Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Co-39-2020.pdf
PDF · 332.36 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/39/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Ľubica Bundzelová a Mgr. Katarína Arnouldová, v spore žalobcu: V. Z., nar. XX.X.XXXX, adresa H. cesta XXXX/X, L., zastúpenému advokátom: JUDr. Peter Harakály, so sídlom Košice, Mlynská 28, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o náhradu škody z ublíženia na zdraví a o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č.k. 16C/216/2009-652 zo dňa 26.3.2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd vo výroku rozhodol nasledovne: I. Žalobu z titulu náhrady za bolesť, z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, z titulu zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a v nároku na úroky z omeškania, zamieta. II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania v konaní pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom.
2. Prvoinštančný súd na vec aplikoval hmotnoprávne ust. § 420 ods. 1, § 427 ods. 1 a 2, § 428 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení ku dňu poistnej udalosti (ďalej aj len OZ), zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu vzniku poistnej udalosti (ďalej aj len ZoPZP), zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 273/94 Z.z. o zdravotnom poistení... v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon).
3. Prvoinštančný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:
4. Medzi stranami nebolo sporné, že za ublíženie na zdraví žalobcu zodpovedá Bohuš Rosival, ktorý mal v čase škodovej udalosti uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným. Súd pri určení výšky náhrady za bolesť a SSU, vrátane zvýšenia, vychádzal okrem listinných dôkazov, zo znaleckých posudkov vyhotovených v konaní, konfrontácie znalcov a vyjadrení strán.
5. Bolestné:
Nesporné položky medzi stranami sú: 2 (10 bodov), 90a (160 bodov), 90b (160 bodov), 91 (50 bodov), 73 (60 bodov), 113a + 113b+232c - hodnotené MUDr. Pamulom ako položka 159a (150 bodov), 74; hodnotené MUDr. Pamulom ako položka 238 (10 bodov), 216 (520 bodov) = 1.120 bodov Sporné položky medzi stranami sú: 82b - zlomenina rebier 5-7 a 9-11 vľavo a 9 vpravo, ktorú MUDr. Veselý hodnotil s dislokáciou a MUDr. Pamula bez dislokácie ako položku 81c. MUDr. Veselý uviedol, že v danom prípade išlo o sériovú zlomeninu, spôsobenú veľkým násilím, preto jednoznačne muselo dôjsť k posunu rebier. MUDr. Pamula uviedol, že nenašiel v zdravotnej dokumentácii popis o výraznej dislokácii. Žalobca uviedol, že MUDr. Pamula vychádzal z odborných skúseností, je znalcom z odvetvia chirurgia, traumatológia, nie je dôvod jeho názor spochybňovať. Pritom MUDr. Pamula vychádzal iba zo zdravotnej dokumentácie. K uvedenému súd zaujal také stanovisko, že ani jedného znalca nemožno spochybňovať čo do odbornosti, keďže obaja sú znalcami z odvetvia chirurgia a traumatológia. Rozdiel v hodnotení znalcov je 10 bodov. MUDr. Veselý však zvýšil bodové hodnotenie na dvojnásobok, keďže konštatoval ťažké komplikácie, ako aj opakované vzplanutia úrazového, hemoragického ako aj septického šokového stavu (ZP1 str. 18). MUDr. Pamula nenašiel dôvod na takéto zvýšenie (ZP2 str. 17), keďže v dokumentácii neboli uvedené komplikácie liečby, ani zápal v oblasti rebier, zlomeniny neboli riešené operačne. Dislokácia ani okolnosti podľa § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. neboli konštatované v zdravotnej dokumentácii poškodeného, nemožno sa preto prikloniť k záveru MUDr. Veselého, i keď tento podľa názoru žalobcu vychádza z jeho odborných skúseností, lebo tieto sa u každého znalca predpokladajú. Nárok na bodové hodnotenie podľa položky 82b a na zvýšenie na dvojnásobok tak nie je pre účely súdneho konania preukázaný. Na základe uvedeného súd hodnotí položku 81c = 60 bodov.
78 - pomliaždenie pľúc obojstranne 246c - šok ťažkého stupňa
MUDr. Veselý zvýšil položky dvojnásobne, kým MUDr. Pamula iba o 50%, ktorý sa odvolal na zákonné možnosti v § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. (položky hodnotil podľa písm. b). Súd musí súhlasiť s odôvodnením MUDr. Pamulu, ktorý postupoval v súlade so zákonom, keďže neboli splnené podmienky podľa § 9 ods. 6 uvedeného zákona, t.j. súbeh jednotlivých okolností citovaných v § 9 ods. 5 zákona. Na základe uvedeného súd hodnotí položku 78 = 260 + 130 = 390 bodov; 246c = 60+30 = 90 bodov. To, že žalovaný plnil pri položke 78 s dvojnásobným zvýšením (oznámenie o poukázaní náhrady škody z 07.07.2009) nemôže byť na jeho škodu, keďže v danom čase nemal k dispozícii znalecké posudky.
Pravá dolná končatina:
221 - traumatická amputácia palca pravej nohy - nesporná položka = 40 bodov 222+222 - traumatická amputácia 4. a 5. prsta pravej nohy - nesporné položky = 20+20 = 40 bodov
243c3 - hlboká preležanina v oblasti pravej päty - obaja znalci použili túto položku, avšak MUDr. Veselý zvýšil položku na dvojnásobok.
MUDr. Veselý uviedol, že zvýšenie je dané vzhľadom na hnisanie, opakované bolestivé preväzy, plastické náhrady kože. MUDr. Pamula uviedol, že u preležaním sa predpokladajú takéto útrapy. Rozsah poškodenia je možné korigovať podľa stupňa, ktorý obaja znalci hodnotili ako 3. stupeň. Súd sa stotožnil s odôvodnením MUDr. Pamulu, že u preležaním je možné predpokladať všetky okolnosti uvádzané MUDr. Veselým, ktorých bodovanie je možné korigovať podľa jednotlivých stupňov. Na základe uvedeného súd hodnotí položku = 20 bodov.
MUDr. Veselý hodnotil položku 243c6 - rozsiahla preležanina pravého lýtka so stratou kože a MUDr. Pamula položku 160e - pomliaždenie predkolenia (lýtko vpravo), obaja znalci zvýšili hodnotenie na dvojnásobok
MUDr. Pamula síce súhlasil s vyjadrením MUDr. Veselého ohľadne výsledného efektu poškodenia, čo žalobca považoval za súhlas s bodovým hodnotením MUDr. Veselého s čím však nemožno súhlasiť. MUDr. Pamula totiž ďalej vysvetlil, že rozsah poškodenia kože podkožia a svalov zodpovedá stavu popáleniny a takto mohol zobrať do úvahy aj rozsah poškodenia. Ďalej uviedol, že preležanina vzniká pri kontakte tela s podložkou a v danom prípade išlo o dôsledok úrazu. Súd sa stotožnil s MUDr. Pamulom, že v prípade že išlo o dôsledok úrazu, nemožno bolestné hodnotiť podľa položky, ktorá
sa týka preležanín, aj keď takéto hodnotenie umožňuje zohľadniť rozsah poškodenia lepšie. Bodové hodnotenie špecifikuje jednotlivé poškodenie zdravia, pričom zákon predpokladá možné „korekcie“ napr. zohľadnením stupňa ako v prípade vyššie, resp. navýšením podľa § 9 ods. 5 a 6 zákona č. 437/2004 Z.z. MUDr. Pamula zvýšil položku na dvojnásobok. Na základe uvedeného súd hodnotí položku = 15+15= 30 bodov.
Bolestné pri ďalšom operačnom výkone:
249 - hlboká akútna trombóza celej pravej dolnej končatiny - hodnotil iba MUDr. Veselý 150 bodmi (operácia v 2008)
Znalci sa zhodli na tom, že u žalobcu došlo ku vzniku trombózy, ale MUDr. Pamula nemal preukázanú príčinnú súvislosť trombózy s úrazom, keďže k trombóze došlo až 8 mesiacov od úrazu. MUDr. Veselý trombózu hodnotil ako následok ťažkého poškodenia pri predošlých operáciách. Súd odkazom na § 2 a 3 zákona č. 437/2004 Z.z. citovaných vyššie zhodnotil, že keďže nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi trombózou a poškodením zdravia, teda úrazom, nemožno priznať hodnotenie MUDr. Veselým. Na základe uvedeného súd uvedenú položku nehodnotí.
MUDr. Veselý hodnotil položku 205 - roztrieštená vnútrokĺbová zlomenina distálnej epifýzy píšťaly a MUDr. Pamula ako 201d - zlomenina oboch členkov liečená operačne
MUDr. Veselý odôvodnil, že pri operačnom zákroku 07.02.2011 došlo k zavedeniu klinca do pravého predkolenia cez pätu, bola odstránená kompletne celá chrupavka členkového kĺbu a tým bol pravý členok znehybnený. MUDr. Pamula namietal, že v danom prípade išlo o operačný výkon, s ktorým nebola spojená taká bolestivosť akú predpokladá zlomenina hodnotená podľa položky 205. Keďže sa v danom prípade jednalo o operačný zákrok na členku, hodnotenie podľa 201d sa javí ako logické. Na základe uvedeného súd hodnotí položku = 100 bodov.
Spolu 230 bodov.
Ľavá dolná končatina:
Obaja znalci zhodne hodnotili bolesti podľa položky 216 - 260 bodov s odkazom na § 9 ods. 7 zákona. Avšak MUDr. Veselý hodnotil bolesti aj za dve operácie v 2009, a to položkami 189d, 238 a 161, kým MUDr. Pamula tieto zahrnul do položky 216. MUDr. Veselý dôvodil, že išlo o ďalšie zákroky, s ktorými sa spájala ďalšia bolesť poškodeného (§ 3 ods. 4 zákona). MUDr. Pamula namietol, že sa obaja zhodli na tom, že celkové hodnotenie nemôže presiahnuť 260 bodov a keďže takto určené bolestné nezodpovedá poškodeniu, toto navýšil na dvojnásobok. Rešpektujúc ustanovenie § 9 ods. 7, druhá veta zákona je potrebné prisvedčiť argumentácii MUDr. Pamulu, a teda priznať za všetky poškodenia bodové hodnotenie 260+260=520 bodov - tieto sú už zohľadnené v nesporných položkách (spolu za 1.120 bodov). Ide totiž o ďalšie poškodenia, ktoré sa však týkajú toho istého orgánu, pričom obaja znalci sa zhodli na tom, že liečba stále prebieha (pozri § 3 ods. 4 zákona). Obaja znalci sa zhodli na položke 243c3 - preležanina ľavej päty = 20 bodov. MUDr. Veselý zvýšil túto položku na dvojnásobok. Žalovaný namietal, že položka 243c3 mala byť jednoznačne započítaná do maximálneho limitu pre ľavú dolnú končatinu a nemala byť uplatnená osobitne, nakoľko bola zohľadnená v položke č. 216. Vznikla počas liečenia a nebola ani operovaná. Ani súd nenachádza dôvod pre vyčíslenie bolestného osobitnou položkou, keďže všetky poškodenia týkajúce sa ľavej dolnej končatiny sú zohľadnené maximálnym limitom v zmysle § 9 ods. 7 zákona.
Ľavá horná končatina:
V tomto prípade MUDr. Pamula hodnotil všetky poškodenia položkou 159a (odňatie v oblasti ramenného kĺbu) s odkazom na § 9 ods. 7 zákona - 150 bodov. MUDr. Veselý hodnotil položku 138c - 80 bodov (operačné uvoľnenie ľavého lakťa s odstránením výrastkov) osobitne, opätovne s odkazom na § 3 ods. 4 zákona, keďže dňa 18.05.2009 bola realizovaná ďalšia operácia, s ktorou boli spojené bolesti poškodeného. MUDr. Veselý ďalej hodnotil poškodenia položkami 113a - 15 bodov, 113b - 15 bodov, 232c
- 170 bodov. Súd aj v tomto prípade, aplikujúc § 9 ods. 7 zákona sa prikloniť k hodnoteniu MUDr. Pamulu = 150 bodov. Tieto sú už zohľadnené v nesporných položkách (celkovo hodnotených na 1.120 bodov).
Obaja znalci sa zhodli na položke 243c2 - preležanina ľavého lakťa = 10 bodov. MUDr. Veselý zvýšil túto položku na dvojnásobok. Žalovaný namietal, že položka 243c2 mala byť jednoznačne započítaná do maximálneho limitu pre ľavú hornú končatinu a nemala byť uplatnená osobitne, nakoľko bola zohľadnená v položke č. 159a. Vznikla počas liečenia a nebola ani operovaná. Ani súd nenachádza dôvod pre vyčíslenie bolestného osobitnou položkou, keďže všetky poškodenia týkajúce sa ľavej hornej končatiny sú zohľadnené maximálnym limitom v zmysle § 9 ods. 7 zákona.
Pravá horná končatina:
Obaja znalci sa zhodli na položke 243c2 - preležanina ľavého lakťa = 10 bodov. Ani v tomto prípade súd nepriznal zvýšenie na dvojnásobok z dôvodu uvedeného pri preležanine na pravej dolnej končatine vyššie (243c3).
Preležanina v záhlavovej časti: Obaja znalci sa zhodli na položke 243c3 = 20 bodov. Preležanina v krížovej oblasti: Obaja znalci sa zhodli na položke 243c4 = 40 bodov. Ani v tomto prípade súd nepriznal zvýšenie na dvojnásobok z dôvodu uvedeného pri preležanine na pravej dolnej končatine vyššie (243c3).
Poškodenie hlavy/mozgu:
MUDr. Veselý hodnotil položkou 224 - 170 bodov. MUDr. Pamula položkou 223a ako otras mozgu - 30 bodov.
MUDr. Pamula uvádza, že pomliaždenie mozgu je poranenie, ktoré sa preukazuje CT vyšetreniami, bolo ich vykonaných niekoľko a žiadne pomliaždenie mozgu preukázané nebolo. Uvádzané je hypodenzné - cystické ložisko s kalcifikátom. Tento nález môže mať pôvod v pomliaždení mozgu, ale staršieho dátumu, preto neexistuje príčinná súvislosť s úrazom poškodeného. MUDr. Veselý namietal, že aj po mesiaci od úrazu sa môže vyskytnúť kalzifikát. MUDr. Pamula však považuje vytvorenie kalzifikátiu v danom prípade, kedy sa vyšetrenie realizovalo mesiac po vyšetrení, za veľmi skoré. Žalobca poukazuje na prax MUDr. Veselého, ktorý je primárom úrazovej chirurgie UNB v Bratislave, kde má s poškodeniami mozgu každodenné skúsenosti. Súd súhlasí s názorom žalovaného, že v tomto prípade je vhodné brať za preukázané tie zranenia, ktoré sú objektivizovateľné na základe vyšetrení. Keďže zo zdravotnej dokumentácie nevyplýva záver o pomliaždení mozgu a takýto záver sa opiera iba o všeobecné skúsenosti z praxe, súd sa priklonil k hodnoteniu MUDr. Pamulu.
MUDr. Pamula hodnotil navyše položky 86f (poúrazové krvácanie do hrudníka) = 70 bodov, 88 (pomliaždenie brušnej steny) = 15 bodov a 103c pomliaždenie driekovej oblasti s krvácaním = 20 bodov, ktoré položky žalovaný akceptoval, čo žalobca nenamietal.
Súd teda priznal 2.095 bodov. Nárok na bolestné vo všetkých prípadoch vznikol v roku 2008 v zmysle lekárskeho posudku MUDr. E. P., pričom v takom prípade je hodnota bodu 13,37. Iba položku 201d (100 bodov) je potrebné hodnotiť bodom pre rok 2011, a to 15,38 Eur. Na základe uvedeného bolestné predstavuje sumu 1.995x13,37=26.673,15; 100x15,38=1.538; spolu 28.211,15 Eur; po zaokrúhlení podľa § 5 ods. 2 zákona 28.212 Eur.
Keďže žalovaný plnil bolestné vo výške 31.356 Eur, ďalší nárok na bolestné žalobcovi nevzniká a v tejto časti súdu nezostávalo nič iné ako žalobu zamietnuť.
6. Sťaženie spoločenského uplatnenia (SSU):
Obaja znalci sa zhodli na rovnakom bodovom hodnotení, a to 2.845 bodov. MUDr. Veselý odporučil zvýšenie bodového hodnotenia o 100% vo všetkých položkách, MUDr. Pamula odporučil zvýšenie bodového hodnotenia o 75% vo všetkých položkách, obaja s odkazom na § 10 ods. 4 zákona. Na pojednávaní dňa 11.12.2017 MUDr. Veselý uviedol, že v prípadoch kedy vypracúva posudky pre poisťovne, vtedy zvyšuje SSU automaticky, v prípade už prebiehajúcich súdnych konaní len navrhuje súdu takéto zvýšenie, ktoré by on v danom prípade zvýšil o 100%, a to z dôvodu takého poškodenia zdravia, ktoré viedlo k totálnej invalidizácii poškodeného, ktorý je trvale stigmatizovaný, ako aj s ohľadom na vek poškodeného. Ak by k zvýšeniu nedošlo vo vzťahu k takémuto poškodenému, nevie vo vzťahu ku komu by malo byť realizované. MUDr. Pamula uviedol, že s ohľadom na invaliditu a vek
poškodeného je daný stav na zvýšenie SSU. Zákon umožňuje zohľadniť subjektívne hľadisko lekára pri stanovení navýšenia SSU. Je potrebné zohľadniť to, ako by znalec zvýšil SSU, ak by išlo napr. o 20 ročného poškodeného. Je potrebné ponechať priestor pre zvýšenie v takýchto prípadoch. Preto navrhuje zvýšenie o 75%.
Obaja znalci sa zhodli na tom, že sú dané dôvody na zvýšenie SSU. Avšak súd sa stotožnil s vyhodnotením MUDr. Pamulu, a to, že je potrebné ponechať priestor pre rozlíšenie prípadov s vážnejšími následkami na život poškodeného, o.i. je potrebné zohľadniť vek jednotlivca. Zvýšenie o 75% je vzhľadom na odôvodnenie MUDr. Pamulu podľa názoru súdu primerané.
Súd prvej inštancie mal teda za to, že je dané zvýšenie SSÚ o 75%, t.j. 2.133,75+2.845. Celkový počet bodov je tak 4.978,75 bodov x 13,37 Eur hodnota bodu = 66.565,89 Eur; po zaokrúhlení podľa § 5 ods. 2 zákona 66.566 Eur. Keďže žalovaný plnil SSU vo výške 70.749 Eur, ďalší nárok na SSU žalobcovi nevzniká a v tejto časti súdu nezostávalo iné ako žalobu tiež zamietnuť.
