Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/72/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne spravodajkyne),v právnej veci žalobcu: EUNICA MEDIA, s. r. o., so sídlom Mariánske námestie č. 30/5, Žilina, IČO: 44 081 481, právne zast. JUDr. Annou Ščepkovou, advokátkou so sídlom U. X/A, X., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov č. 8556/33B, Žilina, za účasti ďalších účastníkov v rade 1/: N.. T. J., nar. X.XX.XXXX, trvale pobytom O. XXXX/XX, X. - G., v rade 2/: O. T., nar. XX.X.XXXX, trvale pobytom X. XXXX/X, Z., o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo: OU-ZA-OVBP2-2018/020236/Kod zo dňa 18.5.2018, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Žiline návrh žalobcu zo dňa 24.07.2018 na prerušenie správneho súdneho konania a podanie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky podľa na začatie konania o súlade ustanovenia o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) s , , , , a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z a m i e t a .

II. Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

IV. Ďalším účastníkom konania v rade 1/ a v rade 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1) Mesto Žilina - Stavebný úrad vydalo dňa 25.1.2018 rozhodnutie č. s. 908/2018-3866/2018-OSP-PA, ktorým v správnom konaní začatom ex offo podľa ustanovení a o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) /ďalej len „Stavebný zákon“/ preskúmal nepovolenú reklamnú stavbu: „Reklamná stavba typu billboard obojstranný 1 ks“, Žilina, ul. Košická (ďalej len „reklamná stavba“), ktorá je umiestnená pozemku registra C parc. č. 5808/1 (parc. č. 5532 registra E), v katastrálnom území Z. a nariadil vlastníkovi stavby (žalobcovi v správnom súdnom konaní) jej odstránenie a to z dôvodu, že reklamná stavba bola postavená bez platného stavebného povolenia. Pre odstránenie reklamnej stavby podľa a Stavebného zákona stavebný úrad určil 17 podmienok upravujúcich lehotu a spôsob jej odstránenia, ako aj iné povinnosti vlastníka pre jej odstránenie. V odôvodnení správny orgán prvého stupňa uviedol, že na základe podnetu vykonal ohliadku z verejného priestoru a zistil stavbu spĺňajúcu kritériá pre reklamnú stavbu a aj označenú v súlade so Stavebným zákonom, ako aj jej vlastníka (žalobcu). Následne za účelom objasnenia skutkového stavu veci vyzval listom zo dňa 12.10.2016 vlastníka reklamnej stavby na predloženie právoplatného stavebného

povolenia alebo iného dokladu preukazujúceho povolenie stavby, inak bude stavbu považovať za nepovolenú a pokračovať v konaní o nariadení odstránenia reklamnej stavby. Vlastník reklamnej stavby nepredložil v určenej lehote požadované doklady (vôbec nereagoval na výzvu). Správny orgán prvého stupňa poukázal na to, že vlastník nevyužil prechodné obdobie do 31.7.2015 na požiadanie o dodatočné povolenie reklamnej stavby podľa prechodného ustanovenia § 142d ods. 2 prvá veta Stavebného zákona, preto listom zo dňa 7.12.2017 oznámil účastníkom správneho konania začatie konania o odstránení nepovolenej reklamnej stavby; súčasne upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania a vyzval účastníkov na uplatnenie námietok v určenej lehote. Spoluvlastník pozemku, na ktorom je reklamná stavba umiestnená, O. T. (ďalší účastník v rade 2/) uviedol, že k jej umiestneniu nikdy nedal súhlas ani nepoberal v tejto súvislosti finančné plnenie z prenájmu, z čoho správny orgán vyvodil, že ide aj o stavbu neoprávnenú, umiestnenú na pozemku bez súhlasu vlastníka. V konaní vzniesol námietky aj žalobca: · Námietke, že začatiu konania nepredchádzalo vykonanie štátneho stavebného dohľadu povereným zamestnancom úradu, že stavebný úrad upustil od ústneho pojednávania aj miestneho zisťovania, správny orgán nevyhovel, nakoľko spôsob zisťovania nepovolenej stavby nie je striktne vymedzený v stavebnom zákone, v tejto veci sa tak stalo na podnet právnickej osoby, pričom ohliadka bola vykonaná z verejného priestranstva, odkiaľ je viditeľná, bez prítomnosti vlastníka stavby a vlastníka pozemku, bez vstupu na pozemok, na ktorom je umiestnená; dôkladná znalosť lokality (hlavný cestný ťah Martin - Žilina) a povaha veci nevyžadovala ústne pojednávanie ani miestne zisťovanie. · Pre prípad, že stavebný úrad bude trvať na tom, že na pozemku C-KN č. 5808/1 (E-KN č. 5532) v Žiline je žalobcom umiestnená reklamná stavba zodpovedajúca ustanoveniu § 43 ods. 2 Stavebného zákona, podal v rámci námietok žalobca žiadosť o dodatočné povolenie reklamnej stavby s poukazom na § 88 ods. 1 písm. b) v časti vety za bodkočiarkou Stavebného zákona. Stavebný úrad žiadosti nevyhovel z dôvodu, že žalobca nevyužil prechodné obdobie stanovené ust. § 142d Stavebného zákona a nesplnil si povinnosť požiadať o dodatočné povolenie reklamnej stavby do 31.7.2015. Nepodanie žiadosti v uvedenej prekluzívnej lehote malo za následok, že stavebný úrad nemohol dodatočne povoliť reklamnú stavbu podľa § 88a Stavebného zákona a musel nariadiť jej odstránenie.

2) Na základe včas podaného odvolania žalobcu rozhodoval Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej ako „odvolací správny orgán“ alebo „žalovaný“), ktorý rozhodnutím číslo: OU-ZA- OVBP2-2018/020236/Kod zo dňa 18.5.2018 (ďalej aj len „rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu“ alebo „rozhodnutie žalovaného“, alebo „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu podľa Správneho poriadku ako nedôvodné zamietol a predmetné rozhodnutie stavebného úradu ako vecne správne a zákonné potvrdil. Poukázal na to, že novelou Stavebného Z. z . účinnou od 2.1.2015 sa v ust. , ktorý definoval pojem „stavba“ pre účely stavebného zákona, zadefinoval aj ďalší pojem, a to „reklamná stavba“, ktorý nahradil v Stavebnom zákone označenie „informačné, reklamné a propagačné zariadenia". Odvolací orgán sa stotožnil s posúdením stavby ako reklamnej stavby ako aj s tým, že ide o reklamnú stavbu nepovolenú a navyše neoprávnene zriadenú na cudzom pozemku, čo vyplynulo z vyjadrenia väčšinového spoluvlastníka pozemku O. T.. Odvolaciu námietku vlastníka reklamnej stavby, že stavebný úrad v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia neuviedol, kedy malo byť predmetné reklamné zariadenie zriadené, pričom bez ustálenia objasnenia okamihu zriadenia nemožno dospieť k záveru o tom, či sa naň má aplikovať ust. Stavebného zákona alebo nie, považoval odvolací orgán za účelovú, skutkovo a právne bezvýznamnú. Z ust. Stavebného zákona nepochybne vyplýva, že zákonodarca dal možnosť všetkým vlastníkom informačných, reklamných a propagačných zariadení postavených bez povolenia alebo v rozpore s ním do 1. januára 2015, požiadať do 31. júla 2015 o ich dodatočné povolenie príslušný stavebný úrad. Ak vlastník túto možnosť nevyužil, prijatou novelou ust. tohto zákona zákonodarca taxatívne už vylúčil možnosť takúto nepovolenú stavbu dodatočne zlegalizovať postupom podľa , pričom súčasne vylúčil legalizáciu aj reklamných stavieb postavených po 1. januári 2015. Ani odvolaciu námietku žalobcu o porušení ust. Správneho poriadku odvolací orgán nepovažoval za dôvodnú. Z predloženého spisového materiálu mal žalovaný preukázané, že stavebný úrad oznámil začatie konania o odstránení reklamnej stavby podľa Stavebného zákona, toto žalobca prevzal dňa 11.12.2017, vrátane dôvodov, pre ktoré bolo začaté s tým, že súčasne bol riadne upozornený na možnosť nahliadnuť do podkladov rozhodnutia na stavebnom úrade a uplatniť námietky v lehote 7 pracovných dní. Vlastník reklamnej stavby využil svoje právo a k prejednávanej veci si uplatnil námietky podaním zo dňa 19.12.2017. Skutočnosť, že žalobca nevyužil súčasne aj svoje

právo nahliadnuť do podkladov rozhodnutia, podľa názoru žalovaného nemôže ísť na ťarchu stavebného úradu. Keďže odvolacie dôvody nemohli ovplyvniť výsledok konania a zákonnosť prvostupňového správneho rozhodnutia, nakoľko ust. § 88b ods. 2 Stavebného zákona z dodatočného povolenia vylučuje tak nepovolené reklamné zariadenie postavené do 31.12.2014, pri ktorom jeho vlastník nepodal do 31.7.2015 žiadosť o jeho dodatočné povolenie, ako aj reklamné stavby postavené bez povolenia po 1.1.2015, boli splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie odstránenia nepovolenej reklamnej stavby stavebným úradom z úradnej povinnosti.

