Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžnz/5/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky -136

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemkovej PhD. a sudkýň JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD.,

v právnej veci navrhovateľa: K., so sídlom T ., právne zastúpený advokátskou kanceláriou

PRK Partners, s.r.o., so sídlom Hurbanovo námestie 3, Bratislava, proti odporkyni: Štátna

veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická č. 17,

Bratislava, o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

I.

Návrhom zo dňa 09.07.2015, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa

13.07.2015 (ďalej len „návrh“), sa navrhovateľ domáhal, aby súd zakázal odporkyni

pokračovať v porušovaní práv navrhovateľa, najmä práva na ochranu súkromia, vo veci

kontroly vykonanej v priestoroch navrhovateľa ... obchodné tajomstvo ...

2

II.

Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu zo dňa 28.08.2015 ţiadala, aby najvyšší súd návrh

zamietol, nakoľko nesúhlasí s petitom návrhu a je toho názoru, ţe zákonné podmienky

na poskytnutie ochrany pred nezákonným zásahom nie sú splnené.

Odporkyňa vo vyjadrení uviedla, ţe hlavným cieľom potravinovej legislatívy

je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a záujmov spotrebiteľov vo vzťahu

k potravinám. Úradná kontrola je presne definovaný proces, ktorého cieľom je zistiť,

či kontrolovaný subjekt plní povinnosti určené zákonom. Výsledky tohto procesu je príslušný

orgán povinný zaznamenať spôsobom určeným v osobitnom predpise a oboznámiť s nimi

prevádzkovateľa, ktorý má moţnosť zaujať stanovisko k jednotlivým zisteniam, prípadne

podať vysvetlenie, informácie. Na základe takto zdokumentovaného stavu orgán úradnej

kontroly posúdi, či sú dôvody na uloţenie sankcie.

Osobitným predpisom, ktorý upravuje spôsob vykonávania úradných kontrol potravín

je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29.04.2004 o úradných

kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodrţiavania potravinového

a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení

(ďalej len „Nariadenie (ES) č. 882/2004“). Podľa tohto nariadenia je potrebné, aby členské

štáty vynucovali potravinové a krmivové právo a predpisy o zdraví zvierat a o starostlivosti

o zvieratá, aby sledovali a overovali, či prevádzkovatelia dodrţiavajú vo všetkých fázach

výroby, spracovania a distribúcie príslušné poţiadavky tohto práva a týchto predpisov.

Na tento účel je potrebné organizovať úradné kontroly.

K namietanému nesúladu postupu odporkyne pri vykonávaní kontroly s článkom 6 a 8

Dohovoru odporkyňa uviedla, ţe výklad navrhovateľa ide zásadne nad rámec článku 6

a článku 8 Dohovoru. Odporkyňa poukázala na jednoznačne vymedzené zákonné právo

vykonávať úradné kontroly potravín bez prechádzajúceho ohlásenia, bez akéhokoľvek

povolenia a súhlasu ďalšieho orgánu, s vymedzeným oprávnením zamestnancov orgánu

úradnej kontroly potravín vstupovať v prevádzkovom čase aj mimo prevádzkového času

do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdrţiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú,

manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh.

3

Odporkyňa je toho názoru, ţe právnická osoba sa môţe dovolávať ustanovení

Dohovoru len v obmedzenom rozsahu, konkrétne nemôţe sa dovolávať napríklad práva

na rodinný a súkromný ţivot, práva na uzatvorenie manţelstva, práva na vzdelanie, práva

na slobodné voľby. Práve článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

na ktorý sa navrhovateľ odvoláva, a teda právo na rešpektovanie súkromného a rodinného

ţivota, právnickej osobe zaručovať podľa odporkyne nemoţno, keďţe výkon tohto práva

by bol irelevantný. Oprávnenie orgánu úradnej kontroly potravín vstupovať do priestorov,

v ktorých sa preukázateľne zdrţiavajú osoby, a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje

sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh, mu prináleţí z osobitného právneho predpisu, ktorým

je zákon o potravinách, a preto orgán úradnej kontroly potravín nepotrebuje schválenie

kontroly ţiadnym nezávislým orgánom vopred. Podľa odporkyne je nepochybné,

ţe prevádzkareň, kde sú na trh umiestňované potraviny s cieľom ich predaja konečnému

spotrebiteľovi, nemôţe byť povaţovaná za obydlie s garantovanou ochranou súkromia

a nedotknuteľnosti. Takýto výklad by išiel nad rámec dikcie článku 8 Dohovoru.

Odporkyňa konštatovala, ţe navrhovateľ v návrhu uvádza len všeobecné frázy, pričom

absolútne neuvádza, v čom by mal spočívať rozpor s článkom 8 Dohovoru a v akých právach

mal byť ukrátený. K tomu odporkyňa podotkla, ţe navrhovateľ v ţiadnych právach ukrátený

nebol, príslušný orgán postupoval v súlade so zákonom a v jeho medziach.

... obchodné tajomstvo ...

