Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25CoCsp-29-2021.pdf
PDF · 145.19 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoCsp/29/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Andrea Dudášová, v spore žalobcu: S. P., nar. X.X.XXXX, adresa G., B. J. XXX/ XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou: WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Bratislava, Na rozhliadke 2, IČO: 50 680 552, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, o určenie neplatnosti zmluvnej podmienky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č.k. 35Csp/123/2020-65 zo dňa 19.4.2021, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že určuje zmluvná podmienka dojednaná v bode 6, článku II. zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru reg. č. 004349711220708 uzatvorenej dňa 22.07.2008 medzi žalobcom a spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom: Mlynské nivy 1, Bratislava 829 90, IČO: 31320155, ako pôvodným veriteľom v znení: "Podpisom tejto zmluvy dlžník výslovne súhlasí v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa tejto úverovej zmluvy, aby banka bola oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto úverová zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie sa primerane vzťahuje aj na ručiteľa, pokiaľ je pohľadávka banky z úveru zabezpečované ručiteľom," je neplatná.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu (ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že označená zmluvná podmienka je neplatná) zamietol a vo výroku II. vyslovil, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením.
2. Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal zo skutkového stavu ako ho zistil z vykonaného dokazovania, keď ustálil, že žalobca dňa 20.7.2008 uzavrel so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. Bratislava zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru. V čl. II. bode 6. zmluvy je uvedené, že „Podpisom tejto zmluvy dlžník výslovne súhlasí v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v Stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa tejto úverovej zmluvy, aby banka bola oprávnená požadovať od
zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto úverová zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie sa primerane vzťahuje aj na ručiteľa, pokiaľ je pohľadávka banky z úveru zabezpečované ručiteľom.“
3. Žalovaný ako právny nástupca Všeobecnej úverovej banky, a.s. dňa 4.3.2020 predložil zamestnávateľovi žalobcu ako platiteľovi mzdy - spol. Novares Slovakia Automotive s.r.o., Dohodu o zrážkach zo mzdy a vyzval ho na vykonávanie zrážok zo mzdy za účelom uspokojenia pohľadávky, ktorá ku dňu výzvy predstavovala 8.798,37 Eur.
4. Na základe návrhu totožného žalobcu proti totožnému žalovanému Okresný súd Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 35Csp/122/2020 vydal dňa 26.8.2020 neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobcu v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere označenou ako Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru reg. č. 004349711220708 uzatvorenou medzi žalobcom a Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom: Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zápis v registri: Obchodný register Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo: 341/B dňa 22.7.2008. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalovaného zároveň poučil, že svoje právo na strpenie výkonu zrážok zo mzdy, ako aj na zaplatenie nárokov zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, môže uplatňovať žalobou podanou proti žalobcovi. Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 11CoCsp/60/2020 z 30.10.2020 uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. zmenil tak, že uložil zamestnávateľovi žalobcu Novares Slovakia Automotive s.r.o., povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobcu podľa dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dlžníka obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere označenou ako zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, reg. č. 004349711220708, uzatvorenou medzi žalobcom a Všeobecnou úverovou bankou, a.s., Bratislava.
5. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 137 Civilného sporového poriadku, § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 34, § 35 ods. 1 a § 37 Občianskeho zákonníka.
6. Pokiaľ ide o charakter žaloby, súd ju posudzoval ako určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP. V takom prípade sa vyžaduje, aby uvedené určenie vyplývalo z osobitného predpisu a naliehavý právny záujem preukazovať netreba. Pokiaľ sa žalobca domáhal určenia neplatnosti napadnutej Dohody o zrážkach zo mzdy neplatnej z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, toto právo vyplýva z osobitného predpisu, a to ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, čím je naplnená požiadavka ochrany spotrebiteľov pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Žalobca však v prejednávanej veci zároveň namieta neurčitosť Dohody o zrážkach zo mzdy a tým jej absolútnu neplatnosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pod absolútnou neplatnosťou právneho úkonu sa rozumie taký stav, akoby k takémuto úkonu vôbec nedošlo a súd na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada z úradnej povinnosti. V prípade zistenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu však neprichádza do úvahy jeho posudzovanie z hľadiska prijateľnosti ako zmluvnej podmienky, keďže sa naň hľadí, akoby nebol urobený.
