Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/34/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členiek senátu Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu Kaufland Slovenská republika v.o.s., so sídlom Trnavská cesta 41/A, Bratislava, právne zastúpeného PRK Partners s.r.o., Hurbanovo námestie 3, Bratislava, proti žalovanému Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická 17, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.k.: XXXX/ XXXX zo dňa 18. júla 2016 na základe správnej žaloby vo veci správneho trestania, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. V administratívnom konaní vykonali kontrolóri Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky, Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Banská Bystrica a Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Vranov nad Topľou úradnú kontrolu potravín v prevádzke žalobcu OD Kaufland, ul. Dlhá, Vranov nad Topľou dňa 15.04.2016 od 15.00 hod. do 21.00 hod. podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o potravinách). Účelom kontroly bola cielená kontrola zameraná na dodržiavanie požiadaviek zákona o potravinách. Kontrolované boli oblasti: príjem tovaru, hygiena skladovania a predaja, dodržiavanie teplotných režimov, osobná hygienu, označovanie potravín, kontrolu dodržiavania doby spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti potravín. O vykonaní úradnej kontroly bol spísaný záznam č. E. zo dňa 15.04.2016.

2. Z obsahu záznamu o úradnej kontrole potravín vyplýva, že v oblasti hygieny skladovania a predaja bol zistený nedostatok v časti predaja nebalených pekárskych výrobkov dopekaných v prevádzke, kde bolo znečistené zariadenie určené na ich predaj. Nebalené pekárske výrobky boli podľa sortimentu uložené vo vysúvateľných košoch, pričom konštrukcia regálu medzi košmi a taktiež konštrukcia košov bola značne znečistená zvyškami výrobkov a posypmi, bola zaprášená. Zadná zvislá konštrukcia regálu (zo strany výrobnej časti) bola znečistená - boli tam zhluky prachu a nečistôt, pokryté múčnym prachom, čo je v rozpore s § 12 ods. 1 písm. b/ zákona o potravinách a prílohou II Kapitola V, ods. 1 písm. a/ Nariadenia (ES) č.852/2004 o hygiene potravín. V oblasti označovania potravín pri kontrole boli prekontrolované označenia náhodne vybratých predávaných potravín, pričom nedostatky boli zistené v označení výrobku TIORI GOLDEN VEGETABLE MICROWAVEABLE RICE 250 g, DMT: 31.12.16, 181 16:10 29, Manufactured in the EU for F.E.I. Foods. Ltd, Viking Way Winch Wen Industrial Estate, Swansea SAI 7DA, a to že výrobok nebol označený žiadnymi údajmi v kodifikovanej podobe štátneho jazyka, čo je v rozpore s § 9 ods. 1 zákona o potravinách a čl. 15 ods. 1 Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 o

poskytovaní informácií spotrebiteľom. V predaji bolo 5ks v cene 1,69 Eur/ks, výrobok bol do prevádzky dodaný z DC Kaufland, Ilava. Pri kontrole dodržiavania doby spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti potravín boli prekontrolované námatkovo predávané druhy tovarov na trh, ktoré boli umiestňované po uplynutí dátumu spotreby a to K Classic Jamón Serrano, originálna španielska šunka Serrano, krájaná, sušené mäso, špičková kvalita, vzduchom sušená, zrejúca 11 mesiacov, 100 g, LOT: 160258 RM15, spotrebujte do 14/04/16, v predaji bolo 14 ks v cene 1,99 Eur/ks, MAKRELA - SCOMBER SCOMBRUS ÚDENÁ CELÁ, spotrebujte do 11.04.2016, v predaji bol 1 ks, hmotnosť 0,368 kg. v cene 5,50 Eur/ kg. Uvedeným konaním bol porušený § 6 ods. 5 písm. d/, § 12 ods. h/ zákona o potravinách. Bola vykonaná kontrola predávaného čerstvého ovocia, zeleniny a zemiakov a ich prínos na ľudskú spotrebu. Tieto produkty sú do prevádzky dodávané z DC Kaufland Ilava. Ako nevhodné na ľudské spotrebu boli posúdené tri druhy, ktoré boli v čase kontroly predávané na predajnej ploche spotrebiteľom a to mandarínky voľné, v kartónoch á 10 kg, I. trieda, kaliber: Ixxx. LOT: 15/02, krajina pôvodu: Španielsko, distribútor: Čeroz Slovensko s.r.o. Z kontrolovaného množstva cca 230 kg na predajnej ploche ako nevhodných na ľudskú spotrebu holo vyhodnotených 3,598 kg v predajnej cene 1,29 Eur/kg z dôvodu, že plody boli s výskytom hniloby, zasahujúcej až dovnútra plodu a s výskytom bielej a zelenej plesne na plodoch, bio Citróny 500 g (ks) balené sieť, odroda: PRIMOFIORE, trieda II. kaliber: 4/5, LOT: 15/01, krajina pôvodu: Taliansko, dovozca: Kaufland SR v.o.s. Z kontrolovaného množstva 10 balení 5 kg na predajnej ploche ako nevhodných na ľudskú spotrebu boli 3 balenia/1,5 kg v predajnej cene 1,59 Eur/ks z dôvodu výskytu hniloby plodu v balení s výskytom bielej a zelenej plesne na plode, citróny balené 0,5 kg sieť, odroda: PRIMOFIORI, tr. II, kaliber: 5/6, L-1502, krajina pôvodu: Španielsko. Z kontrolovaného množstva 210 balení/105 kg na predajnej ploche ako nevhodných na ľudskú spotrebu bolo 6 balení/0,5 kg v predajnej cene 0,89 Eur/ks z dôvodu výskytu hniloby plodu zasahujúcej až dovnútra plodu a s výskytom bielej a zelenej plesne na plode v balení. Uvedeným konaním bol porušený § 6 ods. 5 písm. a/ zákona o potravinách a čl. 14 ods. 1 a 2 písm. b/ nariadenia (ES) č. 178/2002. Na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín inšpektori uložili žalobcovi podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách opatrenia na mieste. K záznamu sa vyjadril zástupca žalobcu s tým, že podá v zákonom stanovenej lehote vyjadrenie.

3. Regionálna veterinárna a potravinová správa Vranov nad Topľou vykonala dňa 20.04.2016 dodatočnú úradnú kontrolu potravín podľa § 21 ods. 1 písm. d/ zákona o potravinách za účelom overenia splnenia opatrení uložených na mieste pri kontrole vykonanej 08.04.2016, o čom bol spísaný úradný záznam č. VT/XXXX/EZ,EM,DI,MB/X/ŠVPS SR/XXXX/So,Mi,Má/XX/DÚKP/EM,EZ zo dňa 20.04.2016. Z tohto záznamu vyplynulo, že opatrenia, ktoré boli žalobcovi uložené na mieste pri úradnej kontrole zo dňa 08.04.2016 boli v plnom rozsahu splnené.

4. Štátna veterinárna a potravinová správa písomným podaním zo dňa 22.04.2016 odstúpila Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe vo Vranove nad Topľou záznam z úradnej kontroly potravín za účelom ďalšieho vybavenia ako vecne a miestne príslušnému správnemu orgánu na konanie vo veci, vrátane uloženia sankčných postihov za zistené nedostatky.

5. Regionálna veterinárna a potravinová správa vo Vranove nad Topľou (ďalej len prvostupňový správny orgán) zaslala žalobcovi listom zo dňa 09.05.2016 upovedomenie o začatí správneho konania na poklade vykonanej úradnej kontroly potravín zo dňa 15.04.2016 s poučením, že žalobca má právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy, dostať kópie spisov, s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informácie zo spisov, s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom a právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie, právo vyjadriť sa k rozhodnutiu a k jeho podkladom i spôsobu jeho zistenia, ako aj právo navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. K predmetnému upovedomeniu o začatí správneho konania sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 16.05.2016.

6. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 24.05.2016 rozhodnutie č.k.: XXX/XXXX/ZOP, ktorým ako vecne a miestne príslušný orgán úradnej kontroly potravín podľa § 21 ods. 1 písm. d/ zákona o potravinách rozhodol tak, že žalobcovi podľa § 28 ods. 4 písm. zákona o potravinách uložil pokutu vo výške 10 000,- Eur na základe vykonanej kontroly v prevádzke Kaufland, ul. Dlhá, Vranov nad Topľou za to, že porušil povinnosť zabezpečiť hygienu predaja podľa osobitného predpisu, najmä vykonávať sústavné upratovanie, čistenie všetkého zariadenia používaného pri predaji, dezinfekciu, a v prípade potreby vykonanie dezinsekcie a deratizácie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, podľa § 12 ods. 1 písm. b/ zákona o potravinách a Prílohou II Kapitola V ods. 1 písm. a/ Nariadenia (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín a to tým, že dňa 15.04.2016 v čase od 15.00 hod. - 21.00 hod

uvedených v zázname o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/XXXX/So,Mi,Má/XX, v časti predaja nebalených pekárskych výrobkov, dopekaných v prevádzke, bolo znečistené zariadenie určené na ich predaj. Nebalené pekárske výrobky boli podľa sortimentu uložené vo vysúvateľných košoch, pričom konštrukcia regálu medzi košmi a taktiež konštrukcia košov bola značne znečistená zvyškami výrobkov a posypmi, bola zaprášená. Zadná zvislá konštrukcia regálu (zo strany výrobnej časti) bola znečistená, boli tam zhluky prachu a nečistôt, pokryté múčnym prachom. Uvedeným konaním žalobca porušili zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh, čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu uvedeného v § 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách. Ďalej porušil povinnosť označiť potraviny v kodifikovanej podobe štátneho jazyka údajmi podľa § 9 ods. 1 zákona o potravinách a čl. 15 ods. 1 Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácii spotrebiteľom a to tým, že dňa 15.04.2016 v čase od 15.00 do 21.00 hod. (záznam o úradnej kontrole potravín č. E. SR/XXXX/So,Mi,Má/XX) uvádzal na trh Slovenskej republiky výrobok: TIORI GOLDEN VEGETABLE MICROWAVEABL RICE 250 g, DMT: 31.12.16, 181 16:10 29, Manufactured in the EU for F.E.I. Foods, Ltd, Viking Way Winch Wen Industrial Estate, Swansea SAI 7DA - V predaji bolo 5 kusov v cene 1,69 Eur/ks, výrobok bol do prevádzky dodaný z DC Kaufland Ilava, výrobok nebol označený žiadnymi údajmi v kodifikovanej podobe štátneho jazyka. Uvedeným konaním žalobca naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu uvedeného v § 28 ods. 2 písmena f/ zákona o potravinách. Ďalej porušil zákaz uvádzať do obehu potraviny iné ako bezpečné podľa § 6 ods. 5 písm. a/ zákona o potravinách a čl. 14 ods. 1 a 2 písm. b/ Nariadenia (ES) č. 178/2002 a to tým, že uvádzal na trh potraviny: Mandarínky voľné, v kartónoch a'10 kg, 1. trieda, kaliber: Ixxx. LOT: 15/02, krajina pôvodu: Španielsko, distribútor: Čeroz Slovensko s.r.o., Záhradnícka 4/3000, Komárno. Z kontrolovaného množstva cca 230 kg na predajnej ploche, ako nevhodných na ľudskú spotrebu holo vyhodnotených 3,598 kg, v predajnej cene 1,29 Eur/kg z dôvodu, že plody boli s výskytom hniloby, zasahujúcej až dovnútra plodu a s výskytom bielej a zelenej plesne na plodoch. Bio Citróny 500 g (ks) balené sieť, odroda: PRIMOFIORE, tr. II. kaliber: 4/5, LOT: 15/01, krajina pôvodu: Taliansko, dovozca: Kaufland SR v.o.s. Z kontrolovaného množstva 10 balení/5 kg na predajnej ploche ako nevhodných na ľudskú spotrebu boli 3 balenia/1,5 kg v predajnej cene 1,59 Eur/ks z dôvodu výskytu hniloby plodu v balení s výskytom bielej a zelenej plesne na plode. Citróny balené 0,5 kg sieť, odroda: PRIMOFIORI. tr. II, kaliber: 5/6, L -1502, krajina pôvodu: Španielsko. Z kontrolovaného množstva 210 balení/105 kg na predajnej ploche ako nevhodných na ľudskú spotrebu bolo 6 balení/0,5 kg v predajnej cene 0,89 Eur/ks z dôvodu výskytu hniloby plodu zasahujúcej až dovnútra plodu a s výskytom bielej a zelenej plesne na plode v balení. Umiestňovaním na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené, žalobca naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu uvedeného v § 28 ods. 4 písmena a/ zákona o potravinách. Zároveň porušil zákaz uvádzať do obehu potraviny po uplynutom dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti podľa § 6 ods. 5 písm. d/, § 12 ods. 1 písmena h/ zákona o potravinách a to tým. že uvádzal na trh potraviny: K Classic Jamón Serrano, originálna španielska šunka Serrano, krájaná, sušené mäso, špičková kvalita. Vzduchom sušená, zrejúca 11 mesiacov, 100 g, LOT: 160258 RM15, spotrebujte do: 14/04/16, v predaji bolo 14 kusov, v cene 1,99 Eur/ks. MAKRELA - SCOMBER SCOMBRUS ÚDENÁ CELÁ, spotrebujte do 11.04.2016, v predaji bol 1 kus, hmotnosť 0,368 kg, v cene 5,50 Eur/kg. Uvedeným konaním žalobca naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu uvedeného v § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách.

II.

7. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.k.: XXXX/XXXX zo dňa 18.07.2016 tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil vo výrokovej časti tak, že: žalobca Kaufland Slovenská republika v.o.s., Trnavská cesta 41/A, Bratislava, IČO: 35 790 164, prevádzkareň: Kaufland Slovenská republika v.o.s., OD Kaufland, ul. Dlhá, Vranov nad Topľou porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane predaja na diaľku, dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi v nadväznosti na povinnosť zabezpečiť hygienu predaja podľa osobitného predpisu, najmä vykonávať sústavné upratovanie, čistenie všetkého zariadenia používaného pri predaji, dezinfekciu a v prípade potreby vykonanie dezinsekcie a deratizácie; zabezpečiť, aby všetky predmety a zariadenia, s ktorými potraviny prichádzajú do styku, boli účinne čistené podľa § 4 ods. 1, § 12 ods. 1 písm. b zákona o potravinách, Prílohy II Kapitoly V ods. 1 písm. a/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín v platnom znení a to tým, že dňa 15.04.2016 v čase od 15.00 - 21.00 hod. v časti predaja nebalených pekárskych výrobkov dopekaných v prevádzke

bolo znečistené zariadenie určené na ich predaj. Nebalené pekárske výrobky boli podľa sortimentu uložené vo vysúvateľných košoch, pričom konštrukcia regálu medzi košmi a taktiež konštrukcia košov bola značne znečistená zvyškami výrobkov a posypmi, bola zaprášená. Zadná zvislá konštrukcia regálu (zo strany výrobnej časti) bola znečistená - bol tam zhluk prachu a nečistôt, pokryté múčnym prachom. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách. Vzhľadom na to. že rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Vranov nad Topľou č.k.: XXX/XXXX/ZOP zo dňa 01.06.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.06.2015, bola žalobcovi podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách uložená pokuta 5 000,- Eur za nezabezpečenie čistoty zariadení používaných pri predaji v tejto prevádzke zistené dňa 17.04.2015; rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Vranov nad Topľou č.k. XXX/XXXX/ZOP zo dňa 07.09.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 05.10.2015, bola podľa § 28 ods. 2 písm. o/ v spojení s § 28 ods. 6 zákona o potravinách uložená pokuta 5 000,- Eur za opakované nedostatky v hygiene predaja (vrátane nezabezpečenia čistoty zariadení používaných pri predaji) zistené v uvedenej prevádzke dňa 18.08.2015 a rozhodnutím Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky o odvolaní č.k. XXX/XXXX zo dňa 22.02.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.02.2016, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Vranov nad Topľou č.k. XXXX/XXXX/ZOP zo dňa 30.12.2015, bola podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách uložená pokuta 1 000, Eur za to, že neudržiaval zariadenia používané pri predaji potravín v čistote, čo bolo zistené úradnou kontrolou potravín vykonanou dňa 01.12.2015 v tej istej prevádzkarni, žalovaný konštatoval, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti týchto rozhodnutí o uložení pokuty došlo k opakovanému porušeniu povinnosti, za ktoré bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách, čím sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 6 zákonu o potravinách. Ďalej žalobca porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane predaja na diaľku, dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách s poukázaním na povinnosť umiestňovať na trh iba potraviny označené všetkými povinnými údajmi v kodifikovanej podobe štátneho jazyka podľa § 9 ods. 1 zákona o potravinách a čl. 15 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 zo dňa 25.10.2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorými sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924 a (ES) č. 1925/2006, a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 a to tým, že dňa 15.04.2016 v čase od 15.00 do 21.00 hod. v uvedenej prevádzke umiestňoval na trh výrobok TIORI GOLDEN VEGETABLE MICROWAVEABLE RICE 250 g, DMT: 31.12.16, 181 16:1029, Manufactured in the EU for F.E.I. Foods, Ltd, Viking Way Winch Wcn Industrial Estate, Swansea SAI 7DA, 5 ks v cene 1.69 Eur/ks, do prevádzky dodaný z DC Kaufland Ilava. ktorý nebol označený žiadnymi údajmi v štátnom jazyku. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f/ zákona o potravinách. Vzhľadom na to, že v rozhodnutí Regionálnej a veterinárnej potravinovej správy Vranov nad Topľou č.k. XXX/XXXX/ZOP zo dňa 09.04.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.04.2015, bola žalobcovi podľa § 28 ods. 2 písm. f/ zákona o potravinách uložená pokuta 3 000,- Eur za umiestňovanie na trh potravín neoznačených údajmi v kodifikovanej podobe štátneho jazyka, čo bolo zistené dňa 11.03.2015 v uvedenej prevádzke, žalovaný konštatoval, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia o uložení pokuty došlo k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 2 písm. f/ zákona o potravinách, čím sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách. Ďalej žalobca porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi v nadväznosti na zákaz umiestňovať na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné v zmysle § 4 ods. 1, § 6 ods. 5 písm. a/ zákona o potravinách a čl. 14 ods. 1 v spojení s ods. 2 písm. b/ a ods. 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 28.01.2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a ustanovujú postupy v záležitosti bezpečnosti potravín a to tým, že dňa 15.04.2016 v čase výkonu úradnej kontroly potravín od 15.00 hod. do 21.00 hod. v uvedenej prevádzkarni ponúkal na predaj potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu: 1. Mandarínky voľné, v kartónoch a 10 kg, 1. trieda, kaliber: 1xxx, LOT: 15/02, krajina pôvodu Španielsko, distribútor: Čeroz Slovensko s.r.o., Záhradnícka 4/3000, Komárno, z kontrolovaného množstva cca 230 kg na predajnej ploche ako nevhodných na ľudskú spotrebu bolo vyhodnotených 3,59 kg v predajnej cene 1,29 Eur/kg z dôvodu, že plody boli s výskytom hniloby, zasahujúcej až do vnútra plodu a s výskytom bielej a zelenej plesne na plodoch; 2. Bio Citróny 500 g, balené sieť, odroda PRIMOFIORE, t. II, kaliber: 4/5, LOT: 15/01, krajina pôvodu: Taliansko, dovozca: Kaufland SR v.o.s.,

z kontrolovaného množstva 10 balení/5 kg na predajnej ploche ako nevhodných na ľudskú spotrebu boli 3 balenia/1,5 kg v predajnej cene 1,59 Eur/ks z dôvodu výskytu hniloby plodu v balení s výskytom bielej a zelenej plesne na plode; 3. Citróny balené 0,5 kg sieť, odroda: PRIMOFIORI, tr. II. kaliber: 5/6, L-1502, krajina pôvodu: Španielsko, z kontrolovaného množstva 210 balení/105 kg na predajnej ploche, ako nevhodných na ľudskú spotrebu bolo 6 balení/0,5 kg v predajnej cene 0,89 Eur/ks z dôvodu výskytu hniloby plodu zasahujúcej až dovnútra plodu a s výskytom bielej a zelenej piesne na plode v balení. Uvedeným konaním naplnil žalobca všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách. Ďalej žalobca porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi v nadväznosti na zákaz umiestňovania na trh potravín po uplynutom dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti podľa § 4 ods. 1, § 6 ods. 5 písm. d/ a § 12 ods. 1 písm. h/ zákona o potravinách a to tým, že dňa 15.04.2016 v čase výkonu úradnej kontroly potravín od 15.00 hod. do 21.00 hod. v uvedenej prevádzkarni ponúkal na predaj dva druhy potravín po uplynutí dátumu spotreby v celkovom množstve 1,768 kg a v celkovej hodnote 33,36 Eura, a to: 1. K Classic Jamón Serrano, originálna španielska Serrano, krájaná, sušené mäso, špičková kvalita, vzduchom sušená, zrejúca 11 mesiacov, 100 g, LOT: 160258 RM15, Spotrebujte do: 14/04/16, v predaji bolo 14 kusov, v cene 1,99 Eur/ks; 2. MAKRELA - SCOMBER SCOMBRUS ÚDENÁ CELÁ, spotrebujte do: 11.04.2016, v predaji bol 1 kus, hmotnosť 0,368 kg, v cene 5,50 Eur/kg. Uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i/ v jednočinnom súbehu so správnym deliktom podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách. Za to sa mu žalovaný podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách uložil pokutu vo výške 10 000,- Eur, slovom desaťtisíc Eur.

8. Rozhodnutie odôvodnil tým, že podkladom pre vydanie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu boli nedostatky zistené inšpektormi Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky, povereným inšpektorom Regionálnej, veterinárnej a potravinovej správy Banská Bystrica a prizvaným inšpektorom prvostupňového správneho orgánu pri výkone úradnej kontroly potravín dňa 15.04.2016 v prevádzkarni žalobcu OD Kaufland, ul. Dlhá, Vranov nad Topľou. Popísal zistené nedostatky uvedené v zázname z úradnej kontroly a ďalší priebeh administratívneho konania, vrátane vyjadrenia žalobcu k upovedomeniu o začatí správneho konania.

