Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cob/18/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v spore žalobcu: Finportal, a. s., so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 45 469 156, právne zastúpený: JUDr. Viliam Pogran, advokát, so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50725777, proti žalovanému: L. H., U. P. M. XX, XXX XX V., C.: XXXXXXXX, právne zastúpený: JUDr. Tatiana Vorobelová, advokátka, so sídlom Bajzova 2, 040 01 Košice, IČO: 51889111, o zaplatenie 3.399,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. -368 zo dňa 08.12.2020, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 3.399,58 eura s príslušenstvom pozostávajúcim z úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.687,17 eura od 09.10.2017 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 370,37 eura od 04.12.2017 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 342,04 eura od 14.05.2018 do zaplatenia, ako aj nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a trov konania.

2. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3 399,58 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2 687,17 Eur od 09.10.2017 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 370,37 Eur od 04.12.2017 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 342,04 Eur od 14.05.2018 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia , , , , , , , , Zákona o finančnom sprostredkovaní a taktiež vychádzal z článku V bod 2, článku V bod IX, článku II bod 1, článku III bod IV, článku III bod 6 a článku III bod 9 zmluvy a províznych podmienok, ktoré boli uzavreté medzi sporovými stranami.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že uzatvoril Zmluvu o finančnom sprostredkovaní zo dňa 03.11.2015 (ďalej len „zmluva“), ktorej predmetom bolo získavať záujemcov o uzatvorenie produktových zmlúv - predaj rôznych finančných produktov. Následne dňa 05.11.2015 uzatvoril žalobca so žalovaným Dodatok číslo X k predmetnej zmluve (ďalej len „dodatok“), na základe ktorého sa zmluvné strany dohodli, že žalovanému bude poskytnutý preddavok provízie vo výške 7.500,- eur. V zmysle článku II. bod 3 a 4 dodatku sa zmluvné strany ďalej dohodli na práve žalobcu, započítať sumu poskytnutého preddavku s budúcimi nárokmi žalovaného, ktoré mu vzniknú v súlade so zmluvou, a to odo dňa 01.12.2015 vo výške 30 % z každej kladnej, aktuálne vypočítanej provízie, najneskôr do 31.05.2016. V súlade s článkom V. bod 9 zmluvy sa časť provízie poukazuje do tzv. garančného fondu, pričom tieto prostriedky sú určené výlučne na úhrady prípadného budúceho dlhu žalovaného voči žalobcovi. Dňa 15.12.2016 bola zmluva so žalovaným vypovedaná v súlade s článkom VII. bod 2 písm. d) zmluvy z dôvodu, že žalovaný prestal spĺňať podmienky pre výkon činností. Vzhľadom k uvedenému žalovanému vznikol nárok na vyplatenie odvodu do garančného fondu vo výške 1.665,07 eur a nárok na vyplatenie zadržaných provízií bo výške 4.766,20 eur, avšak z dôvodu storna zmlúv vznikol žalovanému záväzok voči žalobcovi vo výške 7.062,- eur a nárok na vrátenie preddavku provízie vyplateného v zmysle dodatku vo výške 2.056,44 eur. Žalovanému ďalej vznikol aj záväzok voči žalobcovi vo výške 370,37 eur a 342,04 eur titulom storna zmlúv uzatvorených žalovaným. Vzhľadom k uvedenému má žalobca za to, že voči žalovanému má nárok na úhradu provízii, na ktoré nemá nárok, keďže došlo k stornu zmlúv vo výške 3.399,58 eur s príslušenstvom. Žalovaný v podanom odpore zo dňa 16.03.2019 uviedol, že v plnom rozsahu popiera pohľadávku žalobcu, táto je vymyslená a nepreukázaná. Žalobca vôbec nepreukázal vznik pohľadávky, ani jej výšku. Pokiaľ ide o výpoveď zmluvy, táto je neplatná, keďže žalobca nepreukázal, aké predpoklady prestal žalovaný spĺňať pre výkon činnosti. Pokiaľ ide o klientov žalovaného, títo sú jeho kmeňovými klientmi a pri odchode od žalobcu je žalovaný oprávnený si ich zobrať, teda má nárok aj na vyplatené provízie. Dôvod ukončenia zmluvy nie je predmetom sporu, keďže žalobca si voči žalovanému neuplatňuje nárok v súvislosti s ukončením zmluvy, ale v súvislosti so storno zmluvami. Žalobca poukázal na článok V. bod 2 zmluvy a článok IV. prílohy číslo 1 Provízne podmienky k zmluve o finančnom sprostredkovaní (ďalej len „provízne podmienky“), v zmysle ktorých je žalovaný povinný vrátiť vyplatené provízie, ak dôjde k stornovaniu ním sprostredkovaných zmlúv zo strany klienta. Vzhľadom k uvedenému, žalobca rozpísal nárok na vrátenie provízií, na ktoré žalovaný stratil nárok nasledovne: zmluva číslo XXXXXXXXXX - výška vyplatenej provízie 1.416,10 eur, výška vymáhanej provízie 926,11 eur, zmluva číslo XXXXXXXXXXX - výška vyplatenej provízie 825,- eur, výška vymáhanej provízie 342,04 eur, zmluva číslo XXXXXXXXXX - výška vyplatenej provízie 983,61 eur, výška vymáhanej provízie 655,77 eur, zmluva číslo XXXXXXXXXX - výška vyplatenej provízie 1.221,14 eur, výška vymáhanej provízie 559,65 eur, zmluva číslo XXXXXXXXXX - výška vyplatenej provízie 617,76 eur, výška vymáhanej provízie 360,34 eur, zmluva číslo XXXXXXXXXX - výška vyplatenej provízie 1.618,72 eur, výška vymáhanej provízie 539,52 eur, zmluva číslo XXXXXXXXXX - výška vyplatenej provízie 2.791,46 eur, výška vymáhanej provízie 1.279,32 eur, zmluva číslo XXXXXXXXXX - výška vyplatenej provízie 545,08 eur, výška vymáhanej provízie 317,95 eur. Žalovanému bol teda dňa 04.11.2015 poskytnutý preddavok na provízie vo výške 7.500,- eur, ktorý sa v súlade s Dodatkom číslo X započítal s nárokmi žalovaného na vyplatenie provízie, pričom doposiaľ ostala žalovaným nevrátená suma vo výške 2.056,43 eur. Žalobca tiež poukázal na nekalé obchodné praktiky žalovaného, ktorý platil poistné za klientov, čím im poskytol finančnú výhodu. Žalobca nevylúčil ani to, že zámerom žalovaného bolo zrejme vylákať od žalobcu provízie a následne po ich obdŕžaní zmluvu stornovať a uzatvoriť inú zmluvu o sprostredkovaní s iným samostatným agentom. Žalovaný uviedol, že žalobca garantuje dedenie kmeňa, teda získanie nasledovných provízií, tzn., že ak sa žalovaný od žalobcu odregistroval prostredníctvom Národnej banky Slovenska zo sektora poistenie a zaistenie, stále mal so žalobcom uzatvorenú zmluvu o spolupráci cez sektor úverov, teda zmluva o sprostredkovaní bola naďalej platná a provízie mal žalovaný dostávať naďalej. Žalobca uviedol, že na základe žiadosti žalovaného zabezpečil vyčiarknutie žalovaného z registra poistenia a zaistenia ku dňu 15.07.2016, teda v zmysle článku III. bod 9 províznych podmienok, čím počnúc dňom 15.07.2016 žalovanému zanikol nárok na vyplatenie ďalšej provízie. Žalobca ďalej uviedol, že v zmysle článku V. bod 5 písm. a), c) zmluvy, má agent (žalobca) výhradné právo jednostranne zadržať výplatu provízie, a to aj opakovane, ak zistí, že zo strany sprostredkovateľa (žalovaného) ide o konanie za účelom získania nezákonného alebo neoprávneného prospechu, a ak je dlžné poistné viac ako 60 dní. Žalobca následne zistil, že poistné pri zmluvách, ktorých uzatvorenie sprostredkoval žalovaný, nebolo uhrádzané, na čo žalobca upozornil žalovaného. Po tomto upozornení došlo k úhrade poistného, avšak z účtu žalovaného a nie účtov poistených osôb. Žalobca sa teda oprávnene domnieval, že zo strany žalovaného ide o

