl. 3 ods. 9 smernice TVLK (ktorú žalobkyňa súdu predložila a táto sa nachádza v súdnom spise) „Vedúci lyžiarskeho kurzu a inštruktori skontrolujú pred začiatkom výcviku výstroj žiakov. Dbajú na používanie bezpečnostného lyžiarskeho viazania a na oblečenie, prispôsobené poveternostným podmienkam.". 4.3.Žalovaný opakuje (s. 2-3 odvolania) svoje tvrdenia uvádzané v priebehu prvoinštančného konania, a to že „žalobkyňa dôkladne poznala lyžiarsky svah", pretože aj rok predtým bola na lyžiarskom výcviku „na tom istom mieste, na tom istom svahu". Aj toto tvrdenie žalobcu je nepravdivé. Žalobkyňa už v priebehu prvoinštančného konania uviedla, že počas lyžiarskeho výcviku, ktorý sa konal v predošlom školskom roku, t. j. 2013/2014, v časti svahu Fun zóne nelyžovala. Aj z predloženej mapy lyžiarskeho strediska je zrejmé, že svah sa dá zlyžovať rôznymi trasami (kombináciou viacerých častí svahu a viacerých rôzne náročných úsekov svahu). Žalovaný svoje tvrdenie v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, opäť ide iba o jeho ničím nepodložené dojmy. Preto úvahy žalovaného o možných zlých skúsenostiach žalobkyne s uvedeným lyžiarskym svahom sú bezpredmetné, keďže žalobkyňa v uvedenej časti svahu nikdy predtým nelyžovala. 4.4.Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní (s. 3) tvrdí, že v písomnom vyjadrení HZS nebola uvedená poľadovica, žalobkyňa zdôrazňuje, že táto skutočnosť je uvedená v správe SHMU, navyše, zlé poveternostné podmienky v deň úrazu potvrdila aj samotná žalobkyňa. 4.5.Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní (s. 3) tvrdí, že „žalobkyňa mala dostatočný priestor pre regeneráciu a oddych", ani toto jeho tvrdenie nie je pravdivé. Žalobkyňa sa zároveň dôrazne ohradzuje proti tvrdeniu žalovaného, že „klamala", keď uviedla, že na predmetnom lyžiarskom výcviku žiaci lyžovali každý deň. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že na predmetnom lyžiarskom výcviku žiaci lyžovali každý deň, a to počnúc prvým dňom výcviku (nedeľou), kedy na základe lyžovania žiakov prebiehalo ich zaraďovanie do jednotlivých družstiev (potvrdili žalobkyňa, svedok C., svedkyňa D., čiastočne svedkyňa M. a svedok T.), až do posledného dňa lyžiarskeho výcviku (piatok), kedy došlo k úrazu žalobkyne. Bolo rovnako preukázané, že žiaci lyžovali aj v tzv. oddychový deň, kedy sa pol dňa (doobeda) lyžovalo a pol dňa boli žiaci na exkurzii (potvrdili žalobkyňa, svedok C., D. M., D. D., D. T.). Ak teda niekto v uvedenej otázke klame, je to žalovaný v podanom odvolaní, keď nepravdivo uviedol, že tretí deň lyžiarskeho kurzu bol oddychový a „žiaci nelyžovali". Žalovaný navyše klame aj v tom, že táto skutočnosť (že sa nelyžovalo) „bola potvrdená vedúcim lyžiarskeho kurzu ako aj inštruktormi". 4.6.Ostatné skutkové námietky žalovaného uvedené v odvolaní považuje žalobkyňa za irelevantné. 4.7.Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní (s. 3-4) polemizuje nad charakterom vlastných smerníc ako jeho interných predpisov a ich údajnou „nevynútiteľnosťou štátnou mocou", žalobkyňa k tomu uvádza, že práve porušovanie vlastných noriem zo strany samotného žalovaného svedčí v prospech záveru súdu o tom, že žalovaný konal v rozpore so všeobecnou prevenčnou povinnosťou podľa , keď nedodržal, resp. nerešpektoval ani len vlastné pravidlá, ktoré si v súvislosti s lyžiarskym výcvikom stanovil. 4.8.K tvrdeniu žalovaného o údajnom nepreukázaní „príčinnej súvislosti medzi škodou a zavinením žalovaného" žalobkyňa uvádza, že sa s uvedeným názorom nestotožňuje. V konaní bolo jednoznačne preukázané splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu na zdraví, ktorú žalobkyňa utrpela, vrátane existencie príčinnej súvislosti medzi porušením povinností žalovaného a vznikom škody. V tomto smere sa žalobkyňa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou súdu uvedenou v bode 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku. 4.9.Žalobkyňa v tejto súvislosti opätovne poukazuje na (školský zákon), ktoré má povahu lex specialis vo vzťahu k príslušným ustanoveniam o podmienkach vzniku zodpovednosti za škodu a zakladá objektívnu zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu. V konaní nebolo sporné, že predmetný úraz žalobkyne je školským