9. Konštatoval, že proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu, že s napadnutým rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu nesúhlasí v celom rozsahu, odmieta rozhodnutia a všetky jeho výroky, predovšetkým z dôvodov ich nepreskúmateľnosti, s tým spojenej nesprávnosti a nezákonnosti. Nezákonnosť vidí predovšetkým v tom, že prvostupňový správny orgán porušil príslušné pravidlá vedenia konania a vedenia kontroly spočívajúce v tom, že nedodržal v správnom konaní zákonný postup, dôkazy, ktoré zhromaždil v konaní sú nepreskúmateľné, vykonal kontrolu a viedol konanie v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. K nedodržaniu postupu v správnom konaní žalobca namietal, že v zmysle § 31 ods. 2 zákona o potravinách na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, okrem konania podľa § 20 ods. 9 a § 12. V zmysle § 28 ods. 12 zákona o potravinách na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Preto platí, že na kontrolu a na konanie sa musí aplikovať , pretože nejde o konanie podľa § 20 ods. 9 a § 12 zákona. Počas kontroly a počas správneho konania boli porušené pravidlá riadnej aplikácie Správneho poriadku, a to spôsobom, ktorý robí rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným. Kontrola bola vykonaná na základe zákona o potravinách a keďže na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní je nepochybné, že na výkon kontroly, ako aj na konanie sa vzťahuje . V zmysle § 18 ods. 2 posledná veta Správneho poriadku platí, že pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Ani , ani zákon o potravinách nedávajú prvostupňovému správnemu orgánu možnosť, aby vykonával predbežné vyšetrovanie. Ak úradná kontrola potravín nezistí porušenie zákona, má konajúci správny orgán túto skutočnosť oznámiť subjektu, ktorý bol predmetom danej kontroly a správne konanie má zastaviť. Ak úradná kontrola potravín zistí porušenie zákona o potravinách, má konajúci správny orgán pokračovať v správnom konaní, zhromaždiť ďalšie dôkazy, vykonať tieto dôkazy v prítomnosti účastníkov konania, zákonným spôsobom tieto získané dôkazy vyhodnotiť, vyzvať účastníka konania na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a až po vyhodnotení a vysporiadaní sa s námietkami, ktoré účastník konania vzniesol vo svojom vyjadrení, vydať vo veci rozhodnutie. V žiadnom prípade neplatí, že úradná kontrola potravín je samostatným konaním a tzv. pokutové konanie je samostatným správnym

konaním. Takýto postup nemá oporu v zákone. Prvostupňový správny orgán doručil dňa 12.05.2016 žalobcovi list zo dňa 09.05.2016, ktorého predmetom bolo upovedomenie o začatí správneho konania. Podľa tohto upovedomenia sa aj podľa textu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu údajne malo začať správne konanie až dňa 09.05.2016. Žalobca považuje stanovenie začiatku konania až na tento deň za nesprávne a nezákonné, pretože z vyššie uvedených dôvodov je v rozpore so zákonom o potravinách, ako aj so Správnym poriadkom. Podľa jeho názoru prvým úkonom, ktorý bol urobený voči nemu bolo vykonanie kontroly v prevádzke a teda konanie sa začalo vykonaním tejto kontroly dňa 15.04.2016. Namietal obsah záznamu a nedostatočné dôkazy, a to argumentáciou, že kontrola nepochybne predstavuje dôležitý úkon správneho konania, z ktorého prvostupňový správny orgán mal vyhotoviť riadnu zápisnicu podľa § 22 Správneho poriadku. Prvostupňový správny orgán však namiesto zápisnice v tomto prípade vyhotovil záznam, ktorý je najdôležitejším a hlavným dôkazom porušenia právnych predpisov, a ktorý bol vyhotovený počas kontroly. Zdôraznil, že záznam neobsahuje prílohy, predovšetkým celkovú fotodokumentáciu, ktorá bola údajne vyhotovená počas kontroly. Minimálnou požiadavkou na to, aby sa dalo uvažovať o tom, že zo záznamu bude počas konania možné počas spoľahlivo zistiť skutočný stav veci je, aby bol pevne zviazaný so všetkými prílohami, vrátane fotografií, t.j. aby bol žurnalizovaný, aby boli všetky prípadné prílohy aj podpísané zúčastnenými osobami. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžo 7/2012, ktorý možno analogicky aplikovať aj na žurnalizáciiu záznamu, v odôvodnení ktorého Najvyšší súd uviedol záver, že: „základným nedostatkom spisu žalovaného, v ktorom je vedené odvolanie žalobkyne je, že je nežurnalizovaný, jednotlivé listy nie sú chronologicky usporiadané a zviazané a pre účely súdneho konania plombované pečiatkou žalovaného. Spôsob vedenia spisu teda neumožňuje zachovať neporušenosť spisu počas jeho manipulácie v administratívnom konaní a v súdnom konaní a identifikovať, či napadnuté rozhodnutia majú svoj základ z obsahu spisu“. Tým, že prvostupňový správny orgán pevne nezviazal fotografie, nezažurnalizoval ich so záznamom vzniklo objektívne riziko ich manipulácie. Podľa názoru žalobcu z vyššie uvedených dôvod neexistujú objektívne riadne zákonné a preskúmateľné dôkazy, ktoré by nepochybne preukazovali, že porušil zákon o potravinách. Rozhodnutie je nepreskúmateľné a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci. Namietal, že pri výkone kontroly bola porušená zásada dvojinštančnosti. Poukázal na to, že záznam v hlavičke uvádza Štátnu veterinárnu a potravinovú správu Slovenskej republiky, pričom v úvodnej časti na 1. strane tiež je uvedené, že ide o záznam o kontrole vykonanej podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona o potravinách. Dvaja z inšpektorov, ktorí vykonali kontrolu, boli priamo zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že kontrolu vykonala Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, t.j. orgán štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona o potravinách a nie prvostupňový správny orgán, ktorý je orgánom štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín podľa § 21 ods. 1 písm. d / zákona o potravinách. V konaní sa uplatňuje zásada dvojinštančnosti podľa Správneho poriadku. V zmysle tejto zásady má účastník správneho konania právo na to, aby v prípade, že v správnom konaní podá opravný prostriedok proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, prvostupňové rozhodnutie preskúmal nezávislý druhostupňový orgán. V danom prípade by o opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodovala Štátna veterinárna a potravinová správa, t.j. ten istý správny orgán, ktorý tiež sám vykonal kontrolu, teda konal v prvom stupni. Vzhľadom na vyššie uvedené zásada dvojinštančnosti v tomto prípade nezodpovedá požiadavkám spravodlivého procesu v zmysle Správneho poriadku a Dohovoru a toto pochybenie predstavuje závažnú vadu konania, ktorá hrubým spôsobom porušuje procesné práva žalobcu, najmä právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru. K údajnej nevhodnosti potravín na ľudskú spotrebu žalobca namietal, že iný správny delikt má podľa upovedomenia o začatí správneho konania spočívať v tom, že žalobca mal predávať ovocie nevhodné na ľudské spotrebu a teda nebezpečné z dôvodu hniloby a plesne, teda nevhodnosť na ľudskú spotrebu mala spôsobovať hniloba a pleseň na potravine. Z citovaného upovedomenia je však zrejmé, že pri kontrole iba prvostupňový správny orgán vizuálne preskúmal kontrolované potraviny a z takejto vizuálnej kontroly malo dôjsť iba k predbežnému predpokladu o tom, že sú napadnuté hnilobou a plesňou, nešlo však o objektívny, jednoznačný a nespochybniteľný záver o tomto tvrdení. Pre vytvorenie jednoznačného záveru o takejto otázke je potrebné vykonať náležité dokazovanie. Poukázal na ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku a tvrdil, že k tomu, aby sa mohlo vyhodnotiť či ide o napadnutie hnilobou a plesňou spôsobujúcou nevhodnosť pre ľudskú spotrebu, nie je postačujúce iba vizuálne pozorovanie, ale je potrebné ďalšie skúmanie. Uviedol, že zo záznamu nevyplýva, či inšpektori, ktorí vykonávali kontrolu disponovali certifikátmi spôsobilosti pre senzorické posudzovanie. Je toho názoru, že pre vylúčenie pochybností a pre spoľahlivé posúdenie toho ako mali byť posudzované údajne nedostatky ovocia bolo nevyhnutné vykonať kvalifikované laboratórne alebo iné skúšky, inak skutočnosti tvrdené prvostupňovým

správnym orgánom o údajných nedostatkoch nie je možné objektívne spätne skontrolovať. Vo vzťahu k prípustným odchýlkam z kvality potravín argumentoval, že ovocie a zelenina podliehajú spoločnej organizácii trhu Európskeho spoločenstva. Spoločná organizácia trhov v sektore ovocia a zeleniny sa vytvára Nariadením Rady (ES) č. 1234/2007 zo dňa 22.10.2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky. Kvalitu potravín v sektore ovocia a zeleniny určujú obchodné normy ustanovené Vykonávacím nariadením komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 07.06.2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania Nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny. Keďže ovocie a zelenia prirodzene dozrievajú a majú tendenciu kaziť sa, právne predpisy povoľujú, aby vykazovali istý stupeň nedostatkov. Práve preto aplikované obchodné normy ustanovujú povolené odchýlky a výnimky z požiadaviek na kvalitu ovocia a zeleniny. Povolená výnimka z požiadavky kvality na danú potravinu znamená, že danú potravinu, ktorá síce vykazuje určité znaky vadnosti jej kvality, avšak je v medziach povolenej výnimky, z jej ustanovenej kvality nemožno považovať za akokoľvek vadnú a teda porušujúcu právne predpisy. Kontrolu zhody z obchodnými normami čerstvého ovocia a čerstvej zeleniny podliehajúcich spoločnej organizácii trhu vykonávajú Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky a Regionálna, veterinárna a potravinová správa v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 491/2001 Z.z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami. Aj právne predpisy Slovenskej republiky teda požadujú, aby veterinárna a potravinová správa pri takejto kontrole aplikovala a vychádzala z ustanovených obchodných noriem aplikovaných v danom sektore potravín. Tieto obchodné normy stanovuje Nariadenie č. 543/2011. Prvostupňový správny orgán však pri kontrole nijako neriešil otázku, či ňou vytknuté a tvrdené nedostatky ovocia presahovali právnymi predpismi povolené výnimky kvality. Keďže pri kontrole nebolo zistené, či vytknuté vady potravín presahovali normy z ich ustanovenej kvality, nemožno dospieť k záveru, že nespĺňali ustanovené požiadavky na ich kvalitu. Na základe uvedeného nie je možné preto dospieť k záveru, že žalobca porušil právne predpisy. Namietal nedostatočné odôvodnenie pokuty, ktoré špecifikoval v tom, že rozhodnutie v časti o udelenie pokuty je nepreskúmateľné, prvostupňový správny orgán sa nezaoberal závažnosťou a následkami protiprávneho konania, pri určovaní výšky pokuty sa dostatočným spôsobom nezaoberal a nevyjadril k následkom protiprávneho konania, nezdôvodnil ako prihliadol na následky porušenia zákona o potravinách. Nevyhodnotil vplyv následkov tohto porušenia na výšku pokuty a teda rozhodnutie v tejto časti dostatočne neodôvodnil. Uloženú pokutu považuje za neprimeranú z dôvodu, že celková maloobchodná cena výrobkov, ktorých sa mal týkať správny delikt, je zanedbateľná v porovnaní s výškou uloženej pokuty. Namietal porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to čl. 6 Dohovoru týkajúci sa práva na spravodlivý proces a čl. 8 práva na ochranu súkromia.

10. Žalovaný konštatoval, že podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie a celý spisový materiál, vrátane zákonnosti postupu prvostupňového správneho orgánu, ako aj zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia, zhodnotil vykonané dokazovanie, ako aj odvolacie námietky žalobcu a zistil, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, je prípustné a bolo podané včas.

11. Citoval ust. § 4 ods. 1, § 18 ods. 2 a 3, § 20 ods. 9, § 23 ods. 5, § 28 ods. 12, § 31 ods. 2 zákona o potravinách, čl. 54 ods. 1, 2 a 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 zo dňa 29.04.2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá, § 3 ods. 1 a 5, § 32 ods. 1 a § 46 a § 47 Správneho poriadku.

12. Žalovaný k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní konštatoval, že z dôkazov, ktoré boli zistené a získané zákonným spôsobom počas úradnej kontroly potravín dňa 15.04.2016 v čase od 15.00

- 21.00 hod. v prevádzkarni žalobcu OD Kaufland, ul. Dlhá, Vranov nad Topľou, bolo podľa jeho názoru dostatočne preukázané a zdokumentované porušenie povinnosti žalobcu. Vo vzťahu k porušeniu povinnosti podľa § 4 ods. 1, § 12 ods. 1 písm. b/ zákona o potravinách, Prílohy II, Kapitola V ods. 1 písm. a/ Nariadenia (ES) č. 852/2004, kedy žalobca ponúkal na predaj potraviny nehygienickým spôsobom a tým naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách, žalovaný citoval príslušné ustanovenia zákona o potravinách, a to § 12 ods. 1 písm. b/, § 28 ods. 2 písm. o/, § 28 ods. 6 a Prílohu II, Kapitola V ods. 1 písm. a/ Nariadenia (ES) č. 852/2004. Na základe vyššie citovaných ustanovení zákona dôvodil, že prvostupňový správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí zistené protiprávne konanie správne posúdil po skutkovej a právnej stránke, avšak neposúdil jeho opakovanosť podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách. Tento nedostatok preto odstránil a konštatoval, že s poukázaním na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.k.: XXX/

XXXX/ZOP zo dňa 01.06.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.06.2015, a ktorým bola žalobcovi podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách uložená pokuta 5 000,- Eur za nezabezpečenie čistoty zariadení používaných pri predaji v tejto prevádzke zistené dňa 17.04.2015; rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.k. XXX/XXXX/ZOP zo dňa 07.09.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.10.2015, a ktorým bola podľa § 28 ods. 2 písm. o/ v spojení s § 28 ods. 6 zákona o potravinách uložená pokuta 5 000,- Eur za zistené opakované nedostatky v hygiene predaja (vrátane nezabezpečenia čistoty zariadení používaných pri predaji) dňa 18.08.2015 v uvedenej prevádzke a rozhodnutie žalovaného o odvolaní č.k. XXX/XXXX zo dňa 22.02.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2016, ktorým bolo zmenené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.k. XXXX/XXXX/ZOP zo dňa 30.12.2015, a ktorým bola podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách uložená pokuta 1 000,- Eur za to. že neudržiaval zariadenia používané pri predaji potravín v čistote, čo bolo zistené úradnou kontrolou potravín vykonanou dňa 01.12.2015 v tej istej prevádzkarni, do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti týchto rozhodnutí o uložení pokuty došlo k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách, čím sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách. K námietkam žalobcu uviedol, že prevádzkovateľ má mať spracovaný sanitačný program tak, aby sa takéto nedostatky pri predaji potravín nevyskytovali. Pri predaji nebalených pekárskych výrobkoch sa musí dodržiavať čo najvyšší stupeň čistoty, aby tieto potraviny neboli nijako kontaminované. Nebalené pekárske výrobky sú určené na priamy konzum. Preto je dôležité, aby personál, ktorý manipuluje s takýmito potravinami bol náležite preškolený, ako sa má pri dopekaní a umiestňovaní nebalených pekárskych výrobkoch postupovať. Dôležité je aj to, aby boli zamestnanci kontrolovaní, či tieto určené postupy dodržujú. V zázname č. E. SR/XXXX/So,Mi,Má/XX zo dňa 15.04.2016 je uvedené, že podľa predloženej evidencie „Formulár čistenia a dezinfekcia Pekáreň, vitríny“ v časti výroby a predaja pekárskych výrobkov je frekvencia čistenia stanovená: denne, naposledy bolo čistenie vykonané 15.04.2016.“ Z uvedeného je zrejmé, že čistenie zariadení na predaj nebalených výrobkov sa nevykonávalo na požadovanej úrovni a dostatočne. Posledný záznam o čistení zariadení je zo dňa 15.4.2016, kedy bola vykonaná kontrola v uvedenej prevádzke v čase od 15.00 hod. do 21.00 hod. Zistené nedostatky boli rozsiahle a poukazujú na to, že sa čistenie nevykonáva účinne a evidencia o čistení sa vedie formálne.

13. Vo vzťahu k porušeniu povinnosti žalobcu podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách v spojení s § 9 ods. 1 uvedeného zákona a čl. 15 ods. 1 Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011, kde žalobca umiestňoval na trh výrobok TIORI GOLDEN VEGETABLE MICROWAVEABLE RICE 250 g, ktorý nebol označený žiadnymi údajmi v slovenskom jazyku, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f/ zákona o potravinách, žalovaný citoval ust. § 9 ods. 1, § 28 ods. 2 písm. f/, § 28 ods. 6 zákona o potravinách a čl. 15 ods. 1 Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 a argumentoval, že aj v danom prípade prvostupňový správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí zistené protiprávne konanie správne posúdil po skutkovej a právnej stránke, avšak neposúdil jeho opakovanosť podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách. Preto tento nedostatok odstránil a konštatoval, že vzhľadom na to, že v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu č.k. XXX/XXXX/ZOP zo dňa 09.04.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.04.2015, bola žalobcovi podľa § 28 ods. 2 písm. f/ zákona o potravinách uložená pokuta 3 000,- Eur za umiestňovanie na trh potravín neoznačených údajmi v kodifikovanej podobe štátneho jazyka, čo bolo zistené dňa 11.03.2015 v predmetnej prevádzke, do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia o uložení pokuty došlo k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 2 písm. f/ zákona o potravinách, čím sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách. Konštatoval, že prevádzkovateľ musí umiestňovať na trh len také potraviny, ktoré sú správne označené. Žalobca v tomto prípade ponúkal na predaj potravinu, ktorá nebola označená v kodifikovanej podobe štátneho jazyka žiadnym z povinných údajov, v dôsledku čoho porušil práva konečného spotrebiteľa na informácie o ponúkanej potravine. Žalobca aj v tomto prípade musí mať zavedené také postupy, aby už pri preberaní tovaru boli zistené zrejmé nedostatky v označení potravín a takéto potraviny vôbec neboli prevzaté, ale vrátené dodávateľovi. V uvedenom prípade boli nesprávne označené potraviny dodané z centrálneho skladu spoločnosti Kaufland v.o.s. - DC Ilava.

14. Vo vzťahu k porušeniu povinnosti žalobcu na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi v nadväznosti na zákaz umiestňovať na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné podľa § 4 ods. 1, § 6 ods. 5 písm. a/ zákona o potravinách a čl. 14 ods. 1 v spojení s ods. 2 písm. b/ a ods. 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002, kedy žalobca ponúkal na predaj potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu, a to mandarínky

voľné, bio citróny a citróny balené, tak ako sú špecifikované vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách. Žalovaný citoval príslušné ust. § 6 ods. 5 písm. a/, § 12 ods. 1 písm. a/, § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách, čl. 14 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002 a dôvodil, že potraviny s výskytom plesne a hniloby predstavujú riziko pre spotrebiteľa a môžu ohroziť jeho zdravie, pretože nielen mikroorganizmy - plesne, ale hlavne ich toxíny môžu spôsobiť ochorenie ľudí. Plody ovocia (mandarínky a citróny) pri umiestňovaní na trh musia byť zdravé, bez vonkajších a vnútorných poškodení zhoršujúcich ich celkový vzhľad. Z uvedených dôvodov je potrebné venovať tejto komodite, hlavne pri maloobchodnom predaji zvýšenú pozornosť a vykonať všetky opatrenia, aby sa k spotrebiteľovi nedostali produkty nielen nevyhovujúce kvalitatívnym požiadavkám, ale v žiadnom prípade také, ktoré vykazujú známky hnitia a plesnivenia, pretože takéto potraviny sú nevhodné na ľudskú spotrebu. Vytvorenie zjavnej hniloby na mandarínkach a citrónoch a vytvorenie plesne je dlhší proces, preto je možné konštatovať, že žalobca zanedbal svoje povinnosti pri umiestňovaní potravín na trh.

15. Námietky žalobcu proti uvedeným protiprávnym konaniam považuje žalovaný za nesprávne, účelové a zavádzajúce. Konštatoval, že dostatočným podkladom pre vydanie rozhodnutia bol Záznam z úradnej kontroly potravín zo dňa 15.04.2016 č. E. SR/XXXX/So,Mi,Má/XX, v ktorom boli riadne zdokumentované a popísané nedostatky vyplývajúce zo zistení inšpektorov počas vykonanej kontroly, je v ňom uvedená identifikácia jednotlivých druhov ovocia, množstvá, ktoré boli posúdené ako nevhodné na ľudskú spotrebu a dôvody ich nevhodnosti. Tieto uvedené zistenia boli zdokumentované aj fotograficky, pričom z vyhotovenej fotodokumentácie je zrejmé, že ide o druhy ovocia a sú zdokumentované také porušenia, ako sú uvedené aj písomne v zázname z kontroly. Skutkový stav bol riadne zistený a preto nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že ide o „údajné“ porušenie právnych predpisov, a že v konaní neexistujú dôkazy. Z fotodokumentácie je zrejmé, že na jednotlivých plodoch mandarínok a citrónov sú zreteľné a výrazné známky hnilobného procesu a výskyt zelenej a bielej plesne, teda potvrdzuje zistenia písomne zdokumentované v úradnom zázname. Nesúhlasí s námietkou žalobcu, že po vizuálnom zistení hniloby a plesne u mandarínok a citrónov je potrebné ďalšie skúmanie. Prítomná zodpovedná osoba počas výkonu úradnej kontroly potravín bola s touto skutočnosťou oboznámená, mala možnosť vyjadriť sa do záznamu o úradnej kontrole potravín a vyjadriť svoje stanovisko za žalobcu v predmetnej veci, avšak tieto zistenia žiadnym spôsobom nenamietala a ani žalobca v zákonom stanovenej lehote nevzniesol voči opatreniu uloženému v úradnom zázname žiadne námietky. Samotná fotodokumentácia nemôže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia, ale slúži iba na podporu písomne zaznamenaných tvrdení. Vyhotovovať fotodokumentáciu v čase úradnej kontroly nie je povinnosť inšpektorov, ale ich právo, ktoré upravuje § 20 ods. 8 písm. b/ zákona o potravinách. Vyhotovená fotodokumentácia preukazuje, že tvrdenia inšpektorov o narušenej bezpečnosti ovocia popísané v úradnom zázname sú pravdivé.

