Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/46/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci žalobcov: v 1/ J. S., nar. XX.XX,XXXX, bytom T. XXXXX/XX, XXX XX L., 2/ Y. S., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXXX/XX, XXX XX L., 3/ T.. T. V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXXX/XX, XXX XX L., právne zastúpení: JUDr. Daniela Straková, advokátka so sídlom Konštantínova 6, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1/ O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X. XXXXX/XX, XXX XX L., 2/ O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X. XXXXX/ XX, XXX XX L., právne zastúpení: JUDr. František Komka, advokát, Hlavná 27, 080 01 Prešov, v konaní o zrušenie vecného bremena, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -278 zo dňa 07.07.2021 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. a III..

II. Žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v konaní o zrušení vecného bremena rozhodol takto:

„I. z a s t a v u j e konanie medzi žalobkyňou v 3. rade a žalovanými,

II. z r u š u j e vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez parcely C KN č. XXXXX/X,. XXXXX/X, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX v kat. území L. tak, ako je to vyznačené v geometrickom pláne č. XX/XX-GX-XXX/XXXX v prospech vlastníkov parciel C KN č. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X a stavieb, súpisné číslo XXXXX na parcele C KN č. XXXXX/X a súpisné číslo XXXXX parcele C KN č. XXXXX/X kat. územie L., vkladované pod V - XXXX/XXXX, a to bez náhrady,

III. náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .“

2. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že strany sporu platne uzavreli zmluvu, ktorej súčasťou bolo aj uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorá bola súčasťou kúpnej zmluvy. Táto zmluva spĺňa náležitosti a zároveň neboli zistené dôvody jej neplatnosti v zmysle , preto táto zmluva aj v časti zriadenia vecného bremena je prejavom zhodnej vôle zmluvných strán. Na základe prevodov je v súčasnosti vlastníkom pozemku priľahlého k pozemku žalovaných ich dcéra, pričom ďalší pozemok je vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti a na tomto je zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu v prospech žalovaných. Z kúpnej zmluvy a zo zmluvy o zriadení vecného bremena zo

dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že v prípade, že povinní zabezpečia kupujúcemu iný vhodný prístup na prevádzané nehnuteľnosti a za tým účelom zriadia vecné bremeno, zmluvné strany sa zaväzujú vecné bremená dohodnuté v kúpnej zmluve a v zmluve o zriadení vecného bremena zrušiť. Náklady s tým spojené bude hradiť žalovaný 1/. Po uzavretí kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX z iniciatívy žalobcov bola uzavretá zmluva o zriadení vecného bremena medzi povinným z vecného bremena T. L. a právnym predchodcom žalovaných ako oprávnený. Zároveň žalobkyňa 2/ jednala s pani W. ohľadom zriadenia vecného bremena v prospech právneho predchodcu žalovaných, no v tom čase bola vedená na spoluvlastníka parcely exekúcia, pričom výlučnou vlastníčkou tejto parcely sa stal žalovaný 1/, ktorý túto parcelu previedol na svoju dcéru a táto nemá v úmysle zaťažiť svoj pozemok vecným bremenom. V čase uzavretia pôvodnej kúpnej zmluvy v roku XXXX medzi stranami sporu neexistovali spory, čo sa však zmenilo a žalovaný 1/ sa domáhal realizácie práv vyplývajúcich z vecného bremena napriek tomu, že reálny prístup bol realizovaný cez pozemok, ktorý je vo vlastníctve jeho dcéry a jednak cez pozemok vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, vo vzťahu ku ktorému je zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu. Žalobcovia po uzavretí kúpnej zmluvy v roku 2012 zriadili vecné bremeno v prospech právneho predchodcu žalovaných cez jeden pozemok a riešili tiež zriadenie vecného bremena cez ďalší pozemok, čo však bolo komplikované z dôvodu prebiehajúcej exekúcie a následne tento pozemok získal žalovaný 1/, pričom o tomto postupe neboli žalobcovia informovaní a tento pozemok previedol na svoju dcéru, čo súd prvej inštancie považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko týmto postupom žalovaný 1/ objektívne znemožnil splnenie povinnosti, ktorá bola dohodnutá v zmluve o zriadení vecného bremena. Nepochybne si bol vedomý toho, čo musí protistrana splniť pokiaľ má dôjsť k zrušeniu vecného bremena a aj toho, že takýchto okolností to nebude reálne splniteľné a zároveň sa domáhal aj realizácie práv vyplývajúcich zo zriadenia vecného bremena, aj keď mu boli zrejmé okolnosti jeho zriadenia, teda to, že v prírode sa toto vecné nedalo reálne využívať. Aj keď z článku VI. bod 7 formálne vyplýva, že k zrušeniu vecného bremena môže dôjsť vtedy pokiaľ zabezpečia žalobcovia žalovaným iný vhodný prístup, je nepochybné, že žalobcovia vyvinuli všetku iniciatívu, ktorú od nich bolo možné spravodlivo požadovať a okolnosť, ktorá nastala, a to tá, že jednu z parciel, na ktorej sa malo zriadiť vecné bremeno nadobudol žalovaný 1/ nemožno interpretovať tak, že žalobcovia si nesplnili túto povinnosť aj s ohľadom na to, že pôvodná spoluvlastníčka parcely dala žalobkyni 2/ prísľub, že v prípade prevodu parcely ju bude o tom informovať. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že za týchto okolností došlo k splneniu podmienky vyplývajúcej zo zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 03.05.2012 dohodnutej v článku VI. bod 7, a preto vyhovel žalobe a zrušil vecné bremeno v zmysle výroku svojho rozsudku bez finančnej kompenzácie, nakoľko finančná kompenzácia z tohto zmluvného ustanovenia nevyplynula.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení ako aj .

