Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/16/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci navrhovateľa Kaufland Slovenská republika v.o.s., so sídlom Trnavská cesta č. 41/A, Bratislava, IČO: 35 790 164, právne zastúpený PRK Partners s.r.o., so sídlom Hurbanovo námestie č. 3, Bratislava, proti odporcovi Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Poprad, Partizánska č. 83, Poprad, v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy jednohlasne takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 13.04.2015, ktoré bolo súdu doručené dňa 14.04.2015, sa navrhovateľ domáha, aby súd zakázal Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Poprad pokračovať v porušovaní práv navrhovateľa, najmä práv na ochranu súkromia v konaní č. 604/2015 vo veci kontroly vykonanej v priestoroch navrhovateľa dňa 23.01.2015.

Navrhovateľ žiadal, aby súd rozhodol tak, že súd zakazuje Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Poprad pokračovať v porušovaní práv žalobcu, najmä práva na ochranu súkromia, v konaní č. 604/2015 vo veci kontroly vykonanej v priestoroch žalobcu dňa 23.januára 2015. Súd zakazuje Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Poprad najmä používať podklady a dôkazy získané počas kontroly vykonanej v priestoroch žalobcu dňa 23.janára 2015 v ďalšom konaní a aj používať akúkoľvek informáciu získanú z týchto podkladov a dôkazov pri ďalšej činnosti Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Poprad, a to ani ako dôvod na vykonanie novej kontroly voči žalobcovi. Regionálna veterinárna a potravinová správa Poprad je povinná obnoviť stav pred nezákonným zásahom, t.j. úplne zničiť všetky podklady a dôkazy získané počas kontroly vykonanej v priestoroch žalobcu dňa 23.januára 2015, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca vykonal v prevádzke navrhovateľa na Ul. P.. XXXX/X, F. úradnú kontrolu potravín podľa o potravinách v znení neskorších predpisov, z ktorej bol vyhotovený záznam o úradnej kontrole potravín č. PP/2015/SK, JU, BO, BI, PI/4. Následne dňa 18.03.2015 odporca doručil navrhovateľovi list zo dňa 13.03.2015, ktorý bol označený ako „upovedomenie o začatí správneho konania“ s číslom konania 604/2015. V predmetnom upovedomení bol navrhovateľ informovaný, že odporca ako správny orgán príslušný podľa o potravinách začína na základe Správneho poriadku voči navrhovateľovi

správne konanie č. 604/2015 vo veci zistených porušení Zákona o potravinách vydaných na jeho vykonanie.

Ďalej konštatoval, že predmetným upovedomením bol navrhovateľ vyzvaný, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k podkladu pre rozhodnutie a spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie a to vo veľmi krátkej lehote do 5 kalendárnych dní od doručenia upovedomenia. Navrhovateľ dňa 23.03.2015 podal na RVPS vyjadrenie k upovedomeniu a súčasťou tohto vyjadrenia bola aj sťažnosť podľa o sťažnostiach v znení neskorších predpisov proti kontrole. Uviedol, že v sťažnosti sa domáhal, aby

- odporca nepokračoval v porušovaní práv navrhovateľa, najmä práva na ochranu súkromia a na spravodlivý proces kontroly,

- odporca odstránil porušenie práva navrhovateľa na ochranu súkromia a na spravodlivý proces, ktorých sa dopustil počas kontroly tak, že v konaní, resp. v súvislosti s kontrolou neprihliadne na žiadne informácie, ktoré odporca získal počas kontroly alebo v súvislosti s kontrolou,

- v budúcnosti odporca vykonával kontrolu v súlade s príslušnými procesnými pravidlami, najmä v súlade so Správnym poriadkom, a aby pri výkone kontroly dôsledne bolo rešpektované právo spoločnosti Kaufland na ochranu súkromia a na spravodlivý proces.

V tejto súvislosti navrhovateľ argumentoval tým, že Slovenská republika ratifikovaním Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd prevzala záväzok, že Dohovor bude priamo uplatňovať ako svoju internú právnu prax. Z uvedeného dôvodu sú všetky národné orgány, vrátane odporcu povinné vykonávať svoje právomoci v súlade s Dohovorom a rešpektovať všetky práva a podmienky ich obmedzenia, ktoré priznáva Dohovor príslušným subjektom. Ak nie je táto povinnosť splnená, tak odmietnutie postupovať v súlade s Dohovorom je porušením článku I. Dohovoru Slovenskou republikou, v zmysle ktorého: „Vysoké zmluvné strany priznávajú každému, kto podlieha ich jurisdikcii, práva a slobody uvedené v Hlave I. tohto Dohovoru.“

Navrhovateľ je presvedčený, že kontrola vykonaná RVPS sa uskutočnila v rozpore s príslušnými právnymi predpismi, najmä v rozpore s článkom 8 - právo na ochranu súkromia Dohovoru, čím bol navrhovateľ ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch a tento stav je možné odstrániť len prostredníctvom rozhodnutia súdu podľa .

Navrhovateľ nepopiera, že zákon umožňuje RVPS vykonávať kontroly podnikateľských priestorov navrhovateľa a obdobné oprávnenie majú aj iné štátne orgány, napr. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, ktorý takisto vykonáva vyšetrovania v podnikateľských priestoroch príslušných podnikateľov pri vykonávaní inšpekcie podľa o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov.

Podľa názoru navrhovateľa závery Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú ochrany práv podľa čl. 8 Dohovoru, ktoré boli vyslovené v súvislosti s konaniami v oblasti ochrany hospodárskej súťaže, sa majú analogicky aplikovať aj na kontrolu. Tento názor podľa navrhovateľa je podporený aj tým, že v oboch prípadoch môžu príslušné orgány, teda RVPS ako aj Protimonopolný úrad SR udeľovať veľmi vysoké pokuty.

V ďalšej časti návrhu navrhovateľ poukázal na kompetenciu odporcu udeľovať pokuty za správne delikty.

Navrhovateľ argumentoval aj tým, že Dohovor upravuje aj právo na ochranu súkromia v čl. 8 Dohovoru, ktorý ustanovuje v ods. 1, že každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie, pričom navrhovateľ si je vedomý, že právo na ochranu súkromia sa na právnické osoby neaplikuje v celej jeho šírke. Súčasne však poukazuje na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj ESĽP, v zmysle ktorej oba súdy uznávajú, že právnické osoby sú nositeľmi práva na nedotknuteľnosť obydlia, t.j. priestory sídla právnickej osoby, priestory pobočiek právnickej osoby a ďalšie podnikateľské priestory. Ústavný súd v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj na základe svojej judikatúry uznáva právnické osoby za nositeľov na nedotknuteľnosť obydlia podnikateľských priestorov.

Ďalej navrhovateľ uviedol, že vo všeobecnosti platí, že právo na ochranu súkromia, resp. nedotknuteľnosť obydlia bráni štátnym orgánom zasahovať akýmkoľvek spôsobom do tohto práva,

s výnimkou stanovenou v čl. 8 ods. 2 Dohovoru, ktorý ustanovuje, že zásah štátneho orgánu je možný len: a/ keď je to v súlade so zákonom a b/ je to nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

Navrhovateľ dôvodil, že ESĽP vo svojej rozhodovacej praxi ďalej špecifikoval podmienky vyššie uvedenej výnimky, pri splnení ktorej môže kontrolný orgán zasiahnuť do ochrany obydlia právnickej osoby. Zásah musí byť v súlade s právom, sledovať legitímny cieľ a byť nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. Na to, aby kontrolný orgán mohol v rámci inšpekcie zasiahnuť do ochrany obydlia právnickej osoby, musia byť súčasne splnené všetky tri kritéria. V predmetnej veci je možné konštatovať iba to, že kontrola má základ v zákone a sleduje legitímny cieľ, a teda sú splnené dve podmienky. Navrhovateľ však tvrdí, že pokiaľ ide o otázku, či kontrola a spôsob jej vykonania je nevyhnutná v demokratickej spoločnosti, odpoveď musí byť záporná, t.j. toto kritérium nie je v danom prípade zjavne splnené.

Navrhovateľ poukazuje na to, že počas kontroly bolo porušené právo navrhovateľa na ochranu súkromia, konkrétne nedotknuteľnosť obydlia a bolo preto porušené právo navrhovateľa podľa Dohovoru, resp. podľa Slovenskej republiky.

