Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-54-2018.pdf
PDF · 142.48 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/54/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu: MAZA, spol. s r. o. so sídlom Nižná 9/9, 086 12 Kurima, IČO: 36 467 774 právne zastúpený: JUDr. Marek Belka, LL.M., advokát so sídlom AK Fraňa Kráľa 1504, P.O.BOX 13, 022 01 Čadca, IČO: 42 213 487, proti žalovanému: Mesto Poprad, so sídlom Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3, 058 01 Poprad, IČO: 00 326 470, zastúpený: Mgr. Maroš Ježík, advokát, so sídlom Okružná 871/65, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 37 877 291 o určenie vlastníckeho práva k pozemku s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na 100 % náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žiadal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom pozemkov, a to parcely C KN č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 822 m2 a parcely C KN č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 673 m2. Žiadal priznať nárok na náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že je výlučným vlastníkom stavby súp. číslo XXX, nákupné stredisko K., ktorá je postavená na parcele C KN č. XXX/ X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 822 m2, spolu s prístupovou cestou - vjazd a priľahlým parkoviskom nachádzajúci, sa pred nákupným strediskom na parcele C KN č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 673 m2. Predmetnú nehnuteľnosť nadobudol na základe Kúpnej zmluvy pod č. N. XXXX/XXXX, evidovanej na Okresnom úrade Poprad, katastrálny odbor na LV č. XXXX, pre Obec, okres a katastrálne územie S..
2. Žalobca tvrdil, že on, vrátane právnych predchodcov - vlastníkov nehnuteľností, nákupného strediska K. a predmetných pozemkov, tieto pozemky fakticky ovládali a nakladali s nimi ako s vlastnými, teda boli a sú oprávnenými držiteľmi uvedených parciel č. XXX/X a XXX/X, hoci im chýba právom uznaný dôvod inak spôsobujúci prevod alebo prechod vlastníckeho práva k nim. Vlastníkmi nákupného strediska K. a oprávnenými držiteľmi uvedených parciel č. XXX/X a XXX/X, teda právnymi predchodcami žalobcu boli spoločnosti P. M., K..Q..X.., S. od roku 1997 do roku 2000, B. B..P..S.., K.. K. Q..X.. od roku 1996 do roku 1997, E.-Q., K.. K. Q..X.., C. od roku 1995 do roku 1996, Z. Č., E. od roku 1992 do roku 1995 , ktorý ich nadobudol v rámci tzv. malej privatizácie od S. Q. S., ktoré boli jeho vlastníkom od roku 1972 do roku 1992. Napriek tomu, že oprávnenými držiteľmi predmetných ( žalovaných ) nehnuteľností boli právni predchodcovia žalobcu a žalobca, vlastnícke právo k nim je ale zapísané na LV č. X, k. ú. S. pre Mesto S.. To však nevie, akým právnym titulom ich nadobudol do svojho vlastníctva. Ani právne oddelenie Mesta S. a ich zamestnanci A.. O. B. P.. E. žalobcovi nevedia poskytnúť údaj - právny titul nadobudnutia vlastníctva k predmetným pozemkom. Žalobca tvrdí, že zo strany Mesta S. došlo k nezákonnému bezodplatnému prevodu vlastníckych práv zo štátu na Mesto S. niekedy v rokoch 1995-1996 neprihliadajúc na to, že vtedajšiemu vlastníkovi nehnuteľnosti K. uplynula 10 ročná nepretržitá oprávnená držba k pozemkom č. XXX/X a XXX/X a nadobudol konkludentne vlastnícke právo k nim bez toho, aby sa muselo rozhodnúť. Došlo k naplneniu všetkých obligatórnych podmienok vydržania v zmysle § 134 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4. V závere žaloby poukázal žalobca na niektoré judikáty k § 134 a k § 132 Občianskeho zákonníka.
