Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/41/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Eva Behranová, v právnej veci žalobcu: Ing. P. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., X..N. XX, zastúpený advokátom: JUDr. Tibor Sanák, so sídlom Trnava, Nám. SNP 2, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičová 4, IČO: 00 585 441, zastúpený advokátom: JUDr. Baltazár Mucska, so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, o zaplatenie 21.966,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -638 zo dňa 12. novembra 2020, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , a , a , a , , , a .

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, že dňa 7.2.1996 uzavreli žalobca a žalovaný poistnú zmluvu na dobu neurčitú so začiatkom poistenia od 8.2.1996, predmetom ktorej bolo poistenie majetku a zodpovednosti za škodu podnikateľov, pričom poistná hodnota bola určená vo výške 1.054.803,- Sk (35.013,04 eur). V poistnej zmluve bolo dojednané poistenie na riziko združený živel. Pri ustálení poistnej hodnoty nehnuteľnosti, účastníci zmluvy zhodne vychádzali zo Znaleckého posudku č. 2/12/95 znalca Alojza Kudláča, ktorý ustálil cenu poistenej nehnuteľnosti, z ktorej bol potom odvodený aj rozsah plnenia v prípade poistnej udalosti na sumu 1.054.803,- Sk (35.013,04 eur). Z poistnej zmluvy teda vyplýval predmet poistenia, popis poistnej udalosti s ktorou bol spojený vznik povinnosti žalovaného plniť, aj dojednaný rozsah plnenia. Ďalej bol preukázaný aj vznik poistnej udalosti, ktorou bol výbuch neznámej trhaviny umiestnenej v podbrání budovy v noci z 19.7. na 20.7.1997, na základe čoho po skončení šetrenia udalosti, žalovaný vyplatil dňa 27.10.1997 poistné plnenie vo výške 392.037,- Sk (13.013,24 eur), čo podľa žalovaného predstavovali náklady na opravu škody a uvedenie budovy do stavu bezprostredne pred výbuchom. Ohľadom týchto skutočností, medzi stranami spor ani nebol, keď všetky tieto skutočnosti vyplynuli okrem listinných dôkazov aj z ich výpovedí. Na rozdiel od týchto, spor medzi stranami vznikol ohľadom skutočností, či výbuchom došlo len k poškodeniu budovy alebo k jej zničeniu, a aká je výška škody vzniknutej na budove, spor bol aj ohľadom správnosti vyčíslenia škody žalovaným, a to vzhľadom na rozdielne tvrdenia sporových strán.

Žalobca v konaní tvrdil, že budovu je možné považovať za zničenú vzhľadom na rozsah poškodenia hlavných nosných konštrukcií spôsobeného výbuchom, v dôsledku ktorého statické poškodenie domu predstavuje 27,22% z celkovej hodnoty posudzovaného domu. Z toho dôvodu mu teda patrí poistné plnenie až do výšky hornej hranice plnenia ktorú nemôže žalovaný prekročiť, teda do výšky 35.013,04 eur. Po vypracovaní posudku č. 03/2000 znalcom Ing. Jánom Kyseľom, žalobca poukazoval na jeho záver o tom, že dom nie je zničený ale iba poškodený, zároveň aj na odborný posudok kancelárie Realstav Trnava v zmysle ktorého je ekonomicky výhodnejšie poškodenú stavbu odstrániť a vybudovať novú, v dôsledku čoho žalobca začal tvrdiť, že je jedno či je budova zničená alebo len poškodená, keď z hľadiska náhrady škody je plnenie v oboch prípadoch limitované hornou hranicou plnenia poisťovne, pričom aj náklady na opravu poškodenej budovy by boli určite vyššie ako je suma, ktorú požaduje. Na preukázanie výšky nákladov na uvedenie stavby do stavu pred poistnou udalosťou, navrhol pribrať do konania znalca. Naproti tomu žalovaný považoval nehnuteľnosť za poškodenú a nie za zničenú, z toho aj vychádzal pri výpočte výšky poistného plnenia. Vzhľadom k tomu, že budova bola poistená na časovú cenu, v zmysle poistných podmienok vzniká poistenému právo na vyplatenie sumy zodpovedajúcej primeraným nákladom na opravu poškodenej veci do stavu v čase bezprostredne pred poistnou udalosťou, zníženej o sumu zodpovedajúcej stupňu opotrebenia, a v súlade s týmto žalovaný aj postupoval. Na preukázanie tohto žalovaný poukazoval na likvidačnú správu z ktorej vyplýva postup, akým sa dopracoval k sume poistného plnenia ktorú následne aj plnil, na rozdiel od žalobcu, ktorý žiadnym spôsobom nepreukázal presnú sumu nákladov, či už na opravu budovy alebo na jej znovuzriadenie. Na preukázanie stavu budovy v čase uzavretia poistnej zmluvy a teda pred jej poškodením, z dôvodu možnosti posúdenia rozsahu poškodenia výbuchom, bol súdu predložený znalecký posudok Alojza Kudláča, ktorý bol v konaní aj vypočutý. K obsahu znaleckého posudku znalca Kudláča a jeho svedeckej výpovede súd uvádza, že hodnota budovy, akú znalec stanovil pri svojom oceňovaní, nebola v čase uzatvorenia poistnej zmluvy nikým spochybnená, keď z tejto hodnoty účastníci zmluvy vychádzali pri ustálení časovej ceny poisťovanej nehnuteľnosti. Výpoveďou svedka nebola potvrdená, ale ani vyvrátená existencia určitého statického poškodenia budovy alebo prasklín na múroch, znalec len skonštatoval, že takéto menšie poškodenia by boli zohľadnené pri určovaní hodnoty budovy. Ani to, že takéto poškodenia budovy, ale ani žiadne iné, nie sú v posudku priamo uvedené neznamená, že by v čase oceňovania na budove neexistovali, ich existenciu a rozsah znalec ale určite zohľadnil v cene a to aj bez ich bližšieho určenia. Zároveň však znalec pripustil, že v čase jeho oceňovania, mohli byť na budove takéto menšie statické poškodenia prípadne praskliny a narušenia múrov. Je potrebné uviesť, že súdu nie je úplne zrejmé, čo mal znalec na mysli keď uvádzal, že v prípade väčších statických poškodení nosných častí by nehnuteľnosť neohodnocoval. Ani toto jeho vyjadrenie však podľa názoru súdu nemohlo znamenať to, že na budove v tom čase takéto rozsiahlejšie poškodenia nosných častí neboli, pretože ich existencia by mohla mať vplyv len na hodnotu nehnuteľnosti, nie však aj na to, či by budovu znalec ohodnocoval alebo nie, nakoľko znalec zo strany účastníkov zmluvy dostal požiadavku na ohodnotenie v tom čase aktuálneho stavu nehnuteľnosti, teda aj s prípadnými poškodeniami nosných častí väčšieho rozsahu, a nie aby budovu ohodnotil len pokiaľ na nej takéto poškodenie nie je. Žalobca mal záujem dať si poistiť nehnuteľnosť presne v tom stave v akom v tej dobe bola, a zrejme na jeho rozhodnutí by väčšie poškodenie budovy nič nezmenilo. Nakoľko však bol súdu preukázaný určitý obraz o tom, v akom stave bola nehnuteľnosť bezprostredne pred uzatvorením poistnej zmluvy, a to zápisnicou z obhliadky a zistenia technického stavu objektu dňa 6.2.1995 spísanou P. M., bol súd toho názoru, že poškodenia na budove v takomto rozsahu museli byť už aj v čase jej ohodnocovania znalcom Kudláčom, keď medzi obhliadkou znalca a obhliadkou P. M. uplynul len jeden rok (keď svedok E. F. vysvetlil, že pri uvedení dátumu na zápisnici došlo k omylu pri uvedení roku, nakoľko k obhliadke došlo tesne pred uzavretím poistnej zmluvy, teda v roku 1996). Keďže medzi stranami bol spor ohľadom následkov výbuchu na stav budovy, v konaní bolo nariadené dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie statika stavieb. Znalec Ing. Ján Kyseľ vypracoval posudok č. 03/2000 na zodpovedanie otázok, či z hľadiska statiky je treba považovať budovu následkom výbuchu za zničenú alebo iba poškodenú, a ak je poškodená, určiť percentuálne jej statické poškodenie. Okrem tohto, žalobca poukazoval pri hodnotení týchto otázok aj na odborný statický posudok projekčnej kancelárie Realstav Trnava, ktorý si nechal vypracovať pred podaním žaloby. Súd po oboznámení sa s listinnými dôkazmi pri posudzovaní stavu budovy, vychádzal hlavne zo znaleckého posudku Ing. Kyseľu, keďže to je posudok jediného znalca, ktorý videl poškodenú budovu v relatívne krátkom čase od jej poškodenia a reálne videl aj vzniknuté poškodenie, ktoré následne mohol posúdiť a porovnať so stavom budovy, ktorý vo svojom posudku zaznamenal znalec Alojz Kudláč v dobe krátko pred uzavretím poistnej zmluvy. Posudok vypracovaný Alojzom Kudláčom, ani jedna zo sporových strán nespochybnila, čo sa

týka zaznamenania stavu budovy v dobe uzatvorenia zmluvy, teda pred výbuchom. Tým bol ustálený stav, v akom sa nehnuteľnosť nachádzala pred poistnou udalosťou a teda aj poškodenia, ktoré v tej dobe na budove boli v dôsledku veku, vplyvu počasia, prípadne neodborných zásahov do jej konštrukcie a nezabezpečenia riadnej starostlivosti o nehnuteľnosť. Už v čase vypracovania tohto posudku v roku 1995, bola budova v určitom zlom technickom stave, na ktorý bolo potrebné pri posudzovaní poškodenia spôsobeného výbuchom, prihliadnuť. Stav nehnuteľnosti v čase uzatvorenia poistnej zmluvy bol opísaný aj v zápisnici z obhliadky budovy spísanej P. M., likvidátorom žalovaného. Znalec Ing. Kyseľ vychádzal pri posudzovaní rozsahu poškodenia, zo všetkých týchto dôkazov ako aj z vykonanej obhliadky už poškodenej budovy, na základe čoho dospel k záveru, že explózia nálože spôsobila stav, ktorý znamenal veľké poškodenie nosných prvkov, hlavné nosné konštrukcie sú ale masívne a nedošlo k ich deštrukcii v takom rozsahu, ktorý by znamenal úplné zničenie domu, ale iba jeho poškodenie, pričom statické poškodenie domu vyčíslil na 27,22% z celkovej hodnoty domu. Podľa názoru súdu, sa znalec Ing. Kyseľ jednoznačne vysporiadal s úlohou zadanou mu súdom v uznesení, ktorým bolo znalecké dokazovanie nariadené. K tomuto znalec následne podal aj ústne vysvetlenie na pojednávaní súdu dňa 3.12.2003, keď na otázku zástupcu žalovaného uviedol, že pri hodnotení poškodenia budovy sa sústredil na vyčíslenie poškodenia, ktoré vzniklo v súvislosti s výbuchom, pretože predmetom jeho hodnotenia bolo vyčíslenie škody práve v dôsledku tejto udalosti. V súvislosti s týmto vyjadrením dospel súd k záveru, že Znaleckým posudkom č. 03/2000 bolo jednoznačne preukázané, že budova v dôsledku výbuchu nebola zničená, ako to tvrdil žalobca. Záver znalca bol, že budova z hľadiska statiky je iba poškodená a toto poškodenie je v rozsahu 27,22% z celkovej hodnoty domu. Ak teda výbuch priamo poškodil „iba štvrtinu“ domu (27,22% ), nemožno budovu žiadnym spôsobom, ani v ďalších širších súvislostiach, považovať za zničenú práve výbuchom (keďže budova bola v určitom stave poškodenia už predtým). Pre súd bolo dôležité aj ďalšie vyjadrenie znalca keď uviedol, že pri svojom posudzovaní vedel rozlíšiť, ku ktorým poškodeniam došlo pri výbuchu a ku ktorým v dôsledku zlých vplyvov na budovu pred výbuchom, a to vzhľadom na smer, ktorým účinok výbuchu pôsobil. Znalec teda pri svojom posudzovaní zničenia alebo len poškodenia budovy vychádzal z konkrétneho stavu budovy, zisteného obhliadkou, za úplného rozlíšenia poškodení na tie, ktoré na budove boli pred udalosťou a tie, ktoré vznikli v dôsledku pôsobenia výbuchu. Nebola teda preukázaná príčinná súvislosť medzi výbuchom a vznikom takej škody, ktorá by znamenala povinnosť žalovaného vyplatiť poistné plnenie vo výške, ako keby bola budova zničená. Táto súvislosť nevyplývala ani zo samotného znaleckého posudku Ing. Kyseľu, a nepodarilo sa ju v priebehu dokazovania preukázať ani žalobcovi, ktorý sa počas celého konania odvolával práve na posudok Ing. Kyseľu, pričom ďalší dôkaz z ktorého by vyplynulo, že výbuch poistenú nehnuteľnosť zničil, v konaní nepredložil a ani vykonanie žiadneho iného nenavrhol. Je nesporné, a toto súd považoval aj za preukázané, že budova v určitom stave poškodenia bola už v čase poistenia. Ako skonštatoval vo svojom posudku znalec Alojz Kudláč, uviedol svedok E. F., prípadne ako vyplynulo zo zápisnice z obhliadky a zistenia technického stavu budovy pred uzavretím poistky, zlý technický stav budovy bol spôsobený aj vplyvom času, nedostatočnou údržbou, neodbornými zásahmi do nosných konštrukcií, viacnásobnými prestavbami, prípadne vplyvom okolitej dopravy. Je samozrejmé, že výbuch spôsobil ďalšie zhoršenie i tak už zlého technického stavu budovy a prispel k jej ďalšiemu poškodeniu, ale nie priamo k jej zničeniu. Navyše súd poukazuje aj na to, že predmetná budova takmer 24 rokov od výbuchu až dodnes stojí a je (aspoň zo strany od Hviezdoslavovej ulice) v nezmenenom stave, budova nebola z uličnej strany ani len opravovaná, nebola ani zbúraná, čo v prípade jej zničenia a teda aj ohrozovania bezpečnosti okolitých stavieb prípadne chodcov (chodník vedie bezprostredne pred poškodenou budovou) bola pravdepodobne nariadená jej likvidácia. Ak mal teda súd na základe znaleckého dokazovania a výsluchu znalca Ing. Kyseľu ustálené, že budova bola len poškodená a nie zničená, bolo potrebné zistiť výšku nákladov na opravu budovy a jej uvedenie do stavu pred výbuchom. Žalobca sa v priebehu celého konania snažil o preukázanie zničenia budovy, čím by preukázal svoj nárok na poistné plnenie až do výšky hornej hranice plnenia ktorú nemôže žalovaný prekročiť. Ďalej tvrdil, že je jedno či je budova zničená alebo len poškodená, pretože z hľadiska náhrady škody je to prakticky to isté, nakoľko v oboch prípadoch je poistné plnenie limitované hornou hranicou plnenia zo strany žalovaného, pričom aj v prípade, ak je budova len poškodená, by boli náklady na jej uvedenie do stavu pred výbuchom vyššie ako je suma, ktorú požaduje. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval na odborný posudok ktorý si dal vypracovať kanceláriou Realstav Trnava a ktorá vyjadrila názor, že je ekonomicky výhodnejšie odstrániť budovu ako ju zrekonštruovať. Tento záver následne spájal aj s vyjadrením znalca Ing. Jána Kyseľu, ktorý na pojednávaní súdu dňa 3.12.2003 na otázku žalobcu, či by vzhľadom na poškodenie statiky vyšla oprava budovy v dobe kedy prišlo ku škode viac alebo menej ako