V ďalšej časti návrhu sa zaoberal otázkou nevyhnutnosti v demokratickej spoločnosti s tým, že ESĽP sa vyjadril, že ohľadne výnimky stanovenej v čl. 8 ods. 2 Dohovoru podmienka podľa bodu iii., teda byť nevyhnutný v demokratickej spoločnosti nie je splnená, ak príslušná legislatíva a postup pri výkone inšpekcie neposkytujú dostatočné a efektívne záruky voči jej zneužitiu. Zásah kontrolného orgánu nemôže byť v súlade s čl. 8 Dohovoru najmä v prípade, keby bola inšpekcia uskutočnená bez predchádzajúceho príkazu vydaného sudcom, kontrolný orgán disponoval širokou právomocou ohľadne kontroly (kontrolný orgán mal výlučné právo určiť vhodnosť vykonania inšpekcie, počet, trvanie a rozsah inšpekcie) a počas výkonu inšpekcie nebola prítomná nezávislá tretia osoba.

Uvedené požiadavky vyslovil Európsky súd pre ľudské práva v prípade Société colas est and others v. France zo dňa 16.04.2002. V súvislosti s týmito požiadavkami navrhovateľ uviedol, že inšpekcia bola uskutočňovaná bez predchádzajúceho príkazu vydaného sudcom, pričom si je vedomý, že zákon nevyžaduje na výkon kontroly zo strany odporcu predchádzajúci príkaz zo strany súdu.

V prípade Delta Pekárny a.s. proti Českej republike však Európsky súd pre ľudské práva vyslovil, že tam, kde vnútroštátne právo oprávňuje správne orgány k vykonaniu prehliadky bez súdneho príkazu, je nevyhnutné vždy venovať mimoriadnu pozornosť tomu, či boli poskytnuté primerane a dostatočné záruky proti zneužitiu tohto oprávnenia.

Navrhovateľ akcentuje, že pri tejto kontrole navrhovateľ nemal poskytnuté primerané a dostatočné záruky proti jej zneužitiu, ktoré definoval tak, že ide o širokú právomoc kontrolného orgánu ohľadom kontroly. Uviedol, že zákon nelimituje kompetencie RVPS žiadnym jasne stanoveným rámcom alebo cieľom, ktorý sa má kontrolou dosiahnuť. V predmetnej veci odporca disponoval veľmi širokou právomocou ohľadne kontroly a mal výlučné právo určiť vhodnosť vykonania kontroly, jej rozsah, zameranie, trvanie atď. a navrhovateľ nemal žiaden prostriedok, ktorým by mohol zákonnosť a primeranosť priebehu kontroly kontrolovať. Preto je presvedčený, že situácia, v ktorej RVPS disponuje neohraničenou možnosťou preskúmať akýkoľvek ľubovoľne určený aspekt súkromia príslušnej kontrolovanej osoby, a teda by mala prístup do úplne celého súkromia kontrolovanej osoby, je v rozpore s požiadavkou nevyhnutnosti v demokratickej spoločnosti. Poukázal tiež na to, že nevyhnutným predpokladom zachovania a rešpektovania práva na súkromie kontrolovanej osoby je predchádzajúce vymedzenie rozsahu príslušného zásahu do súkromia.

Ďalej namietal, že podľa jeho názoru požiadavka na vydanie predchádzajúceho príkazu - poverenia bez ohľadu na to, či súdom alebo aj samotným orgánom verejnej moci pri zachovaní možnosti jeho súdneho prieskumu na zásah orgánu verejnej moci do práva na súkromie v zmysle čl. 8 Dohovoru, nepredstavuje len formálnu požiadavku, ale má skutočný praktický význam pri kontrole zákonnosti a primeranosti kontrol. V akomkoľvek prípadnom príkaze alebo poverení na takýto zásah, teda kontroly, by mal byť jednoznačne identifikovaný rozsah príslušného šetrenia (kontroly) zásahu orgánu verejnej moci do práva na súkromie, t.j. skutočnosti, na ktoré sa má orgán verejnej moci zamerať, a ktoré tak vytvárajú hranice pre úkon a činnosť orgánu verejnej moci pri takomto úkone. Zisťovanie akýchkoľvek

iných skutočností alebo informácii než tých, ktoré sú vymedzené v príslušnom predchádzajúcom príkaze

- poverení, bude potom predstavovať nezákonný zásah orgánu verejnej moci do práva na súkromie, ktoré je garantované v čl. 8 Dohovoru.

Ďalej navrhovateľ zdôraznil, že v predmetnej veci oprávnenie RVPS vykonať kontrolu nebolo žiadnym spôsobom konkretizované, napríklad tak, že by bol vopred stanovený rozsah kontroly. V tomto prípade totiž neexistoval žiadny predchádzajúci príkaz alebo poverenie, či už súdu alebo čo i len príslušného správneho orgánu, či vedúceho RVPS, ktoré by konkretizovalo a zároveň aj vymedzilo rozsah kontroly. Z uvedeného dôvodu preto navrhovateľ nemal možnosť si nejako overiť predmet kontroly, či už pri jej začatí, ale ani počas jej priebehu. Nemal žiadnu možnosť kontrolovať zákonný rámec kontroly a ani jej primeranosť.

V tejto súvislosti konštatoval, že odporca síce v zázname uviedol ciele kontroly, tieto ciele však nevyplývajú zo žiadneho poverenia alebo iného aktu, ktorý by bol vydaný pred samotnou kontrolou, a ktorý by bol daný navrhovateľovi pred začatím kontroly. Pýta sa, ako mohol kontrolovať, či odporca počas kontroly neprekročil rozsah kontroly, lebo odporca sa v priebehu kontroly mohol rozhodnúť, že skontroluje ďalšie ciele a tieto ciele jednoducho doplniť do záznamu, ktorý sám pripravil a spísal po vykonaní kontroly. Záznam sa v niektorých cieľoch, napr. v cieli 12 - kontrola kvality ovocia, zeleniny a zemiakov - vhodnosť na ľudskú spotrebu a aj v cieli 13 - kontrola vhodnosti konzumných zemiakov na ľudskú spotrebu pri ich uvádzaní na trh odvoláva na konkrétne listy od Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR. Tieto listy však neboli navrhovateľovi pred vykonaním kontroly predložené, a teda ani v týchto prípadoch nemal možnosť skontrolovať, či ciele uvedené v zázname naozaj zodpovedajú cieľom uvedeným v príslušných listoch ŠVPS, a či ich náhodou neprekračujú alebo nemenia.

Na základe uvedeného navrhovateľ prezentuje názor, že kontrola bola už od počiatku sama o sebe nezákonná a v rozpore s Dohovoru, resp. v rozpore s Slovenskej republiky.

Ďalšou námietkou navrhovateľa je, že nebola prítomná tretia osoba a to v súvislosti s tým, že požiadavka na prítomnosť tretej osoby vyslovená Európskym súdom pre ľudské práva v súvislosti so zásahom orgánov verejnej moci do práva na súkromie takisto nemôže byť vnímaná iba ako formálna požiadavka, lebo jej podstatou je poskytnúť príslušnej osobe, do súkromia ktorej zasahuje orgán verejnej moci, určité záruky, aby príslušný orgán verejnej moci nevykonával takýto zásah svojvoľne. Prítomnosť tretej osoby je navyše nepochybne dôležitá aj z psychologického hľadiska, pretože poskytuje kontrolovanej osobe určitú oporu voči zásahu orgánu verejnej moci do jej súkromia v tom smere, že kontrolovaná osoba nemusí čeliť osamotená zásahu orgánu verejnej moci do jej súkromia. Pri kontrole však nebola prítomná žiadna nezávislá tretia osoba, ktorá by kontrolovala zákonný priebeh kontroly. Navrhovateľ bol tak pri výkone kontroly úplne osamotený voči RVPS, ktorá prevyšovala navrhovateľa z hľadiska svojich právomoci ale aj počtom a odbornosťou inšpektorov, s poznámkou, že kontrolu vykonalo až 5 inšpektorov. Vzhľadom na uvedené akékoľvek efektívne záruky, aby RVPS počas kontroly nezneužila svoje právomoci a neporušila práva spoločnosti Kaufland na ochranu súkromia, konkrétne nedotknuteľnosť obydlia podľa Dohovoru, resp. podľa SR, v tomto prípade úplne chýbajú.