3. Žalovaný, zastúpený právnym zástupcom, v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí v celom rozsahu. Jeho vlastnícke právo k pozemkom KN C XXX/X a XXX/X je zapísané na príslušnom liste vlastníctva v evidencii katastra nehnuteľností, kde platí právna domnienka, že údaje katastra sú hodnoverné do času, pokiaľ sa nepreukáže ich opak. Tvrdenia žalobcu nie sú schopné privodiť opak z dôvodu, že mu chýba pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním základný predpoklad držby, a to oprávnenosť držby, ktorá môže byť daná výlučne preukázaním titulu na držbu veci. Už zo žalobcom predložených príloh ku žalobe vyplýva, že Z. Č., ako prvý vlastník stavby súp. č. XXX nadobudol pri verejnej dražbe výlučne stavbu bez akéhokoľvek práva k pozemku, čoho dôkazom je obsah Potvrdenia o predaji prevádzkovej jednotky. Taktiež z kúpnej zmluvy uzavretej medzi Z. Č. a kupujúcim E.-Q., K.. K. Q..X.., ktorej vklad bol povolený pod N. XXXX/XX vyplýva, že predmetom prevodu vlastníckeho práva bola výlučne budova súp. č. XXX a nikdy nie pozemok, vtedajšia parc. č. XXX. Preto žalobca nemal právny titul na oprávnenú držbu pozemku KN C XXX/X a KN C XXX/X pre k. ú. S., nepreukázal teda splnenie podmienok pre vznik vlastníckeho práva vydržaním predmetu sporu. Žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru súdov SR. Citoval z rozhodnutí NS SR sp. zn. 2Cdo 271/2007, 5Cdo 49/2010 a 3Cdo 12/2010, podľa ktorých o. i. vyplýva, že predpokladom prijatia záveru súdu o vydržaní musí byť medzi iným zistenie, že počas vydržacej doby držiteľ skutočne bol (nie len mohol byť) so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. To nemôže vychádzať iba zo subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol.
4. Po oboznámení sa s listinami, ktoré súd vyžiadal z Okresného úradu, katastrálneho odboru žalovaný písomným podaním zo dňa 26.10.2019 zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení, teda so žalobou nesúhlasil a poukázal na Rozhodnutie č. C XX/XXXX, ktoré bolo vydané v konaní vedenom na návrh žalovaného pre katastrálne územie S. podľa zákona č. 180/1995 Zb.. Týmto rozhodnutím príslušná správa katastra rozhodla o tom, že potvrdila vlastnícke právo aj ku parcele KN C XXX pre k. ú. S. v prospech žalovaného. Právnou skutočnosťou, pre ktorú sa tak stalo bolo to, že daný pozemok spolu s ostatnými pozemkami uvedenými v danom rozhodnutí tvorili prístupové komunikácie k obytným budovám a verejnoprospešným priestorom, pričom ich vlastníkom je štát, alebo zaniknuté právnické osoby a nie fyzické osoby. Pri vydaní daného rozhodnutia správny orgán zistil a konštatoval, že parcela KN C XXX tvoriaca X. ulicu - K. N. Xspolu s ostatnými v rozhodnutí uvedenými pozemkami boli vyvlastnené za náhradu vyvlastňovacím rozhodnutím č. XXXX/XXXX zo dňa 13.1.1966, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.8.1979 a vyvlastňovacím rozhodnutím č. XXXX/XXXX zo dňa 27.12.1966, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.4.1973. Dané rozhodnutia však neboli dostatočne zapísané vo vtedajšej evidencii nehnuteľností a preto správny orgán vydal dané rozhodnutie v prospech žalovaného, kde týmto zosúladil právny stav so stavom faktickým, pretože právoplatne vyvlastnené pozemky podľa zákona č. 138/1991 Zb. prešli do vlastníctva obcí z majetku štátu v správe národných výborov. Nie je vôbec možné u žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov uvažovať o ich vydržaní.
5. Na súdnom pojednávaní právny zástupca žalobcu v plnom rozsahu trval na podanej žalobe. Uviedol, že vzhľadom na uvedený stav (poukázal na písomné vyjadrenie, ktoré na pojednávaní súdu krátkou cestou doručil) a dôkazy, ktoré sú potrebné pre toto konanie žiada súd o zabezpečenie dôkazov zo Správy katastra a to evidenčný list č. XXX na preukázanie vlastníctva právnych predchodcov, takisto pozemno-knižné vložky č.XXX,XXX a s tým súvisiace pozemno-knižné parcely, ktoré by mali byť uvedené na týchto vložkách XXX,XXX,XXX, ktoré sú identické s doterajšími C KN parcelami, ktoré žiadajú určiť ako výlučné vlastníctvo a to C KN XXX/X, XXX/X k.