Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-118-2019.pdf
PDF · 296.98 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/118/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu BILLA s.r.o., Bajkalská 19/ A, Bratislava, IČO: 31 347 037, zastúpeného advokátskou kanceláriou: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická 17, Bratislava, IČO: 00 156 426, o správnej žalobe zo dňa 20. 09. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného Č. k.: 2322/2019 zo dňa 19. 07. 2019, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Regionálna veterinárna a potravinová správa Nitra dňa 17. 04. 2019 v čase od 09:00 hod. do 12:15 hod. vykonala úradnú kontrolu potravín podľa § 21 ods. 1 písm. d/ zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 152/1995 Z. z.) v prevádzkarni žalobcu: K. fil. XXX, I. XX, G.. Účelom bola úradná plánovaná kontrola zameraná na dokladovú kontrolu, fyzickú kontrolu - kontrolu hygieny prevádzkových priestorov predajne a skladov/hygieny skladovania (funkčnosť a čistota) a kontrola hygieny technologických zariadení. Okrem toho bolo predmetom kontroly kontrola osobnej hygieny zamestnancov, kontrola predaja tovaru a kontrola teplotných režimov a ich evidencia - cielenia kontroly 23/2016 - VEĽKÁ NOC 2019 - kontrola tovaru s veľkonočnou tematickou.
2. Z kontroly bol spísaný Záznam o úradnej kontrole potravín č. NR/2019/TrToČuHa/51 zo dňa 17. 04. 2019. Z neho vyplýva, že na začiatku kontroly sa inšpektori preukázali služobnými preukazmi a prevádzkovateľ potravinárskeho podniku bol oboznámený s účelom kontroly .
3. Zistené nedostatky v zázemí prevádzky - v skladových priestoroch manipulačných chodbách sú uvedené v časti B/ Fyzická kontrola pod bodom 1 - 16, nasledovne: 1. Čistiaca miestnosť, kde je odložený stroj na mokré umývanie podláh, mala oba rohy medzi podlahou a rámom dverí znečistené hrubou vrstvou nečistôt s výskytom hrdze, 2. v suchom sklade pod kovovými regálmi boli rozsypané potraviny, mechanické nečistoty, prach, zvyšky obalových materiálov, 3. pred vstupom do skladu s ovocím a zeleninou bola znečistená podlaha s rozsypanými zvyškami ovocia a zeleniny a s rozpučenými plodmi čučoriedok,
4. prípravovňa ovocia a zeleniny mala znečistené podlahy, pod stolom a umývadlom sa vyskytuje prach, mechanické nečistoty a zvyšky ovocia a zeleniny, 5. chladiaci sklad na ovocie a zeleninu mal znečistenú podlahu zvyškami etikiet, v rohoch pod reálmi sa na podlahe nachádza vrstva znečistenia, zvyšky kartónov, drevených paliet a zvyšky zeleniny, ktorá bola splesnivená, 6. v chladenom sklade mliečnych výrobkov podlaha znečistená zvyškami kartónov, zvyškami vytečených potravín a iných nečistôt (jogurt, krv a vnútornosti), 7. v mraziacom sklade s nanukmi a zmrzlinou sa nachádzajú zvyšky z paliet, kartónov a obalov od potravín, 8. v rohu manipulačnej chodby boli zvyšky plastových fliaš, nákupných tašiek, kartónov, na podlahe rozsypané chrumky, zvyšky mikroténových vreciek a prachu, 9. na manipulačnej chodbe príjmové dvere neutesnené do vonkajšieho priestoru, 10. pred chladiacimi skladmi s mäsom a mäsovými výrobkami v zázemí znečistený kanalizačný odtok mechanickými nečistotami, zvyškami z paliet a kartónov, 11. v oddelení lahôdok sa pod drezom nachádzajú zvyšky papierov, omrvinky z pekárenských výrobkov a prach, 12. za dvermi v prípravovni pekárenských výrobkov sú omrvinky a zvyšky pekárenských polotovarov, 13. v mraziarenskom sklade pekárenských polotovarov sa na strope nachádza vysoký stupeň námrazy, ktorá padá na podlahu a kartónové krabice, 14. v mraziarenskom sklade sa nachádzajú znečistené plastové palety, na ktorých je námraza, prach a mechanické nečistoty z kartónov, 15. v chladiarenskom sklade lahôdok sú znečistené podlahy a steny, s výskytom hrdze, po obvode skladu, 16. v umývarke na náradie (oproti skladu lahôdok) sa pod umývadlom nachádzajú hadice, zvyšky potravín a prachu.
V ostatných oblastiach kontroly neboli zistené nedostatky.
V závere záznamu je uvedené, že zistené nedostatky budú riešené v zmysle zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov s tým, že z úradnej kontroly bola vyhotovená fotodokumentácia služobným fotoaparátom SONY Cybershot, a pretože ju nebolo možné uložiť do počítača prevádzkovateľa potravinárskeho podniku a nebola poskytnutá e-mailová adresa, bude táto zaslaná so začatím správneho konania. Vedúca prevádzky A. P. podpísala prevzatie záznamu, ktorý doručí vedeniu spoločnosti.
4. Regionálna veterinárna a potravinová správa Nitra v podaní zo dňa 13. 05. 2019 upovedomila žalobcu o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty na základe skutočností zistených počas výkonu úradnej kontroly potravín zo dňa 17. 04. 2019 pre podozrenie zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 12 ods. 1 písm. b/ § 28 ods. 2, písm. o/ spojitosti s § 28 ods. 6 zák. č. 152/1995 Z. z. pre porušenie nariadenia európskeho parlamentu a rady č. 852/2004 o hygiene potravín, a vyzvala žalobcu, aby sa vyjadril k podkladu i k spôsobu jeho zistenia.
5. Žalobca v podaní zo dňa 17. 05. 2017 zaslal vyjadrenie k upovedomeniu o začatí správneho konania. Uviedol, že k porušeniam prevádzkovej hygieny dochádza prirodzene počas používania spojeného so sústavným pohybom pracovníkov a manipuláciou s paletami, vozíkmi a tovarom. Nebolo zaznamenané žiadne riziko ohrozenia bezpečnosti či zdravia spotrebiteľa z dôvodu hygienických porušení, najmä čo sa týka priestorov, kde prebieha manipuláciou s tovarom baleným až v dvoch obalov, pričom druhý obal sa odstraňuje a likviduje pred umiestnením potraviny v prvom obale do predaja.
Nedostatky v prevádzkovej hygiene boli ihneď, resp. v najbližšej dobe odstránené a zamestnanci boli opätovne poučení o zásadách dodržiavania požiadaviek výroby, manipulácie umiestňovania potravín na trh, ako i zásadách dodržiavania požiadaviek platnej legislatívy a potravinového práva a upozornení na možné následky ich protiprávneho konania.
6. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č.j. 1114/2019 zo dňa 03. 06. 2019 uložil žalobcovi pokutu vo výške 40.000,- eur pre zistené nedostatky, keď žalobca porušil povinnosť, podľa ktorej sú prevádzkovatelia povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja a diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1
zák. č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o potravinách), ďalej porušil povinnosť podľa § 10 písm. a/, písm. b/ zákona o potravinách, v ktorom je uvedená požiadavka osobitného predpisu a to a/ zabezpečiť skladovanie len v takých priestoroch a za takých podmienok, aby sa zachovala ich bezpečnosť, kvalita a biologická hodnota potravín a surovín na ich výrobu a b/ zabezpečiť čistotu skladovacích priestorov a manipulačného zariadenia a vykonávanie dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, ďalej porušil povinnosť podľa § 12 ods. 1 písm. b/ zákona o potravinách, v ktorých je uvedená požiadavka na toho, kto predáva potraviny vrátane predaja na diaľku, je povinný zabezpečiť hygienu predaja podľa osobitného predpisu, najmä vykonávať sústavné upratovanie, čistenie všetkého zariadenia používaného pri predaji, dezinfekciu a v prípade potreby vykonanie dezinsekcie a deratizácie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a porušil požiadavku uvedenú v osobitnom predpise a to Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín (ďalej len nariadenie), prílohou II kapitolou I ods. 1, v ktorom je uvedená všeobecná požiadavka, a to potravinárske priestory sa musia udržiavať v čistote a v dobrom stave údržby, ďalej porušil požiadavku podľa nariadenie, prílohou II, kapitolu I ods. 2 písm. a/, b/ a c/, v ktorej je uvedené, že usporiadanie konštrukcia, umiestnenie a veľkosť potravinárskych priestorov musia umožňovať primeranú údržbu, čistenie a/alebo dezinfekciu, zabraňovať alebo minimalizovať kontamináciu prenášanú vzduchom a poskytovať primeraný pracovný priestor umožňujúci hygienické vykonávanie všetkých operácií, byť také, aby chránili pred hromadením sa nečistoty, stykom s toxickými materiálmi, opadávaním častí do potravín a vytváraním sa kondenzácie alebo nežiadúcej plesne na povrchoch, a umožňovať správne hygienické praktiky, vrátane ochrany proti kontaminácii a najmä kontrolu škodcov a to tým, že dňa 17. 04. 2019 o 09.00 hod. až 12.15 hod. v prevádzke K. fil. XXX I. XX, G. boli zistené opakované nedostatky v hygiene prevádzkarne predajnej plochy a skladových priestorov a hygiene technologických zariadení a to zistenia uvedené pod bodom 1 -1 3. Pokutu uložil v súlade s ust. § 28 ods. 2 písm. o/ v spojitosti s § 28 ods. 6 zákona č. 152/1995 Z. z. vzhľadom na to, že došlo k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola účastníkovi uložená pokuta, a to v správnom konaní č. k. 1948/2018 z 22. 10. 2018, v ktorom bola uložená pokuta v sume 30.000,- eur a ktoré bolo potvrdené v odvolacom konaní rozhodnutím žalovaného č. 3858/2018 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 01. 2019.
Zároveň sa vyjadril k námietkam žalobcu a uviedol, že ich zobral na vedomie, pričom však nie je možné tolerovať hygienické nedostatky, ktoré sa neustále opakujú.
Pri určení výšky pokuty správny orgán prvého stupňa prihliadol na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie.
Trvanie protiprávneho konania bolo dokázané dňom vykonania úradnej kontroly, pričom je dôvodné predpokladať, že tento stav by pokračoval, ak by úradná kontrola nedostatky neodhalila. Pri závažnosti protiprávneho konania správny orgán vzal do úvahy jeho povahu a skutočný dopad na zdravie spotrebiteľov. Išlo o iné správne delikty, ktoré spočívali v opakovanom porušení zákonných povinností prevádzkovateľa potravinárskeho podniku
K minulosti prevádzkovateľa uviedol, že v roku 2016 bolo voči žalobcovi - prevádzkarne K. - P., ďalej prevádzkáreň I. G. zahájené správne konanie a bola uložená pokuta 3.000,- eur za nesplnenie uloženého opatrenia na mieste. Ďalej bola rovnakým prevádzkárňam žalobcu, ako je uvedené vyššie, uložená pokuta v sume 1.000.000,- eur a toto nadobudlo právoplatnosť 07. 11. 2016 a je predmetom súdneho prieskumu. Ďalšie správne konanie v prevádzke žalobcu K. - P. i I. G. bolo ukončené uložením pokuty 2.000.,- eur za hygienické nedostatky na príjmovej rampe. Ďalším rozhodnutím bola uložená pokuta 4.000,- eur za hygienické nedostatky na predajnej ploche na prevádzke K. - P. i I. XX, G.. Ďalšia pokuta bol uložená v sume 5.000,- eur za predaj potravín po uplynutom dátume spotreby na totožným prevádzkárňach žalobcu a nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 01. 2018. Ďalšie správne konanie, kedy bola uložená pokuta 10.000,- eur za hygienické nedostatky v skladových priestoroch a na predajnej ploche, i v prevádzke K. - P. a I. XX, G., nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 02. 2018. Za opakované hygienické nedostatky na vyššie uvedených prevádzkach žalobcu bola uložená pokuta 20.000,- eur a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 07. 2018. Ďalšie konanie sa viedlo za opakované hygienické nedostatky v prevádzke K. - P. a I. XX, G. a bola mu uložená pokuta v sume 30.000,- eur. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 01. 2019.
Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôraznil, že k opakovanému porušeniu povinností došlo do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty zo dňa 22. 10. 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 01. 2019 v sume 30.000,- eur.
Rozpätie pokuty podľa § 28 ods. 2 písm. o/ je od 100,- do 100.000,- eur. Podľa § 28 ods. 6, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odsekov 1 až 3, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku výšky súd uvedených v odsekoch 1až 3.
7. Žalobca podaním zo dňa 21. 06. 2019 podal proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolanie z dôvodov tam uvedených.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
8. Žalovaný svojim žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 19. 07. 2019 rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Nitra č. j.: 1114/2019 zo dňa 03. 06. 2019 zmenil tak: Účastník konania: BILLA s. r. o., Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037, prevádzkareň: BILLA s. r. o., Y. XXX, F.. I. XX, XXX XX Nitra porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách s poukázaním na povinnosť zabezpečiť skladovanie len v takých priestoroch a za takých podmienok, aby sa zachovala bezpečnosť, kvalita a biologická hodnota potravín, zabezpečiť čistotu skladovacích priestorov podľa § 10 písm. a), b) zákona o potravinách, povinnosť udržiavať potravinárske priestory v čistote a dobrom stave údržby, zabezpečiť, aby usporiadanie, riešenie, konštrukcia a veľkosť potravinárskych priestorov boli také, aby chránili pred hromadením sa nečistoty, stykom s toxickými materiálmi, opadávaním častíc do potravín a vytváraním sa kondenzácie alebo nežiaducej plesne na povrchoch, zabezpečiť, aby všetky predmety, príslušenstvo a zariadenia, s ktorým potraviny prichádzajú do styku boli účinne čistené a tam, kde je to potrebné, dezinfikované, pričom čistenie a dezinfekcia sa musia vykonávať s dostatočnou frekvenciou, aby sa zabránilo akémukoľvek riziku kontaminácie a skonštruované tak, byť z takých materiálov a byť udržiavané v takom dobrom technickom stave a poriadku, aby sa minimalizovalo akékoľvek riziko kontaminácie ako aj povinnosťou zaviesť primerané postupy na kontrolu škodcov podľa Prílohy II Kapitoly I ods. 1, ods. 2 písm. a), b) a c) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín v platnom znení (ďalej „Nariadenie (ES) č. 852/2004“), a to tým, že dňa 17. 04. 2XX9 v čase od 09.00 hod. do 12.15 hod. v prevádzkarni BILLA s. r. o. filiálka XXX, I. XX, XXX XX G. opakovane nezabezpečil požadovanú hygienu prevádzkových priestorov a zariadení v skladovacích priestoroch, manipulačných chodbách a priľahlých priestoroch - Čistiaca miestnosť, kde je odložený stroj na mokré umývanie podláh, mala oba rohy medzi podlahou a rámom dverí znečistené hrubou vrstvou nečistôt s výskytom hrdze, v suchom sklade pod kovovými regálmi boli rozsypané potraviny, mechanické nečistoty, prach, zvyšky obalových materiálov, pred vstupom do skladu s ovocím a zeleninou bola znečistená podlaha s rozsypanými zvyškami ovocia a zeleniny a s rozpučenými plodmi čučoriedok, prípravovňa ovocia a zeleniny mala znečistené podlahy, pod stolom a umývadlom sa vyskytoval prach, mechanické nečistoty a zvyšky ovocia a zeleniny, chladiaci sklad na ovocie a zeleninu mal znečistenú podlahu zvyškami etikiet, v rohoch pod reálmi sa na podlahe nachádzala vrstva znečistenia, zvyšky kartónov, drevených paliet a zvyšky zeleniny, ktorá bola splesnivená, v chladenom sklade mliečnych výrobkov bola podlaha znečistená zvyškami kartónov, zvyškami vytečených potravín a iných nečistôt (jogurt, krv a vnútornosti), v mraziacom sklade s nanukmi a zmrzlinou sa nachádzali zvyšky z paliet, kartónov a obalov od potravín, v rohu manipulačnej chodby boli zvyšky plastových fliaš, nákupných tašiek, kartónov, na podlahe rozsypané chrumky, zvyšky mikroténových vreciek a prachu, na manipulačnej chodbe príjmové dvere boli neutesnené do vonkajšieho priestoru, pred chladiacimi skladmi s mäsom a mäsovými výrobkami v zázemí bol znečistený kanalizačný odtok mechanickými nečistotami, zvyškami z paliet a kartónov, v oddelení lahôdok sa pod drezom nachádzali zvyšky papierov, omrvinky z pekárenských výrobkov a prach, za dvermi v prípravovni pekárenských výrobkov boli omrvinky a zvyšky pekárenských polotovarov, v mraziarenskom sklade pekárenských polotovarov sa na strope nachádzal vysoký stupeň námrazy, ktorý opadával na podlahu a kartónové krabice s potravinami, v mraziarenskom sklade sa nachádzali znečistené plastové palety, na ktorých bola námraza, prach a mechanické nečistoty z kartónov, v chladiarenskom sklade lahôdok boli znečistené podlahy a steny, s výskytom hrdze, po
obvode skladu, v umyvárni na náradie (oproti skladu lahôdok) sa pod umývadlom nachádzali hadice, zvyšky potravín a prachu. Uvedeným konaním účastník konania naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách.
