Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/79/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Katarínou Eliášovou v spore žalobcu: SERRAGHISLOAN MANAGEMENT LTD., so sídlom Afentrika Court, Office 2, 6018 Larnaca, Cyperská republika, zapísaná v Registri obchodných spoločností (Companies Register) pod č. HE 257931, zastúpeného: JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., advokátka kancelária, so sídlom Štúrova 13, Nitra, IČO: 47 249 650, proti žalovanej: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom T. XXXX/X, W., o zaplatenie 4.008,49 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.

odôvodnenie:

1.1. Žalobou podanou na Okresný súd Bratislava III dňa 08.03.2011 sa spoločnosť Debtinvest Limited, so sídlom 33 Porter Road, P. O. Box 3169 PMB 103, Road Town, Tortola, Britské Panenské ostrovy, reg. č. 609191 (ďalej aj ako „pôvodný žalobca“) domáhal, aby súd uložil B.(pôvodný žalovaný 1/) a žalovanej povinnosť zaplatiť mu 4.008,49 eura spolu s úrokom vo výške 18,30 % ročne zo sumy 4.008,49 eura odo dňa 11.09.2008 do zaplatenia a uplatnil si nárok na náhradu trov konania titulom nesplnenia záväzkov z úverovej zmluvy. 1.2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 09.12.2003 spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 (ďalej aj len „banka“) ako veriteľ a pôvodný žalovaný 1/ ako dlžník a žalovaná ako spoludlžník uzavreli Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru reg. č. XXX/ XXXX/SPO, na základe ktorej poskytla banka žalovaným peňažné prostriedky ako spotrebný úver a žalovaní sa zaviazali, že poskytnuté peňažné prostriedky vrátia, zaplatia úroky, zaplatia odmenu za poskytnutie úveru a splnia ďalšie záväzky podľa úverovej zmluvy. Žalovaní čerpali spotrebný úver vo výške 300.000 Sk, pričom tento úver sa zaviazali splatiť v 35 mesačných splátkach, každá vo výške 10.690,65 Sk. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní neplnili záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy, a to ani napriek predchádzajúcim upomienkam, banka písomne vyzvala žalovaných na splatenie úveru vrátane príslušenstva v celkovej výške 201.774,12 Sk v lehote do 21.11.2005. 1.3. Pôvodný žalobca žalobný nárok ďalej odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi bankou a Debtinvest Limited dňa 12.09.2009. Listom zo dňa 25.09.2008 banka oznámila žalovaným, že postúpila pohľadávku z úverovej zmluvy na pôvodného žalobcu. Z prílohy k zmluve vyplýva, že ku dňu 10.09.2008 predstavovala celková výška pohľadávky 185.409,36 Sk (6.154,46 eura), ktorá pozostávala z istiny pohľadávky vo výške 257.894,12 Sk (5.241,12 eura), základných úrokov vo výške 21.487,08 eura (713,24 eura) a úrokov z omeškania vo výške 6.028,16 Sk (200,10 eura). 1.4. Žalovaní uhradili pôvodnému žalobcovi dňa 19.11.2008 sumu 165,97 eura, dňa 26.01.2009 sumu 170 eur, dňa 22.06.2009 sumu 200 eur, dňa 29.10.2009 sumu 290 eur, dňa 25.11.2009 sumu 290 eur, dňa 18.12.2009 sumu 290 eur, 02.02.2010 sumu 150 eur, dňa 24.02.2010 sumu 140 eur, dňa 29.03.2010

sumu 150 eur, dňa 31.08.2010 sumu 300 eur, t.j. celkom sumu 2.145,97 eura, ktorá bola s poukazom na započítaná v rozsahu 200,10 eura na úroky z omeškania, v rozsahu 713,24 eura na základné úroky a v rozsahu 1.232,63 eura na istinu, t.j. istina predstavuje 4.008,49 eura (6.154,46 eura -1.232,63 eura). Žalovaní neuhradili pohľadávku vyplývajúcu z úverovej zmluvy, a preto sa pôvodný žalobca domáhal voči nim zaplatenia sumy 4.008,49 eura. Pôvodný žalobca si v žalobe uplatnil aj úrok z omeškania, ktorý bol zmluvne dohodnutý vo výške + 5% ročne nad rámec úrokovej sadzby (13,30 %), t.j. vo výške 18,30 % ročne z nesplatenej časti istiny úveru odo dňa 11.09.2008 do zaplatenia.

2. Uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.08.2014 č. k. -51 súd vyhovel návrhu, aby na miesto pôvodného žalobcu Debtinvest Limited vstúpil nový žalobca, spoločnosť SERRAGHIS LOAN MANAGEMENT LTD.

3. Uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15.07.2019 č. k. -98 súd konanie voči B.ako pôvodnému žalovanému 1/ zastavil, a to podľa a ods. 1 písm. a) a o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov s poukazom na vyhlásenie konkurzu na majetok fyzickej osoby a vznik pohľadávky žalobcu pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz.

4. Žalobca v podaní zo dňa 16.07.2020 na výzvu súdu uviedol, že žalovaní do odstúpenia od zmluvy uhradili celkom 16 mesačných splátok spolu vo výške 171.050,40 Sk, 22x poplatok spolu vo výške 1.760 Sk a sumu 4.200 Sk, t.j. žalovaní uhradili sumu v celkovej výške 177.010,40 Sk (úhrady žalovaných za obdobia od 01/2004 do 10/2005) a po odstúpení od zmluvy sumy vo výške 30.000 Sk (01/2006), 10.000 Sk (4/2006) a 3.800 Sk (2/2008). Žalobca ďalej odkázal na úhrady špecifikované v žalobe. K podaniu nepredložil žiadne listiny potvrdzujúce vykonané úhrady.

5.1. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 08.08.2020 žalovaná vzniesla námietku premlčania. Žalovaná zdôraznila, že zmluva medzi bankou a žalovanou je zmluvou spotrebiteľskou a vzťahuje sa na ňu zákonná úprava obsiahnutá v a nasl. (ďalej len „“). Prednosť aplikácie na vzťahy, ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ podporuje aj obsiahla judikatúra, a to dokonca aj pri absolútnych obchodoch (napr. rozhodnutie Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.06.2010, sp. zn. , rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp. zn. ). V nadväznosti na uvedené je podľa žalovanej potrebné posudzovať aj plynutie premlčacej lehoty podľa , ktorá je podľa trojročná a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Zohľadniac bol posledný právny úkon žalobcu vykonaný doručením odstúpenia od zmluvy a výzvy na zaplatenie zmenkovej sumy zo dňa 26.10.2005, ktorou bola pôvodnému žalovanému 1/ a žalovanej daná dodatočná lehota na splatenie úveru v lehote do 21.11.2005. Odo dňa 22.11.2005 začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula 21.11.2008. Žaloba bola podaná dňa 08.03.2011, čiže skoro 2,5 roka po uplynutí premlčacej lehoty. Nárok žalobcu je teda premlčaný, a preto žalovaná žiadala na námietku premlčania prihliadnuť a žalobu zamietnuť. 5.2. Žalovaná poukázala aj na obavy o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, a to vzhľadom na nepredloženie poverenia spoločnosti APS SLOVAKIA, a.s. (GARANTIA a.s.), ktorá je uvedená v texte zmluvy o postúpení na zastupovanie pôvodného žalobcu ako aj na nedostatok informácii o žalobcovi. Ďalej žalovaná poukázala na skutočnosť, že na zmluve o poskytnutí úveru vystupuje ako spolužiadateľ, pričom zdôraznila, že pozícia spoložiadateľa nemusí byť identická so spoludlžníkom (pozícia solidárneho spoludlžníka je vyčiarknutá). 5.3. Podľa názoru žalovanej obsahuje zmluva neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré postihuje absolútnou neplatnosťou. Žalovaná namietala, že uzavretá úverová zmluva je zmluvou formulárovou a spotrebiteľ nemal možnosť jej obsah ovplyvniť, ďalším nedostatkom je veľkosť písma, ktorá bola v nej, resp. v jej obchodných podmienkach použitá. Nie nepodstatnou je aj skutočnosť, že úprava sankcií je namiesto v zmluve o poskytnutí úveru obsiahnutá len vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s. (článok III. Bod 2).

