Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/112/1998

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci žalobcu: C.. P. M., O.. XX.X.XXXX, V. Z., X..N. XX, zastúp.: JUDr. Tibor Sanák, advokát so sídlom Trnava, Nám. SNP 2, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičová 4, IČO: 00 585 441, zastúp.: JUDr. Baltazár Mucska, advokát so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, o zaplatenie 21.966,60 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 4.6.1998, doručenou súdu dňa 8.6.1998 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 661.766,- Sk (21.966,60 eur), čo predstavuje rozdiel medzi výškou skutočne vyplateného poistného plnenia a plnením, ktoré mu podľa jeho názoru patrí vo výške hornej hranice možného plnenia, po započítaní spoluúčasti. Žalobca v priebehu konania rozšíril žalobu aj o príslušenstvo k žalovanej istine, a to prednesom na pojednávaní súdu dňa 25.6.2008, keď popri istine sa domáhal aj úrokov z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo žalovanej sumy od 26.10.1997 do zaplatenia. Žalovaný sa dostal do omeškania podľa jeho názoru dňa 26.10.1997, keď k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti došlo dňa 10.10.1997, následne mala poisťovňa 15 dní na plnenie.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 8.2.1996 uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu na dobu neurčitú, ktorá sa týkala poistenia majetku, a to nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Z., O. B. H. Č.. X. Pri ustálení poistnej hodnoty nehnuteľnosti, účastníci zmluvy vychádzali zo Znaleckého posudku č. 2/12/95 znalca Alojza Kudláča, ktorý cenu poistenej nehnuteľnosti ustálil na sumu 3.516.011,- Sk (116.710,18 eur), od ktorej bolo odpočítané opotrebenie 70 % s tým, že čistá hodnota nehnuteľnosti bola znalcom vyčíslená na sumu 1.054.803,- Sk (35.013,04 eur). Takto ustálená poistná hodnota nehnuteľnosti zároveň predstavovala aj hornú hranicu plnenia poisťovne v prípade poistnej udalosti. Poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, a v čase jej účinnosti dňa 19.7.1997, bola poistená nehnuteľnosť poškodená výbuchom neznámej trhaviny. Táto poistná udalosť bola predmetom prešetrovania Krajského úradu vyšetrovania PZ v Trnave, ktorý uložil vec s tým, že páchateľ je neznámy. Žalovaný po vzniku poistnej udalosti vykonal príslušné šetrenia za účelom zistenia výšky škody, pričom vyčíslil poistné plnenie na sumu 392.037,- Sk (13.013,24 eur), keď náklady na opravu podľa znalca činia 603.134,- Sk (20.020,38 eur). V zmysle oznámenia o likvidácii poistnej udalosti žalovaný plnil v zmysle článku XII. bod 2, písm. b) Všeobecných poistných podmienok, z čoho vyplýva, že žalovaný považoval vec za zničenú a nie iba poškodenú, pretože v takom prípade by plnenie za škodu poskytoval v zmysle článku XII. bod

3, písm. b) Všeobecných poistných podmienok. Tento názor zastával aj žalobca, pretože si myslí, že poistená nehnuteľnosť bola výbuchom zničená a nie je funkčná a jemu patrí poistné plnenie až do výšky hornej hranice plnenia ktorú nemôže žalovaný prekročiť, teda do výšky 1.054.803,- Sk (35.013,04 eur), čo predstavuje poistnú hodnotu veci. Žalobca sa preto domáhal od žalovaného zaplatenia rozdielu medzi hornou hranicou plnenia ktorú žalovaný maximálne môže poskytnúť, a výškou skutočne vyplateného poistného, so započítaním spoluúčasti vo výške 1.000,- Sk (33,19 eur) z jeho strany. Žalobca si po poistnej udalosti dal vyhotoviť odborný statický posudok projekčnou kanceláriou Realstav Trnava, v ktorom bolo skonštatované, že ekonomicky výhodnejšie vychádza odstránenie poškodenej stavby a vybudovanie novej stavby, pretože budova bola výbuchom fakticky znehodnotená, nakoľko došlo k vážnemu narušeniu statiky budovy. Žalobca zastával názor, že pokiaľ bola poistená vec zničená, vzniká poistenému právo na vyplatenie sumy zodpovedajúcej nákladom na znovuzriadenie veci v čase bezprostredne pred poistnou udalosťou zníženú o sumu zodpovedajúcu stupňu opotrebenia z doby pred poistnou udalosťou. Správne sa teda mali ustáliť náklady na znovuzriadenie veci do stavu pred poistnou udalosťou, od ktorej sa odpočíta suma zodpovedajúca stupňu opotrebenia a od tejto sumy sa odpočíta cena prípadných zvyškov, teda hodnota opotrebeného materiálu. Vzhľadom k tomu, že poistná suma je v tomto prípade limitovaná dohodnutou poistnou hodnotou veci, t.j. 1.054.803,- Sk (35.013,04 eur), nemôže plnenie poisťovne prekročiť túto hornú hranicu plnenia, od ktorej je potrebné odpočítať dohodnutú spoluúčasť 1.000,- Sk (33,19 eur). Po vypracovaní posudku č. 03/2000 znalcom Ing. Jánom Kyseľom, žalobca poukázal na jeho záver o tom, že dom nie je zničený ale iba poškodený, ako aj na odborný posudok kancelárie Realstav Trnava v ktorom bolo skonštatované, že ekonomicky výhodnejšie bude odstrániť poškodenú stavbu a vybudovať novú. Pri spojení týchto dvoch záverov potom dospel k názoru, že je jedno či je budova zničená alebo len poškodená, keď z hľadiska náhrady škody je to prakticky to isté, pretože v oboch prípadoch je plnenie limitované hornou hranicou plnenia poisťovne, čo predstavuje sumu 1.054.803,- Sk (35.013,04 eur). Za účelom určenia výšky nákladov na uvedenie stavby do pôvodného stavu pred poistnou udalosťou, žalobca navrhol pribrať do konania znalca. Žalobca ďalej uviedol, že nehnuteľnosť je zaradená do zoznamu kultúrno-historických pamiatok, a z toho dôvodu nie je možné tento dom zbúrať, len ho zrekonštruovať, pričom náklady na jej rekonštrukciu by ďaleko presiahli požadovanú sumu, táto by bola odhadom 10 - 15 miliónov korún. Nehnuteľnosť žalobca už nevlastní, predal ju približne 6 mesiacov po výbuchu. Pokiaľ ide o vyjadrenia žalovaného o zániku poistnej zmluvy z dôvodu zániku jeho podnikateľskej činnosti, toto jeho tvrdenie považuje za spochybnené plnením žalovaného v rozsahu prevyšujúcej 300.000,- Sk, pretože ak by poistná zmluva zanikla ako žalovaný tvrdí, neposkytol by mu žiadne plnenie. Žalobca na preukázanie svojho nároku k žalobe priložil listinné doklady, a to LV č. XXXX a komunikáciu so žalovaným ohľadom výsledku šetrenia poistnej udalosti.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe potvrdil, že uzatvoril so žalobcom ako s podnikateľom s obchodným menom KGP - Papiernictvo - rozličný tovar, poistnú zmluvu pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu podnikateľov č. 41-1076452-1, predmetom ktorej bolo okrem iného aj poistenie nehnuteľnosti na riziko združený živel, kde bola dojednaná poistná suma vo výške 1.054.803,- Sk (35.013,04 eur), ako základ pre výpočet poistného a súčasne aj horná hranica plnenia poisťovne v prípade vzniku poistnej udalosti. Poistná suma bola stanovená ako časová cena, ktorá vyjadrovala hodnotu poistenej veci v čase uzatvorenia poistnej zmluvy. Účastníci zmluvy pri stanovení poistnej sumy vychádzali zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Alojzom Kudláčom, ktorý stanovil opotrebenie budovy na 70 % z pôvodnej hodnoty, teda hodnotu budovy stanovil sumou 1.054.803,- Sk (35.013,04 eur). V noci z 19.7. na 20.7.1997 došlo k poistnej udalosti v dôsledku výbuchu nálože, ktorý poškodil budovu a obchod s papiernickým tovarom. Následne dňa 21.7.1997 bol likvidátorom vyhotovený zápis o živelnej poistnej udalosti. Žalovaný vyplatil žalobcovi primeraný preddavok na poistné plnenie vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 eur), pretože šetrenie presiahlo lehotu jedného mesiaca. Po tom ako Krajský úrad vyšetrovania PZ v Trnave rozhodol o uložení veci, žalovaný prikročil k výpočtu poistného plnenia, ktorým bola stanovená výška poistného na sumu 392.037,- Sk (13.013,24 eur). V zákonom stanovenej lehote 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti, dňa 27.10.1997 doplatil žalobcovi poistné plnenie vo výške 192.037,- Sk (6.374,46 eur). Pri výpočte výšky poistného plnenia žalovaný vychádzal z toho, že nehnuteľnosť je poškodená a nie zničená. Vzhľadom k tomu, že budova bola poistená na časovú cenu, v zmysle čl. XII. bod 3, písm. b) Všeobecných poistných podmienok, vzniká poistenému právo na vyplatenie sumy zodpovedajúcej primeraným nákladom na opravu poškodenej veci v čase bezprostredne pred poistnou udalosťou, zníženej o sumu zodpovedajúcej stupňu opotrebenia. V súlade s týmto ustanovením žalovaný postupoval, a po stanovení sumy potrebnej na opravu poškodenej nehnuteľnosti v sume 603.134,- Sk (20.020,38 eur), odpočítal sumu 301.567,- Sk (10.010,19 eur) ako hodnotu práce zodpovedajúcu podielu 50 % z celkovej vypočítanej sumy. Zvyšná časť pripadala na

materiál, a keďže išlo o 70 ročnú budovu, z hodnoty materiálu odpočítal 70% amortizácie, čiže na materiál zostala hodnota 30 % vo výške 90.470,- Sk (3.003,05 eur). Takto vyčíslenú sumu následne poukázal ako poistné plnenie žalobcovi. Týmto žalovaný považoval poistnú udalosť za vybavenú, nakoľko žalobcovi poskytol náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou v zmysle dojednaných podmienok, pričom poukázal na . Nesúhlasil preto s názorom žalobcu, že by bolo ekonomickejšie budovu zbúrať a postaviť novú ako ju opravovať, pretože toto rozhodnutie je výlučne v kompetencii žalobcu, pričom žalovaný sa poistnou zmluvou nezaviazal na hradenie nákladov spojených s výstavbou novej budovy v prípade jej poškodenia. V zmysle Všeobecných poistných podmienok, pri poškodení poistených vecí sa hradia primerané náklady na opravu, pričom treba brať do úvahy ich príslušné opotrebenie, amortizáciu. Predmetná nehnuteľnosť vstupovala do poistenia ako amortizovaná vo výške 70 %, pričom túto výšku amortizácie je potrebné zohľadniť aj pri vyčíslení nákladov na uvedenie nehnuteľnosti do stavu pred poškodením. Pokiaľ ide o odkaz na čl. XII. bod 2, písm. b) Všeobecných poistných podmienok uvedený v správe o výpočte poistného plnenia, tento likvidátor uviedol nesprávne a správne mal byť uvedený čl. XII. bod 3, písm. b). Žalovaný rovnako súdu navrhol nariadiť znalecké dokazovanie za účelom stanovenia nákladov na opravu poškodenej budovy a stanovenia časovej ceny budovy, teda s prihliadnutím na jej opotrebenie, na základe čoho by bolo možné objektívne stanoviť náhradu za škodu. Poukázal pritom na technický stav budovy pred poškodením, ktorý je zachytený v zápisnici o ohliadke objektu zo dňa 6.2.1995, nakoľko má poistený právo, aby mu poisťovňa vyplatila z poistenia na časovú cenu, sumu zodpovedajúcu primeraným nákladom na opravu poškodenej veci do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca v priebehu konania nepreukázal žiadnu presnú sumu nákladov, či už na znovuzriadenie alebo uvedenie nehnuteľnosti do stavu pred poistnou udalosťou, keď iba konštatuje, že by bola vyššia ako suma vyčíslená a poskytnutá žalovaným. Rozhodnúť o inej výške poistného plnenia ale nie je možné len na základe takéhoto tvrdenia žalobcu, ak nie sú presne vyčíslené náklady na opravu, nakoľko by v takom prípade nebolo možné zohľadniť amortizáciu, a v konečnom dôsledku vyčísliť plnenie v zmysle poistných podmienok uzavretej zmluvy. Žalovaný v priebehu konania poukázal aj na tú skutočnosť, že žalobca sa domáha plnenia na základe poistnej zmluvy, ktorou sa poisťuje majetok a zodpovednosť za škodu podnikateľov. Žalobca uzatvoril predmetnú poistnú zmluvu ako podnikateľský subjekt C.. P. M. KGP. Z výpisu zo živnostenského listu vyplýva, že živnostenské oprávnenie žalobcu zaniklo dňa 26.3.1997, ale k predmetnej škodovej udalosti došlo až 20.7.1997, čo je približne 4 mesiace po zániku jeho živnostenského oprávnenia. V zmysle Všeobecných poistných podmienok č. 101, konkrétne čl. II bod 3, písm. c) vyplýva, že okrem dôvodov uvedených v právnych predpisoch, poistenie zaniká ak odpadne možnosť, že poistná udalosť nastane. Na základe tohto článku bol žalovaný toho názoru, že predmetná poistná zmluva zanikla ku dňu zániku živnostenského oprávnenia, teda pred samotným poškodením nehnuteľnosti, keďže poistná udalosť nemohla nastať, nakoľko poistnou zmluvou bola poistená zodpovednosť podnikateľa a jeho činnosť v oblasti podnikania, avšak túto činnosť žalobca už v tej dobe nebol oprávnený vykonávať. Na základe týchto skutočností považoval žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu, keďže poistený má nárok na poistné plnenie iba v prípade, ak poistná udalosť nastane počas trvania poistenia.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, výsluchom svedkov Alojza Kudláča, Ing. Jána Kyseľu, E. F. a P. M., oboznámil sa s návrhom poistnej zmluvy pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu podnikateľov, so Všeobecnými poistnými podmienkami, so zápisnicou o obhliadke technického stavu objektu zo dňa 6.2.1995, s oznámením o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 3.4.1998, so Znaleckým posudkom č. 03/2000 zo dňa 28.5.2000 vypracovaným znalcom Ing. Jánom Kyseľom, a zistil nasledovný skutkový stav veci.