úrazom. Za vznik tohto úrazu zodpovedá žalovaný. Bolo povinnosťou žalovaného tento školský úraz odškodniť, t. j. vyplatiť žalobkyni ako poškodenej uplatnený nárok z titulu náhrady škody na zdraví. 4.10.Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namieta, že vykonaním pojednávania dňa 09.07.2020 bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, táto jeho námietka je nedôvodná. Žalovaný, resp. jeho právny zástupca opakovane marili priebeh konania neustálymi žiadosťami o odročenie pojednávaní, pričom žalovanému súd vždy vyšiel v ústrety a pojednávania odročoval. Žalovaný bol na pojednávanie nariadené na deň 09.07.2020 riadne predvolaný, pričom na tomto pojednávaní sa nezúčastnil. Súd teda správne a v súlade so zákonom toto pojednávanie vykonal v neprítomnosti žalovaného. V tejto súvislosti nemôže zostať bez povšimnutia, že z dôvodov na strane žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu bolo v konaní pred súdom odročených viacero predchádzajúcich pojednávaní, pričom žalobkyňa je toho názoru, že zo strany žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu sa evidentne jednalo o obštrukcie a účelové naťahovanie sporu. Predovšetkým z dôvodov na strane žalovaného trvalo konanie pred súdom prvej inštancie tri a pol roka. Odhliadnuc od uvedeného, žalovaný napokon odvolací dôvod podľa v podanom odvolaní medzi odvolacími dôvodmi (s. 2) ani neuviedol. Napriek tomu je však žalobkyňa toho názoru, že tento odvolací dôvod nie je daný. 4.11.Žalobkyňa je toho názoru, že súd napadnutý rozsudok riadne odôvodnil, pričom jeho rozhodnutie dáva odpoveď na všetky podstatné argumenty strán sporu prednesené v konaní. 4.12.Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností žalobkyňa navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I z 09.07.2020. sp. zn. , v zmysle ako vecne správny potvrdil a zároveň si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5.1.K vyjadreniu žalobkyne žalovaný sa vyjadril (č. l. 446 - 447) a poukázal na to, že žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uvádza, že súd vykonal všetky dôkazy a vec správne právne posúdil a vyhodnotil. Uvedené tvrdenie považuje žalovaný za nesprávne, a to najmä z dôvodu, že súd nevykonal výsluch svedkov Q., J., T., čím nemohlo dôjsť k správnemu záveru a riadnemu právnemu posúdeniu veci zo strany súdu. Žalovanému bolo týmto konaním zo strany súdu upreté právo na spravodlivý súdny proces. 5.2.Žalobkyňa uvádza, že žalovaný ani raz neskontroloval výstroj a viazanie, pričom práve na pojednávaní 07.11.2019 svedok T. uviedol na otázku advokáta žalobkyne, že na každom kurze sa snažia, aby boli lyže zjazdné a vykonávajú všeobecnú kontrolu, či drží päta, špička, topánka. Svedkyňa M. uviedla na pojednávaní 19.09.2019, že deťom hovorili, že ak používajú svoje lyže a výstroj, rodičia sú zodpovední za viazanie lyží a za celú výstroj, podobne tvrdenie uviedla aj svedkyňa D., že ak žiaci používajú vlastnú výstroj, lyžiarky, lyže sú za správne nastavenie zodpovední rodičia. Preto žalovaný nechápe zavádzajúce tvrdenie žalobkyne, že svedkovia tvrdili, že ani raz neskontrolovali výstroj, pričom z ich výpovede je jasné a zrejmé, že o výstroj, lyže, lyžiarky žiakov sa zaujímali a kontrolovali, čím dodržali ustanovenie čl. 3 odrážka 9 smernice T VLK „Vedúci lyžiarskeho kurzu a inštruktori skontrolujú pred začiatkom výcviku výstroj žiakov. Dbajú na používanie bezpečnostného lyžiarskeho viazania a na oblečenie, prispôsobené poveternostným podmienkam." 5.3.Žalobkyňa aj naďalej trvá na zavádzajúcich tvrdeniach, že počas predmetného lyžiarskeho výcviku a počas predošlého lyžiarskeho výcviku, ktorý sa konal v školskom roku 2013/2014 v časti fun zóne nelyžovala. Avšak žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní 11.04.2019 uvádza: „my sme sa vybrali cez fun zónu, pretože táto cesta sa nám zdala schodnejšia", čím jasne preukázala, že fun zónu si vybrala na základe svojej predchádzajúcej skúsenosti, a teda cestu cez fun zónu dôverne poznala. 5.4.Žalobkyňa ďalej uvádza, že v správe SHMÚ je uvedený výskyt poľadovice. Výskyt poľadovice však správa SHMÚ preukazuje len v skorých ranných hodinách a len ojedinele v priebehu dňa. Taktiež žalobkyňa vo vyjadrení potvrdzuje zlé poveternostné podmienky. Tieto poveternostné podmienky potvrdzuje však len a len samotná žalobkyňa, ostatný svedkovia vyvracajú toto tvrdenie a tvrdia, že podmienky boli dobré a vhodné na lyžovanie, čo potvrdili svedkovia T., M. a tiež to potvrdzuje aj správa Horskej záchrannej služby. 5.5.Priestor na regeneráciu a oddych bol žalobkyni riadne zabezpečený počas celého lyžiarskeho výcviku zo strany žalovaného, no žalobkyňa aj naďalej označuje toto tvrdenie ako nepravdivé. Svedkovia potvrdili, že prvý deň výcviku (v nedeľu), prebiehalo zaraďovanie žiakov do jednotlivých družstiev. Svedkyňa M. uviedla, že žiaci stáli na lyžiach, aby videla, aká je ich úroveň, avšak bolo to veľmi krátke a nedá sa to považovať za lyžovanie v pravom slova zmysle. Oddych a regeneráciu mali žiaci zabezpečenú najmä v tretí deň lyžiarskeho výcviku, kedy žiaci lyžovali len krátky čas a zvyšok dňa mali oddych. Žalovaný taktiež zabezpečil riadny oddych počas bežných dní, kedy žiaci lyžovali približne od 9:00 hod. do 11:15 hod., následne mali obednú prestávku a voľno do 14:00 hod.. Od 14:00 išli žiaci na svah, kde lyžovali cca do 16:00 hod.. Po 16 hod. žiaci už nemali žiaden namáhavý program do ďalšieho