V súvislosti s uvedenými námietkami navrhovateľ poukázal na to, že Súdny dvor Európskej únie vyslovil, že: „Požiadavka ochrany pred svojvoľnou alebo neprimeranou intervenciou zo strany verejných orgánov do sféry súkromných aktivít právnickej osoby tvorí všeobecnú zásadu práva EÚ. Táto zásada bola zakotvená v článku 7 Charty základných práv Európskej únie, podľa ktorej každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie. Ak komisia vykonáva inšpekciu v priestoroch podnikateľa, je povinná obmedziť svoj prieskum na činnosti spomenutého podnikateľa, ktoré sa týkajú odvetví uvedených v rozhodnutí nariaďujúcom inšpekciu, pričom adekvátne tomu, ak po prehliadke zistí, že dokument alebo iný nosič informácie sa netýka spomenutých činností, nesmie dokument alebo iný nosič informácie použiť pre účely svojho vyšetrovania. Ak by komisia nepodliehala uvedenému obmedzeniu, mala by v praxi možnosť vždy, keď disponuje nepriamym dôkazom nasvedčujúcim tomu, že podnikateľ porušil pravidlá hospodárskej súťaže v konkrétnej oblasti svojich činností, vykonať kontrolu ohľadom všetkých takých činností s primárnym cieľom odhaliť akékoľvek porušenie spomenutých pravidiel, ktorého sa mohol spomenutý podnikateľ dopustiť. Uvedené je nezlučiteľné s ochranou sféry súkromnej činnosti právnických osôb, ktorá je zaručená ako základné právo v demokratickej spoločnosti.“

Ďalej argumentoval tým, že Súdny dvor Európskej únie v týchto rozhodnutiach formuloval svoje závery v súvislosti so vzťahom, ktorý sa riadil právom Európskej únie a vychádzal z princípov práva Európskej únie. Navrhovateľ zdôraznil, že vzhľadom na členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii, na charakter Slovenskej republiky ako právneho a demokratického štátu podľa a 2 , ako aj na vyššie uvedené ustanovenie , najmä a 50 a Dohovoru, najmä a 8, musia byť tieto princípy analogicky a v rovnakom rozsahu aplikovateľné aj na vnútroštátnej konanie, t.j. aj na kontrolu.

S poukazom na vyššie uvedené námietky navrhovateľ tvrdí, že kontrolou bolo porušené jeho právo na ochranu súkromia, konkrétne nedotknuteľnosť obydlia podľa Dohovoru, resp. podľa . Navrhovateľ vyslovil obavu, že odporca sa prostredníctvom kontroly snaží loviť akékoľvek potenciálne porušenie zákona bez toho, aby mal primerané podklady alebo dôkazy odôvodňujúce podozrenie, že navrhovateľ porušil zákon. Kontrola predstavovala v poradí už 15 kontrolu podľa Zákona o potravinách, ktorá bola namierená voči navrhovateľovi (prevádzke Poprad) v priebehu 6 mesiacov, t.j. od augusta 2014 celkovo RVPS viedla od 01.01.2013 proti navrhovateľovi - prevádzke Poprad už vyše 70 kontrol.

V ďalšej časti návrhu navrhovateľ poukázal na ustanovenie , ktorý upravuje pre návrh na ochranu pred nezákonným zásahom aj podmienku, že fyzická osoba alebo právnická osoba sa môže pred súdom domáhať ochrany proti zásahu v prípade, ak takýto zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jej opakovanie. V tejto súvislosti uviedol, že kontrola vyvolala viaceré závažné dôsledky, ktoré stále trvajú. Dôsledkom je, že odporca na základe kontroly začal voči navrhovateľovi konanie, v ktorom navrhovateľovi môže hroziť uloženie vysokej pokuty do 5.000.000,-- eur. Ďalším dôsledkom je skutočnosť, že odporca si pri výkone kontroly zaobstará viaceré podklady, napríklad záznam a podobne, ktoré používa v prebiehajúcom konaní ako dôkazy proti navrhovateľovi a zároveň jeho námietky voči nezákonnému postupu RVPS pri kontrole a protiprávnym zásahom do navrhovateľových práv sú RVPS prehliadané a ďalej pokračuje v konaní. Vo vzťahu k prípustnosti preskúmania kontroly v súdnom konaní o návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom poukazuje na nedávny rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Delta Pekárny a.s. proti Českej republike zo dňa 02.10.2014, kedy Európsky súd pred ľudské práva nepovažoval za prípad účinnej kontroly situáciu, keď príslušné prešetrovanie bolo preverované až v rámci konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vydaného v správnom konaní, v ktorom bolo prešetrovanie vykonané. V tejto súvislosti ESĽP okrem iného zdôraznil, že v takýchto situáciách sa zdá byť najvhodnejším mechanizmom ochrany návrh proti nezákonnosti zásahu. S poukazom na vyššie uvedené argumenty aj vzhľadom na nedávnu rozhodovaciu činnosť ESĽP je navrhovateľ presvedčený, že návrh na ochranu pred nezákonným zásahom vo forme kontroly je v tomto prípade jednoznačne prípustná, pretože podľa nedávnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva by práve nepripustenie takejto žaloby predstavovalo závažný zásah do práva žalobcu na ochranu súkromia podľa Dohovoru, aj ústavného práva na súdnu ochranu a spôsobovalo byť, že by kontrola bola sama o sebe nezákonná.

V súvislosti s naplnením obsahu prvá veta uviedol, že podľa jeho názoru v zmysle judikatúry sa za vyššie uvedený prostriedok, ktorý je potrebné vyčerpať pred podaním návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom, považuje podanie sťažnosti podľa o sťažnostiach v znení neskorších predpisov ako účinný prostriedok nápravy, a preto dňa 23.03.2015 podal sťažnosť podľa Zákona o sťažnostiach, v ktorej sa domáhal ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou RVPS počas kontroly, t.j. aj tých práv, ktorých ochrany sa domáha aj týmto návrhom. Domáhal sa teda, aby odporca nepokračoval vo svojom nezákonnom zásahu, resp. porušovania jeho práv a naopak dňa 30.03.2015 odporca vykonal dodatočnú kontrolu, ktorou overoval splnenie opatrení uložených na mieste dňa 21.03.2015, pričom v tom čase mala spoločnosť Kaufland potvrdené poštové doručenie sťažnosti, pričom odporca na sťažnosť do dňa podania návrhu neodpovedal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ prezentuje názor, že vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňoval osobitný predpis a osobitné právne predpisy navrhovateľovi neumožňujú použiť žiadne ďalšie iné prostriedky, ktorými by dokázal zabrániť pokračovaniu v nezákonnom zásahu, resp. porušovaniu svojich práv. Uviedol, že dodržal lehotu na podanie návrhu podľa druhá veta , pretože podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR platí, že ustanovenie druhá veta je nevyhnutné vykladať tak, že o existencii zásahu sa navrhovatelia dozvedeli až doručením oznámenia o vybavení sťažnosti, pričom navrhovateľ opätovne zdôraznil, že nebolo mu doručené rozhodnutie odporcu o sťažnosti. V súvislosti s momentom

možnosti podania návrhu uviedol, že tento moment sa musí posudzovať vo vzťahu k splneniu podmienky vyčerpania prípustných prostriedkov nápravy a podľa jeho názoru po vyčerpaní príslušného prostriedku nápravy, t.j. sťažnosti v tomto prípade, je už oprávnený podať návrh. Tento záujem navrhovateľa je okrem iného podporený aj skutočnosťou, že dôsledky kontroly stále trvajú, RVPS využíva podklady vytvorené pri kontrole (záznam a podobne) počas konania ako dôkazy proti navrhovateľovi. V prípade čakania na doručenie oznámenia o vybavení sťažnosti by navrhovateľ mohol utrpieť veľmi závažný zásah do jeho základných práv a slobôd (uloženie pokuty na základe nezákonne vykonanej kontroly a pod.). Ďalej zdôraznil, že po podaní sťažnosti už nemá možnosť nijako dosiahnuť, aby odporca reagoval na podanú sťažnosť.

S poukazom na uvedené skutočnosti navrhovateľ tvrdí, že všetky zákonné podmienky na poskytnutie ochrany pred nezákonným zásahom sú v jeho prípade splnené, pretože bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, kontrola je nezákonným zásahom, kontrola predstavuje iba faktický úkon (nie rozhodnutie) RVPS, kontrola bola zameraná priamo proti navrhovateľovi, nezákonný zásah trvá, reálne hrozí jeho opakovanie, neexistujú prostriedky, ktoré by zabránili porušovaniu práv navrhovateľa, navrhovateľ sa nedomáha len určenia, že zásah bol nezákonný a podal návrh v zákonnej lehote.

Návrh doplnil v písomnom podaní zo dňa 25.08.2015, ktoré bolo súdu doručené 27.08.2015, v ktorom namietal opakované vyšetrovanie spoločnosti Kaufland a politizáciu kontroly, v ktorom poukázal na počet pokút a výšku pokút.