konanie za účelom získania nezákonného alebo neoprávneného prospechu, kedy sa žalovaný od žalobcu snažil získať vyplatenie provízií s tým, že v mene klientov uhradil prvé poistné žalovaný zo svojho účtu. Pokiaľ ide o kmeňových klientov, žalobca odkázal na ustanovenie článku IV. písm. g) zmluvy, z ktorého vyplýva, že po ukončení platnosti zmluvy udelí agent (žalobca) súhlas žalovanému ako sprostredkovateľovi na presun všetkých produktových zmlúv uzatvorených žalovaným. Žalovaný mal teda žalobcovi oznámiť, do ktorej poisťovne si svojich kmeňových klientov prenesie a následne by žalobca žalovanému udelil súhlas. Zo strany žalovaného však doposiaľ nedošlo k oznámeniu, resp. predloženiu návrhu vyrokovaného s novou poisťovňou, na základe ktorého by žalovanému udelil súhlas na presun kmeňových klientov. Žalobca zastavil výplatu týchto provízií bez udania akéhokoľvek dôvodu. Žalovaný je teda názoru, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývala opodstatnenosť zadržania výplaty provízií, keďže dlžné poistné nebolo viac ako 60 dní. medzi sporovými stranami boli uzatvorené zmluvné vzťahy, na základe ktorých boli riadne dohodnuté práva a povinnosti. Išlo o zmluvu o finančnom sprostredkovaní zo dňa 03.11.2015, kde v článku X. bod 2 zmluvy žalovaný svojím podpisom potvrdil, že rozumie a súhlasí s podmienkami uvedenými v zmluve, ako aj províznymi podmienkami, ktoré tvorili prílohu tejto zmluvy. V článku X. bod 7 zmluvy zasa zmluvné strany vyjadrili, že si zmluvu prečítali, porozumeli jej obsahu a zmluva vyjadruje ich slobodnú vôľu. Následne dňa 05.11.2015 bol uzatvorený medzi týmito zmluvnými stranami Dodatok číslo X k zmluve, v ktorom článku II. bod 1 sa dohodli, že žalovanému bude vyplatený preddavok provízie v celkovej výške 7.500,- eur. V zmysle článku II. bod 3 a 4 sa zmluvné strany dohodli na práve žalobcu započítať sumu poskytnutého preddavku s budúcimi nárokmi žalovaného, ktoré mu vzniknú odo dňa 01.12.2015 vo výške 30 % z každej kladnej aktuálne vypočítanej provízie. Žalovaný mal však vyrovnať celú sumu najneskôr do 31.05.2016. Dňa 04.11.2015 poskytol žalobca žalovanému v súlade s dodatkom uvedený preddavok vo výške 7.500,- eur, ktorý postupne voči žalovanému započítaval. Z prehľadu provízií a storien k výzve zo dňa 28.09.2017 vyplýva, že nároky žalovaného pozostávajú z nároku na vyplatenie zadržaných provízií, ktoré boli zadržané z dôvodu hroziaceho storna vo výške 4.766,20 eur a nároku žalovaného na vrátenie odvodu z garančného fondu vo výške 1.665,07 eur. Naopak záväzky žalovaného pozostávajú zo záväzku žalovaného vrátiť už poskytnuté provízie za stornované zmluvy vo výške 7.062,- eur a záväzku žalovaného vyplatiť zostatok poskytnutého preddavku na provízie v sume 2.056,44 eur. Keďže došlo k ukončeniu zmluvy ku dňu 15.12.2016, žalovanému v súlade s článkom III. bod 9 zmluvy zanikol nárok na následnú a sieťovú províziu. Čo sa týka garantovaného kmeňa žalovaného, žalobca mu udelil súhlas na presun týchto klientov a ich produktových zmlúv, avšak zo strany žalovaného absentovala iniciatíva k tomuto presunu kmeňa klientov. Žalovaný poukázal na to, že pozná dve varianty zmluvy o sprostredkovaní, a to zmluvu kedy záväzok sprostredkovateľa spočíva v obstaraní príležitosti uzavrieť zmluvu a splnenie tejto povinnosti stačí pre vznik práva na províziu a druhý variant, kedy nárok na províziu vzniká až splnením záväzku tretej osoby zo sprostredkovateľskej zmluvy. Z uzatvorenej zmluvy (článok III ods. 1) vyplýva, že odmena bola rozdelená na tri časti, získateľskú províziu (nárok vznikol za splnenia ak získal klienta), následnú produktovú províziu (nárok vznikol, ak na účet žalobcu bola pripísaná platba od