Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/38/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobkyne: S. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX G. X, Č., zastúpená JUDr. Štefan Práznovský, advokát, so sídlom 26. novembra 1155, 066 01 Humenné proti žalovanej: C.. C. F., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX A. XXX, zastúpená JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, so sídlom Kalininova 675, 066 01 Humenné o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. poručiteľke Y. J., zomrelej dňa XX.X.XXXX takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že nehnuteľnosti pozemky parc. registra „R.“ parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 11166m2 a parc. č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 115 m2 zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T. L. Q. patria do dedičstva po nebohej Y. J., rod. T., nar. XX.X.XXXX a zomr. XX.X.XXXX.

II. Súd žalobkyni voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podala dňa XX.X.XXXX na súd žalobu, ktorou sa domáhala určenia, že nehnuteľnosti pozemky parc. registra „R.“ parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 11166m2 a parc. č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 115 m2 zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T. L. Q. patria do dedičstva po nebohej Y. J., rod. T., nar. XX.X.XXXX a zomr. XX.X.XXXX.

2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že v dedičskom konaní po poručiteľke Y. J. boli účastníkmi jej dedičia - žalobkyňa a žalovaná ako dcéry poručiteľky. Predmetom dedenia bol majetok v hodnote 17.245,06 eur a to: 1/ preplatok na komodite elektrická energia a zemný plyn, 2/ finančné prostriedky na vkladnej knižke, 3/ finančné prostriedky na termínovanom vkladovom účte, 5/ spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XX pre katastrálne územie A.. V dedičskom konaní súd vo veci rozhodol dňa 20.7.2018 potom, čo schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva. Až po skončení dedičského konania sa žalobkyňa dozvedela, že jej matka Y. J., ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX, v čase svojej smrti vlastnila aj ďalší nehnuteľný majetok, a to pozemky parc. registra „R.“ parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 11166m2 a parc. č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 115 m2 zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T. L. Q., tieto niekoľko dní pred svojou smrťou previedla dňa X.X.XXXX kúpnou zmluvou na žalovanú - sestra žalobkyne. Ku vkladu vlastníckeho práva na základe tejto kúpnej zmluvy došlo však až po smrti nebohej matky žalobkyne dňa X.X.XXXX. Žalobkyňa teda toho názoru, že v čase smrti nebohá poručiteľka Y. J. bola jej výlučnou vlastníčkou. Žalobkyňa sa chcela so žalovanou dohodnúť a vysporiadať sa mimosúdne, avšak k tomu nedošlo.

3. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení listiny - uznesenie Okresného súdu Humenné sp. zn. XXK. zo dňa XX.X.XXXX, výpis z listu vlastníctva č. XXXX vyhotoveného katastrálnym portálom dňa 23.6.2021.

4. Súd podľa ustanovenia (ďalej len ako „CSP“) doručoval žalobu spolu s uznesením s výzvou na vyjadrenie k žalobe ako aj s procesným poučením žalovanej, ktorá si listiny prevzala dňa 26.8.2021.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 9.9.2021 uviedla, že zásadnou otázkou v tomto spore je posúdenie viazanosti prejavom vôle poručiteľa, ktorá je zodpovedaná existujúcou ucelenou konštantnú diktatúrou najvyšších súdnych autorít. V tomto smere žalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. (publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu aj rozhodnutí súdov SR pod R 59/2007). Pre žalovanú teda vyplýva, že kúpna zmluva zo dňa X.X.XXXX je platným a účinným právnym úkonom, pričom prejavom vôle poručiteľky Y. J. smerujúcim k vzniku vecno-právnych účinkov zmluvy sú viazaný aj jej právni nástupcovia, a to tak žalovaná ako aj samotná žalobkyňa, ktoré tak zároveň vstupujú do práv a povinností predávajúcej. Aj po smrti účastníka zmluvy trvá viazanosť prejavu vôle a preto žalovaná je právoplatnou a výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností. Žalovaná navrhla súdu žalobu zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania. Zároveň súdu predložila kúpnu zmluvu zo dňa X.X.XXXX a návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti zo dňa X.X.XXXX.

6. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedla, že rozhodnutie, na ktoré poukázala žalovaná, sa zaoberalo v súvislosti s prejavom vôle a otázkou platnej zmluvy, a v tomto prípade za žiadnych okolností nemožno hovoriť o uzatvorení platnej kúpnej zmluvy, ktorá je úplne v rozpore s dobrými mravmi a je absolútne neplatná. Podľa žalobkyne konanie žalovanej napĺňa skutkové znaky trestného činu úžery, keďže zneužila skutočnosť a to že Y. J. sa nachádzala vo veľmi ťažkom zdravotnom stave a bola odkázaná iba na jej pomoc a opateru. Žalobkyňa tiež uviedla, že trhová hodnota prevádzaných nehnuteľnosti predstavuje najmenej 90.000,- eur, pričom podľa uvedenej zmluvy, ktorú mala žalovaná ako protihodnotu nebohej Y. J. zaplatiť, predstavovala iba čiastku 200,- eur. Žalobkyňa má tiež vedomosť, že jej matka bola pred svojou smrťou hospitalizovaná v nemocnici v C., kde 5. 2. 2018 mala podpísať kúpnu zmluvu, hoci sa nachádzala vo veľmi zlom zdravotnom stave a obave, či sa jej dcéra - žalovaná ujme, pretože vzhľadom na jej vyčerpané a nezvratného liečebné možnosti mala byť prevezená z nemocnice pred svojím skonom do „domáceho liečenia“. Žalovaná Y. J. po podpísaní kúpnej zmluvy premiestnila do svojho obydlia, avšak zakrátko pre ťažký kolaps zdravotného stavu ju opätovne previezli k hospitalizácii na oddialenie ARO v Humennom, kde deň na to zomrela. Preto podľa žalobkyne poručiteľka Y. J. kúpnu zmluvu podpísala so žalovanou v tiesni, neskúsenosti, rozumovej slabosti a silnom citovom rozrušení.

7. Žalovaná k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že zrejme sa žalobkyňa domáha zmeny žaloby, keďže v žalobe nebola namietaná neplatnosť kúpnej zmluvy a až po vyjadrení žalovanej namieta aj samotnú platnosť tejto zmluvy. Ďalej žalovaná dôrazne poprela všetky skutkové tvrdenia žalobkyne, pričom dodala, že o svoju matku sa dlhodobo svedomite a nezištne starala a poskytovala aj potrebnú pomoc v starobe a opateru v súvislosti s jej zdravotným stavom, ako aj počas hospitalizácie v nemocnici. Podľa žalovanej žalobkyni nič nebránilo, aby sa aspoň v minimálnej miere zaujímala o zdravotný stav svojej matky a pokiaľ nemohla objektívne poskytnúť osobnú starostlivosť, nič jej nebránilo sa podieľať finančne na zabezpečení potrieb svojej matky. Žalovaná na úkor svojho voľného času, vlastnej rodiny a aj zamestnania venovala prevažnú časť každého dňa osobnej starostlivosti o svoju matku, ktorá bola v posledných mesiacov svojho života v prevažnej časti bežných činností odkázaná na pomoc inej osoby, a aj preto sa poručiteľka sama rozhodla uzavrieť túto kúpnu zmluvu a za uvedenú symbolickú kúpnu cenu predať svojej dcére nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva. Žalobkyňa nepredložila ani neoznačila žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o zneužití tiesne, či silného citového rozrušenia poručiteľky. Ani tvrdenie o trhovej hodnote najmenej 90.000,- eur nie je ničím predložené, ale ide o nezmyselné, nakoľko ide o ornú pôdu. Žalovaná tiež uviedla, že poručiteľka v čase podpisu kúpnej zmluvy bola pri plnom vedomí a nielenže vedela, aký právny úkon urobí, ale sama uzavretie tejto zmluvy navrhla.