rána, čo potvrdil aj svedok C.. Oddych a regeneráciu mala žalobkyňa zabezpečenú aj počas dňa, kedy došlo k incidentu, žalobkyňa celý deň strávila v bufete a nelyžovala, čo potvrdila aj samotná žalobkyňa na pojednávaní 11.04.2019, taktiež to potvrdila svedkyňa C. vo svojom čestnom prehlásení a nakoniec aj svedkyňa M.. Napriek tomu žalobkyňa počas prvoinštančného konania uviedla zavádzajúce tvrdenia, že lyžovala bez prestávky, počas celého lyžiarskeho výcviku. 5.6.K príčinnej súvislosti žalovaný uviedol, že trvá na svojom tvrdení v odvolaní. Príčinná súvislosť medzi škodou a zavinením žalovaného nebola preukázaná. Žalovaný poukazuje aj na čestné prehlásenie svedkyne B. C., ktorá potvrdila skutočnosť, že úraz žalobkyne sa stal následne po tom, čo jej vbehol do smeru jazdy mladý poľský lyžiar, ktorému sa chcela vyhnúť, pričom narazila do protisvahu, kde jej nevypla jedna lyža a spôsobila si vážnejšie zranenie, tak isto potvrdila, že následne sa ku zranenej dostavil inštruktor T.. Pri výpovedi žalobkyňa túto situáciu poprela a tvrdila, že žiaden poľský lyžiar jej nevbehol do cesty. 5.7.Na základe uvedených dôvodov žalovaný navrhol v zmysle , aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v bode I a III podľa a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6.1.K vyjadreniu žalovaného žalobkyňa uviedla (č. l. 455 - 457), že žalovaný v podanom vyjadrení v podstate už iba opakuje svoje tvrdenia, ktorými argumentoval v konaní pred súdom prvej inštancie a v podanom odvolaní. 6.2.Žalobkyňa v celom rozsahu trvá na svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo 25.09.2020, pričom poukazuje na všetky skutočnosti v tomto vyjadrení uvedené. Podľa jej názoru boli splnené a v konaní riadne preukázané všetky zákonne predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu na zdraví, ktorú žalobkyňa utrpela na lyžiarskom kurze, a súd prvej inštancie správne rozhodol, keď zaviazal žalovaného túto škodu žalobkyni nahradiť. 6.3.Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení tvrdí, že „súd nevykonal výsluch svedkov Q., J., T., čím nemohlo dôjsť k správnemu záveru a riadnemu právnemu posúdeniu veci zo strany súdu“, namietla, že toto tvrdenie je mylné. Hoci sa žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení z 18.11.2019 zaviazal, že účasť navrhnutých svedkov na pojednávaní zabezpečí, neurobil tak. Žalovaný ani nežiadal súd, aby menovaných svedkov predvolal ( ). Skutočnosť, že žalovaný bol v tomto smere pasívny a prítomnosť navrhnutých svedkov na pojednávaní nezabezpečil, v dôsledku čoho neboli v konaní vypočutí, nie je pochybením súdu prvej inštancie. Bolo na žalovanom, aby svoje tvrdenia v konaní preukázal. Záver žalovaného, že týmto konaním zo strany súdu mu bolo „upreté právo na spravodlivý súdny proces“, je teda nedôvodný. 6.4.K tvrdeniu žalovaného o kontrole výstroje a lyžiarskeho viazania žiakov zo strany inštruktorov, žalobkyňa sa k týmto skutočnostiam už podrobne vyjadrila, pričom na svojich vyjadreniach trvá. Žalovaný opätovne zavádza súd, keď vo svojom vyjadrení vyslovuje v tejto otázke závery, ktoré z výpovedí svedkov nevyplývajú. 6.5.Žalobkyňa k tvrdeniu žalovaného o tom, že žalobkyňa „cestu cez fun zónu dôverne poznala“, aj k týmto skutočnostiam sa žalobkyňa už podrobne vyjadrila. Žalobkyňa trvá na svojom tvrdení, že počas lyžiarskeho výcviku, ktorý sa konal v školskom roku 2013/2014, v časti svahu Fun zone nelyžovala. Túto časť svahu žalobkyňa nepoznala a ďalej zopakovala, čo už uviedla k regenerácii a oddychu žiakov. 6.6.K celej tejto argumentácii žalovaného žalobkyňa dodáva, že pokiaľ sa svedkovia C.Á., D., M. S. T. vo svojich výpovediach vyjadrovali k okolnostiam lyžiarskeho výcviku, je potrebné mať na zreteli, že každý jeden z nich je aj v súčasnosti zamestnancom žalovaného a sú voči nemu v závislej pozícii. Navyše nemožno očakávať, že by títo svedkovia potvrdili nedostatky, resp. pochybenia školy pri organizovaní a samotnom priebehu lyžiarskeho kurzu, pretože by takéto pochybenia boli zároveň ich vlastnými chybami. Preto objektívnosť výpovedí týchto svedkov je do určitej miery pochybná. Na preukázanie opodstatnenosti tohto záveru žalobkyňa uvádza nasledovné: každému zo štyroch menovaných svedkov (C., M., D., T.) právny zástupca žalobkyne pri ich výsluchoch položil otázku, či sa na tomto konkrétnom lyžiarskom výcviku stali aj iné úrazy (okrem úrazu žalobkyne). S určitým nadsadením možno povedať, že z hľadiska taktiky výsluchu šlo o akýsi „test pravdovravnosti“ svedkov, o vierohodnosti ktorých mala žalobkyňa pre ich postavenie (zamestnanecký pomer k žalovanému) určité pochybnosti. K samotnej skutočnosti úrazov žalobkyňa pre vysvetlenie uvádza, že na predmetnom lyžiarskom výcviku sa okrem nej zranili aj ďalší dvaja študenti. Spolu teda došlo k trom školským úrazom. Je pozoruhodné, že ani jeden z menovaných svedkov na položenú otázku neodpovedal pravdivo, resp. vyjadrili sa k nej vyhýbavo. Obzvlášť svedkyňa D.Á., ktorá zadávala do databázy úrazov zvyšné dva školské úrazy. Je vysoko nepravdepodobné, aby si menovaní svedkovia pamätali „potrebné“ detaily o úraze žalobkyne, ale na zvyšné dva úrazy, ktoré si taktiež vyžiadali lekárske ošetrenie, si ani len nespomenuli. Najmä na