obchodného partnera) a sieťovú produktovú províziu. Žalovaný ďalej uznal, že medzi zmluvnými stranami bolo dohodnuté aj storno provízie, avšak takáto dohoda medzi zmluvnými stranami odporuje kogentným ustanoveniam v ustanovení . Podľa tohto ustanovenia sprostredkovateľ neručí za splnenie záväzku tretích osôb, s ktorými sprostredkoval uzavretie zmluvy, nesmie však navrhovať záujemcovi uzavretie zmluvy s osobou, ohľadne ktorej vie alebo musí vedieť, že je dôvodná pochybnosť, že splní riadne a včas svoje záväzky zo zmluvy. Ak by súd posúdil, že žalobca postupoval správne pri storne produktovej provízie, žalovaný si uplatnil v zmysle voči žalobcovi kompenzačnú námietku vo výške 3.399,58 eur, ktorú odôvodnil tým, že žalobca má doposiaľ príjem z produktových zmlúv, ktoré žalovaný uzatvoril a ktoré neboli ukončené, preto žalovaný určil predbežne odmenu za každý rok vo výške 1.674,- eur. Pokiaľ ide o kompenzačnú námietku, ktorú žalovaný vzniesol, žalovaný poskytol súdu zoznam klientov poisťovne, na získaní ktorých sa zaslúžil, no žalobca sa k nim nevyjadril a neposkytol žalovanému žiadne podklady. Zo skutkového stavu tvoreného písomnými vyjadreniami strán sporu a predloženými dôkazmi, vyplýva, že nespornou skutočnosťou v konaní je uzatvorenie zmluvy o sprostredkovaní, ktorej súčasťou bola Príloha číslo X - provízne podmienky, rovnako aj uzatvorenie Dodatku číslo X k tejto zmluve. Nesporným sa v konaní javí aj to, že žalobca poskytol žalovanému preddavok vo výške 7.500,- eur. Spornou časťou konania je samotná výška pohľadávky žalobcu, na ktorú podľa žalovaného žalobca nemá nárok. Spornou skutočnosťou konania je aj platnosť výpovede zmluvy žalobcom, vyplácanie ďalších provízií žalovanému, na ktoré mu mal vzniknúť nárok a existencia pohľadávky žalovaného voči žalobcovi tak, ako to uplatnil v kompenzačnej námietke.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil tak, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 03.11.2015 k uzatvoreniu zmluvy o finančnom sprostredkovaní, ktorej predmetom bola najmä činnosť žalovaného na získavaní záujemcov o uzatvorenie produktových zmlúv, teda rôznych finančných produktov. Zmluva a jej jednotlivé ustanovenia podliehali právnej úprave zákonom o finančnom sprostredkovaní ako zákonom lex specialis a sekundárne ako zákonom lex generalis. Žalovaný za túto činnosť poberal od žalobcu províziu, ktorú bol povinný vyplácať. Žalovanému v zmysle uzatvorenej zmluvy vznikal nárok na tri provízie, a to získateľskú, následnú a sieťovú, pričom nárok na následnú a sieťovú províziu žalovanému zaniká pri ukončení sprostredkovateľskej zmluvy. Dňa 05.11.2015 uzatvoril žalobca so žalovaným dodatok k zmluve, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému preddavok vo výške 7.500,- eur. Suma poskytnutého preddavku mala byť žalovaným použitá na prefinancovanie prevádzkových potrieb žalovaného a jeho obchodnej siete a v súvislosti s náborom nových osôb za účelom rozšírenia obchodnej siete žalobcu. Zmluvné strany sa súčasne dohodli na povinnosti žalovaného vyrovnať žalobcovi celú poskytnutú sumu preddavku vo výške 7.500,- eur najneskôr do 31.05.2016 s tým, že žalobca má výhradné právo započítať sumu poskytnutého preddavku s budúcimi nárokmi žalovaného, ktoré mu vzniknú v súlade s uzatvorenou zmluvou. Z vyjadrenia žalobcu a predložených dôkazov je zrejmé, že žalovaný zrejme za účelom vylákania provízií od žalovaného platil prvé platby poistného za svojich klientov a následne túto zmluvu stornovať, čo preukazuje e-mail zo dňa 27.01.2016, kde porovnaním účtov, z ktorých bolo platené poistné, bolo zistené, že tieto platby boli z bankového účtu žalovaného. Takéto konanie možno považovať za nekalé