16. Argumentoval, že námietka žalobcu, že inšpektori nedisponovali certifikátmi spôsobilosti pre senzorické posudzovanie je rovnako irelevantná. Všetci zamestnanci - inšpektori vykonávajúci úradnú kontrolu potravín prešli výberovým konaním podľa zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, dosiahli vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v príslušnom odbore, absolvujú priebežne vzdelávanie z príslušných právnych predpisov a spĺňajú požiadavky pre výkon úradnej kontroly potravín podľa § 23 ods. 10 zákona o potravinách, ako aj čl. 6 nariadenia (ES) č. 882/2004. Inšpektori pravidelne každoročne absolvujú ďalšie vzdelávanie na Inštitúte vzdelávania veterinárnych lekárov v Košiciach podľa vyhlášky MP SR č. 480/2007 Z.z., ktorou sa stanovujú podrobnosti o postgraduálnom vzdelávaní veterinárnych lekárov a zamestnancov orgánov veterinárnej správy a v zmysle Plánu vzdelávacích aktivít na príslušný rok, o čom sa vedie na príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe, prípadne Štátnej veterinárnej a potravinovej správe Slovenskej republiky evidencia. Žiadny právny predpis neustanovuje povinnosť, aby inšpektor úradnej kontroly potravín bol držiteľom certifikátu spôsobilosti pre senzorické posudzovanie potravinárskych a poľnohospodárskych výrobkov, rovnako ako žiadny právny predpis neustanovuje, aby bol uvedený certifikát dokladom o odbornej spôsobilosti inšpektora pre výkon úradnej kontroly potravín. Poukázal na to, že počas skúšok na získanie osvedčenia o spôsobilosti na senzorické posudzovanie potravín sa vykonáva skúška schopnosti rozlíšenia základných chutí, overenie prahovej citlivosti chuti, skúška duo- trio, párová pamäťová skúška, skúška popisu vône, párová porovnávacia skúška určenia prahových rozdielov vône, poradová skúška a skúška určenia intenzity odtieňov farieb. Táto skúška preukazuje, že v danom čase zmyslová citlivosť posudzovaného nie je oproti bežným hodnotám znížená. Pred skúškou subjekt neabsolvuje žiadne školenie alebo vzdelávanie, pretože jej výsledkom má byť objektívny záver o

jeho zmyslovom vnímaní. Predmetom skúšky nie je zisťovanie, či subjekt ovláda nejaké postupy, metódy a podobne. Pri hodnotení bezpečnosti ovocia a zeleniny nie je nevyhnutné, aby ho vykonal inšpektor, ktorý má osvedčenie o spôsobilosti na senzorické posudzovanie, pretože nehodnotí špecifické znaky (chuť, farba, vôňa). Naopak, zisťuje odchýlky, ktoré je spôsobilý zistiť aj samotný prevádzkovateľ, resp. spotrebiteľ (v tomto prípade hniloba, pleseň), ktorí neabsolvovali žiadne odborné vzdelávanie v oblasti kvality a bezpečnosti ovocia a zeleniny. Pri určovaní toho, či je nejaká potravina nevhodná pre ľudskú spotrebu, sa musí brať ohľad na to, či je potravina neprijateľná pre ľudskú spotrebu podľa jej určeného použitia, a to z dôvodov kontaminácie vonkajším vplyvom alebo iným hnilobným procesom, pokazením alebo rozkladom. U mandarínok a citrónov, ktoré sú dôvodom na vydanie odvolaním napadnutého rozhodnutia došlo k nežiaducim procesom, dôsledkom ktorých bolo, že z kontrolovaného množstva 230 kg na predajnej ploche bolo 3,598 kg mandarínok, ktoré boli napadnuté hnilobou a plesňou. U bio citrónov balených v 500 g baleniach bolo z kontrolovaného množstva 10 balení 3 balenia s plodmi napadnutými hnilobou a plesňou. U citrónov balených v sieťkach 0,5 kg bolo z 210 balení 6 balení s plodmi napadnutými hnilobou a plesňou. Toto ovocie bolo nevhodné na ľudskú spotrebu. Tieto chyby boli viditeľné voľným okom, a preto túto zrejmú skutočnosť nebolo potrebné inak potvrdzovať. Inšpektori sú kvalifikovaní a dostatočne odborne spôsobilí posúdiť voľným okom viditeľnú hnilobu a pleseň a rovnako by mali postupovať aj zamestnanci žalobcu pri kontrole a preberaní jednotlivých druhov pri ich umiestňovaní na trh. Úradný záznam a fotodokumentácia, ktorá deklaruje zistené nedostatky, výskyt hniloby a plesne na jednotlivých plodoch mandarínok a citrónov, bola vyhotovená za prítomnosti pracovníkov žalobcu.

17. K námietke žalobcu, že posudzovanie ovocia a zeleniny malo byť vyhodnotené podľa Vykonávacieho Nariadenia komisie (EU) č. 543/2011 zo dňa 07.06.2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania Nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny, čiže aj v zmysle zákona č. 491/2001 Z.z. o organizácii trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov, a nie podľa Nariadenia (ES) č. 178/2002 žalovaný uviedol, že s týmito námietkami nesúhlasí. Ovocie a zelenina sú podľa § 2 písm. a/ zákona o potravinách a čl. 2 Nariadenia (ES) č. 178/2002 potravinou, a teda predpisy v oblasti potravinového práva sú rovnako uplatniteľné u ich prvovýrobcov, dovozcov, distribútorov, ako aj u samotných predajcov ovocia a zeleniny. Je potrebné mať na zreteli, že potraviny, teda aj ovocie a zelenina, sa hodnotia z dvoch aspektov, a to z hľadiska kvality a z hľadiska bezpečnosti. Úradná kontrola potravín dňa 15.04.2016 bola vykonaná podľa zákona o potravinách, čo je jasne vymedzené na prvej strane záznamu o úradnej kontrole potravín. Zároveň je uvedený účel kontroly a použitá kontrolná metóda - inšpekcia. Citoval ust. § 23 ods. 1, § 1 ods. 3, § 2 zákona o potravinách, čl. 2, čl. 3 ods. 1, 7 a 18, čl. 6 od.s 5 písm. a/, čl. 14 ods. 1 a 2 nariadenia (ES) č. 178/2002. Argumentoval, že podľa čl. 73 Hlavy II Pravidlá týkajúce sa uvádzania výrobkov na trh a organizácií výrobcov, Kapitola 1, Oddiel I Obchodné normy nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a č. 1234/2007 bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné ustanovenia uplatniteľné na poľnohospodárske výrobky, ako aj ustanovenia prijaté vo veterinárnom, fytosanitárnom a potravinárskom sektore, a s cieľom zabezpečiť, aby výrobky spĺňali hygienické a zdravotné normy, a chrániť zdravie zvierat, rastlín a ľudí, sa v tomto oddiele ustanovujú pravidlá pre poľnohospodárske výrobky týkajúce sa obchodných noriem. Podľa čl. 17 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 543/2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny, kontroly zhody ustanovené v tejto kapitole, s výnimkou kontrol v mieste maloobchodného predaja konečnému spotrebiteľovi, sa vykonávajú, ak nie je v tomto nariadení ustanovené inak v súlade s kontrolnými metódami ustanovenými v prílohe V. Členské štáty ustanovia osobitný program kontroly zhody v mieste maloobchodného predaja konečným spotrebiteľom. Z uvedeného vyplýva, že Nariadenie (ES) č. 178/2002 sa vzťahuje na úradné kontroly všetkých potravín, vrátane ovocia a zeleniny, preto je nevyhnutné aj ovocie a zeleninu, ako aj ostatné potraviny kontrolovať z hľadiska dodržiavania požiadaviek podľa čl. 14 vyššie uvedeného nariadenia, pokiaľ ide o ich bezpečnosť, zdravotnú škodlivosť alebo nevhodnosť na ľudskú spotrebu. Vykonávanie úradných kontrol potravín (ovocia a zeleniny nevynímajúc) podľa predpisov vo veterinárnom, fytosanitárnom a potravinárskom sektore s cieľom zabezpečiť, aby výrobky spĺňali hygienické a zdravotné normy, a chrániť zdravie zvierat, rastlín a ľudí, nesmie byť nijako dotknuté uplatňovaním pravidiel týkajúcich sa obchodných noriem.

18. Zdôvodnil, že nie každá kontrola ovocia a zeleniny je výlučne kontrolou na overovanie dodržiavania predpisov o organizovaní trhu s poľnohospodárskymi výrobkami. Potraviny, teda aj ovocie a zeleninu je možné hodnotiť z hľadiska kvality a z hľadiska bezpečnosti. Podľa vykonávacieho Nariadenia č. 543/2011 sa posudzuje zhoda s obchodnými normami pre vybrané produkty, teda kvalita (porušenosť, poškodenie, čistota, čerstvosť, prítomnosť škodcov, povrchová vlhkosť, pach a chuť a pod.). Aj na vykonávanie týchto kontrol sú príslušné orgány Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a to prostredníctvom autorizovaných inšpektorov. Avšak v prípade, ak sú plody napadnuté hnilobou, plesňou, ide o bezpečnosť potravín a uplatňuje sa čl. 14 Nariadenia (ES) č. 178/2002. Uviedol, že ovocie a zelenina v čase obchodovania a predaja prirodzene dozrieva, pričom môže ojedinele, avšak prirodzene dochádzať k jej kvalitatívnym zmenám. Práve z uvedeného dôvodu je potrebné venovať tejto komodite zvýšenú pozornosť a vykonať všetky opatrenia, aby sa k spotrebiteľovi nedostalo ovocie alebo zelenina, vykazujúce známky hnitia, plesnivenia, prípadne iného skazenia, pretože takáto potravina je nevhodná na ľudskú spotrebu. Ovocie a zelenina, ktoré sú určené na predaj spotrebiteľovi v čerstvom stave, možno predávať, len ak sú zdravé, bezchybné a predajnej kvality. Je povinnosťou prevádzkovateľa ovocie a zeleninu, nahnité, zhnité, s výskytom plesní, so zmenenou konzistenciou, nevhodné na ľudskú spotrebu ihneď vyradiť z trhu. Vytvorenie zreteľnej hniloby plodov je dlhší proces, preto konštatoval, že žalobca zanedbal svoje povinnosti pri manipulácii s čerstvým ovocím. Zdôraznil, že správnosť postupu orgánov úradnej kontroly potravín pri hodnotení ovocia a zeleniny bola potvrdené viacerými súdnymi rozhodnutiami, naposledy rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4Sžo/l25/2015 zo dňa 03.05.2016.

19. Vo vzťahu k porušeniu povinnosti žalobcu, a to zákazu umiestňovať potraviny po uplynutom dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti podľa § 4 ods. 1, § 6 ods. 5 písm. d/ a § 12 ods. 1 písm. h/ zákona o potravinách, kde žalobca ponúkal na predaj dva druhy potravín po uplynutí dátumu spotreby v celkovom množstve 1,768 kg a v celkovej hodnote 33,36 Eur, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) v jednočinnom súbehu so správnym deliktom podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách, žalovaný citoval príslušné ustanovenia zákona o potravinách a čl. 24 ods. 1 Nariadenia EÚ č. 1169/2011 a argumentoval, že prvostupňový správny orgán umiestňovanie na trh potravín po dátume spotreby posúdil ako správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách, pričom žalovaný túto právnu kvalifikáciu doplnil, pretože s poukázaním na čl. 24 ods. 1 Nariadenia EÚ č. 1169/2011, ktorý zakotvuje fikciu nebezpečnosti potraviny po uplynutí dátumu spotreby umiestňovaním na trh potravín po uplynutí dátumu spotrebu dochádza bez ďalšieho dokazovania k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty iných správnych deliktov podľa § 28 ods. 4 písm. a/ a i/ zákona o potravinách. Argumentoval, že zákon o potravinách jednoznačne zakazuje predávať akékoľvek množstvo potravín po uplynutí dátumu spotreby, či dátumu minimálnej trvanlivosti a pri zistení čo i len jedného druhu takejto potraviny, iba jeden deň po uplynutí trvanlivosti, stanovuje minimálnu výšku pokuty 1000,- Eur. V tomto prípade bol preukázaný predaj dvoch druhov potravín po dátume spotreby. Uvedené nasvedčuje tomu, že žalobca nedôsledne a nedostatočne vykonával monitoring plynutia dátumov spotreby u potravín umiestňovaných na trh. Povinnosťou žalobcu ako prevádzkovateľa bolo potraviny pravidelne kontrolovať, uvedený nedostatok včas zistiť, tovar vyradiť z obehu, oddelene uložiť, zreteľne označiť a v čo najkratšom čase odstrániť z priestorov predajne, čo splnené nebolo. Potraviny po dátume spotreby sú nebezpečné potraviny, ktoré môžu u spotrebiteľa vyvolať rôzne zdravotné problémy. Zároveň uviedol, že prevádzkovateľ musí mať vypracované také postupy, aby sa nepredávali nebezpečné potraviny, ani v malých množstvách. O tom, že žalobca hrubo porušil svoje povinnosti svedčí aj to, že umiestňoval na trh dva druhy potravín po dátume spotreby, ktoré predával 1 deň resp. 4 dni po ich dobe spotreby.

20. K námietke žalobcu, že v konaní bola porušená zásada dvojinštančnosti, a tým aj jeho právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru žalovaný uviedol, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v spolupráci so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky pripravilo na zníženie rizík v potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti s cieľom obmedziť dovoz zdravotne nebezpečných a nekvalitných potravín program zvýšenej efektívnosti kontroly potravín. Preto boli zavedené cielené úradné kontroly potravín vykonávané na zvýšenie účinnosti úradných kontrol v obchodnej sieti mimo pracovnej doby inšpektorov úradnej kontroly potravín a cez víkendy na ochranu spotrebiteľov pred ich zavádzaním a zvýšenie informovanosti spotrebiteľov o predaji nekvalitných a zdraviu škodlivých potravín dovážaných na Slovensko z iných členských štátov Európskej únie a tretích krajín. Cieľom takýchto celoslovenských kontrol potravín je zvýšenie ich efektivity odstránením lokálneho previazania inšpektorov a aj určitých stereotypov pri kontrole, získať objektívny pohľad na

kontrolovanú prevádzku a zároveň aj na prácu inšpektorov v danom regióne. Na takéto celoslovenské úradné kontroly potravín boli vytvorené inšpekčné skupiny, ktoré vykonávajú kontroly v rámci Slovenskej republiky a záznamy z týchto kontrol sa vydávajú pod hlavičkou Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky. Jednotlivé inšpekčné skupiny sú zložené z inšpektorov Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky s celoslovenskou pôsobnosťou, inšpektorov príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy, v regióne ktorej sa kontrola vykonáva, prípadne aj inšpektorov inej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy na základe poverenia. Záznam o úradnej kontrole potravín sa postupuje na ďalšie konanie na príslušnú vecne a miestne príslušnú Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu, ktorá je v prvom stupni oprávnená rozhodnúť o tejto veci. V danom prípade kontrolu vykonali inšpektori Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky, inšpektor územne príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy vo Vranove nad Topľou a na základe poverenia inšpektor Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Banská Bystrica. Priebeh a výsledky kontroly boli posúdené zamestnancami rôznych orgánov úradnej kontroly potravín. Výsledky kontroly boli doručené vecne a miestne príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe vo Vranove nad Topľou a to v podobe zdokumentovanej na mieste touto nezávislou skupinou bez akéhokoľvek právneho posúdenia alebo vysloveného názoru, pokynu. Prvostupňový správny orgán vec posúdil v prvom stupni samostatne na základe skutočností zdokumentovaných inšpektormi za prítomnosti zástupcov žalobcu. Podľa názoru žalovaného takýmto postupom nebolo porušené žiadne ustanovenie zákona o potravinách a zákona o správnom konaní.

21. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že v súvislosti s výkonom kontroly prvostupňový správny orgán nedodržal zákonný postup v správnom konaní, že záznam neobsahuje dostatočné dôkazy a je nežurnalizovaný. Uviedol, že zásadného omylu sa žalobca dopustil v tom, že úradnú kontrolu potravín považuje za konanie, ktoré sa má vykonávať podľa ustanovení zákona o správnom konaní. Na túto skutočnosť potom nadväzujú aj jeho nesprávne úvahy o spôsobe začatia kontroly, jej priebehu a povinne vyhotovovanej dokumentácii a následnom postupe pri ukladaní sankcie. Účelom zákona o potravinách je upraviť povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín, práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám, organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov, ako aj úlohy orgánov úradnej kontroly potravín, ktoré sú upravené v § 18 zákona o potravinách. Osobitným predpisom, ktorý upravuje spôsob vykonávania úradných kontrol potravín je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 zo dňa 29.04.2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení. Podľa tohto nariadenia je potrebné, aby členské štáty vynucovali potravinové a krmivové právo a predpisy o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá, aby sledovali a overovali, či prevádzkovatelia dodržiavajú vo všetkých fázach výroby, spracovania a distribúcie príslušné požiadavky tohto práva a týchto predpisov. Na tento účel je potrebné organizovať úradné kontroly. Citoval pritom čl. 2 ods. 1 a 7, čl. 3 ods. 1, 2 a 3, čl. 4 ods. 1 a 2 písm. g/ Nariadenia (ES) č. 882/2004 a poukázal na všetky činnosti, ktoré zahŕňajú úradné kontroly upravené v čl. 9 ods. 1 až 3, čl. 10 ods. 2 písm. a) až i), čl. 54 ods. 1 a čl. 55 ods. 1 citovaného Nariadenia (ES) č. 882/2004. Argumentoval, že platnou právnou úpravou a zavedeným systémom je v Slovenskej republike zabezpečená nestrannosť, kvalita a konzistentnosť úradných kontrol na všetkých úrovniach, pričom frekvencia kontrol je stanovená na základe rizika a výsledkov predchádzajúcich kontrol. Príslušný kontrolný orgán vykonáva úradné kontroly v súlade so zdokumentovanými postupmi, ktoré vychádzajú z platnej národnej a európskej legislatívy. Takým je aj Pokyn Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. 11/2012, ktorým sa stanovujú pravidlá výkonu úradnej kontroly potravín podľa zákona o potravinách, ktorý obsahuje aj formu úradného záznamu. Úradná kontrola je presne definovaný proces, ktorého cieľom je zistiť, či kontrolovaný subjekt plní povinnosti určené zákonom. Výsledky tohto procesu je príslušný orgán povinný zaznamenať spôsobom a vo forme určeným v osobitnom predpise a oboznámiť s nimi prevádzkovateľa, ktorý má možnosť zaujať stanovisko k jednotlivým zisteniam, prípadne podať vysvetlenie, informácie. Na základe takto zdokumentovaného stavu orgán úradnej kontroly posúdi, či sú dôvody na uloženie sankcie. V prípade ak dôjde k záveru, že protiprávne konanie účastníka je dostatočne zdokumentované a napĺňa znaky niektorej zo skutkových podstát iných správnych deliktov uvedených v § 28 zákona o potravinách, v súlade s postupom určeným vo všeobecnom predpise o správnom konaní začne proces, ktorého výsledkom je rozhodnutie o uložení pokuty. Názor žalobcu, že deň kontroly je zároveň dňom, kedy správny orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon, je nesprávny. Preto ani záznam o úradnej kontrole potravín nemusí byť vyhotovený vo forme zápisnice s náležitosťami podľa § 22 zákona o správnom konaní. Zamestnanci orgánu úradnej

kontroly potravín majú rozsah svojich oprávnení presne určený v § 20 zákona o potravinách, nemôžu ísť nad rámec týchto činností a v mene Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy rozhodnúť o začatí správneho konania. Takéto rozhodnutie prislúcha iba samotnému správnemu orgánu a v jej mene konajúcemu štátnemu orgánu. Názor prezentovaný žalobcom by tiež v praxi znamenal, že pokiaľ každou úradnou kontrolou potravín začína správne konanie, výsledkom musí byť rozhodnutie správneho orgánu bez ohľadu na to, či boli alebo neboli zistené nedostatky v dodržiavaní povinností určených zákonom o potravinách, predpismi vydanými na jeho vykonanie alebo osobitnými predpismi. Citoval ust. § 18 ods. 2 a 3 zákona o správnom konaní a uviedol, že správne konanie začaté na podnet správneho orgánu sa považuje za začaté dňom, keď orgán príslušný vo veci rozhodnúť urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Za takýto úkon treba považovať doručenie prvej písomnosti účastníkovi konania, ktorá obsahuje upovedomenie o začatí konania. Žalobcovi bolo dňa 12.05.2016 doručené upovedomenie o začatí správneho konania č.k. XXX/XXXX zo dňa 09.05.2016, pričom bola prvostupňovým správnym orgánom určená lehota 5 dní od doručenia upovedomenia na vyjadrenie sa k podkladu pre vydanie rozhodnutia. Žalobca využil svoje procesné právo podľa § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní a k upovedomeniu o začatí správneho konania, resp. k podkladu pre vydanie rozhodnutia sa vyjadril. Citoval ust. § 28 ods. 10 zákona o potravinách, z ktorého vyplýva, že konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď orgán úradnej kontroly potravín zistil porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti, z čoho vyplýva, že konanie o uložení pokuty nezačína v deň výkonu úradnej kontroly potravín, ale ho možno začať kedykoľvek do jedného roka odo dňa, keď orgán úradnej kontroly potravín zistil porušenie povinnosti počas úradnej kontroly, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti, a to doručením upovedomenia o začatí správneho konania.

22. Nesúhlasil s námietkou žalobcu, že v danom prípade nebol dostatočne zistený skutkový stav a dôkazy sú nepreskúmateľné. Uviedol, že v súlade s platnými predpismi boli skutočnosti zistené pri kontrole dňa 15.04.2016 uvedené v Zázname o úradnej kontrole potravín, pričom jeden originál záznamu bol poskytnutý žalobcovi. V tomto zázname je uvedené, že účelom kontroly je cielená kontrola na dodržiavanie požiadaviek zákona o potravinách a použitou kontrolnou metódou je inšpekcia. Z uvedeného je zrejmé, že inšpektori kontrolovali dodržiavanie všetkých povinností, ktoré sú uvedené v zákone o potravinách, v osobitných predpisoch a všeobecne záväzných právnych predpisoch. V III. časti záznamu bližšie popísali, ktoré oblasti boli prekontrolované a aké nedostatky boli v uvedenej prevádzke počas kontroly zistené. S obsahom záznamu, ako aj s vyhotovenou fotodokumentáciou bol na záver úradnej kontroly oboznámený riaditeľ obchodného domu, ktorý nevzniesol žiadne pripomienky, či už k priebehu kontroly alebo k samotnému úradnému záznamu alebo vyhotovenej fotodokumentácii. Záznam podpísal a k preukázaným kontrolným zisteniam uviedol, že sa vyjadrí v zákonom stanovenej lehote. Neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali kontrolné zistenia a nepodal žiadne námietky voči uloženým opatreniam. Vo vzťahu k námietke žalobcu na žurnalizáciu úradného záznamu uviedol, že nie je možné žurnalizovať a zviazať záznam bezprostredne po kontrole, pretože počas kontroly sa iba zhromažďujú dôkazy, vyhotovuje sa záznam, ktorý podpíšu všetky zúčastnené osoby a doložia sa všetky písomné prílohy. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžo/7/2012, tento pojednáva o žurnalizácii administratívneho spisu, nie osobitnej žurnalizácii dôkazov v ňom obsiahnutých. Z predloženého spisového materiálu nevyplýva, že by žalobca počas konania využil svoje právo a nahliadol do spisu, preto o žurnalizácii celého administratívneho spisu nemôže mať žiadne informácie. Naviac bezprostredne po kontrole bol zodpovednému zamestnancovi odovzdaný rovnopis úradného záznamu a fotodokumentácia na DVD nosiči, teda akýkoľvek zásah do dôkazov by bol zrejmý.