7. Prvoinštančný súd pokračoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom, plní aj uhradzujúcu funkciu. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda musí byť uzatvorená písomne a ako každý právny úkon musí byť určitá, jasná. Z jej podstaty vyplýva, že musí obsahovať aj označenie pohľadávky, ktorú zabezpečuje. Základný náležitosťami dohody o zrážkach zo mzdy sú označenie veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy, označenie pohľadávky, o ktorú ide, ako aj výška dotknutých zrážok. Z obsahu preskúmavaného zmluvného dojednania vyplýva, že ak dlžník nesplní záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy, je banka oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Z uvedeného textu nevyplýva výška zabezpečenej pohľadávky, dokonca ani to, či sa dohoda viaže len na pohľadávky súvisiace s úverovou zmluvou alebo aj akékoľvek ďalšie pohľadávky, ktoré banke voči dlžníkovi vzniknú. Spôsobom, akým je vo formulárovej dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou vopred naformulovanej úverovej zmluvy, je špecifikovaný dlh žalobcu, nie je podľa súdu dostatočne
určitý, a v dôsledku toho dochádza k vade, ktorú predpokladá § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorú sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Neurčité vymedzenie zabezpečenej pohľadávky, podľa presvedčenia súdu a podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov, spôsobuje absolútnu neplatnosť predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy.
8. Určovacie žaloby majú podľa právnej teórie, ako aj záverov rozhodovacej praxe súdov a judikatúry opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia a nie už jeho porušenie. Súd má za to, že ani v spotrebiteľských sporoch vydanie rozsudku, ktorým súd určí či tu nejaký právny vzťah je alebo nie je, nemôže byť samoúčelné, avšak cieľom rozhodnutia je odstrániť stav právnej neistoty žalobcu. Na základe vyššie uvedených záverov súd konštatuje, že žalobe žalobcu nebolo možné vyhovieť, nakoľko podaná žaloba o určenie neplatnosti právnych skutočností je procesne neprípustná. Pokiaľ súd riešil predbežnú otázku a prijal záver o absolútnej neplatnosti napadnutého právneho úkonu, nie je dôvodné zaoberať sa otázkou prijateľnosti, či neprijateľnosti Dohody o zrážkach zo mzdy ako zmluvnej podmienky.
9. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že podľa jeho názoru stav právnej neistoty žalobcu vo vzťahu k výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy bol už odstránený v konaní o vydanie neodkladného opatrenia. V ňom súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobcu na základe spornej Dohody o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľovi žalobcu uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobcu podľa spornej dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dlžníka. Neodkladné opatrenie v danom prípade neprestavuje dočasnú úpravu, ale v zmysle § 330 ods. 2 CSP je jeho obsah totožný s výrokom vo veci samej. Neodkladným opatrením tak bola žalobcovi poskytnutá účinná právna ochrana a súdom uložená povinnosť, resp. zákaz subjektom, ktoré konali v rozpore so zákonom v neprospech žalobcu. Výrokom v neodkladnom opatrení zodpovedajúcom výroku vo veci samej v žalobe o plnenie povinnosti, bola zabezpečená trvalá úprava práv a povinností medzi žalobcom a žalovaným vo vzťahu k Dohode o zrážkach zo mzdy, v dôsledku čoho je určovacia žaloba o určenie právnej skutočnosti nadbytočná. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
10. O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol s použitím § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP a skonštatoval, že žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci vzniklo v zmysle § 255 ods. 1 CSP právo na plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie svojich práv voči žalobcovi, pričom o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
11. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, pričom uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a § 365 ods. 2 písm. b) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vo výsledku žalobe v celom rozsahu vyhovie (teda určí, že v petite žaloby napádaná zmluvná podmienka je neplatná) a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% alebo aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