obchodné praktiky žalovaného, na základe ktorých bol podľa článku VII. bod 2 písm. d) v spojení s článkom VII. bod 5 zmluvy. Súd má za to, že žalobca postupoval v súlade s ustanoveniami zmluvy, ak okamžitou výpoveďou zo zmluvy zo dňa 15.12.2016 zmluvu vypovedal v zmysle uvedených článkov. Za týchto okolností žalovanému zanikol nárok na províziu v prípade, ak dôjde k porušeniu alebo skončeniu platnosti produktových zmlúv, ktorých uzavretie sprostredkoval žalovaný, t.j. v prípade ak dôjde k stornovaniu uvedených zmlúv. V takomto prípade je žalovaný úplne alebo čiastočne províziu povinný vrátiť. Žalobca teda preukázal aj jeho oprávnenie zadržať províziu žalovanému. Súd sa ďalej zaoberal argumentáciou žalovaného ohľadom ochrany poskytnutej v jeho ustanovení , kde upravuje, že sprostredkovateľ neručí za splnenie záväzku tretími osobami. Je pravdou, že v tomto ustanovení upravuje, že sprostredkovateľ neručí za splnenie záväzku tretích osôb, s ktorými uzatvoril zmluvy, táto skutočnosť však nevylučuje možnosť dohodnúť ručenie za splnenie týchto záväzkov medzi zmluvnými stranami, t.j. medzi záujemcom a sprostredkovateľom. Súd v tomto poukazuje na komentár NÉMETHOVÁ, M. 2010. - Veľký komentár. EUROKÓDEX., v ktorom sa uvádza: „Ďalšou možnosťou pre vymedzenie vzniku nároku na províziu nielen na dosiahnutie výsledku spočívajúceho v uzatvorení sprostredkúvanej zmluvy, ale až na jej splnenie. Sprostredkovateľ v danom prípade v rámci nároku na odplatu bude nositeľom nielen rizika neuzatvorenia zmluvy, ale i rizika jej nesplnenia. Rozhodujúcimi skutočnosťami pre vznik nároku bude nielen uzatvorenie sprostredkúvanej zmluvy, ale i jej splnenie.“ (...) „Ustanovenie je dispozitívne a zmluvné strany sa od neho môžu odchýliť alebo ho vylúčiť.“ V tomto je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca sa od žalovaného nedomáha splnenia záväzkov tretích osôb, ktorých uzatvorenie žalovaný pre žalobcu sprostredkoval, ale vrátenia časti provízie, ktorú žalobca žalovanému vyplatil a na ktorú následne žalovanému zanikol nárok. Túto podmienku zmluvné strany nevylúčili, neobmedzili ju, práve naopak osobitne si ju dojednali v ustanovení článku V. bod 2 zmluvy. Súd má teda za to, že samotné ustanovenie neposkytuje žalovanému ochranu v tom zmysle, že žalovaný by nebol povinný vrátiť žalobcovi vyplatené provízie, na ktoré mu zanikol nárok po storne zmlúv, ktoré uzatvoril s tretími stranami, práve naopak, ustanovenie túto možnosť upravuje. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nemožno prihliadnuť na túto argumentáciu žalovaného. Žalobca v konaní uviedol presný zoznam zmlúv uzatvorených žalovaným, ktoré boli predčasne ukončené z dôvodu ich neplatenia. Provízia, ktorú bol žalovaný v dôsledku stornovania zmlúv povinný žalobcovi vrátiť predstavuje sumu 2.687,17 eur, ktorá pozostáva zo záväzkov žalovaného vo výške 7.062,- eur (nárok žalobcu vyplýva z článku V. bod 1 zmluvy a článku VI. províznych podmienok) a vo výške 2.056,44 eur (vyplýva z článku II. bod 4 dodatku) oproti nárokom žalovaného voči žalobcovi vo výške 4.766,20 eur (nárok vyplývajúci z článku V. bod 5 písm. c) zmluvy) a vo výške 1.665,07 eur (vyplývajúci z článku V. bod 9 zmluvy a článku VI. bod 4 províznych podmienok), t.j. predmetná suma vo výške 2.687,17 eur predstavuje súčet a následný rozdiel súm (7.062,- eur + 2.056,44 eur) - (4.766,20 eur + 1.665,07 eur). Žalobca predmetný nárok preukázal prehľadom provízií a storien k osobe žalovaného, ktorý tvoril výzvu na úhradu žalovanému zo dňa 28.09.2017. Následne bol žalovaný vyzvaný na vrátenie ďalších provízií na rovnakom právnom základe, ktoré mu boli vyplatené, avšak v dôsledku storien uzatvorených zmlúv

