Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 18 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (24)776/397349.9cf6fa.pdf
PDF · 229.83 KB
No categories available
4Sžnz/5/2015
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4Sžnz/5/2015-136
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Zemkovej PhD. a sudkýň JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD.,
v právnej veci navrhovateľa: K., so sídlom T ., právne zastúpený advokátskou kanceláriou
PRK Partners, s.r.o., so sídlom Hurbanovo námestie 3, Bratislava, proti odporkyni: Štátna
veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická č. 17,
Bratislava, o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a .
Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
I.
Návrhom zo dňa 09.07.2015, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa
13.07.2015 (ďalej len „návrh“), sa navrhovateľ domáhal, aby súd zakázal odporkyni
pokračovať v porušovaní práv navrhovateľa, najmä práva na ochranu súkromia, vo veci
kontroly vykonanej v priestoroch navrhovateľa ... obchodné tajomstvo ...
II.
Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu zo dňa 28.08.2015 ţiadala, aby najvyšší súd návrh
zamietol, nakoľko nesúhlasí s petitom návrhu a je toho názoru, ţe zákonné podmienky
na poskytnutie ochrany pred nezákonným zásahom nie sú splnené.
Odporkyňa vo vyjadrení uviedla, ţe hlavným cieľom potravinovej legislatívy
je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a záujmov spotrebiteľov vo vzťahu
k potravinám. Úradná kontrola je presne definovaný proces, ktorého cieľom je zistiť,
či kontrolovaný subjekt plní povinnosti určené zákonom. Výsledky tohto procesu je príslušný
orgán povinný zaznamenať spôsobom určeným v osobitnom predpise a oboznámiť s nimi
prevádzkovateľa, ktorý má moţnosť zaujať stanovisko k jednotlivým zisteniam, prípadne
podať vysvetlenie, informácie. Na základe takto zdokumentovaného stavu orgán úradnej
kontroly posúdi, či sú dôvody na uloţenie sankcie.
Osobitným predpisom, ktorý upravuje spôsob vykonávania úradných kontrol potravín
je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29.04.2004 o úradných
kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodrţiavania potravinového
a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení
(ďalej len „Nariadenie (ES) č. 882/2004“). Podľa tohto nariadenia je potrebné, aby členské
štáty vynucovali potravinové a krmivové právo a predpisy o zdraví zvierat a o starostlivosti
o zvieratá, aby sledovali a overovali, či prevádzkovatelia dodrţiavajú vo všetkých fázach
výroby, spracovania a distribúcie príslušné poţiadavky tohto práva a týchto predpisov.
Na tento účel je potrebné organizovať úradné kontroly.
K namietanému nesúladu postupu odporkyne pri vykonávaní kontroly s článkom 6 a 8
Dohovoru odporkyňa uviedla, ţe výklad navrhovateľa ide zásadne nad rámec článku 6
a článku 8 Dohovoru. Odporkyňa poukázala na jednoznačne vymedzené zákonné právo
vykonávať úradné kontroly potravín bez prechádzajúceho ohlásenia, bez akéhokoľvek
povolenia a súhlasu ďalšieho orgánu, s vymedzeným oprávnením zamestnancov orgánu
úradnej kontroly potravín vstupovať v prevádzkovom čase aj mimo prevádzkového času
do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdrţiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú,
manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh.
Odporkyňa je toho názoru, ţe právnická osoba sa môţe dovolávať ustanovení
Dohovoru len v obmedzenom rozsahu, konkrétne nemôţe sa dovolávať napríklad práva
na rodinný a súkromný ţivot, práva na uzatvorenie manţelstva, práva na vzdelanie, práva
na slobodné voľby. Práve článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
na ktorý sa navrhovateľ odvoláva, a teda právo na rešpektovanie súkromného a rodinného
ţivota, právnickej osobe zaručovať podľa odporkyne nemoţno, keďţe výkon tohto práva
by bol irelevantný. Oprávnenie orgánu úradnej kontroly potravín vstupovať do priestorov,
v ktorých sa preukázateľne zdrţiavajú osoby, a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje
sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh, mu prináleţí z osobitného právneho predpisu, ktorým
je zákon o potravinách, a preto orgán úradnej kontroly potravín nepotrebuje schválenie
kontroly ţiadnym nezávislým orgánom vopred. Podľa odporkyne je nepochybné,
ţe prevádzkareň, kde sú na trh umiestňované potraviny s cieľom ich predaja konečnému
spotrebiteľovi, nemôţe byť povaţovaná za obydlie s garantovanou ochranou súkromia
a nedotknuteľnosti. Takýto výklad by išiel nad rámec dikcie článku 8 Dohovoru.
Odporkyňa konštatovala, ţe navrhovateľ v návrhu uvádza len všeobecné frázy, pričom
absolútne neuvádza, v čom by mal spočívať rozpor s článkom 8 Dohovoru a v akých právach
mal byť ukrátený. K tomu odporkyňa podotkla, ţe navrhovateľ v ţiadnych právach ukrátený
nebol, príslušný orgán postupoval v súlade so zákonom a v jeho medziach.
... obchodné tajomstvo ...