23. K námietkam žalobcu týkajúcich sa porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, najmä čl. 6 právo na spravodlivý proces a čl. 8 právo na ochranu súkromia žalovaný uviedol, že s týmito námietkami nesúhlasí. Konštatoval, že úradná kontrola potravín zo dňa 15.04.2016 bola vykonaná v zmysle všetkých právnych predpisov, ktoré sa týkajú výkonu úradnej kontroly potravín, dôkazy, ktoré inšpektori zhromaždili v tejto veci nevyvolávajú pochybnosti ohľadom spôsobu ich získania, ich spoľahlivosti, či presnosti. Nemohlo prísť k porušeniu práva žalobcu na obhajobu, tak ako to namieta v odvolaní, pretože mu bola preukázateľne poskytnutá reálna možnosť riadne sa obhajovať, vyjadrovať sa a navrhovať doplnenia a dôkazy už pri prerokovaní Záznamu o úradnej kontrole, ako aj v upovedomení o začatí správneho konania. Žalobca prevzal upovedomenie o začatí správneho konania dňa 12.05.2015 a využil svoje procesné práva a v určenej lehote sa vyjadril k podkladu pre rozhodnutie. Pretože prvostupňové rozhodnutie vychádza výlučne zo zákonných dôkazov, prvostupňový správny orgán neporušil právo žalobcu na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru. Poukázal na jednoznačne

vymedzené zákonné právo vykonávať úradné kontroly potravín bez prechádzajúceho ohlásenia, bez akéhokoľvek povolenia a súhlasu ďalšieho orgánu, s vymedzeným oprávnením zamestnancov orgánu úradnej kontroly potravín vstupovať v prevádzkovom čase aj mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby, a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh. Prevádzkareň, v ktorej sa umiestňujú na trh potraviny, nemožno považovať za obydlie s garantovanou ochranou súkromia a nedotknuteľnosti, ktorá by v tomto prípade bola v rozpore so záujmom ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín. Pokiaľ ide o Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tento priznáva práva fyzickým osobám aj právnickým osobám. Pod ochranu Dohovoru spadajú práva každého jednotlivca nachádzajúceho sa na území zmluvného štátu a podliehajúceho jeho jurisdikcii. Adresátmi ustanovení Dohovoru tak môžu byť občania signatárskych štátov, ale aj cudzinci, utečenci, prípadne osoby bez štátnej príslušnosti. Právnické osoby sa môžu dovolávať ustanovení Dohovoru v obmedzenom rozsahu, ich pôsobnosť je odvodená od povahy oprávnenia zakotveného v konkrétnom ustanovení. Podľa názoru žalovaného, vychádzajúc z vyššie uvedeného a vzhľadom na povahu oprávnenia, právnická osoba sa nemôže dovolávať napríklad práva na rodinný a súkromný život, práva na uzatvorenie manželstva, práva na vzdelanie a práva na slobodné voľby, a preto je nepravdivé tvrdenie žalobcu, že bolo porušené jeho právo na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 8 Dohovoru, resp. podľa čl. 16 Ústavy Slovenskej republiky, pretože takéto právo právnickej osobe neprináleží. Kontrolný orgán pri výkone kontroly svojimi aktivitami nijako nezasahoval do súkromnej sféry žalobcu, napr. nezákonnou prehliadkou kancelárií, kontrolu pošty alebo emailov a podobne, ale vykonával kontrolu potravín podľa zákona o potravinách a osobitného predpisu. Túto námietku preto považuje za irelevantnú.

24. Ďalej dôvodil, že za dodržiavanie zákonných ustanovení potravinového práva zodpovedá ten, kto potraviny umiestňuje na trh, teda žalobca. Je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky, za ich dodržiavanie zodpovedá bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie. Zistené porušenie právnych predpisov bolo dostatočne preukázané a zdokumentované. Podľa názoru žalovaného boli v konaní dostatočne preukázané nedostatky pri umiestňovaní potravín tak, ako je to popísané v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia. Žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvracali zistenia popísané v úradnom zázname z kontroly a jeho námietky nemajú vplyv na posúdenie jeho zodpovednosti za zistené protiprávne konanie.

25. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že pokuta nie je dostatočne odôvodnená a je neprimerane vysoká žalovaný konštatoval, že v zmysle zákona o potravinách sankciou za porušenie jeho ustanovení je pokuta vo výške určenej v § 28 tohto zákona. Stanovenie výšky pokuty je vecou správnej úvahy vecne a miestne príslušného orgánu úradnej kontroly potravín, pričom pri jej určení sa podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. Prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi za spáchané správne delikty úhrnnú pokutu 10 000,- Eur. Uviedol, že možno čiastočne súhlasiť s námietkou žalobcu o nedostatočnom odôvodnení výšky pokuty, a to predovšetkým s poukázaním na nevyhodnotenie hľadiska opakovanosti konania a nepopísanie správnych úvah pri aplikácii absorbčnej zásady. Preto odôvodnenie výšky pokuty odôvodnil v tomto rozsahu: Podľa názoru žalovaného prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď na základe zistených nedostatkov začal správne konanie vo veci uloženia pokuty. Pri nedodržaní predpisov musí orgán úradnej kontroly potravín konať tak, aby zabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil a v prípade porušenia určených povinností musí uložiť účinnú, primeranú a odrádzajúcu sankciu. Podľa zákona o potravinách sankciou za porušenie ustanovení zákona je pokuta vo výške určenej v § 28 tohto zákona. V prípade dopustenia sa správneho deliktu žalobcom zákon o potravinách neumožňuje príslušnému správnemu orgánu uvážiť, či osobe zodpovednej za správny delikt pokutu uloží alebo nie. Poukázal na skutočnosť, že správne orgány sú oprávnené konať iba na základe zákona a v medziach zákona. Preto v prípade uloženia pokuty za správny delikt môžu jej výšku stanoviť iba v rozpätí určenej sadzby. Hľadiská, ktoré sú vymedzené zákonom o potravinách slúžia na to, aby po ich posúdení a zvážení rozhodol o pokute, ale iba v zákonnom rozpätí. V konaní bolo preukázané, že sa žalobca sa dopustil správnych deliktov podľa § 28 ods. 4 písm. a/, i/ a opakovane aj podľa § 28 ods. 2 písm. f/ a o/ zákona o potravinách. Uvedené správne delikty sú v zákone sankcionované rôznou sankciou, a to podľa § 28 ods. 2 zákona o potravinách v rozsahu od 100,- Eur do 100 000,- Eur, a podľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách od 1 000,- Eur do 500 000,- Eur. Zároveň podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách pri opakovanom porušení povinností ide o dvojnásobok výšky sumy uvedených v odseku 1 až 3. Argumentoval, že zákon o správnom konaní neupravuje postup správnych orgánov pri postihu za súbeh

viacerých správnych deliktov, správny orgán má pri ukladaní pokuty uplatniť na základe analógie legis tzv. absorpčnú zásadu, ktorej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (prísnejší trest pohlcuje miernejší) a uložení pokuty podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na iný správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Najprísnejšie postihnuteľný správny delikt je delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s najvyššou sadzbou. Pri rovnakej sadzbe pokút správny orgán uloží úhrnnú sankciu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na najzávažnejší delikt. Žalobca sa dopustil dvoch správnych deliktov podľa ods. 2 (opakovane) a dvoch správnych deliktov podľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách. Pokutu s najvyššou sadzbou možno uložiť podľa ods. 4 uvedeného ustanovenia. Žalobca spáchal 2 správne delikty, ktoré možno postihnúť rovnakou sankciou, preto posúdil závažnosť jednotlivých konaní a rozhodol rovnako ako prvostupňový správny orgán, za najprísnejšie postihnuteľný iný správny delikt považoval umiestňovanie na trh potravín nevhodných na ľudskú spotrebu, pretože pod uvedenú skutkovú podstatu možno zahrnúť jednak predaj ovocia nevhodného na ľudskú spotrebu, ako aj potravín po dátume spotreby. Spáchanie ďalších správnych deliktov považoval za priťažujúcu okolnosť.

26. K následkom porušenia povinností uviedol, že poškodenie práv spotrebiteľa pri nedodržaní povinností prevádzkovateľa stanovených v zákone o potravinách a osobitných predpisoch je takýmto následkom. Predaj potravín po dátume spotreby a nevhodných na ľudskú spotrebu predstavuje vysoké riziko pre zdravie ľudí, poškodzuje záujmy konečného spotrebiteľa na trhu potravín a porušuje jeho právo na zakúpenie bezpečných a kvalitných potravín. Aj keď uvedené konanie priamo zasiahlo do práv spotrebiteľa - právo na zakúpenie potravín zodpovedajúcich požiadavkám všeobecne záväzných právnych predpisov, žalovaný prihliadol aj na skutočnosť, že priame následky na zdravie spotrebiteľa umiestňovaním na trh takýchto potravín neboli preukázané. Zohľadnil možné následky zisteného protiprávneho konania berúc do úvahy skutočnosť, že ustanovenia potravinového práva majú predovšetkým preventívny charakter zameraný na predchádzanie akémukoľvek ohrozeniu zdravia ľudí a porušeniu práva spotrebiteľa na trhu potravín. Práve z dôvodu minimalizácie akéhokoľvek rizika, možnej kontaminácie potravín, poškodenia alebo ohrozenia zdravia spotrebiteľa je žalobca povinný podniknúť preventívne kroky a prijať preventívne opatrenia na zabezpečenie dodržiavania ustanovených pravidiel. Zohľadnil, že žalobca ako predávajúci, je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky a za ich dodržiavanie zodpovedá objektívne, tzn. bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie. Zavinenie sa v tomto prípade neskúma. Má teda aj povinnosť dodržiavať základné požiadavky pri umiestňovaní potravín na trh a vyradiť z trhu potraviny po dátume spotreby, potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu a potraviny nesprávne označené. Pokiaľ ide o závažnosť protiprávneho konania, žalovaný uviedol, že potraviny po dátume spotreby a potraviny s výskytom plesne a hniloby predstavujú vysoké riziko pre spotrebiteľa a môžu ohroziť jeho zdravie, pretože nielen mikroorganizmy

- plesne, ale aj ich toxíny môžu spôsobiť ochorenie ľudí. Vytvorenie plesne a zjavnej hniloby je dlhší proces, preto je možné konštatovať, že žalobca zanedbal svoje povinnosti. K závažnosti jednotlivých správnych deliktov sa podrobnejšie vyjadril v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia pri kvalifikácii jednotlivých protiprávnych konaní.

27. K trvaniu protiprávneho stavu uviedol, že všetky nedostatky boli preukázateľne zistené v čase úradnej kontroly potravín dňa 15.04.2016. V prípade predaja potravín po dátume spotreby trvali 1 deň resp. 4 dni po dátume spotreby. Umiestňovanie na trh potravín nevhodných na ľudskú spotrebu a potravín s nesprávnym označením nie je možné presne určiť. Dodatočnou úradnou kontrolou potravín dňa 20.04.2016 bolo zistené splnenie všetkých uložených opatrení. Zároveň sa zaoberal aj minulosťou žalobcu, opakovanosťou jeho protiprávneho konania a skúmal nedodržiavanie predpisov v danej prevádzkarni v predchádzajúcom období a v tejto veci doplnil dokazovanie, kde zistil z rozhodnutí Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy vo Vranove nad Topľou a rozhodnutí Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky opakované porušenie povinností žalobcu. Rozhodnutia špecifikoval v predchádzajúcej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia. V súvislosti s opakovaným protiprávnym konaním uviedol, že zákon o potravinách obsahuje osobitné ustanovenia, ktoré upravujú prísnejšie sadzby pokút v prípade opätovného porušenia povinností, za ktoré bola uložená pokuta a preto posúdenie tohto hľadiska pri ukladaní pokuty je zvlášť dôležité. Prvostupňový správny orgán nezdokumentoval vo výroku a odôvodnení v napadnutom rozhodnutí opakovanosť protiprávneho konania podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách v súvislosti s opakovaným umiestňovaním na trh potravín nesprávne označených a opakovanými nedostatkami v hygiene predaja. Preto žalovaný túto skutočnosť doplnil v napadnutom rozhodnutí a konštatoval, že v prípade nezabezpečenia čistoty zariadení používaných pri predaji potravín ide o konanie opakované, pretože žalobca bol za tento nedostatok sankcionovaný aj v predchádzajúcom období. Ako opakované bolo

tiež vyhodnotené umiestňovanie na trh potravín neoznačených povinnými údajmi v štátnom jazyku, za ktoré bol sankcionovaný žalobca predchádzajúcim rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Pri posúdení uloženej pokuty vzal do úvahy všetky argumenty uvedené vyššie, rešpektoval zmysel a účel aplikovaných predpisov a prihliadal aj na špecifiká konkrétneho prípadu. Pri určení výšky pokuty zohľadnil ako priťažujúcu okolnosť, že sa žalobca sa dopustil štyroch správnych deliktov, pričom u dvoch správnych deliktov bola preukázaná opakovanosť protiprávneho konania a dva delikty sú systematicky zaradené medzi najzávažnejšie. Taktiež vzal do úvahy skutočnosť, že v období predchádzajúcich necelých dvoch rokov bolo žalobcovi uložených päť pokút za nedostatky zistené práve v tejto prevádzkarni, a to v rozpätí v rozpätí od 1 000,- Eur až do 5 000,- Eur. Minulosť žalobcu jednoznačne poukazuje na to, že doteraz ukladané pokuty svoj výchovný účel nesplnili, keďže sa neustále opakujú nedostatky rovnakého charakteru a zvyšuje sa závažnosť protiprávneho konania. Na druhej strane ako poľahčujúca okolnosť bolo zohľadnené pomerne malé množstvo potravín nezodpovedajúcich určeným požiadavkám, nepreukázané úmyselné konanie a nepreukázané poškodenie zdravia ľudí. Je toho názoru, že pokuta vo výške 10 000,- Eur nie je pokutou likvidačnou, nevybočuje z medzí ustanovených zákonom, je vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona. Žalobcovi uložil pokutu v rozpätí definovanej sadzby a podľa názoru žalovaného ešte stále v dolnej hranici (2% z maximálnej pokuty), berúc do úvahy skutočnosť, že vo sfére prevádzkovateľa má uložená pokuta plniť úlohu výchovnú, ako aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie, preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa deliktu. Nemôže ísť o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel.

III.

28. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré žiadal zrušiť. Obe rozhodnutia považuje za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že správne orgány v predmetnej veci nezohľadnili a riadne neaplikovali príslušnú hmotnoprávnu úpravu a závažným spôsobom porušili viaceré procesné pravidlá vedenia konania resp. vedenia kontroly. Nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutí vidí v tom, že v konaní bola porušená zásada dvojinštančnosti, že žalovaný prekročil účel kontroly, nedostatočne zistil skutočný stav veci a dôkazy, ktoré zhromaždili správne orgány v konaní sú nepreskúmateľné, že v konaní sa neuplatňuje zásada koncentrácie, že nesprávne žalovaný kvalifikoval skutkový stav ako jednočinný súbeh iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a/ a § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách, že správne orgány neprihliadli na povolené odchýlky vo vzťahu k tvrdeným nedostatkom potravín a kontrola bola vykonaná v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

29. Vo vzťahu k porušeniu zásady dvojinštančnosti žalobca citoval ust. § 31 ods. 2 zákona o potravinách, podľa ktorého na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, okrem konania podľa § 20 ods. 9 a 12. Podľa § 28 ods. 12 zákona o potravinách na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. V súvislosti s týmito citovanými ustanoveniami zákona o potravinách namietal, že počas kontroly a konania boli porušené pravidlá riadnej aplikácie Správneho poriadku na daný prípad, a to spôsobom, ktorý robí rozhodnutia nezákonnými a nepreskúmateľnými. Žalobca v žalobe tvrdí, že na kontrolu sa vzťahuje a to z dôvodu, že § 31 ods. 2 zákona o potravinách výslovne uvádza, že na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, okrem konania o opatreniach na mieste podľa § 20 ods. 9 a § 12 tohto zákona a to z dôvodu, že v prípade kontroly nejde o konanie o opatreniach namieste, pri ktorom zákon o potravinách aplikáciou Správneho poriadku vylučuje. Toto tvrdenie podporil aj porovnaním právnej úpravy kontrolného procesu vykonávaného podľa zákona o potravinách s inými do určitej miery podobnými kontrolnými procesmi, ktoré upravujú iné právne predpisy, ako je napr. zákon o ochrane hospodárskej súťaže č. 136/2001 Z.z., ktorý ustanovuje, že na konanie podľa tohto zákona sa má aplikovať . Zákon o potravinách naopak nerozlišuje medzi vykonaním kontroly orgánu úradnej kontroly potravín a následným konaním, ktoré smeruje k vydaniu rozhodnutia o správnom delikte. Zákon o ochrane hospodárskej súťaže výslovne ustanovuje, že na prešetrovanie resp. inšpekciu úradu sa neaplikuje , avšak zákon o potravinách neobsahuje žiadne podobné ustanovenie, ktoré by čo len nepriamo naznačovalo, že na kontrolu orgánu úradnej kontroly potravín sa nemá aplikovať . Argumentoval, že podobne je to upravené aj v Daňovom poriadku, ktorý v ust. § 163 uvádza, že sa nevzťahuje na daňové konanie vo všeobecnosti z čoho je zrejmé, že sa nemôže vzťahovať ani na daňovú kontrolu, lebo táto je súčasťou

daňového konania. Ak by zákonodarca chcel vylúčiť aplikáciu Správneho poriadku na kontrolu, výslovne by to v zákone uviedol. Podobne je to pri zákone č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe, ktorý upravuje kontrolu plnenia úloh štátnej správy a ktorý neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by vylučovalo aplikáciu Správneho poriadku na túto kontrolu. sa preto aplikuje na kontrolu v zmysle tohto zákona, čo potvrdzuje aj judikatúra, podľa ktorej základné pravidlá kontrolnej činnosti upravuje zákon č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, s výnimkou podľa rozhodovania o predpojatosti sa na kontrolu vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

30. Ďalej vo vzťahu k námietke porušenia zásady dvojinštančnosti konania žalobca uviedol, že záznam o úradnej kontrole potravín v hlavičke uvádza Štátnu veterinárnu a potravinovú správu Slovenskej republiky, vrátane jej adresy sídla, pričom v úvodnej časti tiež uvádza, že ide o záznam o úradnej kontrole vykonanej podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona o potravinách. Pri výkone úradnej kontroly boli prítomní dvaja inšpektori priamo zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že kontrolu vykonala a záznam vyhotovil žalovaný, t.j. orgán štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona o potravinách spolu s dvomi inšpektormi, pričom jeden z nich bol inšpektorom prvostupňového správneho orgánu, ktorý je orgánom štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín podľa § 21 ods. 1 písm. d/ zákona o potravinách. V danom prípade o odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu rozhodoval žalovaný, t.j. ten istý orgán, ktorý tiež sám vykonal kontrolu a konal v prvom stupni. Je teda toho názoru, že v konaní nebolo splnené, aby o jeho odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu rozhodoval nezávislý a nestranný orgán. Považuje za nepochybné, že v konaní rozhodoval v prvom a druhom stupni ten istý orgán, t.j. žalovaný a že je veľmi pravdepodobné, že v prvom aj druhom stupni mohla rozhodovať aj tá istá osoba, a to inšpektorka žalovaného Ing. D. C., ktorá sa zúčastnila na kontrole a podpísala záznam o vykonaní úradnej kontroly a to z dôvodu, že pôsobí v rámci Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky na odbore legislatívnom a právnom a tým mohla byť priamo poverená vybavením odvolania žalobcu.

31. Dôvodil, že podľa ust. § 53 Správneho poriadku je zrejmé, že je založený na zásade dvojinštančnosti, ktorá je súčasťou slovenského právneho poriadku. Aj keď zásada dvojinštančnosti nie je v Správnom poriadku výslovne upravená, jej aplikácia vyplýva z ust. § 9 ods. 2, § 53 a § 58 ods. 1 Správneho poriadku, ktoré neobsahujú len požiadavku, aby rozhodoval o odvolaní iný orgán/iná osoba, ale aj aby odvolanie bolo reálne spôsobilé iniciovať nezávislý a nezaujatý prieskum prvostupňového rozhodnutia, t.j. aby prvostupňový a druhostupňový orgán medzi sebou nekomunikovali, nedávali si pokyny a podobné inštrukcie pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, čo podľa žalobcu potvrdzuje aj judikatúra Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, napr. rozsudok sp.zn. 2Afs 143/2004-105 zo dňa 29.07.2006 a nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 16.05.2007 sp.zn. IV ÚS 493/06.