na ne žalovaný stratil nárok. Konkrétne na základe výzvy zo dňa 23.11.2017 bol žalovaný žalobcom vyzvaný na úhradu neprávom vyplatených provízií vo výške 370,37 eur a výzvou zo dňa 03.05.2018 bol vyzvaný na vrátenie ďalších neprávom vyplatených provízií vo výške 342,04 eur. Prílohou výziev boli prehľady provízií a storien k osobe žalovaného, ktoré preukazujú výšku provízií, ktoré bol žalobca oprávnený žiadať od žalovaného. Žalobca tak preukázal opodstatnenosť celkovej žalovanej sumy vo výške 3.399,58 eur (2.687,17 eur + 370,37 eur + 342,04 eur). Pokiaľ ide o kompenzačnú námietku uplatnenú žalovaným, táto sa podobá na vzájomnú žalobu v zmysle , žalovaný si však svoju pohľadávku započítal v rovnakej výške ako žalobca, teda o vzájomnú žalobu nejde a táto kompenzačná námietka sa použije iba ako tvrdenie žalovaného na zánik (oslabenie) práva žalobcu, teda prostriedok procesnej obrany žalovaného. Pokiaľ ide o samostatnú námietku, žalovaný tvrdí, že má nárok na provízie zo zmlúv, ktoré doposiaľ trvajú, pričom uviedol aj výšku tejto provízie - 3.399,58 eur. Uvedená suma pozostáva zo sumy 1.674,- eur od ukončenia zmluvného vzťahu. Súd v tomto vychádzal z ustanovení zmluvy, konkrétne článku III. bod 9, ktorý upravuje to, že žalovanému z dôvodu výpovede zmluvy zanikol nárok na následnú a sieťovú províziu. Z uvedeného vyplýva, že žalovanému by mal doposiaľ trvať nárok na získateľskú (produktovú) províziu v prípade prenosu klientov k novému agentovi. V konaní nebolo preukázané, že žalovaný požiadal žalobcu o prenos svojich klientov k novému agentovi. Na záver je ešte potrebné poukázať na to, že žalovaný síce vyčíslil svoj nárok, avšak tento neodôvodnil (neuviedol z akých skutočností pri vyčísľovaní kompenzačnej námietky vzchádzal), teda súd dospel k záveru, že túto námietku nie je možné vziať do úvahy ako riadnu procesnú obranu žalovaného, ktorá by bola schopná oslabiť, resp. spôsobiť zánik práva žalobcu.

6. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol aj o príslušenstve pohľadávky, ktoré posúdil tak, že Žalobca si uplatnil úrok z omeškania, ktorý v žalobe správne vyčíslil. Vychádzajúc z uvedeného a zo skutkových okolností uvedených v žalobe bola preto žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.687,17 eur od 09.10.2017 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 370,37 eur od 04.12.2017 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 342,04 eur od 14.05.2018 do zaplatenia, ktorý si žalobca uplatnil podľa jednotlivých výziev na úhradu zasielaných žalovanému. Žalobcovi ďalej vznikol v zmysle v spojení s nariadenia aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, ktorú si žalobca v konaní taktiež uplatnil.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením s tým, že žalobca mal vo veci plný úspech, preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov na uplatnenie svojho práva, a to titulom právneho zastúpenia aj iných trov konania v rozsahu 100 %.

8. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to čo do všetkých jeho výrokov. Svoje odvolanie odôvodnil dôvodmi uvedenými v ustanovení , a . Podľa názoru odvolateľa zmluva o finančnom sprostredkovaní uzavretá medzi žalobcom a žalovaným napĺňa obsah sprostredkovateľskej zmluvy, pretože žalovaný sa zaviazal výhradne pre žalobcu vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca o uzatvorenie produktovej zmluvy mal príležitosť takúto zmluvu s obchodným partnerom žalobcu uzavrieť, a to najmä predkladať záujemcom ponuky na uzatvorenie produktovej zmluvy, uzavrieť produktové zmluvy a vykonávať ďalšie činnosti smerujúce k uzavretiu alebo zmene produktovej zmluvy, spolupracovať pri správe produktovej zmluvy, ak charakter finančnej služby takúto spoluprácu umožňuje, spolupracovať pri vybavovaní nárokov a plnení vyplývajúcich klientovi z produktovej zmluvy. Podľa názoru odvolateľa zo zmluvy o finančnom sprostredkovaní poistenia vyplýva, že žalovaného podstatná činnosť smerovala k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzatvoriť určitú zmluvu s treťou osobou. Dohodnutá bola forma úplaty, tzv. provízia. Charakteristické je, že tento vzťah neobsahoval zastúpenie. Záväzok spočíval v tom, že žalovaný vyhľadával zmluvných partnerov a kontaktoval ich, vo všetkých prípadoch išlo o obstaranie záležitosti iného. V postavení sprostredkovateľa sám zmluvu neuzatváral. Podľa názoru odvolateľa nárok na získateľnú províziu mu vznikol a tá mu aj bola vyplatená žalobcom, pretože prvé poistné bolo vyplatené a práve od toho závisela provízia žalovaného. Odvolateľ nesúhlasil s právnym názorom súdu, že ustanovenie má dispozitívnu povahu a že zmluvné strany sa môžu úplne od neho odkloniť a v zmluve o sprostredkovaní ho vynechať. Podľa jeho názoru ustanovenie nie je aplikovateľné na danú vec, keďže žalovaný bol v postavení sprostredkovateľa a nemohol ovplyvniť trvanie poistnej zmluvy. Žalobca žalovaného zároveň neinformoval, ktoré poistné zmluvy ním sprostredkované trvajú, pretože poberá ako samostatný finančný agent produktovú províziu. Nie všetky poistné zmluvy, ktoré