3) Žalobca navrhol včas podanou všeobecnou správnou žalobou preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného (bod 2. tohto rozsudku), navrhujúc zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Správnu žalobu odôvodnil nasledovnými žalobnými bodmi: 1/ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalovanému len doručením jeho písomného vyhotovenia dňa 24.5.2018, teda nie zákonným spôsobom do elektronickej schránky žalobcu, čo je v rozpore s a až 3 o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie považuje žalobca za neprávoplatné. Rovnako všetky úkony správnych orgánov voči žalobcovi boli žalobcovi doručené v písomnej podobe, teda nie predpísaným zákonným spôsobom v elektronickej podobe, preto takáto nezákonnosť a nerešpektovanie účinných zákonných noriem v postupe správnych orgánov má charakter vady podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ). Iba procesné úkony správneho orgánu, ktoré boli účastníkom konania riadne oznámené, môžu vyvolať právom predpokladané účinky. 2/ Žalovaný sa nevysporiadal uspokojivo s odvolacími námietkami žalobcu a jeho vlastnému rozhodnutiu vo viacerých súvislostiach absentuje riadne odôvodnenie, prípadne na rôznych miestach je toto odôvodnenie vnútorne nekonzistentné a protirečivé. 3/ Stavebný úrad vydal rozhodnutie bez toho, aby žalobcovi umožnil vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia a prípadne navrhnúť jeho doplnenie, čím porušil ustanovenie Správneho poriadku v spojení s Stavebného zákona, poukazujúc pri tom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 13.5.2014, v zmysle ktorého povinnosť správneho orgánu uvedenú v Správneho poriadku o tom, že správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, nemožno v nijakom prípade nahrádzať poukazovaním na práva účastníka konania podľa Správneho poriadku, pričom zákonodarca uložil povinnosť konajúcemu správnemu orgánu, aby k poskytnutiu tejto možnosti (vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia i k spôsobu ich zistenia) došlo až v čase, kedy doteraz prebiehajúce konanie správneho orgánu naplnilo svoj účel tým, že v krátkom čase sa očakáva vydanie rozhodnutia. V nadväznosti na uvedené poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 14.5.2013, podľa ktorého spravodlivosť konania pred správnym orgánom si vyžaduje zabezpečiť účastníkom, aby v plnom rozsahu bolo uplatnené zo strany konajúceho správneho orgánu ich právo byť informovaný o priebehu konania a preto je pri preskúmavaní zákonnosti poskytnutia možnosti oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia nutné prihliadať nielen na reálne poskytnuté množstvo podkladov, ale aj na overenie si vedomosti účastníka, že rozsah mu poskytnutých podkladov sa stotožňuje s rozsahom, ktorý má k dispozícii správny orgán. Podobne v odbornej literatúre sa v tejto súvislosti uvádza, že je vo veľkom rozpore so zákonom, ak sa účastník konania o nejakom podklade pre rozhodnutie dozvedá - nie vlastnou vinou - len priamo z rozhodnutia vo veci a ak mu pred vydaním rozhodnutia vo veci samej nebola zo strany správneho orgánu daná možnosť, aby sa vyjadril k podkladom pre rozhodnutie, prípadne navrhol ich doplnenie /POTASCH, P. -HAŠANOVÁ, J.: Zákon o správnom konaní (správny poriadok). Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2015, s. 187/. Stavebný úrad ako správny orgán žalobcovi neoznámil, že žalobca má možnosť uplatniť si svoje právo podľa Správneho poriadku, spolu s informáciou o tom, že rozsah a obsah jednotlivých podkladov obsiahnutých v administratívnom spise vytvára u správneho orgánu záver o tom, že skutkový stav je riadne zistený a že v blízkom čase bude prijaté rozhodnutie, ktoré má žalobca (prípadne ďalší účastník správneho konania) možnosť ovplyvniť svojimi námietkami o neúplnosti resp. nesprávnosti podkladov, tak ako to vyžaduje citovaná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Túto okolnosť pritom žalobca výslovne namietol v podanom odvolaní. Povinnosť vyzvať účastníkov konania na uplatnenie ich námietok a pripomienok postupom stavebného úradu ustanoveným v Stavebného zákona sa nedá stotožňovať, resp. zamieňať s právom účastníka, aby mu bolo umožnené vyjadriť sa pred vydaním

rozhodnutia k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia a prípadne navrhnúť jeho doplnenie v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný túto vadu prvostupňového konania nenapravil. Žalobca napr. nebol oboznámený s vyjadrením ďalšieho účastníka O. T., podaným až po oznámení o začatí správneho konania, o ktorého obsahu sa dozvedel až z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. 4/ Žalobca namietal neuskutočnenie štátneho stavebného dohľadu na predmetnej stavbe, ktorý by sa mal vykonať zákonným spôsobom (napr. za prítomnosti vlastníka stavby) s tým, že navyše v konaní o odstránenie stavby bolo upustené od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania; miestne pomery nemali ako byť známe stavebnému úradu. Stavebný zákon ani Správny poriadok nepredpokladajú zisťovanie skutkového stavu na súkromnej ohliadke in camera caritatis bez prizvania účastníkov konania, preto skutkové zistenia získané týmto spôsobom považoval žalobca za procesne nepoužiteľné pre rozpor so zákonom. Navyše na túto časť odvolacích námietok žalovaný nereagoval, preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. 5/ Z obsahu prechodného ust. § 142d ods. 3 Stavebného zákona je jasné, že toto sa vzťahuje výlučne na informačné, reklamné a propagačné zariadenia spĺňajúce znaky reklamnej stavby podľa novej úpravy, ktoré boli postavené bez povolenia alebo v rozpore sním do 1.1.2015. Na akúkoľvek reklamnú stavbu postavenú po 2.1.2015 nie je možné ust. § 142d ods. 3 Stavebného zákona použiť. Stavebný úrad v odôvodnení nikde neuviedol, kedy malo byť predmetné reklamné zariadenie postavené, a už vôbec, na základe akých podkladov dospel k takémuto záveru. Bez ustálenia a náležitého objasnenia okamihu, kedy bolo postavené reklamné zariadenie (či pred 2.1.2015 alebo po tomto dátume), pochopiteľne nie je možné dospieť ani k záveru, či sa naň má aplikovať prechodné ustanovenie § 142d ods. 3 Stavebného zákona, alebo nie, a teda či vlastník reklamného zariadenia nesplnil zákonnú povinnosť podľa tohto ustanovenia požiadať o dodatočné povolenie reklamnej stavby, ako uvádza stavebný úrad. Rozhodnutie žalovaného v tomto smere považuje námietku žalobcu za účelovú a argumentáciu za skutkovo a právne bezvýznamnú, teda žalovaný použil len frázy čisto formálneho charakteru a neustálil, či bola reklamná stavba postavená do 1.1.2015 alebo od 2.1.2015, a teda či na túto reklamnú stavbu bolo možné aplikovať ust.§ 142d ods. 3 Stavebného zákona. Napadnuté rozhodnutia vychádzali z nedostatočného zistenia skutkového stavu, ktoré dôkazné bremeno zaťažovalo správne orgány, ak chceli citované ustanovenie Stavebného zákona aplikovať. 6/ Žalovaný sa nevysporiadal s tým, že stavebný úrad nijako neodôvodnil podmienky pre odstránenie reklamnej stavby určené vo výroku rozhodnutia, pričom nešlo o kopírovanie znenia žiadneho právneho predpisu, ale o vlastné dielo stavebného úradu, preto malo byť aspoň stručne vysvetlené. K podmienke pod č. 7 žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu namietol, že nie je zrejmé, z akých dôvodov ju stavebný úrad stanovil, nakoľko skutočnosti, ktoré v nej žiada oznamovať, sú mimo akýchkoľvek racionálne odôvodniteľných záujmov sledovaných podľa zákona stavebným úradom na úseku stavebného poriadku. Podmienke pod č. 17 žalobca v odvolaní vytkol nejasnosť a neurčitosť, keď nie je zrejmé, ako si stavebný úrad predstavuje „zabezpečenie stability susedných stavieb“ ani o aké susedné stavby má ísť. 7/ Správne orgány vec nesprávne právne posúdili. Stavebný úrad žiadosti žalobcu o dodatočné povolenie reklamnej stavby nevyhovel, s poukazom na ust. § 88b ods. 2 Stavebného zákona pre nevyužitie prekluzívnej lehoty do 31.7.2015 podľa prechodných ust. § 142d stavebného zákona. S týmto názorom stavebného úradu sa stotožnil aj žalovaný. Podľa názoru žalobcu stavebný zákon je potrebné interpretovať tak, že umožňuje dodatočné povolenie reklamnej stavby i v súčasnosti na základe žiadosti jej vlastníka, ak dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami. Vylúčenie použitia ust. § 88 ods. 1 písm. b) v časti vety za bodkočiarkou Stavebného zákona na reklamné stavby, ku ktorému dospeli správne orgány, by vyžadovalo oveľa precíznejšiu argumentáciu, ale tieto pristúpili iba k strohému jazykovému výkladu uvedeného ustanovenia a nevysporiadali sa s námietkami žalobcu týkajúcimi sa potreby ústavno- konformnej interpretácie právnych noriem. Žalobca je v zásade presvedčený, že: a) Stavebný zákon je možné interpretovať ústavno-konformným spôsobom tak, že ani v súčasnosti nevylučuje dodatočné povolenie reklamnej stavby na žiadosť jej vlastníka podanú po 1.8.2015, ak vlastník reklamnej stavby preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami; b) Aj keby sa správny súd stotožnil so správnymi orgánmi v tom, že znenie Stavebného zákona treba pri zachovaní jeho zmyslu a účelu vykladať jedine tak, že na základe žiadosti vlastníka reklamnej stavby podanej po 1.8.2015 bez ďalšieho nie je možné - na rozdiel od všetkých ostatných stavieb - dodatočné povolenie reklamnej stavby, ust. § 88b ods. 2 Stavebného zákona by v takom prípade bolo v rozpore s