32. Citoval ust. § 5 Správneho poriadku, § 21 ods. 1 písm. c/ a d/, § 23 ods. 1 a § 23 ods. 5 zákona o potravinách a argumentoval, že v zmysle § 23 ods. 5 zákona o potravinách je zrejmé, že vecnú príslušnosť na vykonanie úradnej kontroly podľa tohto zákona môže mať buď Regionálna veterinárna a potravinová správa alebo Štátna veterinárna a potravinová správa. Vecnú príslušnosť na vykonanie kontroly podľa tohto zákona o potravinách a následné konanie v prvom stupni a uloženie prípadnej pokuty má rovnako Regionálna veterinárna a potravinová správa, ktorá je orgánom štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín podľa § 21 ods. 1 písm. d/, ako aj Štátna veterinárna a potravinová správa, ktorá je orgánom štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona o potravinách. Z vyššie uvedených ustanovení podľa názoru žalobcu vyplýva, že ak žalovaný vykoná akúkoľvek kontrolu podľa zákona o potravinách, t.j. začne konať v prvom stupni, má následne pokračovať v konaní a sám vydať aj prvostupňové rozhodnutie. Neexistuje žiadne ustanovenie zákona, ktoré by ustanovovalo, že o iných správnych deliktoch podľa § 28 zákona o potravinách rozhoduje v prvom stupni Regionálna veterinárna a potravinová správa. Aj samotné ust. § 28 zákona o potravinách v odseku 1 až 8 zhodne ustanovuje, že orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu v príslušnom rozpätí za spáchanie príslušných iných správnych deliktov, pričom žalovaný je nepochybne orgánom úradnej kontroly potravín. Teda neexistuje žiadne ustanovenie, ktoré by vylučovalo možnosť, aby žalovaný konal v prvom stupni a vydal aj prvostupňové rozhodnutie. O odvolaní proti jeho rozhodnutiu by následne rozhodovalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Ďalej namietal, že žiadne ustanovenie zákona o potravinách neumožňuje žalovanému, aby po vykonaní kontroly, t.j. úkonov v prvom stupni postúpil konanie na prvostupňový správny orgán (Regionálnu veterinárnu a

potravinovú správu), ktorý bude následne pokračovať v danom konaní a vydá prvostupňové rozhodnutie, tak ako to bolo v tomto prípade. Ustanovenie § 22 Správneho poriadku nie je možné aplikovať, pretože záznam o vykonaní úradnej kontroly nemožno považovať za podanie podľa Správneho poriadku. Inštitút postúpenia podania podľa § 22 Správneho poriadku môže využiť len správny orgán, ktorý nie je príslušný na rozhodnutie. Preto postúpenie záznamu z úradnej kontroly potravín považuje za zjavne nezákonný a nesprávny postup podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Vo vzťahu k porušeniu zásadu dvojinštančnosti poukázal žalobca na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5S 117/2015 zo dňa 24.05.2016 a vyslovil názor, že v tomto prípade došlo v konaní k vadám podľa § 191 ods. 1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku, t.j. k podstatným porušeniam ustanovení o konaní pred správnym orgánom, ktoré mali za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.

33. Namietal, že žalovaný v zázname o vykonaní úradnej kontroly potravín vymedzil účel kontroly veľmi všeobecne, keď uviedol, že ide o cielenú kontrolu zameranú na dodržiavanie požiadaviek zákona o potravinách a neuviedol presne, že účelom kontroly mala byť kontrola príjmu tovaru, hygieny, skladovania a predaja, osobnej hygieny, označovania potravín, dodržiavania doby spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti potravín predávaného čerstvého ovocia, zeleniny a zemiakov, t.j. oblasti, ktoré počas kontroly boli kontrolované. Je preto presvedčený, že žalovaný prekročil účel kontroly. Poukázal na záver Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5S 75/2014 zo dňa 23.06.2015, ktorý uznal v tomto smere námietku žalobcu, a ktorý vytkol žalovanému orgánu úradnej kontroly potravín, že bol prekročený účel kontroly. Žalobca je presvedčený, že účel úradnej kontroly potravín nesmie byť určený ani príliš genericky, tak ako tomu bolo v prípade tejto kontroly a to z dôvodu, že nie je možné skontrolovať, či daná kontrola je vykonávaná v rámci svojho účelu alebo nie. Poukázal na záver z citovaného rozsudku krajského súdu, z ktorého vyplýva, že ak orgán úradnej kontroly potravín smie použiť informácie získané v rámci kontroly len na jej účel, pričom úradnej kontroly potravín musí byť určený dostatočne špecifickým spôsobom. V opačnom prípade účel kontroly určený príliš všeobecne alebo genericky totiž kontrolovaný subjekt nedokáže overiť, či informácie získané v rámci kontroly boli získané v rámci účelu kontroly. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca tvrdí, že v konaní došlo k vadám podľa § 191 ods. 1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku.

34. Namietal nedostatočne zistený skutočný stav veci a uviedol, že konanie pred správnymi orgánmi, vrátane kontroly predstavuje prípad tzv. správneho trestania a preto správne orgány boli povinné v konaní analogicky aplikovať zásady trestného konania, vrátane zásady prezumpcie neviny, súčasťou ktorej je aj pravidlo in dubio pro reo (v pochybnosti v prospech obvineného). Nesúhlasil s výrokmi napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, ako aj s ich odôvodnením a tvrdil, že správne orgány riadne nepreukázali, že spáchal správne delikty. Výroky rozhodnutí sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu, ktorý neobsahuje dôkazy, ktoré by dostatočne preukazovali závery, ku ktorým správne orgány dospeli a vyslovili v napadnutých rozhodnutiach. Pri prvom správnom delikte nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že z dôkazov, ktoré boli zistené a získané zákonným spôsobom počas úradnej kontroly potravín bolo dostatočne preukázané a zdokumentované, že ponúkal na predaj potraviny nehygienickým spôsobom. Tento výrok považuje žalobca za nepreskúmateľný, o ktorom existujú dôvodné pochybnosti. Správne orgány nepodložili svoje obvinenia riadnym videozáznamom alebo fotografiami, ktoré by zachytávali „údajné“ rozsiahle znečistenie regálu určeného na predaj pekárenský výrobkov. Správny orgán síce vyhotovil fotografie vo vzťahu k „údajnému“ nedostatku, na ktorých by malo byť zachytené „údajné“ znečistenie zariadenia na predaj pekárenských výrobkov. Namietal však, že z vyhotovených fotografií nie je možné spätne overiť pravdivosť tohto tvrdenia, teda či naozaj bolo zariadenie na predaj pekárenských výrobkov znečistené zvyškami výrobkov a posypmi a tiež, že zadná zvislá konštrukcia bola znečistená. Z fotografií, ktoré poskytol žalovaný sa nedá jednoznačne identifikovať žiadne znečistenie zvyškami výrobkov a posypov, ani to, že zadná zvislá konštrukcia bola znečistená, kde sa údajne mali nachádzať zhluky prachu a nečistôt pokryté múčnym prachom. Fotografie teda dostatočne nepreukazujú záver o tom, že spáchal správny delikt tak ako to tvrdí žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že zamestnanci sú školení, aby boli vždy dodržané požiadavky na hygienu, skladovanie a predaj potravín a dbá o to, aby bola na prevádzkarni vždy dodržiavaná čistota a hygiena, vrátane zariadenia na predaj pekárenských výrobkov. Zariadenie na predaj pekárenských výrobkov je pravidelne čistené každý deň po konci zmeny, preto aj ráno, v deň vykonania kontroly, boli tieto zariadenia čisté. Je však prirodzené, že v priebehu dňa pravidelným dokladaním a manipuláciou s pečivom zo strany zákazníkov budú na zariadení kde je pečivo umiestnené omrvinky, či drobné zbytky pečiva. Príslušní pracovníci však počas dňa pravidelne kontrolujú čistotu zariadenia na predaj pekárenských výrobkov a v prípade, že na tomto zariadení zistia

uvedené znečistenie, odstránia ho (vyčistia) bez toho, aby to zaznamenali do protokolu čistenia. Teda čistenie zariadenia na predaj pekárenských výrobkov sa vykonáva pravidelne na dennej báze a to spôsobom, ktorý je dostatočne účinný. Citoval ust. § 12 ods. 1 písm. b/ zákona o potravinách a Prílohu II Kapitola V ods. 1 písm. a/ Nariadenia (ES) č. 852/2004, na základe ktorých argumentoval, že z citovaného ustanovenia zákona o potravinách vyplýva, že tento ustanovuje iba všeobecnú povinnosť zabezpečiť hygienu predaja, pričom podrobnosti necháva na Nariadenie č. 852/2004. Z citovaného znenia Nariadenia č. 852/2004 je zrejmé, že účelom účinného čistenia, ktoré zákon vyžaduje je to, aby sa zabránilo akémukoľvek riziku kontaminácie. Správne orgány preto mali preukázať, že údajné zvyšky výrobkov a posypov boli spôsobilé kontaminovať predávané potraviny, čo však nepreukázali. V pekárni sa môže počas pečenia dostať do priestoru pekárne malé množstvo múky, ktoré nie je nebezpečné, ani kontaminované a toto sa následne ihneď ako to je možné vyčistí a odstráni. To však neznamená, že ide o neporiadok, či nebodaj kontamináciu. Z uvedených dôvodov považuje odôvodnenie tohto správneho deliktu za nespreskúmateľné.

35. Vo vzťahu k správnemu deliktu porušenia povinnosti umiestňovať na trh iba potraviny označené povinnými údajmi v štátnom jazyku žalobca namietal, že z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, na základe akých dôkazov správne orgány dospeli k záveru o tomto údajnom správnom delikte. Pokiaľ považovali za dôkaz fotografie, tieto nemôžu predstavovať dostatočný dôkaz a to z dôvodu, že fotografie sporného výrobku TIORI GOLDEN VEGETABLE MICROWAVEABLE RICE 250g neposkytujú pohľad na celý obal výrobku. Nemožno preto vylúčiť, že na časti obalu výrobku, ktorý nie je zachytený na fotografiách sa nachádzalo označenie potraviny v slovenskom jazyku, teda správne orgány nepreukázali dostatočný spôsobom, že žalobca skutočne spáchal správny delikt.

36. K správnemu deliktu porušeniu povinnosti zákazu umiestňovať na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné žalobca uviedol, že žalovaný dospel k tomuto záveru na základe senzorickej obhliadky potraviny. Pripúšťa, že inšpektor mohol počas kontroly dospieť na základe tejto obhliadky k predbežnému predpokladu, že je nevhodná na ľudskú spotrebu, avšak túto skutočnosť nie je možné z podkladov overiť. Vo všeobecnosti nie je možné posudzovať nevhodnosť potraviny na ľudskú spotrebu výlučne senzoricky (voľným okom). Takýto postup inšpektorov znemožňuje žalobcovi spätne ho kontrolovať a vylúčiť možnosť omylu či chyby na strane inšpektora. Namietal, že inšpektori nedisponovali certifikátmi spôsobilosti pre senzorické posudzovanie. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že žiadny právny predpis neustanovuje povinnosť, aby inšpektor úradnej kontroly potravín bol držiteľom takéhoto certifikátu spôsobilosti pre senzorické posudzovanie potravinárskych a poľnohospodárskych výrobkov a aby uvedený certifikát bol dokladom o odbornej spôsobilosti inšpektora. Argumentoval, že v § 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 691/2002 Z.z. zo dňa 25.11.2002 o požiadavkách na kvalifikáciu a odbornú spôsobilosť a ďalšie vzdelávanie zamestnancov vykonávajúcich potravinový dozor sa výslovne ustanovujú podmienky pre odbornú spôsobilosť zamestnancov potravinového dozoru, z čoho je zrejmé, že povinnosť, aby inšpektor, ktorý senzoricky hodnotí potravinu mal príslušnú odbornú spôsobilosť a disponoval osvedčením o takejto spôsobilosti je upravená priamo v účinnom právnom predpise. Každý senzoricky pozorovateľný nedostatok potraviny pritom nemusí byť nedostatkom, ktorý by spôsoboval nevhodnosť potraviny na ľudskú spotrebu, ale v niektorých prípadoch môže predstavovať menej závažné nedostatky ako hnilobu alebo pleseň, a preto môže ísť o menej intenzívne porušenie právnych predpisov resp. požiadavky na hygienu potravín. Táto skutočnosť sa však dá spoľahlivo zistiť iba kvalifikovanými laboratórnymi skúškami. Argumentoval, že nie všetky plesne produkujú nebezpečné jedy, mikotoxíny resp. negatívne pôsobia na zdravie a spôsobujú nevhodnosť potravín na ľudský spotrebu. Existujú totiž určité plesne, ktoré sa bežne využívajú v potravinárskom priemysle, pričom nemajú žiadny negatívny dopad na ľudské zdravie. Nesúhlasil s tým, že by sa na potravinách nachádzala pleseň, avšak aj za predpokladu, že sa tam nachádzala, by bolo nevyhnutné, aby žalovaný dokázal, že išlo o plesne, ktoré produkujú nebezpečné jedy, mikotoxíny alebo sú nevhodné na ľudskú spotrebu z iného dôvodu, čo sa však v tomto prípade nestalo. Opätovne zdôraznil, že na to, aby bolo spoľahlivo zistené, že potraviny boli nevhodné na ľudskú spotrebu alebo nebezpečné, bolo okrem senzorickej obhliadky potrebné vykonať kvalifikované laboratórne alebo iné skúšky, resp. znalecké dokazovanie, alebo iný obdobne spoľahlivý proces, aby boli potvrdené predbežné nálezy inšpektora a aby bola zabezpečená ich spätná kontrola. Poukázal pritom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S 323/2012 zo dňa 04.06.2014, ktorý sa obdobnou problematikou zaoberal. V závere tejto argumentácie uviedol, že z dôvodu, že inšpektori, ktorí hodnotili potraviny, nedisponovali príslušnými certifikátmi na senzorické hodnotenie potravín, nevykonali laboratórne testovanie potravín, je rozhodnutie nepreskúmateľné z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu.

37. Namietal, že v konaní sa neuplatňuje zásada koncentrácie, a preto ak žalovaný pri vyporiadaní sa s námietkou žalobcu, aby boli odstránené pochybnosti o údajných nedostatkoch argumentuje odkazom na tvrdenie, že zodpovedný zamestnanec žalobcu nenamietal počas kontroly proti týmto zisteným údajným nedostatkom, s takouto argumentáciou nie je možné súhlasiť z dôvodu, že pri kontrole sa zásada koncentrácie, ktorá by vyžadovala, aby kontrolovaný subjekt vznášal svoje námietky k dôkazom iba do určitého štádia sa neuplatňuje. Z administratívneho spisu je zrejmé, že zodpovedný zamestnanec v zázname o vykonaní úradnej kontroly potravín uviedol, že sa vyjadrí v zákonom stanovenej lehote. Svojim podpisom nepotvrdil žiadne kontrolné zistenia, ale že sa ku kontrole dodatočne vyjadrí resp. nevyjadrí, čo je jeho právom. ´

38. Nesúhlasil s kvalifikáciou údajného uvádzania na trh potravín po uplynutom dátume spotreby alebo minimálnej trvanlivosti ako jednočinného súbehu dvoch správnych deliktov, t.j. správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i/ a správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách. Namietal, že skutkový stav správneho deliktu uvádzania na trh potravín po uplynutom dátume spotreby alebo minimálnej trvanlivosti nemôže predstavovať prípad jednočinného súbehu správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a/ a správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách. Táto právna kvalifikácia je založená na nesprávnom právnom posúdení skutkového stavu a neaplikovaní príslušných pravidiel a princípov súvisiacich s jednočinným súbehom. Poukázal na súdnu judikatúru Najvyššieho súdu a krajských súdov, ktorí opakovane uvádzajú, že trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Vzhľadom na to, že , ani zákon o potravinách neobsahujú osobitné ustanovenia, ktoré by riešili problematiku jednočinného súbehu správnych deliktov je nevyhnutné túto situáciu riešiť na základe zásad a princípov pre posudzovanie jednočinného súbehu v oblasti trestného práva. Jednočinný súbeh rieši v trestnom práve situácie kedy je sporné aký vysoký trest uloží, ak zistený skutkový stav napĺňa všetky znaky viacerých odlišných skutkových podstát. Základným východiskom pri jednočinnom súbehu je, že každý skutok sa musí posudzovať podľa všetkých trestnoprávnych ustanovení, ktoré napĺňa. Ak teda jeden skutok napĺňa viacero skutkových podstát trestných činov, hovorí teória trestného práva o tzv. jednočinnom súbehu. Z tohto základného pravidla však existujúc výnimky. Nie každé formálne naplnenie viacerých skutkových podstát totiž predstavuje jednočinný súbeh. Teória trestného práva rozlišuje aj prípady zdanlivého (jednočinného) súbehu, teda prípady kedy sa formálne zdá, že určitým konaním sú naplnené znaky napríklad dvoch skutkových podstát, ale napriek tomu sa takýto skutok posudzuje len podľa jednej skutkovej podstaty. Zdôraznil, že zásada špeciality (zdanlivý jednočinný súbeh) má v trestnom práve zabezpečiť, aby páchateľovi nebola jedna okolnosť pričítaná dvakrát v jeho neprospech. Pravidlo špeciality rieši teda primárne to, ktorá právna norma sa má uplatniť a ktorú skutkovú podstatu má príslušný orgán činný v trestnom konaní posudzovať v prípade existencie jedného skutku, ale dvoch prekrývajúcich sa skutkových podstát. V predmetnej veci nejde o prípad jednočinného súbehu. Na prvý pohľad sa zdá, že umiestňovanie na trh potravín po uplynutom dátume spotreby vykazuje znaky naplnenia skutkových podstát dvoch správnych deliktov podľa § 28 ods. 4 písm. a/ a § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách. V danom prípade však ide o celkom zrejmú situáciu aplikácie pravidla špeciality vylučujúceho možný jednočinný súbeh týchto dvoch správnych deliktov, teda o zdanlivý jednočinný súbeh. Skutkové podstaty týchto správnych deliktov sa prekrývajú. Dôvodom prekrytia je skutočnosť, že potravina po dátume spotreby v prvom rade je aj nebezpečnou potravinou a preto vzhľadom na prekrývajúce sa skutkové podstaty je nevyhnutné vyriešiť, ktorá je špeciálna a ktorá všeobecná. Správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách, t.j. umiestňovanie na trh potravín po uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti je v pomere špeciality k správnemu deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách. Tento pomer špeciality vyplýva zo skutočnosti, že potravina po dátume spotreby sa síce považuje podľa čl. 24 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1169/2011 za nebezpečnú, ale tento jeden špeciálny prípad nebezpečnej potraviny predstavuje len jeden z mnohých prípadov nebezpečných potravín. Všeobecnou skutkovou podstatou je v danom prípade skutková podstata deliktu vymedzená v § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách, t.j. výroba alebo umiestňovanie na trh potravín, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené. V takomto prípade je jednočinný súbeh vylúčený. Vyššie uvedený záver o jednočinnom súbehu správnych deliktov za jedno konanie je absurdný a vždy by viedlo k uloženiu trestu neprimerane vysokého, pretože v zmysle absorpčnej zásady ďalšie absorbované správne delikty predstavujú priťažujúcu okolnosť.

39. K vytýkanému správnemu deliktu uvádzania na trh potraviny, ktoré obsahovali nedostatky (hnilobu a plese), a to pri mandarínkach, bio citrónoch a citrónoch žalobca namietal, že nemohol takýto správny delikt spáchať z dôvodu, že podmienky predaja ovocia a zeleniny upravuje Nariadenie EÚ č. 543/2011, ktorým sa vykonáva Nariadenie EÚ č. 1234/2007. Nariadenie č. 543/2011 označuje uvedené podmienky ako tzv. obchodné normy a vo svojej prílohe č. 1 časť A ustanovuje určité minimálne požiadavky na predaj potravín, medzi ktoré napríklad patrí požiadavka, aby potraviny neboli napadnuté hnilobou alebo aby neboli poškodené do tej miery, že nie sú vhodné na spotrebu. Nariadenie č. 543/2011 pripúšťa z minimálnych požiadaviek určité odchýlky, t.j. prípustné percentá potravín, ktoré nemusia spĺňať. Poukázal na skutočnosť, že obchodnými normami v zmysle nariadenia č. 1308/2013 nemajú byť dotknuté akékoľvek iné ustanovenia uplatniteľné na poľnohospodárske výrobky, to však nemá žiadny vplyv na dôslednú aplikáciu obchodných noriem v konaní vo vzťahu k potravine v zmysle odlišného nariadenia č. 543/2011, ktoré povoľuje odchýlky a ktoré je vo vzťahu k nariadeniu č. 178/2002 jednoznačne špeciálnou právnou úpravou. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžo 125/2015, ktorý údajne potvrdil správnosť postupu orgánov úradnej kontroly potravín. Žalobca je však toho názoru, že z daného rozsudku iba vyplýva záver súdu, že kontrola ovocia a zeleniny môže byť vykonaná buď v zmysle zákona o potravinách ako aj v zmysle nariadenia č. 543/20111. Podľa jeho názoru predmetný rozsudok sa nezaoberal skutočnosťou, či niektoré ustanovenia nariadenia č. 543/2011 možno aplikovať pri kontrole bezpečnosti potravín podľa zákona o potravinách, čo je v danom prípade rozhodujúce. Odchýlka je vždy stanovená ako určité percento z počtu kusov alebo hmotnosti danej potraviny, ktoré nemusia spĺňať minimálne požiadavky resp. môžu byť napadnuté plesňou a pod. Odchýlky sú v prípade potravín upravené tak, že v každej zásielke sa povoľuje odchýlka 10 % z počtu alebo hmotnosti výrobkov, ktoré nespĺňajú minimálne kvalitatívne požiadavky. V rámci tejto odchýlky možno celkovo, najviac 2 %, predstavovať produkty napadnuté hnilobou. V predmetnom prípade bolo kľúčové zistiť aké množstvo jednotlivých potravín sa nachádzalo v príslušnej zásielke a následne vyrátať, či množstvo daných potravín s údajnými nedostatkami bolo alebo nebolo v rámci povolenej odchýlky. Za týmto účelom si mal žalovaný počas kontroly vyžiadať od žalobcu dodacie listy vo vzťahu k jednotlivým potravinám, čo však neurobil a preto sa v tomto štádiu konania nedá z administratívneho spisu spätne preskúmať čo bolo obsahom dodacích listov a aké boli veľké príslušné zásielky, teda žalovaný v tomto prípade nedostatočne zistil skutkový stav veci.