Zásah prvostupňového správneho orgánu bol podľa odporkyne v súlade s právom,

sledoval legitímny cieľ a bol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. V prípade úradnej

kontroly potravín sa nevyţaduje príkaz sudcu na jej vykonanie. Inšpektori pri výkone kontroly

postupovali v zmysle oprávnení daných zákonom. Pri kontrole neboli ţiadne práva účastníka

konania na ochranu súkromia a ochranu práva na spravodlivý proces porušené ani dotknuté.

Odporkyňa skonštatovala, ţe kontrolný orgán pri výkone kontroly svojimi aktivitami nijako

nezasahoval do súkromnej sféry účastníka konania, len vykonával kontrolu potravín podľa

zákona o potravinách. Orgán kontroly postupoval v danom prípade zákonným spôsobom

v rozsahu svojej pôsobnosti. Kontrolné činnosti, ktoré vykonáva, sú logickým a zákonným

dôsledkom jeho postupu s cieľom zistiť, či právnická osoba dodrţiava predpisy potravinového

práva. Podľa odporkyne je jasné a nesporné, ţe sa o nezákonný zásah contra legem nejedná.

Príslušný orgán postupoval v súlade so zákonom sledujúc cieľ ochrany zdravia ľudí a ochrany

4

práv spotrebiteľa, pričom úradné kontroly potravín sú legitímnym nástrojom kontroly

na vnútornom trhu a sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné.

K poţiadavke prítomnosti tretej osoby odporkyňa uviedla, ţe ţiaden zákon nevyţaduje

prítomnosť takejto osoby pri výkone úradnej kontroly potravín. Pokiaľ ide o počet

inšpektorov prítomných na kontrole, odporkyňa poukázala na skutočnosť, ţe ich počet

sa určuje v závislosti od veľkosti prevádzkarne, šírky predmetu a účelu kontroly.

Pokiaľ ide o časť petitu ohľadne návratu do predchádzajúceho stavu zničením

všetkých podkladov a dôkazov, odporkyňa podotkla, ţe toto je z hľadiska práva neprípustné,

správny orgán postupoval v súlade so zákonom, vykonával len svoje kompetencie

vyplývajúce mu zo zákona, všetky podklady ktoré si zhromaţdil sú zákonné, nedostatky

zdokumentované pri výkone úradnej kontroly boli objektívne zistené a v čase výkonu úradnej

kontroly objektívne existovali, preto ich úplné zničenie je neprípustné a ţiadosť navrhovateľa

je neopodstatnená.

K vybaveniu sťaţnosti navrhovateľa proti kontrole zo dňa 23.06.2015, ktorá bola

podaná podľa o sťaţnostiach, odporkyňa uviedla, ţe táto bola

preskúmaná a vyhodnotená so záverom, ţe sa nejedná o sťaţnosť v zmysle ustanovení zákona

č. o sťaţnostiach. Z obsahu vyplynulo, ţe ide o podanie, v ktorom navrhovateľ

poukazuje na konkrétne nedostatky, ktorých odstránenie alebo vybavenie je upravené iným

právnym predpisom, v tomto prípade o správnom konaní (správny

poriadok). Toto bolo oznámené navrhovateľovi listom č. 06569/2015-184 (102R) zo dňa

22.07.2015.

III.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie o návrhu

navrhovateľky na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa

( v spojení ) vo veci nariadil

podľa pojednávanie na deň 2. februára 2016.

Podľa veta prvá je Slovenská republika

zvrchovaným, demokratickým a právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu

5

je aj správne súdnictvo.

Ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany

správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány

verejnej správy. Preto fyzická alebo právnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo

ohrozené má sa prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Ak nedošlo

k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je moţné, aby sa fyzická alebo

právnická osoba domáhala ochrany svojich práv na správnom súde. Vyplýva to z historicky

daného a v Slovenskej republike ústavne garantovaného postavenia správneho súdnictva,

ktorého úlohou nie je nahrádzanie vecných kompetencií orgánov verejnej správy,

ale zabezpečenie ich kontroly nezávislou súdnou mocou.

Podľa veta prvá súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane

pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích

správnych orgánov. Piata hlava piatej časti zakotvuje konanie

o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.

Podľa , fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, ţe bola

ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu

verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo

v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môţe sa pred súdom domáhať ochrany proti

zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Podľa , orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa

tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného

zboru alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký

zbor podriadený.

Podľa , návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal

prostriedky, ktorých pouţitie umoţňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha

len určenia, ţe zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa,

keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa,

keď k nemu došlo.

Podľa , súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu

6

vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá,

predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť

vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa

a v príkaze, ak je to moţné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako.

Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.

Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy

je poskytnutie ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, ţe bola ukrátená

na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej

správy, ktorý nie je rozhodnutím a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho

dôsledku bol proti nej priamo vykonaný. Cieľom konania podľa je posilnenie

ochrany fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú zaloţené

na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti

proti nej.