6.1. Žalobca v replike zo dňa 13.04.2021 vyjadril nesúhlas s tým, že žalovanú pohľadávku uplatnil po uplynutí premlčacej doby. Žalobca konštatoval, že ustanovenie týkajúce sa prednostné použitie je účinné od 01.04.2015, avšak zmluvu je potrebné posudzovať v zmysle dovtedy platných právnych predpisov a je potrebné prihliadnuť na to, že

zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod, na ktorý je bez ohľadu na povahu jej účastníkov nevyhnutne aplikovať ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), vrátane komplexnej úpravy premlčania v obchodnoprávnych vzťahoch. Žalovaná opomenula, že za účelom splnenia pohľadávky dlžníci poukazovali platby aj po odstúpení od zmluvy, pričom zo skutočnosti, že dlžníci nespochybňovali výšku požadovanej pohľadávky a zároveň na úhradu dlžnej sumy poukazovali pomerne vysoké platby počas dlhšieho časového obdobia, je zrejmé, že v zmysle sa nepochybne jednalo o čiastočné plnenie záväzku, ktoré malo účinky uznania zvyšku dlhu, nakoľko bolo možné usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Zároveň v zmysle možno konštatovať, že začala plynúť nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania, t.j. odo dňa 31.08.2010, a preto bola žaloba podaná dňa 08.03.2011 včas pred jej uplynutím. 6.2. Žalobca taktiež uviedol, že vo vzťahu k postúpeniu pohľadávky predložil súdu dostatočné dôkazy preukazujúce jeho aktívnu vecnú legitimáciu a zdôraznil, že zmluva spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom v čase uzatvorenia zmluvy (09.12.2003), preto nepovažuje námietky týkajúce sa neprijateľnosti zmluvných podmienok za dôvodné.

7.1. Žalovaná v duplike zo dňa 02.09.2021 poukázala na znenie , 2 a 3 o o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a zdôraznila, že poskytnutý úver sa spravuje týmto osobitným zákonom ako lex specialis. Ďalej zdôraznila ochranu spotrebiteľa podľa smernice 93/13/EHS a upriamila pozornosť na prechodné ustanovenia a má preto za to, že predmetný spor sa spravuje normami spotrebiteľského práva. Podľa žalovanej je v prípade pochybností potrebné zmluvu vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, takže aj keď sa zmluva o úvere podľa spravuje ako absolútny obchod, právne vzťahy vyplývajúce z nej sa spravujú normami . 7.2. K tvrdenému uznaniu dlhu žalovaná uviedla, že podľa je potrebné dlh uznať písomne čo do dôvodu a výšky a žalovaná takto dlh neuznala (a zároveň nevedela o premlčaní). Pohľadávku žalobcu považuje žalovaná za premlčanú, k uznaniu dlhu nedošlo ani písomným uznaním a ani úhradou splátok. Žalobca navyše doteraz neuviedol a nepreukázal, ktorý zo žalovaných jednotlivé splátky uhradil. Žalovaná zdôraznila, že k uznaniu dlhu nedošlo ani podľa , keďže na to, aby došlo k uznaniu zvyšku dlhu musí byť čiastočné plnenie poskytnuté za takých okolností, že možno usudzovať, že žalovaná uznala aj zvyšok záväzku, čo splnené nebolo. Žalobu žiadala zamietnuť.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 15.11.2021, na ktorom vec meritórne prejednal v prítomnosti strán a ich právnych zástupcov. Strany v ústnych prednesoch zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru reg. č. XX.XX.XXXX, zo dňa 09.12.2003, Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s., odstúpením od zmluvy zo dňa 26.10.2005 s doručenkou žalovanej dňa 18.11.2005, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.09.2008 uzatvorenou medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a spoločnosťou Debtinvest Limited s prílohami, oznámením o postúpení pohľadávky z 25.09.2008, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.04.2012 uzavretej medzi Debtinvest Limited a žalobcom s prílohami, a ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