ú. S.. V písomnom vyjadrení opätovne poukázal na kúpnu zmluvu z roku 2000, ktorou prešli odkúpil od spoločnosti P. M., K..Q..X.. Nákupné stredisko - budovu č. XXX postavenú na parc. C KN XXX. Uvedená spoločnosť mala túto nehnuteľnosť vo svojom majetku od roku 1997, pričom spolu s touto stavbou prešli do užívania žalobcu aj parcely, na ktorých budova postavená, a to C KN XXX a priľahlé pozemky C KN XXX/X a C KN XXX/X. Teda predmetné nehnuteľnosti prešli v roku 2000 do majetkového portfólia žalobcu. So stavbou č. XXX známej ako nákupné stredisko K. prešli do držby a užívania žalobcu aj príslušné parcely ako C KN XXX, XXX/X a XXX/X v k. ú. S.. Žalovaný v roku 2006 komisii ROEP vedenej pri Správe katastra S. podal žiadosť o vydanie rozhodnutia o vlastníckom práve žalovaného k parcelám C KN XXX a C KN XXX. Správa katastra S. vydala dňa 24.11.2006 Rozhodnutie č. XX/XXXX, ktorým priznala žalovanému vlastnícke právo o. i. aj k parcelám č. C KN XXX a C KN XXX v k. ú. S., a to na základe vydržania. V odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že predmetné nehnuteľnosti boli vyvlastnené v roku 1966. Ohľadne vydržania žalovaného predmetných parciel udáva nepravdivé a zavádzajúce skutočnosti, že žalovaný pozemky užíva, vykonáva na nich celoročnú údržbu, opravy a pod.. Rozhodnutie Správy katastra Poprad považoval žalobca za absolútne neplatný právny úkon, ktorý nemôže byť titulom na základe ktorého bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľností na LV č. X k parcelám C KN XXX a XXX v k. ú. S., naviac žalobca ani nebol, čo mal byť, účastníkom tohto konania a nebolo mu doručené ani predmetné rozhodnutie, nemal teda vedomosť, že žalovaný si na LV č. X dal zapísať tieto parcely do vlastníctva. Naopak, žalobca kúpnou zmluvou č. N. XXXX/XXXX získal do výlučného vlastníctva budovu Nákupného strediska č. XXX v k. ú. S. a spolu s ňou aj ostatné nehnuteľnosti, ktoré užíval jeho právny predchodca, spoločnosť P. M. K..Q..X.. S.. Právni predchodcovia žalobcu už v minulosti boli výlučným vlastníkom predmetných parciel a to v súvislosti s inštitútom vydržania a od kolaudácie stavby v roku 1972, boli zároveň aj držiteľmi sporných pozemkov, od sprevádzkovania stavby nakladali s nimi ako s vlastnými a zároveň boli oprávnenými držiteľmi so zreteľom na všetky okolnosti boli dobromyseľní v tom, že im pozemky patria. Žalovaný mal vedomosť o tom, že žalobca v skutočnosti vlastní pozemky C KN XXX a XXX a na ich časti je postavená budova. Časť pozemkov slúži ako parkovisko, príjazdová cesta zriadená na zásobovanie prevádzok. Žalovaný sa o pozemky nikdy nestaral, ani ich nevyužíval. Napriek tomu požiadal v roku 2006 Komisiu ROEP pri Správe katastra Poprad o vydanie rozhodnutia o vydržaní predmetných pozemkov. V roku 2012 si dal vyhotoviť geometrický plán č. XXX/XXXX, ktorý parcely C KN XXX a XXX rozčlenil na podlomenia a tieto dal zapísať na svoj LV č. X a to až v roku 2013 záznamovou listinou č. XXXX/XXXX. Žalobca toto konanie vníma ako účelové, v snahe zmocniť sa cudzieho majetku. Žalovaný teda nemá žiaden nadobúdací titul k parcelám uvedeným v žalobe, preto žiadal, aby súd určil, že ich výlučným vlastníkom je žalobca. Mal za to, že mesto nemá titul nadobudnutia predmetných parciel, a teda nemalo získať tieto parcely.
6. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného poukázal na svoje písomné vyjadrenie k žalobe. Mal za to, že žaloba nie je dôvodná, pretože žalobca resp. jeho právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo výlučne k budove a nikdy nie k pozemkom, teda chýba im právny titul, ktorý by zakladal oprávnenosť titulom držby pozemkov, od čoho by bolo možné odvodzovať vlastnícke právo k pozemkom. Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie Správy katastra Poprad C XX/XXXX zo dňa 24.11.2006 vydané v zmysle zákona č. 180/1995 je neplatným právnym úkonom, pretože sa nejedná o právny úkon, ale o rozhodnutie vydané správnym orgánom, kde rozhodnutie nemôže byť nikdy chápané ako právny úkon v zmysle ustanovení OZ. Aj keby súd pripustil úvahu, že koho vlastnícke právo je silnejšie titulom vydržania, či žalobcu alebo žalovaného, mal za to, že mesto sa stalo vlastníkom v roku 2006 a do podania žaloby, teda viac ako 10 rokov nikdy nebola takáto dobromyseľnosť mesta pri nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním napadnutá.
7. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z Kúpnej zmluvy uzavretej medzi Z. Č. a spoločnosťou E.-Q., K.. K. Q..X.. V XXXX/XX, z LV č. XXXX, k.ú. S., z LV č. 1 k.ú. Poprad, zo Záznamu z prešetrenia zmien údajov katastra zo dňa 4.12.2018, z listín doručených súdu Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom ohľadom vlastníctva a užívania objektu K. s.č. XXX a príslušných pozemkov pod touto nehnuteľnosťou a pozemkom - parkovisko, príjazd k vykladacej rampe v k.ú. S., z Rozhodnutia Správy katastra Poprad C XX/XXXX z 24.11.2006, ktoré bolo súčasťou listín predložených katastrálnym odborom, z Kúpnej zmluvy uzavretej medzi B. B..P..S.., K.. K. Q..X.. ako predávajúcim a spoločnosťou P..F..Z.. M. K.. K. Q..X.. ako kupujúcim V-XXXX/XX, z Kúpnej zmluvy uzavretej medzi P..F..Z.. M. K.. K. Q..X.. ako predávajúcim a spoločnosťou MAZA, spol. s r.o. (žalobca) ako kupujúcim V-XXXX/ XXXX, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že na liste vlastníctva č. X pre obec a okres S., k. ú. S. je ako vlastník nehnuteľností, ku ktorým sa domáha žalobou žalobca určenia vlastníckeho práva v jeho prospech, Mesto S. v podiele 1/1. Ide teda o parcelu č. XXX/X o výmere 673 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcelu č. XXX/X o výmere 822 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Na tomto LV je v kolónke iné údaje uvedené, že stavba na parcele XXX/X je evidovaná na LV č. XXXX. Z LV č. XXXX súd zistil, že žalobca je zapísaný ako vlastník stavby so súpisným číslom XXX - nákupné stredisko K., postaveného na parcele č. XXX/X, je v podiele 1/1. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k tejto stavbe bola Kúpna zmluva V XXXX/XXXX. Z predmetnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou P..F..Z.. - M., K..Q..X.., ako predávajúcim a spoločnosťou Z., K.. K. Q..X.., ako kupujúcim, konkrétne z článku II - Predmet zmluvy súd zistil, že predmetom tejto kúpnej zmluvy je prevod vlastníctva k nehnuteľnosti dom č. s. XXX, postavený na KN parc. č. XXX, pozemok neusporiadaný, zapísaný v LV č. XXXX, katastrálne územie S.. Je evidentné teda, že žalobca od svojho posledného právneho predchodcu kúpil výlučne stavbu a výlučne stavbu, ako to vyplýva z článku III Zmluvy, oceňoval znalec pre účely stanovenia kúpnej ceny. Spoločnosť P..F..Z.. - M., K..Q..X.., ako kupujúci, Kúpnou zmluvou V XXXX/XX uzatvorenou s predávajúcim B..B..P..S.., K.. K. Q..X.. rovnako kúpila do svojho vlastníctva len budovu. V článku I. tejto Zmluvy predávajúci prehlasuje, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej u Okresného úradu v Poprade, odboru katastrálneho na liste vlastníctva č. XXXX v k.ú. S., a to Budova X. L. „K.“ s.č. XXX, na p.č. XXX - s príslušenstvom a zariadením - len budova, bez pozemku. Takto špecifikovanú nehnuteľnosť predávajúci podľa ďalších článkov zmluvy predal kupujúcemu za dohodnutú kúpnu cenu. Už len z týchto dvoch kúpnych zmlúv je nesporné, že v žiadnom prípade nemôže ísť u žalobcu o dobromyseľnosť držby pozemkov č. XXX/X a XXX/X a nebol žiaden dôvod na to, aby pozemky užívali v dobrej viere, že tieto sú ich vlastníctvom.
8. Z rozhodnutia Správy katastra z 24.11.2006, číslo konania C XX/XXXX súd zistil, že správa katastra rozhodla tak, že potvrdila, že navrhovateľ, Mesto Poprad, nadobudol vlastnícke právo k pozemkom - parcelám tam uvedeným, okrem iného aj k parcelám registra C KN XXX a XXX v celosti vydržaním v súlade s § 11 ods. 1 a 2 zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. dňom 1.1.2006. Parcely tvoria v lokalite X. V. - K. N. X prístupové komunikácie k obytným budovám a verejnoprospešným priestorom a miestne komunikácie lokálneho významu, ako sú chodníky a pod., vlastníkom týchto nehnuteľností v návrhu registra je štát, resp. zaniknuté právnické organizácie, nie fyzické osoby. Predmetné parcely, ako ďalej vyplýva z rozhodnutia a listín predložených súdu Okresným úradom Poprad, katastrálny odbor, boli vyvlastnené za náhradu vyvlastňovacím rozhodnutím č. XXXX/XXXX zo dňa 13.1.1966, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.8.1979 a vyvlastňovacím rozhodnutím č. XXXX/XXXX zo dňa 27.12.1966, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.4.1973, ktorých technickými podkladmi boli geometrické plány uvedené v rozhodnutí, pričom obe rozhodnutia neboli dostatočne zapísané vo vtedajšej evidencii nehnuteľností, a teda sú uvedené aj vo výpisoch z návrhu registra, avšak v prospech osôb, ktorých právnym predchodcom nehnuteľnosti boli právoplatne vyvlastnené, a teda nie sú oprávnenými vlastníkmi týchto pozemkov. Správa katastra v rozhodnutí tiež konštatovala, že sa zároveň uvedie do súladu i stav, kedy právoplatne vyvlastnené a nadobudnuté pozemky, ktoré podľa zákona č. 138/1991 Zb. prešli do vlastníctva obcí z majetku štátu v správe národných výborov, ale ktoré neboli v katastri takto evidované, sa v katastri uvedú v prospech vlastníctva Mesta Poprad.