Zásah prvostupňového správneho orgánu bol podľa odporkyne v súlade s právom,
sledoval legitímny cieľ a bol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. V prípade úradnej
kontroly potravín sa nevyţaduje príkaz sudcu na jej vykonanie. Inšpektori pri výkone kontroly
postupovali v zmysle oprávnení daných zákonom. Pri kontrole neboli ţiadne práva účastníka
konania na ochranu súkromia a ochranu práva na spravodlivý proces porušené ani dotknuté.
Odporkyňa skonštatovala, ţe kontrolný orgán pri výkone kontroly svojimi aktivitami nijako
nezasahoval do súkromnej sféry účastníka konania, len vykonával kontrolu potravín podľa
zákona o potravinách. Orgán kontroly postupoval v danom prípade zákonným spôsobom
v rozsahu svojej pôsobnosti. Kontrolné činnosti, ktoré vykonáva, sú logickým a zákonným
dôsledkom jeho postupu s cieľom zistiť, či právnická osoba dodrţiava predpisy potravinového
práva. Podľa odporkyne je jasné a nesporné, ţe sa o nezákonný zásah contra legem nejedná.
Príslušný orgán postupoval v súlade so zákonom sledujúc cieľ ochrany zdravia ľudí a ochrany
práv spotrebiteľa, pričom úradné kontroly potravín sú legitímnym nástrojom kontroly
na vnútornom trhu a sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné.
K poţiadavke prítomnosti tretej osoby odporkyňa uviedla, ţe ţiaden zákon nevyţaduje
prítomnosť takejto osoby pri výkone úradnej kontroly potravín. Pokiaľ ide o počet
inšpektorov prítomných na kontrole, odporkyňa poukázala na skutočnosť, ţe ich počet
sa určuje v závislosti od veľkosti prevádzkarne, šírky predmetu a účelu kontroly.
Pokiaľ ide o časť petitu ohľadne návratu do predchádzajúceho stavu zničením
všetkých podkladov a dôkazov, odporkyňa podotkla, ţe toto je z hľadiska práva neprípustné,
správny orgán postupoval v súlade so zákonom, vykonával len svoje kompetencie
vyplývajúce mu zo zákona, všetky podklady ktoré si zhromaţdil sú zákonné, nedostatky
zdokumentované pri výkone úradnej kontroly boli objektívne zistené a v čase výkonu úradnej
kontroly objektívne existovali, preto ich úplné zničenie je neprípustné a ţiadosť navrhovateľa
je neopodstatnená.
K vybaveniu sťaţnosti navrhovateľa proti kontrole zo dňa 23.06.2015, ktorá bola
podaná podľa § 3 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťaţnostiach, odporkyňa uviedla, ţe táto bola
preskúmaná a vyhodnotená so záverom, ţe sa nejedná o sťaţnosť v zmysle ustanovení zákona
č. 9/2010 Z.z. o sťaţnostiach. Z obsahu vyplynulo, ţe ide o podanie, v ktorom navrhovateľ
poukazuje na konkrétne nedostatky, ktorých odstránenie alebo vybavenie je upravené iným
právnym predpisom, v tomto prípade zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok). Toto bolo oznámené navrhovateľovi listom č. 06569/2015-184 (102R) zo dňa
22.07.2015.
III.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie o návrhu
navrhovateľky na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa
§ 250v O.s.p. (§ 246 ods. 2 písm. b/ O.s.p. v spojení § 250v ods. 8 O.s.p.) vo veci nariadil
podľa § 250g ods. 1 O.s.p. pojednávanie na deň 2. februára 2016.
Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika
zvrchovaným, demokratickým a právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu
je aj správne súdnictvo.
Ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany
správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány
verejnej správy. Preto fyzická alebo právnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo
ohrozené má sa prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Ak nedošlo
k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je moţné, aby sa fyzická alebo
právnická osoba domáhala ochrany svojich práv na správnom súde. Vyplýva to z historicky
daného a v Slovenskej republike ústavne garantovaného postavenia správneho súdnictva,
ktorého úlohou nie je nahrádzanie vecných kompetencií orgánov verejnej správy,
ale zabezpečenie ich kontroly nezávislou súdnou mocou.
Podľa § 244 ods. 5 veta prvá O.s.p. súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane
pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích
správnych orgánov. Piata hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku zakotvuje konanie
o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.
Podľa § 250v ods. 1 O.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, ţe bola
ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu
verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo
v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môţe sa pred súdom domáhať ochrany proti
zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
Podľa § 250v ods. 2 O.s.p., orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa
tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného
zboru alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký
zbor podriadený.
Podľa § 250v ods. 3 O.s.p., návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal
prostriedky, ktorých pouţitie umoţňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha
len určenia, ţe zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa,
keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa,
keď k nemu došlo.
Podľa § 250v ods. 4 O.s.p., súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu
vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá,
predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť
vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa
a v príkaze, ak je to moţné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako.
Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.
Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy
je poskytnutie ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, ţe bola ukrátená
na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej
správy, ktorý nie je rozhodnutím a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho
dôsledku bol proti nej priamo vykonaný. Cieľom konania podľa § 250v O.s.p. je posilnenie
ochrany fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú zaloţené
na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti
proti nej.