druhý registrovaný úraz, pri ktorom si spolužiak žalobkyne pri páde na lyžiach narazil rameno a kľúčnu kosť. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje na písomné čestné vyhlásenie svedkyne B. C. zo 04.11.2019, k tomu žalobkyňa uvádza nasledovné: tvrdenie svedkyne B. C. uvedené v jej písomnom vyhlásení o tom, že žalobkyni „vbehol do cesty mladý poľský lyžiar“, nie je pravdivé. Žalobkyňa takúto špekuláciu vylúčila už vo svojej prvej výpovedi na pojednávaní 11.04.2019, a rovnako sa k tejto okolnosti vyjadrila na pojednávaní 07.11.2019. Navyše, žiaden z inštruktorov údajného „mladého poľského lyžiara“ ani len nevidel, nik nezistil jeho totožnosť. Napokon, menovaná svedkyňa nebola v konaní osobne vypočutá, žalovaný predložil iba jej písomné vyhlásenie, navyše bez zákonného poučenia ( ). Vzhľadom na odstup času a podrobné detaily, ktoré menovaná svedkyňa vo vyhlásení popísala, má žalobkyňa vážne pochybnosti o vierohodnosti tohto dôkazu. 6.7.Hoci žalovaný v podanom odvolaní odvolací dôvod podľa medzi odvolacími dôvodmi neuviedol, z obsahu jeho odvolania sa však môže javiť, že namietal aj porušenie jeho práva na spravodlivý proces a poukázala na skutočnosť, že žalovaný, resp. jeho právny zástupca opakovane marili priebeh konania neustálymi žiadosťami o odročenie pojednávaní, pričom žalovanému súd vždy vyšiel v ústrety a pojednávania odročoval. Z dôvodov na strane žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu bolo v konaní pred súdom prvej inštancie odročených viacero pojednávaní. Hoci konajúci súd prípisom avizoval žalovanému, že na ďalšie žiadosti jeho právneho zástupcu už nebude prihliadať, a vyzval žalovaného, aby si pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jeho právneho zástupcu zvolil iného advokáta, žalovaný trval na zastupovaní pôvodne zvoleným advokátom. Čo sa týka pojednávania nariadeného na 09.07.2020, žalovaný aj jeho právny zástupca boli na toto pojednávanie riadne a včas predvolaní, avšak ani žalovaný, ani jeho právny zástupca sa na tomto pojednávaní nezúčastnili, a ani nezabezpečili prítomnosť navrhnutých svedkov. Citovala znenie , a a poukázala na to, že žiadny právny predpis nestanovuje, koľkokrát môže byť pojednávanie odročené a ktoré dôvody možno považovať za dôležité. Dôležitosť dôvodu sa vždy posudzuje s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, pričom súd nie je povinný vždy akceptovať stranou sporu uvedený dôvod, ktorý by mohol byť inak spôsobilý pre odročenie pojednávania, najmä ak vedie k zámerným procesným obštrukciám sledujúcim nedôvodné predlžovanie konania. 6.8.V Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky bolo publikované rozhodnutie NS SR sp. zn. pod R 132/2014, ktorého právna veta znie: „V zmysle a v znení účinnom od 1.januára 2012, je zdravotný stav účastníka konania dôvodom na odročenie pojednávania, len ak je súdu a to už spravidla pred rozhodnutím o žiadosti o odročenie pojednávania, preukázané vyjadrením ošetrujúceho lekára, že účastník konania nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania.“ Podľa názoru žalobkyne potreba preukázania dôležitého dôvodu v prípade žiadosti o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov doložením kvalifikovaného vyjadrenia lekára o tom, že žiadajúca strana sporu alebo jej právny zástupca sa z relevantných zdravotných dôvodov nemôže zúčastniť pojednávania, je aktuálna aj za účinnosti . Žalobkyňa je toho názoru, že na strane žalovaného nedošlo k splneniu podmienok, ktoré by súdu prvej inštancie dovoľovali odročiť nariadené pojednávanie podľa , súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že neexistujú vážne dôvody na jeho strane pre odročenie pojednávania a správne vo veci konal. Súd prvej inštancie teda podľa právnej úpravy obsiahnutej v neznemožnil žalovanému ako strane sporu uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a preto tento odvolací dôvod nie je naplnený. 6.9.Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností žalobkyňa navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I z 09.07.2020, sp. zn. , v zmysle ako vecne správny potvrdil.