7. Pri posudzovaní zvýšenia SSU súdom podľa § 5 ods. 5 cit. zák., súd prvej inštancie zohľadnil stanoviská oboch strán, poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/170/2008 a vyhodnotil spôsob života žalobcu pred poistnou udalosťou ku dňu ustálenia jeho zdravotného stavu. Zdravotný stav sa v zmysle ZP1 ustálil koncom roku 2011. MUDr. Veselý na pojednávaní dňa 11.12.2017 uviedol, že taxatívne určiť, kedy bola ukončená liečba, je veľmi ťažká otázka, v situácii, v akej je žalovaný nie je liečba ukončená takmer nikdy. MUDr. Pamula uviedol, že ešte v čase vyšetrenia poškodeného v roku 2012 bolo zrejmé, že liečba poškodeného naďalej prebiehala, nakoľko mal preukázateľné symptómy. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať aj na prognózu vývoja zdravotného stavu poškodeného do budúcna. Žalobca síce viedol tzv. bežný život pred poistnou udalosťou, avšak v každej oblasti plnohodnotný. V čase poistnej udalosti mal žalobca 36 rokov, žil s manželkou a ich dvoma deťmi, v tom čase mala dcéra 7 rokov a syn 6 mesiacov. Mal stavebnú firmu, bol živiteľom rodiny. Vo voľnom čase sa venoval najmä športu, dokonca hral amatérsky futbal. Aj s rodinou trávili spolu čas predovšetkým športovo aktívne, venovali sa turistike, cyklistike. V dôsledku poistnej udalosti bol žalobca na určitý čas úplne odkázaný na pomoc druhých, najmä manželky. Od ustálenia liečby je síce čiastočne sebestačný, ale život žalobcu sa zmenil veľmi podstatným spôsobom vo všetkých smeroch. Má priznanú invaliditu v rozsahu 80%. V pracovnej sfére je žalobca schopný čiastočne vykonávať práce administratívneho charakteru. Pričom pred úrazom sa venoval prácam, ktoré si vyžadovali neustály pohyb (začal podnikať, spočiatku ako taxikár, neskôr v potravinách, potom si založil autobazár a nakoniec sa venoval stavebnej činnosti). Žalobca uviedol aké problémy mal sa zamestnať aj kvôli zápachu, ktorý sprevádzal liečbu. Manželka musela prevziať úlohu živiteľa rodiny, teda v pracovnej oblasti súd vyhodnotil, že došlo k veľmi zásadnému zvratu v živote žalobcu. Čo sa týka trávenia voľného času, žalobcovi je už trvale odňatá možnosť venovať sa jemu tak obľúbenému športu. Nemôže takto tráviť čas ani s manželkou a deťmi. Túto možnosť stratil v čase kedy deti boli v tom najmenšom veku a v podstate počas celého ich detstva. To aké útrapy musel žalobca od úrazu prežiť vystihuje vyjadrenie žalobcu, ktorý pociťuje zlepšenie od amputácie nohy, čo je pre zdravého človeka len ťažko predstaviteľné. Súd v tomto smere (tak ako uviedla strana žalobcu) vyhodnocuje stav pred úrazom a nie pred amputáciou. Čo sa týka prognózy, je pravdou že s pribúdajúcim vekom sa zdravotné problémy žalobcu budú pravdepodobne len zhoršovať. Súd teda vyhodnocujúc celú situáciu komplexne dospel k záveru, že u žalobcu došlo k podstatnej zmene vo všetkých sférach života s tým, že je mu daná len veľmi malá možnosť na uplatnenie sa v pracovnom živote pri výkone práce, ktorej sa predtým nevenoval. Nakoľko sa žalobca venoval vo voľnom čase športu, sám i s rodinou, týchto aktivít sa musel vzdať úplne a trvale. Je potrebné hodnotiť aj zásah do partnerského života, ktorý je zrejmý vzhľadom na poškodenie zdravia žalobcu v zmysle záverov oboch znaleckých posudkov, a to po stránke zdravotnej, estetickej a psychickej. To sa týka aj ďalšieho prežívania žalobcu s vedomím, že úlohu živiteľa musela prevziať manželka. Tiež je potrebné brať na zreteľ psychické útrapy žalobcu, ktorý sa pochopiteľne po úraze začal zaoberať výlučne svojim zdravotným stavom, toto s ním musela zdieľať celá jeho rodina. Vzhľadom na vek žalobcu, ktorý mal v čase úrazu dve malé deti a ktorému bola trvale odňatá možnosť živiť svoju rodinu a tráviť s ňou čas tak ako pred úrazom, súd má za to, že je jednoznačne daný dôvod na zvýšenie SSU podľa § 5 ods. 5 zákona.
8. Súd poukázal na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Cdo/170/08 (bod 26) rozoberá podobný prípad čo do následkov, t.j. čiastočná mobilita poškodeného, sebestačnosť pri základných životných funkciách, možnosť čiastočného výkonu práce, miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 75%. V danom prípade má poškodený vek 24 rokov. Najvyšší súd mal za to, že
zvýšenie SSU o 20% je primerané. Žalobca mal v čase nehody 36 rokov, dve malé deti (syna len 6-mesačného). Teda i keď bol starší, mal bremeno zodpovednosti za dve malé deti, ktoré už nikdy nebude môcť riadne zabezpečiť vlastnou prácou ako by mohol pred úrazom. Vážne je tým poznačený aj manželský život, teda život ďalších troch ľudí, voči ktorým má žalobca vyživovaciu povinnosť. Už nikdy sa nemôže venovať športu, ktorému sa aktívne venoval, aj spolu s rodinou, organizoval športové klubové aktivity pre deti. Teda z hľadiska porovnania s posudzovaným prípadom je možné hodnotiť iné osobitné okolnosti prípadu. Súd však musel korigovať svoje rozhodnutie čo do zvýšenia SSU, keďže musí súhlasiť so žalovaným, že následky nevylučujú žalobcu úplne z rodinného, pracovného, ani spoločenského života. Preto miera zvýšenia 35% sa javí súdu ako primeraná a zohľadňujúca život žalobcu pred úrazom, jeho následnú invaliditu, vek, následky úrazu na jeho osobný, rodinný, pracovný a spoločenský život. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný uhradil žalobcovi z titulu zvýšenia SSU 24.762,15 Eur. 35% z 66.566 (vyčíslený nárok SSU) je 23.298,10; po zaokrúhlení na celé euro nahor 23.299 Eur. Keďže žalovaný plnil nad rámec výpočtu, ďalší nárok na zvýšenie SSU žalobcovi nevzniká a v tejto časti súdu nezostávalo nič iné ako žalobu tiež zamietnuť.
9. Ohľadne úrokov z omeškania sa súd prvej inštancie stotožnil s obranou žalovaného (č.l. 442/2, 443), ktorý poukázal na súdnu prax, rozsudok Krajského súdu Prešov č.k. 6Co/524/2014-269 zo dňa 22.12.2015, rozsudok Krajského súdu Prešov č.k. 8Co/335/2015-527 zo dňa 27.2.2017 a rozsudok Krajského súdu Košice č.k. 11Co/219/2011-52 zo dňa 12.09.2012, v zmysle ktorých neboli priznané žalobcovi úroky z omeškania k nárokom na náhradu za bolesť a SSU. Z listinného dôkazu - Uplatnenie nároku na náhradu škody z ublíženia na zdraví zo dňa 30.4.2009 na č.l. 25 vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok u SKP. Listom zo dňa 07.07.2009 žalovaný oznámil, že poukázal náhradu škody z titulu bolestného v čiastočnom rozsahu, vrátane odôvodnenia. Žalovaný uhradil žalobcovi sumu 27.484 Eur z titulu bolestného. Zároveň vysvetlil žalobcovi dôvody, pre ktoré nemohol poskytnúť SSU, t.j. že podľa vyjadrenia posudkového lekára žalovaného žalobca nepredložil zdravotnú dokumentáciu o objektívnom náleze poškodeného po doliečení. Teda žalovaný si splnil povinnosť v § 11 ods. 5 v lehote 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti. V súlade s § 11 ods. 6 a 7 ZoPZP je poisťovateľ povinný platiť úroky z omeškania až v prípade, že poisťovateľ neposkytne poistné plnenie v lehote 15 dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, resp. až na základe právoplatného rozhodnutia súdu, v prípade, že rozsah plnenia, ktoré požaduje poškodený neuznal a o tomto vyrozumel poškodeného v lehote 3 mesiacov. Žalobca nenamietal, že by žalovaný nesplnil povinnosti v § 11 ods. 5 a 6 ZoPZP, preto súd berúc tiež do úvahy následné priebežné plnenia žalovaného z titulu bolestného a SSU (vrátane zvýšenia) v priebehu konania, odvíjajúc sa od výsledkov zložitého odborného dokazovania (pretože nie je správne pripustiť takú aplikáciu zákona, ktorá by nebola spravodlivá), nepriznal žalobcovi úroky z omeškania v žiadnom rozsahu, a tento nárok žalobcu zamietol. Odvolací súd zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018, ktoré priznanie úrokov z omeškania v obdobných prípadoch voči poisťovateľovi vylučuje („do omeškania by sa poisťovňa dostala s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške škody neuhradila v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.“). Obdobné závery vyplývajú aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo/212/2017 zo dňa 26.02.2019, na ktoré poukázal žalovaný.
10. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania s použitím § 255 ods. 1 a 2, § 256 ods. 1, § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie skonštatoval, že v priebehu konania žalobca vzal žalobu viackrát čiastočne späť, a to z dôvodu plnenia zo strany žalovaného, len z nepatrnej časti urobil korekcie sám žalobca s ohľadom na výsledky znaleckého posúdenia. Vzhľadom na uvedené je možné zastavenie konania v predmetných častiach pripísať zavineniu žalovaného. Z titulu náhrady za bolesť 20.103,69 Eur bol žalobca neúspešný v sume 12.463 Eur, z titulu nároku na SSU 5.352,17 Eur bol žalobca neúspešný v sume 5.350 Eur, z titulu nároku zvýšenia SSU súdom v sume 13.288,44 Eur bol žalobca neúspešný v sume 13.287,35 Eur. Žalobca bol neúspešný v časti nároku na úroky z omeškania v celom rozsahu. Na základe uvedeného je možné hovoriť o čiastočnom úspechu oboch strán, i keď väčší podiel na úspechu je možné pripísať žalovanému. Na pojednávaní dňa 27.02.2020 sa žalovaný vyjadril, že v prípade jeho úspechu v spore si nenárokuje náhradu trov konania. Na základe uvedeného súd vo výroku II. rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a pred súdom odvolacím.
11. Proti tomuto rozsudku v oboch jeho výrokoch podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie žalobca, ktorým sa pri uplatnení odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP
domáhal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi:
- náhradu za bolesť v sume 12.463,- Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 7.7.2009 do zaplatenia
- zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 8.520,85 Eur
- vyčíslený úrok z omeškania v sume 19.590,35 Eur,
- všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň, aby vyslovil, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100% ako aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
12. Pod bodom III. odvolania žalobca poukázal na to, že v konaní vzniesol návrh na vykonanie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom s poukazom na to, že v bodovom hodnotení bolesti v znaleckom posudku MUDr. Veselého a MUDr. Pamulu boli podstatné rozdiely a rozpory, ktoré mal odstrániť znalecký posudok znaleckého ústavu, keďže MUDr. Veselý ustálil bodové hodnotenie bolesti oproti MUDr. Pamulovi v konečnom súčte takmer o 1000 bodov viac. Z pohľadu žalobcu sa javili argumenty znalca MUDr. Veselého podstatne presvedčivejšie. Nakoľko žiadnemu zo znalcov nie je možné vyčítať tendenčnosť, či iný neodborný prístup, ktorý by ich závery mohol pred súdom diskvalifikovať, bolo posúdenie a rozhodnutie o správnosti záverov jednotlivých znalcov vecou odbornou a nie právnou. Žalobca nemôže akceptovať názor, že závery znaleckého posudku MUDr. Pamulu by mali byť vzaté ako relevantnejšie len preto, že tento posudok bol vyhotovený neskôr a MUDr. Pamula sa v ňom vyjadroval k predchádzajúcemu znaleckému posudku MUDr. Veselého. Okresný súd odmietol návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom a sám sa podujal rozpory rozhodnúť a to tak, že nekriticky prevzal všetky závery a vysvetlenia MUDr. Pamulu bez toho, aby ich konfrontoval s odbornými názormi MUDr. Veselého. Pokiaľ v odôvodnení spomenul niektoré z odborných záverov MUDr. Veselého, tieto uviedol neúplne. Takýto postup podľa odvolateľa zodpovedá svojvôli a v dôsledku toho je arbitrárny. Pri riešení jednotlivých sporných otázok ohľadne hodnotenia bolesti nešlo o riešenie právnych otázok a to okrem úvahy, či niektoré hodnotené operácie žalobcu je možné považovať za ďalšiu bolesť, za ktorú patrí ďalšia náhrada za bolesť. Ostatné otázky však boli zjavne odborného medicínskeho charakteru, nemali právny charakter. S poukazom na znenie ust. § 207 ods. 3 CSP odvolateľ uviedol, že jeho návrh na dokazovanie znaleckým ústavom bol plne dôvodný. V dôsledku uvedeného postupu okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, keď nevykonal navrhované znalecké dokazovanie znaleckým ústavom, čo napĺňa odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP.
13. Pod bodom IV. odvolania žalobca uviedol, že ak odvolací súd vyhodnotí, že nebol dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania vo veci, potom má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, najmä tým, že nekriticky prevzal záver znaleckého posudku MUDr. Pamulu, pričom ho náležitým spôsobom nekonfrontoval so závermi znaleckého posudku MUDr. Veselého, ktorý bol presvedčivejší.
14. 82b Zlomenina rebier 5-7 a 9-11 vľavo a 9 vpravo Základný rozdiel v hodnotení tohto poranenia medzi znalcami spočíva v tom, že MUDr. Pamula hodnotil zlomeninu rebier bez dislokácie, kým MUDr. Veselý zlomeninu rebier s dislokáciou. Znalci sa na pojednávaní nezjednotili pri hodnotení uvedenej položky. MUDr. Veselý ako znalec vychádzal z odborných skúsenosti a zo skutočnosti, že žalobca mal sériovú zlomeninu rebier, ktorá bola spôsobená veľkým násilím a ktorá viedla až k pomliaždeniu pľúc a hrudníka. Pri takomto poranení jednoznačne muselo dôjsť aj k posunu rebier. Toto MUDr. Veselý konštatoval ako znalec z odvetvia chirurgia a traumatológia, kedy nepovažoval za možné, aby k pomliaždeniu pľúc a hrudníka došlo aj bez posunu rebier. MUDr. Pamula sa odvolal len na obsah obsahu zdravotnej dokumentácie, kde popis dislokácie chýba. Pri vzájomnej konfrontácii oboch znalcov však nepoprel ani inak nespochybnil odborný záver MUDr. Veselého, že ak došlo k pomliaždeniu pl'úc a hrudníka, musela nastať aj dislokácia rebier. Teda nepoprel odborný medicínsky argument znalca MUDr. Veselého. Okrem toho sa znalci nezhodli na zvýšení uvedenej položky. Kým MUDr. Veselý uvedenú položku zvýšil v zmysle § 9 ods. 5 a 6 zákona č. 437/2004 Z. z. na dvojnásobok, MUDr. Pamula takúto možnosť nevyužil. MUDr. Veselý však vo svojom znaleckom posudku uviedol konkrétne dôvody pre toto zvýšenie. Na strane 17 znaleckého posudku MUDr. Veselý uvádza, že pri charaktere úrazu, aký utrpel žalobca, dochádza k praskaniu rebier, ktoré sú zásobované cievami. Tieto sa pri zlomenine trhajú a následkom toho dochádza ku krvnému výronu do pohrudničnej dutiny, ktorý sa musí chirurgickým zásahom odstrániť. Ide o nebezpečné poranenie hrudníka. Okrem iných dôvodov aj z tohto dôvodu musel byť žalobca dlhodobo pripojený na umelú pl'úcnu ventiláciu a táto mu spôsobila rôzne komplikácie (zápal pohrudnice, priedušiek a pľúc). Žalobca
mal v dôsledku závažných komplikácii poranenia hrudníka vykonané opakované bolestivé invazívne zásahy, opakované drénovanie hrudníka, bolestivé preväzy a pod. Ako vyplýva z tohto zdôvodnenia, u žalobcu došlo k naplneniu dôvodu pre zvýšenie bodového hodnotenia za túto položku podľa § 9 ods. 5 písm. b) zákona Č. 437/2004 Z. z., pričom išlo o viacero dôvodov, nakoľko u žalobcu došlo aj ku komplikáciám aj k bolestivejšiemu spôsobu liečby. Preto bolo dôvodné aj zvýšenie uvedenej položky na dvojnásobok v zmysle § 9 ods. 6 zákona Č. 437/2004 Z. z. Vzhl'adom na vyššie uvedené dôvody bolo potrebné vychádzať z hodnotenia tejto položky spôsobom, ako to uviedol MUDr. Veselý, teda počtom 70 bodov zvýšeným na dvojnásobok na celkový počet 140 bodov.
15. 78 Stlačenie hrudníka s asfyxiou s pomliaždením pl'úc a UPV Pri uvedenej položke sa znalci zhodli na jej hodnotení s tým rozdielom, že MUDr. Pamula považoval za dôvodné jej zvýšenie len o polovicu v zmysle § 9 ods. 5 písm. b) zákona Č. 437/2004 Z. Z., kým MUDr. Veselý považoval za dôvodné zvýšenie na dvojnásobok v zmysle § 9 ods. 5 a 6 zákona Č. 437/2004 Z. z. Znalec MUDr. Veselý opäť vo svojom znaleckom posudku na strane 17 uviedol konkrétne dôvody pre takýto postup. Žalobca mal výrazne pomliaždené pľúcne tkanivo oboch pľúcnych lalokov a okrem iných dôvodov aj z tohto dôvodu musel byť žalobca dlhodobo pripojený na umelú pľúcnu ventiláciu a táto mu spôsobila rôzne komplikácie (zápal pohrudnice, priedušiek a pľúc], Žalobca mal v dôsledku závažných komplikácii poranenia hrudníka vykonané opakované bolestivé invazívne zásahy, opakované drénovanie hrudníka, bolestivé preväzy a pod. Ako vyplýva z tohto zdôvodnenia, u žalobcu došlo k naplneniu dôvodu pre zvýšenie bodového hodnotenia za túto položku podľa § 9 ods. 5 písm. b) zákona Č. 437/2004 Z. Z., pričom išlo o viacero dôvodov, nakoľko u žalobcu došlo aj ku komplikáciám aj k bolestivejšiemu spôsobu liečby. Preto bolo dôvodné aj zvýšenie uvedenej položky na dvojnásobok v zmysle § 9 ods. 6 zákona Č. 437/2004 Z. z. Neobstojí v tomto smere všeobecné konštatovanie MUDr. Pamulu, že postupoval v zmysle zákona. Toto všeobecné konštatovanie prevzal aj okresný súd oproti konkrétnym argumentom a dôvodom znalca MUDr. Veselého. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody je správne hodnotenie tejto položky spôsobom, ako to uviedol MUDr. Veselý, teda počtom 260 bodov zvýšeným na dvojnásobok na celkový počet 520 bodov.