660.000,- Sk (21.907,98 eur) uviedol, že oprava takéhoto rozsahu by vyšla viac ako sumu 660.000,- Sk. Za účelom určenia výšky nákladov na uvedenie budovy do pôvodného stavu pred výbuchom, navrhol nariadiť znalecké dokazovanie. Na rozdiel od žalobcu, žalovaný považoval vyplatené poistné plnenie za správne vypočítané, a to v zmysle uzavretej poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok, poukázal zároveň na to, že žalobca v priebehu konania nepreukázal žiadnu presnú sumu nákladov, či už na znovuzriadenie alebo na uvedenie nehnuteľnosti do stavu pred výbuchom. K návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania sa pripojil aj žalovaný. Súd však bol v súvislosti s takýmto vyjadrením žalobcu toho názoru, že sa tieto dva závery, vyjadrenie vyplývajúce z odborného posudku a vyjadrenie znalca Ing. Kyseľu, nedajú len tak paušalizovať ako to žalobca prezentoval. Nie je možné bez ďalšieho spoliehať sa na to, že náklady, či už na opravu budovy alebo na jej znovuzriadenie, by určite boli vyššie ako je nárok ktorý si žalobca uplatnil v tomto konaní. Takýmito úvahami, prípadne takýmto postupom určenia výšky plnenia zo strany žalovaného, keď sa predpokladá, že pri budove ktorá je kultúrnou pamiatkou, by v skutočnosti akékoľvek náklady na jej opravu alebo rekonštrukciu boli vysoké a je preto jedno, či sa bude ich skutočná výška preukazovať alebo nie, by sa strany mohli riadiť prípadne len pri svojich jednaniach v rámci mimosúdnej dohody. Akonáhle však k takejto dohode medzi nimi nedošlo, a vec je v štádiu súdneho konania, žalobca je už povinný svoje tvrdenie nielen o tom, že má nárok na doplatenie poistnej sumy zo strany žalovaného, ale aj o tom, v akej presnej výške, preukázať. Tiež nie je prípustné, aby súd vychádzal len z vyjadrenia znalca Ing. Kyseľu, ktorý na rozdiel od záveru odborného posudku projekčnej kancelárie relatívne aj konkretizoval výšku nákladov keď uviedol, že by to bola suma vyššia ako 660.000,- Sk, pretože na posúdenie tohto podľa názoru súdu, ako znalec z odboru stavebníctvo odvetvie statika stavieb nemá oprávnenie, keď predmetom jeho znaleckej činnosti nie je aj oceňovanie nehnuteľností. Takéto vyjadrenie možno považovať len za prejavenie jeho názoru na dopytované skutočnosti, nie však za relevantný dôkaz, z ktorého by súd jednoznačne pri svojom rozhodovaní mohol vychádzať. Žalobca sa okrem znalca Ing. Kyseľu, pýtal na názor ohľadom výšky nákladov na opravu škody aj svedka E. F., tento svedok však rovnako nemá oprávnenie vyjadrovať sa k takejto odbornej otázke, nakoľko nie je znalec ale finančný manager poisťovne, ktorý uzatváral poistnú zmluvu. Ak sa teda žalobca odvolával len na to, že určite by boli náklady na opravu budovy vyššie ako je suma ktorú on žiada, pretože aj laikovi to musí byť zrejmé, súd upriamuje pozornosť na to, že v prebiehajúcom súdnom konaní, pokiaľ nárok žalobcu žalovaný sporuje, nemôže súd vychádzať zo skutočností ktoré nie sú ničím preukázané, i keď akokoľvek správne a reálne by sa tvrdenie žalobcu o výške jeho nároku javilo. Súd v zmysle návrhu nariadil znalecké dokazovanie za účelom určenia výšky nákladov na opravu budovy a za znalca bol ustanovený Ing. Jozef Hviezdarek. Znalec po oboznámení sa s listinnými dôkazmi oznámil súdu, že pre splnenie uloženej úlohy, bude potrebné vypracovať realizačný projekt sanačných prác statiky, z ktorého je možné určiť skutočnú cenu prác pre uvedenie objektu do pôvodného stavu. Taktiež žiadal o predloženie potrebných listín, medzi iným aj pôdorys nehnuteľnosti, zameranie nehnuteľnosti a rez objektom a pohľady, predloženie policajnej správy a fotodokumentácie. Znalec okrem dokladov požadoval aj zloženie preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 60.000,- Sk (1.991,63 eur) a cenu za vypracovanie celého posudku odhadol na 100.000,- Sk (3.319,39 eur). Nakoľko znalcovi vyžiadané listiny zo strany žalobcu predložené neboli, pretože podľa jeho vyjadrenia nimi nedisponuje, rovnako nebola žalobcom ani zložená záloha na posudok, znalec odmietol posudok vypracovať. Súd ďalej nariadil znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou CENEKON spol. s r.o. Bratislava, ktorá spoločnosť súdu taktiež oznámila, že nie je možné posudok vypracovať bez doloženia ďalších dôkazov, nakoľko z listinných dokladov v spise a ani obhliadkou nehnuteľnosti nie je možné zhodnotiť rozsah poškodenia bez toho, aby bolo vykonané statické posúdenie, ktoré by zadefinovalo rozsah poškodenia a navrhlo aké sanačné opatrenia je potrebné vykonať. Preto podaniu znaleckého posudku z ich strany by malo predchádzať vypracovanie posudku znalcom z odvetvia Statika stavebných konštrukcií, následne znalcom z odvetvia Konštrukcie pozemných stavieb. Pre nedoloženie potrebných listín, ani táto znalecká organizácia posudok vypracovať nevedela. Následne súd poveril vykonaním znaleckých úkonov ďalšiu znaleckú organizáciu, Technický a skúšobný ústav stavebný, n.o. Bratislava. Rovnako aj táto organizácia súdu oznámila, že bez relevantných dôkazov predložených žalobcom (projektová dokumentácia, príslušná fotodokumentácia stavu nehnuteľnosti a pod.), nie je možné, aby zodpovedala úlohy zadané jej súdom. Posudok organizácia nevedela vypracovať ani po doložení odborného posudku projekčnej kancelárie Realstav Trnava, naďalej jej chýbala projektová dokumentácia o ktorej sa žalobca vyjadril že ju k dispozícii nemá, a chýbala im fotodokumentácia stavu nehnuteľnosti. Znalecká organizácia sa k nemožnosti vypracovať znalecký posudok definitívne vyjadrila po doručení jej videozáznamu z obhliadky poškodenej budovy, keď ani na základe tohto zdokumentovania stavu nehnuteľnosti nebolo možné

posudok z ich strany podať. Ako dôvod tejto nemožnosti organizácia uviedla, že s časovým odstupom po udalosti výbuchu sa vykonávali na budove rozsiahle búracie práce, mnohé konštrukcie ktoré mali byť predmetom posúdenia sú už v súčasnosti asanované, takže zanikol predmet posúdenia. Na rezíduách konštrukcií je celý rad poškodení, ktoré sa dajú prisúdiť pravdepodobne práve vykonaným búracím prácam a preto sa nedá preukázať, že by niektoré z týchto rozsiahlych poškodení mali pôvod v škodovej udalosti, alebo by vznikli ako jej následok. Pokiaľ ide o vyjadrenie percentuálneho narušenia statiky (o vyjadrenie ktorého sa žalobca snažil počas celého konania), toto považuje za technicky nesprávne a zavádzajúce, nakoľko sa nedá jednoznačne a preukázateľne vyjadriť v technických parametroch stavby základ takého vyjadrenia. Z uvedeného je zrejmé, že napriek návrhu strán, znalecké dokazovanie ktorým by bola určená výška nákladov na uvedenie budovy do stavu pred výbuchom, nebolo možné zrealizovať. Výšku nákladov potrebných na uvedenie nehnuteľnosti do stavu pred jej poškodením výbuchom tak, ako to žalovaný v správe o likvidácii poistnej udalosti určil a následne ako poistné plnenie aj vyplatil, žalobca v konaní sporoval. Napriek tomu však v priebehu celého konania žiadnym spôsobom relevantne nepreukázal skutočnosť, že suma predstavujúca výšku týchto nákladov by mala byť vyššia, i keď žiadal doplatenie poistného do výšky hornej hranice plnenia, čo je podľa jeho názoru ešte stále menšia suma, ako by boli skutočné náklady na opravu. V konaní tiež namietal aj popis prác vypracovaný X. G. ako podklad pre likvidáciu poistnej udalosti, avšak prvýkrát to namietol až po vrátení veci na ďalšie konanie odvolacím súdom, do tej doby k popisu prác výslovné námietky nemal. Žalobca bližšie nešpecifikoval, v čom spočívajú jeho pochybnosti týkajúce sa popisu prác p. G. keď uviedol len to, že z jeho laického pohľadu to má byť iná cena, možno aj niekoľko miliónov korún, presnú sumu, podloženú dôkazom, ale neuviedol. Na určenie výšky nákladov na opravu škody, súd nariadil znalecké dokazovanie, a to aj opakovane, ktoré nebolo možné zrealizovať pre nedostatok listinných dôkazov ktoré znalcovi, prípadne znaleckej organizácii, nepredložil žalobca. Okrem toho, znalecké dokazovanie nebolo zrealizované aj pre nezloženie preddavku na tento dôkaz žalobcom. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno v konaní je na žalobcovi a to pokiaľ ide o preukázanie škody a jej výšky. Žalobca v konaní nepreukázal žiadnu sumu nákladov, či už na znovuzriadenie novej budovy alebo na uvedenie nehnuteľnosti do stavu pred poškodením. Dlhodobo len konštatoval, že by bola vyššia ako je vyplatené poistné plnenie, čo opieral o odborný posudok kde je tiež uvedené len to, že táto suma by bola niekoľkokrát vyššia ako suma vyplatená, nie však už to, aká suma by to bola tak, aby sa z tejto konkrétnej sumy potom dala odpočítať amortizácia a aby sa teda dala v konečnom dôsledku vyčísliť výška skutočného plnenia na ktoré má žalobca z titulu poistenia nárok. Zo strany žalovaného bol súdu predložený aspoň popis prác a dodávok vrátane ocenenia, z ktorého popisu bolo možné preveriť akým spôsobom sa žalovaný dopracoval k určeniu výšky nákladov na opravu poškodenej budovy, ktorú potom žalobcovi plnil ako poistné plnenie, teda dôkaz, ktorý bolo možné v rámci dokazovania reálne podrobiť aj preskúmaniu. Žalobca však aj v rámci dokazovania po zrušení veci odvolacím súdom opakoval, že náklady budú určite vyššie, môžu predstavovať niekoľko miliónov, prípadne aj niekoľko desiatok miliónov korún, nič konkrétne ale nepreukázal. Vzhľadom na to, že dôkazná povinnosť je na žalobcovi, je nesprávne potom jeho vyjadrenie, v rámci ktorého poukázal na neochotu žalovaného podieľať sa na financovaní znaleckého dokazovania v rozsahu požadovaných 100.000,- Sk, v dôsledku čoho znalecké dokazovanie stroskotalo na nezáujme žalovaného zaplatiť požadovanú sumu. Týmto žalobca len prenáša dôkazné bremeno na žalovaného, neuvedomujúc si, kto je v konaní zaťažený dôkaznou povinnosťou, čo je za danej dôkaznej situácie neprístupné. Pri poukazovaní zo strany žalovaného na to, že žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie nielen výšky, ale ani uplatneného nároku, žalobca dokonca tvrdil, že pokiaľ má žalovaný iný názor, nech si dá spraviť znalecký posudok, ale on platiť nebude nič, pričom opäť je potrebné uviesť, že je na žalobcovi, aby preukázal dôvodnosť svojho nároku a správnosť výšky sumy, ktorej sa domáha. V závere dokazovania, v podstate na podnet žalovaného, ktorý na pojednávaní dňa 25.10.2018 vzhľadom na konštatovanú nemožnosť vypracovať znalecký posudok na určenie výšky nákladov na opravu budovy vyjadril svoj názor, že s prihliadnutím na svoju dôkaznú povinnosť, mal žalobca aj doteraz priestor na zabezpečenie si súkromného znaleckého posudku, predložil žalobca súdu posudok č. 281/2018 zo dňa 9.11.2018 vypracovaný Ing. Antonom Fuzákom. Týmto posudkom žalobca preukazoval súdu, že náklady na opravu budovy predstavujú sumu 64.600 eur vrátane DPH, čím teda preukazuje dôvodnosť uplatneného nároku. Záver predmetného posudku žalovaný namietol, poukazujúc pritom na zásadný rozdiel v stanovení hodnoty stavby v čase pred poškodením ku ktorej dospel znalec oproti hodnote, ku ktorej dospel znalec Alojz Kudláč v posudku, ktorý doposiaľ žalobcom spochybnený nebol a z ktorého strany vychádzali aj pri uzatváraní poistky, ako aj na množstvo nesprávností spočívajúce okrem iného aj v zásadných matematických chybách.

Znalec Ing. Fuzák vo svojom posudku č. 281/2018 uviedol, že pri stanovení výšky škody vychádzal zo všeobecnej hodnoty stavby pred poškodením, ktorú určil vo výške 122.245,44 eur. Akým spôsobom dospel k určeniu takejto hodnoty nezdôvodnil, čím sa javí jeho posudok nepreskúmateľný, a to s ohľadom na posudok znalca Alojza Kudláča, ktorý v roku 1995 určil hodnotu nehnuteľnosti úplne v inej výške (35.013,04 eur po zohľadnení opotrebenia), pričom táto hodnota nehnuteľnosti doposiaľ medzi stranami sporná nebola a vychádzali z nej tak pri uzatváraní poistky ako aj pri určení hornej hranice plnenia v prípade poistnej udalosti. V posudku znalec určil skutočnú výšku škody na stavbe po zaokrúhlení v sume 40.200 eur a výšku škody na stavbe uvedením do pôvodného stavu po zaokrúhlení v sume 200.700 eur. Ani jednu z takto vyčíslenej výšky škody riadne nezdôvodnil, postup akým sa k stanoveniu výšky dopracoval neuviedol, takže nie je možné správnosť postupu znalca preskúmať. Najmä pokiaľ ide o určenie výšky škody uvedením do predošlého stavu, znalec priamo v posudku na strane 3 uvádza, že pre stanovenie výšky škody na stavbe uvedením do predošlého stavu sa vychádza z predpokladu poznania technickej hodnoty stavby. V tejto súvislosti však je potrebné poukázať na stranu 4 kde v časti „Údaje o obhliadke predmetu posúdenia“ znalec uviedol, že miestnu obhliadku spojenú s miestnym šetrením nevykonal, zameranie nebolo vykonané, fotodokumentácia nebola vykonaná. Nakoľko sa súd domnieva, že predpokladom stanovenia výšky škody je potreba poznania technickej hodnoty stavby pred poškodením, poukazuje na ďalšie súvislosti, pre ktoré bol súd toho názoru, že tento stav nehnuteľnosti pred poškodením znalec nepoznal a teda nemal z čoho vychádzať, a síce na vyjadrenie znalca, ktorý na pojednávaní súdu dňa 16.7.2019 uviedol, že nemal k dispozícii žiadnu fotodokumentáciu nehnuteľnosti, ani dokument o obhliadke a zistení technického stavu objektu vypracovaný likvidátorom p. M. v rámci uzatvárania poistnej zmluvy, ani projektovú dokumentáciu k nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o znalecký posudok znalca Kudláča, ani tento k dispozícii nemal. Spomenuté doklady, o ktorých znalec Fuzák uviedol, že ich pri vypracovávaní posudku vôbec nemal k dispozícii, sú pritom všetko doklady, jedine z ktorých mal možnosť oboznámiť sa s technickým stavom nehnuteľnosti v čase pred jej poškodením (z ničoho iného sa dnes už vychádzať ani nedá, pričom z tohto sa vychádzalo aj pri uzatváraní poistky). Ak ich teda nemal, súdu nie je zrejmé, z čoho vlastne vychádzal pri stanovení hodnoty budovy pred výbuchom, ktorú hodnotu potreboval poznať a z ktorej podľa vyjadrenia v posudku mal vychádzať pri určení výšky škody. Ako uviedol znalec na pojednávaní, technický stav konštrukcie budovy pred a po výbuchu mu nevyplynul zo žiadneho dokladu, toto vydedukoval z posudku Ing. B. a Ing. Kyseľu, tiež mal svedeckú výpoveď žalobcu, ktorý mu popísal stav nehnuteľnosti pred výbuchom, iné podklady mu poskytnuté neboli. Tu je potrebné uviesť, že z posudku Ing. Kyseľu sa nemohol dozvedieť aký bol stav budovy pred poškodením, keď posudok opisuje stav budovy až po výbuchu, nemal teda s čím tento stav porovnať a posúdiť rozsah poškodenia (ktoré poškodenia znalec Fuzák okrem iného taktiež nevidel). Pokiaľ ide o posudok vypracovaný Ing. B., tak tento v priebehu celého konania nebol predložený ani súdu, takže ani nebolo zrejmé, čo je jeho obsahom a za akým účelom bol vypracovaný, prípadne kto ho dal vypracovať. Je však zrejmé, že z týchto dvoch posudkov znalec nemohol stanoviť východiskovú a technickú hodnotu stavby pred poškodením výbuchom, pretože ani v jednom z nich tento stav opísaný nie je. Z hľadiska oceňovania už konkrétnych nákladov na opravu, je podľa vyjadrenia znalca Fuzáka možné ocenenie vykonať, ak sú dostatočné podklady, ktoré dokumentujú stav budovy k roku 1997. Ako súd skonštatoval vyššie, tieto podklady znalec nemal a ani ich v potrebnom rozsahu pre relevantné určenie nákladov na opravu mať nemohol, keď tieto podklady pýtal už znalec Ing. Hviezdarek ako aj ďalšie znalecké organizácie, a neboli im poskytnuté práve preto, že ich žalobca k dispozícii nemal. Znalec upresnil, že v roku 2018 vykonal obhliadku budovy na mieste samom iba zrakovým vnemom, keď videl budovu zo strany Hviezdoslavovej ulice a z druhej strany budovy od Hotela Holiday Inn, pokiaľ dovidel na budovu. V tom čase bola budova už viac menej zbúraná a už sa nenachádzala v tom stave v akom bola v roku 1997. Opäť, ani k posúdeniu poškodenia nemal k dispozícii žiadnu fotodokumentáciu, ani odborný statický posudok spoločnosti Realstav z roku 1997, ani dokument o obhliadke v rámci likvidácie poistnej udalosti. Mal však svedeckú výpoveď žalobcu, ktorý mu popísal stav nehnuteľnosti, k čomu súd uvádza, že žalobca nemohol byť pri opise stavu budovy objektívny keď zohľadníme, že po zistení nemožnosti podať posudok inými znalcami, žalobca mal záujem na tom, aby posudok znalcom Fuzákom bol vypracovaný, a to ešte aj v jeho prospech. Mieru poškodenia stavby po výbuchu mohol znalec stanoviť len na základe posudku Ing. Kyseľu. Ako skonštatoval, reálne je možné stavbu uviesť do pôvodného stavu a mieru poškodenia prvkov dlhodobej životnosti stanovil nižšie ako je predpokladaný limit, t.j. 50%. Z tohto súdu usudzuje, že aj znalec Fuzák považoval budovu za poškodenú a nie za zničenú. Výšku škody na stavbe uvedením do predošlého stavu, pôvodne v posudku určenú sumou 163.141,30 eur bez DPH, znalec po upozornení na túto chybu zo strany žalovaného, opravil Dodatkom č. 1 k

znaleckému posudku na sumu 64.600,- eur s DPH s odôvodnením, že vo výpočte spravil triviálnu aritmetickú chybu, keď si zamenil znamienka „plus“ a „mínus“ vo vzorci na strane 12, v 3. riadku odspodu. Táto oprava ale podľa znalca nemá vplyv na uplatnený nárok žalobcu, pretože skutočná výška škody, bola vypočítaná relevantným spôsobom. Súdu však nedá v súvislosti s týmto zdôvodnením svojej chyby znalcom skonštatovať, že sa v danom prípade ale jedná o rozdiel značného rozsahu, ktorý znalec označil len za triviálnu chybu. Vo svetle takto zistenej skutočnosti však treba ustáliť, že takáto podstatná chyba (okrem iných) vzbudzuje značnú pochybnosť o správnosti celého vypracovaného znaleckého posudku a vedie k tomu, že súd na daný posudok nahliada ako na nevierohodný. Pri posudku nie je isté, či znalec nespravil obdobnú chybu aj v nejakých ďalších podstatných údajoch, čo z posudku robí pre rozhodnutie súdu nepoužiteľný listinný doklad. Podľa názoru súdu, nie je možné túto chybu považovať za triviálnu, keď sa týka určenia práve tej skutočnosti, ktorá je podstatná pre rozhodnutie súdu, okrem toho sa jedná o značný, až niekoľkonásobný rozdiel, keď pôvodne bola určená výška 163.141,30 eur a to ešte aj bez DPH a napokon výška „len“ 64.600,- eur aj s DPH, ktorý rozdiel by žalobca a aj znalec nechali bez povšimnutia, pokiaľ by na chybu nepoukázal žalovaný. Je treba skonštatovať, že znalec evidentne nevenoval pozornosť obsahu posudku a tento vypracoval zrejme nesústredene, pretože v posudku sú aj ďalšie chyby, keď napríklad na strane 10 uvádza, že úlohou posudku bolo stanovenie výšky škody na stavbe rodinného domu s. č. XX, čo je úplne iná nehnuteľnosť. Aj pokiaľ ide o rozdiel východiskových hodnôt, určených znalcom Kudláčom a tých ktoré určil znalec Fuzák poukazujúc pritom na postup znalcov podľa rozdielnych metodík, bol súd toho názoru, že pre posúdenie stavu nehnuteľnosti v čase pred výbuchom a pre porovnanie tohto stavu s tým po poškodení, sa nemôžu tieto hodnoty plynutím času zmeniť v závislosti od toho, kedy sa posudzujú. Týmito údajmi, rovnako tak údajmi týkajúcich sa stanovenia veku stavby znalcom Fuzákom rozdielne oproti tomu, ako vek stanovil znalec Kudláč, sa súd vzhľadom k tomu, že znalecký posudok Ing. Antona Fuzáka nebral za relevantný dôkaz, nezaoberal. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, súd teda na Znalecký posudok č. 281/2018 Ing. Antona Fuzáka neprihliadal ako na dôkaz rozhodujúci na preukázanie dôvodnosti nároku žalobcu a pre vyhovujúce rozhodnutie vo veci. V neposlednom rade, okrem toho, že znalecký posudok je podľa názoru súdu nepreskúmateľný, pretože znalec neuviedol akým spôsobom a na základe akých podkladov dospel k určeniu výšky nákladov, keď navyše sa posudok javí ako nie vierohodný pre svoje podstatné chyby, ho súd považuje aj za účelový. Budí dojem, že znalecký posudok bol vypracovaný za účelom, preukázať akúkoľvek výšku nákladov na opravu škody na budove, ktorá bude vyššia ako žalobcom uplatnený nárok. Na podporu tohto záveru svedčí aj to, že súdu sú známe skutočnosti, pre ktoré nebolo možné vykonať znalecké dokazovanie ohľadom tejto istej skutočnosti už v priebehu dokazovania. Vypracovanie znaleckého posudku v priebehu konania bolo nariadené viacerým znalcom, z toho dvom znaleckým organizáciám, no ani jeden znalec posudok nevedel vypracovať pre chýbajúce podklady, na základe ktorých by bolo možné súdom zadanú úlohu splniť. Až znalcovi, ktorý vypracoval posudok na návrh žalobcu, sa podarilo relatívne v krátkom čase 14 dní od zadania žiadosti zadávateľom, určiť podstatnú skutočnosť pre rozhodnutie súdu. Je potrebné ale uviesť, že tak spravil bez toho, aby nehnuteľnosť obhliadol, aby mal k dispozícii akékoľvek doklady preukazujúce stav budovy pred poškodením, aby mal vypracované statické posúdenie rozsahu poškodenia budovy prípadne realizačný projekt sanačných prác ktoré požadovali predchádzajúci znalci, bez toho aby mal vedomosť či a v akom rozsahu boli na budove vykonané nejaké práce, napríklad aj búracie. Znalec vypracoval posudok s viac ako 20 ročným odstupom od poškodenia a to aj napriek tomu, že na budove sa vykonávali už rozsiahle búracie práce, mnohé konštrukcie ktoré mali byť predmetom posúdenia sú už asanované a na konštrukciách sú poškodenia, ktoré sa dajú prisúdiť práve vykonaným búracím prácam, ako to z videozáznamu zhodnotila znalecká organizácia. Aj s poukazom na doterajšiu nemožnosť vypracovania posudkov viacerými znalcami, prípadne znaleckými organizáciami, je záver tohto súkromného posudku doloženého žalobcom v rovine ničím nepodloženého a nepreskúmateľného tvrdenia, ktorý nie je objektívne spôsobilý vyvrátiť závery likvidácie poistnej udalosti žalovaným.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že súd po vykonanom dokazovaní, po zhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žalobca nepreukázal v konaní riadnym spôsobom dôvodnosť uplatneného nároku. Žalobca nepreukázal žiadnu zo svojich tvrdených skutočností, teda že stavba bola výbuchom zničená a z toho dôvodu mu patrí poistné plnenie v požadovanej výške, predstavujúcej rozdiel medzi dohodnutou maximálnou výškou poistného plnenia a skutočne vyplateným plnením. Žalobca nepreukázal ani to, že aj v prípade, ak bolo ustálené len poškodenie budovy, má nárok na poistné plnenie až do limitovanej hornej hranice z dôvodu, že výpočet výšky plnenia žalovaným nie je správny a skutočné náklady na znovuzriadenie veci do stavu pred

udalosťou, sú v skutočnosti vyššie. V podstate je potrebné skonštatovať aj to, že žalobcovi sa nepodarilo relevantným spôsobom spochybniť ani výpočet plnenia žalovaným, keď jeho námietky voči nemu zostali len v rovine tvrdenia a prezentovania vlastného názoru, že samotná škoda a náklady na opravu sú určite vyššie. Žalobca už priamo v žalobe uvádzal postup ako je treba dospieť k výške jeho nároku, potrebné je vyčísliť skutočnú výšku škody, od ktorej sumy by sa dala odpočítať amortizácia v zmysle poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok tak, aby bolo možné dospieť k správnej výške poistného plnenia. Toto sa mu v priebehu celého dokazovania nepodarilo, a to ani ním predloženým znaleckým posudkom Ing. Fuzáka, napriek tomu, že práve žalobca bol povinný znášať dôkazné bremeno a výšku škody súdu aj preukázať. Žalobca súdu nepreukázal žiadnu výšku škody, preto rozhodnúť o inej výške poistného plnenia ako už bolo vyplatené, nie je možné len na základe takéhoto ničím nepodloženého tvrdenia žalobcu. Ak nie sú presne vyčíslené náklady na opravu, nie je možné zohľadniť amortizáciu, a v konečnom dôsledku vyčísliť plnenie v zmysle poistných podmienok uzavretej zmluvy. Spor medzi stranami spočíval v tom, že suma ktorú žalobcovi mala poisťovňa (žalovaný) vyplatiť ako poistné plnenie je v skutočnosti vyššia ako je horná hranica dohodnutého plnenia a teda, že má nárok na doplatenie plnenia minimálne do tejto výšky hornej hranice poistného. Túto skutočnosť žalobca nepreukázal a teda spor neodstránil. Dôkazné bremeno ohľadom týchto skutočností ťaží žalobcu, pričom zo žiadneho z vykonaných dôkazov nie je možné vyvodiť záver, že jeho nárok je dôvodný a teda, že mu prináleží suma 21.966,60 eur s príslušenstvom. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, zo strany súdu potom bolo nutné konštatovať dôkaznú núdzu na strane žalobcu a žalobu ako nepreukázanú zamietnuť. Žalobca v konaní žiadne ďalšie dôkazy neoznačil, a to aj napriek riadnemu poučeniu zo strany súdu. Z týchto dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú, vo výroku I. zamietol. Za situácie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súdu relevantným spôsobom nepreukázal dôvodnosť žaloby, bolo jediným preskúmateľným dôkazom správnosti výpočtu poistného plnenia, oznámenie žalovaného o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 3.4.1998. Z tohto oznámenia vyplýva výpočet poistného plnenia po ustálení nákladov na opravu poškodenej budovy, podielu prác na odstránenie poškodenia a podielu materiálu z uvedenej sumy, po odpočítaní amortizácie. Základom tohto výpočtu bol popis prác a dodávok vrátane ich ocenenia, ktorý vypracoval prizvaný expert X. G.. Náklady na opravu poškodenej budovy podľa tohto experta predstavovali cenu 603.134,- Sk (20.020,38 eur) od ktorej je potrebné odpočítať podiel prác 50% z tejto sumy čo je 301.567,- Sk (10.010,19 eur) a pripočítať podiel materiálu po odpočítaní amortizácie vo výške 70% čo je suma 90.470,- Sk (3.003,05 eur), až sa dospeje k výslednej sume poistného plnenia 392.037,- Sk (13.013,24 eur) od ktorej sa odráta spoluúčasť v dohodnutej výške. Budova bola poistená na časovú cenu a rozdiel medzi časovou a novou cenou je ten, že pri novej cene sa neodrátava amortizácia budovy na rozdiel od ceny časovej, kde sa suma amortizácie musí odrátať. V danom prípade boli náklady na opravu p. G. vyčíslené na hodnota 603.134,- Sk (20.020,38 eur). Nakoľko tieto náklady na opravu nepresiahli poistnú hodnotu uvedenú v zmluve, je zrejmé, že išlo o poškodenie uvedenej nehnuteľnosti, nie o jej zničenie. Z týchto listinných dôkazov predložených žalovaným, je potom zrejmý postup pri výpočte plnenia, ako aj to, že postupoval v zmysle dohodnutých podmienok vyplývajúcich z uzavretej poistnej zmluvy a v zmysle všeobecných poistných podmienok, citovaných vyššie. Z likvidačnej správy vyplýva, že žalovaný vychádzal z toho, že nehnuteľnosť bola poistená na časovú cenu, z ktorej potom po ustálení, že nehnuteľnosť bola poistnou udalosťou poškodená, vypočítal výšku poistného plnenia ako sumu, ktorá zodpovedá primeraným nákladom na opravu poškodenej veci do stavu v akom bola v čase bezprostredne pred poistnou udalosťou, zníženú o sumu zodpovedajúcu stupňu opotrebenia z doby pred poistnou udalosťou. Nakoľko nehnuteľnosť nebola zničená, takto vypočítaná suma nepresiahla hornú hranicu výšky dohodnutého plnenia, takže aj v tomto žalovaný dodržal postup v zmysle poistných podmienok. Spornou skutočnosťou v danej veci bola výška škody. Túto výšku škody žalovaný preukázal, a to jednak odborným vyjadrením a likvidačnou správou, výpoveďou svojich zamestnancov s odbornými technickými znalosťami v tejto oblasti, závery ktorých vzhľadom na ich technický charakter nemôže žalobca žiadnym svojim vyjadrením vyvrátiť. V súvislosti s týmto dôkazom je potrebné uviesť, že zo strany žalovaného bola predložená táto likvidačná správa ako dôkaz ktorým preukazuje, akým výpočtom dospel k výške poistného plnenia, ktoré následne žalobcovi aj vyplatil. Doložil aj popis prác a dodávok, z ktorého je taktiež možno preskúmať spôsob výpočtu plnenia. Žalovaný teda súdu predložil aspoň nejaký dôkaz o ktorý opieral svoj postup pri likvidácii poistnej udalosti, na rozdiel od žalobcu, ktorý len namietal postup likvidácie a správnosť popisu prác a dodávok vypracovaný X. G. (aj to prvýkrát až v konaní po podaní odvolania), a tiež len tvrdil, že má nárok na vyššie poistné plnenie. Súdu však svoje tvrdenia ničím nepreukázal. Aj popis prác a dodávok

spochybnil len vyjadrením, že z jeho laického pohľadu to mala byť iná, vyššia suma. Súdu ale nepredložil konkrétny a hlavne preskúmateľný dôkaz, z ktorého by jednoznačne vyplynulo, v čom expert G. pochybil pri popise prác a v čom pochybil žalovaný pri výpočte poistného plnenia. Súd sa zároveň priklonil k vysvetleniu žalovaného, ktorým zdôvodnil použitie nesprávneho odkazu na všeobecné poistné podmienky v správe o likvidácii poistnej udalosti na základe ktorých plnil keď uviedol, že k uvedeniu článku XII. bod 2 odsek b) došlo omylom a správne mal byť uvedený článok XII. bod 3 odsek b) poistných podmienok. O tom, že sa v skutočnosti mohlo jednať o omyl a nie o správny záver poisťovne súd usudzuje aj z toho, že okrem tohto odkazu na všeobecné podmienky, poisťovňa v oznámení uvádza aj to, že plnenie poskytuje ako náklady na opravu, teda vychádzala z toho, že budova je len poškodená, nie zničená. Ak by totiž poisťovňa pokladala budovu výbuchom za skutočne zničenú, mala plniť nie len časť nákladov na opravu, ale poistné plnenie by bolo vo výške limitovanej hornou hranicou plnenia po odpočítaní spoluúčasti žalobcu, na ktoré sa v poistnej zmluve zaviazala, a nebolo by potrebné výšku nákladov vypočítať, ako to v skutočnosti žalovaný robil. Záverom súd uvádza, ako to vyplýva aj z odôvodnenia vyššie, že pri svojom rozhodovaní vychádzal hlavne zo Znaleckého posudku č. 03/2000 Ing. Kyseľu a z jeho výpovede, čím mal preukázané len poškodenie budovy a nie jej zničenie v dôsledku výbuchu, ďalej z výpovede svedka E. F., ktorou mal preukázaný nepriaznivý technický stav a určité poškodenie budovy v čase uzavretia poistnej zmluvy, čo bolo rozhodujúce pre posúdenie výšky nákladov na uvedenie budovy do stavu pred jej poškodením výbuchom, keď svedkom opísaný stav nehnuteľnosti preukazovala aj zápisnica o obhliadke technického stavu objektu spísaná P. M.. V ďalšom konaní vychádzal aj z oznámenia o likvidácii poistnej udalosti a z výpočtu výšky poistného plnenia, čím mal preskúmateľne preukázaný postup pri likvidácii poistnej udalosti. Výpoveď Ing. L. X. obsahovala konštatáciu stavu budovy po výbuchu, ktorá uvedený stav opísala zhodne ako znalec Ing. Kyseľa, čo podporilo správnosť záverov jeho posudku a výpoveď svedka X. G. ozrejmila spôsob popisu prác a dodávok na odstránenie škody, čo predchádzalo výpočtu poistného plnenia. Súd vôbec nevychádzal z výpovede svedka P. M., keď tento svedok si v podstate na udalosti na ktoré bol dopytovaný vôbec nespomínal. V konaní súd na návrh žalovaného vypočul aj svedka L. V., ktorý si však na predmetnú poistnú udalosť nespomínal a z toho dôvodu uvádzal len všeobecné príklady ako postupuje pri likvidácii poistných udalostí. Nakoľko táto svedecká výpoveď nemala relevantný význam pre danú vec, súd z nej pri svojom rozhodovaní nevychádzal. V podstate je potrebné skonštatovať, že súd pri svojom rozhodovaní nevychádzal ani z odborného posudku projekčnej kancelárie, keď tento obsahoval len všeobecné vyjadrenie prezentujúce názor na vhodnejšie ekonomické riešenie stavu budovy vzniknutého poistnou udalosťou, bez jej bližšej špecifikácie umožňujúcej preskúmanie správnosti tohto riešenia. Pokiaľ ide o znalecký posudok Ing. Antona Fuzáka a dodatok k tomuto posudku, ako aj výpoveď znalca, súd z nich pri svojom rozhodovaní nevychádzal, nakoľko ich považoval za nepreskúmateľné, z dôvodov bližšie opísaných v odseku 37 tohto rozsudku. Na preukázanie skutočností, ktoré však v konaní sporné neboli, sa súd oboznámil aj s návrhom poistnej zmluvy, so Znaleckým posudkom č. 2/12/1995 Alojza Kudláča a s jeho výpoveďou. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia, sa súd zaoberal aj ďalšími vyjadreniami sporových strán, konkrétne vyjadrením žalovaného ktorý v priebehu konania poukázal na to, že žalobca sa domáha plnenia na základe poistnej zmluvy, ktorá už zanikla ku dňu zániku jeho živnostenského oprávnenia, teda pred samotným poškodením nehnuteľnosti. Vychádzal z toho, že poistnou zmluvou sa poistil majetok a zodpovednosť za škodu podnikateľov. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalovaný po nahlásení poistnej udalosti vykonal jej riadne šetrenie, po ukončení ktorého v zákonnej lehote žalobcovi aj poskytol poistné plnenie a do doby podania žaloby, uvedené nikdy nenamietal. Z toho, že žalovaný na základe poistnej zmluvy plnil súd usudzuje, že v čase šetrenia a aj plnenia žalovaný považoval zmluvu za platnú. K zániku živnostenského oprávnenia je potrebné uviesť, že toto skutočne zaniklo ešte pred vznikom škodovej udalosti. Zmluvou bolo okrem zodpovednosti za škodu podnikateľov, poistené aj poškodenie celej nehnuteľnosti, nielen časti v ktorej žalobca vykonával živnosť, preto mu podľa názoru po poškodení budovy, vznikol nárok na plnenie, okrem toho aj tu je potrebné uviesť, že žalovaný v čase plnenia považoval zmluvu aj v tejto časti za platnú. A napokon sa súd vyjadruje aj k návrhu žalobcu, aby súd pri určení výšky nákladov na opravu budovy a jej uvedenie do stavu pred udalosťou vychádzal z vlastnej úvahy a podľa toho hodnotil jednotlivé vyjadrenia a dôkazy v zmysle Čl. 15 základných princípov . Je neprijateľné, aby si súd vytváral záver o skutočnostiach, na ktoré v rámci zadaných úloh neboli schopní dať odpoveď znalci ani znalecké organizácie, navyše ak od škodovej udalosti uplynula už značná doba, na nehnuteľnosti prebiehajú rekonštrukčné práce a budova je vplyvom pôsobenia času už v úplne inom stave ako bola

bezprostredne po výbuchu. Súd sa v celom rozsahu tohto vyjadrenia žalovaného k návrhu žalobcu, aby súd posudzoval jeho nárok vlastnou úvahou prikláňa, keď rovnako tak bol toho názoru, že takýto postup nie je možné zvoliť pri riešení veci, na ktoré je potrebné odborné znalosti, ktoré súdu samozrejme z oblasti stavebníctva chýbajú. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s , keď žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, z čoho vyplýva hrubý úspech žalovaného 100% a hrubý úspech žalobcu 0%, a teda konečný čistý úspech žalovaného je 100% (100% - 0%). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku, keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa , , . Súd veľkú dôkaznú pozornosť venoval preukázaniu skutočnosti či predmetná budova bola výbuchom zničená, alebo len poškodená. Podľa žalobcu bolo treba vychádzať predovšetkým z oficiálneho listinného dokladu, ktorým bolo oznámenie žalovaného o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 3.4.1998, podľa ktorého poisťovňa udalosť likvidovala a plnila vo výške 392.037,- Sk na základe článku XII. bod 2. písm. b)Všeobecných poistných podmienok a teda samotná poisťovňa uvádzala, že vychádzala zo skutočnosti, že vec je zničená a nie z predpokladu, že vec je poškodená, lebo v takom prípade by plnenie za škodu poskytovala v zmysle čl. XII. bod 3. písm. b) Všeobecných poistných podmienok. K tomuto oficiálnemu listinného dokladu boli dané vyjadrenia pracovníkov poisťovne. Žalobca len preberal oficiálny záver žalovaného zo dňa 3.4.1998 - oznámenie o likvidácii poistnej udalosti. Tento oficiálny záver žalovaného platil dovtedy, pokiaľ bol riadnym listinným dokladom, porovnateľnej právnej sily, vyvrátený. K jeho relevantnému spochybneniu došlo až v znaleckom posudku č. 3/2000 Ing. Kyseľa zo dňa 28.5.2000 a v spojení s jeho výpoveďou na pojednávaní dňa 3.12.2003. Citovaný znalecký posudok Ing. Kyseľa bol zameraný len na posúdenie poškodenia statiky nehnuteľnosti, tak ako to jednoznačne vyplýva zo záverov znaleckého posudku Ing. Jána Kyseľa č. 03/2000 zo dňa 28. mája 2000, v ktorom znalec statické poškodenie domu vyčíslil na 12,11% z celkovej hodnoty posudzovaného domu s tým, že konštatoval, že z hľadiska statiky domu je možné konštatovať, že dom nie je zničený, ale iba poškodený. Neskôr znalec v rámci svojej výpovede pred súdom, na pojednávaní dňa 3.12.2003 opravil na hodnotu 27,22%, pričom zdôraznil, že nosné konštrukcie tvoria 44,5% celej nehnuteľnosti, pričom nosné konštrukcie boli poškodené v rozsahu 61,17%, čo z hodnoty celej nehnuteľnosti predstavuje hodnotu 27,22%. Zároveň znalec zdôraznil, že vzhľadom na poškodenie budovy, ktoré je mu známe, vrátane poškodenia statiky budovy obnova takéhoto objektu, ktorý je navyše pamiatkovo chránený, vždy nákladnejšie ako vybudovanie nového objektu a zároveň na priamu otázku odpovedal, že pri viac ako 60% poškodení statiky by oprava v cenách platných v roku 2000 vyšla viac ako je suma 660.000,- Sk! Zo znaleckého posudku znalca Ing. Kyseľa a z jeho výpovede na súde vyplýva, že iné časti budovy, mimo statických častí budovy, predstavujú podiel 55,5% (100 - 44,5) a žalobca nevie a súd to nezistil - v akom rozsahu bolo poškodených týchto 55,5% budovy a ako sa poškodenie týchto 55,5% budovy samostatne, alebo spolu s poškodením statiky budovy - 44,5% podieľa na závere, že budova je úplne zničená, alebo len poškodená. Svetlo do celej veci vniesol až znalecký posudok Ing. Antona Fuzáka č. 281/2018 zo dňa 23.11.2018 spolu s jeho dodatkom zo dňa 14.11.2019, ktorý v rámci svojich výpočtov definitívne uzavrel, že sporná nehnuteľnosť bola výbuchom len poškodená a nie zničená. Bol to práve Ing. Fuzák, ktorý znalecky s konečnou platnosťou vyriešil problém, ktorý založil samotný žalovaný zavádzajúcim oznámením o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 3.4.1998! Žiaľ súd prvej inštancie túto skutočnosť nechcel vidieť, a keď ju aj videl, nechcel si ju uvedomiť. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie bod 46. súd venoval veľkú pozornosť výkladu rozdielu medzi poistením budovy na časovú cenu a poistením budovy na novú cenu a tvrdí, že zásadný rozdiel medzi týmito dvomi poisteniami je ten, že pri novej cene sa neodrátava amortizácia budovy na rozdiel od ceny časovej, kde sa amortizácia musí odrátať. Z odbornej ekonomickej literatúry k pojmu časová cena vyplýva, že časová cena veci je cena veci k stanovenému termínu. V poisťovníctve ide najmä o cenu poškodenej veci v čase poistnej udalosti. Vypočítava sa z ceny rovnakej novej, alebo porovnateľnej veci (porovnateľnej kvality a úžitkových vlastností). Od takto stanovenej ceny sa odpočíta zrážka za opotrebenie (amortizácia)v dobe poistnej udalosti (napr. výstavba rodinného domu v r. 1970 stála 300.000,-Sk a v r. 2010 ho zničil požiar. Rovnaký dom je možné dnes postaviť za 3.000.000,- Sk, čo je jeho nová cena. Časová cena sa zistí tak, že pri

predpokladanej životnosti 100 rokov sa od novej ceny odpočíta za 40 rokov používania 40% novej ceny, teda suma 1.200.000,- Sk a časová cena by tak predstavovala sumu 1.800.000,- Sk. Podobný rodinný dom rovnakého veku možno v danom mieste zaobstarať za 1.000.000,- eur a to je cena obvyklá. Súd prvej inštancie si v konaní dával veľmi záležať, aby spochybnil znalca Ing. Fuzáka. S odstupom času žalobca môže povedať, že proti Ing. Fuzákovi vystupoval súd tak intenzívne, že sa to vymyká z bežného rámca preskúmavania znaleckého posudku, a že v tom treba vidieť účelovosť a zaujatosť. Túto zaujatosť súdu prvej inštancie je veľmi dobre vidieť z kladenia otázok znalcovi na pojednávaní dňa 3.3.2020, keď súd hľadal aj tie najmenšie chybičky a nedostatky a nepochopiteľne nakoniec v rozsudku uzatvára pod bodom 37. str. 19, druhý odsek, že znalec sa dopustil zásadnej chyby, keď výšku škody na stavbe uvedením do predošlého stavu pôvodne v posudku ustálil na sumu 163.141,30 eur bez DPH a po upozornení zo strany žalovaného ju opravil dodatkom č. 1 k znaleckému posudku na sumu 64.600,- eur s DPH s odôvodnením, že pri výpočte spravil elementárnu aritmetickú chybu, keď si zamenil znamienka „plus“ a „mínus“ vo vzorci na str. 12 a v 3. riadku odspodu. Táto oprava podľa znalca nemá vplyv na uplatnený nárok žalobcu, nakoľko nárok žalobcu bol obmedzený na poistnú sumu 1.054.803,- Sk (35.013,045 eur), pričom túto hodnotu nemohol žalobca za žiadnych okolností prekročiť, bez ohľadu na výšku škody ustálenú pri uvedení veci do pôvodného stavu, tak ako ju určil znalec. Významné by to bolo len vtedy, pokiaľ by sa znalec pomýlil pri ustálení rôznych výšok pod sumu 35.013,05 eur. Súd prvej inštancie napriek tomu dospel k prekvapujúcemu záveru, že takáto chyba znalca vzbudzuje značnú pochybenosť o správnosti celého vypracovaného znaleckého posudku a vedie k tomu, že súd na daný posudok nahliada ako na nevierohodný. K tejto formálnej matematickej chybe súd ešte priradil ďalšiu chybu, keď znalec na str. 10 znaleckého posudku uvádza, že úlohou znalca bolo stanovenie výšky škody na stavbe rodinného domu s.č. XX, čo je úplne iná nehnuteľnosť. Aj v tomto je dobre vidieť neobjektívny prístup súdu, keď zo znaleckého posudku je zrejmé voči akej nehnuteľnosti znalec ustaľoval všeobecnú hodnotu budovy a škodu vo svojom posudku. Ide o budovu s.č. XXX postavenej na pozemku parc. č. 260 zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. Z.! Aj keď súd prvej inštancie hovorí o ďalších chybách v znaleckom posudku, žiadne ďalšie chyby v znaleckom posudku Ing. Fuzáka č. 281/2018 nespomína. Záverom súd prvej inštancie uzatvára, že znalecký posudok je podľa názoru súdu nepreskúmateľný, pretože znalec neuviedol akým spôsobom a na základe akých podkladov dospel k určeniu výšky nákladov, keď navyše sa posudok javí ako nie vierohodný pre svoje podstatné chyby. Budí dojem, že znalecký posudok bol vypracovaný za účelom preukázať akúkoľvek výšku nákladov na opravu škody na budove, ktoré náklady budú vyššie ako žalobcom uplatnený nárok. Preto ho súd považuje za účelový. Súd prvej inštancie v danom prípade nesprávne posudzuje odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti, na ktoré treba vedecké poznatky a hrubo tým prekračuje svoje právomoci. Pokiaľ mal súd pochybnosti o správnosti odborných znaleckých záverov, mal nariadiť znalecké dokazovanie a ustanoviť znalca. Iba takýto postup je zákonný a mohol by potvrdiť, alebo vyvrátiť závery znalca Ing. Antona Fuzáka. Chybný matematický prepočet, keď si znalec zamenil znamienka „plus“ a „mínus“ a v dodatku svoj prepočet opravil, nie je podstatná chyba, ako tvrdí súd. Rovnako nie je podstatná chyba ani údaj znalca na str. 10 „stanovenie výšky škody na stavbe rodinného domu č. XX“, keď z obsahu znaleckého posudku je zrejmé o akú nehnuteľnosť ide; znalec to jasne uvádza v iných častiach znaleckého posudku. V prípade spochybnenia znalca a odmietnutia znaleckého posudku ide o svojvoľný postup súdu, ktorý v konečnom dôsledku spôsobuje nezákonnosť celého rozsudku. Je potrebné sa zmieniť aj o ustálení škody expertom žalovaného Ing. X. G.. Žalobca v konaní poukázal na nesprávny prepočet poistného plnenia, ktorý mu bol oznámený listom žalovaného z apríla 1998 a ktorý vykonal likvidátor Ing. X. G.. Z poistnej zmluvy zo dňa 8.2.1996 vyplýva, že poistná suma vo výške 1.054.803,- Sk bola ustálená so zreteľom na znalecký posudok Alojza Kudláča z 1.2.1995 č. 2/12/95. Znalec Kudláč v tomto znaleckom posudku ustálil cenu budovy na 3.516. 011,- Sk a odpočítal opotrebenie za 70 rokov vo výške 70% a tým sa dostal na sumu 1.054.803,- Sk, čo bola prakticky ako keby cena novej budovy, bez opotrebenia - amortizácie. Táto čistá cena budovy, bez opotrebenia, bola zároveň pojatá ako horná hranica poistnej sumy - 1.054.803,- Sk v poistnej zmluve a predstavovala poistenie na časovú cenu. Z pripojeného materiálu, ktorý spracoval Ing. G. vyplýva, že Ing. G. oceňuje v podstate iba práce v kolónke, ktorú označuje ako montáž a v závere, v rekapitulácii uvádza: Práce HSV, práce PSV, montáž - 603.134,- Sk, bez osobitného vyčíslenia hodnoty materiálu. Z tohto rozboru Ing. G. zároveň vyplýva, že hodnota materiálu uvedená v kolónke dodávka činí spolu 60.620,- Sk. Ide o vyčíslenie zanedbateľného poškodenia materiálu spočívajúce v poškodení zárubní, dverí, okien, mreží, oceľovej brány a skrinky materiálu. Účastníkom konania je zrejmé, že budova bola poškodená v podstatne väčšom rozsahu. Ing. G. však nezohľadnil a nevyčíslil celkové náklady potrebné na opravu, resp. rekonštrukciu poškodenej budovy, vrátane statiky budovy, t.j. nosných konštrukcií budovy. Tento materiál bol zrejme podkladom pre likvidátora žalovaného, ktorý následne, bez

akéhokoľvek opodstatnenia krátil túto sumu o čiastku 301.567,- Sk údajne hodnotu prác zodpovedajúcu 50% z celkovej vypočítanej sumy. Zvyšná časť, t.j. suma 301.567,- Sk pripadala na materiál, pričom žalovaný poskytol 30% mimoriadne zohľadnenie, čo predstavuje 90.470,- Sk a pri započítaní sumy 301.567,- Sk žalovanému vyšla suma na plnenie vo výške 392.037,- Sk. Do dnešného dňa žalovaný žiadnym presvedčivým spôsobom nevysvetlil, prečo sumu 603.134,- Sk rozdelil na dve rovnaké časti po 301.567,- Sk, keď z rozboru Ing. G. vyplýva, že by sa v podstate malo jednať len o práce, a teda žiadne delenie a najmä nie v takomto pomere, neprichádzalo do úvahy. Žalobca v odvolaní zopakoval, že žiada od žalovaného sumu 21.966,60 eur s prísl., táto suma predstavuje rozdiel medzi výškou skutočne vyplateného poistného plnenia a plnením, ktoré mi mal žalovaný vyplatiť do výšky hornej hranice maximálneho (možného) plnenia, pri započítaní spoluúčasti vo výške 1.000,- Sk, nakoľko škoda, ktorá vznikla poistnou udalosťou dňa 19.7.1997 bola podstatne vyššia ako suma 1.054.803,- Sk, t.j. ako horná hranica maximálneho (možného) plnenia. V ďalšej časti odvolania žalobca uvádza, že z vykonaného dokazovania mal súd bezpečne preukázané, že: 1. Dňa 19.7.1997 došlo k výbuchu na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Z. na B. ulici č. X. 2. Predmetná nehnuteľnosť bola poistená poistnou zmluvou - poistenie majetku a zodpovednosti za škodu podnikateľov č. 41-1076452-1, predmetom ktorej bolo okrem iného aj poistenie nehnuteľnosti na riziko združený živel, pričom bola dojednaná poistná suma vo výške 1.054.803,- Sk ako základ pre výpočet poistného. Poistná suma bola stanovená ako časová cena, ktorá vyjadrovala hodnotu poistenej veci v čase uzatvorenia poistenej zmluvy. 3. Žalovaný doteraz poskytol plnenie vo výške 392.037,- Sk, čo podľa ocenenia pracovníka žalovaného Ing. G. predstavuje len práce a to montáž a dodávka materiálu. Ing. G. nevyčíslil celkové náklady potrebné na opravu, resp. rekonštrukciu poškodenej budovy vrátane poškodenia statiky budovy, t.j. nosných konštrukcií budovy. Zároveň sa dopustil pochybenia, ktoré mu žalobca vytýkame v odvolaní zo dňa 1.12.2008. 4. Vo veci boli vypracované viaceré znalecké posudky: a) Znalecký posudok Alojza Kudláčka zo dňa 1.2.1995, č. 2/12/95. Znalec Kudláč ustálil cenu budovy na 3.516.011,- Sk a odpočítal opotrebenie za 70 rokov vo výške 70% a tým sa dostal na sumu 1.054.803,- Sk, čo bola prakticky ako keby cena novej budovy bez opotrebenia -amortizácie. Táto čistá cena budovy, bez opotrebenia, bola zároveň pojatá ako horná hranica poistnej sumy - 1.054.803,-Sk v poistnej zmluve a predstavovala poistenie na časovú cenu. b) Znalecký posudok Ing. Jána Kyseľa zo dňa 28.5.2000, č. 03/2000 zameraný na posúdenie poškodenia statiky predmetnej nehnuteľnosti, ktorý uviedol, že z hľadiska statiky domu je možné konštatovať, že dom nie je zničený, ale iba poškodený. Neskôr znalec v rámci svojej výpovede pred súdom dňa 3.12.2003 opravil poškodenie domu na hodnotu 27,22%, pričom zdôraznil, že nosné konštrukcie tvoria 44,5% celej nehnuteľnosti, pričom nosné konštrukcie boli poškodené v rozsahu 61,17% , čo z hodnoty celej nehnuteľnosti predstavuje hodnotu 27,22%. Zároveň znalec zdôraznil, že vzhľadom na poškodenie budovy, ktoré je mu známe, vrátane poškodenia statiky budovy, obnova takéhoto objektu, ktorý je navyše pamiatkovo chránený, je vždy nákladnejšie ako vybudovanie nového objektu. Zároveň na priamu otázku odpovedal, že pri viac ako 60% poškodení statiky by oprava v cenách platných v r. 2000 vyšla viac, ako je suma 660.000,- Sk. c) Ohliadka a zistenie technického stavu objektu zo dňa 6.2.1995 likvidátorom P. M.. Z tohto listinného dokladu vyplýva, že pri ohliadke (pred poistnou udalosťou 19.7.1997) bol konštatovaný určitý technický stav vzhľadom na vôľu uzavrieť poistnú zmluvy. d) Svedok E. F. uviedol, že pred uzavretím poistnej zmluvy bol ohliadnuť predmetnú nehnuteľnosť a to za prítomnosti likvidátora P. M.. Pri uzatváraní poistnej zmluvy vychádzal z ceny nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom, ktorý mal k dispozícii žalobca a to bol znalecký posudok vyhotovený znalcom Alojzom Kudláčom č. 2/12/1995. Takýmto spôsobom bola cena nehnuteľnosti určená na 1.054.803,- Sk ako časová cena. Časová cena predstavuje novú cenu po zrážke za opotrebenie. Už v znaleckom posudku znalec vyjadril hodnotu nehnuteľnosti so zohľadnením jej opotrebenia, čiže jej časovú cenu. e) Znalecký posudok Ing. Antona Fuzáka č. 281/2018 zo dňa 23.11.2018 spolu s jeho dodatkom zo dňa 14.11.2019. znalec zdôraznil, že účelom znaleckého posudku bolo zistenie výšky škody a to ku dňa 20.7.1997. Znalec dospel k záveru, že skutočná škoda na stavbe k 20.7.1997 (po znalcovej oprave v dodatku), vznikla vo výške 40.205,99 eur a výška škody na stavbe uvedením veci do pôvodného stavu činí 64.600,- eur. Znalec k veku stavby uviedol, že stavby odhaduje na 317 rokov tak, ako je to uvedené v znaleckom posudku na str. 7 predposledná tabuľka a z uvedeného stanovenia veku stavby mu vyšlo, že stavba bola opotrebená k 20.7.1997 na 58,06%. Ing. Fuzák zároveň opravil hrubú chybu, nereálnosť a

neudržateľnosť stanovenia veku stavby znalcom Alojzom Kudláčom na 70 rokov, pričom znalec Alojz Kudláč vychádzal z predpokladu, že stavba bola postavená v r. 1924. Ing. Anton Fuzák zároveň bezpečne a presvedčivo vysvetlil ním použitú metodiku pri výpočte amortizácie, ktorú bez pochybností obhájil. Ing. Anton Fuzák potvrdil, že sporná nehnuteľnosť bola len poškodená a nie zničená, a preto určil aj sumu potrebnú pre uvedenie veci do pôvodného stavu vo výške 64.600,- eur. Zároveň zdôraznil, že v súčasnej dobe iná metodika na zistenie výšky škody, ako tá, ktorú použil (vyhl. č. 492/2004), neexistuje. Ing. Anton Fuzák bezpečne a spoľahlivo vysvetlil všetky pochybnosti, ktoré mal súd, ako aj právny zástupca žalovaného, k jeho znaleckému posudku. Znalec zdôraznil, že platnosť vyhlášky č. 465/91 Zb. bola ukončená v r. 2004, keď bola nahradená vyhláškou , ktorú je možné použiť pri stanovení výšky škody. Alojz Kudláč neoceňoval trhovú hodnotu nehnuteľnosti ale len administratívnu cenu nehnuteľnosti, pretože nemal k tomu príslušnú vyhlášku, pričom sa hrubo pomýlil pri určení veku budovy. Ing. Fuzák bezpečne spochybnil aj vek budovy, tak ako ho nesprávne ustálil znalec Alojz. Kudláč, keď na základe vlastného bádania ustálil vek budovy na 317 rokov. Pričom jeho názor potvrdil aj Krajský pamiatkový úrad Trnava zo dňa 2.6.2020. Dôkaz: Potvrdenie Krajského pamiatkového úradu Trnava zo dňa 2.6.2020 5. Žalobca citoval ust. , , a . 6. Znalecký posudok Ing. Antona Fuzáka č.281/2018 vrátane jeho dodatku č.1 obsahuje potrebnú doložku. 7. Podľa rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18.12.2013, sp. zn. : Súd posudkom nie je viazaný, hodnotí ho voľne ako ktorýkoľvek iný dôkaz podľa zásad uvedených v - teraz 191 . Hodnoteniu nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti. Súd hodnotí len presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o úplnosť vo vzťahu k zadaniu k zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Pokiaľ sa však súd s jeho závermi nestotožňuje, musí to v rozhodnutí odôvodniť. 8. Pre stanovenie výšky škody bolo potrebné ustáliť, či daná nehnuteľnosť bola zničená, alebo poškodená, zo všetkých dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii (znalecký posudok Ing. Jána Kyseľa a znalecký posudok Ing. Antona Fuzáka) vyplýva, že sporná nehnuteľnosť bola poškodená a nie zničená, a preto povinnosťou poisťovne bolo plniť podľa čl. XII 11 bod 3) písm. b) Všeobecných poistných podmienok žalovaného, teda poistený má právo, aby mu poisťovňa vyplatila: z poistenia na časovú cenu sumu zodpovedajúcu primeraným nákladom na opravu poškodenej veci v čase bezprostredne pred poistnou udalosťou zníženú o sumu zodpovedajúcu stupňu opotrebenia alebo iného znehodnotenia nahradzovaných častí z doby pred poistnou udalosťou a o cenu zvyškov nahradzovaných častí. V konkrétnom prípade maximálne do sumy 1.054.803,- Sk (35.013,05 eur). Vzhľadom k tomu, že poisťovňa plnila vo výške 392.037,- Sk (13.013,24 eur) za práce a materiál potrebné na opravu, ale bez práce a materiálu potrebných na opravu nosných konštrukcií (poškodenie statiky), predmetom sporu zostáva suma 21.966,61 eur (1.054.803 - 392.037 = 662.766,- Sk = 21.999,80 eur - spoluúčasť [1.000,- SK = 33.19 eur]). Výšku škody ustálil znalec Ing. Anton Fuzák tak, že skutočná výška škody na stavbe činí 40.200,- eur a výška škody na stavbe uvedením do pôvodného stavu, naturálna reštitúcia, činí 64.600,- eur. Žalobcom uplatnený nárok vo výške 21.966,61 eur na doplatenie poistného plnenia je tak v každom prípade nižší ako skutočná výška škody na stavbe (40.200,- eur) resp. ako je výška škody na stavbe, uvedením do pôvodného stavu (64.600 eur). Žalobca nárok na náhradu škody v priebehu konania nezvyšoval, od podania žaloby na súd dňa 8.6.1998, je stále rovnaká, napriek tomu, že skutočná výška škody je podstatne vyššia, nakoľko som povinný rešpektovať poistenie na časovú sumu 1.054.803,- Sk. Preto námietka premlčania zo strany žalovaného je úplne irelevantná a právne neobstojí. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno a žalovaný relevantným spôsobom nespochybnil tvrdenia uvedené v žalobe a skutočnosti, ktoré vzišli z vykonaného dokazovania. Žalobca žiada, aby odvolací súd podľa rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu vyhovie a zaviaže žalovaného k úhrade istiny 21.933,60 eur so 17,6% ročným úrokom z omeškania od 26.10.1997 až do zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti rozsudku a zaviaže žalovaného k úhrade všetkých trov konania, vrátane trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

6. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má

zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

8. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 21.966,60 eur s príslušenstvom z titulu doplatenia poistného plnenia. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a či súd prvej inštancie právne správne posúdil uplatnený nárok.

9. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné považovať taký argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že v prípade jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa.

11. Odvolací súd v zmysle ustanovení a viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré žalovaný uvádzal v odvolaní, vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria jeden celok.

12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých ho odvolateľ napáda. Ustanovenie zároveň vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ustanovením dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd

pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku predstavuje podľa ustanovenia oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k odvolacím argumentom žalobcu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

14. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia , , .

15. Odvolací dôvod podľa ustanovenia je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

16. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalobcom v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky oboch strán. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie sa nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Napadnutý rozsudok tak nie je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.

17. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

18. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

19. Žalobca sa v odvolaní ako prvé zaoberal záverom súdu prvej inštancie o tom, že poistená budova bola poistnou udalosťou poškodená, pričom podľa žalobcu treba vychádzať z oficiálneho listinného dokladu a to oznámenia žalovaného o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 3.4.1998 podľa ktorého žalovaný plnil a likvidoval poistnú udalosť na základe čl. XII. bod 2. písm. b) Všeobecných poistných podmienok, teda vychádzal zo skutočnosti, že vec je zničená. Žalobca takto argumentoval počas celého konania, odvolací súd odkazuje na bod 46. napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie sa celkom logicky v súlade so všetkým čo vyšlo v konaní najavo vysporiadal s uvedenou námietkou tak, že žalovaný sa v správe

o likvidácii poistnej udalosti dopustil pochybenia v tom, že uviedol nesprávny bod článku XII. a to bod 2 a správne mal uviesť bod 3. Tiež treba uviesť, že oznámenie o likvidácii poistnej udalosti je nutné posudzovať z hľadiska obsahu celého textu tohto dokladu. Pokiaľ by súd prijal striktný názor žalobcu ako treba uvedenú správu posudzovať, a to výlučne oddelene sa držať v oznámení uvedeného ustanovenia všeobecných poistných podmienok, na ktoré žalovaný odkázal vo svojej správe (teda že poistená vec je poistnou udalosťou zničená), bez ohľadu na zvyšný text správy žalovaného o likvidácii poistnej udalosti, znamenalo by to nepochybne nesprávny postup, bolo by to v rozpore s prejavom vôle žalovaného ako aj so všetkým čo vyšlo v konaní najavo. Žalobca po doručení tejto správy žalovaného nežiadal o vysvetlenie rozporu. Zároveň nebolo v konaní preukázané, že žalovaný v správe o likvidácii poistnej udalosti uviedol zámerne nesprávny odkaz na všeobecné poistné podmienky, pretože by týmto mal v úmysle žalobcu zavádzať.

20. Žalobca sa v odvolaní vyjadril k znaleckému posudku znalca Ing. Kyseľu a k jeho výpovede na súde, z ktorých vyplýva, že iné časti budovy, mimo statických častí budovy, predstavujú podiel 55,5%, žalobca nevie a súd to nezistil v akom rozsahu bolo poškodených 55,5% a ako sa poškodenie týchto 55,5% budovy samostatne alebo spolu s poškodením statiky budovy - 44,5% podieľa na závere, že budova je úplne zničená alebo poškodená. Z uvedeného teda vyplýva, že podľa žalobcu súd prvej inštancie mal zaujať názor a vysporiadať sa s tým v akom rozsahu bolo poškodených 55,5%, ktoré tvoria mimo statické časti budovy.

21. Pokiaľ ide o obsah znaleckého posudku Ing. Jána Kyseľu č. 03/2000 z 28.5.2000 znalca z odboru stavebníctvo-odvetvie statika stavieb a jeho výpoveď na pojednávaní pred súdom, znalec sa z pohľadu svojho zamerania a zadaných úloh vyjadroval k poškodeniu nosných konštrukcií nehnuteľností, nehodnotil poškodenie mimo statických častí budovy, pretože takéto zadanie nebolo predmetom znaleckého posudku, znalec vyslovene uvádza vo svojom posudku, že poškodenie ostatných častí domu okná, dvere, vráta, omietky, podlahy... nie sú predmetom posudzovania, pretože netvoria staticky nosné konštrukcie. Zároveň je potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca považoval za potrebné v konaní zistiť poškodenie častí budovy, ktoré netvoria nosné konštrukcie, mal možnosť na túto konkrétnu otázku navrhnúť dokazovanie, avšak v konaní pred súdom prvej inštancie tak neurobil, pričom ani v odvolacom konaní na zodpovedanie tejto otázky nenavrhuje žiadne dokazovanie.

22. V bode III. odvolania žalobca poukazuje ako sa definuje časová cena v odbornej ekonomickej literatúre. Z uvedeného odvolacieho argumentu však následne žalobca nevyvodil závery na danú vec, resp. v čom pochybil v tejto súvislosti súd prvej inštancie. Pokiaľ ide o časovú cenu, na ktorú bola budova poistená, treba poukázať na závery súdu prvej inštancie uvedené v bode 30. rozsudku, predovšetkým skutočnosť, že pri uzatváraní poistnej zmluvy sa vychádzalo z hodnoty budovy podľa znaleckého posudku Alojza Kudláča, v poistnej zmluve poistná hodnota bola uvedená 1.054.803,- Sk. Išlo o časovú cenu s poukazom na článok VII. bod. 1 poistných podmienok poistnou hodnotou jej jej cena v deň dojednania poistenia rozhodujúca pre stanovenie poistnej sumy a podľa písm. b) poistná hodnota môže byť vyjadrená ako časová cena, ktorou je nová vec znížená o sumu, zodpovedajúcu stupňu opotrebenia alebo iného znehodnotenia. Táto otázka teda vyjadrenie poistnej hodnoty časovou cenou veci nebola medzi stranami sporu sporná.

23. Žalobca v bode IV. odvolania vytýkal súdu prvej inštancie pochybenie pri preskúmaní súkromného znaleckého posudku vyhotoveného Ing. Fuzákom, z čoho žalobca vyvodil účelovosť postupu a zaujatosť súdu prvej inštancie. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcu bol prekvapivý záver súdu, že matematická chyba znalca predstavuje značnú pochybnosť o správnosti celého znaleckého posudku a viedla súd prvej inštancie k jeho vyhodnoteniu ako nedôveryhodného. Žalobca preto dôvodí, že matematická chyba nie je podstatnou, označenie nehnuteľnosti v znaleckom posudku je zrejmé a závery súdu pri preskúmaní súkromného znaleckého posudku prekračujú právomoc súdu. Žalobca je tiež názoru, že ak mal súd pochybnosti o správnosti súkromného znaleckého posudku, mal nariadiť znalecké dokazovanie, pretože iba takýmto postupom bolo možné potvrdiť alebo vyvrátiť závery znaleckého posudku Ing. Fuzáka.

24. Podľa a súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd (ods. 1). Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku,

postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca (ods. 2).

25. Súkromný znalecký posudok je znalecký posudok, ktorého vypracovanie nenariadil súd, ale o jeho vypracovanie požiadala znalca priamo strana sporu. Náležitosti znaleckého posudku všeobecne upravuje o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako aj . Procesný postup vykonávania dôkazu - súkromného znaleckého posudku je rovnaký ako pri znaleckom posudku súdom ustanoveného znalca. Vykonanie znaleckého posudku je upravené v .

26. Podľa znalecký posudok sa vyhotovuje písomne, ak súd nerozhodne inak (ods. 1). Písomný znalecký posudok súd doručí stranám; v odôvodnených prípadoch ich len upovedomí o predložení znaleckého posudku znalcom. (ods. 2). Ak je to účelné, môže súd znalca vyslúchnuť o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku (ods. 3).

27. Pravidlá hodnotenia dôkazov sú upravené v čl. 15, ako aj v a spravujú sa teóriou voľného hodnotenia dôkazov. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva . Významným kritériom je, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Aj znalecký posudok musí súd hodnotiť voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z hľadiska ich vnútornej logiky, domáhať sa vysvetlenia ďalšími otázkami určenými znalcovi, a v prípade pochybností nariadiť preskúmanie znaleckého posudku iným znalcom. Súd síce nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov vyjadrených znalcom, avšak môže výsledky znaleckého dokazovania hodnotiť voľne, t.j. vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných dôkazov (pozri bližšie Nález Ústavného súdu Českej republiky z 30.4.2007, ; rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 26.11.1998, sp. zn. ). Ak má súd pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku, nemôže ho nahradiť vlastným názorom, ale musí znalcovi uložiť, aby podal vysvetlenie, posudok doplnil alebo inak odstránil jeho nedostatky, príp. aby vypracoval nový posudok, alebo musí ustanoviť iného znalca, aby vec znovu posúdil a vyjadril sa k správnosti už podaného posudku. Ustálený metodologický postup na hodnotenie znaleckého posudku neexistuje. V neposlednom rade treba mať na pamäti, že niekedy ani znalecký posudok nepomôže jednoznačne vyriešiť spornú otázku. V niektorých prípadoch je správna odpoveď v rámci určitého hodnotového spektra a v týchto prípadoch je na súde, aby skutkový stav sám ustálil a vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

28. Z obsahu spisu vyplýva, že na otázku určenia výšky nákladov na opravu poistenej budovy súd prvej inštancie ustanovil znalca Ing. Jozefa Hviezdareka, znalecké organizácie CENEKON spol. s r.o. a Technický a skúšobný ústav stavebný, n.o., pričom ustanovené subjekty znalecké dokazovanie nerealizovali, pretože nemali dostatok podkladov, predovšetkým nebola k dispozícií projektová dokumentácia, príslušná fotodokumentácia stavu nehnuteľnosti a zároveň zanikol predmet posúdenia, pretože po poistnej udalosti sa na budove vykonávali rozsiahle búracie práce, mnohé konštrukcie sú asanované. Následne žalobca v konaní predložil súdu súkromný znalecký posudok vypracovaný Ing. Antonom Fuzákom č. 281/2018 zo dňa 9.11.2018. V bode 37. rozsudku súd prvej inštancie vyhodnotil súkromný znalecký posudok, výpoveď Ing. Fuzáka na pojednávaní, pričom súd prvej inštancie vyhodnotil uvedený súkromný znalecký posudok a aj dodatok k nemu ako nevierohodný, nepreskúmateľný a účelový. Rozpory a nezrovnalosti, ktoré súd prvej inštancie zistil po oboznámení sa so súkromný znaleckým posudkom, odstraňoval výsluchom znalca na pojednávaní dňa 16.7.2019, pričom ani výsluch znalca nepriniesol očakávané odpovede a odstránenie nedostatkov, znalec neposkytol súdu žiadané vysvetlenia. Následne znalec z dôvodu chyby znaleckého posudku vyhotovil dodatok k nemu, ktorý však v podstate je len opravou matematického pochybenia. Podľa názoru odvolacieho súdu priebeh vypočutia znalca Ing. Fuzáka na pojednávaní sa v ničom nevymykal štandardnému kladeniu otázok a požadovania vysvetlenia na zistené rozpory, pričom aj žalovaný mal k súkromnému znaleckému posudku výhrady, o ktorých súd prvej inštancie mal v čase pojednávania vedomosť. Z priebehu pojednávania, na ktorom sa konal výsluch znalca Ing. Fuzáka vyplýva, že žalobca priebeh vypočutia znalca súdom, príp. nesprávnosť postupu súdu pre jeho výsluchu, nenamietal. Pokiaľ teda súd prvej inštancie kládol Ing. Fuzákovi otázky k predloženému znaleckému posudku a požadoval vysvetlenie k znaleckému posudku, možno

konštatovať, že súd v tomto splnil svoju povinnosť v odstraňovaní nezrovnalostí a rozporov. V žiadnom prípade nemožno uviesť, že by išlo o nepodstatné, triviálne a okrajové zisťovanie súdom prvej inštancie, ako to žalobca uvádza v odvolaní. Súd prvej inštancie v ničom neprekročil svoju právomoc, nekonal zaujato ani účelovo, ako to popisuje odvolateľ. Ako nesprávne bolo potrebné vyhodnotiť tvrdenie žalobcu, že pokiaľ súd mal pochybnosti o správnosti odborných znaleckých záverov Ing. Fuzáka, mal nariadiť znalecké dokazovanie a ustanoviť znalca. V prvom rade treba uviesť, že takýto návrh

