Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42C-63-2024.pdf
PDF · 173.44 KB
Case nature
Area
Subarea
42C/63/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: A. B., C., C. C. D. XXXX/XX, XXX XX E., F.: XX XXX XXX, právne zastúpený ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: G. H., I.. B. F. J., C. C. K. X, XXX XX L., F.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Danuše Tichá s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 058 310, o zaplatenie 436,95 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 436,95 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 436,95 EUR od 30.06.2022 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 13.07.2023 a postúpenou Okresnému súdu Žilina dňa 24.10.2023 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 436,95 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 436,95 EUR od 30.06.2022 do zaplatenia a nahradenia trov konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 11.04.2022 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola I. M., nar.XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX E. (ďalej len „poškodený"). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXX/XXXX zo dňa 27.04.2022, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 27.04.2022 do 13.05.2022 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 28.05.2022 na sumu 658,93 EUR s DPH za 17 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty
za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2022 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 658,93 EUR s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným. Žalovaný dňa 17.06.2022 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 211,98 EUR. Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 29.06.2022 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 14.06.2022 podľa oznámenia o poistnom plnení. Žalobca sa vzhľadom na vyššie uvedené týmto návrhom domáhal uloženia povinnosti žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 436,95 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 30.06.2022 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle ktorej zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je práve žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.09.2019 sp. zn. 13Cob/49/2019 a rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.05.2019, sp. zn. 9Co/300/2018). K postupovanej pohľadávke žalobca uviedol, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy, a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Dojednané nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax, predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.09.2019, sp. zn.: 11Co/187/2019); boli poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže boli vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas toho, ako sa nachádzalo v autoservise. Poškodený si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku (napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn.: 13Cob/116/2018). Pre prípad vzniku pochybností ohľadom nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania žalobca poukázal na právny názor a závery ÚS SR vyslovené v náleze Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 309/2020-33 zo dňa 14.10.2021, ktorým bol zrušený Rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 145/2017 zo dňa 22.11.2018.
3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn. 21Up/1185/2023 zo dňa 26.07.2023 (č.l. 21 spisu).
4. Žalovaný podal v zákonnej lehote na Okresnom súde Banská Bystrica proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom konštatoval, že žaloba nie je dôvodná a nároky uplatnené žalobou žalovaný v celom rozsahu neuznáva a rozporuje ich, nakoľko tieto nie sú dané, dôvodné ani preukázané. Žalobu žiadal zamietnuť. Žalovaný v odpore uviedol, že žalobca svoj nárok síce dôvodí nárokom na náhradu škody vzniknutej v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 11.04.2022 a uplatňuje si ho voči žalovanému ako poisťovateľovi škodcu dopravnej nehody, avšak tieto svoje tvrdenia nijako nepreukázal. Poukázal na to, že v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 15.06.2022 žalobcovi oznámil, že priznaná primeraná doba za požičanie náhradného vozidla je 6 dní a v tejto dobe je zahrnutý čas účelný a nutný na opravu poškodeného vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne. Žalovaný tak odpočítal nepriznanú položku – poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30,- EUR s DPH a neprimerané náklady na náhradné vozidlo v zostávajúcej dobe - 11 dní – v sume 406,95 EUR s DPH. Po odpočítaní už bližšie špecifikovaných položiek je potom poistné plnenie v sume 221,98 EUR, t.j. tak ako bolo žalobcovi už plnené, čo žalobca v žalobe potvrdil a nerozporoval. Podľa názoru žalovaného vyjadreného v podanom odpore zo strany žalobcu nedošlo k preukázaniu dôvodnosti ním uplatňovaného nároku nad sumu priznanú mu v oznámení o poistnom plnení. Žalobca nepredložil k žalobe faktúru autoservisu ani krycí list poisťovne, z ktorých by vyplývala potreba nájmu v trvaní 17 dní, pričom listina – potvrdenie o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu podľa slov žalovaného sama o sebe bez ďalšieho vo veci samej nemá bližšiu výpovednú/dôkaznú hodnotu. Zo žalobcom predložených listín nie je zrejmé aké konkrétne práce boli po predmetnú dobu zo strany autoservisu reálne vykonávané a ani to, kedy v skutočnosti došlo k ukončeniu opravy a doručeniu krycieho listu. Žalovaný poukázal na to, že dĺžku trvania prenájmu náhradného motorového vozidla je potrebné posudzovať z hľadiska účelnosti a primeranosti s poukazom aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Mcdo/3/2015 zo dňa 28.06.2016 (aj judikát R/1992). Za skutočnú škodu teda podľa slov žalovaného nie je možné automaticky považovať cenu prenájmu fakturovanú žalobcom, ale je nevyhnutné, aby bolo preukázané, že fakturovaná cena prenájmu je primeraná. S ohľadom na vyššie uvedené žalovaný bol toho názoru, že žalobca riadne nepreukázal dôvodnosť dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla nad žalovaným priznaný rozsah 6 dní prenájmu v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, na základe čoho žalovaný považoval žalobcom uplatnený nárok v tejto časti za neprimeraný a neúčelný a teda aj za neopodstatnený. Žalovaný namietal aj žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania 5,00 % ročne od 30.06.2022 do zaplatenia.
5. Podaním odporu tak došlo zo zákona podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu a keďže žalobca v zákonnej lehote navrhol podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP, Okresný súd Banská Bystrica postúpil dňa 23.10.2024 predmetnú sporovú vec Okresnému súdu Žilina (ďalej len „súd“) ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa CSP.