16. 246c Úrazový šok ťažkého stupňa Pri uvedenej položke sa znalci zhodli na jej hodnotení s tým rozdielom, že MUDr. Pamula považoval za dôvodné jej zvýšenie len o polovicu v zmysle § 9 ods. 5 písm. b) zákona č. 437/2004 Z. z., kým MUDr. Veselý považoval za dôvodné zvýšenie na dvojnásobok v zmysle § 9 ods. S a 6 zákona Č. 437/2004 Z. z. Znalec MUDr. Veselý na strane 20 znaleckého posudku konkrétne zdôvodnil tento svoj postup pri bodovom hodnotení tejto položky. U žalobcu sa rozvinulo zlyhanie obličiek s potrebou dialýzy, komplexná infekcia pľúc a rán, a tiež došlo k opakovanému vzplanutiu úrazového, hemoragického a septického šokového stavu. Uvedené skutočnosti viacnásobne napĺňajú dôvody pre zvýšenie hodnotenia za uvedenú položku podľa § 9 ods. 5 písm. b) zákona č. 437/2004 Z. t., nakoľko v priebehu liečby žalobcu došlo k opakovaniu týchto skutočností. Preto bolo dôvodné aj zvýšenie uvedenej položky na dvojnásobok v zmysle § 9 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody je správne hodnotenie tejto položky spôsobom, ako to uviedol MUDr. Veselý, teda počet 60 bodov zvýšený na dvojnásobok na celkový počet 120 bodov.
17. 243c3 Hlboká preležanina v záhlavovej časti hlavy veľkosti 10 x 2 cm Pri uvedenej položke sa znalci zhodli na jej hodnotení s tým rozdielom, že MUDr. Pamula nepovažoval za dôvodné jej zvýšenie, kým MUDr. Veselý považoval za dôvodné zvýšenie na dvojnásobok v zmysle § 9 ods. 5 a 6 zákona č. 437/2004 Z. z. MUDr. Veselý zvýšil bodové hodnotenie pre hnisanie rany, opakované bolestivé preväzy a plastické náhrady kože, čo napĺňa viacnásobne dôvody uvedené v § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., nakoľko došlo k naplneniu skutočností, ktoré znamenali komplikácie liečby tejto rany, bolestivejší spôsob liečby (bolestivé preväzy), ako aj plastické náhrady kože, ktoré majú povahu malých operačných zákrokov. Podľa MUDr. Veselého (str. 21 jeho znaleckého posudku) sa žalobca podrobil množstvu bolestivých preväzov, došlo u neho k rozvoju infekcie a vredom na poškodených miestach a absolvoval aj operačné riešenie tejto rany, čím došlo naplneniu dôvodov podľa § 9 ods. 5 písm. a), b) aj c) zákona č. 437/2004 Z. z. Znenie položky 243c3 v prílohe zákona č. 437/2004 Z. z. nenaznačuje, aby tieto naozaj závažné skutočnosti boli už súčasťou základného bodového hodnotenia tejto položky. Vzhľadom na množstvo útrap, bolesti a ťažkosti, ktoré toto poškodenie žalobcovi spôsobilo, je dôvodné zvýšenie uvedenej položky na dvojnásobok v zmysle § 9 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody je správne hodnotenie tejto položky spôsobom, ako to uviedol MUDr. Veselý, teda počet 20 bodov zvýšený na dvojnásobok na celkový počet 40 bodov.
18. 243c4 Hlboká preležanina v krížovej oblasti vel'kosti 10 x 10 cm Pri uvedenej položke poukazujeme na rovnaké dôvody a popis, ako pri predchádzajúcej položke. Vzhľadom na tieto dôvody je správne hodnotenie tejto položky spôsobom, ako to uviedol MUDr. Veselý, teda počet 40 bodov zvýšený na dvojnásobok na celkový počet 80 bodov.
19. 243c2 Hlboká preležanina v oblasti ľavého lakťového kĺbu 3 X 3 cm Pri uvedenej položke poukazujeme na rovnaké dôvody a popis, ako pri predchádzajúcej položke. Vzhľadom na tieto dôvody je správne hodnotenie tejto položky spôsobom, ako to uviedol MUDr. Veselý, teda počet 10 bodov zvýšený na dvojnásobok na celkový počet 20 bodov.
20. 243c2 Hlboká preležanina v oblasti pravého lakťového kĺbu 3 x 3 cm Pri uvedenej položke poukazujeme na rovnaké dôvody a popis, ako pri predchádzajúcej položke. Vzhľadom na tieto dôvody je správne hodnotenie tejto položky spôsobom, ako to uviedol MUDr. Veselý, teda počet 10 bodov zvýšený na dvojnásobok na celkový počet 20 bodov.
21. 243c3 Hlboká preležanina v oblasti ľavej päty veľkosti 5 x 7 cm Pri uvedenej položke poukazujeme na rovnaké dôvody a popis, ako pri predchádzajúcej položke. Vzhľadom na tieto dôvody je správne hodnotenie tejto položky spôsobom, ako to uviedol MUDr. Veselý, teda počet 20 bodov zvýšený na dvojnásobok na celkový počet 40 bodov.
22. 243c3 Hlboká preležanina v oblasti pravej päty veľkosti 5 x 8 cm Pri uvedenej položke poukazujeme na rovnaké dôvody a popis, ako pri predchádzajúcej položke. Vzhľadom na tieto dôvody je správne hodnotenie tejto položky spôsobom, ako to uviedol MUDr. Veselý, teda počet 20 bodov zvýšený na dvojnásobok na celkový počet 40 bodov.
23. 243c6 Hlboká preležanina pravého lýtka 59 stratou kože, svalstva veľkosti 14 x 30 cm Uvedenú položku hodnotil MUDr. Pamula ako odumretie, nekrózu s celkový počtom bodov 30. MUDr. Veselý na pojednávaní uviedol, že považuje za priliehavejšie bodové hodnotenie prirovnaním k popálenine, nakoľko svojou povahou toto poškodenie zdravia viac zodpovedá popálenine resp. preležanine, nakoľko došlo nielen poškodeniu kože, ale aj podkožia a svalov. Podľa MUDr. Veselého nie je podstatná príčina poškodenia, ktorú je ťažké identifikovať, ale je dôležité vedieť zhodnotiť výsledok poškodenia a jeho bodové hodnotenie aj s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 3 zákona Č. 437/2004 Z. z. najlepšie vystihuje charakter tohto poškodenia. MUDr. Pamula sa následne s vyjadrením ohľadne výsledného efektu poškodenia zdravia s MUDr. Veselým stotožnil. Teda vzhľadom na to je možné považovať za dôvodné hodnotenie tejto položky v počte 90 bodov následne zvýšených na dvojnásobok na celkový počet 180 bodov.
24. 224 Pomliaždenie mozgu Znalci sa na hodnotení uvedenej položky nezhodli. MUDr. Pamula na pojednávaní uviedol, že z CT vyšetrenia zo dňa 23.6.2007 nevyplývalo žiadne pomliaždenie mozgu, pri vyšetrení zo dňa 2.7.2007 bolo popisované hypodenzné ložisko v čelovom laloku vpravo v priemere do 8 mm a pri vyšetrení 12.8.2007 bolo prítomné cystické ložisko vo veľkosti 1 mm. Podľa MUDr. Pamulu práve prítomný kalcifikát dokazuje, že k týmto nálezom malo dôjsť pred úrazom. Znalec MUDr. Veselý práve priebeh vyšetrení uvedených zo strany MUDr. Pamulu považoval za dôkaz toho, že na mozgu dochádzalo k postupným zmenám, čo podľa neho preukazuje pomliaždenie mozgu u žalobcu. Podľa skúsenosti a praxe MUDr. Veselého je pri zranení mozgu typické takéto oneskorené prejavovanie príznakov. MUDr. Veselý v tomto názore s MUDr. Veselým súhlasil, avšak vytvorenie kalcifikátu po mesiaci považoval za veľmi skoré. Išlo o spornú argumentáciu oboch znalcov. MUDr. Pamula však poukázal na to, že uvedený kalcifikát musel vzniknúť už pred úrazom bez toho, aby v zdravotnej dokumentácii žalobcu zistil príčinu tohto stavu. Toto jeho tvrdenie by mohlo byť preskúmateľné, ak by v predúrazovom zdravotnom stave žalobcu zistil príčinu vzniku tohto zisteného následku v mozgu. Pokiaľ takýto záver nevie odôvodniť konkrétnou príčinou, je jeho záver nepreskúmatel'ný a súd mal vziať za relevantný záver MUDr. Veselého, ktorý svoj záver zdôvodnil. Preto je dôvodné hodnotenie uvedenej položky v počte 170 bodov.
25. Hodnotenie bolesti za ďalšie operačné zákroky: rok 2008 249 Hlboká akútna trombóza celej pravej dolnej končatiny
MUDr. Pamula na pojednávaní nepoprel, že u žalobcu došlo ku vzniku hlbokej akútnej trombózy pravej dolnej končatiny. Nepovažoval však za preukázané, aby k nej došlo v príčinnej súvislosti s úrazom žalobcu. Naopak MUDr. Veselý vo svojom znaleckom posudku na strane 24 uvádza, že toto poškodenie zdravia vzniklo u žalobcu ako následok ťažkého poškodenia pravej dolnej končatiny a jej predchádzajúcich operácii. MUDr. Pamula opäť spochybnil súvislosť tohto následku s úrazom žalobcu bez toho, aby uviedol inú alternatívnu príčinu vzniku tohto následku. Z tohto pohľadu nie je tento jeho záver preskúmatel'ný. Pokiaľ spochybňuje príčinu tohto následku tvrdenú MUDr. Veselým, potom mal uviesť, z akej príčiny tento následok u žalobou vznikol. Pre tvrdenie MUDr. Pamulu sa v zdravotnej dokumentácii žalobcu nenašiel žiadny záznam, ktorý by potvrdil inú príčinu vzniku trombózy, ako bol samotný úraz žalobcu a následná liečba. Preto považujeme za dôvodné hodnotenia uvedenej položky v počte 150 bodov.
rok 2009
189d Reosteosyntéza ľavej stehnovej kosti klincom so zaistením Uvedenú položku MUDr. Pamula zahrnul pod hodnotenie položky 216. MUDr. Veselý však na pojednávaní uviedol, že túto položku je nutné hodnotiť osobitne, a s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., podľa ktorého ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za bolesť ako za poškodenie na zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať. V danom prípade uvedenou položkou bola hodnotená skutočne ďalšia operácia zo dňa 04. 02. 2009 a vzhl'adom na znenie ustanovenia § 3 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. je naozaj správny záver MUDr. Veselého, ktorý túto položku hodnotil osobitne. Tento operačný zákrok nebol pôvodne plánovaný a nie je obvyklou súčasťou liečby. Napokon hodnotenie tejto položky nerozporovala ani žalovaná, ako to vyplýva z oznámenia žalovanej o poukázaní náhrady škody zo dňa 07. 07. 2009. Vzhľadom k tomu považujeme za správne hodnotenie uvedenej položky v počte 180 bodov. 138c Operačné uvoľnenie ľavého lakťa s odstránením výrastkov Uvedenú položku MUDr. Pamula zahrnul pod hodnotenie položky 159a. MUDr. Veselý však na pojednávaní uviedol, že túto položku je potrebné hodnotiť osobitne. Opäť je takýto záver správny s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. Z., podľa ktorého ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za bolesť ako za poškodenie na zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hradiska bolesti najlepšie porovnať. V danom prípade uvedenou položkou bola hodnotená skutočne ďalšia operácia zo dňa 18. OS. 2009, ktorej výkon sa pôvodne nepredpokladal. Vzhľadom k tomu považujeme za správne hodnotenie uvedenej položky v počte 80 bodov. 238 Odstránenie zaisťovacích skrutiek z ľavého stehna Uvedenú položku MUDr. Pamula zahrnul pod hodnotenie položky 216. MUDr. Veselý však na pojednávaní uviedol, že túto položku je nutné hodnotiť osobitne, a s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., podľa ktorého ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za bolesť ako za poškodenie na zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať. V danom prípade uvedenou položkou bola hodnotená skutočne ďalšia operácia zo dňa 19. 05. 2009 a vzhľadom na znenie ustanovenia § 3 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. je naozaj správny záver MUDr. Veselého, ktorý túto položku hodnotil osobitne, nakoľko táto operácia nebola pôvodne plánovaná. Vzhľadom k tomu považujeme za správne hodnotenie uvedenej položky v počte 10 bodov.
rok 2011
205 Operačné znehybnenie pravého členkového kĺbu Uvedenú položku hodnotil MUDr. Pamula ako položku 201 v počte 100 bodov, pričom ju prirovnal k operačnému riešeniu zlomeniny oboch členkov. Na pojednávaní MUDr. Veselý vysvetlili že v danom prípade sa jednalo o operačné znehybnenie pravého členka žalobcu, ktoré podstúpil dňa 02. 02. 2011. Podľa tohto znalca išlo o vážny operačný výkon a vážnosti tohto operačného výkonu zodpovedá práve položka 205. Položka 201, ktorú hodnotil MUDr. Pamula nevystihuje vážnosť tohto operačného zákroku. V doplnku k svojmu znaleckému posudku MUDr. Veselý na strane 10 uvádza, že pri tejto operácii bol u poškodeného otvorený členkový kĺb, bola odstránená kompletne celá chrupavka tohto kĺbu a bol zavedený vnútrodreňový klinec do pravého predkolenia cez pätu. Teda išlo naozaj o výrazný zásah do pravej končatiny žalobcu. Vzhľadom na zdôvodnenie MUDr. Veselého jednoznačne na základe uvedenej argumentácie za priliehavejšiu a správnejšiu je možné označiť položku 205. Preto považujeme za správne bodového hodnotenie v počte 230 bodov.
Celkovo po zohľadnení uvedených argumentov za správne žalobca považuje bodové hodnotenie za bolesť v počte 3 220 bodov.
26. Podľa odvolateľa v bode V. odvolania, okresný súd nesprávne stanovil aj hodnotu bodu pri hodnotení bolesti, keď túto stanovil výlučne ako hodnotu bodu platnú pre rok 2008 v sume 13,37 eur a iba položku 201d hodnotil hodnotou bodu platnou pre rok 2011 v sume 15,38 eur. Je nepochybné, že žalobca v roku 2009 a následne už v spomínanom roku 2011 podstúpil ďalšie operačné zákroky, ktoré nielenže mali byť hodnotené osobitne, ale mala byť pri nich zohl'adnená hodnota bodu platná v danom roku. Presne to zodpovedá ustanoveniu § 5 ods. 2 zákona Č. 437/2004 Z. Z., podľa ktorého výška náhrady za bolesť sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku l, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli n najbližšie celé euro smerom nahor. Nárok na náhradu za bolesť pri operáciách vykonaných v roku 2009 a 2011 predsa nemohol vzniknúť skôr, ako v rokoch} kedy boli tieto operácie vykonané. Iné zdôvodnenie je logicky nezdôvodniteľné. Preto by mali byť položky 189d za 180 bodov (operácia 4.2.2009), 183c za 80 bodov (operácia 18.5.2009), 238 za 10 bodov (operácia 19.5.2009) hodnotené hodnotou bodu platnou v roku 2009 a položka 205 za 230 bodov (operácia 2.2.2011) hodnotená hodnotou bodu platnou za rok 2011. Po zohl'adnení uvedených skutočností je teda výpočet náhrady za bolesť nasledovný: (2720 bodov x 13,374 eur) + (270 bodov x 14,46 eur) + (230 bodov x 15,38 eur) = 43.818,88 eur. Náhrada za bolesť predstavuje po zaokrúhlení na celé euro nahor sumu 43.819,00 eur. Od toho bolo potrebné odpočítať jednotlivé plnenia zo strany žalovanej v sume 27.484,00 eur a v sume 3.872,00 eur. Po zohl'adnení týchto plnení náhrada za bolesť predstavuje sumu 12.463,00 eur.
27. V bode VI. odvolania žalobca namietal, že okresný súd bez toho, aby odvolací súd jeho prvotné rozhodnutie o zvýšenie náhrady za SSU o 45% spochybnil či namietal, zmenil svoj prvotný postoj a rozhodol o zvýšení len o 35% bez toho, aby zistil nové skutočnosti, či nové dôkazy pre svoje rozdielne rozhodnutie. Pri rozhodnutí o zvýšení nároku o 35% zohľadnil len všeobecné kritériá, nezohľadnil však podstatné špecifikum, ktorým sa tento prípad líši od iných obdobných prípadov. Žalobca od úrazu pri dopravnej nehode zo dňa 9.6.2007 až do 14.11.2017, teda viac ako 10 rokov trpel diagnózou osteomyelitída pravej nohy a predkolenia po poúrazovej nekrektómii pravého lýtka, čo je zápal kosti. Tento zápal sa nepodarilo vyliečiť a viedol následne až k amputácii pravého predkolenia žalobcu v novembri 2017. Počas tohto 10-ročného obdobia si žalobca prešiel veľkým utrpením spojeným jednak s neustálou bolestivosťou, ale tiež so závažnými a rozsiahlymi obmedzeniami v rôznych oblastiach osobného a spoločenského života. Žalobca mal v čase dopravnej nehody fungujúci partnerský vzťah s manželkou a fungujúcu rodinu, bol otcom 6-mesačného syna a 7-ročnej dcéry. Deťom sa otec vo svojom ťažkom zdravotnom stave nemohol primeraným spôsobom venovať, čím prišiel o jednu z najkrajších etáp života rodiča a otca, čo považuje za jednu z najväčších strát. Hnisajúca noha mala vplyv aj na to, že nemohol ísť do spoločnosti, pretože noha zapáchala. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na § 2 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z.. Po skončení primárnej liečby dochádzalo v dôsledku zápalu kosti ku komplikovaným a zvlášť bolestivým prejavom, ktoré nepochybne mali závažné následky pre život žalobcu, pre uspokojovanie jeho prirodzených potrieb, kedy prakticky žalobca nemal zo svojho života nič a venoval sa len bolestivým problémom s dolnou končatinou, ktoré vyústili až do jej amputácie. Tieto mimoriadne okolnosti bolo potrebné výrazným spôsobom zohľadniť s poukazom práve na § 2 ods. 2 citovaného zákona pri zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 tohto zákona. Výsluch žalobcu a svedkov potvrdil, že žalobca bol pred úrazom aktívnou osobou, po dopravnej nehode je možnosť vykonávania takmer všetkých predtým vykonávaných aktivít pre žalobcu úplne stratená, čo poznačilo aj jeho psychický stav. Pri posudzovaní rozsahu zvýšenia náhrady za SSU podľa § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. je dôležité uvedomenie si skutočnosti, že sa jedná o náhradu jednorazovú, a teda v nej majú byť zohľadnené nielen už prežité dlhodobé strasti žalobcu, ako aj súčasné obmedzenia, ale patričným spôsobom má byť prihliadnuté aj na fakt, že žalobca už od pomerne mladého veku ostane doživotným invalidom s podstatne zníženou kvalitou života a s tým spojenými stratami a obmedzeniami možnosti spoločenského uplatnenia, pričom s pribúdajúcim vekom sa zdravotné problémy žalobcu budú pravdepodobne ešte zhoršovať. V tejto časti odvolania žalobca uzavrel, že s prihliadnutím na mimoriadne okolnosti počas dlhotrvajúceho zápalu kosti u žalobcu, ktoré vyústili až do amputácie končatiny, ako aj s prihliadnutím k rozsahu strát možnosti žalobcu uplatniť sa v živote a v rôznych oblastiach spoločnosti, je dôvodné v danom prípade zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50%. Všetky vyššie uvedené dôvody nie je spôsobilé zohľadniť zvýšenie
len o 35%. Žalobca pritom akceptuje výpočet náhrady za SSU urobený súdom prvej inštancie v sume 66.566,- Eur, zvýšenie o 50% predstavuje sumu 33.283,- Eur a keďže žalovaný doteraz žalobcovi poukázal zvýšenie v sume 24.762,15 Eur, ostáva žalobcovi uhradiť ešte zvýšenie v sume 8.520,85 Eur.