Konanie podľa § 250v O.s.p. patrí do oblasti správneho súdnictva, ktoré je založené
na prieskume zákonnosti (posúdenie) identifikovaného skutkového a právneho stavu. Podľa
§ 250v ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy
tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Vykonávanie dokazovania
v správnom súdnictve je obmedzené na dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého
rozhodnutia (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sţz/1/2008 zo dňa
18.06.2009).
Pojem nezákonný zásah nie je definovaný v Občianskom súdnom v poriadku, taktieţ
ani v inom právnom predpise. Nezákonný zásah musí mať verejnoprávnu povahu. Pojem
zásah je moţné vykladať ako aktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného zásahu,
zameraného proti poškodenému, resp. proti nemu priamo vykonaného. Zásahom vyvolané
účinky na poškodeného sú definitívne, t.j. inými prostriedkami nápravy ako súdnym
donútením neodstrániteľné.
K definícii pojmu nezákonný zásah najvyšší súd poukazuje na skoršie
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sţz/1/2010, R. 43/2011, ... ide
o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré
nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra považuje za zásah nezákonný
resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným
právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo
v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych
verejných práv (napr. porušenie práva na život, práva na osobnú slobodu, práva na ochranu
vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.). Takýto zásah orgánu verejnej správy správny
súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva
pokračoval a ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom.
Cieľom ochrany podľa § 250v OSP je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho
orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými
prostriedkami.
Z predloţeného spisového materiálu najvyšší súd zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 19.06.2015 v čase od 15:00 hod. do 21:00 hod. bola v priestoroch obchodného
reťazca K., vykonaná kontrola potravín podľa § 21 ods. 1, písm. c/ zákona o potravinách. ...
obchodné tajomstvo ... Kontrola bola zameraná na dodrţiavanie poţiadaviek zákona
o potravinách. O vykonanej kontrole bol spísaný Záznam o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS
SR/2015/So, Mi, Má/28. Na základe skutočností zistených kontrolou potravín boli
kontrolovanému subjektu uloţené opatrenia na mieste, a to povinnosť stiahnuť z predaja
potraviny po uplynutí doby spotreby/dátumu minimálnej trvanlivosti uvedené v bode 5
záznamu, stiahnuť z predaja potraviny s porušeným obalom uvedené v bode 6A záznamu
a stiahnuť z predaja potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu uvedené v bode 7 záznamu.
Navrhovateľ podal proti výkonu kontroly sťaţnosť, adresovanú Štátnej veterinárnej
a potravinovej správe Slovenskej republiky. Odporkyňa reagovala na podanú sťaţnosť
výzvou na odstránenie vád, nakoľko mala za to, ţe podaná sťaţnosť nie je zrozumiteľná.
Navrhovateľ podaním zo dňa 07.07.2015 doplnil svoju sťaţnosť. Odporkyňa listom zo dňa
22.07.2015, ktorý bol navrhovateľovi doručený dňa 27.07.2015, uviedla, ţe podanie
navrhovateľa zo dňa 23.06.2015, označené ako sťaţnosť proti výkonu kontroly zo dňa
19.06.2015, nemoţno povaţovať za sťaţnosť podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťaţnostiach.
Citované ustanovenie § 250v ods. 3 O.s.p. upravuje procesné podmienky prípustnosti
návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorými sú vyčerpanie
dostupných opravných prostriedkov podaných za účelom nápravy dôsledkov nezákonného
zásahu a podanie návrhu v stanovenej subjektívnej a objektívnej lehote. Všetky podmienky
musia byť splnené kumulatívne.
K vyčerpaniu dostupných opravných prostriedkov najvyšší súd uvádza, ţe tak,
ako judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, aj judikatúra Ústavného súdu
Slovenskej republiky, povaţuje za právne prostriedky, ktorých pouţitie umoţňuje osobitný
predpis, predovšetkým inštitút sťaţnosti podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťaţnostiach.
Navrhovateľ sťaţnosť proti postupu orgánu verejnej správy podal, tak ako je vyššie popísané.
Odporkyňa síce sťaţnosť navrhovateľa vyhodnotila ako podanie, ktoré nie je sťaţnosťou
v zmysle zákona č. 9/2010 Z.z. o sťaţnostiach, avšak podľa názoru súdu postačuje na splnenie
procesnej podmienky prípustnosti návrhu spočívajúcej vo vyčerpaní dostupných opravných
prostriedkov, ktorých pouţitie umoţňuje osobitný predpis, v prípade postupu podľa zákona
č. 9/2010 Z.z., uţ podanie sťaţnosti dotknutému orgánu (odporcovi v konaní podľa
§ 250v O.s.p.), preto povaţuje najvyšší súd podanie navrhovateľa zo dňa 23.06.2015
za vyčerpanie dostupného opravného prostriedku, ktorého pouţitie umoţňuje osobitný
predpis. Navrhovateľ teda splnil podmienky vyčerpania dostupných opravných prostriedkov.