Konanie podľa patrí do oblasti správneho súdnictva, ktoré je založené

na prieskume zákonnosti (posúdenie) identifikovaného skutkového a právneho stavu. Podľa

na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy

tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Vykonávanie dokazovania

v správnom súdnictve je obmedzené na dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého

rozhodnutia (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa

18.06.2009).

Pojem nezákonný zásah nie je definovaný v Občianskom súdnom v poriadku, taktieţ

ani v inom právnom predpise. Nezákonný zásah musí mať verejnoprávnu povahu. Pojem

zásah je moţné vykladať ako aktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného zásahu,

zameraného proti poškodenému, resp. proti nemu priamo vykonaného. Zásahom vyvolané

účinky na poškodeného sú definitívne, t.j. inými prostriedkami nápravy ako súdnym

donútením neodstrániteľné.

K definícii pojmu nezákonný zásah najvyšší súd poukazuje na skoršie

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , R. 43/2011, ... ide

o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré

nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra považuje za zásah nezákonný

7

resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným

právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo

v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych

verejných práv (napr. porušenie práva na život, práva na osobnú slobodu, práva na ochranu

vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.). Takýto zásah orgánu verejnej správy správny

súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva

pokračoval a ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom.

Cieľom ochrany podľa je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho

orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými

prostriedkami.

Z predloţeného spisového materiálu najvyšší súd zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 19.06.2015 v čase od 15:00 hod. do 21:00 hod. bola v priestoroch obchodného

reťazca K., vykonaná kontrola potravín podľa § 21 ods. 1, písm. c/ zákona o potravinách. ...

obchodné tajomstvo ... Kontrola bola zameraná na dodrţiavanie poţiadaviek zákona

o potravinách. O vykonanej kontrole bol spísaný Záznam o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS

SR/2015/So, Mi, Má/28. Na základe skutočností zistených kontrolou potravín boli

kontrolovanému subjektu uloţené opatrenia na mieste, a to povinnosť stiahnuť z predaja

potraviny po uplynutí doby spotreby/dátumu minimálnej trvanlivosti uvedené v bode 5

záznamu, stiahnuť z predaja potraviny s porušeným obalom uvedené v bode 6A záznamu

a stiahnuť z predaja potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu uvedené v bode 7 záznamu.

Navrhovateľ podal proti výkonu kontroly sťaţnosť, adresovanú Štátnej veterinárnej

a potravinovej správe Slovenskej republiky. Odporkyňa reagovala na podanú sťaţnosť

výzvou na odstránenie vád, nakoľko mala za to, ţe podaná sťaţnosť nie je zrozumiteľná.

Navrhovateľ podaním zo dňa 07.07.2015 doplnil svoju sťaţnosť. Odporkyňa listom zo dňa

22.07.2015, ktorý bol navrhovateľovi doručený dňa 27.07.2015, uviedla, ţe podanie

navrhovateľa zo dňa 23.06.2015, označené ako sťaţnosť proti výkonu kontroly zo dňa

19.06.2015, nemoţno povaţovať za sťaţnosť podľa o sťaţnostiach.

Citované ustanovenie upravuje procesné podmienky prípustnosti

návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorými sú vyčerpanie

dostupných opravných prostriedkov podaných za účelom nápravy dôsledkov nezákonného

8

zásahu a podanie návrhu v stanovenej subjektívnej a objektívnej lehote. Všetky podmienky

musia byť splnené kumulatívne.

K vyčerpaniu dostupných opravných prostriedkov najvyšší súd uvádza, ţe tak,

ako judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, aj judikatúra Ústavného súdu

Slovenskej republiky, povaţuje za právne prostriedky, ktorých pouţitie umoţňuje osobitný

predpis, predovšetkým inštitút sťaţnosti podľa o sťaţnostiach.

Navrhovateľ sťaţnosť proti postupu orgánu verejnej správy podal, tak ako je vyššie popísané.

Odporkyňa síce sťaţnosť navrhovateľa vyhodnotila ako podanie, ktoré nie je sťaţnosťou

v zmysle o sťaţnostiach, avšak podľa názoru súdu postačuje na splnenie

procesnej podmienky prípustnosti návrhu spočívajúcej vo vyčerpaní dostupných opravných

prostriedkov, ktorých pouţitie umoţňuje osobitný predpis, v prípade postupu podľa zákona

č. , uţ podanie sťaţnosti dotknutému orgánu (odporcovi v konaní podľa

), preto povaţuje najvyšší súd podanie navrhovateľa zo dňa 23.06.2015

za vyčerpanie dostupného opravného prostriedku, ktorého pouţitie umoţňuje osobitný

predpis. Navrhovateľ teda splnil podmienky vyčerpania dostupných opravných prostriedkov.

O vybavení podanej sťaţnosti sa navrhovateľ dozvedel dňa 27.07.2015, návrh na súd podal

dňa 13.07.2015, t.j. po podaní sťaţnosti príslušnému orgánu, avšak najvyšší súd konštatuje,

ţe navrhovateľ splnil aj druhú z kumulatívne stanovených podmienok, keď svoj návrh podal

v zákonom stanovenej, subjektívnej 30-dňovej lehote, keďţe rozhodnutie o vybavení

sťaţnosti bolo súdu doručené v priebehu konania.