K návrhu sa vyjadril odporca v písomnom podaní zo dňa 04.05.2015 a navrhol, aby súd podľa návrh zamietol.

Uviedol, že o potravinách v znení neskorších predpisov ustanovuje podmienky výroby bezpečných potravín a ostatných požívatín, manipuláciu s nimi aj umiestnenie na trh v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov sú podľa Zákona o potravinách povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane internetového predaja, dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi.

V zmysle Zákona o potravinách ten, kto predáva potraviny, zodpovedá za bezpečnosť a kvalitu predávaných potravín a má povinnosť na všetkých stupňoch, teda aj na stupni maloobchodu dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi. Hlavným cieľom potravinovej legislatívy je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a záujmov spotrebiteľov vo vzťahu k potravinám.

Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktoré riadia, sú v zmysle platnej potravinovej legislatívy povinní nielen zabezpečiť, aby potraviny spĺňali požiadavky Zákona o potravinách ale aj overovať, či sa také požiadavky plnia. Účelom Zákona o potravinách je upraviť a/ povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku v záujme podpory ä ochrany zdravia ľudí a ochrany, spotrebiteľa na trhu potravín, b/ práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám, c/ organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov (§1 ods. 1 Zákona o potravinách).

Úradná kontrola je presne definovaný proces, ktorého cieľom je zistiť, či kontrolovaný subjekt plní povinnosti určené zákonom. Výsledky tohto procesu je príslušný orgán povinný zaznamenať spôsobom a vo forme určeným v osobitnom predpise a oboznámiť s nimi prevádzkovateľa, ktorý má možnosť zaujať stanovisko k jednotlivým zisteniam, pripadne podať vysvetlenie, informácie. Na základe takto zdokumentovaného stavu orgán úradnej kontroly posúdi, či sú dôvody na uloženie sankcie. V prípade ak dôjde k záveru, že protiprávne konanie účastníka je dostatočne zdokumentované a napĺňa znaky niektorej zo skutkových podstát iných správnych deliktov uvedených v § 28 Zákona o potravinách, v súlade s postupom určeným vo všeobecnom predpise o správnom konaní, začne proces, ktorého výsledkom je rozhodnutie o uložení pokuty. Zamestnanci orgánu úradnej kontroly potravín majú rozsah svojich oprávnení presne určený v § 20 Zákona o potravinách. Nemôžu ísť nad rámec týchto činností a v mene regionálnej veterinárnej a potravinovej správy rozhodnúť o začatí správneho konania. Takéto rozhodnutie prislúcha iba samotnému správnemu orgánu a v jej mene konajúcemu štatutárnemu orgánu.

Úlohy orgánov úradnej kontroly potravín sú upravené v § 1 Zákona o potravinách, podľa ktorého:

(1) Úradná kontrola potravín sa vykonáva a/ na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie, b/ nad dovozom potravín z tretích krajín a vývozom, c/nad dodržiavaním podmienok zdravotnej spôsobilosti podľa osobitných predpisov určujúcich požiadavky na osobnú hygienu a hygienu osôb priamo alebo nepriamo zúčastnených na výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh, d/ nad dodržiavaním zákazu klamlivej reklamy potravín.

(2) Úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi v oblastiach a na účel uvedený v odseku 1; neuplatňuje sa, ak ide o metrologickú kontrolu a metrologický dozor, veterinárne kontroly podľa osobitného predpisu, ako aj kontrolu krmív podľa osobitného predpisu.

Orgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b/ až d/ vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného predpisu. Úradná kontrola potravín sa môže vykonávať nepretržite; ak z konania alebo charakteru kontrolovanej osoby vyplýva odôvodnený záver, že môže dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia osoby poverenej výkonom kontroly alebo k mareniu výkonu úradnej kontroly, úradná kontrola sa vykoná za spoluúčasti príslušníkov Policajného zboru.

Podľa § 20 ods. 8 Zákona o potravinách zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú pri výkone kontroly oprávnení a/ vstupovať v prevádzkovom čase a mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh, b/ požadovať od prevádzkovateľov vysvetlenie, informácie, údaje, doklady a iné písomnosti potrebné na výkon kontroly a nazerať do nich a vyhotovovať z nich kópie alebo výpisy, ako aj vyhotovovať fotografickú dokumentáciu, ak to považujú za potrebné; ak sú tieto súčasťou obchodného tajomstva, zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín sú povinní o týchto skutočnostiach zachovávať mlčanlivosť.

Osobitným predpisom, ktorý upravuje spôsob vykonávania úradných kontrol potravín je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení. Podľa tohto nariadenia je potrebné, aby členské štáty vynucovali potravinové a krmivové právo a predpisy o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá, aby sledovali a overovali, či prevádzkovatelia dodržiavajú vo všetkých fázach výroby, spracovania a distribúcie príslušné požiadavky tohto práva a týchto predpisov. Na tento účel je potrebné organizovať úradné kontroly. Tiež je potrebné, aby frekvencia úradných kontrol bola pravidelná a úmerná riziku, berúc pri tom do úvahy výsledky kontrol, ktoré vykonali prevádzkovatelia v oblasti krmív a potravín v rámci programov kontroly na základe HACCP alebo v rámci programov zabezpečenia kvality, ak sú tieto programy navrhnuté tak, aby spĺňali požiadavky potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá. Je potrebné, aby sa v prípade podozrenia z nedodržania predpisov vykonávali kontroly ad hoc. Je potrebné, aby ďalšie kontroly ad hoc vykonávali kedykoľvek, a to aj v prípade, keď neexistuje podozrenie z nedodržania predpisov.

Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 882/2004 „Úradná kontrola" znamená akákoľvek forma kontroly, ktorú vykonáva príslušný orgán alebo spoločenstvo s cieľom overenia dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá.

Podľa čl. 2 ods. 7 Nariadenia (ES) č. 882/2004 „Inšpekcia" znamená preskúmanie ktoréhokoľvek hľadiska krmív a potravín, zdravia zvierat a starostlivosti o zvieratá, s cieľom overenia, či takéto hľadisko spĺňa zákonné požiadavky potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá.

Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 882/2004 členské štáty zabezpečia, aby sa pravidelne vykonávali úradné kontroly na základe rizika a s vhodnou frekvenciou, aby sa tak dosiahli ciele tohto nariadenia, berúc pri tom do úvahy efektívnosť hodnotenia predajní potravín, vzhľadom na možné riziká, ktoré by mohli nepriaznivým spôsobom ovplyvniť bezpečnosť a kvalitu potravín umiestňovaných na trh. Stanovená frekvencia kontrol závisí od rozboru rizík v závislosti od kritérií, ktoré zahŕňajú rozsah

pôsobnosti predajne, komodity umiestňované na trh, funkčnosť a čistotu prevádzkarne, hygienu zariadení v prevádzkarni, hygienu skladovania a predaja, osobnú hygienu, predaj tovaru, (udržiavanie teplotných režimov a príslušnú evidenciu, vysledovateľnosť tovaru, aplikovaný systém založený na princípoch ,,Hazard analysis and critical control points". Na základe týchto kritérií sú vykonávané plánované úradné kontroly, v prípade nedostatkov nad rámec plánovanej činnosti dodatočné úradné kontroly. Priebežne, berúc do úvahy sortiment predávaných komodít sú plánované úradné odbery vzoriek. Nezávisle sú vykonávané kontroly za účelom overovania rýchleho výstražného systému pre potraviny a krmivá (RASFF), cielené kontroly mimo pracovnej doby a kontroly vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa . V konečnom dôsledku sú do počtu kontrol započítané aj kontroly zaoberajúce sa podaniami spotrebiteľov.

V ďalšej časti vyjadrenia odporca poukázal na štatistiku kontrol v zmysle Zákona o potravinách: Za obdobie 01.01.2013 až 30.03.2015 bolo v prevádzkach spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s. Poprad a Kežmarok, ktoré patria do pôsobností Regionálnej a veterinárnej a potravinovej správy Poprad vykonaných 53 kontrol, pričom bolo zaznamenaných 30 kontrol s nedostatkami, tie tvorili 56 % a tým následne zvyšovali rizikovosť prevádzky a taktiež priamo úmerne frekvenciu ďalších vykonaných kontrol. Čo sa týka podnetov prijatých od spotrebiteľov, tie v počte 14 podaní za obdobie 01.01.2013 až 30.03.2015 tvorili najväčšiu skupinu podaní, riešených v hypermarketoch v regióne Poprad, z toho je zrejmá nespokojnosť spotrebiteľov s predajom potravín v spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s.. Z celkového počtu kontrol prislúchalo tomuto typu kontroly 26,41%.