O vybavení podanej sťaţnosti sa navrhovateľ dozvedel dňa 27.07.2015, návrh na súd podal
dňa 13.07.2015, t.j. po podaní sťaţnosti príslušnému orgánu, avšak najvyšší súd konštatuje,
ţe navrhovateľ splnil aj druhú z kumulatívne stanovených podmienok, keď svoj návrh podal
v zákonom stanovenej, subjektívnej 30-dňovej lehote, keďţe rozhodnutie o vybavení
sťaţnosti bolo súdu doručené v priebehu konania.
Poţiadavka právnej istoty taktieţ automaticky neznamená, ţe sa judikatúra
najvyššieho súdu nemôţe vyvíjať (IV ÚS 481/2011, IV. ÚS 499/2011).
Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre pripomenul, ţe poţiadavka
právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní nezahŕňa právo na jednotnosť judikatúry
(napr. rozsudok Sahin vs. Turecko z 20.10.2011)
Podľa § 1 ods. 1 zákona o potravinách, tento zákon ustanovuje
a) povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku (ďalej len „prevádzkovateľ“)
v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín,
b) práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám,
c) organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín podľa
osobitných predpisov.
Podľa § 18 ods. 1 zákona o potravinách, úradná kontrola potravín sa vykonáva
a) na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie,
b) nad dovozom potravín z tretích krajín a vývozom,
c) nad dodrţiavaním podmienok zdravotnej spôsobilosti podľa osobitných predpisov
určujúcich poţiadavky na osobnú hygienu a hygienu osôb priamo alebo nepriamo
zúčastnených na výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh,
d) nad dodrţiavaním zákazu klamlivej reklamy potravín.
Podľa § 18 ods. 2 zákona o potravinách, úradnou kontrolou potravín sa overuje
dodrţiavanie poţiadaviek ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi v oblastiach
a na účel uvedený v odseku 1; neuplatňuje sa, ak ide o metrologickú kontrolu a metrologický
dozor, veterinárne kontroly podľa osobitného predpisu, ako aj kontrolu krmív podľa
osobitného predpisu.
Podľa § 18 ods. 3 zákona o potravinách, orgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b/ aţ d/
vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného predpisu. Úradná kontrola potravín
sa môţe vykonávať nepretrţite; ak z konania alebo charakteru kontrolovanej osoby vyplýva
odôvodnený záver, ţe môţe dôjsť k ohrozeniu ţivota alebo zdravia osoby poverenej výkonom
kontroly alebo k mareniu výkonu úradnej kontroly, úradná kontrola sa vykoná za spoluúčasti
príslušníkov Policajného zboru.
Podľa § 19 ods. 1 zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín v rámci
svojej pôsobnosti na základe zistení pri výkone úradnej kontroly potravín prijme opatrenia
podľa osobitného predpisu.
Podľa § 19 ods. 5 zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín pri zistení
alebo podozrení z váţneho alebo bezprostredného ohrozenia zdravia ľudí potravinami
alebo pri ohrození bezpečnosti potravín nariaďuje opatrenie podľa odseku 1; opatrenie zruší,
ak sa podozrenie nepotvrdí.
Podľa § 20 ods. 8 zákona o potravinách, zamestnanci orgánov úradnej kontroly
potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú pri výkone kontroly oprávnení
10 4Sţnz/5/2015
a) vstupovať v prevádzkovom čase a mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých
sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje
sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh,
b) požadovať od prevádzkovateľov vysvetlenie, informácie, údaje, doklady a iné
písomnosti potrebné na výkon kontroly a nazerať do nich a vyhotovovať z nich kópie
alebo výpisy, ako aj vyhotovovať fotografickú dokumentáciu, ak to považujú
za potrebné; ak sú tieto súčasťou obchodného tajomstva, zamestnanci orgánov
úradnej kontroly potravín sú povinní o týchto skutočnostiach zachovávať mlčanlivosť.
Podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách, zamestnanci orgánov úradnej kontroly
potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú oprávnení na základe skutočností
zistených úradnou kontrolou potravín ukladať na mieste opatrenia podľa odseku 12, § 19
ods. 2 a opatrenia podľa osobitných predpisov.
Podľa § 20 ods. 10 zákona o potravinách, opatrenie podľa odseku 9 oznámi
zamestnanec orgánu úradnej kontroly potravín ústne príslušnému zodpovednému
zamestnancovi prevádzkovateľa a bezodkladne o ňom vyhotoví záznam o úradnej kontrole
potravín.
Podľa § 20 ods. 11 zákona o potravinách, ak prevádzkovateľ nesúhlasí s uloženým
opatrením, môže proti nemu podať ústne námietky, ktoré orgán úradnej kontroly potravín
uvedie v zázname podľa odseku 10 alebo ich môže podať písomne do piatich pracovných dní.
Podané námietky nemajú vo vzťahu k uloženým opatreniam odkladný účinok. O podaných
námietkach rozhodne vedúci zamestnanec príslušného orgánu úradnej kontroly potravín
do piatich pracovných dní odo dňa ich podania. Písomné vyhotovenie rozhodnutia
o námietkach sa doručuje prevádzkovateľovi a je konečné.