Vzhľadom na to, že:
-Rozhodnutím Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky o odvolaní č. k.: 1777/2018 zo dňa 26. 06. 2018, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Nitra č. k.: 739/2018 zo dňa 02. 05. 2018 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 07. 2018, bola účastníkovi konania uložená pokuta 20 000 eur podľa § 28 ods. 2 písm. o) v spojení s § 28 ods. 6 zákona o potravinách za to, že dňa 21. 03. 2018 v uvedenej prevádzkarni opakovane nezabezpečil čistotu a dobrý stav údržby potravinárskych priestorov v celej prevádzke a zariadení na predajnej ploche a -Rozhodnutím Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky o odvolaní č. k.: 3858/2018 zo dňa 20. 12. 2018, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Nitra č. k.: 1948/2018 zo dňa 22. 10. 2018 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 01. 2019, bola účastníkovi konania uložená pokuta 30 000 eur podľa § 28 ods. 2 písm. o) v spojení s § 28 ods. 6 zákona o potravinách za to, že dňa 13. 09. 2018 v uvedenej prevádzkarni opakovane nezabezpečil čistotu a dobrý stav údržby potravinárskych priestorov v celej prevádzke a zariadení na predajnej ploche, správny orgán konštatuje, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti týchto rozhodnutí došlo k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta, čím sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách.
Za to mu podľa § 28 ods. 2 písm. o) v spojení s § 28 ods. 6 zákona o potravinách uložil úhrnnú pokuta vo výške 40.000,- eur.
9. V odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval zistené nedostatky uvedené pod bodmi 1-16 v časti I. tohto rozsudku a popísal priebeh administratívneho konania, ako je uvedený v časti I. tohto rozsudku. Obsahom odvolanie je i celý obsah podaného odvolania žalobcu.
10. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán síce zistil dostatočne, presne a úplne skutkový stav veci, právna kvalifikácia tohto skutku bola ale neúplná, pretože v rámci recidívy konania neboli zohľadnené všetky rozhodnutia (minulosť a opakovanosť), ktorými bola uložená pokuta za porušenie rovnakých povinností spätne v období roka pred predmetnou kontrolou.
Ďalej považoval za nepreukázané porušenie § 12 ods. 1 písm. b) zákona o potravinách, nakoľko hygienické nedostatky neboli zistené na predajnej ploche, ale iba v zázemí prevádzky (§ 10 zákona o potravinách). V uvedenom zmysle preto zmenil výrok rozhodnutia.
11. K odvolacím námietkam uviedol žalovaný nasledovné: osobitným predpisom, ktorý upravuje spôsob vykonávania úradných kontrol potravín je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení (ďalej aj „Nariadenie (ES) č. 882/2004“) a podľa tohto nariadenia je potrebné, aby členské štáty vynucovali potravinové a krmivové právo a sledovali a overovali, či prevádzkovatelia dodržiavajú vo všetkých fázach výroby, spracovania a distribúcie príslušné požiadavky tohto práva a týchto predpisov. Tiež je potrebné, aby frekvencia úradných kontrol bola pravidelná a úmerná riziku, berúc pri tom do úvahy výsledky kontrol, ktoré vykonali prevádzkovatelia v oblasti krmív a potravín v rámci programov kontroly na základe HACCP alebo v rámci programov zabezpečenia kvality, ak sú tieto programy navrhnuté tak, aby spĺňali požiadavky potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá. Je potrebné, aby sa v prípade podozrenia z nedodržania predpisov vykonávali kontroly ad hoc. Je potrebné, aby ďalšie kontroly ad hoc vykonávali kedykoľvek, a to aj v prípade, keď neexistuje podozrenie z nedodržania predpisov.
12. K ďalšej námietke žalobcu poukázal na to, že príslušný kontrolný orgán vykonáva úradné kontroly v súlade so zdokumentovanými postupmi, ktoré vychádzajú z platnej národnej a európskej legislatívy. Takým je aj Manuál pre výkon plánovaných úradných kontrol u prevádzkovateľov potravinárskych podnikov - obchodná sieť, účinný od 01. 11. 2016 a Pokyn ŠVPS SR č. 11/2012, ktorým sa stanovujú
pravidlá výkonu úradnej kontroly potravín podľa zákona NR SR č. 152/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý obsahuje aj formu úradného záznamu (vypracovanú v súlade s požiadavkou určenou v čl. 9 ods. 1 až ods. 3 Nariadenia (ES) č. 882/2004). Podľa týchto pravidiel, sa úradné kontroly potravín vykonávajú bez predchádzajúceho oznámenia prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku s výnimkou výkonu auditov. Pred začatím výkonu úradnej kontroly potravín sa inšpektori preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím dokladom (ak vykonávajú kontrolu na základe poverenia v inom územnom obvode) a ústne oznamujú prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku alebo jeho pracovníkovi účel kontroly, ktorý následne aj písomne uvedú do úradného záznamu. V prejednávanom prípade sa inšpektori pred začatím úradnej kontroly preukázali služobnými preukazmi, a ústne oznámili prítomnému vedúcemu prevádzkarne účel kontroly.
13. K nezákonnosti dôkazov uviedol, že úradný záznam je podpísaný vedúcou prevádzky a taktiež pečiatka prevádzky Billy a tým je dostatočne preukázané, že sa kontrola vykonávala v tejto prevádzke a porušenie povinností žalobcu bolo dostatočne preukázané popísaním nedostatkov, podpisom všetkých zúčastnených strán, ako i fotodokumentáciou.
14. Tvrdenia účastníka konania o široko vymedzenom účele kontroly sú absolútne neopodstatnené. Účel kontroly bol vymedzený v súlade s čl. 9 ods. 2 Nariadenia (ES) č. 882/2004, a to spôsobom, ktorý nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, čo bude premetom úradnej kontroly potravín. Inšpektori sa od vymedzeného účelu kontroly neodchýlili, vykonali kontrolu vo všetkých vymedzených oblastiach s popísaním pozitívnych aj negatívnych zistení. V Zázname o úradnej kontrole potravín č. NR/2019/TrToČuHa/51 zo dňa 17. 04. 2019 je uvedené: názov a adresa miestne a vecne príslušného orgánu, ktorý kontrolu vykonal a ustanovenie, z ktorého vyplýva jeho príslušnosť na vykonanie kontroly (§ 21 ods. 1 písm. d) zákona o potravinách), číslo záznamu, dátum a čas vykonania kontroly (úradná kontrola potravín bola vykonaná dňa 17. 04. 2019 v čase od 09.00 hod. do 12.15 hod.), mená a priezviská inšpektorov, ktorí kontrolu vykonali spolu s číslami ich služobných preukazov, ktorými sa preukazovali, identifikácia kontrolovaného subjektu a miesto vykonania úradnej kontroly, použitá kontrolná metóda (inšpekcia) a účel kontroly (vyššie uvedený). V rámci kontroly bolo preverené dodržiavanie požiadaviek zákona o potravinách vo všetkých vymedzených oblastiach. Ďalej sú uvedené v bode III. preukázané kontrolné zistenia, z ktorých je zrejmé, čo bolo kontrolované a s akým výsledkom, s uvedením zistení a porušení zákona a osobitných predpisov s informáciou o vyhotovení fotodokumentácie. Celý postup bol podrobne zaznamenaný a to nielen poukázaním na zistené nedostatky, ale popísaním všetkých zistení (pozitívnych aj negatívnych). V bode V. je daný priestor na vyjadrenie sa zodpovedného zamestnanca kontrolovaného subjektu, mená a podpisy zúčastnených osôb s pečiatkami a s uvedením počtu strán záznamu. K uvedenému záznamu o úradnej kontrole potravín sa v časti V. vyjadril zodpovedný zamestnanec prevádzkovateľa (vedúca prevádzky p. A. P.) cit. „Svojim podpisom potvrdzujem prevzatie tohto záznamu, ktorý doručím vedeniu spoločnosti.“, ktorá bola prítomná pri samotnej úradnej kontrole, vrátane vyhotovovania fotodokumentácie a záznam podpísala. Zodpovedný zamestnanec po oboznámení sa s obsahom záznamu nenamietal priebeh úradnej kontroly a ani to, že by sa inšpektori na začiatku nepreukázali služobnými preukazmi, alebo že nebol oboznámený s účelom kontroly. Upozornil, že žiadny právny predpis, inšpektorom neukladá povinnosť vyhotovovať pred začatím úradnej kontroly osobitný zápis o ohlásení príchodu inšpektorov a záznam o oboznámení prevádzkovateľa s účelom kontroly.
Poukázal na to, že rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazoval žalobca (sp. zn. 4 Sžnz/7/2015 zo dňa 03. 05. 2016, sp. zn. 8Sžnz/2/2015 zo dňa 28. 04. 2016, sp. zn. 5Sžnz/1/2015 zo dňa 25. 06. 2015) sa týkajú kontroly vo veciach hospodárskej súťaže vykonávanej Protimonopolným úradom Slovenskej republiky podľa zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže, ktorý upravuje pôsobnosť štátnych orgánov v úplne odlišnej oblasti štátnej správy, jeho účelom nie je podpora a ochrana zdravia ľudí a ochrana spotrebiteľa na trhu potravín, a samotný výkon kontroly sa riadni úplne inými princípmi a postupmi. Podľa názoru odvolacieho orgánu judikatúra týkajúca sa hospodárskej súťaže tu aplikovateľná nie je, keďže v posudzovanej veci nejde o „súťažné právo“, ale o „potravinové právo“ - ochranu zdravia spotrebiteľa, ktoré je v danej veci uplatňované v súlade s osobitnými predpismi a zákonom o potravinách.
15. K ďalšej námietke žalobcu prezentoval názor, že úradná kontrola potravín sa podľa správneho poriadku nevykonáva. Vo veciach upravených predpismi EÚ sa postupuje podľa týchto osobitných predpisov, keďže majú prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou. V prípade úradných kontrol
potravín sa postupuje podľa Nariadenia (ES) č. 882/2004, na ktoré vyslovene odkazuje zákon o potravinách. Žalovaný upozornil, že námietky rovnakého charakteru (tvrdenia, že úradná kontrola potravín mala byť vykonávaná postupom podľa správneho poriadku), boli uplatňované vo viacerých súdnych konaniach a súdy tieto námietky nepovažovali za opodstatnené (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10Sžo/62/2016 zo dňa 23. augusta 2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 262/2014-233 zo dňa 07. 04. 2016; rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7Sžo/262/2015 zo dňa 27. 09. 2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 141/2014-117 zo dňa 18. 06. 2015; rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 229/2015-249 zo dňa 09. 02. 2017; rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/245/2014-165 zo dňa 25. 03. 2015, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. 09. 2018 sp. zn. 1S/188/2016, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7Asan/18/2017 zo dňa 27. 03. 2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/34/2016-251 zo dňa 24. 05. 2017). Zároveň upriamil pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/7/2018 zo dňa 02. 04. 2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/6/2017-85 zo dňa 19. 12. 2017, ktorými konajúce súdy námietky žalobcu obdobného charakteru, ako v prejednávanej veci ako nedôvodné odmietli.
16. K námietke žalobcu, že nebol poučený o svojich právach a povinnostiach podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu žalovaný uviedol, že mu nie je zrejmé, aké práva a povinnosti mal účastník konania na mysli v súvislosti s tvrdeným nesplnením poučovacej povinnosti, keďže zastáva jednoznačne názor, že úradná kontrola potravín sa podľa správneho poriadku nevykonáva.
17. K tvrdeniu žalobcu, že správny orgán prvého stupňa nepreukázal porušenie povinností žalobcu, fotodokumentácia vyhotovená počas kontroly nepreukázala tvrdené porušenia a nie je z nej zrejmé, že bola vyhotovená na filiálke č. 211 spoločnosti BILLA žalovaný uviedol, že inšpektori pri výkone úradnej kontroly potravín dňa 17. 04. 2019 postupovali v súlade s požiadavkami všeobecne záväzných právnych predpisom, preto dôkazy získané v tomto procese sú relevantné a zákonné. K námietkam ohľadom vyhotovenej fotodokumentácii žalovaný uviedol, že výsledky úradnej kontroly potravín mal príslušný orgán povinnosť zaznamenať spôsobom a vo forme určenej v osobitnom predpise a oboznámiť s nimi prevádzkovateľa, ktorému mal poskytnúť možnosť zaujať stanovisko k jednotlivým zisteniam alebo podať vysvetlenie. Inšpektori na podporu písomných záznamov rozhodli o vyhotovení fotodokumentácie. Inšpektori majú právo, nie povinnosť vyhotoviť fotodokumentáciu a samostatne rozhodujú aj o jej rozsahu. Fotodokumentácia bola účastníkovi konania doručená spolu s upovedomením o začatí správneho konania dňa 15. 05. 2019, účastník konania mal teda možnosť oboznámiť sa s vyhotovenými dôkazovými materiálmi.
18. Žalobca tvrdí, že uloženie pokuty je v rozpore so zásadou ne bis in idem a to tým, že minulosť účastníka konania bola pri určení sankcie zohľadnená jednak pri posúdení splnenia podmienok pre aplikáciu sprísnenej sadzby podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách a následne aj ako priťažujúca okolnosť pri určení konkrétnej výšky pokuty v rámci tejto sprísnenej sadzby. Tvrdí, že hľadisko minulosti účastníka konania je zohľadnené už tým, že konanie bolo posúdené ako opakované podľa § 28 ods. 6 uvedeného zákona, teda správny orgán by nemal súbežne aplikovať ustanovenie § 28 ods. 6 aj § 28 ods. 9 zákona o potravinách. Tiež tvrdí, že prvostupňový správny orgán pri posúdení minulosti prevádzkovateľa poukázal na rozhodnutia o uložení pokút vydávané od roku 2016 až po súčasnosť, avšak tento svoj postup neodôvodnil. Tvrdí, že správne orgány mali uplatniť zásadu zahladenia správnych deliktov, keďže trestanie za správne delikty podlieha rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. S takýmto tvrdením sa žalovaný nestotožnil.
19. Orgány úradnej kontroly potravín skúmajú spravidla minulosť v trvaní 24 - až 36 mesiacov pred úradnou kontrolou, na základe ktorej má byť uložená sankcia. V rámci minulosti je však osobitne dôležité obdobie jedného roka, ktoré sa počíta spätne odo dňa vykonania kontroly do nadobudnutia právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o uložení sankcie. Pokiaľ v tomto období dôjde k opätovnému porušeniu tých istých povinností, správny orgán neukladá sankciu v rozpätí základnej sadzby, ale sadzby zvýšenej. Ak boli v predchádzajúcom období ukladané prevádzkovateľovi pokuty aj za porušenia iných povinností alebo za porušenia rovnakých povinností rozhodnutiami, v prípade ktorých uplynula lehota podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách, táto skutočnosť je zohľadnená ako priťažujúca okolnosť v rámci určenia pokuty v základnej alebo zvýšenej sadzbe.
20. V prejednávanej veci prvostupňový správny orgán zohľadňoval rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť v rokoch 2016 až 2018. Správny orgán skúmaním minulosti zistil, že v predchádzajúcom období troch rokov prevádzkovateľovi boli ukladané sankcie za porušenie povinností určených potravinovým právom, a to aj rovnakého charakteru ako v prejednávanom prípade, pričom uviedol, že jedno z rozhodnutí - rozhodnutie o odvolaní ŠVPS SR č. k. 3858/2018 preukazuje opakovanosť konania a opodstatnenie aplikácie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách. Skutočnosť, že prevádzkovateľovi boli ukladané aj ďalšie pokuty za porušenie rovnakých aj iných povinností považoval za priťažujúcu okolnosť pri určení pokuty v rámci zvýšenej sadzby. Odvolací orgán tieto podmienky prehodnotil nanovo a má za preukázané, že opakovanosť konania podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách bola preukázaná s poukázaním až na dve rozhodnutia a to rozhodnutie ŠVPS SR o odvolaní č. k. 1777/2018 zo dňa 26. 06. 2018 (právoplatné dňa 09. 07. 2018) a rozhodnutie ŠVPS SR o odvolaní č. k.: 3858/2018 zo dňa 20. 12. 2018 (právoplatné dňa 11. 01. 2019), ktorými bola uložená pokuta za porušenie rovnakých povinností, ako v prejednávanom prípade, preto použitie zvýšenej sadzby je dôvodné.
