Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-2Er/903/2008

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 16, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: D. X., V.. XX.XX.XXXX, P. X. XXX/XXX, XXX XX K., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, pre vymoženie sumy 399,65 eur s príslušenstvom

rozhodol:

I. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n ú a súčasne túto exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi trovy exekúcie vo výške 49,19 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

II. Vylúčenému súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

III. Povinnej náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený podal dňa 31.10.2008 na Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 399,65 eur (12.040,- Sk) s príslušenstvom. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. vydaný dňa 05.08.2008 pod sp. zn. SR 06265/08.

2. Dňa 23.01.2009 tunajší súd poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vykonaním tejto exekúcie.

3. Dňa 16.03.2012 tunajší súd uznesením č.k. -13, právoplatným vo výroku o vylúčení súdneho exekútora dňa 26.04.2012, vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie a zároveň výzvou súd vyzval oprávneného, aby v lehote 10 dní oznámil, ktorého súdneho exekútora žiada poveriť vykonaním tejto exekúcie.

4. Na základe oznámenia oprávneného z 18.05.2012 súd následne uznesením č.k. -22 zo dňa 24.10.2012 poveril vykonávaním tejto exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora.

5. Podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,K") tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len "opätovný návrh").

6. Podľa na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.

8. Podľa stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur.

9. Podľa rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

10. sa týka exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Ide o exekučné konania, na ktorých riešenie boli príslušné pôvodné okresné súdy ako exekučné súdy (tzv. staré exekúcie). Ak má byť dôvodom zastavenia starej exekúcie uplynutie rozhodnej doby [] a ide o starú exekúciu, ktorá je uvedená v tzv. absolútnych výnimkách (taxatívne vymenované v ), táto exekúcia sa z tohto dôvodu nezastavuje.

11. Súdny exekútor na výzvu súdu dňa 05.05.2021 uviedol, že v tejto exekučnej veci neboli splnené podmienky na zastavenie starej exekúcie z dôvodu podľa . Ako prílohu k oznámeniu pripojil Prehľad úhrad v spise č. EX 2036/2013 ku dňu 05.05.2021, z ktorého vyplýva, že povinná pred nadobudnutím účinnosti v posledných 18 mesiacoch uhradila 350,- eur a po účinnosti prispieva na úhradu exekúcie pravidelnými mesačnými splátkami v sume po 50,- eur.

12. Keďže v predmetnej exekučnej veci existuje absolútna výnimka stanovená v , nedošlo k zastaveniu starej exekúcie podľa a súd bude rozhodovať podľa ustanovení Exekučného poriadku.

13. Podľa prvá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v účinnom znení, ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

14. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len "Exekučný poriadok") exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie ().

15. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 31.10.2008, súd teda pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení platnom do 31. marca 2017.

16. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

17. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

18. Exekučný súd je povinný skúmať formálne a materiálne predpoklady, za ktorých možno exekúciu vykonávať, počas celého konania, nielen do vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Táto povinnosť a zároveň oprávnenie exekučného súdu bolo konštatované aj vo viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu SR (, , ). Vychádzajúc z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -16 (obdobne aj ďalšie), v ktorom sa ústavný súd zaoberal obdobnou právnou vecou a kde konštatoval, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok v rozhodnom

znení pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t.j. hmotnoprávneho charakteru alebo procesnoprávneho charakteru), podľa názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže preskúmavať exekučný titul aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska.

19. Jedným z nevyhnutných predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je aj spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ súd zistí taký nedostatok exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu neplatnosť, je povinný sám z úradnej povinnosti nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. Vyplýva to aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.01.1997 pod sp. zn. , ktoré hovorí, že "Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená."

20. Súd preskúmal rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého sa vykonáva exekúcia a zmluvu, ktorá bola uzavretá dňa 28.09.2007 medzi oprávneným a povinnou vrátane jej neoddeliteľných súčastí (ďalej len ,,zmluva") a zistil, že uvedená zmluva spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje v ustanovení a nasl. . Vychádzajúc z tohto ustanovenia (účinného v čase uzavretia zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Súčasťou vyššie uvedenej zmluvy boli všeobecné podmienky, ktoré povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.

21. Podľa názoru súdu zmluva spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ( t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), a preto je nutné ju posúdiť podľa ustanovení o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007. Uvedená právna úprava definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme ( zák. o spotrebiteľských úveroch) a zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom ( zákona o spotrebiteľských úveroch). Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa zák. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Právna regulácia zákona o spotrebiteľských úveroch je teda špeciálnou úpravou zmluvy o úvere definovanej v vytvorená predovšetkým s ohľadom na špecifiká týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Povinná mala v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v danom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a z titulu tohto postavenia požívala zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je definovaná zákonom o spotrebiteľských úveroch. Ide o právny vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom, ktorému uvedený zákon poskytuje náležitú ochranu. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy však úpravu neprijateľných podmienok spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento zákon je vo vzťahu k ako základnému predpisu súkromného práva, predpisom špeciálnym. V tejto súvislosti je teda právne významné ustanovenie , podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri zmluvách o spotrebiteľských úveroch je potrebné vychádzať z .