12. Závery súdu prvej inštancie odvolateľ označil za zmätočné a vnútorne rozporné. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd určil, že zmluvná podmienka je neplatná a nedomáhal sa určenia, že zmluvná podmienka je neprijateľná. Hoci súd dospel k záver, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, napriek tomu žalobu zamietol, keď uvádza, že to riešil ako otázku predbežnú a prijal záver o absolútnej neplatnosti napadnutého právneho úkonu a nie je dôvodné zaoberať sa otázkou ne/prijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako zmluvnej podmienky. Odvolateľ tento postup súdu namietal, keďže žalobca sa domáhal určenia neplatnosti tejto podmienky, a nie neprijateľnosti tejto podmienky. Otázku ne/platnosti teda súd nemal riešiť ako otázku predbežnú, ale ako otázku meritórnu. Ako zmätočný vyznieva záver súdu, že dospel k záveru o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ale žalobu o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy zamietol. Odvolateľ zároveň poukázal na nesprávny záver súdu, že žaloba je „procesne neprípustná“. V prvom rade z ust. § 137 písm. c) a d) CSP a ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. žalobcovi priamo vyplýva právo podať predmetnú žalobu, naviac súd poukazuje na potrebu prihliadania, či uvedeným rozhodnutím bude odstránený stav neistoty žalobcu, keďže ide o žalobu predpokladanú zákonom, stav neistoty sa nevyžaduje. Tento záver súdu považuje odvolateľ za arbitrárny. Nesúhlasí pritom s názorom súdu, že nariadením neodkladného opatrenia bol odstránený stav neistoty žalobcu,
keďže predmetné neodkladné opatrenie bolo vydané medzi účastníkmi a zamestnávateľom žalobcu. Nariadené neodkladné opatrenie tak zaväzuje priamo žalobcu, žalovaného a zamestnávateľa žalobcu. Ak by ale došlo k skončeniu pracovného pomeru žalobcu u zamestnávateľa a žalobca by mal príjem z iného zamestnania alebo od štátu alebo od Sociálnej poisťovne alebo zdravotnej poisťovne, žalovaný sa môže nezákonne uspokojovať na majetku žalobcu. Toto súd opomína. Žalobca chce mať raz a navždy svoj právny vzťah so žalovaným ohľadne možnosti vykonávať mu zrážky zo mzdy vysporiadaný a nie pri každej zmene pracovného pomeru žiť v neistote. V tejto súvislosti odvolateľ ako dôkaz označil uznesenie Okresného súdu Galanta zo dňa 26.8.2020 č.k. 35Csp/122/2020-36 a uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.10.2020 č.k. 11CoCsp/60/2020-61. Odvolateľ zároveň napadol aj výrok II. o trovách konania, keďže tento nie je, vzhľadom na nesprávnosť výroku I., vecne správny.
13. Žalovaný odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcu predložil písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že v celom rozsahu súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby žalobcu ako i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože keby súd určil, že napadnutá zmluvná podmienka je neplatná, pre žalobcu by to nezlepšilo jeho právne postavenie, nakoľko toto už bolo upravené nariadeným neodkladným opatrením. Z uvedených dôvodov je podaná žaloba nielen nadbytočná, ale v danom prípade absentuje naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení. Žalovaný má za to, že odvolanie žalobcu nie je relevantné a preto žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
14. Na výzvu odvolacieho súdu k vyjadreniu sa strán k možnému použitiu ust. § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z., § 35 ods. 2, § 53 ods. 1 a 5 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ktoré neboli pri doterajšom rozhodovaní použité, reagovali obe strany. Žalobca vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zastúpenia uviedol, že ust. § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. je nevyhnutné interpretovať extenzívne a je aplikovateľné aj na určenie neplatnosti zmluvnej podmienky v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktoré je predmetom prebiehajúceho konania. Podaná žaloba nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) CSP, ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva a pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch, v dôsledku čoho nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Pokiaľ ide o ust. § 35 ods. 2 a § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka, žalobca s ich použitím zásadne súhlasí s tým, že tieto ustanovenia je nevyhnutné aplikovať v súlade s prvou vetou ust. § 54 ods. 1 a § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právna teória označuje ust. § 54 Občianskeho zákonníka ako materiálny korektív ochrany práv spotrebiteľa, pričom zákaz odchýlenia sa od zákona v neprospech spotrebiteľa sa tradične chápe v dvoch rovinách a to zákaz odchýlenia sa od Občianskeho zákonníka ako celku a ako zákaz odchýlenia sa od osobitných právnych predpisov, ktoré môžu regulovať niektoré aspekty dojednávania spotrebiteľských zmlúv. Žalobca zároveň poukázal na ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka s tým, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná a žalobca ju musel akceptovať ako súčasť zmluvy o úvere, inak by mu úver poskytnutý nebol. V ostatnom sa žalobca pridržiaval podaného odvolania a tvrdení v doterajšom priebehu konania a požiadal o oznámenie termínu pojednávania, resp. VVR elektronickými prostriedkami. V nadväznosti na predmetnú výzvu doručil odvolaciemu súdu písomné vyjadrenie aj samotný žalobca, v ktorom uviedol, že po konzultácii s právnym zástupcom súhlasí s použitím neaplikovaných a pre rozhodnutie veci rozhodujúcich ustanovení.
15. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na skutočnostiach, ktoré uviedol v rámci svojich písomných podaní. Zastáva názor, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľná zmluvná podmienka, nakoľko sa jedná o zákonom prípustný zabezpečovací prostriedok slúžiaci veriteľom na zabezpečenie ich pohľadávok, pričom je zrejmé, že sa nemôže jednať o neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože existuje právna úprava a limity aplikácie tohto zabezpečovacieho prostriedku. Ust. § 551 Občianskeho zákonníka limituje výšku zrážok zo mzdy, z ktorého dôvodu nemožno hovoriť o neoprávnenom zásahu do majetku žalobcu. O neoprávnenom zásahu nemožno hovoriť ani z toho dôvodu, že žalovaný disponuje oprávnenou pohľadávkou voči žalobcovi plynúcou zo zmluvy o úvere. Dohoda o zrážkach zo mzdy nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu, keďže tento si musí byť vedomý porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy a uvedená skutočnosť je len právnym následkom. Zotrváva na tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy je prijateľná zmluvná podmienka, jedná sa o zákonný zabezpečovací inštitút a preto žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby žalobcu potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov konania.
16. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.
17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 2 písm. b) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením pričom žalobca bol na základe jeho žiadosti v danej lehote informovaný o mieste a čase VVR aj elektronickými prostriedkami (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v podstatnom dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť (§ 388 CSP).
18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vychádzajúc z rozsahu odvolania a uplatnenej odvolacej argumentácie bolo posúdiť, či pred prvoinštančným súdom došlo k vade konania, kedy súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) a či rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), a či teda prvoinštančný súd preskúmavaným rozsudkom správne žalobu v celom rozsahu zamietol.
19. Z podanej žaloby najmä z jej petitu je zrejmé, že žalobca sa domáhal, aby súd určil, že zmluvná podmienka dojednaná v bode 6 čl. II zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.7.2008 v časti dohody o zrážkach zo mzdy (bližšie špecifikovaná v petite) je neplatná. Žalobca pritom dôvodil tým, že predmetná zmluvná podmienka predstavuje pre žalobcu ako spotrebiteľa neprijateľnú zmluvnú podmienku a je teda neplatná a zároveň, že vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky a rozsahu zrážok zo mzdy v zmluve je neurčité, nepresne určené a tým pádom neplatné. Žalobca sa teda výslovne nedomáhal určenia vo výroku rozsudku, že predmetná zmluvná podmienka je neprijateľná.
20. Podľa § 298 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa odseku 2, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
21. Prioritne bolo potrebné vyriešiť otázku prípustnosti predmetnej žaloby. Žaloba o neplatnosť zmluvy resp. jej časti (zmluvnej podmienky) je žalobou v zmysle § 137 písm. d) CSP, keďže právny úkon, ktorým je i zmluva, je právnou skutočnosťou. Z § 137 písm. d) CSP potom vyplýva, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti za podmienky, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
22. Žalobca sa predmetnou žalobou domáha určenia, že označená zmluvná podmienka (dohoda o zrážkach zo mzdy), ktorá je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je neplatná (nie, že daná zmluvná podmienka je neprijateľná).