Podľa § 20 ods. 12 zákon o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín je na základe
výsledkov úradnej kontroly potravín pri zistení ohrozenia zdravia alebo ţivota spotrebiteľa
oprávnený nariadiť prevádzkovateľovi
a) okamţité stiahnutie potraviny z trhu,
b) zničenie potraviny na jeho náklady,
c) znehodnotenie potraviny pouţitím chemických prostriedkov alebo mechanických
prostriedkov, ktoré znemoţňujú opätovné umiestenie takejto potraviny na trh,
11 4Sţnz/5/2015
d) oznámiť upozornenia na riziká nebezpečných potravín,
e) pozastavenie prevádzky alebo zatvorenie prevádzkarne, celkom alebo sčasti,
ak nie je moţné odstrániť zistené nedostatky bezodkladne, najmä pri
1. uvádzaní na trh potravín po dátume spotreby,
2. zistení prítomnosti hlodavcov, vtákov alebo hmyzu v akomkoľvek štádiu vývoja,
alebo príznakov ich prítomnosti,
3. nedodrţiavaní podmienok skladovania potravín,
4. zistení potravín neznámeho pôvodu,
5. prebaľovaní potravín po skončení dátumu spotreby, po dátume minimálnej
trvanlivosti, na zmenenie krajiny pôvodu alebo v neschválenej prevádzkarni.
Podľa § 21 zákona o potravinách, orgány štátnej správy vo veciach úradnej kontroly
potravín podľa tohto zákona a osobitných predpisov sú:
a) ministerstvo a ministerstvo zdravotníctva,
b) orgány verejného zdravotníctva,
c) štátna veterinárna a potravinová správa,
d) regionálne veterinárne a potravinové správy.
Podľa § 23 ods. 1 zákona o potravinách, orgány štátnej veterinárnej a potravinovej
správy uvedené v § 21 ods. 1 písm. c/ a d/ vykonávajú úradnú kontrolu potravín
nad ich výrobou, v obchodnej sieti, pri manipulovaní s nimi a pri ich umiestňovaní na trh
a) potravín ţivočíšneho pôvodu,
b) potravín rastlinného pôvodu vrátane čerstvého ovocia, čerstvej zeleniny, zemiakov
a ostatných poľnohospodárskych produktov v poľnohospodárskej prvovýrobe po zbere
úrody, nápojov vrátane potravín s niektorými zloţkami ţivočíšneho pôvodu,
cukrárskych výrobkov, zmrzliny a vody v spotrebiteľskom balení,
c) geneticky modifikovaných potravín,
d) poľnohospodárskych produktov a potravín predávaných priamo konečnému
spotrebiteľovi,
e) poľnohospodárskych produktov a potravín označených údajmi podľa § 9b.
Podľa § 23 ods. 5 zákona o potravinách, orgány úradnej kontroly potravín v rámci
svojej pôsobnosti ukladajú opatrenia a pokuty a prerokúvajú priestupky, ktoré zistia
pri výkone úradnej kontroly.
12 4Sţnz/5/2015
Podľa § 23 ods. 10 zákona o potravinách, výkon úradnej kontroly potravín môţu
vykonávať len kvalifikovaní a odborne spôsobilí zamestnanci s ukončeným stredným
odborným vzdelaním v príslušnom odbore alebo s ukončeným vysokoškolským vzdelaním
prvého alebo druhého stupňa v príslušnom odbore. Vzdelávanie zamestnancov zabezpečuje
vzdelávacie zariadenie poverené ministerstvom alebo ministerstvom zdravotníctva v rámci
svojej pôsobnosti podľa osobitného predpisu.
Podľa § 23 ods. 11 zákona o potravinách, zamestnanec regionálnej veterinárnej
a potravinovej správy vykonávajúci úradnú kontrolu potravín je oprávnený na základe
poverenia, ktoré vydáva Štátna veterinárna a potravinová správa, vykonávať úradnú kontrolu
aj v územnom obvode inej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy.
Podľa článku 3 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004
zo dňa 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie
dodrţiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti
o zvieratá (ďalej len „Nariadenie“), členské štáty zabezpečia, aby sa pravidelne vykonávali
úradné kontroly na základe rizika a s vhodnou frekvenciou, aby sa tak dosiahli ciele tohto
nariadenia.
Podľa článku 3 bod 2. Nariadenia, úradné kontroly sa budú uskutočňovať
bez predchádzajúceho upozornenia, okrem takých prípadov ako je audit, kedy
je predchádzajúce informovanie prevádzkovateľa v oblasti krmív a potravín potrebné. Úradné
kontroly sa môţu uskutočňovať aj ad hoc.
Podľa článku 3 bod 7. Nariadenia, ak členský štát zistí pri kontrole na mieste určenia
alebo počas skladovania alebo prepravy nedodrţiavanie predpisov, prijme primerané
opatrenia. Súčasťou týchto opatrení môţe byť aj návrat do členského štátu pôvodu.
Podľa článku 4 bod 1. Nariadenia, na účely úradných kontrol uvedených v tomto
nariadení budú členské štáty menovať zodpovedné príslušné orgány.