6. Na vznesenú procesnú obranu žalovaného reagoval v replike žalobca tak, že žalovaným uvedená obrana v odpore nemá oporu v skutkovom ani právnom stave a je produkovaná v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je podľa slov žalobcu rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Pokiaľ ide o dobu nájmu, je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Žalobca poukázal na to, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje motorové vozidlo bez vlastného zavinenia ale zavinením klienta žalovaného. Žalovaný vôbec podľa slov žalobcu neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu predstavuje z pohľadu žalobcu neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného, ktorý postup nemožno akceptovať. Vzhľadom na odplatný charakter záväzkového vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla v predmetnej veci tak bola v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a poskytnutím poistného plnenia zo strany žalovaného. Žalobca ďalej zdôraznil, že poškodený si riadne splnil všetky povinnosti za účelom
včasného a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou, a to ako vo vzťahu k žalovanému tak aj voči autoservisu. O tom, že z jeho strany nešlo o nijaké špekulatívne konanie svedčí podľa slov žalobcu aj tá skutočnosť, že poškodený si vozidlo nechal opraviť v autoservise I. L., C., ktorý je obchodným partnerom žalovaného a súčasne autorizovaným servisom pre model poškodeného vozidla, a teda v dobrej viere očakával, že jeho motorové vozidlo bude opravené riadne, spoľahlivo a rýchlo. Žalobca v tejto súvislosti predložil do konania zmluvu o obchodnej spolupráci medzi uvedeným autoservisom a žalovaným. Až poskytnutím plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného, resp. autoservisu je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry za opravu vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť vrátiť náhradné vozidlo. Po pripísaní plnenia na účet autoservisu tento informoval poškodeného o možnosti prevzatia opraveného vozidla a až potom bola reparovaná možnosť užívania predmetu vlastníctva. Žalobca ďalej uviedol, že z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla. Poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla resp. jeho zotrvanie v servise. Žalobca tiež poukázal na tú skutočnosť, že v prípade vykonania opráv motorových vozidiel v dôsledku poistných udalostí autoservis opravené motorové vozidlo odovzdá poškodenému po zaplatení ceny opravy poškodeného motorového vozidla, resp. poskytnutia poistného plnenia poisťovňou alebo doručenia krycieho listu zo strany poisťovne. Poškodený žiadnym spôsobom neprispel k navýšeniu nákladov za požičanie náhradného motorového vozidla a nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú navyše nezavinil disponoval finančnými prostriedkami na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu zapožičaného náhradného motorového vozidla. V tejto súvislosti žalobca predložil súdu potvrdenie autoservisov o bežnej obchodnej praxi. V danej veci je preto relevantné, že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 27.04.2022 do 13.05.2022, t.j. 17 dní, nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z predložených listinných dôkazov, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovaného. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený si v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil a preukázal účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré sa žalobca domáha nároku na náhradu škody. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho konania klienta žalovaného, nemožno u poškodeného umocňovať jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo najvýhodnejšiu požičovňu vozidiel. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Námietky žalovaného týkajúce sa trvania nájmu náhradného vozidla sú tak podľa názoru žalobcu absolútne irelevantné. Čo sa týka poplatku vo výške 30,- EUR, tento je všeobecne paušalizovaný ako jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, teda ide o náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla. Dojednanie poplatku bolo priamo súčasťou zmluvy o nájme, okrem toho je poplatok žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu a ak si poškodený prenajme vozidlo od žalobcu, musí vynaložiť náklady aj v tomto rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok tvorí súčasť skutočnej škody. Vo vzťahu k dôvodnosti tohto nároku žalobca poukázal na to, že pri dopravnej nehode sa nejedná o bežný, plánovaný nájom vozidla, ale o náhodnú udalosť, keď je poškodený náhle vinou inej osoby vystavený skutočnosti, v dôsledku ktorej je obmedzený v užívaní svojho motorového vozidla. V takejto situácií by následne musel vynaložiť ďalšie náklady, napr. na zabezpečenie odvozu vozidla do opravy, vyzdvihnutie opraveného vozidla, vyzdvihnutie a odovzdanie prenajatého vozidla, a to vo forme nákladov na taxislužbu alebo prostriedky hromadnej dopravy. Zároveň aj takéto náklady by boli nepochybne súčasťou skutočnej škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou ako škodovou udalosťou a na ktoré by poškodený mal nárok. Žalobca však poskytuje svojim klientom komplexné služby zahŕňajúce administratívu a zároveň pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Uvedené v praxi znamená, že žalobca dané vozidlo privezie, odovzdá poškodenému a po skončení nájmu vyzdvihne priamo na mieste určenom poškodeným, v mnohých prípadoch v mieste jeho trvalého pobytu, resp. v autoservise pri vyzdvihnutí opraveného vozidla, v dôsledku čoho poškodený nemusí vynaložiť ďalšie náklady na prepravu v súvislosti s odstraňovaním následkov škodovej udalosti. Na druhej strane je
samozrejmé, že žalobca musí pri vykonávaní uvedených činností vynaložiť určité náklady (a to napr. náklady na pohonné hmoty, cena práce osoby, ktorá vozidlo pripraví k prevzatiu a vyzdvihne po skončení nájmu atď.) Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že predmetný poplatok uplatnený žalobcom je odôvodneným nárokom a tento je nepochybne súčasťou skutočnej škody vzniknutej v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Predmetný poplatok predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť poistnej udalosti ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania, tu žalobca zopakoval svoje tvrdenia tak, ako ich uviedol v žalobe.