sprostredkoval boli ukončené a z tohto dôvodu aj vzniesol kompenzačnú námietku voči nároku žalobcu a postoj žalobcu k jeho kompenzačnej námietke pokladá za prvok nepodstivosti v obchodnom styku a za konanie v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle vyššie uvedeného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby došlo k zamietnutiu žaloby a žiadal priznať náhradu trov konania.

9. K odvolaniu podanému žalovaným sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie v priebehu konania a následne v odôvodnení rozsudku dôsledne sa zaoberal argumentáciou žalovaného týkajúcou sa právneho postavenia žalovaného ako sprostredkovateľa vo vzťahu k žalobcovi, ako aj ochranou jeho práv poskytnutou mu . Žalobca má za to, že súd prvej inštancie správne právne posúdil postavenie ako aj práva a povinnosti žalovaného v zmluvnom vzťahu so žalobcom, pri určení ktorého je nutné vychádzať nielen z ale aj zo Zmluvy o finančnom sprostredkovaní. Súd prvej inštancie sa pri vyslovení svojho názoru opieral aj o názor právnych autorít uvedený v , a to vo Veľkom komentári Eurokódex. Žalobca v nadväznosti na názor súdu poukázal na to, že zmluva medzi stranami sporu bola riadne a bezvadne uzavretá a bola v nej obsiahnutá vôľa strán sporu. Žalobca trvá na tom, že na ustanovenia zmluvy je potrebné poukazovať a postupovať podľa nich nielen vtedy, keď žalovanému zakladajú celý rozsah jeho oprávnení, ale aj vtedy, keď zakladajú pre neho povinnosti. A práve dojednanou zmluvnou povinnosťou bolo, že žalovaný bol povinný vrátiť žalobcom vyplatenú províziu v prípade, ak išlo o zmluvu, ktorá bola žalovaným sprostredkovaná a následne zo strany klienta stornovaná. Žalovaný v tomto prípade musí niesť zodpovednosť za výber osoby, s ktorou uzavretie zmluvy sprostredkoval tak, ako to ustanovuje . Navyše v prípade, ak by neplatilo toto pravidlo, tak by získanie provízie mohlo byť ľahko zneužité. Podľa názoru žalobcu ide nielen o zákonný postup žalobcu, ale aj spravodlivý princíp podieľania sa na zodpovednosti za stornované zmluvy, nakoľko aj žalobca bol povinný províziu obdŕžanú od svojho obchodného partnera za stornovanú zmluvu vrátiť. V minulosti žalovaný proti takémuto postupu žalobcu nemal žiadne výhrady. Takýto postup finančných agentov na finančnom trhu mu je známy, resp. musí mu byť známi z jeho praxe. Žalobca má za to, že súd prvého stupňa sa podrobne zaoberal aj kompenzačnou námietkou žalovaného a svoj názor aj dostatočne zdôvodnil v rozsudku. Súd sa taktiež vysporiadal aj s otázkou prenosu klientov žalovaného k novému agentovi, pričom súd v rozsudku uviedol, že v priebehu konania nebolo preukázané, že žalovaný požiadal žalobcu o prenos svojich klientov. Žalobca taktiež trval na tom, že žalovaný v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a taktiež ani v odvolaní proti rozsudku nepoukázal na žiadne konkrétne konanie žalobcu, ktoré by odporovalo zásadám poctivého obchodného styku. Žalobca trvá na tom, že jeho postup voči žalovanému v čase účinnosti zmluvy a aj po skončení zmluvy bol v súlade so všeobecnými dohodnutými zmluvnými podmienkami a preto takýto postup nie je možné považovať za prvok nepoctivého obchodného styku, resp. za konanie s dobrými mravmi. Z tohto dôvodu navrhol žalobca rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

10. Sporové strany nevyužili podanie odvolacej repliky ani odvolacej dupliky.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. (ďalej len „“), v zmysle zásad ust. a , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konania mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasledujúce bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

15. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa . Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Ani táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky.