Podľa článku 9 bod. 1. aţ 3. Nariadenia, príslušný orgán bude písať správy o úradných
kontrolách, ktoré vykonal. Tieto správy budú obsahovať opis účelu úradnej kontroly,
13 4Sţnz/5/2015
pouţitých kontrolných metód, výsledkov úradnej kontroly a prípadnej akcie, ktorú musí
príslušná prevádzkovateľ uskutočniť. Príslušný orgán poskytne príslušnému
prevádzkovateľovi kópiu správy uvedenej v odseku 2, minimálne v prípade nedodrţiavania
predpisov.
Podľa článku 10 bod 1. Nariadenia, úlohy súvisiace s úradnými kontrolami sa budú
vo všeobecnosti vykonávať s vyuţitím vhodných kontrolných metód a techník,
ako je monitoring, dozor, overovanie, audit, inšpekcia, odoberanie vzoriek a analýza.
Podľa článku 54, bod 1. Nariadenia, ak príslušný orgán zistí nedodrţiavanie predpisov,
bude konať tak, aby zabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil. Príslušný orgán bude
pri rozhodovaní o tom, ako bude konať, brať do úvahy povahu tohto nedodrţiavania,
ako aj minulosť príslušného prevádzkovateľa pokiaľ ide o nedodrţiavanie predpisov.
Podľa článku 54, bod 2. Nariadenia, pokiaľ je to potrebné, budú súčasťou tohto
konania tieto opatrenia:
a) nariadenie hygienických postupov alebo akejkoľvek inej akcie, ktorú povaţuje
príslušný orgán za potrebnú na zabezpečenie krmivovej a potravinovej bezpečnosti
alebo dodrţiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat
a o starostlivosti o zvieratá;
b) obmedzenie alebo zákaz uvádzať tieto krmivá, potraviny alebo zvieratá na trh,
dováţať ich alebo vyváţať;
c) sledovanie a v prípade potreby nariadenie o stiahnutí krmív a potravín z obehu, odňatí
a/alebo ich zničení;
d) povolenie pouţiť krmivá a potraviny na iné účely neţ na ktoré boli pôvodne určené;
e) pozastavenie prevádzky alebo zatvorenie celého príslušného podniku alebo jeho časti
na primerané obdobie.
f) pozastavenie alebo odňatie schválenia podniku;
g) opatrenia uvedené v článku 19 pre zásielky z tretích krajín;
h) akékoľvek iné opatrenie, ktoré príslušný orgán povaţuje za vhodné.
Petitom návrhu sa navrhovateľ domáha, aby súd zakázal odporkyni pokračovať
v porušovaní práv navrhovateľa, najmä práva na ochranu súkromia, taktieţ aby jej zakázal
pouţívať podklady a dôkazy získané počas kontroly a v ďalšom konaní pouţívať akúkoľvek
14 4Sţnz/5/2015
informáciu získanú z týchto podkladov a dôkazov, v neposlednom rade ţiadal uloţiť
odporkyni povinnosť obnoviť stav pred nezákonným zásahom, a teda zničiť všetky podklady
a dôkazy získané počas kontroly.
Cieľom a úmyslom ustanovenia § 250v ods. 1 O.s.p. je preveriť, či sa navrhovateľ
prostredníctvom svojho návrhu domáha súdnej ochrany proti nezákonnej aktivite orgánu
verejnej správy a či navrhovateľom označený orgán verejnej správy skutočne túto aktivitu
vykonal.
Po preštudovaní príslušného spisového materiálu a taktieţ v súlade s vyššie
uvedenými a citovanými ustanoveniami zákona o potravinách i Nariadenia najvyšší súd
konštatuje, ţe nezistil v postupe a konaní odporkyne porušenie zákona či Dohovoru tak,
ako to namieta navrhovateľ v návrhu. Zákon o potravinách celkom jednoznačne a explicitne
ukladá príslušným orgánom kontroly, ktorými sú aj regionálne veterinárne a potravinové
správy, či štátna veterinárna a potravinová správa, vykonávať kontrolu dodrţiavania
príslušných ustanovení zákona o potravinách, konkrétne dodrţiavania poţiadaviek
stanovených zákonom o potravinách a Nariadením.
Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, ako orgán štátnej správy
oprávnený na vykonávanie úradnej kontroly potravín, resp. jej zamestnanci sú oprávnení
pri výkone kontroly vstupovať do priestorov, v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje
sa s nimi, či sa umiestňujú na trh, a to v prevádzkovom čase i mimo neho
a to bez predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Zákon o potravinách a taktieţ ani Nariadenie
neobsahujú ţiadne ustanovenie, v zmysle ktorého by bolo potrebné vopred informovať
príslušný kontrolovaný subjekt o plánovanej kontrole, resp. neobsahujú poţiadavku
prítomnosti tretích osôb pri vykonaní kontroly s výnimkou ustanovenia § 18 ods. 3 zákona
o potravinách, čo však nie je prípad navrhovateľa. Uvedené ustanovenie zákona slúţi
na ochranu pracovníkov vykonávajúcich úradnú kontrolu.
V prípade, ţe sa vykonanou kontrolou zistia porušenia zákona o potravinách,
kontrolný orgán je oprávnený uloţiť kontrolovanému subjektu opatrenia potrebné
na odstránenie neţiaduceho stavu tak, aby sa zabránilo ohrozeniu a poškodeniu zdravia ľudí.