7.Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote, preskúmal rozsudok podľa a ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa , , lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

8.1.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), spočíva v neúplnosti zistenia skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a navrhnutý dôkaz je spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu. Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia. 8.2.Žalovaný v odvolaní označuje dôkazy, ktoré navrhoval v konaní na súde prvej inštancie, ale neboli vykonané (výsluch svedkov p. Q., G.. J., G.. T.), súd ale nevykonanie tohto dôkazu odôvodnil v bode 46 rozhodnutia, s čim sa odvolací súd plne stotožňuje, preto tento odvolací dôvod nie je daný. 8.3.Odvolací súd poukazuje na to, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovanie (rozhodnutie NS SR ) a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, keď má za to, že má spoľahlivo zistený skutkový stav rozhodujúci pre rozhodnutie vo veci. Súd sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná ( ). 8.4.Navyše z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď na všetky otázky, ktoré vyšli v priebehu sporu najavo. Povinnosťou súdu je vyhodnotiť iba tie sporné tvrdenia a skutočnosti, ktoré súd pre meritórne rozhodnutie súdu postačujúce. Ostatné sporné skutočnosti nie sú takého charakteru, ktoré by mali vplyv na meritórne rozhodnutie súdu a jeho odôvodnenie (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 25.9.2012 - sťažnosť č. 59102/08, nález Ústavného súdu SR zo 14.9.2011, sp. zn. -34, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.09.2009 sp. zn. ). 9.1.Odvolací dôvod podľa (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . 9.2.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z - .

10.1.Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 10.2.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

11.Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku, a odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť.

12.Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza:

13.Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

14.1.Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 14.2.Podľa veta prvá škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili.

15.1.Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo - ušlý zisk. Škoda sa uhrádza v peniazoch. 15.2.Podľa pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch.