7. V rámci dupliky žalovaný uviedol, že žalobca nijak nepreukázal, že by ním tvrdený prenájom náhradného MV v trvaní 11 dní nad priznaný rozsah bol dôvodný, primeraný, účelný a nevyhnutný. Aj napriek tomu, z Vyjadrenia vyplýva, že žalobca nedoplnil svoje návrhy na dokazovanie o podstatné, s vecou samou súvisiace dôkazy. Žalovaný (aj na margo Vyjadrenia) naďalej trvá na tom, že žaloba nie je dôvodná, nárok uplatnený žalobou žalovaný v celom rozsahu neuznáva a rozporuje ho, a to nakoľko žalobcom tvrdený nárok nie je daný, dôvodný a ani preukázaný Žalovaný pri likvidovaní žalobcom uplatneného nároku na náhradu nákladov za náhradné motorové vozidlo vychádzal aj z faktúry autoservisu č. XXXXXXXX za opravu poškodeného MV zo dňa 12.05.2022 vystavenej po dodaní služby dňa 12.05.2022. Žalovaný uviedol, že žalobca nijak nerozporuje ani nepreukazuje resp. nenavrhuje relevantné dokazovanie, že by trvanie prenájmu náhradného motorového vozidla bolo preukázateľne odôvodnené a v celom rozsahu nevyhnutné v príčinnej súvislosti s poškodením poškodeného vozidla a jeho opravou v autoservise. Žalovaný pri likvidovaní poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX postupoval štandardne na základe predloženej faktúry č. XXXXXXX za prenájom náhradného MV a na základe posúdenia dĺžky opravy v rozsahu poškodenia poškodeného vozidla. Uviedol ďalej, že pri náhrade za náhradné motorové vozidlo žalovaný vždy postupuje tak, že likvidátor si pozrie časovú os a celkovú škodu na vozidle. Následne škoda sa vypočíta v kalkulačnom programe I., ktorý používajú znalci a servisy, v ktorom je uvedené časové obdobie na opravu v zmysle zisteného poškodenia a stanoví sa dĺžka opravy na vozidle. Žalovaný tak vychádzal z faktúry autoservisu (pod č. XXXXXXXX zo dňa 12.05.2022), pričom ustálil podľa nej v spojení s údajmi z kalkulačného programu (podľa normohodín a s prirátaním 100 % času za prestoje) 1 deň na opravu poškodeného vozidla + 2 dni za sobotu a nedeľu + 1 deň za vyhotovenie faktúry + 2 dni na dodanie náhradných dielov. Čiže zohľadnil aj prestoje. Žalobca naproti tomu podľa jeho slov nijakým spôsobom nepreukázal, že by doba prenájmu náhradného motorového mal byť odôvodnená v trvaní 11 dní (nad žalovaným priznanú nevyhnutnú dĺžku prenájmu). Z predloženej faktúry žalobcu č XXXXXXX zo dňa 13.05.2022 vyplýva, že žalobcom fakturovaná cena za prenájom náhradného MV pozostávala zo sumy za prenájom celkom v sume 628,93 EUR s DPH (žalovaným akceptovaná denná sadzba v sume 37,00 EUR s DPH x 17 dní) a tzv. poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30,00 EUR s DPH. Žalovaný (ako to už uviedol v Odpore) od požadovaného nároku na poistné plnenie odpočítal (aj) sumu zodpovedajúcu za nesúvisiacu položku „poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla“ t. j. v sume 30,00 EUR, a to nakoľko uvedený „poplatok“ (spolu s neprimeraným a neopodstatneným trvaním doby prenájmu) neprimerane navyšuje cenu prenájmu náhradného motorového MV (obzvlášť, keď sa v danom prípade jedná o škodovú udalosť/dopravnú nehodu, ku ktorej došlo v rovnakom regióne v akom pôsobí/sídli žalobca ako prenajímateľ náhradného MV), na základe čoho takéto náklady nie je možné považovať za skutočnú škodu - náklady účelne a primerane vynaložené poškodeným. Žalovaný v tejto súvislosti opätovne poukázal na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3MCdo/3/2015 zo dňa 28.06.2016 t. j. na limity náhrady škody za prenájom náhradných MV. Žalovaný pritom zdôraznil, že tak škodca, ako ani žalovaný ako poisťovateľ škodcu, neboli zmluvnými stranami zmluvy o nájme náhradného MV a nemohli ani ovplyvniť takto dojednávané podmienky nájomného vzťahu, ktoré nedôvodne navýšili cenu prenájmu. Na hranice dojednávaných zmluvných odmien pri zmluvných vzťahoch z poskytovania služieb a ich vzťah na rozširovanie uplatňovanej náhrady škody poškodeného poukázal aj NS SR v rozsudku zo dňa 28.04.2016, sp. zn. 6Cdo/402/2015, keď Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol priznať neprimerane dojednané navýšenie cien služieb poskytovaných poškodenému voči škodcovi v rámci náhrady škody. Navyše Ústavný súd Slovenskej republiky v jeho uznesení zo dňa 14.09.2016 č. k. I. ÚS 543/2016-29, posudzujúc predmetné otázky, zdôraznil, že aj napriek tomu, že škodca niesol zodpovednosť za vzniknutú škodu, nemohol ovplyvniť individuálne dojednávané zmluvné odmeny v rámci poškodenému poskytovaných služieb a tak nemohol niesť ani zodpovednosť za takto dojednané zmluvné odmeny v súvislosti s uplatňovanými nárokmi na náhradu škody. Žalovaný mal za to, že uvedené závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky,
je možné mutatis mutandis aplikovať aj na prípad samotného žalobcu. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje aj na ustanovenie § 415 OZ, ako aj § 417 ods. 1 OZ, podľa ktorých je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám, resp. k ich rozširovaniu. Žalovaný mal za to, že poškodený, teda právny predchodca žalobcu sa neriadil vyššie uvedenými povinnosťami a uzavretím nájomnej zmluvy na náhradné MV nedôvodne navýšil rozsah škody. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal žalovaný za to, že žalobcom uplatňované nároky nie sú dôvodnými nárokmi ani v časti ním uplatňovaných nárokov na priznanie ním účtovanej ceny nájmu siahajúcej nad žalovanou priznanou cenou nájmu náhradného motorového vozidla. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, tento nárok žalovaný opakovane žiadal žalobcovi nepriznať. Žalovaný považoval nárok žalobcu v celom rozsahu za nedôvodný a nepreukázaný, a preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
8. V rámci dupliky žalovaného bola súdu predložená aj námietka miestnej nepríslušnosti a žiadosť žalovaného, aby súd bezodkladne postúpil spor príslušnému súdu Mestskému súdu Bratislava IV. Námietku miestnej nepríslušnosti žalovaný odôvodnil tým, že podľa § 13 CSP na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovený inak. Podľa § 15 ods. 1 CSP všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje nároky titulom plnenia z poistnej zmluvy. Okresný súd Žilina vec postúpil Mestskému súdu Bratislava IV. O námietke miestnej príslušnosti rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. XXXXX/XX/XXXX-XXX dňa 18.06.2024, ktorým rozhodol, že nesúhlas M. C. L. F. s postúpením veci je dôvodný a na konanie je príslušný Okresný súd Žilina.