21. Žalovaný zároveň odmietol názor žalobcu o nevyhnutnosti „zásady zahladenia správnych deliktov“ a poukázal na to, že nemá žiadnu zákonnú oporu. Predpisy správneho práva inštitút zahladenia správnych sankcii neupravujú, podmienky pre takýto postup neurčujú. Keďže správne orgány v súlade s článkom 2 Ústavy rozhodujú iba v medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, nemôžu svoje kompetencie rozšíriť, zavádzať nové inštitúty, určovať podmienky pre ich aplikáciu a rozhodovať o veciach, ktoré im zákon nezveril.
22. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia uviedol, že nesúhlasí s bagatelizovaním nedostatkov zistených v oblasti prevádzkovej hygieny s poukázaním na skutočnosť, že inšpektori na ich odstránenie neuložili opatrenia. Je tiež bezpredmetné, či sa nedostatky vyskytovali len v zázemí, pretože hygienické požiadavky sa musia dodržiavať vo všetkých častiach prevádzky. V konaní boli jasne preukázané rozsiahle hygienické pochybenia v skladových priestoroch, v manipulačnej chodbe, v prípravovni ovocia a zeleniny ale aj v oddelení lahôdok, pričom v žiadnom prípade nemali charakter bežných denných prevádzkových nečistôt. Žalovaný tiež zdôraznil, že pre kvalifikáciou správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách sa nevyžaduje aj preukázanie narušenia kvalitatívnych alebo bezpečnostných vlastností potravín. Preto prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď pri určení pokuty zohľadnil možné následky hygienických porušení a zdôraznil preventívny charakter prislúchajúcich ustanovení. V prípade dopustenia sa správneho deliktu kontrolovaným subjektom zákon o potravinách neumožňuje príslušnému správnemu orgánu uvážiť, či osobe zodpovednej za správny delikt pokutu uloží alebo nie. Zo znenia zákona vyplýva, že správny orgán pokutu uložiť musí.
23. Čo sa týka trvania protiprávneho stavu, všetky nedostatky boli zistené v čase úradnej kontroly potravín dňa 17. 04. 2019. Presný čas trvania nedostatkov v hygiene predaja a skladovania (predovšetkým okamih vzniku) nebolo možné s ohľadom na ich charakter zistiť. Súhlasil s tvrdením prvostupňového orgánu, že je dôvod predpokladať, že zistený protiprávny stav by pokračoval, ak by úradná kontrola tieto nedostatky neodhalila, nakoľko počas úradnej kontroly neboli vykonávané žiadne sanitačné práce a prevádzkovateľ nepredložil žiadny dôkaz, že sám identifikoval nedostatky, prípadne ich nahlásil do plánu údržby.
24. Žalovaný sa zaoberal minulosťou prevádzkovateľa a opakovanosťou jeho protiprávneho konania, skúmal nedodržiavanie predpisov v danej prevádzkarni zopakoval jednotlivé rozhodnutia, za ktoré bolo žalobcovi uložená pokuta tak, ako sú uvedené aj v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa.
25. V súvislosti s opakovaným protiprávnym konaním zákon o potravinách obsahuje osobitné ustanovenia, ktoré upravujú prísnejšie sadzby pokút v prípade opätovného porušenia povinností, za ktoré bola uložená pokuta a preto posúdenie tohto hľadiska pri ukladaní pokuty je zvlášť dôležité. Opakovanosť konania podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách bola preukázaná s poukázaním až na dve rozhodnutia a to rozhodnutia žalovaného č. k. 1777/2018 zo dňa 26. 06. 2018 (právoplatné dňa 09. 07. 2018) a rozhodnutie č. k.: 3858/2018 zo dňa 20. 12. 2018 (právoplatné dňa 11. 01. 2019), ktorými bola uložená pokuta za porušenie rovnakých povinností ako v prejednávanom prípade (20.000,- eur a 30.000,- eur).
26. Odvolací orgán posúdil výšku pokuty v nadväznosti na všetky zákonom stanovené hľadiská a určenú sadzbu pri opakovanom protiprávnom konaní (od 100 eur do 200 000 eur ) a došiel k záveru, že pokuta vo výške 40.000 eur za opakované protiprávne konanie, charakteru a rozsahu nedostatkov, a tiež minulosti prevádzkovateľa, je primeraná. Nižšiu pokutu nebolo dôvodné uložiť, nakoľko je potrebné vziať do úvahy, že žalobca spáchal správny delikt početnými skutkami, pričom bola preukázaná opakovanosť v nadväznosti až na dve rozhodnutia vydané v lehote jedného roka pred kontrolou. Je evidentné, že žalobca má problémy zabezpečiť dodržiavanie povinností v oblasti potravinového práva v tejto prevádzke. S poukázaním na predchádzajúce rozhodnutia, ktorými boli uložené pokuty za porušenie povinností a požiadaviek na hygienu pri umiestňovaní potravín na trh (od roku 2016 uložených rozhodnutiami 8 pokút), je zrejmé, že ich výchovný cieľ dosiahnutý nebol.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
27. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 20. 09. 2019 namietol nezákonnosť výkonu úradnej kontroly potravín, považoval právne posúdenie veci žalovaným za nesprávne a mal za to, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu.
28. V bode 1.1 žaloby namietal absencia riadneho oznámenia účelu úradnej kontroly potravín a predloženia poverenia na výkon úradnej kontroly potravín. Žalobca považuje spôsob výkonu úradnej kontroly potravín za nezákonný z dôvodu, že inšpektori sa nepreukázali poverením, v ktorom by bol jasne, zrozumiteľne a transparentne vymedzený účel úradnej kontroly potravín. Podľa názoru Žalobcu nepostačuje, aby sa inšpektori kontrolovanému subjektu preukázali len služobnými preukazmi, pretože z týchto preukazov nevyplýva účel (predmet) úradnej kontroly potravín. Zastáva právny názor, že výkon úradnej kontroly bez toho, aby sa správny orgán na úvod prezentoval písomným poverením s jasne vymedzeným účelom kontroly, je neakceptovateľný, pretože taký postup umožňuje RVPS výkon kontroly bez jasne stanovených pravidiel. 29. Kontrolovaný subjekt má právo na to, aby bol riadne upovedomený o účele kontroly na jej začiatku. Žalobca sa o účele kontroly riadne a zrozumiteľne dozvedel až, keď bol jeho zamestnancovi predložený záznam o úradnej kontrole potravín na podpis. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, nie je možné vylúčiť, že účel úradnej kontroly potravín sa v jej priebehu (v závislosti od zistení prípadne od ich absencie) menil, čo považuje za neprípustné.
30. V tomto smere poukázal na identický právny stav, ktorý existoval v prípade kontrol vykonávaných Protimonopolným úradom Slovenskej republiky v rámci jeho inšpekčnej činnosti vykonávanej podľa ust. § 22a zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 30. 6. 2014 neupravoval náležitosti poverenia. Súčasné znenie ZOHS už náležitosti poverenia upravuje, a to vďaka rozhodovacej činnosti súdov, ktoré uznali aplikovateľnosť argumentácie zákazu tzv. „fishing expedition" (z angličtiny - „rybárska expedícia") na postup PMÚ SR. Z uvedeného prístupu je zrejmé, že atribútom zákonnosti neohlásených inšpekcií, ktoré predstavujú tvrdý zásah do práv kontrolovaného subjektu je, že správny orgán na začiatku výkonu úradnej kontroly predloží kontrolovanému subjektu písomné poverenie s jasne a dostatočne určitým vymedzením účelu/predmetu kontroly, ktorý správny orgán nemôže v priebehu kontroly meniť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 03. 05. 2016, spis. zn.: 4Sžnz/7/2015, z ktorého aj v abstrakte citoval.
31. Správnym orgánom bolo už na začiatku úradnej kontroly potravín jasné, že v prípade zistenia porušenia Zákona o potravinách, bude záznam o úradnej kontrole potravín jedným z nosných dôkazov v správnom konaní o uložení pokuty. Žalobca preto trvá na svojom argumente, že na záznam o úradnej kontrole potravín sa aplikuje ust. § 22 správneho poriadku. Neohlásená úradná kontrola potravín nepochybne znamená zásah do činnosti podnikateľa (žalobcu).
32. Žalobca v žalobe namietal i široko vymedzený účel úradnej kontroly potravín. Predmet a účel kontroly je zdokumentovaný v Zázname o úradnej kontrole potravín ako:
- dokladová kontrola - fyzická kontrola, pričom táto zahŕňala kontrolu hygieny prevádzkových priestorov predajne a skladov, hygieny skladovania, technologických zariadení, kontrolu osobnej hygieny
zamestnancov, kontrolu predaja tovaru, kontrolu teplotných režimov a ich evidenciu, - cielená kontrola 23/2016 - VEĽKÁ NOC 2019 - kontrola tovaru s veľkonočnou tematikou. Žalobca považuje takéto vymedzenie účelu za neprimerane široké. Podľa jeho názoru by mal byť účel vymedzený podozrením zo spáchania konkrétneho správneho deliktu, ako aj druhu potravín, vo vzťahu ku ktorým správny orgán prvého stupňa kontroluje dodržiavanie potravinového práva. Príliš široko vymedzený účel/predmet kontroly umožňuje neohraničený výkon kontroly, ktorý neprimerane zasahuje do práv kontrolovaného subjektu. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 06. 2015, sp. zn. 5Sžnz/1/2015, zo dňa 28. 04. 2016 sp. zn. 8Sžnz/2/2015, z ktorých v žalobe citoval.
33. Žalobca zotrval na svojom tvrdení, že judikatúra týkajúca sa hospodárskej súťaže je aplikovateľná aj na postup žalovaného. Zákaz tzv. „fishing expeditions“ vychádza z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR ako aj čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, a preto je aplikovateľný aj na výkon úradnej kontroly potravín zo strany RVPS a iné administratívne konania, postupy a inšpekcie. Argumentácia zákazu tzv. „fishing expeditions“ je aplikovateľná na kontrolné procesy vykonávané podľa rôznych právnych predpisov a v rôznych oblastiach. Podstatné je, že ide o výkon verejnej moci voči súkromnému subjektu. Dôkazom uvedeného je i rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie Berlioz Investment Fund C-682/15, ktoré sa týkalo výkonu kontroly zo strany daňového úradu, pričom Súdny dvor Európskej únie aj v tomto prípade potvrdil neprípustnosť tzv. „fishing expeditions“ pri výkone úradných kontrol v oblasti daní.
34. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť výkonu úradnej kontroly zo dňa 17. 04. 2019 z dôvodu, že zo strany správneho orgánu prvého stupňa nebol poučený o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu počas výkonu úradnej kontroly. Správny poriadok platí vždy, ibaže osobitný právny predpis ustanovuje inak. Takýmto osobitným ustanovením je ust. § 31 ods. 2 zákona o potravinách. Uvedené osobitné ustanovenie nevylučuje aplikáciu správneho poriadku na úradnú kontrolu potravín, a preto je nutné dôjsť k záveru, že správny poriadok sa na úradnú kontrolu potravín aplikuje. Žalobca zastáva právny názor, že postup, v rámci ktorého inšpektori nepoučia zamestnancov kontrolovaného subjektu na začiatku úradnej kontroly potravín o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu, je v rozpore s povinnosťou podľa ust. § 3 ods. 2 správneho poriadku, ako i v rozpore s ústavným princípom dobrej správy. Žalobca má za to, že pri výkone úradnej kontroly potravín došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, čo mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
35. Žalobca ďalej považoval dôkazy získané počas nezákonne vykonanej úradnej kontroly potravín je nutné považovať za nezákonné. Skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ svojho rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu. Dôkaz získaný z dôkazného prostriedku musí byť zákonný. Zákonnosťou dôkazu sa rozumie zistenie, že bol získaný z prameňa, ktorý stanovuje alebo pripúšťa zákon, že bol zabezpečený a vykonaný oprávnenou osobou a že sa tak stalo postupom, ktorý je v súlade s právnymi predpismi. Ak sa tak nestalo, pôjde o nezákonný dôkaz. Žalobca má za to, že vady v priebehu úradnej kontroly potravín vykonanej dňa 17. 4. 2019 bližšie špecifikované v časti IV. bode 1. tejto správnej žaloby sú tak závažného a neodstrániteľného charakteru, že celý priebeh úradnej kontroly možno označiť za nezákonný s tým následkom, že dôkazy získané takýmto postupom sú nezákonné a nemožno na ne prihliadať.
36. Žalobca na záver namietal uloženie pokuty v rozpore so zásadou ne bis in idem a citoval z rozsudku Krajského sudu v Bratislave zo dňa 25. 3. 2015, spis. zn.: 2S/245/2014, správny orgán prvého stupňa ako aj Žalovaný zohľadnili minulosť prevádzkovateľa pri rozhodovaní o sprísnení sankcie „dvojnásobne.“ V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ako i rozhodnutia o odvolaní správne orgány uviedli, že žalobcovi udelili sprísnenú sankciu jednak podľa ust. § 28 ods. 6 zákona o potravinách a jednak, že minulosť prevádzkovateľa posúdili ako priťažujúcu okolnosť, pričom uplatnili sprísnenie sankcie podľa ust. § 28 ods. 9 zákona o potravinách. Podľa názoru žalobcu ide síce o ustanovenia, ktoré sú v rámci zákona o potravinách uvedené v samostatných odsekoch, avšak ich podstata je rovnaká a síce, sprísniť sankciu pre porušovateľa v prípade, ak ide o opätovné porušenie. V tomto prípade má však skutková podstata opakovaného správneho deliktu zadefinovaná v ust. § 28 ods. 6 zákona o potravinách špeciálny charakter vo vzťahu k ust. § 28 ods. 9 zákona o potravinách a už samotné sprísnenie, vzhľadom na opakované protiprávne konanie, obsahuje. V tomto prípade však pristúpil správny orgán k sprísneniu sankcie už podľa ust. § 28 ods. 6 zákona o potravinách, a preto nemal aplikovať obe ustanovenia súbežne, pretože tým došlo k dvojnásobnému sprísneniu sankcie pre žalobcu. Postup správnych orgánov spočívajúci v tom, že prihliadajú na minulosť žalobcu jednak v zmysle ust. § 28 ods. 6
zákona o potravinách a jednak ako na priťažujúcu okolnosť podľa ust. § 28 ods. 9 zákona o potravinách, považuje žalobca za nezákonný. 37. Správny orgán prvého stupňa i žalovaný prihliadali pri ukladaní sankcie prvostupňovým rozhodnutím ako aj rozhodnutím č. k. 3858/2018 v rámci hodnotenia priťažujúcich okolnosti na totožné rozhodnutia z minulosti, a síce: - rozhodnutie RVPS č. k. 150/2016, - rozhodnutie RVPS č. k. 1704/2016, - rozhodnutie RVPS č. k. 2286/2016, - rozhodnutie RVPS č. k. 266/2017, - rozhodnutie RVPS č. k. 2603/2017, - rozhodnutie RVPS č. k. 62/2018, čo znamená, že žalobcovi bola sankcia ukladaná rozhodnutím č. k. 3858/2018 sprísnená vzhľadom na vyššie uvedené staršie rozhodnutia a následne mu bola uložená sprísnená sankcia prvostupňovým rozhodnutím berúc do úvahy tie isté rozhodnutia ako priťažujúce okolnosti. Takýto postup považuje žalobca za postup v rozpore so zásadou ne bis in idem. Týmto postupom orgánov úradnej kontroly potravín dochádza k neúmernému opakovanému a neustálemu sprísňovaniu pokút za správne delikty potravinového práva, pričom pri ukladaní sankcií prihliadajú opakovane na tie isté skutočnosti. Takáto aplikácia ust. § 28 ods. 6 Zákona o potravinách a ust. § 28 ods. 9 Zákona o potravinách je v rozpore so zásadou ne bis in idem a pri takejto aplikácii by de facto nikdy nedošlo k zahladeniu správneho deliktu, čo je v rozpore s princípmi Trestného zákona. Žalobca zastáva právny názor, že je v rozpore so zásadami ukladania trestov definovanými v Trestnom zákone, ak správny orgán opakovane prihliada na tie isté a v minulosti spáchané delikty prevádzkovateľa. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: 8 As 82/2010-55. Aplikujúc princípy trestania uplatňované v trestnom práve aj v správnom práve by mala platiť zásada zahladenia správnych deliktov. Napriek tomu, že žalovaný spochybňuje aplikáciu vyššie uvedenej judikatúry s poukazom, že sa týka priestupkov budovaných na princípe zavinenia, podľa názoru žalobcu táto skutočnosť je irelevantná. Podstatné je, že zásada zahladenia je aplikovateľná aj na správne trestanie. Žalobca považuje spôsob ukladania sankcie za správny delikt zo strany žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa za nezákonný, v rozpore s princípmi trestania podľa trestného práva, ktoré sa majú analogicky použiť aj v prípade správneho trestania.