5. Z návrhu poistnej zmluvy pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu podnikateľov súd zistil, že bol uzavretý dňa 7.2.1996, so začiatkom poistenia dňa 8.2.1996 na dobu neurčitú, medzi C.. P. M. KGP - papiernictvo - rozličný tovar, so sídlom V. Clementisa 35, Trnava, IČO: 307 55 409, a žalovaným. Popis poistenej budovy vyplýval zo Znaleckého posudku č. 2/12/95 Alojza Kudláča, poistná hodnota bola určená vo výške 1.054.803,- Sk (35.013,04 eur).

6. Zo svedeckej výpovede Alojza Kudláča súd zistil, že ako znalec vypracoval dňa 2.1.1995 Znalecký posudok č. 2/12/95. Svedok pripustil, že v čase obhliadky nehnuteľnosti potrebnej k vypracovaniu znaleckého posudku v roku 1995 mohli byť na nehnuteľnosti menšie statické poškodenia, ktoré by však nemali vplyv na výšku ocenenia nehnuteľnosti, a preto neboli v znaleckom posudku ani uvedené. Za malé statické poškodenia svedok považoval napríklad poškodenia vplyvom zatekania cez čiastočne

poškodený strop. Narušenia múrov vo forme prasklín vzniknutých vplyvom dopravy, počasia alebo iných vplyvov, by sa v znaleckom posudku neuvádzali. Pri statických poškodeniach značného rozsahu by nehnuteľnosť neohodnocoval.

7. Zo zápisnice z obhliadky a zistenia technického stavu objektu dňa 6.2.1995 (správne malo byť 6.2.1996, pozn. súdu) spísanej P. M. súd zistil, že pivničné priestory nehnuteľnosti nie sú izolované proti vlhkosti a v zadnej časti je narušené murivo. Prízemie budovy je s početným zatečením, ktoré prechádza až do opadania omietky. Elektro a vodoinštalácia je v porušenom stave bez údržby. Na poschodí je na rôznych miestach viditeľné zavlhnutie stien a stropu, a v jednej miestnosti je spadnutý strop v dôsledku prehnitia stropných hranolov. Vonkajšia fasáda budovy je značne poškodená na mnohých miestach zatekaním vody. V prípade poistnej udalosti je nutné zohľadniť tento stav v poistnom plnení.

8. Svedok E. F., pracovník žalovaného ktorý uzatváral so žalobcom poistnú zmluvu uviedol, že pred uzavretím poistnej zmluvy bol obhliadnuť predmetnú nehnuteľnosť. Vzhľadom k tomu, že táto nehnuteľnosť bola v dezolátnom stave, netrúfol si obhliadnuť ju bez prítomnosti likvidátora, z toho dôvodu si k obhliadke prizval aj likvidátora P. M.. Na predmetnej nehnuteľnosti chýbali okná, dom mal plechovú strechu a v dome boli odpadky navŕšené do výšky jedného metra, pretože bol obývaný obyvateľmi rómskeho pôvodu. Do roku 1996 neboli na nehnuteľnosti robené veľké zásahy, bol bez generálky, a teda v pôvodnom stave. Bol toho názoru, že išlo o nehnuteľnosť bez izolácie, preto boli steny navlhnuté, pričom išlo o klasické zemné navlhnutie, ktoré bolo viditeľné aj v pivničných priestoroch. V budove bol obchod papiernictva a iba táto miestnosť bola obývateľná. Na nehnuteľnosti boli okná iba zo strany od ulice, zo strany od dvora okná neboli a v tejto časti bola nehnuteľnosť taktiež aj v horšom stave ako od ulice. Ide o viacpodlažnú budovu, pričom na druhom podlaží zo strany od dvora bol spadnutý strop pôsobením vlhka a veku budovy. Budova nebola vôbec udržiavaná a neboli v nej robené ani zásahy potrebné na udržanie budovy v stave vhodnom na jej užívanie. Pri uzatváraní poistnej zmluvy vychádzal z ceny nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom ktorý mal k dispozícií žalobca, bol to Znalecký posudok č. 2/12/1995 vyhotovený znalcom Alojzom Kudláčom. Takýmto spôsobom bola cena nehnuteľnosti určená na 1.054.803,- Sk (35.013,04 eur), pričom ide o časovú cenu, v žiadnom prípade nešlo o novú cenu, nakoľko novú cenu pri uzatváraní zmluvy stanovuje on sám, a ide o cenu za ktorú by nehnuteľnosť bola postavená v čase uzatvárania zmluvy, teda ide o cenu stavebného materiálu použitého na výstavbu v čase uzatvárania poistnej zmluvy. Predmetná nehnuteľnosť bola ohodnotená časovou cenou, ktorá predstavuje novú cenu po zrážke za opotrebenie. Už v znaleckom posudku znalec vyjadril hodnotu nehnuteľnosti so zohľadnením jej opotrebenia, čiže jej časovú cenu a z tejto ceny pri uzatváraní poistnej zmluvy vychádzal.

9. Svedok P. M. súdu uviedol, že si nespomína v akom stave bola budova v čase vykonania jej ohliadky. Potvrdil, že zápisnica z ohliadky zo dňa 6.2.1995 je ním spísaná aj podpísaná, z čoho usúdil, že vykonal ohliadku predmetnej nehnuteľnosti.

10. Z oznámenia o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 3.4.1998 súd zistil, že poistná udalosť zo dňa 19.7.1997 spôsobená výbuchom, bola zlikvidovaná dňa 24.10.1997. Poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti bolo vo výške 392.037,- Sk (13.013,24 eur). Budova bola poistená na časovú cenu. Plnenie za škodu je na časovú cenu v zmysle Všeobecných poistných podmienok čl. XII. bod 2, písm. b). Náklady na opravu sú podľa vyjadrenia znalca 603.134,- Sk (20.020,38 eur), opotrebenie materiálov tvorí 50 % t.j. 301.567,- Sk (10.010,19 eur), spolu s 30 % mimoriadnym zohľadnením vo výške 90.470,- Sk (3.003,05 eur), spolu 392.037,- Sk (13.013,24 eur).

11. Zo Znaleckého posudku č. 03/2000 vypracovaného znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie statika stavieb Ing. Jánom Kyseľom dňa 28.5.2000 súd zistil, že porušenie stien, klenieb, schodišťa a schodov znamená vážne zhoršenie technického stavu objektu, pričom posudzovaný dom vykazoval aj pred výbuchom trhaviny a následným porušením konštrukcií pomerne zlý technický stav, ktorý bol spôsobený viacerými faktormi. Vytvorenie nedostatočne priestorovo previazanej konštrukcie s výrazne zníženou horizontálnou tuhosťou spôsobila nehomogenita nosných konštrukčných častí z dôvodov viacnásobnej prestavby a neodbornými zásahmi do nosných konštrukcií. K čiastočnému znehodnoteniu konštrukcií domu došlo aj vplyvom nedostatočnej údržby a zatekaniu vody zo strechy, najmä počas posledných 50 rokov. Negatívne na statiku domu pôsobil vplyv dopravy po Hviezdoslavovej ulici, najmä pôsobenie otrasov, na ktoré ani pôvodná konštrukcia budovy, ani následne oslabená nosná konštrukcia, nebola dimenzovaná. Rozsah poškodenia domu po explózií nálože spôsobil stav, ktorý podstatne zhoršil

statické pôsobenie jednotlivých nosných častí budovy i stability stavby ako celku. Trhliny v stenách znamenajú vážne ohrozenie stability nosných stien. Hlavné nosné konštrukcie sú ale masívne, a preto nedošlo k ich deštrukcii v takom rozsahu, ktorý by znamenal celkovú haváriu domu a jeho úplné zničenie. Znalec preto konštatoval, že i pri veľkom poškodení nosných prvkov, dom nebol zničený ale iba poškodený. Statické poškodenie domu vyčíslil percentuálne na 12,11 % z celkovej hodnoty posudzovaného domu, ktorú hodnotu znalec opravil v rámci svojej výpovede na pojednávaní dňa 3.12.2003 na hodnotu 27,22 %. Výbuch na poškodenie základov budovy, vplyv nemal.

12. Svedok Ing. Ján Kyseľ uviedol, že obhliadkou nehnuteľnosti zistil poškodenie predmetnej nehnuteľnosti následkom výbuchu. Pokiaľ ide o rozsah poškodenia, tak ako uviedol v znaleckom posudku, hlavné nosné konštrukcie budovy sú masívne a preto nedošlo k ich deštrukcii v takom rozsahu, ktorá by znamenala haváriu domu a jej úplné zničenie. V priebehu svojej výpovede znalec opravil záver Znaleckého posudku č. 03/2000 tak, že statické poškodenie domu percentuálne vyčíslil na hodnotu 27,22 % z celkovej hodnoty domu. Na otázku žalobcu, či by vzhľadom na poškodenie statiky vyšla oprava budovy v dobe kedy prišlo ku škode viac alebo menej ako 660.000,- Sk (21.907,98 eur), svedok uviedol, že oprava takéhoto rozsahu v cenách platných v roku 2000 by vyšla viac ako suma 660.000,- Sk. Znalec ďalej uviedol, že pri vypracovávaní posudku sa sústredil na zhodnotenie škody ktorá vznikla výbuchom, pretože predmetom znaleckého dokazovania bolo zhodnotenie škody práve v dôsledku tejto udalosti. Vzhľadom na smer ktorým pôsobil účinok výbuchu, bolo možné rozlíšiť ku ktorým poškodeniam došlo pri výbuchu a ku ktorým došlo v dôsledku nepriaznivých vplyvov na budovu a jej stav. Poškodenie, ktoré vyjadril v znaleckom posudku sa týka poškodenia len tých častí stavby, ktoré boli poškodené výbuchom a nie aj ostatných častí, ktoré poškodené pri výbuchu neboli.

13. Vo veci rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -156 zo dňa 15.10.2008 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. O odvolaní žalobcu rozhodol odvolací súd uznesením č.k. -264 zo dňa 21.12.2009, keď rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Trnave vyplýva, že súd prvej inštancie sa nevenoval výpočtu výšky poistného plnenia, ktorou žalovaný preukazoval správnosť výšky poistného plnenia, a ktorú výšku žalobca namietal.

14. Súd po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie doplnil dokazovanie výsluchom svedkov X. G., C.. L. Š., L. V., Ing. Antona Fuzáka, oboznámil sa so stavom predmetnej nehnuteľnosti vykonaním obhliadky, oboznámil sa s fotodokumentáciou z obhliadky poškodenej nehnuteľnosti likvidátorom poistnej udalosti, so zápisom o živelnej poistnej udalosti, s výpočtom výšky plnenia, s popisom prác a dodávok včítane ocenenia, s Odborným statickým posudkom projektovej kancelárie Realstav Trnava z 10.10.1997, so Znaleckým posudkom č. 281/2018 zo dňa 9.11.2018 znalca Ing. Antona Fuzáka, s Dodatkom č. 1 k Znaleckému posudku č. 281/2018 zo dňa 13.11.2019.

15. Žalobca v ďalšom konaní uviedol, že obhliadku poškodenej nehnuteľnosti vykonal Ing. G., ktorý nehnuteľnosť len vizuálne obhliadol, pričom podľa názoru žalobcu nemohol zistiť závažné poškodenia nehnuteľnosti, hlavne nosných častí, nebol ani v pivničných priestoroch a ani na poschodí. Je to vidieť aj zo samotného popisu prác a dodávok, ktorý Ing. Luka vypracoval. Z toho dôvodu namieta popis prác, ktoré Ing. G. vypracoval. Likvidátorom poistnej udalosti bola C.. Š.. Pokiaľ ide o nemožnosť preukázať výšku nákladov na opravu budovy znalcom, ktorá vyplynula z oznámenia súdom ustanoveného znalca Ing. Hviezdareka, požadujúceho vyplatenie preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 60.000,- až 100.000,- Sk, poukázal na neochotu žalovaného podieľať sa na financovaní znaleckého dokazovania v rozsahu požadovaných 100.000,- Sk, pretože pokiaľ by bola táto suma znalcovi zaplatená, tak by určite nejaký znalecký posudok vypracoval. Celé znalecké dokazovanie teda stroskotalo na nezáujme žalovaného zaplatiť sumu 100.000,- Sk za znalecké dokazovanie. Preto je potrebné vychádzať z posudku Ing. Jána Kyseľu, ktorý sa k otázkam financií jasne vyjadril a aj k tomu, koľko financií bude treba pri viacej ako 60 % poškodení statiky, ktoré bolo posudkom ustálené. Zároveň žalobca vyjadril názor, že súd má v spise dostatočný základ na to, aby mohol postupovať v zmysle článku 15 základných princípov a hodnotiť jednotlivé vyjadrenia a dôkazy podľa vlastnej úvahy. K znaleckému posudku Ing. Fuzáka žalobca uviedol, že i keď znalec v posudku relatívne spochybňuje správnosť záveru znalca Alojza Kudláča o veku budovy 70 rokov, on v zásade tento posudok nespochybňuje napriek tomu, že znalec Kudláč sa dopustil hrubej chyby, keď určil vek objektu na 70 rokov. Znalec Ing. Fuzák svojim posudkom potvrdil, že budova bola výbuchom poškodená a nie

zničená, zároveň určil aj sumu potrebnú pre uvedenie veci do pôvodného stavu vo výške 64.600 eur, s ktorým záverom sa žalobca stotožňuje.

16. Žalovaný nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, aby výšku škody určil vlastnou úvahou súd, keď na základe doteraz vykonaných dôkazov možno zhodnotiť, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať ani len základ uplatneného nároku, nie to ešte jeho výšku. Poukázal na to, že od škodovej udalosti uplynula už značná doba, preto napriek snahe žalobcu, nie je objektívne možné vypracovať znalecký posudok a to jednak kvôli tej skutočnosti, že na predmetnej nehnuteľnosti prebiehajú rekonštrukčné práce, ale hlavne kvôli tomu, že budova je vplyvom pôsobenia času v úplne inom stave ako bola bezprostredne po výbuchu. Spornou skutočnosťou v danej veci je výška škody. Túto výšku škody žalovaný preukázal, a to jednak odborným vyjadrením a likvidačnou správou, výpoveďou svojich zamestnancov s odbornými technickými znalosťami v tejto oblasti, závery ktorých vzhľadom na ich technický charakter nemôže žalobca žiadnym svojim vyjadrením vyvrátiť. Poukázal na to, že žalobca doposiaľ v priebehu celého konania nepreukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku a to ani v žiadnej časti. Žalovaný so závermi znaleckého posudku Ing. Fuzáka, ktorý predložil žalobca v závere dokazovania nesúhlasil a poukázal na technickú hodnotu stavby v čase pred poškodením, ktorú znalec stanovil na sumu vo výške 82.610,55 eur, oproti znaleckému posudku Alojza Kudláča, v ktorom bola časová hodnota stanovená na sumu vo výške 35.013,04 eur, pričom ide o tak zásadný rozdiel, že závery predloženého znaleckého posudku nemožno brať do úvahy, keď v čase poistenia budovy žalobca bez výhrad zo záverov znaleckého posudku Alojza Kudláča vychádzal. Znalecký posudok taktiež obsahuje množstvo nesprávností, kedy napr. na strane 12 posudku pri počítaní výšky škody na stavbe uvedením do pôvodného stavu - naturálnou reštitúciou, je uvedený výpočet: „125.036,27 + (95.578,92 - 166.609,78) - 1.500,00 = 163.141,30“, pričom znalec aj ďalej pracuje so sumou 163.141,30 eur, hoci z matematického hľadiska je tento výpočet zjavne nesprávny. Pri výpočte skutočnej výšky škody na stavbe, vyčíslenej na 40.200 eur, nie je zdôvodnené, z čoho presne táto suma pozostáva, a teda ide iba o dohady znalca a matematické vzorce dosadené s vyše 20 ročným odstupom, naproti tomu žalovaný v konaní relevantným spôsobom zdôvodnil, z čoho vychádzal pri stanovení poistného plnenia vo výške 392.037,- Sk (13.013,24 eur). Okrem toho, znalec nevychádzal z právnej úpravy platnej v čase vzniku poistnej udalosti, poukázal na rozdielnosť pri určení východiskových hodnôt stanovenia hodnoty majetku, kedy Ing. Kudláč, ktorý v roku 1995 vypracoval posudok pre účely banky žalobcu ktorý sa následne stal podkladom pre uzatvorenie poistenia majetku, vychádzal z metodiky vyhlášky č. 465/1991, teda z administratívnej ceny. V rámci vývoja právnej úpravy nastala zmena v oceňovaní všeobecnej hodnoty majetku, čo bolo diametrálne iné ako metodika ohodnocovania administratívnou cenou, preto znalec Ing. Fuzák postupoval v zmysle terajšej právnej úpravy v zmysle vyhlášky č. 92/2004, čo je nesprávne. Túto namietanú nesprávnosť použitej právnej úpravy, neodstránil ani Dodatok č. 1 k posudku.

17. Svedok Václav Luka potvrdil, že za prítomnosti likvidátorky Ing. Škvarkovej vykonal obhliadku nehnuteľnosti, zameranie stavu objektu po poškodení a následne rozpočet na likvidáciu škody. V popise prác, ktorý vypracoval na základe tejto obhliadky, uviedol údaje ako napr. hlavná stavebná výroba, ktorá zahŕňa všetky búracie, murárske a betonárske práce potrebné na sanáciu nehnuteľnosti a na uvedenie objektu do pôvodného stavu aby bol funkčný. Uviedol tiež pomocné stavebné práce, sú to práce ako výmena okien, zámočnícke práce, vrátane náterov, malieb a zasklievania, ďalej aj elektroinštalačné, plynoinštalačné práce, opravu elektroinštalácií a ich revíziu. V popise uviedol práce aj materiál. Náklady, ktoré sú priamo spojené s porušením statiky sú v popise prác uvedené na str. 6 položky č. 1 - 6 bežné konštrukcie a práce, kde sú uvedené náklady na opravu porušenia statiky, klenby, muriva pilierov a nosného muriva a priečky. K nákladom na opravu nosných konštrukcií budovy je potrebné pripočítať aj búracie práce vrátane nákladov na presun a likvidáciu vybúraných hmôt. Svedok upresnil, že je len externým poradcom pri likvidácií, nerozhoduje o tom, čo sa bude uznávať a likvidovať a v akom rozsahu, toto robí likvidátor, ktorý rozhoduje tom, čo bude uznané na likvidáciu. Pri vypracovaní konkrétneho popisu prác použil cenníky a zborníky plánovaných cien, z ktorých čerpal ceny prác a materiálu, boli to cenníky platné k druhému polroku 1997, ktoré boli posledné platné v dobe vypracovávania popisu prác.

18. Svedkyňa C.. L. Š. uviedla, že poškodenú nehnuteľnosť obhliadala, zhotovila fotodokumentáciu a vypracovala zápis poistnej udalosti. Už pri obhliadke bolo zrejmé, že sa jedná o škodu, ktorá je nad limit jej pôsobnosti, keď pri vzniku škody nad 150.000,- Sk (4.979 eur) bolo potrebné ísť s poistnou udalosťou pred komisiu v Bratislave. Obhliadala miesto výbuchu, obchod kde vznikla škoda a budovu okrem pivnice, ktorá bola zaprataná odpadkami. Budovu obhliadla v časti, ktorá jej bola sprístupnená,

nebola v časti nad podbráním, ktorú časť niekto obýval, pretože táto časť jej sprístupnená nebola. Po vykonaní obhliadky nasledovalo posúdenie poistnej udalosti, ktorú vykonal L. V., likvidátor z Bratislavy.

19. Z Odborného statického posudku vypracovaného dňa 10.10.1997 Projektovou kanceláriou Realstav Trnava, keď spracovateľom posudku bol Ing. Emil Gajarský a Ing. Ján Kyseľ súd zistil, že tento posudok je obsahovo takmer úplne zhodný so Znaleckým posudkom č. 03/2000 ktorý vypracoval znalec Ing. Ján Kyseľ. Je tu uvedený zhodný popis objektu aj popis poškodenia objektu s výnimkou popisu poschodia budovy, konkrétne bytu č. 1 a bytu č. 2, ktoré popisy v znaleckom posudku uvedené nie sú. Zhodné sú aj konštatácie v bode 4.1 posúdenie súčasného stavu objektu. Pokiaľ ide o záver odborného posudku, v tomto sa oproti znaleckému posudku naviac nachádza vyhodnotenie ekonomického dopadu poistnej udalosti na možnosti sanácie objektu, keď je tu uvedený všeobecný záver, že ekonomicky výhodnejšie je odstránenie poškodenej stavby a vybudovanie novej stavby, avšak bez bližšieho určenia a zdôvodnenia.

20. Zo Znaleckého posudku č. 281/2018 zo dňa 23.11.2018 vypracovaného znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti a hodnoty stavebných prác Ing. Antonom Fuzákom súd zistil, že úlohou znalca určenou mu zadávateľom, bolo stanovenie všeobecnej hodnoty budovy súp. č. XXX, účelom znaleckého posudku bolo zistenie výšky škody. Znalec miestnu obhliadku spojenú s miestnym šetrením nevykonal, zameranie nebolo vykonané, fotodokumentácia nebola vykonaná. Stav stavby po škodovej udalosti prevzal zo Znaleckého posudku č. 03/2000. Pri stanovení výšky škody znalec vychádzal zo všeobecnej hodnoty stavby pred poškodením 122.245,44 eur. Následne určil skutočnú výšku škody na stavbe po zaokrúhlení v sume 40.200 eur a výšku škody na stavbe uvedením do pôvodného stavu po zaokrúhlení v sume 200.700 eur. V Dodatku č. 1 k Znaleckému posudku č. 281/2018 zo dňa 13.11.2019, znalec opravil pôvodne nesprávne vyčíslenú výšku škody na stavbe uvedením do pôvodného stavu zo sumy 200.700 eur na sumu po zaokrúhlení 64.600 eur s DPH. Zároveň po oboznámení sa so Znaleckým posudkom č. 2/12/95 znalca Alojza Kudláča, znalec konštatoval, že ním uvažovaný technický stav, prevedenie a vybavenie stavby pred poškodením, je správny.

21. Z prednesu Ing. Antona Fuzáka súd zistil, že pri vypracovávaní posudku vychádzal z podkladov, ktoré mu poskytol žalobca a to Znalecký posudok č. 03/2000 vypracovaný Ing. Kyseľom a Znalecký posudok č. 032/2003 vypracovaný Ing. Dášou Hečkovou, iné podklady mu poskytnuté neboli. Okrem toho vychádzal z vyhlášky č. 492/2004 a z metodiky zistenia výšky škody uvedením do pôvodného stavu. Obhliadku nehnuteľnosti vykonal v roku 2018, v tom čase bola budova už viac menej zbúraná, pretože po poškodení z roku 1997 sa nehnuteľnosť v čase, kedy objednávateľ vzniesol svoju požiadavku, už nenachádzala v tom stave v akom bola v roku 1997. Z hľadiska oceňovania je podľa znalca možné ocenenie vykonať, ak sú dostatočné podklady, ktoré dokumentujú stav k roku 1997. Mieru poškodenia stavby po výbuchu mohol stanoviť na základe posudku Ing. Kyseľu. Ako skonštatoval vo svojich výpočtoch, reálne je možné stavbu uviesť do pôvodného stavu, nakoľko miera poškodenia prvkov dlhodobej životnosti bola nižšia ako je predpokladaný limit, t.j. 50 %. Výpočet výšky skutočnej škody na stavbe, ktorý v posudku uviedol, predstavuje peniazmi vyjadrenú výšku škody, ktorá je v roku 1997 vo vzťahu k poškodeniu najreálnejšia. Pokiaľ ide o výšku škody uvedením veci do pôvodného stavu, tu spravil vo výpočte aritmetickú chybu, po opravení ktorej je výška škody uvedením do pôvodného stavu

- naturálna reštitúcia, vo výške 64.581,65 eur s 23 % DPH. Ide o triviálnu chybu z jeho strany, pretože si zamenil znamienka „plus“ a „mínus“ vo vzorci na strane 12, v 3. riadku odspodu. Táto oprava nemá vplyv na uplatnený nárok žalobcu, pretože skutočná výška škody, na ktorú sa pýtal zadávateľ posudku, bola vypočítaná relevantným spôsobom. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom stanovenia inej časovej hodnoty budovy ako bolo uvedené v posudku znalca Alojza Kudláča, znalec uviedol, že posudok p. Kudláča nevidel, preto sa nevie k tomu vyjadriť. I keď vychádzal z posudku Ing. Kyseľu, tento opisuje stav budovy už po výbuchu, nemal to teda s čím porovnať a posúdiť rozsah poškodenia. Svedok upresnil, že obhliadku budovy na mieste samom vykonal iba zrakovým vnemom, keď videl budovu zo strany Hviezdoslavovej ulice a z druhej strany budovy od Hotela Holiday Inn, pokiaľ dovidel na budovu. Nemal k dispozícii žiadnu fotodokumentáciu, ani znalecký posudok Ing. Kudláča, ani odborný statický posudok spoločnosti Realstav Trnava z roku 1997, ani dokument o obhliadke a zistení technického stavu objektu vypracovaný likvidátorom p. M. v rámci uzatvárania poistnej zmluvy, taktiež ani výpočet výšky škody žalovaného v rámci likvidácie poistnej udalosti, k dispozícii nemal ani projektovú dokumentáciu k nehnuteľnosti. Technický stav konštrukcie budovy pred a po výbuchu mu nevyplynul zo žiadneho dokladu, toto vydedukoval z posudku Ing. Hečkovej a Ing. Kyseľu, tiež mal svedeckú výpoveď zadávateľa teda žalobcu, ktorý mu popísal stav nehnuteľnosti pred výbuchom. Z týchto dvoch posudkov mohol

stanoviť východiskovú a technickú hodnotu stavby pred poškodením výbuchom. Pokiaľ ide o rozdiel východiskových hodnôt, určených znalcom Ing. Kudláčom a tých ktoré určil on, znalec uviedol, že Ing. Kudláč vypracoval posudok ešte podľa metodiky vyhláškou č. 491/1993, vtedy bola tzv. administratívna cena, potom nastala zmena vyhláškou č. 86/2000 na oceňovanie na všeobecnú hodnotu, čo je iné hlavne hodnotou. On postupoval podľa vyhlášky č. 492/2004 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Znalec na rozdiel od Alojza Kudláča odhadol vek stavby na 317 rokov, keď predpokladal začiatok jej užívania v roku 1680. Z uvedeného mu potom vyšlo, že stavba bola opotrebená ku dňu 20.7.1997 na 58,06 %. Na záver sa vyjadril, že pokiaľ mu bude predložený posudok p. Kudláča, môže porovnať stav nehnuteľnosti tak ako ho posúdil Ing. Kudláč, Ing. Hečková a Ing. Kyseľa.

22. Podľa v znení účinnom v čase poistenia, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

23. Podľa v znení účinnom v čase poistenia, poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).

24. Podľa v znení účinnom v čase poistenia, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

25. Podľa v znení účinnom v čase poistenia, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

26. Predmetom konania je nárok žalobcu na doplatenie poistného plnenia až do hornej hranice dohodnutého poistného plnenia po odpočítaní jeho spoluúčasti, čo predstavuje sumu 21.966,60 eur s príslušenstvom.

27. Z dokazovania vykonaného v priebehu celého konania, mal súd z výpovedí sporových strán a z listinných dôkazov preukázané, že dňa 7.2.1996 uzavreli žalobca a žalovaný poistnú zmluvu na dobu neurčitú so začiatkom poistenia od 8.2.1996, predmetom ktorej bolo poistenie majetku a zodpovednosti za škodu podnikateľov, pričom poistná hodnota bola určená vo výške 1.054.803,- Sk (35.013,04 eur). V poistnej zmluve bolo dojednané poistenie na riziko združený živel. Pri ustálení poistnej hodnoty nehnuteľnosti, účastníci zmluvy zhodne vychádzali zo Znaleckého posudku č. 2/12/95 znalca Alojza Kudláča, ktorý ustálil cenu poistenej nehnuteľnosti, z ktorej bol potom odvodený aj rozsah plnenia v prípade poistnej udalosti na sumu 1.054.803,- Sk (35.013,04 eur). Z poistnej zmluvy teda vyplýval predmet poistenia, popis poistnej udalosti s ktorou bol spojený vznik povinnosti žalovaného plniť, aj dojednaný rozsah plnenia. Ďalej bol preukázaný aj vznik poistnej udalosti, ktorou bol výbuch neznámej trhaviny umiestnenej v podbrání budovy v noci z 19.7. na 20.7.1997, na základe čoho po skončení šetrenia udalosti, žalovaný vyplatil dňa 27.10.1997 poistné plnenie vo výške 392.037,- Sk (13.013,24 eur), čo podľa žalovaného predstavovali náklady na opravu škody a uvedenie budovy do stavu bezprostredne pred výbuchom. Ohľadom týchto skutočností, medzi stranami spor ani nebol, keď všetky tieto skutočnosti vyplynuli okrem listinných dôkazov aj z ich výpovedí.

28. Na rozdiel od týchto, spor medzi stranami vznikol ohľadom skutočností, či výbuchom došlo len k poškodeniu budovy alebo k jej zničeniu, a aká je výška škody vzniknutej na budove, spor bol aj ohľadom správnosti vyčíslenia škody žalovaným, a to vzhľadom na rozdielne tvrdenia sporových strán. Žalobca v konaní tvrdil, že budovu je možné považovať za zničenú vzhľadom na rozsah poškodenia hlavných nosných konštrukcií spôsobeného výbuchom, v dôsledku ktorého statické poškodenie domu predstavuje 27,22 % z celkovej hodnoty posudzovaného domu. Z toho dôvodu mu teda patrí poistné plnenie až do výšky hornej hranice plnenia ktorú nemôže žalovaný prekročiť, teda do výšky 35.013,04 eur. Po vypracovaní posudku č. 03/2000 znalcom Ing. Jánom Kyseľom, žalobca poukazoval na jeho záver o tom, že dom nie je zničený ale iba poškodený, zároveň aj na odborný posudok kancelárie Realstav Trnava v zmysle ktorého je ekonomicky výhodnejšie poškodenú stavbu odstrániť a vybudovať novú, v dôsledku čoho žalobca začal tvrdiť, že je jedno či je budova zničená alebo len poškodená, keď z hľadiska náhrady škody je plnenie v oboch prípadoch limitované hornou hranicou plnenia poisťovne,

pričom aj náklady na opravu poškodenej budovy by boli určite vyššie ako je suma, ktorú požaduje. Na preukázanie výšky nákladov na uvedenie stavby do stavu pred poistnou udalosťou, navrhol pribrať do konania znalca. Naproti tomu žalovaný považoval nehnuteľnosť za poškodenú a nie za zničenú, z toho aj vychádzal pri výpočte výšky poistného plnenia. Vzhľadom k tomu, že budova bola poistená na časovú cenu, v zmysle poistných podmienok vzniká poistenému právo na vyplatenie sumy zodpovedajúcej primeraným nákladom na opravu poškodenej veci do stavu v čase bezprostredne pred poistnou udalosťou, zníženej o sumu zodpovedajúcej stupňu opotrebenia, a v súlade s týmto žalovaný aj postupoval. Na preukázanie tohto žalovaný poukazoval na likvidačnú správu z ktorej vyplýva postup, akým sa dopracoval k sume poistného plnenia ktorú následne aj plnil, na rozdiel od žalobcu, ktorý žiadnym spôsobom nepreukázal presnú sumu nákladov, či už na opravu budovy alebo na jej znovuzriadenie.

29. Pre svoje rozhodnutie vo veci, sa súd teda musel vysporiadať so spornými skutočnosťami a síce, či bola predmetná poistená budova výbuchom zničená alebo len poškodená, a v akej výške sú potom náklady na opravu škody na budove.

30. Na preukázanie stavu budovy v čase uzavretia poistnej zmluvy a teda pred jej poškodením, z dôvodu možnosti posúdenia rozsahu poškodenia výbuchom, bol súdu predložený znalecký posudok Alojza Kudláča, ktorý bol v konaní aj vypočutý. K obsahu znaleckého posudku znalca Kudláča a jeho svedeckej výpovede súd uvádza, že hodnota budovy, akú znalec stanovil pri svojom oceňovaní, nebola v čase uzatvorenia poistnej zmluvy nikým spochybnená, keď z tejto hodnoty účastníci zmluvy vychádzali pri ustálení časovej ceny poisťovanej nehnuteľnosti. Výpoveďou svedka nebola potvrdená, ale ani vyvrátená existencia určitého statického poškodenia budovy alebo prasklín na múroch, znalec len skonštatoval, že takéto menšie poškodenia by boli zohľadnené pri určovaní hodnoty budovy. Ani to, že takéto poškodenia budovy, ale ani žiadne iné, nie sú v posudku priamo uvedené neznamená, že by v čase oceňovania na budove neexistovali, ich existenciu a rozsah znalec ale určite zohľadnil v cene a to aj bez ich bližšieho určenia. Zároveň však znalec pripustil, že v čase jeho oceňovania, mohli byť na budove takéto menšie statické poškodenia prípadne praskliny a narušenia múrov. Je potrebné uviesť, že súdu nie je úplne zrejmé, čo mal znalec na mysli keď uvádzal, že v prípade väčších statických poškodení nosných častí by nehnuteľnosť neohodnocoval. Ani toto jeho vyjadrenie však podľa názoru súdu nemohlo znamenať to, že na budove v tom čase takéto rozsiahlejšie poškodenia nosných častí neboli, pretože ich existencia by mohla mať vplyv len na hodnotu nehnuteľnosti, nie však aj na to, či by budovu znalec ohodnocoval alebo nie, nakoľko znalec zo strany účastníkov zmluvy dostal požiadavku na ohodnotenie v tom čase aktuálneho stavu nehnuteľnosti, teda aj s prípadnými poškodeniami nosných častí väčšieho rozsahu, a nie aby budovu ohodnotil len pokiaľ na nej takéto poškodenie nie je. Žalobca mal záujem dať si poistiť nehnuteľnosť presne v tom stave v akom v tej dobe bola, a zrejme na jeho rozhodnutí by väčšie poškodenie budovy nič nezmenilo. Nakoľko však bol súdu preukázaný určitý obraz o tom, v akom stave bola nehnuteľnosť bezprostredne pred uzatvorením poistnej zmluvy, a to zápisnicou z obhliadky a zistenia technického stavu objektu dňa 6.2.1995 spísanou P. M., bol súd toho názoru, že poškodenia na budove v takomto rozsahu museli byť už aj v čase jej ohodnocovania znalcom Kudláčom, keď medzi obhliadkou znalca a obhliadkou P. M. uplynul len jeden rok (keď svedok E. F. vysvetlil, že pri uvedení dátumu na zápisnici došlo k omylu pri uvedení roku, nakoľko k obhliadke došlo tesne pred uzavretím poistnej zmluvy, teda v roku 1996).

31. Keďže medzi stranami bol spor ohľadom následkov výbuchu na stav budovy, v konaní bolo nariadené dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie statika stavieb. Znalec Ing. Ján Kyseľ vypracoval posudok č. 03/2000 na zodpovedanie otázok, či z hľadiska statiky je treba považovať budovu následkom výbuchu za zničenú alebo iba poškodenú, a ak je poškodená, určiť percentuálne jej statické poškodenie. Okrem tohto, žalobca poukazoval pri hodnotení týchto otázok aj na odborný statický posudok projekčnej kancelárie Realstav Trnava, ktorý si nechal vypracovať pred podaním žaloby. Súd po oboznámení sa s listinnými dôkazmi pri posudzovaní stavu budovy, vychádzal hlavne zo znaleckého posudku Ing. Kyseľu, keďže to je posudok jediného znalca, ktorý videl poškodenú budovu v relatívne krátkom čase od jej poškodenia a reálne videl aj vzniknuté poškodenie, ktoré následne mohol posúdiť a porovnať so stavom budovy, ktorý vo svojom posudku zaznamenal znalec Alojz Kudláč v dobe krátko pred uzavretím poistnej zmluvy. Posudok vypracovaný Alojzom Kudláčom, ani jedna zo sporových strán nespochybnila, čo sa týka zaznamenania stavu budovy v dobe uzatvorenia zmluvy, teda pred výbuchom. Tým bol ustálený stav, v akom sa nehnuteľnosť nachádzala pred poistnou udalosťou a teda aj poškodenia, ktoré v tej dobe na budove boli v dôsledku veku, vplyvu počasia, prípadne

neodborných zásahov do jej konštrukcie a nezabezpečenia riadnej starostlivosti o nehnuteľnosť. Už v čase vypracovania tohto posudku v roku 1995, bola budova v určitom zlom technickom stave, na ktorý bolo potrebné pri posudzovaní poškodenia spôsobeného výbuchom, prihliadnuť. Stav nehnuteľnosti v čase uzatvorenia poistnej zmluvy bol opísaný aj v zápisnici z obhliadky budovy spísanej P. M., likvidátorom žalovaného. Znalec Ing. Kyseľ vychádzal pri posudzovaní rozsahu poškodenia, zo všetkých týchto dôkazov ako aj z vykonanej obhliadky už poškodenej budovy, na základe čoho dospel k záveru, že explózia nálože spôsobila stav, ktorý znamenal veľké poškodenie nosných prvkov, hlavné nosné konštrukcie sú ale masívne a nedošlo k ich deštrukcii v takom rozsahu, ktorý by znamenal úplné zničenie domu, ale iba jeho poškodenie, pričom statické poškodenie domu vyčíslil na 27,22 % z celkovej hodnoty domu. Podľa názoru súdu, sa znalec Ing. Kyseľ jednoznačne vysporiadal s úlohou zadanou mu súdom v uznesení, ktorým bolo znalecké dokazovanie nariadené. K tomuto znalec následne podal aj ústne vysvetlenie na pojednávaní súdu dňa 3.12.2003, keď na otázku zástupcu žalovaného uviedol, že pri hodnotení poškodenia budovy sa sústredil na vyčíslenie poškodenia, ktoré vzniklo v súvislosti s výbuchom, pretože predmetom jeho hodnotenia bolo vyčíslenie škody práve v dôsledku tejto udalosti. V súvislosti s týmto vyjadrením dospel súd k záveru, že Znaleckým posudkom č. 03/2000 bolo jednoznačne preukázané, že budova v dôsledku výbuchu nebola zničená, ako to tvrdil žalobca. Záver znalca bol, že budova z hľadiska statiky je iba poškodená a toto poškodenie je v rozsahu 27,22 % z celkovej hodnoty domu. Ak teda výbuch priamo poškodil „iba štvrtinu“ domu (27,22 % ), nemožno budovu žiadnym spôsobom, ani v ďalších širších súvislostiach, považovať za zničenú práve výbuchom (keďže budova bola v určitom stave poškodenia už predtým). Pre súd bolo dôležité aj ďalšie vyjadrenie znalca keď uviedol, že pri svojom posudzovaní vedel rozlíšiť, ku ktorým poškodeniam došlo pri výbuchu a ku ktorým v dôsledku zlých vplyvov na budovu pred výbuchom, a to vzhľadom na smer, ktorým účinok výbuchu pôsobil. Znalec teda pri svojom posudzovaní zničenia alebo len poškodenia budovy vychádzal z konkrétneho stavu budovy, zisteného obhliadkou, za úplného rozlíšenia poškodení na tie, ktoré na budove boli pred udalosťou a tie, ktoré vznikli v dôsledku pôsobenia výbuchu. Nebola teda preukázaná príčinná súvislosť medzi výbuchom a vznikom takej škody, ktorá by znamenala povinnosť žalovaného vyplatiť poistné plnenie vo výške, ako keby bola budova zničená. Táto súvislosť nevyplývala ani zo samotného znaleckého posudku Ing. Kyseľu, a nepodarilo sa ju v priebehu dokazovania preukázať ani žalobcovi, ktorý sa počas celého konania odvolával práve na posudok Ing. Kyseľu, pričom ďalší dôkaz z ktorého by vyplynulo, že výbuch poistenú nehnuteľnosť zničil, v konaní nepredložil a ani vykonanie žiadneho iného nenavrhol. Je nesporné, a toto súd považoval aj za preukázané, že budova v určitom stave poškodenia bola už v čase poistenia. Ako skonštatoval vo svojom posudku znalec Alojz Kudláč, uviedol svedok E. F., prípadne ako vyplynulo zo zápisnice z obhliadky a zistenia technického stavu budovy pred uzavretím poistky, zlý technický stav budovy bol spôsobený aj vplyvom času, nedostatočnou údržbou, neodbornými zásahmi do nosných konštrukcií, viacnásobnými prestavbami, prípadne vplyvom okolitej dopravy. Je samozrejmé, že výbuch spôsobil ďalšie zhoršenie i tak už zlého technického stavu budovy a prispel k jej ďalšiemu poškodeniu, ale nie priamo k jej zničeniu. Navyše súd poukazuje aj na to, že predmetná budova takmer 24 rokov od výbuchu až dodnes stojí a je (aspoň zo strany od Hviezdoslavovej ulice) v nezmenenom stave, budova nebola z uličnej strany ani len opravovaná, nebola ani zbúraná, čo v prípade jej zničenia a teda aj ohrozovania bezpečnosti okolitých stavieb prípadne chodcov (chodník vedie bezprostredne pred poškodenou budovou) bola pravdepodobne nariadená jej likvidácia.

32. Ak mal teda súd na základe znaleckého dokazovania a výsluchu znalca Ing. Kyseľu ustálené, že budova bola len poškodená a nie zničená, bolo potrebné zistiť výšku nákladov na opravu budovy a jej uvedenie do stavu pred výbuchom. Žalobca sa v priebehu celého konania snažil o preukázanie zničenia budovy, čím by preukázal svoj nárok na poistné plnenie až do výšky hornej hranice plnenia ktorú nemôže žalovaný prekročiť. Ďalej tvrdil, že je jedno či je budova zničená alebo len poškodená, pretože z hľadiska náhrady škody je to prakticky to isté, nakoľko v oboch prípadoch je poistné plnenie limitované hornou hranicou plnenia zo strany žalovaného, pričom aj v prípade, ak je budova len poškodená, by boli náklady na jej uvedenie do stavu pred výbuchom vyššie ako je suma, ktorú požaduje. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval na odborný posudok ktorý si dal vypracovať kanceláriou Realstav Trnava a ktorá vyjadrila názor, že je ekonomicky výhodnejšie odstrániť budovu ako ju zrekonštruovať. Tento záver následne spájal aj s vyjadrením znalca Ing. Jána Kyseľu, ktorý na pojednávaní súdu dňa 3.12.2003 na otázku žalobcu, či by vzhľadom na poškodenie statiky vyšla oprava budovy v dobe kedy prišlo ku škode viac alebo menej ako 660.000,- Sk (21.907,98 eur) uviedol, že oprava takéhoto rozsahu by vyšla viac ako sumu 660.000,- Sk.

Za účelom určenia výšky nákladov na uvedenie budovy do pôvodného stavu pred výbuchom, navrhol nariadiť znalecké dokazovanie. Na rozdiel od žalobcu, žalovaný považoval vyplatené poistné plnenie za správne vypočítané, a to v zmysle uzavretej poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok, poukázal zároveň na to, že žalobca v priebehu konania nepreukázal žiadnu presnú sumu nákladov, či už na znovuzriadenie alebo na uvedenie nehnuteľnosti do stavu pred výbuchom. K návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania sa pripojil aj žalovaný.

33. Súd však bol v súvislosti s takýmto vyjadrením žalobcu toho názoru, že sa tieto dva závery, vyjadrenie vyplývajúce z odborného posudku a vyjadrenie znalca Ing. Kyseľu, nedajú len tak paušalizovať ako to žalobca prezentoval. Nie je možné bez ďalšieho spoliehať sa na to, že náklady, či už na opravu budovy alebo na jej znovuzriadenie, by určite boli vyššie ako je nárok ktorý si žalobca uplatnil v tomto konaní. Takýmito úvahami, prípadne takýmto postupom určenia výšky plnenia zo strany žalovaného, keď sa predpokladá, že pri budove ktorá je kultúrnou pamiatkou, by v skutočnosti akékoľvek náklady na jej opravu alebo rekonštrukciu boli vysoké a je preto jedno, či sa bude ich skutočná výška preukazovať alebo nie, by sa strany mohli riadiť prípadne len pri svojich jednaniach v rámci mimosúdnej dohody. Akonáhle však k takejto dohode medzi nimi nedošlo, a vec je v štádiu súdneho konania, žalobca je už povinný svoje tvrdenie nielen o tom, že má nárok na doplatenie poistnej sumy zo strany žalovaného, ale aj o tom, v akej presnej výške, preukázať. Tiež nie je prípustné, aby súd vychádzal len z vyjadrenia znalca Ing. Kyseľu, ktorý na rozdiel od záveru odborného posudku projekčnej kancelárie relatívne aj konkretizoval výšku nákladov keď uviedol, že by to bola suma vyššia ako 660.000,- Sk, pretože na posúdenie tohto podľa názoru súdu, ako znalec z odboru stavebníctvo odvetvie statika stavieb nemá oprávnenie, keď predmetom jeho znaleckej činnosti nie je aj oceňovanie nehnuteľností. Takéto vyjadrenie možno považovať len za prejavenie jeho názoru na dopytované skutočnosti, nie však za relevantný dôkaz, z ktorého by súd jednoznačne pri svojom rozhodovaní mohol vychádzať. Žalobca sa okrem znalca Ing. Kyseľu, pýtal na názor ohľadom výšky nákladov na opravu škody aj svedka E. F., tento svedok však rovnako nemá oprávnenie vyjadrovať sa k takejto odbornej otázke, nakoľko nie je znalec ale finančný manager poisťovne, ktorý uzatváral poistnú zmluvu. Ak sa teda žalobca odvolával len na to, že určite by boli náklady na opravu budovy vyššie ako je suma ktorú on žiada, pretože aj laikovi to musí byť zrejmé, súd upriamuje pozornosť na to, že v prebiehajúcom súdnom konaní, pokiaľ nárok žalobcu žalovaný sporuje, nemôže súd vychádzať zo skutočností ktoré nie sú ničím preukázané, i keď akokoľvek správne a reálne by sa tvrdenie žalobcu o výške jeho nároku javilo.

34. Súd v zmysle návrhu nariadil znalecké dokazovanie za účelom určenia výšky nákladov na opravu budovy a za znalca bol ustanovený Ing. Jozef Hviezdarek. Znalec po oboznámení sa s listinnými dôkazmi oznámil súdu, že pre splnenie uloženej úlohy, bude potrebné vypracovať realizačný projekt sanačných prác statiky, z ktorého je možné určiť skutočnú cenu prác pre uvedenie objektu do pôvodného stavu. Taktiež žiadal o predloženie potrebných listín, medzi iným aj pôdorys nehnuteľnosti, zameranie nehnuteľnosti a rez objektom a pohľady, predloženie policajnej správy a fotodokumentácie. Znalec okrem dokladov požadoval aj zloženie preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 60.000,- Sk (1.991,63 eur) a cenu za vypracovanie celého posudku odhadol na 100.000,- Sk (3.319,39 eur). Nakoľko znalcovi vyžiadané listiny zo strany žalobcu predložené neboli, pretože podľa jeho vyjadrenia nimi nedisponuje, rovnako nebola žalobcom ani zložená záloha na posudok, znalec odmietol posudok vypracovať. Súd ďalej nariadil znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou CENEKON spol. s r.o. Bratislava, ktorá spoločnosť súdu taktiež oznámila, že nie je možné posudok vypracovať bez doloženia ďalších dôkazov, nakoľko z listinných dokladov v spise a ani obhliadkou nehnuteľnosti nie je možné zhodnotiť rozsah poškodenia bez toho, aby bolo vykonané statické posúdenie, ktoré by zadefinovalo rozsah poškodenia a navrhlo aké sanačné opatrenia je potrebné vykonať. Preto podaniu znaleckého posudku z ich strany by malo predchádzať vypracovanie posudku znalcom z odvetvia Statika stavebných konštrukcií, následne znalcom z odvetvia Konštrukcie pozemných stavieb. Pre nedoloženie potrebných listín, ani táto znalecká organizácia posudok vypracovať nevedela. Následne súd poveril vykonaním znaleckých úkonov ďalšiu znaleckú organizáciu, Technický a skúšobný ústav stavebný, n.o. Bratislava. Rovnako aj táto organizácia súdu oznámila, že bez relevantných dôkazov predložených žalobcom (projektová dokumentácia, príslušná fotodokumentácia stavu nehnuteľnosti a pod.), nie je možné, aby zodpovedala úlohy zadané jej súdom. Posudok organizácia nevedela vypracovať ani po doložení odborného posudku projekčnej kancelárie Realstav Trnava, naďalej jej chýbala projektová dokumentácia o ktorej sa žalobca vyjadril že ju k dispozícii nemá, a chýbala im fotodokumentácia stavu nehnuteľnosti. Znalecká organizácia sa k nemožnosti vypracovať znalecký posudok definitívne vyjadrila po doručení jej videozáznamu z obhliadky

poškodenej budovy, keď ani na základe tohto zdokumentovania stavu nehnuteľnosti nebolo možné posudok z ich strany podať. Ako dôvod tejto nemožnosti organizácia uviedla, že s časovým odstupom po udalosti výbuchu sa vykonávali na budove rozsiahle búracie práce, mnohé konštrukcie ktoré mali byť predmetom posúdenia sú už v súčasnosti asanované, takže zanikol predmet posúdenia. Na rezíduách konštrukcií je celý rad poškodení, ktoré sa dajú prisúdiť pravdepodobne práve vykonaným búracím prácam a preto sa nedá preukázať, že by niektoré z týchto rozsiahlych poškodení mali pôvod v škodovej udalosti, alebo by vznikli ako jej následok. Pokiaľ ide o vyjadrenie percentuálneho narušenia statiky (o vyjadrenie ktorého sa žalobca snažil počas celého konania), toto považuje za technicky nesprávne a zavádzajúce, nakoľko sa nedá jednoznačne a preukázateľne vyjadriť v technických parametroch stavby základ takého vyjadrenia. Z uvedeného je zrejmé, že napriek návrhu strán, znalecké dokazovanie ktorým by bola určená výška nákladov na uvedenie budovy do stavu pred výbuchom, nebolo možné zrealizovať.

35. Výšku nákladov potrebných na uvedenie nehnuteľnosti do stavu pred jej poškodením výbuchom tak, ako to žalovaný v správe o likvidácii poistnej udalosti určil a následne ako poistné plnenie aj vyplatil, žalobca v konaní sporoval. Napriek tomu však v priebehu celého konania žiadnym spôsobom relevantne nepreukázal skutočnosť, že suma predstavujúca výšku týchto nákladov by mala byť vyššia, i keď žiadal doplatenie poistného do výšky hornej hranice plnenia, čo je podľa jeho názoru ešte stále menšia suma, ako by boli skutočné náklady na opravu. V konaní tiež namietal aj popis prác vypracovaný X. G. ako podklad pre likvidáciu poistnej udalosti, avšak prvýkrát to namietol až po vrátení veci na ďalšie konanie odvolacím súdom, do tej doby k popisu prác výslovné námietky nemal. Žalobca bližšie nešpecifikoval, v čom spočívajú jeho pochybnosti týkajúce sa popisu prác p. G. keď uviedol len to, že z jeho laického pohľadu to má byť iná cena, možno aj niekoľko miliónov korún, presnú sumu, podloženú dôkazom, ale neuviedol. Na určenie výšky nákladov na opravu škody, súd nariadil znalecké dokazovanie, a to aj opakovane, ktoré nebolo možné zrealizovať pre nedostatok listinných dôkazov ktoré znalcovi, prípadne znaleckej organizácii, nepredložil žalobca. Okrem toho, znalecké dokazovanie nebolo zrealizované aj pre nezloženie preddavku na tento dôkaz žalobcom. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno v konaní je na žalobcovi a to pokiaľ ide o preukázanie škody a jej výšky. Žalobca v konaní nepreukázal žiadnu sumu nákladov, či už na znovuzriadenie novej budovy alebo na uvedenie nehnuteľnosti do stavu pred poškodením. Dlhodobo len konštatoval, že by bola vyššia ako je vyplatené poistné plnenie, čo opieral o odborný posudok kde je tiež uvedené len to, že táto suma by bola niekoľkokrát vyššia ako suma vyplatená, nie však už to, aká suma by to bola tak, aby sa z tejto konkrétnej sumy potom dala odpočítať amortizácia a aby sa teda dala v konečnom dôsledku vyčísliť výška skutočného plnenia na ktoré má žalobca z titulu poistenia nárok. Zo strany žalovaného bol súdu predložený aspoň popis prác a dodávok vrátane ocenenia, z ktorého popisu bolo možné preveriť akým spôsobom sa žalovaný dopracoval k určeniu výšky nákladov na opravu poškodenej budovy, ktorú potom žalobcovi plnil ako poistné plnenie, teda dôkaz, ktorý bolo možné v rámci dokazovania reálne podrobiť aj preskúmaniu. Žalobca však aj v rámci dokazovania po zrušení veci odvolacím súdom opakoval, že náklady budú určite vyššie, môžu predstavovať niekoľko miliónov, prípadne aj niekoľko desiatok miliónov korún, nič konkrétne ale nepreukázal. Vzhľadom na to, že dôkazná povinnosť je na žalobcovi, je nesprávne potom jeho vyjadrenie, v rámci ktorého poukázal na neochotu žalovaného podieľať sa na financovaní znaleckého dokazovania v rozsahu požadovaných 100.000,- Sk, v dôsledku čoho znalecké dokazovanie stroskotalo na nezáujme žalovaného zaplatiť požadovanú sumu. Týmto žalobca len prenáša dôkazné bremeno na žalovaného, neuvedomujúc si, kto je v konaní zaťažený dôkaznou povinnosťou, čo je za danej dôkaznej situácie neprístupné. Pri poukazovaní zo strany žalovaného na to, že žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie nielen výšky, ale ani uplatneného nároku, žalobca dokonca tvrdil, že pokiaľ má žalovaný iný názor, nech si dá spraviť znalecký posudok, ale on platiť nebude nič, pričom opäť je potrebné uviesť, že je na žalobcovi, aby preukázal dôvodnosť svojho nároku a správnosť výšky sumy, ktorej sa domáha.

36. V závere dokazovania, v podstate na podnet žalovaného, ktorý na pojednávaní dňa 25.10.2018 vzhľadom na konštatovanú nemožnosť vypracovať znalecký posudok na určenie výšky nákladov na opravu budovy vyjadril svoj názor, že s prihliadnutím na svoju dôkaznú povinnosť, mal žalobca aj doteraz priestor na zabezpečenie si súkromného znaleckého posudku, predložil žalobca súdu posudok č. 281/2018 zo dňa 9.11.2018 vypracovaný Ing. Antonom Fuzákom. Týmto posudkom žalobca preukazoval súdu, že náklady na opravu budovy predstavujú sumu 64.600 eur vrátane DPH, čím teda preukazuje dôvodnosť uplatneného nároku. Záver predmetného posudku žalovaný namietol, poukazujúc pritom na zásadný rozdiel v stanovení hodnoty stavby v čase pred poškodením ku ktorej dospel znalec oproti hodnote, ku ktorej dospel znalec Alojz Kudláč v posudku, ktorý doposiaľ žalobcom spochybnený nebol

a z ktorého strany vychádzali aj pri uzatváraní poistky, ako aj na množstvo nesprávností spočívajúce okrem iného aj v zásadných matematických chybách.

37. Znalec Ing. Fuzák vo svojom posudku č. 281/2018 uviedol, že pri stanovení výšky škody vychádzal zo všeobecnej hodnoty stavby pred poškodením, ktorú určil vo výške 122.245,44 eur. Akým spôsobom dospel k určeniu takejto hodnoty nezdôvodnil, čím sa javí jeho posudok nepreskúmateľný, a to s ohľadom na posudok znalca Alojza Kudláča, ktorý v roku 1995 určil hodnotu nehnuteľnosti úplne v inej výške (35.013,04 eur po zohľadnení opotrebenia), pričom táto hodnota nehnuteľnosti doposiaľ medzi stranami sporná nebola a vychádzali z nej tak pri uzatváraní poistky ako aj pri určení hornej hranice plnenia v prípade poistnej udalosti. V posudku znalec určil skutočnú výšku škody na stavbe po zaokrúhlení v sume 40.200 eur a výšku škody na stavbe uvedením do pôvodného stavu po zaokrúhlení v sume 200.700 eur. Ani jednu z takto vyčíslenej výšky škody riadne nezdôvodnil, postup akým sa k stanoveniu výšky dopracoval neuviedol, takže nie je možné správnosť postupu znalca preskúmať. Najmä pokiaľ ide o určenie výšky škody uvedením do predošlého stavu, znalec priamo v posudku na strane 3 uvádza, že pre stanovenie výšky škody na stavbe uvedením do predošlého stavu sa vychádza z predpokladu poznania technickej hodnoty stavby. V tejto súvislosti však je potrebné poukázať na stranu 4 kde v časti „Údaje o obhliadke predmetu posúdenia“ znalec uviedol, že miestnu obhliadku spojenú s miestnym šetrením nevykonal, zameranie nebolo vykonané, fotodokumentácia nebola vykonaná. Nakoľko sa súd domnieva, že predpokladom stanovenia výšky škody je potreba poznania technickej hodnoty stavby pred poškodením, poukazuje na ďalšie súvislosti, pre ktoré bol súd toho názoru, že tento stav nehnuteľnosti pred poškodením znalec nepoznal a teda nemal z čoho vychádzať, a síce na vyjadrenie znalca, ktorý na pojednávaní súdu dňa 16.7.2019 uviedol, že nemal k dispozícii žiadnu fotodokumentáciu nehnuteľnosti, ani dokument o obhliadke a zistení technického stavu objektu vypracovaný likvidátorom p. M. v rámci uzatvárania poistnej zmluvy, ani projektovú dokumentáciu k nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o znalecký posudok znalca Kudláča, ani tento k dispozícii nemal. Spomenuté doklady, o ktorých znalec Fuzák uviedol, že ich pri vypracovávaní posudku vôbec nemal k dispozícii, sú pritom všetko doklady, jedine z ktorých mal možnosť oboznámiť sa s technickým stavom nehnuteľnosti v čase pred jej poškodením (z ničoho iného sa dnes už vychádzať ani nedá, pričom z tohto sa vychádzalo aj pri uzatváraní poistky). Ak ich teda nemal, súdu nie je zrejmé, z čoho vlastne vychádzal pri stanovení hodnoty budovy pred výbuchom, ktorú hodnotu potreboval poznať a z ktorej podľa vyjadrenia v posudku mal vychádzať pri určení výšky škody. Ako uviedol znalec na pojednávaní, technický stav konštrukcie budovy pred a po výbuchu mu nevyplynul zo žiadneho dokladu, toto vydedukoval z posudku Ing. Hečkovej a Ing. Kyseľu, tiež mal svedeckú výpoveď žalobcu, ktorý mu popísal stav nehnuteľnosti pred výbuchom, iné podklady mu poskytnuté neboli. Tu je potrebné uviesť, že z posudku Ing. Kyseľu sa nemohol dozvedieť aký bol stav budovy pred poškodením, keď posudok opisuje stav budovy až po výbuchu, nemal teda s čím tento stav porovnať a posúdiť rozsah poškodenia (ktoré poškodenia znalec Fuzák okrem iného taktiež nevidel). Pokiaľ ide o posudok vypracovaný Ing. Hečkovou, tak tento v priebehu celého konania nebol predložený ani súdu, takže ani nebolo zrejmé, čo je jeho obsahom a za akým účelom bol vypracovaný, prípadne kto ho dal vypracovať. Je však zrejmé, že z týchto dvoch posudkov znalec nemohol stanoviť východiskovú a technickú hodnotu stavby pred poškodením výbuchom, pretože ani v jednom z nich tento stav opísaný nie je. Z hľadiska oceňovania už konkrétnych nákladov na opravu, je podľa vyjadrenia znalca Fuzáka možné ocenenie vykonať, ak sú dostatočné podklady, ktoré dokumentujú stav budovy k roku 1997. Ako súd skonštatoval vyššie, tieto podklady znalec nemal a ani ich v potrebnom rozsahu pre relevantné určenie nákladov na opravu mať nemohol, keď tieto podklady pýtal už znalec Ing. Hviezdarek ako aj ďalšie znalecké organizácie, a neboli im poskytnuté práve preto, že ich žalobca k dispozícii nemal. Znalec upresnil, že v roku 2018 vykonal obhliadku budovy na mieste samom iba zrakovým vnemom, keď videl budovu zo strany Hviezdoslavovej ulice a z druhej strany budovy od Hotela Holiday Inn, pokiaľ dovidel na budovu. V tom čase bola budova už viac menej zbúraná a už sa nenachádzala v tom stave v akom bola v roku 1997. Opäť, ani k posúdeniu poškodenia nemal k dispozícii žiadnu fotodokumentáciu, ani odborný statický posudok spoločnosti Realstav z roku 1997, ani dokument o obhliadke v rámci likvidácie poistnej udalosti. Mal však svedeckú výpoveď žalobcu, ktorý mu popísal stav nehnuteľnosti, k čomu súd uvádza, že žalobca nemohol byť pri opise stavu budovy objektívny keď zohľadníme, že po zistení nemožnosti podať posudok inými znalcami, žalobca mal záujem na tom, aby posudok znalcom Fuzákom bol vypracovaný, a to ešte aj v jeho prospech. Mieru poškodenia stavby po výbuchu mohol znalec stanoviť len na základe posudku Ing. Kyseľu. Ako skonštatoval, reálne je možné stavbu uviesť do pôvodného stavu a mieru poškodenia prvkov dlhodobej životnosti stanovil nižšie ako je predpokladaný

limit, t.j. 50 %. Z tohto súdu usudzuje, že aj znalec Fuzák považoval budovu za poškodenú a nie za zničenú. Výšku škody na stavbe uvedením do predošlého stavu, pôvodne v posudku určenú sumou 163.141,30 eur bez DPH, znalec po upozornení na túto chybu zo strany žalovaného, opravil Dodatkom č. 1 k znaleckému posudku na sumu 64.600 eur s DPH s odôvodnením, že vo výpočte spravil triviálnu aritmetickú chybu, keď si zamenil znamienka „plus“ a „mínus“ vo vzorci na strane 12, v 3. riadku odspodu. Táto oprava ale podľa znalca nemá vplyv na uplatnený nárok žalobcu, pretože skutočná výška škody, bola vypočítaná relevantným spôsobom. Súdu však nedá v súvislosti s týmto zdôvodnením svojej chyby znalcom skonštatovať, že sa v danom prípade ale jedná o rozdiel značného rozsahu, ktorý znalec označil len za triviálnu chybu. Vo svetle takto zistenej skutočnosti však treba ustáliť, že takáto podstatná chyba (okrem iných) vzbudzuje značnú pochybnosť o správnosti celého vypracovaného znaleckého posudku a vedie k tomu, že súd na daný posudok nahliada ako na nevierohodný. Pri posudku nie je isté, či znalec nespravil obdobnú chybu aj v nejakých ďalších podstatných údajoch, čo z posudku robí pre rozhodnutie súdu nepoužiteľný listinný doklad. Podľa názoru súdu, nie je možné túto chybu považovať za triviálnu, keď sa týka určenia práve tej skutočnosti, ktorá je podstatná pre rozhodnutie súdu, okrem toho sa jedná o značný, až niekoľkonásobný rozdiel, keď pôvodne bola určená výška 163.141,30 eur a to ešte aj bez DPH a napokon výška „len“ 64.600 eur aj s DPH, ktorý rozdiel by žalobca a aj znalec nechali bez povšimnutia, pokiaľ by na chybu nepoukázal žalovaný. Je treba skonštatovať, že znalec evidentne nevenoval pozornosť obsahu posudku a tento vypracoval zrejme nesústredene, pretože v posudku sú aj ďalšie chyby, keď napríklad na strane 10 uvádza, že úlohou posudku bolo stanovenie výšky škody na stavbe rodinného domu s. č. 17, čo je úplne iná nehnuteľnosť. Aj pokiaľ ide o rozdiel východiskových hodnôt, určených znalcom Kudláčom a tých ktoré určil znalec Fuzák poukazujúc pritom na postup znalcov podľa rozdielnych metodík, bol súd toho názoru, že pre posúdenie stavu nehnuteľnosti v čase pred výbuchom a pre porovnanie tohto stavu s tým po poškodení, sa nemôžu tieto hodnoty plynutím času zmeniť v závislosti od toho, kedy sa posudzujú. Týmito údajmi, rovnako tak údajmi týkajúcich sa stanovenia veku stavby znalcom Fuzákom rozdielne oproti tomu, ako vek stanovil znalec Kudláč, sa súd vzhľadom k tomu, že znalecký posudok Ing. Antona Fuzáka nebral za relevantný dôkaz, nezaoberal. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, súd teda na Znalecký posudok č. 281/2018 Ing. Antona Fuzáka neprihliadal ako na dôkaz rozhodujúci na preukázanie dôvodnosti nároku žalobcu a pre vyhovujúce rozhodnutie vo veci. V neposlednom rade, okrem toho, že znalecký posudok je podľa názoru súdu nepreskúmateľný, pretože znalec neuviedol akým spôsobom a na základe akých podkladov dospel k určeniu výšky nákladov, keď navyše sa posudok javí ako nie vierohodný pre svoje podstatné chyby, ho súd považuje aj za účelový. Budí dojem, že znalecký posudok bol vypracovaný za účelom, preukázať akúkoľvek výšku nákladov na opravu škody na budove, ktorá bude vyššia ako žalobcom uplatnený nárok. Na podporu tohto záveru svedčí aj to, že súdu sú známe skutočnosti, pre ktoré nebolo možné vykonať znalecké dokazovanie ohľadom tejto istej skutočnosti už v priebehu dokazovania. Vypracovanie znaleckého posudku v priebehu konania bolo nariadené viacerým znalcom, z toho dvom znaleckým organizáciám, no ani jeden znalec posudok nevedel vypracovať pre chýbajúce podklady, na základe ktorých by bolo možné súdom zadanú úlohu splniť. Až znalcovi, ktorý vypracoval posudok na návrh žalobcu, sa podarilo relatívne v krátkom čase 14 dní od zadania žiadosti zadávateľom, určiť podstatnú skutočnosť pre rozhodnutie súdu. Je potrebné ale uviesť, že tak spravil bez toho, aby nehnuteľnosť obhliadol, aby mal k dispozícii akékoľvek doklady preukazujúce stav budovy pred poškodením, aby mal vypracované statické posúdenie rozsahu poškodenia budovy prípadne realizačný projekt sanačných prác ktoré požadovali predchádzajúci znalci, bez toho aby mal vedomosť či a v akom rozsahu boli na budove vykonané nejaké práce, napríklad aj búracie. Znalec vypracoval posudok s viac ako 20 ročným odstupom od poškodenia a to aj napriek tomu, že na budove sa vykonávali už rozsiahle búracie práce, mnohé konštrukcie ktoré mali byť predmetom posúdenia sú už asanované a na konštrukciách sú poškodenia, ktoré sa dajú prisúdiť práve vykonaným búracím prácam, ako to z videozáznamu zhodnotila znalecká organizácia. Aj s poukazom na doterajšiu nemožnosť vypracovania posudkov viacerými znalcami, prípadne znaleckými organizáciami, je záver tohto súkromného posudku doloženého žalobcom v rovine ničím nepodloženého a nepreskúmateľného tvrdenia, ktorý nie je objektívne spôsobilý vyvrátiť závery likvidácie poistnej udalosti žalovaným.

38. Podľa (ďalej len „“), v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

39. Podľa , žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

40. Podľa a , za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

41. Podľa a , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

42. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, teda za to, že by počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu by muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, takže strana musí aj preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Dôkazné bremeno leží pritom na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Posudzovanie dôkazného bremena je potom súčasťou zisťovania skutkového stavu a hodnotenia dôkazov.

43. Súd po vykonanom dokazovaní, po zhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žalobca nepreukázal v konaní riadnym spôsobom dôvodnosť uplatneného nároku. Žalobca nepreukázal žiadnu zo svojich tvrdených skutočností, teda že stavba bola výbuchom zničená a z toho dôvodu mu patrí poistné plnenie v požadovanej výške, predstavujúcej rozdiel medzi dohodnutou maximálnou výškou poistného plnenia a skutočne vyplateným plnením. Žalobca nepreukázal ani to, že aj v prípade, ak bolo ustálené len poškodenie budovy, má nárok na poistné plnenie až do limitovanej hornej hranice z dôvodu, že výpočet výšky plnenia žalovaným nie je správny a skutočné náklady na znovuzriadenie veci do stavu pred udalosťou, sú v skutočnosti vyššie. V podstate je potrebné skonštatovať aj to, že žalobcovi sa nepodarilo relevantným spôsobom spochybniť ani výpočet plnenia žalovaným, keď jeho námietky voči nemu zostali len v rovine tvrdenia a prezentovania vlastného názoru, že samotná škoda a náklady na opravu sú určite vyššie. Žalobca už priamo v žalobe uvádzal postup ako je treba dospieť k výške jeho nároku, potrebné je vyčísliť skutočnú výšku škody, od ktorej sumy by sa dala odpočítať amortizácia v zmysle poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok tak, aby bolo možné dospieť k správnej výške poistného plnenia. Toto sa mu v priebehu celého dokazovania nepodarilo, a to ani ním predloženým znaleckým posudkom Ing. Fuzáka, napriek tomu, že práve žalobca bol povinný znášať dôkazné bremeno a výšku škody súdu aj preukázať. Žalobca súdu nepreukázal žiadnu výšku škody, preto rozhodnúť o inej výške poistného plnenia ako už bolo vyplatené, nie je možné len na základe takéhoto ničím nepodloženého tvrdenia žalobcu. Ak nie sú presne vyčíslené náklady na opravu, nie je možné zohľadniť amortizáciu, a v konečnom dôsledku vyčísliť plnenie v zmysle poistných podmienok uzavretej zmluvy. Spor medzi stranami spočíval v tom, že suma ktorú žalobcovi mala poisťovňa (žalovaný) vyplatiť ako poistné plnenie je v skutočnosti vyššia ako je horná hranica dohodnutého plnenia a teda, že má nárok na doplatenie plnenia minimálne do tejto výšky hornej hranice poistného. Túto skutočnosť žalobca nepreukázal a teda spor neodstránil. Dôkazné bremeno ohľadom týchto skutočností ťaží žalobcu, pričom zo žiadneho z vykonaných dôkazov nie je možné vyvodiť záver, že jeho nárok je dôvodný a teda, že mu prináleží suma 21.966,60 eur s príslušenstvom. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, zo strany súdu potom bolo nutné konštatovať dôkaznú núdzu na strane žalobcu a žalobu ako nepreukázanú zamietnuť. Žalobca v konaní žiadne ďalšie dôkazy neoznačil, a to aj napriek riadnemu poučeniu zo strany súdu. Z týchto dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú, vo výroku I. zamietol.

44. Podľa Všeobecných poistných podmienok - časť živelné poistenie, účinných v čase uzavretia poistnej zmluvy: Čl. 1 bod. 1, základné živelné poistenie sa vzťahuje na poškodenie alebo zničenie poistenej veci: požiarom, výbuchom, ...

45. Podľa Všeobecných poistných podmienok - všeobecná časť, účinných v čase uzavretia poistnej zmluvy: Čl. VII. bod 1, poistnou hodnotou veci je jej cena v deň dojednania poistenia rozhodujúca pre stanovenie poistnej sumy. Poistná hodnota môže byť vyjadrená ako: a) nová cena, ktorou je obstarávacia cena novej veci, b) časová cena, ktorou je nová cena veci znížená o sumu, zodpovedajúcu stupňu opotrebenia alebo iného znehodnotenia.

Čl. XI. bod 1 veta prvá, poistnou udalosťou je skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovne plniť.