9. K vyjadreniu žalovaného bolo dňa 14.08.2024 doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na uvedenej vo vyjadrení k odporu a mal za to, že trvanie nájmu je v danom prípade plne dôvodné do momentu ukončenia opravy a doručenia krycieho listu žalovaným dňa 13.05.2022. Okamih vykonania opravy poškodeného vozidla zo strany autoservisu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, i obdobných sporov, ktorými sú jednak existencia povinného zmluvného poistenia, či zmluvného vzťahu medzi poisťovňou a autoservisom, nemôže predstavovať skutočnosť, ktorá objektívne umožňuje poškodenému s jeho vozidlom nakladať a užívať ho. Poškodený totiž nemôže užívať svoje opravované vozidlo, ktoré bol nútený dať do opravy autoservisu pre spôsobenie škody na ňom poistencom žalovaného, po celú dobu zotrvania jeho opravovaného vozidla v autoservise, ak táto doba nebola ovplyvnená porušením povinnosti zo strany poškodeného. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bola pričítateľná poškodenému, práve naopak, doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania náhradného vozidlo súvisí výhradne so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného a jeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu. Žalobca ďalej uviedol, že účelom povinného zmluvného poistenia je krytie škôd vzniknutých pri prevádzke motorových vozidiel, aby tieto neplatili škodcovia a už vôbec nie poškodení, a to vzhľadom na pravidelné platenie poistného v prospech poisťovne. Poškodený má nárok na náhradu škody, ktorá vznikla prenájmom náhradného vozidla po dobu nepoužiteľnosti vozidla poškodeného počas vykonávania jeho opravy. Poškodený nemôže opravované vozidlo používať až do času, kým mu nie je vydané autoservisom, pričom k vydaniu opraveného vozidla dochádza najskôr doručením krycieho listu zo strany poisťovne. Dĺžku zotrvania opravovaného vozidla v autoservise tak ovplyvňuje práve poisťovňa, ktorá je súčasne subjektom zodpovedným za náhradu nákladov spojených s opravou poškodeného vozidla. Neexistuje jediný relevantný dôvod, pre ktorý by mal poškodený hradiť náklady za opravu jeho vozidla, na ktorom mu škodu spôsobil poistenec žalovaného, keď medzi žalovaným a autoservisom existuje zmluvný vzťah, z ktorého plynie povinnosť poisťovne na vystavenie krycieho listu, doručením ktorého autoservisu vzniká povinnosť vydať opravené vozidlo poškodenému. Okolnosti, pre ktoré je vozidlo poškodeného v autoservise, súvisia výhradne s konaním škodcu. Ku dňu vydania opraveného vozidla poškodenému tak odpadá dôvod užívania náhradného vozidla, pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostáva do dispozície poškodeného, čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022-34. Poškodený svoje vozidlo zveril do rúk autorizovaného servisu, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne a dôvodne sa tak spoliehal na to, že oprava jeho vozidla bude vykonaná riadne a v primeranom čase. Poisťovňa je totiž subjektom, ktorý znáša náklady spojené s opravou vozidla poškodeného a pokiaľ je autoservis vykonávajúci jeho opravu jej zmluvným partnerom, zodpovedá sa poisťovni, ktorá ak v plnej výške poskytne poistné plnenie titulom nákladov na opravu vozidla poškodeného, nemožno mať žiadne pochybnosti o správnosti postupu autoservisu pri vykonávaní opravy vozidla poškodeného. Žalobca je toho názoru, že pokiaľ si poškodený vybral zmluvný autoservis žalovaného, neexistuje jediný relevantný dôvod, aby žalovaný
prenášal zodpovednosť za trvanie opravy na poškodeného, ktorý len činil všetko potrebné v záujme opravy svojho poškodeného vozidla v zmysle pokynov žalovaného. V predmetnej veci poškodený užíval náhradné vozidlo po dobu 17 dní, t.j. od 27.04.2022 do 13.05.2022, v ktorý deň žalovaný vystavil krycí list a doručil ho do dispozície autoservisu, avšak nárok na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla následne priznal len za 6 dní trvania nájomného vzťahu. Žalovaný si podľa názoru žalobcu sám protirečí a spochybňuje svoj vlastný postup, keď ohľadom dĺžky trvania vykonávanej opravy nemal nijaké námietky, pričom fakturovanú čiastku autoservisu bez pochybností obratom uhradil a postup autoservisu namieta až v súvislosti s nákladmi na nájom náhradného vozidla. Žalobca v konaní jednoznačne preukázal, po akú dobu sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v autoservise za účelom jeho opravy, pričom je nutné tiež poukázať na skutočnosť, že bol to práve poškodený, ktorému bol tento stav vnútený bez jeho zavinenia a kedy sa ocitol v situácii, kedy nemohol využívať svoje motorové vozidlo. Samotnú dĺžku opravy nebolo možné zo strany poškodeného akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť, pričom autoservis ako zmluvný partner žalovaného a autorizovaný servis garantuje kvalitné a rýchle vykonanie opravy, poškodený tak nemohol mať žiadne pochybnosti o tom, že oprava bude vykonaná v čo najkratšom možnom čase vzhľadom na objektívne možnosti na strane autoservisu a jeho zmluvné povinnosti vo vzťahu k žalovanému. Ak autoservis vydá opravené vozidlo po úhrade nákladov na opravu motorového vozidla, resp. doručení krycieho listu zo strany poisťovne, a žalobca preukáže súdu, kedy poškodený odovzdal poškodené vozidlo autoservisu a kedy mu bolo opravené motorové vozidlo vrátené, ide o unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu na preukázanie účelu náhradného vozidla, a teda nároku na náhradu nákladov spojených s jeho prenájmom. Žalobca rozporoval žalovaným uvedené tvrdenia o neprimeranej dĺžke opravy a poukázal na to, že neexistuje žiadna norma alebo predpis, ktorý by určoval ako dlho má byť oprava vykonávaná. Existuje iba výrobcami daná tarifikácia pracovných úkonov v normohodinách, t.j. kvantifikátoroch, prostredníctvom ktorých sú definované pracovné úkony. Súčasne však na celkovú dĺžku trvania opravy majú vplyv ďalšie faktory, a to vyťaženosť servisu, dostupnosť pracovnej sily, dostupnosť a dodanie náhradných dielov, technologické vybavenie servisu a pod. Autoservis nemá nijakú zákonnú povinnosť vykonať opravu v primeranom čase, resp. z ničoho nevyplýva aká doba je primeraná na vykonanie opravy a ktorú je už nutné vyhodnotiť ako neprimerane dlhú. Žalovaný si podľa názoru žalobcu svojvoľne určil ako primeranú dobu opravy práve dĺžku v trvaní 6 dní. Podľa názoru žalobcu v prejednávanej veci je privilegovaná poisťovňa – žalovaný, vo vzťahu ku ktorému bol poškodený spotrebiteľom očakávajúcim, že mu bude kompenzovaná škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného. Záväzkový vzťah s poisťovňou je držiteľom motorových vozidiel vnútený zákonom. Poškodený je momentom vzniku škody nútený komunikovať s poisťovňou vinníka dopravnej nehody, ktorá si kladie podmienky pre krytie vzniknutej škody zapríčinenej jej poistencom, a to v prvom rade určením autorizovaných autoservisov, s ktorými je v zmluvnom vzťahu. Výberom iného autoservisu by poškodený podstupoval značné riziko pri uplatňovaní nároku na náhradu škody voči poisťovni. Poškodený sa tak stáva „vazalom“ poisťovne pri výbere autoservisu. Výberom autoservisu, ktorý je v zmluvnom vzťahu s poisťovňou sa končí jeho súčinnosť s poisťovňou a túto v plnej miere preberá autorizovaný servis, ktorému je poisťovňa zaviazaná plniť za vykonanie opravy, a to práve doručením krycieho listu. Krycí list predstavuje zabezpečenie úhrady nákladov za vykonanie opravy a protiplnením autoservisu je vydanie opraveného vozidla poškodenému. Je potrebné si uvedomiť, že vozidlo poškodeného by neskončilo v autorizovanom autoservise, nebyť konania poistenca žalovaného a inštrukcií poisťovne. V tejto súvislosti žalobca poukázal na synalagmatický charakter právneho vzťahu medzi autoservisom a poisťovňou. Autorizovaný servis neinformuje poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra za opravu jeho motorového vozidla, túto zasiela rovno poisťovni a opravené motorové vozidlo vydáva poškodenému doručením krycieho listu od poisťovne, kedy sa reálne dostáva opravené motorové vozidlo do dispozičnej sféry poškodeného a odpadá potreba a účel užívania náhradného motorového vozidla. Skutočnosť, že sa vozidlo poškodeného nachádzalo v autoservise a poškodený ho nemohol užívať, v dôsledku čoho si musel prenajať náhradné vozidlo, je v príčinnej súvislosti s konaním poistenca žalovaného ako vinníka dopravnej nehody, a teda oprávnenou dobou nájmu náhradného vozidla pre účely priznania nároku na náhradu škody, a teda poskytnutia poistného plnenia, je celá doba zotrvania vozidla poškodeného v autoservise. Pokiaľ je doba zotrvania v autoservise podľa názoru poisťovne neprimeraná, nie je dôvod prenášať zodpovednosť na poškodeného, ale je to práve poisťovňa, ktorá má dôsledky vyvodzovať voči autoservisu titulom záväzkového vzťahu uzavretého s ním. Žalobca preto zdôraznil, že skutočnosť, že opravované vozidlo poškodené konaním poistenca žalovaného zotrvá v autoservise až do zaplatenia nákladov spojených s jeho opravou je priamou a bezprostrednou príčinou vzniku uplatneného nároku na náhradu škody, pričom nevydanie vozidla ku dňu poskytnutia zdaniteľného plnenia podľa faktúry vystavenej autoservisom a doručovanej len poisťovni nepredstavuje žiadnu ďalšiu, ani inú príčinu, ktorá by bola samostatnou a rozhodujúcou príčinou pre vznik škody, resp.
v dôsledku ktorej by došlo k pretrhnutiu príčinnej súvislosti. Správnosť a opodstatnenosť vyššie uvedenej argumentácie žalobcu potvrdzuje aj aktuálna rozhodovacia prax súdov, žalobca poukázal na závery Krajského súdu v Bratislave vyslovené v rozsudkoch zo dňa 24.11.2021 pod sp. zn. 3Cob/202/2020, zo dňa 18.10.2023 pod sp. zn. 3Cob/86/2023 a zo dňa 15.11.2023 pod sp. zn. 3Cob/94/2023 ako aj aktuálne rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, konkrétne na Rozsudok zo dňa 26.03.2024 sp. zn. 11Co/88/2023, Rozsudok zo dňa 26.03.2024 sp. zn. 9Co/107/2023 alebo Rozsudky zo dňa 30.04.2024 sp. zn. 6Co/84/2023 a sp. zn. 6Co/77/2023, ktorých závery sú rovnako aplikovateľné na predmetné konanie. Vzhľadom na všetky uvedené skutkové a právne okolnosti v rámci tohto konania žiadal, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
10. Súd vo veci nariadil a dňa 20.09.2024 vykonal pojednávanie v súlade s ust. § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu, žalovaného, právnej zástupkyne žalovaného a za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Právna zástupkyňa žalovaného podaním doručeným súdu dňa 12.09.2024 požiadala o ospravedlnenie svojej a žalovaného neúčasti na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania s tým, že súhlasila s uskutočnením pojednávania v ich neprítomnosti. Zároveň sa týmto podaním vyjadrili k vyjadreniu žalobcu zo dňa 14.08.2024, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené na oboznámenie. Súd vec na nariadenom pojednávaní prejednal a následne po vykonanom dokazovaní aj rozhodol. Možno konštatovať, že strany sporu vo svojich vyjadreniach ako aj v konaní pred súdom zásadne zotrvali na svojej vyššie uvedenej skutkovej a právnej argumentácii v spore.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a predmetnú vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení príslušných právnych predpisov:
12. Podľa ust. § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
13. Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
14. Podľa ust. § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
15. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
16. Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
17. Podľa ust. § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
18. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu postúpiť písomnou zmluvou inému.
19. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
20. Podľa ust. § 525 ods. 1 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
21. Podľa ust. § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
22. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZPZP“), tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).
23. Podľa ust. § 2 písm. d), f) a g) ZPZP, na účely tohto zákona sa rozumie d) poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu, f) poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti a g) poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.
24. Podľa ust. § 4 ods. 1 ZPZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
25. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) ZPZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
26. Podľa ust. § 4 ods. 4 ZPZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Súd v predmetnej veci zistil nasledujúci skutkový stav:
28. Dňa 13.05.2022 vystavil žalobca faktúru č. XXXXXXX (dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 13 spisu), ktorou so splatnosťou dňa 28.05.2022 fakturoval poškodenej (I. M.) za prenájom náhradného vozidla (ktoré si poškodená prenajala z dôvodu, že jej vozidlo bolo v dôsledku poistnej udalosti zo dňa 11.04.2022 poškodené a prevzaté do opravy) podľa zmluvy o nájme č. 219/2022 zo dňa 27.04.2022 (na č.l. 9 spisu) zn. Hyundai i30, AT, EČV: N., a to za obdobie od 27.04.2022 do 13.05.2022, t. j. za 17 dní sumu 628,93 EUR s DPH a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- EUR s DPH, t.j. celkom spolu sumu 658,93 EUR s DPH.
29. Dňa 13.05.2022 uzavreli žalobca ako postupník a poškodený ako postupca zmluvu o postúpení pohľadávky (dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 16 spisu), v ktorej poškodený deklaroval, že má peňažnú pohľadávku voči žalovanému, ako poisťovni a likvidačnému zástupcovi, ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlom zn. L. O., EČV: N., vo výške 658,93 EUR s DPH z titulu jeho nároku voči žalovanému podľa ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z. z., pričom ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 11.04.2022 na vozidle zn. G. B., EČV: N. (bod 1 zmluvy). Poškodený touto zmluvou ďalej postupoval žalobcovi pohľadávku uvedenú v bode 1 zmluvy a žalobca sa zaviazal uhradiť poškodenému za postúpenie pohľadávky odplatu podľa bodu 4 a 5 zmluvy. V bode 4 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1 zmluvy je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 658,93 EUR s DPH, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXX vystavenej žalobcom ako prenajímateľom poškodenému ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. P. F., AT, EČV: N.. V bode 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude postupovanú pohľadávku podľa bodu 1 zmluvy vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.
30. Listom zo dňa 13.05.2022 adresovanom žalovanému (dôkaz produkovaný žalobcom na rube č.l. 17 spisu) poškodený oznamoval žalovanému, že dňa 13.05.2022 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúce z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.04.2022 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 658,93 EUR s DPH spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu, čím jeho pohľadávka prešla na žalobcu a týmto listom tak zároveň žalovaného požiadal o jej plnenie na ďalej špecifikovaný bankový účet.
31. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení zo dňa 15.06.2022 adresovanom žalobcovi (dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 14 spisu) oznamoval žalobcovi, že dňa 14.06.2022 ukončili šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého bude žalobcovi poukázané poistné plnenie vo výške 221,98 EUR, pričom priznaná primeraná doba zapožičania náhradného vozidla je 6 dní, v ktorej je zahrnutý čas na
opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne, najazdené 196 km.
32. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení, ako aj vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nárok uplatňovaný v tomto konaním žalobcom je dôvodný. Súd posúdil pohľadávku poškodeného voči žalovanému na náhradu nákladov za užívanie náhradného vozidla ako existujúcu pohľadávku, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku fakturácie prenájmu náhradného vozidla zo strany žalobcu, ktorý si počas opravy poškodeného vozidla prenajal náhradné vozidlo. Súd považuje postúpenie pohľadávky poškodeného voči žalovanému na náhradu nákladov za užívanie náhradného vozidla na žalobcu, a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným dňa 13.05.2022, za platný právny úkon, v dôsledku ktorého je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu na uplatňovanie si časti predmetnej postúpenej pohľadávky v tomto konaní. K uvedenému záveru súd dospel z dôvodu, že Občiansky zákonník v § 525 nevylučuje postúpenie predmetnej pohľadávky. Podľa názoru súdu došlo k platnému postúpeniu pohľadávky poškodeného voči žalovanému na žalobcu (vysporiadanie záväzku poškodeného voči žalobcovi z titulu neuhradenej faktúry bolo vyriešené v zmluve o postúpení, bod 5, a to vzájomným započítaním s nárokom poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky).
33. Poškodený ako právny predchodca žalobcu mal z uzatvorenej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla právo, aby žalovaný za neho nahradil preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Súd je toho názoru, že takým nárokom je aj žalobcom uplatňovaná žalovaná suma, a to s prihliadnutím na rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo. Poškodený nemožnosťou používania svojho motorového vozidla je paralyzovaný, a preto nie je možné spravodlivo v uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny za nájom zapožičaného motorového vozidla, dožadovať sa v súdnom spore ešte splnenia ďalších podmienok. (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017). Vzhľadom na potrebu poškodeného počas trvania opravy poškodeného vozidla využívať náhradné motorové vozidlo, súd neuznal krátenie počtu dní, za ktoré sa malo vyplatiť nájomné za prenájom náhradného motorového vozidla zo strany žalovaného, nakoľko nájomná zmluva bola uzatvorená na obdobie od 27.04.2022 do 13.05.2022 (t.j. 17 dní nájmu). Tieto skutočnosti potvrdil poškodený v Čestnom prehlásení zo dňa 13.05.2022 a v Potvrdení o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu autoservis, v ktorom sa oprava poškodeného vozidla vykonávala (č.l. 12 spisu).
34. Čo sa týka poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- EUR, žalovaný ho žalobcovi nepriznal, avšak bez riadneho vysvetlenia v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 15.06.2022. Nestačí daný poplatok žalovaným nepriznať bez ďalšieho zdôvodnenia. Predsa sa očakáva, že poisťovňa riadne zdôvodní nepriznanie plnenia tak, aby bolo zrejmé a zrozumiteľné a aby bolo aj zrejmé, že nejde iba o nejaké svojvoľné, či neodborné posúdenie a aby bolo zrejmé, že nepriznanie plnenia je skutočne dôvodné. To však zo strany žalovaného v danom prípade absentuje. Žalovaný až následne, a to v písomnom podaním adresovanom súdu, uvádza, že uvedený poplatok neprimerane navyšuje cenu prenájmu náhradného motorového vozidla a že nejde o náklady v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Súd sa s názorom žalovaného nestotožňuje, má za to, že ide o náklady spojené s prenájmom. Dojednanie poplatku bolo súčasťou zmluvy, pričom súd má zo svojej praxe vedomosť, že taký poplatok je bežne súčasťou zmluvných dojednaní, teda nejde o výnimočný poplatok. Súd má za to, že poplatok tvorí súčasť škody a predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou a nebyť jej, tak by nevznikli. V zmysle súdnej praxe za skutočnú škodu sa považujú nielen prípady zmenšenia majetku, ale aj prípady akýchkoľvek účelne vynaložených nákladov so vznikom alebo o zabezpečením škody. Poškodený predsa prišiel o možnosť užívať svoje motorové vozidlo dôsledku dopravnej nehody, ktorú nezavinil, a teda v dôsledku toho bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť užívať vlastné vozidlo po dobu opravy svojho vozidla riešil požičaním náhradného vozidla a cenu za nájom vozidla, ktorú vyplatil, by vôbec nevznikla, keby k tomu nedošlo. Skutočnou škodu je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutne vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že na vrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. (obdobný názor v rozsudku KS v Žiline zo dňa 22.11.2017, sp.zn. 13Cob/110/2017,...) Cenu nájmu bol poškodený povinný zaplatiť spolu s
daným poplatkom tak, ako to vyplýva zo zmluvných dojednaní a ktorý prenajímateľ požadoval v rámci nájomných podmienok.
35. Čo sa teda týka poplatku za pristavenie a odovzdanie, tak daný poplatok bol dohodnutý v Zmluve o nájme a následne bol riadne účtovaný vo faktúre a z faktúry táto položka nepochybne vyplýva. Súd skonštatoval, že ide o paušalizovaný jednorazový poplatok spočívajúci v nákladoch spojených s prenájmom vozidla. Dojednanie poplatku bolo súčasťou zmluvy. Je nepochybné, že žalobca poskytuje komplexné služby zahrňujúce administratívu a pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, kedy musí vynaložiť aj náklady na pohonné hmoty a pod. Súd skonštatoval, že predmetný poplatok je súčasťou skutočnej škody vzniknutej v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Daný poplatok je paušalizovaným poplatkom zahrňujúcim služby: pristavenie vozidla a pod. Súd skonštatoval, že daný poplatok je opodstatnený, bol riadne dojednaný v zmluve a nie je dôvod ho nepriznať, či posúdiť zmluvu v tej časti za neplatnú. Na základe vyššie uvedených skutočností súd zaviazal žalovaného na zaplatenie daného poplatku žalobcovi.
36. Z predložených listín vyplynulo, že prenájom náhradného vozidla bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať vznik nákladov. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy, resp. do doručenia krycieho listu, vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený si v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil a preukázal účelnosť požičania náhradného vozidla. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho konania poisteného u žalovaného, nemožno u poškodeného umocňovať jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo najvhodnejšiu požičovňu vozidiel, resp. servis, ktorý vozidlo odovzdá aj bez krycieho listu a pod., čo je však v bežnej praxi nepravdepodobné. Nájomný vzťah bol ukončený dňom vrátenia vozidla zo servisu po ukončení opravy dňa 13.05.2022, kedy bolo opravené vozidlo bezodkladne odovzdané držiteľovi (Vyjadrenie autoservisu k dobe opravy vozidla – č.l. 12 spisu). S poukazom na uvedené, žalovaný nesprávne posúdil dobu trvania nájmu, a bol povinný akceptovať dobu trvania nájmu v rozsahu, v akom poškodený dôvodne nemohol užívať svoje vozidlo. Keďže vozidlo bolo v servise do 13.05.2022 nie zavinením poškodeného a bez jeho ovplyvnenia, doba trvania nájmu do 13.05.2022, teda 17 dní, bola opodstatnená. Teda postup žalovaného, v rámci ktorého priznal nájomné iba za 6 dní a za 11 dní nepriznal, je nesprávny.
37. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená. (R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...).
38. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalobcovi žalovaným v sume 221,98 EUR je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 436,95 EUR uplatnená dôvodne (uplatnená suma 658,93 EUR - priznaná suma 221,98 EUR = žalovaná istina 436,95 EUR), a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotnoprávnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.
39. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia. Je nepochybné, že poškodený si zapožičal vozidlo na základe písomnej zmluvy s riadne dohodnutou cenou nájmu, a to po dobu zotrvania vozidla
v oprave (pričom dĺžka nebola poškodeným ovplyvniteľná), a tieto náklady spojené s nájmom sú v zmysle ustálenej judikatúry škodou spočívajúcou vo vynaložení nákladov poškodeného na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou a nemožno nepriaznivosť stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného vozidla zisťoval napr. cenu nájomného u iných subjektov. Takým prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, zvlášť na to, že on bol ten poškodený bez vlastného zavinenia. Súd nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp. žalobcovi náklady nájmu v plnej výške, pokiaľ žalovaný namietal dĺžku doby nájmu, relevantným spôsobom nepreukázal opodstatnenosť takej námietky. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina, t.j. náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo až do vydania vozidla. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca žalovaného. Poškodený nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať lacnejšiu požičovňu a podrobne skúmať podmienky. Predsa poškodený bol obmedzený už samotným poškodením vozidla, nie je dôvod, aby zavinením inou osobou bol obmedzovaný ešte o to viac, aby hľadal a porovnával požičovne. Bolo by absurdné požadovať od poškodeného, ktorý je poškodením inou osobou obmedzovaný v jeho vlastníckom práve, aby pri zabezpečení náhradného vozidla sa „zdržiaval“ hľadaním a porovnávaním viacerých požičovní. Žalovaný svojvoľným vlastným určením stanovil dĺžku doby nájmu, čo nemožno akceptovať a po vykonanom dokazovaní sa zistil jeho postup ako nesprávny a neopodstatnený. Súd mal tak vykonaným dokazovaním riadne preukázanú dobu a výšku prenájmu, pričom z listín, ako je faktúra, či čestné prehlásenie poškodeného a autoservisu, vyplýva dĺžka opravy a opodstatnenosť dĺžky nájmu.
40. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 30.06.2022, nakoľko dňom 14.06.2022 bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti, tak ako to bolo oznámené žalovaným listom zo dňa 15.06.2022, a teda týmto dňom začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 29.06.2022. So zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní odo dňa 30.06.2022.
41. Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť, alebo pre ktoré znížil poistné plnenie, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
42. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
43. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
44. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
45. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
46. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Q. R. L. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
47. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu na nárok na úroky z omeškania tak, ako ich žalobca zdôvodňoval v podanej žalobe s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. S. XXX/XXXX zo dňa 14.10.2021. Poisťovňa nebola v omeškaní s plnením svojich povinností podľa § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z., ale bola v omeškaní s plnením poistného plnenia, nakoľko ho neposkytla v plnej výške. Poisťovňa sa vzhľadom na ustanovenie § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. s plnením peňažného dostala do omeškania po uplynutí 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti, ktorej šetrenie podľa listu zo dňa 15.06.2022 ukončila 14.06.2022. Poisťovňa mala poskytnúť poistné plnenie do 15 dní a 16. dňom sa dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia. Preto, pokiaľ žalobca žiadal úroky z omeškania z časti neposkytnutého poistného plnenia od 30.06.2022, žiadal ich v súlade s ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol voči žalovanému úspešný v plnom rozsahu, priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady účelne vynaložených trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.