38. Žalovaný nedostatočne a nesprávnym spôsobom vyhodnotil atribúty stanovené v ust. § 28 ods. 9 Zákona o potravinách. Žalobca hodnotí pokutu vo výške 40.000,- € za „potenciálnu možnosť“ za drakonickú. Z vytýkaných porušení vyplýva, že všetky sa stali v zázemí predajne a ani jedným porušením neboli priamo dotknuté potraviny ponúkané spotrebiteľom. Vo všeobecnosti ide skôr o hygienické nedostatky v zázemí predajne bez toho, aby bol preukázaný vplyv na potraviny ponúkané spotrebiteľom. Skutočnosť, že nešlo o závažné nedostatky možno dôvodiť aj z toho, že RVPS Žalobcovi neuložila opatrenia na mieste za účelom ich odstránenia.
39. Žalobca namieta postup správnych orgánov, ktoré vôbec nezohľadňujú požiadavku primeranosti (proporcionality) trestu k povahe skutku a jeho následkom. Žalobca sa domnieva, že pri ukladaní pokuty zohľadňujú najmä minulosť a opakovanosť protiprávneho konania žalobcu, a nie závažnosť protiprávneho konania. Sankcia má predovšetkým prihliadať na závažnosť protiprávneho konania, za ktoré sa rozhodnutím ukladá pokuta a minulosť prevádzkovateľa potravinového podniku má slúžiť len ako priťažujúca okolnosť.
40. Pri hodnotení závažnosti správne orgány vôbec nezohľadnili skutočnosť, že počas úradnej kontroly potravín žalobca väčšinu povinností splnil. Splnenie povinností žalobcom sa konštatuje v Zázname o úradnej kontrole potravín na viacerých miestach. Žalobca zároveň namietal postup žalovaného, ktorý vyhodnotenie trvania protiprávneho stavu zakladá na svojich domnienkach bez toho, aby išlo o skutočnosti potvrdené dôkazmi.
41. Žalobca namietal i nepreskúmateľnosť rozhodnutia čo do časti hodnotenia jeho minulosti, nakoľko žalovaný vo svojom rozhodnutí len mechanicky vymenoval staršie rozhodnutia, na ktoré prihliadal, bez toho, aby vykonal hodnotenie týchto dôkazov, napríklad tým, že poukáže na to, aké porušenia zákona o potravinách boli sankcionované, či je badateľný progres v plnení si povinností zo strany žalobcu, alebo naopak, či sú porušenia povinností závažnejšie. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 03. 2016, sp. zn. 10Sžso/14/2015. Žalobca mal za to, že pokuta uložená rozhodnutím žalovaného je neprimeraná
42. Žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené v častiach, ktoré uvádza v časti IV bodoch 1 až 4 správnej žaloby vyššie, predovšetkým s ohľadom na: - odôvodnenie záveru žalovaného o zákonnosti výkonu úradnej kontroly potravín v prevádzke žalobcu - aplikáciu zásad
trestania podľa Trestného zákona na správne trestanie a - hodnotenie atribútov minulosti, následkov a závažnosti sankcionovaného porušenia a teda nedostatočné odôvodnenie výšky pokuty. Rozhodnutie o odvolaní nedostatočne odôvodnené a arbitrárne aj z toho pohľadu, že napriek tomu, že žalovaný uznal, že hygienické nedostatky neboli zistené na predajnej ploche, ale len v zázemí prevádzky (str. 16), výšku pokuty ponechal v pôvodnej výške a uvedenú skutočnosť v rozhodnutí žiadnym spôsobom neodôvodnil.
43. V závere správnej žaloby poukázal na to, že považuje výšku uloženej pokuty za nedostatočne odôvodnenú aj z toho pohľadu, že prvostupňovým rozhodnutím bola pokuta uložená za úplne iné skutky, ako rozhodnutím žalovaného. Napriek tomu, že sa žalovaný stotožnil s výškou pokuty uloženou správnym orgánom prvého stupňa, túto pokutu však uložil za úplne iné skutky, ako sú uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, pričom však v jeho rozhodnutí absentuje akékoľvek zdôvodnenie tohto postupu.
IV. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
44. Žalovaný v podaní zo dňa 14. 07. 2020 k námietkam žalobcu uvedeným v správne žalobe zdôraznil že európska legislatíva zakotvuje povinnosť, aby členské štáty vynucovali potravinové a krmivové právo a predpisy o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá, aby sledovali a overovali, či prevádzkovatelia dodržiavajú vo všetkých fázach výroby, spracovania a distribúcie príslušné požiadavky tohto práva a príslušných predpisov. Na tento účel je potrebné organizovať úradné kontroly. V Slovenskej republike povinnosti prevádzkovateľov potravinárskeho podniku v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín, práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám, ako aj organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov ustanovuje zákon o potravinách, ktorý je povinný dodržiavať každý, kto potraviny vyrába, manipuluje s nimi alebo ich umiestňuje na trh. Citoval ust. § 18. § 20 ods. 8, 9 až 11 zákona o potravinách. Okrem toho citoval i jednotlivé články osobitného predpisu, ktorý upravuje spôsob vykonávania úradných kontrol potravín, a to v čase vykonania kontroly išlo o Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení. Odkázal na rozhodnutia, v rámci ktorých súdy rozhodovali o návrhoch o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, v tomto prípade orgánov úradnej kontroly potravín, pričom súdy tieto návrhy zamietli a zavedený spôsob a výkon kontrol realizovaný regionálnymi veterinárnymi a potravinovými správami považovali za zákonný (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/16/2015-118 zo dňa 29. 09. 2015, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/75/2015 zo dňa 26. 11. 2015, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžnz/5/2015-136 zo dňa 2. 2. 2016). V rámci judikatúry súdov existuje tiež početná skupina rozsudkov, ktorými súdy rozhodovali o žalobách o preskúmaní zákonnosti rozhodnutí orgánov úradnej kontroly potravín o uložení pokút, pričom záver o nezákonnosti úradných kontrol neobsahujú.
45. K námietkam žalobcu uvedeným v časti IV. bod 1.1. žaloby - Absencia riadneho oznámenia účelu úradnej kontroly potravín a predloženie poverenia na výkon úradnej kontroly potravín- žalovaný uviedol, že platnou právnou úpravou a zavedeným systémom je v Slovenskej republike zabezpečená nestrannosť, kvalita a konzistentnosť úradných kontrol na všetkých úrovniach, pričom frekvencia kontrol je stanovená na základe rizika a výsledkov predchádzajúcich kontrol. Príslušný kontrolný orgán vykonáva úradné kontroly v súlade so zdokumentovanými postupmi, ktoré vychádzajú z platnej národnej a európskej legislatívy. Takým je aj Manuál pre výkon plánovaných úradných kontrol u prevádzkovateľov potravinárskych podnikov - obchodná sieť, účinný od 01. 11. 2016 a Pokyn ŠVPS SR č. 11/2012, ktorým sa stanovujú pravidlá výkonu úradnej kontroly potravín podľa zákona NR SR č. 152/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý obsahuje aj formu úradného záznamu (vypracovanú v súlade s požiadavkou určenou v čl. 9 ods. 1 až ods. 3 Nariadenia (ES) č. 882/2004. Podľa týchto pravidiel, sa úradné kontroly potravín vykonávajú bez predchádzajúceho oznámenia prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku s výnimkou výkonu auditov. V prejednávanom prípade sa inšpektori pred začatím úradnej kontroly preukázali služobnými preukazmi, na ktorých sú jasne a zreteľne uvedené ich identifikačné údaje a oprávnenia a ústne oznámili prítomnému vedúcemu prevádzkarne účel kontroly.
46. Napriek tomu, že žalobca tento úkon spochybňuje, je zrejmé, že neznámym osobám by zamestnanci prevádzkovateľa neumožnili vykonávať kontrolu, pohybovať sa v zázemí prevádzky, neposkytli by mu požadovanú dokumentáciu. Inšpektori sa riadne preukázali služobnými preukazmi, na ktorých je vymedzený aj rozsah ich oprávnení. Následne vykonali kontrolu za prítomnosti vedúcej prevádzkarne a spísali záznam, v ktorom sa zodpovedný zamestnanec kontrolovanej prevádzkarne osobne vyjadril, že svojim podpisom potvrdzuje prevzatie tohto záznamu, ktorý doručí vedeniu spoločnosti. Žalobca bol oboznámený na začiatku úradnej kontroly s účelom kontroly prostredníctvom zodpovedného zamestnanca, ktorý bol v danom čase zodpovedný za chod prevádzkarne a bol spôsobilý vyjadriť sa k tomu, či priebeh úradnej kontroly zodpovedá obsahu záznamu. V Zázname o úradnej kontrole potravín č. NR/2019/TrToČuHa/51 zo dňa 17. 04. 2019 na str. 2 je uvedené: „Na začiatku kontroly sa inšpektori preukázali služobnými preukazmi a prevádzkovateľ potravinárskeho podniku bol oboznámený s účelom kontroly uvedeným v bode II. úradného záznamu“.
47. Žalovaný poukázal na jednoznačne vymedzené zákonné právo vykonávať úradné kontroly potravín bez prechádzajúceho ohlásenia, bez akékoľvek povolenia a súhlasu ďalšieho orgánu, s vymedzeným oprávnením zamestnancov orgánu úradnej kontroly potravín vstupovať v prevádzkovom čase aj mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh. Výkon úradnej kontroly prvostupňovým správnym orgánom bol v súlade s právom, sledoval legitímny cieľ a bol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. Je zrejmé a nesporné, že sa o nezákonný zásah nejedná. Je nepochybné, že úradná kontrola bola vykonávaná s vedomím zamestnanca žalobcu, ktorý bol v danom čase zodpovedný za chod prevádzkarne, bol oboznámený s účelom kontroly a mohol o kontrole informovať nadriadených, resp. osobu zodpovednú konať za kontrolovaný subjekt.
48. K námietkam žalobcu - Široko vymedzený účel úradnej kontroly potravín- žalovaný uviedol, že toto tvrdenia žalobcu je absolútne neopodstatnené. Účel kontroly bol vymedzený v súlade s čl. 9 ods. 2 Nariadenia (ES) č. 882/2004 a to spôsobom, ktorý nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, čo bude premetom úradnej kontroly potravín. Inšpektori sa od vymedzeného účelu kontroly neodchýlili, vykonali kontrolu vo všetkých vymedzených oblastiach s popísaním pozitívnych aj negatívnych zistení. Požiadavka, aby účel kontroly bol vymedzený podrobnejšie je absurdná, pretože orgán úradnej kontroly nemôže pred kontrolou vedieť, aké potraviny sú v prevádzke umiestňované, aké zariadenia prevádzkovateľ využíva, akú dokumentáciu má spracovanú, ako je prevádzka členená. Práve uvedené skutočnosti sú predmetom kontroly.
49. Žalobca na podporu svojej argumentácie o nevyhnutnosti preukazovania sa poverením inšpektorov pred začatím výkonu úradnej kontroly a nevyhnutnosti podrobného vymedzenia účelu kontroly s poukázaním na podozrenie zo spáchania konkrétneho správneho deliktu, ako aj kontrolovaných druhov potravín, poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 4 Sžnz/7/2015 zo dňa 03. 05. 2016, spis. zn. 8Sžnz/2/2015 zo dňa 28. 04. 2016, spis. zn. 5Sžnz/1/2015 zo dňa 25. 06. 2015. Žalovaný však upozornil, že uvedené rozhodnutia sa týkajú kontroly vo veciach hospodárskej súťaže vykonávanej Protimonopolným úradom Slovenskej republiky podľa zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže, ktorý upravuje pôsobnosť štátnych orgánov v úplne odlišnej oblasti štátnej správy, jeho účelom nie je podpora a ochrana zdravia ľudí a ochrana spotrebiteľa na trhu potravín, a samotný výkon kontroly sa riadni úplne inými princípmi a postupmi. Podľa názoru žalovaného judikatúra týkajúca sa hospodárskej súťaže tu aplikovateľná nie je, keďže v posudzovanej veci nejde o „súťažné právo“, ale o „potravinové právo“ - ochranu zdravia spotrebiteľa, ktoré je v danej veci uplatňované v súlade s osobitnými predpismi a zákonom o potravinách.
50. Žalovaný s poukázaním na v predchádzajúcej časti citované zákonné ustanovenia zastáva názor, že úradná kontrola potravín sa podľa správneho poriadku nevykonáva. Vo veciach upravených predpismi EÚ sa postupuje podľa týchto osobitných predpisov, keďže majú prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou. V prípade úradných kontrol potravín sa postupuje podľa Nariadenia (ES) č. 882/2004, na ktoré vyslovene odkazuje zákon o potravinách (Podľa § 18 ods. 3 zákona o potravinách: Orgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b) až d) vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného predpisu (Nariadenia (ES) č. 882/2004). Úradná kontrola potravín je presne definovaný proces, ktorého cieľom je zistiť, či kontrolovaný subjekt plní povinnosti určené zákonom. Výsledky tohto procesu je príslušný orgán povinný zaznamenať spôsobom a vo forme určeným v osobitnom predpise a oboznámiť s nimi prevádzkovateľa, ktorý má možnosť zaujať stanovisko k jednotlivým zisteniam, pripadne podať vysvetlenie, informácie. Na
základe takto zdokumentovaného stavu orgán úradnej kontroly posúdi, či sú dôvody na uloženie sankcie. V prípade ak dôjde k záveru, že protiprávne konanie účastníka je dostatočne zdokumentované a napĺňa znaky niektorej zo skutkových podstát iných správnych deliktov uvedených v § 28 zákona o potravinách, v súlade s postupom určeným vo všeobecnom predpise o správnom konaní začne proces, ktorého výsledkom je rozhodnutie o uložení pokuty. Zamestnanci orgánu úradnej kontroly potravín majú rozsah svojich oprávnení presne určený v § 20 zákona o potravinách. Nemôžu ísť nad rámec týchto činností a v mene regionálnej veterinárnej a potravinovej správy rozhodnúť o začatí správneho konania už počas kontroly. Takéto rozhodnutie prislúcha iba samotnému správnemu orgánu a v jeho mene konajúcemu štatutárnemu orgánu.
51. Žalovaný upriamil pozornosť aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/7/2018 zo dňa 02. 04. 2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/6/2017-85 zo dňa 19. 12. 2017, ktorými konajúce súdy námietky žalobcu obdobného charakteru, ako v prejednávanej veci (nezákonnosť úradnej kontroly potravín z dôvodu nezabezpečenia prítomnosti relevantného zástupcu prevádzkovateľa, tiež pre nedostatok riadneho oznámenia začatia kontroly, jej účelu a dokladu, z ktorého by si prevádzkovateľ mohol účel kontroly potravín overiť, v dôsledku čoho bolo porušené právo prevádzkovateľa na súkromie, nezákonnosť úradného záznamu, ktorý nebol vyhotovený s náležitosťami podľa § 22 správneho poriadku, námietky ohľadom fotodokumentácie) ako nedôvodné odmietli.
52. K námietkam žalobcu - Absencia poučenia o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu
- žalovaný uviedol, že v prípade úradných kontrol potravín sa postupuje podľa Nariadenia (ES) č. 882/2004, na ktoré vyslovene odkazuje zákon o potravinách (Podľa § 18 ods. 3 zákona o potravinách: Orgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b) až d) vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného predpisu (Nariadenia (ES) č. 882/2004). Osobitným predpisom v tomto prípade je čl. 54 ods. 2 písm. a) až h) Nariadenia (ES) č. 882/2004, ktorý aj cituje. Podľa § 31 ods. 2 zákona o potravinách Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní okrem konania podľa 20 ods.4, 9, 12 a § 20a. Žalovaný zastáva jednoznačne názor, že úradná kontrola potravín sa podľa správneho poriadku nevykonáva. Žalovanému nie je zrejmé, aké práva a povinnosti mal žalobca na mysli v súvislosti s tvrdeným nesplnením poučovacej povinnosti, keďže zastáva jednoznačne názor, že úradná kontrola potravín sa podľa správneho poriadku nevykonáva.
53. V okamihu, kedy žalobca nadobudol postavenie účastníka správneho konania o uložení pokuty za nedostatky zistené úradnou kontrolou potravín vykonanou dňa 17. 04. 2019 v prevádzkarni BILLA s. r. o., Y. XXX, I. XX, G., bol žalobca doručením upovedomenia o začatí správneho konania poučený o všetkých právach a povinnostiach, ktoré mu vyplývajú zo správneho poriadku, mal možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k skutočnostiam zisteným pri výkone úradnej kontroly dňa 17.04.2019, uvedeným v Zázname o úradnej kontrole potravín č. NR/2019/TrToČuHa/51 zo dňa 17. 04. 2019, prípadne navrhol doplnenie dokazovania vo veci, zároveň bol poučený o jeho procesných právach a povinnostiach. Prílohou upovedomenia bola fotodokumentácia kontrolných zistení.
54. K námietkam žalobcu - nezákonnosť dôkazov získaných počas úradnej kontroly potravín žalovaný zastáva názor, že inšpektori pri výkone úradnej kontroly potravín dňa 17. 04. 2019 v prevádzkarni BILLA s. r. o., Y. XXX, I. XX, G. postupovali v súlade s požiadavkami všeobecne záväzných právnych predpisom, preto dôkazy získané v tomto procese sú relevantné a zákonné. Tieto dôkazy jednoznačne preukazujú porušenie určených povinností v oblasti prevádzkovanej hygieny tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Výsledky úradnej kontroly potravín mal príslušný orgán povinnosť zaznamenať spôsobom a vo forme určenej v osobitnom predpise a oboznámiť s nimi prevádzkovateľa, ktorému mal poskytnúť možnosť zaujať stanovisko k jednotlivým zisteniam alebo podať vysvetlenie. Inšpektori na podporu písomných záznamov rozhodli o vyhotovení fotodokumentácie. Inšpektori majú právo, nie povinnosť vyhotoviť fotodokumentáciu a samostatne rozhodujú aj o jej rozsahu. Žalobcovi bolo umožnené zúčastniť sa výkonu úradnej kontroly, zúčastniť sa fyzicky pri zaobstarávaní dôkazov, teda aj fotodokumentácie ako dôkazu v rámci správneho konania. Nebolo povinnosťou inšpektorov zabezpečiť tlačenú podobu fotografií a odovzdať ju prevádzkovateľovi bezprostredne po úradnej kontrole. Snahou inšpektorov bolo fotodokumentáciu preniesť do počítača prevádzkovateľa, čo však nebolo možné s ohľadom na vnútorné zabezpečenie počítačovej siete. Fotodokumentácia bola žalobcovi doručená spolu s Upovedomením o začatí správneho konania dňa 15. 05. 2019, žalobca mal teda možnosť oboznámiť sa s vyhotovenými dôkazovými materiálmi. Na základe vyššie uvedeného odvolací orgán
konštatuje, že dostatočným podkladom pre vydanie rozhodnutia bol uvedený úradný záznam z kontroly a nie fotodokumentácia, ktorá je len podporou popísaných zistení a samotná nemôže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia. V žiadnom prípade na vyhotovených fotografiách nie sú zaznamenané iné nedostatky, ako tie, ktoré sú popísané v úradnom zázname, s ktorými bol účastník konania oboznámený a ku ktorým sa aj vyjadril s tým, že ich existenciu nepoprel. Žalovaný má za to, že skutkový stav bol v tomto prípade jednoznačne preukázaný.
55. K námietkam žalobcu - uloženie pokuty v rozpore so zásadou ne bis in idem- žalovaný poukázal na znenie čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako i na ust. § 28 ods. 6, 9 zákona o potravinách, ktoré i cituje. Čo sa rozumie minulosťou prevádzkovateľa, nie je nikde definované, ale orgány úradnej kontroly potravín skúmajú spravidla minulosť v trvaní 24 až 36 mesiacov pred úradnou kontrolou, na základe ktorej má byť uložená sankcia. V tomto období skúmajú akékoľvek porušenia zákona o potravinách, nie iba rovnaké, ako bolo zistené počas kontroly. V rámci minulosti je však osobitne dôležité obdobie jedného roka, ktoré sa počíta spätne odo dňa vykonania kontroly do nadobudnutia právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o uložení sankcie. Pokiaľ v tomto období dôjde k opätovnému porušeniu tých istých povinností, správny orgán neukladá sankciu v rozpätí základnej sadzby, ale sadzby zvýšenej. Ak boli v predchádzajúcom období ukladané prevádzkovateľovi pokuty aj za porušenia iných povinností alebo za porušenia rovnakých povinností rozhodnutiami v prípade ktorých uplynula lehota podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách, táto skutočnosť je zohľadnená ako priťažujúca okolnosť v rámci určenia pokuty v základnej alebo zvýšenej sadzbe. V prejednávanej veci prvostupňový správny orgán zohľadňoval rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť v rokoch 2016 až 2018. Správny orgán skúmaním minulosti zistil, že v predchádzajúcom období troch rokov prevádzkovateľovi boli ukladané sankcie za porušenie povinností určených potravinovým právom a to aj rovnakého charakteru ako v prejednávanom prípade, pričom uviedol, že jedno z rozhodnutí - rozhodnutie žalovaného č. k. 3858/2018, preukazuje opakovanosť konania a opodstatnenie aplikácie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách. Skutočnosť, že prevádzkovateľovi boli ukladané aj ďalšie pokuty za porušenie rovnakých aj iných povinností považoval za priťažujúcu okolnosť pri určení pokuty v rámci zvýšenej sadzby. Odvolací orgán tieto podmienky prehodnotil nanovo a mal za preukázané, že opakovanosť konania podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách bola preukázaná s poukázaním až na dve rozhodnutia a to rozhodnutie č. k. 1777/2018 zo dňa 26.06.2018 (právoplatné dňa 09. 07. 2018) a rozhodnutie č. k.: 3858/2018 zo dňa 20. 12. 2018 (právoplatné dňa 11. 01. 2019), ktorými bola uložená pokuta za porušenie rovnakých povinností ako v prejednávanom prípade, preto použitie zvýšenej sadzby je dôvodné. S poukázaním na ďalšie skúmané rozhodnutia je rovnako dôvodné zohľadnenie minulosti ako priťažujúcej okolnosti pri určení pokuty v rámci zvýšenej sadzby.
56. Žalovaný odmieta názor žalobcu o nevyhnutnosti „zásady zahladenia správnych deliktov“ a poukazuje na skutočnosť, že nemá žiadnu zákonnú oporu. Žalovaný zastáva názor, že aj keď pri ukladaní pokút za správne delikty sa majú podľa ustálenej judikatúry aplikovať zásady platné pre ukladanie trestných sankcií, neznamená to, že sa majú prevziať všetky zásady a aplikovať všetky inštitúty, najmä v prípade, ak ide o správne delikty právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov budované na princípe objektívnej zodpovednosti. Takýto záver neobsahuje žiadne súdne rozhodnutie, ani žiadne zákonné ustanovenie. Predpisy správneho práva inštitút zahladenia správnych sankcii neupravujú, podmienky pre takýto postup neurčujú.
57. Žalovaný upozorňuje, že judikatúra českých súdov citovaná žalobcom sa týka priestupkov fyzických osôb budovaných na princípe zavinenia a nie správnych deliktov právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov budovaných na princípe objektívnej zodpovednosti.
58. K námietkam žalobcu- neprimeranosť výšky uloženej pokuty a nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaný s poukazom na ust. § 20 ods. 9 a 28 ods. 9 zákona o potravinách, uviedol, že z ich dikcie je zrejmé, že správny orgán má pri ukladaní pokuty vyhodnocovať a zohľadňovať tam vymedzené hľadiská, pričom tieto hľadiská majú rovnakú váhu. Je evidentná snaha žalobcu o vytvorenie dojmu, že minulosť žalobcu nemá v porovnaní s ostatnými kritériami rovnocenné postavenie, snaží sa minimalizovať jej význam. Ide o jasne špekulatívne úvahy, pretože v konaní bolo preukázané, že žalobca si dlhodobo neplní povinnosti v oblasti prevádzkovej hygieny, neprijíma účinné opatrenia na predchádzanie ich vzniku a zanedbáva vnútornú kontrolu.
59. Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite zdôvodnené. Je potrebné zdôrazniť, že hoci z legitímnych očakávaní v pomere k správnym rozhodnutiam možno správne predpokladať určitú istotu účastníkov, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne, ako vo veci skutkovo a právne podobnej, legitímne očakávania sa nedajú absolutizovať. Nemožno vždy nemennosť legitímne očakávať tam, kde je určitému orgánu daná diskrečná právomoc, pričom uvedené je možné a potrebné aplikovať aj v oblasti správneho trestania. Správny orgán pri posudzovaní každého prípadu postupuje individuálne, pričom posudzuje skutkové okolnosti jednotlivých konaní (rozsah, charakter, druh nedostatkov, priebeh úradných kontrol, minulosti prevádzkovateľov a ďalšie okolnosti, ktoré je príslušný správny orgán povinný skúmať a zohľadniť pri rozhodovaní o uložení sankcie), riadi sa zásadou voľného hodnotenia dôkazov, zohľadňuje všetky skúmané hľadiská, dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliada na vyjadrenia účastníkov konania. Preto skutočnosť, že v inom konaní bola inému subjektu za podobné protiprávne konanie uložená nižšia sankcia, nezakladá sama o sebe žalobcovi legitímne očakávanie, že bude voči nemu pri ukladaní sankcie postupované totožne a uloží mu rovnakú sankciu. Žalovaný opätovne zdôrazňuje, že hoci účastníci správneho konania oprávnene predpokladajú, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, neznamená to, že bude rozhodnuté identicky. Je totiž malý predpoklad, že okolnosti, ktoré v rámci správnej úvahy majú vplyv na individualizáciu uloženej sankcie, budú totožné. Navyše, je nevyhnutné zohľadniť, že vo sfére účastníka konania má uložená pokuta plniť ako úlohu výchovnú, tak aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie, a preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel.
60. Ďalej uviedol, že s poukázaním na formuláciu výroku napadnutého rozhodnutia a platnú právnu úpravu žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán síce zistil dostatočne, presne a úplne skutkový stav veci, právna kvalifikácia tohto skutku bol ale neúplná, pretože v rámci recidívy konania neboli zohľadnené všetky rozhodnutia (minulosť a opakovanosť), ktorými bola uložená pokuta za porušenie rovnakých povinností spätne v období roka pred predmetnou kontrolou. Ďalej správny orgán prvého stupňa uviedol vo výroku rozhodnutia aj porušenie § 12 ods. 1 písm. b) zákona o potravinách, čo bolo podľa žalovaného nepreukázané nakoľko hygienické nedostatky neboli zistené na predajnej ploche, ale iba v zázemí prevádzky (§ 10 zákona o potravinách). V uvedenom zmysle žalovaný zmenil výrok rozhodnutia. Avšak žalobca nemôže tvrdiť, že žalovaný pokutu uložil za úplne iné skutky ako prvostupňovým rozhodnutím, keď vo výroku rozhodnutia o odvolaní vynechal ustanovenie §12 ods. 1 písm. b) zákona o potravinách, pričom išlo stále o tie isté nedostatky v hygiene. Preto nebol ani dôvod na zníženie výšky uloženej pokuty.
Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
61. Žalobca vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného k podanej správnej žalobe, v podaní zo dňa 06. 08. 2020 zopakoval argumenty, ktoré sú obsiahnuté v podanej správnej žalobe. K nezákonnosti výkonu úradnej kontroly potravín uviedol, že nepovažuje argumenty žalovaného za presvedčivé a dostatočné na to, aby považoval priebeh úradnej kontroly potravín za zákonný. Žalobca nepopiera právo orgánov úradnej kontroly potravín vykonávať neohlásené kontroly, t. j. žalobca akceptuje skutočnosť, že orgány úradnej kontroly potravín nie sú povinné vopred ohlásiť žalobcovi deň, čas, miesto a predmet úradnej kontroly. Žalobca však požaduje, aby tieto informácie získal riadne a transparentne v momente začatia úradnej kontroly potravín, ktorou sa voči žalobcovi realizuje výkon verejnej moci.
62. Oboznámenie žalobcu s účelom úradnej kontroly potravín na začiatku úradnej kontroly je základným právom žalobcu. Ústne oboznámenie prevádzkovateľa potravinárskeho podniku o účele kontroly nemožno považovať za dostatočné, nakoľko uvedené je netransparentné a umožňuje orgánu úradnej kontroly potravín účel kontroly dodatočne rozširovať alebo meniť s ohľadom na
kontrolné zistenia, ktoré sa inšpektorom stanú zrejmé až v priebehu resp. po výkone úradnej kontroly potravín. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že výkon úradných kontrol bez predchádzajúceho upozornenia prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku vylučuje možnosť oznamovať účel kontroly prevádzkovateľovi písomne pred výkonom úradnej kontroly a túto námietku považuje za účelovú. Podľa názoru žalobcu je prakticky priechodné a v súlade s princípmi právneho štátu, aby inšpektori na začiatku úradnej kontroly potravín predložili zamestnancom žalobcu písomný dokument obsahujúci jasné a zrozumiteľné vymedzenie účelu kontroly. Zo skutočnosti, že vedúca prevádzkarne nenamietala v Zázname o úradnej kontrole priebeh kontroly nemožno automaticky vyvodiť súhlas a potvrdenie správnosti postupu inšpektorov. Z textu Záznamu o úradnej kontrole potravín jasne vyplýva, že zamestnankyňa potvrdila len prevzatie tohto dokumentu. Podľa názoru Žalobcu nepostačuje, aby sa inšpektori kontrolovanému subjektu preukázali len služobnými preukazmi, pretože z týchto preukazov nevyplýva účel (predmet) úradnej kontroly potravín. Žalovaný uvádza, že príslušný orgán vykonáva kontroly v súlade s vyššie uvedenými internými predpismi, ktorých obsah nie je žalobcovi známy, má však za to, že nie sú záväzné a nemôžu byť v rozpore so zákonom a ústavnými princípmi. Žalobca podotýka, že ustanovenia Nariadenia č. 882/2004 sú pomerne široko koncipované, neposkytujú podrobný návod pre výkon kontroly. Uvedené však nezbavuje povinnosti správnych orgánov postupovať v súlade s Ústavou SR, ústavnými princípmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako napr. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
63. Záznam o úradnej kontrole nedokumentuje prítomnosť vedúcej prevádzkarne, resp. akéhokoľvek iného zamestnanca žalobcu, počas celej úradnej kontroly potravín. Uvedené podľa žalobcu vyúsťuje do popretia práva kontrolovaného subjektu byť pri výkone úradnej kontroly prítomný, k porušeniu práva žalobcu na súkromie garantovaného čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj jeho práva oboznámiť sa s kontrolnými zisteniami, adekvátne a bezprostredne ešte počas výkonu kontroly, na kontrolné zistenia reagovať a účinne brániť svoje práva. Dal do pozornosti rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Société Colas Est a ostatní proti Francúzsku (37971/97, ako i rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Niemietz proti Nemecku (13710/88). Podľa vyššie uvedených rozhodnutí Európsky súd pre ľudské práva explicitne priznal právo na súkromie obchodným spoločnostiam, konkrétne právo na „rešpektovanie sídla spoločnosti, jej pobočiek alebo iných obchodných priestorov obchodnej spoločnosti“ a preto musí prax orgánov verejnej správy poskytovať primerané a účinné záruky proti zneužitiu oprávnení, ktorými tieto orgány disponujú.
64. Žalovaný argumentuje, že ochrana obydlia sa na posudzovaný prípad neaplikuje aj z toho dôvodu, že každý spotrebiteľ by už vstupom do prevádzkarne zasiahol do súkromia a nedotknuteľnosti prevádzkovateľa. Prístup spotrebiteľov do maloobchodnej prevádzky a vstup inšpektorov za účelom výkonu verejnej moci voči žalobcovi však nie je možné stotožňovať. Spotrebitelia vstupujú do prevádzky s vedomím žalobcu, v časoch, ktoré pre tento účel žalobca vymedzil ako otváracie hodiny. Zároveň sa tým realizuje hlavný predmet činnosti žalobcu. Uvedené však nemožno konštatovať s ohľadom na vstup inšpektorov RVPS v čase posudzovanej úradnej kontroly potravín. V prípade, ak inšpektori do prevádzkarne vstupujú za účelom výkonu úradnej kontroly, sú povinní o tom kontrolovaný subjekt upovedomiť ihneď na začiatku kontroly a jasne, transparentne oznámiť účel kontroly, ktorý nebude možné počas kontroly dodatočne meniť. Tým, že skutočnosti, ktoré sú obsahom spisového materiálu v tejto veci nasvedčujú predpokladu, že v tomto prípade tak učinené nebolo, došlo k porušeniu žalobcovho práva na súkromie.
65. Žalobca považuje vymedzenie účelu posudzovanej úradnej kontroly potravín za rozporné s čl. 2 bodom 7 Nariadenia č. 882/2004, keďže inšpekcia má byť zameraná len na určité hľadisko. Žalobca naďalej trval na svojom právnom názore, že účel kontroly by mal byť vymedzený podozrením zo spáchania konkrétneho správneho deliktu ako aj druhom potravín, vo vzťahu ku ktorým RVPS kontroluje dodržiavanie potravinového práva.
66. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že judikatúra týkajúca sa hospodárskej súťaže tu aplikovateľná nie je, keďže nejde o „súťažné právo“, ale o „potravinové právo“. Keďže zákaz rybárskych expedícií vychádza z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR ako aj čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, je aplikovateľný aj na výkon úradnej kontroly potravín. Argumentácia zákazu tzv. „fishing expeditions“ je aplikovateľná na kontrolné procesy vykonávané podľa rôznych právnych predpisov a v rôznych oblastiach. Podstatné je, že ide o výkon verejnej moci voči súkromnému subjektu. Dôkazom uvedeného je i rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie Berlioz Investment Fund C-682/15, ktoré sa týkalo výkonu kontroly zo strany
daňového úradu, pričom Súdny dvor Európskej únie aj v tomto prípade potvrdil neprípustnosť tzv. „fishing expeditions“ pri výkone úradných kontrol v oblasti daní.
67. Žalobca nesúhlasí s právnym posúdením žalovaného, že na úradnú kontrolu potravín sa neaplikuje Správny poriadok. Podľa ust. § 1 ods. 1 Správneho poriadku: „Tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.“ Nakoľko orgány úradnej kontroly potravín konštatujú v záznamoch o úradnej kontrole potravín, či prevádzkovateľ potravinového podniku porušil, resp. dodržal Zákon o potravinách a súvisiace právne predpisy, a teda rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach prevádzkovateľov potravinárskych podnikov.
68. Podľa názoru Žalobcu je nemysliteľné a s princípmi právneho štátu nezlučiteľné, aby orgány úradnej kontroly vykonávali preventívne úradné kontroly spôsobom, akým ich realizuje RVPS a žalovaný, t. j. štyria (!) inšpektori ústne spomenú účel kontroly, nepoučia ho o právach a povinnostiach pri výkone kontroly, prevádzku prehľadávajú 3,25 hodiny, Záznam o úradnej kontrole potravín spisujú na konci, pričom bežný človek si nemá šancu zapamätať priebeh kontroly a všetky okolnosti, ktoré by chcel namietať v Zázname o úradnej kontrole potravín. Takto intenzívne vykonávané kontroly v kombinácii so spôsobom, akým sú tieto kontroly vykonávané, je nutné považovať za nezákonné a šikanózne. Práva, ktoré si v súvislosti s výkonom úradných kontrol potravín uzurpujú orgány úradnej kontroly potravín, presahujú rozsah oprávnení orgánov činných v trestnom konaní, ktoré vyšetrujú najzávažnejšie protispoločenské konania.
69. K nezákonnosti dôkazov získaných počas úradnej kontroly potravín žalobca uviedol, že nepovažuje jednostranne spisovaný Záznam o úradnej kontrole potravín, ktorý neobsahuje detailný opis jednotlivých úkonov inšpektorov, za natoľko dôveryhodný dôkaz, aby bolo možné len z neho vyvodzovať administratívnoprávnu zodpovednosť žalobcu. Žalobca zároveň zastáva právny názor, že Záznam o úradnej kontrole potravín musí spĺňať náležitosti zápisnice v zmysle ust. § 22 správneho poriadku. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že Záznam o úradnej kontrole potravín musí okrem minimálnych náležitostí vymedzených v čl. 9 Nariadenia č. 882/2004 obsahovať aj náležitosti podľa ust. § 22 správneho poriadku. Zo záznamu o úradnej kontrole potravín musí byť možné overiť, či sa úradná kontrola potravín vykonávala v súlade so zákonom a Ústavou SR alebo sa tak nestalo. Neohlásená úradná kontrola potravín nepochybne znamená zásah do činnosti podnikateľa (Žalobcu). Je preto nevyhnutné, aby mal súd možnosť preskúmať, či nešlo o svojvoľný výkon verejnej moci, či existovali skutočnosti odôvodňujúce vykonanie takého zásahu, poverenie, na základe ktorého bola vykonaná a taktiež overiť si priebeh výkonu tohto zásahu, predovšetkým či bola úradná kontrola vykonaná vo vymedzenom rámci a v súlade so zásadou proporcionality.
70. K uloženiu pokuty v rozpore so zásadou ne bis in idem, neprimeranosti uloženej pokuty a nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov uviedol, že si je vedomý toho, že žalovaný a RVPS sú pri ukladaní pokuty povinní zohľadniť aspekty stanovené v ust. § 28 ods. 9 zákona o potravinách, musia však pritom rešpektovať aj trestnoprávne zásady ako je napríklad zásada ne bis in idem. Tieto aspekty považuje žalobca za rovnocenné, a preto by žalovaný nemal hodnotiť minulosť prevádzkovateľa potravinového podniku viacnásobne a tomuto hľadisku pripisovať väčší význam než ostatným aspektom. 71. Dal do pozornosti správneho súdu porušenie viacerých zásad ukladania trestov pri vydávaní rozhodnutí Žalovaným a RVPS. Súd je povinný ex offo prihliadnuť na skutočnosti, ktoré nasvedčujú porušeniu zásad ukladania trestov.
A) Porušenie zásady zákazu dvojitého pričítania - medzi zásady ukladania trestov nesporne patrí aj zásada zákazu dvojitého pričítania, ktorá je spojená so zásadou nie dvakrát v tej istej veci (ne bis in idem). Zákaz dvojitého pričítania tej istej okolnosti má zabrániť tomu, aby určitá okolnosť bola pričítaná ako znak kvalifikovanej skutkovej podstaty toho istého deliktu a opätovne ako priťažujúca okolnosť, t. j. účelom tejto zásady je zabrániť použitiu jednej a tej istej okolnosti na vyvodenie dvoch - pre sankcionovaného negatívnych dôsledkov. Vyššie uvedené potvrdzuje aj tretí princíp odporúčania Rady Európy R (91) 1 o správnych sankciách, podľa ktorého „Osoba nemôže byť dvakrát správne potrestaná za ten istý čin na základe rovnakého právneho ustanovenia alebo pravidiel chrániacich ten istý spoločenský záujem.“
Nakoľko v zmysle konštantnej rozhodovacej praxe súdov sa pri správnom trestaní analogicky aplikujú princípy trestného práva, žalobca zastáva právny názor, že je vylúčené, aby tie isté okolnosti (v tomto prípade Rozhodnutie č. k. 3858/2018 a Rozhodnutie č. k. 1777/2018) boli použité ako okolnosť podmieňujúca použitie vyššej sadzby pokuty podľa ust. § 28 ods. 6 Zákona o potravinách, a súčasne boli hodnotené ako priťažujúce okolnosti podľa ust. § 28 ods. 9 Zákona o potravinách. Opakované porušenie povinností je okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej sadzby pokuty podľa ust. § 28 ods. 6 Zákona o potravinách, a preto na neho nemožno v zmysle ust. § 38 ods. 1 Trestného zákona prihliadnuť aj ako na priťažujúcu okolnosť, čo však Žalovaný resp. RVPS pri ukladaní sankcie nerešpektoval.
B) Porušenie zásady zahladenia odsúdenia - žalobca má za to, že správne orgány porušili pri ukladaní sankcie i zásadu zahladenia odsúdenia. Každý páchateľ má právo na „reštart“, avšak v zmysle postupu správnych orgánov by mu takéto právo nikdy neprináležalo.
Správne orgány žalobcovi opakovane priťažujú tým, že prihliadajú na predchádzajúce rozhodnutia opakovane, a to vo viacerých prípadoch. Ak je žalobcovi raz uložená sankcia, správny orgán na ňu prihliada v horizonte jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení tejto sankcie, pri každej úradnej kontrole potravín, pri ktorej zistí rovnaké nedostatky a táto skutočnosť sa stane opakovane zdrojom sprísnenia sankcií uložených v ďalších správnych konaniach.
Správny orgán žiadnym spôsobom neodôvodnil, na základe akého právneho ustanovenia postupuje, keď prihliada na minulosť prevádzkovateľa v trvaní 24 - 36 mesiacov. Sám žalovaný potvrdzuje, že zákon o potravinách nedefinuje, aké obdobie je relevantné pre posúdenie minulosti prevádzkovateľa potravinového podniku. Žalobca navyše poukazuje na to, že zákon o potravinách ani neobsahuje zákonné splnomocnenie pre orgány úradnej kontroly potravín, aby toto obdobie určili podľa svojej úvahy. Samovoľný postup orgánov úradnej kontroly, keď si svojvoľne bez zákonného podkladu určujú pre hodnotenie minulosti obdobie v trvaní 24 - 36 mesiacov, je v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.
C) Porušenie zásady úmernosti sankcie spáchanému deliktu - výška sankcie uloženej rozhodnutím žalovaného je v rozpore s ďalšou zásadou ukladania trestov podľa Trestného zákona, konkrétne so zásadou úmernosti sankcie spáchanému trestnému činu. Pokuta má v prvom rade primerane sankcionovať dotknuté identifikované správne delikty. Žalobca sa domnieva, že žalovaný sa pri ukladaní pokuty zohľadnil najmä jeho minulosť (opakovanosť protiprávneho konania) a nie závažnosť protiprávneho konania. Navyše v rámci hodnotenia minulosti opomenul žalovaný zhodnotiť, že zo 72 úradných kontrol vykonaných na dotknutej prevádzke v posledných 3 rokoch boli zistené nedostatky v 11 prípadoch, a to väčšinou (v 7 prípadoch) išlo o menšie nedostatky, ktoré boli riešené uložením opatrení na mieste. V posudzovanom prípade išlo o hygienické nedostatky v zázemí prevádzky, ktoré nemali žiaden vplyv na potraviny ponúkané spotrebiteľom.
72. Žalovaný dostatočne neodôvodnil použitie správnej úvahy ohľadne výšky uloženej pokuty. Predchádzajúcim Rozhodnutím č. k. 3858/2018 bola Žalobcovi uložená pokuta vo výške 30.000,- € podľa ust. § 28 ods. 2 písm. o) v spojení s ust. § 28 ods. 6 Zákona o potravinách (pre úplnosť žalobca uvádza, že správnou žalobou napadol aj toto rozhodnutie, pričom o. i. namieta aj neprimeranosť pokuty vo výške 30.000,- €), pričom však boli zistené aj hygienické nedostatky. Rozhodnutím žalovaného boli zistené menej závažné nedostatky, nakoľko sa týkali len zázemia prevádzky. Napriek tomu žalovaný uložil rozhodnutím o odvolaní násobne vyššiu pokutu.
73. Týmto postupom správnych orgánov došlo zároveň k porušeniu tzv. precedenčnej zásady a princípu legitímneho očakávania vyjadreného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. V posudzovanom prípade išlo o rozdielne skutkové okolnosti, menej závažné, avšak správne orgány aplikovali prísnejšiu sankciu a túto dostatočne nevysvetlili.
74. V závere žiadal, aby súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a pre prípad, že tento žalobný návrh zamietne, navrhol, aby rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky zo dňa 19. 07. 2019, č. k.: 2322/2019 v spojení s rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Nitra zo dňa 03. 06. 2019, č. j.: 1114/2019, zmenil v časti výroku o výške uloženej pokuty tak, že žalobcovi uloží pokutu v sume 8.000,- €.
IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
75. Krajský súd v Nitre ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) a mieste príslušným podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 19. 07. 2019, ako i jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy (zo dňa 03. 06. 2019), vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných námietok, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, keďže predmetná správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), avšak žiadne pochybenia v postupe a rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov v tomto smere nezistil. Správny súd žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné, t. j. irelevantné privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom ani sám nezistil dôvod zrušenia rozhodnutia z hľadiska niektorého z dôvodov uvedených v § 195 SSP, na čo by správny súd musel prihliadať ex offo. Žalobu preto ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.
76. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení iných zásahov alebo nečinnosti orgánu verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu a postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t. j. skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.
77. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktoré mu predchádzalo, a ktorým bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 40.000,- eur na správny delikt (§ 28 ods. 2 písm. o) zákona č. 152/1995 Z. z. pre porušenie povinností uvedených v § 4 ods. 1 a § 10 písm. a/ a b/ zákona č. 125/2006 Z. z.
78. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. b/ zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania.
Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Poľa § 194 ods. 1, 2 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
79. Podľa § 1 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, v znení platom do 31. 12. 2019, tento zákon ustanovuje a) povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku 1) (ďalej len "prevádzkovateľ") v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín, 1aaa) b) práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám.
Podľa § 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, potravinou látka alebo výrobok, ktoré sú spracované, čiastočne spracované alebo nespracované a sú určené na ľudskú spotrebu alebo pri ktorých sa odôvodnene predpokladá, že budú požité ľuďmi, vrátane nápojov, žuvačiek, všetkých látok vrátane pitnej vody, 1) ktoré sú zámerne pridávané do potravín počas ich výroby, prípravy alebo úpravy, prídavných látok určených na predaj spotrebiteľom a potravín na osobitné výživové účely vrátane dietetických potravín na osobitné medicínske účely ustanovené osobitným predpisom, 1b)
Podľa § 18 ods. 1 písm. a/ , ods. 2 vyššie citovaného zákona, úradná kontrola potravín sa vykonáva a) na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie, Úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi 1e) v oblastiach a na účel uvedený v odseku 1; neuplatňuje sa, ak ide o metrologickú kontrolu a metrologický dozor, 9b) veterinárne kontroly podľa osobitného predpisu, 9ba) ako aj kontrolu krmív podľa osobitného predpisu. 9bb) Podľa § 19 ods. 4 vyššie citovaného zákona, výroba potravín, manipulácia s nimi alebo ich umiestňovanie na trh, ktoré môžu poškodiť zdravie konečného spotrebiteľa, je osobitne závažným porušením tohto zákona a osobitných predpisov.
Podľa § 23 ods. 10 vyššie citovaného zákona, výkon úradnej kontroly potravín môžu vykonávať len kvalifikovaní a odborne spôsobilí zamestnanci s ukončeným stredným odborným vzdelaním v príslušnom odbore alebo s ukončeným vysokoškolským vzdelaním prvého alebo druhého stupňa v príslušnom odbore. Vzdelávanie zamestnancov zabezpečuje vzdelávacie zariadenie poverené ministerstvom alebo ministerstvom zdravotníctva v rámci svojej pôsobnosti podľa osobitného predpisu.
Podľa § 28 ods. 2 písm. o/, ods. 4 písm. i/, ods. 12 vyššie citovaného zákona, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh. Orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti okrem bezodplatného prevodu podľa § 6 ods. 7. Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
80. Podľa čl. 1, ods. 1, 2 Nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín, toto nariadenie poskytuje základ na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a záujmov spotrebiteľov vo vzťahu k potravinám, pričom berie do úvahy najmä rozmanitosť v zásobovaní potravinami vrátane tradičných výrobkov a zároveň zabezpečuje účinné fungovanie vnútorného trhu. Stanovuje spoločné zásady a zodpovednosti, prostriedky na zabezpečenie silnej vedeckej základne, účinných organizačných programov a postupov na podporu rozhodovania v záležitostiach bezpečnosti potravín a krmív. Na účely odseku 1, toto nariadenie ustanovuje všeobecné zásady, ktoré sa vzťahujú na potraviny a krmivá vo všeobecnosti, a najmä bezpečnosť potravín a krmív na úrovni spoločenstva a na vnútroštátnej úrovni.
