Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Csp-14-2023.pdf
PDF · 111.85 KB
Case nature
Subarea
4Csp/14/2023
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci žalobkyne: P., zastúpená: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO: 47 445 092, proti žalovanej: R Collectors s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uvedeného v článku 3 bod 3.9 zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2013 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne - N. aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy až do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 4Csp/6/2020.
Súd priznáva žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.2.2023 sa žalobkyňa domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej uloží povinnosť zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uvedeného v článku 3 bod 3.9 zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2013 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne - N. aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy až do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 4Csp/6/2020.
2. V návrhu uviedla, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky sa žalovaná stala vlastníkom pohľadávky, ktorá pôvodne vznikla spoločnosti Poštová banka, a.s. zo zmluvy o úvere lepšia splátka zo dňa 22.10.2013 č. XXXXXXXXXXX. Medzi žalobkyňou a právnou predchodkyňou žalovanej došlo dňa 22.10.2013 k uzavretiu zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 13 000 €, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v pravidelných 120 mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky 219,30 €. Žalobkyňa mala za to, že ustanovenie zmluvy o úvere čl. 3 bod 3.9 v znení: „Dlžník a Spoludlžník a to každý z nich osobitne, podpisom tejto ZoÚ uzatvára s Poštovkou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. a Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením Pohľadávky Poštovky vzniknutej zo ZoÚ, Poštovka ako veriteľ je oprávnená sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči Dlžníkovi a Spoludlžníkovi zo ZoÚ pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu vo výške Splátky, najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov, a to až do úplného zaplatenia pohľadávky Poštovky.“ predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka, pretože nebolo individuálne dojednané a spôsobuje nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). V danom prípade išlo o formulárový typ dohody, ktorý žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť. Poukázala na to, že spotrebiteľ pri uzatváraní takejto dohody musí mať vedomosť pohľadávku akého druhu a v akej výške
dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa, umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. Predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy považovala za neplatnú aj preto, že nie je v súlade s ustanovením § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa. Ďalej uviedla, že vykonávanie zrážok v zmysle tejto dohody je v rozpore so zákonom aj z iných dôvodov. Zmluva o úvere je totiž bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru. Taktiež obsahuje nesprávny údaj o celkových nákladoch spojených so zaplatením úveru, ktorý bol použitý pri výpočte RPMN a z toho dôvodu zmluva obsahuje aj nesprávny údaj o RPMN. Súčin mesačnej splátky a počtu splátok, teda 120 x 219,30 € = 26 316. Keď od tejto sumy odpočítame istinu poskytnutého úveru, celkové náklady by mali byť vo výške 13 316 €, pričom zmluva uvádza údaj vo výške 11 373,75 €. Žalovaná pristúpila k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 26.1.2022 označeným ako „VEC: Oznámenie o postúpení pohľadávky“. Žalobkyňa sa pokúšala od zamestnávateľa získať žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, mzdová účtovníčka však uviedla, že neprišla žiadna žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, prišlo len oznámenie o postúpení pohľadávky, na podklade ktorého podľa názoru mzdovej účtovníčky je zamestnávateľ oprávnený vykonávať zrážky zo mzdy. V súčasnej dobe sú vykonávané zrážky zo mzdy v prospech žalovanej, na dôkaz čoho žalobkyňa prikladá výplatnú pásku aj potvrdenie mzdovej účtovníčky, z ktorého je zrejmé, že dňa 1.11.2022 bola vykonaná zrážka 219,30 €, dňa 1.12.2022 bola vykonaná zrážka 38,15 € a dňa 1.1.2022 (poznámka súdu - správne malo byť uvedené 1.1.2023) bola vykonaná zrážka vo výške 219,30 €, ktorá bola následne zo strany mzdovej účtovníčky pod VS: XXXXXXXXXX uhradená na účet IBAN: SKXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Tieto platobné údaje sa zhodujú s platobnými údajmi uvedenými v oznámení o postúpení pohľadávky. Vyššie uvedený skutkový a právny stav umožňuje siahnuť žalovanej na majetok žalobkyne prostredníctvom jej zamestnávateľa na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Podľa názoru žalobkyne, z predložených listinných dôkazov vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne, sa podľa jej názoru dosiahne trvala úprav pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Žalobkyňa poukázala na to, že na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 4Csp/6/2020 prebieha súdne konanie, v ktorom sa žalovaná voči nej domáha zaplatenia sumy 9 937,16 € s príslušenstvom, preto nežiada, aby súd poučil žalovanú o možnosti podať žalobu o zaplatenie dlžných splátok zo zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2013 v zmysle § 337 ods. 1 C.s.p. Zároveň žalobkyňa uviedla, že s poukazom na rozsiahlu judikatúru ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy je jednoznačne neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto Poštová banka nie je oprávnená domáhať sa vrátenia dlžnej sumy prostredníctvom zrážok zo mzdy, preto podľa názoru žalobkyne nie je potrebné, aby jej súd uložil povinnosť podať žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne trvalá úprava pomerov strán vo vzťahu k vykonávaniu zrážok zo mzdy.
3. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložila zmluvu o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX z 22.10.2013, obchodné podmienky pre úver lepšia splátka, oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky z 25.1.2022, výplatné lístky na meno žalobkyne za obdobie 11/2022 a 1/2023 vystavené N. a potvrdenie mzdovej účtovníčky. Súd taktiež do spisu založil žalobu s prílohami zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4Csp/6/2020.
4. Zo Zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXXX uzavretej dňa 22.10.2013 medzi Poštovou bankou, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890 (ďalej len „Poštová banka, a.s.“) a žalovanou vyplýva, že jej predmetom bolo poskytnutie úveru žalovanej vo výške 13 000 €, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť v 120 mesačných splátkach vo výške 219,30 €, pričom prvá splátka bola splatná 20.11.2013, ostatné vždy k 20. dňu v mesiaci a termín končenej splatnosti úveru bol 20.10.2023. Strany si dohodli úrokovú sadzbu 13,9 % ročne, pri RPMN 15,42 %, priemernej RPMN 13,44 %. V zmluve je uvedená celková výška nákladov 11 373,75 €. V článku 3 bode 3.9 zmluvy je uvedené: „Dlžník a Spoludlžník a to každý z nich osobitne, podpisom tejto ZoÚ uzatvára s Poštovkou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. a Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením Pohľadávky Poštovky vzniknutej zo ZoÚ, Poštovka ako veriteľ je oprávnená sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči Dlžníkovi a Spoludlžníkovi zo ZoÚ pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu vo výške Splátky, najviac však vo výške prípustnej
podľa príslušných právnych predpisov, a to až do úplného zaplatenia pohľadávky Poštovky.“ 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890 (Poštová banka, a.s. od 3.7.2021 zmenila obchodné meno na 365.bank, a.s.) listom zo dňa 25.1.2022 oznámila žalobkyni, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 1.10.2021 medzi ňou ako postupcom a žalovanou ako postupníkom, bola pohľadávka banky voči žalobkyni vyplývajúca z predmetného úveru s účinnosťou k 21.1.2022 so všetkými právami a povinnosťami s ňou spojenými postúpená na žalovanú, ktorá sa tak stala novým veriteľom. Zároveň žalobkyni oznámila, že peňažné prostriedky na plnenie jej záväzku ju žiada vkladať v prospech účtu nového veriteľa, č. účtu: IBAN: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,. VS: XXXXXXXXXX. Aktuálny stav pohľadávky zo zmluvy o úvere je ku dňu 20.1.2022 v celkovej výške 11 184,54 €, z toho je nesplatená istina 10 031,11 € a neuhradené úroky 1 153,43 €. Z výplatných lístkov žalobkyne za obdobie 11/2022 a 1/2023 vyplýva, že v uvedených mesiacoch sa zo mzdy žalobkyne vykonali zrážky v sumách 219,30 € v prospech účtu č. SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Z potvrdenia mzdovej účtovníčky zamestnávateľa žalobkyne N., vyplýva, že zo mzdy žalovanej boli vykonané zrážky a to dňa 1.11.2022 v sume 219,30 €, dňa 1.12.2022 v sume 38,15 € a 1.1.2023 v sume 219,30 € v prospech účtu č. SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX, teda žalovanej a na predmetný úver. Z pripojeného spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. 4Csp/6/2020 súd zistil, že žalovaná sa v tomto konaní domáha voči žalobkyni na základy zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2013 zaplatenia sumy 9 937,16 € (pozostávajúcej z neuhradenej istiny 8 793,46 €, zmluvných úrokov do zosplatnenia úveru 542,55 €, poplatkov 18 € a vyčíslených úrokov z omeškania do poslednej platby žalobkyne vykonanej po zosplatnení úveru vo výške 583,15 €) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8 793,46 € od 20.11.2019 do zaplatenia. Z listiny aktuálny stav úveru ku dňu 30.11.2019, ktorá tvorí prílohu tejto žaloby, vyplýva, že žalobkyňa k uvedenému dňu uhradila na úver celkom sumu 12 190,70 €. O uvedenej žalobe súd doposiaľ nerozhodol.
5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 336 ods. 1 prvá a druhá veta C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
12. Podľa § 337 ods. 1 a 2 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
19. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
20. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
22. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
23. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
24. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
25. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
26. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
27. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.
28. Účelom neodkladného opatrenia je úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo navrhovateľa ohrozené. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Navrhovateľ domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku. Pred jeho nariadením súd zisťuje, či sú hodnoverne osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná.
29. V posudzovanej veci žalobkyňa osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalovanou, ktorý bol založený predmetnou zmluvou o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, majúcou nepochybne charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj spotrebiteľského úveru v zmysle ZoSÚ. Ako už súd uviedol vyššie, dohoda o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá priamo v zmluve o úvere, konkrétne v jej článku 3 bode 3.9. Jedná sa o formulárový dokument vopred pripravený veriteľom, ktorého obsah týkajúci sa dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňa nemohla nijako ovplyvniť. Mohla len zmluvu o úvere ako celok prijať, a to vrátane dohody o zrážkach zo mzdy, alebo celú zmluvu odmietnuť. Z uvedeného je zjavné, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zmluvnú podmienku, ktorá nebola so žalobkyňou ako spotrebiteľom individuálne dohodnutá. Súd sa preto zaoberal otázkou, či nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
30. V súvislosti s dohodou o zrážkach zo mzdy je potrebné uviesť, že spotrebiteľ ako dlžník sa pri realizácii takejto dohody dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi ako veriteľovi aj skutočne prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či inou nezávislou inštitúciou. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť.
31. Súd zároveň poukazuje na to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je preto nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi získať plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, plnenia, na ktoré veriteľ nárok nemá, a to bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.
32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, je potrebné predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy dojednanú zmluvnými stranami vo forme zmluvnej podmienky včlenenej dodávateľom (veriteľom) do textu spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej je žalobkyňa ako spotrebiteľ povinná podriadiť sa zrážkam zo mzdy v rozsahu jednostranne určenom veriteľom, bez možnosti korekcie spotrebiteľom a bez predchádzajúcej súdnej kontroly, považovať za zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je v dôsledku toho v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Súd poukazuje na to, že k
rovnakému záveru o neprijateľnosti obdobných zmluvných podmienok týkajúcich sa dohôd o zrážkach zo mzdy včlenených do úverových zmlúv dospel napr. Krajský súd v Bratislave v rozsudku zo dňa 29.9.2020 sp. zn. 16Co/266/2018, Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku zo dňa 10.12.2019 sp. zn. 14Co/189/2019, Krajský súd v Trnave v rozsudku zo dňa 1.12.2021 sp. zn. 25CoCsp/29/2021, či v uznesení zo dňa 31.3.2022 sp. zn. 10Co/23/2022. Nastúpený trend ochrany spotrebiteľa v takýchto prípadoch napokon výslovne podporil aj zákonodarca zavedením ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a/ do zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, účinného od 1.5.2014, v zmysle ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
33. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 28.4.2020 sp. zn. I. ÚS 176/2020-32 objasnil, že ak je neprijateľnou podmienkou samotné ustanovenie o spôsobe vymáhania (dohoda o zrážkach zo mzdy), potom dôsledkom je, že veriteľ týmto spôsobom vymáhania nemôže vymôcť žiadne nároky, teda ani nároky, ktoré by inak boli úplne v poriadku. Ak je neprijateľnou podmienkou sama dohoda o zrážkach zo mzdy, tak dôsledkom je, že ju veriteľ nemôže uplatňovať, teda nemôže si priamo zrážať zo mzdy dlžníka nič, a to ani na uspokojenie nárokov, ktoré samy o sebe sú úplne v poriadku.
34. Žalobkyňa však zároveň dôvodne poukazuje aj na to, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ, pretože zmluva neobsahuje údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru, t.j. náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ. Zmluva uvádza len údaj o celkovej výške úveru a o celkových nákladoch spotrebiteľa a poznámku uvedenú maličkým písmom, že „celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom“. Takáto formulácia v zmluve o úvere nie je v súlade s požiadavkou stanovenou v § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ, ktorý výslovne požaduje v zmluvách uvádzať celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Súd v tejto súvislosti poukazuje ad absurdum na to, že ak by malo požiadavke zákonodarcu stačiť uvedenie poznámky, že určitý údaj si môže spotrebiteľ vypočítať určitým spôsobom, potom by vôbec pre veriteľov nemuselo byť povinné uvádzanie napríklad RPMN, lebo aj túto si vie spotrebiteľ teoreticky za použitia v zákone uvedeného vzorca vypočítať, ale napriek tomu nikto nespochybňuje, že v zmluvách vyčíslená byť musí. Súd preto považuje zmluvu v tomto bode za rozpornú so ZoSÚ. Účelom povinného uvedenia celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť v konkrétnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je totiž poskytnúť spotrebiteľovi možnosť zvážiť tento údaj, prípadne ho porovnať s údajmi od iných poskytovateľov úverov a slobodne sa rozhodnúť, či za daných podmienok úverovú zmluvu s veriteľom uzavrie alebo nie. Postupom veriteľa, ktorý do textu zmluvy uvedie len výšku celkových nákladov na úver, ale nie celkovú čiastku, ktorú spotrebiteľ musí veriteľovi zaplatiť, sa veriteľ snaží obísť citované zákonné ustanovenia tak, aby sa ním poskytovaný úver javil spotrebiteľovi ako výhodný a danú zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvoril (viď rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6 Co 134/2018 zo dňa 29.10.2018).
35. Ak by súd vychádzal len z údajov uvedených v zmluve, teda z toho, že žalobkyňa mala povinnosť zaplatiť 120 splátok po 219,30 €, potom je zjavné, že v zmluve o úvere nebola správne uvedená ani celková výška nákladov spojených s úverom. Pri súčine 120 x 219,30 € je totiž výsledná výška celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť 26 316 €, pričom súčet celkovej výšky nákladov uvedených v zmluve vo výške 11 373,75 € a sumy poskytnutého úveru 13 000 € by predstavoval celkovú čiastku len 24 373,75 €. Aj v prípade, ak by súd odpočítal výšku poistného od mesačnej splátky, ktorá by potom predstavovala 201 €, by výška celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (24 120 €) a celkových nákladov (11 120 €), bola odlišná od údaja o celkových nákladoch uvedeného v zmluve (11 373,75 €) a jeho súčtu so sumou poskytnutého úveru (24 373,75 €).
36. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou mal súd za osvedčené, že zamestnávateľ žalobkyne začal od mesiaca november 2022 vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne a zasielať ich na účet žalovanej. Keďže predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatná a žalovaná ju tak nemôže voči žalobkyni uplatňovať, súd dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovanou. Táto potreba by tu však existovala aj v prípade, že by súd nepovažoval dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú, nakoľko úver je bezúročný a bez poplatkov a žalobkyňa do 1.1.2023 uhradila naň celkom sumu 12 667,45 € (12 190,70 € + doterajšie zrážky 476,75 €), pričom možno dôvodne predpokladať, že už jej boli vykonané zrážky vo výške 219,30 € aj za mesiace február
a marec 2023, čo by znamenalo, že žalobkyňa preplatila istinu úveru a bezprostredne jej hrozí ujma v podobe vymoženia ďalších súm, ktoré žalovanej nepatria.
37. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že v predmetnej veci sú splnené všetky predpoklady pre nariadenie žalobkyňou požadovaného neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p., t.j. na uloženie povinnosti žalovanej zdržať sa použitia predmetného ustanovenia zmluvy o úvere týkajúceho sa dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov a oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobkyne až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 4Csp/6/2020.
38. Súd neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej v zmysle § 336 ods. 1 C.s.p., keďže predmetné neodkladné opatrenie je takého charakteru, že by ním bolo možné aj trvale upraviť pomery medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe spomínanej dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa však sama obmedzila jeho trvanie právoplatnosťou rozhodnutia vo veci Okresného súdu Malacky sp. zn. 4Csp/6/2020, v ktorom sa žalovaná voči nej domáha plnenia z titulu neuhradeného zostatku úveru poskytnutého žalobkyni na základe zmluvy o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2013. Za týchto okolností je bezpredmetným aj poučovanie žalovanej v zmysle § 337 ods. 1 C.s.p.
39. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. V danom prípade mala žalobkyňa vo veci plný úspech, súd jej preto priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).