RVPS Poprad taktiež vo svojej právomoci vykonáva podľa o organizácii trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov kontroly zhody pri dovoze, vývoze a na vnútornom trhu.

Kontroly zhody v sektore ovocia a zeleniny sa vykonávajú za účelom dodržiavania čestného obchodovania a prehľadnosti na trhu a za účelom vylúčenia výrobkov nedostatočnej kvality z trhu. Singulárnym predpisom, ktorý ustanovuje spôsob vykonávania kontrol zhody je Nariadenie komisie (EU) č. 543/2011 zo 7.júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č.1234/2007 (podľa článku 230 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 1308/2013 sa odkazy na nariadenie (ES) č. 1234/2007 sa považujú za odkazy na nariadenie č. 1308/2013 a č. 1306/2013), pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny, s cieľom zabezpečiť selektívne a primerane časté vykonávanie kontrol zhody na základe analýzy rizík, aby sa zistilo dodržiavanie obchodných noriem. Podľa článku 9 nariadenia (EU) č. 543/2011 každý členský štát určí kontrolný orgán alebo orgány zodpovedné za uplatňovanie tejto kapitoly.

Podľa o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami

- kontroly zhody s obchodnými normami čerstvého ovocia u čerstvej zeleniny vykonáva regionálna veterinárna a potravinová správa.

Podľa článku 11 ods. 1 Nariadenia (EÚ) č. 543/2011 členské štáty zabezpečia selektívne a primerane časté vykonávanie kontrol zhody na základe analýzy rizík, aby sa zaistilo dodržiavanie obchodných noriem, pričom kritériá na posúdenie rizík môžu zahŕňať aj: a/ charakter výrobku, dobu výroby, cenu výrobku, počasie, balenie a manipuláciu, podmienky skladovania, krajinu pôvodu, spôsob prepravy alebo objem zásielky, b/ veľkosť podniku obchodníkov, ich pozíciu v obchodnom reťazci, objem alebo hodnotu výrobkov, ktoré predávajú, sortiment výrobkov, oblasť dodávky alebo druh vykonávanej podnikateľskej činnosti, ako napr. skladovanie, triedenie, balenie alebo predaj, c/ zistenia z predchádzajúcich kontrol vrátane počtu a druhu zistených nedostatkov, obvyklej kvality predávaných výrobkov, úrovne používaného technického vybavenia, d/ spoľahlivosť obchodníkových systémov zaistenia kvality alebo systémov samokontroly týkajúcich sa dodržiavania obchodných noriem, e/ miesto, kde kontrola prebieha, najmä pokiaľ ide o miesto prvého vstupu do Únie, alebo miesto, kde sa výrobky balia alebo nakladajú, f/ akékoľvek ďalšie informácie, ktoré môžu poukazovať na riziko nedodržiavania noriem.

Podľa článku 11 ods. 3 Nariadenia (EU) č. 543/2011, pokiaľ sa pri kontrolách zistia výrazné nezrovnalosti, zvýšia členské štáty periodicitu kontrol, ktoré sa týkajú obchodníkov, výrobkov, pôvodu alebo iných parametrov.

Podľa článku 11 ods. 4 Nariadenia (EU) č. 543/2011 obchodníci poskytnú kontrolným orgánom všetky informácie, ktoré tieto orgány považujú za potrebné z hľadiska organizácie a vykonávania kontrol zhody.

Na dosiahnutie týchto cieľov Štátna veterinárna a potravinová správa SR vypracovala procesy a pracovné postupy, popísané v Manuáli na výkon kontroly zhody obchodných noriem čerstvého ovocia a zeleniny (Manuál č.01/2014-OZ, dátum schválenia po aktualizácii: 1.3.2014), ktorý je pre inšpektorov vykonávajúcich predmetné kontroly záväzný. Výsledky kontrol zhody sú zapisované do intranetového programu KIC (kontrolná inšpekčná činnosť). Ku každej kontrole sa vyplní konkrétna analýza rizika a počítačový .systém na základe výsledného sčítania bodov stanoví dátum nasledujúcej kontroly. Frekvencia kontrol je určená sčítaním pridelených bodov po zohľadnení kritérií na posúdenie rizík, ktoré v súlade s článkom 11 ods. 1 Nariadenia (EU) č. 543/2011 zahŕňajú činnosť v roku, veľkosť podniku, veľkosť zásobovacieho obvodu, obrátkovosť, sortiment, druh vykonávanej podnikateľskej činnosti, skladovanie, úroveň použitého technického vybavenia a kvalitu predávaných výrobkov. Bodový sumár určí kategóriu s minimálnym počtom kontrol (L- min. mesačne, II. min. štvrťročne. III. min. polročne).

Štatistika počtu kontrol zhody: V roku 2013 bolo v prevádzke spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s., Moyzesova 4067, Poprad v zmysle o organizácii trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov vykonaných 8 kontrol, z ktorých 37,5% bolo plánovaných, 37,5% bolo podnetov zo strany spotrebiteľov a 25% bolo cielených vykonaných na základe listu ŠVPS SR.

V roku 2014 v uvedenej prevádzke bolo vykonaných 7 kontrol - 3 plánované, 3 cielené na základe listu SVPS SR a 1 podnet zo strany spotrebiteľa.

V prevádzke Tvarožnianska, Kežmarok boli v roku 2013 vykonané 2 plánované a jedna cielená kontrola na základe listu SVPS SR a zhodný stav bol aj v roku 2014.

Podľa čl. 3 ods. 2 Nariadenia (ES) č. 882/2004 úradné kontroly sa budú uskutočňovať bez predchádzajúceho upozornenia, okrem takých prípadov ako je audit, kedy je predchádzajúce informovanie prevádzkovateľa v oblasti krmív a potravín potrebné.

Podľa čl. 3 ods. 3 Nariadenia (ES) č. 882/2004 úradné kontroly sa budú uskutočňovať v každej fáze výroby, spracovania a distribúcie krmív alebo potravín, zvierat a živočíšnych výrobkov.

Budú sem patriť aj kontroly prevádzkovateľov v oblasti krmív a potravín, kontroly používania krmív a potravín, ich skladovania, a kontroly akéhokoľvek procesu, materiálu, akejkoľvek látky, činnosti alebo operácie, vrátane prepravy, uplatnených na krmivách alebo potravinách a na živých zvieratách, potrebné na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia.

Podľa čl. 4 ods. 1 a ods. 2 písm. g/ Nariadenia (ES) č. 882/2004 na účely úradných kontrol uvedených v tomto nariadení budú členské štáty menovať zodpovedné príslušné orgány; tieto príslušné orgány budú zabezpečovať, aby prevádzkovatelia v oblasti krmív a potravín boli povinní prejsť akoukoľvek inšpekciou, vykonanou podľa tohto nariadenia, a aby boli povinné pomáhať personálu príslušného orgánu pri plnení jeho úloh. Orgánmi štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín podľa Zákona o potravinách a osobitných predpisov sú aj regionálne veterinárne a potravinové správy (§ 21 ods. 1 písm. d/ Zákona o potravinách).

Všetky činnosti, ktoré zahŕňajú úradné kontroly, sú uvedené v čl. 10 ods. 2 písm. a/ až i/ Nariadenia (ES) č. 882/2004.

Podľa čl. 9 ods. 1 až ods. 3 Nariadenia (ES) č. 882/2004: 1. Príslušný orgán bude písať správy o úradných kontrolách, ktoré vykonal. 2. Tieto správy budú obsahovať opis účelu úradnej kontroly, použitých kontrolných metód, výsledkov úradnej kontroly a prípadnej akcie, ktorú musí príslušný prevádzkovateľ

uskutočniť. 3. Príslušný orgán poskytne príslušnému prevádzkovateľovi kópiu správy uvedenej v odseku 2, minimálne v prípade nedodržiavania predpisov.

Podľa čl. 10 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 882/2004: Úlohy súvisiace s úradnými kontrolami sa budú vo všeobecnosti vykonávať s využitím vhodných kontrolných metód a techník, ako je monitoring, dozor, overovanie, audit, inšpekcia, odoberanie vzoriek a analýza.

Podľa čl. 54 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 882/2004, ak príslušný orgán zistí nedodržiavanie predpisov, bude konať tak, aby zabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil. Príslušný orgán bude pri rozhodovaní o tom, ako bude konať, brať do úvahy povahu tohto nedodržiavania, ako aj minulosť prevádzkovateľa pokiaľ ide o nedodržiavanie predpisov.