28. V bode VII. odvolania odvolateľ vyslovil nesúhlas s názorom okresného súdu, ktorý mu nepriznal úrok z omeškania z prisúdenej náhrady za bolesť a za SSU, pričom sa nevenoval argumentácii žalobcu v podaných vyjadreniach a nesprávne interpretoval § 11 ods. 5, 6 a 7 zák. č. 381/2001 Z.z. Argumentoval tým, že v zmysle § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. je základnou a najpodstatnejšou povinnosťou poisťovateľa, ktorá mu z uvedeného právneho predpisu vyplýva, plniť preukázané nároky na náhradu škody poškodenému. Keďže v zmysle § 442 ods. 3 (zrejme OZ) sa škoda uhrádza v peniazoch, ide o peňažnú povinnosť poisťovateľa. Uvedené plnenie náhrady škody musí byť zaplatené riadne a včas ako to ukladá § 559 ods. 2 OZ. Pokiaľ poisťovateľ nesplní svoju peňažnú povinnosť voči poškodenému a neposkytne mu plnenie náhrady škody riadne a včas, dostáva sa v zmysle § 517 ods. 1 OZ do omeškania bez ohľadu na to či ne/zašle oznámenie v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) a b) zák. č. 381/2001 Z.z. Právna povinnosť poskytnúť peňažné plnenie poškodenému nie je totožná s právnou povinnosťou poisťovateľa skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a zaslať poškodenému oznámenie o plnení, resp. o dôvodoch neplnenia, ide o dve odlišné právne povinnosti poisťovateľa. Ustanovenie § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z. z. upravuje nárok poškodeného na úrok z omeškania len v súvislosti s porušením povinnosti poisťovateľa v zmysle § 11 ods. 6 citovaného zákona súvisiacich so včasným a riadnym prešetrením poistenej udalosti avšak nijakým spôsobom sa nezaoberá dôsledkami omeškania poisťovateľa v súvislosti s omeškaním pri jeho samostatnej povinnosti plniť samotnú náhradu. Preto je nevyhnutné na dôsledky omeškania poisťovateľa s plnením jeho hlavnej právnej povinnosti plniť samotnú náhradu škody, aplikovať všeobecný predpis, ktorým je § 517 ods. 2 OZ. Ust. § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z. nevylučuje vznik nároku poškodeného na úrok z omeškania pri samotnom omeškaní s plnením peňažného plnenia náhrady škody zo strany poisťovateľa a preto nie je možné na základe tohto ustanovenia v takomto prípade nárok na úrok z omeškania u poškodeného vylúčiť. Názor NS SR prezentovaný v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/145/2017 odvolateľ nepovažuje za správny. Za oveľa výstižnejší a priliehavejší považuje právny názor v obdobnej právnej veci Najvyššieho súdu ČR v rozsudku sp. zn. 25Cdo/895/2008. Nesprávnosť výkladu dotknutých ustanovení zo strany okresného súdu vyplýva aj z toho, že takýmto výkladom citovaných ustanovení možno dospieť k absurdným dôsledkom, kedy by poisťovateľ uvedením akéhokoľvek dôvodu a jeho oznámením poškodenému mohol odmietať a zadržiavať plnenie, ktoré poškodenému patrí a vyhýbať sa tak plneniu svojej základnej povinnosti poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody bez akýchkoľvek právnych následkov. Ide tak o výklad, ktorý je v zrejmom rozpore so základným účelom a zmyslom zák. č. 381/2001 Z.z. S poukazom na princípy elementárnej spravodlivosti žalobca poukázal na skutočnosť, že súdne konanie sa viedlo takmer desať rokov, počas ktorých žalobca čakal na plné a spravodlivé odškodnenie spôsobenej škody na zdraví, ktorá mu zničila život po všetkých stránkach a túto skutočnosť je potrebné hodnotiť na ťarchu škodcu, resp. poisťovateľa. Nemožno preto v žiadnom prípade považovať priznanie úroku z omeškania z priznaných náhrad žalobcovi za nespravodlivé, práve naopak.
29. V ostatnej časti odvolania pod VIII. odvolateľ namietal nesprávne posúdenie nároku žalobcu na náhradu trov konania s poukazom na znenie ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP, ktoré je potrebné vykladať tak, aby bolo zohľadnené najmä kritérium spravodlivosti. Výška odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia závisí v zmysle zák. č. 437/2004 Z.z. primárne od bodového hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré stanovuje hodnotiaci lekár. Žalobca si splnil povinnosť preukázania dôvodnosti výšky uplatneného nároku predložením lekárskych posudkov, ktoré si dal vypracovať. Pokiaľ bol v konaní vypracovaný znalecký posudok, ktorý určil nižšie bodové hodnotenie, čo malo vplyv aj na výšku priznaného odškodnenia, nemožno túto skutočnosť hodnotiť pri rozhodovaní o náhrade trov konania na ťarchu žalobcu. Žalobca totiž objektívne nemá schopnosti na to, aby výšku svojho nároku s ohľadom na nedostatok odborných vedomostí presne určil, resp. aby kriticky zhodnotil počet bodov určených v lekárskom posudku hodnotiacim lekárom. Ďalšou podstatnou skutočnosťou je, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z., z ktorého ustanovenia je zrejmé, že výška tohto nároku nie je presne definovaná a definitívne ju môže stanoviť až súd svojou úvahou. Nemôže byť preto za procesný neúspech považovaná skutočnosť, ak súd stanoví nižšiu výšku mimoriadneho zvýšenia náhrady ako si žalobca uplatnil. Žalobca totiž nemôže predvídať akú výšku nároku posúdi súd svojou úvahou. Za týchto okolností by bolo zjavne nespravodlivé, ak by na ťarchu žalobcu bola hodnotená skutočnosť, že si právne neurčitý nárok uplatnil vo väčšom rozsahu, ako mu v konečnom dôsledku
priznal súd. Hoci v súčasnej právnej úprave civilného procesného práva nie je výslovne zakotvený princíp, podľa ktorého sa môže plná náhrada trov konania priznať v prípadoch, ak síce nebol žalobcovi priznaný nárok v celej uplatnenej výške, avšak určenie výšky tohto nároku bolo závislé od znaleckého dokazovania alebo úvahy súdu (§ 142 ods. 3 OSP). Uvedený princíp však má byť aj po rekodifikácii civilného procesného práva naďalej uplatňovaný na základe interpretácie všeobecného ust. § 255 CSP v súlade s čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 a 4 CSP. Podľa odvolateľa uvedený právny názor sa presadzuje aj v početnej aktuálnej rozhodujúcej praxi odvolacích súdov, ktorá v drvivej väčšine prevažuje. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/223/2019, Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/99/2017-359, Krajského súdu Košice č.k. 1Co/125/2017-346 a Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/191/2017, z ktorého zdôraznil, že nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Žalobcu v takejto veci preto treba považovať za plne procesne úspešného, keďže mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu.
30. Žalovaný, ktorý odvolanie nepodal, predložil k doručenému odvolaniu žalobcu písomné vyjadrenie, ktorým navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v plnom rozsahu potvrdil.
31. V prvej časti - Doplnenie dokazovania - uviedol, že mu nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobca v odvolaní uvádza, že súd sa údajne priklonil k záverom posudku MUDr. Pamulu iba preto, že bol vyhotovený neskôr. Z odôvodnenia rozhodnutí, či už prvoinštančného ako aj odvolacieho jednoznačne vyplýva, že k záverom posudku MUDr. Pamulu sa súdy oboch inštancií priklonili preto, že bol vyhotovený na základe a v súlade so zákonom, bol logický, riadne zdôvodnený a podložený zdravotnou dokumentáciou. Všetky tieto atribúty v posudku MUDr. Veselého absentovali. Pripomenul, že žalobca k návrhu na doplnenie dokazovania formou znaleckého posudku znaleckým ústavom pristúpil až dňa 9.12.2019, napriek tomu, že posudok MUDr. Pamulu bol z roku 2014. Uvedený návrh na vykonanie dokazovania žalovaný navrhol zamietnuť, nakoľko by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti vzhľadom na to, že z rozhodnutia odvolacieho súdu jednoznačne vyplynulo, že odvolací súd považoval vykonané dokazovanie za dostatočné. Jediné, čo prvoinštančnému súdu vytýkal bolo, že ho nesprávne vyhodnotil priklonením sa k posudku a názorom MUDr. Veselého. Odvolací súd neukladal prvoinštančnému doplnenie dokazovania, ale naopak priamo poukazoval na to, že každá sporná položka bola znalcom Pamulom náležite zdôvodnená, nachádza oporu v zákone, v zdôvodnení opisu zranenia, liečby a možných následkov, preto niet žiadneho dôvodu, aby sa z posudku MUDr. Pamulu nevychádzalo. Z uvedeného záveru odvolacieho súdu je jednoznačné, že neexistovala žiadna potreba ďalšieho znaleckého posudku. Nemenej dôležitým dôvodom, prečo znalecký posudok znaleckou organizáciou nebolo dôvodné vykonať bol fakt, že body, ktoré zostali sporné, nie sú už ani tak medicínskeho charakteru, ale skôr charakteru právneho. Nie vždy pri rozpore znalcov je potrebné vykonať posudok znaleckým ústavom v zmysle § 207 ods. 3 CSP, nakoľko môže exitovať aj situácia, že názor jedného zo znalcov je svojvoľný, nepodložený, resp. nezákonný, teda súdom overiteľný. Žalovaný má za to, že žalobca navrhol predmetné doplnenie dokazovania iba z dôvodu, že už mal vedomosť o názore odvolacieho súdu. Pred prvoinštančným rozhodnutím žalobca dôvody na obdobný návrh na doplnenie dokazovania nevidel, dôkazná situácia sa v tom čase nijako nezmenila. Žalovaný zdôraznil, že nie je uveriteľné, že by žalobca zrazu videl potreby odstránenia rozporov vo vykonanom dokazovaní, ktorú pred prvým prvoinštančným rozhodnutím nevidel napriek tomu, že dôkazný stav bol totožný ako dnes. Je zrejmé, že žalobca predmetný návrh nepodal preto, že by reálne videl potrebu na odstránenie rozporov, ale iba preto, že sa domnieval, že vzhľadom na názor odvolacieho súdu v spore neuspeje, ak takýto návrh nepodá. Preto žalovaný navrhoval návrh na doplnenie dokazovania zamietnuť, a aby sa súd riadil právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý označil závery MUDr. Pamulu za presvedčivé, logické a v súlade so zákonom bez potreby ďalšieho dokazovania. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na technickú nemožnosť vykonať posudok traumatologickým znaleckým ústavom, nakoľko znalecká organizácia, ktorá by bola schopná vytvoriť konzílium traumatológov na Slovensku neexistuje. Existujú iba všeobecné zdravotné znalecké organizácie, ale v ich prípade nejde o znaleckú organizáciu v pravom zmysle slova, nakoľko nie je organizáciou traumatologickou, ktorá by zostavila konzílium znalcov traumatológov na vykonanie znaleckého posúdenia, došlo by teda iba k posúdeniu veci jedným na to určeným traumatológom pod hlavičkou znaleckej organizácie, čo by ale mohol vykonať ktorýkoľvek traumatológ na Slovensku. Takýto posudok by mal iba silu klasického individuálneho znaleckého posudku, nakoľko žiadna organizácia konzíliom znalcov, traumatológov nedisponuje a posudok by
vyhotovil iba jeden znalec, t.j. v skutočnosti by nešlo o posudok znaleckého ústavu v zmysle § 207 ods. 3 CSP.
32. V ďalšej časti vyjadrenia - Sporné položky - dôkazné bremeno, žalovaný zdôraznil, že posunuté rebrá, či pomliaždenie mozgu nie sú detaily, ale zásadné zásahy do zdravia poškodeného, na ktorý musí nadväzovať tomu adekvátna liečba, preto musia byť zachytené v obsahu zdravotnej dokumentácie. Nie je možné skonštatovať zo strany žalobcu, že tieto diagnózy má, aj keď nikde v zdravotnej dokumentácii ich žiadny lekár nespomenul a ani žiadne objektívne vyšetrenie to nepotvrdilo. Žalovaný považuje za nedostatočné preukázanie týchto diagnóz odborným odhadom znalca MUDr. Veselého, keď druhý znalec MUDr. Pamula, takýto odborný odhad nepodporil a v zdravotnej dokumentácii nenašiel. Za týchto okolností má žalovaný jednoznačne za to, že žalobca dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol.
33. K jednotlivým sporným položkám prezentovaným v odvolaní, zopakoval stanovisko už prezentované v doterajšom priebehu konania:
- pol. č. 243c3 - hlboká preležanina v záhlavovej oblasti
- pol. č. 243c4 - hlboká preležanina v krížovej oblasti
- pol. č. 243c2 - hlboká preležanina v oblasti pravého lakťového kĺbu
34. Pri daných položkách vznikol názorový rozdiel, keď MUDr. Veselý tieto zvýšil o 100 % pričom MUDr. Pamula odmietol zvýšenie týchto položiek. nakoľko bol názoru. že pri popáleninách 3. stupňa (ku ktorým boli preležaniny prirovnané) vždy dochádza k uvedeným bolestivým preväzom, hnisaniu, plastickým náhradám kože a pod. Nevidíme teda skutočne dôvod na to, aby sa zvyšovali položky, ktoré majú priebeh, s ktorým sa poěíta v základnom bodovom hodnotení a je pre 3. stupeň popálenín typický a v niěom nenapĺňa znaky nepredpokladaného vývoja (aj ked' je to prirodzene veľmi nepríjemné a bolestivé). Zvyšovanie bolestného je totiž zákonom presne popísané a iné dôvody na jeho zvýšenie nie sú prípustné. Pokiaľ MUDr. Veselý označil ako dôvody zvýšenia bolestného typický priebeh a útrapy spojené vždy s popáleninami 3. stupňa, nevidíme v takomto postupe objektivitu a správnosť. nakoľko zákon už s typickými sprievodnými znakmi popálením 3. stupňa počíta v základnom hodnotení a odlišuje ho vyšším počtom bodov od popálenín 1. resp. 2 stupňa, kde tento priebeh je miernejší. Z uvedených dôvodov nevnímame názor MUDr. Veselého ako správny a za uvedené 3 položky malo správne byt' pridelených 70 bodov (nie 140 ako požaduje žalobca). MUDr. Pamula popísal nesprávnosť zvýšenia bolestného pri týchto položkách pri konfrontácii na str. 4 zápisnice zo dňa 11.12.2017 (obšírnejšie na zvukovom zázname).
- pol. č. 82b - zlomenina rebier 5-7 a 9-11 vľavo a 9 vpravo
35. V danej veci sa znalci nezhodli na dvoch bodoch a to jednak či boli zlomeniny rebier s posunom alebo nie a jednak či sú dané dôvody zvýšenia tejto položky. Pokiaľ ide o zodpovedanie otázky či boli rebrá zlomené s posunom alebo nie, je potrebné jednoznačne takéto zistenia odvodiť, zo zdravotnej dokumentácie, z popisu zranení a rtg snímkov. MUDr. Veselý sa v danom prípade obhajoval viac odbornými skúsenosťami ako faktami a posun rebier chcel preukázať skôr silou nárazu a pomliaždením pľúc. Na druhej strane MUDr. Pamula na str. 17 ZP uvádza: „Zlomeniny rebier v dokumentácii neboli popisované ako dislokované, preto som ich hodnotil položkou 81c. ktorá usudzujem, že presnejšie vystihuje dané zranenie a nie položkou 82b. Taktiež som nenašiel dôvod pre dvojnásobné zvýšenie tej to položky. v dokumentácii neboli uvedené komplikácie liečby tohto zranenia, ani zápal v oblasti rebier, zlomeniny neboli riešené operačne, takže navýšenie na dvojnásobok danému zraneniu neprináleží ". Napriek zložitosti problematiky vec vnímame ako preukázateľnú a pokiaľ MUDr. Veselý tvrdí, že k posunu muselo dôjsť pretože išlo o silný náraz, malo by toto jeho presvedčenie mať oporu v nálezoch zdravotnej dokumentácie. Toto však znalec MUDr. Pamula nemohol potvrdiť, nakoľko záznamy v zdravotnej dokumentácii tento posun nepreukazujú. Pokiaľ by sme sa mali držať faktov a nie dojmov mala by byť položka č. 82b zmenená na položku č. 81 c a pridelených 60 bodov (nie 140). Zvýšenie bolestného možno rovnako odôvodniť v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. iba dôvodmi uvedenými v 49 ods. 5.6, pričom MUDr. Pamula výslovne všetky vymenúva a neguje ich prítomnosť pri tomto poranení (str. 17 ZP). Nevidíme teda rovnako dôvod túto položku navyšovať tak ako vykonal MUDr. Veselý. ktorý toto zvýšenie nemá podopreté zákonnými dôvodmi.