Poţiadavka právnej istoty taktieţ automaticky neznamená, ţe sa judikatúra

najvyššieho súdu nemôţe vyvíjať (, ).

Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre pripomenul, ţe poţiadavka

právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní nezahŕňa právo na jednotnosť judikatúry

(napr. rozsudok Sahin vs. Turecko z 20.10.2011)

Podľa § 1 ods. 1 zákona o potravinách, tento zákon ustanovuje

a) povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku (ďalej len „prevádzkovateľ“)

v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín,

b) práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám,

c) organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín podľa

9

osobitných predpisov.

Podľa § 18 ods. 1 zákona o potravinách, úradná kontrola potravín sa vykonáva

a) na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie,

b) nad dovozom potravín z tretích krajín a vývozom,

c) nad dodrţiavaním podmienok zdravotnej spôsobilosti podľa osobitných predpisov

určujúcich poţiadavky na osobnú hygienu a hygienu osôb priamo alebo nepriamo

zúčastnených na výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh,

d) nad dodrţiavaním zákazu klamlivej reklamy potravín.

Podľa § 18 ods. 2 zákona o potravinách, úradnou kontrolou potravín sa overuje

dodrţiavanie poţiadaviek ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi v oblastiach

a na účel uvedený v odseku 1; neuplatňuje sa, ak ide o metrologickú kontrolu a metrologický

dozor, veterinárne kontroly podľa osobitného predpisu, ako aj kontrolu krmív podľa

osobitného predpisu.

Podľa § 18 ods. 3 zákona o potravinách, orgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b/ aţ d/

vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného predpisu. Úradná kontrola potravín

sa môţe vykonávať nepretrţite; ak z konania alebo charakteru kontrolovanej osoby vyplýva

odôvodnený záver, ţe môţe dôjsť k ohrozeniu ţivota alebo zdravia osoby poverenej výkonom

kontroly alebo k mareniu výkonu úradnej kontroly, úradná kontrola sa vykoná za spoluúčasti

príslušníkov Policajného zboru.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín v rámci

svojej pôsobnosti na základe zistení pri výkone úradnej kontroly potravín prijme opatrenia

podľa osobitného predpisu.

Podľa § 19 ods. 5 zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín pri zistení

alebo podozrení z váţneho alebo bezprostredného ohrozenia zdravia ľudí potravinami

alebo pri ohrození bezpečnosti potravín nariaďuje opatrenie podľa odseku 1; opatrenie zruší,

ak sa podozrenie nepotvrdí.

Podľa § 20 ods. 8 zákona o potravinách, zamestnanci orgánov úradnej kontroly

potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú pri výkone kontroly oprávnení

10

a) vstupovať v prevádzkovom čase a mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých

sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje

sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh,

b) požadovať od prevádzkovateľov vysvetlenie, informácie, údaje, doklady a iné

písomnosti potrebné na výkon kontroly a nazerať do nich a vyhotovovať z nich kópie

alebo výpisy, ako aj vyhotovovať fotografickú dokumentáciu, ak to považujú

za potrebné; ak sú tieto súčasťou obchodného tajomstva, zamestnanci orgánov

úradnej kontroly potravín sú povinní o týchto skutočnostiach zachovávať mlčanlivosť.

Podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách, zamestnanci orgánov úradnej kontroly

potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú oprávnení na základe skutočností

zistených úradnou kontrolou potravín ukladať na mieste opatrenia podľa odseku 12, § 19

ods. 2 a opatrenia podľa osobitných predpisov.

Podľa § 20 ods. 10 zákona o potravinách, opatrenie podľa odseku 9 oznámi

zamestnanec orgánu úradnej kontroly potravín ústne príslušnému zodpovednému

zamestnancovi prevádzkovateľa a bezodkladne o ňom vyhotoví záznam o úradnej kontrole

potravín.

Podľa § 20 ods. 11 zákona o potravinách, ak prevádzkovateľ nesúhlasí s uloženým

opatrením, môže proti nemu podať ústne námietky, ktoré orgán úradnej kontroly potravín

uvedie v zázname podľa odseku 10 alebo ich môže podať písomne do piatich pracovných dní.

Podané námietky nemajú vo vzťahu k uloženým opatreniam odkladný účinok. O podaných

námietkach rozhodne vedúci zamestnanec príslušného orgánu úradnej kontroly potravín

do piatich pracovných dní odo dňa ich podania. Písomné vyhotovenie rozhodnutia

o námietkach sa doručuje prevádzkovateľovi a je konečné.