8. Žalobkyňa v písomnom podaní k vyjadreniu žalovanej uviedla, že žalovaná si uvedomila svoje konanie a uznala nárok žalobkyne na jej spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam, pretože dňa 4.4.2018

spísala čestné prehlásenie, kde uviedla, že v prípade predaja týchto pozemkov tretej osobe vyplatí žalobkyni polovicu kúpnej ceny. Žalobkyňa za podstatné a rozhodné v tejto veci uviedla tú skutočnosť, že nehnuteľnosti akcia do dedičstva po nebohej poručiteľke a poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 18.5.2021, ale aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.11.2005, z ktorých vyplýva, že „rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť pred dňom jej smrti, tým nevznikli za jej života ani právne účinky vkladu, medzi ktoré patrí aj vznik vlastníckeho práva. Teda v čase smrti nebohej ako prevodcu boli tieto nehnuteľnosti v jej vlastníctve a preto patria do dedičstva.“ Tiež z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. vyplýva záver, podľa ktorého „k nadobudnutiu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam dochádza až vkladom do katastra a preto, ak rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa, boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve apatia do dedičstva po ňom.“

9. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 14.2.2022, na ktorom právni zástupcovia strán sporu zotrvali na svojich vyjadreniach doručených súdu v písomnej forme. Právny zástupca žalovanej netrval na vypočutí žalovanej v tomto konaní.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami, ktoré predložila žalobkyňa a žalovaná a zistil tento skutkov stav:

11. Dňa X.X.XXXX v C. Y. J. ako predávajúca a Mgr. C. F. ako kupujúca uzatvorili kúpnu zmluvu, podľa ktorej predávajúca predala kupujúcej nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T. L. Q. a to pozemky parcely registra „R.“ parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 11166m2 a parc. č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 115 m2 do jej výlučného vlastníctva za dohodnutú kúpnu cenu 200,- eur. Kúpnu cenu mala kupujúca vyplatiť z vlastných finančných prostriedkov k rukám predávajúcej v lehote najneskôr do 3 dní od podpisu zmluvy.

12. Dňa 6.2.2018 Y. J. a Mgr. C. F. doručili Okresnému úradu Y., odboru katastrálnemu Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorému navrhli, aby vydal rozhodnutie, ktorým povolí vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy. Katastrálnemu konania bolo pridelené číslo konania E. - XXX/XXXX.

13. Dňa 4.4.2018 žalovaná v Čestnom vyhlásení vyhlásila, že v prípade prevodu nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T. L. Q., ktoré jej patria pod J. v X/X- W., daruje svojej sestre S. P. polovicu ceny, ktorú nadobudne v prípade prevodu vyššie spomenutých nehnuteľností.

14. Okresný súd Y. uznesením sp. zn. XXD/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX prostredníctvom notára JUDr. D. G. ako súdnej komisárky rozhodol v dedičskej veci po poručiteľke Y. J., rod. T., nar. XX.X.XXXX a zomrelej dňa XX.X.XXXX s účastníkmi a to žalobkyňou a žalovanou, ktoré sú dcérami poručiteľky. V tomto uznesení súd určil všeobecnú hodnotu majetku poručiteľky vo výške 17.245,06 eur, výšku dlhov poručiteľky vo výške 1.468,30 eur a čistú hodnotu dedičstva vo výške 15.776,76 eur a schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva.

15. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T. L. Q. vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti pozemkov parcely registra „R.“ parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 11166m2 a parc. č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 115 m2 je žalovaná a to titulom nadobudnutia Kúpna zmluva E. - XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX.

Právny stav

16. Podľa (ďalej len ako „“) vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonník ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

17. Podľa ust. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“).

Podľa ust. katastrálneho zákona je úkon okresného úradu; vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam

Podľa ust. až 63 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v sa zapisujú do katastra , ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v vznikajú, menia sa alebo zanikajú do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa ust. katastrálneho zákona rozhodnutie o povolení nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.