- nariadiť znalecké dokazovanie strany sporu po výsluchu Ing. Fuzáka nenavrhli, súd prvej inštancie v tom čase disponoval výsledkom o nemožnosti vykonania znaleckého dokazovania tak, ako to súd uvádza na začiatku tohto odseku odôvodnenia, preto sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s uvedenou situáciou. Odvolateľ svoj záver ani bližšie nekonkretizuje, neuvádza akého znalca treba pribrať, nezohľadňuje ani situáciu, že zanikol predmet znaleckého posúdenia, keď predtým znalec a dve znalecké organizácie nedokázali vo veci vypracovať znalecký posudok. Z uvedeného dôvodu je odvolacia argumentácia jednostranná a neobjektívna.

29. Po oboznámení sa so súkromným znaleckým posudkom č. 281/2018 znalca Ing. Antona Fuzáka a jeho Dodatku č. 1 odvolací súd konštatuje, že znalec nedokázal zdôvodniť a vyložiť svoje odborné závery a znalec nemal dostatočné podklady pri zodpovedaní jemu zadanej odbornej otázky. Správne postupoval súd prvej inštancie, ak v súdenom spore nevychádzal z uvedeného dôkazného prostriedku. Pravidlá hodnotenia dôkazov spravujú teóriu voľného hodnotenia dôkazov, teda aj súkromný znalecký posudok hodnotí súd voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z hľadiska jeho vnútornej logiky. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že súkromný znalecký posudok je presvedčivý a je v súlade so zisteným skutkovým stavom. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby nezaložil iba a len na neprijateľných záveroch súkromného znaleckého skúmania, ale zobral do úvahy všetky vykonané dôkazy, pričom po individuálnej selekcii každého jednotlivého dôkazu, pristúpil k následnému hodnoteniu všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti a svoj myšlienkový postup v hodnotení dôkazov presvedčivo odôvodnil.

30. Odvolateľ v odvolaní poukazuje na nesprávny výpočet poistného plnenia, ktorý vykonal Ing. X. G..

31. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku k uvedenému uvádza, že žalobca bližšie nešpecifikoval v čom spočívajú pochybnosti týkajúce sa popisu prác p. G., pričom žalobca nepreukázal žiadnu sumu nákladov na uvedenie nehnuteľností do predošlého stavu. Odvolací súd sa s uvedeným stotožňuje a zároveň dopĺňa, že Ing. X. G. bol v konaní vypočutý ako svedok, zo zápisnice o pojednávaní vo dňa 17.8.2011 vyplýva, že žalobca kládol svedkovi Ing. G. otázky k popisu prác a výdavkov včítane ocenenia, na ktoré svedok podrobne odpovedal.

32. Žalobca v odvolaní uvádza, že Ing. G. oceňuje iba práce v kolónke, ktorú označuje ako montáž a v závere - v rekapitulácii uvádza: Práce HSV, práce PSV, montáž- 603.134,- Sk - bez osobitného vyčíslenia hodnoty materiálu. K uvedenému odvolací súd uvádza, že zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 17.8.2011 vyplýva, že na otázku advokáta žalobcu: „Či v popise svedok uviedol len práce alebo oceňoval aj materiál ?“, svedok uviedol: „Pokiaľ ide o práce HSV 99% materiálu je obsiahnutých v položke, pokiaľ ide o práce PSV, práce a materiál sú odčlenené. Uvádza sa zvlášť cena práce a zvlášť materiálu, napr. výmena okien je zvlášť uvádzaná položka práce na výmenu okien a zvlášť je uvádzaná položka, teda cena za dodávku okien. Pričom napr. práce HSV - maľby a nátery je materiál obsiahnutý priamo v položke spolu s prácou“. Z uvedeného potom podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že predmetom ocenenia vypracovaného Ing. G. bolo aj ocenenie prác aj materiálu ako to svedok vo svojej výpovedi uvádzal. Žalobca nepreukázal, že by Ing. G. vypracoval ocenenie bez vyčíslenia hodnoty materiálu. Tvrdenie odvolateľa, že budova bola poškodená v podstate väčšom rozsahu, taktiež žalobca nepreukázal. Ďalej žalobca v odvolaní vytýkal Ing. G., že nezohľadnil a nevyčíslil celkové náklady potrebné na opravu resp. rekonštrukciu poškodenej budovy, vrátane statiky budovy resp. nosných konštrukcií budovy. K tomuto odvolací súd poukazuje na vyjadrenie Ing. G. na pojednávaní 17.8.2011, ktorý na otázku právneho zástupcu žalobcu: „Je v tomto vašom rozpočte ustálené aj poškodenie statiky, a ak áno, v akom rozsahu je ustálené poškodenie statiky a aké sú náklady na poškodené nosné konštrukcie budovy? odpovedal:“ Náklady ktoré sú priamo spojené s porušením statiky sú uvedené na str. 6 popisu prác č. položky 1 - 6 bežné konštrukcie a práce, kde sú uvedené náklady na opravu porušenia statiky, klenby, muriva pilierov a nosného muriva a priečky. Náklady na opravu nosných konštrukcií budovy sú teda obsiahnuté v kolónke 11 na tejto strane a predstavuje súčet súm uvedených v kol. 11 za položky 1 - 6, okolo 200 tis. Sk. K týmto nákladom na opravu nosných konštrukcií budovy je treba pripočítať aj búracie práce, ktoré sú uvedené

na str. 11 - 13 popisu prác, a to položka 1 - 18, vrátane nákladov na presun a likvidáciu vybúraných hmôt, celkovo v sume 151.409,46 Sk. Z popísaného podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že Ing. G. zohľadnil aj náklady na nosné konštrukcie, svedok podal vysvetlenie aj na pojednávaní, pričom žalobcovi sa nepodarilo uvedené relevantným spôsobom spochybniť. Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí ani tvrdenie odvolateľa, že žalovaný nevysvetlil prečo sumu 603.134,- Sk rozdelil na dve časti, keď Ing. G. v rozbore uvádza len práce. Odvolací súd však poukazuje na skutočnosť, že v oznámení o likvidácii poistnej udalosti likvidátor uviedol, že náklady na opravu podľa vyjadrenia súdneho znalca 603.134,- Sk - opotrebenie materiálov tvorí 50% t.j. 301.567,- Sk. Žalobca ničím nepreukázal, že Ing. G. v popise uvádza len práce.

33. Žalobca v odvolaní uvádza skutočnosti, ktoré mal súd preukázané z vykonaného dokazovania, pričom uvedené je totožné so záverečným vyjadrením žalobcu pred vyhlásením rozsudku súdom prvej inštancie. V tomto smere ide o tvrdenia žalobcu, ktoré neobsahujú žiadnu polemiku so závermi súdu prvej inštancie z napadnutého rozsudku. Odvolací súd preto nepovažoval za potrebné sa k uvedenému vyjadriť resp. k uvedenému odkazuje na zdôvodnenie napadnutého rozsudku.

34. Žalobca na záver dôvodil, že uniesol dôkazné bremeno a žalovaný relevantným spôsobom nespochybnil tvrdenia žalobcu.

35. Súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal žiadnu zo svojich tvrdených skutočností, nepreukázal nárok na zaplatenie uplatnenej sumy, nepreukázal nesprávnosť (ani relevantným spôsobom nespochybnil) výpočet poistného plnenia žalovaným, ani žalobcom predložený súkromný znalecký posudok Ing. Fuzáka nepreukazoval dôvodnosť žaloby. Podrobné zdôvodnenie súd prvej inštancie uviedol v odseku 38. - 43., na ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje.

36. V zmysle základných princípov strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

37. Podľa , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

38. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

39. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa ods. 2 ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

40. Podľa a , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (ods. 1). Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 2).

41. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

42. Citované ustanovenia zakotvujú dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na sporových stranách. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že

dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu ( a ), je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

43. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že základom pre sporového konanie je formulácia petitu žaloby, ktorým žalobca požaduje ochranu jeho práv. Je výlučne na ňom, aby na účely úspešného uplatnenia žalovaného nároku prezentoval konzistentné skutkové tvrdenia, ktoré zároveň podporí sumárom príslušných dôkazov. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (, ). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku sporu, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania ( ). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou, v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

44. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo, musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

45. Podľa z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

46. žiadnym spôsobom neurčuje akým spôsobom sa určí výška poistného plnenia. Poistné plnenie vždy závisí od rozsahu následkov spôsobených poistnou udalosťou na poistenej veci. Vo všeobecnosti platí pri poistení majetku zásada, že poistné plnenie sa odvíja od výšky nákladov, ktoré je potrebné v danom prípade vynaložiť na opravu poškodenej veci alebo na znovuobstaranie zničenej, stratenej alebo odcudzenej veci. Poistná suma predstavuje maximálnu výšku poistného plnenia, ktorú poisťovňa vyplatí v prípade poistnej udalosti. Dohodnutá suma len maximalizuje výšku plnenia poisťovne, sama však nerozhoduje o určení výšky plnenia, pretože výška plnenia sa určuje podľa kritérií obsiahnutých v poistnej zmluve resp. v poistných podmienkach.

47. Súdom prvej inštancie ustálený skutkový stav bolo potrebné posúdiť podľa všeobecných poistných podmienok, ktoré sa vzťahovali na predmetnú poistnú zmluvu. V danom prípade ide o čl. XII bod 3 písm. b) - ak bola poistená vec poškodená, vzniká poistenému právo, pokiaľ nie je ďalej stanovené inak, aby mu poisťovňa vyplatila z poistenia na časovú cenu sumu zodpovedajúcu primeraným nákladom na opravu poškodenej veci v čase bezprostredne pred poistnou udalosťou, zníženú o sumu zodpovedajúcu stupňu opotrebenia alebo iného znehodnotenia nahradzovaných častí z doby pred poistnou udalosťou a o cenu zvyškov nahradzovaných častí. Plnenie poisťovne však nesmie prevýšiť sumu vypočítanú podľa bodu 2 tohto článku. Úlohou žalobcu bolo preukázať nárok na uplatnené maximálne poistné plnenie. Z vykonaného dokazovania však nepochybne vyplýva, že žalobca nepreukázal žiadne zo svojich tvrdení tak ako podrobne uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Žalobca sa dostal do dôkaznej núdze, kedy neunesenie dôkazného bremena má za následok rozhodnutie v jeho neprospech, nakoľko v záujme žalobcu bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. Žalobcovi sa nepodarilo spochybniť výpočet poistného plnenia žalovaným.

48. V súvislosti s prejavom nespokojnosti žalobcu s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr. II. ÚS

4/97, ). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. , , ). Žalobca v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než súd prvej inštancie a robí z vykonaných dôkazov vlastné právne závery týkajúce sa ich nároku na doplatenie poistného plnenia. Odvolacie námietky žalobcu ohľadne nesprávnych skutkových a právnych záverov konštatovaných súdom prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd za nenáležité.

49. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom nie sú naplnené.

50. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilé privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

51. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania žalobca v odvolaní neuviedol žiadne zdôvodnenie. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, keď žalobca žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku o nároku na náhradu trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúceho z tzv. zásady úspechu nespochybnil (v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie je odvolacia námietka opodstatnená.

52. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

53. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení , v spojení s ustanovením , pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

54. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).