- pol. č. 243c3 - hlboká preležanina v oblasti pravej päty
- pol. č. 243c6 - hlboká preležanina pravého lýtka so stratou kože
- pol. č. 221 - traumatická amputácia palca pravej nohy
- pol. č. 222 - traumatická amputácia 4. prsta pravej nohy
- pol. č. 222 - traumatická amputácia 5. prsta pravej nohy
- pol. č. 249 - hlboká akútna trombóza celej pravej dolnej končatiny
- pol. č. 205 - operačné znehybnenie pravého členkového kĺbu
36. Spoločným menovateľom uvedených položiek je, že sa týkajú pravej dolnej končatiny pričom rozdiely v bodovom hodnotení sú zásadné (žalobca v odvolaní už položky č. 221 a 222 nenamieta ale pre lepšiu prehľadnosť ich uvádzame). Pokiaľ MUDr. Veselý hodnotil bolestné vyššie uvedeným spôsobom vo výške 680 bodov (570 + 110 zvýšenie), MUDr. Pamula ich hodnotil vo výške 230 bodov (215 + zvýšenie 15). Odhliadnuc od uvedených zásadných rozdielov poukazujeme na to. že v zmysle § 9 ods. 7 zákona č. 437/1004 Z.z. Ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročil' bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. Z uvedeného dôvodu nie je možné podľa pol. č. 216 udeliť za dané poškodenia zdravia viac ako 260 bodov, obdobne ako to bolo vykonané pri ľavej nohe. MUDr. Veselý na zdôvodnenie prekročenia stropu odkazuje na 4 3 ods. 4 zákona č. 437/1004 Z.z. t.j. .Ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za bolesť ako za poškodenie na zdraví, s ktorým možno terno operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať. Na tomto mieste však považujeme za nutné uviesť, že MUDr. Veselý (na rozdiel od MUDr. Pamulu) si toto zákonné ustanovenie vykladá nesprávne nakoľko okrem iného hneď z prvej vety je zrejmé. že neboli splnené zákonné podmienky na delenie bolestného. Je totiž zjavné, že všetky operácie boli vykonané v rámci jednej súvislej liečby a v žiadnom prípade nenastala zákonom uvádzaná situácia, že by liečba skončila a následne by boli vykonané operačné zákroky, ktoré sa pôvodne nepredpokladali. Znalci na pojednávaní dňa 11.12.2017 zhodne uviedli, že liečba žalobcu nebola ukončená minimálne do roku 2012 resp. dodnes. Nevidíme teda skutočne žiadny zákonný dôvod pre delenie bolestného tak ako to vykonal MUDr. Veselý. Navrhujeme teda priznať za tieto položky 230 bodov tak ako ich hodnotil MUDr. Pamula (maximálny limit bol 260 bodov).
37. Žalovaný sa špeciálne vyjadril k pol. č. 249 a 205, ktoré okrem toho, že namietal ich nezahrnutie pod spoločnú pol. č. 216, namietal aj nasledovné: pol. č. 249 - hlboká akútna trombóza (150 bodov) - pri konfrontácii znalcov dňa 11.12.2017 MUDr. Pamula uviedol záver obdobný v jeho znaleckom posudku (str. 24 ZP) a konštatoval, že trombóza vznikla takmer 8 mesiacov od úrazu t. j. v čase ktorý príčinnú súvislosť s úrazom už veľmi relativizuje. Pokiaľ by vznikla skôr bolo by možné príčinnú súvislosť jednoznačne určiť. Ďalej uviedol, že dané ochorenie vzniká aj bez úrazového podnetu a príčina jej vzniku je v danom prípade otázna (aj vzhľadom na netypický veľký časový odstup od úrazu) a pripisovanie jej vzniku k úrazu by bolo vzhľadom na okolnosti už špekulatívne. MUDr. Veselý sa k danej otázke na pojednávaní nevyjadril. pol. č. 205 - operačné znehybnenie pravého členkového kĺbu (230 bodov) - túto položku MUDr. Veselého hodnotil MUDr. Pamula ako pol. č. 201 (100 bodov). Na pojednávaní ako aj v znaleckom posudku (str. 19) MUDr. Pamula ozrejmil, že daná operácia nebola výrazne bolestivá a bola relatívne jednoduchá, nakoľko jej cieľom nebolo ako obyčajne zachovať funkčnosť kĺbu ale naopak iba odstrániť konkrétne časti kĺbu a tým ho zafixovať.
- pol. č. 243c2 - hlboká preležanina v oblasti ľavého lakťového kĺbu Táto položka mala byť jednoznačne započítaná do maximálneho limitu pre ľavú ruku (spolu s položkami 1 13a. 113b, 138c, 232c) a nemala byť uplatnená osobitne nakoľko bola zohľadnená v položke č. 159a. Vznikla počas liečenia a nebola ani operovaná.
- pol. č. 138c -vnútrokĺbová zlomenina dolného konca ramena. riešená operačne Rovnako táto položka mala byt' jednoznačne započítaná do maximálneho limitu pre ľavú ruku (spolu s položkami 113a, 113b. 138c, 232c) a nemala byt' uplatnená osobitne nakoľko bola zohľadnená v položke č. 159a. K operácii nedošlo predsa po ukončení liečenia a neboli naplnené žiadne zákonné dôvody na delenie bolestného.
- pol. č. 243c3 - hlboká preležanina v oblasti ľavej päty Táto položka mala byt' jednoznačne započítaná do maximálneho limitu pre ľavú nohu (spolu s položkami 189d a 238) a nemala byt' uplatnená osobitne nakoľko bola zohľadnená v položke č. 216. Vznikla počas liečenia a nebola ani operovaná.
- pol. č. 189d - reosteosyntéza ľavej stehnovej kosti (10)
- pol. č. 238 - odstránenie zaisťovacích skrutiek z ľavého stehna (180)
Obdobne z vyššie uvedených dôvodov mali byt' tieto položky zahrnuté do pol. č. 216 ako bolestné za ľavú nohu, ktorej maximálny limit bol už v zmysle zákona prekročený.
- pol. č. 249 - hlboká akútna trombóza (150 bodov) - už vysvetlené vyššie, že nie je preukázaná príčinná súvislosť s nehodou
- pol. č. 78 - stlačenie hrudníka s asfyxiou
- pol. č. 246c - úrazový šok ťažkého stupňa Pri oboch položkách je jediným rozdielom, že MUDr. Veselý ich zvýšil o 100% a MUDr. Pamula o 50%. Možnosti zvýšenia sú presne uvedené v § 9 ods. 5 a 6 zákona č. 437/2004 Z. z. pričom MUDr. Pamula zjavne nachádza a pomenúva ako prítomné iba dôvody na zvýšenie o 50%.
- pol. č. 224 - pomliaždenie mozgu (170) Na tejto položke sa znalci nezhodli, MUDr. Veselý má za to, že pomliaždenie mozgu prítomné je, zatiaľ čo MUDr. Pamula ho považuje za nepreukázané, nakoľko žiadne CT vyšetrenie ho nepreukazuje. Pri danom názorovom spore znalcov uvádzame, že obdobne ako pri preukazovaní či rebrá žalobcu boli zlomené s posunom alebo bez posunu, aj v tomto prípade by bolo vhodné brat' za preukázané tie zranenia, ktoré sú objektivizovateľné na základe potrebných vyšetrení. Keďže pomliaždenie mozgu je poranenie, ktoré sa preukazuje CT vyšetreniami, bolo ich vykonaných niekoľko a žiadne pomliaždenie mozgu preukázané nebolo. Bol zistený iba kalcifikát na vyšetrení cca 1 mesiac po nehode, čo MUDr. Pamula jednoznačne odmietol, že by vznikol v súvislosti s dopravnou nehodou, nakoľko jednak kalcifikát môže aj nemusí mať pôvod v pomliaždení mozgu (môže vzniknúť aj z iného dôvodu) a jednak bol zistený v tak krátkom čase po nehode, že znalec je presvedčený. že musel byt' prítomný už v čase nehody. Pokiaľ by aj kalcifikát vznikol ako následok pomliaždenia mozgu a zakrvácania do mozgu (čo je jedna z viacerých možných príčin vzniku kalcifikátu), boli by tieto poranenia viditeľné aspoň na niektorých z opakovane vykonaných CT vyšetrení. Okrem kalcifikátu však CT vyšetrenie nepreukázalo nič. Z uvedených dôvodov považujeme za správny názor MUDr. Pamulu. nakoľko CT vyšetrenie, ktoré by túto položku preukazovalo neexistuje.
38. V časti - Základné bolestné a tzv. „ďalšie bolestné“, žalovaný namietal výklad žalobcu hodnotenia bolestného v tom smere, že maximálnu možnú výplatu v zmysle § 9 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. možno aplikovať iba pri tých poškodeniach končatín, ktoré vznikli súčasne v jednom okamihu, ktorý výklad je svojvoľný. V tomto výklade by sa nemohli do bolestného započítavať napríklad žiadne operačné výkony, ktoré sú vykonávané po úraze v intervale jedného dňa až niekoľkých rokov a náhrada bolestného by tak mohla niekoľkonásobne prevyšovať zákonom dané limity. Podmienky tzv. „ďalšieho bolestného“, kde sa môže ísť nad maximálne zákonom určené limity presne stanovuje zák. v § 3 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. Nič nehovorí o tom, že tzv. ďalšie bolestné je to, ktoré vznikne neskôr ako iné položky. Naopak zákon definuje ďalšie bolestné tak, že musí nastať jednak po skončení liečenia, jednak musí ísť o operačný výkon, a to taký, ktorý sa pôvodne nepredpokladal. V danom prípade takáto situácia nenastala, všetky operácie boli vykonané pred skončením liečenia a preležaniny, okrem toho, že vznikli pred skončením liečenia, ani neboli operované.
39. V ďalšej časti vyjadrenia pod označením - Mimoriadne zvýšenie SSU v zmysle § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z., žalovaný zdôraznil, že pri tomto type nároku je potrebné zohľadniť, že už nejde o otázku medicínsku, ale otázku právnu, pričom je úlohou súdu po zistení skutkového stavu situáciu posúdiť a transparentnou úvahou uviesť, či vôbec a ak áno o koľko percent sa konkrétne SSÚ bude zvyšovať. Pokiaľ by žalobcovi boli zmarené mimoriadne aktivity vyplývajúce z akejkoľvek oblasti, bol by žalobca rozhodne na tieto okolnosti poukazoval pri odôvodňovaní maximálnej miery mimoriadneho zvýšenia. Keďže tu takéto aktivity zmarené neboli, nie je možné, napríklad priznať žalobcovi, maximálne mimoriadne zvýšenie SSU, nakoľko by to bolo voči takýmto ostatným osobám nespravodlivé. Či bude SSU mimoriadne zvýšené alebo nie a ak áno o koľko, závisí aj od iných skutočností ako je invalidita. Pri maximálnom zvýšení SSU sa stretávame pri úplne bezvládnych osobách, resp. so zmarenými výnimočnými aktivitami spred nehody. Toto však nie je situácia, v ktorej sa žalobca nachádza, napriek existencii závažných obmedzení, na odškodnenie ktorých ale slúži základné bodové hodnotenie a zvýšenie lekárom. Žalobca má rodinu, dokáže riadiť motorové vozidlo a je sebestačný. Keby súd uznal, že sa primerané by považoval aj mimoriadne zvýšenie SSU, zákon umožňuje zvýšenie vykonať v rozsahu od 1 do 50%. V tomto smere vníma žalovaný mimoriadne zvýšenie ním akceptované a uhradené vo výške 35% vzhľadom na aktuálnu judikatúru za nadštandardné, ak by mal hodnotiť SSU ako aj jeho zvýšenie s prihliadnutím na stav, ktorý aktuálne existuje v čase rozhodnutia. Pokiaľ žalobca mimoriadne zvýšenie odôvodňuje okrem iného aj osteomyelitídou a zápachom zapálenej nohy, uvedené obmedzenia v čase rozhodovania neexistovali. S prihliadnutím na všetky okolnosti známe v čase
rozhodnutia, t.j. že žalobca môže chodiť, šoférovať motorové vozidlo, nemá zmarené žiadne činnosti okrem rekreačného športu, ktorý vykonával (vykonávanie doterajších činností má iba obmedzené), žalovaný vníma rozhodnutie o zvýšenie 35% za priliehavejšie aktuálnemu stavu žalobcu a doterajšej súdnej praxi. Žalobcom navrhované maximálne zvýšenie vníma ako nedôvodné. Na podporu svojho názoru poukázal na najaktuálnejšie rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/213/2017, ktorým bolo priznané mimoriadne zvýšenie poškodenému iba vo výške 20% v oveľa nižšom veku ako žalobca (24 rokov) a po ťažkom poranení chrbtice s neurologickými dôsledkami.
40. V ďalšej časti vyjadrenia - Úroky z omeškania, žalovaný uviedol, že v pôvodnom rozhodnutí prvoinštančný súd tento nárok zamietol a rovnaký právny názor prezentoval aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení. Žalovaný sa k tomuto bodu bližšie vyjadrovať nebude aj vzhľadom na rozhodnutie NS SR 3Cdo/145/2017 a najaktuálnejšie rozhodnutie 1Cdo/212/2017, ktoré priznanie úrokov z omeškania v obdobných prípadoch proti poisťovateľovi vylučujú s tým, že do omeškania by sa poisťovňa dostala s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške škody neuhradila v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. Zdôraznil, že žalobca opomína, že jeho nároky v čase ich uplatnenia preukázané neboli (čo je zákonnou podmienkou povinnosti plnenia poisťovateľa), o čom svedčí aj nutnosť rozsiahleho vykonaného dokazovania.
41. V ďalšej časti vyjadrenia - Trovy konania, žalovaný zaujal stanovisko k náhrade trov konania tým, že nesúhlasí s názorom žalobcu, aby bolo priznané právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, čo nezohľadňuje pomer úspechu, keď v konaní došlo k početným späťvzatiam vyplývajúcim z vykonaného dokazovania a nárok bol sčasti aj zamietnutý čo do istiny a v plnom rozsahu pri úroku z omeškania. Neustále sa množia rozhodnutia súdu, ktoré vypustenie pôvodného znenia § 142 ods. 3 OSP vykladajú tak, že neprevzatím tohto ustanovenia do CSP je daná jednoznačná vôľa zákonodarcu takéto situácie nerozlišovať a rozhodovať o trovách podľa pomeru úspechu aj v takých prípadoch, kde o výške nároku rozhoduje znalec alebo úvaha súdu. Právna úprava § 255 CSP je v tomto smere jednoznačná a výklad je v súlade s niekdajším už neúčinným ust. § 142 ods. 3 CSP, sú skôr želaním advokátskej obce, ale z platného znenia CSP rozhodne nevyplývajú. V tejto súvislosti pripojil rozhodnutia Krajského súdu Žilina č.k. 7C/223/2019, Krajského súdu Trenčín č.k. 5Co/105/2019, Krajského súdu Nitra č.k. 6Co/398/2015, Krajského súdu Trenčín č.k. 17C/114/2017. Podľa žalovaného nie je možné súhlasiť s odvolateľom, že keďže v spore ustál základ, tak výška škody je len druhotná a sprevádzajúca otázka, ktorá už nemôže ovplyvniť 100% nárok na náhradu trov konania žalobcu. Rozdielnosť danej situácie je v tom, že v prejednávanom spore základ vôbec sporný nebol. Od začiatku bola sporná iba výška náhrady, ktorá bola jedinou príčinnou a spornou otázkou sporu. Podľa žalovaného musí existovať zodpovednosť za rozsah žalovaných súm, ktorý by mal žalobca vždy zodpovedne zvážiť a nie poňať žalobný návrh maximalisticky a následne alibisticky poukazovať na znalecký posudok, či úvahy súdu, ktoré dajú nároku zodpovedajúci rámec, ktorý je však do istej miery predvídateľný. Úprava trov v CSP je postavená na základe úspešnosti strán. Žalovaný sa pýta na ťarchu koho by sa mala skutočnosť, že v konaní bude žalobcovi priznané menej ako sa domáhal v žalobe, hodnotiť, či na ťarchu žalovaného, a akým spôsobom žalovaný prispel k tomu, že žalobca si uplatní maximálne zvýšenie SSÚ, t. j. o 50% a nevykoná triezve zváženie, čo má a čo nemá šancu na úspech. Žalovaný má za to, že CSP je koncipovaný zámerne práve v tom smere, že každý zodpovedá za mieru svojho úspechu, či neúspechu. Pri rozhodovaní o trovách žiadal, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvoinštančného a postupoval podľa aktuálne platnej úpravy § 255 CSP, ktorá je založená striktne na pomere úspechu, resp. neúspechu strán v konaní.
42. V poslednej časti vyjadrenia napísanej - Plnenia a nami odsúhlasené bodové hodnotenia, uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že bodové hodnotenie bolo neustále menené, resp. znalcami označené predchádzajúce hodnotenie za nesprávne, nastala situácia, že zo strany žalovaného došlo medzičasom k preplatku na bolestnom 5.150,- Eur. Preto na vyjasnenie situácie žalovaný opätovne uvádza aké bodové hodnotenia na základe posledne vykonaného dokazovania považuje za preukázané a dôvodné a výšku už poukázaných súm. Bolestné: Za 1960 b. x 13.37 € = 26.206,00 € (rozsah plnenia. ktorý vzhľadom na zmeny žaloby a nové znalecké postrehy v súčasnosti uznávame). Žalobcovi bolo už uhradené za bolestné spolu 31.356,00 € (t. j. o 5.150,00 € viac). SSU: za 2845 bodov + zvýšenie 0 75 % = 4978.75 bodov
4978,75 bodov x 13,37 € hodnota bodu= 66.565.89 = 66.566.00 € Mimoriadne zvýšenie SSU o 35 %: Výpočet: 4978,75 bodov x 13,37 €/hodnota bodu = 66.565,89 €, 35 % zo sumy 66.566 € = 23.298,10 € Spolu teda úhrada za SSU mala zodpovedať sume 89.864,10 € (66.566 + 23.298,10 € = rozsah plnenia, ktorý vzhľadom na zmeny žaloby a nové znalecké postrehy v súčasnosti uznávame). Uhradené však už za SSU bolo 95.511,15 € (t. j. o 5.647,05 € viac). Celkovo bolo teda žalobcovi zo žalovaných nárokov už uhradených 126.867,15 € (bolestné 31.356 € + SSU 95.511,15 €).