23. V zmysle § 3 ods. 5 veta prvá zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch v účinnom znení proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušovateľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
24. Podľa § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách (v znení novely zák. č. 279/2017 Z.z. účinnej od 1.1.2018) spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou (v poznámke je odkaz na § 137 písm. c) a d) CSP).
25. Z ostatne citovaných osobitných predpisov zák. č. 250/2007 Z.z. ako aj zák. č. 129/2010 Z.z. vyplýva oprávnenie spotrebiteľa proti porušiteľovi na súde domáhať sa ochrany svojho práva, konkrétne aj určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z textu cit. ust. § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že spotrebiteľ sa môže na súde domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere všeobecne, z čoho je nutné vyvodiť, že tak neplatnosti z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 5 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka - v texte aj len OZ), ako i absolútnej neplatnosti v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka (napr. § 37, § 38, § 39 OZ). Z podanej žaloby pritom vyplýva, že žalobca neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy odôvodnil nielen tým, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda neplatnú, ale aj tým, že zmluva je neplatná z dôvodu neurčitého a nepresného vymedzenia rozsahu zrážok zo mzdy.
26. NS SR vo veci sp. zn. 6Cdo/27/2018 a obdobne aj vo veci sp. zn. 6Cdo/127/2017 uzavrel, že žaloba, ktorou sa žalobca (spotrebiteľ) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) CSP. Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem.
27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd je toho názoru, že predmetná žaloba je žalobou prípustnou v zmysle § 137 písm. d) CSP o určenie právnej skutočnosti, a to tak v časti, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy je neplatná z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ako aj v rozsahu tvrdenej absolútnej neplatnosti pre neurčitosť dohody ako právneho úkonu, keďže z citovaných právnych predpisov vyplýva jej prípustnosť. Preto pokiaľ súd prvej inštancie prijal záver v ods. 17, že podaná žaloba o určenie neplatnosti právnych skutočností je procesne neprípustná, vec nesprávne právne posúdil, keďže hoci použil správnu právnu normu nesprávne ju interpretoval. Nebolo potom dôvodným, aby iba z toho dôvodu, že dospel k záveru, že predmetný právny úkon - dohoda o zrážkach zo mzdy resp. časť právneho úkonu - zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je absolútne neplatná z dôvodu neurčitosti v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, predmetnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určiť, že predmetná zmluvná podmienka - dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, zamietol.
28. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru REG č.: 004349711220708, uzavretej dňa 22.7.2008 medzi VÚB banka, a.s. Bratislava ako dodávateľom a žalobcom ako spotrebiteľom vyplýva, že súčasťou textu predmetnej zmluvy v časti II. bod 6. je dohoda o zrážkach zo mzdy ako to vyplýva z textu: „Podpisom tejto zmluvy dlžník výslovne súhlasí, v prípade ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa tejto úverovej zmluvy, aby banka bola oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto úverová zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie sa primerane vzťahuje aj na ručiteľa, pokiaľ je pohľadávka banky z úveru zabezpečovaná ručiteľom.“
29. Predmetná zmluva o úvere a jej súčasť v bode II.6. dohoda o zrážkach zo mzdy boli uzavreté na formulárovom tlačive žalovaného - dodávateľa. Z kontextu je zrejmé, že uzavretie predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, fixne zapracovanej priamo v texte zmluvy, bolo podmienkou pre uzavretie zmluvy o úvere, keď ničím nebolo preukázané, že by žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť uzavretie
dohody o zrážkach zo mzdy odmietnuť a že jej uzavretie nebolo podmienkou poskytnutia úveru. Z textu predloženej zmluvy a dohody nevyplýva možnosť žalobcu ako spotrebiteľa odmietnuť uzavretie predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, resp. inak ovplyvniť jej dojednanie. Žalovaný tak neuniesol svoje dôkazné bremeno v zmysle ust. § 53 ods. 2 OZ o individuálnom dojednaní predmetnej dohody. Vzhľadom na uvedené, keď nebolo zo strany dodávateľa preukázané, že žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah resp. odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, s poukazom na ust. § 53 ods. 3 a 4 OZ bolo dôvodné ustáliť, že predmetná dohoda nebola individuálne dojednaná, podlieha preto prieskumu súdu v zmysle § 53 ods. 1 OZ.
30. V zmysle § 551 ods. 1 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Podľa ods. 2 proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Podľa ods. 3 ustanovenia ods. 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
31. Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa vyššie citovaného ustanovenia je občiansko-právnym zabezpečovacím inštitútom, ktorý uspokojenie peňažnej pohľadávky veriteľa nielen zabezpečuje, ale súčasne sa táto pohľadávka jeho prostredníctvom aj uspokojuje. Dlžník zabezpečuje pohľadávku veriteľa tak, že dáva súhlas k tomu, aby sa postupne uspokojovala zrážkami zo mzdy, ktoré s veriteľom dohodol a ktoré vykonáva platiteľ jeho mzdy. Vzniká teda vzťah nielen medzi veriteľom a dlžníkom, ale aj treťou osobou, ktorá ale nie je účastníkom dohody. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať písomnú formu, pričom jej podstatným znakom je súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok, ako aj rozsah vykonávaných zrážok, ktoré nesmú byť vyššie ako ich ustanovuje procesný predpis pre výkon rozhodnutia. Dohoda nadobúda účinnosť potom, ako sa pohľadávka stala zročnou a veriteľ dohodu predloží platiteľovi dlžníkovej mzdy. Platiteľ mzdy je potom povinný zrážať a vyplácať veriteľovi dohodnuté zrážky z dlžníkovej mzdy a to pravidelne až do uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Keby tak neurobil, zodpovedal by veriteľovi za prípadnú škodu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je vedľajší záväzok, ktorý trvá zároveň popri hlavnom záväzku a je od hlavného záväzku závislý.
32. Osobitné ustanovenie o ne/prípustnosti zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy bolo v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v § 5a zakotvené až s účinnosťou 1.5.2014, z čoho s poukazom na zásadu zákazu retroaktivity právnych noriem vyplýva, že na danú zmluvu uzavretú 19.9.2012 je neaplikovateľné.
33. V zmysle § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
34. Podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
35. V zmysle § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
36. Sankcia neplatnosti právneho úkonu podľa ostatne citovaného ustanovenia sa viaže k náležitostiam prejavu vôle. Prejav je neurčitý, ak nie je jasný jeho obsah, teda keď konajúci obsah vôle nestanovil jednoznačným spôsobom, z dôvodu, že taká vôľa absentovala alebo pretože prejavená vôľa nebola určite vyjadrená. Záver o neurčitosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nemožno dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť (citovaný § 35 ods. 2 OZ). Právny úkon je teda treba považovať za určitý a zrozumiteľný, ak je z neho zjavné, kto tento právny úkon urobil a čo je jeho predmetom, pričom predmet musí byť vymedzený tak, aby nemohlo dôjsť k jeho zámene. Pokiaľ niektorá esenciálna náležitosť právneho úkonu (i z hľadiska jeho určitosti) chýba, nemôže takto urobený úkon vyvolať sledovaný vznik, zmenu, či zánik príslušného vzťahu. K záveru o neurčitosti právneho úkonu, ale možno dospieť až potom, kedy pochybnosť o jeho určitosti nemožno odstrániť ani jeho výkladom. Ak je právny úkon urobený v písomnej forme, neurčitosť prejavu vôle, je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný.
37. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických a právnych východísk odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie (ods. 16), že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy, ako súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda jej časť, je neplatný právny úkon pre neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri použití výkladového pravidla v zmysle cit. § 35 ods. 2 OZ je podľa názoru odvolacieho súdu z textu predmetného dojednania v čl. II.6. nesporne zrejmé, že predmetnou dohodou zmluvných strán o zrážkach zo mzdy je zabezpečená pohľadávka z titulu úveru dojednaného na tom istom tlačive, pričom jej výška je limitovaná výškou poskytnutého úveru s príslušenstvom. Nesporne z nej tiež vyplýva, že predmetnou dohodou o zrážkach zo mzdy je zabezpečená pohľadávka navrhovateľa vyplývajúca iba z tejto úverovej zmluvy „... resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa tejto úverovej zmluvy ...“. Z textu predmetného dojednania tak vyplýva aká konkrétna pohľadávka bola predmetnou dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečená, aj v akej výške resp. do akej výšky. Predmetné dojednanie preto podľa odvolacieho súdu netrpí nedostatkom určitosti, preto naň ani nebolo dôvodné aplikovať ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka o neplatnosti právneho úkonu. Odvolací súd sa teda nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu jej neurčitosti v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci.