Podľa § 20 ods. 12 zákon o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín je na základe

výsledkov úradnej kontroly potravín pri zistení ohrozenia zdravia alebo ţivota spotrebiteľa

oprávnený nariadiť prevádzkovateľovi

a) okamţité stiahnutie potraviny z trhu,

b) zničenie potraviny na jeho náklady,

c) znehodnotenie potraviny pouţitím chemických prostriedkov alebo mechanických

prostriedkov, ktoré znemoţňujú opätovné umiestenie takejto potraviny na trh,

11

d) oznámiť upozornenia na riziká nebezpečných potravín,

e) pozastavenie prevádzky alebo zatvorenie prevádzkarne, celkom alebo sčasti,

ak nie je moţné odstrániť zistené nedostatky bezodkladne, najmä pri

1. uvádzaní na trh potravín po dátume spotreby,

2. zistení prítomnosti hlodavcov, vtákov alebo hmyzu v akomkoľvek štádiu vývoja,

alebo príznakov ich prítomnosti,

3. nedodrţiavaní podmienok skladovania potravín,

4. zistení potravín neznámeho pôvodu,

5. prebaľovaní potravín po skončení dátumu spotreby, po dátume minimálnej

trvanlivosti, na zmenenie krajiny pôvodu alebo v neschválenej prevádzkarni.

Podľa § 21 zákona o potravinách, orgány štátnej správy vo veciach úradnej kontroly

potravín podľa tohto zákona a osobitných predpisov sú:

a) ministerstvo a ministerstvo zdravotníctva,

b) orgány verejného zdravotníctva,

c) štátna veterinárna a potravinová správa,

d) regionálne veterinárne a potravinové správy.

Podľa § 23 ods. 1 zákona o potravinách, orgány štátnej veterinárnej a potravinovej

správy uvedené v § 21 ods. 1 písm. c/ a d/ vykonávajú úradnú kontrolu potravín

nad ich výrobou, v obchodnej sieti, pri manipulovaní s nimi a pri ich umiestňovaní na trh

a) potravín ţivočíšneho pôvodu,

b) potravín rastlinného pôvodu vrátane čerstvého ovocia, čerstvej zeleniny, zemiakov

a ostatných poľnohospodárskych produktov v poľnohospodárskej prvovýrobe po zbere

úrody, nápojov vrátane potravín s niektorými zloţkami ţivočíšneho pôvodu,

cukrárskych výrobkov, zmrzliny a vody v spotrebiteľskom balení,

c) geneticky modifikovaných potravín,

d) poľnohospodárskych produktov a potravín predávaných priamo konečnému

spotrebiteľovi,

e) poľnohospodárskych produktov a potravín označených údajmi podľa § 9b.

Podľa § 23 ods. 5 zákona o potravinách, orgány úradnej kontroly potravín v rámci

svojej pôsobnosti ukladajú opatrenia a pokuty a prerokúvajú priestupky, ktoré zistia

pri výkone úradnej kontroly.

12

Podľa § 23 ods. 10 zákona o potravinách, výkon úradnej kontroly potravín môţu

vykonávať len kvalifikovaní a odborne spôsobilí zamestnanci s ukončeným stredným

odborným vzdelaním v príslušnom odbore alebo s ukončeným vysokoškolským vzdelaním

prvého alebo druhého stupňa v príslušnom odbore. Vzdelávanie zamestnancov zabezpečuje

vzdelávacie zariadenie poverené ministerstvom alebo ministerstvom zdravotníctva v rámci

svojej pôsobnosti podľa osobitného predpisu.

Podľa § 23 ods. 11 zákona o potravinách, zamestnanec regionálnej veterinárnej

a potravinovej správy vykonávajúci úradnú kontrolu potravín je oprávnený na základe

poverenia, ktoré vydáva Štátna veterinárna a potravinová správa, vykonávať úradnú kontrolu

aj v územnom obvode inej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy.

Podľa článku 3 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004

zo dňa 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie

dodrţiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti

o zvieratá (ďalej len „Nariadenie“), členské štáty zabezpečia, aby sa pravidelne vykonávali

úradné kontroly na základe rizika a s vhodnou frekvenciou, aby sa tak dosiahli ciele tohto

nariadenia.

Podľa článku 3 bod 2. Nariadenia, úradné kontroly sa budú uskutočňovať

bez predchádzajúceho upozornenia, okrem takých prípadov ako je audit, kedy

je predchádzajúce informovanie prevádzkovateľa v oblasti krmív a potravín potrebné. Úradné

kontroly sa môţu uskutočňovať aj ad hoc.

Podľa článku 3 bod 7. Nariadenia, ak členský štát zistí pri kontrole na mieste určenia

alebo počas skladovania alebo prepravy nedodrţiavanie predpisov, prijme primerané

opatrenia. Súčasťou týchto opatrení môţe byť aj návrat do členského štátu pôvodu.

Podľa článku 4 bod 1. Nariadenia, na účely úradných kontrol uvedených v tomto

nariadení budú členské štáty menovať zodpovedné príslušné orgány.