Podľa článku 54 ods. 2 Nariadenia (ES) č. 882/2004, pokiaľ je to potrebné, budú súčasťou tohto konania tieto opatrenia: a) nariadenie hygienických postupov alebo akejkoľvek inej akcie, ktorú považuje príslušný orgán za potrebnú na zabezpečenie krmivovej a potravinovej bezpečnosti alebo dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá; b) obmedzenie alebo zákaz uvádzať tieto krmivá, potraviny alebo zvieratá na trh, dovážať ich alebo vyvážať; c) sledovanie a v prípade potreby nariadenie o stiahnutí krmív a potravín z obehu, odňatí a/alebo ich zničení; d) povolenie použiť krmivá a potraviny na iné účely než na ktoré boli pôvodne určené; e) pozastavenie prevádzky alebo zatvorenie celého príslušného podniku alebo jeho časti na primerané obdobie, f) pozastavenie alebo odňatie schválenia podniku; g) opatrenia uvedené v článku 19 pre zásielky z tretích krajín; h) akékoľvek iné opatrenie, ktoré príslušný orgán považuje za vhodné.

Podľa článku 54 ods. 3 Nariadenia (ES) č. 882/2004 príslušný orgán poskytne príslušnému prevádzkovateľovi alebo jeho zástupcovi a) písomné oznámenie o svojom rozhodnutí o akciách, ktoré sa majú uskutočniť podľa odseku 1, spolu s odôvodnením tohto rozhodnutia a b) informáciu o práve odvolať sa proti takémuto rozhodnutiu a o použiteľnom postupe a lehotách.

Podľa čl. 55 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 882/2004 Sankcie - členské štáty stanovia predpisy o sankciách uplatniteľných v prípade porušenie potravinového a krmivového práva a iných ustanovení spoločenstva, týkajúcich sa ochrany zdravia zvierat a starostlivosti o zvieratá, a prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Zavedené sankcie musia byť účinné, úmerné a odradzujúce. Povinnosť zakotvenú v uvedenom článku si Slovenská republika splnila tým, že do šiestej časti Zákona o potravinách zakotvila systém sankcií - iných správnych deliktov, na ukladanie ktorých sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, teda správny poriadok ( ) a priestupkov, na ukladanie ktorých sa vzťahuje osobitný predpis - o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Podľa názoru správneho orgánu platnou právnou úpravou a zavedeným systémom je v Slovenskej republike zabezpečená nestrannosť, kvalita a konzistentnosť úradných kontrol na všetkých úrovniach, pričom frekvencia kontrol je stanovená na základe rizika a výsledkov predchádzajúcich kontrol. Príslušný kontrolný orgán vykonáva úradné kontroly v súlade so zdokumentovanými postupmi, ktoré vychádzajú z platnej národnej a európskej legislatívy. Takým je aj Pokyn SVPS SR č. 11/2012, ktorým sa stanovujú pravidlá výkonu úradnej kontroly potravín podľa zákona o potravinách, ktorý obsahuje aj formu úradného záznamu.

Podľa § 18 ods. 2 a ods. 3 Správneho poriadku, pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon a o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania. Správne konanie začaté na podnet správneho orgánu (ovládané zásadou oficiality) sa považuje za začaté dňom, keď orgán príslušný vo veci rozhodnúť urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Za takýto úkon treba považovať doručenie prvej písomnosti účastníkovi konania, ktorá obsahuje upovedomenie o začatí konania.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku je správny orgán povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 27 ods. 1 Správneho poriadku ak je to potrebné, správny orgán určí na vykonanie úkonu v konaní primeranú lehotu.

V súvislosti s námietkami navrhovateľa odporca uviedol, že podľa jeho názoru správneho orgánu uvedený výklad ide zásadne nad rámec čl. 6 a 8 Dohovoru. Odporca poukázal na jednoznačne vymedzené zákonné právo vykonávať úradné kontroly potravín bez prechádzajúceho ohlásenia, bez akékoľvek povolenia a súhlasu ďalšieho orgánu (samozrejme vo frekvenciách stanovených určeným spôsobom), s vymedzeným oprávnením zamestnancov orgánu úradnej kontroly potravín vstupovať v prevádzkovom čase aj mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh. (§ 20 ods. 8 Zákona o potravinách, čl. 3 ods. 1 až 3, čl. 4 a čl. 10 ods. 2 písm. a/ až i/ Nariadenia (ES) č. 882/2004). Podľa čl. 3 ods. 8 Nariadenia (ES) č. 178/2002 ,,umiestnenie na trhu" znamená skladovanie, uchovávame potravín alebo krmív na účely predaja, vrátane ponúkania na predaj alebo akúkoľvek inú formu prevodu, či už bezplatnú alebo nie a predaj, distribúciu a iné formy prevodu samy o sebe. Prevádzkareň, v ktorej sa umiestňujú na trh potraviny, nemožno považovať za obydlie s garantovanou ochranou súkromia a nedotknuteľnosti, ktorá by v tomto prípade bola v rozpore so záujmom ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín. Navyše, z charakteru vykonávanej činnosti vyplýva, že predaj potravín nie je možné vykonávať bez tohto, aby do nej nemali prístup spotrebitelia.

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, priznáva práva fyzickým osobám aj právnickým osobám. „Pod ochranu Dohovoru spadajú práva každého jednotlivca nachádzajúceho sa na území zmluvného štátu a podliehajúceho jeho jurisdikcii. Adresátmi ustanovení Dohovoru tak môžu byť občania signatárskych štátov, ale aj cudzinci a utečenci, prípadne osoby bez štátnej príslušnosti. Právnické osoby sa môžu dovolávať ustanovení Dohovoru v obmedzenom rozsahu, ich pôsobnosť je odvodená od povahy oprávnenia zakotveného v konkrétnom ustanovení (Šišková: Dimenze ochrany lidských práv..., s. 113-115.) Podľa názoru správneho orgánu, vychádzajúc z vyššie uvedeného a vzhľadom na povahu oprávnenia, právnická osoba sa nemôže dovolávať napríklad práva na rodinný a súkromný život, práva na uzatvorenie manželstva, práva na vzdelanie a práva na slobodné voľby. Práve čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na ktorý sa navrhovateľ odvoláva, právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života právnickej osobe zaručovať nemôže, keďže výkon tohto., práva, by bol irelevantný. Oprávnenie orgánu úradnej kontroly potravín vstupovať do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh, mu prináleží z osobitného právneho predpisu, ktorým je zákon o potravinách a preto orgán úradnej kontroly potravín nepotrebuje schválenie kontroly žiadnym nezávislým orgánom vopred, je to nemožné z právneho aj z praktického hľadiska. Z uvedených ustanovení jednoznačne vyplýva, že vykonávanie úradných kontrol vykonáva v rámci svojho pôsobenia RVPS prostredníctvom inšpektorov a ich vykonávaním nemohlo byť porušené právo navrhovateľa na súkromie. Je nepochybné, že prevádzkareň, kde sú na trh umiestňované potraviny s cieľom ich predaja konečnému spotrebiteľovi, nemôže byť považovaná za obydlie s garantovanou ochranou súkromia a nedotknuteľnosti. Takýto výklad by išiel nepochybné nad rámec dikcie čl. 8 Dohovoru. Keby tomu tak bolo, každý spotrebiteľ by už vstupom do prevádzkarne zasiahol do súkromia a nedotknuteľnosti žalobcu, čo by bolo v rozpore so samotným účelom ním vykonávanej činnosti, ktorou je predaj potravín. Kontroly sa vykonávajú neohlásené. Orgán úradnej kontroly potravín vykonáva úradné kontroly potravín vždy s cieľom ochrany života a zdravia ľudí a zvierat. K námietke žalobcu týkajúcej sa rozporu zásahu kontrolného orgánu s čl. 8 Dohovoru je ďalej potrebné uviesť, že zásah prvostupňového správneho orgánu bol v súlade s právom, sledoval legitímny cieľ a bol nevyhnutný y demokratickej spoločnosti. V prípade úradnej kontroly potravín sa nevyžaduje príkaz sudcu na jej vykonanie. Inšpektori pri výkone kontroly postupovali v zmysle oprávnení daných zákonom.

K časti OBCHODNÉ TAJOMSTVO správny orgán uviedol, že jediným orgánom, ktorý môže záväzne rozhodnúť o tom, či prejav vôle účastníka konania všetky jeho vyjadrenia pred začatím tohto správneho konania, ako aj počas správneho konania, považovať za obchodné tajomstvo, je súd. Dotknuté správne orgány pri zverejňovaní rozhodnutí postupujú podľa § 20 ods. 16 Zákona o potravinách.