V prípade, ţe kontrolovaný subjekt nesúhlasí s uloţeným opatrením, je oprávnený proti nemu
podať námietky, a to ústne alebo písomne. Najvyšší súd nezistil, ţe by navrhovateľ pristúpil
15 4Sţnz/5/2015
k podaniu takýchto námietok a nenamietal eventuálne porušenie zákona odporkyňou
pri predmetnej kontrole (§ 20 ods. 11 zákona o potravinách).
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kaţdý
má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho
občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia
proti nemu.
Podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kaţdý má právo
na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného ţivota, obydlia a korešpondencie. Štátny
orgán nemôţe do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade
so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti,
verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom
a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.
Navrhovateľ prostredníctvom svojho návrhu namieta porušenie práva na ochranu
súkromia, obydlia a korešpondencie, ktoré zaručuje fyzickým a právnickým osobám Dohovor
v článku 8. Právo na ochranu súkromia však neplatí absolútne. Za splnenia určitých
podmienok môţe dôjsť k jeho porušeniu. ESĽP špecifikoval vo svojej judikatúre
(napr. rozsudok vo veci Delta Pekárny, a.s., vs. Česká republika zo dňa 2. októbra 2014)
podmienky zásahu do práva na ochranu súkromia tak, ţe predmetný zásah musí byť v súlade
s právom, musí sledovať legitímny cieľ a musí byť nevyhnutný v demokratickej spoločnosti.
Navrhovateľ namieta predovšetkým, ţe uskutočnená kontrola nebola nevyhnutná,
teda nebola splnená tretia podmienka prípustnosti zásahu, a preto neboli splnené podmienky
na obmedzenie práva na ochranu súkromia.
S uvedeným tvrdením sa však nemoţno stotoţniť. Najvyšší súd zastáva názor,
ţe len výnimočne moţno tvrdiť, ţe úradná kontrola zameraná na dodrţiavanie podmienok
stanovených v zákone o potravinách nie je nevyhnutná, nakoľko nedodrţiavaním ustanovení
zákona o potravinách môţe dôjsť k priamemu ohrozeniu, či poškodeniu ľudského zdravia
a ţivota. Ľudské zdravie a ľudský ţivot podliehajú najvyššej ochrane a je preto viac
ako nevyhnutné, aby dochádzalo k častým a intenzívnym kontrolám, ktorých cieľom
16 4Sţnz/5/2015
je predchádzať ohrozeniu, či poškodeniu ţivota a zdravia.
Právny poriadok Slovenskej republiky neobsahuje také ustanovenie, ktoré
by odporkyni ukladalo povinnosť pred začatím tohto druhu kontroly ţiadať súd o vydanie
súhlasu s kontrolou, alebo vydanie povolenia na vstup do prevádzkarne – predajne
s potravinami za účelom vykonania kontroly.
Navrhovateľ síce argumentuje a odkazuje na aktuálnu judikatúru SD EÚ ako aj ESĽP,
avšak ide o prípady zaloţené na inom druhu hmotného aj procesného práva, týkajúce sa najmä
práva hospodárskej súťaţe.
Pojem nevyhnutnosti predpokladá zásah zaloţený na naliehavej spoločenskej potrebe
a má byť primeraný sledovanému legitímnemu cieľu. Na to, aby súd mohol posúdiť
nevyhnutnosť zásahu, vychádza z predpokladu, ţe sa kontrola (zásah) týka právnických
a nie fyzických osôb (napr. vec Bernh Larsen Holding AS a spol.). Súd musí aj preskúmať,
či vnútroštátna úprava obsahuje a rešpektuje zásadu proporcionality (napr. Smirnov proti
Rusku, č. 71362/01, rozsudok zo dňa 7. júna 2007).
Najvyšší súd konštatuje, ţe v tomto prípade vnútroštátne právo oprávňuje orgány
kontroly vykonať vstup do prevádzky ako aj kontrolu bez súdneho príkazu.
Najvyšší súd dospel po podrobnej analýze veci k záveru, ţe v tomto prípade nešlo
o svojvoľný zásah verejnej moci do práv zaručených článkom 8 Dohovoru. Zákon
o potravinách umoţňuje, aby sa dotknutý subjekt mohol v prípade, ak je názoru, ţe prišlo
k porušeniu zákona pri úradnej kontrole potravín v prevádzke – predajni navrhovateľa hneď,
najneskôr do piatich dní od realizácie kontroly, brániť podaním námietok (§ 20 ods. 11
zákona o potravinách). A v konaní o námietke je moţné preskúmať i všetky výhrady, ktoré
súvisia s postupom odporkyne pri kontrole potravín.
Najvyšší súd je názoru, ţe v prípadoch, v ktorých zákon nevyţaduje súhlas súdu
na vstup do prevádzky právnických osôb, moţno nedostatok súhlasu súdu na prehliadku
vyváţiť súdnou kontrolou zákonnosti a nevyhnutnosťou šetrenia vykonanou ex post facto.