Podľa článku 9 bod. 1. aţ 3. Nariadenia, príslušný orgán bude písať správy o úradných

kontrolách, ktoré vykonal. Tieto správy budú obsahovať opis účelu úradnej kontroly,

13

pouţitých kontrolných metód, výsledkov úradnej kontroly a prípadnej akcie, ktorú musí

príslušná prevádzkovateľ uskutočniť. Príslušný orgán poskytne príslušnému

prevádzkovateľovi kópiu správy uvedenej v odseku 2, minimálne v prípade nedodrţiavania

predpisov.

Podľa článku 10 bod 1. Nariadenia, úlohy súvisiace s úradnými kontrolami sa budú

vo všeobecnosti vykonávať s vyuţitím vhodných kontrolných metód a techník,

ako je monitoring, dozor, overovanie, audit, inšpekcia, odoberanie vzoriek a analýza.

Podľa článku 54, bod 1. Nariadenia, ak príslušný orgán zistí nedodrţiavanie predpisov,

bude konať tak, aby zabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil. Príslušný orgán bude

pri rozhodovaní o tom, ako bude konať, brať do úvahy povahu tohto nedodrţiavania,

ako aj minulosť príslušného prevádzkovateľa pokiaľ ide o nedodrţiavanie predpisov.

Podľa článku 54, bod 2. Nariadenia, pokiaľ je to potrebné, budú súčasťou tohto

konania tieto opatrenia:

a) nariadenie hygienických postupov alebo akejkoľvek inej akcie, ktorú povaţuje

príslušný orgán za potrebnú na zabezpečenie krmivovej a potravinovej bezpečnosti

alebo dodrţiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat

a o starostlivosti o zvieratá;

b) obmedzenie alebo zákaz uvádzať tieto krmivá, potraviny alebo zvieratá na trh,

dováţať ich alebo vyváţať;

c) sledovanie a v prípade potreby nariadenie o stiahnutí krmív a potravín z obehu, odňatí

a/alebo ich zničení;

d) povolenie pouţiť krmivá a potraviny na iné účely neţ na ktoré boli pôvodne určené;

e) pozastavenie prevádzky alebo zatvorenie celého príslušného podniku alebo jeho časti

na primerané obdobie.

f) pozastavenie alebo odňatie schválenia podniku;

g) opatrenia uvedené v článku 19 pre zásielky z tretích krajín;

h) akékoľvek iné opatrenie, ktoré príslušný orgán povaţuje za vhodné.

Petitom návrhu sa navrhovateľ domáha, aby súd zakázal odporkyni pokračovať

v porušovaní práv navrhovateľa, najmä práva na ochranu súkromia, taktieţ aby jej zakázal

pouţívať podklady a dôkazy získané počas kontroly a v ďalšom konaní pouţívať akúkoľvek

14

informáciu získanú z týchto podkladov a dôkazov, v neposlednom rade ţiadal uloţiť

odporkyni povinnosť obnoviť stav pred nezákonným zásahom, a teda zničiť všetky podklady

a dôkazy získané počas kontroly.

Cieľom a úmyslom ustanovenia je preveriť, či sa navrhovateľ

prostredníctvom svojho návrhu domáha súdnej ochrany proti nezákonnej aktivite orgánu

verejnej správy a či navrhovateľom označený orgán verejnej správy skutočne túto aktivitu

vykonal.

Po preštudovaní príslušného spisového materiálu a taktieţ v súlade s vyššie

uvedenými a citovanými ustanoveniami zákona o potravinách i Nariadenia najvyšší súd

konštatuje, ţe nezistil v postupe a konaní odporkyne porušenie zákona či Dohovoru tak,

ako to namieta navrhovateľ v návrhu. Zákon o potravinách celkom jednoznačne a explicitne

ukladá príslušným orgánom kontroly, ktorými sú aj regionálne veterinárne a potravinové

správy, či štátna veterinárna a potravinová správa, vykonávať kontrolu dodrţiavania

príslušných ustanovení zákona o potravinách, konkrétne dodrţiavania poţiadaviek

stanovených zákonom o potravinách a Nariadením.

Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, ako orgán štátnej správy

oprávnený na vykonávanie úradnej kontroly potravín, resp. jej zamestnanci sú oprávnení

pri výkone kontroly vstupovať do priestorov, v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje

sa s nimi, či sa umiestňujú na trh, a to v prevádzkovom čase i mimo neho

a to bez predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Zákon o potravinách a taktieţ ani Nariadenie

neobsahujú ţiadne ustanovenie, v zmysle ktorého by bolo potrebné vopred informovať

príslušný kontrolovaný subjekt o plánovanej kontrole, resp. neobsahujú poţiadavku

prítomnosti tretích osôb pri vykonaní kontroly s výnimkou ustanovenia § 18 ods. 3 zákona

o potravinách, čo však nie je prípad navrhovateľa. Uvedené ustanovenie zákona slúţi

na ochranu pracovníkov vykonávajúcich úradnú kontrolu.

V prípade, ţe sa vykonanou kontrolou zistia porušenia zákona o potravinách,

kontrolný orgán je oprávnený uloţiť kontrolovanému subjektu opatrenia potrebné

na odstránenie neţiaduceho stavu tak, aby sa zabránilo ohrozeniu a poškodeniu zdravia ľudí.

V prípade, ţe kontrolovaný subjekt nesúhlasí s uloţeným opatrením, je oprávnený proti nemu

podať námietky, a to ústne alebo písomne. Najvyšší súd nezistil, ţe by navrhovateľ pristúpil

15

k podaniu takýchto námietok a nenamietal eventuálne porušenie zákona odporkyňou

pri predmetnej kontrole (§ 20 ods. 11 zákona o potravinách).

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kaţdý

má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho

občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia

proti nemu.

Podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kaţdý má právo

na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného ţivota, obydlia a korešpondencie. Štátny

orgán nemôţe do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade

so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti,

verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom

a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho návrhu namieta porušenie práva na ochranu

súkromia, obydlia a korešpondencie, ktoré zaručuje fyzickým a právnickým osobám Dohovor

v článku 8. Právo na ochranu súkromia však neplatí absolútne. Za splnenia určitých

podmienok môţe dôjsť k jeho porušeniu. ESĽP špecifikoval vo svojej judikatúre

(napr. rozsudok vo veci Delta Pekárny, a.s., vs. Česká republika zo dňa 2. októbra 2014)

podmienky zásahu do práva na ochranu súkromia tak, ţe predmetný zásah musí byť v súlade

s právom, musí sledovať legitímny cieľ a musí byť nevyhnutný v demokratickej spoločnosti.

Navrhovateľ namieta predovšetkým, ţe uskutočnená kontrola nebola nevyhnutná,

teda nebola splnená tretia podmienka prípustnosti zásahu, a preto neboli splnené podmienky

na obmedzenie práva na ochranu súkromia.

S uvedeným tvrdením sa však nemoţno stotoţniť. Najvyšší súd zastáva názor,

ţe len výnimočne moţno tvrdiť, ţe úradná kontrola zameraná na dodrţiavanie podmienok

stanovených v zákone o potravinách nie je nevyhnutná, nakoľko nedodrţiavaním ustanovení

zákona o potravinách môţe dôjsť k priamemu ohrozeniu, či poškodeniu ľudského zdravia

a ţivota. Ľudské zdravie a ľudský ţivot podliehajú najvyššej ochrane a je preto viac

ako nevyhnutné, aby dochádzalo k častým a intenzívnym kontrolám, ktorých cieľom

16

je predchádzať ohrozeniu, či poškodeniu ţivota a zdravia.

Právny poriadok Slovenskej republiky neobsahuje také ustanovenie, ktoré

by odporkyni ukladalo povinnosť pred začatím tohto druhu kontroly ţiadať súd o vydanie

súhlasu s kontrolou, alebo vydanie povolenia na vstup do prevádzkarne – predajne

s potravinami za účelom vykonania kontroly.

Navrhovateľ síce argumentuje a odkazuje na aktuálnu judikatúru SD EÚ ako aj ESĽP,

avšak ide o prípady zaloţené na inom druhu hmotného aj procesného práva, týkajúce sa najmä

práva hospodárskej súťaţe.

Pojem nevyhnutnosti predpokladá zásah zaloţený na naliehavej spoločenskej potrebe

a má byť primeraný sledovanému legitímnemu cieľu. Na to, aby súd mohol posúdiť

nevyhnutnosť zásahu, vychádza z predpokladu, ţe sa kontrola (zásah) týka právnických

a nie fyzických osôb (napr. vec Bernh Larsen Holding AS a spol.). Súd musí aj preskúmať,

či vnútroštátna úprava obsahuje a rešpektuje zásadu proporcionality (napr. Smirnov proti

Rusku, č. 71362/01, rozsudok zo dňa 7. júna 2007).

Najvyšší súd konštatuje, ţe v tomto prípade vnútroštátne právo oprávňuje orgány

kontroly vykonať vstup do prevádzky ako aj kontrolu bez súdneho príkazu.

Najvyšší súd dospel po podrobnej analýze veci k záveru, ţe v tomto prípade nešlo

o svojvoľný zásah verejnej moci do práv zaručených článkom 8 Dohovoru. Zákon

o potravinách umoţňuje, aby sa dotknutý subjekt mohol v prípade, ak je názoru, ţe prišlo

k porušeniu zákona pri úradnej kontrole potravín v prevádzke – predajni navrhovateľa hneď,

najneskôr do piatich dní od realizácie kontroly, brániť podaním námietok (§ 20 ods. 11

zákona o potravinách). A v konaní o námietke je moţné preskúmať i všetky výhrady, ktoré

súvisia s postupom odporkyne pri kontrole potravín.

Najvyšší súd je názoru, ţe v prípadoch, v ktorých zákon nevyţaduje súhlas súdu

na vstup do prevádzky právnických osôb, moţno nedostatok súhlasu súdu na prehliadku

vyváţiť súdnou kontrolou zákonnosti a nevyhnutnosťou šetrenia vykonanou ex post facto.