4. Súd prvej inštancie zastavil konanie vo vzťahu medzi žalobkyňou 3/ a žalovanými 1/ a 2/ z dôvodu, že táto previedla svoj podiel k zaťaženým nehnuteľnostiam na žalobkyňu 2/.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia , kedy za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nepriznal úspešným žalobcom náhradu trov konania považoval to, že žalovaní sa mohli domnievať, keďže nedošlo k formálnemu splneniu podmienok vyplývajúcich zo zmluvy o zriadení vecného bremena, aj keď to zavinil žalovaný 1/, že formálne nesplnenie povinnosti zo strany žalobcov nemožno pričítať žalovaným, preto neúspešných žalovaných na náhradu trov konania nezaviazal.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalovaných, a to proti výroku II. a III. rozsudku. Dôvodom pre podanie odvolania bola skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný namietli, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v uznesení zo dňa 28.11.2019 a jednostranne zhodnotil vykonané dokazovanie len v prospech žalobcov. Zároveň je rozhodnutie súdu prvej inštancie nesprávne a arbitrárne. Poukázali na to, že kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena bola vyhotovená žalobcami, pričom vyjadrovala slobodnú a vážnu vôľu oboch strán. To, aby bolo k predmetu kúpy zriadené vecné bremeno vyžadoval poskytovateľ úveru, ktorý by nebol kupujúcim hypotekárny úver bez tejto skutočnosti poskytol a tejto skutočnosti si žalobcovia boli dobre vedomí. Zároveň slobodne a vážne bez nátlaku zriadili žalobcovia vecné bremeno, ktoré oprávňovalo žalovaných toto vecné bremeno riadne vo vymedzenom

rozsahu užívať napriek tomu, že v čase zriadenia vecného bremena v prístupe prekážali prekážky, a to stará murovaná garáž, oplotenie ako aj svahovitý terén. To, že následne bola uzavretá zmluva o zriadení vecného bremena medzi T. L. a oprávnenými J. S. a O. W. po parcele označovanej ako Ku brezinám nasvedčuje tomu, že žalobcovia v rámci alternatívneho riešenia prístupovej cesty postupovali v zmysle článku 6 zmluvy. Súd však nesprávnym výkladom dospel k záveru, že nerešpektoval špecifikáciu nákladov, ktoré boli dohodnuté, teda, že sa jedná výlučne len o poplatok spojený s návrhom na vklad, prípadne náklady spojené s vypracovaním novej zmluvy o vecnom bremene, čo mal hradiť O. W.. Žalobcovia však boli od mája XXXX nečinní a nevyvíjali snahu o ukončenie realizácie povinnosti, ktorá im vyplývala z článku VI. bod 7 kúpnej zmluvy, teda nezabezpečili uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena aj na parcelu, ktorú pôvodne vlastnili Y. a L. L.. Nemožno uveriť tvrdeniam žalobcov, že exekučné právo na podiel L. L. im bránilo k uzavretiu zmluvy, ktorou by bolo zriadené vecné bremeno, tieto ich tvrdenia sú nepravdivé a účelové, nakoľko rokovali o takomto vecnom bremene bezodplatne s čím vlastníci nesúhlasili. Rovnakým spôsobom jednali aj s ďalšou vlastníčkou pani B. a až následne nehnuteľnosť nadobudol žalovaný 1/, ktorý túto parcelu v rámci dispozície so svojim majetkom previedol na svoju dcéru, čo nemôže byť charakterizované ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Naopak žalobcom nič nebráni jednať s novým vlastníkom o uzavretí písomnej zmluvy na zriadenie vecného bremena. Pokiaľ však žalobcovia nekonali a nenapĺňali zmysel dohody podľa článku VI. zmluvy a nezabezpečili žalovaným iný vhodný prístup ich povinnosť naďalej trvá napriek tomu, že žalovaní realizujú prístup po parcele so súhlasom jeho vlastníka, a to C KN XXXXX/X. Pri správnom výklade ustanovenia je vhodné rozhodnúť, aby sa na miesto vecného plnenia poskytovalo plnenie peňažné a pokiaľ došlo k narušeniu vzťahov medzi stranami sporu čo je zmenou pomerov podľa judikatúry, je dôvodné vecné bremeno zrušiť, no v zmysle vypracovaného znaleckého posudku primeranou náhradou za jeho zrušenie je suma 2.004,- Eur. Súd prvej inštancie formalisticky nesprávne skonštatoval to, že žalovaní konali v rozpore s dobrými mravmi, čo však nie je pravdou, nakoľko je nepochopiteľný postup žalobcov, ktorí nesplnili svoju povinnosť z kúpnej zmluvy. Z týchto dôvodov navrhli odvolaciemu súdu zmeniť napadnutý rozsudok vo výroku II. tak, že za zrušenie vecného bremena bude priznaná finančná náhrada vo výške 2.004,- Eur a zároveň budú žalovaným 1/ a 2/ priznané trovy konania proti žalobcom 1/ a 2/ ako aj náhrada trov odvolacieho konania.

7. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedli, že navrhujú rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, pričom nesúhlasili s dôvodmi podaného odvolania. Žalobcovia poukázali na to, že súd prvej inštancie dôsledne dodržal právny názor odvolacieho súdu a vyporiadal sa s predbežnou otázkou platnosti zmluvných dojednaní v kúpnej zmluve a v zmluve o zriadení vecného bremena a zároveň aj správne zhodnotil skutkové okolnosti prípadu vyplývajúce z bodu 7 odôvodnenia odvolacieho súdu, ktoré sa týkajú článku VI. kúpnej zmluvy. Poukázali na snahu zabezpečiť ich povinnosť v zmysle dojednania, pričom bolo preukázané, že bez vedomia žalobcov žalovaní vyvíjali snahy získať parcelu vlastniacu pani B. do ich výlučného vlastníctva, aby si zabezpečili vlastníctvo k príjazdovej ceste, ktorá slúži na prístup k rodinným domom postavenými za rodinným domom žalovaných. O tom svedčí aj to, že po nadobudnutí vlastníckeho práva začali brániť ostatným spoluvlastníkom v prejazde, o čom sú vedené ďalšie súdne spory. Následne sa domáhali voči žalobcom nárokom z vecného bremena v zmysle kúpnej zmluvy v rozsahu geometrického plánu č. XX/XXXX, aj keď mali vedomosť o tom, že oplotenia a stavby tam v tomto koridore stáli od počiatku a reálne vzhľadom na svahovitosť tohto terénu tam ani prejazd možný nie je. Pokiaľ žalovaní mali zabezpečené právo prístupu k domu titulom vlastníctva pozemku parcelné číslo C KN XXXXX/X bol dôvod pre žalobcov domáhať sa zrušenia vecného bremena a následne žalovaný 2/ previedol tento pozemok na svoju dcéru, čím bránil zrušeniu vecného bremena a toto konanie nemožno hodnotiť inak ako účelové správanie, preto súd prvej inštancie rozhodol správne. Žiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v a , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

11. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ).

12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

13. Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá , lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

14. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

15. K námietke o nesprávnom právnom posúdení § 365 ods.1 písm. h) odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Táto odvolacia námietka nebola naplnená.

16. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov vo veci neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Aj Ústavný súd SR vo svojej stabilizovanej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že strana sporu sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia všeobecného súdu a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným (). Odvolacou námietkou bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa , ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. , , ). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (, . Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí, a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Súd jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel a nezaviazal žalobcov na zaplatenie finančnej náhrady za zrušenie vecného bremena.

17. Dobré mravy patria k zásadám súkromného práva a bývajú používané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom a teda majú funkciu normotvornú nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecných platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Ani a ani iný právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Napriek tomu je nimi možné rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem správania sa.

18. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy podľa individuálnych charakteristík prípadu súdu prejednávajúcemu vec.

19. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie má za to, že spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi stranami sporu zodpovedá záver, ku ktorému dospel súd prvej inštancie. Je nepochybné, že strany sporu si v kúpnej zmluve a v zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa XX.XX.XXXX. v článku VI. v bode 7 dohodli, že v prípade ak povinní zabezpečia kupujúcemu iný vhodný prístup na prevádzané nehnuteľnosti a za tým účelom zriadia vecné bremeno, bude dohodnuté vecné bremeno zrušené v lehote do 5 dní od podpisu novej zmluvy o zriadení vecného bremena. Je nepochybné, že žalobcovia

vyvíjali aktivitu v naznačenom smere a došlo k zmluvnému dojednaniu, ktoré umožňovalo prechod pre žalovaných cez parcelu pána L., pričom v súčasnosti je táto parcela vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti s právom vecného bremena pre žalovaných. Zároveň pre prístup z verejnej komunikácie bolo nutné riešiť prístup cez ďalšiu parcelu č. XXXXX/X, ktorej vlastníkom sa po vykonaní príslušných právnych úkonov stal žalovaný 1/. Podľa názoru odvolacieho súdu práve táto skutočnosť znamenala to, že v podstate bol zabezpečený v prospech žalovaných iný vhodný prístup na nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom pôvodnej kúpnej zmluvy, čím bola naplnená podmienka zrušenia vecného bremena. Správne teda súd prvej inštancie vyhodnotil následné konanie žalovaného 1/, a to prevod vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti v prospech svojho rodinného príslušníka ako konanie, ktoré de facto znemožnilo splnenie podmienky zo strany žalobcov. Podľa názoru odvolacieho súdu je preto zákonné a spravodlivé rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý vyhovel podanej žalobe a správne rozhodol o zrušení zriadeného vecného bremena bez finančnej náhrady, nakoľko z citovaného bodu 7 článku VI. kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena nevyplýva povinnosť žalobcom vyplatiť finančnú náhradu v prospech žalovaných. Predmetný návrh žalovaných nemá oporu v zmluve, ktorá je podkladom pre usporiadanie vzťahov medzi stranami sporu, teda v kúpnej zmluve a v zmluve o zriadení vecného bremena z XX.XX.XXXX. . 20. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. (porovnaj ). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite veci bez významu.

21. Vecne správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj správne rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ustanovením , keď v odvolacom konaní úspešní žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100%.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).