Podľa čl. 2 ods. 1 citovaného nariadenia, na účely tohto nariadenia "potraviny" znamenajú akékoľvek látky alebo výrobky, či už spracované, čiastočne spracované alebo nespracované, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu alebo o ktorých sa predpokladá, že sú na ňu určené.
Podľa čl. 3 ods. 1 citovaného nariadenia, "potravinové právo" znamená zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, upravujúce potraviny vo všeobecnosti, a najmä potravinovú bezpečnosť, či už na úrovni spoločenstva alebo na vnútroštátnej úrovni; vzťahuje sa na všetky stupne výroby, spracúvania a distribúcie potravín a tiež krmív vyrábaných pre zvieratá určené na produkciu potravín alebo pre zvieratá určené na kŕmenie takýchto zvierat (t. j. určených na produkciu potravín).
81. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 59 ods. 1, 2 vyššie uvedeného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
82. Zistený skutkový stav tak, ako vyplýval z pripojeného administratívneho spisu žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa súd nepovažoval za sporný. V prevádzke žalobcu - fil. XXX na I. ul. XX v G. bola dňa 17. 04. 2019 vykonaná plánovaná kontrola so zameraním, ako je uvedené v účele kontroly. Nedostatky, ktoré boli zistené najmä v oblasti hygieny skladových priestorov a nedostatočnej hygiene technologických zariadení, boli v zázname o úradnej kontrole potravín č. NR/2019/TrToČuHa/51 zo dňa 17. 04. 2019 uvedené v časti B/ Fyzická kontrola v bodoch 1 - 16 (citované v bode 3. tohto rozsudku). Záznam z kontroly bol po jej skončení odovzdaný vedúcej predajne, ktorý uviedla, že ho doručí vedeniu spoločnosti. Z jej vyjadrenia nevyplýva, že by mala námietky k priebehu kontroly.
Správny orgán následne podaní zo dňa 13. 05. 2019 upovedomil žalobcu o začatí správneho konania na podklade vykonanej kontroly dňa 17. 04. 2019. Žalobca sa k upovedomeniu vyjadril písomne v podaní zo dňa 17. 05. 2019, v ktorom tiež nenamietal priebeh kontroly, ani zistené nedostatky. Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 03. 06. 2019 bola žalobcovi uložená pokuta v sume 40.000,- eur za nedostatky zistené kontrolou dňa 17. 04. 2019 tak, ako je popísané v bode 6. tohto rozsudku. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu zo dňa 03. 06. 2019 rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že v súlade s sut. § 59 ods. 2 správneho poriadku rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Nitra zo dňa 03. 06. 2019 zmenil tak, ako je uvedené v časti II. tohto rozsudku. Skonštatoval, že správny orgán prvého stupňa síce zistil dostatočne, presne a úplne skutkový stav veci, právna kvalifikácia tohto skutku bola ale neúplná, pretože v rámci recidívy konania neboli zohľadnené všetky rozhodnutia, ktorými bola uložená pokuta za porušenie rovnakých povinností spätne v období roka pred predmetnou kontrolou. Ďalej žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa uznal žalobcu aj z porušenia ust. § 12 ods. 1 písm. b/ zákona o potravinách, čo nebolo preukázané, lebo hygienické nedostatky neboli zistené na predajnej ploche, ale iba v zázemí prevádzky (§ 10 zákona o potravinách).
83. K žalobným námietkam, ktoré sú obsahom správnej žaloby žalobcu zo dňa 20. 09. 2019 správny súd uvádza, že námietku týkajúcu sa absencie riadneho oznámenia účelu úradnej kontroly potravín považuje za nedôvodnú. Osobitným predpisom, ktorý sa na úradnú kontrolu vykonanú v prevádzke žalobcu na Hviezdoslavovej ul. v Nitre vzťahoval a ktorý upravuje spôsob vykonávania úradných kontrol potravín je Nariadenie (ES) č. 882/2004 z 29.04.2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá. Podľa týchto pravidiel sa úradné kontroly vykonávajú bez predchádzajúceho oznámenia prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku s výnimkou výkonu auditov. Pred začatím výkonu úradnej kontroly potravín sa inšpektori preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím dokladom a ústne oznamujú prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku alebo jeho pracovníkovi účel kontroly, ktorý následne aj písomne uvedú do úradného záznamu. V predmetnom prípade, zo záznamu o úradnej kontrole potravín zo dňa 17. 04. 2019 vyplýva, že úradnú kontrolu vykonali zamestnanci (inšpektori) prvostupňového správneho orgánu, pričom v zázname sú uvedené ich mená, čísla služobných preukazov a číslo poverenia. Neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by inšpektorom ukladal povinnosť vyhotovovať pred začatím kontroly osobitný záznam o oboznámení prevádzkovateľa s účelom kontroly. Úradný záznam je vyhotovený po skončení fyzickej kontroly priestorov, potravín, dokumentácie a zachytáva priebeh kontroly od začiatku do jej ukončenia. Nevyhotovujú sa priebežné záznamy o jednotlivých krokoch a zisteniach, pričom ak má zodpovedný zamestnanec akékoľvek výhrady k postupu inšpektorov, má možnosť v zázname tieto námietky popísať.
84. Záznam o úradnej kontrole potravín zo dňa 17. 04. 2019 bol prerokovaný s vedúcou predajne, ktorá k priebehu ani výsledku kontroly nevzniesla žiadne námietky a tento záznam podpísala s tým, že ho doručí vedeniu spoločnosti. Za takejto situácie je zrejmé, že zamestnanci žalobcu museli poskytnúť inšpektorom súčinnosť (napríklad predložením potrebnej dokumentácie), a teda logicky museli mať vedomosť o prítomnosti inšpektorov na predajni a výkone úradnej kontroly, neznámym osobám by zamestnanci žalobcu neumožnili vykonať kontrolu, pohybovať sa po prevádzke a
neposkytli by požadovanú dokumentáciu k úradnej kontrole. Žalobca bol oboznámený s účelom kontroly prostredníctvom zodpovedných zamestnancov, ktorí boli v tom čase zodpovední za chod prevádzkarne, a boli spôsobilí vyjadriť sa k tomu, či priebeh úradnej kontroly zodpovedá obsahu záznamu.
85. Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že o účele kontroly bol žalobca upovedomený až v zázname o úradnej kontrole, pričom podľa žalobcu má mať možnosť si kedykoľvek v priebehu kontroly overiť účel kontroly. Toto tvrdenie žalobcu však nemá oporu v žiadnom predpise a jeho tvrdenie, že sa žalobca dozvedel o účele kontroly až z vyhotoveného záznamu o kontrole je len v rovine špekulácií. Zo záznamu o úradnej kontrole potravín zo dňa 17. 04. 2019, časť III. vyplýva, že na začiatku kontroly sa inšpektori preukázali služobnými preukazmi a prevádzkovateľ potravinárskeho podniku bol oboznámený s účelom kontroly uvedeným v bode II. úradného záznamu. Aj z dokumentov, ktoré boli priebežne predkladané inšpektorom a ktoré sú uvedené v časti „dokumentačná kontrola“ vyplýva, že im boli predložené doklady, okrem iného aj dokumentácia súvisiaca s hygienou manipulácie umiestňovania potravín na trh (deratizácia a dezinsekcia, školenie zamestnancov, zdravotná spôsobilosť-zdravotné preukazy, osvedčenia o odbornej spôsobilosti zamestnancov), pričom aj z uvedených dokladov je zrejmé, že zamestnancom žalobcu, ktorí poskytovali súčinnosť inšpektorom pri výkone kontroly bol zrejmý účel kontroly. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré by boli preukázané doloženými dôkazmi, a ktorými by vyvrátil hodnovernosť údajov zaznamenaných v zázname o úradnej kontrole potravín.
86. Správny súd k ďalšej námietke žalobcu, že priebeh úradnej kontroly mal byť zaznamenaný tak, že v zázname o úradnej kontrole bolo potrebné aplikovať ust. § 22 správneho poriadku uvádza, že sa ani s týmto tvrdením žalobcu nestotožňuje. Úradná kontrola potravín predstavuje kontrolnú činnosť, ktorá v sebe zahŕňa obstarávanie podkladov pre vydanie rozhodnutia. Túto činnosť nemožno zamieňať s rozhodovacou činnosťou, ktorá je administratívnym konaním, ktoré sa začína doručením upovedomenia o začatí administratívneho konania a v tomto konaní je vyvodzovaná zodpovednosť za porušenie povinností. Proces kontroly teda nie je administratívnym konaním, a preto sa naň nevzťahujú ustanovenia správneho poriadku. Výstupom kontroly je potom záznam, a nie rozhodnutie, a preto ani podľa názoru správneho súdu záznam z úradnej kontroly potravín nemusí mať formu zápisnice tak, ako to upravuje § 22 správneho poriadku.
Z tohto dôvodu inšpektori neboli povinní poučovať zodpovedného zamestnanca žalobcu pri výkone úradnej kontroly potravín o procesných právach podľa správneho poriadku tak, ako to tvrdí žalobca v podanej žalobe. Nie je opäť zrejmé, o čom mali byť zamestnanci žalobcu pri výkone kontroly poučení a akým spôsobom absencia poučenia zasiahla do práv žalobcu.
Naviac, Záznam o úradnej kontrole potravín zo dňa 17.04.2019 obsahuje všetky skutočnosti, ktoré vyžaduje aj ustanovenie § 22 ods. 2 správneho poriadku. Je z neho zrejmé, kto, kde a kedy kontrolu vykonal (mená a priezviská inšpektorov, čísla služobných preukazov, miesto - fil. XXX, I. XX, G., deň 17.04.2019 v čase od 9.00 - 12.15 hod.), je zrejmé, čo bolo predmetom kontroly, ako kontrola prebiehala, čo bolo pri kontrole zistené, bez uložených opatrení. Zodpovedný zamestnanec v prevádzke žalobcu (vedúca prevádzky) záznam prevzala s tým, že tento bude postúpený vedeniu spoločnosti. Samotný Zákon o potravinách v § 20 ods. 10 ustanovuje, že pokiaľ zamestnanec orgánu úradnej kontroly pristúpil k uloženiu opatrení na mieste podľa § 20 ods. 12, § 19 ods. 2 alebo podľa osobitných predpisov, v reflexii na skutočnosti zistené pri úradnej kontrole potravín, oznámi tieto ústne príslušnému zodpovednému zamestnancovi kontrolovaného prevádzkovateľa a bezodkladne vyhotoví záznam o úradnej kontrole potravín. Zaznamenávanie priebehu úradnej kontroly potravín má teda aj podľa Zákona o potravinách podobu záznamu o úradnej kontrole potravín.
87. Nemožno akceptovať ani námietku žalobcu, že účel kontroly bol vymedzený široko. Účel kontroly bol vymedzený dostatočne, ak bolo v úradnom zázname uvedené - úradná plánovaná kontrola podľa zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách, zameraná na dokladovú kontrolu, fyzickú kontrolu, ktorá zahŕňala kontrolu hygieny prevádzkových priestorov predajne a skladov, hygieny skladovania (funkčnosť a čistota) a kontrola hygieny technologických zariadení, kontrolu osobnej hygieny zamestnancov, kontrolu predaja tovaru, kontrolu teplotných režimov a ich evidenciu a cielená kontrola 23/2016 - VEĽKÁ NOC 2019 - kontrola tovaru s veľkonočnou tematickou. Uvedenému účelu zodpovedá i popísaný priebeh kontroly, ale i zistené nedostatky v zázemí prevádzky a v skladových priestoroch. Žalobca uviedol, že príliš široko vymedzený účel kontroly neprimerane zasahuje do práv kontrolovaného subjektu, ale neuviedol,
aké konkrétne práva žalobcu mali byť týmto ohrozené, resp. poškodené. Poukazovanie na judikatúru týkajúcu sa hospodárskej súťaže a zákaz tzv. „fishing expeditions“ len všeobecne, bez uvedenia, v čom sú skutkové zistenia v citovaných rozhodnutiach podobné s prejednávanou vecou, neumožňuje bez ďalšieho aplikovať žalobcom uvádzané rozhodnutia na súdenú vec.
88. Žalobca nepreukázal, že by úradná kontrola potravín bola vykonaná nezákonným spôsobom, resp. že dôkazy získané počas údajne nezákonne vykonanej úradnej kontroly potravín je nutné považovať za nezákonné. Okrem všeobecnej argumentácie, kedy je nutné považovať dôkaz za nezákonný, však žalobca žiadnym spôsobom nevymedzil, z akého dôvodu považuje dôkazy získané pri výkone kontroly potravín za nezákonné a rovnako tak nevymedzil, prečo a na základe akých skutkových zistení považuje skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia o odvolaní má byť v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu. Žalobcom uplatnené námietky týkajúce sa nezákonnosti dôkazov získaných pri kontrole potravín a tvrdenia, že skutkový stav zistený žalovaným nemá oporu v administratívnom spise nemôžu obstáť pre svoju všeobecnosť.
89. V prejednávanej veci bol záznam z úradnej kontroly zrozumiteľný, zodpovedný zamestnanec záznam prevzal a voči jeho obsahu nevzniesol žiadne námietky. Za podstatné správny súd považuje to, že zaznamenanie priebehu úradnej kontroly potravín vo forme záznamu je zaznamenanie priebehu úradnej kontroly potravín v takej forme úkonu, ktorá zodpovedá Zákonu o potravinách, tento záznam je zrozumiteľný a žalobca hodnovernosť údajov zaznamenaných v zázname nevyvrátil a nevyužil ani opravné prostriedky, ktorými sa voči obsahu záznamu mohol brániť. Námietky, ktoré uplatnil žalobca v podanej správnej žalobe týkajúce sa spôsobu vykonania kontroly, formy jej zaznamenania, široko vymedzenému účelu kontroly, absencii poučenia o právach a povinnostiach subjektu, ako i nezákonne získaným dôkazov z kontroly neuviedol ani vo svojom vyjadrení k upovedomeniu o začatí správneho konania, v podaní zo dňa 17. 05. 2019, a správny súd uvedené námietky považoval za nedôvodné a účelové. Z vyššie uvedenej argumentácie vyplýva, že úradná kontrola potravín nebola nezákonná a nezákonnosťou nie sú postihnuté ani dôkazy zaobstarané počas úradnej kontroly potravín, ktorá bola u žalobcu vykonaná.
90. Správny súd zdôrazňuje, že všetky námietky žalobcu produkované v správnej žalobe uvedené vyššie (týkajúce sa formy záznamu, vymedzenia účelu kontroly, neoznámenia účelu vopred, nepoučenia žalobcu o procesných právach) postrádajú uvedenie spôsobu, akým sa tieto nedostatky mali negatívne prejaviť v postavení žalobcu, a aj preto nie je možné vyvodiť opodstatnenosť uvedených námietok.
91. Žalobca v správnej žalobe ďalej namietal, že uloženie pokuty bolo v rozpore so zásadou ne bis in idem, a to z dôvodu, že žalovaný zohľadnil minulosť prevádzkovateľa pri rozhodovaní o sprísnení sankcie „dvojnásobne“, a to tým, že prihliadol na minulosť žalobcu jednak v zmysle ust. § 28 ods. 6 a tiež ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách a preto považuje takýto postup za nezákonný. Opakované prihliadanie na predošlé spáchané delikty je porušením uvedenej zásady.
92. Ústava SR osobitne neupravuje požiadavky na trestanie za správne delikty. Základné princípy vzťahujúce sa na správne trestanie možno odvodiť od všeobecných princípov demokratického a právneho štátu, ako aj z požiadaviek obsiahnutých v medzinárodných zmluvách, ako aj z judikatúry ESĽP, Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, resp. Najvyššieho správneho súdu SR.
93. Významným dokumentom je Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R (91) členským štátom o správnych sankciách, ktoré je dôležitým interpretačným nástrojom pre národné správne súdy, slúži k výkladu zákonov týkajúcich sa správneho trestania a vymedzuje zásady ako minimálne spoločné štandardy ochrany jednotlivca v rámci správneho trestania. Odporúčanie ustanovuje nasledovné zásady: 1. zásadu zákonnosti, 2. zásadu zákazu retroaktivity, 3. zásadu ne bis in idem, 4. zásadu konania o správnom delikte v primeranej lehote, 5. zásadu ukončenia správneho konania o delikte rozhodnutím, 6. zásady osobitné - právo byť informovaný o obvinení, právo na primeraný čas na obhajobu, právo na informácie o dôkazoch, právo na náležité odôvodnenie rozhodnutia, 7. zásadu, že dôkazné bremeno nesie orgán verejnej správy, 8. zásadu preskúmateľnosti rozhodnutia, ktorým sa ukladá sankcia.