Za takúto kontrolu zákonnosti je v takomto druhu konania potrebné povaţovať
17 4Sţnz/5/2015
podanie ţaloby na preskúmanie druhostupňového rozhodnutia v konaní o opatreniach
uloţených na mieste, keďţe má subjekt, u ktorého bola vykonaná kontrola potravín, moţnosť
vyuţiť § 244 a nasl. O.s.p., podať ţalobu na preskúmanie postupu a zákonnosti správneho
orgánu.
Najvyšší súd konštatuje, ţe odporkyňa pri výkone kontroly postupovala v súlade
s príslušnými ustanoveniami zákona o potravinách i Nariadenia. Kontrola bola vykonaná
v súlade s právom, sledovala legitímny cieľ a taktieţ jej vykonanie bolo nevyhnutné,
vzhľadom na zabezpečenie dôslednej ochrany ţivota a zdravia ľudí, preto nemoţno hovoriť
o tom, ţe by zo strany odporkyne došlo k porušeniu článku 6 a článku 8 Dohovoru. Najvyšší
súd nemôţe uloţiť odporkyni zákazy a opatrenia tak, ako to ţiada v petite návrhu
navrhovateľ, nakoľko v prípade zistených nedostatkov je povinnosťou kontrolného orgánu
pokračovať v konaní a vyvodiť dôsledky zo zistených porušení zákona, samozrejme
za predpokladu naplnenia zákona o potravinách a Nariadenia.
Je viac ako zrejmé, ţe samotné začatie i priebeh vykonania kontroly nemôţe byť
nezákonným zásahom, keďţe oprávnenia v súvislosti s vykonaním kontroly vyplývajú
odporkyni priamo zo zákona o potravinách. Rovnako i rozsah a spôsob realizácie kontroly.
Z návrhu navrhovateľky a ani zo Záznamu o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS
SR/2015/So,Mi,Má/28 nevyplýva, ţe by odporkyňa vykonala úkony, ktorými by zasiahla
do práva na súkromie obydlia navrhovateľa. Z obsahu záznamu vyplýva, ţe neboli
kontrolované ţiadne listiny, ktoré by mali súkromnoprávny charakter, rovnako nebolo zistené
ţe by prišlo ku kontrole počítačov alebo súkromnej pošty. Súpis dokumentácie je obsiahnutý
v citovanom zázname zo dňa 19.06.2015, v čase kontroly bola prerokovaná a predloţená
nasledovná dokumentácia:
Výpis z obchodného registra Oddiel: Sr, Vloţka č. 489/B
Denná evidencia vlhkosti v chladiacich a mraziacich zariadeniach ,
Denný monitoring čistenia a dezinfekcia podľa jednotlivých zariadení a úsekov,
Zberné listy – potvrdenia o prevzatí odpadu VŢP,
Dokumentácia o vykonaní DDD.
Počas kontroly bola vyhotovená fotodokumentácia zistených nedostatkov.
Rovnako z uvedeného záznamu vyplýva, ţe na základe skutočností zistených úradnou
kontrolou potravín podpísaní inšpektori uloţili podľa § 20 ods. 9 zákona NR SR č. 152/1995
18 4Sţnz/5/2015
Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov, kontrolovanému subjektu tieto opatrenia
namieste:
1. Stiahnuť z predaja potraviny po uplynutí DS/DMT uvedené v bode 5 tohto záznamu.
Termín:19.06.2015, Zodpovedný Ing. J. Z.
2. Stiahnuť z predaja potraviny s porušeným obalom uvedené v bode 6A tohto záznamu.
Termín 19.06.2015, Zodpovedný Ing. J. Z.
3. Stiahnuť z predaja potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu uvedené v bode 7 tohto
záznamu.
Termín 19.06.2015, Zodpovedný Ing. J. Z.
Námietky podľa § 20 ods. 11 o potravinách neboli navrhovateľom podané, preto
moţno konštatovať, ţe navrhovateľ nevyuţil zákonné inštitúty, ktoré mal k dispozícii
v zákone o potravinách, a ako uţ bolo najvyšším súdom zmienené vyššie, nevyčerpanie
zákonných prostriedkov ochrany je na ťarchu navrhovateľa. Kaţdý je stráţcom svojich práv
(iura vigilantibus, non dormientibus prosunt).
S poukazom na uvedené dospel senát najvyššieho súdu k záveru, ţe návrh na ochranu
pred nezákonným zásahom nie je dôvodný, keďţe konanie odporkyne nie je moţné právne
kvalifikovať ako nezákonný zásah, pretoţe proces úradnej kontroly potravín je moţné
preskúmať v konaní o ţalobe proti druhostupňovému rozhodnutiu, ktorým je rozhodnuté
v konaní o uloţených opatreniach na mieste a teda existujú iné právne a zákonné prostriedky,
ktorými sa navrhovateľ môţe brániť. Preto návrh podľa § 250v ods. 4 O.s.p. ako nedôvodný
zamietol i s prihliadnutím na záver, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno a nezákonnosť
predmetnej kontroly nepreukázal.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250v ods. 5 O.s.p. Navrhovateľ nemal
vo veci úspech, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný
V Bratislave dňa 2. februára 2016
JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v. r.
19 4Sţnz/5/2015
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková