Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/23/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, X., zastúpeného advokátkou: JUDr. Ing. Andrea Peleščáková, PhD., IČO: 53 923 154, so sídlom Námestie slobody 13, Bratislava, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k -26 zo dňa 14. januára 2022, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd m e n í uznesenie súdu prvej inštancie tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 29.11.2007 z úverovej zmluvy č. 8100004634.

II. Poučuje žalovaného, že je oprávnený podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. 8100004634 zo dňa 29.11.2007.

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok voči žalovanému na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy /iných príjmov/ zo dňa 29.11.2007 uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom); II. výrokom žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie okresný súd odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , , , , , .

3. Vecne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že návrh nie je dôvodný, keďže žalobca dostatočne neosvedčil, že by ním tvrdené skutočnosti a konanie žalovaného odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu z dôvodu reálneho ohrozenia subjektívnych práv žalobcu (nebola v konaní osvedčená potreba ochrany práv žalobcu ako spotrebiteľa navrhovaným neodkladným opatrením a zároveň nebola osvedčená ani potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovaným). Žalobca žiadnym spôsobom neopísal, a teda neuviedol rozhodujúce skutočnosti na osvedčenie takého hmotnoprávneho stavu pri splácaní predmetného úveru, pri ktorom by bolo možné dôvodne usudzovať, že zo strany žalovaného dochádza pri uspokojovaní veriteľa k nezákonnému postupu, resp. k postupu, ktorý by nebol predvídateľný podľa zákonnej, ako aj zmluvnej úpravy. Z predložených listín je nepochybné, že žalobca na základe zmluvy o revolvingovom úvere získal od žalovaného peňažné prostriedky, pričom podľa predložených listín sa od roku 2011 mali vykonávať

zrážky z jeho mzdy vo výške 50,- Eur (č.l. 14) a pravdepodobne od júla 2021 vo výške 150,- Eur. Tieto zrážky však nemožno považovať za sumy, ktoré by boli v nepomere k výške splátok dohodnutých v samotnej zmluve o revolvingovom úvere č. 8100004634 zo dňa 29.11.2007 (v zmluve bola dohodnutá výška splátky v prepočte cca 140,- Eur /4.223,- Sk/ - mesačné zrážky vo výške 50,- Eur predstavujú len 36 % pôvodne dohodnutých splátok). V podanom návrhu žalobca neuvádza koľko na predmetný úver doteraz zaplatil a s koľkými splátkami je, resp. bol v omeškaní v čase doručenia žiadosti o vykonávanie zrážok jeho zamestnávateľovi RAJO s.r.o. (november 2011), ako aj v období e-mailovej komunikácie so žalovaným a s jeho zamestnávateľom z 25.6.2021. Aj s poukazom na obsah uzavretej zmluvy vrátane výšky dohodnutých zmluvných plnení, ktoré mal (má) žalobca podľa zmluvy zaplatiť žalovanému, a ktoré žalobca nijakým spôsobom nespochybňuje a nenamieta, okresný súd uzavrel, že žalobca podaným návrhom neosvedčil, že práve ďalšie zrážky zo mzdy (pravdepodobne až po 10-ročnom vykonávaní zrážok) by mohli žalobcovi prinášať riziko spojené s prípadným bezdôvodným obohatením žalovaného na jeho úkor. Neuviedol v čom by malo spočívať bezdôvodné obohatenie žalovaného. Namietanie len formy a spôsobu zabezpečenia uspokojovania (inak žalobcom nenamietaných a nespochybňovaných) úverových pohľadávok žalovaného z predmetného úverového vzťahu zrážkami zo mzdy samo osebe nemôže znamenať osvedčenie reálnej hrozby vzniku prípadného bezdôvodného obohatenia žalovaného, keďže tým nie je (a nemôže byť) dotknutý aj samotný právny dôvod plnenia. Nariadenie neodkladného opatrenia za zistených okolností by preto znamenalo neprimeraný zásah do práv a právom chránených záujmov žalovaného vyplývajúcich z uzavretej úverovej zmluvy, pri ktorej však okresný súd poukázal na to, že táto zmluva (a teda aj v nej obsiahnutá dohoda o zrážkach zo mzdy) sa má posudzovať podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase uzavretia zmluvy ( ), keď takéto posudzovanie presahuje rámec konania len o neodkladnom opatrení so žalobcom určeným predmetom.

4. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa , , keďže toto uznesenie treba považovať za rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, pričom uzavrel, že žalovaný by mal nárok na náhradu trov konania podľa jeho úspechu vo veci, avšak nakoľko mu preukázateľne žiadne trovy v konaní nevznikli, z dôvodu hospodárnosti konania mu nárok nepriznal.

5. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca a navrhol jeho zmenu vyhovením návrhu s poukazom na , , . Argumentoval tým, že názory, na podklady ktorých okresný súd návrh zamietol sú zjavne arbitrárne a v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Zaoberal sa otázkou bezdôvodného obohatenia, keď posudzoval, či a koľko splátok žalobca uhradil, pričom ide o otázky, ktoré pre uvedený prípad vôbec nie sú rozhodujúce. Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít je zrejmé, že dohoda o zrážkach zo mzdy inkorporovaná priamo do úverovej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje jej neplatnosť a spotrebiteľ má právo domáhať sa súdnej ochrany, aby sa dodávateľ zdržal použitia neprijateľnej zmluvnej podmienky. Z uvedeného dôvodu je preto irelevantné, či a koľko žalobca zaplatil na daný úver, či vôbec už došlo k bezdôvodnému obohateniu a pod. Pre dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch ( a nasl. ), musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Poukázal na , , , a rozhodnutie Okresného súdu Poprad sp. zn. . Má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou podmienkou aj z dôvodu, že sa v zmysle v neprospech spotrebiteľa odchyľuje aj od ustanovenia . Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a takáto dohoda o zrážkach zo mzdy je teda podľa ust. neplatným ustanovením zmluvy o úvere. Zrážky vykonávané podľa dlžník nedokáže priamo voči jeho zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Právna úprava neumožňuje ani spotrebiteľovi a ani zamestnávateľovi namietať priamo mimosúdny akt veriteľa, povahu a výšku dlhu, a zároveň mimosúdne zastaviť zásah do majetku spotrebiteľa zrážkami zo mzdy a to napriek tomu, že veriteľ je súkromnou osobou. Žalobca

preukázal existenciu skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je neplatná. Taktiež preukázal, že žalovaný na podklade neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy realizuje zrážky. Zrážky, ktoré žalovaný prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu vykonala a vykonáva, nie sú dôvodné a sú v rozpore so zákonom, keďže neexistuje platný právny titul na ich uskutočňovanie. Pokračovaním vo vykonávaní zrážok žalobcovi by mohla vzniknúť ďalšia ujma.

6. Žalovaný odvolanie nepodal. S použitým odvolací súd doručil žalovanému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, preskúmavané uznesenie aj odvolanie a umožnil mu sa vo veci vyjadriť. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že napadnuté uznesenie navrhuje potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Popiera tvrdenie žalobcu o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľná zmluvná podmienka. Právny poriadok SR ani v súčasnosti nielenže tento spôsob zabezpečenia pohľadávky nezakazoval a nezakazuje, ale postupne so zmenami v rámci práva ochrany spotrebiteľov bola dohoda o zrážkach zo mzdy potvrdená ako prípustný a povolený spôsob zabezpečenia záväzku. To, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou podmienkou vylučuje v prvom rade fakt, že ide o spôsob zabezpečenia upravený právnou úpravou ( , o spotrebiteľských úveroch). Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť , ktorý sa mení a dopĺňa aj Zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa jeho znenia () bolo určené, že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. Tak v minulosti, ako aj v súčasnosti, teda zákonodarca nezakazuje využívať tento inštitút aj v spotrebiteľských zmluvách, inak by uzatváranie spomínaných dohôd v spotrebiteľských zmluvách zakázal alebo by ich uviedol v , kde sú demonštratívne vymenované neprijateľné zmluvné podmienky a napokon je to zrejmé aj z aktuálnej právnej úpravy , ktorá platí od 1.5.2014 a upravuje špecifické náležitosti a podmienky platnej dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských zmluvách. Je preto nesporné, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje legitímny zabezpečovací právny inštitút, ktorý je stále zakotvený v právnom poriadku v a ktorý platí aj pre spotrebiteľské právne vzťahy. Až s účinnosťou od 1.5.2014 boli stanovené obmedzenia vyplývajúce z osobitnej úpravy daného inštitútu v zmysle Z. z, ktoré však nie je možné aplikovať pre dohodu, ktorá bola uzavretá skôr. Išlo by totiž o pravú retroaktivitu, ktorá zásadne sa nepripúšťa (nález ÚS SR ). Na podporu poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. .

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( účinného od 1.7.2016 - ďalej len ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( v spojení s ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je možné priznať úspech, preto postupom podľa napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu v napadnutom rozsahu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i jednotlivé argumenty žalobcu predostreté ním v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 29.11.2007 v zmysle úverovej zmluvy č. 8100004634).

9. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom nebola osvedčená potreba

ochrany práv žalobcu ako spotrebiteľa a zároveň nebola osvedčená ani potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovaným. Odvolací súd sa s týmto záverom nestotožňuje.

10. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, ods. 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

15. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, ods. 3 ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

16. Podľa , ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

17. Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje, ods. 2 súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia, ods. 3 súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie platí primerane.

18. Podľa , uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

19. Podľa a , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

20. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Neodkladné opatrenie má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie vyžadovala okamžitý zásah súdu. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

22. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ďalším zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Z charakteru neodkladného opatrenia pritom vyplýva, že pred jeho nariadením súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

23. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1106 s.). Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.).

24. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. (Števček, M., Ficová, S. Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1092 s.).

25. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.

26. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu.

27. Z obsahu predložených listinných dôkazov vyplýva - Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere č. 8100004634 zo dňa 29.11.2007 (podpísaná žalobcom a veriteľom

PROFIREAL Slovakia spol. s r.o. dňa 29.11.2007), žalobca ako dlžník v bode 5. (Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v Sk) požiadal o poskytnutie úveru v sume 75.000,- Sk/2489,54 Eur, ktorý sa zaviazal splácať v mesačnej splátke (vrátane úroku) 4.223,- Sk/140,18 Eur, v počte 48, splatných 16. deň v mesiaci, pri predpokladanej RPMN za úver 82,02 %, zmluvnej odmene 127.704,- Sk/4.2389 Eur, nominálnej hodnote úveru (predstavuje aj celkovú sumu splátok úveru vrátane úrokov) 202.704,- Sk/6.728,54 Eur, zmluvnej odmene za poskytnutie revolvingu 66.892,- Sk/2.220,41 Eur, predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 73,69 %. V bode 6. (Údaje o schválenom revolvingovom úvere v Sk) bol poskytnutý úver 60.000,- Sk/1.991,64 Eur, splácaný mesačnou splátkou (vrátane úroku) 3.627,- Sk/120,39 Eur, v počte 36 splátok, splatných 16. deň v mesiaci, pri predpokladanej RPMN za úver 75,24 %, zmluvnej odmene 70.767,- Sk/2.349,03 Eur, nominálnej hodnote úveru (predstavuje aj celkovú sumu splátok úveru vrátane úrokov) 130.767,- Sk/4.341,66 Eur, zmluvnej odmene za poskytnutie revolvingu: 50.446,- Sk/1.674,50 Eur, predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 66,45 %. V bode 7. predmetnej zmluvy, označenom ako Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), podpisom žiadosti/ zmluvy uzatvára dlžník a veriteľ v súlade Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov). Pohľadávka veriteľa je tvorená úverom vo výške uvedenej podľa bodu 6. Zmluvy o revolvingovom úvere, vyššie, ďalej prípadnými revolvingami a príslušenstvom, ako plynie zo znenia zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere. Súčasťou pohľadávky sú aj zmluvné pokuty (ak boli uplatnené) a náklady súdneho/rozhodcovského, prípadne iného konania, ak vznikli preukázateľne. Na základe tejto Dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech veriteľa mesačné zrážky zo mzdy dlžníka, a to minimálne vo výške mesačnej splátky uvedenej v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere vyššie, vždy v riadnom výplatnom termín na účet veriteľa. Strany dohody sa dohodli, že zrážky zo mzdy budú vykonávané zamestnávateľom do doby, kým PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o. zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jeho pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti so Zmluvou o revolvingvom úvere sú splnené. Dlžník výslovne a neodvolateľne súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený túto Dohodu predložiť zamestnávateľovi/platcovi mzdy dlžníka kedykoľvek v priebehu platnosti tejto Zmluvy o revolvingovom úvere. Listom zo dňa 9.11.2009 (čl. 14) veriteľ PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. zaslala žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy spoločnosti Come - Automaty s tým, že zrážky zo mzdy sa týkajú žalobcu z dôvodu, že nespláca revolvingovú pôžičku č. 8100004634, a to výške 50,- Eur mesačne, pričom výška dlhu ku dňu 9.11.2009 je 5.729,82 Eur (pečiatka podateľne RAJO a.s. zo dňa 8.11.2011). Z mailovej správy zo dňa 25.6.2021 adresovanej žalobcovi od spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, a.s. vyplýva, že prosia mzdovú učtáreň od najbližšieho výplatného termínu 6/21 o zmenu vykonávanej zrážky zo mzdy zo sumy 50,- Eur na sumu 150,- Eur (na vedomie mzdová učtáreň Rajo), keď bude splatená suma ešte 1.800,- Eur.

28. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy je účinná, t. j. veriteľ na základe nej nadobúda právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená. Dohoda o zrážkach zo mzdy zaniká, akonáhle pohľadávka veriteľa je splnená alebo keď dlžník prestane poberať mzdu. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd, ktorý platiteľovi mzdy predbežným opatrením môže uložiť povinnosť nevykonávať zrážky podľa účastníkmi uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy (R 47/1974). Dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať okrem iného označenie uspokojovanej pohľadávky a výšku dohodnutých zrážok. V čase uzatvárania dohody musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak je dohoda neurčitá a podľa , neplatná.

29. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).

30. Odvolací súd mal v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a z príloh za osvedčené, že žalobca ako dlžník a spoločnosť PROFIREAL SLOVAKIA spol s r.o. ako veriteľ uzavreli dňa 29.11.2007 úverovú zmluvu č. 8100004634, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 60.000,- Sk/1.991,64 Eur a žalobca sa zaviazal vrátiť poskytnutú sumu v 36 mesačných splátkach (vrátane úroku) 3.627 Sk/120,39 Eur. V zmluve, bola ďalej v bode 7, ktorá bola štandardnou formulárovou zmluvou, dohodnutá Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) uzavretá podľa . Žalovaný listom zo dňa 9.11.2009 (čl. 14) zaslal žiadosť o vykonávanie zrážok

zo mzdy označenej spoločnosti Come - Automaty s tým, že zrážky zo mzdy sa týkajú žalobcu z dôvodu, že nespláca revolvingovú pôžičku č. 8100004634, a to výške 50,- Eur mesačne, pričom výška dlhu ku dňu 9.11.2009 je 5.729,82 Eur, pričom podľa pečiatky podateľne písomnosť bola doručená spoločnosti RAJO a.s. dňa 8.11.2011. Mailovou správou zo dňa 25.6.2021 doručenou na vedomie spoločnosti RAJO a.s. žalovaný prosí mzdovú učtáreň od najbližšieho výplatného termínu 6/21 o zmenu vykonávanej zrážky zo mzdy zo sumy 50,- Eur na sumu 150,- Eur.

31. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu odvolací súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca dostatočne opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čím bol naplnený jeden z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže bolo osvedčené, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r. o. bola uzavretá zmluva o úvere, súčasťou ktorej bola dohoda o zrážkach zo mzdy, pričom Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité a teda neplatné podľa . V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Neurčité bolo aj zmluvné dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky splátok. S ohľadom na uvedené je takáto dohoda o zrážkach zo mzdy neurčitá a teda neplatná podľa .

32. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu úverovej zmluvy nepochybne vyplýva, že jej neoddeliteľnou súčasťou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú je spotrebiteľ nútený podpísať. Uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy, ako neoddeliteľnej súčasti formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru, je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly, nárokov uplatnených veriteľom, na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

33. Naplnený bol tiež ďalší predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a síce potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. V konaní bolo osvedčené, že žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobcu žiadosť o výkon zrážok zo mzdy, na základe ktorej je stále zamestnávateľ žalobcu povinný v zmysle vykonávať žalobcovi zrážky zo mzdy, z čoho vyplýva žalobkyňou tvrdená nutnosť neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. V prípade výkonu práva na zrážky zo mzdy žalovaným a vykonávania zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobcu by totiž mohlo prísť k postihnutiu majetku žalobcu bez súdneho rozhodnutia v nezákonnom rozsahu, keďže k vykonávaniu zrážok zo mzdy dochádza už dlhšie časové obdobie (od roku 2011), čím mu reálne hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keď žalovaný zrejme až po určitej dobe mohol zasiahnuť do práv žalobcu. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odvolací súd videl aj v skutočnosti, že v prípade žalobcu sa jedná o spotrebiteľa a možná neprijateľnosť zmluvných podmienok v spornej dohode o zrážkach zo mzdy môže poškodiť práva žalobcu ako spotrebiteľa a neprimerane zasiahnuť do majetkových práv žalobcu tým, že dôjde k uhradeniu plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly.

34. Vzhľadom na to, že odvolací súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania a žalobcovi povinnosť podľa neuložil, poučil podľa žalovaného, ktorému sa neodkladným opatrením ukladá povinnosť, že je oprávnený podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 8100004634.

35. S poukazom na uvedené v odseku 31 a 33 súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď napadnutým uznesením návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, zamietol, odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danej veci došlo k splneniu predpokladov podľa ,

preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zmenil tak, že nariadil neodkladné opatrenie.

36. Podľa ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

37. Podľa , v spojení s ustanovením nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj na náhradu trov odvolacieho konania, vznikol žalobcovi, ktorý bol v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní, v plnom rozsahu úspešný, voči žalovanému, v konaní neúspešnej strane. Z dôvodu, že v danom prípade ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí ( ), odvolací súd rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením podľa .

38. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

39. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).