18. Podľa dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

19. Podľa ust. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Posúdenie veci súdom

20. Z vykonaného dokazovania a z vyjadrení strán sporu súd za nesporné považuje skutočnosť, že dňa X.X.XXXX došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi predávajúcou Y. J. a žalovanou ako kupujúcou, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T. L. Q.. Dňa X.X.XXXX bol zmluvnými stranami tejto kúpnej zmluvy podaný návrh na vlastníckeho práva. Dňa XX.X.XXXX predávajúca Y. J. zomrela a do katastra nehnuteľností na základe predloženej kúpnej zmluvy bol povolený dňa X.X.XXXX. Spornou otázkou bolo posúdenie, či ku dňu smrti predávajúcej Y. J. nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu na základe tejto kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX, boli vo vlastníctve predávajúcej Y. J., a teda otázka, či tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva.

21. Podľa názoru súdu sporná otázka v tomto spore bola už riešená vyššími súdnymi autoritami, čím došlo k ustáleniu rozhodovacej praxe súdov v obdobných veciach. Vo vzťahu k pojmu ustálená rozhodovacia prax Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn. zo dňa 25.02.2021 v bode 11. odôvodnenia uviedol, že: „V zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ ( ) predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali.“ Pokiaľ ide o nepublikované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR Ústavný súd SR vo veci sp. zn. -50 zo dňa 09.06.2020 uviedol, že „za ustálenú prax možno považovať aj nepublikované rozhodnutie, ale musí spĺňať ďalšie predpoklady, a to (i) buď je tento názor vyjadrený opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach, alebo (ii) názor je vyjadrený aj v jednotlivom nepublikovanom rozhodnutí, ale na toto rozhodnutie (resp. právny názor v ňom vyjadrený) nadviazali niektoré neskôr vydané rozhodnutia, t. j. opäť musí ísť o akceptáciu právneho názoru vo viacerých ďalších rozhodnutiach najvyššieho súdu. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že pokiaľ najvyšší súd odkazuje na nepublikované rozhodnutia, malo by ísť o „viacero“ takýchto rozhodnutí.“

22. Vzhľadom na uvedené súd poukazuje na

22.1. Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 28.2.2006 publikovaný v Zbierke stanovísk SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 59/2007, ktorý uviedol: „Rozhodnutie správy katastra o povolení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci ( ). Účinky podľa spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo vecnoprávnych následkoch, a nie v obligačnoprávnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy ( ). Viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k prevodu vlastníckeho práv a sa vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka.“

22.2. Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 29.11.2005 publikovaný v Zbierke stanovísk SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 60/2007, ktorý uviedol: „Ak rozhodnutie o povolení do katastra nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť za života prevodcu (a právne účinky nenastali ku dňu podania návrhu na alebo v deň uvedený v návrhu na ), nehnuteľnosti boli v čase smrti prevodcu v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom.“

22.3. Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 22.5.2008, ktorý uviedol: „V súčasnosti je ustálené rozhodovanie orgánov katastra ako aj súdov v súdnom preskúmavacom konaní v prípadoch smrti účastníka zmluvy po jej podpísaní, ale pred rozhodnutím správy katastra o . Prevod vlastníckych práv k nehnuteľnostiam má v podstate dve fázy. Zmluva je platná po podpísaní všetkými jej účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti). Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy za predpokladu, že zákon alebo dohoda strán neustanovuje inak. K nadobudnutiu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam dochádza až do katastra. Aj po smrti účastníka zmluvy trvá viazanosť prejavu vôle, takže právni nástupcovia nebohého sú viazaní jeho prejavom vôle v zmluve. Neprechádzajú však na nich len povinnosti právneho predchodcu, ale aj všetky jeho práva, teda napr. aj právo odstúpiť od zmluvy pri splnení zákonných, resp. zmluvných podmienok. Tento právny názor sa neprieči právnemu názoru prezentovaného v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. o tom, že ak rozhodnutie o povolení do katastra nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa (a právne účinky nenastali ku dňu podania návrhu na alebo v deň uvedený v návrhu na ), boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom. Zákonní dedičia i tu však sú viazaní prejavom vôle poručiteľa, uvedenej v zmluve, až do právoplatného rozhodnutia o návrhu o darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena. Dedenie je teda všeobecný prechod práv a povinností po zomretej osobe na iný subjekt okrem prípadov, o ktorých zákon ustanovuje inak, a takéto dedičstvo sa nadobúda okamihom poručiteľovej smrti. Je potrebné podotknúť, že prvému rozhodnutiu odporcu v 1. rade o povolení zmlúv zo dňa 25.01.2006 je možné vytknúť jeho nesprávnosť, pretože konal a rozhodol vtedy, kedy už jeden z účastníkov konania stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Darca dňa 22.01.2006 zomrel, tým stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti a tým aj spôsobilosť byť účastníkom konania ( katastrálneho zákona v spojitosti s § a nasl. Správneho poriadku).“