43. K vyššie uvedenému podaniu žalovaného predložil žalobca prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalovaný vo vyjadrení nekriticky zavádza a vyslovuje tvrdenia, ktoré nie sú podložené. Vychádzajúc z tvrdení žalovaného by mal byť znalecký posudok MUDr. Veselého v rozpore so zákonom, nelogicky, nezdôvodnený a nepodložený zdravotnou dokumentáciou, pričom ale neponúka konkrétne argumenty, aby tieto svoje tvrdenia zdôvodnil. Takéto závery neprijal ani okresný ani odvolací súd. Odvolací súd nikde v uznesení nevyslovil záver, že iba znalecký posudok MUDr. Pamulu možno považovať za zákonný, logický, riadne zdôvodnený. Z kontextu zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd označil znalecký posudok MUDr. Pamulu za ten, z ktorého mal okresný súd vychádzať, a to na základe toho, že bol vo vzťahu k znaleckému posudku MUDr. Veselého robený ako kontrolný znalecký posudok, pričom znalec MUDr. Pamula vysvetlil rozdiely vo vlastných záveroch, ktoré sa odkláňali od záverov v znaleckom posudku MUDr. Veselého. Preto žalobca tvrdí, že práve časová následnosť znaleckého posudku MUDr. Pamulu a skutočnosť, že sa vyjadroval k záverom znaleckého posudku MUDr. Veselého, bola dôvodom jeho uprednostnenia zo strany súdov. V konfrontácii na pojednávaní zdôvodnenia MUDr. Veselého boli presvedčivejšie ako argumenty MUDr. Pamulu. V žiadnom prípade preto nie je možné závery znaleckého posudku MUDr. Veselého označiť za nezákonné, neodôvodnené, nelogické, nepodložené a podobne.
44. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou, žalobca trvá na tom, že tento návrh bol dôvodný, nakoľko argumenty MUDr. Veselého, ktoré žalobca považoval za presvedčivé, nepresvedčili odvolací súd. Žalobca reagoval procesnou aktivitou a navrhol doplniť dokazovanie práve znaleckým posudkom znaleckej organizácie, ktorá by rozpory medzi znalcami odstránila. Tento postup dokonca naznačil aj samotný odvolací súd v odseku 18. svojho rozhodnutia. Žalobca sa v návrhu opieral jednak o ust. § 207 ods. 3 CSP a jednak o odôvodnenie uznesenia samotného odvolacieho súdu. Na tomto postupe žalobcu nie je nič negatívne a nepoctivé. Pokiaľ žalovaný polemizuje s možnosťou vykonať znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou z odvetvia traumatológie, poukázal na to, že každá znalecká organizácia zapísaná v zozname znalcov je znaleckou organizáciou v konkrétnom znaleckom odvetví, či odvetviach. V odvetví traumatológie sú v zozname znalcov zapísané znalecké organizácie a na vyhotovených znaleckých posudkoch pracuje viacero znalcov, či odborníkov aj z oblasti traumatológie. Tvrdenie o technickej nemožnosti vyhotovenia znaleckého posudku znaleckou organizáciou z odvetvia traumatológie je teda nepravdivé a nepodložené.
45. Pokiaľ ide o bodové ohodnotenie bolesti a sporného záveru znalcov ohľadne hodnotenia posunu rebier, či pomliaždenia mozgu, žalobca uviedol, že tieto výslovne neboli zachytené v zdravotnej dokumentácii žalobcu, čo ale neznamená, že záver o ich existencii nemá oporu v samotnej zdravotnej dokumentácii. Znalec MUDr. Veselý hodnotil tieto zranenia práve na základe skutočností zachytených v zdravotnej dokumentácii, čo patrične vysvetlil a zdôvodnil s tým, že nie je možné, aby k pomliaždeniu pľúc a hrudníka došlo aj bez posunu rebier, pričom MUDr. Pamula tento záver nepoprel ani nespochybnil. Podobne to bolo aj pri hodnotení pomliaždenia mozgu, keď MUDr. Veselý vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, z CT vyšetrenia, v ktorých bolo popisované hypodenzné ložisko v čelovom laloku vpravo a prítomné cystické ložisko. Znalec MUDr. Veselý výsledky týchto vyšetrení považoval za dôkaz o tom, že na mozgu dochádzalo k postupným zmenám, čo preukazuje pomliaždenie mozgu žalobcu. Podľa MUDr. Pamulu tieto nálezy museli vzniknúť už pred úrazom. Avšak toto tvrdenie by mohlo byť preskúmateľné, ak by v predúrazovom zdravotnom stave žalobcu zistil príčinu vzniku tohto nálezu. K hodnoteniu jednotlivých položiek bolestného sa žalobca podrobne vyjadril v podanom odvolaní a v celom rozsahu naň odkazuje.
46. K výkladu § 9 ods. 7 a § 3 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. uviedol, že maximálny limit bodového ohodnotenia za anatomickú a funkčnú stratu orgánu alebo končatiny sa vzťahuje len na tie poškodenia
zdravia, ktoré vznikli súčasne, teda v jednom okamihu. Výklad žalovaného ohľadne týchto ustanovení viedol k tomu, že poškodený, ktorý podstúpil desať operácií a poškodený, ktorý v súvislosti s rovnakým poškodením zdravia podstúpil len jednu operáciu, by mal nárok na náhradu za bolesť v rovnakej výške. V tejto súvislosti treba brať do úvahy najmä ust. § 3 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého náhrada za bolesť musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
47. Ohľadne nároku žalobcu na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalovaný vo vyjadrení naznačuje, že žalobca by mal mať nárok na maximálne zvýšenie náhrady v prípade preukázania mimoriadnych aktivít, resp. ak by bol úplne bezvládnou osobou. V tejto súvislosti žalobca odkázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/170/2008, ktorý uviedol, že okolnosti hodné osobitného zreteľa by mali byť posudzované s ohľadom na individuálneho poškodeného bez ohľadu na to, či jeho spôsob života pred poškodením vykazoval znaky vysokého spoločenského angažovania, by bolo nekorektné nielen z hľadiska etiky, ale aj porušením zásady rovnosti účastníkov občianskeho konania. Závažnosť poškodenia zdravia je zohľadnená najmä v bodovom hodnotení sťaženia a vek žalobcu bol zohľadnený v rámci zvýšenia bodového hodnotenia a sťaženia. Tieto kritériá by preto pri zohľadňovaní možného zvýšenia náhrady nemali hrať podstatnú rolu, nakoľko už boli zohľadnené. Pri úvahe o mimoriadnom zvýšení náhrady mal súd prihliadnuť na mimoriadne okolnosti uvádzané a preukázané zo strany žalobcu. Za potrebné považoval uviesť, že súdne konanie prebieha už 11 rokov. Za pozoruhodné označil, že žalovaný nechce pripustiť, aby skutočnosť, že žalobca viac ako 10 rokov trpel diagnózou osteomyelitída pravej nohy a predkolenia po poúrazovej nekrektómii pravého lýtka, boli zohľadnené v náhrade za bolesť, ale ani v náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Potom je namieste otázka akým spôsobom má byť poskytnutá žalobcovi náhrada za desať rokov mučivého utrpenia spôsobeného hnisajúcou nohou, počas ktorého žalobca nemal žiadne uplatnenie v živote a v spoločnosti. Právne závery rozhodnutí NS SR prezentovaných vo vyjadrení žalovaného žalobca nepovažuje za správne. Nakoľko nie je dané rozhodnutie veľkého senátu NS SR a uvedené rozhodnutia neboli publikované ani v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, žalobca trvá na právnej argumentácii uvedenej v podanom odvolaní a za správny považuje právny názor NS ČR sp. zn. 25Cdo/895/2008.
48. V otázke náhrady trov konania a výkladu § 255 CSP poukázal a v reakcii na námietky žalovaného doplnil svoju argumentáciu o právny názor zaujatý Ústavným súdom SR v aktuálnom náleze sp. zn. II.ÚS 399/2019, podľa ktorého nová právna úprava nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne ako podľa doterajšej úpravy.
49. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.
50. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech ani čiastočne, v dôsledku čoho bolo nevyhnutným napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako v celom rozsahu vecne správny potvrdiť (§ 387 CSP).
51. Predmetom konania bol žalobou uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie z titulu bolestného sumy 18.123,45 Eur, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia 80.113,52 Eur, všetko s 9% úrokom z omeškania ročne od 7.7.2009 do zaplatenia a z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia 40.056,76 Eur. V priebehu konania došlo opakovane k čiastočným späťvzatiam a zmenám žaloby o
ktorých prvoinštančný súd rozhodol uzneseniami a aktuálne súd koná o nároku z titulu náhrady za bolesť vo výške 12.463,- Eur, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a 5.350,- Eur obe náhrady spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 7.7.2009 do zaplatenia a z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia 13.287,35 Eur a vyčíslené úroky z omeškania 19.590,35 Eur.
52. Predmetom odvolacieho prieskumu, pri ktorom je odvolací súd viazaný rozsahom aj dôvodmi uplatnenými v odvolaní bolo posúdiť, či došlo k naplneniu žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. e), že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, písm. b) tohto ustanovenia, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h) citovaného ustanovenia, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci tak, ako ich odvolateľ bližšie špecifikoval v podanom odvolaní popísanom vyššie.
53. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutkové okolnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatnených nárokov a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:
54. Ako prvé žalobca namietal, že súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na doplnenie dokazovania znaleckým ústavom, ktorý by vyriešil rozpory v podaných znaleckých posudkoch MUDr. Veselého a MUDr. Pamulu.
55. Prvoinštančný súd sa so zamietnutím tohto návrhu na doplnenie znaleckého dokazovania vysporiadal v závere ods. 18. odôvodnenia preskúmavaného rozsudku s poukazom na hospodárnosť. Argumentoval tým, že strany nemali žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania v čase pred skončením dokazovania pred vyhlásením prvého rozsudku súdu. To znamená, že aj žalobca bol názoru, že súd mohol dospieť k rozhodnutiu na základe už vykonaného dokazovania. Pritom žalovaný mal rovnaké námietky aj v predmetnom čase. Súd bol tiež názoru, že neboli splnené podmienky § 207 ods. 3 CSP, ktoré umožňuje vykonanie dokazovania znaleckým ústavom iba v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, keďže MUDr. Pamula nejasnosti a nezrovnalosti odstránil pri konfrontácii.
56. Odvolací súd sa s uvedeným názorom súdu prvej inštancie stotožňuje. V konaní podal znalecký posudok MUDr. Ladislav Veselý, PhD. pod č. 2/2012, ku ktorému podal aj doplňujúci znalecký posudok. Tento znalec bol aj osobne vypočutý na pojednávaní prvoinštančného súdu 24.11.2016. Na odstránenie nejasností bol do konania pribratý ďalší znalec MUDr. Marián Pamula, ktorý podal znalecký posudok č. 121/14. Za účelom odstránenia rozporov, resp. rozdielnych názorov znalcov v podaných znaleckých posudkoch súd vo veci uskutočnil aj ich osobnú konfrontáciu na pojednávaní dňa 11.12.2017, na ktorej boli znalci vyzvaní na vyjadrenie sa k tým častiam znaleckých posudkov, kde ich závery boli rozdielne. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným je toho názoru, že predmetná konfrontácia vyjasnila dôvody rozdielnych záverov znalcov v niektorých bodoch posudkov, a umožnila súdu zaujať jednoznačné stanovisko. Z tohto dôvodu sa javí nadbytočné vykonanie ďalšieho dokazovania v tomto smere. V tejto súvislosti sa odvolací súd nestotožňuje s tvrdením odvolateľa, že prvoinštančný súd nekriticky prevzal závery a vysvetlenia MUDr. Pamulu a jeho postup by mal byť svojvoľný a arbitrárny. Naopak prvoinštančný súd logicky konzistentne a preskúmateľne zdôvodnil, prečo sa v niektorých prípadoch prikláňa k záverom MUDr. Pamulu a prečo neakceptuje v týchto bodoch závery MUDr. Veselého.
57. Naviac návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom v zmysle § 207 ods. 3 CSP zákon pripúšťa len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore. Prvá z alternatívnych podmienok prípustnosti znaleckého dokazovania znaleckým ústavom, že by išlo o prípad vyžadujúci osobitné vedecké posúdenie, z ničoho nevyplynula a v danom prípade splnená nebola. Pokiaľ ide o druhú z alternatívnych podmienok a to, že závery znalcov sú v zrejmom rozpore, táto po vykonanej konfrontácii znalcov odpadla.
58. Odvolací súd zhodne s prvoinštačným teda konštatuje, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky ani dané dôvody na vykonanie ďalšieho dokazovania znaleckým ústavom, keď doplnenie dokazovania znaleckým posudkom znaleckého ústavu v danom prípade nebolo potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a preto súd prvej inštancie správne návrh žalobcu na doplnenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom zamietol. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, potom nebol naplnený.
59. V ďalšej časti odvolania žalobca namietal bodové ohodnotenie bolesti niektorých položiek súdom prvej inštancie.
60. 82b - zlomenina rebier 5 - 7 - 9 - 11 vľavo a 9 vpravo Pri tejto položke sa znalci nezhodli v tom, že MUDr. Veselý predmetnú zlomeninu hodnotil s dislokáciou a MUDr. Pamula bez dislokácie. Pri konfrontácii MUDr. Veselý uviedol, že má za to, že pri tejto sériovej zlomenine jednoznačne muselo dôjsť aj k posunu rebier. MUDr. Pamula uviedol, že v zdravotnej dokumentácii nenašiel popis o výraznej dislokácii rebier. MUDr. Pamula pri konfrontácii síce výslovne nepoprel vyslovený odborný názor MUDr. Veselého, ale ani sa k nemu nepriklonil. Je ale dôvodné predpokladať, že pri množstve opakovaných vyšetrení, ktorým sa žalobca v rozhodnom období podrobil, by sa v jeho zdravotnej dokumentácii aspoň raz mal objaviť záznam o dislokácii zlomených rebier. Avšak v celej zdravotnej dokumentácii popis dislokácie chýba. Subjektívny odhad znalca MUDr. Veselého, že k dislokácii muselo dôjsť, tak nie je ničím objektívne podložený a MUDr. Pamula sa k nemu nepriklonil. Za danej situácii prvoinštančný súd potom správne vychádzal z toho, že komplikácia zlomeniny daných rebier posunom resp. dislokáciou, v konaní preukázaná nebola a preto nebolo dôvodné zohľadniť ju ani pri bodovom ohodnotení tohto zranenia. Je teda nutné uzavrieť, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.
61. Vo vzťahu k tejto položke sa znalci tiež nezhodli na jej zvýšení, keď MUDr. Veselý ju zvýšil na dvojnásobok a MUDr. Pamula túto možnosť nevyužil. Tu sa odvolací súd opätovne zhodol s prvoinštančným, že pokiaľ v zdravotnej dokumentácii žalobcu neboli uvedené komplikácie liečby tohto zranenia, ani zápal v oblasti rebier, a zlomeniny neboli riešené operačne, nebol daný dôvod na zvýšenie tejto položky v zmysle § 9 ods. 5 a 6 zák. č. 437/2004 Z.z. na dvojnásobok, ako k tomu pristúpil MUDr. Veselý. V súdnom konaní nemôže postačovať tvrdenie jedného zo znalcov, že k určitým zdravotným komplikáciám takého zranenia (zvyčajne) dochádza, pokiaľ o nich nie je v zdravotnej dokumentácii poškodeného zmienka a teda ich žiadny ošetrujúci lekár nekonštatoval a ani žiadne objektívne vyšetrenie nepotvrdilo.
62. 78 - stlačenie hrudníka s asfyxiou s pomliaždením pľúc a UPV K tejto položke odvolateľ namietal, že súd akceptoval názor MUDr. Pamulu, ktorý považoval za dôvodné jej zvýšenie len o polovicu v zmysle § 9 ods. 5 zákona, MUDr. Veselý považoval za dôvodné jej zvýšenie na dvojnásobok v zmysle § 9 ods. 5 a 6 zákona z dôvodu, že u žalobcu došlo ku komplikáciám a k bolestivejšiemu spôsobu liečby.
63. Prvoinštančný súd k tejto položke skonštatoval, že neboli splnené podmienky § 9 ods. 6 zákona, teda súbeh jednotlivých okolností citovaných v § 9 ods. 5. Preto malo dôjsť k zvýšeniu iba o 50%.
64. V zmysle § 3 - Náhrada za bolesť - ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ... (v texte aj len zákon), ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za bolesť, ako za poškodenie na zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.
65. V zmysle § 9 - Zásady pri hodnotení bolesti - cit. zákona jeho ods. 5 bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až o polovicu, ak a) vznikla infekcia rady okrem tetanu; bodové hodnotenie bolesti možno zvýšiť len v súvislosti s ranou, ktorej čas liečenia sa infekciou predĺžil, b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie, c) povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažuje injekcia, punkcia kĺbu, hrudníka a abscesu, infúzia a transfúzia; toto zvýšenie sa nevzťahuje na
operačný výkon, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví. Podľa ods. 6, pri súbehu dôvodov podľa ods. 5 možno hodnotiť bolesť najviac do výšky dvojnásobku ustanovenej sadzby. Podľa nasledujúceho ods. 7, ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení za zdraví, hodnotí sa bolesť za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové ohodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. Podľa ods. 8 ak je poškodenie na zdraví už svojimi znakmi zahrnuté v položke iného poškodenia za zdraví, bolesť za takéto poškodenie na zdraví sa nehodnotí osobitne.
66. Z ostatne citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že iba pri súbehu dôvodov podľa ods. 5, teda keď nastali dôvody na zvýšenie bodového ohodnotenia zakotvené nielen pod jedným z uvedených písmen a), b), c), ale došlo ku kumulácii aspoň dvoch dôvodov, je možné zvýšiť ohodnotenie bolesti a to maximálne do dvojnásobku ustanovenej sadzby. Pokiaľ poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia a zároveň nastali komplikácie, ktoré obe okolnosti sú obsiahnuté pod písm. b), nie je možné hovoriť o súbehu dôvodov podľa ods. 5. Táto kumulácia okolností sa pretaví do výšky bodového hodnotenia v rámci prípustného zvýšenia podľa ods. 5 až o polovicu. Nie sú teda splnené podmienky na zvýšenie ohodnotenia bolesti podľa ods. 6. Pokiaľ teda žalobca v podanom odvolaní poukazuje na to, že v súvislosti s týmto poškodením zdravia došlo ku komplikáciám a bolestivejšiemu spôsobu liečby, ktoré obe okolnosti sú zakotvené v cit. § 9 ods. 5 pod písm. b) zákona, nedošlo tým k súbehu jednotlivých okolností, ako to správne ustálil aj prvoinštančný súd a neboli preto splnené podmienky pre zvýšenie ohodnotenia bolesti v zmysle § 9 ods. 6 zákona.