, , , , a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR - nález sp. zn. z 12.04.2007, uznesenie sp. zn. z 28.6.2006, a nález sp. zn. z 19.2.2003 týkajúci sa porušenia princípu rovnosti. Podľa názoru žalobcu žiadne ustanovenie Stavebného zákona expressis verbis nezakotvuje, že reklamnú stavbu nie je možné dodatočne povoliť a zaviedol do Stavebného zákona v ust. , a osobitný zjednodušený postup odstraňovania reklamných stavieb len na základe ohlásenia odstránenia stavby podaného tam konkretizovanými subjektmi. Kľúčové ust. Stavebného zákona je potrebné interpretovať nielen s použitím jazykového výkladu, ale tiež systematickou výkladovou metódou so zohľadnením ostatných relevantných ustanovení Stavebného zákona (a prípadne ďalšími interpretačnými metódami), ako aj (a najmä) s prihliadnutím na imperatív prednosti ústavne konformného výkladu. Žalobca má za to, že ust. Stavebného zákona je z hľadiska jeho jazykovej formulácie možné vykladať v zásade dvojakým spôsobom: a) buď v širšom zmysle (extenzívnejšie) tak, že vôbec nepripúšťa, aby bola reklamná stavba dodatočne povolená, aj keď o jej dodatočné povolenie požiada sám stavebník, b) alebo v užšom zmysle (reštriktívnejšie) tak, že síce zbavuje stavebný úrad povinností začať z vlastného podnetu konanie o dodatočnom povolení reklamnej stavby a vyzvať vlastníka reklamnej stavby na preukázanie, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, ako to inak ukladá Stavebného zákona, ale na druhej strane nevylučuje možnosť, aby vlastník reklamnej stavby sám podal žiadosť o dodatočné povolenie reklamnej stavby, a teda inicioval začatie konania o dodatočnom povolení. Stavebný zákon vo všeobecnosti neponíma výstavbu ako protispoločenskú a protiprávnu činnosť, zakotvuje však jej reguláciu v podobe povoľovacieho procesu. Prejavom tohto prístupu je aj inštitút dodatočného povolenia stavby, čo znamená, že samotné uskutočnenie stavby bez stavebného povolenia nie je považované za postačujúci dôvod na jej odstránenie; vyžaduje sa aj rozpor jej dodatočného povolenia s verejnými záujmami. Podľa názoru žalobcu ak zákonodarca zamýšľal vylúčiť možnosť dodatočného povolenia reklamných stavieb, dalo by sa očakávať, že takúto zásadnú výnimku z celkovej zákonnej koncepcie vyjadrí jednoznačne, a nie iba formuláciou o nepoužití ustanovenia , upravujúceho určitý druh konania (a teda primárne ustanovenia procesnoprávneho), na reklamné stavby. Stavebný zákon vylučuje pri reklamných stavbách iba uplatnenie , nie však uplatnenie ust. , dokonca aj správne orgány v prejednávanej veci vydali rozhodnutia podľa ust. Stavebného zákona. Keby nemalo byť prípustné dodatočné povolenie reklamnej stavby ani na základe žiadosti jej vlastníka, musel by zákon výslovne zakotviť, že na reklamné stavby sa okrem nevzťahuje ani ustanovenie Stavebného zákona v časti vety za bodkočiarkou. S poukazom na poslednú vetu Stavebného zákona a poslednú vetu Stavebného zákona v spojení s až 8 Stavebného zákona žalobca usudzuje nanajvýš to, že ak nedošlo včas k podaniu žiadosti o dodatočné povolenie alebo k podaniu ohlásenia vo vzťahu k veci, ktorá po 2.1.2015 spĺňa zákonnú definíciu reklamnej stavby, môžu osoby uvedené v Stavebného zákona uplatniť postup smerujúci k zjednodušenému odstráneniu reklamnej stavby. Ani ust. poslednej vety Stavebného zákona a poslednej vety Stavebného zákona neimplikujú jednoznačný záver, že vlastník nepovolenej reklamnej stavby postavenej pred 2.1.2015 nie je oprávnený podať po 31.7.2015 žiadosť o dodatočné povolenie takejto stavby podľa časti vety za bodkočiarkou Stavebného zákona. To isté potom platí pre vlastníka nepovolenej reklamnej stavby postavenej po 2.1.2015. Vylúčenie reklamných stavieb spod možnosti ich dodatočného povolenia však znamená, že vlastníci reklamných stavieb majú na rozdiel od vlastníkov všetkých ostatných stavieb postavených bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním a priori odopretú možnosť vôbec sa uchádzať o dodatočné povolenie reklamnej stavby, a to i vtedy, keby toto inak nebolo v rozpore s verejnými záujmami. Takýto krok zákonodarcu by bol však ústavne konformný iba vtedy, ak by vyhovel ústavnoprávnemu testu diskriminácie v spojení s testom proporcionality. Reklamné stavby nie sú podľa mienky žalobcu na základe žiadneho racionálneho kritéria natoľko odlišné od iných stavieb, že by možnosť ich dodatočného povolenia už sama osebe predstavovala výraznejšiu hrozbu pre verejné záujmy, vyžadujúcu ex lege odlišný postup ako v prípadoch iných stavieb. Zákonodarca pri prijímaní zákonnej úpravy podľa mienky žalobcu neurčil nijaký relevantný legitímny cieľ (verejný záujem), ktorý by opodstatňoval automatické vylúčenie dodatočného povolenia reklamnej stavby, resp. prípadný cieľ úpravy zavedenej - boj proti „vizuálnemu smogu",