Za takúto kontrolu zákonnosti je v takomto druhu konania potrebné povaţovať

17

podanie ţaloby na preskúmanie druhostupňového rozhodnutia v konaní o opatreniach

uloţených na mieste, keďţe má subjekt, u ktorého bola vykonaná kontrola potravín, moţnosť

vyuţiť a nasl. , podať ţalobu na preskúmanie postupu a zákonnosti správneho

orgánu.

Najvyšší súd konštatuje, ţe odporkyňa pri výkone kontroly postupovala v súlade

s príslušnými ustanoveniami zákona o potravinách i Nariadenia. Kontrola bola vykonaná

v súlade s právom, sledovala legitímny cieľ a taktieţ jej vykonanie bolo nevyhnutné,

vzhľadom na zabezpečenie dôslednej ochrany ţivota a zdravia ľudí, preto nemoţno hovoriť

o tom, ţe by zo strany odporkyne došlo k porušeniu článku 6 a článku 8 Dohovoru. Najvyšší

súd nemôţe uloţiť odporkyni zákazy a opatrenia tak, ako to ţiada v petite návrhu

navrhovateľ, nakoľko v prípade zistených nedostatkov je povinnosťou kontrolného orgánu

pokračovať v konaní a vyvodiť dôsledky zo zistených porušení zákona, samozrejme

za predpokladu naplnenia zákona o potravinách a Nariadenia.

Je viac ako zrejmé, ţe samotné začatie i priebeh vykonania kontroly nemôţe byť

nezákonným zásahom, keďţe oprávnenia v súvislosti s vykonaním kontroly vyplývajú

odporkyni priamo zo zákona o potravinách. Rovnako i rozsah a spôsob realizácie kontroly.

Z návrhu navrhovateľky a ani zo Záznamu o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS

SR/2015/So,Mi,Má/28 nevyplýva, ţe by odporkyňa vykonala úkony, ktorými by zasiahla

do práva na súkromie obydlia navrhovateľa. Z obsahu záznamu vyplýva, ţe neboli

kontrolované ţiadne listiny, ktoré by mali súkromnoprávny charakter, rovnako nebolo zistené

ţe by prišlo ku kontrole počítačov alebo súkromnej pošty. Súpis dokumentácie je obsiahnutý

v citovanom zázname zo dňa 19.06.2015, v čase kontroly bola prerokovaná a predloţená

nasledovná dokumentácia:

Výpis z obchodného registra Oddiel: Sr, Vloţka č. 489/B

Denná evidencia vlhkosti v chladiacich a mraziacich zariadeniach ,

Denný monitoring čistenia a dezinfekcia podľa jednotlivých zariadení a úsekov,

Zberné listy – potvrdenia o prevzatí odpadu VŢP,

Dokumentácia o vykonaní DDD.

Počas kontroly bola vyhotovená fotodokumentácia zistených nedostatkov.

Rovnako z uvedeného záznamu vyplýva, ţe na základe skutočností zistených úradnou

kontrolou potravín podpísaní inšpektori uloţili podľa

18

Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov, kontrolovanému subjektu tieto opatrenia

namieste:

1. Stiahnuť z predaja potraviny po uplynutí DS/DMT uvedené v bode 5 tohto záznamu.

, Zodpovedný Ing. J. Z.

2. Stiahnuť z predaja potraviny s porušeným obalom uvedené v bode 6A tohto záznamu.

Termín 19.06.2015, Zodpovedný Ing. J. Z.

3. Stiahnuť z predaja potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu uvedené v bode 7 tohto

záznamu.

Termín 19.06.2015, Zodpovedný Ing. J. Z.

Námietky podľa § 20 ods. 11 o potravinách neboli navrhovateľom podané, preto

moţno konštatovať, ţe navrhovateľ nevyuţil zákonné inštitúty, ktoré mal k dispozícii

v zákone o potravinách, a ako uţ bolo najvyšším súdom zmienené vyššie, nevyčerpanie

zákonných prostriedkov ochrany je na ťarchu navrhovateľa. Kaţdý je stráţcom svojich práv

(iura vigilantibus, non dormientibus prosunt).

S poukazom na uvedené dospel senát najvyššieho súdu k záveru, ţe návrh na ochranu

pred nezákonným zásahom nie je dôvodný, keďţe konanie odporkyne nie je moţné právne

kvalifikovať ako nezákonný zásah, pretoţe proces úradnej kontroly potravín je moţné

preskúmať v konaní o ţalobe proti druhostupňovému rozhodnutiu, ktorým je rozhodnuté

v konaní o uloţených opatreniach na mieste a teda existujú iné právne a zákonné prostriedky,

ktorými sa navrhovateľ môţe brániť. Preto návrh podľa ako nedôvodný

zamietol i s prihliadnutím na záver, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno a nezákonnosť

predmetnej kontroly nepreukázal.

O trovách konania rozhodol súd podľa Navrhovateľ nemal

vo veci úspech, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný

V Bratislave dňa 2. februára 2016

JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v. r.

19

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková