Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/75/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Jozefa Kuruca v právnej veci navrhovateľa: Kaufland Slovenská republika v.o.s., Trnavská cesta 41/A, Bratislava, práv. zast.: PRK Partners s.r.o., Hurbanovo námestie 3, Bratislava proti odporcovi Regionálna veterinárna a potravinová správa Spišská Nová Ves, Duklianska 46, Spišská Nová Ves, práv. zast.: JUDr. Marcel Kohút, advokát, Nám. sv. Egídia 95, Poprad, v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 07.07.2015, doručeným Krajskému súdu v Košiciach dňa 08.07.2015 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zakázal odporcovi pokračovať v porušovaní práv navrhovateľa, najmä práva na ochranu súkromia vo veci kontroly vykonanej v priestoroch navrhovateľa dňa 13.06.2015. Súčasne sa v druhom a treťom odseku petitu návrhu domáhal, aby súd zakázal odporcovi najmä používať podklady a dôkazy získané počas kontroly vykonanej v priestoroch navrhovateľa dňa 13.06.2015 v ďalšom konaní a aj používať akúkoľvek informáciu získanú z týchto podkladov a dôkazov pri ďalšej činnosti Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Spišská Nová Ves, a to ani ako dôvod na vykonanie novej kontroly voči navrhovateľovi, a aby odporca bol súdom zaviazaný na povinnosť obnoviť stav pred nezákonným zásahom, t.j. úplne zničiť všetky podklady a dôkazy získané počas kontroly vykonanej v priestoroch navrhovateľa dňa 13.06.2015, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch svojho návrhu navrhovateľ argumentoval nasledovne: Dňa 13.06.2015 odporca vykonal úradnú kontrolu potravín v prevádzke navrhovateľa na ulici Duklianska 19, Spišská Nová Ves. Kontrola bola vykonaná podľa o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Odporca vyhotovil z kontroly Záznam o úradnej kontrole potravín č. Q.. Argumentoval, že vzhľadom na to, že mal závažné pochybnosti ohľadom zákonnosti vykonania kontroly, tak dňa 23.06.2015 podal u odporcu sťažnosť podľa o sťažnostiach v znení neskorších predpisov proti kontrole, pričom odporca do podania návrhu na sťažnosť navrhovateľa neodpovedal.

Ďalej odporca argumentoval nasledovne: „Slovenská republika ratifikovaním Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) prevzala záväzok, že Dohovor bude priamo uplatňovať ako svoju internú právnu prax. Z uvedeného dôvodu sú všetky národné orgány, vrátane RVPS, povinné vykonávať svoje právomoci v súlade s Dohovorom a rešpektovať všetky práva a podmienky ich obmedzenia, ktoré priznáva

Dohovor príslušným subjektom. Ak nie je táto povinnosť splnená, tak odmietnutie postupovať v súlade s Dohovorom je porušením článku 1 Dohovoru Slovenskou republikou, v zmysle ktorého „Vysoké zmluvné strany priznávajú každému, kto podlieha ich jurisdikcii, práva a slobody uvedené v Hlave I tohto Dohovoru“. Z dôvodov uvedených nižšie je Žalobca presvedčený a ďalej v tejto žalobe preukazuje, že Kontrola vykonaná RVPS sa uskutočnila v rozpore s príslušnými právnymi predpismi, najmä v rozpore s článkom 8 (právo na ochranu súkromia) Dohovoru, čím bol Žalobca ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch a tento stav je možné odstrániť len prostredníctvom rozhodnutia súdu podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). umožňuje RVPS vykonávať kontroly podnikateľských priestorov Žalobcu. Obdobné oprávnenia majú aj iné štátne orgány, napríklad Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, ktorý takisto vykonáva vyšetrovania v podnikateľských priestoroch príslušných podnikateľov (pri vykonaní inšpekcie podľa o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov). Žalobca je preto presvedčený, že závery Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) týkajúce sa ochrany práv podľa článku 8 Dohovoru, ktoré boli vyslovené v súvislosti s konaniami v oblasti ochrany hospodárskej súťaže, sa majú analogicky aplikovať aj na Kontrolu. Uvedené podporuje aj skutočnosť, že v oboch prípadoch môžu príslušné orgány - teda RVPS, ako aj Protimonopolný úrad Slovenskej republiky - udeľovať veľmi vysoké pokuty. RVPS môže udeliť pokuty za iné správne delikty podľa až ods. 4 v sume od 1.000,- eur do 500.000,- eur, podľa môže RVPS udeliť pokutu v sume od 1.000,- eur do 1.000.000,- eur a podľa môže RVPS udeliť pokutu vo výške od 1.000.000,- eur do 5.000.000,- eur. Minimálnu pokutu vo výške 1.000.000,- eur tak môže RVPS udeliť už aj za úplne banálne pochybenie, akým by napríklad mohol byť predaj trvanlivej potraviny s dlhou dobou minimálnej trvanlivosti (napríklad konzervované potraviny) 1 deň po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti. Dohovor upravuje právo na ochranu súkromia v článku 8 Dohovoru, ktorým ustanovuje: „(1) Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.[…]“. Žalobca si je vedomý, že právo na ochranu súkromia sa na právnické osoby neaplikuje v celej jeho šírke. Zároveň však Žalobca odkazuje na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“), ako aj ESĽP, v zmysle ktorej oba súdy uznávajú, že právnické osoby sú nositeľmi práva na nedotknuteľnosť obydlia (t.j. priestory sídla právnickej osoby, priestory pobočiek právnickej osoby a ďalšie podnikateľské priestory): „Ústavný súd v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva […], ako aj na základe svojej judikatúry […] uznáva právnické osoby za nositeľov práva na nedotknuteľnosť obydlia - podnikateľských priestorov.” Vo všeobecnosti platí, že právo na ochranu súkromia (resp. nedotknuteľnosť obydlia) bráni štátnym orgánom zasahovať akýmkoľvek spôsobom do tohto práva, s výnimkou stanovenou v článku 8 ods. 2 Dohovoru, ktorý ustanovuje, že zásah štátneho orgánu je možný len: (a) keď je to v súlade so ; a (b) je to nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky; alebo ochrany práv a slobôd iných. ESĽP vo svojej rozhodovacej praxi ďalej špecifikoval podmienky vyššie uvedenej výnimky, po splnení ktorých môže kontrolný orgán zasiahnuť do ochrany obydlia právnickej osoby. Podľa ESĽP musí zásah: (i) byť v súlade s právom, (ii) sledovať legitímny cieľ; a (iii) byť nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. Na to, aby kontrolný orgán mohol v rámci inšpekcie zasiahnuť do ochrany obydlia právnickej osoby musia byť súčasne splnené všetky tri kritéria uvedené pod bodmi (i) až (iii) vyššie. V tomto prípade však možno konštatovať len to, že Kontrola má základ v a sleduje legitímny cieľ, a teda splnený je bod (i) a (ii) vyššie. Žalobca tvrdí, že pokiaľ ide o otázku, či Kontrola a spôsob jej vykonania je nevyhnutná v demokratickej spoločnosti (bod (iii) vyššie), odpoveď musí byť záporná, t.j. toto kritérium nie je v danom prípade zjavne splnené. Z dôvodov uvedených nižšie Žalobca tvrdí, že počas Kontroly bolo porušené právo Žalobcu na ochranu súkromia (konkrétne nedotknuteľnosť obydlia). Bolo tým preto porušené právo Žalobcu podľa Dohovoru, resp. podľa (ďalej len „“). Nevyhnutnosť v demokratickej spoločnosti: ESĽP sa vyjadril, že (ohľadne výnimky stanovenej v článku 8 ods. 2 Dohovoru) podmienka podľa bodu (iii) vyššie (teda: byť nevyhnutný v demokratickej spoločnosti) nie je splnená ak „príslušná legislatíva a postup pri výkone inšpekcie neposkytujú dostatočné a efektívne záruky voči jej zneužitiu“. Zásah kontrolného orgánu nemôže byť v súlade s článkom 8 Dohovoru najmä v prípade, kedy: (a) bola inšpekcia uskutočňovaná bez predchádzajúceho príkazu vydaného sudcom; (b) kontrolný orgán disponoval širokou právomocou ohľadom kontroly (kontrolný orgán mal výlučné právo určiť vhodnosť vykonania inšpekcie, počet, trvanie a rozsah inšpekcií); a (c) počas výkonu inšpekcie nebola prítomná nezávislá tretia osoba. Vyššie uvedené požiadavky vyslovil ESĽP v prípade Q. C. M. T. H. v. G., zo dňa 16. apríla 2002. Vo vzťahu k týmto požiadavkám uvádza Žalobca nasledovné: Inšpekcia uskutočňovaná bez predchádzajúceho príkazu vydaného sudcom: Žalobca v

prvom rade podotýka, že si je vedomý, že nevyžaduje na výkon Kontroly zo strany RVPS predchádzajúci príkaz zo strany súdu. V prípade L. X. a.s. proti G. J. však ESĽP vyslovil, že tam, kde vnútroštátne právo oprávňuje správne orgány k vykonaniu prehliadky bez súdneho príkazu je nevyhnutné vždy venovať mimoriadnu pozornosť tomu, či boli poskytnuté primerané a dostatočné záruky proti zneužitiu tohto oprávnenia. Žalobca tvrdí, že v tomto prípade Kontroly nemal poskytnuté primerané a dostatočné záruky proti jej zneužitiu. Široká právomoc kontrolného orgánu ohľadom kontroly: V prípade Kontroly nelimituje kompetencie RVPS žiadnym jasne stanoveným rámcom a/alebo cieľom, ktorý sa má Kontrolou dosiahnuť. RVPS v tomto prípade disponoval veľmi širokou právomocou ohľadom Kontroly a mal výlučné právo určiť vhodnosť vykonania Kontroly, jej rozsah, zameranie, trvanie (atď.). Žalobca nemal žiaden prostriedok, ktorým by mohol zákonnosť a primeranosť priebehu Kontroly kontrolovať. Žalobca je presvedčený, že situácia v ktorej RVPS disponuje neohraničenou možnosťou preskúmať akýkoľvek ľubovoľne určený aspekt súkromia príslušnej kontrolovanej osoby (a teda by mala prístup do úplne celého súkromia kontrolovanej osoby) je v rozpore s požiadavkou nevyhnutnosti v demokratickej spoločnosti. Nevyhnutným predpokladom zachovania a rešpektovania práva na súkromie kontrolovanej osoby je predchádzajúce vymedzenie rozsahu príslušného zásahu do súkromia. Žalobca je presvedčený, že požiadavka na vydanie predchádzajúceho príkazu/poverenia (bez ohľadu na to či súdom alebo aj samotným orgánom verejnej moci pri zachovaní možnosti jeho súdneho prieskumu) na zásah orgánu verejnej moci do práva na súkromie v zmysle článku 8 Dohovoru, nepredstavuje len formálnu požiadavku, ale má skutočný praktický význam pri kontrole zákonnosti a primeranosti kontrol. V akomkoľvek prípadnom príkaze alebo poverení na takýto zásah (v tomto prípade Kontroly) by mal byť jednoznačne identifikovaný rozsah príslušného šetrenia/kontroly/zásahu orgánu verejnej moci do práva na súkromie, t.j. skutočnosti na ktoré sa má orgán verejnej moci zamerať a ktoré tak vytvárajú hranice pre úkon a činnosť orgánu verejnej moci pri takomto úkone. Zisťovanie akýchkoľvek iných skutočností alebo informácií než tých, ktoré sú vymedzené v príslušnom predchádzajúcom príkaze/poverení bude potom predstavovať nezákonný zásah orgánu verejnej moci do práva na súkromie garantovaného v článku 8 Dohovoru. Žalobca zdôrazňuje, že v tomto prípade oprávnenie RVPS vykonať Kontrolu nebolo nijakým spôsobom konkretizované, napríklad tak, že by bol vopred stanovený rozsah Kontroly. V tomto prípade totiž neexistoval žiadny predchádzajúci príkaz alebo poverenie (či už súdu alebo čo i len príslušného správneho orgánu či vedúceho RVPS), ktoré by konkretizovalo a zároveň aj vymedzovalo rozsah Kontroly. Žalobca preto nemal možnosť si nijako overiť predmet Kontroly či už pri jej zahájení a ani počas jej priebehu. Žalobca tak nemal žiadnu možnosť kontrolovať zákonný rámec Kontroly a ani jej primeranosť. RVPS síce v Zázname uviedla ciele Kontroly, tieto ciele však nevyplývajú zo žiadneho poverenia alebo iného aktu, ktorý by bol vydaný pred samotnou Kontrolou a ktorý by bol daný Žalobcovi pred začatím Kontroly. Ako mohol Žalobca kontrolovať, či RVPS počas Kontroly neprekročila rozsah Kontroly? RVPS sa jednoducho počas Kontroly mohla rozhodnúť, že skontroluje ďalšie ciele a tieto ciele jednoducho doplniť do Záznamu, ktorý sama pripravovala a spísala po vykonaní Kontroly. Navyše Žalobca zdôrazňuje, že Záznam sa v cieli 8. - Kontrola na zverejnenie „zoznamu prevádzkovateľov“, v ktorom je uvedený percentuálny podiel výrobkov vyrobených v Slovenskej republike z celkovej ponuky

- odvoláva na konkrétne usmernenie do Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky (ďalej len „ŠVPS“). Toto usmernenie však nebolo žalobcovi pred vykonaním Kontroly predložené! Žalobca teda v tomto prípade nemal možnosť skontrolovať či RVPS náhodou neprekračuje alebo nemení príslušné usmernenie ŠVPS. Preto je zjavné, že Kontrola bola už od počiatku sama o sebe nezákonná - v rozpore s Dohovoru, resp. v rozpore s . Nebola prítomná tretia osoba: Požiadavka na prítomnosť tretej osoby vyslovená ESĽP v súvislosti so zásahom orgánov verejnej moci do práva na súkromie, takisto nemôže byť vnímaná iba ako formálna požiadavka. Podstatou tejto požiadavky je poskytnúť príslušnej osobe, do súkromia ktorej zasahuje orgán verejnej moci, určité záruky, aby príslušný orgán verejnej moci nevykonával takýto zásah svojvoľne. Prítomnosť tretej osoby je navyše nepochybne dôležitá aj z psychologického hľadiska, pretože poskytuje kontrolovanej osobe určitú oporu voči zásahu orgánu verejnej moci do jej súkromia v tom smere, že kontrolovaná osoba nemusí čeliť osamotená zásahu orgánu verejnej moci do jej súkromia. Pri Kontrole však nebola prítomná žiadna nezávislá tretia osoba, ktorá by kontrolovala zákonný priebeh Kontroly. Žalobca bol tak pri výkone Kontroly úplne osamotený voči RVPS, ktorá prevyšovala Žalobcu z hľadiska svojich právomoci, ale aj počtom a odbornosťou inšpektorov (Kontrolu vykonali až 4 inšpektori). Akékoľvek efektívne záruky, aby RVPS počas Kontroly nezneužila svoje právomoci a neporušila práva spoločnosti Kaufland na ochranu súkromia (konkrétne nedotknuteľnosť obydlia) podľa Dohovoru, resp. podľa v tomto prípade úplne absentujú! Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie: Žalobca podporne odkazuje aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „“), ktorý sa vyššie uvedenej problematike opakovane venoval, a ktorá vyššie uvedené tvrdenia Žalobcu

(založené najmä na judikatúre ESĽP) potvrdzuje. Vo vzťahu k ochrane súkromia SDEÚ vyslovil, že: „požiadavka ochrany pred svojvoľnou alebo neprimeranou intervenciou zo strany verejných orgánov do sféry súkromných aktivít právnickej osoby tvorí všeobecnú zásadu práva EÚ. Táto zásada bola zakotvená v článku 7 Charty základných práv Európskej únie […], podľa ktorej “každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie. Ak Komisia vykonáva inšpekciu v priestoroch podnikateľa […], je povinná obmedziť svoj prieskum na činnosti spomenutého podnikateľa, ktoré sa týkajú odvetví uvedených v rozhodnutí nariaďujúcom inšpekciu, pričom adekvátne tomu, ak po prehliadke zistí, že dokument alebo iný nosič informácie sa netýka spomenutých činností, nesmie dokument alebo iný nosič informácie použiť pre účely svojho vyšetrovania. Ak by Komisia nepodliehala uvedenému obmedzeniu, mala by v praxi možnosť vždy keď disponuje nepriamym dôkazom nasvedčujúcim tomu, že podnikateľ porušil pravidlá hospodárskej súťaže v konkrétnej oblasti svojich činností, vykonávať kontrolu ohľadom všetkých takých činností s primárnym cieľom odhaliť akékoľvek porušenie spomenutých pravidiel, ktorého sa mohol spomenutý podnikateľ dopustiť. Uvedené je nezlučiteľné s ochranou sféry súkromnej činnosti právnických osôb, ktorá je zaručená ako základné právo v demokratickej spoločnosti.“ SDEÚ v týchto rozhodnutia formuloval svoje závery v súvislosti so vzťahom, ktorý sa riadil právom Európskej únie a vychádzal z princípov práva Európskej únie. Žalobca však tvrdí, že vzhľadom na členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii, na charakter Slovenskej republiky ako právneho a demokratického štátu v zmysle a , ako aj na vyššie uvedené ustanovenia (najmä a 50) a Dohovoru (najmä a 8), musia byť tieto princípy analogicky a v rovnakom rozsahu aplikovateľné aj na vnútroštátne konania, t.j. aj na Kontrolu. Porušenie práv žalobcu: Z dôvodov uvedených vyššie Žalobca tvrdí, že Kontrolou bolo porušené právo Žalobcu na ochranu súkromia (konkrétne nedotknuteľnosť obydlia) podľa Dohovoru, resp. podľa . Žalobca sa obáva, že RVPS sa prostredníctvom Kontroly snaží „loviť“ akékoľvek potenciálne porušenie bez toho, aby malo primerané podklady alebo dôkazy odôvodňujúce podozrenie, že Žalobca porušil . V tejto súvislosti si dovoľujeme zdôrazniť, že Kontrola predstavovala v poradí už 9- tu kontrolu podľa namierenú voči Žalobcovi (prevádzke Spišská Nová Ves) od 01.01.2015 (celkovo RVPS viedla za posledných 12 mesiacov proti Žalobcovi (prevádzke Spišská Nová Ves) už 24 kontrol). V tejto súvislosti spoločnosť Kaufland zdôrazňuje, že z celkového počtu 24 kontrol len 6 kontrol skončilo so zisteniami naznačujúcimi možné porušenie . Dokonca z počtu 9 kontrol vykonaných od 01.01.2015 len 3 kontroly skončili so zisteniami naznačujúcimi možné porušenie .“

Žalobca v závere svojho návrhu odôvodňoval prípustnosť návrhu na nezákonný zásah, a teda vyčerpanie opravných prostriedkov a tiež dodržanie lehoty na podanie návrhu. Súčasne si uplatnil právo na náhradu trov konania, trov právneho zastúpenia.

K návrhu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca podaním doručeným súdu 14.08.2015, v ktorom uviedol svoje stanovisko takto: „ o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej „“) ustanovuje podmienky výroby bezpečných potravín a ostatných požívatín, manipuláciu s nimi aj umiestnenie na trh v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov sú podľa povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane internetového predaja, dodržiavať požiadavky upravené týmto a osobitnými predpismi. V zmysle ten, kto predáva potraviny, zodpovedá za bezpečnosť a kvalitu predávaných potravín a má povinnosť na všetkých stupňoch, teda aj na stupni maloobchodu dodržiavať požiadavky upravené týmto a osobitnými predpismi. Hlavným cieľom potravinovej legislatívy je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a záujmov spotrebiteľov vo vzťahu k potravinám. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktoré riadia, sú v zmysle platnej potravinovej legislatívy povinní nielen zabezpečiť, aby potraviny spĺňali požiadavky , ale aj overovať, či sa také požiadavky plnia. Účelom je upraviť a) povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku (ďalej len „prevádzkovateľ“) v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín, b) práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám, c) organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov ( ). Úradná kontrola je presne definovaný proces, ktorého cieľom je zistiť, či kontrolovaný subjekt plní povinnosti určené . Výsledky tohto procesu je príslušný orgán povinný zaznamenať spôsobom a vo forme určeným v osobitnom predpise a oboznámiť s nimi prevádzkovateľa, ktorý má možnosť zaujať stanovisko k jednotlivým zisteniam, prípadne podať vysvetlenie, informácie. Na základe takto zdokumentovaného stavu orgán úradnej kontroly posúdi, či sú dôvody na uloženie sankcie. V prípade, ak dôjde k záveru, že

protiprávne konanie účastníka je dostatočne zdokumentované a napĺňa znaky niektorej zo skutkových podstát iných správnych deliktov uvedených v , v súlade s postupom určeným vo všeobecnom predpise o správnom konaní začne proces, ktorého výsledkom je rozhodnutie o uložení pokuty. Zamestnanci orgánu úradnej kontroly potravín majú rozsah svojich oprávnení presne určený v . Nemôžu ísť nad rámec týchto činností a v mene regionálnej veterinárnej a potravinovej správy rozhodnúť o začatí správneho konania. Takéto rozhodnutie prislúcha iba samotnému správnemu orgánu a v jej mene konajúcemu štatutárnemu orgánu.“

Odporca ďalej citujúc ustanovenia uviedol: „Osobitným predpisom, ktorý upravuje spôsob vykonávania úradných kontrol potravín je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierať a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení (ďalej „Nariadenie (ES) č. 882/2004“). Podľa tohto nariadenia je potrebné, aby členské štáty vynucovali potravinové a krmivové právo a predpisy o zdraví zvierať a o starostlivosti o zvieratá, aby sledovali a overovali, či prevádzkovatelia dodržiavajú vo všetkých fázach výroby, spracovania a distribúcie príslušné požiadavky tohto práva a týchto predpisov. Na tento účel je potrebné organizovať úradné kontroly. Tiež je potrebné, aby frekvencia úradných kontrol bola pravidelná a úmerná riziku, berúc pritom do úvahy výsledky kontrol, ktoré vykonali prevádzkovatelia v oblasti krmív a potravín v rámci programov kontroly na základe HACCP alebo v rámci programov zabezpečenia kvality, ak sú tieto programy navrhnuté tak, aby spĺňali požiadavky potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá. Je potrebné, aby sa v prípade podozrenia z nedodržania predpisov vykonávali kontroly ad hoc. Je potrebné, aby ďalšie kontroly ad hoc vykonávali kedykoľvek, a to aj v prípade, keď neexistuje podozrenie z nedodržania predpisov.“

Odporca citujúc ustanovenia čl. 2 ods. 1, 7, čl. 3 ods. 1, 2 a 3, čl. 4 ods. 1 a 2 písm. g), čl. 9 ods. 1 až 3, čl. 10 ods. 1., čl. 54 ods. 1, 2, 3, čl. 55 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29.04.2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierať a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení (ďalej „Nariadenie (ES) č. 882/2004“) k tvrdeniu navrhovateľa, že predmetná kontrola nebola vykonaná v súlade s čl. 8 Dohovoru uviedol: „Podľa názoru správneho orgánu uvedený výklad ide zásadne nad rámec čl. 6 a 8 Dohovoru. Správny orgán poukazuje na jednoznačne vymedzené zákonné právo vykonávať úradné kontroly potravín bez predchádzajúceho ohlásenia (čl. 3 ods. 2 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá podľa ktorého „Úradné kontroly sa budú uskutočňovať bez predchádzajúceho upozornenia, okrem takých prípadov ako je audit, kedy je predchádzajúce informovanie prevádzkovateľa v oblasti krmív a potravín potrebné. Úradné kontroly sa môžu uskutočňovať aj ad hoc.“, bez akéhokoľvek povolenia a súhlasu ďalšieho orgánu (samozrejme vo frekvenciách stanovených určeným spôsobom), s vymedzeným oprávnením zamestnancov orgánu úradnej kontroly potravín vstupovať v prevádzkovom čase aj mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh. ( , až 3, a písm. a) až i) Nariadenia (ES) č. 882/2004). Podľa Nariadenia (ES) č. 178/2002 „umiestnenie na trhu“ znamená skladovanie, uchovávanie potravín alebo krmív na účely predaja, vrátane ponúkania na predaj alebo akúkoľvek inú formu prevodu, či už bezplatnú alebo nie a predaj, distribúciu a iné formy prevodu samy o sebe. Prevádzkareň, v ktorej sa umiestňujú na trh potraviny, nemožno považovať za obydlie s garantovanou ochranou súkromia a nedotknuteľnosti, ktorá by v tomto prípade bola v rozpore so záujmom ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín. Navyše, z charakteru vykonávanej činnosti vyplýva, že predaj potravín nie je možné vykonávať bez tohto, aby do nej nemali prístup spotrebitelia. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, priznáva práva fyzickým osobám aj právnickým osobám. „Pod ochranou Dohovoru spadajú práva každého jednotlivca nachádzajúceho sa na území zmluvného štátu a podliehajúceho jeho jurisdikcii. Adresátmi ustanovení Dohovoru tak môžu byť občania signatárskych štátov, ale aj cudzinci a utečenci, prípadne osoby bez štátnej príslušnosti. Právnické osoby sa môžu dovolávať ustanovení Dohovoru v obmedzenom rozsahu, ich pôsobnosť je odvodená od povahy oprávnenia zakotveného v konkrétnom ustanovení (Šišková: Dimenze ochrany lidských práv..., s. 113-115). Podľa názoru správneho orgánu vychádzajúc z vyššie uvedeného a vzhľadom na povahu oprávnenia, právnická osoba sa nemôže

dovolávať napríklad práva na rodinný a súkromný život, práva na uzatvorenie manželstva, práva na vzdelanie a práva na slobodné voľby. Práve čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na ktorý sa žalobca odvoláva, právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života právnickej osobe zaručovať nemôže, keďže výkon tohto práva by bol irelevantný. Oprávnenie orgánu úradnej kontroly potravín vstupovať do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh, mu prináleží z osobitného právneho predpisu, ktorým je , a preto orgán úradnej kontroly potravín nepotrebuje schválenie kontroly žiadnym nezávislým orgánom vopred, je to nemožné z právneho aj z praktického hľadiska. Z uvedených ustanovení jednoznačne vyplýva, že vykonávanie úradných kontrol vykonáva v rámci svojho pôsobenia RVPS prostredníctvom inšpektorov a ich vykonávaním nemohlo byť porušené právo žalobcu na súkromie. Je nepochybné, že prevádzkareň, kde sú na trh umiestňované potraviny s cieľom ich predaja konečnému spotrebiteľovi, nemôže byť považovaná za obydlie s garantovanou ochranou súkromia a nedotknuteľnosti. Takýto výklad by išiel nepochybne nad rámec dikcie Dohovoru. Keby tomu tak bolo, každý spotrebiteľ by už vstupom do prevádzkarne zasiahol do súkromia a nedotknuteľnosti žalobcu, čo by bolo v rozpore so samotným účelom ním vykonávanej činnosti, ktorou je predaj potravín. Kontroly sa vykonávajú neohlásené. Orgán úradnej kontroly potravín vykonáva úradné kontroly potravín vždy s cieľom ochrany života a zdravia ľudí a zvierat a ochrany spotrebiteľa. K vyššie uvedenému udávame, že žalobca uvádza len všeobecné frázy, pričom absolútne v žalobe neuvádza, v čom by mal spočívať rozpor s Dohovoru a v akých právach mal byť ukrátený. K tomu podotýkame, že v žiadnych právach ukrátený nebol, príslušný orgán postupoval v súlade so a v jeho medziach. Pokiaľ ide o výpočet výšky pokút v bode 13/žaloby, musíme podotknúť, že tvrdenia žalobcu o tom, že príslušný orgán je oprávnený udeliť pokutu aj za banálne pochybenie sú tendenčné a zavádzajúce, pretože pokuty vo výške od 1 mil. do 5 mil. eur príslušný orgán ukladá až po splnení podmienok podľa , t.z. musí dôjsť k dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 7, teda ide o dvojité opakované porušenie .“

Odporca ďalej citujúc ustanovenia až 9 k námietke žalobcu týkajúcej sa rozporu zásahu kontrolného orgánu s Dohovoru ďalej uviedol, že „zásah prvostupňového správneho orgánu bol v súlade s právom, sledoval legitímny cieľ a bol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. V prípade úradnej kontroly potravín sa nevyžaduje príkaz sudcu na jej vykonanie. Inšpektori pri výkone kontroly postupovali v zmysle oprávnení daných . Nezákonnosť postupu RVPS Spišská Nová Ves vidí žalobca v tom, že kontrola nebola vykonaná v súlade s článkom 8 Dohovoru, ktorý zaručuje právo na ochranu súkromia a nedotknuteľnosť obydlia, pričom štátny orgán nemôže do tohto práva zasahovať akýmkoľvek svojvoľným a nekontrolovateľným spôsobom - iba ak je to v súlade so a je to v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzaniu nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia a morálky, ochrany práv a slobôd. Inšpekcia bola uskutočnená bez predchádzajúceho príkazu vydaného sudcom alebo iným nezávislým orgánom, pri kontrole nebola prítomná žiadna nezávislá tretia osoba. Uvedený výklad ide zásadne nad rámec a Dohovoru. RVPS Spišská Nová Ves poukazuje na jednoznačne vymedzené zákonné právo vykonávať úradné kontroly potravín bez predchádzajúceho ohlásenia, bez akéhokoľvek povolenia a súhlasu ďalšieho orgánu (samozrejme vo frekvenciách stanovených určeným spôsobom), s vymedzeným oprávnením zamestnancov orgánu úradnej kontroly potravín vstupovať v prevádzkovom čase aj mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh. Prevádzkareň, v ktorej sa umiestňujú na trh potraviny, nemožno považovať za obydlie s garantovanou ochranou súkromia a nedotknuteľnosti, ktorá by v tomto prípade bola v rozpore so záujmom ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín. Navyše, z charakteru vykonávanej činnosti vyplýva, že predaj potravín nie je možné vykonávať bez toho, aby do prevádzkarne nemali prístup spotrebitelia. Úradné kontroly sú vykonávané v súlade s v znení neskorších predpisov. Kontrolu potravín vykonáva kontrolný orgán z vlastného podnetu, v zmysle vopred schválených harmonogramov kontrol, alebo z podnetu tretej osoby. Pri kontrole neboli žiadne práva účastníka konania na ochranu súkromia a ochranu práva na spravodlivý proces porušené ani dotknuté. Kontrolný orgán pri výkone kontroly svojimi aktivitami nijako nezasahoval do súkromnej sféry účastníka konania (napr. nezákonnou prehliadkou kancelárií, kontrolu pošty alebo emailov a podobne), ale len vykonával kontrolu potravín podľa . Orgán kontroly postupoval v danom prípade zákonným spôsobom v rozsahu svojej pôsobnosti. Kontrolné činnosti, ktoré vykonáva sú logickým a zákonným dôsledkom jeho postupu s cieľom zistiť, či právnická osoba dodržiava predpisy potravinového práva. Je jasné a nesporné, že sa o nezákonný zásah contra legem nejedná. Príslušný orgán postupoval

v súlade so sledujúc cieľ ochrany zdravia ľudí a ochrany práv spotrebiteľa, pričom úradné kontroly potravín sú legitímnym nástrojom kontroly na vnútornom trhu a sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné.“

V závere svojho vyjadrenia poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktoré sa viedlo pod sp.zn. -165, a v závere vyjadrenia k sťažnosti na výkon kontroly vykonanou odporcom dňa 13.06.2015 v prevádzke Kaufland SR v.o.s., Duklianska ulica, Spišská Nová Ves uviedol, že bola táto sťažnosť navrhovateľa písomne doručená odporcovi 26.06.2015 a zaevidovaná pod č. XXX/XXXX. Uvedená sťažnosť bola zaslaná na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu SR Bratislava k riešeniu v súlade so o sťažnostiach v znení neskorších predpisov. Navrhovateľovi Štátna veterinárna a potravinová správa SR Bratislava zaslala odpoveď zo dňa 16.07.2015 pod č. spisu XX/XXXX/XXXX v stanovenej lehote. Preto podľa odporcu z uvedeného jednoznačne vyplýva, že navrhovateľovi bolo odpovedané vo vzťahu k predmetu sťažnosti a nie tak, ako je uvedené v návrhu navrhovateľa.

Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je upravené v v piatej hlave piatej časti (ďalej len „“).

Súd preto podľa ustanovení preskúmal zásah odporcu tvrdený navrhovateľom a po oboznámení sa s obsahom návrhu, obsahom vyjadrenia odporcu a obsahom predloženého administratívneho spisu odporcu, po vypočutí účastníkov konania zistil tento skutkový stav.

Zo Záznamu z úradnej kontroly potravín č. Q. zo dňa 13.06.2015 vyplýva, že odporca vykonal u navrhovateľa podľa kontrolu dňa 13.06.2015 v čase od 8:00 hod. do 13:00 hod.. Kontrolu vykonali D.. T.Á. B., F.. T. Z., F.. A. B. a D.. B. I., zamestnanci odporcu. Kontrolovaným subjektom bola prevádzka navrhovateľa s miestom vykonania kontroly Supermarket Kaufland SR v.o.s., Duklianska 19, Spišská Nová Ves. Účelom kontroly bola plánovaná kontrola zameraná na plnenie ustanovení a cielená kontrola zameraná na plnenie ustanovení vykonaná mimo pracovnej doby CS č. XXX. Súčasťou kontroly bola kontrola dokladov potrebných na výkon činností, kontrola osobnej a prevádzkovej hygieny, dodržiavanie hygienických predpisov pri skladovaní, pri manipulácii a predaji potravín, kontrola predaja potravín (označovanie potravín, balenie potravín, dodržiavanie dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti, kontrola nápojov - prítomnosť vločiek zlata...), kontrola vysledovateľnosti potravín, rýchly výstražný systém, politika kvality EÚ a kontrola na zverejnenie „zoznamu prevádzkovateľov“, v ktorom je uvedený percentuálny podiel výrobkov vyrobených v Slovenskej republike z celkovej ponuky - Usmernenie ŠVPS SR č. XXXX/XXXX-XXX zo dňa 17.09.2013.

Z tohto záznamu súčasne vyplýva, že pri kontrole bola prítomná p. D. O., vedúca oddelenia potravín, ako osoba, ktorá sa zúčastnila kontroly, ktorá bola oprávnená konať za kontrolovaný subjekt a ktorá do záznamu uviedla, že „k záznamu sa vyjadríme v stanovenej lehote“. Predmetný záznam obsahuje text, že ak oboznámená osoba, ktorá sa zúčastnila kontroly, nie je oprávnená konať za kontrolovaný subjekt, je povinná bezodkladne informovať o možných opatreniach osobu oprávnenú konať za kontrolovaný subjekt. Z obsahu spisu nevyplýva, že by odporcovi bolo takéto oznámenie doručené.

Podľa ust. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Podľa ust. orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený.

Podľa ust. návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo

je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa ust. súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.

Podľa ust. navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel.

Podľa ust. súd konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o trovách konania.

Podľa ust. proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

Podľa ust. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

o potravinách v znení neskorších predpisov v - účel a rozsah v odseku 1 upravuje, že tento ustanovuje a) povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín, b) práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám, c) organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov.

ustanovuje podmienky výroby bezpečných potravín a ostatných požívatín, manipuláciu s nimi, aj umiestnenie na trh v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu práce. Zároveň ustanovuje podmienky výroby bezpečných potravín a ostatných požívatín, manipuláciu s nimi, aj ich umiestnenie na trhu v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín. Prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie dodržiavať požiadavky upravené , potravinovým kódexom a ostatnými na vec sa vzťahujúcim právnymi predpismi. Osobitné predpisy ustanovujú požiadavky na bezpečnosť potravín, hygienu, požiadavky na zloženie a kvalitu potravín, zložky, ako aj technologické postupy používané pri výrobe a požiadavky na balenie jednotlivých potravín, ich skupín alebo všetkých potravín, a rozsah a spôsoby označovania, ich skladovanie, prepravu, manipuláciu s nimi a ich umiestňovanie na trh, ako aj zásady na odber vzoriek a ich ošetrení.

Úlohy orgánov úradnej kontroly potravín sú upravené v ust. , podľa ktorého úradná kontrola potravín sa vykonáva: a) na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie, b) nad dovozom potravín z tretích krajín a vývozom, c) nad dodržiavaním podmienok zdravotnej spôsobilosti podľa osobitných predpisov určujúcich požiadavky na osobnú hygienu a hygienu osôb priamo alebo nepriamo zúčastnených na výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh, d) nad dodržiavaním zákazu klamlivej reklamy potravín.

Podľa ust. úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie podmienok ustanovených týmto a osobitnými predpismi v oblastiach a na účel uvedený v odseku 1; neuplatňuje sa, ak ide o metrologickú kontrolu a metrologický dozor, veterinárne kontroly podľa osobitného predpisu, ako aj kontrolu krmív podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. orgány uvedené v až d) vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 zo dňa 29.04.2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a starostlivosti o zvieratá v platnom znení.

Úradná kontrola predstavuje definovaný proces, ktorého cieľom je zistiť, či si kontrolovaný subjekt plní povinnosti určené . Výsledky tohto procesu má príslušný orgán povinnosť zaznamenať spôsobom a vo forme určeným v osobitnom predpise a oboznámiť s nimi prevádzkovateľa, ktorému poskytne možnosť zaujať stanovisko k jednotlivým zisteniam alebo podať vysvetlenie.

Podľa citovaného - orgány štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín podľa tohto a osobitných predpisov sú: a) ministerstvo a ministerstvo zdravotníctva, b) orgány verejného zdravotníctva, c) štátna veterinárna a potravinová správa, d) regionálne veterinárne a potravinové správy.

Podľa uvedeného - orgány štátnej veterinárnej a potravinovej správy uvedené v odsek 1 písm. c) a d) vykonávajú úradnú kontrolu potravín nad ich výrobou, v obchodnej sieti, pri manipulovaní s nimi a pri ich umiestňovaní na trh a) potravín živočíšneho pôvodu, b) potravín rastlinného pôvodu vrátane čerstvého ovocia, čerstvej zeleniny, zemiakov a ostatných poľnohospodárskych produktov v poľnohospodárskej prvovýrobe po zbere úrody, nápojov vrátane potravín s niektorými zložkami živočíšneho pôvodu, cukrárskych výrobkov, zmrzliny a vody v spotrebiteľskom balení... .

V súvislosti s realizáciou kontroly odporcu tak, ako vo vyjadrení k návrhu uviedol odporca, je potrebné postupovať aj podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá.

Z článku 1 bod 1 uvedeného nariadenia vyplýva, že toto nariadenie stanovuje všeobecné pravidlá pre vykonávanie úradných kontrol s cieľom overovania dodržiavania predpisov zameraných najmä na tieto oblasti: a) prevencia, eliminácia alebo zníženie na prijateľnú mieru rizík hroziacich ľuďom a zvieratám buď priamo alebo nepriamo cez životné prostredie, b) zaručenie spravodlivých postupov v oblasti obchodu s krmivami a potravinami a ochrana záujmov spotrebiteľov, vrátane označovania krmív a potravín a iných foriem informácií pre spotrebiteľa.

Článok 2 uvedeného nariadenia pod bodom 1 upravuje pojem definície úradnej kontroly tak, že táto znamená akúkoľvek formu kontroly, ktorú vykonáva príslušný orgán alebo spoločenstvo s cieľom overenia dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá.

Z článku 3 bod 2 nariadenia vyplýva, že úradné kontroly sa budú uskutočňovať bez predchádzajúceho upozornenia okrem takých prípadov, ak je audit, kedy je predchádzajúce informovanie prevádzkovateľa v oblasti krmív a potravín potrebné. Úradné kontroly sa môžu uskutočňovať aj ad hoc.

Podľa bodu 3 tohto článku - úradné kontroly sa budú uskutočňovať v každej fáze výroby, spracovania a distribúcie krmív alebo potravín, zvierat a živočíšnych výrobkov. Budú sem patriť aj kontroly prevádzkovateľov v oblasti krmív a potravín, kontroly používania krmív a potravín, ich skladovania a kontroly akéhokoľvek procesu materiálu akejkoľvek látky, činnosti alebo operácie, vrátane prepravy uplatnených na krmivách alebo potravinách a na živých zvieratách potrebných na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia.

Z citovaných ustanovení teda vyplýva, že účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a tento zásah bol zameraný proti nej alebo jeho dôsledku, bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Súdne konanie má byť zárukou, že súd vyslovením povinnosti odporcu nepokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné,

obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy.

v ustanovení pojem zásah nedefinuje, jeho definíciu neobsahuje ani iný . Z ustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Teda možno povedať, že zásah je nezákonný, resp. protiprávny útok orgánu verejnej moci proti subjektívnym právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych práv navrhovateľa.

V predmetnej veci navrhovateľ tvrdí, že došlo k zásahu do jeho súkromia a obydlia v rozpore s , 2 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd, ale aj podľa . Cieľom ochrany podľa je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami.

Na pojednávaní súdu navrhovateľ tvrdil, že cit.: „Trváme na podanom návrhu. Jeho podstatou je námietka, že vykonaná kontrola nesplnila podmienky stanovené spolu s Dohovoru, ako aj SR, resp. irelevantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Vychádzame z toho, že tieto relevantné články sa na kontrolu aj podľa vzťahujú. Nespochybňujeme, že kontrola bola vykonaná na základe a že sleduje legitímny cieľ a nerozporujeme, že je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. Toto odôvodňujeme v návrhu uvedenými rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva. Osobitne chcem poukázať na to, že takáto kontrola by mala byť buď na základe predchádzajúceho príkazu vydaného sudcom alebo aspoň na základe, efektívnym súdnym spôsobom. V ostatných náležitostiach odkazujem na písomné vyhotovenie návrhu a trváme na dôvodoch tam uvedených, ktoré nepominuli. Okrem toho by som poukázal na nedávnu judikatúru Najvyššieho súdu SR, vzťahujúcu sa na porušené práva hospodárskej súťaže, podľa ktorej je zakázané vykonávať kontroly iba za účelom lovenia dôkazov. Okrem toho si myslíme, že návrh je prípustný a nie je dôvod návrhu nevyhovieť. Samozrejme, že žiadame náhradu trov a zápisnicu z dnešného pojednávania.“

Odporca na pojednávaní súdu uviedol, cit.: „Trváme na vyjadrení doručeného súdu 14.08.2015. Máme za to, že pri vykonávaní kontroly v žiadnom prípade nedošlo k porušeniu Dohovoru, ani k žiadnemu zásahu do ochrany súkromia a obydlia. Kontrola bola vykonaná jednoznačne v súlade so a s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 882/2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavanie potravinového a krmivového práva a predpisov zdravých zvierat a o starostlivosti o zvieratá. Máme za to, že výklad, ktorý je prezentovaný navrhovateľom, že by malo pri danej kontrole dôjsť k zásahu do súkromnej a právnickej osoby kontrolnými orgánmi v obchodných priestoroch právnickej osoby, považujeme za absurdný a uvádzaná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Európskeho súdneho dvora je v tomto prípade neaplikovateľná. Chceme poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. 259/05, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Naopak hovorí kontra návrhu, kedy Ústavný súd SR konštatoval, že ochrana právnických osôb pre rešpektovanie ich sídla nie je taká intenzívna ako pri ochrane obydlia fyzických osôb a v danom prípade išlo o sídlo právnickej osoby, nie o jeho prevádzku. Kontrola vykonávaná odporcom bola v prevádzke navrhovateľa, nie v sídle navrhovateľa. Predkladám rozhodnutie Ústavného súdu SR. Záverom dávam do pozornosti súdu, že úplne rovnaký návrh bol podaný na Krajský súd v Prešove s tým rozdielom, že išlo o kontrolu Regionálnej a potravinovej správy v X. v prevádzke A. X. a návrh bol v celom rozsahu zamietnutý. Rozhodnutie je právoplatné. Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ ide o doplnenie návrhu, máme za to, že návrh bol doplnení po uplynutí 30-dňovej lehoty, takže súd by naň nemal vôbec prihliadať.“

Primárne súd musel posúdiť, či v predmetnej veci navrhovateľ vyčerpal opravné prostriedky, ktoré je povinný vyčerpať. Napriek skutočnosti, že Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn.: vyslovil, že (citácia): „Kumulatívne stanovenie podmienok prípustnosti návrhu na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy v a to vyčerpanie prostriedkov nápravy, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis a podanie návrhu v subjektívnej lehote, je nevyhnutné v zmysle v spojení s článkom 46 ods. 1 SR vykladať tak, aby sa

navzájom nevylučovali. Ustanovenie druhá veta je nevyhnutné vykladať tak, že o existencii zásahu sa žalobcovia najskôr dozvedeli až doručením oznámenia o vybavení sťažnosti.“

Navrhovateľ síce predložil dôkaz o tom, že proti postupu odporcu podal sťažnosť, ktorá k dňu podania návrhu vybavená nebola. Napriek uvedenému súd vo veci vychádzal aj z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn.: -33, ktorý jednoznačne konštatoval, že treba vychádzať z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v súvislosti s existenciou efektívneho prostriedku nápravy vo vnútroštátnom poriadku, pričom podľa článku 35 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je považovaný za efektívny prostriedok nápravy taký prostriedok, ktorý je dostupný a umožňuje dosiahnuť nápravu alebo zadosťučinenie za namietané porušenia. Existencia prostriedku nápravy musí byť dostatočne konkrétna nielen v teórii, ale aj v praxi, v opačnom prípade nemá požadovanú dosiahnuteľnosť a účinnosť. V preskúmavanej veci súd dospel k záveru, že podanie sťažnosti navrhovateľom nie je efektívnym prostriedkom nápravy, a preto považoval podaný návrh za podaný včas.

Navrhovateľ tvrdí, že zásah odporcu bol nezákonný, pretože došlo k zásahu do súkromia a obydlia a neboli splnené kumulatívne tri základné podmienky, ktoré súd v odôvodnení tohto rozsudku cituje vyššie. S týmto názorom navrhovateľa sa však súd nestotožňuje.

Z vyššie citovaných ustanovení a z Nariadenia č. 882/2004 jednoznačne vyplýva, že odporca bol oprávnený vykonať kontrolu v prevádzke navrhovateľa, vstúpil do obchodných priestorov a do skladových priestorov, a teda navrhovateľ žiadnym spôsobom nedefinoval, ktoré ustanovenie ktorého právneho predpisu, resp. nariadenia, ktoré je súčasťou komunitárneho práva, odporca porušil. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na to, že posúdenie zákonnosti štátnej kontroly musí nutne obsahovať určitý subjektívny prvok, a či kontrola bola primeraná okolnostiam.

Z v návrhu navrhovateľa uvedených námietok v žiadnom prípade nevyplýva, žeby orgán kontroly vstupoval do iných priestorov, ako mu to umožňuje , resp. Nariadenie č. 882/2004 a jeho námietky uvedené v návrhu sú veľmi všeobecné, nepoukazujúce na konkrétny subjektívny zásah do práv navrhovateľa ako právnickej osoby a pritom je notoricky známe, že rozsah ochrany súkromia právnickej osoby je oproti fyzickej osobe značne obmedzený.

v článku 16 ods. 1 upravuje, že nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených .

Ani z námietok navrhovateľa, ani zo záznamu nevyplýva, žeby odporca postupoval v predmetnej veci v rozpore s , pretože kontroloval obchodnú prevádzku navrhovateľa, čo je podľa názoru súdu plne v intenciách citovaných ustanovení a Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004.

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v článku 8 upravuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života v rade 1. tak, že každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie, podľa bodu 2 štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so a nevyhnutné demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokoju alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných. Pri doslovnom gramatickom výklade citovaného sa javí, že aplikácia SR a článku 8 bod 1, 2 Dohovoru sú na právnickú osobu neaplikovateľné, pretože právnická osoba je organizácia osôb alebo majetku, ktorá sa vykonáva na určitý účel, a ktorej objektívne právo priznáva vlastnú právnu subjektivitu a je to napr. podnik, organizácia atď.. Je teda jednoznačne polemické, či právnická osoba má právo na súkromný a rodinný život a ochranu obydlia. Prevádzkovateľ priestory (predajňa a skladové priestory) podľa názoru súdu nemožno subsumovať pod pojmy súkromie ale ani obydlie.

K námietke navrhovateľa týkajúce sa rozporu zásahu kontrolovaného orgánu s Dohovoru je potrebné uviesť, že zásah prvostupňového správneho orgánu bol v súlade s právom, sledoval legitímny cieľ a bol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. Inšpektori pri výkone kontroly postupovali v zmysle oprávnení uložených im . Vychádzajúc z ustanovení zamestnanci orgánu úradnej kontroly potravín, ktorý vykonávajú úradné kontroly potravín sú oprávnení odoberať vzorky výrobkov na analýzy a hodnotenia v nevyhnutnom množstve a rozsahu, pričom musí byť

zabezpečené právo prevádzkovateľov na dostatok vzoriek pre doplnkové stanovisko znalca. V zmysle ust. sú zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín pri výkone kontroly oprávnení vstupovať v prevádzkovom čase a mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh. Z vyššie citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vykonávanie úradných kontrol a odber vzoriek vykonávajú v rámci svojho pôsobenia regionálne veterinárne a potravinové správy prostredníctvom inšpektorov a ich vykonávaním nemohlo byť preto porušené právo na súkromie. Je jednoznačné a nepochybné, že prevádzka navrhovateľa, kde sú na trhu umiestňované potraviny s cieľom ich predaja konečnému spotrebiteľovi, nemôže byť považovaná za obydlie s garantovanou ochranou súkromia a nedotknuteľnosti. Taký výklad, aký uvádza navrhovateľ by nepochybne šiel nad rámec dikcie Dohovoru, pretože keby tomu tak bolo, každý spotrebiteľ by už vstupom do prevádzky zasiahol do súkromia a nedotknuteľnosti navrhovateľa, čo by bolo v rozpore so samotným účelom ním vykonávanej činnosti, ktorou je predaj potravín.

Pre prípad, že by súd vychádzal z navrhovateľom uvedených judikátov, tak by sa stotožnil s názorom, že aj právnická osoba má právo na ochranu súkromia, avšak aplikovať judikáty vo vzťahu ku kontrole hospodárskej súťaže štátnymi orgánmi je nenáležité, pretože pri týchto kontrolách ide o kontrolu obchodnoprávnych vzťahov.

Súdu preto ostalo posúdiť namietaný zásah odporcu z hľadiska neoprávneného zasahovania, ktorým je také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysle obmedzeného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa.

K námietke navrhovateľa, že nebol mu známy rozsah kontroly, a teda nemohol zistiť, či odporca neprekročil svoje kompetencie, je treba zdôrazniť, že aj táto námietka je veľmi všeobecná a navrhovateľ neuviedol žiadne konkrétnosti poukazujúce na to, že zamestnanci odporcu vykonávali kontrolné činnosti nad rámec a citovaného nariadenia.

Pokiaľ ide o realizovanie pričastých kontrol odporcom, súd poukazuje na to, že navrhovateľ neuviedol žiaden právny predpis, ktorý by odporca porušil a rovnako neuviedol v akých časových intervaloch má odporca právo vykonávať kontrolu. Kontrola bola realizovaná v obchodnej sieti, súčasťou ktorých sú aj skladovacie priestory potravín.

Aj z obsahu predloženého administratívneho spisu odporcu je zrejmé, že nie je dôvodná námietka navrhovateľa, že pri kontrole nebola prítomná tretia osoba, pretože z citovaného záznamu je zrejmé, že pri kontrole bola prítomná vedúca oddelenia potravín.

K námietke navrhovateľa, že nebolo predložené poverenie na vykonanie kontroly, súd poukazuje na tú skutočnosť, že zo jednoznačne vyplýva, že poverenie na vykonanie kontroly je potrebné iba v tom prípade, ak zamestnanci regionálnej potravinovej a veterinárnej správy vykonávajú kontroly mimo rámca svojho obvodu. V predmetnej veci kontrolu vykonávali zamestnankyne Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Spišská Nová Ves s miestom vykonania kontroly Supermarket Kaufland v.o.s., Duklianska 19, Spišská Nová Ves ( ).

K námietkam navrhovateľa o zásahu do súkromia a obydlia je treba uviesť, že z judikatúry Ústavného súdu jednoznačne vyplýva, že ochrana predovšetkým obydlia vo vzťahu k právnickej osobe nie je taká intenzívna, ako u fyzickej osoby. Naviac kontrola nebola vykonávaná v sídle spoločnosti, ktorá je v Bratislave, ale v obchodných priestoroch navrhovateľa a vzhľadom na to, že potraviny sú umiestňované aj v sklade, je možné túto kontrolu realizovať aj v týchto priestoroch.

Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú pri výkone kontroly oprávnení a) vstupovať v prevádzkovom čase do priestorov, v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh, b) požadovať od prevádzkovateľa vysvetlenie, informácie, údaje, doklady a iné písomnosti na výkon kontroly a nazerať do nich a vyhotovovať fotografickú dokumentáciu, ak to považujú za potrebné; ak sú tieto súčasťou obchodného tajomstva, sú zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín povinní o týchto skutočnostiach zachovávať mlčanlivosť ( ), a preto

výklad prezentovaný navrhovateľom v súvislosti so zásahom do súkromia právnickej osoby kontrolnými orgánmi v obchodných priestoroch súd považuje za nesprávny a ním uvádzanú judikatúru, či už Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Európskeho súdneho dvora na predmetnú vec navrhovateľa za neaplikovateľnú.

Navrhovateľ ako právnická osoba realizujúca predaj potravín, vrátane ovocia a zeleniny, je povinná strpieť vykonávanú kontrolu, pričom zo záznamu je zrejmé, že odporca nerealizoval žiaden nezákonný zásah, kontroloval iba tie oblasti, ktoré súd už vyššie citoval v tomto rozsudku.

Pre úplnosť súd uvádza, že keďže druhý a tretí odsek petitu návrhu nebol súladný s ust. druhá a tretia veta , súd sa ním nezaoberal a že v predmetnej preskúmavanej veci sa nezaoberal ani námietkami navrhovateľa uvedenými v dodatočnom návrhu došlom súdu 31.08.2015, pretože z ustanovenia vyplýva, že na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Ak teda ustanovenie stanovuje lehotu, v ktorej je povinnosť návrh podať a odsek 8 odkazuje na ustanovenia druhej hlavy piatej časti , podľa názoru súdu analogicky v zmysle námietky proti nezákonnému zásahu možno realizovať iba v 30-dňovej lehote. Doplnený návrh bol navrhovateľom podaný po uplynutí tejto lehoty.

Po preskúmaní postupu odporcu v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, a preto návrh podľa zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa , podľa ktorého navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. Pretože súd návrhu navrhovateľa nevyhovel, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( ). Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok ( ).