9. Súd v súvislosti so vznesenou námietkou žalobcu, že nebol účastníkom predmetného konania C XX/ XXXX a nebolo mu doručené rozhodnutie vydané v tomto konaní uvádza, že je to síce pravda, ale nemá vplyv na predmet žaloby. Tu súd uvádza, že pôvodné rozhodnutie L. neexistuje dôvod, prečo by tomu tak malo byť. S pozemkami, ktorých sa rozhodnutie týka, Správy katastra Poprad bolo rozsudkom Krajského súdu v Prešove zrušené aj z týchto dôvodov a iných dôvodov, najmä nezákonnosti osvedčení ( s čím sa súd plne stotožňuje ) pod. sp. zn. 2S/7/2007 a bolo vydané zrejme aj nové rozhodnutie, avšak to trpí vadou - nemá dátum vydania, ale ani toto , zrejme z roku 2009 nebolo všetkým dotknutým osobám doručované. Rozhodnutie sa doručovalo dotknutým osobám podľa rozdeľovníka v ňom uvedenom a žalobca v ňom chýba, hoci nebol vlastníkom niektorej z parciel, ktorých sa rozhodnutie týkalo, bol dotknutým účastníkom a správny orgán mal s ním konať...
10. Súd musí zdôrazniť, že žalobca svojou žalobou žiadal určiť, že je vlastníkom predmetných parciel, nie, že mesto Poprad ako žalovaný ich vlastníkom nie je. Súd preto prioritne vykonával dokazovanie vzhľadom na žalovaný petit, či teda žalobca je vlastníkom, či do podania žaloby, resp. do času rozhodnutia súdu mohol a mal vlastníctvo niektorým z možných, zákonom predpísaných spôsobov nadobudnúť, ak má na určení naliehavý právny záujem. Súd vzhľadom túto skutočnosť ako podmienku konania o danom petite skúmal ako prvú a dospel k záveru, že žalobca naliehavý právny záujem na určení má, čo vyplýva jednak z toho, že ide o pozemky pod stavbou, ktorá je nepochybne jeho vlastníctvom a o pozemky, ktoré k tejto stavbe priliehajú a ktoré nevyhnutne využíva ako vlastník, prenajímateľ či verejnosť navštevujúca prevádzky Slovenky a pod. A tiež ide o pozemky, vlastníctvo ktorých je evidované vo verejnom, predpísanom registri nehnuteľností ( kataster ) , ktorých zmena je v prevažnej miere dosiahnuteľná iba v súdnom konaní, čo nakoniec predpokladá aj ustálená súdna judikatúra.
11. Súd teda neviedol dokazovanie špeciálne k tomu, či mesto Poprad je vlastníkom, ale či vlastníkom žalovaných parciel žalobca a či ch mohol nadobudnúť a stať sa ich vlastníkom, ako tvrdí.. Samozrejme, pri skúmaní tejto otázky sa nedalo vyhnúť preskúmaniu aj toho, či mesto Poprad je vlastníkom parciel, či ich nadobudlo zákonne a aj preto ich nemohol nadobudnúť žalobca. Súd v tejto súvislosti ale musí konštatovať vzhľadom na vykonané dokazovanie, že skutočnosti uvádzané právnym zástupcom mesta, ktoré majú preukazovať legálnosť ,správnosť a zákonnosť nadobudnutia predmetných nehnuteľností mestom na základe osvedčenia v rámci ROEP v už spomínanom konaní na vtedajšej Správe katastra Poprad pod C XX/XXXX neobstoja, sú zásadne nesprávne a takým titulom by sa zákonne mesto nemohlo vlastníkom vôbec stať, lebo v zmysle vykonaného dokazovania týmto titulom, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k predmetným pozemkom, a síce vydržania, sa nemohol stať nikdy ich vlastníkom, pretože na väčšine parciel bola predsa stavba Slovenky, teda nebolo reálne možné to, čo je deklarované v Rozhodnutí Správy katastra Poprad, číslo konania C XX/XXXX, že Mesto Poprad tieto parcely riadne užíva a vykonáva ich celoročnú údržbu, prevádzku a opravy a pod.. ( Inak nesprávnych tvrdení právneho zástupcu mesta je podľa súdu viac, napr. že nemožno vôbec započítať vydržanie prebehnuvšie pred 1. januárom 1992, čiže keď prešiel majetok zo zákona o majetku obcí na mesto, že toto je možné legalizovať osvedčením a pod....) Súd si nevie predstaviť užívanie a údržbu pozemku, jeho opravy, keď je zastavaný stavbou a to naviac dokonca iného vlastníka. Užívanie, ako jeden