10.1. Všeobecná úverová banka, a.s. ako veriteľ a XX.XX.XXXX B. ako dlžník a žalovaná ako spolužiadateľ uzavreli dňa 09.12.2003 zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru, na základe ktorej banka poskytla bezúčelový úver vo výške 300.000 Sk s pevnou úrokovou sadzbou vo výške 13,30 % ročne, mesačnou splátkou vo výške 10.690,65 Sk, celkovým počtom splátok 35, lehotou splatnosti 36 mesiacov, dátum prvej splátky 20.01.2004 a poslednej splátky 20.11.2006 (v zmluve boli dohodnuté aj poplatky). Zo zmluvy vyplýva, že bola uzatvorená podľa , pričom podľa čl. III. bodu 6 zmluvy sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy Obchodné podmienky, ktorými sa riadia zmluvné strany vo veciach, ktoré nie sú osobitne upravené v zmluve. 10.2. Listom označeným ako Odstúpenie od zmluvy a výzva na zaplatenie zmenkovej sumy zo dňa 26.10.2005 doručeným žalovanej dňa 18.11.2005 banka odstúpila od zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru, a to v súlade s čl. III bodom 6 zmluvy a požadovala predčasné splatenie úveru, vrátane príslušenstva v lehote do 21.11.2005.

10.3. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.09.2008 došlo s účinnosťou ku dňu 19.09.2008 k postúpeniu pohľadávky z úverovej zmluvy (ako to vyplýva z príloh) z postupcu Všeobecnej úverovej banky, a.s. na postupníka spoločnosť Debtinvest Limited. Listom zo dňa 25.09.2008 oznámila Všeobecná úverová banka, a.s. žalovanej postúpenie pohľadávky na Debtinvest Limited. 10.4. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.04.2012 došlo k postúpeniu pohľadávky z úverovej zmluvy (ako to vyplýva z príloh) z postupcu Debtinvest Limited na žalobcu ako postupníka.

11.1. Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 11.2. Podľa (platného a účinného v čase uzavretia zmluvy) zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady so spotrebiteľským úverom. 11.3. Podľa o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „“) typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. 11.4. Podľa a (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.04.2004) spotrebiteľské zmluvy podľa uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením , ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami , 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3. 11.5. Podľa týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe. 11.6. Podľa , a (v znení účinnom od 01.04.2004) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 11.7. Podľa a (v znení účinnom od 01.04.2004) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 11.8. Podľa a (v znení účinnom od 01.04.2004) zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 11.9. Podľa (Uznanie dlhu) ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. 11.10. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 11.11. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 11.12. Podľa zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. 11.13. Podľa a veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

12.1. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného a tvrdenie žalobcu, že v tomto prípade je potrebné s poukazom na uzavretú zmluvu o úvere ako absolútny obchod aplikovať na uznanie dlhu ako aj na dĺžku premlčacej doby, súd sa musel najprv zaoberať právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami sporu. 12.2 Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany dlžníka.