16.Podľa § 144 ods.1 písm. o/ zákona č. Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov dieťa alebo žiak má právo na náhradu škody, ktorá mu vznikla pri výchove a vzdelávaní alebo v priamej súvislosti s nimi; toto ustanovenie sa nevzťahuje na škodu podľa osobitného predpisu.

17.Podľa § 152 písm. c/ školského zákona školy a školské zariadenia sú pri výchove a vzdelávaní, pri činnostiach priamo súvisiacich s výchovou a vzdelávaním a pri poskytovaní služieb povinné zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia detí a žiakov.

18.1.Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne. 18.2.Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím toho, čo sa malo v súlade s právom vykonať. 18.3.Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľná peniazmi. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk.

18.4.Ďalšou zo zákonných podmienok zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť. To znamená, že medzi protiprávnym úkonom a škodou musí byť vzťah príčiny a následku. 18.5.Zavinenie predstavuje psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a k škode. Na rozdiel od predchádzajúcich podmienok má subjektívny charakter, môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Toto rozlíšenie je relevantné iba z hľadiska posúdenia rozsahu náhrady škody. 18.6.Vzťah medzi príčinou a následkom (kauzálny vzťah) - kauzálny dej tvorí viacero skutočností, ktoré vedú ku vzniku škody. Medzi týmito skutočnosťami treba identifikovať právne relevantnú príčinu vzniku škody. Musí pritom ísť o také podstatné skutočnosti, bez ktorých by nedošlo ku vzniku škody. Pre existenciu kauzálneho vzťahu je nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu k vzniku škody taký prepojený, že už z pôsobenia prvotnej príčiny by bolo možné dô- vodne vyvodiť vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. Súčasne treba preukázať aj skutočnosť, že škoda by bez tejto príčiny nevznikla (conditio sine qua non). (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 8. septembra 2015, sp. zn. 30 C do 237/2014). 18.7.V každom konkrétnom prípade treba skúmať, či medzi protiprávnym úkonom a škodou existuje vzťah príčiny a následku. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda v zmysle všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne sa musí preukázať, že škoda by nebola vznikla bez tejto príčiny. Musí ísť o priamu (nie o sprostredkovanú) príčinu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. ). 18.8.Z hľadiska naplnenia príčinnej súvislosti ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu nemôže stačiť iba pripustenie možnosti vzniku škody v dôsledku zavineného porušenia povinnosti zo strany škodcu, ale táto príčinná súvislosť musí byť nepochybne daná. 18.9.Zavinenie ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu je založené na subjektívnom princípe, pretože predstavuje vnútorný psychický vzťah škodcu k jeho protiprávnemu konaniu a k výsledku tohto konania. 18.10.Pri škode na zdraví sa skúma predovšetkým to, či protiprávny úkon bol vyvolávajúcim činiteľom poškodenia zdravia. Nedodržanie predpísaných alebo stanovených pravidiel je protiprávnym konaním.

19.1.Pri objektívnej občianskoprávnej zodpovednosti, pri ktorej sa zavinenie neskúma, zodpovedá za škodu, resp. imateriálnu, nemajetkovú ujmu, ktorá poškodenému vznikla, právnická osoba alebo fyzická osoba, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili s poskytovaním služieb, s ktorými bol vznik škody, resp. nemajetkovej, imateriálnej ujmy spojený. 19.2.Za protiprávne spôsobenú škodu zodpovedá právnická osoba v prípade, ak škoda bola spôsobená tými, ktorí plnili jej úlohy, ak ku škode došlo v rámci plnenia jej úloh. V prejednávanom spore ide o osobitný druh zodpovednosti, ktorý je upravený v špeciálnom predpise zákona č. Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon). Tento zákon však neobsahuje osobitnú úpravu náhrady škody, preto sa na daný prípad použijú všeobecné ustanovenia podľa o všeobecnej zodpovednosti za škodu. 19.3.Povinnosti právnickej osoby, školy pri zabezpečení bezpečnosť a ochrana zdravia vo výchove a vzdelávaní vyplývajú z školského zákona, ktorý je legislatívnou úpravou napĺňania práva dieťaťa a žiaka na bezpečné prostredie. Obsah ustanovenia je premietnutý do ŠkVP, prípadne do ďalších vnútorných predpisov školy alebo školského zariadenia. Vzdelávacie aktivity mimo školy, ktoré súvisia s výchovou a vzdelávaním (či už ide o lyžiarsky výcvik, plavecký výcvik, výlety, exkurzie) musia byť vykonávané na miestach na to určených a je potrebné prispôsobovať ich veku detí a žiakov, voliť terén prispôsobený fyzickým schopnostiam detí a žiakov. Povinnosť zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia detí alebo žiakov prináleží inštitúcii v čase poskytovania výchovy a vzdelávania alebo v priamej súvislosti s ňou. Týka sa to aj nepovinnej činnosti organizovanej školou alebo školským zariadením. Počas doby školského výletu alebo lyžiarskeho kurzu sa nemôže ten, kto túto akciu organizuje, zbaviť dozoru nad neplnoletými žiakmi (napríklad krátkodobým rozchodom počas výletu), a to aj keby s tým zákonný zástupca súhlasil. 19.4.Škola zodpovedá objektívne za škodu, ktorá vznikla žiakovi v škole pri plnení školských povinností a aktivít. Zbaviť sa tejto povinnosti škola môže jedine za podmienky, že žalobkyňa porušila právne alebo ostatné predpisy na zaistenie zdravia a bezpečnosti, s ktorými bola riadne oboznámená a ktorých dodržiavanie žalovaný vyžadoval a kontroloval. Tento princíp zodpovednosti sa uplatní pri úraze dieťaťa alebo žiaka, ktorý mu vznikol pri výchove a vzdelávaní alebo v priamej súvislosti s nimi.