z atribútov nevyhnutných pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním teda u žalovaného evidentne absentuje, a to aj v časti pozemku priľahlého k stavbe. titulom vydržania sa mesto vlastníkom parciel nemohlo stať, čo správne tvrdil žalobca, ale pre tento spor to nemá význam, ako už súd uvádza, musel skúmať to, či vlastníkom sa mohol stať žalobca a nie, či vlastníkom nie je žalovaný, taký petit ani alternatívne nebol požadovaný. Avšak po preskúmaní histórie vlastníctva parciel, súd dospel k záveru, že do vyvlastnenia pôvodným vlastníkom minimálne dvoch z troch pozemnoknižných parciel, z ktorých boli vytvorené parcely KN C XXX/X a XXX/X, bolo Mesto Poprad, ktorému za predchádzajúceho režimu bola zabratá časť pre účely výstavby K. a bola tam postavená táto stavba, ktorej vlastníkom , resp. vzhľadom na vtedajší právny stav, podľa ktorého išlo o štátny majetok, s ktorým jednotlivé hospodárske organizácie mali právo hospodáriť, osobou s právom hospodárenia podľa vtedy platného hospodárskeho zákonníka a zákona o štátnom podniku boli S. Q., š.p., ktorých zakladateľom v zmysle § v zmysle § 4 Zákona o štátnom podniku bol národný výbor /KNV / . Po prijatí zákona č. 427/1990 Zb. bol tento majetok ( objekt K. ) zaradený do verejnej dražby a predaný Z. Č., bez prináležiacich pozemkov, hoci geometrický plán z 13.2.1992 vytvoril pod budovou a parkoviskom pred ňou novú parcelu č. XXX z pôvodných pozemnoknižných parciel v prospech S. Q., pod, či pri stavbe, ku ktorým mal bývalý š.p. tiež právo hospodárenia, hoci evidenčne to ani predtým nebolo riadne zaznamenané v evidencii nehnuteľností ( vyvlastňovacie konanie nebo riadne prevedené do vtedajšej evidencie nehnuteľností ). Súd pri dražbe zaznamenal, že hoci zákon ustanovoval prevod stavby výlučne aj s pozemkom, na ktorej stojí, toto dodržané nebolo a ani nikto sa potom nápravy nedomáhal, aby toto ustanovenie zákona bolo naplnené. Dražbou teda prešla iba výlučne stavba na právneho predchodcu žalobcu. Stavba sa síce mala teda previesť aj s pozemkom, čo sa ale nestalo. Potom také pozemky, ku ktorým mal právo hospodárenia štátny podnik zriadený národným výborom mali podľa zákona o majetku obci prejsť zo zákona na obec, teda na žalovaného avšak formálne k tomu nedošlo, delimitačné protokoly a ani iné formálne úkony k tomuto aktu neboli realizované, ani doteraz.
12. Jednoznačne z listov vlastníctva, ako aj z kúpnych zmlúv je zrejmé, že sa vždy všetkými prevodmi prevádzala len stavba bez pozemku pod ňou a priľahlých pozemkov, v podstate vo všetkých kúpnych zmluvách je špeciálne uvedené, že predmetom prevodu je : -„ len budova“ !. Vlastníci stavby síce pozemok užívali vždy, avšak absentuje tu presvedčenie, viera, že ide o pozemok v ich vlastníctve, teda minimálne táto zložka pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním absentuje, opak žalobca nepreukázal. Kúpne zmluvy jednoznačne preukazujú, že vždy išlo o prevod iba samotnej stavby, vlastníctva k nej a nie aj vlastníctva parcely, na ktorej stojí, či priľahlých parciel. každý kupujúci teda vedel, čo kupuje.
13. Podľa § 2 ods. 2, resp. i § 2b písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. zriaďovateľská funkcia u S. Q. prešla z národného výboru na obec, a tým aj veci, s ktorými taký štátny podnik hospodáril prešli do vlastníctva obce. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že skutočnosti ohľadom S. Q.Á., š.p., si overil vo verejných registroch, najmä v Obchodnom registri, lebo toto síce nikto zo strán nenavrhol ,ale bolo to potrebné pre rozhodnutie vo veci a C.s.p. mu v § 185 ods. 2 túto možnosť pre overenie tvrdení strán v spore poskytuje. Inak by ani nemohol rozhodnúť vo veci spravodlivo.