40. Žalobca namietal, že správne orgány v tejto veci porušili tiež práva žalobcu v zmysle čl. 8 Dohovoru, v dôsledku čoho došlo k takým vadám, podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správnym orgánom, ktoré mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Vo vzťahu k porušeniu čl. 8 Dohovoru, t.j. že každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie uviedol, že si je vedomý toho, že právo na ochranu súkromia sa neaplikuje na právnické osoby v celej jeho šírke, avšak poukázal na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej oba súdy uznávajú, že právnické osoby sú nositeľmi práva na nedotknuteľnosť obydlia, priestorov sídla právnickej osoby, pobočiek právnickej osoby a ďalšie podnikateľské priestory. Namietal, že žalovaný nemal právo vykonať v prevádzkach spoločností, v ktorých sa predávajú potraviny, kontroly podľa zákona o potravinách a že by akákoľvek kontrola v zmysle tohto zákona v jeho prevádzke porušovala právo na nedotknuteľnosť obydlia za predpokladu, že je vykonaná v súlade s požiadavkami v zmysle Dohovoru, teda požiadavkami judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a ostatnú právnu úpravu. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej praxi špecifikoval podmienky výnimky, po splnení ktorej môže kontrolný orgán zasiahnuť do ochrany obydlia právnickej osoby a tento zásah musí byť v súlade s právom sledovať legitímny cieľ a byť nevyhnutne v demokratickej spoločnosti. V predmetnom prípade konštatoval, že kontrola má základe v zákone o potravinách a sleduje legitímny cieľ a teda splnený je bod 1 a 2 vyššie, avšak tvrdí, že pokiaľ ide o otázku, či kontrola a spôsob jej vykonania je nevyhnutná v demokratickej spoločnosti uviedol, že toto kritérium v danom prípade zjavne nie je splnené. Zásah kontrolného orgánu nemôže byť v súlade s čl. 8 Dohovoru v prípade, kedy bola inšpekcia uskutočňovaná bez predchádzajúceho príkazu vydaného súdom, kontrolný orgán disponoval širokou právomocou ohľadom kontroly, počas výkonu inšpekcie nebola prítomná nezávislá tretia osoba a neexistovali ani žiadne iné záruky, ktoré by zabezpečovali, že kontrola nebude zneužitá. Žalobca tvrdil, že v danom prípade nemala kontrola poskytnuté primerané a dostatočné záruky proti jej zneužitiu. Kontrolný orgán disponoval širokou právomocou ohľadom kontroly a mal výlučné právo určiť vhodnosť vykonania kontroly, jej rozsah, zameranie a trvanie. Žalobca nemal žiaden prostriedok, ktorým by mohol zákonnosť a primeranosť v priebehu kontroly kontrolovať. Zdôraznil, že v tomto prípade oprávnenie kontrolného orgánu vykonať kontroly nebolo nijakým spôsobom konkretizované, napríklad tak, že by bol vopred stanovený rozsah

kontroly, pretože neexistoval žiadny predchádzajúci príkaz alebo poverenie, či už súdu alebo príslušného správneho orgánu, ktoré by konkretizovalo a zároveň aj vymedzilo rozsah kontroly. Pri kontrole nebola prítomná žiadna nezávislá osoba, ktorá by kontrolovala zákonný priebeh kontroly.

IV.

41. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 30.11.2016, v ktorom reagoval na žalobné námietky žalobcu. Zdôraznil, že väčšina námietok vychádza z nesprávneho právneho názoru žalobcu, ktorý úradnú kontrolu potravín považuje za konanie, ktoré sa má vykonávať podľa ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o správnom konaní“). Na túto skutočnosť potom nadväzujú aj jeho nesprávne úvahy o spôsobe začatia kontroly, jej priebehu, vyhotovovaní písomnej dokumentácie (nie vo forme zápisnice podľa zákona o správnom konaní), zákonnosti získaných dôkazov, posúdení dvojinštančnosti a následnom postupe pri ukladaní sankcie. Uviedol, že úlohy orgánov úradnej kontroly potravín sú upravené v § 18 zákona o potravinách. Taktiež, že orgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b) až d) vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného predpisu (s odkazom na Nariadenie (ES) č. 882/2004). Osobitným predpisom, ktorý upravuje spôsob vykonávania úradných kontrol potravín, je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 zo dňa 29.04.2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení (ďalej „Nariadenie (ES) č. 882/2004“).

42. Uviedol, že úradná kontrola je presne definovaný proces, ktorého cieľom je zistiť, či kontrolovaný subjekt plní povinnosti určené zákonom. Výsledky tohto procesu je príslušný orgán povinný zaznamenať spôsobom a vo forme určeným v osobitnom predpise a oboznámiť s nimi prevádzkovateľa, ktorý má možnosť zaujať stanovisko k jednotlivým zisteniam, prípadne podať vysvetlenie, informácie. Na základe takto zdokumentovaného stavu orgán úradnej kontroly posúdi, či sú dôvody na uloženie sankcie. V prípade ak dôjde k záveru, že protiprávne konanie účastníka je dostatočne zdokumentované a napĺňa znaky niektorej zo skutkových podstát iných správnych deliktov uvedených v § 28 zákona o potravinách, v súlade s postupom určeným vo všeobecnom predpise o správnom konaní začne proces, ktorého výsledkom je rozhodnutie o uložení pokuty. Názor žalobcu, že deň kontroly je zároveň dňom, kedy správny orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon v správnom konaní, je nesprávny. Preto ani záznam o úradnej kontrole potravín nemusí byť vyhotovený vo forme zápisnice s náležitosťami podľa § 22 zákona o správnom konaní. Navyše zamestnanci orgánu úradnej kontroly potravín majú rozsah svojich oprávnení presne určený v § 20 zákona o potravinách. Nemôžu ísť nad rámec týchto činností a v mene Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy rozhodnúť o začatí správneho konania. Takéto rozhodnutie prislúcha iba samotnému správnemu orgánu a v jej mene konajúcemu štatutárnemu orgánu. Názor prezentovaný účastníkom konania by tiež v praxi znamenal, že pokiaľ každou úradnou kontrolou potravín začína správne konanie, výsledkom musí byť rozhodnutie správneho orgánu a to bez ohľadu na to, či boli, alebo neboli zistené nedostatky v dodržiavaní povinností určených zákonom o potravinách, predpismi vydanými na jeho vykonanie alebo osobitnými predpismi. Právny názor žalovaného potvrdzuje aj znenie § 28 ods. 10 zákona o potravinách, podľa ktorého „Konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď orgán úradnej kontroly potravín zistí porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.“ Z uvedeného ustanovenia jasne vyplýva, že konanie o uložení pokuty nezačína v deň výkonu úradnej kontroly potravín, ale ho možno začať kedykoľvek do jedného roka odo dňa, keď orgán úradnej kontroly potravín zistil porušenie povinnosti počas úradnej kontroly, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti a to doručením upovedomenia o začatí správneho konania.

43. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu o porušení zásady dvojinštančnosti konania. Zákon o správnom konaní vychádza z tzv. princípu generálnej klauzuly, ktorý znamená, že účastník konania (resp. jeho zástupca) sa môže odvolať proti každému prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. Je to dané zásadou dvojinštančnosti správneho konania, ktorá vyjadruje, že každé rozhodnutie správneho orgánu je preskúmateľné ešte ďalšou inštanciou v odvolacom konaní za predpokladu, že k tomu dal účastník konania podnet podaním odvolania. Poučenie prvostupňového rozhodnutia č.k.: XXX/XXXX/ZOP zo dňa 24.05.2016 v zmysle § 47 ods. 4 zákona o správnom konaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať („Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať do 15 dní od jeho doručenia na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu Bratislava prostredníctvom Regionálnej veterinárnej a

potravinovej správy Vranov nad Topľou, 'j a tiež obsahuje údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom („Po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov je preskúmateľné súdom.“) Prvostupňové konanie bolo vedené na vecne a miestne príslušnom orgáne, ktorým je Regionálna veterinárna a potravinová správa (ďalej len „RVPS“) Vranov nad Topľou a o odvolaní objektívne rešpektujúc všetky zásady správneho konania, predovšetkým zásadu zákonnosti, rozhodol žalovaný ako druhostupňový orgán. Účastníkovi konania bolo poskytnuté reálne právo na odvolanie, ktoré aj využil a o odvolaní bolo legitímne rozhodnuté na druhom stupni, pričom rozhodoval resp. podklady pre rozhodnutie na druhom stupni pripravoval zamestnanec, ktorý' je nezávislý, o prípade v čase odvolania nemal žiadne informácie, nezúčastnil sa úradnej kontroly potravín, vo veci nevydával žiadne usmernenia pre prvostupňový orgán, preto nezávislosť a objektívnosť druhostupňového konania bola zabezpečená a v žiadnom prípade nedošlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania. Oprávnenie inšpektorov vykonávať úradné kontroly potravín je jasne definované zákonom o potravinách (§ 23 ods. 1 zákona o potravinách - Orgány štátnej veterinárnej a potravinovej správy uvedené v § 21 ods. 1 písm. c/ (štátna veterinárna a potravinová správa) a d/ (regionálne veterinárne a potravinové správy) vykonávajú úradnú kontrolu potravín nad ich výrobou, v obchodnej sieti, pri manipulovaní s nimi a pri ich umiestňovaní na trh ...;), ich územná pôsobnosť je určená zákonom č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Jednotlivé inšpekčné skupiny sú zložené z inšpektorov ŠVPS SR s celoslovenskou pôsobnosťou, inšpektorov príslušnej RVPS, v regióne ktorej sa kontrola vykonáva, prípadne aj inšpektorov inej RVPS na základe poverenia. Záznam o úradnej kontrole potravín sa postupuje na ďalšie konanie na príslušnú vecne a miestne príslušnú RVPS, ktorá je v prvom stupni oprávnená rozhodnúť v tejto veci. V tomto prípade bola kontrola vykonaná dvoma inšpektormi žalovaného, ktorí v žiadnom prípade neprišli do styku s rozhodovaním vo veci v druhom stupni, ďalej inšpektorom územne príslušnej RVPS Vranov nad Topľou a na základe príslušného poverenia inšpektorom územne nepríslušnej RVPS Banská Bystrica. Priebeh a výsledky kontroly boli posúdené zamestnancami rôznych orgánov úradnej kontroly potravín na základe spoločného konsenzu. Výsledky kontroly boli v takejto podobe doručené vecne a miestnej príslušnej RVPS Vranov nad Topľou bez akéhokoľvek právneho posúdenia alebo vysloveného názoru, pokynu).

44. Konštatoval, že postupový list žalovaného je administratívnym úkonom, ktorým boli podklady z úradnej kontroly zaslané vecne a miestne príslušnému orgánu na konanie a v žiadnom prípade nemá právnu silu ovplyvniť objektívne zistené skutočnosti pri výkone úradnej kontroly potravín, druhostupňový orgán v ňom neinštruoval prvostupňový orgán ako má vo veci konať, za aké skutky má kontrolovaný subjekt potrestať a ani akú pokutu a v akej výške a podľa akého ustanovenia má uložiť. Výsledky kontroly boli odstúpené na ďalšie konanie vecne a miestnej príslušnej RVPS listom odboru auditu a kontroly žalovaného a to v podobe zdokumentovanej na mieste touto nezávislou skupinou a ako už bolo povedané, bez akéhokoľvek právneho posúdenia alebo vysloveného názoru, pokynu ŠVPS SR. RVPS Vranov nad Topľou vec posúdila v prvom stupni samostatne na základe skutočností zdokumentovaných inšpektormi za prítomnosti zástupcov prevádzkovateľa, zistené nedostatky priradila pod jednotlivé skutkové podstaty správnych deliktov a určila výšku pokuty po posúdení zákonom určených kritérií. Podľa názoru žalovaného takýmto postupom nebolo porušené žiadne ustanovenie zákona o potravinách a zákona o správnom konaní. Správny orgán sa o skutočnostiach, ktoré sú dôvodom pre začatie konania ex offo dozvie v prvom rade na základe vlastnej kontrolnej resp. dozornej činnosti, ale aj zoznámení iných subjektov, t. j. iných správnych orgánov alebo fyzických osôb, pričom je na správnom orgáne aby posúdil, či a do akej mier}' sú splnené podmienky na začatie konania, či ide o porušenie alebo ohrozenie verejného záujmu alebo v tomto prípade o ochranu práv a oprávnených záujmov spotrebiteľov. Je len na vecne a miestne príslušnom správnom orgáne rozhodnúť sa či konanie začne a v akom rozsahu.

45. V prvom stupni bolo konanie vedené nezávislým správnym orgánom, v mene ktorého koná riaditeľ, ktorý nemá žiadny dôvod konzultovať výsledky úradnej kontroly so zamestnancom odvolacieho orgánu a žiadať ho o usmernenie pri rozhodovaní. Taktiež je vylúčené, aby sa zamestnanec, ktorý sa zúčastnil kontroly, rovnako podieľal na rozhodovaní o odvolaní účastníka konania proti prvostupňovému rozhodnutiu, čo je zabezpečené dôslednou evidenciou rozhodnutí a kontrolou prerozdeľovania odvolaní na vybavenie jednotlivým zamestnancom, a zároveň Vnútornou smernicou pre postup pri podozrení na vznik konfliktu záujmov č. XXXX/XXXX zo dňa 01.04.2014. Žalovaný rozhoduje v druhom stupni nestranne a objektívne a jej zamestnanci nie sú ovplyvnení a nemajú ku konkrétnemu prípadu žiadne väzby. Podľa článku 2 tejto smernice „Konflikt záujmov“.

46. Na základe vyššie uvedených dôvodov žalovaný zastáva právny názor, že v žiadnom prípade v tomto systéme kontroly nedochádza k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania. Žalovaný vykonáva

všetky úkony objektívne a nestranne. Ako prvok nestrannosti bola do celoslovenských úradných kontrol zavedená prítomnosť inšpektorov z iných RVPS, ktorí spolu so zamestnancami žalovaného vykonávajú úradnú kontrolu potravín, pričom prítomný je aj inšpektor príslušnej RVPS, čím sa v najvyššej možnej miere eliminuje riziko neobjektívneho zistenia skutočného stavu veci pri úradnej kontrole. Za účelom odstránenia akéhokoľvek podozrenia z nestranného posúdenia veci sú navyše kontrolné zistenia dokumentované aj vo forme fotografií, ktoré napriek ich spochybňovaniu žalobcom, potvrdzujú nedostatky v písomne zdokumentovanej podobe. Tak úradný záznam, ako aj fotodokumentácia, bola vyhotovená za prítomnosti zamestnanca prevádzkovateľa a bola mu odovzdaná bezprostredne po kontrole, teda akýkoľvek následný zásah do ich obsahu by bol zrejmý. Postupovým listom žalovaného príslušná RVPS viazaná nie je, je v iazaná len Ústavou SR a ostatnými zákonmi a je povinná konať, ak je úradnou kontrolou zistené porušenie alebo nedodržanie príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov a priamo aplikovateľných právnych aktov EÚ odhliadnuc od toho, kto tieto nedostatky zistil a zdokumentoval. K porušovaniu zásady dvojinštančnosti nedochádza aj z tohto dôvodu, že samotný výkon úradnej kontroly je len procesným úkonom pred možným začatím správneho konania v prípade, že pri úradnej kontrole potravín bolo zistené porušenie právnych predpisov. Nejde teda o úkony v rámci správneho konania, ale ide o úkony pred možným začatím správneho konania, pričom začatie konania a vydanie rozhodnutia je plne v pôsobnosti prvostupňového orgánu, do čoho žalovaný nikdy nezasahoval a ani nezasahuje. Proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo umožnené sa účastníkovi konania riadne odvolať.

47. Žalobca v časti C.2 žaloby tvrdí, že ŠVPS SR prekročila účel kontroly. Účel kontroly bol v zázname vymedzený veľmi všeobecne, pričom z jeho obsahu vyplýva, že kontrola sa týkala príjmu tovaru, hygieny skladovania a predaja, osobnej hygieny, označovania potravín, dodržiavania dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti potravín, predávaného čerstvého ovocia, zeleniny a zemiakov. Svoje závery odvodzuje od rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. 5S/75/2014 zo dňa 23.06.2015, ktorým súd uznal námietku žalobcu, že RVPS prekročila účel kontroly. Žalovaný predovšetkým upozorňuje, že v prejednávanej veci ide o iný skutkový stav ako vo veci, v ktorej bolo rozhodnuté uvedeným rozsudok.

48. V prejednávanej veci bol však účel kontroly v úradnom zázname vymedzený jasne: „cielená kontrola zameraná na kontrolu dodržiavania ustanovení zákona NR SR č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov“, použitou kontrolnou metódou bola inšpekcia. V rámci kontroly bolo preverené dodržiavanie požiadaviek zákona o potravinách vo všetkých oblastiach, ktoré sa týkali činnosti v dotknutej prevádzkarni, preto nebol dôvod podrobne špecifikovať účel kontroly. Celý postup bol podrobne zaznamenaný a to nielen poukázaním na zistené nedostatky, ale popísaním všetkých zistení (pozitívnych aj negatívnych). Žalovanému teda nie je zrejmé, akým úkonom prekročil vymedzený účel kontroly. Tým, že bol účel koncipovaný široko, pričom boli kontrolované všetky do úvahy prichádzajúce oblasti, nemohlo dôjsť k jeho prekročeniu. Žalovaný predovšetkým poukazuje na obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že tak pred začatím správneho konania, ako aj počas tohto procesu, účastník konania namietal iba zistené nedostatky v bezpečnosti ovocia. Ostatné nedostatky nespochybňoval iba vo všeobecnosti poukázal na ich odstránenie a splnenie uložených opatrení. Žalovaný preto tieto dodatočné námietky chápe ako výlučne účelové, s cieľom zbaviť sa zodpovednosti za rozsiahle porušenie povinnosti určených potravinovým právom zistené v dotknutej prevádzkarni žalobcu.

49. Podľa názoru žalovaného výsledky úradnej kontroly potravín mal príslušný orgán povinnosť zaznamenať spôsobom a vo forme určenej v osobitnom predpise a oboznámiť s nimi prevádzkovateľa, ktorému mal poskytnúť možnosť zaujať stanovisko k jednotlivým zisteniam alebo podať vysvetlenie. Všetky zistenia sú uvedené v Záznam o úradnej kontrole potravín č. E. SR/XXXX/So,Mi,Má/l X zo dňa 15.04.2016, ktorý bol prerokovaný so zodpovedným riaditeľom obchodného domu, ktorý bola oboznámený s kontrolnými zisteniami, záznam podpísal bez toho, aby namietal, že rozsah a charakter zistení uvedený v zázname nezodpovedá skutočnosti. Účastníkovi konania bolo umožnené zúčastniť sa výkonu kontroly, zúčastniť sa fyzicky pri zaobstarávaní dôkazov, teda aj fotodokumentácie ako dôkazu v rámci správneho konania. Fotodokumentácia jednoznačne potvrdzuje skutkový stav tak. ako bol zachytený v písomnej podobe. Správne orgány v konaní postupovali v súlade so zásadou prezumpcie neviny a pravidlom „in dubio pro reo“, na ktoré poukazuje žalobca. Pri rozhodovaní nemali žiadne pochybnosti o tom, že v úradnom zázname sú popísané nedostatky, ktoré boli reálne zistené počas kontroly. Dodatočné tvrdenia žalobcu považuje žalovaný za vykonštruované a účelové.

50. Podľa názoru žalovaného bolo taktiež nespochybniteľným spôsobom preukázané, že žalobca umiestňoval na trh potraviny neoznačené údajmi v štátnom jazyku. Tento nedostatok je jasne popísaný slovne v úradnom zázname a taktiež vo vyhotovenej fotodokumentácii. Tvrdenie žalobcu v súvislosti so správnym deliktom podľa § 28 ods. 2 písm. f/ zákona o potravinách - že popísaný skutok nebol dostatočne preukázaný, lebo fotografia nezachytáva celý obal výrobku a teda sa mohlo stať, že v časti obalu, ktorý' nie je zobrazený na fotografii sa nachádzajú všetky požadované údaje nepravdivé. Fotodokumentácia obsahuje pohľad na prednú časť a zadnú časť obalu dotknutej potraviny, pričom ani na jednom zábere nie je označenie s údajmi v slovenskom jazyku. Proti takémuto zisteniu a opatreniu uloženému na odstránenie nedostatku nenamietal zodpovedný zamestnanec prevádzkovateľa prítomný pri kontrole, a námietky nepodal ani sám žalobca v lehote určenej zákonom. Naopak, počas dodatočnej kontroly dňa 20.04.2016, bolo konštatované splnenie uloženého opatrenia.

51. Žalobca tiež namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu v súvislosti so správnym deliktom podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákon o potravinách. Namieta nesprávny postup inšpektorov, keď k záveru o nevhodnosti na ľudskú spotrebu ovocia ponúkaného na predaj v jeho prevádzkarni dospeli iba na základe senzorickej ohliadky potravín, pretože táto mala byť potvrdená ich laboratórnou analýzou. Navyše nezohľadnili povolené odchýlky podľa Vykonávacieho Nariadenia komisie (EU) č. 543/2011 zo dňa 07.06.2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania Nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny. Žalovaný konštatuje, že ide o námietku, ktorú žalobca uplatnil aj v odvolacom konaní a s ktorou sa podrobne vysporiadal v preskúmavanom rozhodnutí, pričom na týchto svojich záveroch naďalej trvá. Námietka žalobcu, že inšpektori nedisponovali certifikátmi o spôsobilosti pre senzorické posudzovanie, je rovnako irelevantná.

52. Uviedol, že kontrola zhody s obchodnými normami ovocia a zeleniny je kontrola, ktorú vykonáva autorizovaný inšpektor v súlade so zákonom č. 491/2001 Z.z. o organizácii trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov a s Nariadením (ES) č. 543/2011. Kontrola zhody zahŕňa fyzickú a dokladovú kontrolu, pri ktorej inšpektor posudzuje, či ovocie a zelenina spĺňajú požiadavky stanovene Nariadením č. 543/2011. Ovocie a zelenina sa považuje podľa § 2 písm. a/ zákona o potravinách, ako aj podľa článku 2 nariadenia (ES) č. 178/2002 za potraviny. Úradné kontroly ovocia a zeleniny je z právneho hľadiska možné vykonávať podľa zákona o potravinách (z hľadiska bezpečnosti potravín definovanej v čl. 14 nariadenia č. 178/2002), ako aj podľa zákona č. 491/2001 Z.z. o organizácii trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov (z hľadiska kvality definovanej v nariadení č. 543/2011). O spôsobe výkonu úradnej kontroly potravín rozhoduje štatutárny zástupca orgánu úradnej kontroly potravín, t. j. riaditeľ RVPS (ak kontrolu vykonáva RVPS), ústredný riaditeľ ŠVPS SR (ak je kontrola vykonávaná v rámci programu „potravinová kobra“) a nie je v kompetencii kontrolovaného subjektu, aby si vybral zákon, podľa ktorého chce byť kontrolovaný. Vzhľadom k tomu, že úradná kontrola potravín, ktorej výsledky sú predmetom tohto konania, bola vykonávaná v zmysle zákona o potravinách, z právneho hľadiska nie je možné pri jej výkone vyhodnocovať potraviny podľa nariadenia č. 543/2011. V prípade, že by bola z pokynu ŠVPS SR, alebo RVPS vykonávaná kontrola dodržiavania požiadaviek zákona č. 491/2001 Z.z., inšpektor disponujúci osobitným oprávnením a to osvedčenie o autorizácii, by bol povinný aplikovať ustanovenia nariadenia č. 543/2011.