13.1. Súd nespochybňuje, že zmluva o spotrebnom úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa 09.12.2003 je zmluvou o úvere v zmysle o spotrebiteľských úveroch ako aj o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. 13.2. V čase uzavretia uvedenej úverovej zmluvy, úprava neobsahovala žiadne ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, pričom úprava , dotýkajúca sa spotrebiteľských zmlúv v a nasl. s účinnosťou od 01.04.2004. V tejto súvislosti však súd konštatuje, že zmluva bola uzavretá za účinnosti , pričom v tomto právnom vzťahu vystupuje žalovaná nepochybne ako spotrebiteľ, ktorá čerpaním (resp. spolučerpaním) uvedeného úveru uspokojuje svoje osobné potreby, zároveň žalobca, resp. jeho právny predchodca vystupuje ako podnikateľ, poskytujúci uvedené služby. Súd je v danom prípade toho názoru, že uvedená zmluva patrí nepochybne svojim obsahom medzi spotrebiteľské zmluvy, vzhľadom k tomu, že bola pripravená vopred na formulári, vrátane znenia všeobecných obchodných podmienok, pričom formulár textu zmluvy a jeho obsahu vrátane všeobecných obchodných podmienok bol vopred zo strany banky pripravený bez možnosti odporcu meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Jedná sa teda o klasickú typovú zmluvu podľa bez možnosti odporcu ako spotrebiteľa zasahovať do znenia tejto zmluvy a do obsahu dopredu pripravenej úpravy vzájomných práv a povinností. 13.3. Súd uvádza, že aj keď jednoznačná práva úprava spotrebiteľských zmlúv bola uvedená do až úpravou účinnou od 01.04.2004, jej cieľom bolo zabezpečiť harmonizáciu slovenského zmluvného práva s európskym spotrebiteľským právom, resp. s acquis communautaire dosiahnutého v tejto oblasti, hlavne z dôvodu zosúladenia s nepriamymi účinkami smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach spotrebiteľských zmlúv. Účelom zavedenia úpravy spotrebiteľských zmlúv v s účinnosťou od 01.04.2004 bola harmonizácia slovenského zmluvného práva s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa a dosiahnuť tak vyrovnanie faktického, nerovného postavenia spotrebiteľa s profesionálnym dodávateľom (s ohľadom na okolnosti, pri ktorých dochádza k uzatváraniu zmlúv, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho a jeho lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb, ako i vzhľadom na možnosť zo strany podnikateľa určovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv). 13.4. Spoločným znakom vtedy novozavedenej úpravy spotrebiteľského práva v bolo teda faktické vyrovnanie uvedenej nerovnosti postavenia spotrebiteľa a podnikateľa ako profesionála, a to aj za predpokladu obmedzenia autonómie vôle, v zákonom predpokladaným dôsledkom. Týchto podmienok, to znamená faktického vyrovnania postavenia spotrebiteľa a podnikateľa je nutné dosiahnuť aj v prípade de facto spotrebiteľských vzťahov, vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti uvedenej zmeny s účinnosťou od 01.04.2004, pretože materiálne posudzovaná pozícia zmluvnej strany uzatvárajúcej zmluvu pred nadobudnutím účinnosti uvedenej novely sa žiadnym spôsobom nelíšila od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv podľa . Vyššie uvedený zmysel a účel zavedenia novej úpravy spotrebiteľských zmlúv v v a nasl., malo byť dosiahnuté práve zavedením vyššie uvedenej úpravy s prihliadnutím na zosúladenie právneho poriadku Slovenskej republiky, s komunitárnym právom a nepriamym účinkom

smernice 93/13/EHS o ochrane pred neprimeranými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Súd pritom zdôrazňuje, že zásada ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany existovala v slovenskom právnom poriadku už pred novelou , právna úprava sa však touto novelou precizovala a došlo k zosúladeniu právneho stavu so stavom faktickým. 13.5. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa , zavedeného v ustanovení a nasl. s účinnosťou od 01.04.2004, je preto potrebné podľa názoru súdu použiť aj spätne na spotrebiteľské vzťahy, uzatvorené pred účinnosťou vyššie uvedenej zmeny , čo je nepochybne vyjadrené v ustanovení a (predtým a ) . Podľa , spotrebiteľské zmluvy, ktoré majú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa a nasl. sa mali dať do súladu s a 54 , do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti uvedenej zmeny , t.j. najneskôr do 01.07.2004. Podľa , v znení účinnom od 01.04.2004, zmluvné podmienky, upravené v spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 13.6. Súd zdôrazňuje, že z , vyplýva jednoznačne záver o tom, že práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť od v neprospech spotrebiteľa. 13.7. Aj keď zmluva o úvere v zmysle zakladá absolútny obchodný vzťah, t.j. spravuje sa treťou časťou bez ohľadu na povahu účastníkov, pri posúdení veci je potrebné vzhľadom na vyššie uvedené aplikovať zároveň príslušné všeobecné ustanovenia kogentného charakteru prvej časti upravujúce spotrebiteľské zmluvy. To znamená, že citovaná právna úprava diktuje použitie aj na zmluvné vzťahy, ktoré sú absolútnym obchodom, ak je splnená podmienka, že jej použitie je na prospech spotrebiteľa. 13.8. Aplikovanie ustanovení o uznaní dlhu a premlčaní na danú vec považoval súd za nevýhodné a zhoršujúce pre spotrebiteľa. S aplikáciou je totiž spojená dlhšia štvorročná premlčacia doba (ktorá má práve pre stranu v postavení dlžníka v danej veci aj spotrebiteľa rozhodujúci význam, keďže jemu vzniká dlh - povinnosť na majetkové plnenie, ktoré je predmetom premlčania), v porovnaní s kratšou trojročnou premlčacou dobou v (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.01.2011 sp.zn. ) a zároveň aj nové plynutie premlčacej doby v prípade platenia úroku, ktoré sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia a v prípade čiastočného plnenia záväzku, ktoré sa považuje za uznanie zvyšku dlhu, čo nepozná a nevyžaduje sa na uznanie dlhu písomná forma. Z uvedených skutočností vyplýva, že uzavretá zmluva je v danom prípade občianskoprávnou zmluvou a práva a povinnosti z nej vyplývajúce je potrebné posudzovať podľa pre spotrebiteľa výhodnejšieho . Pokiaľ teda súd dospel v prejednávanej veci k záveru, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy, a to vzhľadom na jej predmet a povahu, je nutné aplikovať ustanovenia aj vo vzťahu k uznaniu dlhu () aj vo vzťahu k premlčaniu nároku (, 101 a ).

14.1. Vo svetle uvedeného súd uzatvára, že na plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi stranami je potrebné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu podľa , ktorá plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, pričom zmena v osobe veriteľa nemá na plynutie premlčacej doby vplyv. Banka, ktorá listom z 26.10.2005 požiadala o predčasné splatenie úveru, určila na úhradu dlžnej sumy zo zmluvy o úvere dodatočnú lehotu splatnosti úveru vrátane príslušenstva do 21.11.2005. Odo dňa 22.11.2005, kedy veriteľ (banka) mohol prvýkrát uplatniť právo na zaplatenie dlžnej sumy úveru na súde, začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula 21.11.2008. Žaloba bola podaná na súd dňa 08.03.2011, teda nepochybne po uplynutí premlčacej lehoty. 14.2. Pokiaľ žalobca tvrdil, že na základe čiastočných úhrad vykonaných žalovanou (čo nebolo preukázané) došlo k uznaniu zvyšku dlhu podľa , túto argumentáciu žalobcu nevyhodnotil súd ako dôvodnú, a to vzhľadom na vyššie ozrejmený záver o prednostnej aplikácii , pričom k písomnému uznaniu dlhu podľa nepochybne nedošlo. 14.3. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania súd zdôrazňuje, že úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky a pokiaľ súd konštatoval premlčanie hlavného záväzku, t. j. istiny nevrátenej časti úveru, nemôže sa premlčanie hlavného záväzku neprejaviť v premlčaní úrokov z omeškania ako vedľajšieho záväzku, ktoré sú akcesorickej povahy vo vzťahu k istine. Vzhľadom na premlčanie

istiny je potom premlčaný v celom rozsahu aj nárok žalobcu na úroky z omeškania (m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.03.2008 sp. zn. ). 14.4. Súd prihliadol na žalovanou uplatnenú námietku premlčania a uzavrel, že nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný, preto žalobu zamietol.

15. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi) a dôkazné bremeno (onus probandi). Práve schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore, avšak žalobca v spore podľa názoru súdu náležite nepreukázal ani samotnú výšku žalovanej sumy. Aj keď žalobca v písomnom podaní zo dňa 16.07.2020 žalovanú sumu v súlade s výzvou súdu špecifikoval a zároveň poukázal na vykonané úhrady, toto svoje tvrdenie nepodporil žiadnym dôkazom (napr. výpisom z úverového účtu, prehľadom vykonaných úhrad z predmetného úveru, atď.) a výšku žalovanej sumy preukazoval len výpisom z príloh zmluvy o postúpení pohľadávky, čo nemožno považovať za dostatočné. Žalobca si vo vzťahu k žalovanej sume splnil svoju povinnosť tvrdenia, nie však dôkaznú povinnosť, a preto by nemohol byť za danej dôkaznej situácie v spore úspešný (v prípade, ak by nárok premlčaný nebol).

16. Záverom súd dodáva, že súdne rozhodnutie nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila (k tomu viď rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , ). Súd sa preto nezaoberal ďalšou argumentáciou strán sporu (napr. neprijateľnosťou podmienok zmluvy či pozíciou spolužiadateľa), a to vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, na ktorú súd musel prihliadnuť a premlčaný žalobný nárok nepriznať.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení tak, že úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý v konaní úspech nemal, keď súd jeho žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd preto žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.