20.1.V prejednávanej veci bolo nesporné, že úraz, v dôsledku ktorého vznikla žalobkyni škoda, sa stal pri lyžiarskom výcviku, kurze organizovanom žalovanou. Žalovaná mala preto zabezpečiť také podmienky, aby k úrazu nedošlo (pravidelne kontrolovať výstroj a výbavu žiakov, kontrolovať stav a zjazdnosť svahu, fyzický stav žiakov a pod.). Okrem porušení uvedených povinností žalovaná nezabezpečila

náležitý dohľad nad žiakmi, aby všetci bezpečne zlyžovali svah. Tvrdenie žalovanej, že inštruktorka dala žiačkam (aj žalobkyni) pokyn, aby zlyžovali k reštaurácii, neznamená, že takýto dohľad zabezpečila. Aj napriek skutočnosti, že v skupine mala ďalších žiakov, mala organizačne ich zabezpečiť tak, aby dohľad zabezpečila nad všetkými. 20.2.Žalovaná v konaní netvrdila a teda nepreukázala, aby žalobkyňa nejakým spôsobom porušila pokyny alebo nariadenia, ktoré od žalovanej dostala. 20.3.Ak žalovaná tvrdí, že sama žalobkyňa si privodila úraz tým, že mala zle nastavené viazanie a teda porušila prevenčnú povinnosť ( ) je nedôvodné, lebo žalovaná zodpovedala za to, aby žiaci mali pred začiatkom výcviku (denne) v poriadku výstroj a oblečenie a to bez ohľadu na to, či ide o vlastný výstroj alebo požičaný. Prezentovaný výklad vyplýva z čl. 3 Smernice pre organizovanie telovýchovného výcvikového lyžiarskeho kurzu (č. l. 88). Uvedený výklad je dôvodný, lebo výstroj, ku ktorému patrí aj bezpečnostné viazanie sa môže v priebehu kurzu poškodiť, uvoľniť a pod.. 20.4.Medzi škodou a porušením povinností žalovanej existuje priama príčinná súvislosť (kauzálny vzťah) a všetky zložky (predpoklady) zodpovednostného vzťahu boli bez akýchkoľvek pochýb preukázané.

21.1.K námietkam žalovanej v podanom odvolaní odvolací súd zastáva názor, že tvrdenie žalovanej, že žalobkyňa svah poznala, lebo na ňom lyžovala pred rokom je absolútne irelevantné vo vzťahu k úrazu žalobkyne a žiadnym spôsobom nezbavuje žalovanú zodpovednosti. Rovnako nelogické je tvrdenie žalovanej, že za stav zjazdovky nezodpovedá, keďže zodpovedá za výber vhodného terénu podľa pohybových daností žiakov. 21.2.Všetky ostatné námietky týkajúce sa preukazovania, či žalobkyni bol poskytnutý dostatočný priestor na oddych a regeneráciu, za ktorým účelom mali byť vypočutí aj žalovanou navrhnutí svedkovia, tvrdenia týkajúce sa záznamu o úraze, resp. či žalobkyňa sa vyhýbala inému lyžiarovi, sú v prejednávanej veci irelevantné, lebo nezbavujú žalovanú zodpovednosti za utrpený úraz.