53. Ďalej uviedol, že správnosť postupu orgánov úradnej kontroly potravín pri hodnotení ovocia a zeleniny boli potvrdené viacerými súdnymi rozhodnutiami, naposledy rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4Sžo/l25/2015 zo dňa 03.05.2016 (príloha č. 3). Uvedený rozsudok si žalobca vykladá tak, že súd iba vyslovil záver, že kontrola ovocia a zeleniny môže byť vykonávaná buď v zmysle zákona o potravinách, ak sa hodnotí bezpečnosť potravín, ako aj v zmysle nariadenia č. 543/2011, ak sa hodnotí kvalita potravín. Nezaoberal sa však skutočnosťou, že niektoré ustanovenia nariadenia č. 543/2011 (napríklad povolené odchýlky) možno aplikovať aj pri kontrole bezpečnosti v zmysle zákona o potravinách. Podľa názoru žalovaného však takýto výklad rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je účelový. Predmetom rozhodnutí správnych orgánov, ktoré posudzoval najvyšší súd, bola obdobná situácia, ako v prejednávanom prípade. Prevádzkovateľ umiestňoval na trh pomaranče, ktoré boli inšpektormi počas úradnej kontroly vyhodnotené ako nevhodné na ľudskú spotrebu pre výskyt plodov napadnutých plesňou a hnilobou. Súd tieto námietky jednoznačne vyhodnotil ako neodôvodnené a konštatoval, že nariadenie (ES) č. 178/2002 sa vzťahuje na všetky potraviny, vrátane ovocia a zeleniny. Pokiaľ by zastával názor, že pri hodnotení bezpečnosti ovocia a zeleniny podľa

nariadenia (ES) č. 178/2002 mali byť zohľadnené odchýlky podľa nariadenia č. 543/2011, rozhodnutie správnych orgánov by nepochybne zrušil. Súd súhlasil s argumentáciou ŠVPS SR, že nariadenie (ES) č. 178/2002 nepovoľuje žiadne odchýlky v bezpečnosti potravín (a teda ani v prípade ovocia a zeleniny). V článku 14 ods. 6 nariadenia (ES) č. 178/2002 je jednoznačne konštatované - Ak je nejaká nebezpečnú potravina súčasťou skupiny, dávky alebo zásielky potravín rovnakej triedy alebo popisu, musí sa predpokladať, že všetky potraviny v tejto skupine, dávke alebo zásielke sú tiež nebezpečné, pokiaľ po podrobnom vyhodnotení nie je dôkaz, že zvyšok dávky, série alebo zásielky je nebezpečný. Postup, ktorý popisuje žalobca, teda, že bezpečnosť ovocia a zeleniny môže byť hodnotená podľa zákona o potravinách a nariadenia (ES) č. 178/2002, ale so zohľadnením odchýlok povolených v nariadení č. 543/2011 pre celú dodanú dávku je vylúčený. S poukázaním na § 1 ods. 3 zákona o potravinách (tento zákon sa nevzťahuje na vykonávanie úradných kontrol na overovanie dodržiavania predpisov o organizovaní spoločného trhu s poľnohospodárskymi výrobkami) a článok 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 882/2004 (toto nariadenie sa nebude uplatňovať na úradné kontroly s cieľom overenia dodržiavania predpisov o organizovaní spoločného trhu s poľnohospodárskymi výrobkami) je zrejmé, že pokiaľ sa úradnou kontrolou bude overovať dodržiavanie vymedzeného okruhu právnych predpisov, t.j. predpisov upravujúcu oblasť organizácie spoločného trhu s poľnohospodárskymi výrobkami, pri výkone kontrol nie je možné postupovať spôsobom zakotveným v zákone o potravinách a nariadením (ES) č. 882/2004, ale spôsobom určeným v týchto predpisoch, v ktorých je odlišným spôsobom upravená organizácia a priebeh kontroly (kontrola zhody s obchodnými normami), požiadavky na kvalifikáciu inšpektorov (osvedčenie o autorizácii), vyhotovovanú dokumentáciu (osvedčenie o zhode, nález o nezhode), systém sankcií.

54. Žalovaný predovšetkým zdôrazňuje, že nie sú mu známe žiadne právne predpisy, ktoré by vylučovali jednočinný súbeh správnych deliktov. Je nepochybné, že súčasná legislatíva zakazuje umiestňovať na trh potraviny po uplynutom dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti (§ 6 ods. 5 písm. d/ zákona o potravinách). Čo sa rozumie pod uvedenými pojmami je definované v nariadení (EÚ) č. 1169/2011. Podľa čl. 2 ods. 2 písm. r/ tohto nariadenia dátum minimálnej trvanlivosti potraviny je dátum, do ktorého si potravina, ak je riadne skladovaná, uchová svoje špecifické vlastnosti. Podľa čl. 24 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011. Ak ide o potraviny, ktoré z mikrobiologického hľadiska rýchlo podliehajú skaze a z tohto dôvodu môžu po krátkom čase predstavovať bezprostredné nebezpečenstvo pre zdravie ľudí. dátum minimálnej trvanlivosti sa nahrádza dátumom spotreby. Po uplynutí dátumu spotreby sa potravina považuje za nebezpečnú v súlade s článkom 14 ods. 2 až 5 nariadenia (ES) č. 178/2002. Z hore uvedeného je zrejmé, že umiestňovaním na trh potravín po uplynutí dátumu spotreby dochádza bez ďalšieho dokazovania k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty iných správnych deliktov podľa § 28 ods. 4 písm. a/ a písm. i/ zákona o potravinách. Umiestňovaním na trh potravín po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti dochádza k naplneniu znakov skutkovej podstaty uvedenej v § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách. Aj v tomto prípade nie je vylúčené, že zároveň ide o potraviny nie bezpečné, avšak uvedenú skutočnosť je potrebné preukázať. Potravina po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti sa všeobecne nepovažuje za nebezpečnú, pokiaľ nie je preukázané niečo iné. Nemožno teda hovoriť o zdanlivom súbehu z dôvodu špeciality, pretože v prípade spáchania správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i/ nedochádza za každých okolností zároveň k spáchaniu správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách. Jednočinný súbeh prichádza do úvahy iba v prípade závažnejšieho konania a to umiestňovania na trh potravín po uplynutom dátume spotreby (za každých okolností) a preukázaného narušenia bezpečnosti v prípade potravín po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti.

55. Podľa názoru žalovaného pri kontrole neboli porušené ani dotknuté žiadne práva účastníka konania na ochranu súkromia a práva na spravodlivý proces. Kontrolný orgán pri výkone kontroly svojimi aktivitami nijako nezasahoval do súkromnej sféry účastníka konania (napr. nezákonnou prehliadkou kancelárií, kontrolu pošty alebo emailov a podobne), ale vykonával kontrolu potravín podľa zákona o potravinách a osobitného predpisu prevádzkových priestorov. Orgán kontroly postupoval v danom prípade zákonným spôsobom v rozsahu svojej pôsobnosti, kontrolné činnosti, ktoré vykonával sú logickým a zákonným dôsledkom jeho postupu s cieľom zistiť, či právnická osoba dodržiava predpisy potravinového práva. Je jasné a nesporné, že sa o nezákonný zásah nejedná a preto aj túto námietku považuje žalovaný za irelevantnú. Právny názor prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu, podľa ktorého sa úradná kontrola potravín vykonáva podľa osobitného predpisu a nie podľa zákona o správnom konaní, čomu zodpovedá aj charakter a rozsah vyhotovovanej dokumentácie, je v súlade s rozhodnutím súdov v tejto veci (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/245/2014-165 zo dňa 25.03.2015). Súd tiež vyhodnotil námietky žalobcu ohľadom toho, že vykonané

úradné kontroly potravín ako aj správne konania boli v rozpore s čl. 6 a čl. 8 dohovoru ako neodôvodnené a konštatoval, že je nepochybné, že prevádzkareň, kde sú na trh umiestňované potraviny s cieľom ich predaja konečnému spotrebiteľovi, nemôže byť považované za obydlie s garantovanou ochranou súkromia a nedotknuteľnosti. Takýto výklad by bol nepochybne nad rámec dikcie čl. 8 Dohovoru. Keby tomu tak bolo, každý spotrebiteľ by už vstupom do prevádzkarne zasiahol do súkromia a nedotknuteľnosti prevádzkovateľa, čo by bolo v rozpore so samotným účelom ním vykonávanej činnosti, ktorou je predaj potravín. Uvedený právny názor je vyslovený aj v ďalších súdnych rozhodnutiach, napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove č. 1S/l6/2015-118 zo dňa 29.09.2015, v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4Sžnz/5/2015-136 zo dňa 02.02.2016, ktoré v konaní o žalobách Kaufland Slovenská republika v.o.s., Trnavská cesta 41/A, 831 04 Bratislava o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy - úradnou kontroly potravín vykonanou v prevádzkarňach žalobcu inšpektormi ŠVPS SR a príslušných regionálnych veterinárnych a potravín správ v rozpore s čl. 6 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 16 Ústavy Slovenskej republiky, tieto ako nedôvodné zamietli.

V.

56. Podľa § 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

57. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

58. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p., žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

59. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p., žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

60. Podľa § 194 ods. 1 S.s.p., správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

61. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného č.k.: XXXX/XXXX zo dňa 18.07.2016, ktorý podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o potravinách“) rozhodoval o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Vranov nad Topľou č.k.: XXX/XXXX/ZOP zo dňa 24.05.2016 o uložení úhrnnej pokuty vo výške 10 000,- Eur podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách za nedostatky zistené pri úradnej kontrole potravín dňa 15.04.2016 v prevádzkarni žalovaného OD Kaufland, ul. Dlhá, Vranov nad Topľou. Žalovaný napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil vo výrokovej časti. Konštatoval, že žalobca porušil povinnosti uvedené v § 4 ods. 1, § 12 ods. 1 písm. b/, § 19 ods. 1, § 6 ods. 5 písm. a/ a d/, § 12 ods. 1 písm. h/ zákona o potravinách, Prílohu II Kapitoly V, ods. 1 písm. a/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín v platnom znení (ďalej len „Nariadenie ES č. 852/2004), čl. 15 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 zo dňa 25.10.2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006, a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87250/EHS, smernice Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (ďalej len „Nariadenie EÚ č. 1169/2011“), čl. 14 ods. 1 v spojení s ods. 2 písm. b/ a ods. 5 nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 28.01.2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a ustanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (ďalej len „Nariadenie (ES) č. 178/2002“), na základe čoho konštatoval, že žalobca porušením povinností uvedených vo vyššie citovaných ustanoveniach zákona o

potravinách a príslušných nariadeniach naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o/, § 28 ods. 2 písm. f/, § 28 ods. 4 písm. a/ a i/ a § 28 ods. 6 zákona o potravinách, za čo mu uložil pokutu vo výške 10 000,- Eur.

62. Zákon o potravinách podľa § 1 ods. 1 ustanovuje a) povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín, b) práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám, c) organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov (§ 1 ods. 1). Ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa výroby potravín, manipulácie s nimi a ich umiestnenie na trh, podmienok výroby a zásobovania pitnou vodou nie sú týmto zákonom dotknuté (§ 1 ods. 4).

63. Podľa § 21 zákona o potravinách, orgány štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín podľa tohto zákona a osobitných predpisov sú:

a) ministerstvo a ministerstvo zdravotníctva, b) orgány verejného zdravotníctva, c) štátna veterinárna a potravinová správa, d) regionálne veterinárne a potravinové správy.

64. Podľa § 23 ods. 9 zákona o potravinách, orgány úradnej kontroly potravín pri plnení svojich úloh navzájom spolupracujú a v mieste svojej pôsobnosti spolupracujú s územne príslušnými orgánmi miestnej štátnej správy.

65. Podľa § 18 ods. 2 zákona, úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi v oblastiach a na účel uvedený v odseku 1; neuplatňuje sa, ak ide o metrologickú kontrolu a metrologický dozor, veterinárne kontroly podľa osobitného predpisu, ako aj kontrolu krmív podľa osobitného predpisu. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, orgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b) až d) vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného predpisu. Úradná kontrola potravín sa môže vykonávať nepretržite; ak z konania alebo charakteru kontrolovanej osoby vyplýva odôvodnený záver, že môže dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia osoby poverenej výkonom kontroly alebo k mareniu výkonu úradnej kontroly, úradná kontrola sa vykoná za spoluúčasti príslušníkov Policajného zboru.

66. Správny súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že na úradnú kontrolu potravín vykonávanú Štátnou veterinárnou a potravinovou správou sa vzťahuje . Zákon o potravinách v ust. § 31 ods. 2 upravuje, že na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, okrem konania podľa § 20 ods. 9 a 12 (ukladanie opatrení na základe výsledkov úradnej kontroly), avšak z citovaného ust. § 18 ods. 3 zákona o potravinách nesporne vyplýva, že úradnú kontrolu potravín vykonávajú orgány štátnej správy podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom, ako je zrejmé z odkazu pri § 18 ods. 3, je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 v platnom znení (ďalej len „nariadenie č. 882/2004“).

67. Vyššie citované nariadenie stanovuje všeobecné pravidlá pre vykonávanie úradných kontrol s cieľom overovania dodržiavania predpisov zameraných najmä na tieto oblasti: a) prevencia, eliminácia alebo zníženie na prijateľnej miere rizík hroziacim ľuďom a zvieratám buď priamo alebo nepriamo cez životné prostredie, b) zaručenie spravodlivých postupov v oblasti obchodu s krmivami a potravinami a ochrana záujmov spotrebiteľov, vrátane označovania krmív a potravín a iných foriem informácií pre spotrebiteľa.

68. Úradná kontrola je definovaná v čl. 2 ods. 1 nariadenia č. 882/2004 ako akákoľvek forma kontroly, ktorú vykonáva príslušný orgán alebo spoločenstvo s cieľom overenia dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá. Podľa ods. 7 citovaného čl. 2, inšpekcia je definovaná ako preskúmanie ktoréhokoľvek hľadiska krmív a potravín, zdravia zvierat a starostlivosti o zvieratá s cieľom overenia, či takéto hľadisko spĺňa zákonné požiadavky potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá.

69. Podľa čl. 3 ods. 2 nariadenia č. 882/2004 úradné kontroly sa budú uskutočňovať bez predchádzajúceho upozornenia, okrem takých prípadov ako je audit, kedy je predchádzajúce

informovanie prevádzkovateľa v oblasti krmív a potravín potrebné. Úradné kontroly sa môžu uskutočniť aj ad hoc.

70. Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 písm. g/ nariadenia č. 882/2004 na účely úradných kontrol uvedených v tomto nariadení budú členské štáty menovať zodpovedné príslušné orgány; tieto príslušné orgány budú zabezpečovať, aby prevádzkovatelia v oblasti krmív a potravín boli povinní prejsť akoukoľvek inšpekciou vykonanou podľa tohto nariadenia a aby boli povinné pomáhať personálne príslušnému orgánu pri plnení jeho úloh.

71. Podľa čl. 9 ods. 1 až 3 nariadenia č. 882/2004 príslušný orgán bude písať správy o úradných kontrolách, ktoré vykonal. Tieto správy budú obsahovať opis účelu úradnej kontroly, použitých kontrolných metód, výsledkov úradnej kontroly a prípadnej akcie, ktorú musí príslušný prevádzkovateľ uskutočniť. Príslušný orgán poskytne príslušnému prevádzkovateľovi kópiu správy minimálne v prípade nedodržania predpisov.

72. Z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že úradná kontrola je špecifickým a presne definovaným procesom smerovaným k dosiahnutiu konkrétneho cieľa, s určením konkrétnych postupov príslušných orgánov, pri ktorom sa neaplikujú ustanovenia Správneho poriadku. Orgánmi štátnej veterinárnej a potravinovej správy oprávnenými vykonávať úradnú kontrolu potravín nad ich výrobou v obchodnej sieti pri manipulovaní s nimi a pri umiestňovaní na trh (§ 23 ods. 1 zákona o potravinách) sú Štátna veterinárna a potravinová správa a Regionálna veterinárna a potravinová správa (§ 21 ods. 1 písm. c/ a d/). Úradnú kontrolu potravín v prevádzke žalobcu podľa záznamu o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/XXXX/So, Mi,Má/XX zo dňa 15.04.2016 vykonali orgány na to príslušné v súlade so zákonom o potravinách a nariadením č. 882/2004. Úradná kontrola bola realizovaná inšpektormi Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, inšpektorom Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Banská Bystrica a prizvaným inšpektorom Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy vo Vranove nad Topľou.

73. Podľa § 28 ods. 12 zákona o potravinách, na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „“).

74. Na základe vyššie uvedených skutočností konanie o uložení pokuty nezačína úradnou kontrolou potravín a netvoria jeden celok tak, ako argumentuje žalobca. Konanie o uložení pokuty je samostatným procesným postupom, ktorý sa riadi ustanoveniami Správneho poriadku. Vyplýva to aj z ust. § 23 ods. 5 zákona o potravinách, podľa ktorého orgány úradnej kontroly v rámci svojej pôsobnosti ukladajú opatrenia a pokuty a prerokúvajú priestupky, ktoré zistia pri výkone úradnej kontroly. Tak ako to uvádza v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj žalovaný, skutočnosť, že konanie o uložení pokuty nezačína v deň vykonania úradnej kontroly je zrejmé aj z ust. § 28 ods. 10 zákona o potravinách, podľa ktorého toto konanie je možné začať kedykoľvek do jedného roka odo dňa, keď orgán úradnej kontroly potravín zistí porušenie povinnosti, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

75. Konanie o uložení pokuty v predmetnom prípade začalo na základe oznámenia o začatí správneho konania č.k. XXX/XXXX zo dňa 09.05.2016 vydaného Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou vo Vranove nad Topľou - prvostupňovým správnym orgánom, ktorý konal na podklade výsledkov úradnej kontroly v prevádzke žalobcu OD Kaufland, ul. Dlhá, Vranov nad Topľou dňa 15.04.2016. Prvostupňový správny orgán postupom podľa ustanovení Správneho poriadku vo veci konal a rozhodol rozhodnutím č.k. XXX/XXXX/ZOP zo dňa 24.05.2016.

76. Správne konanie je budované na zásade dvojinštančnosti konania, t.j. práva účastníka konania podať proti rozhodnutiu správneho orgánu odvolanie, pričom sa zachováva základný princíp, že odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

77. Pôsobnosť orgánov Štátnej veterinárnej a potravinovej správy v zákone o potravinách nie je priamo vymedzené. Upravuje ju zákon č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti, a to v § 6 ods. 2 písm. c/, podľa ktorého Štátna veterinárna a potravinová správa rozhoduje v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje Regionálna veterinárna a potravinová správa. Ak teda o uložení pokukty rozhodla v prvom stupni Regionálna veterinárna a potravinová správa vo Vranove nad Topľou a o odvolaní žalobcu rozhodoval v druhom stupni žalovaný, bola zásada dvojinštančnosti konania

nesporne dodržaná. Účasť inšpektorov Štátnej veterinárnej a potravinovej správy - žalovaného pri výkone úradnej kontroly potravín podľa zákona o potravinách a osobitného predpisu - nariadenia č. 882/2004 nie je porušením vyššie uvedenej zásady. Žalobca mal pri pochybnostiach o zaujatosti zamestnancov správnych orgánov v konaní možnosť uplatniť námietku zaujatosti podľa § 9 a nasl. ustanovení Správneho poriadku. Z obsahu administratívneho spisu správny súd takúto skutočnosť nezistil. Námietka žalobcu, že zásada dvojinštančnosti nebola dodržaná je preto nedôvodná.

78. Za nedôvodnú považuje správny súd aj námietku žalobcu, že správne orgány (žalovaný) prekročili účel kontroly. Z vyššie citovaného ust. § 18 ods. 2 zákona o potravinách úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi v oblastiach a na účel uvedených v odseku 1. Podľa obsahu záznamu z úradnej kontroly potravín č. E. SR/ XXXX/So,Mi,Má/XX zo dňa 15.04.2016 pri výkone úradnej kontroly potravín bola použitá metóda „inšpekcia“. Účelom kontroly bola „cielená kontrola zameraná na dodržiavanie požiadaviek zákona o potravinách v znení neskorších predpisov“. Bola teda zameraná na splnenie všetkých požiadaviek uvedených v zákone o potravinách, nie iba vybraných oblastí. Ak teda ako vyplýva zo záznamu o úradnej kontrole potravín, príslušné orgány zisťovali podmienky v príjme tovaru, hygiene skladovania a predaja, dodržiavania teplotných režimov, osobnej hygieny, označovaní potravín, dodržiavanie doby spotreby s dátumom minimálnej trvanlivosti potravín, predávaného čerstvého ovocia, zeleniny a zemiakov, neprekročili tým účel kontroly vymedzený požiadavkami zákona o potravinách. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5S/75/2017 zo dňa 23.06.2015, na ktorý poukazuje žalobca nie je možné aplikovať na daný prípad z dôvodu, že skutkové okolnosti, čo sa týka vymedzenia účelu kontroly nie sú totožné. Žalobca v žalobe nenamietal, že by správne orgány v rámci úradnej kontroly potravín kontrolovali oblasti, ktoré nepatria do rámca požiadaviek zákona o potravinách a teda, že by postupom správnych orgánov došlo k zásahu do jeho subjektívnych práv.

79. Správny súd považuje za nedôvodnú aj námietku žalobcu, že správne orgány nedostatočne zistili skutočný stav veci a nepreukázali, že sa dopustil konštatovaných správnych deliktov.

80. Podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách, prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi.

81. Podľa § 12 ods. 1 písm. b/ zákona o potravinách, ten, kto predáva potraviny vrátane predaja na diaľku, je povinný zabezpečiť hygienu predaja podľa osobitného predpisu, najmä vykonávať sústavné upratovanie, čistenie všetkého zariadenia používaného pri predaji, dezinfekciu, a v prípade potreby vykonanie dezinsekcie a deratizácie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov.

82. Podľa prílohy II Kapitola V ods. 1 písm. a/ nariadenia (ES) č. 852/2004 všetky predmety, príslušenstvo a zariadenia, s ktorými potraviny prichádzajú do styku musia byť účinne čistené a tam, kde je potrebné dezinfikované čistenie a dezinfekcia sa musia vykonávať s dostatočnou frekvenciou, aby sa zabránilo akémukoľvek riziku kontaminácie.