podľa žalobcu nie je hodnotou dostatočnej spoločenskej relevancie, ktorá by opodstatňovala natoľko výrazné obmedzenie základných práv vlastníkov reklamných stavieb, o aké by malo ísť v tomto prípade, čo znamená zlyhanie posudzovanej úpravy v treťom kroku testu proporcionality. Pre prípad, ak správny súd nezistí na základe iných žalobných bodov potrebu zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a ak zároveň dospeje k záveru, že účinné znenie Stavebného zákona je pri zachovaní jeho zmyslu a účelu možné vykladať jedine v zhode so správnymi orgánmi tak, že po 1.8.2015 bez ďalšieho nie je možné podať žiadosť o dodatočné povolenie reklamnej stavby, žalobca navrhol, aby správny súd konanie o správnej žalobe podľa prerušil a podal návrh Ústavnému súdu SR na začatie konania podľa SR o súlade ustanovenia Stavebného zákona s , , , , a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým navrhne, aby Ústavný súd SR vyslovil nesúlad ustanovenia Stavebného zákona s vyššie označenými článkami. 4) Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 9.11.2018, navrhujúc zamietnutie tejto žaloby. Uviedol, že billboard existoval už pred 1.1.2015, čo preukazovali aj verejne dostupné informácie z internetovej stránky Mapy Google - Street View - snímka vyhotovená v mesiaci apríl 2012 čo je ako dôkaz v spise, čím je vyvrátená námietka žalobcu, že nebol ustálený okamih, kedy bola stavba postavená. Navyše ani žalobca nepreukázal, že by stavba bola postavená po 1.1.2015. Stavebný úrad môže zisťovať relevantné skutočnosti aj iným spôsobom ako štátnym stavebným dohľadom (stavebnou inšpekciou), pričom pod pojmom „ak stavený úrad zistí...“ je potrebné rozumieť aj bežnú ohliadku vykonanú podľa ust. Správneho poriadku, ktorú ako dôkaz pre začatie konania Správny poriadok pripúšťa. Keďže v danom čase stavebný úrad nevedel, kde presne sa stavba nachádza a kto je jej vlastníkom, nemohol vykonať štátny stavebný dohľad a na tento prizvať žalobcu. Žalovaný pripustil že rozhodnutie bolo žalobcovi oznámené doručením jeho písomného vyhotovenia dňa 24.5.2018 bez doručenia do elektronickej schránky žalobcu spôsobom podľa a a , a to z dôvodu zmeny na poste vedúceho odboru, v dôsledku čoho nastali technické problémy, keď bolo nutné zapísať vedúceho do centrálneho registra elektronických plnomocenstiev. Žalovaný mal za to, že v správnom konaní bolo nepochybne preukázané, že predmetom odstránenia z hľadiska stavebnotechnického riešenia bola reklamná stavba a pred začatím správneho konania na základe vykonanej obhliadky a internetového dôkazu nepochybne bolo zistené, že stavbu žalobca zrealizoval pred 1.1.2015, pričom túto žalobca postavil a pre svoju podnikateľskú činnosť užíva bez akéhokoľvek právneho titulu. Navyše, žalobca ako vlastník tejto nepovolenej a súčasne aj neoprávnenej stavby zriadenej na cudzom pozemku nepožiadal v lehote stanovenej Stavebného zákona do 31.7.2015 o jej dodatočné povolenie - túto podal až 21.12.2017, po začatí konania o odstránenie stavby v rámci podaného vyjadrenia k nemu. Preto podľa názoru žalovaného boli splnené zákonné podmienky pre odstránenie stavby podľa v spojení s poslednou vetou ust. Stavebného zákona, pričom nebolo preukázané porušenie procesných práv žalobcu (napr. právo oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia stavebného úradu).

5) Žalobca k vyjadreniu žalovaného podal repliku podaním zo dňa 10.12.2018. Poukázal na to, že žalovaný orgán verejnej správy nemôže vo vyjadrení k správnej žalobe naprávať nedostatky odôvodnenia svojho skôr vydaného preskúmavaného rozhodnutia a dopĺňať jeho dôvody o také, ktoré v napadnutom rozhodnutí absentujú. V tomto smere je potom časť vyjadrenia žalovaného idúca nad rámec odôvodnenia napadnutých rozhodnutí neprípustná. Pokiaľ preto žalovaný vo svojom vyjadrení argumentuje, že stavebný úrad vykonal dňa 12.10.2016 ohliadku reklamnej stavby ako aj, že žalovaný mal existenciu predmetnej reklamnej stavby v období pred 2.1.2015 overenú aj „prostredníctvom dostupných technológií Mapy Google - Street View“, je takáto obrana neprípustná, pretože samotné napadnuté rozhodnutie žalovaného ale ani prvostupňové rozhodnutie žiaden z uvedených dôvodov neobsahujú a správny orgán navyše nemôže svoje rozhodnutie založiť na zamlčaných dôkazoch, ktoré sa v spise nachádzajú, ale v odôvodnení sú opomenuté alebo nevyhodnotené. Navyše, na odvolací dôvod týkajúci sa realizácie súkromnej obhliadky žalovaný v napadnutom rozhodnutí nijako nereagoval. Žalobca nespochybňuje, že miestna ohliadka veci, ktorá nie je premiestniteľná priamo na správny orgán bez jej poškodenia alebo znehodnotenia, je prípustným dôkazom v správnom konaní, avšak upozorňuje, že na miestnu ohliadku musia byť prizvaní účastníci konania a tí, ktorí sú oprávnení predmetom ohliadky nakladať (§ 38 ods. 3 Správneho poriadku). Za zjavne účelovú považoval žalobca obranu žalovaného, že stavebný úrad nemal vedomosť o tom, kde sa stavba presne nachádza a kto je jej vlastníkom, a teda

nevedel koho zavolať na ohliadku, pretože už dňa 12.10.2016 stavebný úrad zaslal výzvu na predloženie dokladov pod č. 17668/2016-60683/2016-OSP-PA, teda už vtedy poznal vlastníka reklamnej stavby. V prejednávanej veci žalovaný nijako nepreukázal ani samotnú existenciu ním tvrdených technických problémov brániacich elektronickému doručovaniu rozhodnutí a iných procesných úkonov, a už vôbec nepreukázal naplnenie podmienok stanovených , teda že technické dôvody trvajú po takú dobu, že by na strane orgánu verejnej moci mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti konať v lehotách podľa zákona; zmena vedúceho je subjektívnou personálnou okolnosťou a nepredstavuje žiaden technický dôvod objektívnej neschopnosti orgánu vykonať právny akt elektronicky. Na strane stavebného úradu takýto dôvod nie je ani len tvrdený. Orgány verejnej moci môžu uskutočňovať doručovanie iba spôsobom explicitne ustanoveným zákonom; to, že zákon určitý spôsob doručovania výslovne nezakazuje, neznamená, že orgán verejnej moci môže takýto spôsob doručovania aplikovať.

6) Žalovaný nevyužil svoje právo podať k replike žalobcu dupliku.

7) Ďalší účastník v rade 1/ vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že je minoritným vlastníkom pozemku, o veci nemá vedomosti a vzdal sa účastníctva pred správnym súdom. Nakoľko sa tak stalo len bežnou elektronickou komunikáciou, bez splnenia podmienok stanovených (vzdanie sa účastníctva sa musí vykonať ústne do zápisnice alebo písomne s osvedčením pravosti podpisu alebo zaručeným elektronickým podpisom), správny súd k uvedenému vzdaniu sa účastníctva ako právne neúčinnému nemohol prihliadať. Ďalší účastník v rade 2/ zostal v konaní nečinný.

8) Žalobca svojím podaním zo dňa 29.10.2021 dal do pozornosti správneho súdu rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 29.6.2021, v ktorom na podklade jeho správnej žaloby z jeho pohľadu s obdobnými žalobnými bodmi ako v prejednávanej veci boli zrušené rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu I. stupňa. Žalobca žiadal, aby v súlade so zachovaním princípu právnej istoty a jednotnosti rozhodovacej činnosti správny súd k záverom uvedeného rozhodnutia prihliadol.

9) Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. , pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu nariadenia pojednávania podľa až e) a za splnenia podmienok podľa . Na termíne 30.11.2021 bol verejne vyhlásený rozsudok. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, podľa , a to vychádzajúc zo žalobných bodov ( , ). Po zistení, že žaloba nie je dôvodná, ju podľa zamietol z nasledovných dôvodov:

10) Z administratívneho spisu správny súd zistil, že podnet na odstránenie stavby bol doručený stavebnému úradu dňa 10.10.2016 zo strany Advokátskej kancelárie Laššák s.r.o. ako právneho zástupcu Zeppelin Sk s.r.o., vlastníka parcely C KN 5531/9 v kat. úz. Z., susediacej s parcelou E KN č. 5532, na ktorej bol postavený veľkoplošný billboard tak, že bránil výhľadu do areálu uvedenej spoločnosti zo štátnej cesty; oznamovateľ uviedol, že stavba bola zrealizovaná pred účinnosťou novely č. a žiadal prešetriť, či ide o stavbu povolenú a oprávnenú. Súčasťou podania okrem snímok z webových stránok Google - Maps bola aj odpoveď žalobcu na žiadosť advokátskej kancelárie o preukázanie povolenia stavby, v ktorej žalobca uviedol, že billboard na parcele C KN č. 5532 v kat. úz. Z. bol umiestnený pred účinnosťou novelizácie Stavebného s tým, že vlastníci susediacich pozemkov sú účastníkmi stavebného konania iba za podmienky, že ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, ktorý predpoklad zjavne nie je splnený pri jednoduchej stavbe akou je billboard; z uvedeného dôvodu informácie neposkytli. Stavebný úrad vykonal ohliadku skutkového stavu veci dňa 12.10.2016 o 10.15 hod. a vyhotovil o ňom záznam pod č. s. PA so záverom, že na predmetnom pozemku parc. č. 5808/1 (E- KN par. č. 5532) v kat. úz. Z. sa nachádza reklamná stavba typu billboard obojstranný o rozmeroch informačnej plochy cca 5,1 m x 2,4 m a je označená identifikačnými údajmi vlastníka podľa ust. Staveného zákona, ktorým je žalobca. Súčasne si zabezpečil stavebný úrad fotodokumentáciu a snímku predmetného miesta z katastrálnej mapy. Listom zo dňa 12.10.2016 pod č. 17688/2016-60683/2016-OSP-PA stavebný úrad vyzval žalobcu na predloženie právoplatného stavebného povolenia a právoplatného rozhodnutia o predĺžení