Z uvedeného teda vyplýva, že navrhovateľ sa domáha postupu súdu podľa piatej hlavy piatej časti , ktorá upravuje konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.

Krajský súd podľa ustanovení preskúmal zásah odporcu, oboznámil sa s obsahom predloženého administratívneho spisu, vypočul účastníkov konania a zistil tento skutkový stav.

Zo záznamu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Poprad zo dňa 23.01.2015 vyplýva, že išlo o úradnú kontrolu potravín č. PP/2015/SK,JU,BO,BI,PI/4 vykonanej podľa o potravinách v znení neskorších predpisov a to dňa 23.01.2015 od 08.30 do 13.00 hod.. Kontrolovaným subjektom bol Kaufland Slovenská republika v.o.s., so sídlom Trnavská cesta 41/A, Bratislava a miestom vykonania kontroly bol Kaufland, prevádzka Poprad, Moyzesova 4067/3, Poprad a použitá kontrolná metóda je overovanie, inšpekcia, účel kontroly je označená plánová kontrola, cielená kontrola a súčasne z bodu II. tohto záznamu vyplýva, že ide o 1. kontrolu dokladov potrebných na vykonávanie podnikateľskej činnosti, 2. kontrola kvality predávaných druhov tovarov a tovarov po DS/DMT, kontrola označovania potravín, 3. kontrola osobnej a prevádzkovej hygieny, 4. kontrola prevádzkovej hygieny pri výrobe pekárenských výrobkov z hlbokozmrazených polotovarov, kvality, označovania a predaja pekárenských výrobkov, 5. kontrola hygieny skladovania, 6. potravinársky odpad, 7. hygienický a sanitačný režim, plán HACCP, 8. vysledovateľnosť potravín, 9. kontrola predaja lahôdkarských výrobkov, 10. kontrola vykonaná v zmysle os. 1 písm. b/ o potravinách v znení neskorších predpisov, týkajúca sa zverejnenia „Polročného výkazu“, o percentuálnom podiele obratu z predaja potravín konečnému spotrebiteľovi vyrobených v Slovenskej republike, 11. kontrola výrobkov v rámci politiky kvality EÚ na základe prípisu ŠVPS SR Bratislava č. 2328/09-368 zo dňa 21.10.2009, 12. kontrola kvality ovocia, zeleniny a zemiakov - vhodnosť na ľudskú spotrebu, vykonaná v zmysle listu ŠVPS SR Bratislava č. 1573/14-360 zo dňa 12.06.2014, 13. kontrola vhodnosti konzumných zemiakov na ľudskú spotrebu pri ich uvádzaní na trh, vykonaná v zmysle listu ŠVPS SR Bratislava č. -367 zo dňa 02.05.2014, 14. kontrola olivových olejov.

Ďalej z tohto záznamu vyplýva, že pri kontrole bola prítomná pani P. W., vedúca obchodného domu, ktorá do záznamu uviedla, že k záznamu sa vyjadria v zákonom stanovenej lehote. Zo záznamu súčasne vyplýva, že za kontrolovaný subjekt bola s obsahom tohto záznamu oboznámená pani P. W., vedúca obchodného domu ako osoba oprávnená konať za kontrolovaný subjekt a to s kontrolnými zisteniami, výsledkami úradnej kontroly potravín a s uloženými opatreniami. Súčasne záznam obsahuje text, že ak oboznámená osoba, ktorá sa zúčastnila kontroly, nie je oprávnená konať za kontrolovaný subjekt, je povinná bezodkladne informovať o uložených opatreniach osobu oprávnenú konať za kontrolovaný subjekt. Zo spisu nevyplýva, žeby odporcovi bolo takéto oznámenie doručené.

v ustanovení upravuje, že fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený.

Podľa - návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa ods. 4 tohto ustanovenia - súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze

pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.

o potravinách v znení neskorších predpisov v - účel a rozsah zákona v odseku 1 upravuje tak, že tento zákon ustanovuje a/ povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín, b/ práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám, c/ organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov.

Podľa § 21 citovaného zákona - orgány štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín podľa tohto zákona a osobitných predpisov sú: a/ ministerstvo a ministerstvo zdravotníctva, b/ orgány verejného zdravotníctva, c/ štátna veterinárna a potravinová správa, d/ regionálne veterinárne a potravinové správy.

Podľa § 23 ods. 1 uvedeného zákona - orgány štátnej veterinárnej a potravinovej správy uvedené v § 21 odsek 1 písm. c/ a d/ vykonávajú úradnú kontrolu potravín nad ich výrobou, v obchodnej sieti, pri manipulovaní s nimi a pri ich umiestňovaní na trh a/ potravín živočíšneho pôvodu, b/ potravín rastlinného pôvodu vrátane čerstvého ovocia, čerstvej zeleniny, zemiakov a ostatných poľnohospodárskych produktov v poľnohospodárskej prvovýrobe po zbere úrody, nápojov vrátane potravín s niektorými zložkami živočíšneho pôvodu, cukrárskych výrobkov, zmrzliny a vody v spotrebiteľskom balení... .

V súvislosti s realizáciou kontroly odporcu tak, ako vo vyjadrení k návrhu uviedol odporca, je potrebné postupovať aj podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29.apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá.

Z článku 1 bod 1 uvedeného nariadenia vyplýva, že toto nariadenie stanovuje všeobecné pravidlá pre vykonávanie úradných kontrol s cieľom overovania dodržiavania predpisov zameraných najmä na tieto oblasti: a/ prevencia, eliminácia alebo zníženie na prijateľnú mieru rizík hroziacich ľuďom a zvieratám buď priamo alebo nepriamo cez životné prostredie, b/ zaručenie spravodlivých postupov v oblasti obchodu s krmivami a potravinami a ochrana záujmov spotrebiteľov, vrátane označovania krmív a potravín a iných foriem informácií pre spotrebiteľa.

Článok 2 uvedeného nariadenia pod bodom 1 upravuje pojem definície úradnej kontroly tak, že táto znamená akúkoľvek formu kontroly, ktorú vykonáva príslušný orgán alebo spoločenstvo s cieľom overenia dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá.

Z článku 3 bod 2 nariadenia vyplýva, že úradné kontroly sa budú uskutočňovať bez predchádzajúceho upozornenia okrem takých prípadov, ak je audit, kedy je predchádzajúce informovanie prevádzkovateľa v oblasti krmív a potravín potrebné. Úradné kontroly sa môžu uskutočňovať aj ad hoc.

Podľa bodu 3 tohto článku - úradné kontroly sa budú uskutočňovať v každej fáze výroby, spracovania a distribúcie krmív alebo potravín, zvierat a živočíšnych výrobkov. Budú sem patriť aj kontroly prevádzkovateľov v oblasti krmív a potravín, kontroly používania krmív a potravín, ich skladovania a kontroly akéhokoľvek procesu materiálu akejkoľvek látky, činnosti alebo operácie, vrátane prepravy uplatnených na krmivách alebo potravinách a na živých zvieratách potrebných na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia.

Z citovaných ustanovení teda vyplýva, že účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch

nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a tento zásah bol zameraný proti nej alebo jeho dôsledku, bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Súdne konanie má byť zárukou, že súd vyslovením povinnosti odporcu nepokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy.

v ustanovení pojem zásah nedefinuje, jeho definíciu neobsahuje ani iný zákon. Z ustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Teda možno povedať, že zásah je nezákonný, resp. protiprávny útok orgánu verejnej moci proti subjektívnym právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych práv navrhovateľa.

V predmetnej veci navrhovateľ tvrdí, že došlo k zásahu do jeho súkromia a obydlia v rozpore s , 2 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd, ale aj podľa Slovenskej republiky. Cieľom ochrany podľa je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami.

Primárne súd musel posúdiť, či v predmetnej veci navrhovateľ vyčerpal opravné prostriedky, ktoré je povinný vyčerpať. Napriek skutočnosti, že Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn.: vyslovil, že (citácia): „Kumulatívne stanovenie podmienok prípustnosti návrhu na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy v a to vyčerpanie prostriedkov nápravy, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis a podanie návrhu v subjektívnej lehote, je nevyhnutné v zmysle v spojení s článkom 46 ods. 1 SR vykladať tak, aby sa navzájom nevylučovali. Ustanovenie druhá veta je nevyhnutné vykladať tak, že o existencii zásahu sa žalobcovia najskôr dozvedeli až doručením oznámenia o vybavení sťažnosti.“

Navrhovateľ síce predložil dôkaz o tom, že proti postupu odporcu podal sťažnosť, ktorá k dňu podania návrhu vybavená nebola. Napriek uvedenému súd vo veci vychádzal aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn.: -33, ktorý jednoznačne konštatoval, že treba vychádzať z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v súvislosti s existenciou efektívneho prostriedku nápravy vo vnútroštátnom poriadku, pričom podľa článku 35 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je považovaný za efektívny prostriedok nápravy taký prostriedok, ktorý je dostupný a umožňuje dosiahnuť nápravu alebo zadosťučinenie za namietané porušenia. Existencia prostriedku nápravy musí byť dostatočne konkrétna nielen v teórii, ale aj v praxi, v opačnom prípade nemá požadovanú dosiahnuteľnosť a účinnosť.