22. Podľa (účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). V sa ďalej len demonštratívne (zákonodarca použil slovo "najmä") uvádza, čo konkrétne možno považovať za takéto neprijateľné podmienky. Neprijateľnou podmienkou nemusia byť výlučne ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy výslovne vymedzené v až j) . Práve naopak, neprijateľnou podmienkou môže byť akékoľvek ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ spĺňa všeobecnú charakteristiku zadefinovanú v . v sankcionuje neprijateľnú podmienku jej absolútnou neplatnosťou.

23. Zo všeobecných obchodných podmienok pre úver exekučný súd zistil, že zmluvné strany si dojednali rozhodcovskú doložku v čl. 17 v nasledovnom znení: "Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len "rozhodcovský súd"), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( ). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.".

24. Podľa názoru exekučného súdu takto formulovaná zmluvná podmienka, ktorá je súčasťou všeobecných obchodných podmienok, a teda nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, je neprijateľnou podmienkou a spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. V zmysle uvedenej rozhodcovskej doložky má síce spotrebiteľ zdanlivo možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (oprávneného), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať skôr ako oprávnený návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku, skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Za také okolnosti možno považovať napr. neprijateľné miesto rozhodcovského konania, ktoré môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práv alebo pravidlá rozhodcovského konania, ktoré ukladajú povinnosti, ktoré predpisy upravujúce občianske súdne konanie neupravujú a ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. , účinným od 1.4.2004 / pred uzavretím predmetnej zmluvy/, došlo k implementácii smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách do , pričom táto umožňovala posudzovať rozhodcovskú doložku v prípade spotrebiteľských zmlúv ako neprijateľnú podmienku, ak nebola osobitne dojednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku, skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Za také okolnosti možno považovať napr. geografickú neprijateľnosť miesta rozhodcovského konania, ktoré môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práv. Aj v tomto prípade je miesto konania sídlo rozhodcovského súdu v Bratislave, hoci v prípade konania na všeobecnom súde by mal povinný možnosť vybrať si súd v mieste svojho bydliska. Neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve sa považuje za neplatnú a teda rozhodcovský súd nemal právomoc takýto spor rozhodovať. Oprávnenie exekučného súdu preskúmavať rozhodcovskú doložku konštatoval aj Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach. V uznesení z 13.10.2011, sp. zn. najvyšší súd judikoval, že "Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za

exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný."

25. Otázka možnosti prieskumu rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní bola predmetom rozhodovania aj Súdneho dvora Európskej únie vo veci C40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira. Podľa Súdneho dvora Európskej únie " S ohľadom na vyššie uvedené je treba na položenú otázku odpovedať tak, že smernica 93/13 musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o skutkovom a právnom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou položkou viazaný."

26. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov ( spotrebitelia ) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne.

27. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012 sp. zn. ). Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej doložky podľa ustanovení o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej doložky a prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp.zn. ).

28. V danom prípade rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým, materiálne vykonateľným exekučným titulom preto, lebo rozhodcovský súd pre neplatnosť rozhodcovskej doložky nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Záver o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy súd opiera o 53 ods.1 až 4 účinného v čase uzavretia zmluvy.

29. Keďže rozhodcovská doložka je tu neprijateľným, neplatným dojednaním a dodávateľ (oprávnený) ju napriek tomu použil, ide tiež o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.

30. V tejto súvislosti súd prihliadol i na názor Krajského súdu v Prešove vyslovený v podobnom prípade, ktorý vo svojom uznesení sp. zn. z 5.5.2010 uviedol ,,Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Preto boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 ZoRK."

31. Keďže teda súd vyhodnotil predmetný rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jeho podklade, danú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju týmto rozhodnutím podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku zastavil.

32. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

33. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

34. Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.marca 2017 (ďalej len ""), súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.

35. Podľa ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

36. Podľa paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

37. Podľa súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

38. Zo spisového materiálu mal súd za preukázané, že súdny exekútor JUDr. Ivan Nestor vykonal v rámci predmetnej exekúcie minimálne jeden úkon podľa (získanie poverenia na vykonanie exekúcie), preto mu podľa patrí odmena v minimálnej výške, teda vo výške 33, eur.

39. V rámci náhrady hotových výdavkov si súdny exekútor uplatnil náhradu poštových nákladov v sume 6,90 eur, náhradu za poplatky za elektronické poskytnutie súčinnosti v banke a registri obyvateľov v sume 0,90 eur, výdavky na spotrebný materiál v sume 0,92 eur a výdavky za archiváciu spisu v sume 18,- eur. Súd nepriznal exekútorovi náhradu hotových výdavkov za archiváciu spisu a za spotrebný materiál, pretože hotovými výdavkami v zmysle sú najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že ide o výdavky v súvislosti s vykonávaním exekúcie samotnej, ktoré sú potrebné na dosiahnutie účelu exekúcie, t.j. na vymoženie vymáhanej povinnosti. Náklady na archiváciu a spotrebný materiál súd nepovažuje za takéto hotové výdavky, keďže ide o výdavky po skončení exekúcie, teda tieto nemôžu ísť na ťarchu niektorého z účastníkov exekučného konania. Uvedené výdavky exekútor znáša z odmeny za výkon exekučnej činnosti podobne ako náhradu za administratívne práce. Vzhľadom na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi v rámci náhrady hotových výdavkov celkom sumu vo výške 7,80 eur

40. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, tak zvyšuje sa priznaná odmena v sume 40,99 eur o 20 % DPH. Vzhľadom na túto skutočnosť súd priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi odmenu a náhradu hotových výdavkov za úkony exekučnej činnosti vo výške 49,19 eur.

41. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

42. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

43. Keďže súd rozhodoval o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti, súdnemu exekútorovi by patrila aj odmena a náhrada hotových výdavkov za úkony exekučnej činnosti. V tomto prípade došlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, ktorý na podklade nespôsobilého exekučného titulu žiadal vykonať exekúciu. O trovách exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora súd preto rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že na ich úhradu zaviazal oprávneného.

44. Súd ďalej rozhodoval o trovách exekúcie vylúčeného súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.

45. Podľa Exekučného poriadku v účinnom znení ak došlo k zmene exekútora alebo k vylúčeniu exekútora v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, patria exekútorovi trovy v rozsahu, v akom boli plnenia vymožené alebo prijaté z majetku povinného do rozhodnutia o zmene exekútora alebo o vylúčení exekútora použité na uspokojenie nárokov exekútora v súlade s v znení účinnom od 1. apríla 2017 alebo podľa , a v znení účinnom do 31. marca 2017.

46. V danej exekučnej veci došlo k vylúčeniu súdneho exekútora v konaní začatom pred 1. aprílom 2017.

47. Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 243k Exekučného poriadku patria vylúčenému súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania len v rozsahu, v akom boli vymožené alebo prijaté z majetku povinného do rozhodnutia o vylúčení súdneho exekútora. Súd konštatuje, že pri vylúčení súdneho exekútora, ktorý do rozhodnutia súdu o vylúčení súdneho exekútora nevymohol žiadnu sumu, neprináležia mu v zmysle prechodného ustanovenia § 243k Exekučného poriadku žiadne trovy. V prípade čiastočného vymoženia pohľadávky si mal pôvodný súdny exekútor ponechať na trovy exekúcie čiastku z vymoženej sumy podľa pravidiel uvedených v § 60 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017 alebo podľa § 127, § 128 a § 164 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.

48. S poukazom na uvedené skutočnosti a citovanú právnu úpravu o trovách vylúčeného súdneho exekútora súd rozhodol tak, že mu ich nepriznal, a to s poukazom na ustanovenie § 243k Exekučného poriadku v zmysle ktorého pôvodnému súdnemu exekútorovi patria trovy v rozsahu, v akom boli ním vymožené plnenia použité na uspokojenie jeho nárokov do rozhodnutia o zmene exekútora.

49. Podľa Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

50. O trovách konania oprávneného a povinnej súd rozhodol podľa , a to z dôvodu zavinenia zastavenia konania zo strany oprávneného. Súd konanie zastavil z dôvodu, že exekúcia bola vykonávaná na základe nespôsobilého exekučného titulu. Napriek tomuto nedostatku oprávnený na podklade takéhoto exekučného titulu žiadal vykonať exekúciu, čím zavinil, že súd po zistení nespôsobilého exekučného titulu z úradnej povinnosti vyhlásil takto vedenú exekúciu za neprípustnú a zároveň túto exekúciu zastavil. Keďže povinnej zo spisu žiadne trovy konania nevyplývajú, súd rozhodol o trovách exekučného konania tak, že ich povinnej nepriznal.

Poučenie:

Proti výroku I. a IV. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu uznesenie smeruje.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( a ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia , odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia a , ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Proti výroku II. a III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.