lehoty reklamnej stavby, na ktorú výzvu žalobca nereagoval. Stavebný úrad listom pod č. s. 20213/2017-59372/2017-OSP-PA upovedomil účastníkov konania (žalobcu a ďalších účastníkov v rade 1/ a 2/) o začatí konania o odstránení nepovolenej stavby s tým, že upúšťa od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, a vyzval ich na uplatnenie námietok do 7 pracovných dní od doručenia oznámenia, inak sa ne nebude prihliadať. Žalobca podal námietky svojím vyjadrením zo dňa 19.12.2017 a podrobne odôvodnil vlastný výklad aplikácie ustanovení § 142d ods. 3 Stavebného zákona v spojení s § 88b ods. 2 Stavebného zákona, ktorý je v zásade identický s námietkami prezentovanými v tomto správnom súdnom konaní ohľadne interpretácie Stavebného zákona a neuskutočnenia stavebného dohľadu, miestneho zisťovania a ústneho pojednávania. Ďalej administratívne konanie prebehlo tak ako je chronologicky opísané v bodoch 1) a 2) tohto rozsudku, výsledkom ktorého je vydanie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a rozhodnutia žalovaného.

11) Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Správny poriadok), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. Podľa Správneho poriadku: ods. 1: Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. ods. 2: Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. ods. 3: Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. ods. 4: Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. ods. 5: Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. ods. 6: Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.

Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 43 ods. 2 Stavebného zákona v znení účinnom od 2.1.2015, reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na a) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, b) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a c) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.

Podľa § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona v znení účinnom od 2.1.2015, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.

Podľa § 88 ods. 6 Stavebného zákona v znení účinnom od 2.1.2015, na odstránenie reklamnej stavby sa povolenie stavebného úradu nevyžaduje.

Podľa § 88 ods. 7 Stavebného zákona v znení účinnom od 2.1.2015, povolenie stavebného úradu sa nevyžaduje na odstránenie reklamnej stavby, ktorá je postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, alebo v rozpore s ním, ak ohlásenie odstránenia stavby podal vlastník pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], a títo nedali právo inej osobe uskutočniť reklamnú stavbu na svojom pozemku alebo svojej stavbe alebo záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona. Stavebný úrad: a) ak vlastník reklamnej stavby nie je známy, vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby do 30 dní odo dňa podania ohlásenia, b) ak vlastník reklamnej stavby je známy stavebný úrad ho vyzve, aby do 15 dní odo dňa doručenia výzvy preukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku alebo na stavbe, kde je umiestnená, a že je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona. Ak vlastník reklamnej stavby v určenej lehote nepreukáže, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby alebo že stavba je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona, stavebný úrad do 30 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby.

Podľa § 88 ods. 8 Stavebného zákona v znení účinnom od 2.1.2015, vlastník pozemku alebo stavby, záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], je oprávnená po doručení súhlasu stavebného úradu s odstránením reklamnej stavby odstrániť reklamnú stavbu na náklady vlastníka reklamnej stavby.

Podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona v znení účinnom od 1.1.2016 do 31.12.2018 (teda v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia), ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.

Podľa § 88a ods. 7 Stavebného zákona v znení účinnom od 2.1.2015, na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.

V zmysle § 88b ods. 2 Stavebného zákona v znení účinnom od 2.1.2015, ustanovenia § 88a (upravujúce konanie o dodatočnom povolení stavby) sa nevzťahujú na reklamné stavby.

Podľa § 142d ods. 2 Stavebného zákona v znení účinnom od 2.1.2015, informačné, reklamné a propagačné zariadenia podľa predpisov platných do 1. januára 2015 sa považujú za reklamné stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015. Vlastník takého zariadenia je povinný ho označiť ako reklamnú stavbu podľa § 86 ods. 4 do 31. júla 2015.

Podľa § 142d ods. 3 Stavebného zákona v znení účinnom od 2.1.2015, vlastník informačného, reklamného a propagačného zariadenia podľa predpisov platných do 1. januára 2015, postaveného bez povolenia alebo v rozpore s ním do 1. januára 2015, je povinný do 31. júla 2015 požiadať o dodatočné povolenie stavby príslušný stavebný úrad. Stavebný úrad rozhodne o dodatočnom povolení reklamnej stavby, ak vlastník reklamnej stavby preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejným záujmom chráneným týmto zákonom a osobitnými predpismi, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo že je vlastníkom stavby spojenej s nepovolenou stavbou, alebo že má k tomuto pozemku alebo stavbe iné právo [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)] a vlastník zastavaného pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má k tomuto pozemku alebo stavbe iné právo [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], s dodatočným povolením súhlasí. Na konanie o dodatočnom povolení reklamnej stavby sa použije § 88a ods. 1, 2 a 4 až 7. Ak stavebný úrad dodatočne nepovolí reklamnú stavbu alebo vlastník informačného, reklamného a propagačného zariadenia nepožiada o dodatočné povolenie stavby podľa prvej vety, takú reklamnú stavbu možno odstrániť podľa ustanovení o odstránení reklamnej stavby podľa tohto zákona v znení účinnom od 2. januára 2015.

12) Správny súd v nadväznosti na repliku žalobcu učinenú jeho podaním zo dňa 10.12.2018 opätovne konštatuje, že pri prejednaní tejto veci, ktorá je konaním o všeobecnej správnej žalobe podľa a nasl. sa v celom rozsahu uplatní zásada koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy . Aj keď replika bola učinená žalobcom po nastúpení účinkov koncentrácie, podrobil správny súd vecnému hodnoteniu pri prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia aj argumentáciu podľa repliky žalobcu, nakoľko bola, pokiaľ ide o jej vecný základ, obsiahnutá už vo včas podanej správnej žalobe a predstavovala len rozvinutie už takto včas vymedzených žalobných bodov.

13) Správny súd s poukazom na žalobný bod 2/ správnej žaloby, ktorým sú namietané nedostatky v rozhodnutí žalovaného, musel pri skúmaní jeho dôvodnosti začať od posúdenia obsahových náležitostí napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o mieru a kvalitu vysporiadania sa s odvolacími dôvodmi žalobcu a o zrozumiteľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

14) Správny súd v prvom rade poukazuje na ustálenú judikatúru, napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 12.5.2015, z ktorého cituje: „V súvislosti s uvedeným je nutné uviesť, že súdna judikatúra na prvom mieste nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu spája s nedostatkom dôvodov, a to aj keď tento závažný argument bol účastníkmi zamlčaný (viď sp. zn. <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=44&p=3652273&f=3> z 15.05.2012). Na tomto mieste je nutné opätovne spomenúť (viď aj bod č. 47) klasickú judikatúru ESĽP, najmä vo veci účastníkov García Ruiz v. Španielsko (rozsudok z 21.01.1999, sťažnosť č. 30544/96), ktorej dodržiavanie pri poskytovaní súdnej ochrany ESĽP starostlivo preveruje. Podľa spomenutej konštantnej judikatúry bola nastolená trvalá požiadavku vysporiadať sa nie so všetkými, ale iba s relevantnými argumentmi účastníka konania. Z uvedenej judikatúry preto pre správne súdnictvo vyplýva záver, že: 1. na každý relevantný argument účastníka musí správny orgán primerane reagovať, tzn. vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný, a aký záver z toho pre konanie o jeho návrhu (resp. nároku) vyplýva; 2. aj na každý irelevantný argument žiadateľa musí správny orgán reagovať minimálnym spôsobom, tzn. stručne objasniť, prečo je argument žiadateľa nedôvodný.“

15) Správny súd dáva tiež do pozornosti, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. z

3.7.2003, nález Ústavného súdu SR spis. zn. z 19.5.2004). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. z 23.6.2004).