83. Žalobcovi bolo vytknuté, že sa dopustil porušenia povinnosti v citovaných ust. § 4 ods. 1, § 12 ods. 1 písm. b/ a Prílohy II Kapitoly V ods. 1 písm. a/ nariadenia č. 852/2004 tým, že v čase kontroly v časti predaja nebalených pekárskych výrobkov dopekaných v prevádzke bolo znečistené zariadenie určené na ich predaj, nebalené pekárske výrobky boli podľa sortimentu uložené vo vysúvateľných košoch, pričom konštrukcia regálu medzi košmi a taktiež konštrukcia košov bola značne znečistená zvyškami výrobkov a posypmi, bola zaprášená. Zadná zvislá konštrukcia regálu zo strany výrobnej časti bola znečistená, boli tam zhluky prachu a nečistôt pokryté múčnym prachom.

84. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že vytknutý nedostatok bol zachytený v zázname o vykonaní úradnej kontroly potravín zo dňa 15.04.2016, v bode 2 Hygiena skladovania a predaja. Súčasťou tohto záznamu o úradnej kontrole potravín je aj fotodokumentácia zachytávajúca popísaný skutkový stav. Tvrdenie žalobcu, že z fotodokumentácie nie je možné overiť pravdivosť týchto výrokov a že z fotografií nie je možné identifikovať jednoznačne znečistenie zvyškami výrobkov a posypov, ani znečistenie zadnej konštrukcie považuje správny súd za účelové. Za účelové považuje aj tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal preukázať, že údajné zvyšky výrobkov a posypov boli spôsobilé kontaminovať predávané potraviny, čo nepreukázal. Správny súd sa stotožňuje s tvrdením

žalovaného uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keď konštatuje, že prevádzkovateľ má mať spracovaný sanitačný program tak, aby takéto nedostatky pri predaji potravín sa nevyskytovali. Pri predaji nebalených pekárskych výrobkov sa musí dodržiavať čo najvyšší stupeň čistoty, aby tieto potraviny neboli nijako kontaminované resp. aby sa zabránilo akémukoľvek riziku kontaminácie, tak ako to upravuje v Prílohe II Kapitola V ods. 1 písm. a/ nariadenie č. 852/2004. Ak teda správne orgány zistili nedostatky pri čistote zariadení na predaj nebalených výrobkov je zrejmé, že čistenie týchto zariadení nebolo dostatočne účinné a nebolo vykonávané s dostatočnou frekvenciou. Žalobca v konaní ani pri výkone samotnej úradnej kontroly potravín nepreukázal také skutočnosti, ktoré by spochybnili nedostatky zistené pri úradnej kontrole.

85. Podľa § 9 ods. 1 zákona o potravinách, ten, kto vyrába potraviny, manipuluje s nimi alebo ich umiestňuje na trh, je povinný ich označiť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka údajmi podľa osobitného predpisu.

86. Podľa čl. 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 bez toho, aby bol dotknutý čl. 9 ods. 1 povinné informácie o potravinách sa uvádzajú v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný pre spotrebiteľov v členských štátoch, v ktorých sa potraviny uvádzajú na trh.

87. V napadnutom rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu bolo žalobcovi vytknuté, že umiestnil na trh výrobok TIORI GOLDEN VEGETABLE MICROWAVEABLE RICE 250g, 5 ks v cene 1,69 Eur/ks do prevádzky, ktorý nebol označený žiadnymi údajmi v slovenskom jazyku. Porušenie tejto povinnosti bolo podchytené v zázname o úradnej kontrole v bode 4 Označovanie potravín a fotodokumentáciou, na ktorej je zobrazený obal výrobku, z ktorého je zrejmé, že na obale tohto výrobku sa nenachádzalo jeho označenie v slovenskom jazyku. Námietky žalobcu, že fotodokumentácia nemôže predstavovať dostatočný dôkaz a že z tejto fotodokumentácie, ktorá podľa jeho názoru neposkytuje pohľad na celý obal výrobku, nemožno vylúčiť, že na časti obalu výrobku, ktorý nie je zachytený na fotografiách sa nachádzalo označenie potravín v slovenskom jazyku považuje správny súd za účelové. Samotný záznam z úradnej kontroly potravín, ako aj fotodokumentácia výrobku je dostatočným dôkazom o porušení povinnosti žalobcu, tak ako to bolo definované vo výrokovej časti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu. Žalobca svoje tvrdenie, že si splnil povinnosť označiť konkrétny výrobok v slovenskom jazyku ani nepreukázal.

88. Podľa § 6 ods. 5 písm. a/ zákona o potravinách, na trh je zakázané umiestňovať potraviny iné ako bezpečné.

89. Podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o potravinách, ten, kto predáva potraviny vrátane internetového predaja zodpovedá za bezpečnosť a kvalitu predávaných potravín.

90. Podľa čl. 14 ods. 1 nariadenia (ES) 178/2002 sa potraviny nesmú umiestňovať na trh, ak nie sú bezpečné.

91. Podľa čl. 14 ods. 2 písm. b/ nariadenia (ES) 178/2002 sa za nebezpečné budú považovať potraviny, ak sú nevhodné na ľudskú spotrebu.

92. Podľa čl. 14 ods. 5 nariadenia (ES) č. 178/2002 sa pri určovaní toho, či je nejaká potravina nevhodná pre ľudskú spotrebu musí brať ohľad na to, či je potravina neprijateľná pre ľudskú spotrebu podľa jej určeného použitia, a to z dôvodov kontaminácie vonkajším vplyvom alebo iným hnilobným procesom, pokazením alebo rozkladom.

93. Citovaním vyššie uvedených ustanovení zákona o potravinách a nariadenia (ES) č. 178/2002 bolo vytknuté zo strany správnych orgánov žalobcovi porušenie povinnosti ponúkať na predaj potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu, a to mandarínky voľné v kartónoch á 10 kg, I. trieda, Bio Citróny 500 g balené sieť, Citróny balené 0,5 kg sieť, kde z týchto výrobkov sa na predajnej ploche nachádzali balenia a kusy týchto výrobkov nevhodných na ľudskú spotrebu z dôvodu výskytu hniloby plodu zasahujúcej až do vnútra plodu a s výskytom bielej a zelenej plesne na plode v balení. Žalobca namietal, že inšpektori, ktorí hodnotili potraviny senzoricky musia disponovať príslušnou odbornou spôsobilosťou a osvedčením o takejto spôsobilosti. Nesúhlasil s tým, že by sa na potravinách nachádzala pleseň a ak áno, je potrebné to dokázať, že ide o plesne, ktoré produkujú nebezpečné jedy a sú nevhodné na ľudské spotrebu,

preukázať tieto skutočnosti laboratórne alebo inými skúškami, prípadne znaleckým dokazovaním, čo správne orgány nevykonali. S uvedenými námietkami žalobcu sa správny súd nestotožňuje. Z obsahu záznamu o úradnej kontrole v bode 6 je podchytený zistený nedostatok a taktiež v prílohe tohto záznamu sa nachádza aj fotodokumentácia, z ktorej je nesporne jasné, že výrobky citróny a mandarínky mali na povrchu pleseň. Ide o taký nedostatok potravín určených na ľudskú spotrebu, ktorý je zistiteľný už zrakovým vnímaním aj samotným spotrebiteľom a nie je potrebné odborné laboratórne skúmanie.

94. Rovnakou problematikou sa zaoberal už aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 4Sžo/125/2015, na ktorý poukázal aj žalovaný a z ktorého vyplýva, že: „prevádzkovateľ obzvlášť, ak už mu bola v minulosti právoplatne vyrubená pokuta má dbať na to, aby svojim interným kontrolným mechanizmom predišiel porušeniu zákona a plnil si tak požiadavky potravinového práva. Je povinný zabezpečiť pravidelnú kontrolu preberania a operatívne odstraňovanie prezretých, hnilých, či poškodených produktov z predajnej plochy. Ovocie a zeleninu, ktoré sú určené na predaj spotrebiteľovi v čerstvom stave možno predávať len ak sú zdravé, bezchybné a predajnej kvality... Ďalej je potrebné upozorniť na skutočnosť, že ak sa počas kontroly baleného ovocia a zeleniny (v sieťkach, v plastových vreckách, vaničkách a pod.) podľa zákona o potravinách vyskytne voľným okom viditeľné jednotlivé kusy ovocia a zeleniny, ktoré nie sú vhodné na ľudskú spotrebu z dôvodu plodov napadnutých plesňou a hnilobou, inšpektor takéto balenie neotvára a netriedi, ale považuje celé balenie za nevhodné na ľudskú spotrebu. Toto opatrenie sa zavádza z dôvodu vysokej ochrany spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ si pri nákupe nemôže otvoriť jednotlivé obaly a vytriediť vhodný a nevhodný tovar, ale si musí celé balenie zakúpiť ako celok. Je povinnosťou prevádzkovateľa ovocie a zeleninu, ktoré sú nahnité, zhnité, s výskytom plesní, so zmenenou konzistenciou, nevhodné na ľudskú spotrebu ihneď vyradiť z trhu. Vytvorenie viditeľného micelia plesne a hniloby, ktorá zasahuje do dužiny plodov je dlhší proces, preto je možné povedať, že žalobca zanedbával svoje povinnosti pri manipulácii s čerstvým ovocím a zeleninou a spoliehal sa na skutočnosť, že spotrebiteľ si ovocie a zeleninu sám vytriedi. Správny súd na tento názor Najvyššieho súdu v celom rozsahu poukazuje.

95. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v citovanom rozsudku zaoberal rovnako aj námietkou smerujúcou k spochybneniu odbornej spôsobilosti inšpektorov úradnej kontroly potravín, ku ktorej uviedol, že táto námietka je irelevantná, pretože kompetenciou na posudzovanie odbornej spôsobilosti inšpektora úradnej kontroly potravín má riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy resp. Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky a nie kontrolovaný subjekt. Všetci zamestnanci vykonávajúci úradnú kontrolu potravín (inšpektori) prešli výberovým konaním v zmysle NR SR č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, dosiahli vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v príslušnom odbore, absolvujú priebežne vzdelávanie z príslušných právnych predpisov a spĺňajú požiadavky pre výkon úradnej kontroly potravín podľa § 23 ods. 10 zákona o potravinách, ako aj čl. 6 nariadenia č. 882/2004. Inšpektori pravidelne každoročne absolvujú ďalšie vzdelávanie na inštitúte vzdelávania veterinárnych lekárov v Košiciach v zmysle vyhlášky MP SR č. 480/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o postgraduálnom vzdelávaní veterinárnych lekárov a zamestnancov orgánov veterinárnej správy a v zmysle plánu vzdelávacích aktivít na príslušný rok, o čom sa vedie na príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe, prípadne Štátnej veterinárnej a potravinovej správe Slovenskej republiky evidencia. Štatutárny zástupca kontrolnej organizácie, ktorý vysiela inšpektora na výkon úradnej kontroly potravín môže vyslať na kontrolu len inšpektora, ktorý je odborne spôsobilý pre výkon kontroly, na ktorú bol vyslaný.

96. Námietku žalobcu, že žalovaný nesprávne kvalifikoval skutkový stav ako jednočinný súbeh pri správnych deliktoch podľa § 28 ods. 4 písm. i/ a § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách považuje súd za irelevantnú.

97. Podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000,- Eur do 500 000,- Eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené.

98. Podľa § 28/ ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000,- Eur do 500 000,- Eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti.

99. Podľa § 28 ods. 2 písm. f/ a o/ zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 100,- Eur do 100 000,- Eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitným predpisom vyrába, balí alebo umiestňuje na trh potraviny nesprávne označené alebo neoznačené (f), porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovanie s nimi a pri ich umiestňovaní na trh.

100. Je síce pravdou, že žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia konštatoval, že žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i/ v jednočinnom súbehu so správnym deliktom podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách, avšak v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, aj vo vzťahu k ďalším správnym deliktom, ktorých sa žalobca dopustil podľa § 28 ods. 2 písm. f/ a o/ zákona o potravinách konštatoval, že zákon o správnom konaní neupravuje postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých správnych deliktov a preto správny orgán má pri ukladaní pokuty uplatniť na základe analogie legis tzv. absorpčnú zásadu, ktorej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (prísnejší trest pohlcuje miernejší) o uložení pokuty podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na iný správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Teda aplikácia jednočinného súbehu vyššie citovaných správnych deliktov nemala vplyv na uloženie pokuty za viaceré správne delikty, kde žalovaný aplikoval absorpčnú zásadu. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia špecifikoval, že pri rovnakej sadzbe pokút správny orgán uloží úhrnnú sankciu podľa tohto ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na najzávažnejší delikt. Žalobca sa dopustil dvoch správnych deliktov podľa ods. 2 (opakovane) a dvoch správnych deliktov podľa ods. 4. Pokutu s najvyššou sadzbou možno uložiť podľa ods. 4 uvedeného ustanovenia. Žalobca spáchal dva správne delikty, ktoré možno postihnúť rovnakou sankciou (podľa ods. 4). Preto posúdil žalovaný závažnosť jednotlivých konaní a rozhodol rovnako ako prvostupňový správny orgán. Za najprísnejšie postihnuteľný iný správny delikt považoval umiestňovanie na trh potravín nevhodných na ľudskú spotrebu, pretože pod uvedenou skutkovou podstatou možno zahrnúť jednak predaj ovocia nevhodného na ľudskú spotrebu, ako aj potravín po dátume spotreby. Spáchanie ďalších správnych deliktov považoval za priťažujúcu okolnosť. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného je teda zrejmé, že pri ukladaní sankcie za spáchané správne delikty nebola uplatnená zásada postihu ako pri jednočinnom súbehu. V konečnom dôsledku správne delikty podľa § 28 ods. 4 písm. a/ a i/ sú postihované rovnakou sankciou - pokutou od 1 000,- Eur do 500 000,- Eur. Z výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný naplnil znaky aj skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách, § 28 ods. 2 písm. f/ zákona o potravinách a splnil aj podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách. Aplikácia absorpčnej zásady zo strany žalovaného a prvostupňového správneho orgánu bola teda dôvodná.

101. Výška uloženej sankcie je vecou voľnej úvahy správneho orgánu. Súd by mohol rozhodnutie žalovaného, pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie zrušiť len v prípade, keby voľná úvaha, ktorou sa žalovaný riadil pri rozhodnutí o výške sankcie nezodpovedala obsahu spisu alebo sa priečila zásadám logického myslenia. V danom prípade v konaní a rozhodnutí žalovaného správny súd nezistil takéto pochybenie. Pokuta bola žalovanému uložená v dolnej hranici zákonom určeného rozpätia a správna úvaha žalovaného pri ukladaní pokuty spĺňa všetky kritériá určené v § 28 ods. 12 zákona o potravinách a zodpovedá obsahu administratívneho spisu, ako aj zásadám logického myslenia.

102. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že sa v predmetnom konaní neuplatňuje zásada koncentrácie, a to vo vzťahu ku konštatovaniu žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že zodpovedná osoba počas výkonu úradnej kontroly potravín bola s touto skutočnosťou (správny delikt) oboznámená, mala možnosť vyjadriť sa do záznamu o úradnej kontrole potravín a vyjadriť svoje stanovisko za kontrolovaný subjekt v predmetnej veci, avšak uvedené zistenia žiadnym spôsobom nenamietala a ani žalobca v zákonom stanovenej lehote nevzniesol voči opatreniu žiadne námietky, správny súd považuje túto námietku žalobcu za irelevantnú. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný túto skutočnosť iba konštatoval a zodpovedá to aj obsahu administratívneho spisu. Zodpovedný zástupca v zázname o úradnej kontrole potravín zo dňa 15.04.2016 uviedol, že sa vyjadrí v zákonom stanovenej lehote. K samotným opatreniam, ani k obsahu úradného záznamu o úradnej kontrole sa však žalobca nevyjadril. Žalobca podal vyjadrenie až k oznámeniu resp. upovedomeniu o začatí správneho konania, ktoré mu bolo doručené prvostupňovým správnym orgánom. Zo strany žalovaného však ide iba o konštatovanie skutočného stavu a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by žalovaný posudzoval túto skutočnosť ako potvrdenie kontrolných zistení zo strany zodpovedného zamestnanca resp. žalobcu a

uplatňovanie zásady koncentrácie tak ako sa uplatňuje v stavebnom konaní. Žalobcovi správne orgány v priebehu konania umožnili vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam zisteným úradnou kontrolou potravín a s týmito námietkami sa aj v odôvodnení rozhodnutí riadnym spôsobom vysporiadali.

103. Vo vzťahu k správnemu deliktu, ktorým bolo žalobcovi vytknuté, že uvádzal na trh potraviny (mandarínky, bio citróny a citróny), ktoré obsahovali nedostatky, a to hnilobu a pleseň namietal, že podmienky predaja ovocia a zeleniny upravuje nariadenie (EÚ) č. 543/2011, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 1234/2007, ktoré označuje uvedené podmienky predaja ako tzv. obchodné normy, pričom v minimálnych požiadavkách pripúšťa určité odchýlky, t.j. prípustné percento potravín, ktoré ich nemusia spĺňať a vytkol, že žalovaný sa týmto prípustným percentom odchýliek nezaoberal.

104. Podľa § 1 ods. 3 zákona o potravinách, tento zákon sa nevzťahuje na vykonávanie úradných kontrol na overovanie dodržiavania predpisov o organizovaní spoločného trhu s poľnohospodárskymi výrobkami.

105. Podľa § 2 písm. a/ zákona o potravinách, na účely tohto zákona sa rozumie potravinou látka alebo výrobok, ktoré sú spracované, čiastočne spracované alebo nespracované a sú určené na ľudskú spotrebu alebo pri ktorých sa odôvodnene predpokladá, že budú požité ľuďmi, vrátane nápojov, žuvačiek, všetkých látok vrátane pitnej vody, ktoré sú zámerne pridávané do potravín počas ich výroby, prípravy alebo úpravy, prídavných látok určených na predaj spotrebiteľom a potravín na osobitné výživové účely vrátane dietetických potravín na osobitné medicínske účely ustanovené osobitným predpisom.

106. Podľa čl. 73 Hlavy II Pravidlá týkajúce sa uvádzania výrobkov na trh a organizácií výrobcov Kapitola I, oddiel I Obchodné normy, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady EHS č. 922/72, EHS č. 234/79, ES č. 1037/2001 a ES č. 1234/2007 bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné ustanovenia uplatniteľné na poľnohospodárske výrobky, ako aj ustanovenia prijaté vo veterinárnom, fytosanitárnom a potravinárskom sektore a s cieľom zabezpečiť, aby výrobky spĺňali hygienické a zdravotné normy a chrániť zdravie zvierat, rastlín a ľudí, sa v tomto oddiele ustanovujú pravidlá pre poľnohospodárske výrobky týkajúce sa obchodných noriem.

107. Podľa čl. 17 vykonávacieho nariadenia komisie EÚ č. 543/2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady ES č. 1234/2007 pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny, kontroly zhody ustanovené v tejto kapitole, s výnimkou kontrol v mieste maloobchodného predaja konečnému spotrebiteľovi sa vykonávajú, ak nie je v tomto nariadení ustanovené inak, v súlade s kontrolnými metódami ustanovenými v prílohe V. Členské štáty ustanovia osobitný program kontroly zhody v mieste maloobchodného predaja konečným spotrebiteľom. Nariadenie ES č. 178/2002 sa teda vzťahuje na úradné kontroly všetkých potravín, vrátane ovocia a zeleniny, preto je nevyhnutné aj ovocie a zeleninu, ako aj ostatné potraviny kontrolovať z hľadiska dodržiavania požiadaviek podľa čl. 14 vyššie uvedeného nariadenia, pokiaľ ide o bezpečnosť, zdravotnú škodlivosť alebo nevhodnosť na ľudskú spotrebu. Podľa vykonávacieho nariadenia č. 543/2011 sa posudzuje zhoda s obchodnými normami pre vybrané produkty, teda kvalita (porušenosť, poškodenie, čistota, čerstvosť, prítomnosť škodcov, povrchová vlhkosť, pach a chuť a pod.). V prípade, ak sú plody napadnuté hnilobou či plesňou ide o bezpečnosť potravín a uplatňuje sa čl. 14 nariadenia ES č. 178/2002. Aj keď týmto nie sú dotknuté predpisy o organizovaný spoločného trhu s poľnohospodárskymi výrobkami, ktoré majú v sektore ovocia a zeleniny zabezpečiť dodržiavanie jednotlivých obchodných noriem organizáciami výrobcov a obchodníkmi s čerstvým ovocím a zeleninou, nie je možné vylúčiť aplikáciu nariadenia ES č. 178/2002.

108. Žalobca namietal aj porušenie čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to právo na ochranu súkromia.

109. Podľa čl. 8 Dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať, okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

110. V súvislosti s touto námietkou, ktorú správny súd považuje za nedôvodnú, je potrebné poukázať už na existujúcu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, rozsudok sp.zn. 4Sžnz/5/2015, ktorý sa zaoberal touto námietku žalobcu už v inom konaní a z ktorého vyplýva, že právny poriadok Slovenskej republiky neobsahuje také ustanovenie, ktoré by ukladalo žalovanému a prvostupňovému správnemu orgánu povinnosť pred začatím tohto druhu kontroly žiadať súd o vydanie súhlasu s kontrolou alebo vydanie povolenie na vstup do prevádzkarne - predajne s potravinami za účelom vykonania kontroly. Konštatoval, že v tomto prípade vnútroštátne právo oprávňuje orgány kontroly vykonať vstup do prevádzky, ako aj kontrolu bez súdneho príkazu. Konštatoval, že zo strany Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy pri výkone kontroly bolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o potravinách i nariadenia. Kontrola bola vykonaná v súlade s právom, sledovala legitímny cieľ a taktiež jej vykonanie bolo nevyhnutné vzhľadom na zabezpečenie dôslednej ochrany života a zdravia ľudí, preto nemožno hovoriť o tom, že by zo strany Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy došlo k porušeniu čl. 6 a čl. 8 Dohovoru, a že je viac ako zrejmé, že samotné začatie aj priebeh vykonania kontroly nemôže byť nezákonným zásahom. Pokiaľ žalobca poukazuje na aktuálnu judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva, v tejto judikatúre ide o prípady, ktoré sú založené na inom druhu hmotného a procesného práva, ktoré sa týkajú najmä práva hospodárskej súťaže, tak ako to konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom rozsudku.

111. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa § 190 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.

112. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 a § 168 S.s.p. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu nárok na náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania správny súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať náhradu dôvodne vynaložených trov konania vo vzťahu k žalobcovi.

113. Senát správneho súdu sa uzniesol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.