38. Následne bolo potrebným zaoberať sa otázkou, či predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatnou z titulu, že je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka.
39. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ods. 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
40. Dohoda o zrážkach zo mzdy je špecifickým inštitútom občianskeho práva upravený v cit. § 551 Občianskeho zákonníka. V čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere (22.7.2008) právny predpis nebránil tomu, aby dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá aj v rámci spotrebiteľského vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Rozhodnými pri posudzovaní, či predmetné dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, sú individuálne okolnosti danej veci. V tejto súvislosti v danom prípade bolo potrebné zohľadniť, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou formulárovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, je bez akéhokoľvek zvýraznenia, neprehľadne a nesystematicky zakomponovaná priamo v texte zmluvy v bode II. bod 6, do ostatného, s dohodou o zrážkach zmluvy nesúvisiaceho, textu. Táto zásadná zmluvná podmienka je tak ako aj celý text zmluvy uvedená neštandardne malým, ťažko čitateľným písmom, zakomponovaná v texte tak, že ľahko ujde pozornosti spotrebiteľa. Takýto spôsob zapracovania dohody o zrážkach zo mzdy zásadného významu do textu formulárovej spotrebiteľskej zmluvy je nekorektný, nečestný a v rozpore s dobrými mravmi. Je pravdepodobné, že žalobca si pri podpisovaní zmluvy vôbec nebol vedomý, že dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvára a už vôbec nie s akými následkami.
41. Žalobca ako spotrebiteľ podpisom predmetnej formulárovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere by bol nútený podrobiť sa zrážkam zo mzdy na úhradu pohľadávky, ktorá by bola vyčíslená veriteľom výlučne na základe jeho subjektívnej predstavy o jej výške vrátane príslušenstva, bez možnosti predchádzajúcej súdnej kontroly a bez možnosti, aby žalobca ako spotrebiteľ zabránil vykonávaniu zrážok zo mzdy, a to i vtedy, ak by boli veriteľom uplatňované z neprijateľných zmluvných podmienok, resp. aj z neplatného právneho úkonu, či jeho časti. Tento zabezpečovací inštitút umožňuje veriteľovi siahnuť na majetok spotrebiteľa aj za predpokladu, že si svoje nároky uplatňuje z neprijateľných zmluvných podmienok, resp. z neplatných právnych úkonov. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje tak obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, ak sa na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky bez súdnej kontroly.
42. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy dojednanú zmluvnými stranami vo forme zmluvnej podmienky včlenenej do textu spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej je žalobca ako spotrebiteľ povinný podriadiť sa zrážkam zo mzdy v rozsahu jednostranne určenom dodávateľom, bez možnosti korekcie spotrebiteľom a bez predchádzajúcej súdnej kontroly, je potrebné považovať za zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je v dôsledku toho v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
43. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
44. S poukazom na všetku vyššie uvedenú argumentáciu, keďže neboli splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia, odvolací súd s použitím § 388 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určil, že zmluvná podmienka dojednaná v bode 6, článku II. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru reg. č. 004349711220708 uzatvorenej dňa 22.07.2008 medzi Žalobcom a spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom: Mlynské nivy 1, Bratislava 829 90, IČO: 31320155, ako pôvodným veriteľom v znení: "Podpisom tejto zmluvy dlžník výslovne súhlasí v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa tejto úverovej zmluvy, aby banka bola oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto úverová zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie sa primerane vzťahuje aj na ručiteľa, pokiaľ je pohľadávka banky z úveru zabezpečované ručiteľom" je neplatná, čím žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
45. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
46. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
47. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. V konaní napokon plne úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania (tak prvoinštančného ako i odvolacieho) v zmysle § 255 ods. 1, § 256
ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP, o ktorých výške v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
49. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).