16) Správny súd má za to, že napadnuté rozhodnutia správnych orgánov s poukazom na citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR ako aj uznesenie Ústavného súdu, ktoré je možné nepochybne aplikovať aj v prípade rozhodnutí správnych orgánov, atribúty náležitého odôvodnenia spĺňajú. Ak sa aj v danej veci napadnuté rozhodnutie výslovne nevysporiadalo s námietkou neuskutočnenia štátneho stavebného dohľadu či neodôvodnenia podmienok pre odstránenie reklamnej stavby, nezakladá uvedená okolnosť nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a tým jeho nezákonnosť ako celku, najmä ak napadnuté rozhodnutie žalovaného konštatuje súlad prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa s uvedenou námietkou vysporiadalo, so zákonom, pričom konanie správneho orgánu I. stupňa tvorí s konaním žalovaného jeden celok.

17) Vo vzťahu k námietkam, ktoré boli obsahom žalobnému bodu 6/ vytýkajúcim správnym orgánom oboch stupňov absenciu odôvodnenia podmienok, ktoré stavebný úrad určil pre odstránenie reklamnej stavby, správny súd uvádza, že aj keď v zásade každý výrok rozhodnutia by mal byť aspoň stručne odôvodnený, v danej veci jednotlivé podmienky predstavujú „len“ podrobnosti o realizácii samotného rozhodnutia - výroku o nariadení odstránenia stavby, preto aj ich odôvodnenie nie je nevyhnutné, keďže ich účel/obsah je daný ust. § 90 Stavebného zákona (dodržanie všeobecných technických ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, oznamovacia povinnosť, atď.). Jednotlivé podmienky , ktoré boli stavebným úradom určené, sú v tomto smere formulované dostatočne zrozumiteľne a vecne súvisia s meritórnym výrokom rozhodnutia stavebného úradu. Správny súd teda konštatuje, že ak aj uvedené podmienky nie sú osobitne zdôvodnené, nezakladá táto okolnosť nedostatočnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia ako celku, pre ktoré by bolo nutné ho zrušiť ako nezákonné podľa .

18) Pokiaľ ide o námietky, ktoré boli obsahom žalobného bodu 3) o nedodržaní ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku v konaní pred stavebným úradom, správny súd po preskúmaní postupu správnych orgánov dospel k záveru, že tento bol súladný s konštantnou judikatúrou vzťahujúcou sa na k vyššie označenému ustanoveniu, na ktorú vo svojej žalobe poukázal žalobca. Je žiaduce, aby správny orgán poskytoval k nahliadnutiu všetky podklady, ktorých povaha to pripúšťa, a aby tak činil priebežne, avšak najneskôr v čase, keď je presvedčený, že má dostatok dôkazov pre objektívne rozhodnutie vo veci samej. Výzva podľa ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku má byť preto účastníkovi konania doručená pred vydaním meritórneho rozhodnutia aspoň jeden raz, a to v čase, keď správny orgán považuje vykonané dokazovanie za ukončené. V danej veci síce stavebný úrad nevyzval opakovane žalobcu (účastníkov konania) na oboznámenie sa so (všetkými) podkladmi pre vydanie rozhodnutia, avšak v zmysle prvotne zaslanej výzvy a oznámenia o začatí konania žalobca mal vytvorenú možnosť (podmienky) pre nahliadnutie do spisového materiálu a oboznámenie sa s (dovtedy) zabezpečenými dôkazmi, ktorú možnosť žalobca nevyužil. Ak namietal, že nebol oboznámený s vyjadrením účastníka konania O. T., bola táto jeho námietka všeobecná a ani v správnej žalobe žalobca nekonkretizoval, čo konkrétne z obsahu podania bolo tým, na čo chcel reagovať. Správny súd zistil, že medzi výzvou na oboznámenie sa so spisovým materiálom (11.12.2017) a vydaním rozhodnutia v prvom stupni (25.1.2018) uplynul len krátky čas, a podstatná/ relevantná časť dokazovania bola vykonaná pred zaslaním uvedenej výzvy, s tým, že po výzve bol spisový materiál rozšírený len o vyjadrenie účastníkov konania (spoluvlastníka pozemku a samotného žalobcu) a opätovnú ohliadku reklamnej stavby, z ktorej nevyplynuli iné ako pôvodné zistenia. Správny súd preto konštatuje, že žiadne podstatné dôkazy, o ktorých by bolo potrebné dodatočne upovedomiť účastníkov konania, správny orgán prvého stupňa nevykonal, preto správny súd má za to, že bola naplnená podmienka riadneho sprístupnenia podkladov rozhodnutia bezprostredne pred jeho vydaním v zmysle požiadaviek stanovených ustálenou judikatúrou, napr. už žalobcom citovaným rozsudkom NS SR sp. zn. z 13.5.2014, z ktorého ďalej tiež vyplýva: Práve dodržiavaním a ďalšou realizáciou ľudských práv a základných slobôd je základný cieľ Rady Európy zakotvený v čl. 1 písm. a) a b) Štatútu Rady Európy napĺňaný. Je nepochybné, že ochrana občanov s prihliadnutím na procesné otázky správnych konaní, ktoré sa ich týkajú, je súčasťou ochrany základných práv a ľudských slobôd jednotlivcov, ktorá je, ako už bolo uvedené, základným cieľom Rady Európy, čo táto medzinárodná

organizácia potvrdzuje prostredníctvom svojho Štatútu. V súvislosti s uvedeným má Najvyšší súd na mysli najmä zásadu prístupu k informáciám obsiahnutú v Rezolúcii č. (77) 31. Podľa 2. zásady (prístup k informáciám) Rezolúcie č. (77)31 Výboru ministrov Rady Európy o ochrane jednotlivcov vo vzťahu k aktom správnych orgánov je dotknutá osoba na základe svojej žiadosti oprávnená byť informovaná pred tým, ako je akt správneho orgánu vydaný, o všetkých jeho dostupných skutočnostiach (podkladoch), a to vhodnými prostriedkami. Zásada prístupu k informáciám má svoju podstatu v realizácii dotknutej osobe efektívne vykonávať svoje právo byť vypočutý umožnením jej prístupu k relevantným podkladom, od ktorých sa dotknutý akt správneho orgánu má zakladať (odvíjať). Pojem podklad je v citovanej rezolúcii chápaný tak, aby zahŕňal všetky relevantné skutočnosti s naznačením väzby k právnemu základu úkonu správneho orgánu. Pritom označenie dostupné podklady je nutné chápať ako tie podklady, ktoré má správny orgán k dispozícii v čase, keď požiadavka účastníka je vznesená a môžu byť sprístupnené osobe v rovnakej forme, ako sú uložené v spise. Výnimku vytvárajú neverbálne, t. j. kódované údaje alebo informácie obsiahnuté v počítačoch, či iných technických nosičoch, ktoré sa musia sprístupniť osobe v čitateľnej forme. V nadväznosti na citované rozhodnutie správny súd konštatuje, že žalobcovi bola poskytnutá možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, z ktorých vyplývali skutočnosti relevantné pre rozhodnutie, a to že v danej veci ide o nelegálnu reklamnú stavbu, o ktorej dodatočné povolenie nebolo požiadané v stanovenej prekluzívnej lehote stanovenej § 142d ods. 3 Stavebného zákona.

19) Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku nevykonania štátneho stavebného dohľadu a ústneho pojednávania (žalobný bod 4/). Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku ako dôkaz v administratívnom konaní môže byť použitý akýkoľvek prostriedok, pokiaľ umožňuje zistiť a objasniť skutočný stav veci, za podmienky, že bol získaný v súlade s právnymi predpismi. Úprava § 34 ods. 2 Správneho poriadku obsahuje pritom len demonštratívny výpočet niektorých dôkazných prostriedkov. Správny súd rovnako ako stavebný úrad má za to, že vzhľadom na povahu konania a rozsah nevyhnutného dokazovania nebolo pre začatie konania o odstránenie stavby či pre konečné rozhodnutie nevyhnutné, aby nelegálna reklamná stavba bola zistená v rámci štátneho stavebného dohľadu. Už z listinných dôkazov a jednoduchej obhliadky mohli byť bez ďalšieho zistené podstatné skutkové okolnosti odôvodňujúce naplnenie zákonných podmienok pre odstránenie nelegálnej reklamnej stavby, a vzhľadom na absenciu produkovania relevantných tvrdení a dôkazov zo strany žalobcu nebolo v danej veci ústne pojednávanie a miestne zisťovanie (za prítomnosti účastníkov) potrebné.

20) Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu (žalobný bod 5/) ohľadne otázky, kedy bola sporná reklamná stavba zrealizovaná (t. j. či bola reklamná stavba zriadená pred 1.1.2015 alebo po tomto dátume). Táto otázka nebola počas administratívneho konania pred stavebným úradom osobitne riešená, stavebný úrad vychádzal zo skutočnosti, že reklamná stavba bola postavená pred 1.1.2015, a v tomto smere v oznámení o začatí konania i v prvostupňovom rozhodnutí aj citoval účinné ustanovenia Stavebného zákona (vrátane prechodného ustanovenia §-u 142d ods. 3), ktoré mienil na zistený skutkový stav aplikovať. Vlastník stavby netvrdil ani nepreukázal počas priebehu konania, a to ani v samotnom vyjadrení ku konaniu o odstránení reklamnej stavby, iný čas vyhotovenia reklamnej stavby. Z uvedeného dôvodu sa námietka žalobcu javí ako účelová. V úzkej nadväznosti na uvedené s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 3 ods. 2 Správneho poriadku správny súd dáva do pozornosti žalobcu, že súčinnosť musia poskytovať aj účastníci konania (napr. majú povinnosť označiť dôkazy, ktorými preukazujú svoje tvrdenia a pod.), a to s cieľom riadneho priebehu správneho konania, resp. s cieľom vydania zákonného rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené by neobstál taký výklad označeného ustanovenia, ktorý by indikoval, že fyzické a právnické osoby nemajú žiadnu povinnosť súčinnosti vo vzťahu k správnemu orgánu. Je pravda, že žalovaný konkrétne skutkové tvrdenia k tejto otázke produkoval až v správnom súdnom konaní, keď vo vyjadrení k žalobe z 10.12.2018 uvádza, že „billboard existoval už pred 1.1.2015, čo preukazovali aj verejne dostupné informácie z internetovej stránky Mapy Google - Street View - snímka vyhotovená v mesiaci apríl 2012 čo je ako dôkaz v spise“. Uvedená skutočnosť (resp. dôkaz) sa nespomína v žiadnom z rozhodnutí správnych orgánov, nie je preukázaná administratívnym spisom a ani nebola preukázaná správnemu súdu (administratívny spis obsahuje najstaršie snímky z apríla 2016 a neskôr). Úlohou správnych súdov pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť, a to najmä pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu veci (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 1.3.2014) a nedostatky administratívneho konania by nemali byť odstraňované v správnom súdnom konaní. V danej veci ale existuje v administratívnom spise nesporný dôkaz, ktorý preukazuje obdobie zriadenia reklamnej stavby; ide o listinu, ktorá bola prílohou k podnetu na začatie konania adresovanému stavebnému úradu. V tejto odpovedi samotný žalobca

reagujúc na výzvu Advokátskej kancelárie Laššak s.r.o., ako právneho zástupcu spoločnosti Zeppelin Sk s.r.o. priznáva zriadenie billboardu pred účinnosťou novelizácie Stavebného (teda pred 1.1.2015). Aj keď uvedený dôkaz zostal v rámci administratívneho konania „zamlčaný“, nezakladá táto okolnosť nesprávnosť či nezákonnosť napadnutého rozhodnutia - moment zriadenia reklamnej stavby bol síce dôležitý pre aplikáciu relevantných ustanovení Stavebného zákona, ale v konečnom dôsledku nebol pre záverečný výrok o nariadení odstránenia stavby rozhodný, ako to konštatoval aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Uvedená okolnosť by mala právnu relevanciu len v prípade, ak by žalobca počas prechodného obdobia od 1.1.2015 do 31.7.2015 o dodatočné povolenie reklamnej stavby požiadal. Keďže sa tak v uvedenej lehote nestalo, pre konečné rozhodnutie - nariadenie odstránenia reklamnej stavby - postačovalo riadne skutkové zistenie, že išlo o reklamnú stavbu nelegálnu a neoprávnenú. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že s uvedenou námietkou sa žalovaný aj riadnym (nielen frázovitým či formalistickým) spôsobom v napadnutom rozhodnutí vysporiadal, a v tejto časti odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je i v súlade s úpravou podľa Správneho poriadku v spojení s Stavebného zákona.

21) Pokiaľ žalobca vo svojom podaní zo dňa 29.10.2021 poukazoval na závery rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 29.6.2021, nie je ani táto argumentácia žalobcu dôvodná, pretože i východiská označeného rozhodnutia sú odlišné od východísk prejednávanej veci. V konaní sp. zn. správny súd zrušil rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu I. stupňa primárne z dôvodu absencie riadneho opisu spornej reklamnej stavby, ktorá má byť odstránená, ako aj z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci ohľadne času, kedy bola reklamná stavba zrealizovaná, o ktorom mal žalovaný pochybnosti. V prejednávanej veci takéto nedostatky zistené neboli, opis reklamnej stavby, ktorá sa má odstrániť, je dostatočný pre materiálnu vykonateľnosť výroku napadnutých rozhodnutí. Ako už bolo uvedené vyššie, v prejednávanej veci nevznikli ani pochybnosti o momente zriadenia stavby. Čo sa týka podmienok odstránenia stavby, v označenej veci sa k nim Krajský súd v Žiline vyjadruje len okrajovo a všeobecne, pričom v prejednávanej veci žalovaný pri uvádzaní podmienok odstránenia stavby na neúčinnú právnu normu neodkazuje. Správny súd dáva do pozornosti žalobcu, že ohľadne právneho posúdenia veci sú závery oboch rozhodnutí zhodné.

22) Správny súd v reakcii na žalobnú námietku ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci (žalobný bod 7/) vyslovuje nasledovný právny názor ohľadne samotného predmetu administratívneho konania:

23) Podľa § 43 ods. 2 Stavebného zákona účinného od 2.1.2005 za reklamnú stavbu sa považuje len taká stavba, ktorá kumulatívne spĺňa nasledovné požiadavky: a) ak ide o stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, b) je pevne spojená so zemou, a to:

- spojením pevným základom,

- upevnením strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,

- ukotvením pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe alebo

- pripojením na siete a zariadenia technického vybavenia územia, alebo c) upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo d) jej osadenie vyžaduje úpravu podkladu, a e) jej funkciou je šíriť reklamné, propagačné, navigačné alebo iné informácie viditeľné z verejných priestorov. Za reklamnú stavbu podľa Stavebného zákona účinného od 2.1.2015 sa považujú v zmysle § 142d ods. 2 Stavebného zákona aj informačné, reklamné a propagačné zariadenia podľa predpisov platných do 1.1.2015 (bez dovtedajšej zákonnej definície). V tejto veci bolo nesporne zistené, že predmetná stavba spĺňa znaky reklamnej stavby podľa citovaného ustanovenia.

24) Ak informačné, reklamné alebo propagačné zariadenie podľa predpisov platných do 1.1.2015 (ďalej len „reklamná stavba“) bolo postavené bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním do 1.1.2015, ust. Stavebného („ďalej len novela“) a súčasne upravilo spôsob a podmienky pre udelenie dodatočného povolenia. Išlo teda o dočasnú výnimku z ustanovenia Stavebného zákona, ktoré už konanie o dodatočnom povolení stavby (podľa ust. Stavebného zákona) s účinnosťou od 2.1.2015 výslovne vylučuje.

25) Z citovaných prechodných ustanovení § 142d v spojení s ust. § 88b ods. 2 Stavebného zákona teda vyplýva, že vlastníci reklamných stavieb už nemôžu požiadať o ich dodatočné povolenie, pretože túto možnosť mali len do 31.7.2015. Ak nebola podaná žiadosť do skončenia tohto prechodného obdobia, konanie o dodatočnom povolení už nie je možné začať. Ak by stavebnému úradu po tejto lehote aj bola doručená takáto žiadosť o dodatočné povolenie reklamnej stavby, tak by ju musel stavebný úrad zamietnuť, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci.

26) Ak teda stavebný zistí, že reklamná stavba je nelegálna (t. j. je postavená bez právoplatného stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu, podľa § 57 ods. 2 Stavebného zákona pri drobných reklamných stavbách, ktoré treba ohlásiť) a:

- bola postavená po 1.1.2015 alebo

- bola postavená pred 1.1.2015 a súčasne žiadosť o jej dodatočné povolenie nebola podaná v stanovenom prechodnom období, nemôže začať konanie o dodatočné povolenie stavby podľa § 88a Stavebného zákona a je jeho povinnosťou začať ex offo konanie o odstránenie stavby podľa § 88 ods. 1 Stavebného zákona. Aplikácia ust. § 88 ods. 1 písm. b) in fine za bodkočiarkou Stavebného zákona stanovujúca, že odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, je vylúčená. Opätovne správny súd zdôrazňuje, že zabrániť nariadeniu odstránenia stavby možno len v tých prípadoch keď zákon umožňuje dodatočné povolenie stavby, čo v prípade reklamných stavieb Stavebný zákon (s výnimkou už uvedeného prechodného obdobia) expressis verbis vylučuje v § 88b ods. 2 Stavebného zákona.