Čl. XII. bod 2 písm. b), ak bola poistená vec zničená, vzniká poistenému právo, pokiaľ nie je ďalej stanovené inak, aby mu poisťovňa vyplatila z poistenia na časovú cenu sumu zodpovedajúcu nákladom na znovuzriadenie veci v čase bezprostredne pred poistnou udalosťou, zníženú o sumu zodpovedajúcu stupňu opotrebenia alebo iného znehodnotenia z doby pred poistnou udalosťou a o cenu prípadných zvyškov.

Čl. XII. bod 3 písm. b), ak bola poistená vec poškodená, vzniká poistenému právo, pokiaľ nie je ďalej stanovené inak, aby mu poisťovňa vyplatila z poistenia na časovú cenu sumu zodpovedajúcu primeraným nákladom na opravu poškodenej veci v čase bezprostredne pred poistnou udalosťou, zníženú o sumu zodpovedajúcu stupňu opotrebenia alebo iného znehodnotenia nahradzovaných častí z doby pred poistnou udalosťou a o cenu zvyškov nahradzovaných častí. Plnenie poisťovne však nesmie prevýšiť sumu vypočítanú podľa bodu 2 tohto článku.

46. Za situácie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súdu relevantným spôsobom nepreukázal dôvodnosť žaloby, bolo jediným preskúmateľným dôkazom správnosti výpočtu poistného plnenia, oznámenie žalovaného o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 3.4.1998. Z tohto oznámenia vyplýva výpočet poistného plnenia po ustálení nákladov na opravu poškodenej budovy, podielu prác na odstránenie poškodenia a podielu materiálu z uvedenej sumy, po odpočítaní amortizácie. Základom tohto výpočtu bol popis prác a dodávok vrátane ich ocenenia, ktorý vypracoval prizvaný expert X. G.. Náklady na opravu poškodenej budovy podľa tohto experta predstavovali cenu 603.134,- Sk (20.020,38 eur) od ktorej je potrebné odpočítať podiel prác 50 % z tejto sumy čo je 301.567,- Sk (10.010,19 eur) a pripočítať podiel materiálu po odpočítaní amortizácie vo výške 70 % čo je suma 90.470,- Sk (3.003,05 eur), až sa dospeje k výslednej sume poistného plnenia 392.037,- Sk (13.013,24 eur) od ktorej sa odráta spoluúčasť v dohodnutej výške. Budova bola poistená na časovú cenu a rozdiel medzi časovou a novou cenou je ten, že pri novej cene sa neodrátava amortizácia budovy na rozdiel od ceny časovej, kde sa suma amortizácie musí odrátať. V danom prípade boli náklady na opravu p. G. vyčíslené na hodnota 603.134,-Sk (20.020,38 eur). Nakoľko tieto náklady na opravu nepresiahli poistnú hodnotu uvedenú v zmluve, je zrejmé, že išlo o poškodenie uvedenej nehnuteľnosti, nie o jej zničenie. Z týchto listinných dôkazov predložených žalovaným, je potom zrejmý postup pri výpočte plnenia, ako aj to, že postupoval v zmysle dohodnutých podmienok vyplývajúcich z uzavretej poistnej zmluvy a v zmysle všeobecných poistných podmienok, citovaných vyššie. Z likvidačnej správy vyplýva, že žalovaný vychádzal z toho, že nehnuteľnosť bola poistená na časovú cenu, z ktorej potom po ustálení, že nehnuteľnosť bola poistnou udalosťou poškodená, vypočítal výšku poistného plnenia ako sumu, ktorá zodpovedá primeraným nákladom na opravu poškodenej veci do stavu v akom bola v čase bezprostredne pred poistnou udalosťou, zníženú o sumu zodpovedajúcu stupňu opotrebenia z doby pred poistnou udalosťou. Nakoľko nehnuteľnosť nebola zničená, takto vypočítaná suma nepresiahla hornú hranicu výšky dohodnutého plnenia, takže aj v tomto žalovaný dodržal postup v zmysle poistných podmienok. Spornou skutočnosťou v danej veci bola výška škody. Túto výšku škody žalovaný preukázal, a to jednak odborným vyjadrením a likvidačnou správou, výpoveďou svojich zamestnancov s odbornými technickými znalosťami v tejto oblasti, závery ktorých vzhľadom na ich technický charakter nemôže žalobca žiadnym svojim vyjadrením vyvrátiť. V súvislosti s týmto dôkazom je potrebné uviesť, že zo strany žalovaného bola predložená táto likvidačná správa ako dôkaz ktorým preukazuje, akým výpočtom dospel k výške poistného plnenia, ktoré následne žalobcovi aj vyplatil. Doložil aj popis prác a dodávok, z ktorého je taktiež možno preskúmať spôsob výpočtu plnenia. Žalovaný teda súdu predložil aspoň nejaký dôkaz o ktorý opieral svoj postup pri likvidácii poistnej udalosti, na rozdiel od žalobcu, ktorý len namietal postup likvidácie a správnosť popisu prác

a dodávok vypracovaný X. G. (aj to prvýkrát až v konaní po podaní odvolania), a tiež len tvrdil, že má nárok na vyššie poistné plnenie. Súdu však svoje tvrdenia ničím nepreukázal. Aj popis prác a dodávok spochybnil len vyjadrením, že z jeho laického pohľadu to mala byť iná, vyššia suma. Súdu ale nepredložil konkrétny a hlavne preskúmateľný dôkaz, z ktorého by jednoznačne vyplynulo, v čom expert G. pochybil pri popise prác a v čom pochybil žalovaný pri výpočte poistného plnenia. Súd sa zároveň priklonil k vysvetleniu žalovaného, ktorým zdôvodnil použitie nesprávneho odkazu na všeobecné poistné podmienky v správe o likvidácii poistnej udalosti na základe ktorých plnil keď uviedol, že k uvedeniu článku XII. bod 2 odsek b) došlo omylom a správne mal byť uvedený článok XII. bod 3 odsek b) poistných podmienok. O tom, že sa v skutočnosti mohlo jednať o omyl a nie o správny záver poisťovne súd usudzuje aj z toho, že okrem tohto odkazu na všeobecné podmienky, poisťovňa v oznámení uvádza aj to, že plnenie poskytuje ako náklady na opravu, teda vychádzala z toho, že budova je len poškodená, nie zničená. Ak by totiž poisťovňa pokladala budovu výbuchom za skutočne zničenú, mala plniť nie len časť nákladov na opravu, ale poistné plnenie by bolo vo výške limitovanej hornou hranicou plnenia po odpočítaní spoluúčasti žalobcu, na ktoré sa v poistnej zmluve zaviazala, a nebolo by potrebné výšku nákladov vypočítať, ako to v skutočnosti žalovaný robil.

47. Záverom súd uvádza, ako to vyplýva aj z odôvodnenia vyššie, že pri svojom rozhodovaní vychádzal hlavne zo Znaleckého posudku č. 03/2000 Ing. Kyseľu a z jeho výpovede, čím mal preukázané len poškodenie budovy a nie jej zničenie v dôsledku výbuchu, ďalej z výpovede svedka E. F., ktorou mal preukázaný nepriaznivý technický stav a určité poškodenie budovy v čase uzavretia poistnej zmluvy, čo bolo rozhodujúce pre posúdenie výšky nákladov na uvedenie budovy do stavu pred jej poškodením výbuchom, keď svedkom opísaný stav nehnuteľnosti preukazovala aj zápisnica o obhliadke technického stavu objektu spísaná P. M.. V ďalšom konaní vychádzal aj z oznámenia o likvidácii poistnej udalosti a z výpočtu výšky poistného plnenia, čím mal preskúmateľne preukázaný postup pri likvidácii poistnej udalosti. Výpoveď C.. L. Š. obsahovala konštatáciu stavu budovy po výbuchu, ktorá uvedený stav opísala zhodne ako znalec Ing. Kyseľa, čo podporilo správnosť záverov jeho posudku a výpoveď svedka X. G. ozrejmila spôsob popisu prác a dodávok na odstránenie škody, čo predchádzalo výpočtu poistného plnenia. Súd vôbec nevychádzal z výpovede svedka P. M., keď tento svedok si v podstate na udalosti na ktoré bol dopytovaný vôbec nespomínal. V konaní súd na návrh žalovaného vypočul aj svedka L. V., ktorý si však na predmetnú poistnú udalosť nespomínal a z toho dôvodu uvádzal len všeobecné príklady ako postupuje pri likvidácii poistných udalostí. Nakoľko táto svedecká výpoveď nemala relevantný význam pre danú vec, súd z nej pri svojom rozhodovaní nevychádzal. V podstate je potrebné skonštatovať, že súd pri svojom rozhodovaní nevychádzal ani z odborného posudku projekčnej kancelárie, keď tento obsahoval len všeobecné vyjadrenie prezentujúce názor na vhodnejšie ekonomické riešenie stavu budovy vzniknutého poistnou udalosťou, bez jej bližšej špecifikácie umožňujúcej preskúmanie správnosti tohto riešenia. Pokiaľ ide o znalecký posudok Ing. Antona Fuzáka a dodatok k tomuto posudku, ako aj výpoveď znalca, súd z nich pri svojom rozhodovaní nevychádzal, nakoľko ich považoval za nepreskúmateľné, z dôvodov bližšie opísaných v odseku 37 tohto rozsudku. Na preukázanie skutočností, ktoré však v konaní sporné neboli, sa súd oboznámil aj s návrhom poistnej zmluvy, so Znaleckým posudkom č. 2/12/1995 Alojza Kudláča a s jeho výpoveďou.

48. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia, sa súd zaoberal aj ďalšími vyjadreniami sporových strán, konkrétne vyjadrením žalovaného ktorý v priebehu konania poukázal na to, že žalobca sa domáha plnenia na základe poistnej zmluvy, ktorá už zanikla ku dňu zániku jeho živnostenského oprávnenia, teda pred samotným poškodením nehnuteľnosti. Vychádzal z toho, že poistnou zmluvou sa poistil majetok a zodpovednosť za škodu podnikateľov. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalovaný po nahlásení poistnej udalosti vykonal jej riadne šetrenie, po ukončení ktorého v zákonnej lehote žalobcovi aj poskytol poistné plnenie a do doby podania žaloby, uvedené nikdy nenamietal. Z toho, že žalovaný na základe poistnej zmluvy plnil súd usudzuje, že v čase šetrenia a aj plnenia žalovaný považoval zmluvu za platnú. K zániku živnostenského oprávnenia je potrebné uviesť, že toto skutočne zaniklo ešte pred vznikom škodovej udalosti. Zmluvou bolo okrem zodpovednosti za škodu podnikateľov, poistené aj poškodenie celej nehnuteľnosti, nielen časti v ktorej žalobca vykonával živnosť, preto mu podľa názoru po poškodení budovy, vznikol nárok na plnenie, okrem toho aj tu je potrebné uviesť, že žalovaný v čase plnenia považoval zmluvu aj v tejto časti za platnú.

49. Podľa Čl. 15 , dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

50. A napokon sa súd vyjadruje aj k návrhu žalobcu, aby súd pri určení výšky nákladov na opravu budovy a jej uvedenie do stavu pred udalosťou vychádzal z vlastnej úvahy a podľa toho hodnotil jednotlivé vyjadrenia a dôkazy v zmysle Čl. 15 základných princípov . Žalovaný s návrhom žalobcu, aby výšku škody určil vlastnou úvahou súd nesúhlasil, keď poukázal na to, že v priebehu celého konania sa žalobcovi nepodarilo preukázať ani len základ uplatneného nároku, nie to ešte jeho výšku. Je neprijateľné, aby si súd vytváral záver o skutočnostiach, na ktoré v rámci zadaných úloh neboli schopní dať odpoveď znalci ani znalecké organizácie, navyše ak od škodovej udalosti uplynula už značná doba, na nehnuteľnosti prebiehajú rekonštrukčné práce a budova je vplyvom pôsobenia času už v úplne inom stave ako bola bezprostredne po výbuchu. Súd sa v celom rozsahu tohto vyjadrenia žalovaného k návrhu žalobcu, aby súd posudzoval jeho nárok vlastnou úvahou prikláňa, keď rovnako tak bol toho názoru, že takýto postup nie je možné zvoliť pri riešení veci, na ktoré je potrebné odborné znalosti, ktoré súdu samozrejme z oblasti stavebníctva chýbajú.

51. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

52. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s , keď žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, z čoho vyplýva hrubý úspech žalovaného 100 % a hrubý úspech žalobcu 0 %, a teda konečný čistý úspech žalovaného je 100 % (100 % - 0 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku, keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.