14. V prípade ak sú pochybnosti o tom, či žalovaný je oprávneným držiteľom, tak sa predpokladá, t. j. platí vyvrátiteľná právna domnienka, že žalovaný ako tabulárny ( knihový ) vlastník, je oprávneným držiteľom. Z toho vyplýva, že každý, kto spochybňuje vlastnícke právo tabulárneho vlastníka, musí už v žalobe tvrdiť a bez akejkoľvek rozumnej pochybnosti preukázať, že tabulárny vlastník nie je oprávneným držiteľom, t. j. že zo strany tabulárneho vlastníka ani nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. 10 ročná doba na vydržanie začína plynúť odo dňa, kedy predmetné pozemky prešli prvý krát do oprávnenej držby prvému oprávnenému držiteľovi. V tomto prípade síce od roku 2006, kedy bol žalovaný zapísaný ako vlastník do podania žaloby prešlo viac ako desať rokov, avšak takým spôsobom nemohlo dôjsť k zápisu vlastníctva na základe vydržania, ale vlastníctvo mesto k nehnuteľnostiam získalo na základe iného právneho titulu. Súd má za to, že žalovaný pri riadnom priebehu pôsobenia zákonov mal nadobudnúť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam priamo zo zákona o majetku obcí, teda iným spôsobom, ako to deklarovalo spomínané rozhodnutie Správy katastra Poprad č. C XX/XXXX.
15. Tu treba vyslovene zdôrazniť, že ani samotná stavba K. nebola vôbec od jej postavenia až do dražby evidovaná v evidencii nehnuteľností, čo ale nie je neobvyklý jav v časoch socializmu. K januáru 1992 tak S. Q. teoreticky mohli vydržať cudzí majetok, ale len pre štát a tento potom ani nebol predmetom dražby či iných prevodov. A tiež, neboli evidované ani parcely, ktoré k stavbe prináležali, v zmysle stavebného povolenia či iného rozhodnutia. A potom, ak by aj nedošlo k všetkým tým prevodom vlastníctva, či predtým práva hospodárenia ( či zmluvami, dražbou, zákonom , vyvlastnením ) ohľadom predmetných parciel, pôvodným vlastníkom parciel do vyvlastnenia bolo samotné Mesto Poprad, ako preukazujú pôvodné pozemnoknižné vložky č. XXX a XXX, na ktorých boli pôvodné parcely pod stavbou , resp. ich časti ,ako role p.č. XXX , XXX ( ako role V. ) z mesta na Československý štát v správe MsNV Poprad, a XXX ako roľa patriaca A. E. bývajúcemu na ul. X. Z. N. S. zapísané. Ak by teda nedošlo k vyvlastneniu (ktoré reálne prebehlo, len sa neevidovalo), následne ako štátneho majetku zas S. Q.R. na mesto Poprad podľa zákona o majetku obcí, tak stále podľa evidencie pozemkovej knihy, evidencie registra E tak vlastníkom parciel XXX B. XXX bolo až do zápisu v rámci ROEP do registra C stále Mesto Poprad. Vlastníkom parcely č. XXX bol ale evidenčne stále A. E., ktorý jediný by, ak by mal za to, že k vyvlastneniu jeho parcely podľa zákona nedošlo, sa mohol domáhať určenia vlastníctva voči mestu (resp. jeho právni nástupcovia), lebo aj jeho parcelu Mesto Poprad v rozpore so zákonom vlastne osvedčilo, nie ale žalobca. Dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu a ten toto bremeno v tomto súdnom konaní neuniesol. 16. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Tak napr. v spore o určenie vlastníckeho práva má žalobca bremeno tvrdenia, že je vlastníkom veci a z akých skutočností svoje vlastníctvo vyvodzuje. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné, a to preukázať existenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu, resp. skutočností spôsobilých založiť takýto nadobúdací titul. Ak tieto skutočnosti budú preukázané, žalobca uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Pokiaľ sa žalovaný bráni proti žalobe tvrdením svojho vlastníckeho práva, musí tvrdiť svoj nadobúdací titul a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce (teda aj prípadné rovnaké právo žalovaného) sú záležitosťou žalovaného. 17. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad v spore o určenie vlastníckeho práva od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval neexistenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu žalovaného. Keďže preukázanie takéhoto titulu svedčiacemu žalovanému je na prospech žalovaného, je na ňom, aby ho tvrdil a preukazoval. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 M Cdo 17/2010) 18. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdil, že kúpnu cenu zaplatil, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Ak tu existovali dôkazy na podporu tvrdenia žalobcu, že žalovaný doposiaľ kúpnu cenu v požadovanom rozsahu, v žalovanom rozsahu, nezaplatil, bolo úlohou súdu označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 132 O. s. p. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010). 19. Za pozemok žalobca a ani jeho predchodcovia nikomu ani neplatili, čo tiež súd vzal do úvahy, či vo veci bola nejaká aspoň neformálna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala presvedčenie žalobcu, či jeho právnych predchodcov, že pozemok nadobudol v súlade aspoň s dobrými mravmi, dobromyseľne a poctivo. Poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držitelia za držanú vec zaplatili dohodnutú sumu, prípadne poskytli iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie, všetko s vedomím oprávnených, teda spoluvlastníkov. ( obdobne napr. nález Ústavného súdu SR zo 14. novembra 2018, sp. zn. II. ÚS 484/2015).