27) Vzhľadom na argumentáciu žalobcu, že reklamnú stavbu je možné povoliť aj na základe žiadosti podanej po 31.7.2015, ak táto nie je v rozpore s verejnými záujmami, správny súd dopĺňa, že ust. § 88a Stavebného zákona o konaní o dodatočnom povolení stavby odkazuje v ods. 7 na primerané použitie ustanovení § 58 až 66 Stavebného zákona (žiadosť o stavebné povolenie, stavebné povolenie, účastníci stavebného konania, stavebné konanie). Dodatočné povolenie reklamnej stavby je preto vylúčené tak v konaní na základe žiadosti stavebníka o dodatočné povolenie stavby ako aj v konaní začatom z úradnej moci stavebného úradu.

28) Pokiaľ žalobca poukazoval na judikatúru Ústavného súdu SR (sp. zn. ) týkajúcu sa požiadavky vyplývajúcej zo zásad ústavne konformného výkladu, v zmysle ktorej v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, by bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu SR garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb, tu správny súd podotýka, že takýto postup je plne odôvodnený a žiaduci len v prípadoch rôznych výkladov súvisiacich právnych noriem, čo nie je tento prípad. Ustanovenie Stavebného zákona je formulované tak jednoznačne, že jeho iný výklad do úvahy vôbec neprichádza, pričom tento nevybočuje z medzí daných SR.

29) Pokiaľ žalobca v súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje na diskrimináciu oproti iným stavebníkom a ústavný princíp zákazu diskriminácie správny súd poukazuje na záver správneho súdu vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 29.6.2021, ktoré predložil samotný žalobca. Aj v prejednávanej veci správny súd zhodne konštatuje, že pohľad žalobcu je jednostranný a neobjektívny, v prvom rade je samotné konanie žalobcu v rozpore s hospodárskou súťažou vo vzťahu k poctivým podnikateľom, ktorí zákon rešpektujú. Aj podľa dôvodovej správy k novele Stavebného zákona bola táto reakciou na zhoršujúce sa podnikateľské prostredie pre podnikateľov, ktorí postupujú v súlade so zákonom, získavanie neprimeranej konkurenčnej výhody pre osoby, ktoré konajú contra legem alebo ktoré zákon obchádzajú, čo má za následok demotiváciu slušného podnikateľského prostredia, spôsobuje bujnenie správania sa, ktoré nie je v súlade so zákonom alebo ho obchádza, neregulovane zaťažuje životné prostredie a tým znižuje kvalitu života v spoločnosti. Dôvodom, aby sa konanie o dodatočnom povolení nevzťahovalo na reklamné stavby, bola skutočnosť, že v praxi sa subjekty, ktoré riadne dodržiavali všetky zákonné povinnosti, stretávali s nekalosúťažnými praktikami iných osôb ignorujúcich svoje zákonné povinnosti s tým, že v budúcnosti (ak bude treba) o povolenia pre svoje reklamné zariadenia požiadajú. Takéto konanie deformovalo trh, keďže tieto subjekty neinvestovali do výstavby reklamných zariadení náklady a neboli obmedzené administratívnym procesom tak, ako subjekty, ktoré konajú podľa zákona. Aj vzhľadom na zámer zákonodarcu prezentovaný v tejto dôvodovej správe správny súd nevzhliadol nesúlad ustanovenia Stavebného zákona s SR ani Dodatkovým protokolom k

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Taktiež nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, vzhľadom na úzky rozsah účelu reklamných stavieb (propagácia výrobkov a služieb), že by zákazom dodatočného povoľovania reklamných stavieb dochádzalo k neprimeranému zvýhodňovaniu vlastníkov iných nelegálnych stavieb, u ktorých zákon dodatočné povolenie pripúšťa.

30) Na tomto mieste odôvodnenia správny súd zaraďuje v nadväznosti na už uvedené svoje závery vo vzťahu k návrhu žalobcu na prerušenie konania.

Podľa , správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v , správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

Podľa (ďalej len ,) o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

31) V zmysle je obligatórnym dôvodom prerušenia konania iniciovanie konania pred Ústavným súdom SR podľa osobitného predpisu v prípade, že súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. Podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov je namieste vtedy, ak sa správny súd domnieva, že určujúca otázka pre jeho rozhodnutie vo veci je v právnom poriadku upravená ústavne nekonformným spôsobom. Môže ísť pritom o otázku týkajúcu sa správneho súdneho procesu, ako i administratívneho konania, či hmotnoprávneho, alebo procesného charakteru. Súčasne by malo ísť o takú úpravu, ktorá danú otázku neupravuje jednoznačne a v takom rozsahu, že „sporný moment“ nemožno vyriešiť v rámci sudcovskej tvorby práva dotvorením neurčitej alebo neúplnej právnej úpravy jej súdnym výkladom. Zákon súčasne určuje, že prerušenie konania podľa je spojené s podaním návrhu o súlade právnych predpisov na Ústavný súd SR (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. . Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 558 s.).

32) Správny súd vzhľadom na vyššie citovaný právny názor dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na podanie návrhu Ústavnému súdu SR na začatie konania o súlade ustanovenia Stavebného zákona s SR a s tým spojené prerušenie konania v intenciách citovaného ustanovenia , nakoľko v danej veci nebola naplnená hypotéza daného ustanovenia. Podľa názoru správneho súdu právna úprava obsiahnutá v citovanom ustanovení Stavebného zákona je dostatočne určitá, zrozumiteľná a nepripúšťajúca možnosť rôznych výkladov. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Keďže správny súd návrh na prerušenie konania zamietol, nerozhodoval o ňom samostatným uznesením, ale rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania je v súlade s cit. ust. súčasťou meritórneho rozhodnutia. Pre úplnosť správny súd dodáva, že tento procesný postup má za cieľ eliminovať prípadné nedôvodné návrhy na prerušenie konania, ktoré by viedli k prieťahom v konaní a spôsobovali neprimeranú dĺžku konania.

33) Podľa , v znení účinnom od 1.4.2018 do 31.12.2018 (t. j. v čase doručovania rozhodnutia žalovaného), orgán verejnej moci je povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky podľa tohto zákona, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb: a) o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe b) ktoré osobitný predpis ukladá alebo umožňuje vykonať ústne, konkludentným prejavom vôle alebo predložením veci, ktorá nemá listinnú podobu alebo elektronickú podobu, alebo c) ktoré spočívajú vo výkone činnosti, akou je ústne pojednávanie, miestne zisťovanie, výkon kontroly alebo dohľadu na mieste, obhliadka, nazeranie do spisov, predvedenie a iné obdobné úkony, ktoré sa vykonávajú mimo úradnej budovy, v ktorej sídli orgán verejnej moci.

Podľa , ak z technických dôvodov nie je orgán verejnej moci objektívne schopný vykonať právny úkon pri výkone verejnej moci elektronicky a tieto technické dôvody trvajú po takú dobu, že by na strane orgánu verejnej moci mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti konať v lehotách podľa zákona, je oprávnený vykonať tento úkon aj inak ako elektronicky, ak mu to zákon nezakazuje.

Podľa , elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.

Podľa , doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len „prijímateľ“), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.

34) Podľa názoru správneho súdu za nedôvodnú je potrebné považovať aj námietku žalobcu voči spôsobu doručovania rozhodnutí ako aj iných procesných úkonov v listinnej podobe podľa žalobného bodu 1/. Správny súd dáva žalobcovi za pravdu v tom smere, že žalovaný ako aj stavebný úrad doručovali písomnosti v listinnej podobe v rozpore s ich povinnosťou stanovenou a až 3 uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky. Napriek tomu s uvedeným porušením nespája tento neúčinnosť či neplatnosť doručovaných procesných úkonov (rozhodnutí), ale len deliktuálnu zodpovednosť orgánu verejnej moci (viď .). stanovuje len podmienky, kedy je možné považovať elektronické doručovanie za neúčinné (), avšak doručovanie v listinnej podobe sa za účinné považuje vždy. Uvedené porušenie nezakladá vadu konania, ktorá by viedla k vydaniu nezákonného rozhodnutia a zakladala dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa .

35) Z vyššie uvedených dôvodov správny súd, vyhodnotiac námietky žalobcu v celom rozsahu ako neopodstatnené, žalobu s poukazom na ust. zamietol.

36) Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Podľa , žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Podľa , ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 37) O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi súd rozhodol podľa a contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi mu náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému podľa a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia. 38) O náhrade trov konania ďalších účastníkov konania rozhodol správny súd podľa tak, že im ich náhradu trov nepriznal, nakoľko ďalší účastníci majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil, čo v posudzovanom prípade nebolo naplnené. Rovnako tak neboli pre priznanie náhrady ďalších trov konania na návrh zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa.

39) Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.