94. Správny súd má za to, že žiadna zo zásad uvedených v Odporúčaní nebola porušená. Žalovaný, ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa, rozhodli v súlade s článkom 2 ods. 2, s článkom 152 ods.
4 v spojení s článkom 49 Ústavy SR, podľa ktorého len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. Vo výroku rozhodnutia bol dostatočne vymedzený skutok, naplnil požiadavku špecifikácie skutku tak, aby nebol zameniteľný a zároveň tvoril prekážku rozhodnutej veci. Vec bola správne právne posúdená a dostatočne bola odôvodnená aj výška uloženej sankcie, pričom orgány verejnej správy oboch stupňov odôvodnili svoje rozhodnutia dostatočným a preskúmateľným spôsobom.
95. Rozhodnutím žalovaného o pokute za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 1 , § 10 písm. a/ a b/ zák. č. 152/1995 Z. z. nedošlo k porušeniu zásady ne bis in idem, spočívajúcej v zákaze potrestania dvakrát v tej istej veci, ani k porušeniu iných zásad trestného konania aplikovateľných na správne trestanie. Žalovaný rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zmenil, čím odstránil jeho pochybenie v tom, že správny orgán neuviedol jedno z rozhodnutí, na ktoré bolo potrebné prihliadnuť podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách a toto do výroku doplnil a tiež vypustil porušenie ust. § 12 ods. 1 písm. b/ zákona o potravinách, nakoľko správne konštatoval, že neboli preukázané hygienické nedostatky zistené na predajnej ploche, ale iba v zázemí prevádzky. Tým, že vyprecizoval i jednotlivé nedostatky tak, ako sú presne uvedené v zázname o kontrole, nedošlo, ako tvrdí žalobca v podanej žalobe, k uloženiu pokuty za úplne iné skutky, než v prvostupňovom rozhodnutí. Obidve rozhodnutia majú svoj základ v zázname z kontroly zo dňa 17. 04. 2019.
96. Správny súd predovšetkým považuje za potrebné uviesť, že skutok, pre ktorý bola žalobcovi uložená pokuta, je v rozhodnutí žalovaného identifikovaný tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným skutkom, pričom za iný správny delikt je v ust. § 28 ods. 2 zákona o potravinách stanovená hranica od 100,- eur do 100.000,- eur. Pretože žalovaný prezentoval názor, že sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa ust. § 28 ods. 6 zákona o potravinách, podľa ktorého ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odsekov 1 až 3, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku výšky súm uvedených v odsekoch 1 až 3. V ust. § 28 ods. 10 zákona o potravinách v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, sú stanovené kritériá, na ktoré musí správny orgán prihliadnuť pri určení výšky pokuty za správny delikt, a to závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. Žalovaný vo svojom rozhodnutí sa zaoberal všetkými taxatívne uvedenými kritériami pre určenie výšky pokuty, keď uviedol, že závažnosť hygienických porušení je jednoznačná, a to s ohľadom na ich rozsah a charakter
- nejde o bežné denné znečistenie a tiež ich potenciálnu možnosť ovplyvniť kvalitu a bezpečnosť potravín umiestňovaných na trh v dotknutej prevádzkarni. Zohľadnil tiež možné následky zisteného protiprávneho konania, predovšetkým na preventívny charakter zameraný na predchádzanie akejkoľvek kontaminácii potravín a ohrozeniu zdravia ľudí. K trvaniu protiprávneho stavu uviedol, že nedostatky boli zistené v čase úradnej kontroly potravín 17. 04. 2019 a presný čas trvania nedostatkov v hygiene predaja a skladovania (najmä okamih vzniku) nebolo možné s ohľadom na ich charakter zistiť. Tiež sa vyjadril a súhlasil s názorom správneho orgánu prvého stupňa, že je dôvod predpokladať, že zistený protiprávny stav by pokračoval, ak by úradná kontrola nedostatky neodhalila, lebo počas úradnej kontroly neboli vykonávané žiadne sanitačné práce a prevádzkovateľ nepredložil dôkaz, že sám identifikoval nedostatky. Ďalej k minulosti žalobcu uviedol jednotlivé rozhodnutia, ktorými bola žalobcovi ako účastníkovi konania uložená pokuta, pričom označil rozhodnutia od roku 2016 po rok 2019 a počte 8 rozhodnutí, a to pokuta v sume 3.000,- eur za nesplnenie uloženého opatrenia (rozhodnutie č.k. 150/2016), za rozsiahle nedostatky v hygiene priestorov a zariadení v sume 1.000.000.- eur (rozhodnutie č. 333/2016), pokuta v sume 2.000,- eur (rozhodnutie č. 2286/2016) a v sume 4.000,- eur (rozhodnutie č. 266/2017), pokuta v sume 5.000,- eur (rozhodnutie č. 2603/2017) za to, že nezabezpečil čistotu potravinárskych priestorov v prevádzke a zariadení na predajnej ploche, pokuta v sume 10.000,- eur (rozhodnutie č. 62/2018) z totožného dôvodu, pokuta v sume 20.000,- eur (rozhodnutie č. 1777/2018) pre to, že nezabezpečil čistotu a dobrý stav údržby potravinárskych priestorov v celej prevádzke a zariadení na predajnej ploche a pokuta v sume 30.000,- eur (rozhodnutie č. 3858/2018) z rovnakého dôvodu.
97. V konaní nebolo sporné, že v poslednom roku pred uložením pokuty v sume 40.000,- eur žalobou napadnutým rozhodnutím, došlo k opakovanému protiprávnemu konaniu zo strany žalobcu, a za porušenie rovnakých povinností mu bola uložená pokuta v sume 30.000,- eur rozhodnutím č. 3858/2018 zo dňa 20. 12. 2018 (právoplatné dňa 11.01.2019 a pokuta v sume 20.000,- eur rozhodnutím č. 1777/2018 zo dňa 26. 06. 2018 (právoplatné dňa 09. 07. 2018). Z rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa vyplýva, že tento pri uložení pokuty za opakované porušenie povinnosti zohľadnil len jedno z rozhodnutí, a to rozhodnutie č. 3858/2018, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta v sume 30.000,- eur, pričom žalovaný zohľadnil obidve rozhodnutia tak, ako sú uvedené vyššie. Výšku pokuty však nezmenil a ponechal ju v pôvodne uloženej výške.
98. Správny súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že bola porušená zásada ne bis in idem tým, že žalovaný zohľadnil uložené pokuty žalobcovi jednak v jeho minulosti a jednak pre naplnenie ust. § 28 ods. 6, teda vzal do úvahy rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť pred jedným rokom a došlo k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta. V dôsledku aplikácie citovaného ustanovenia zákona o potravinách (§ 28 ods. 6) tak došlo k zvýšeniu dvojnásobku súm, ako sú uvedené v ustanovení § 28 ods. 1 až 3 zákona o potravinách. Týmto postupom nemohlo dôjsť k porušeniu zásady ne bis in idem, lebo žalobca bol postihnutý za iný skutok, než v predchádzajúcich rozhodnutiach a správne orgány uložili pokutu podľa zákonných kritérií.
99. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/7/2018 zo dňa 02. apríla 2019, podľa ktorého: „ I. Sankčný mechanizmus vytvorený zákonom č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov musí spĺňať požiadavky ustanovené v čl. 55 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá, podľa ktorého musia byť ukladané sankcie účinné, primerané a odradzujúce. V tomto zmysle recidíva (§ 28 ods. 6 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov) napĺňa nielen požiadavku primeranosti, ale aj účinnosti, a to práve v situácii, ak predchádzajúce sankcie uložené prevádzkovateľovi za porušenie rôznych či rovnakých povinností neviedli k jeho náprave........II. Kritériá na určenie výšky pokuty uloženej podľa zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov sú určené výpočtom skutočností, na ktoré je správny orgán povinný prihliadnuť (§ 28 ods. 9). Vzhľadom na to, že ide o výpočet taxatívny, správny orgán je povinný, realizujúc správne uváženie o konkrétnej výške ukladanej pokuty, sa týmito hľadiskami zaoberať, zohľadňovať ich a v dôvodoch rozhodnutia sa s nimi transparentne vysporiadať......Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné pripomenúť, že ukladanie pokút za správne delikty, a teda i rozhodovanie o ich výške sa realizuje vo sfére voľného správneho uváženia (diskrečné právo správneho orgánu). Správna úvaha, resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Ide teda o právomoc (na účely Odporúčania R (80) 2 Výboru ministrov o vykonávaní právomoci voľnej úvahy správnymi orgánmi prijatého Výborom ministrov dňa 11. marca 1980 na 316. zasadaní zástupcov ministrov, možno hovoriť aj o právomoci voľnej úvahy - discretionary power), na základe ktorej má správny orgán istý stupeň slobody pri prijímaní rozhodnutia, pričom si môže vybrať z viacerých právne prijateľných rozhodnutí jedno, ktoré pokladá za najvhodnejšie. Podrobiť správne uváženie súdnemu prieskumu je možné iba vtedy, ak správny orgán buď prekročil zákonom stanovené medze tohto uváženia, alebo voľné uváženie zneužil. Riadne zdôvodnenie ukladanej sankcie v prípade správneho trestania je základným predpokladom pre preskúmateľnosť úvahy, ktorou bol správny orgán pri svojom rozhodovaní vedený. Zohľadnenie všetkých hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej veci považovať za relevantné, potom určuje mieru zákonnosti stanoveného postihu. ..“
100. Súd nepovažoval uloženú pokutu za neprimeranú, keďže bola ukladaná v rozpätí dvojnásobku pôvodnej sadzby, t. j. do 200.000,- eur. Je nevyhnutné, aby správny orgán odôvodnil, prečo ukladá sankciu a súčasne odôvodnil aj jej výšku. Pokuty nesmú byť ukladané ľubovoľne, ale v rámci správneho uváženia, ktoré správny orgán náležitým spôsobom odôvodní. Pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty je potrebné vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie - individuálnej a generálnej, pričom v preskúmavanej veci, podľa názoru súdu, nebola pokuta uložená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k spáchanému správnemu deliktu. V danom prípade prvostupňový správny orgán uložil pokutu vo výške 40.000,- eur za opakované porušenie ustanovení zákona o potravinách, keď predtým bola žalobcovi uložená pokuta v sume 20.000,- a 30.000,- eur, a napriek tomu sa kontrolou zistilo porušenie totožných ustanovení, preto, podľa názoru súdu, nemali správne orgány možnosť uložiť nižšiu pokutu, než v predchádzajúcich prípadoch. Uložená pokuta je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná a plní úlohu výchovnú aj represívnu. Uložená pokuta plní tiež preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od
protiprávneho postupu. Vzhľadom na uvedené považuje súd výšku uloženej pokuty za adekvátnu a dostatočne odôvodnenú.
101. Výšku uloženej pokuty predovšetkým ovplyvnila tá skutočnosť, že uvedené nedostatky sa v tej istej prevádzke - K., I. XX, G. vyskytovali opakovane, pričom uložené sankcie nesplnili svoj účel, a preto správny orgán správne pristúpil k uloženiu prísnejšej sankcie. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že preventívna úloha postihu nespočíva iba v účinku voči žalobcovi (individuálne pôsobenie). Postih musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iných nositeľov rovnakých zákonných povinností (generálne pôsobenie); tento účinok potom môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu.
102. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že prevádzkovateľ potravinárskeho podniku je povinný zabezpečiť predaj a skladovanie potravín za takých podmienok, aby sa zabránilo akémukoľvek riziku kontaminácie. Každou možnou kontamináciou potraviny dochádza k riziku negatívneho ovplyvnenia jej vlastností, kvality, prípadne bezpečnosti, čo zároveň predstavuje možnosť negatívneho vplyvu na zdravie spotrebiteľa. Povrchy zariadení musia byť udržiavané v takom stave, aby sa minimalizovalo zhromažďovanie častíc potravín a nečistôt, a tak sa znižovala možnosť rozmnožovania mikroorganizmov, ktoré by mohli byť príčinou ohrozenia kvality a zdravotnej neškodnosti uchovávaných potravín.
103. Potreba účinne sankcionovať protiprávne konania naplňujúce skutkové podstaty iných správnych deliktov vyplýva pre Slovenskú republiku taktiež z práva Európskej únie. V mnohých prípadoch sa totiž jedná o postih za porušenie povinností uložených právnymi predpismi a prijatými na úrovni Európskej únie, a to buď priamo (nariadenia Únie), alebo nepriamo, na základe vnútroštátnych právnych predpisov transponujúcich smernice. Súdny dvor Európskej únie pritom vždy zdôrazňuje povinnosť členských štátov postihovať porušenie povinností plynúcich z úniového práva dostatočne efektívnymi sankciami a zaistiť tak „užitočný účinok“ úniového práva. Uložené sankcie tak musia mať, podľa Súdneho dvora Európskej únie, dostatočne odradzujúci účinok, a to tak z hľadiska prípadnej recidívy zo strany samotného delikventa, ako aj z hľadiska ostatných subjektov (napríklad rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, C-100/80 až 103/80, SA Musique Diffusion française a iní proti Komisii Európskych spoločenstiev.
104. Uvedené a v danom prípade aj opakujúce sa pochybenia považuje súd za neprípustné, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že spotrebiteľ v Slovenskej republike, teda v členskom štáte Európskej únie, oprávnene očakáva vysokú kvalitu predávaného tovaru (potravín) a zároveň aj prísne dodržiavanie hygienických štandardov stanovených právnymi normami. Zhora uvedený správny delikt, ktorého spáchanie žalobca ani nepopiera, svedčia podľa názoru súdu o nedodržiavaní hygienických a potravinárskych predpisov zo strany žalobcu, ktorý je navyše významným obchodným reťazcom, ktorý vzhľadom k svojmu postaveniu na potravinárskom trhu má dostatok materiálnych, ľudských a obchodných možností na to, aby sa takýmto pochybeniam dokázal vyvarovať, respektíve im predchádzať. Vzhľadom na povahu žalobcu, ktorý má značné množstvo prevádzok po celom území Slovenskej republiky sa očakáva vyššia miera zodpovednosti pri plnení zákonom stanovených povinnosti na úseku potravinového práva.
105. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že správny orgán svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca (pokuta bola uložená vo výške 40 000,- €, pričom horná hranica sadzby podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona č. 152/1995 Z. z. bola stanovená na 100 000,- € a podľa § 28 ods. 6 až na 200 000,- €), z tohto rámca nijakých spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil, a preto správna úvaha pri výške a druhu pokuty (aj vzhľadom na represívno-výchovnú funkciu tejto pokuty) bola použitá v súlade so zákonom.
106. Správny súd konštatuje, že žiadne žalobcom uvedené žalobné body nie sú relevantné privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Nad rozsah žalobných bodov správny súd posudzoval, či v konaní pred orgánom verejnej správy nedošlo k niektorej z vád vymedzených v § 195 písm. a) až e) SSP, pričom správny súd konštatuje, že nezistil ani niektorú z týchto vád, ktoré by odôvodňovali postupovať v zmysle § 196 SSP a následne by mohli viesť k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že zásada zahladenia správnych deliktov nemá žiadnu zákonnú oporu, dokonca by bola v rozpore s ustanoveniami zákona o potravinách, ktorý v ustanovení § 28 vyslovene
ako jedno z kritérií pre určenie výšky sankcie uvádza minulosť a v odesku 6 dokonca sprísňuje sankciu pri opakovanom porušení, ku ktorému došlo v období roka pre zistením opakovanému porušenia.
107. Z dôvodov vyššie uvedených, správny súd nevyhovel žalobe, žalobu v súlade s § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
108. Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že žalovaný, ako i prvostupňový správny orgán, riadne zistili skutkový stav veci, poskytli žalobcovi priestor na písomné vyjadrenie k oznámeniu o začatí administratívneho konania o uložení pokuty aj k podkladom rozhodnutia, záznam o úradnej kontrole potravín je kompletný a tento bolo odovzdaný vedúcej predajne po skončení kontroly. Rozhodnutie žalovaného spĺňa formálne a materiálne náležitosti rozhodnutia vyplývajúce z § 47 správneho poriadku, orgány oboch stupňov vec správne právne posúdili podľa zákona č. 125/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších a vyvodili zaň postih v podobe pokuty.
109. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.
110. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.