67. 246c - úrazový šok ťažkého stupňa Uvedené v predchádzajúcom ods. 66 sa týka i tejto položky.
68. 243c 3 - hlboká preležanina v záhlavovej časti hlavy 243c 4 - hlboká preležanina v krížovej oblasti 243c 2 - hlboká preležanina v oblasti ľavého lakťového kĺbu 243c 2 - hlboká preležanina v oblasti pravého lakťového kĺbu 243c 3 - hlboká preležanina v oblasti ľavej päty 243c 3 - hlboká preležanina v oblasti pravej päty Pri všetkých týchto položkách odvolateľ namietal, že MUDr. Pamula (ktorého závery prevzal prvoinštančný súd) nepovažoval za dôvodné zvýšenie bodového ohodnotenia, kým MUDr. Veselý priznal zvýšenie na dvojnásobok v zmysle § 9 ods. 5 a 6 zákona a to pre hnisanie rany, opakované bolestivé preväzy a plastické náhrady kože, ktoré znamenali komplikácie a bolestivejší spôsob liečby, pričom plastické náhrady kože majú povahu malých operačných zákrokov.
69. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným sa priklonil k logickému a podloženému záveru MUDr. Pamulu, že hnisanie, opakované bolestivé preväzy a plastické náhrady kože sa u preležanín predpokladajú a preto ich ohodnotenie je automaticky obsiahnuté v bodovom ohodnotení preležaniny. Rozsah poškodenia v takomto prípade je pritom možné korigovať podľa stupňa, ktorý obaja znalci hodnotili ako tretí stupeň. Nebol preto dôvod osobitne prihliadať na hnisanie rany, opakované bolestivé preväzy alebo plastické náhrady kože, ako na bolestivejší spôsob liečenia alebo komplikácie, ktoré by v iných prípadoch preležanín nenastávali. Preto neboli splnené podmienky na zvýšenie bodového ohodnotenia v zmysle § 9 ods. 5 písm. b) zákona. Pri popáleninách 3. stupňa, ku ktorým boli preležaniny prirovnané, vždy dochádza k uvedeným bolestivým preväzom, hnisaniu, či plastickým náhradám kože. Aj u žalobcu išlo teda o priebeh, ktorý je zohľadnený v základnom bodovom ohodnotení pre 3. stupeň popálením typický, nevymykajúci sa z predpokladaných následkov a postupov.
70. 243c 6 - hlboká preležanina pravého lýtka so stratou kože a svalstva V tejto časti odvolania žalobca namietal, že táto položka mala byť ohodnotená podľa MUDr. Veselého ako popálenina a dôvodné bolo potom jej ohodnotenie v počte 90 bodov zvýšených na dvojnásobok v celkovom počte 180 bodov. MUDr. Pamula toto poškodenie hodnotil ako odumretie - nekrózu.
71. Odvolací súd sa zhodne s prvoinštančným priklonil k stanovisku MUDr. Pamulu, že hoci rozsah poškodenia kože, podkožia a svalov zodpovedá stavu popáleniny, k zraneniu v oblasti pravého lýtka došlo v dôsledku úrazu a naopak preležanina vzniká pri kontakte tela s podložkou. Keďže teda v danom prípade išlo pri poranení pravého lýtka o dôsledok úrazu, nie je náležité bolestné hodnotiť podľa položky,
ktorá sa týka preležanín, i keby umožnila zohľadniť rozsah poškodenia presnejšie. V danom prípade pri tom MUDr. Pamula využil možnosť navýšenia na hornú hranicu podľa tejto položky podľa § 9 ods. 5 a 6 zákona, na dvojnásobok.
72. 224 - pomliaždenie mozgu Túto položku, ktorú v znaleckom posudku priznal znalec MUDr. Veselý, znalec MUDr. Pamula odmietol priznať s tým, že žiadne pomliaždenie mozgu preukázané nebolo. Pri vyšetrení zo dňa 2.7.2007 bolo popisované hypodenzné ložisko v čelovom laloku vpravo a pri vyšetrení 12.8.2007 bolo prítomné cystické ložisko. Podľa MUDr. Pamulu prítomný kalcifikát dokazuje, že k týmto nálezom muselo dôjsť pred úrazom. Znalec MUDr. Veselý práve priebeh vyšetrení považoval za dôkaz toho, že na mozgu dochádzalo k postupným zmenám, čo preukazuje pomliaždenie mozgu u žalobcu v dôsledku daného úrazu. MUDr. Veselý sa vyjadril, že pri zranení mozgu je typické takéto oneskorené prejavovanie sa príznakov, s čím MUDr. Pamula súhlasil, avšak vytvorenie kalcifikátu po mesiaci považoval za veľmi skoré.
73. V tejto súvislosti prvoinštančný súd správne uzavrel, s čím odvolací súhlasí, že v danom konaní možno mať za preukázané iba tie zranenia, ktoré sú objektivizované na základe výsledkov medicínskych vyšetrení. V danom prípade bolo pritom u žalobcu v období po úraze opakovane vykonaných niekoľko CT vyšetrení hlavy, resp. mozgu a žiadne z nich podľa zdravotnej dokumentácie pomliaždenie mozgu nezobrazilo. Za týchto okolností len na základe existencie cystického ložiska, resp. kalcifikátu na mozgu žalobcu, ktorý by sa podľa znalca MUDr. Pamulu mal prejaviť neskôr ako mesiac po úraze, čo MUDr. Veselý namietal, nemožno konštatovať, že v konaní bolo nesporné a nad všetky pochybnosti preukázané, že u žalobcu došlo v dôsledku predmetnej škodovej udalosti k pomliaždeniu mozgu, v tomto smere dôkazné bremeno nebolo unesené a preto nebolo dôvodné za nepreukázané poškodenie zdravia priznávať bodové ohodnotenie bolestného.
74. 249 - hlboká akútna trombóza celej pravej dolnej končatiny K tejto položke odvolateľ požadoval, aby bol akceptovaný názor MUDr. Veselého, že k trombóze došlo v príčinnej súvislosti s predmetným úrazom, keď názor MUDr. Pamulu, s ktorým sa prvoinštančný súd stotožnil, že nebolo preukázané, že k trombóze došlo v príčinnej súvislosti s úrazom, považoval za nesprávny.
75. Pri konfrontácii znalcov na pojednávaní prvoinštančného súdu dňa 11.12.2017 k tejto položke MUDr. Pamula uviedol, že nemal za preukázané, že k trombóze došlo v dôsledku úrazu, nakoľko sa objavila až 8 mesiacov od úrazu. Trombóza pritom vzniká aj bez úrazového podnetu a príčinu jej vzniku v danom prípade označil za otáznu. Vzhľadom na netypický veľký časový odstup od úrazu pripisovanie jej vzniku úrazu označil za špekulatívne. MUDr. Veselý sa pri konfrontácii k tejto otázke nevyjadril.
76. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd sa stotožnil s názorom prvoinštančného, že v konaní nebola bezpečne a nad všetky pochybnosti preukázaná príčinná súvislosť medzi trombózou pravej hornej končatiny žalobcu a škodovou udalosťou, keďže trombóza vznikla po netypicky dlhom časovom odstupe až 8 mesiacov od úrazu, pričom môže vznikať aj bez úrazového podnetu. Zohľadnenie tohto poškodenia zdravia MUDr. Veselým je tak založené iba na nepodloženej domnienke. Skutočnosť, že v zdravotnej dokumentácii žalobcu nie je záznam, ktorý by potvrdil inú príčinu vzniku trombózy ako úraz (ako argumentuje žalobca), sama osebe nepostačuje na preukázanie príčinnej súvislosti medzi úrazom a trombózou pravej dolnej končatiny.
77. 189d - reosteosyntéza ľavej stehnovej kosti klincom so zaistením 238 - odstránenie zaisťovacích skrutiek z ľavého stehna 138c - operačné uvoľnenie ľavého lakťa s odstránením výrastkov Pri týchto položkách odvolateľ namietal, že prvoinštančný súd akceptoval názor MUDr. Pamulu, ktorý hodnotenie týchto operácií zahrnul pod položku 216 pokiaľ ide o ľavú dolnú končatinu a položku 159a pokiaľ ide o ľavú hornú končatinu s tým, že súd mal postupovať podľa MUDr. Veselého tak, že tieto položky by boli hodnotené osobitne s poukazom na § 3 ods. 4 zákona, keďže tieto zákroky nebol pôvodne plánované, predpokladané.
78. I vo vzťahu k týmto položkám sa odvolací súd stotožňuje s názorom prvoinštančného, že vzhľadom na ust, cit. § 9 ods. 7 zákona, keďže žalobca v týchto prípadoch utrpel viac poškodení na zdraví
vzťahujúcich sa na tú istú končatinu (ľavá noha a ľavá ruka), nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu tejto končatiny. V dôsledku toho bolo dôvodné bodové ohodnotenie za poškodenie každej z končatín priznať tak, ako keby došlo k strate tejto končatiny, teda tak, ako to ohodnotil MUDr. Pamula a akceptoval prvoinštančný súd. Podmienkou priznania ďalšej náhrady za bolesť v zmysle vyššie cit. § 3 ods. 4 zákona je, aby sa po skončení liečenia vykonal v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal. Tieto podmienky v danom prípade neboli splnené, keďže v čase predmetných operácií liečba žalobcu kontinuálne prebiehala a rozhodne nebola skončená. Znalci pri konfrontácii zhodne uviedli, že liečba žalobcu nebola ukončená minimálne do roku 2012. Priznanie ďalšieho bodového ohodnotenia za bolesť v predmetných operačných výkonoch teda nebolo dôvodné. Závery súdu prvej inštancie v tomto smere boli správne.
79. 205 - operačné znehybnenie pravého členkového kĺbu Pri tejto položke odvolateľ namietal jej hodnotenie podľa MUDr. Pamulu pod položkou 201, keď ju prirovnal k operačnému riešeniu zlomeniny oboch členkov, hoci podľa odvolateľa mala byť posúdená podľa položky 205, ako ju ohodnotil MUDr. Veselý, ktorý poukázal na to, že išlo o vážny operačný výkon, čomu položka 205 zodpovedá.
80. Položka 205 je označená ako roztrieštená vnútrokĺbová zlomenina distálnej epifýzy píšťaly a položka 201d ako zlomenina oboch členkov liečená operačne. MUDr. Veselý dôvodil tým, že pri tomto operačnom zákroku bol poškodený členkový kĺb, odstránená kompletne celá chrupavka a zavedený vnútrodreňový klinec do pravého predkolenia cez pätu. MUDr. Pamula namietal, že išlo o operačný výkon, s ktorým nebola spojená taká bolestivosť, ako predpokladá zlomenina hodnotená podľa položky 205. MUDr. Pamula pritom doplnil, že daná operácia nebola výrazne bolestivá, bola relatívne jednoduchá, nakoľko jej cieľom nebolo zachovať funkčnosť kĺbu, ale naopak kĺb zafixovať.
81. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným je toho názoru, že uvedený operačný zákrok je možno najvýstižnejšie prirovnať k položke 201d - zlomenina oboch členkov liečená operačne, pričom nie je príhodné použiť položku 205, keďže nešlo o žiadnu roztrieštenú (vnútrokĺbovú) zlomeninu (distálnej epifýzy píšťaly) a ani k tejto položke nie je možné logicky predmetný operačný zákrok porovnať. Bolo preto dôvodné vychádzať z bodového ohodnotenia priznaného MUDr. Pamulom.
82. V ďalšej časti odvolania žalobca namietal súdom prvej inštancie stanovenú hodnotu bodu pri hodnotení bolesti za operácie vykonanej v roku 2009 a 2011 s tým, že nemalo byť uplatnené bodové ohodnotenie, ktoré platilo pre rok 2008. Konkrétne poukázal na položky 189d (operácia ľavej stehnovej kosti 4.2.2009), 183c - zrejme 138c (operácia ľavého lakťa 18.5.2009), 238 (operácia ľavého stehna 19.5.2009) a položka 205 (operácia pravého členkového kĺbu 2.2.2011).
83. Ako bolo uvedené vyššie, pri operáciách v roku 2009 pod položkami 189d, 138c a 238 - za tieto položky nebolo možné priznať osobitné bodové ohodnotenie, keďže podľa cit. § 9 ods. 7 zákona bodové ohodnotenie za bolesť vo vzťahu k ľavej dolnej končatine aj k ľavej hornej končatine, bolo priznané v maximálnom limite. Nebolo preto ani možné zohľadniť osobitne ohodnotenie týchto operácií podľa hodnoty bodu v roku, v ktorom prebehli.
84. Pokiaľ ide o položku 205 - operačné znehybnenie pravého členkového kĺbu, ktorá operácia prebehla dňa 2.2.2011, táto položka mala byť ohodnotená hodnotou bodu platnou v roku 2011. Podľa vyššie uvedeného správne ide o položku 201, ktorú MUDr. Pamula ocenil v počte 100 bodov. Pokiaľ táto položka mala byť ohodnotená nie sadzbou z roku 2008 - 13,374 Eur, ale hodnotou bodu platnou v roku 2011 - 15,38 Eur, pri rozdiele 2,006 Eur na bode celkový rozdiel činí 200,60 Eur. Po pripočítaní k súdom prvej inštancie priznaného odškodnenia za bolesť 28.212,- Eur uvedených 200,60 Eur, odškodnenie za bolesť predstavuje po zaokrúhlení sumu 28.413,- Eur. Avšak platí, že keďže žalovaný plnil žalobcovi náhradu za bolesť v celkovej sume 31.356,- Eur prevyšujúcej uvedenú sumu, žaloba i tak vo zvyšku musela byť zamietnutá.
85. V ďalšej časti odvolania žalobca napadol závery súdu prvej inštancie pri zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia s tým, že súd bez toho, aby zistil nové skutočnosti, zmenil svoj prvotný názor v potrebe zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 45% a rozhodol o zvýšení len o 35%.
86. Odvolací súd sa plne zhodol so závermi súdu prvej inštancie, že primeraným a zodpovedajúcim všetkým zisteným okolnostiam daného prípadu, je zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia súdom v zmysle § 5 ods. 5 zákona (ktoré umožňuje v prípadoch hodných osobitného zreteľa zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia max. o 50%) o 35%. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením tejto časti rozsudku súdu prvej inštancie obsiahnutým v ods. 24., 25., 26., 27., 28., na ktoré v podrobnostiach odkazuje a nepovažuje ho za potrebné nadbytočne opakovať.
87. Zo žiadneho ustanovenia CSP nie je možné vyvodiť viazanosť súdu svojim predtým v prebiehajúcom konaní vysloveným názorom, preto nič nebráni tomu, aby súd v priebehu súdneho konania (do vyhlásenia rozhodnutia - § 219 ods. 4 CSP) svoje stanoviská a názory prehodnotil a zmenil.
88. Vo vzťahu k zvýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia súdom v zmysle § 5 ods. 5 zákona, súd prvej inštancie správne ustálil, že u žalobcu došlo v dôsledku predmetnej škodovej udalosti k podstatným negatívnym zmenám vo všetkých sférach jeho života. Žalobca má len obmedzenú možnosť na uplatnenie sa v pracovnom živote pri výkone práce. Žalobca sa musel úplne a trvale vzdať všetkých svojich voľnočasových aktivít, vykonávaných či už individuálne alebo s rodinou. Došlo k výraznému zásahu do rodičovskej role žalobcu aj do partnerského života žalobcu, a to po stránke zdravotnej, estetickej a psychickej. Poškodenie zdravia žalobcu výrazne zasiahlo aj do materiálnej stránky rodinných pomerov, keď úlohu živiteľa musela prevziať manželka. Rovnako bolo potrebné zohľadniť aj na to, že dlhotrvajúce psychické útrapy žalobcu zanechali na jeho psychike trvalé stopy. Na druhej strane ale bolo potrebné tiež zohľadniť, že u žalobcu neboli zmarené žiadne mimoriadne aktivity, ktorým by sa bol venoval pred úrazom, nezostal úplne bezvládny, je sebestačný pri základných životných úkonoch, má funkčnú rodinu, je mobilný s pomocou bariel, dokáže riadiť motorové vozidlo. Posledné menované okolnosti preto neumožňovali zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v maximálnom rozsahu o 50%, ako sa toho domáhal žalobca v odvolaní. Súd prvej inštancie preto správne ustálil, že zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia súdom v rozsahu 35% zo 66.566,- Eur (vyčíslený nárok SSÚ) je 23.298,10 Eur. Keďže žalovaný z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcovi plnil 95.511,15 Eur a mal plniť 89.864,10 Eur (66.566 + 23. 298,10) teda plnil o 5.647,05 Eur viac, bolo potrebným žalobu v tejto časti vo zvyšku zamietnuť, ako správne postupoval súd prvej inštancie.
89. V ďalej časti odvolania žalobca napadol nepriznanie mu úrokov z omeškania z nárokov na náhradu za bolesť a spoločenského uplatnenia s tým odôvodnením, že ust. § 11 ods. 8 zák. č. 387/2001 Z.z. upravuje nárok poškodeného na úrok z omeškania len v súvislosti s porušením povinností poisťovateľa v zmysle § 11 ods. 6 citovaného zákona súvisiacich so včasným a riadnym prešetrením poistnej udalosti a preto je nevyhnutné na dôsledky omeškania poisťovateľa s plnením hmotnej náhrady škody aplikovať všeobecný predpis, ktorým je § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
90. Prvoinštančný súd v tejto súvislosti argumentoval v podstate tým, že žalobca nenamietal, že by si žalovaný nesplnil povinnosť podľa § 11 ods. 5 a 6 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, preto berúc tiež do úvahy následné priebežné plnenia žalovaného z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v priebehu konania, odvíjajúc sa od výsledkov zložitého odborného dokazovania, nie je spravodlivé pripustiť takú aplikáciu zákona, ktorá by nebola spravodlivá, preto nepriznal žalobcovi úroky z omeškania v žiadnom rozsahu a tento jeho nárok zamietol, pričom sa odvolal tiež na rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 145/2017 a 1Cdo 212/2017.
91. V zmysle § 11 - Práva a povinnosti poisťovateľa - ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať alebo dňom keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Podľa nasledujúceho ods. 7 poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Podľa nasledujúceho ods. 8 ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (odkaz na § 517 ods. 2 OZ).
92. Princíp právnej istoty, ktorej základným atribútom podľa čl. 2 CSP je požiadavka zásadnej predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, vyžaduje, aby spor bol rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, podľa legitímneho očakávania, že spor bude rozhodnutý spravodlivo.