20. Dobromyseľnosť je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si napríklad prisvojuje určitú vec alebo ňou disponuje (porov. § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Okolnosťami, ktoré budú svedčiť pre záver o existencii dobromyseľnosti, budú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia a svedčiace o poctivosti nadobúdateľa. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude treba, aby preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia, riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia; v tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby (R 45/1986). Nadobúdateľ svoju dobrú vieru nemusí ani preukazovať, lebo aj v pochybnostiach platí, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 in fine Občianskeho zákonníka). Na tom, kto nadobudnutie v dobrej viere popiera, bude, aby túto domnienku vyvrátil (porov. rozhodnutie NS sp. zn. 4 Cdo 102/2017, bod 17). 21. Podľa nálezu ÚS SR zo dňa 16.03.2016 sp. zn. I ÚS 549/2015, (síce už čiastočne modifikovaným Uznesením Najvyššieho súdu SR, ktorý rozhodol vo veľkom senáte obchodnoprávneho kolégia dňa 27. apríla 2021, pod sp. zn. 1VObdo/2/2020) „Ochranu vlastníckeho práva sú súdy povinné poskytovať aj dobromyseľným nadobúdateľom, ktorí odvodzujú svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. 22. Obdobnou problematikou sa zaoberal aj Ústavný súd Českej republiky (napr. III. ÚS 415/15 op.) a v ostatnom náleze sp. zn. III. ÚS 247/14 z 28. januára 2016 zhrnul svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom o originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Nevyhnutným predpokladom pre tento originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu. 23. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/287/2006). Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018).(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. 8. 2021, sp. zn. 5Cdo/210/2019). 24. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.(nález Ústavného súdu SR zo 14. novembra 2018, sp. zn. II. ÚS 484/2015). 25. Dlhodobá držba nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov bez toho, že by bola preukázaná skutočnosť, ktorá mohla v nich vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti nepostačuje pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.marca 2011, sp. zn. 3 Cdo 12/2010). 26. Pokiaľ kupujúci vedel v čase zamýšľanej kúpy nehnuteľnosti o všetkých zákonných predpokladoch nevyhnutných pre zavŕšenie prevodu nehnuteľnosti, nemožno mať (z určujúceho objektívneho hľadiska) žiadne pochybnosti o tom, že jeho držba nebola oprávnená. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2011, sp. zn. 3 M Cdo 7/2010 a 3 M Cdo 8/2010). 27. Žalobca taký zákonom vyžadovaný spôsob nadobudnutia vlastníctva, ani v súlade s ustálenou judikatúrou nepreukázal. a preto súd nemohol konštatovať, že je riadnym vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom žaloby. 28. Podľa čl. 20 Ústavy SR č.460/1992 Zb. každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
29. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
30. Podľa § 132 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom
31. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 32. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či je tu právo alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 33. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v § 7 <aspi://module='ASPI'&link='162/1995%20Z.z.%25237'&ucin-k-dni='30.12.9999'> sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".
34. Podľa § 7 zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálneho zákona kataster obsahuje tieto údaje:
a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území,
b) parcelné čísla, údaje o parcelách registra "C" evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách registra "E" evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, 2) údaje o druhoch chránených nehnuteľností, o cene nehnuteľnosti a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach,
c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti (ďalej len "vlastník") a o inej oprávnenej osobe, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a ak ide o cudzinca iný identifikátor a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam,
d) údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach,
e) sídelné a nesídelné geografické názvy.
35. Podľa § 14 zák. č. 427/1990 Zb., ak je predmetom predaja prevádzková jednotka, ktorá sa nachádza na pozemku, ku ktorému má právo hospodárenia organizácia, ktorej súčasťou je prevádzková jednotka, musí sa táto prevádzková jednotka predať aj s týmto pozemkom. 36. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 37. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523255'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, § 262 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523262'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 2 CSP <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523262'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Žalovaný mal v tomto konaní úspech v celom rozsahu, z tohto dôvodu má nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcom v rozsahu 100 %. O výške náhrady týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
? Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.
? Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
? Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
? Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).