22.1.K námietke žalovanej súd konal v neprítomnosti žalovanej a jej právneho zástupcu odvolací súd poukazuje na obsah spisu, z ktorého vyplýva, že žaloba bola podaná 23.1.2017 a meritórne vo veci súd rozhodol 9.7.2020. 22.2.Súd v prejednávanej veci nariadil pojednávanie na 5.6.2018, z ktorého sa právny zástupca žalovanej ospravedlnil (č. l. 107,108), nariadil pojednávanie na 4.9.2018, z ktorého sa právny zástupca žalobkyne ospravedlnil (č. l. 113), nariadil pojednávanie na 23.10.2018, z ktorého sa právny zástupca žalovanej ospravedlnil (č. l. 129), nariadil pojednávanie na 12.2.2019, z ktorého sa právny zástupca žalovanej ospravedlnil (č. l. 147). 22.3.Súd podaním z 12.2.2019 vyzval žalovanú, aby vzhľadom na dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav si zvolila iného advokáta. Žalovaná súdu oznámila, že trvá na zvolenom právnom zástupcovi (č. l. 166) 22.4.Súd v prejednávanej veci nariadil pojednávanie na 11.4.2019, ktoré odročil na 18.4.2019, z ktorého sa právny zástupca žalovanej ospravedlnil (č. l. 192). Následne súd nariadil pojednávanie na 6.6.2019, z ktorého sa právny zástupca ospravedlnil z dôvodu kolízie s iným pojednávaním. Súd nariadil pojednávanie na 20.6.2019, z ktorého sa právny zástupca ospravedlnil, následne na 27.6.2019

- prítomný PZ žalovaného, pojednávanie odročené na 19.9.2019 - prítomný PZ žalovaného a následne 7.11.2019 - prítomný PZ žalovaného, odročené na 25.2.2020, na ktoré sa nedostavila žiadna strana, preto súd vytýčil pojednávanie na 12.3.2020 a následne na 2.4.2020, ktoré bolo z dôvodu pandemických opatrení odročené na 30.6.2020, ktoré bolo z dôvodu ospravedlnenia právneho zástupcu žalovanej (č. l. 343) odročené na 9.7.2020, na ktoré bola predvolaná aj zástupkyňa žalovanej. Právny zástupca sa písomne podaním zo 7.7.2020 ospravedlnil z dôvodu PN, na čo mu súd oznámil, že žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje a žalovaná sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnila. 22.5.Súd v prejednávanej veci postupoval podľa , v zmysle ktorého od advokáta možno, okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. 22.6.Nová právna úprava odročenia pojednávania zakotvená v si dala za cieľ zredukovať aplikačné problémy súvisiace s dĺžkou súdnych konaní, a tým prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie. Pojednávanie sa môže odročiť len na základe rozhodnutia súdu, a to bez návrhu strany alebo na návrh strany. V obidvoch prípadoch môže byť pojednávanie odročené len z dôležitých dôvodov. Súd môže bez návrhu strany odročiť pojednávanie napríklad pre neprítomnosť predvolaných osôb, ak je ich účasť nevyhnutná, alebo z dôvodu podľa , prípadne ak potrebuje vykonať ďalšie dôkazy (pozri

aj ), môže tak urobiť aj z iných dôvodov na strane súdu (napr. práceneschopnosť konajúceho sudcu). 22.7.Súd môže rozhodnúť o odročení pojednávania aj na návrh strany. Tento návrh môže byť stranou podaný pred pojednávaním alebo aj počas prebiehajúceho pojednávania. Ak je návrh na odročenie pojednávania podaný pred pojednávaním, pojednávanie môže byť odročené len vtedy, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky. Prvou je, že pre nemožnosť dostaviť sa na pojednávanie sú dané dôležité dôvody, druhou, kumulatívne splnenou, je to, že nemožno od strany alebo jej zástupcu spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. 22.8.Z druhej podmienky existujú dve výnimky. Prvá sa týka advokáta, od ktorého v zásade možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom - substitútom (tzv. substitučné zastúpenie). Ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, nemožno spravodlivo žiadať, aby sa advokát na pojednávaní nechal zastúpiť substitútom, pričom požiadavka odôvodnenosti trvania na prítomnosti zvoleného právneho zástupcu musí byť vykladaná prísne reštriktívne, t.j. nepôjde o bežné spory, či situácie, ale len o také procesné situácie, v ktorých je táto požiadavka dôvodná so zreteľom na povahu a dĺžku sporu, osobné väzby strany a advokáta a pod. 22.9.V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že podľa až 3 z. č. o advokácii sa advokát v rámci svojho poverenia môže dať zastúpiť iným advokátom. Pri jednotlivých úkonoch môže advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo aj iný zamestnanec advokáta. Zastupovanie substitútom alebo advokátskym koncipientom, alebo aj iným zamestnancom advokáta nie je možné proti vôli klienta. Pre účely civilného sporového konania však nepostačuje, ako bolo už uvedené, samotný neodôvodnený nesúhlas klienta (strany). 22.10.Zásadným je, že jedno odročenie pojednávania z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu strany je odôvodnené, no na ďalšom pojednávaní, ktoré by malo byť odročené z toho istého dôvodu, je už strana povinná dať sa zastúpiť inou osobou. 22.11.Súd v prejednávanej veci postupoval v súlade s a tým, že vo veci konal neporušil právo žalovanej na spravodlivý proces.

23.1.Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

24.Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25.Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, preto náhrada trov odvolacieho konania bola priznaná v plnom rozsahu žalobkyni.

26.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).