93. V zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 6/2017 zo 6.3.2017 ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Do tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali. S prihliadnutím na čl. 3 CSP do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie. Podľa uznesenia NS SR z 31.10.2017, sp. zn. 6Cdo 129/2017 rozhodnutia súdov iných štátov a teda ani rozhodnutia Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR pod tento pojem nespadajú.
94. S poukazom na vyššie uvedené je možné konštatovať, že v otázke úrokov z omeškania zo súdom priznanej náhrady škody z titulu bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle zák. č. 381/2001 Z.z. je už ustálená rozhodovacia prax dovolacieho NS SR. V rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 145/2017, na ktoré odkázal aj prvoinštančný súd (a z ktorého závermi odvolateľ nesúhlasí), najvyšší súd ustálil, že ust. § 11 zák. č. 381/2001 Z.z. sa týka výlučne nesplnenia povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti. Zákonodarca totiž v § 11 ods. 8 riadne a zreteľne formuluje podmienku v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (OZ) a je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa § 11 ods. 6 citovaného zákona. Z dikcie tohto ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti. Dovolací súd konštatoval, že v ním prejednávanom prípade žalovaná si povinnosť ako poisťovateľ podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z. splnila, nebola preto povinná uhradiť žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania. Do omeškania by sa dostala s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrad škody neuhradila v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z.. Na toto rozhodnutie nadviazalo aj neskoršie rozhodnutie NS SR vo veci pod sp. zn. 1Cdo 212/2017 zo dňa 26.2.2019, v ktorom dovolací súd obdobne dospel k záveru, že žalovaná si svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z. splnila, nebola preto povinná uhradiť žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania. Do omeškania by sa dostala s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradila v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z.
95. Opierajúc sa o vyššie uvedené, opakovane zhodné závery najvyššej súdnej autority v SR, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje, odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade v súlade s cit. ust. § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z., keďže zákonodarca uložil poisťovateľovi povinnosť poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi (príp. v inej lehote určenej v rozhodnutí), až ak by žalovaný svoju povinnosť nesplnil v tejto lehote, dostal by sa do omeškania a vznikla by mu povinnosť uhradiť žalobcovi v zmysle § 517 ods. 1 a 2 OZ i úroky z omeškania. V čase rozhodovania súdu lehota na plnenie žalovaného ešte nemohla uplynúť, žalovaný sa nemohol dostať do omeškania a žalobcovi teda nemohol vzniknúť nárok na úroky z omeškania. V dôsledku toho bolo dôvodným, aby bola žaloba v časti uplatnených úrokov z omeškania ako nedôvodná zamietnutá a rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto rozsahu ako vo výroku vecne správne, potvrdené.
96. V ostatnej časti odvolania žalobca napadol rozhodnutie prvoinštančného súdu v časti o náhrade trov konania s tým, že nárok na náhradu trov bolo potrebné posúdiť podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP s akcentom na skutočnosť, že rozhodnutie záviselo od výsledkov znaleckého dokazovania a od voľnej úvahy súdu.
S poukazom na ním poukázané početné rozhodnutia odvolacích súdov, podľa ktorých nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, žalobcu nemožno zaťažiť ad absurdum procesnou zodpovednosť na predvídanie výsledku na základe úvahy súdu, alebo znaleckej činnosti. Žalobcu bolo potom treba považovať za plne procesne úspešného, keďže mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia závisela výlučne od úvahy súdu.
97. Žalovaný s týmto názorom nesúhlasil s tým, že neustále sa množia rozhodnutia súdov, ktoré vypustenie pôvodného § 142 ods. 3 OSP vykladajú tak, že je daná vôľa zákonodarcu takéto situácie nerozlišovať a rozhodovať podľa pomeru úspechu aj v takých prípadoch, kde o výške nároku rozhoduje znalec alebo úvaha súdu. V danom prípade pritom základ vôbec nebol sporný, keďže žalobca žaloval iba tú časť škody, ktorá mu nebola mimosúdne uhradená, od začiatku bola teda sporná iba výška náhrady. Podľa žalovaného musí existovať zodpovednosť za rozsah žalovaných súm, ktorý by mal žalobca zodpovedne zvážiť a nie podať žalobný návrh maximalisticky a následne alibisticky poukazovať na znalecký posudok, či úvahu súdu, ktoré dajú nároku zodpovedajúci rámec, ktorý je však do istej miery predvídateľný. Žalovaný, ktorý sa na pojednávaní dňa 27.02.2020 vyjadril, že v prípade úspechu v spore si nenárokuje náhradu trov konania, teda sa náhrady trov konania vzdal.
98. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana úspech vo veci len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
99. V zmysle § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
100. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
101. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
102. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
103. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia § 255 CSP náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch strán vo veci a od úspechu strany (víťaznej) odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má strana právo, aby mu druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložila pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhej strane, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
104. V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí celkovú otázku, z akej časti bola tá ktorá strana úspešná. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie jednej zo strán treba z pohľadu § 255 CSP dovodiť, že v tomto rozsahu nemala vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu (uzn. NS SR 6 M Cdo 19/2010).
105. V náleze sp. zn. IV.ÚS 655/2018 ÚS SR poukázal na to, že každá právna norma má svoj účel a zmysel, ktorého rekonštrukcia je vždy spätá s celou radou neistôt. Zmysel a účel možno nepochybne abstrahovať aj z autentických dokumentov vypovedajúcich o vôli a zámeroch zákonodarcu, medzi ktoré patrí nepochybne aj dôvodová správa. Z dôvodovej správy k CSP vyplýva, že súd môže priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v
požadovanej výške. Ide o prípady, keď výška nároku závisí od úvahy súdu. Z citovanej časti dôvodovej správy ústavný súd vyvodil, že zmyslom novej právnej úpravy nebola snaha zákonodarcu sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania koncepčne odchýliť od pravidla pôvodne vyjadreného v § 142 ods. 3 OSP v podobe jeho kategorického vylúčenia. Za relevantné označil jednak to, že dôvodová správa nezodpovedá výslovnému zneniu § 255 CSP a jednak to, že ani samotná dôvodová správa nepočíta s povinnosťou všeobecného súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania v sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy za akýchkoľvek okolností postupovať v zmysle pôvodného ust. § 142 ods. 3 OSP. Ústavný súd pokračoval, že z dotknutých ustanovení CSP vyplýva, že kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje u žalobcu aj u žalovaného a všeobecne závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. Z dispozície § 255 ods. 2 CSP vyplýva, že čiastočný úspech vo veci sa môže v rozhodnutí o trovách konania prejaviť dvoma spôsobmi a to tak, že súd náhradu trov konania pomerne rozdelí alebo náhradu trov konania neprizná žiadnej zo strán. Pravidlo vyplývajúce z § 142 ods. 3 OSP nie je súčasťou normatívneho textu vyplývajúceho z § 255. Vo vzťahu k pravidlu vyplývajúcemu z § 142 ods. 3 OSP ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že toto pravidlo predstavovalo výnimku zo zásady pre rozhodnutie o náhrade trov konania pri čiastočnom úspechu vo veci (§ 142 ods. 2 OSP). Aplikácia označenej výnimky (plná náhrada trov konania) však ani za účinnosti právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku neprichádza o úvahy vždy, ale iba v prípade, ak sa neúspech prejavil iba vo výške plnenia za predpokladu, že účastník konania na začiatku sporu túto výšku plnenia presne nepoznal a ani presne poznať nemohol. V tejto súvislosti ústavný súd uviedol, že spoločným menovateľom situácií, keď rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy všeobecného súdu alebo znaleckého posudku je z pozície strán počiatočná nepredvídateľnosť výsledku konania o výške uplatneného nároku, čo zároveň tieto situácie kvalitatívne odlišuje od ostatnej sporovej agendy, keď žalobca vie spoľahlivo kvantifikovať výšku svojho nároku. Z uvedeného vyplýva, že kritérium predvídateľnosti výsledku rozhodnutia všeobecného súdu žalobcom sa javí byť rozhodujúce pri úvahe medzi aplikáciou zásady úspechu v jej všeobecnom význame, keď sa miera úspechu vo veci zistí je v závislosti od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej a jej redukovanej významnej podobe, keď za úspech považujú už úspech v základe nároku. Z uvedeného podľa ústavného súdu možno urobiť čiastkový záver, že aplikácia pravidla, keď rozhodnutie závisí od úvahy súdu, musí mať svoje vnútorné limity, pretože ináč by bolo v rozpore s rozumným usporiadaním procesných vzťahov, aby za situácie zjavne bezúspešného uplatňovania práva nie síce v jeho základe, ale v podobe jeho neprimeranej a zjavne nadsadenej výšky vo vzťahu k tej, ktorá v obdobných veciach vyplýva napríklad z ustálenej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, bola žalobcovi priznaná ochrana v podobe zachovania jeho práva na plnú náhradu trov konania proti žalovanému len preto, lebo bol úspešný v základe svojho nároku, ktorého výška však bola oproti žalobnému nároku súdom priznaná s výrazným obmedzením.
106. Vo veci sp. zn. II.ÚS 399/2019 ústavný súd poukázal na svoje predchádzajúce rozhodnutie sp. zn. I.ÚS 56/2017 z 8.2.2017, podľa ktorého právna úpravy náhrady trov konania v sporovom konaní sa podľa doterajšej úpravy v OSP, ako aj podľa novej úpravy účinnej od 1.7.2016 v CSP, spravuje zásadou úspechu v konaní/spore. Z porovnania doterajšej a novej právnej úpravy vyplýva, že CSP už nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej v § 142 ods. 3 OSP, ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k úprave obsiahnutej v § 142 ods. 2 OSP. Z uvedeného síce vyplýva, že nepatrný neúspech už CSP nepozná (a preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov sa podľa CSP už zohľadňuje každý neúspech), avšak ani nová právna úprava nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne ako podľa doterajšej úpravy. Následne ústavný súd poukázal tiež na komentár publikácie Civilný sporový poriadok od autorov Števčeka, Ficovej, Baricovej, Mesiarkinovej, Bajánkovej, Tomašovičovej a kol. vydanej na nakladateľstve C. H.Beck v roku 2016 str. 926 a 927.
107. Napokon v náleze sp. zn. III.ÚS 475/2018 ústavný súd nadviazal na závery ústavného súdu (I.ÚS 56/2017, IV.ÚS 652/2018) a v publikovanej odbornej literatúre a skonštatoval, že výška plnenia (náhrada nemajetkovej ujmy) bola závislá od úvahy súdu a teda bola prípadom odôvodňujúcim osobitné posudzovanie úspechu a neúspechu v konaní s dôsledkami na rozhodovanie o náhrade trov konania. Zmyslom novej právnej úpravy CSP nebola snaha zákonodarcu sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania koncepčne odchýliť od pravidla pôvodne vyjadreného v § 142 ods. 3 OSP. Na základe toho záver krajského súdu v prejednávanej veci absolútne vylučujúci osobitný režim posudzovania úspechu v
konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, nemožno akceptovať a takáto interpretácia § 255 CSP súdom nie je v súlade s ústavou.
108. Opierajúc sa o vyššie popísanú, už ustálenú rozhodovaciu prax jednej z najvyšších súdnych autorít, s ktorou sa odvolací súd plne zhoduje, uzatvára, že právna úprava náhrady trov v CSP (citovaná vyššie) nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov konania, keď výška plnenia závisela od úvahy súdu, a na daný prípad preto bolo potrebné aplikovať osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov konania a zohľadniť, že výsledok tohto sporu ohľadne výšky náhrady škody bol pre žalobcu nepredvídateľný. Zároveň ale v zmysle citovaného nálezu IV.ÚS 655/2018 bolo potrebné prihliadnuť na to, že aplikácia tohto pravidla musí mať vnútorné limity, pretože by bolo v rozpore s rozumným usporiadaním procesných vzťahov, aby za situácie zjavne bezúspešného uplatňovania práva, nie síce v jeho základe, ale v podobe jeho neprimeranej a zjavne nadsadenej výšky vo vzťahu k porovnateľným prípadom, bola žalobcovi priznaná plná náhrada trov konania voči žalovanému len preto, že bol úspešný v základe svojho nároku, ktorého výška ale bola oproti žalobnému nároku súdom priznaná s výrazným obmedzením.
109. Pri skúmaní tejto okolnosti bolo nevyhnutné prihliadnuť na to, že žalobca si pôvodnou žalobou uplatňoval náhradu škody z titulu bolestného 18.123,45 Eur, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia 80.113,52 Eur, všetko s 9% úrokom z omeškania ročne od 7.7.2009 do zaplatenia a z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia 40.056,76 Eur. V priebehu konania došlo opakovane k čiastočným späťvzatiam a zmenám žaloby, v prevažnom rozsahu z dôvodu čiastočného plnenia žalovaným a v nepatrnej časti s odvolaním sa na závery znalcov pribratých v konaní, o ktorých prvoinštančný súd rozhodol uzneseniami. Uznesením č.k. 16C/216/2009-190 zo dňa 3.4.2014 zastavil konanie v časti SSU 74.761,35 Eur a v časti zvýšenia SSU 26.768,32 Eur a pripustil zmenu žaloby, v zmysle ktorej si žalobca ďalej uplatňoval nárok na bolestné 20.103,69 Eur a 9% ročný úrok z omeškania z jednotlivých súm od 7.7.2009 do zaplatenia, SSU 5.352,17 Eur a 9% ročný úrok z omeškania od 7.7.2009 do zaplatenia, zvýšenie SSU 13.288,44 Eur a vyčíslený úrok z omeškania 18.912,48 Eur. Súd zároveň výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti uzneseniu nebolo podané odvolanie a nadobudlo právoplatnosť 1.5.2013. Vo vzťahu k uvedenej zastavujúcej časti tak bolo už o náhrade trov konania právoplatne rozhodnuté, zostalo teda rozhodnúť o náhrade trov zostávajúcej časti konania.
110. Aktuálne v závere súd koná o nároku z titulu náhrady za bolesť vo výške 12.463,- Eur, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a 5.350,- Eur obe náhrady spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 7.7.2009 do zaplatenia a z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia 13.287,35 Eur a kapitalizované úroky z omeškania 19.590,35 Eur.
111. Žaloba bola viackrát čiastočne späťvzatá z dôvodu, že žalovaný v priebehu konania opakovane plnil žalobcovi a iba v časti došlo k späťvzatiu z dôvodu korekcií žalobcom podľa záverov znalcov. Keďže žaloba bola napokon preskúmavaným rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý je týmto rozsudkom odvolacieho súdu potvrdený, v celom rozsahu zamietnutá, z titulu (po uvedenom späťvzatí uplatňovanej) náhrady za bolesť 20.103,69 Eur bol žalobca neúspešný v sume 12.463 Eur, z titulu nároku na SSU 5.352,17 Eur bol žalobca neúspešný v sume 5.350 Eur, z titulu nároku zvýšenia SSU súdom v sume 13.288,44 Eur bol žalobca neúspešný v sume 13.287,35 Eur a žalobca bol neúspešný aj v časti nároku na úroky z omeškania (kapitalizované 19.590,35 Eur a bežné) v celom rozsahu. Žalobcovi žalovaný z titulu prejednávanej náhrady škody dosiaľ plnil celkom 126.867,15 Eur, z toho 27.484,- Eur pred podaním žaloby a po jej podaní 99.383,15 Eur. Súd uznal nárok žalobcu v sume 118.077,- (28.212,- + 66.566,- + 23.299,-), resp. odvolací plus 200,60 Eur. Žalovaný teda zaplatil navyše 8.790,15 Eur, resp. 8.589,55 Eur. Žalobca sa naviac domáhal zaplatenia sumy 50.690,70 Eur (12.463,- + 5.350,- + 13.287,35,- + 19.590,35) aj s príslušenstvom, teda sumy až o cca 50 % vyššej, v ktorom rozsahu bol neúspešný.
112. Vzhľadom na uvedené odvolací súd je názoru, že v danom prípade išlo zo strany žalobcu z prevažnej časti o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva v podobe jeho neprimeranej a zjavne nadsadenej výšky, ktorá až o cca polovicu presahovala súdom uznaný nárok. Že išlo o zjavne nadsadenú výšku vyplýva i z porovnania obdobných prípadov, čo zakladá istú mieru predvídateľnosti v časti zvýšenia SSU súdom, napr. vo veci NS SR sp. zn. 3Cdo/213/2017, v ktorom išlo o mladšieho muža vo veku 24 rokov (tu 36), s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % (tu 80 %), s podobnou stratou mobility, tiež bez mimoriadnych aktivít v predchádzajúcom živote, kde NS SR
považoval za primerané zvýšenie náhrady za SSU o 20 % (tu priznaných 35 % a žalobcom uplatňované maximálne zvýšenie o 50%). Vzhľadom na vyššie poukázanú judikatúru NS SR bola tiež predvídateľnou nedôvodnosť uplatňovania nároku na úroky z omeškania tvoriace významnú časť nároku. Žalobca bol naviac v priebehu celého súdneho konania zastúpený advokátom, u ktorého je dôvodné predpokladať znalosť bežnej judikatúry v obdobných veciach. V dôsledku uvedeného by bolo v rozpore s rozumným usporiadaním procesných vzťahov a nespravodlivým, aby za týchto okolností bol na náhradu trov zaviazaný žalovaný, ktorý celý súdom uznaný nárok žalobcu plnil pred vyhlásením rozsudku, podľa výsledkov znaleckých dokazovaní, a zaplatil aj naviac.
113. Zohľadniac všetko vyššieuvedené vo vzťahu k náhrade trov konania, i keď rozhodnutie vo veci v značnom rozsahu záviselo od znaleckého posudku a od úvahy súdu, a teda podľa cit. záverov ÚS SR vec spadala pod osobitný režim posudzovania úspechu v konaní, za situácie keď spornou bola výlučne výška nároku (nie základ) a išlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva žalobcom v podobe neprimeranej a zjavne nadsadenej výšky uplatňovaného nároku, s odkazom na cit. nález IV. ÚS 655/2018, bolo odôvodnené nárok na náhradu trov konania žalobcovi a rovnako aj žalovanému, nepriznať. V dôsledku toho bolo dôvodným rozsudok potvrdiť i vo výroku II. o náhrade trov doterajšieho konania.
114. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
115. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výrokoch vecne správny, s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
116. V odvolacom konaní bol žalobca v celom rozsahu neúspešný a žalovaný dosiahol plný úspech. Žalovanému teda v zmysle vyššie citovaných ust. § 255 ods. 1, § 162 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP vzniklo v zásade právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi. Keďže ale žalovaný, ako bolo uvedené vyššie, sa nároku na prípadnú náhradu trov konania vopred vzdal, žalovanému nebola odvolacím súdom priznaná.
117. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).