16. K námietke nesprávneho právneho posúdenia písm. h) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (, , , )

17. K námietke inej vady ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci písm. d) odvolací súd poznamenáva, že tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami () alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu. Žalovaný však v podanom odvolaní konkrétne pochybenie súdu prvej inštancie spadajúce pod uvedený odvolací dôvod „inej vady“ neuviedol, čo malo za následok, že na základe tohto odvolacieho dôvodu nemohlo dôjsť k preskúmaniu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

18. V zásade možno konštatovať, že odvolanie žalovaného obsahovalo dva zásadne odvolacie dôvody, a to skutočnosť, že ustanovenie nie je hmotnoprávnym ustanovením dispozitívnym, ale kogentným a z tohto dôvodu žalovaný nemusel vracať provízie zo zrušených poistných zmlúv a druhou podstatnou odvolacou námietkou bola skutočnosť, že súd prvej inštancie mal zohľadniť ním uplatnenú kompenzačnú námietku, ktorá bola podaná v rovnakej výške ako samotná žalovaná suma, ktorá mala spočívať v nároku na následnú a sieťovú províziu z poistných zmlúv, ktoré naďalej neboli stornované.

19. K týmto odvolacím námietkam odvolací súd konštatuje, že ustanovenie , ktoré okrem iného upravuje zmluvu o sprostredkovaní je ustanovením dispozitívnym a z tohto dôvodu sa zmluvné strany môžu od obsahu tohto ustanovenia odchyľovať alebo toto ustanovenie môžu prípadne zmluvne vylúčiť. Z tohto dôvodu je možné vyvodiť, že samotné ustanovenie neposkytuje žalovanému ochranu voči jednotlivým zmluvným ustanoveniam, ktoré si medzi sebou sporové strany pri uzatváraní zmluvy dohodli. Vzhľadom na uvedené nemožno prihliadať na ďalšiu argumentáciu žalovaného k skutočnosti, že nebol povinný žalobcovi vracať provízie zo zrušených poistných zmlúv. Taktiež treba podotknúť, že dispozitívnosť ustanovenia nie je v odbornej literatúre ako ani v aktuálnej súdnej praxi spochybňovaná.

20. K odvolacej námietke žalovaného v nezohľadnení jeho kompenzačnej námietky odvolací súd jednoznačne konštatuje, že následná ako aj sieťová provízia pre žalovaného zanikla momentom výpovede zmluvy finančného agenta, a to v zmysle ustanovenia článku III bod 9 zmluvy o finančnom sprostredkovaní. Preto medzi stranami sporu zmluvne upravený nárok na následnú a sieťovú províziu nebolo možné voči žalobcom uplatnenému nároku pred súdom prvej inštancie započítať. Zároveň ohľadne kompenzačnej námietky je podstatnou aj tá skutočnosť, že žalovaný v rámci svojej procesnej obrany a s ňou spojenými nesubstancovanými skutkovými tvrdeniami a neuneseným dôkazným bremenom, výšku sumy samotnej kompenzačnej námietky nijako bližšie neodôvodnil a rovnako bližšie neodôvodnil ani hmotnoprávny základ jej uplatnenia, napríklad uvedením a presným špecifikovaním na základe ktorých konkrétnych nestornovaných poistných zmlúv, respektíve iných právnych skutočností vyplývajúcich zo zmluvy o finančnom sprostredkovaní mu vznikol voči žalobcovi nárok uplatnený v kompenzačnej námietke.

21. Záverom je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že samotnú sumu výpočtu žalovanej sumy zo strany žalobcu žalovaný žiadnym konkrétnym skutkovým tvrdením alebo vlastným (od žalobcu) odlišným výpočtom nenapadol a rovnako nenapadol ani podrobne zostavený zoznam stornovaných zmlúv.

22. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie s osvojením si jeho odôvodnenia ako vecne správneho, tento potvrdil podľa ustanovenia a s tým, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj výrok o trovách konania zo strany súdu prvej inštancie.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia , a , kde úspešnému žalobcovi, keď odvolanie žalovaného bol vyhodnotené ako nedôvodné, bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).