22.4. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 16.12.2010 publikovaný v Zbierke stanovísk SR a rozhodnutí súdov SR 3/2011 pod č. 32/2011, ktorý uviedol: „V konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované určenie sa tu vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu.“

22.5. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 11.8.2011, ktorý uviedol: „V preskúmavanej veci s prihliadnutím na pripustenú dovolaciu otázku a tiež obsah dovolania bolo potrebné vyriešiť otázku, či poručiteľ v čase smrti bol vlastníkom predmetných nehnuteľností. V konaní nebolo sporné, že poručiteľ uzavrel 8. decembra 2005 zmluvu o prevode nehnuteľností na odporkyňu, návrh na vlastníctva do katastra bol podaný za jeho života 14. decembra 2005, k povoleniu do katastra došlo ale až po jeho smrti (17. januára 2006). Keďže nešlo o zmluvu, pri ktorej právne účinky nastávajú inak než právoplatnosťou rozhodnutia o povolení do katastra, bolo určujúcim to,

že rozhodnutie o povolení do katastra nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa. Vzhľadom na to boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom.“

22.6. Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 19.5.2015, ktorý uviedol: „Najvyšší súd Slovenskej republiky, považuje za potrebné úvodom zdôrazniť, že v danom prípade je nesporné, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy patria do dedičstva po poručiteľovi I.. F. H. zomrelom dňa X..X..X., a to s poukazom na ustanovenie , nakoľko rozhodnutie o povolení vlastníckeho práva v prospech obdarovanej - navrhovateľky v tomto konaní - do katastra nehnuteľností nenadobudlo za jeho života právoplatnosť.“

23. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že konkrétna vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Súd pri takom určení vychádza zo skutočností ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu.

24. V zmysle sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo do katastra nehnuteľností. je úkon okresného úradu, ktorým vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam . Rozhodnutie o povolení nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. V danom prípade je zrejmé, že nastala situácia, že poručiteľka kúpnu zmluvu, ktorou prevádzala vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, uzatvorila dňa X.X.XXXX, pričom nasledujúci deň X.X.XXXX bolo začaté katastrálne konanie, následne dňa XX.X.XXXX poručiteľka zomrela a aj napriek tomu, došlo k povoleniu katastrálnym odborom po jej smrti dňa X.X.XXXX. Keďže nešlo o zmluvu, pri ktorej účinky vznikajú ku dňu doručenia návrhu na , mohli právne účinky vzniknúť právoplatnosťou rozhodnutia okresného úradu o povolení . Vzhľadom na to, že rozhodnutie o povolení do katastra nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľky (a právne účinky nenastali ku dňu podania návrhu na alebo v deň uvedený v návrhu na ), boli nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T. L. Q. v čase smrti poručiteľky v jej vlastníctve a patria do dedičstva po nej. Preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

K trovám konania

25. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.

27. Súd pri rozhodovaní o trovách konania rozhodoval podľa úspechov strán sporu v tomto konaní. Keďže súd žalobe vyhovel, žalobkyni voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške týchto trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. odvolanie, ktoré sa podľa ust. podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.

Podľa ust. odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.