V preskúmavanej veci súd dospel k záveru, že podanie sťažnosti navrhovateľom nie je efektívnym prostriedkom nápravy, a preto považoval podaný návrh za podaný včas. Navrhovateľ tvrdí, že zásah odporcu bol nezákonný, pretože došlo k zásahu do súkromia a obydlia a neboli splnené kumulatívne tri základné podmienky, ktoré súd v odôvodnení tohto rozsudku cituje vyššie. S týmto názorom navrhovateľa sa však súd nestotožňuje.

Z citovaných ustanovení Zákona o potravinách a z Nariadenia č. 882/2004 jednoznačne vyplýva, že odporca bol oprávnený vykonať kontrolu v prevádzke navrhovateľa, vstúpil do obchodných priestorov a do skladových priestorov, a teda navrhovateľ žiadnym spôsobom nedefinoval, ktoré ustanovenie ktorého právneho predpisu, resp. nariadenia, ktoré je súčasťou komunitárneho práva, odporca porušil. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na to, že posúdenie zákonnosti štátnej kontroly musí nutne obsahovať určitý subjektívny prvok, a či kontrola bola primeraná okolnostiam.

Z námietok navrhovateľa v žiadnom prípade nevyplýva, žeby orgán kontroly vstupoval do iných priestorov, ako mu to umožňuje Zákon o potravinách, resp. nariadenie a jeho námietky uvedené v návrhu sú veľmi všeobecné, nepoukazujúce na konkrétny subjektívny zásah do práv navrhovateľa ako právnickej osoby.

Je notoricky známe, že rozsah ochrany súkromia právnickej osoby je oproti fyzickej osobe značne obmedzený.

v článku 16 ods. 1 upravuje, že nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Z námietok navrhovateľa, zo záznamu nevyplýva, žeby odporca postupoval v predmetnej veci s Slovenskej republiky, pretože kontroloval obchodnú prevádzku navrhovateľa, podľa názoru súdu je plne v intenciách citovaných ustanovení a Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004.

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v článku 8 upravuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života v rade 1. tak, že každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie, podľa bodu 2 štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokoju alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.

Pri doslovnom gramatickom výklade citovaného sa javí, že aplikácia SR a článku 8 bod 1, 2 Dohovoru sú na právnickú osobu neaplikovateľné, pretože právnická osoba je organizácia osôb alebo majetku, ktorá sa vykonáva na určitý účel, a ktorej objektívne právo priznáva vlastnú právnu subjektivitu a je to napr. podnik, organizácia atď.. Je teda jednoznačne polemické, či právnická osoba má právo na súkromný a rodinný život a ochranu obydlia. Prevádzkovateľ priestory (predajňa a skladové priestory) podľa názoru súdu nemožno subsumovať pod pojmy súkromie ale ani obydlie.

Aj v prípade, ak by súd vychádzajúc z navrhovateľom uvedených judikátov sa stotožnil s názorom, že aj právnická osoba má právo na súkromie, aplikovať judikáty vo vzťahu ku kontrole hospodárskej súťaže štátnymi orgánmi je nenáležité, pretože pri týchto kontrolách ide o kontrolu obchodov právnych vzťahov.

Zostáva teda posúdiť namietaný zásah odporcu z hľadiska neoprávneného zasahovania, ktorým je také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysle obmedzeného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa.

V súvislosti s námietkou navrhovateľa, že nebol mu známy rozsah kontroly, a teda nemohol zistiť, či odporca neprekročil svoje kompetencie, je treba zdôrazniť, že aj táto námietka je veľmi všeobecná a navrhovateľ neuviedol žiadne konkrétnosti poukazujúce na to, že zamestnanci odporcu vykonávali kontrolné činnosti nad rámec Zákona o potravinách a citovaného Nariadenia.

Z obsahu odpovede Kaufland Slovenská republika v.o.s., Trnavská cesta 41/A, Bratislava zo dňa 27.01.2015 vyplýva, že kontrolné zistenia definované ako nedostatky navrhovateľ akceptoval s tým, že všetky nedostatky boli ku dňu 26.01.2015 s tým, že budú urobené také opatrenia, aby sa uvedené nedostatky neopakovali. Pokiaľ ide o realizovanie pričastých kontrol odporcom, súd poukazuje na to, že navrhovateľ neuviedol žiaden právny predpis, ktorý by odporca porušil a rovnako neuviedol v akých časových intervaloch má odporca právo vykonávať kontrolu. Kontrola bola realizovaná v obchodnej sieti, súčasťou ktorých sú aj skladovacie priestory potravín.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že nie je dôvodná námietka navrhovateľa, že pri kontrole nebola prítomná tretia osoba, pretože z citovaného záznamu je zrejmé, že pri kontrole bola prítomná vedúca obchodného domu. V súvislosti s námietkami navrhovateľa, že nebolo predložené poverenie na vykonanie kontroly, súd poukazuje na tú skutočnosť, že zo Zákona o potravinách jednoznačne vyplýva, že poverenie na vykonanie kontroly je potrebné iba v tom prípade, ak zamestnanci regionálnej potravinovej a veterinárnej správy vykonávajú kontroly mimo rámca svojho obvodu. V predmetnej veci kontrolu vykonávali zamestnankyne Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Poprad s miestom vykonania kontroly Kaufland, prevádzka Poprad, Moyzesova 4067/3, Poprad ( ).

V súvislosti s námietkami žalobcu o zásahu do súkromia a obydlia je treba uviesť, že z judikatúry Ústavného súdu jednoznačne vyplýva, že ochrana predovšetkým obydlia vo vzťahu k právnickej osobe nie je taká intenzívna, ako u fyzickej osoby. Naviac kontrola nebola vykonávaná v sídle spoločnosti,

ktorá je v Bratislave, ale v obchodných priestoroch navrhovateľa a vzhľadom na to, že potraviny sú umiestňované aj v sklade, je možné túto kontrolu realizovať aj v týchto priestoroch.

Ďalej je potrebné zdôrazniť, že zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú pri výkone kontroly oprávnení a/ vstupovať v prevádzkovom čase do priestorov, v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh, b/ požadovať od prevádzkovateľa vysvetlenie, informácie, údaje, doklady a iné písomnosti na výkon kontroly a nazerať do nich a vyhotovovať fotografickú dokumentáciu, ak to považujú za potrebné; ak sú tieto súčasťou obchodného tajomstva, sú zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín povinní o týchto skutočnostiach zachovávať mlčanlivosť ( ).

Výklad prezentovaný navrhovateľom v súvislosti so zásahom do súkromia právnickej osoby kontrolnými orgánmi v obchodných priestoroch súd považuje za absurdný a ním uvádzaná judikatúra, či už Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Európskeho súdneho dvora na predmetnú vec neaplikovateľné. Navrhovateľ ako právnická osoba realizujúca predaj potravín, vrátane ovocia a zeleniny, je povinná strpieť vykonávanú kontrolu, pričom zo záznamu je zrejmé, že odporca nerealizoval žiaden nezákonný zásah, kontroloval iba tie oblasti, ktoré súd už citoval v tomto rozsudku vyššie.

Súd sa v predmetnej veci nezaoberal námietkami navrhovateľa uvedenými v dodatočnom návrhu, pretože z ustanovenia vyplýva, že na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Ak teda ustanovenie stanovuje lehotu, v ktorej je povinnosť návrh podať a odkazuje na ustanovenia druhej hlavy piatej časti , podľa názoru súdu analogicky v zmysle námietky proti nezákonnému zásahu možno realizovať iba v 30-dňovej lehote. Doplnený návrh bol podaný po uplynutí tejto lehoty.

Po preskúmaní postupu odporcu v rozsahu prvotných námietok súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, a preto návrh podľa zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa , podľa ktorého navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. Pretože súd návrhu navrhovateľa nevyhovel, rozhodol výrokom napadnutého rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok ( ).